6. týždeň
UDALOSTI TÝŽDŇA Zaujalo nás: Situácia na Slovensku bola vlani historicky najmenej „mizerná“. Aj napriek tomu je horšie už len v 5 krajinách EÚ. Čo nové doma: Slovenská ekonomika rástla vo 4. kvartáli 2015 najrýchlejšie za 5 rokov Čo nové vo svete: Aj Česko pripustilo negatívne úroky
Jana Glasová
Dominika Ondrová
[email protected] www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
1
Euro pokračuje v týždňoch, ktoré uzatvára so ziskom
3
V uplynulom týždni sa centrálni bankári nestretli
3
Ropa Brent sa drží nad 30 USD za barel
4
Zlato na ročnom maxime
4
Slovenská ekonomika rástla vo 4. kvartáli 2015 najrýchlejšie za 5 rokov
5
Produkcia priemyselníkov v závere vlaňajška so silným rastom
5
Tržby v priemysle na dvojciferných hodnotách
6
Obchodná bilancia v decembri so záporným saldom
6
Čo nové vo svete: Aj Česko pripustilo negatívne úroky
7
Zaujalo nás: Situácia na Slovensku bola vlani historicky najmenej „mizerná“. Aj napriek tomu je horšie už len v 5 krajinách EÚ.
8
Kalendár udalostí 7. týždňa
9
9
Predikcie podľa Poštovej banky
2
Čo nové na FX trhoch: Euro pokračuje v týždňoch, ktoré uzatvára so ziskom Uplynulý týždeň sa niesol najmä v znamení japonského jenu. Ten sa výrazne posilňoval, aj napriek opatreniam japonskej centrálnej banky, ktorá prekvapila trhy a zaviedla negatívne úrokové sadzby. Pretrvávajúca neistota o globálny hospodársky vývoj totiž zvyšuje dopyt po tejto mene, ktorá je stále považovaná za bezpečné útočisko. Vplyvom toho dolár strácal pôdu pod nohami. Euro tak ukončilo tretí týždeň v rade so ziskom. Ten bol na úrovni 0,9 %. Držalo sa tak v blízkosti svojich 4 – mesačných maxím. Z mien nášho regiónu ukončilo týždeň s pozitívnou bilanciou len voči maďarskému forintu, keď si pripísalo dve desatiny percenta a piatok ukončilo na úrovni 309,92 EURHUF. Voči poľskému zlotému a českej korune si naša mena v uplynulom týždni odpísala – 0,16 %, resp. – 0,15 %. Týždeň tak ukončila na úrovni 4,4018 EURPLN a voči českej korune na hladine 27,041 EURCZK. EURUSD [6. týždeň 2016], otváracia úroveň: 1,1158 EURUSD Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny 8.2.2016 1,1193 0,31% - dôležité makro údaje chýbali - euro uzavrelo deň v zelenom napriek slabým dátam z Nemecka, najmä v podobe 9.2.2016 1,1293 0,89% poklesu priemyselnej produkcie 10.2.2016 1,1292 -0,01% - obchodovanie bolo ovplyvňované najmä vystúpením šéfky Fed – u Yellenovej - aj vo štvrtok vystúpila J. Yellen; z amerického trhu práce prišli pozitívne dáta, dolár 11.2.2016 1,1323 0,27% napriek tomu uzatvoril deň so stratou - v Európe sa zverejňovali predbežné údaje o vývoji HDP za 4. kvartál 2015; dolár 12.2.2016 1,1256 -0,59% profitoval z pozitívneho vývoja maloobchodných tržieb v krajine Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg EURGBPEURGBP
EURUSD
USDJPY
1,18
0,78
0,81
127,0
1,11
0,73
0,77
118,0
1,04
0,68
0,73
8-15
10-15
12-15
8-15
2-16
8-1410-15
10-1412-15 12-14 2-16
109,0 2-15 8-15
27,30
323,00
4,70
27,10
308,00
4,40
293,00
26,90 10-15
12-15
2-16
4,10
8-15
2-16
12-15
EURPLN
EURHUF
EURCZK
8-15
10-15
Zdroj: Bloomberg
10-15
12-15
2-16
8-15
10-15
12-15
2-16
V uplynulom týždni sa centrálni bankári nestretli Rovnako ako v minulom týždni, tak ani v tomto nás nečakajú stretnutia žiadnych z centrálnych bánk, o ktorých pravidelne informujeme. % 0,30
% 1,00
0,00
0,50
-0,30
Vývoj na peňažnom trhu
0,00
8-15
10-15
1M EURIBOR 12M EURIBOR
12-15 3M EURIBOR sadzba ECB
2-16
Sadzby národných bánk vo svete
% 3,00
Sadzby národných bánk V4
1,50 8-15
10-15 ECB
12-15 FED
2-16 BoE
0,00
8-15
10-15 ECB
12-15 ČNB
2-16 NBP
MNB
3
Čo nové na komoditných trhoch: Ropa Brent sa drží nad 30 USD za barel Čierne zlato má za sebou ďalší turbulentný týždeň. V jeho úvode sa cena londýnskej ropy Brent výrazne znížila. Podpísala sa pod to prognóza slabého dopytu po rope aj v tomto roku. Negatívny vplyv mali aj očakávania ďalšieho rastu zásob tejto komodity v USA. V stredu sa severomorskej zmesi podarilo stratový trend zmazať, no zisky neboli ani zďaleka také výrazné ako straty v predošlých dňoch. Vo štvrtok sa jej cena zase znížila v nadväznosti na potvrdenie správy o ďalšom raste zásob komodity na druhej strane Atlantiku. V poslednom pracovnom dni minulého týždňa však zdražela až o viac ako desatinu. Pozitívny vplyv totiž mali informácie o tom, že členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] sú pripravení spolupracovať na znižovaní ťažby, pričom nečlenské štáty sa zdržia zvyšovania produkcie. V sumáre za celý týždeň ropa Brent, aj napriek tomuto výraznému piatkovému zisku, zlacnela o – 2 %. Ropa Brent [6. týždeň 2016], otváracia úroveň: 34,06 USD za barel Zmena Potenciálne príčiny [1 deň] Cenu ropy Brent naďalej ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda -3,46% prevažujúca ponuka nad dopytom. Pod cenový vývoj sa podpisujú aj nepokoje na -7,79% Blízkom východe. Veľkú úlohu aj Čína, ktorej hospodárstvo spomaľuje, čo znepokojuje 1,72% aj svetovú ekonomiku. Nemenší vplyv má zrušenie embarga na export ropy z Iránu. A -2,53% v súčasnosti aj špekulácie o tom, či najväčší producenti pristúpia k dohode o 12.2.2016 33,36 10,98% obmedzení ťažby. Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg Close [USD/barel] 8.2.2016 32,88 9.2.2016 30,32 10.2.2016 30,84 11.2.2016 30,06
Cena ropy Brent [v USD za barel] 100
80
75
60
50
40
25
20
1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15 1-16 2-16
100
Zdroj: Bloomberg
1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15 1-16 2-16
Cena ropy WTI [v USD za barel]
125
Zlato na ročnom maxime Pokračujúce obavy o rast globálnej ekonomiky a akciové trhy, ktoré sa pohybujú v červenom teritóriu, prajú tomuto vzácnemu kovu. Pozitívny vplyv mal na vývoj jeho ceny aj slabší americký dolár. Počas týždňa zlato zdraželo o 5,5 % a dostalo sa nad hranicu 1 200 USD za trójsku uncu. Testovalo tak maximá zo začiatku minulého roka. Od začiatku roka 2016 zdraželo až o takmer 17 %.
Cena zlata [v USD za trójsku uncu]
Zdroj: Bloomberg
1 440 1 340 1 240 1 140 1 040 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15 1-16 2-16
Zlato [6. týždeň 2016], otváracia úroveň: 1 173,82 USD za trójsku uncu Zmena Close [USD/unca] [1 deň] 8.2.2016 1 189,25 1,31% 9.2.2016 1 189,13 -0,01% 10.2.2016 1 197,12 0,67% 11.2.2016 1 246,70 4,14% 12.2.2016 1 237,92 -0,70% Zdroj: Bloomberg
4
Čo nové doma: Slovenská ekonomika vo 4. kvartáli 2015 rástla najrýchlejšie za 5 rokov Slovenská ekonomika dosiahla v poslednom štvrťroku minulého roka najrýchlejšie tempo rastu za ostatných 5 rokov. Medziročný rast nášho HDP podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] totiž predstavoval až 4,2 %. Podrobná štruktúra rastu HDP za 4. kvartál 2015 bude zverejnená až 8. marca 2016. Za celý rok 2015 slovenská ekonomika vzrástla o 3,6 %. Predpokladáme, že pod koncoročný rast slovenského hospodárstva sa opäť podpísal hlavne domáci dopyt, teda spotreba, investície a verejná správa. Práve verejné investície a spotreba sa v závere uplynulého roka výrazne podpísali pod rast HDP a to v dôsledku masívneho čerpanie eurofondov v súvislosti s končiacim programovým obdobím. Nezaháľala ale ani súkromná investičná aktivita našich priemyselníkov. Očakávame, že silné tempo rastu si zachovala aj spotreba slovenských domácností, čo naznačoval už vývoj maloobchodných tržieb. Kúpyschopnosť a spotreba obyvateľstva rastie vďaka rastúcim mzdám reálny rast HDP a klesajúcicm cenám tovarov a služieb v obchodoch. Zlepšujúcu sa situáciu na trhu práce potvrdil aj vývoj zamestnanosti vo 4. štvrťroku 2016. Sezónne neupravená zamestnanosť medziročne vzrástla o 2,0 %. Vývoj HDP v SR
Zdroj: ŠÚ SR
1Q 10 2Q 10 3Q 10 4Q 10 1Q 11 2Q 11 3Q 11 4Q 11 1Q 12 2Q 12 3Q 12 4Q 12 1Q 13 2Q 13 3Q 13 4Q 13 1Q 14 2Q 14 3Q 14 4Q 14 1Q 15 2Q 15 3Q 15 4Q 15
%, r/r 6 5 4 3 2 1 0
Sezónne upravený HDP eurozóny aj celej Európskej únie sa vo štvrtom kvartáli 2015 medziročne zväčšil o 1,5 % a v rámci celej EÚ o 1,8 %. Rovnakým tempom vzrástla ekonomika eurozóny a EÚ aj vo vyjadrení za celý vlaňajšok. Vyplynulo to z predbežného odhadu, ktorý v piatok zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Medziročný rast slovenskej ekonomiky bol v rámci krajín, z ktorých mal Eurostat údaje k dispozícii, najrýchlejší. Výkon slovenskej ekonomiky podľa kalendárne neupravených údajov Eurostatu sa medziročne zväčšil o 4 %. Po Slovensku nasledovali Rumunsko [3,8 %], Poľsko [3,6 %] a Španielsko [3,5 %]. Medziročný pokles ekonomiky evidovali v Grécku [-1,9 %] a vo Fínsku [-0,2 %].
Produkcia priemyselníkov v závere vlaňajška so silným rastom Slovenským priemyselníkom sa darilo aj v poslednom mesiaci vlaňajška. V porovnaní s novembrom síce tempo rastu priemyselnej produkcie mierne spomalilo, napriek tomu dosiahlo vysokú úroveň 8,2 %. V samotnej priemyselnej výrobe predstavoval rast produkcie hodnotu až 10,3 %. Vyplýva to z najnovších údajov ŠÚ SR. Objem výroby sa počas decembra zvýšil vo väčšine našich priemyselných odvetví, k poklesu došlo len v prípade 4 odvetví. r/r
Priemyselná a stavebná produkcia
Zdroj: ŠÚ SR
30% 20% 10% 0% 1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15
-10%
Priemyselná produkcia
Stavebná produkcia
Najvýraznejšie vzrástla výroba chemikálii [o 32,1 %] a výroba dopravných prostriedkov [až o 30,4 %], čo je pre Slovensko dobrou správou, nakoľko automobilový priemysel je hlavným ťahúňom našej ekonomiky. Môžeme konštatovať, že slovenským automobilkách sa zatiaľ darí a odolávajú externým nepriaznivým faktorom, akými sú napr. aféra „Dieselgate“ či prepad ruského trhu. Dvojciferné tempo rastu zaznamenala ešte aj výroba strojov a zariadení, produkcia elektrických zariadení, výroba koksu a ropných produktov a taktiež ostatná výroba. Výraznému poklesu výroby ale čelilo iné naše dôležité odvetvie, a to výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov [o – 18,9 %].
5
Tržby v priemysle na dvojciferných hodnotách Tržby našich obchodníkov aj v decembri vzrástli v takmer všetkých odvetviach nášho hospodárstva. Jedinou výnimkou bola oblasť dopravy a skladovania, kde tržby medziročne poklesli o – 2,9 %. Najvýraznejší rast tržieb, až o viac než pätinu, zaznamenali v predaji a oprave motorových vozidiel. Dvojciferným tempom ale rástli aj tržby v stavebníctve [o 13,7 %] a v priemysle [o 10,7 %]. Podpisuje sa pod to zlepšujúca sa situácia v našej ekonomike a na trhu práce. Vyplýva to z údajov, ktoré ŠÚ SR zverejnil uplynulý týždeň. Medziročný vývoj v % v decembri 2015 Odvetvie hospodárstva Priemysel Stavebníctvo Predaj a oprava motorových vozidiel Veľkoobchod Maloobchod Ubytovanie Činnosť reštaurácií a pohostinstiev Vybrané trhové služby Informácie a komunikácia Doprava a skladovanie Zdroj: ŠÚ SR
Tržby
Zamestnanosť
Nominálna mzda
2,3 0,3 1,4 2,6 -0,4 1,1 7,8 7,0 3,9 -1,6
2,7 10,9 1,7 2,0 5,7 5,0 4,6 -0,8 3,8 7,7
10,7 13,7 21,8 2,6 2,7 6,6 3,2 8,3 2,4 -2,9
Reálna mzda 3,2 11,5 2,2 2,5 6,2 5,5 5,1 -0,3 4,3 8,2
V decembri uplynulého roka zamestnanosť poklesla len v doprave a skladovaní o – 1,6 % a v maloobchode o – 0,4 %. V ostatných odvetviach rástla. Najvýraznejšie sa zamestnanosť zvýšila v reštauráciách a pohostinstvách [o 7,8 %] a v odvetví vybraných trhových služieb [o 7,0 %]. Z hľadiska vývoja nominálnych aj reálnych miezd posledný mesiac roka 2015 prial s výnimkou vybraných trhových služieb všetkým odvetviam nášho hospodárstva. To znamená, že vo všetkých odvetviach došlo k zvýšeniu nominálnych a vďaka deflácií aj reálnych miezd. Najviac si na výplatach
polepšili zamestnanci v stavebníctve, ktorých mzdy rástli až dvojciferným tempom.
Obchodná bilancia v decembri so záporným saldom v mil. EUR
Vývoj zahraničného obchodu
Zdroj: ŠÚ SR
1-14 2-14 3-14 4-14 5-14 6-14 7-14 8-14 9-14 10-14 11-14 12-14 1-15 2-15 3-15 4-15 5-15 6-15 7-15 8-15 9-15 10-15 11-15 12-15
7 000 6 000 5 000 4 000 3 000 2 000 1 000 0 Celkový dovoz
Celkový vývoz
V poslednom mesiaci vlaňajška tempo rastu nášho exportu dosiahlo úroveň 7,7 %, čo predstavuje mierne spomalenie v porovnaní s novembrovou úrovňou 10,6 %. Napriek tomu ide o rýchle tempo rastu. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. Aj napriek tomu, že obavy ohľadom vývoja v automobilovom priemysle stále existujú, slovenským automobilkám sa zatiaľ darí a mohutne podporujú náš export. Automobilky odolávajú aj afére „Dieselgate“ aj poklesu dopytu na ruskom trhu. Tempo rastu dovozu bolo v decembri 2016 na vlas rovnaké ako tempo rastu vývozu, teda spomínaných 7,7 %. Objem importu ale prevýšil objem exportu, takže v decembri sme po prvýkrát za minulý rok zaznamenali záporné saldo zahraničného obchodu, a to na úrovni – 16,3 mil. EUR.
Za celý uplynulý rok vykázala naša obchodná bilancia výrazný prebytok vo výške 3 356,5 mil. EUR, aj keď za úrovňami z roka 2014 zaostala. Celoročné tempo rastu exportu dosiahlo 4,9 % a importu 7,5 %.
6
Čo nové vo svete: Aj Česko pripustilo negatívne úroky POĽSKO: Konverzia hypotekárnych úverov poskytnutých vo švajčiarskych frankoch by mohla poľské banky stáť až 44 mld. PLN. Uviedla to počas minulého týždňa poľská centrálna banka. Zároveň varovala, že hrozí, že kurz poľského zlotého aj úverové ratingy krajiny sa dostanú pod tlak. Transformácia úverov na pôžičky v domácej mene bola súčasťou volebného programu vládnej strany Právo a spravodlivosť. Návrh zákona, ktorý bremeno nákladov kladie na banky, predložila v januári kancelária poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Hypotekárne úvery vo švajčiarskych frankoch má v Poľsku viac ako pol milióna ľudí. Ich celková hodnota predstavuje zhruba 144 mld. PLN alebo 8 % HDP krajiny. Väčšinu z týchto úverov si dlžníci brali pred vypuknutím dlhovej krízy v roku 2008 v snahe profitovať z nízkych švajčiarskych úrokových sadzieb. Kurz franku voči zlotému sa však medzičasom zhodnotil o zhruba 80 %, čo dlžníkom výrazne zdražilo splácanie pôžičiek. ČESKO: Pokračujúce deflačné tlaky v českej ekonomike vyvolané vonkajšími faktormi v krátkodobom horizonte zvyšujú možnosť zavedenia negatívnych úrokových sadzieb. Uviedol to člen bankovej rady českej centrálnej banky [ČNB] a jej pravdepodobný budúci guvernér Jiří Rusnok. Stlačenie úrokových sadzieb do záporného pásma predstavuje ďalšiu možnosť ako kompenzovať dopady extrémne uvoľnenej menovej politiky Európskej centrálnej banky na českú ekonomiku. Česká centrálna banka na svojom ostatnom zasadnutí potvrdila, že zotrvá pri politike slabého výmenného kurzu koruny. Očakáva sa, že ČNB bude v tejto politike pokračovať do začiatku budúceho roka. UKRAJINA: Medzinárodný menový fond MMF už dávnejšie poskytol Ukrajine záchranný balík v celkovej hodnote 40 mld. USD, a to výmenou za splnenie podmienok, ktoré by mali zabezpečiť politickú a ekonomickú stabilitu v krajine. Fond už Ukrajine z tohto celkového balíka vyplatil 6,7 mld. USD. S vyplatením ďalšej čiastky pomoci sú však problémy. MMF totiž odmieta Ukrajine čiastku vyplatiť, pokiaľ nebude jasné, že v prípade kolapsu ukrajinskej vlády a nástupu nového vládneho kabinetu, bude aj nová vláda plniť všetky podmienky, na ktorých sa ukrajinskí predstavitelia dohodli s MMF. Ukrajinu trápi politická nestabilita, ktorá sa minulý týždeň ešte vyostrila po demisii ministra hospodárstva. Nie je vylúčené, že ukrajinská vláda bude ešte tento mesiac čeliť hlasovaniu o vyslovení nedôvery v parlamente. Ukrajinský prezident Petro Porošenko následne uisťoval šéfku MMF Christine Lagardeovú, že Ukrajina je zaviazaná k tomu, aby uskutočnila reformné kroky, ktoré ju udržia na ceste k pomoci v hodnote 17,5 mld. USD. OPEC: Minister energetiky Spojených arabských emirátov v uplynulých dňoch uviedol, že členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] sú pripravení spolupracovať na znižovaní ťažby, pričom nečlenské štáty sa zdržia zvyšovania produkcie. Podľa jeho slov sa dodávky z krajín mimo OPEC podľa očakávaní znížia v objeme do 800 tis. barelov ropy denne. Dopyt po rope by sa mal pritom zvýšiť o 1,3 mil. barelov ropy denne. To by malo prispieť k nastoleniu rovnováhy na trhu. Dodal, že je optimistický v tom, že rovnováha sa dosiahne v tomto roku napriek nadmernej ponuke ropy na trhu.
7
Zaujalo nás: Situácia na Slovensku bola vlani historicky najmenej „mizerná“. Aj napriek tomu je horšie už len v 5 krajinách EÚ. Hospodárstvu Slovenska sa vlani darilo. Rástlo najrýchlejšie od roku 2010, rady nezamestnaných sa skracovali a vďaka chýbajúcej inflácii Slováci aj reálne zarobili viac. Ak by sme sa ale pozreli na takzvaný index mizérie, výsledok by príliš optimistický nebol. Pri jeho výpočte sa vychádza z miery nezamestnanosti a inflácie v krajine. Už na začiatku je ale potrebné povedať, že tento ukazovateľ je len veľmi všeobecný a má aj množstvo kritikov. Pravdou totiž je, že o stave a bohatstve tej – ktorej ekonomiky nemožno rozhodovať len na základe týchto dvoch veličín. Dôležitým ukazovateľom totiž je napríklad aj hrubý domáci produkt pripadajúci na jedného obyvateľa. My sme sa však aj tak pozreli na to, ako by dopadlo Slovensko v porovnaní s krajinami EÚ, keby sa na jeho hospodársku vyspelosť dalo pozrieť takto zjednodušene. Vychádzali sme z údajov Eurostatu. Slovensko vlani dosiahlo najlepší výsledok indexu mizérie od roku 1998, odkedy sú harmonizované údaje o nezamestnanosti dostupné. Index mizérie sa však stále 25,0 pohybuje nad úrovňou 10 %. Len pre porovnanie, na 20,0 začiatku nového milénia to však bolo až 31,1 %. Problémom 15,0 u nás aj naďalej ostáva pomerne vysoká miera nezamestnanosti. 10,0 Tá sa síce do roku 2008 znížila na jednocifernú úroveň, no 5,0 príchod globálnej krízy ju zase „vystrelil“ nahor. Slovensko v tom 0,0 období čelilo aj vysokej miere inflácie, čo sa podpísalo aj pod 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 -5,0 zhoršenie daného indexu. Práve vysoká miera nezamestnanosti nezamestnanosť inflácia Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa údajov Eurostat a inflácie sa totiž vo všeobecnosti považujú za faktory, ktoré negatívne vplývajú na ekonomické prostredie a životnú úroveň, čím znižujú ekonomickú výkonnosť každého hospodárstva. Kým pri nezamestnanosti toto tvrdenie asi len málokto spochybní, v prípade inflácie to také jednoznačné nie je. Zdraviu ekonomiky škodí nielen vysoká miera inflácie, ale rovnako aj, keď spotrebiteľské ceny dlhodobo klesajú. Hrozí totiž riziko rozkrútenia deflačnej špirály. Aj preto sme v súčasnosti svedkami uvoľňovania menových politík mnohých centrálnych bánk vo svete. %
Index hospodárskej mizérie na Slovensku
V európskom porovnaní obstálo Slovensko z tohto pohľadu nelichotivo. Nachádza sa totiž na konci rebríčka 25,0 krajín EÚ. Umiestnilo sa až na 23. 20,0 priečke, teda ako krajina so šiestym 15,0 najhorším indexom mizérie, na úrovni 10,0 11,2 %. Európsky priemer bol v roku 5,0 2015 o niečo nižší a dosiahol hodnotu 0,0 9,4 %. Priemer za eurozónu bol však veľmi podobný tomu slovenskému, predstavoval 10,9 %. Pod výšku tzv. indexu mizérie sa v súčasnosti podpisuje najmä miera nezamestnanosti, *nezamesnanosť za 10/2015; **nezamestnanosť za 11/2015 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa údajov Eurostat keďže miera inflácie sa vo väčšine európskych ekonomík nachádza v zápornom teritóriu alebo len tesne nad nulou. Najmizernejšia je situácia v Grécku, kde spomínaný index vlani dosiahol až 24 %, nakoľko tam bez práce bol až každý štvrtý človek. V porovnaní s rokom 2008 sa v krajine index zhoršil až o 12 p. b. Podľa tohto ukazovateľa je situácia horšia ako u nás už len v Portugalsku, Chorvátsku, Španielsku a na Cypre. Naopak, najlepšia je situácia v Nemecku, kde index mizérie nedosahuje ani 5 %. Výborné druhé miesto obsadili naši susedia z Českej republiky. Lepšie na tom sú ale aj naši zvyšní susedia z V4. V Poľsku index mizérie v roku 2015 dosiahol úroveň 6,8 % a v Maďarsku rovných 7 %. Index hospodárskej mizérie v krajinách EÚ
Nemecko ČR Veľká Británia* Luxembursko Dánsko Estónsko** Rumunsko Malta Rakúsko Poľsko Maďarsko** Holandsko Švédsko Slovinsko Bulharsko Litva Belgicko Fínsko EÚ28 Írsko Lotyšsko Francúzsko eurozóna Taliansko Slovensko Portugalsko Cyprus Chorvátsko Španielsko Grécko*
%
Neslávne prvenstvo za uplynulý rok ale získala Venezuela a je tak „najmizernejšou“ ekonomikou sveta. Tá bojuje s recesiou v dôsledku nízkych cien ropy. Medziročná miera inflácie tam ku koncu 3. štvrťroku 2015 dosiahla neuveriteľných vyše 131 %. To, že index mizérie je potrebné brať s istou rezervou potvrdzuje aj fakt, že na pomerne vysokých priečkach rebríčka najmizernejších ekonomík sveta sa nachádzajú aj vyspelé krajiny ako Švédsko, Fínsko alebo aj Kanada, či Austrália. Tie sú vo všeobecnosti považované za krajiny s vysokou životnou úrovňou.
8
Kalendár udalostí 7. týždňa Indikátor
Obdobie
Inflácia CPI [15. február 2016], %, r/r Nové priemyselné objednávky [16.február 2016], v %, r/r
Odhad PABK
Odhad trhu
január 2016
-0,4
-0,4
december 2015
–
–
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] CPI [%, r/r] 1] 4] HICP [%, r/r] 1] 4] PPI [%, r/r] 1] 4] Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] EUR/USD 2] 4] Základná sadzba ECB 2] 4] 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4]
3 Q 2015 3,7* – 0,3* – 0,3* – 4,5* 3,2* 11,39* 574,3* 1,12* 0,05* – 0,11*
4 Q 2015 4,2* – 0,5* – 0,5* – 4,9 3,2 10,83* 696,7* 1,09* 0,05* – 0,21*
1 Q 2016 3,8 – 0,3 – 0,3 – 2,4 2,8 10,68 1 570,0 1,07 0,05 – 0,22
2015 3,6* – 0,3* – 0,3* – 4,7 2,9 11,51* 3 356,5* 1,09* 0,05* – 0,21*
2016 3,5 0,8 0,8 1,6 3,4 10,34 4 550,0 1,04 0,05 – 0,20
1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť
9
