Sunniti a Šiiti
V súvislosti s poslednými udalosťami v meste Samara v Iraku, kde sa tamojšia známa mešita stala terčom útoku, sa ma viacero ľudí pýtalo na dôležitosť tejto mešity pre Muslimov. Ďalšia, často kladená otázka sa týka rozdielu medzi sunnitskými a šiitským muslimami. Z tohto dôvodu som sa rozhodol v stručnosti čitateľom vysvetliť rozdiel medzi sunnitskými muslimami a šiitmi. Slovo „sunna“ znamená v arabskom jazyku tradícia a zákonitosť, ktorá sa opakuje. Týmto slovom sa označujú aj tí Muslimovia, ktorí nasledujú tradíciu po poslovi a prorokovi Muhammadovi (p.). Slovom „šia“ sa označuje určitá skupina muslimov, ktorá podľa vyjadrenia svojich členov nasleduje Aliho, bratranca proroka Muhammada. Hovorí sa im „šíetu Ali“, t.j. Aliho stúpenci alebo nasledovníci. Percentuálny počet šiitov z celkového počtu muslimov, podľa štatistík uverejnených na internetovej stránke www.islamicweb.com, predstavuje 7,5 až 11 %. Dodnes nie je presne zmapovaný počet šiitov z celkového počtu muslimov. Preto aj údaje, ktoré média a rôzne encyklopédie udávajú, treba brať s rezervou. Britská encyklopédia, vydaná v roku 1997 uvádza, že z celkového počtu muslimov, ktorý predstavuje 1.482.596.925 je percentuálne zastúpenie šiitov 11 %. Do uvádzaných 11 % autori započítali aj príslušníkov rôznych sekt, ktoré pod šiitov zaradili. Podľa encyklopédie je najväčšia koncentrácia šiitov v Iráne (61 miliónov), Indii (28 miliónov), Pakistane (25 miliónov), Iraku (13 miliónov), Turecku (12 miliónov), atď. Encyklopédia preberá tradičné delenie šiitov do niekoľkých skupín, pričom každej z týchto skupín dáva povahu sekty. Encyklopédia uvádza päť siekt, ktorými sú: 1. Rafidijja, 2. Ismailija, 3. Alawiti (Nusairi), 4. Druz, 5. Zajdija. Na uvedenej stránke je ďalšia štatistika, ktorá vychádzala z viacerých nezávislých zdrojov a ktorá uvádza, že podľa štatistík z roku 1999, predstavoval percentuálny počet šiitov z celkového počtu muslimov 7,58 % z toho najväčšia koncentrácia šiitov je v Iráne (45 miliónov), Pakistane (18 miliónov), Iraku (13 miliónov), Indii (13 miliónov), Azerbajdžane (5 miliónov), Turecku (3 milióny), atď. Treba podotknúť, že uvedené počty, či už v prvom prípade alebo v druhom, nemusia úplne odzrkadľovať skutočný stav veci. Stávalo sa totiž aj v minulosti, že sa z politických a záujmových dôvodov, zámerne neuvádzali presne štatistiky. Na uvedenej stránke sa preto aj dodáva, že percentuálny počet šiitov sa pohybuje v rozmedzí 7,5 % až 11 %.
1
Rozdiely medzi sunnitmi a šiitmi:
Za zakladateľa šiismus možno považovať, ako to uvádza internetová stránka www.arabic.islamicweb.com, žida menom Abdulláh bin Saba, pochádzajúceho z Jemenu. Ten konvertoval na islam v prvých rokoch po smrti proroka Muhammada (p.). Zmiešal mnohé prvky židovstva s islamom. V čase, keď nastal veľký spor o odvolaní tretieho kalifa Osmána z pozície kalifa, bol jeden z tých, ktorí celý spor prehlbovali a zintenzívňovali až bol tretí kalif Osmán nakoniec zavraždení. Bol to tiež on, kto prišiel k Alimu a povedal mu „ty si Ty“, prirovnávajúc ho k bohu. Keď Ali počul, že ho Abdulláh bin Saba prirovnáva k bohu, takmer ho zabil. Ďalší z prorokových spoločníkov mu však odporučil, aby tak nerobil a tak ho Ali poslal do vyhnanstva do Iraku, aby svoje názory nešíril ďalej. Jedna z vecí ku ktorým Abdulláh vyzýval svojich stúpencov, po smrti Aliho, bolo napríklad, aby neverili, že Ali zomrel. Podľa neho Ali bol zdvihnutý do neba a tam bude až dovtedy, kým sa nevráti na zem znova, atď. Základné rozdiely medzi sunnitmi a šiitmi možno v stručnosti zhrnúť do nasledujúcich bodov: 1. Princíp nástupníctva imámov v spravovaní svetských a duchovných záležitostí muslimov. - sunniti. Neuznávajú princíp nástupníctva. Riadia sa slovami proroka Muhammada, ktorý povedal muslimom pred svojou smrťou: „Zanechal som vám dve veci, Korán a moju tradíciu, ak sa ich budete držať, nikdy nezblúdite ..“. Sunniti sa riadia tým, že prorok pred svojou smrťou neustanovil nástupcu vo vedení štátu a preto sa jeho najbližší spoločníci medzi ktorými bol aj jeho bratranec Ali bin ebí Táleb, zišli a zvolil si zo svojho stredu kalifa, ktorý nasledoval proroka Muhammada vo vedení islamského štátu. - šiiti. Uznávajú tzv. princíp nástupníctva. Tento princíp spočíva v ich presvedčení, že prorok Muhammada nemohol opustiť tento svet bez toho, aby sám stanovil svojho nástupcu. Týmto nástupcom mal byť prorokov bratranec a jeho zať Ali bin ebí Táleb. Nástupníctvo sa malo zachovať v prorokovej rodine. Po Aliho smrti to mali byť jeho synovia Hasan a Husejn. Po nich zasa ich deti, atď. Z toho potom vznikol u šiitov princíp dvanástich imámov a ich nástupcov. Princíp dvanástich imámov hovoril o tom, že vo vedení štátu musí byť niekto z Aliho priamej vetvy a každý potomok by mal prevziať vedenie aj vedomosti od svojho predchodcu. Šiiti začali Alim bin ebí Tálebom, za ním bol jeho syn Hasan, za ním ďalší Aliho syn Husejn, potom Husejnov syn Ali, a potom nasledovali v poradí Muhammad al Báqer, Žafar, Músa, Ali Arrida, Muhammada Žawad, Ali al Hádi, Hasan al Askari a posledným dvanástym imámom mal byť Muhammad al Mahdi, syn Hasana al Askariho. Muhammad al Mahdi, ako sa to u šiitov traduje, vošiel v dome svojho otca do komnaty a viac sa z nej nevrátil. Niektoré pramene uvádzajú, že mal vtedy štyri roky, iné že mal osem rokov. Šiiti sa domnievajú, že Hasan al Askari sa na konci času, keď tak Boh dovolí, vráti, aby zem naplnil spravodlivosťou a aby sa pomstil všetkým nepriateľom šiitov.
2
2. Princíp neomylnosti. - sunniti. Všetci ľudia, až na poslov a prorokov, sú omylní. Človek je ľudská bytosť, ktorej bol daný rozum, slobodná vôľa a možnosť výberu. So slobodou a možnosťou výberu sa potom viaže aj možnosť dopúšťať sa omylov, chýb a hriechov a preto aj bude existovať deň zmŕtvychvstania a následne súdny deň, aby sa každý zodpovedal za to, ako so svojim rozumom a slobodou naložil a podľa toho pokračoval ďalej vo svojom živote buď v záhrade rajskej alebo v ohni pekelnom. Čo sa týka prorokov a konkrétnejšie proroka Muhammada, existujú u sunnitov dve stanoviská. Jedno hovorí, že prorok Muhammad bol neomylní vo svojom celom živote. Druhé hovorí, že bol neomylní v otázkach, ktoré sa týkali posolstva, zvestovania Koránu a proroctva. Vo svojom ostatnom každodennom živote, vo svojom správaní, bol najlepší a najvzornejší človek, ale sa dopúšťal omylu, podobne ako všetci ostatní ľudia, nikdy sa ale nedopúšťal hriechu či už menšieho alebo väčšieho. - šiiti. Okrem toho, čo sme uviedli, si šiiti myslia, že všetci imámovia sa nikdy nemýlia, nezabúdajú a nedopúšťajú sa menších alebo väčších hriechov. 3. Princíp dedičného poznania. - sunniti. Ako už bolo uvedené, sunniti sa držia dvoch základných prameňov náboženstva z ktorých je potom všetko ostatné odvodené. Sú to na prvom mieste Korán a potom prorokova tradícia. Až potom prichádzajú na rad rôzne náboženské autority a právne pravidla, ktorými si muslimovia upravujú rôzne stránky svojho života. Sunniti sa riadia v tomto smere mnohými výrokmi proroka Muhammada. V jednom z nich prorok hovorí: „Každý človek sa mýli. A najlepší z tých, ktorí sa omylov dopúšťajú sú tí, ktorí k Bohu pokánie činia za to, čo urobili“. V ďalšom takom výroku sa prorok vyjadril, že ľudia, ktorým sú zverené verejné záležitosti sa môžu, nechtiac, aj pomýliť. Ak takýto človek so všetkou starostlivosťou rozhodne dobre, tak sa mu od Boha dostanú dve odmeny. Ak by sa však so všetkou starostlivosťou pomýlil, tak mu Boh dá jednu odmenu za snahu, ktorú vynaložil. O akú odmenu ide, už výrok nehovorí. - šiiti. Poznanie každý imám zdedil po prorokovi Muhammadovi. Toto poznanie odhaľuje pred každým imámom poznatky, ktoré ľudia potrebujú pre čas v ktorom žijú. Jediný rozdiel medzi imámom a prorokom je v tom, že imámovi nie je zvestované žiadne posolstvo, aké bolo poslovi a prorokovi Muhammadovi zvestované. 4. Princíp nadprirodzených javov. - sunniti. Boh môže niekomu preukázať svoju láskavosť a spokojnosť a dať mu z úžitkov života pozemského. Môže niekoho obdariť bohabojnosťou a spokojnosťou. Môže dať niekomu dobré zdravie. Môže ho obdariť múdrosťou. Môže mu dať veľké majetky. Môže mu dať krásu, atď. . - šiiti. Imám môže byť strojcom aj neuveriteľných a nadprirodzených vecí. Ak by predchádzajúci imám nestanovil svojho nástupcu, tak sa jeho nástupca určuje vykonaním alebo vystrojením nadprirodzenej veci alebo úkonu. 3
5. Princíp dočasného manželstva. - sunniti. Ak je raz manželstvo uzavreté, nie je časovo ani ničím iným ohraničené, pokým nedôjde k rozvodu medzi manželmi. - šiiti. Uznávajú tzv. časovo ohraničené manželstvo, zvané „muta“. Tento druh manželstva sa koná s tým, že sa pri jeho uzatváraní stanovuje presná lehota, kedy má toto manželstvo zaniknúť. Napríklad manželstvo sa uzatvára na dobu troch mesiacov odo dňa jeho uzavretia. Po uplynutí troch mesiacov, takéto manželstvo automaticky zaniká. 6. Princíp dištancovania sa (al Baráa). Na základe tohto princípu sa šiiti dištancujú od prvých troch kalifov, ktorí boli volení po smrti proroka Muhammada. Sú to kalif Abú Bakr, Omar bin al Chattáb a kalif Osmán bin Affán. Týchto troch kalifov, ktorí zaujímajú u sunnitov tie najvyššie miesta medzi prorokovými spoločníkmi, opisujú rôznymi nevhodnými opismi s odôvodnením, že obrali Aliho o jeho nástupnícke právo vo vední muslimov a islamského štátu po prorokovej smrti. 7. Niektoré z uvedených skupín šiitov, ktorých možno bezosporu nazvať sektou sú dokonca presvedčení, že anjel Gabriel sa zmýlil, keď prinášal posolstvo Bohom zoslané. Tvrdia, že Ali a prorok Muhammad sa tak veľmi podobali, že sa anjel Gabriel pomýlil a posolstvo zvestoval Muhammadovi miesto Alimu. Najdôležitejšie miesta pre sunnitov: 1. Posvätná mešita v Mekke, uprostred ktorej je Kába (dnešná Saudska Arábia), 2. Prorokova mešita v Medine (dnešná Saudska Arábia), 3. Komplex mešít Al Aqsá v Jeruzaleme, z ktorého prorok Muhammad vystúpil do siedmeho neba a potom sa vrátil do Mekky počas udalosti známej ako Al Isrá a Al Miráž. Pre šiitov sú dôležité aj tieto tieto štyri mešity: 1. Mešita v Samare. V nej sú pozostatky desiateho a jedenásteho z uvedených dvanástich imámov (dnešný Irak), 2. Hrobka imáma Aliho bin ebí Táleba v Nažafe (dnešný Irak), 3. Hrobka imáma Husejna v Karbale (dnešný Irak), 4. Hrobka imáma Músu v Bagdade (dnešný Irak)
4
Šiitské hnutie a šiitské sekty:
Šiitské hnutie prešlo historicky niekoľkými etapami. Spočiatku sa za šiitov označovali tí muslimovia, medzi ktorých bolo aj niekoľko prorokových spoločníkov, ktorí sa priklonili na stranu Ali v spore okolo vedenia islamského štátu. Išlo tu čisto o politický spor. Neexistovali tu ešte tie náboženské rozdiely, ktoré sa objavili neskôr a ktoré sme uviedli. Títo muslimovia boli nazvaní „šíetu Ali“, t.j. Aliho stúpenci. Približne tri roky nato sa objavila druhá skupina, ktorá už hovorila, že Ali je lepší než všetci ostatní prorokovi spoločníci. Aj tu šlo ešte sčasti skôr o názorový rozdiel. Po čase sa však objavuje tretia skupina šiitov, ktorá začala očierňovať prorokových spoločníkov, označovať ich nevierou, pokrytectvom a rôznymi nevhodnými a urážlivými označeniami. To bola tá skupina, ktorá bola priamo ovplyvnená názormi spomenutého Abdulláha bin Sabaa. Keď mnohí muslimovia vrátane prorokových spoločníkov, ktorí boli v prvej a druhej skupine šiitov videli, kam sa celé hnutie šiitov uberá, vystúpili z neho a pridali sa k sunnitom, aby ich ľudia omylom nestotožnili s tou treťou skupinou. A tu boli základy hnutia šiitov, ktoré poznáme dnes a ktoré sa neskôr rozdelilo aj do niekoľkých skupín a sekt. Z nich napríklad uvádzame 1. Ismáilija: Ide o skupinu, ktorá sama seba odvodzuje od imáma Ismaila bin žafara Assádeqa. Aj ismailiti, podobne, ako všetky ostatné šiitske hnutia a sekty prešli určitým vývojom, až dostali podobu v ktorej ich poznáme dnes. Svoju existenciu odvodzujú od imáma Muhammada bin Ismáila, ktorý sa má k životu znova vrátiť a ktorého príchod očakávajú. Veria v to, že ich musí viesť imám, ktorý je neomylní a ktorý pochádza z rodu Muhammada bin Ismáila. Imámovi potom pripisujú určité vlastnosti, ktoré ho povyšuje k stavu božskému, keď hovoria, že pozná to, čo je nepoznané a neznáme. Odvádzajú mu pätinu svojich príjmov. Veria v reinkarnáciu a v to, že imám dedí všetko po všetkých predošlých prorokoch a imámoch. Hovoria, že Boha a jeho existenciu nemožno spoznať rozumom. Boh aj existuje aj neexistuje, nie je znalý, ale ani neznalý, atď. Modlia sa k Imámovi Ismáilovi. A ďalšie odlišnosti na základe ktorých sa od Koránu a islamu úplne vzdialili. 2. Druz: Druzi sa odvodzujú od svojho zakladateľa Naštakin al Durzi. Skutočným zakladateľom je však Hamza bin Ali bin Muhammad al Zozani. Ten napr. pripísal fatimovskému kalifovi Al hákem bi amrillah, kalifovi, ktorý vládol v Egypte začiatkom piateho storočia islamského letopočtu, určité božské vlastnosti na základe ktorých vyhlásil, že kalif nezomrel, je len neprítomný a že sa neskôr vráti späť k životu. On aj napísal knihy, ktoré obsahujú učenie druzov. Väčšinu svojho učenia prebrali od ismailitov. Je to určitý mix rôznych náboženstiev a ideológii. Neznášajú ostatné náboženstvá, najmä muslimov a hovoria, že treba klamať a podvádzať, keď je to možné. Hovoria, že ich ideológia zrušila všetko náboženstvo, ktoré predtým existovalo. Veria v reinkarnáciu a v to, že trest alebo odmena spočíva v tom, že sa duša prevtelí do lepšieho alebo horšieho tela. Majú svoj vlastný letopočet, ktorý začína od začiatku piateho storočia islamského letopočtu, kedy bola vyhlásená božskosť uvedeného kalifa. Myslia si, že koniec svet príde vtedy, keď sa ich kalif vráti do nášho sveta, zbúra Kábu, porazí muslimov a kresťanov a oni budú vládnuť svetu navždy. Učenie prijímajú až v štyridsiatom roku života. Táto skupina výraznejšie dnes vystupuje v Libanone.
5
3. Bahai. Jej zakladateľom bol jeden zo šíitských imámov. Veria v to, že Boh sa zjavil v ľudskej podobe, v podobe ich zakladateľa Husejn Ali al Mázndráni, ktorý prijal prezývku Baháulláh. Baháulláh má byť ten boh o ktorom hovorili všetky náboženstvá a on je očakávaný mesiáš a prorok ktorého príchod hlási Budhizmus, Hinduizmus, Judaizmus, Kresťanstvo, Islam a iné. To všetko bolo len predzvesťou jeho príchodu. Bahá je vlastne vyjavením božích vlastností, ktoré sú v ňom stelesnené a ktoré Boh nemá. A Bahá je strojcom všetkých Božích činov. Je toho veľmi veľa v čom sa ismailiti odklonili od islamského náboženstva a od jeho základov. To boli tie najzákladnejšie rozdiely medzi sunnitmi a šiitmi. Existujú aj mnohé ďalšie rozdiely, tým sa však môžeme venovať niekedy v budúcnosti. Ako je už možno jasné každému čitateľovi, existujú určité rozdiely medzi sunnitmi a šiitmi, ktoré sa niekedy až dotýkajú základov islamu. Avšak aj tá základná skupina šiitov sa delí na niekoľko názorových prúdov. Niektoré tieto prúdy sú bližšie k sunnitom, iné zasa vzdialenejšie a niektoré úplne v protiklade so samotným islamom. Ani samotní šiiti, bežní ľudia, občas nepoznajú tie najzákladnejšie rozdiely, ktoré ich od sunnitov delia. V niektorých prípadoch sa však aj jednotliví šiiti dištancujú od niektorých z uvedených rozdielov a hovoria, že ich neuznávajú. Vynára sa však otázka, či je možné niektoré z uvedených skupín pridružiť k Muslimom a to aj napriek ich označenia ako „sekta“. Učenie Bahaijovcov je napríklad v úplnom protiklade so základnými princípmi islamu. Aj keď je zvyšujúci sa počet muslimov na svete pre niektorých muslimov dôvodom k radosti, nemyslím si, že uvedené skupiny by sa k Muslimom mali radiť. Je jedno, či je počet Muslimov na svete o sto miliónov menej alebo viac, dôležité je, aby sa k ním nepridružovali skupiny a ideológie, ktoré s islamom majú len veľmi málo spoločného. To nič nemení na fakte, že islam Muslimom ukladá správať sa dobre vo vzťahu k ostatným ľuďom, nemuslimom, bez ohľadu na ich náboženstvo alebo ideológiu. Informácie uvedené v tomto článku sú prebraté z viacerých internetových stránok v arabskom jazyku, najme stránka www.arabic.islamicweb.com.
Abdulwahab Al-Sbenaty
uverejnené dňa 05.02.2006
6
