TD 2/2015
Číslo: 2/XXVI
Vyšlo: 21. januára 2015
1
0,30
Univerziádny oheň sa rozhorí v sobotu ŠTRBSKÉ PLESO – V pondelok dorazili na Slovensko prvé výpravy športovcov, ktorí sa zúčastnia zimnej univerziády. Aklimatizačným procesom už prechádzajú Číňania, Japonci i pretekári z USA. V najbližších hodinách a dňoch prídu aj ďalší tak, aby stihli otvárací ceremoniál, ktorý je plánovaný v sobotu o osemnástej hodine na Štrbskom Plese. Hlavnou hostiteľskou krajinou 27. Svetovej zimnej univerziády (SZU) 2015 je španielska Granada a na slovenských športoviskách na Štrbskom Plese a v Osrblí sa uskutočnia súťaže v bežeckom lyžovaní, severskej kombinácii a v skoku na lyžiach. Najbližší týždeň by sa do univerziádnych pretekov mali zapojiť športovci z 34 krajín. Presné počty sa stále menia, ale predpokladá sa, že na Štrbskom Plese uvidíme vyše štyristo športovcov so skoro tristočlenným podporným tímom. Najpočetnejšou výpravou sú Rusi, ktorí nahlásili až 86 športovcov, Ukrajina ich vyslala 64, Kazachstan 49, Česi 43 a Kórea 38. Okrem viedenského a brati-
slavského letiska využili zahraničné výpravy aj popradské. Pristálo tu lietadlo z Ruska a pravidelnú nedávno spustenú leteckú linku na trase Riga – Poprad-Tatry využili pobaltské krajiny. Otvárací ceremoniál a sprievodný program: Všetko vypukne už najbližšiu sobotu. Celý otvárací program by sa mal zmestiť do dvoch hodín. „Ceremoniál je prísne stanovený. Ná(pokračovanie na str. 5)
Hrebienok opäť po roku obsadia ľadoví sochári z celého sveta. Chýbať nebude ani slovenský tím. Foto: pet
Svoje grify ukážu aj ľadoví sochári z Thajska a Malajzie STARÝ SMOKOVEC – Hrebienok sa po roku opäť zmení na galériu ľadového umenia. Už na budúci piatok tam odštartuje ľadová šou Tatry Ice Master. Svoje grify počas troch dní predvedie desať súťažných tímov, medzi nimi sú aj sochárski majstri z Malajzie a Thajska. Svoj kumšt okrem nich ukážu Fíni, Maďari, Taliani, Rusi, Angličania, Česi a Japonci, ktorí zvíťazili vlani. Chýbať nebudú ani Slováci, ktorí momentálne dolaďujú formu v Jasnej, kde stavajú ľadový antický chrám. „Takýto kolos sme ešte nikdy nerobili. Námet naň sme čerpali zo starogréckej a starorímskej mytológie, stavba bude mať päť hlavných a šesť bočných stĺpov v iónskom slohu. Interiér zdobia štyri sochy sparťanských bojovníkov so štítmi a kópiami. V najvyššom bode má stavba 5,5 metra a veľkosť diela je 11x11 metrov,“ prezradil Adam Bakoš, ktorého tímovou dvojičkou namiesto Braňa Petráša bude tento rok Róbert Smrčák. Podobne ako po minulé roky, aj tentokrát sa sochári budú musieť popasovať s troma zadaniami. Prvý deň ich už tradične čaká téma Medvede. „V sobotu pokračujeme súťažnou témou Krajina odkiaľ pochádzam a v nedeľu budú mať voľnú ruku,“ prezradila výkonná riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Re-
gión Vysoké Tatry (OOCR RVT) Lenka Maťašovská. O víťazoch rozhodne štvorčlenná porota na čele s prezidentom Medzinárodnej asociácie snehových a ľadových sôch Juhanim Lillbergom. Sekundovať mu bude autor Tatranského ľadového dómu František Bálek spolu so všestranným umelcom Viktorom Frešom, ktorý vytvoril aj farebné vitráže v bazilike na Hrebienku. Štvoricu dopĺňa predseda Predstavenstva OOCR RVT a primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. Okrem ľadových sôch sa návštevníci aj tento rok môžu tešiť na bohatý sprievodný program. Predstaví sa Marián Čekovský, Nataša Džunková, tešiť sa môžete aj na Free Voices, Collegium Technicum, Trio Bon-Bon s Petrou Humeňanskou či predstavenia v podaní Divadla Nová scéna. Chýbať nebude ani ľadovo-ohňová show v podaní maďarského umelca Zsolta M. Tótha, ktorý trojdňový maratón umenia a zábavy „zaklincuje“ spoločne s Vladimírom Eperješim. (pet)
2
TD 2/2015
VIDELI SME u Poznáme víťazné osobnosti a produkty v rámci Prešovského kraja. Ocenenie za celoživotný prínos získal chatár z Rainerovej útulne Peter Petras. Za vzdelávanie v oblasti cestovného ruchu sa ušla pocta Jozefovi Čekovskému, ktorý pôsobí ako zástupca riaditeľa Strednej odbornej školy v Hornom Smokovci. A medzi trojicu Naj produktov sa dostal aj Tatranský ľadový dóm. Verejnosť v online hlasovaní vyberala zasa najlepšie zariadenia a zamestnancov cestovného ruchu Prešovského kraja. Z tých tatranských sa podarilo uspieť len štvorhviezdičkovému Hotelu Kukučka z Tatranskej Lomnice, ktorý získal titul Naj ubytovacie zariadenie. „Kukučkám“ poslalo hlasy 4 557 respondentov. u Predškoláci i rodičia zbystrite pozornosť. Všetky tri základné školy na území mesta Vysoké Tatry majú zápis do prvých ročníkov v dňoch 3. a 4. februára v popoludňajších hodinách. u V piatok 5. februára sa v Grandhoteli Praha v Tatranskej Lomnici uskutoční už 18. ročník Plesu primátora Vysokých Tatier. Plesaniachtivých bude programom sprevádzať moderátor Michal Hudák, do rytmu zahrá skupina Abracadabra a hviezdou večera bude holandská speváčka Loona. u Druhé kolo Tatranského karlingu bolo plánované na uplynulú nedeľu v obci Nová Lesná. Teplé počasie však prinútilo organizátorov nájsť náhradné riešenie a toto spoločensko-športové podujatie sa uskutočnilo na ľadovej ploche pri Teniscentre v Tatranskej Lomnici. u Sťažnosť neúspešného kandidáta na poslanca vo volebnom obvode Tatranská Lomnica na komunálne voľbách z novembra 2014 zamietol Ústavný súd Slovenskej republiky. Ako sa píše v odôvodnení: „Pri porovnaní výsledkov prepočítania hlasovacích lístkov za poslancov mestského zastupiteľstva uskutočneného na ústavnom súde s výsledkami uvedenými v zápisnici okrskovej volebnej komisie, neboli zistené žiadne odlišnosti, čím je vylúčená možnosť hrubého alebo závažného porušenia volebného zákona, ku ktorému podľa tvrdenia sťažovateľa malo dôjsť nesprávnym sčítaním hlasovacích lístkov členmi okrskovej volebnej komisie. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by signalizovali porušenie volebného zákona alebo neústavnosť volieb poslancov, a ktoré by odôvodňovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú.“ (ija)
POČULI SME
Spravodajstvo
Rozhľadňu Monte Móry by chceli dokončiť ešte tento rok ŠTRBSKÉ PLESO – Roky chátrajúcu rozhľadňu Monte Móry, ktorej torzo návštevníkom udrie do očí hneď pri vjazde na Štrbské Pleso, by podľa našich informácií chceli dokončiť ešte tento rok. Súčasný majiteľ sa do jej prestavby pustil pred troma rokmi. Najprv dal postaviť prístupovú cestu, postupne vyrástla prístavba s technickým zázemím, s rekonštrukciou pôvodného objektu sa začalo vlani. Nová vyhliadka by mala byť jeho replikou, chýbať by nemala ani kaviareň. „Investor sa rozhodol prinavrátiť bývalú pýchu Štrbského Plesa do jej pôvodného funkčného využitia, t.j. vyhliadkového objektu so stravovacím zariadením,“ informovala médiá jeho zástupkyňa. Podľa internetového portálu, ktorý mapuje verejné obstarávania, náklady na rekonštrukciu presiahnu štyristotisíc eur. Bratislavská eseročka Spektrum Real, v ktorej podľa obchodného registra figuruje dcéra
Jozefa Majského Eva, by ju chcela dokončiť ešte tento rok. Investor
verí, že podobne ako kedysi, aj teraz sa rozhľadňa stane miestom, ktoré budú vyhľadávať domáci i turisti. Práve jej poloha ju vraj predurčuje, aby sa stala miestom (pokračovanie na str. 4)
Pred rekonštrukciou: Pod žalostný stav rozhľadne sa podpísal nielen čas, ale i vyčíňanie vandalov. Foto: pet
Rusi sa „presťahovali“ do Álp, pod Tatrami pristálo len jediné lietadlo POPRAD/VYSOKÉ TATRY – Z popradského letiska sa predminulú nedeľu „odlepil“ posledný charter, ktorý domov odviezol rusky hovoriacich dovolenkárov. Hoci cestovné kancelárie i hotely pred sviatkami avizovali, že túto zimu bude v Tatrách sviatkovať opäť menej Rusov, výkonná riaditeľka Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR VT) Lucia Dubielová si nemyslí, že je to rana, ktorá by položila na lopatky cestovný ruch. „Z celoročného hľadiska Rusi tvorili v roku 2013 jedno percento, Ukrajinci štyri, čiže v prípade Rusov hovoríme o zhruba piatich až šiestich tisícoch a u Ukrajincov sa pohybujeme na počtoch okolo 16-tisíc. Predpokladáme, že aj teraz bude istý pokles, ale z percentuálneho ročného hľadiska je to zanedbateľné číslo,“ konštatovala Dubielová. Časy, keď pod Tatrami medzi sviatkami a po Troch kráľoch každú chvíľu pristávali lietadlá s bohatými Rusmi na palube, sú už preč. Potvrdzujú to aj štatistiky popradského letiska. Počet charterov z roka na rok klesá. Inak tomu nebolo ani túto zimu. Z Moskvy zosadol v Poprade iba jediný let. „Počas vianočných a novoročných sviatkov vybavilo letisko 1 297 cestujúcich na charterových letoch z Ruska a Ukrajiny, čo predstavuje pokles o 40 percent oproti minulému roku,“ uviedla riaditeľka letiska Ivana Herkeľová. Pozitívnou správou je však podľa nej fakt, že za prvých 11 dní tohto roka im počet cestujúcich stúpol o 64 percent v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška. „Pokles na charterových letoch z Ruska a Ukrajiny bol nahradený vybavenými cestujúcimi
na celoročnej pravidelnej linke do Londýna a sezónnej pravidelnej linke do Rigy,“ dodala Herkeľová. Zatiaľ síce podľa jej slov nemajú k dispozícii všetky prevádzkové údaje z minuloročného decembra, ale očakávajú, že celkový nárast prepravených cestujúcich za vlaňajšok presiahne 25 percent. „Čo sa týka pravidelných liniek, sme veľmi spokojní. Londýn bol počas vianočných sviatkov plne obsadený a očakávame štyri rotácie aj v letnom letovom poriadku, s tým, že sa budú meniť dni,“ zhodnotila Herkeľová. Kým teraz lietadlá medzi Popradom a Londýnom pendlujú v utorok, štvrtok, sobotu a nedeľu, po novom to bude v pondelok, stredu, piatok a nedeľu. Obsadenosť linky do lotyšskej Rigy ovplyvňuje podľa Herkeľovej aj to, či pod Tatry prilieta väčší Boeing 737 alebo menší Bombardier Dash 8. „Prvé lety boli obsadené menej, celkovo je to zatiaľ dosť ťažké hodnotiť, keďže prevádzkovanie linky je naplánované do konca marca,“ poznamenala riaditeľka. Potvrdila však, že viac pasažierov do Popradu prichádza ako odchádza. „Linka bola smerovaná na incoming, to znamená na prilietavajúcich turistov z Lotyšska,
ale mali sme aj pasažierov z Ruska a takisto začína lietať už aj Škandinávia, čo nás veľmi teší. Z hľadiska outgoingu plánujeme v budúcom roku rozšírenie o ďalšiu rotáciu, tým pádom bude vytvorený priestor už aj pre našu cestujúcu verejnosť smerom do zahraničia,“ prezradila plány Herkeľová. To, že pod Tatrami tento rok zosadlo z Moskvy iba jediné lietadlo, nevníma ako tragédiu ani výkonná riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT) Lenka Maťašovská. Podobne ako Ukrajinci či Bielorusi, aj Rusi k nám momentálne vraj prichádzajú najmä po vlastnej linke. „Väčšina týchto hostí prišla autom a hotel si rezervovali sami, bez cestovnej kancelárie,“ povedala Maťašovská. Napriek tomu ich bolo v Tatrách počas sviatkov v porovnaní s vlaňajškom o niečo menej, okrem politickej situácie sa pod ich pokles podpísal aj prepad rubľa. Gro návštevníkov počas sviatkov stále tvoria Slováci, tento rok ich bolo okolo 60 až 70 percent. „Vianoce majú svojich stálych klientov, ľudí, ktorí chodia do Tatier pravidelne v tomto období, a to sa nám potvrdilo aj teraz. Z hľadiska obsadenosti boli približne na rovnakej úrovni ako pred rokom, niekde možno aj lepšie. Počas Silvestra a týždňa do Troch kráľov boli Tatry už tradične obsadené dobre,“ zhodnotila Dubielová. Okrem slovenčiny bolo počuť najmä poľštinu a češtinu, ale aj maďarčinu či litovčinu. (pet)
Spravodajstvo
TD 2/2015
Máte šancu požiadať o zmenu či doplnenie územného plánu STARÝ SMOKOVEC – Ak sa chystáte podať návrh na doplnenie územného plánu či požiadať o jeho zmenu, šancu urobiť tak, máte až do začiatku marca. „Obstarávanie zmien a doplnkov územného plánu sa robí raz ročne, žiadosti sa predkladajú do 1. marca príslušného roku,“ upozornil Peter Novák, vedúci oddelenia územného plánovania, výstavby, životného prostredia a dopravy mesta Vysoké Tatry. O zmenu či doplnenie územného plánu môže požiadať ktokoľvek, svoj krok však musí každý zo žiadateľov ozrejmiť. „Prílohou žiadosti je i zdôvodnenie, čiže žiadatelia musia vysvetliť, prečo požadujú zmenu územného plánu a v prípade nových investičných zámerov aj štúdia, na základe ktorej vie mesto posúdiť, či dôjde k zmene územného plánu alebo nie,“ zdôraznil Novák. Žiadatelia predkladajú žiadosti o zmenu územno-plánovacej dokumentácie pre príslušný rok, takúto možnosť majú odvtedy, čo
pred piatimi rokmi Mestské zastupiteľstvo (MsZ) vo Vysokých Tatrách schválilo Zásady pri obstarávaní zmien a doplnkov územného plánu mesta Vysoké Tatry. „Práve vzhľadom na zložitosť územia mesta Vysoké Tatry, na ktorom sa nachádza Tatranský národný park, mestské zastupiteľstvo schválilo smernicu, na základe ktorej každoročne mesto takýmto spôsobom rieši postup obstarávania územno-plánovacej dokumentácie,“ doplnil Novák. To, či sa návrhy zmien a dopln-
kov do územného plánu aj dostanú, majú v rukách mestskí poslanci. „Jednotlivé žiadosti sú s nimi prerokované a na základe toho potom MsZ na svojom zasadnutí schváli, ktoré žiadosti môžu ísť do zmien a doplnkov,“ konkretizoval ďalšie kroky Novák. „Náklady spojené s procesom obstarávania financujú subjekty, ktorých výhradná potreba obstarávanie zmien a doplnkov vyvolala,“ dodal. Odsúhlasiť ich, samozrejme, musia aj dotknuté orgány, ktoré vydávajú súhlasné stanoviská k schvaľovaniu územno-plánovacej dokumentácie. Územnoplánovacie návrhy spoločne s územnoplánovacím podkladom doručte na adresu: Mesto Vysoké Tatry, Oddelenie územného plánovania, výstavby, životného prostredia a dopravy, 062 01 Starý Smokovec 1. (pet)
Seniorské karty majú úspech VYSOKÉ TATRY – Seniorská karta, ktorú rozdali medzi Tatrancami mestskí policajti, sa ujala a s kladnou odozvou sa stretla aj v iných častiach Slovenska. Na podnetnú pomôcku zareagovali nielen ich kolegovia z obecných a mestských polícií, ale aj predstavitelia samospráv či samotní dôchodcovia. Od zverejnenia informácií o Seniorskej karte, kde sú uvedené identifikačné informácie, zoznam užívaných liekov, kontakt na blíz-
keho či prípadné choroby, ktorými dotyčný trpí, si našlo mnohých priaznivcov. Jednoduchá a nie nákladná pomôcka pritom môže
Čaká nás niekoľko cestných obmedzení VYSOKÉ TATRY – V najbližších dňoch nás čakajú dve veľké podujatia, pri ktorých sa predpokladá obrovský nápor návštevníkov. Keďže z minulosti už vieme, že jestvujúce parkovacie plochy sú nedostačujúce, preto sa počas trvania Svetovej zimnej univerziády (SZU) na Štrbskom Plese a ľadového festivalu Tatry Ice Masters, ktorý sa uskutoční v prvý februárový víkend na Hrebienku, musíme pripraviť na dopravné obmedzenia. Od 24. januára do 1. februára bude Cesta Slobody od Popradského plesa po Štrbské Pleso pomocou prenosného dopravného značenia preklasifikovaná na jednosmernú cestu. „Bola to požiadavka usporiadateľov, aby počas SZU sa zo Štrbského Plesa v smere Starý Smokovec vracalo cez „starú cestu“ na Popradské pleso. V prípade, že budú parkovacie miesta na Štrbskom Plese plné, pravá časť tejto komunikácie poslúži aj na odstavenie ďalších automobilov,“ vysvetľuje zámer Peter Novák, vedúci oddelenia územného plánovania, výstavby, životného prostredia a dopravy mesta Vysoké Tatry. Trpezlivosť budú musieť prejaviť najmä obyvatelia, ktorí v tejto časti Tatier žijú, pretože obmedzenia budú musieť akceptovať aj oni a domov budú chodiť naokolo. Ďalšou skúškou silných nervov, disciplinovanosti a tolerancie bude podujatie Tatry Ice Masters. V tomto prípade sa obmedzenia budú týkať oblasti Smokovcov. „Parkovanie budeme riešiť obdobne ako pri Medvedích dňoch, ktoré sa organizujú v auguste. Najskôr sa budú zapĺňať parkovacie plochy v centrálnej časti Smokovcov, nasledovať budú priľahlé parkoviská. V prípade, že aj tých bude nedostatok, máme nachystané rezervy v podobe areálu VPS Vysoké Tatry a v okolí budovy školy na Popradskej ceste. Ak by nepostačovali ani tieto kapacity, autá sa budú radiť popri hlavnej ceste po pravej strane v smere zo Starého Smokovca do Popradu,“ konkretizuje Novák. V čase konania oboch podujatí je dohodnutá súčinnosť polície, mestských policajtov a spoločnosti VPS Vysoké Tatry, ktorá je správcom parkovacích plôch v meste Vysoké Tatry. (ija)
neraz zachrániť život. „Volajú mi alebo píšu maily kolegovia mestskí policajti, či aj oni by si mohli dať zhotoviť takéto kartičky pre svojich seniorov. Nemáme s tým žiadny problém, veď je to pomoc nielen pre nás, ale aj pre zdravotníkov, ktorú ocenia seniori aj ich najbližší,“ konštatuje Jozef Štefaňák, zástupca náčelníka Mestskej polície Vysoké Tatry. Niektorí majú záujem o identickú kartu, akú predstavili tatranskí policajti: „Prosím vás o zaslanie kartičky, ktorú ste prezentovali v televízii ako pomôcku pre seniorov. Nápomocná môže byť aj pre zdravotne postihnutých. Aj my by sme chceli takéto zadovážiť dôchodcom v našej obci Oščadnica,“ zaujíma sa prostredníctvom mailu pán Jozef Krivánek. Iní si chcú dať vytlačiť vlastné kartičky: „Môžeme si dať vyrobiť Senior kartu, kde by sme dali erb našej obce a logo tlačiarne, ktorá nám to vyrobí? Ide mi o to, aby sme neporušili zákon a nedopustili sa plagiátorstva bez povolenia pôvodného navrhovateľa,“ pýtala sa dôchodkyňa Anna Pappová od Novej Dubnice. „Vo Vysokých Tatrách sme rozdali okolo päťsto kariet, ale keďže je o ne záujem, budeme musieť dať urobiť ich dotlač,“ dopĺňa Štefaňák. Mestskí policajti sa vo Vysokých Tatrách pravidelne a systematicky venujú prevencii, pripravujú besedy pre seniorov, kde s nimi hovoria o nástrahách spojených s pôžičkami od nebankových subjektov, upozorňujú na nekalé praktiky šmejdov, ale aj dávajú tipy ako sa zachovať v prípade stretu so zlodejmi. (ija)
3
14 DNÍ PRIMÁTORA O ďalších investíciách do rekonštrukcie verejného osvetlenia v Dolnom Smokovci hovoril primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš so zástupcom spoločnosti Eltodo, ktorá spravuje verejné osvetlenie v majetku mesta. „Verejné osvetlenie, ktoré sme prevzali od Šrobárovho ústavu, bolo vo veľmi zlom stave. Vlani sa zrekonštruovalo dokopy 44 svetelných bodov, ak to dovolia finančné prostriedky, chceli by sme zrekonštruovať aj ďalšie dve až tri svetlá popri ceste, ktorú využívajú nielen trvalo žijúci obyvatelia. Verím, že tento rok ukončíme rekonštrukciu verejného osvetlenia k spokojnosti domácich i návštevníkov Vysokých Tatier,“ informoval po stretnutí s Tomášom Šimkom primátor Mokoš. Primátori z celého Slovenska sa minulý týždeň zišli v Trnave na dvojdňovej konferencii magazínu Smart Cities, ktorý mapuje „chytré“ technológie zamerané na efektívnejšiu správu miest a obcí. „V súčasnej dobe sa začína rozširovať okruh „chytrých“ miest, kde sa zaujímavo rieši napríklad mestská hromadná doprava, čo je atraktívne najmä pre väčšie mestá. Všetko je však otázka peňazí,“ konštatoval Mokoš. Okrem noviniek z tejto oblasti na stretnutí rezonovala aj otázka budovania cyklotrás a práve tie sú podľa primátora jednou z jeho priorít tohto volebného obdobia. „Videli sme, ako napríklad Brno rieši cyklodopravu, takisto aké sú možnosti vybudovania parkovacích domov pre cyklistov. Myslím si, že by sme mali pokračovať v budovaní cyklotrás, vyžadujú si to návštevníci i obyvatelia nášho mesta, snahu majú i okolité obce. Verím, že sa nám aspoň niečo podarí. Niekedy v marci alebo apríli by sme mali končiť rokovania s vlastníkmi pozemkov na trase Tatranská Lomnica – Tatranská Kotlina, tak snáď už konečne začneme budovať napojenie na beliansky cyklochodník. Hovoril som aj s národným cyklokoordinátorom Petrom Kľučkom, pozval som ho k nám, sľúbil, že príde, pozrie sa na to a prípadne nám poradí. Je tu podpora, ale myslím si, že by malo byť v našom záujme preferovať nielen náročnejšie cyklotrasy, ale aj tie menej náročné, ktoré sú vhodné aj pre rodiny s deťmi a k tomu, samozrejme, by sme mali prispôsobiť aj služby,“ doplnil Mokoš. Nové výzvy prinieslo ďalšie zo zasadnutí organizačného výboru medzinárodných lyžiarskych pretekov v alpských disciplínach Veľká cena Slovenska. Jej 60. ročník sa uskutoční už začiatkom marca na Štrbskom Plese. „Keďže ide o jubilejný ročník, chceli by sme sa poďakovať a aspoň skromne oceniť ľudí, ktorí dlhé roky pomáhali pri organizovaní a zabezpečovaní pretekov,“ prezradil primátor Mokoš. Ako dodal, finišujú aj s prípravami knihy, ktorá mapuje históriu najväčších a najstarších pretekov v bývalom Československu. (pet)
4
TD 2/2015
Spravodajstvo
Na slovíčko, pani poslankyňa Ako prvú zo siedmich nováčikov v Mestskom zastupiteľstve (MsZ) Vysoké Tatry predstavujeme čitateľom Tatranského dvojtýždenníka poslankyňu Máriu Bittnerovú, ktorá bude najbližšie štyri roky zastupovať záujmy občanov Tatranskej a Novej Polianky. V konkurencii skúsenejších kandidátov, ktorí už pôsobili v komunálnej politike, sa presadila a získala najväčšiu podporu v tomto volebnom obvode. Ste novou a neopozeranou tvárou MsZ, pre mnohých ste určite veľkou neznámou, ako by ste sa v krátkosti predstavili? Ak môžem, na začiatok by som sa veľmi rada poďakovala všetkým ľuďom, ktorí ma pri voľbách podporili a dali mi svoj hlas. Nesmierne si to vážim a zároveň ich chcem ubezpečiť, že budem presadzovať ich záujmy. A teraz niečo o mne. Vo Vysokých Tatrách žijem od narodenia, prežila som tu krásne detstvo a ostala som tu aj v dospelosti. S Tatrami je spojený aj môj pracovný život, zamestnaná som ako vedúca športovej predajne. Prečo ste sa rozhodli angažovať v komunálnej politike? Vždy som sa zaujímala o dianie v obci, ale bolo to skôr pasívne sledovanie. Inšpirovali ma najmä ľudia, ich problémy a starosti, keďže s mnohými z nich sa stretávam každodenne. A keď sa k tomu pridružili problémy v našej mestskej časti, ktoré som ako obyvateľ mala len malú možnosť ovplyvniť a bolo mi to aj navrhnuté, rozhodla som sa. Pochopila som to správne, že ste boli oslovená, aby ste kandidovali na post poslankyne? Bola som aj oslovená, ale bolo to dlhé zvažovanie, predsa len nemám takéto skúsenosti, ale nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem, pretože chcem niektoré veci podporiť a aj zmeniť. Koncom minulého roka sme mali stretnutie so starými poslancami, ktoré mi ako začiatočníkovi veľmi pomohlo sa zorientovať a som vďačná za túto možnosť. Skúsme byť konkrétnejší, čo by ste chceli zmeniť? Na určité veci som sa začala dívať inak najmä po tom, čo som sa stala mamou. V prvom rade by sa mal v Tatrách zmeniť rodinný život, aby sa sem vrátili mladé rodiny, a aby sa viac podporilo školstvo. Máte aj recept ako vrátiť mladé rodiny do Tatier? Zlepšiť podmienky pre bežný každodenný život v Tatrách, či už ide o lepšiu dostupnosť služieb, väčšiu podporu kultúry alebo spestrenie rôznych aktivít pre rodiny. A, samozrejme, naďalej rozvíjať v rámci
možností bývanie. Celkovo zatraktívniť Tatry. Viem, že to nebude jednoduché, ale malými krôčikmi môžu postupne nastať zmeny, ktoré sem prilákajú viac mladých rodín. Vráťme sa k školstvu, ste členkou Komisie školstva, kultúry, športu, zdravotníctva a sociálnych vecí MsZ Vysoké Tatry. Čomu by ste sa chceli venovať v tejto sfére ? Rada sa budem podieľať na všetkom, no najviac sa budem tešiť, ak sa pomôže školstvu. Pevne verím, že mesto ako zriaďovateľ škôl a škôlok môže viac ovplyvniť ich funkčnosť a kvalitu. Opäť skúsme byť konkretnejší... Okrem členstva v komisii som aj v školskej rade v materskej škole a škole vo Vyšných Hágoch a v škôlke na sídlisku Sibír. Toto členstvo je pre mňa veľmi dôležité, pretože chcem viac spoznať problematiku. Zároveň ma teší, že takýmto spôsobom môžem stretnúť skvelých ľudí, ktorí sa podieľajú na výučbe, výchove a celkovom chode našich školských zariadení v Tatrách. Určite chcem najviac zastupovať záujmy detí, teda žiakov, no rovnako záujmy pedagogických i nepedagogických pracovníkov škôl
a škôlok a, samozrejme, aj rodičov. Verím, že pri riešení akýchkoľvek problémov sa nájde kompromis, ktorý bude vyhovovať všetkým. Aké sú ďalšie sféry, ktorým by ste sa chceli venovať? Určite je to oživenie menších častí mesta, napríklad v Tatranskej i Novej Polianke akoby sa zastavil život. Uvedomujem si, že je
to ťažké, keďže budovy ani pozemky nepatria mestu. Chýbajú tu služby. Pred pár rokmi sme tu mali všetko, bazén, kurty, ľadovú plochu v zime. Teraz sa všetko predáva, chátrajú budovy i ihriská. Situácia sa dosť skomplikovala v lete, keď nám akciová spoločnosť, ktorá vlastní ústav odmietala kosiť a dokonca nás odpojili od verejného osvetlenia. Tieto problémy sa podarilo vyriešiť vďaka ústretovosti mesta. V politike je stále menej žien ako mužov a nie je to inak ani v tej komunálnej. Rozhodnutie MsZ je kolektívne, myslíte si, že si dokážete presadiť požiadavky voči svojim kolegom? Myslím si, že sme silná zostava žien, Pani Jatiová i Šestáková, sú silné osobnosti, ktoré majú skúsenosti, jedna ako učiteľka a druhá z podnikateľského prostredia a verím, že aj páni ocenia, že sme súčasťou MsZ. (ija)
Rozhľadňu Monte Móry by chceli dokončiť ešte tento rok (dokončenie zo str. 2) malých výletov rodín s deťmi, krátkodobých ale aj dlhodobých návštevníkov Vysokých Tatier. Pôvodne drevená rozhľadňa vyrástla na vyvýšenine Klát ešte začiatkom 20. storočia. Postaviť ju dal zakladateľ Nového Štrbského Plesa, banskobystrický architekt Karol Móry. V roku 1935 ju nechal dedič osady, hudobný skladateľ Ján Móry, prestavať na murovaný objekt, ktorý slúžil aj ako kaviareň. Po vojne museli Móryovci svoj domov zo dňa na deň opustiť, ich majetok prepadol v prospech štátu. Rozhľadňa aj naďalej slúžila ako vyhliadková kaviareň, niektoré zdroje udávajú, že tam bola i cukráreň. Neskôr, podobne ako aj ďalšie objekty, začala chátrať. „Keď som prišiel na Štrbské Pleso v 60. rokoch, pamätám sa, že už to bolo zavreté. Pred majstrovstvami tam bývali robotníci, ktorí stavali poschodové parkovisko, no už vtedy sa to rozpadávalo,“ vraví Ján Miškovič, jeden z dlhoročných obyvateľov Štrbského Plesa. Na časy, keď v rozhľadni bola kaviareň, si však ešte pamätá bývalá učiteľka Elena
Petáková. „To bola rozprávka. Na kávičku sme tam chodili. Neskôr, keď rekonštruovali školu, sa tam dokonca učili deti. Trvalo to asi dva alebo tri mesiace,“ spomína dnes už dôchodkyňa. Rozpadávajúca sa rozhľadňa, ktorú dokonca v roku 1963 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku, bola roky ukrytá pred zrakmi návštevníkov. Jej žalostný stav odhalila
až víchrica, ktorá sa Vysokými Tatrami prehnala v novembri 2004. O obnovenie rozhľadne sa po roku 1989 pokúšali dcéry a manželka Jána Móryho, avšak neúspešne. Jej rekonštrukciu sa snažila presadiť aj obec Štrba. Rokovania so súčasnými majiteľmi boli úspešné, na rekonštrukciu rozhľadne napokon našli peniaze, dokonca prispelo aj ministerstvo kultúry. (pet)
Kedysi: Rozhľadňu dal v roku 1905 postaviť ešte Karol Móry, neskôr ju prestaval jeho synovec a dedič osady, hudobný skladateľ Ján Móry. Kávu a čaj tam vraj prenášali v termoskách z neďalekého hotela, podobne ako i čerstvé koláče. Foto: archív M. Bárdiovej
Zimná univerziáda 2015
TD 2/2015
5
Univerziádny oheň sa rozhorí v sobotu (dokončenie zo str. 1) stup pretekárov, príhovory predsedu Univerzitnej svetovej organizácie FISU, predsedu nášho organizačného výboru, príchod zástavy FISU i našej, zapálenie univerziádneho ohňa. Pozitívne je, že sa podarilo sprevádzkovať pilón s univerziádnym ohňom, ktorý bude horieť počas všetkých súťažných dní. Vlajku FISu prinesú naši bývalí úspešní športovci,“ približuje Peter Chudý, športový riaditeľ organizačného výboru. Zo zákulisia vieme, že sa spomína viacero mien, napríklad Vlado Frák (zlatá medaila v severskej kombinácii v bulharskej Sofii v roku 1983, pozn. red.), Alžbeta Havrančíková, Peter Jurko či Ivan Bátory. Kto z nich to napokon bude, ostáva zatiaľ pod rúškom tajomstva. Otvorením SZU nás bude sprevádzať moderátorka Alena Heribanová a vystúpi aj Peter Aristone, ktorého skladba Sunlight je oficiálnou hymnou univerzitného sviatku športu. Svoje umenie s ohňovo-bubnovou šou predvedie skupina Tambores a všetko vyvrcholí zapálením univerziádneho ohňa. Pre tých, ktorí by chceli ceremoniál vidieť naživo, pripravili organizátori aj špeciálny party vlak. Vypravia ho v sobotu z Bratislavy a cieľovou stanicou je zastávka Štrba. Zubačkou sa dopravia na Štrbské Pleso a po ceremoniáli ich opäť odvezie domov. „Účasť na športových súťažiach spríjemnia aj podporné podujatia, počas ktorých mestá a obce v Tatranskom regióne predstavia svoje tradície v oblasti remesiel, folklóru a umožnia návštevníkom dotknúť sa aj histórie, športu a kultúry v regióne formou rôznych sprievodných podujatí,“ nechal sa počuť Regionálny organizačný výbor pre sprievodné podujatia SZU 2015. Propagáciu silnej kultúrnej identity a bohatstva regiónu umocní sprievodný program a vystúpenia telies tradičnej ľudovej kultúry pred oficiálnymi dennými medailovými ceremoniálmi, ktoré sa budú vysielať do celého sveta. Maskotom je Uggi: Je to kamzík, ktorý je vlastne kozou a nie je to tak úplne Slovák, ale má španielske korene. Ale ujasnime si to: „Keďže hlavný usporiadatelia sú Španieli, konkrétne Granada, v ich pohorí Siera Nevada žije horská koza, ktorá pripomína nášho kamzíka. Mas-
kota sme prevzali aj s menom, samozrejme, tvrdíme, že to nie je žiadna koza, ale náš kamzík tatranský vrchovský, pretože sme si ho odeli do našich slovenských farieb,“ vysvetľuje zápletku Chudý. Meno maskota je v našich zemepisných šírkach exotické. Ako uvádza oficiálna stránka univerziády www.tatry2015.sk: „Uggi je skratka zložená z iniciálok – Univerziáda–Granada–Invierno, čo znamená po španielsky zima.“ Veselý Uggi by ešte v tomto týždni mal navštíviť deti v tatranských základných školách, aby ich pozval pozrieť si blížiace sa športové zápolenia. V minulosti boli maskotmi tatranských univerziád sova (1987) a bobor (1999). Počasie trápi organizátorov: Na Slovensku panuje skôr jarné ako zimné počasie, a to vôbec nehrá do karát organizátorov. Udržať športoviská v dobrom stave pri plusových teplotách je vlastne malý zázrak. „Na Štrbskom Plese sme prakticky už dvakrát prišli o prírodný sneh. Prvý raz to bolo v decembri, tesne pred Tatranským pohárom, druhýkrát to bolo v prvej dekáde januára, keď sa teploty vyšplhali pomerne vysoko nad nulu. Na Štrbskom Plese sme mali plus sedem stupňov a do toho ešte aj pršalo, takže tá časť trate, ktorá bola pokrytá len prírodným snehom, zmizla,“ konštatuje športový riaditeľ. Udržať sa podarilo 2,5 kilometrový okruh a počas uplynulého víkendu bola brigáda na navážanie snehu na 3,7 kilometrový okruh. „Obdobne je to aj v Osrblí, kde naviezli 400 áut snehu na bežeckú trať a majú momentálne pripravený 4-kilometrový okruh. Osrblie je na tom lepšie, lebo je to v údolí, v Tatrách totiž stále zápasíme aj s vetrom,“ ponosuje si Chudý. Paradoxne skokani majú snehu vyše hlavy, a tak z neho požičajú bežcom. „Na skokanskom mostíku na nájazde i dopade je snehu dostatok. Chvalabohu, že sme ho pripravili už v decembri, teraz sme museli začať vyhadzovať sneh z nájazdu, pretože na niektorých miestach ho tam nafúkalo až do výšky 1,5 metra.“ Súťaže budú snímané aj televíznymi kamerami a či už priame prenosy alebo zostrihy odvysiela Eurosport. „Bežecké preteky plánujú odvysielať v zostrihoch v neskorších popoludňajších hodinách, skokanské súťaže by
mali ísť v priamom prenose. Čo sa týka šancí našich pretekárov, najskôr by nás mohli potešiť bežci v kratších šprintérskych disciplínach. Niektoré krajiny posielajú skutočne silné výpravy a pred slovenskými reprezentantmi je ťažká úloha presadiť sa,“ zhodnotil Chudý. Z histórie: V bývalom Československu sa uskutočnila zimná univerziáda trikrát, a to v rokoch 1949, 1964 a 1978, dejiskom bol stále Špindlerov Mlýn. Na Slovensko sa dostali univerzitní športovci až v 80. rokoch minulého storočia. Ako sa uvádza v knihe Tatranský pohár (2014), po dobrej organizácii prvých svetových pohárov, ktoré sa vo Vysokých Tatrách uskutočnili, prišlo ku kandidatúre na v poradí trinástu Svetovú zimnú univerziádu, ktorá sa konala v roku 1987. Centrom bolo Štrbské Pleso, kde „prebehli“ všetky súťaže v klasických disciplínach, Jasná hostila alpských lyžiarov a hokejisti zohrali zápasy na štadiónoch V Poprade, Liptovskom Mikuláši a v Spišskej Novej Vsi. Zúčastnilo sa jej 942 športovcov z 28 krajín. Pre vtedajšie Českosovensko to bola univerziádna zberateľská žatva, keď reprezentanti získali 26 medailí, z toho 15 zlatých. Najúspešnejší-
mi pretekármi boli zjazdári Peter Jurko a Ľudmila Milanová, ktorí si vyjazdili po tri zlaté medaily, Alžbeta Havrančíková si „vybehala“ dve zlaté. Športujúci študenti sa na Štrbské Pleso vrátili opäť v roku 1999 a mala byť akýmsi príspevkom podpory kandidatúry Popradu-Tatier na usporiadanie Zimných olympijských hier. Prišlo viac športovcov a predstavili sa aj ďalšie zimné športy. Biatlonisti absolvovali súťaže v Osrblí, snoubordové preteky sa uskutočnili v Lopušnej doline a na ľade spišskonovoveského štadióna zápolili korčuliari na krátkej rýchlej dráhe. Na Slovensko zavítalo 1512 pretekárov zo 40 krajín a ani tento raz sme neobišli naprázdno, keď doma ostali štyri zlaté a po sedem strieborných a bronzových medailí. V individuálnych disciplínach získala vtedy biatlonistka Martina Schwarzbacherová dve zlaté, tretiu si vybojovala v rámci ženskej štafety. Ďalšiu zlatú pridalo družstvo mužov v zložení Andrej Párička, Ivan Bátory, Martin Bajčičák a Michal Jurčo. Bátory okrem toho získal aj dve strieborné medaily v individuálnych disciplínach. Z domácich športovcov sa zaskvel aj Martin Novoroľník, ktorý v severskej kombinácii získal bronz. (ija)
Program 27. Svetovej univerziády 2015 Štrbské Pleso 24. január – 1. február Sobota 24. január – Otvárací ceremoniál 18.00 h Nedeľa 25. január – Bežecké lyžovanie šprint muži/ženy 12.00 h Pondelok 26. január – Bežecké lyžovanie mix tímov 12.30 h – Severská kombinácia skoky na HS 100 10.00 h beh na lyžiach 10 km 15.00 h Utorok 27.január – Skoky na lyžiach HS 100 individuálne 14.00 h Streda 28. január – Bežecké lyžovanie 5 km ženy 10.00 – 11.00 h 10 km muži 11.30 – 13.00 h Štvrtok 29. januára – Severská kombinácia beh na lyžiach s hromadným štartom na10 km 9.00 h skoky na lyžiach HS 100 12.30 h – Skoky na lyžiach HS 100 15.00 h Piatok 30. január – Bežecké lyžovanie štafety 3 x 5 km ženy 10.00 h 4 x 10 km muži 12.00 h – Skoky na lyžiach HS 100 mix štafeta 14.00 h Sobota 31. január – Bežecké lyžovanie 15 km ženy hromadný štart 12.00 -13.00 h – Severská kombinácia súťaž tímov skoky na lyžiach HS 100 10.00 h beh na lyžiach 15.00 h Nedeľa 1. február – Bežecké lyžovanie 30 km muži hromadný štart 10.00 -11.30 h – Skoky na lyžiach HS 100 tímové preteky mužov 14.00 h – Záverečný ceremoniál 18.00 h
6
TD 2/2015
Rozhovor
Dorota Nvotová: Nepál mi strašne chýba, ale za rodinu by som ho nevymenila Tvrdí, že Nepál vás dostane. Má totiž všetko. Obrovské Himaláje, divokú džungľu s nosorožcami, tigrami a opicami, tajomné kláštory, čarovné slamené dedinky, kde žijú ľudia odstrihnutí od civilizácie, deti s tými najkrajšími očami i energiu svätých miest, ktorá sa človeku dostane pod kožu. Dorota Nvotová vie, o čom hovorí. Prežila tam šesť rokov, chodila po horách a pre svoju cestovku dokonca sama sprevádzala trekerov, ktorí chceli spoznať tento magický kút sveta. So svojimi zážitkami sa cestovateľka, herečka, hudobníčka a dnes už aj mama štrnásťmesačného Filipa podelila uplynulý piatok s návštevníkmi kaviarne G2 bike & coffee v Kreatívnom centre Pod Lesom. Zaviedla ich do západného Nepálu, kde sa nachádza civilizáciou nedotknuté Horné Dolpo. Navštíviť ho bol jej sen. Podarilo sa jej to až v posledný rok jej pobytu pod himalájskymi osemtisícovkami. Zabudnutá zem s prívlastkom budhistický Woodstock jej svoju náruč otvorila práve v Roku draka, kedy sa tam koná najväčší budhistický festival. My sme sa s ňou porozprávali nielen o tom, čím ju Nepál „dostal“ až natoľko, že sa tam rozhodla usadiť, ale prezradila nám aj svoje najnovšie plány, ktoré sa jej v hlave zrodili v týchto dňoch. Navštíviť Horné Dolpo bol tvoj sen, kvôli ktorému si sa vraj do Nepálu prisťahovala. Napokon sa ti to aj podarilo. Čím ťa fascinuje? Horné Dolpo je jedno z mála území v Nepále a vôbec na svete, kde fakt zastal čas. Žijú tam ľudia, ktorí chodia v krojoch a nemajú výdobytky našej civilizácie. Aj keby sa k nim mohli dostať od Číňanov, a niekedy sa im to aj podarí, nie je to tam zatiaľ badať. Je to vlastne taký malý lepší Tibet, ktorý sa zakonzervoval v Nepále. Nikto im nemení zvyky, kultúru, dokonca sa tam udržalo náboženstvo bön, ktoré bolo v Tibete ešte predtým než prišiel budhizmus, neskôr sa zmixovalo trochu s budhizmom, takže je to vlastne tzv. bön budhizmus. Je to strašne zaujímavý kraj s trošku nehostinnejšou krajinou, takmer bez stromov... Je tam sucho, vraví sa, že sa nachádza v zrážkovom tieni, čo som si myslela, že bude v pohode, idem v lete, keď sú v celom Nepále monzúny, ale mokli sme každý deň. Myslím si, že po piatich alebo šiestich rokoch plánovania sa mi tá expedícia podarila práve preto, že bol Rok draka, kedy sa v Dolpe organizuje veľký budhistický festival. Koná sa len v Roku draka, čo znamená raz za dvanásť rokov. A práve vtedy, keď už bolo jasné, že sa to konečne podarí, mi jeden z mojich ľudí, turistov, ktorí so mnou vtedy šli, vraví: ´Dorka a vieš ty, že bude budhistický festival v Shey Gompe?´ Skoro som padla na zadok, že po tých rokoch plánovania to práve mne takto vyjde. Bolo to veľmi silné. Po týždni alebo desiatich dňoch chôdze vo veľkých výškach sme sa dostali na miesto, kde sa zišli pútnici z rôznych krajín, z Tibetu, Bhutánu, na vrtuľníkoch lietali hore-dole všetci dôležití budhistickí lámovia, všetky inkarnácie... To bola sila! Odvtedy už ubehli dva roky,
takže ešte desať a pôjdem znova. Čo by si poradila tým, ktorí by sa tam chceli vybrať? Je to strašne logisticky aj finančne náročné zorganizovať. Boli sme piati turisti a na nás pripadalo osem Nepálcov, štrnásť mulíc a jeden kôň, lebo reálne musíte tri týždne alebo mesiac prežiť na vlastných zásobách. Čiže čím viac koní potrebujete, tým potrebujete aj viac Nepálcov. Jeden človek napríklad nosí iba vajíčka. Keď už dôjde všetko čerstvé, keď sa už žije na konzervách, tak vždy sú ešte vajíčka. Nepálci to neskutočne dobre vedia naplánovať. Ja mám vo svojej cestovke kuchára, ktorý už tridsať rokov varí na expedíciách. Po dvoch týždňoch, keď sme už nemali nič čerstvé, zrazu prišiel do jedálenského stanu a vykúzlil tortu. V 4 200 metroch na kerosinovom variči, ktorý ledva horí v tých výškach! Vytvoril si z hrncov rôznych veľkostí akoby trúbu a tam upiekol korpus, vyšľahal bielko, z džemu vytvaroval jahôdky... Neskutočné, fakt ma dostal... Netajíš sa tým, že ťa dostal aj samotný Nepál. Ľudia ho zväčša vnímajú ako krajinu, ktorú sa oplatí vidieť, ale pre teba sa na pár rokov stal aj novým domovom. Čím si ťa získal, že si sa tam rozhodla usadiť? Nevnímala som to tak, že idem zvažovať pre a proti. Nepociťovala som deficit komfortu, nechýbal mi domov, videla som len plusy. Hlavným dôvodom boli ľudia až potom hory, príroda, kultúra, náboženstvo... Žijú tam úplne na iných princípoch, prioritné sú pre nich iné veci, také tie ozajstné, a to ma na nich veľmi bavilo. Proste sú
to usmievaví, dobrosrdeční ľudia, ktorí sa hneď s vami skamarátia, nechodia zamračení po ulici, v obchodoch nie sú oduté predavačky, funguje to tam celé inak. Najdôle-
žitejšia je pre nich rodina, ľudské vzťahy, Boh. Za tie roky máš určite kopec zážitkov. Ktorý z nich bol pre teba najsilnejší? Keď sa povie Nepál, čo ti ako prvé preblesne hlavou? Je toho strašne veľa. Za tých šesť rokov a ešte pri mojej práci som vkuse niečo zažívala. Ale ako prvé sa mi, neviem prečo, vybaví ako kráčam údolím z dedinky Braga smerom na dedinku Manang. Sama, v červenej šušťáčke a je zima, málo vzduchu... Braga je moja najobľúbenejšia dedina na Annapurna treku, práve tam som dostala aj meno Fulmaya (Kvet lásky). Keď si prvýkrát prišla do Nepálu, bol to pre teba kultúrny šok? Ako si to vtedy vnímala?
Nebol to šok, lebo ja som už mala prejdenú Indiu. Prvýkrát som Nepál dala len ako odbočku počas mojej druhej cesty do Indie, pozrela som sa z mesta na hory a po dvoch týždňoch som šla späť. Potom som sa tam vrátila za trištvrte roka na trek a vtedy som si povedala, že zostanem, že už cesta späť nevedie. Dnes už s manželom žiješ v Moskve, si mamou štrnásťmesačného Filipa. Nechýba ti Nepál? Keby si mohla, zbalila by si sa a vrátila naspäť? Keby to znamenalo, že môžem ísť aj s mužom aj s dieťaťom, tak áno. Samozrejme, strašne mi chýba, ale nevymenila by som ho za rodinu. Som oveľa viac naplnená rodinou, ale keby som mohla mať jedno aj druhé, tak jasné. Teraz to však nie je moc v hre, pretože môj muž musí chodiť do práce, lebo živí dve rodiny a to sa vylučuje s takýmto životným štýlom. Rozumiem tomu, myslím, že je to správne, čiže momentálne som ja tá, ktorá nasleduje, ktorá nevedie, čo je v živote pre mňa nové, ale je to v pohode. Teraz sme mali dva roky nútený pobyt v Moskve, ale v apríli sa sťahujeme niekde na Blízky východ, s najväčšou pravdepodobnosťou do Saudskej Arábie, takže to bude zase úplne iná skúsenosť. Vidím, že aj z tvojho syna pomaly rastie cestovateľ... Kedy sa mu chystáš ukázať Nepál? Pred troma dňami sme došli z Indie. Bol už druhýkrát, teraz sme tam strávili päť týždňov. Ako šesťtýždňový bol na Kaukaze a chystáme sa aj do Nepálu. Práve táto druhá cesta v Indii s dieťaťom ma inšpirovala a rozhodla som sa, že urobím zájazd pre mamičky s malými deťmi. Myslím si, že určite bude záujem, lebo mám dosť kamošiek, čo sa na materskej cítia ako v klietke. Chceli by niekam vypadnúť, no boja sa, lebo nemajú tú skúsenosť. Ja ju mám, sú to miesta, ktoré desať rokov navštevujem, poznám tam ľudí, vychytávky, viem, čo s jedlom, plienkami... Takže teraz to prvýkrát verejne vyhlasujem, lebo toto rozhodnutie dospelo iba pred pár dňami, že niekedy v novembri idem urobiť mamičkovský zájazd s malými deťmi. (pet)
Tatranské spektrum
TD 2/2015
Galériu „obsadili“ diela chýrnych ľudových umelcov Krpce, kapce a pantofle vystriedali v minigalérii ÚĽUV v Tatranskej Lomnici diela zo súkromných zbierok súčasných majstrov ľudového remesla. Obrusy či prestierania s prepracovanými ažúrovými vzormi z dielne tkáčky Amálie Schönovej sa snúbia s dekoratívnymi predmetmi rezbára Milana Jánoša, ktorého kumšt dáva vyniknúť kráse štiepaného dreva. Trojicu zručných remeselníkov dopĺňa korytár Igor Toder. Zručný Michalovčan je pokračovateľom rodinnej tradície korytárskej výroby, ktorej sa venuje od detstva. V roku 2001 ako tridsaťšesťročný získal ocenenie majster ľudovej umeleckej výroby. „Čerstvé, nevysušené drevo opracúva jednou z najarchaickejších techník – dlabaním sekerou. Výrobky určené na prípravu a uskladňovanie jedla vznikajú bez ďalších povrchových konzervačných úprav,“ priblížila jeho tvorbu kurátorka výstavy Mária Farkašová. Svoje výrobky, ktoré sú určené predovšetkým na prípravu a uskladňovanie jedla, necháva bez povrchových konzervačných úprav. Tak lepšie vynikne nielen štruktúra dreva, ale i jeho prirodzená krása. Práve tento materiál učaroval i Milanovi Jánošovi. Rodáka z Bratislavy do tajov techniky štiepaného a vareného dreva zasvätil jeho otec, ktorý ako majster ľudovej umeleckej výroby pracoval pre ÚĽUV takmer šesťdesiat rokov. V jeho šľapajach sa vydal aj syn, ktorý kráse štiepaného dreva dáva vyniknúť výrobou menších dekoratívnych predmetov, za čo mu vlani ÚĽUV udelil titul majster ľudovej umeleckej tvorby. Majsterkou vo svojom fachu je i tkáčka Amália Schönová, krosná ju „dostali“ už v útlom veku. Prvé grify pochytila ešte od svojej mamy v rodnom Čiernom Balogu, tkaniu sa intenzívnejšie začala opäť venovať až na dôchodku. Od prikrývok, obrusov, utierok tkaných obyčajnou plátnovou väzbou, skromne zdobených farebnými pásikmi a jednoduchým preberaním sa postupne prepracovala k ažúrovým vzorom. „Tvorí náročné prelamované tkaniny, ktoré sa zhotovujú iba jednou útkovou niťou po celej šírke tkaniny. Pod názvom ažúrové tkaniny vznikli v polovici 20. storočia vplyvom továrenských čipkovín a slúžili ako dekoratívne textílie – obrusy, prikrývky, závesy,“ vysvetlila Farkašová. Pre zručnú tkáčku boli príležitosťou pre väčší rozlet, práve v ažúrovom tkaní našla viac možností ako uplatniť svoju fantáziu a tvorivé ambície. Po nadviazaní spolupráce s výtvarníčkou ÚĽUVu Jankou Menkynovou sa naučila solitérne geometrické motívy umiestňovať do plochy, kombi-
novať farebné pruhy na jednom výrobku a hlavne neprezdobovať textílie. So svojimi prácami zožala úspechy na mnohých výstavách či súťažiach, v roku 2010 získala titul majsterky ľudovej umeleckej výroby. Ten udeľuje ÚĽUV spolu s ministerstvom kultúry od roku 1959
a práve tento rok počet ocenených výrobcov prekročí štyri stovky. „Je to slávnostné ocenenie za umelecký prínos a výnimočné výsledky spojené s rozvojom výrobných postupov ľudovej umeleckej výroby a tradičných remesiel v súčasnosti, ako aj individuálnych zásluh pri zachovávaní unikátnych prejavov v oblasti ľudovej umeleckej výroby a tradičných remesiel na Slovensku,“ ozrejmila Nina Turčanová z oddelenia marketingu a PR ÚĽUVu. Výstavu Súčasní majstri ľudovej umeleckej výroby nájdete v ÚĽUVe až do 18. apríla. (pet)
Návštevníci ÚĽUVu v Tatranskej Lomnici môžu od včera obdivovať majstrovstvo trojice ľudových remeselníkov. Foto: úľuv
U VLKA bude znieť možno i komorná hudba Začali filmovými projekciami, postupne pridali poetické a hudobné pásma, priestor už stihli dať i domácej medovnikárke, najbližšie majú v pláne privítať šperkárky. Včerajší večer strávili spolu s hosťami v spoločnosti čaju pu-erh a do budúcna nevylučujú, že pridajú i komorné hudobné večery. Hoci Kaviareň a čajovňu U VLKA otvorili v Starom Smokovci iba pred vyše mesiacom, už si získala stálu klientelu. „Teší nás, že sa k nám hostia vracajú, domáci Tatranci, ale aj turisti. Niektorí nás nájdu náhodou, iní dostali odporučenie,“ vraví Natália Bokníková, jedna z trojice kamarátok, ktoré žijú vo Vysokých Tatrách a takto si plnia svoje sny. Do Starého Smokovca ich zaviala náhoda. „Pán Michalko tu po desiatich rokoch končil s kaviarničením, hľadal niekoho, kto by mal záujem o tento pekný priestor a keďže sme aj my hľadali pekný priestor, skrížili sa nám cesty,“ dodáva. Kaviareň otvorili začiatkom decembra, iba po niekoľkých týždňoch príprav. „Názov U VLKA pochádza z našich sympatií k tomuto krásnemu zvieraťu. Niektorí hostia sa potešia, iní sa čudujú, niektorí sú aj trochu vystrašení. Vlk je ale v skutočnosti plaché zviera, ktoré má blízky vzťah k človeku,“ vysvetľuje Bokníková. Hoci gro ich programovej ponuky tvoria projekcie filmov, ľudia podľa jej slov nachádzajú čaro aj v poetických večeroch, kde sa okrem básní rozprávajú aj príbehy a spieva sa. Úspech malo vraj i púšťanie platní podľa výberu hostí. „Koncert sme zatiaľ nemali, ale v budúcnosti plánujeme organizovať aj komorné hudobné večery, ktoré by tento priestor uniesol,“ približuje ďalšie plány. Núdzu nemajú ani o zaujímavých hostí, zatiaľ si ich vyberali výlučne spomedzi Tatrancov. „Každý mesiac pripravujeme prednášku, témou tohto mesiaca je šperk. Našimi hostkami budú dve šperkárky z Tatier,“ uzatvára Bokníková. Miriam Veselú a Katarínu Sásovú privítajú U VLKA už na budúci štvrtok. (pet)
7
AVIZUJEME ä Už zajtra vypukne v Kaviarni a čajovni Zlatá himalájska horúčka. Francúzsky film režiséra Erica Valliho rozpráva príbeh o ľuďoch, ktorí každú jar opúšťajú svoje dediny a vydávajú sa na nebezpečnú misiu do vysokých horských himalájskych oblastí zbierať záhadnú rastlinu Yarsagumbu. Premietanie štartuje o 18.00 hodine. Za vstup zaplatíte 1 euro. Budúci utorok bude patriť repríze snímky amerického režiséra Jeffa Orlowského Naháňanie ľadu, ktorý vám priblíži prácu prírodovedca, filmára a fotografa Jamesa Baloga. Vstupné na premietanie so začiatkom o 18.00 hodine je 1 euro. V posledný januárový štvrtok budete mať príležitosť zoznámiť s dvojicou šperkárok, ktoré U VLKA predstavia svoju tvorbu. Podujatie pod názvom Zlato z hviezd. Šperk od človeka sa začne už tradične o 18.00 hodine. Vstupné: 1 euro. Rezervovať miesta na jednotlivé akcie si môžete mailom na
[email protected] alebo telefonicky: 0908 704 412. ä Tatranská galéria pripravila pri príležitosti 125. výročia narodenia známeho českého výtvarníka Jána Hálu (1890 – 1959) výber z jeho tvorby. Diela rodáka z Blatnej, ktorý väčšinu svojich tvorivých rokov prežil v podtatranskom Važci, si môžete pozrieť v priestoroch popradskej elektrárne. Jeho obrazy mohli návštevníci galérie doteraz obdivovať v rámci stálej expozície, ktorá pod názvom Odkryté hodnoty ponúkala 115 pozoruhodných diel z jej depozitu od známych majstrov. Výstava je však dočasne zrušená z dôvodu digitalizácie zbierok. ä Ešte do konca januára sa môžete v Tatranskej galérii zoznámiť aj s tvorbou Štefana Hudzíka, jedného z popredných umelcov v regióne, ktorý sa do povedomia odbornej verejnosti výraznejšie zapísal už v roku 1980, keď po ukončení VŠVU získal absolventskú cenu Martina Benku. Počas vysokoškolských štúdií dostal Cenu Slovenského fondu výtvarných umení za sochársku tvorbu, po skončení školy sa popri architektúre venoval aj sakrálnemu umeniu a kresbe. Rodák zo Spišského Štiavnika tvorí v dvoch výrazových polohách – prvá sa orientuje na realistický figurálny tvar a možno v nej nájsť mnoho podobností s jeho portrétnou tvorbou, ide najmä o práce s náboženským motívom, ktoré (pokračovanie na str. 8)
8
TD 2/2015
AVIZUJEME (dokončenie zo str. 7) sú určené pre sakrálne objekty Spiša. Jeho aktivity v tejto oblasti mu dokonca v roku 1995 vyniesli cenu Fra Angelica – čestné uznanie za osobný prínos o kresťanské hodnoty v kultúre na Slovensku. Pre druhú výrazovú polohu sú charakteristické diela dekoratívneho naturelu, pre ktoré je typický autorov ústup od realistického zobrazovania a jeho príklon k abstrahujúcemu tvarosloviu. Umelec rovnako brilantne narába s drevom aj bronzom, ktorý mu ponúka mnohoraké možnosti a variácie pri realizáciách. Dominantným prvkom odrážajúcim sa v jeho sochárskych prevedeniach je schopnosť vdýchnuť im život odpozorovaným realistickým detailom. Ďalšiu kapitolu v Hudzíkovej tvorbe predstavuje kresba. Ťahy štetcom temperami sa síce viažu k námetom jeho sôch, avšak majú vlastnú poetiku, spočívajúcu v zachytení prchavého pohybu, či okamihu unikajúcej myšlienky, bez úsilia o zaznamenanie detailu. Výstavu Zvnútornenie nájdete v priestoroch popradskej elektrárne do 30. januára. ä Koncom mesiaca Tatranskú galériu oživia ďalšie umelecké lahôdky v podobe diel svetoznámeho surrealistu Salvadora Dalího. Spolu s ním sa pod Tatrami predstavia aj významní francúzski umelci z prvej polovice 20. storočia ako Marc Chagall, André Derain, Raoul Dufy či Jean Carzou. Zoznámiť sa s ich tvorbou budete môcť od 30. januára do 22. marca. Viac informácií nájdete v najbližších dňoch na www.tatragaleria.sk. ä Cyklus odborných prednášok z dejín umenia a kultúry Spiša pokračuje na budúci utorok témou Barokové umenie a umelci pôsobiaci v Kežmarku. Jaroslav Grochola návštevníkom Tatranskej galérie v Poprade tentokrát priblíži najmä tvorbu kežmarského sochára Jána Fega. Prednáška sa začne o 17.00 hodine. ä Nielen oko, ale i ducha vraj poteší výstava, ktorú od minulého piatku ponúka kežmarská Galéria u anjela. Pod názvom Anjelsky nežná v jej výstavných priestoroch predstavuje svoju tvorbu bratislavský rodák Andrej Augustín. Umelca, ktorý sa dnes venuje maľbe, pastelu, grafike, ilustrovaniu kníh, tvorbe textilných tapisérii a maľbe na keramiku a sklo, ocenili aj v ďalekom Japonsku. Jeho diela si môžete pozrieť až do 12. marca. (pet)
Tatranské spektrum
Vyšla kniha o haváriách lietadiel počas SNP Na knižných pultoch je ďalšia kniha, ktorá mapuje historické udalosti vojnových rokov, tentoraz zameraná na letecké havárie. Nosnou témou je pád sovietskeho lietadla na Zadnom Gerlachu vo Vysokých Tatrách, ktorý sme si pripomenuli vlani začiatkom októbra, kedy uplynulo 70 rokov od havárie. Dňa 9. októbra 1944 vo večerných hodinách sa na pomoc Slovenskému národnému povstaniu z Poľska letecky presúvalo aj šestnásť príslušníkov delostreleckého oddielu 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády. Na povstalecké územie však nikdy nedoleteli, zradné sa im stali práve končiare Vysokých Tatier. Pri havárii spolu s nimi zahynuli aj šiesti členovia posádky. Kým mená príslušníkov parabrigády boli od začiatku jasné, mená sovietskych letcov sa podarilo zistiť až po dlhých 68 rokoch. Prečo sa od začiatku uvádzal počet obetí tejto havárie dvadsaťštyri namiesto dvadsaťdva vojakov? Prečo sa takú dlhú
dobu nevedelo, kto bol členom posádky? Všetky podrobnosti nielen o tejto leteckej tragédii, ale aj o ďalších zostrelených a havarovaných lietadlách v roku
1944 v oblasti Vysokých Tatier, sa dočítate v najnovšej knihe s názvom Nedoleteli. Publikácia vyšla vo vydavateľstve Jadro Kežmarok a jej autormi sú Stanislav Bursa a Marcel Maniak.
V priebehu roka je to už štvrtá kniha Marcela Maniaka s témou SNP a druhej svetovej vojny pod Vysokými Tatrami. Knihy boli vydané pri príležitosti 70. výročia SNP. Záujemcovia môžu všetky spomínané knihy nájsť v dvoch najväčších kníhkupectvách na námestí v Poprade a Kežmarku, prípadne si ich objednať na emailovej adrese
[email protected]. Čitateľov takejto literatúry plánuje potešiť Marcel Maniak vydaním ďalšej knihy, ktorá by mala byť dostupná už v marci. Publikácia pod názvom Oslobodenie bude mapovať udalosti pod Vysokými Tatrami z konca januára 1945, kedy prebiehalo oslobodenie podtatranského regiónu. Keďže v roku 2015 si pripomenieme okrúhle 70. výročie oslobodenia a ukončenia 2. svetovej vojny, autor plánuje v priebehu roka vydať ešte jednu knihu. Budú v nej opísané osudy generálov a priamych účastníkov bojov na východnom a západnom fronte, ktorí pochádzajú z Popradu a jeho okolia. (td)
Tatranská galéria otvorila filmový klub Tatranská galéria otvorila filmový klub zameraný na premietanie európskych filmov. Prvým podujatím, ktoré ponúkol Kinoklub Film Europe Poprad, bola minulotýždňová prehliadka severskej kinematografie. Návštevníci popradskej elektrárne si počas troch dní mohli vychutnať hneď štyri snímky, medzi nimi i film Roya Andersonna Holub sedel na konári a rozmýšľal o živote, ktorý na filmovom festivale MFF Benátky 2014 získal Zlatého leva. „Severské krajiny sú príkladom kreativity, podnikavosti, schopnosti prežiť a umenia premeniť nevýhody na zaujímavosti,“ vyjadril sa Ivan Hronec, prezident mediálnej spoločnosti Film Europe, ktorá usporiadala historicky prvý ročník festivalu severských filmov s názvom SCANDI na Slovensku. Okrem Popradu si festivalové snímky mohli priaznivci klasického „veľkého plátna“ pozrieť v ďalších českých a slovenských mestách. Pod Tatrami sa okrem vynikajúcej Andersonnovej snímky predstavila i akčná komédia Boj snežného pluhu s mafiou,
rodinné fantasy Magické striebro – Hľadanie kúzelného rohu a mysteriózny horor z Cannes Keď zvieratá snívajú. „Krajiny severu, rovnako ako ich vlajky, tvoria napriek rozdielom vo farbách jeden pocitový a kultúrny celok. Dáni, Švédi, Nóri, Fíni a Islanďania ponúkajú viac ako sto filmov ročne, entuziasticky koprodukujú, dokážu zorganizovať fungujúcu sieť škôl, kín, inštitúcií, festivalov. Ich kinematografia má oporu v kvalitnej a na export dobre pripravenej seriálovej televízii. Vitálny severský film sa dokáže moderne komerčne pre-
dať, ale i vyhrať „staré” Benátky,“ poznamenal Hronec. Najbližšie premietanie chystá Kinoklub Film Europe 5. februára, kedy o 19.00 hodine v priestoroch popradskej elektrárne uvedie ruskú drámu Leviatan, ktorú na nedávnom odovzdávaní Zlatých glóbusov vyhlásili kritici za najlepší zahraničný film uplynulého roka. Snímka režiséra Andreja Zvjagintseva bodovala aj vlani na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, kde získala Cenu za Najlepší scenár a nomináciu na Zlatú palmu, ocenenie Najlepší film si odniesla aj z BFI London Film Festival 2014. „Budeme premietať dvakrát do mesiaca, každý druhý štvrtok. Celá produkcia, ktorá sa tu bude premietať, sa bude venovať európskej kinematografii. Všetko sú to naozaj kvalitné filmy, ktoré získali množstvo ocenení,“ pochvaľuje si riaditeľka galérie Anna Ondrušeková. (pet)
Z vrchov a dolín
TD 2/2015
Bezplatná aplikácia SnowSafe prináša správy o lavínovej situácii Horskí záchranári predstavili mobilnú aplikáciu, vďaka ktorej si návštevníci hôr budú môcť kedykoľvek a kdekoľvek overiť aktuálnu lavínovú situáciu i počasie. Doposiaľ boli tieto informácie na webových stránkach Strediska lavínovej prevencie (SLP) alebo Horskej záchrannej služby (HZS), dnes turistom postačí mať v batohu Android alebo iPhone s aplikáciou SnowSafe, ktorú je možné stiahnuť si zadarmo. „Kompletnú verziu sme dali do užívania začiatkom roka, turisti si tak budú môcť overiť aktuálny lavínový stupeň, informáciu o vývine snehovej pokrývky, či sa dajú očakávať spontánne lavíny, pri ktorých svahov sa predpokladá, že by mohli byť nebezpečné, ale aj celkovú informáciu o počasí počas najbližších dvadsaťštyri hodín. Aktualizácie prichádzajú automaticky a vydávajú sa pravidelne o 8.30 ráno a ihneď ako sú na webe, tak ich nájdete aj v aplikácii. Ak by sa dramaticky zmenilo počasie, či už by prišlo silné sneženie alebo uragán, správy sa doplnia aj počas dňa,“ približuje Marek Biskupič, riaditeľ SLP. SnowSafe je medzinárodná aplikácia, ktorú využívajú aj rakúske či nemecké strediská. Z východného bloku v nej nájdete zatiaľ len Slovensko. „Pracovali sme na tom dva roky, bolo potrebné splniť určité technické podmienky, aby boli dáta presné a spoľahlivé, preto som veľmi rád, že sa nám to podarilo. Občas sa kritizovalo, či stupeň lavínového nebezpečenstva je určený správne. Nie je to jednoduché v našich horách, neraz sa na malom priestore vyskytujú aj tri stupne lavínového nebezpečenstva,“ netají spokojnosť Jozef Janiga, riaditeľ HZS. Lavínoví špecialisti vyhodnocujú denne viacero zdrojov informácií, ktoré tvoria podklad finálnej správy. Využívajú dáta automatických meteorologických staníc, poznatky vlastných aj externých pozorovateľov.
„Verím, že teraz sa do získavania údajov zapoja aj ľudia a budú nám posielať svoje aktuálne skúsenosti z terénu práve pomocou aplikácie SnowSafe, ktorá je nastavená tak, že umožňuje poslať nám fotografiu a vyplniť krátky jednoduchý formulár s údajmi,“ vysvetľuje Biskupič. Horskí záchranári využívajú na automatický zber údajov meteorologické stanice, prvých sedem bolo osadených vlani a v priebehu tohto roka pribudne ďalších sedem, z toho štyri sú vo Vysokých Tatrách. (ija)
„Toto je jednoduchá a skvelá príležitosť ako získať informácie adresne na Stredisko lavínovej prevencie. V minulosti sa stalo, že niektoré správy neboli overené, tak sme ich museli preveriť. Vďaka aplikácii SnowSafe to bude teraz jednoduché. Nie je reálne, aby sme boli všade, ale ľudia sa pohybujú po horách a vedia nám takýmto spôsobom pomôcť,“ konštatuje Jozef Janiga, riaditeľ HZS.
Úrazov je menej, ale pribudlo vážnejších zranení Rok 2014 bol z pohľadu úrazovosti priaznivejší ako ten predchádzajúci, bohužiaľ, v čase najkrajších sviatkov v roku a takzvaného zlatého týždňa horskí záchranári zaznamenali v porovnateľnom období oveľa viac vážnych úrazov. „Máme atypickú zimu, napriek tomu, že nie je veľa snehu, vplyvom vetra je snehová pokrývka nerovnomerne rozložená, a preto vznikajú rôzne snehové útvary. Z tohto dôvodu je potrebné pravidelne vyhodnocovať situáciu aj počas túry, nielen na jej začiatku. Návštevníci by to nemali podceniť,“ upozorňuje Jozef Janiga, riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS). Zatiaľ čo v roku 2013 evidova-
li horskí záchranári 2 259 úrazov, vlani nepresiahli ani dvojtisícovú hranicu, bolo ich 1 914. Z toho pri devätnástich z nich došlo k smrteľným úrazom. Najviac, desať úrazov s tragickým koncom, bolo ako vždy vo Vysokých Tatrách. Podľa štátnej príslušnosti o pomoc HZS najčastejšie žiadali Slováci, za nimi Poliaci a Česi. „Aj keď Slováci sú stále na prvom mieste, v percentuálnom vyjadrení je to oveľa menej ako v minulosti. Vlani sa podieľali na úrazovosti v 38 percentách, zatiaľ čo v roku 2013 to bolo vyše 50 percent. Na jednej strane nás to teší, na strane druhej sme zaznamenali nárast úrazovosti u netradičných krajín, ktoré tu v minulosti buď
Lyžuje sa už aj v Lomnickom sedle, zjazdovku si otestoval aj slovenský prezident Dočkali sa už aj lyžiarski fajnšmekri. Uplynulý piatok konečne spustili aj najstrmšiu a najvyššie položenú zjazdovku v Lomnickom sedle. Medzi prvými ju otestoval slovenský prezident Andrej Kiska. „Je tu úžas-
ný svah, tak mi nedalo zobrať si deň dovolenku a neprísť,“ vyjadrila sa hlava štátu, ktorej spoločnosť po celý čas robili ochrankári na lyžiach. Zjazdovku pôvodne plánova(pokračovanie na str. 13)
vôbec neboli alebo v minimálnych percentách, a to napríklad Rumunsko, Izrael, Fínsko, Bielorusko,“ zhodnotil Janiga a doplnil aj postreh s uplatnením pokynov o organizovaných činnostiach v horských oblastiach, ktoré vošli do platnosti pred ostatnou letnou turistickou sezónou. „Som milo prekvapený, že počet osôb, ktoré vykonávali organizované aktivity bez potrebného vzdelania, výrazne klesol, čo sa odzrkadlilo aj v počte úrazov.“ Záchranári však upozorňujú že počas uplynulých prázdnin sa zvýšil počet prípadov, pri ktorých prišlo k vážnym úrazom, a to nielen vo vysokohorskom prostredí, ale aj na zjazdovkách. Celkovo za uplynulé obdobie prijalo Operačné stredisko HZS 254 žiadostí o pomoc. Najviac tiesňových volaní, a to vyše 82 percent zaznamenalo Operačné stredisko tiesňového volania prostredníctvom linky 18 300. V 13-tich percentách prijali žiadosti o pomoc prostredníctvom tiesňovej linky 112 a viac ako štyri percentá volaní sa uskutočnili cez linku Záchrannej zdravotnej služby 155. (ija)
9
V SKRATKE ä Už túto sobotu sa v Tatrách postavia pretekári na štart pretekov Winter Spartan Sprint. Prihlásených je ich viac ako 2 300, do Jasnej pricestujú zo siedmich krajín, dokonca i z Austrálie. Celosvetová premiéra zimnej verzie prekážkového terénneho behu Spartan Race sa uskutoční v náročnom teréne pod Chopkom. Na účastníkov pretekov, ktoré sú označované za najťažší beh na svete, čaká minimálne päť kilometrov dlhá prekážková trať s rafinovane zakomponovanými umelými a prírodnými prekážkami – jednou z nich bude i antický chrám z ľadu, ktorý tam v týchto dňoch dokončujú umeleckí sochári. ä Záchranársky vrtuľník letel v piatok do Ždiaru, kde sa počas sánkovačky zranilo osemročné poľské dievčatko. Pri spúšťaní sa na plastovom tanieri v rýchlosti narazilo hlavou do lavičky a po údere ostalo niekoľko minút v bezvedomí. Po príchode leteckých záchranárov už bolo síce pri vedomí, no pri náraze si vážne poranilo hlavu, a tak ho previezli do popradskej nemocnice. Lekári upozorňujú, že pri šmýkaní na plastových tanieroch je potrebná maximálna opatrnosť, keďže dieťa sa počas jazdy točí a stráca kontrolu nad smerom jazdy, takže nemôže včas spozorovať prípadné terénne prekážky, ku ktorým smeruje chrbtom. Môže dôjsť k nekontrolovanému nárazu a vážnym poraneniam hlavy, chrbtice a hrudníka. ä Ešte v Trojkráľové popoludnie horskí záchranári ratovali 56-ročného turistu, ktorého na turistickom chodníku pod Popradským plesom zastavili bolesti v hrudníku a celková slabosť. Po tom, čo mu na mieste poskytli neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ho transportovali do Starého Smokovca, kde už na neho čakali zdravotníci. ä O dva dni neskôr potreboval pomoc záchranárov aj 45-ročný lyžiar z Ruska, ktorý si na zjazdovke Generál pod Skalnatým Plesom pri páde zranil koleno. Po ošetrení ho vrtuľník previezol do popradskej nemocnice. ä Uplynulú sobotu sa na Štrbskom Plese postavili pretekári na štart ďalšieho ročníka skialpových amatérskych pretekov Štrbský Ski-Alp Race, ktoré boli už tradične spojené s testovaním lyží popredných značiek. ä Popadané stromy, ktoré pred vyše týždňom nevydržali nápor (pokračovanie na str. 11)
10
TD 2/2015
Ochrana prírody
Ekológ Ján Topercer: Nečinnosť úradov síce sčasti vedci, to má však ďaleko od zdravého stavu Spravidla zakaždým, keď developeri ohlásia v národnom parku nové investičné aktivity, spustí sa vlna protestov zo strany vedcov, ktorí na ich ambiciózne predstavy reagujú výzvami alebo otvorenými listami. Naposledy ich zo stoličiek dvihli plány súkromných investorov, ktorí chcú prepojiť Hrebienok s Lomnickým sedlom lanovkou, postaviť nové zjazdovky v oblasti Smokovcov či Tatranskej Lomnice. Červenú by najradšej dali aj novej Kežmarskej chate či rozšíreniu lyžiarskeho strediska Spálená v Západných Tatrách. Podľa nich takýto spôsob rozvoja stredísk cestovného ruchu vedie k nenahraditeľným stratám biodiverzity a k narušeniam kľúčových prírodných procesov tam, kde má byť prioritou ich ochrana. Zároveň upozorňujú, že orgány štátnej správy, najmä v rezorte životného prostredia, v mnohých prípadoch nekonajú tak, ako by mali. Žiadajú sfunkčniť legislatívu v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie a ochrany prírody, prijať zonáciu TANAPu i ďalších národných parkov a podporovať udržateľné spôsoby rozvoja v nich najmä prostredníctvom jemných foriem cestovného ruchu. Aj o tom, či sa vôbec dá nájsť rozumný kompromis medzi ochranou prírody a developerskými projektmi, sme sa porozprávali s ekológom Jánom Topercerom (na snímke). Spolu s ďalšími kolegami ste ešte na jeseň adresovali predsedovi vlády list, v ktorom ho ako vedci a členovia Komisie pre zonáciu TANAPu v období od roku 2011 do roku 2012 upozorňujete, že aktivity spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR) v oblasti Slavkovského štítu, Smokovcov, Tatranskej Lomnice či aktivistov, ktorí chcú obnoviť Kežmarskú chatu, môžu mať negatívny dopad na prírodu. Skúste byť konkrétnejší a povedzte, ako by tieto činnosti podľa vás narušili biodiverzitu a prírodné procesy v lokalitách, kde má byť prioritou ich ochrana... Zrámovali by ďalšie hektáre až desiatky hektárov európsky významných biotopov smrekových čučoriedkových lesov, smrekovcovo-limbových lesov, kosodreviny, travinno-bylinných, skalných a sutinových biotopov, čím by pripravili o životný priestor aj pár desiatok až stovák jedincov viacerých európsky významných druhov rastlín a živočíchov, zhoršili ich potravné a úkrytové možnosti, zväčšili prekážky ich pohybu, odkryli ďalšie plochy pre uchytenie a šírenie cudzorodých a rozpínavých druhov, zväčšili erózny odnos pôdy, riziko svahových deformácií, rozdrobenosť priľahlých biotopov atď. To všetko zarámované v už klasickom slovenskom „žraločom“ provizóriu: štrnásť rokov bez zonácie, desať rokov bez platného územného plánu, biotopy ničené pekne kus po kuse známou „salámovou“ metódou, za súbežného okliešťovania zákona o ochrane prírody a za pružnej asistencie Ministerstva životného prostredia SR, Štátnych lesov TANAP-u, Správy TANAP-u, príslušných okresných a krajských úradov a ďalších, ktorých stanoviská majú typickú podobu – vybavte si zmenu v územnom pláne a kladné naturové posúdenie a my si inak tíško umývame ruky. Obviňujete orgány štátnej správy z toho, že v mnohých prí-
padoch nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu vecí a nekonajú tak, aby stratám biodiverzity a narušeniam prírodných procesov predchádzali. Kde vidíte rezervy? Čo by sa podľa vás malo zmeniť a ako? Uviazla komunikácia a spolupráca Ministerstva životného prostredia SR a Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR s nezávislými vedcami a podliezajú sa štandardy odbornosti. Už po známej muňkovsko-mizerákovskej „reorganizácii“ ŠOP SR za vlády Smeru, SNS a HZDS v roku 2006-2007 „bolo odídených“ mnoho odborne a morálne silných ľudí, ktorí tam stále chýbajú. Oslabená ŠOP SR odvtedy nezvoláva ani svoje poradné zbory a nedáva si odborne oponovať dôležité materiály. Ministerstvo sa zas od roku 2012 tvári, akoby nemalo komisiu pre zonáciu atď. Oba úrady sa zjavne viac uzavreli do seba, vypli mnohé odborné spätné väzby a pričasto nepresadzujú záujmy ochrany prírody a krajiny, ale pôsobia ako inštitúcie zajaté a unesené oligarchami – vodohospodármi, lesníkmi... pomocou vybraných styčných (pod)dôstojníčok. Jedna z TMR napríklad alternuje v role poradkyne ministra Žigu. Nečinnosť úradov síce sčasti suplujú enviromimovládky a nezávislí vedci, to má však ďaleko od zdravého stavu a len prehlbuje „žraločie“ provizórium. V ňom ochrana prírody stratila aj veľkú časť svojej, beztak nijak závratnej, profesnej hrdosti, dôstojnosti a cti. Rozšírila sa v nej rezignovaná až demoralizovaná atmosféra údržby „žraločieho“ provizória, strachu o fleky a pštrosích reflexov. Prípadne odpútavania pozornosti verejnosti od reálnych problémov takými PR nástrojmi, ako sú pikošky zo života
najznámejšej slovenskej transsexuálky orlice Anny, ktorá bola ešte donedávna Arnoldom. Hlavne, že ochrana prírody drží krok a plní nepísanú, ale o to tvrdšie vymáhanú politickú direktívu „nebrániť rozvoju“, ktorý sa – aká náhoda – chápe a pretláča podobne ako v 70. rokoch 20. storočia. Jednou z vašich požiadaviek je aj prijatie vedeckého návrhu zonácie, ktorej príprava sa „ťahá“ už roky. Ešte v novembri 2009 vláda odobrila návrh envirorezortu na vytvorenie komisie pre zonáciu chránených území, ktorej úlohou bolo zintenzívniť a urýchliť proces zonácie, no odvtedy ubehlo ďalších päť rokov a zonácia stále nie je... Kde to podľa vás viazne? Príprava zonácie je najmenej dvanásťročnou sériou uviaznutí. Zatiaľ posledné prišlo v roku 2012, kedy sa popri prírodovedeckom návrhu úplnej väčšiny členov zonačnej komisie zrazu vo finále objavil aj druhý, tzv. lesnícky návrh od dvoch členov komisie – a už to viazlo zas. Vo svete sa zonácia berie ako hlavná stratégia na kombinovanie využitia krajiny s ochranou prírody. O ochranu prírody ide v národných
parkoch v prvom rade, preto zonáciu robia štandardne najmä biológovia, geografi a iní prírodovedci, a to štandardne najmä podľa vedeckých poznatkov, princípov a medzinárodných smerníc. V Tatrách na tento štandard dodnes nedbajú a aj preto zonácia TANAP-u dodnes neplatí. Pritom napriek rozdielnym prístupom a kritériám pri zónovaní sme s lesníkmi dospeli k zhode na veľkej väčšine územia TANAP-u. Zostali už len štyri nedoriešené územia (Bobrovecká a Juráňova dolina, ústie Tichej a Kôprovej doliny, dolná časť Bielovodskej, Širokej a Javorovej doliny a nadväzujúci masív Chovancov vrch – Skorušiniak), kde trvajú isté nezhody na vymedzení jadrovej zóny A. Ale nijak osudové nie sú. Ani tie často spomínané náhrady za majetkovú ujmu vlastníkov pozemkov nepovažujem za nič neriešiteľné. Skôr len za ďalšiu „odpútavku“ pozornosti, aby „veľkí hráči“ mohli ťahať čas a cez prešliapané cestičky si podoťahovať svoje pozemkové a iné biznisy a popretláčať ešte tie ničivé zásahy, čo za dvanásť či koľko rokov nestihli. Dá sa podľa vás nájsť rozumný kompromis medzi ochranou prírody a developerskými projektmi? Dá. Veď prírodovedecký návrh zonácie úplne samozrejme rešpektuje aj záujmy ľudí v národnom parku. Ale myslí na dlhodobý prospech celých miestnych spoločenstiev, nielen na veľkých investorov. Núka skôr cestu „mäkkého“ rozvoja a nie „tvrdého“, masového, ktorý je náročný na pôdu, vodu, energiu a iné cenné zdroje. Životaschopná sa ukazuje nielen v Národnom parku Abruzzo, Bavorský les, Plitvické jazerá, Českosaské Švajčiarsko, ale napríklad aj v poľskom Tatrzańskom Parku Narodowom, takže na dáke veľké „slovenské špecifiká“ by sme sa na tejto strane Tatier už hrať nemuseli. Ani na luxus vydržiavať si lesnícko-developerské parky, ktoré sú národnými parkami len na papieri. To, že by sa mal klásť väčší dôraz na podporovanie udržateľných spôsobov rozvoja v národných parkoch najmä prostredníctvom jemných foriem cestovného ruchu v prospech miestnych a regionálnych spoločenstiev, prírody a krajiny a nielen veľkých
Ochrana prírody
TD 2/2015
suplujú enviromimovládky a nezávislí a len prehlbuje „žraločie“ provizórium investorov, spomínate aj v liste. Akú konkrétnu formu podpory máte na mysli? Nie centralistickú podľa prežitého komunistického vzoru, ale decentralizované formy prispôsobené na mieru miestnym spoločenstvám, nie sprostredkovateľským agentúram, a rešpektujúce maximálnu únosnú kapacitu krajiny. Začínať by mali už na úrovni národnej stratégie rozvoja cestovného ruchu. Lenže ako môžu, keď v tej aktuálnej nájdete „až“ jednu všeobecnú zmienku o „jemných formách cestovného ruchu“? Ďalší systémový krok je opustiť zastaraný ostblokový model „lesníckeho parku“ a zmeniť postavenie ochrany prírody, zvlášť správ národných parkov. Dať im právnu subjektivitu so štatútom verejnoprávnej organizácie, najlepšie aj s právomocami orgánu štátnej správy ochrany prírody a možnosť využívať viaczdrojové financovanie. Od štátu, z regiónov, obcí, mimovládnych i súkromných organizácií aj z vlastnej činnosti – vstupné, predaj vlastných či miestnych produktov, koncesií, parkovné, výstavy, sprievodcovské služby, pozorovanie a fotografovanie prírody, programy environmentálnej výchovy, členské, prenájom loga a iné. Samotnému rekreačnému biznisu by prospelo napríklad múdrejšie využívanie
medzinárodných zdrojov financovania jemného cestovného ruchu. Ide najmä o európske štrukturálne fondy pre malé a stredné podniky a správne orgány, Interreg III pre cezhraničné a medziregionálne projekty, Leader+ pre inovatívne projekty vidieckeho rozvoja, podporu miestnych akčných skupín, klastrov cestovného ruchu a i. Aj v cestovnom ruchu by bolo aktuálne podporovať startupy, zvlášť v znevýhodnených oblastiach – horských a vzdialených od väčších miest – a orientovať ich na ekoturizmus, kultúrny a historický turizmus v lokalitách svetového dedičstva, mokradí medzinárodného významu, biosférických rezervácií a podobne. Tiež viac viazať produkty jemného cestovného ruchu na ochranu pamiatok a krajinného rázu, organické poľnohospodárstvo, prírode blízke lesné a vodné hospodárstvo so „zelenou“, nie „sivou“, betónovou infraštruktúrou a využívať pri tom aj zdroje žúp. No a nehľadať len peniaze, ale predovšetkým dobré informácie. Tými môže poslúžiť už aj domáci výskum v odbore využívania ekosystémových služieb – v Tatrách konkrétne Výskumný ústav vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity v Tatranskej Javorine a Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podobný list ste adresovali aj
vláde Ivety Radičovej. Aká bola jej reakcia a aká je odozva súčasnej vlády? Na ten viac-menej ústretovo odpovedali všetci traja oslovení, teda vtedajší minister životného prostredia József Nagy, predsedníčka výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Mária Sabolová i Kancelária predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej. Po predčasných parlamentných voľbách však z toho, ako je už na Slovensku zvykom, nezostalo skoro nič a terajšia vláda sa obmedzila na jedno- či dvojvetový odkaz cez noviny. Má teda vôbec zmysel upozorňovať na tieto problémy, keď sa aj tak sústavne prehliadajú? Má. A nielen kvôli tým zostávajúcim prírodným a krajinným hodnotám Tatier a spol., ale aj z takej základnej sebaúcty, z úcty k tým pred nami – či už to bol prof. Domin, Goetel, Szafer, Maximovič, Janda, Bayer, Volko-Starohorský, Novacký, Futák alebo Lukniš – a aj k tej scvrkávajúcej sa „cnostnej menšine“ v tomto štáte. Prinajmenšom ona si zaslúži vedieť, že nie všetci vedci sklapli pred argumentom sily, ale stále sa držia sily argumentov – neideologických, nepolitických, postavených na faktoch. A že sa nedajú zobchodovať za „lóve“ TMR, štátne ani iné. (pet)
S výsledkami súťaže sú spokojní, neskrývajú však obavy Hoci obvinenia zo šafárenia s drevom, ktorými na adresu Štátnych lesov (ŠL) TANAPu koncom minulého roka nešetril exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon, ministerská kontrola nepotvrdila, súčasný šéf envirorezortu im predsa len prikázal vyhlásiť obchodnú verejnú súťaž na predaj drevnej hmoty na pni. Aj napriek tomu, že lesníci sú s vysúťaženými cenami spokojní, obávajú sa, že budú musieť opäť čeliť krádežiam dreva, porušovaniu platobnej disciplíny a najmä poškodzovaniu prírodného prostredia národných parkov zo strany spracovateľov dreva podobne ako sa to dialo po vetrovej kalamite z novembra 2004. Práve ceny kalamitného dreva na pni boli tŕňom ktorí sa snažili kompenzovať zvýšenú cenu ponúknuv oku bývalého ministra, podľa jeho tvrdení tým, že tú v súťaži krádežami dreva. Boli sme nútení za veľký ho prideľujú bez verejnej súťaže, oberajú štát o približ- objem finančných prostriedkov zamestnávať súkromnú ne tridsať eur na každom kubíku, čo ročne predstavu- bezpečnostnú službu. Mnohí víťazi súťaže chronicky je viac ako štyri milióny eur. nedodržiavali platobnú disciplínu, čím spomaľovali Podľa výsledkov súťaže, ktorú vyhlásili ŠL TANA- spracovanie kalamity. V neposlednom rade to ale bola Pu koncom minulého roka, priemerná cena za kubík devastácia prírodného prostredia nedodržiavaním zadreva dosiahla 36,40 eura. „V 622 lesných porastoch zmluvnených spracovateľských technológií, ktorá je Tatranského a Pieninského národného parku, ktoré sú v národnom parku neprípustná. Problémovými boli v ich správe, ponúkli na predaj 56 027 metrov kubic- hlavne niektorí slovenskí podnikatelia, ktorí vysúťakých prevažne kalamitného dreva. Do súťaže bolo pri- žili menšie obchodné celky,“ upozornil Líška. Počas hlásených 83 ponúk,“ informovala o výsledkoch súťa- spracovania kalamity v rokoch 2005 až 2006 zistili že hovorkyňa ŠL TANAPu Lenka Burdová. Najvyššia 44 závažných porušení obchodných podmienok, za cena, 84,30 eura/m3 za päť metrov kubických dreva, ktoré uložili sankcie v celkovej výške cez 23 miliónov bola vysúťažená v ochrannom obvode Vyšné Hágy. vtedajších korún. „Nepríjemné boli i následné súdne Najnižšia, 0,09 eura/m3 za 120 metrov kubických konania o vymáhané sankcie, z ktorých bolo posledné dreva, v ochrannom obvode Červený Kláštor. „S ce- ukončené v roku 2013. Z uvedených dôvodov sa obánami sme spokojní, korešpondujú totiž s vývojom cien vame, že sa tak zhorší spolupráca so Štátnou ochranou na trhu s drevom na Slovensku,“ vyjadril sa riaditeľ ŠL prírody – Správou TANAPu, ktorá v niektorých príTANAPu Peter Líška. Lesníkom však podľa jeho slov padoch môže vyústiť až do neočakávaných správnych robia starosti niektoré „uletené“ víťazné ponuky. „S konfliktov,“ dodal Líška. takými sme sa už stretli pri podobnej obchodnej súťaži, Podľa neho úspešnosť obchodnej verejnej súťaže ktorú sme organizovali po veľkej vetrovej kalamite z 19. budú môcť ŠL TANAPu zhodnotiť až na konci tohto novembra 2004. Problémy boli najmä s podnikateľmi, roka, keď bude drevo odobraté a zaplatené. (pet)
11
V SKRATKE (dokončenie zo str. 9) silného vetra, zatarasili viaceré turistické chodníky v Západných Tatrách. Trasu, ktorá vedie najnavštevovanejšou Žiarskou dolinou, sa podarilo spriechodniť už po niekoľkých hodinách. ä Americký lezec Tommy Caldwell, ktorý sa so svojimi zážitkami z veľkých stien prišiel vlani podeliť aj do Starého Smokovca, opäť dokázal, že nič nie je nemožné. Spolu s Kevinom Jorgesonom ako prví zdolali iba s istiacimi lanami legendárny yosemitský El Capitan. Cesta na vrchol deväťstometrovej zvislej skalnej steny im trvala 19 dní. K historickému výkonu im dokonca zablahoželal aj prezident USA Barack Obama. ä Najsledovanejšia slovenská orlica sa zo Zimbabwe presunula do Botswany. Podľa posledných pozícií, ktoré odoslala jej vysielačka v polovici januára, sa Anička nachádza v okolí jazera Sua Pan na severovýchode krajiny. Keďže v tejto oblasti trávila veľa času aj vlani, ochranári predpokladajú, že zrejme ide o územie, ktoré je poskytuje dostatok potravy. ä Pedagógovia materských, základných i stredných škôl majú šancu zapojiť sa do súťaže Hodina s ekostopou o najlepšiu ekologickú aktivitu, ktorú vymyslia pre svojich žiakov. Stačí, ak ju prostredníctvom elektronického formulára, ktorý nájdu na www. ekostopa.sk, zaregistrujú do 5. júna. Tú najlepšiu v každej súťažnej kategórii ocení Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), ktorá súťaž organizuje, diplomom a vecnými cenami. Okrem toho vybrané aktivity zverejní aj na webportáli, aby sa nimi mohli inšpirovať aj ostatní. ä Ochranári zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko rátali cez víkend vodné vtáctvo. Pomôcť pri pravidelnom sčítavaní mohla aj verejnosť. Tento rok bolo prioritou zistiť počty kormoránov a divých husí. Najbližšie sa v posledný januárový deň chystajú zratúvať populáciu orliakov morských v povodí Dunajca. Vlani ich zaznamenali 76, čo je vraj za uplynulých dvanásť rokov rekordný počet. Pravidelné sčítavanie umožňuje ochranárom sledovať veľkosť populácií druhov a dlhodobý vývoj ich množstva, podrobnejšie informácie získate, ak si kliknete na www.vtaky.sk. (pet)
12
TD 2/2015
Šport
Segeč si pripísal dve víťazstva, Klementová po jednom prvom a druhom mieste Druhý pokus organizátorov 42. ročníka Tatranského pohára v behu na lyžiach bol úspešný. Počas druhého januárového víkendu sa uskutočnili všetky plánované disciplíny FIS Slavic Cupu, ktoré prebehli na zrekonštruovaných tratiach v Športovom areáli FIS na Štrbskom Plese.
Na štart sa postavili pretekári zo Slovenska, Poľska a Maďarska, ale nás v prvom rade zaujímala výkonnosť slovenských mladých pretekárov, ktorí nás budú reprezentovať na blížiacej sa Svetovej zimnej univerziáde. Barbora Klementová, Eva Segečová a Andrej Segeč by mali byť našimi želiez-
Zrekonštruované trate na Štrbskom Plese už odskúšali počas medzinárodných pretekov FIS Slavic Cup. Foto: M. Jančík
kami v univerziádnom ohni, generálka na tatranských tratiach im vyšla na jednotku. „V sobotu ráno na funkcionárov aj účastníkov čakalo pravé tatranské počasie. Po hustom nočnom snežení a silnom vetre ktoré pretrvávalo aj počas kvalifikácie v športovom areáli pribudlo viac ako 15 centimetrov snehu, ale už počas finálových rozjázd sneženie prešlo do dažďa, no preteky sa podarilo ukončiť s minimálnym oneskorením,“ opisuje podmienky Matúš Jančík, sekretár organizačného výboru Tatranského pohára. Na pretekárov čakala disciplína šprint voľnou technikou. Medzi ženami zvíťazila v kvalifikácii, v semifinálovom aj vo finálovom rozbehu slovenská reprezentantka Barbora Klementová. Trať dlhú 1,4 kilometra zabehla v čase 3:40,385. Druhá skončila poľská pretekárka Magdalena Kozielska so stratou troch sekúnd. Tretie miesto obsadila Eva Segečová, ktorá na Barboru vo finále stratila len šesť sekúnd. V mužskom šprinte na 1,6 kilometra obsadil prvé miesto
Veteráni odjazdili svetový pohár V druhý januárový víkend sa uskutočnil už štvrtý ročník Memoriálu Jozefa Krasuľu st., ktorý sa tento raz hrdil aj prívlastkom svetového pohára. Organizátori dostali dôveru od medzinárodných zložiek FIS na usporiadanie historicky prvého svetového pohára na Slovensku v kategórii Masters, lyžiarskych veteránov nad 35 rokov. Na zjazdovke Furkota na Štrbskom Plese absolvovali v sobotu slalom a v nedeľu preteky obrovského slalomu. Na štart sa postavilo spolu skoro osemdesiat lyžiarov najmä zo Slovenska, Čiech a Poľska, ale aj Ruska, Rakúska či Nemecka. „V sobotu nám dalo počasie poriadne zabrať fúkal vietor, napadol ťažký sneh, takže slalom sme urobili len jednokolový. V nedeľu na pretekárov čakali pre zmenu ľadové podmienky. Ale aj napriek tomu si myslím, že sa nám podujatie vydarilo a všetci odišli domov spokojní,“ konštatuje Jozef Krasuľa ml., ktorý je hnacím motorom tohto pekného športového spomienkového podujatia. Najstarším pretekárom na
Slovák Andrej Segeč s časom 3:42,952. Mateusz Chowaniak z Poľska skončil druhý. Víťazovi z kvalifikácie Martinovi Kapšovi sa vo finále ušlo len tretie miesto. V nedeľu ráno už na pretekárov čakali výborne upravené trate s rýchlou ľadovou stopou. Ženy čakali preteky klasickou technikou na 5 kilometrov s intervalovým štartom. S traťou sa najlepšie popasovala Magdaléna Kozielská z Poľska a prebehla ju v čase 14:48,28 a s náskokom dvadsaťpäť sekúnd obsadila prvé miesto pred druhou Barborou Klementovou. Tretia dobehla ďalšia poľská reprezentantka Emília Romanowicz so stratou necelých štyridsať sekúnd. Trať absolvovalo spolu 17 žien. V mužských pretekoch na 10 kilometrov klasickou technikou sa víťazom stal opäť Andrej Segeč s časom 25:48,91. Druhé miesto obsadil Michal Polačko so stratou 36 sekúnd. Tretí so stratou 47 sekúnd skončil Mateusz Chowaniak z Poľska. Okrem víťaza Segeča sa na univerziáde objaví aj štvrtý Dávid Brunn. (ija) prišiel do cieľa štvrtý a Radoslav Krasula šiesty. V kategórii muži „B“ alebo inak - medzi staršími pánmi si prvenstvo vyjazdil Slovák Dušan Strkolec pred Rakúšanom Rolandom Jakoberom a Jozefom Mikulášom (SVK). Výsledky slalom muži: Kategória „A“: 1. Ján Vozárik, 2. Dušan Ambroš (obaja SVK), 3. Tomáš Bicák (CZE). Kategória „B“: 1. Ján Dibdiak, 2. Dušan Strkolec, 3. Pavol Stamm (všetci SVK). (ija)
trati bol po obidva dni Otto Kraj- Druhý najlepší čas si vyjazdila ňák, ktorý síce už nemá vo svojej Anna Blahútová (SVK) a tretia kategórii konkurenciu, ale to mu opäť skončila Vladimíra Krejčí. nebráni, aby si prišiel zalyžovať. Tatranské farby hájila Adria„Nevadí, že je ľadovo, lebo si pri- na Michalka, ktorá si vyjazdila brzdím, kde potrebujem, horšie to pekné piate miesto. V mužskej bolo včera, ale aj tak už na pre- kategórii „A“ sa najviac darilo tekárskych svahoch nemám kon- Dušanovi Ambrošovi pred Markurenciu. Keď žil ešte môj brat, tinom Chmelíkom (obaja SVK) a boli sme dvaja a keď sa nás pýtali Poliakom Wojciechom Plinkom. kto vyhral, vždy som hovoril, že Z Tatrancov Vladimír Ternavský ja som bol druhý. A pri otázke ako skončil Vlado, som ihneď odpovedal, že predposledný,“ sršal humorom krátko pred štartom čerstvý deväťdesiatnik. V celkovom hodnotení si prvenstvo v obrovskom slalome vybojovala Darina Kubeková pred Evou Peprikovou (obe SVK) a Češkou Vladimírou Krejčí. Kubeková nenašla premožiteľ- Zjazdovka Furkota privítala účastníkov historicky prvého svetového pohára na Foto: ija ku ani v slalome. Slovensku v kategórii Masters.
Šport
TD 2/2015
13
Počasie prinútilo organizátorov k zmene trasy Uplynulá sobota patrila v Tatranskej Lesnej tretiemu kolu Zimnej bežeckej série (ZBS), ktoré bolo zároveň úvodnou akciou multišportového podujatia Tatry v pohybe. Organizátori plánovali pre bežcov sedemkilometrovú trať, ktorá mala mať štart pri Penzióne Karpatia a trasa mala viesť do Starého Smokovca. Zľadovatený šmykľavý terén však neveštil nič dobré a z obavy o zdravie štartujúcich, sa rozhodli zmeniť trasu na po-
slednú chvíľu. Namiesto smeru do Smokovcov sa bežalo do Tatranskej Lomnice a späť a túto vzdialenosť museli všetci otočiť trikrát, navyše sa celková dĺžka trasy skrátila o jeden kilometer. Aj napriek tomu sa na štart postavilo 88 pretekárov. S terénom i súpermi si najlepšie poradil Štefan Sumerling (19:19:55), ktorý si v aktuálnom ZBS vybojoval už druhé víťazstvo. „Na dané podmienky to bolo celkom fajn, začal som opatrne, keďže
Lyžuje sa už aj v Lomnickom sedle, zjazdovku si otestoval aj slovenský prezident (dokončenie zo str. 9) li otvoriť v sobotu, napokon to však prevádzkovateľ strediska stihol už v piatok. „Vďaka dobrému počasiu sa nám podarilo upraviť zjazdovku o čosi skôr,“ informovala hovorkyňa spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR) Zuzana Fabianová. Ako dodala, jej spustenie závisí od poveternostných podmienok, keďže je „odkázaná“ výlučne na prírodný sneh. Kým teraz sa lyžiari dočkali už v polovici januára, minulú zimu si na otvorenie Lomnického sedla museli počkať až do 22. marca. Rok predtým to bolo koncom januára, avšak v zimnej sezóne 2008/2009 sa po nej fajnšmekri preháňali už 2. januára. Sprevádzkovaním Lomnického sedla sa podľa Fabianovej
sfinalizoval počet otvorených zjazdoviek v Tatranskej Lomnici, stredisko Štrbské Pleso má takisto v prevádzke všetky svahy, v Starom Smokovci sa lyžuje na Jakubkovej lúke. V prevádzke je i dva a pol kilometra dlhá sánkarská dráha z Hrebienka, trikrát do týždňa sa môžete sánkovať aj večer za umelého osvetlenia. Od minulej stredy lyžiarske strediská upravili aj cenníky. Za celodenný skipas zaplatí dospelý v pokladni namiesto 36 eur „iba“ 31, s vernostnou kartou gopass ho lyžovačka vyjde na 29 eur. Najbližšie znižovanie cien sa chystá až po Veľkej noci. Jednodňový lístok bude dospelých stáť 26 eur, ak si ho kúpia cez internet, zaplatia o dve eurá menej. (pet)
Vážení občania! Mesto Vysoké Tatry sa spolu s okolitými obcami z tatranského regiónu, ktoré sú združené v Miestnej akčnej skupine (MAS) Pro Tatry, chce uchádzať o finančné prostriedky ponúkané Slovenskou republikou i prostredníctvom európskych fondov na rozvoj vidieka na nasledujúce roky. V súčasnej dobe jednotliví uchádzači sú povinní vypracovať dôležitý dokument, ku ktorému potrebujeme aj názory Vás, občanov. Na seriózne a kompatibilné spracovanie Integrovanej stratégie rozvoja územia (ISRÚ) pre občianske združenie Pro Tatry je nevyhnutné vychádzať z aktuálnych a kompletných informácií o obciach a mestách, ktoré sa na danom území nachádzajú. Práve Vaše názory a návrhy môžu byť tým správnym námetom na konkrétne kroky, ktoré chceme v našich obciach a v území urobiť, zmeniť a skvalitniť. Vyplnením DOTAZNÍKA môžete aj vy prispieť k rozvoju nielen nášho mesta, ale aj tatranského regiónu a stávate sa tak súčasťou rozhodovacieho mechanizmu. Desať minút Vášho času nám pomôže v poznaní toho, čo nás trápi a čo nám chýba. Dotazníky budeme distribuovať do jednotlivých domácností v priebehu mesiaca január. Vyplnené ich môžete odovzdať na nižšie uvedených zberných miestach do 12. februára 2015. Nečakajme, že za nás niekto niečo urobí a zoberme rozvoj regiónu do vlastných rúk! Za vyplnenie DOTAZNÍKA Vám vopred úprimne ďakujeme!“
som nevedel, ako sa bude terén správať hlavne na obrátkach. Tým, že bol úzky chodník a jeho krajnice boli zľadovatené, bolo to dosť nebezpečné. Od druhého kola som však začal cielene zrýchľovať,“ zhodnotil svoj výkon najrýchlejší muž. Druhý dobehol Poliak Olaf Wozniak (19:31:17) a tretí prešiel cieľom víťaz spred mesiaca Tomáš Kamas (19:46:20). Medzi ženami si najlepšie počínala na tatranských zimných tratiach Petra Fašungová (21: 55:74). „ Na týchto pretekoch som prvý raz. Dnes som mala mať ťažší tréning, ale musím povedať, že som sa dosť natrápila,
Štefan Sumerling má už na konte dve prvé a jedno tretie miesto a je na najlepšej ceste získať celkové prvenstvo v druhom ročníku ZBS. Foto: ija
Naša doposiaľ najúspešnejšia duatlonistka Petra Fašungová zaradila do svojej prípravy aj preteky v Tatrách. Aj keď kopce veľmi neobľubuje, prisľúbila, že príde si zasúťažiť aj o mesiac. Foto: ija najmä kopec hore bolo poriadne cítiť. Ja som skôr na roviny, dráhové a rýchlejšie trate, tak okolo päť až desať kilometrov na ceste. Popravde nie som veľmi do kopcov. Hlavne sa zameriavam na duatlon, kombinácia behu a cyklistiky hrá u mňa prím,“ povedala slovenská reprezentantka v duatlone. Druhá dorazila do cieľa so skoro dvojminútovým meškaním Zuzana Holečková (23:43:55) a tretie miesto si vybehala Michaela Kucháriková (24:19:32). Posledné štvrté kolo ZBS sa uskutoční 14. februára a štartovať sa bude od Hotela Lesná v Starej Lesnej. (ija)
Zberné miesta: Podbanské Štrbské Pleso Vyšné Hágy Nová Polianka Tatranská Polianka Tatranské Zruby Nový Smokovec
- Budova Polesia - TIK - ZŠ Vyšné Hágy - Pošta – Recepcia Ústavu Dr. Guhra - Recepcia Hotela Tatranské Zruby - Denné centrum, alebo TIK Starý Smokovec Starý Smokovec - TIK Starý Smokovec Horný Smokovec - TIK Starý Smokovec Dolný Smokovec - Denné centrum, alebo TIK Starý Smokovec Tatranská Lesná - TIK Tatranská Lomnica, Denné centrum Tatranská Lomnica - TIK Tatranská Lomnica, Denné centrum Tatranské Matliare - Recepcia Hotela Hutník 1 Kežmarské Žľaby - Recepcia Hotela Hutník 1 Tatranská Kotlina - Denné centrum DOTAZNÍK môžete odovzdať aj na pulte prvého kontaktu vo vstupnej hale Mestského úradu v Starom Smokovci, prípadne ho vhodiť do schránky umiestnenej na jeho budove.
14
TD 2/2015
ZCR informuje
TATRY Card a hlavné benefity TATRY Card vstúpila do novej zimnej sezóny s kompletnou zmenou koncepcie. Regionálna zľavová karta je „vstupenkou“ návštevníka Vysokých Tatier, ktorá otvára dvere k najzaujímavejším zážitkom. Zakúpiť si ju môže každý návštevník Vysokých Tatier ubytovaný v niektorom z participujúcich ubytovacích zariadení v našom regióne. Hodnota karty je tri eurá v samosprávnych územiach mesta Vysoké Tatry, obce Štrba a mesta Poprad, v ostatných lokalitách bude karta za cenu štyri eurá. TATRY Card svojim obsahom podporuje nielen hlavné aktivity, ktoré Vysoké Tatry ponúkajú, ale zároveň kryje náklady súvisiace so záchranou v horách. Väčšina turistov si neuvedomuje, že aj malé zranenie na turistickom chodníku v prípade zásahu Horskej záchrannej služby je zo zákona spoplatnené.
V cene TATRY Card klient získa: 1. SOS Generali horské poistenie pre prípad záchrany v horách ZÁKLAD, ktoré platí na: • pešiu turistiku (vychádzkovú i horskú), • kryje náklady na zásah pri túre/ vychádzke na otvorené vysokohorské chaty ako napr. Rainerovu, Zamkovského, Zbojnícku, Téryho chatu, Chatu pri Popradskom plese a ďalšie vysokohorské chaty a otvorené chodníky v zimnom období vo Vysokých Tatrách, • zjazdové a bežecké lyžovanie na vyznačených tratiach, • snowboarding a sánkovanie na vyznačených tratiach, jazda na boboch, • skialpinistický výstup na vysokohorské chaty po vyznačených zimných chodníkoch. Poistné krytie je do výšky 16 500 eur. Platí pre dospelé osoby aj pre deti, domácich i zahraničných turistov. 2. Zážitky - v cene 30 min. in-
štruktáž Nordic Walking (severská chôdza s paličkami so skvelým účinkom na organizmus pre všetky vekové kategórie), - v cene hodinová inštruktáž bežeckého lyžovania (nutná rezervácia vopred), - 15 min. inštruktáž zdarma k zakúpenej hre na golfovom simulátore vrátane zapožičania golfového výstroja (cena 16 € / hodina, pre 1 až 10 hráčov), - pravý horský bylinkový čaj zdarma k zakúpenému hlavnému jedlu na Zamkovského chate, Téryho chate a Chate pri Popradskom plese, - prednášky s horským nosičom, pútavé rozprávanie o histórii a súčasnosti Vysokých Tatier, - zľavy do múzeí. 3. Zľava do Aquacity v Poprade - 15% zľava na celodennú vstupenku Aquapacket alebo Sportpacket na prvý vstup - 20% zľava na celodennú vstu-
penku Aquapacket alebo Sportpacket na prvý vstup - 30 % zľava na celodennú vstupenku Aquapacket alebo Spoprtpacket na tretí vstup 4. 20% zľava na lanovku na Lomnický štít Zľava na lanovku zo Skalnatého Plesa na Lomnický štít v čase jazdy do 12:00 hod, a to vo výške 20% z cestovného lístka. 5. Wellness 20% zľava na vstup do vybraných wellness centier a zľavy na rôzne wellness procedúry. 6. Ďalšie zľavy na lyžiarske školy, požičovne lyžiarskej výstroje, bežeckej a skialpinistickej výstroje i do reštaurácii na území regiónu Vysokých Tatier.
Výstava Matka Helsinky Fínsko 2015 V dňoch od 14. do 18. januára sa v hale výstavného a kongresového centra v Helsinkách konal medzinárodný veľtrh Nordic Travel Fair MATKA 2015 – najväčšie podujatie cestovného ruchu v severnej Európe a v Pobaltskom regióne. Veľtrh ponúka možnosti získania kontaktov na partnerov z krajín Škandinávie, Pobaltia a priľahlého regiónu Ruska. Veľtrh MATKA je veľmi populárny nielen pre Fínov, ale stretli sme tu aj švédskych, estónskych a nórskych klientov. Návštevnosť počas štyroch dní presiahla 68 000 ľudí. Výstava sa organizuje v termíne, kedy sa Fíni rozhodujú najmä o svojej letnej, ale aj budúcoročnej zimnej dovolenke. V tejto súvislosti si dovolím naozaj vysoko vyzdvihnúť infomáciu o leteckom spojení Riga – Poprad. Pri rozhovoroch boli veľmi nadšení, keď zistili, že tento spoj existuje. Dovolím si tvrdiť, že ak air Baltic bude pokračovať v letovej premávke aj budúci rok, percento klientely severských krajín v Tatrách výrazne vzrastie. Veľmi významnou návštevou v stánku bol i veľvyslanec Slovenskej Republiky vo Fínsku Tibor Králik. Dôkazom jeho záujmu o cestovný ruch bola nielen jeho návšteva v stánku počas oficiálneho programu, ale prišiel i súkromne, a to v spoločnosti svojej veľmi sympatickej manželky.
Zástupcovia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) Katka Hrnčiarová a Matej Fančo, ako aj spoluvystavovatelia na veľtrhu uskutočnili množstvo individuálnych rokovaní a pracovných stretnutí so zástupcami významných fínskych médií a touroperátorov. V slovenskom stánku sa návštevníci najviac zaujímali o všeobecné informácie o krajine, o mapy, ale najmä o prírodu Vysokých a Nízkych Tatier. V lete vyhľadávali turistiku, campingové miesta, golf a v zime lyžiarske strediská, najmä trate na bežecké lyžovanie. Výbornou pomocou pre tento rok v stánku mesta Vysoké Tatry bola asistencia fínskej kolegyne Sanny. Je veľkou fanúšičkou Vysokých Tatier a jej prínos pre stánok mesta hodnotím veľmi kladne, nakoľko jej jazykové schopnosti ovplyvnili väčší záujem fínskych návštevníkov výstavy o spoznanie nášho kraja. Svoju pomoc poskytla bezplatne. Účasť Slovenska na veľtrhu MATKA hodnotím veľmi pozitívne, preto by stánok mesta Vysoké Tatry nemal chýbať ani na ďalšom ročníku výstavy MATKA Helsinki 2016. Severania sú potenciálnymi klientmi aj pre Vysoké Tatry, a to sa prejavilo i na tejto výstave. Erik Ševčík, ZCR Vysoké Tatry
Infoservis
TD 2/2015
MESTO VYSOKÉ TATRY vyhlasuje v zmysle § 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov
výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľ/ka Materskej školy Tatranská Kotlina (bez právnej subjektivity) s termínom nástupu 1. marca 2015. Kvalifikačné predpoklady: • odborná pedagogická spôsobilosť pre daný druh školy v zmysle zákona č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky MŠ SR č. 437/ 2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov • najmenej päť rokov pedagogickej praxe Iné požiadavky: • organizačné a riadiace schopnosti • bezúhonnosť • ovládanie štátneho jazyka • práca s PC • znalosť príslušnej legislatívy • komunikačné zručnosti úrovne vedúceho zamestnanca • osobnostné a morálne predpoklady pre výkon riadiacej funkcie Požadované doklady k prihláške do výberového konania: • štruktúrovaný profesijný životopis • vyplnený osobný dotazník (tlačivo ŠEVTu) • overené doklady o najvyššom dosiahnutom vzdelaní (o absolvovaní prvej atestácie, resp. jej náhrady) • potvrdenie o dĺžke pedagogickej praxe • výpis z registra trestov (nie starší ako tri mesiace) • písomný návrh koncepcie rozvoja materskej školy • lekárske potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k výkonu (predpokladanej) činnosti - podľa § 10 zákona č. 317/2009 Z.z. • písomný súhlas uchádzača so spracovaním osobných údajov podľa § 11 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov Dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní: do 30. januára 2015 do 12.00 h. Rozhodujúci je termín prijatia prihlášky do podateľne Mestského úradu v Starom Smokovci. Uzatvorené obálky s označením: „Výberové konanie na riaditeľa Materskej školy Tatranská Kotlina - neotvárať“ posielajte na adresu: Mestský úrad Vysoké Tatry, 062 01 Starý Smokovec O termíne a mieste výberového konania budú uchádzači spĺňajúci kvalifikačné predpoklady písomne informovaní.
15
VÝZVA pre právnické a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré prevádzkujú malé zdroje znečisťovania ovzdušia (ďalej len prevádzkovateľ malého zdroja), na území mesta Vysoké Tatry Na základe § 6 ods. 4 zákona č. 401/1998 Z. z o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov je prevádzkovateľ malého zdroja (výkon do 300 kW) právnická osoba a fyzická osoba podnikateľ, povinná oznámiť každoročne do 15. februára mestu Vysoké Tatry za každý malý zdroj znečisťovania ovzdušia spotrebu palív a surovín, z ktorých znečisťujúce látky vznikajú. Oznámenie má obsahovať: 1. Názov prevádzkovateľa 2. Druh spotrebovaného paliva a suroviny 3. Množstvo spotrebovaného paliva a suroviny 4. Prevádzka 5. Druh a typ malého zdroja znečisťovania ovzdušia 6. Výkon malého zdroja znečisťovania ovzdušia Adresa: Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec 1, 062 01 Vysoké Tatry Na základe hore uvedeného vás žiadame o splnenie si povinnosti poskytnúť údaje Mestskému úradu v Starom Smokovci ihneď po obdržaní výzvy. Kontaktná osoba: Michal Ovšonka, oddelenie výstavby, územného plánovania a dopravy mesta Vysoké Tatry, tel.: 052/478 04 27, mail:
[email protected].
MESTO VYSOKÉ TATRY dáva do pozornosti možnosti nebytových priestorov na prenájom: Ponuka č. 67/2015 – nájom bývalej stolárskej dielne Tatranská Lomnica s.č. 76 Ponuka č. 68/2015 – nájom nebytových priestorov v Centre obchodu a služieb Tatranská Lomnica o výmere 62,98 m2 Ponuka č. 69/2015 – nájom nebytových priestorov v Centre obchodu a služieb Tatranská Lomnica o výmere 39,20 m2 Ponuka č. 70/2015 – nájom nebytových priestorov v objekte Starý Smokovec s.č. 58 (verejné toalety) o výmere 2,32 m2 Bližšie informácie na www.vysoketatry.sk alebo na telefónnom čísle 052-4780436.
INZERCIA n Predám leštený smrekový tatranský obklad perodrážku 3 €/ m2, zrubový obklad, hranoly aj dlážku na podlahu. Kontakt: 0908 234 866. n Grandhotel Bellevue, a.s. Horný Smokovec 21 prijme do TPP čašníka/čku. Žiadosti:
[email protected].
www.vysoketatry.sk Telefónne číslo: 052/478 04 38
Pre občanov a návštevníkov Vysokých Tatier vydáva mesto Vysoké Tatry. Vedúca redaktorka: Mgr. Ingrid Janigová (e-mail: ingrid.janigova@vysoketatry. sk). Redaktorka: Mgr. Martina Petránová (martina.petranova@vysoketatry. sk). Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Mestský úrad, 062 01 Starý Smokovec, IČO: 00326585 tel.: 052/478 04 38, fax: 052/ 478 04 59, www.tatry.sk. Výroba novín: Tlačiareň Kežmarok GG, spol. s r. o., Priekopa 21, tel. 052/ 452 32 07, e-mail:
[email protected]. Ev. č. MK SR: 3110/09. Nevyžiadané príspevky nevraciame. Uzávierka novín je vždy v piatok pred výjdením novín. ISSN: 1338-9882
16
TD 2/2015
Kalendár podujatí
