DETSKÝ ČIN ROKA 2014 14. ročník projektu prebieha pod čestnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
Zapojt e sa do detske j porot y
riť Podpo utok k s ý r b do tiež e j v íko n s e v o r n! i č ý veľk
www.detskycin.sk Generálny partner:
Hlavný partner:
Partneri:
Mediálny partner:
1
Milí pedagógovia a deti!
ĎAKUJEME VÁM, ŽE STE NÁM POMOHLI ZACHRÁNIŤ PROJEKT DETSKÝ ČIN ROKA. V roku 2013 sme po ročnej vynútenej prestávke založili občianske združenie a úplne bez financií sa rozhodli reštartovať projekt s vierou, že sa to „nejako” podarí. A podarilo sa to! Minuloročný projekt, už v nových podmienkach, s novým logom, webstránkou a aktivitami bol prelomový a výnimočný. Vaša podpora, milí pedagógovia a deti, bola pre nás práve tá najdôležitejšia. Vašimi listami, príbehmi a účasťou ste nám dodali sily, presvedčili ste nás, že to má zmysel, aj keď to v roku 2013 bolo pre nás organizátorov mimoriadne náročné. Pomohli nám známi i neznámi ľudia a partneri, bez ktorých by to nešlo. Spolupatričnosť, ochota pomôcť, obetavosť, všetko to dobré, čo deti vložili do svojich príbehov, sa šírilo okolo celého projektu aj minulý rok. V roku 2013 sa do projektu zapojilo historicky najviac 126 676 detí zo 704 škôl na Slovensku, ktoré robili dobré skutky a podporili dobro v detskej porote.
Ďakujeme vám, milí pedagógovia a deti! Vďaka vám vás i tento rok môžeme pozvať prečítať si túto útlu brožúru o živote detí, o ich schopnosti nájsť správne a dobré riešenia, o ich viere, že dobro má zmysel a všetci ho potrebujeme. Detský čin roka 2014 V marci sme vyzvali deti i verejnosť, aby nám zasielali príbehy detí, ktoré si zaslúžia ocenenie a pozornosť. Zároveň sme pripravili dotazník pre vás, pedagógov, aby sme získali vašu spätnú väzbu a mohli projekt na základe vašich pripomienok zlepšiť a obohatiť. Potešilo nás, že sme dostali až 146 vyplnených dotazníkov. Ďakujeme. Škola dobrých skutkov Pripravujeme Školu dobrých skutkov – Online pedagogickú príručku pre učiteľov. Vaše podnety, inšpirácie a skúsenosti spracovávame. Na základe listov detí vytvárame modelové hodiny etickej výchovy a pripravujeme novú sekciu v rámci našej webstránky, kde môžete nájsť zaujimavé informácie na obohatenie práce s deťmi a to nielen v rámci projektu Detský čin roka. Pilotnú verziu Školy dobrých skutkov by sme radi sprístupnili na našej webstránke v novembri 2014.
2
Detský čin roka na školách Ďakujeme za krásne listy, podporné slová zo strany vás, učiteľov, ktorí priamo pracujete s deťmi. Píšete nám ako projekt prebieha na vašich školách. Mnohé školy pripravujú vlastné kolá, výstavy, besiedky a publikácie motivované projektom. Veľmi nás teší, že projekt takto žije svoj vlastný život. Výber nominovaných príbehov bol mimoriadne náročný V roku 2014 sme dostali správy o 6 191 skutkoch detí i kolektívoch. Porotcovia sa zhodli na tom, že sa tento rok nazbieralo veľa krásnych, silných príbehov a bolo veľmi ťažké vyberať. Projekt nechápeme ako súťaž, ale ako možnosť motivovať deti k pozitívnym hodnotám a priestor, v ktorom je možné deťom cez príbehy iných detí pomôcť zorientovať sa v tom, čo je dobré a správne. Veríme, že aj tento rok budú vybrané príbehy inšpiráciou pre deti i vás. Príbehy, ktoré boli v užšom výbere na nomináciu sa nám zdali rovnako veľmi zaujimavé, preto pripravíme krátky výber, s ktorým sa budete tiež môcť zoznámiť na našej webstránke. ĎAKUJEME všetkým deťom, ktoré urobili dobré skutky. ĎAKUJEME deťom, učiteľom, rodičom, kamarátom, súrodencom, spolužiakom, susedom, známym i neznámym, ktorí sa rozhodli podeliť o svoje stretnutia s dobrými skutkami iných detí a podporili tak myšlienku dobra a spolupatričnosti. Ako prebieha hlasovanie Detská porota Do škôl zasielame brožúry s nominovanými listami. Každý žiak môže dať svoj hlas jednému skutku, ktorý považuje za najcennejší, v každej zo šiestich kategórii a v kategórii Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin. Práve Detská porota rozhodne o tom, ktorých sedem skutkov získa ocenenie Detský čin roka 2014. Deti, ktorých dobré skutky získajú najväčšiu podporu detskej poroty, budú ocenené na slávnostnom vyhodnotení projektu v decembri 2014. Prečítajte si s deťmi o dobrých skutkoch, zapojte sa do detskej poroty a prideľte hlas tomu, ktorý považujete za najcennejší. Tešíme sa na Vaše hlasy. Online anketa pre verejnosť v spolupráci s darcovským portálom ĽudiaĽuďom.sk Anketu pre verejnosť organizujeme predovšetkým pre dospelých, ktorí touto formou môžu prispieť na projekt, podporiť dobro a hlavne sa inšpirovať dobrými skutkami detí. Jeden skutok za všetky kategórie, ktorý získa najväčšiu podporu verejnosti, dostane ocenenie Cena ĽudiaĽuďom.sk. S pravidlami ankety hlasovania sa môžete oboznámiť priamo na portáli ĽudiaĽuďom.sk alebo prostredníctvom webstránky DetskyCin.LudiaLudom.sk Ďakujeme. Saša Broadhurst-Petrovická, koordinátor projektu a štatutár OZ Detský čin roka Magdaléna Fábryová, koordinátor projektu
3
PRAVIDLÁ DETSKEJ POROTY Súčasťou detskej poroty sa môžu stať žiaci základných škôl, špeciálnych základných škôl a primy až kvarty osemročných gymnázií tým, že sa zapoja do hlasovania. Každý žiak môže dať svoj hlas jednému skutku, ktorý považuje za najcennejší, v každej zo šiestich kategórií a v Cene Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin. Detská porota rozhodne o tom, ktorých sedem skutkov získa ocenenie Detský čin roka 2014. Deti, ktorých dobré skutky získajú najväčšiu podporu Detskej poroty, budú ocenené na slávnostnom vyhodnotení projektu v decembri 2014. Každá škola, ktorá sa zapojila do ankety a ktorej žiak bude ocenený v jednej z kategórií, získa vecný dar. Každá škola, ktorá sa zapojí do detskej poroty, bude zaradená do žrebovania o vecný dar. Výber skutkov do každej kategórie pripravila výberová komisia v tomto zložení: PaedDr. Mária Tekelová, zástupca Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu SR Prof. PhDr. Erich Mistrík, CSc., Ústav humanitných štúdií Mgr. Halka Marčeková, scenáristka programov pre deti Patrícia Jariabková, moderátorka Ľubica Zelizňáková, psychológ – LVS Bratislava Saša Broadhurst-Petrovická, koordinátorka projektu HLASOVANIE Každý žiak môže dať svoj hlas jednému zo skutkov v každej zo šiestich kategórií a tiež v Cene Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin. 1. Záchrana života 2. Pomoc v rodine 3. Pomoc rovesníkom 4. Pomoc ľuďom 5. Pomoc prírode 6. Dobrý nápad Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin Svoje hlasovanie zaznamenajte na hlasovací lístok, vzor ktorého nájdete v tomto materiáli. Prosíme pedagógov a žiakov, aby zasielali hlasovacie lístky najneskôr do 28. novembra 2014 na adresu: OZ Detský čin roka, Ševčenkova 21, 85101 Bratislava Hlasovať môžete aj na www.detskycin.sk
4
Mimoriadna nominácia Detský čin roka 2014 Nasledovný príbeh je veľmi silný. Nedal sa zaradiť do nijakej z kategórií, ale je to príbeh o ktorom treba hovoriť. Je to príbeh malej Paťky z Hlohovca, žiačky druhej triedy, ktorá spustila neuveriteľnú lavínu citov a ľudskosti, v prípade na smrť utýraného malého dievčatka Lucky z Bratislavy. Vďaka Paťke a jej detskému srdiečku mala Lucka vystrojený dôstojný pohreb, ktorý Lucke pripravili dobrí ľudia z celého Slovenska a na hrobčeku dieťaťa vyrástlo medené srdce ako pomník pre všetky týrané deti. „V televízii pracujem už niekoľko rokov. Za ten čas som zažil všelijaké reportáže. Sú také, ktoré zmenia niečo vo vašom okolí a sú také, ktoré zmenia vás. V ten deň, keď prišla tá správa som si ešte nemyslel, že toto bude príbeh, ktorý zmení mňa a osloví tak veľa ľudí. Neviem ako to napísať tak, aby vás to nevystrašilo, ale asi pravda bude najjednoduchšia – v istom byte našli mŕtve dievčatko. Išlo o malú Lucku, ktorú utýrali jej mama a náhradný otec. A keď zistili, že Lucka po bitke, ktorú dostala, zomrela, tak ju jednoducho skryli v jednej z izieb a tvárili sa, že sa nič nestalo. Prišlo sa na to až o tri roky. Luckin prípad sa však nájdením jej telíčka neskončil. Jednoducho povedané, nikto o ňu nejavil záujem. Nikto ju nechcel pochovať. A potom som do redakcie dostal telefonát od úplne neznámeho pána. Povedal mi, že spolu so svojou malou dcérkou Paťkou videli reportáž o tom, že Lucku nechce nikto z rodiny pochovať, že sa s ňou nemá kto ani rozlúčiť, a že sa jeho dcérka na neho pozrela a opýtala: „Ocko, to naozaj? Veď to je hrozne smutné.“ A tak som jej povedal, že ju pochováme my. Paťka ešte chvíľu rozmýšľala a povedala: „Ocko, prosím ťa, postavme jej pomníček, ktorý bude navždy pripomínať, čo sa jej stalo a bude aj takým symbolickým pomníkom pre všetky týrané deti.“ Bolo to pre mňa neuveriteľne silné. Malé dievčatko, ktoré o smrti a ľudskej zlobe ešte nemusí vedieť nič, to vystihlo presne. Treba urobiť všetko pre to, aby sa na Lucku len tak nezabudlo a zároveň, aby ona možno takto pomohla iným týraným deťom. V jej okolí sa nenašiel nikto, kto by upozornil napríklad políciu, že jej ubližujú. Možno sa vďaka jej hroznému osudu budeme teraz viac zaoberať tým, čo sa deje v našom okolí a možno aj pomôžeme niekomu, kto to bude potrebovať. To, že to malé dievčatko chcelo a vďaka svojmu otcovi aj urobilo pre Lucku to najviac, čo sa ešte dalo, je pre mňa úžasná odmena za to, že občas musíme robiť aj takéto reportáže. Smutné, bolestné a beznádejné. A potom zrazu vďaka nim nájdeme niekoho, kto verí v dobro, vie ho dávať ďalej a chce urobiť niečo pre toho druhého. To je v tomto svete už veľmi zriedkavé. A práve pre to chcem nominovať Paťku Kupkovú na Detský čin roka. Za to, že jej dobré srdiečko dosiahlo to, na čom vôbec nezáležalo jej blízkym – že Luckina dušička už má pokoj.“ Mgr. Rastislav Striško Skutok vykonala Patricia Kupková, šk. roku 2013 / 2014 žiačka 2. triedy, ZŠ Arpáda Felcána, Hlohovec
5
I. kategória: ZÁCHRANA ŽIVOTA Inšpiratívne témy na rozhovor s deťmi:
• Odvaha, risk, rozvaha • Zodpovednosť a následky • Normy, zásady, dodržiavania pravidiel • Duchaprítomnosť, samostatnosť, spolupráca • Hodnota ľudského života • Vedieť podať prvú pomoc • Skúška charakteru v krízovej situácii • Hodnoty: skromnosť, nezištnosť, obetavosť Nominované skutky v kategórii Záchrana života Záchrana ľudského života /list A/ Marián privolal pomoc ku kamarátovi, ktorý sa ťažko zranil na bicykli „Po vyučovaní som sa vybral s bratrancom a spolužiakmi zahrať si futbal na ihrisku. Kým sme sa hrali, prišiel na BMX-ke Miško a skákal s ňou na druhej polovici ihriska. Po krátkej chvíli sme začuli hlasné výkriky. Obzreli sme sa a zazreli sme Miša, ako leží vedľa bicykla. Veľmi kričal. Keď som pristúpil k nemu bližšie, všimol som si, že má krvavú dieru na bruchu. Schmatol som mobil a vytočil 112. Na druhej strane sa mi ozvala operátorka a spýtala sa, čo sa stalo a kde sme. Odpovedal som jej, že jeden chlapec si zrejme napichol brucho na bicykel. Dodal som, že sme na ihrisku pred ZŠ Važeckou. Operátorka, mi povedala, že o chvíľu príde pomoc a zatiaľ mám dať chlapca do stabilizovanej polohy. Podišiel som k Mišovi, rozopol som mu nohavice a chcel som ho otočiť. Nohavice mal roztrhané a z rany mu vytekala krv. Môj bratranec odišiel, lebo sa nemohol na to pozerať. Ja som oprel Miša a upokojoval som ho, že to nič nie je. Mišo stále kričal od bolesti. Bolo mi nevoľno, tak som sa na zranenie radšej ani nepozeral. Sanitka prišla asi po 15 minútach. Naložili ho do sanitky a pýtali si kartičku poistenca. Mišovi spolužiaci sa ponúkli, že pôjdu po ňu k nemu domov. Na ihrisku sa zjavila aj učiteľka z našej školy, ktorá zavolala jeho rodičom. Spolužiaci mu zobrali bicykel domov a Mišo bol odvezený do nemocnice. Mišo vtedy sľúbil sanitárovi, že už nikdy nesadne na bicykel, no láska k športu je silnejšia a opäť brázdi na BMX-ke prešovské ulice.“ List napísal a skutok vykonal Marián Radvanský v šk. roku 2013 / 2014 žiak 9. triedy, ZŠ Važecká 11, Prešov
Záchrana ľudského života /list B/ Tretiak Denis duchaprítomne zavolal pomoc pre tetu, ktorá ho opatrovala „Som Mária Valentová, 66-ročná dôchodkyňa, bytom v Abraháme. Píšem Vám preto, aby ste
6
vedeli, akých múdrych, šikovných a hlavne odvážnych máte žiakov. Stala sa mi takáto vec, stále to mám pred sebou. A ešte dlho budem mať. Varovala som Deniska Gašhi, žiaka 3. C triedy. V noci sa mi Denisko prihováral a keďže som mu neodpovedala, na nič nereagovala, duchaprítomne zavolal z môjho mobilu pomoc. Týmto činom, keďže som diabetička, mi zachránil život. Aj záchranári, ktorí ma prebrali, prejavili obdiv nad konaním takého malého chlapca. Chcela som Vás poprosiť, aby ste Denisovi prejavili uznanie, nech je príkladom pre ostatné deti.“ List napísala Mária Valentová, dôchodkyňa, skutok vykonal Denis Gašhi v šk. roku 2013 / 2014 žiak 3. triedy, ZŠ A. Dubčeka, Majerníkova 62, Bratislava
Záchrana ľudského života /list C/ Janko, žiak špeciálnej školy, už viackrát zachránil život svojho otca diabetika „Žiak Janko Martančík je toho času umiestnený v Detskom domove. Rád chodí na návštevy k svojej babičke a k otcovi. Vždy sa teší a po návšteve rozpráva svoje zážitky. Jeho otec ma nedávno navštívil v škole a porozprával mi, ako mu Janko zachránil život. Je diabetik a práve v čase návštevy Janka sa necítil najlepšie, až upadol do kómy. Janko nespanikáril a pohotovo zavolal mobilom babičke a informoval ju, čo sa deje. Babička ihneď zavolala pohotovosť a tá po úspešnom zásahu priznala, že nebyť Janka, mohlo to dopadnúť zle. Podobne to bolo aj nedávno. Janko sa vracal do domova v sprievode otca, ktorý tlačil pri sebe bicykel. Náhla strata vedomia spôsobila, že spadol aj s bicyklom. Janko volal na ľudí okolo, no nik nereagoval. Opäť volal babičke. A tak Jankova duchaprítomnosť a pohotové jednanie opäť zachránilo otcovi život. Čo ešte dodať? Janko je mentálne postihnutý a navštevuje Špeciálnu základnú školu, šiesty ročník.“ List napísala Kosková Alžbeta, pedagóg, skutok vykonal Ján Martančík v šk. roku 2013 / 2014 žiak 6. triedy, ŠZŠ Žilinská 51, 921 01 Piešťany
Záchrana ľudského života /list D/ Malá Tamarka prekonala strach a v noci zavolala pomoc k mame „Tamarka je malé 6-ročné dievčatko. Jej čin je obdivuhodný pre nás všetkých aj preto, že Tamarka je plná strachu z tmy a samoty v izbe. Ako každé malé dieťa aj ona išla bezstarostne spať a mala to byť pokojná noc. Mamička Tamarky prekonávala chrípku a mala teploty. Uprostred noci sa Tamarka zobudila na nepríjemné chrčanie svojej mamičky. Volala na ňu, ale mamička sa neozývala.Zakryla si uši, ale chrčanie bolo také silné, že sa nedalo spať. Postavila sa z postele a prišla k matke, ktorú budila, volala, šteklila po nohách. Chcela jej otvoriť oči, ale márne.Plakala a zobudila aj svoju dvojročnú sestričku. Keď sa nedala mamička zobudiť, zobrala sestru z postieľky a šla hľadať pomoc k susedom. Ale nezabudla preložiť ani kľúče vo dverách, aby sa nezabuchli. Aj keď bola všade tma a ticho, nemyslela na svoj strach a vyšla z bytu. Zazvonila susedom a s prosíkom hovorila, že nemôže zobudiť svoju mamičku. Bolo to veľké šťastie, že sa Tamarka takto múdro rozhodla, pretože susedia volali RZP a matku odviezli do nemocnice. Pri príchode RZP už bola Tamarka spokojná a vyrovnaná, pretože vedela, že sú tam ľudia, ktorí jej matke pomôžu. Ochotne komunikovala, vedela
7
kde sú doklady a aké lieky matka asi užila. Jej konanie je pre nás obdivuhodné, pretože vo svojom veku zvládla všetky podstatné veci, ktoré niekedy aj dospelý človek v takýchto situáciách nezvláda.“ List napísala Mgr. Cibová Zuzana, pedagóg, skutok vykonala Tamara Glovaťáková v šk. roku 2013 / 2014 žiačka ZŠ s MŠ Oravská Polhora 481
Záchrana ľudského života /list E/ Filip zachránil pána na invalidnom vozíku, ktorý sa zasekol na železničnom priecestí „Môj spolužiak Filip Jurga sa za svoj odvážny čin stal hrdinom pre celú triedu. Celý príbeh mi vyrozprával a oslovil ma natoľko, že som sa ho rozhodla zapísať.: „Bolo popoludnie vo štvrtok a mama ma zavolala do záhrady, aby som jej pomohol. Záhrada za naším domom je neďaleko vlakovej zastávky. Zrazu som uprel pohľad na nášho suseda, ktorý nemôže chodiť a tak je na invalidnom vozíku, ako sa snaží prejsť cez železničné priecestie. Z diaľky bolo počuť, ako prichádza vlak. Keď už bol pán skoro na konci priecestia, jedno koleso vozíka sa zaseklo v medzere medzi drevenými doskami. Vlak bol bližšie a bližšie. Chvíľu som ho pozoroval, pretože som nevedel, čo sa stalo, ale keď som si všimol, že sa pokúša pohnúť, hneď mi bolo všetko jasné. Spočiatku som nevedel, čo mám robiť, ale napokon som sa rozhodol pomôcť mu. Vybehol som zo záhrady a čo najrýchlejšie som bežal k priecestiu. Zapadnuté koleso sa mi nedarilo uvoľniť, ale čím bol vlak bližšie, moje odhodlanie pomôcť mu bolo čoraz väčšie. Vlak bol asi 100 metrov od nás. Koleso sa konečne uvoľnilo a ja som nás dostal do bezpečnej vzdialenosti od koľajníc. Vlak prešiel. Môj sused bol v takom šoku, že mi zabudol poďakovať. Až neskôr som si uvedomil, aké sme mali v tej chvíli obaja šťastie. Netuším, čo by sa stalo, ak by som sa rozhodol nechať ho tam. Avšak teraz môžem povedať, že ten dobrý pocit, keď niekomu zachránite život je neopísateľný a nezabudnuteľný...“ List napísala Barbora Macášková, skutok vykonal Filip Jurga v šk. roku 2013 / 2014 žiaci 9. triedy, ZŠ Podvysoká 307
2. kategória: POMOC V RODINE Inšpiratívne témy na rozhovor s deťmi:
• Každodenné povinnosti v domácnosti, deľba práce • Docenenie rodičov, úcta k ich práci • Láska a rešpekt voči jednotlivým členom rodiny • Vzťah k starým rodičom – čo všetko pre nás urobili a čo môžeme urobiť my pre nich • Pocit zmysluplnosti našich skutkov voči najbližším • Spoluzodpovednosť a spolupatričnosť v rodine • Schopnosť a ochota zastúpiť dospelých členov rodiny v krízových situáciách • Lenivosť – schopnosť ju prekonávať • Dobrý skutok – čo je samozrejmosť a čo hodné ocenenia
8
Nominované skutky v kategórii Pomoc v rodine Pomoc v rodine /list A/ Dávid sa obetavo stará o starú mamu i postihnutého člena rodiny „Chcem vám napísať o vnúčikovi, ktorého mám v pestúnskej opatere. Som ťažko chorá dôchodkyňa a starám sa o ťažko postihnutého syna na vozíčku a poviem vám, keby som nemala tohoto vnúčika, tak by som to sama nezvládla. Má iba 14 rokov, chodí do 8 triedy ZŚ v Leviciach a už dávno mi pomáha pri opatere syna. Ide nakúpiť, upratuje a veru niekedy aj navarí, keď je so mnou zle. Je veľmi šikovný a zlatý. Je mi ho aj ľúto, že sa toľko obetuje kvôli nám, ale jeho odpoveď je taká, že aj ja som sa obetovala kvôli nemu. Zaslúžil by si lepší život, je veľmi skromný a povie mi, že má dobrý život a že to mu stačí. Chcem ho zapojiť do vášho Detského činu roka, veľmi si to zaslúži, volá sa Dávidko.“ List napísala Anastázia Perszká, babička,skutok vykonal Dávid Perszký v šk. roku 2013 / 2014 žiak 8. triedy, ZŠ Saratovská 43, Levice
Pomoc v rodine /list B/ Lenka pomohla dedkovi, keď odpadol a s láskou sa o neho starala „Bol slnečný deň a môj dedko vonku pracoval. Išla som za ním, volala som na neho, ale neozýval sa. Zrazu som zbadala, že leží v tráve. Myslela som si, že si zo mňa robí srandu, no nebolo to tak. Dedko odpadol, pretože bolo vonku veľmi teplo. Bola som sama doma, ale našťastie som mala pri sebe mobil. Rýchlo som zavolala sanitku a tá ho odviezla do nemocnice. Ja som zostala sama, kým neprišla zo školy moja staršia sestra. Keď prišli rodičia a dozvedeli sa to, išli za ním do nemocnice. Tam im povedali, že dedko bol operovaný a bude v poriadku. Keď dedka prepustili z nemocnice, už nikdy vonku vo veľkej horúčave nepracoval. Trávila som s ním veľa času. Chodievala som s ním na prechádzky a dávala som na neho pozor, aby sa mu nič nestalo. On mi rozprával príbehy z jeho detstva a zo školy. Ráno pred odchodom do školy som mu často chystala lieky a raňajky. Keď sa skončila posledná hodina v škole, ponáhľala som sa domov, aby tam nebol sám. Zohriala som mu obed a dávala na neho pozor, až kým neprišla domov moja sestra. Potom, kým som si napísala domáce úlohy, bola pri ňom ona. Keď prišli z práce rodičia, tak sa starali oni a my so sestrou sme sa ešte učili . Ak nebolo veľmi horúco, pracoval v záhrade. Ja som mu pri práci pomáhala. Väčšinou sa staral o zvieratá. Asi o dva roky nekôr dedka opäť odviezli do nemocnice. Museli ho znova operovať. Domov sa už nevrátil. Veľmi mi chýba.“ List napísala a skutok vykonala Lenka Šimonová, v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 5. triedy, ZŠ Horný Kelčov 658, Vysoká nad Kysucou
Pomoc v rodine /list C/ Anna pomáhala babke a starala sa o súrodencov, kým bola mama dlhodobo preč od rodiny „Volám sa Anna Olachová, chodím do 7. ročníka. Navštevujem špeciálnu základnú školu v Topoľčanoch. Minulý rok bola moja mama nejaký čas vo väzení, pretože môj starší brat nechodil do školy a ona za to trpela. Starostlivosť o celú rodinu prebral otec a moja staršia
9
sestra. Keď odišla z domu, museli sme sa presťahovať k babke. Babka má astmu, je chorá, občas leží a nevládze. Tak som sa s mladšou sestrou starala o svojich súrodencov a ešte aj o ňu. Mojej babke sme pomáhali pri umývaní, robili sme jej a súrodencom raňajky, varili sme spolu a upratovali. So sestrou sme jej prali a žehlili prádlo. V sobotu sme utierali prach a vynášali smeti. Mama nám písala listy, že nás všetkých ľúbi a vracia sa domov. V ten deň prišla za nami do školy. Skoro som ju nespoznala, taká bola iná.Zvítali sme sa a ja som jej porozprávala, čo všetko bolo nové. Mám maminu rada a mrzí ma, čo sa jej stalo. Preto jej veľmi rada pomáham a určite budem pravidelne chodiť do školy, aby už viac neodišla.“ List napísala a skutok vykonala Anna Olachová, v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 7. triedy, Špeciálna ZŠI, Továrnicka 1632, Topoľčany
Pomoc v rodine /list D/ Tretiačka Sofia sa postarala o chorú mamu i malú sestričku „Ocko pracuje v zahraničí, takže ja a moja malá sestrička bývame s maminou doma samé. Keď sme prišli poobede domov zo školy, zo škôlky a mamina z roboty, maminka sa necítila dobre.Stále posedávala, pretože ju veľmi bolela hlava. Ja som sa o ňu bála a nechcela som ju nechať samu. Čas ubiehal a priblížil sa večer. Mamine stále nebolo lepšie. Odrazu sa bezvládne zrútila na posteľ. Všetko sa to stalo tak rýchlo a my so sestrou sme veľmi plakali. Mamina mi zmeneným a nezrozumiteľným hlasom zašepkala: Sofinka, nevládzem, musíš sa postarať o seba aj o Saskiu. Vedela som, že musím byť silná, aby som maminke pomohla. Hneď som prestala plakať a utíšila som sestričku. Musela som si napísať úlohu a zahrať sa so sestrou. Medzitým som stále sledovala maminu, či dýcha a či niečo nepotrebuje. Stále bezvládne ležala na posteli. Bolo treba pripraviť večeru a osprchovať Saskiu aj mňa. Ani neviem ako, ale všetko som to zvládla úplne sama. Ráno ma mamina našla ležať s rozprávkovou knižkou v ruke pri Saskii. Rýchlo sme sa vystrojili do školy a škôlky a mamina k lekárovi. Lekár jej predpísal lieky. Mala silnú angínu. Maminka sa vyliečila, dala mi pusu, poďakovala mi a povedala, že je na mňa hrdá.“ List napísala a skutok vykonala Sofia Repková, v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 3. triedy, ZŠ Partizánska 6, Bánovce nad Bebravou
Pomoc v rodine /list E/ Annamária sa stará o svoju zdravotne postihnutú tetu „Mám tetu, ktorá sa narodila s mozgovou obrnou, má dvadsaťštyri rokov, nevie chodiť, vie sa však pohybovať po štvornožky, vie rozprávať a vnímať okolie. Ja mám jedenásť rokov, žijem so starými rodičmi a s mojimi dvoma mladšími nevlastnými súrodencami. Mama pracuje v zahraničí. Doma sme teda my tri deti, starká, starký, devätnásťročná teta Julka a Gabika, o ktorej som písala na začiatku. Otca nepoznám. O Gabiku sa starám väčšinou ja, pretože starká chodí do práce a starký má na starosti všetko ostatné. Gabika je ako naše slniečko. Je milá, stále sa usmieva. Často však máva rôzne záchvaty a vtedy je veľmi dôležité, aby pri nej niekto bol. Raz, keď mala jeden z tých záchvatov, nevedela sa nadýchnuť, rýchlo som zavolala
10
112. Záchranka ju zobrala do nemocnice. Každý deň som ju navštevovala. Treba sa o ňu starať ako o malé dieťa. Aj ja mám svoje zdravotné problémy s chrbticou a reumou, ale to si nevšímam. Gabika ma potrebuje. Občas sa aj pohádame, ale bez nej si neviem život predstaviť. Veľmi ju ľúbim, je to krásny pocit. Keď príde starká z roboty, idú so starkým do záhradky a ja som s Gabikou. Tento svoj príbeh som raz rozprávala na náboženstve, spolužiaci si začali z Gabiky robiť žarty. Bolo mi to ľúto, ale aj som sa nahnevala a povedala im, ako by bolo vám, keby ste boli ako ona? Každého človeka treba mať rád takého, aký je. Ak mu budete pomáhať, vráti sa vám to v podobe jeho spokojnosti a dobrého pocitu, že ste tam, kde vás potrebujú.Vážim si svojich starkých a o Gabiku sa budem naďalej starať ako budem vedieť.“ List napísala a skutok vykonala Annamária Mihálová v šk. roku 2013 / 2014, žiačka 5. triedy, ZŠ Školská 9, Tlmače
3. kategória: POMOC ROVESNÍKOM Inšpiratívne témy na rozhovor s deťmi:
• Integrácia zdravých a postihnutých detí • Ľudské práva • Zastať sa slabšieho • Schopnosť rozlíšiť dobré a zlé • Hodnota priateľstva a schopnosť obetovať sa a podeliť sa • „Hanba“ robiť dobré skutky, „frajerina“ • Vedieť sa v kolektíve spojiť pre dobrú vec • Hodnota slova ĎAKUJEM Nominované skutky v kategórii Pomoc rovesníkom Pomoc rovesníkom /list A/ Trieda pomáha slabozrakému Rasťovi a Rasťo pomáha triede „Som triedna učiteľka VI. B triedy. Je nás spolu 27 veselých a bláznivých teenagerov. No jeden z nás je výnimočný. Je to náš spolužiak Rastík, ktorý je nevidiaci. Zhoršené videnie mal Rastík už od narodenia, no tento školský rok sa to rapídne zhoršilo. Začal používať bielu palicu pre nevidiacich. My, jeho spolužiaci, sa zo všetkých síl, každý deň, snažíme Rastíkovi zjednodušiť jeho čas strávený v škole. Pomáhame mu najmä pri presunoch do iných tried, či na toaletu. No táto pomoc nie je jednosmerná. Rastík nám tiež každý deň ukazuje svoju odvahu, elán a chuť, s akou chodí do školy a váži si pre nás tak samozrejmé a bežné veci, ako je napr.
11
čítanie kníh. Jeho vysporiadanie so svojím zdravotným stavom je obdivuhodné, je skromný a všetko pokorne prijal. Každý deň je veselý a usmiaty a nezamýšľa sa, prečo práve on nevidí. Je pre nás všetkých veľkým vzorom. Napriek jeho hendikepom je to veľmi múdry a šikovný chalan. Vie sa naučiť rôzne veci a učivá a dokáže nám to vysvetliť tak, ako sa to nepodarí ani učiteľovi. Nielen my, jeho spolužiaci pomáhame jemu, no predovšetkým on pomáha nám. Naučil nás vážiť si skutočné hodnoty. A preto mu budeme vždy ochotne pomáhať. Ako to vníma sám Rastík: „Volám sa Rastislav Kiss. Mám 12 rokov. Môj zrak je na úrovni, na ktorej sa na neho nedá spoľahnúť. Vidím len niektoré farby a rozoznávam len svetlo a silné kontrasty. O čítaní nemôže byť ani reči. Musím sa pohybovať s bielou palicou. Moji spolužiaci sú pre mňa neoceniteľní. Architektúra školy nie je veľmi uspôsobená pre nevidiacich. Niekedy ku mne smerujú aj otázky, ktoré ma pobavia, napr. keď sa ma niekto spýta, čo sa mi stalo s nohou, keď idem s palicou. Takých je ale málo, lebo žiaci si privykajú na výjav chlapca s bielou palicou. Sú situácie, kedy si sám neviem poradiť a vtedy sú mi moji spolužiaci veľmi nápomocní. Nebyť mojich ochotných spolužiakov, ktorí mi pomáhajú najmä pri presune do iných tried, by sa mohlo stať, že zostanem v prázdnej triede a mal by som po vyučovaní. Tak isto mi ale poskytujú rozptýlenie pred hodinami, kedy sa spolu zabávame, alebo sa spoločne učíme a pripravujeme na ďalšiu vyučovaciu hodinu. Moji spolužiaci sú pre mňa fakt neoceniteľní. Sú vždy nablízku, keď ich potrebujem a vždy mi ochotne pomôžu. Nikdy im to nezabudnem.“ List napísala Mgr. Hana Janičová, pedagóg a kolektív žiakov, skutok vykonali v šk. roku 2013 / 2014 žiaci 6. triedy, ZŠ Hradná 22, Nové Zámky
Pomoc rovesníkom /list B/ Frederika sa stala oporou nevidiacej spolužiačke „Naša škola špecializuje na vzdelávanie slabozrakých a nevidiacich detí a aj my máme v triede nevidiacu spolužiačku Kamilku. Donedávna mala v triede kamarátku Radku, ktorá jej vždy pomáhala, hoci pri nej sedávala aj mamka alebo asistentka. Radka však z našej triedy odišla a Kamilknej mamke sa narodilio bábätko, s ktorým je doma na materskej dovolenke. A tak ostala Kamilka sama so svojím problémom v triede s takmer samými chlapcami. My sme si to samozrejme neuvedomovali, aké je to pre ňu ťažké, hlavne keď pri nej nie je asistentka. A potom prišla do našej triedy nová žiačka Frederika. Prišla z inej školy a dosť ťažko si hľadala miesto v našej triede plnej chalanov. Ani my sme ju veľmi „nemuseli“, veď to bola iba baba a často medzi nami vznikali konflikty. Už-už to vyzeralo, že ani Frederika sa v našej triede dlho neohreje, ale nám to bolo jedno. A potom, celkom nenápadne sa Frederika začala zbližovať s Kamilkou. Najprv jej pomáhala baliť si pomôcky, prechádzali sa spolu po chodbách, Frederika jej pomáhala vybaviť všetko, čo vedela. Potom i z vlastnej iniciatívy sadala ku Kamilke aj na hodinách a snažila sa jej pomáhať aj takto. Frederika sa postupne učila chápať Kamilkine problémy a začínala vidieť za ňu svojimi očami. A Kamilka? Tá pod vplyvom nového priateľstva ožívala, dokonca sme ju počuli častejšie sa smiať. Frederika sa stala jej oporou a ona sama už nehľadala spôsob ako utiecť z našej školy. My, chalani, sa tvárime, že si naše dve baby nevšímame, ale opak je pravdou. Neviem, či by niektorý z nás dokázal tak ako ony, premeniť svoj hendikep na schopnosť pomôcť druhému.“ List napísal Michal Kováč, skutok vykonala Frederika Klaudia Kačmariková v šk. roku 2013 / 2014 žiaci 6. triedy, ZŠ Gemerská 2, Košice
12
Pomoc rovesníkom /list C/ Martin obetavo pomáha svojmu kamarátovi na invalidnom vozíku „Martin Pollák, žiak VIII. B, ktorému som triednou učiteľkou, je chalan s veľmi dobrým charakterom a obrovským srdcom Maťko, síce patrí do chasy násťročných roztopašníkov, ktorí pokrikujú za dievčatami a zakášajú pohľadmi po pekných „babách“, ibaže on nosí v hrudi to, čo možno ostatným chýba, alebo to nechcú prejaviť, aby nestratili „kredit pubertiaka“ – šľachetné srdce! O tom, že Maťko je Miškov dobrý kamarát som vedela už dávnejšie, keď som tú triedu prevzala. Miška už od narodenia neposlúchajú nôžky a je odkázaný na invalidný vozíček, predtým mu spolužiaci pomáhali, ale keď sa z nich stali siedmaci, akosi sa povytrácali. Maťko však zostal po Miškovom boku ako jeho verný kamarát doteraz. Stačí ak Miško zavolá: „Maťooo!“ a Maťko nech by robil čokoľvek, ohlási sa slovami: „Počkaj, Miško, hneď som pri tebe...“ Rýchlo si splní svoje povinnosti a už trieli k Miškovi, aby mu zodvihol ceruzku, vybral z tašky zošit, podal mu desiatu... Nikdy som ho nepočula povedať nie. Preňho Miško vždy bol a zostal na prvom mieste. Netvrdila by som to, ak by som sa o tom nepresvedčila aspoň miliónkrát. Napriklad jedného dňa sa žiaci z Miškovej triedy vracali z učebne späť do svojej triedy, ktorá je o poschodie nižšie. Nad schodišťom zostal iba Miško na svojom vozíčku a bol sám. Čakal na niekoho, kto ho znesie po schodoch. Deviataci, ktorí postávali na chodbe pochopili, že je potrebné Miškovi pomôcť a tak dvaja z nich sa na to podujali. Zdvihli invalidný vozíček a chceli Miška zniesť dolu. Miško bol celý bez seba, pretože ho prenášali chlapci, ktorých nepoznal. Ale trvalo to iba chvíľku. Keď Maťko videl, čo sa okolo Miška deje, hodil na zem všetko, čo mal v rukách a skočil pred Miška. Rozopäl svoje „ochranné krídla“ – svoje dve rúčky, čím mu dával najavo, že ho chráni, aby sa nebál, že chlapci mu neublížia. V súčasnosti má Miško asistentku, ale Maťko sa s ním neprestal kamarátiť. Maťko však svoju potrebu pomáhať iným kompenzuje tým, že obetavo stojí po boku svojej spolužiačky Viktórie, vzdelávanej podľa špecifického vzdelávacieho programu, ktorá v ňom cíti istotu a oporu.“ List napísala Mgr. Viera Megelová, pedagóg, skutok vykonal Martin Pollák v šk. roku 2013 / 2014 žiak 8. triedy, ZŠ Pugačevova 1381/7, Humenné
Pomoc rovesníkom /list D/ Soňa pomohla kamarátke, ktorá sa pošmykla a spadla do vody „Ja a moja kamarátka Lucka sme po škole vysadli na bicykle a išli sa voziť. Zastavili sme pri malom vodopáde. Pri vodopáde smerom hore bola časť vybetónovaná. Keďže bolo strašne teplo, Lucia a ja sme sa chceli ovlažiť studenou vodou. Pomaly sme sa šúchali po zadku vybetónovanou časťou bližšie k vode. Ja som sa dotkla vody ako prvá a bola veľmi ľadová. Rýchlo som sa ovlažila a odcúvala naspäť na chodník, lebo som sa bála rizika spadnutia, ktoré tu hrozilo. Lucka sa ovlažila viackrát a zrazu sa to stalo. Noha sa jej pošmykla. Nestihla sa ničoho chytiť a bác do ľadovej vody. Prúd ju zobral, preletela cez vodopád a padla do vody. Našťastie sa zachytila najbližšieho kameňa a hoci sa veľmi šmýkal, podarilo sa jej na chvíľu na ňom udržať. Hoci len malú chvíľku, to stačilo na to, aby som stihla dobehnúť k nej, podať jej ruku a horko
13
ťažko som ju vytiahla na chodník. Bola celá premočená a veľmi vyľakaná, bola v šoku. Na zemi sme ostali ležať v priateľskom objatí. Za krátku dobu prekonala šok, vysadli sme na bicykle a išli sme domov. Na druhý deň sme to všetko porozprávali spolužiakom a boli sme hrdinkami triedy, dňa, týždňa a možno aj mesiaca. doma sme však nepovedali ani slovo.“ List napísala a skutok vykonala Soňa Haňová, v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 6. triedy, ZŠ sv. Ladislava, Lipová 3868, Topoľčany
Pomoc rovesníkom /list E/ Patrícia pravidelne navštevuje kamaráta v bdelej kóme a prihovára sa mu „Volám sa Paťka a rada by som sa s vami podelila o starosť, ktorú mám o svojho kamaráta. Od nešťastnej udalosti uplynuli už tri roky. V jednom okamihu sa zmenil Andyho beztarostný život na život „bez života.” Tragédia, ktorá zastihla nielen jeho najbližších, dotkla sa sŕdc nás, jeho kamarátov. Jedinečný výlet s otcom v kamióne, skončil tragicky a po havárii zostal Andy pár minút bez kyslíka. Odvtedy bojuje v bdelej kóme. Doma sa o neho s veľkou láskou stará jeho otec, ktorý na ňom deň čo deň badá veľké pokroky. Ja, jeho kamarátka, mu pomáham tým, že ho pravidelne navštevujem, rozprávam mu zážitky zo školy a stále sa mu milo prihováram. Po dlhom čase začal so mnou komunikovať úsmevom a žmurkaním. Jeho osud zaujal a nenechal ľahostajným ani žiakov našej školy. V škole sme uskutočnili zbierku plastových vrchnáčikov, ktorá má pomôcť pri získaní polohovateľného vozíka. Všetci ho obdivujeme ako húževnato bojuje a držíme mu palce. Dúfam, že jeho stav sa bude zlepšovať, raz vysloví moje meno a budeme sa spolu hrať tak, ako pred rokmi.“ List napísala a skutok vykonala Patrícia Francisková, v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 5. triedy spolu s kolektívom detí, ZŠ Zlatá 2, Rožňava
4. kategória: POMOC ĽUĎOM Inšpiratívne témy na rozhovor s deťmi:
• Ja a svet okolo • Svet okolo nás – pozitívne hodnoty • Spolupatričnosť medzi ľuďmi • Spoluzodpovednosť za spoločnosť v ktorej žijeme • Rešpekt voči ľuďom • Odvaha postaviť sa nespravodlivosti a násiliu • Ľahostajnosť – mňa sa to netýka • Úcta a pomoc starším
14
Nominované skutky v kategórii Pomoc ľuďom Pomoc ľudom /list A/ Dievčatá pomohli 90-ročnej pani pred násilím „V rámci etickej výchovy sa pravidelne zapájame do celoslovenskej detskej poroty a hlasujeme za ten NAJ... skutok. A 2 týždne po oboznámení sa s princípmi a obsahom ankety prídu deti za učiteľom, aby mu s dôverou rozpovedali svoj čerstvý DETSKÝ ČIN, ktorý je dôkazom odvahy, sily a krásy detského ducha: Jeden slnečný deň nám odpadla 6. hodina a keďže Tamarka čakala 2 hodiny na svoju sestru, vybrali sme sa spolu s ďalšou kamarátkou k nám domov. Prechádzali sme práve okolo rozostavaného domu, keď sme začuli spoza plota žalostný krik. To kričala 90-ročná pani a volala o pomoc, pretože ju fyzicky napadol a zbil jej dospelý syn. Prosila o pomoc svojho vnuka, aby zavolal políciu, no ten namiesto toho odišiel do krčmy a zamkol bráničku. Pristúpili sme k bráničke, cez plot nám pani podala kľúče, odomkli sme a vošli dnu. Pani ledva stála na nohách, točila sa jej hlava a hovorila, že nás vidí trojmo (mala poruchu videnia). Jej agresívny syn utiekol dovnútra a my, 3 kamarátky, sme sa strašne báli, že aj nám ten násilník niečo spraví. Tami zavolala mobilom políciu, ktorá prišla o 20 minút. Spolu s pani sme tam počkali, kým prídu. Chceli nás vypočúvať, ale nakoniec nás pustili a poďakovali nám. List napísal Peter Palaga, pedagóg, skutok vykonali Fajnorová Silvia, Hečková Kristína, Talajková Tamara v šk. roku 2013 / 2014 žiačky 7. triedy, ZŠ Školská 257, Dunajská Lužná
Pomoc ľudom /list B/ Beáta pomáha osamelej tete susede „V našom obytnom dome býva na prízemí teta suseda na dôchodku. Nemá žiadne deti, ani vnúčatá a už 20 rokov žije sama. Nedávno ju opustila navždy jej milovaná veselá sestrička. Veľmi ju preto bolelo srdiečko a jej oči boli stále plné sĺz. Vždy bola a je ku každému veľmi milá. Preto som ju začala navštevovať a pomáhať jej. Keď mala veľkú službu na dvore, chytila som druhú metlu a spoločne sme náš veľký dvor upratali. Keď ju prídem pozrieť je vždy smutná, ale po chvíľke klebetenia sa na jej tvári objaví milý úsmev. Veľa sa spoločne rozprávame a teta vraví, že jej veľmi pomáhajú moje návštevy. Mám z toho dobrý pocit, lebo pomáhať si navzájom, sa dá aj svojou prítomnosťou. Náš vzťah je taký pekný, že sme sa navzájom adoptovali. Ja mám tretiu starú mamu a teta Karolínka vnučku.“ List napísala a skutok vykonala Beáta Augustínová, v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 5. triedy, ZŠ Jahodnícka 1, Martin
Pomoc ľudom /list C/ Filip duchaprítomne zasiahol pri hasení horiaceho auta „Filip Bálint je žiakom 6. A. Jeho dobrý skutok sa stal v marci tohoto roka. V ten týždeň bol Filip doma, pretože bol chorý. Keď si v to ráno pripravil raňajky a odišiel do obývačky raňajkovať, počul z ulice krik. Pozrel sa cez okno a vonku uvidel auto, na ktorom vznikol požiar. Nachvíľu si myslel, že tam nikto nie je, ale po chvíľke uvidel susedov ako nesú vedrá s vodou. Keďže
15
horiace auto stálo bližšie k domu, kde Filip býval, neváhal, vybehol von, zobral hadicu, vytiahol ju pred dom na ulicu, čím značne urýchlil uhasenie požiaru. Aj vďaka Filipovej odvahe a ochote pomôcť sa nikomu nič nestalo, požiar bol včas uhasený a auto neexplodovalo. Tešíme sa, že aj na našej škole máme žiaka, ktorý sa v danej situácii zachoval odvážne, ochotne a rýchlo poskytol pomoc neznámemu človeku, ktorému sa stala táto nehoda.“ List napísal Jozef Hlavatý, pedagóg, skutok vykonal Filip Bálint v šk. roku 2013 / 2014 žiak 6. triedy, ZŠ SNP 5, Šurany
Pomoc ľudom /list D/ Zuzana privolala pomoc k neznámemu mužovi, ktorý ležal pod stromom „Bolo to v upršané popoludnie a išla som ku tete. Bola som pri našom kine a pod stromami ležal muž schúlený v kĺbku. Prvé, čo mi napadlo bolo, je to len ďalší z tých ožranov. Netreba si ho všímať! Mne to však nedalo. Nechať úbohého človeka, ktorý možno nemôže za to, čo alebo aký zlom sa v jeho živote stal, že to dopadlo takto. Nedalo mi, musela som mu pomôcť. Prišla som k nemu a opýtala som sa ho, čo mu je. On mi odpovedal iba nezrozumiteľným zamumlaním. Vedela som však, že bol veľmi opitý. Okamžite som zavolala na 112 – sanitku. Počkala som pri ňom, kým prišli. No niečo ma zarazilo. V jeho očiach som videla vďačnosť, aj keď nevedel zo seba vydať ani hlásku. Bolo v nich vidieť tie malé iskričky radosti. Prišla sanitka, naložili ho na nosidlá a s hukotom sirény odišli. O týždeň na to som ho videla. Bol slušne oblečený a s úprimným úsmevom sa mi znova poďakoval.“ List napísala a skutok vykonala Zuzana Ogurčáková, v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 8. triedy, ZŠ Z. Nejedlého 2, Spišská Nová Ves
Pomoc ľudom /list E/ Deti zozbierali peniaze na bicykel pre tažko chorého kamaráta „Svet nie je taký, ani onaký. Je taký, aký ho chceš vidieť.“ To sú slová našej pani učiteľky. Pre mňa je niekedy ružový, inokedy blankytnomodrý. Jednoducho hýri farbami. Len niekedy mi napadne zvláštna myšlienka: „Ozaj každý vníma svet tak ako ja?“ Čo nevyliečiteľne chorí ľudia? Môžu vnímať svet tak ako chcú, alebo ako im to dovolí ich zdravotný stav. Už niekoľko rokov pracujem v záujmovom útvare Mladý zdravotník. Jednou z našich aktivít je finančná zbierka – Deň narcisov. Tohtoročný Deň narcisov bol trošku zvláštny. Na našej obchôdzke dedinou sme stretli mladšieho spolužiaka Tomáška. Sedel na priedomí a veselo nám kýval. Jeho mamka ho nežne hladkala po holej hlávke. Tomáško bol onkologicky chorým pacientom. Táto choroba u neho trvá už niekoľko rokov. Množstvo liekov, infúzií, pobytov v nemocnici by možno zlomilo aj oveľa silnejšieho. Tu mi napadla myšlienka. Ako vníma Tomáško tento svet? Je pre neho ružovomodrým alebo... Naša pani učiteľka sa začala rozprávať s Tomáškom a jeho mamou. A my sme sa na prekvapenie dozvedeli, že Tomáško je šťastný a spokojný. Len blížiace sa prázdniny ho trošku trápia. Nemá bicykel!!! Na druhý deň sme spoločne hodnotili Deň narcisov. Už neviem komu napadla myšlienka pomôcť a potešiť Tomáška. Ale ako? Rozhodi sme sa, že urobíme v škole dobrovoľnú finančnú zbierku. A nazbierané peniažky poputujú Tomáškovi. Zbierka
16
sa začala. Žiaci prispievali. Jeden dá dvadsať centov, druhý trošku viac. Peniažky sa hromadili. Samozrejme, prispeli aj naši učitelia. Po niekoľkých dňoch sme pozvali do školy Tomáška a jeho mamu. Viete si predstaviť úžas v ich očiach!? Tomáško bezradne prešľapoval, jeho mamke tiekli slzy a my sme sa usmievali. V tej chvíli Tomáškov svet určite zružovel. A aby som nezabudla, ten vysnívaný bicykel už je jeho.“ List napísala Michaela Ovšáková, v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 7.triedy skutok vykonal kolektív žiakov, ZŠ Čaklov 495
5. kategória: POMOC V PRÍRODE Inšpiratívne témy na rozhovor s deťmi: • Zodpovednosť za prírodu • Človek ako jej súčasť • Ľahostajnosť voči prírode a jej následky • Poznanie prírody a jej zákonitostí • Každý živý tvor má v prírode svoje jedinečné miesto • Súcit so zvieratami odkázanými na našu pomoc • Ako môžu deti pomôcť prírode • Ako sa ničenie prírody spätne vypomstieva človeku
Nominované skutky v kategórii Pomoc v prírode Pomoc prírode /list A/ Jessica čistí prírodu a vyrába drevené tabuľky, aby inšpirovala iných k ochrane prírody. „Jessica Prečuchová býva v obci Mýto pod Ďumbierom, kde má naše občianske združenie sídlo. O jej „voľnočasovej“ aktivite sme sa dozvedeli náhodou. Jessica v tichosti, bez toho, aby niekto o tom vedel, s partiou svojich kamarátov, pomáha našej prírode. Pomáha bez nároku na odmenu, bez nároku na pochvalu. Svoj voľný čas, okrem iného, venuje čisteniu prírody, zbieraniu odpadkov z okolia chodníkov a ciest. Neporiadok si „nevšimol“ žiaden dospelý, ale títo mladí ľudia áno, a rozhodli sa s tým niečo spraviť. Na vlastnú zodpovednosť, bez toho, aby im dal k tomu niekto príkaz, či podnet. To, že ich vzťah k prírode je ozajstný, svedčia aj drevené tabuľky s citátmi a myšlienkami o prírode, ktoré do dreva vypaľujú a umiestňujú do lesa ku chodníkom a cestičkám. Okrem týchto aktivít Jessica pomáha aj občianskemu združeniu Tuláčik v Brezne, ktoré rieši problematiku túlavých psov, hľadá im nové domovy, či sa zaoberá osvetou. Jessicu sme poprosili, aby nám o svojej aktivite prezradila viac,. „Túto myšlienku som už
17
dostala dávno, no len teraz sa mi ju konečne podarilo uskutočniť. Začala som vyrábať a pribíjať drevené tabuľky proti znečisťovaniu po prírode našej dediny. Bývam tu už 6. rok. Veľmi ma trápilo, keď som všade videla pohádzané odpadky. Tak som raz so susedom začala zbierať smeti. Nazbierali sme plné vrece a to sme prešli len malý úsek. Odvtedy, vždy, keď idem so psom, donesiem z lúk ďalšie a ďalšie smeti. Zbierame aj s kamaratkami... Nazbierali sme 24 vriec. Stále však dookola pribúdali nejaké smeti, tak som si povedala, že upozorním ľudí a spravím tabuľky. Myslím, že do prírody sa nehodia kadejaké plechové tabule. Tak som vymyslela, že ich vyrobím z dreva, s rôznymi nápismi a citátmi. Ako napríklad: „Najväčším dobrom je žiť podľa prírody“ alebo jednoducho: „Neznečisťuj, chráň!“. Myslím, že ľudia, ktorí toto robia, by sa mali nad sebou zamyslieť a uvedomiť si, že prírodu si má človek vážiť, pretože ona bez nás vždy bude, ale my bez nej nie!“ List napísali zástupcovia Občianského združenia Ďumbierik, skutok vykonala Jessica Prečuchová v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 9. triedy, ZŠ s MŠ Pionierska 2, Brezno
Pomoc prírode /list B/ Deti pravidelne navštevujú psí útulok a venčia psíkov „Jedného dňa som v novinách čítala o preplnených psích útulkoch. Tento článok zaujal aj mojich dvoch spolužiakov – Michala a Anetu. Pri rozhovore o útulkoch nás napadla myšlienka: „Nezájdeme sa do nejakého pozrieť?“ Rodičia s naším návrhom súhlasili a dokonca sa aj ponúkli, že nás tam odvezú. Na internete sme našli jeden útulok blízko nášho domova a volá sa Útulok Šťastný psík. So sebou sme si zobrali darčeky pre psíkov – granule, cestoviny, staré deky a hračky. Keď sme vošli do útulku, privítali nás psíky, ktoré smelo vrteli chvostíkmi a čakali, že onedlho pôjdu niektorí z nich na prechádzku. Potom k nám prišla milá pani – majiteľka útulku, ktorá sa aj so svojou rodinou stará o psíkov. Dovolila nám, aby sme si popozerali psíkov. Pri pozorovaní nám rozprávala dojemné príbehy jednotlivých psov. Neubránili sme sa slzám. Každému z nás padli do oka niektoré psy, ktoré sme si aj vybrali. Volali sa Monty, Lea a Leo. Boli naozaj krásne. Majiteľka nám ich dala na obojok a šlo sa na prechádzku v blízkosti lesíka. Na prechádzke sme si so psami pobehali, poskákali, hádzali sme im loptičky a hladkali sme ich. Tri hodiny s nimi zbehli veľmi rýchlo a nám sa nechcelo od nich odísť preč. Za tento čas sme si k psíkom vybudovali skvelý vzťah. Mali sme príjemný pocit, že sme urobili niečo dobré. Tešili sme sa na opätovné stretnutie. Ani zlé počasie nás neodradilo. Príjemná teta, naši obľúbení miláčikovia a aj ostatné psíky nám zase dodali veľa energie a chuti do života. To, že sme boli premočení a zamrznutí, nám vôbec nevadilo. Aj sme aj uvažovali o adopcii aspoň jedného psíka. Rodičia nám teraz ale nevyhoveli a len kvôli tomu, že už psa doma máme. Od prvej návštavy prešli takmer tri mesiace. Útulok navštevujeme stále a nechystáme sa prestať. Psy nie sú zmyslom života, no dávajú životu zmysel. Všetci traja sa už tešíme na ďalšiu sobotu, aby sme sa mohli stretnúť s našimi obľúbenými útulkáčmi...“ List napísala Martina Žifčáková, v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 8. triedy, skutok vykonal kolektív v šk. roku 2013 / 2014 žiaci 8. triedy, ZŠ Komenského 3, Smižany
18
Pomoc prírode /list C/ Deti zachránili a starajú sa o korytnačku Etelku „Jedného dňa, som pred naším domom, zazrela uja s fúrikom. V tom čosi zahrkotalo. Ujo sa zohol a zo zeme zdvihol korytnačku. Dal mi ju do rúk a povedal: „Ak chceš, nechaj si ju“. Išla som za tatom, či jej môžem spraviť na záhrade ohradu. Dovolil, a tak sme ju spolu zhotovili. No necítila sa tam dobre. Bola dosť veľká a mala tam málo miesta. Začali sme zháňať majiteľa, ale nikto sa neozýval. Vo Zverimexe ju nechceli, lebo nemali vhodné akvárium. Zavolala som kamarátke Aničke a kamarátom Aďovi a Mirovi. Dohodli sme sa, že jej na jednom pozemku spravíme väčšiu ohradu. Do ohrady sme vyhĺbili aj jazierko. Každý deň sme ju chodili kŕmiť. Zo začiatku jej chutili ryby. Neskôr sa ich prejedla, tak sme ju kŕmili granulami. Blížila sa jeseň a s ňou chladnejšie počasie. Rozmýšľali sme, čo bude s našou korytnačkou. Vonku už byť nemôže. Našťastie sme stretli pani učiteľku Hluškovú. Tá navrhla, aby sme ju ubytovali v škole do svojej triedy. Pani učiteľka Bundzíková zohnala akvárium, štrk, piesok. Odvtedy sa o našu Bleskovku staráme každý deň počas krúžku. Čistíme jej akvárium, kŕmime ju. Často ju nechávame, aby si voľne pobehala po zemi. Je veľmi rýchla a pohyblivá, podľa toho sme ju aj pomenovali Bleskovka. Takto sme opäť spolu prežívali nezabudnuteľné chvíle. S príchodom jari sme pokračovali v našom úsilí zlepšiť kamarátke príbytok. Mirko zohnal preglejku a s chlapcami sa pustili do stavby novej ohrady. S dievčatami sme ju ozdobili maľbami s morským motívom. Pribudla aj nová menovka: ETELKA. Takto sme oficiálne pokrstili našu kamarátku – korytnačku. Pani učiteľka namiesto akvária doniesla bazénik. Etelka sa môže voľne pohybovať vo vyhradenom priestranstve aj v bazéne. Počas každej voľnej chvíli sme pri nej. Uisťujeme sa, či má všetko, čo potrebuje a nič jej nechýba.“ List napísala a skutok vykonala Lucia Hrnčíková s kamarátmi Aničkou Balušíkovou, Miroslavom Mišúrom, Aďom Pavlíkom, v šk. roku 2013 / 2014 žiaci 6. triedy, ZŠ s MŠ Brvnište 388
Pomoc prírode /list D/ Adam a Katka vyčistili prírodu a uhasili oheň „Volám sa Adam Firda a mám 13 rokov. Za naším domom tečie rieka Ptáva. S kamarátkou, tiež je z našej školy a volá sa Katka Čerevková, k nej radi chodíme a staviame si rôzne hrádze. Dokonca aj také, cez ktoré sa dá prejsť na druhú stranu. Nedávno, v jednu sobotu, ma mama k rieke poslala znovu, aby sme to tam s kamarátkou Katkou opäť upratali - možno už po niekoľkýkrát. Plastové vrecia sme až po samý vrch naplnili odpadmi, ktoré rieka so sebou priniesla, ale aj odpady po „bohužiaľ “ mestských návštevníkoch. Za riekou sme dostali šok. Zo včerajška zostalo neuhasené ohnisko a porozbíjané fľaše. Nechceli sme si predstavovať, čo by sa stalo, keby sa oheň suchou trávou preniesol až k obydliam alebo do hory. Alebo keby zvieratá cestou k vode prechádzali sklenenými črepinami. Nestrácali sme čas úvahami a pustili sme sa do práce. Oheň sme uhasili, črepiny opatrne vyzbierali a nechali sme odkaz – Príroda Vás má rada.“ List napísal a skutok vykonala Adam Firda, v šk. roku 2013 / 2014 žiak 8. triedy, skutok vykonala Katka Čerevková v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 7. triedy, ZŠ Dargovských hrdinov 19, Humenné
19
Pomoc prírode /list E/ Antónia sa dlhodobo stará o opustených psíkov v útulku „Mám 15-ročnú dcéru. Volá sa Antónia Barnová, je žiačkou IX.A Už viac ako tri roky sa stará ako dobrovoľníčka o opustených psíkov v karanténnej stanici v Prešove. Chodí ich venčiť, upratuje im, hľadá im dočasnú starostlivosť, zúčastňuje sa akcií na propagáciu občianskeho združenia, ktoré sa stará o opustených psíkov a hľadá im domov. Mohla by byť s kamarátkami alebo sedieť doma pri počítači, tak ako to robí veľa detí, ona však všetok svoj voľný čas venuje psíkom. V karanténnej stanici je šesť dní v týždni. Psíkovia sú jej miláčikmi už od malička. Cestou z obchodu ich stále kŕmila keksíkmi, tyčinkami. Na našej ulici sa zastavila pri každom psíkovi. Je až neuveriteľné s akou láskou pristupuje k týmto psíkom a mačkám. Donesie ich domov, kúpe ich a behá s nimi po záhrade. Neviete si predstaviť tú radosť v tých malých očkách, keď ju uvidia. Skáču od radosti, chcú k nej na ruky a keby mohli, tak ju oblizujú od hlavy až po päty. V čase voľných dní a cez sviatky, keď už nie je v karanténe, berie si psíkov od kamarátky domov, aby mohla byť s nimi. Roznáša letáky, aby si ľudia mohli adoptovať psíkov, alebo ich zobrať do dočasnej starostlivosti. Okrem toho, že sa stará o opustených psíkov a venuje im neskutočne veľa lásky, je aj vynikajúcou žiačkou.“ List napísala Anna Barnová, matka, skutok vykonala Antónia Barnová v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 9. triedy, ZŠ Kúpeľná 2, Prešov
6. kategória: DOBRÝ NÁPAD Inšpiratívne témy na rozhovor s deťmi:
• Vlastná iniciatíva a kreativita • Všímavosť a citlivosť voči ľuďom i okoliu • Schopnosť nápad realizovať a doviesť do konca • Vedieť pre svoje nápady získať aj ostatných • Uspokojenie z realizácie dobrého nápadu • Nezištnosť a prínos nápadu Nominované skutky v kategórii Dobrý nápad Dobrý nápad /list A/ Žiacky časopis Šťastenko pomáha deťom i zvieratám „Náš časopis Šťastenko sa na našej škole začal vydávať asi pred 7 rokmi. Na za čiatku ho vytvárali učitelia z vlastnej tvorby žiakov, dnes ho skoro bezvýhradne tvoria žiaci, ktorí sú usmerňovaní
20
pani učiteľkou. No a práve pri práci na decembrovom čísle v roku 2013 pani učiteľke napadlo, že by sa vyzbierané peniaze mohli dať na nejakú dobrú vec. Vzhľadom na to, že v tej dobe len nedávno zomrela jednému nášmu spolužiakovi mama a zostali mu už len súrodenci. Všetci sme chceli nejakým spôsobom pomôcť. Najprv sa konala zbierka po celej škole a hneď na to sme sa aj my, autori Šťastenka dali na to, aby výťažok z tohoto čísla išiel na pomoc tomuto osirenému spolužiakovi. Celá suma bola spolu s vyzbieranými dotáciami od študentov a učiteľov predaná do rúk starostu v obci, kde náš spolužiak žije. Peniaze sa budú počas rokov využívať na pomoc s ich účtami alebo na zakúpenie konkrétnych pomôcok na štúdium. Avšak týmto sa to nekončí. Len nedávno sme zistili, že u nás v meste sa nachádza útulok pre zatúlané alebo odvrhnuté zvieratá. A tak sme sa všetci zhodli na tom, že je to skvelý nápad, chýbalo už len oboznámiť s ním pani učiteľku. Keď sa to dozvedela, tak zdieľala naše nadšenie a tak sme sa vrhli do práce. A nový časopis bol na svete. Týmto to ešte stále neskončilo! Keď sa naši žiaci dozvedeli o útulku a našej výpomoci, aj oni chceli priložiť ruku k dielu, doslova. A tak sa začala organizovať malá skupinka žiakov, ktorá neskôr prerástla do väčšej. Začali sa pripravovať na to, že už teraz, na konci školského roka, môžu navštíviť tento útulok a budú sa snažiť všetkými možnými spôsobmi pomáhať, hoci by to bolo len obyčajné venčenie, či pohladenie. Sami sme boli milo prekvapení z tejto ochoty mladších žiakov. Týmto spôsobom sa aspoň zaručí to, že deti nebudú sedieť celé prázdniny pred počítačom a televíziou ale budú pomáhať zvieratkám.Taktiež dúfame, že sa z podobného využitia peňažného výťažku nášho časopisu stane tradícia a že aj v budúcnosti budú môcť žiaci našej školy pomôcť niekomu, kto tú pomoc potrebuje.“ List napísal Dávid Szomráki, skutok vykonal kolektív detí, v šk. roku 2013 / 2014 žiak 9. triedy, ZŠ P. O. Hviezdoslava, Sídlisko P. O. Hviezdoslava 43, Veľké Kapušany
Dobrý nápad /list B/ Petrov dobrý nápad: Jedlo pre babku „Volám sa Peter Mezei a som žiakom 5.C Nedávno som mal dobrý nápad. Začalo sa to takto. Moja babka ochorela a nevládala si navariť jedlo. Všetci sme vedeli, že nemôže zostať bez obeda, a tak sme rozmýšľali, ako to zariadiť. Aj ja som premýšľal. Mám babku rád. Keď som sa narodil, tak sme u nej bývali a babka sa o mňa starala. Teraz potrebovala starostlivosť ona. Zrazu som vedel, ako jej pomôžem. Napadlo mi, že by som jej mohol nosiť obedy zo školskej jedálne. Povedal som to mame. Môj nápad sa jej pozdával. O pár dní som mal prvú službu. Nazval som to „JEDLO PRE BABKU“. Ráno, keď som išiel do školy, som mal nachystaný obedár, do ktorého mi v jedálni vložili obed. Aj keď som sa k babke ponáhľal, niesol som ho opatrne, aby som nepovylieval. Babka ma vyzerala z okna, asi už bola poriadne hladná. Sadla si do kuchyne a schuti sa naobedovala. Takto to trvalo po celý čas, čo bola chorá a neschopná postarať sa o seba. Keď vyzdravela, za moju pomoc mi dala čokoládu. Bol som rád, že som svojej babke pomohol.“ List napísal a skutok vykonal Peter Mezei, v šk. roku 2013 / 2014 žiak 5. triedy, ZŠ Podzáhradná 51, Bratislava
21
Dobrý nápad /list C/ Deti zorganizovali zbierku trvanlivých potravín pre ľudí v núdzi „Detský čin, ktorý Vám chcem opísať sa týka osamelých mamičiek, detí z rozvrátených rodín, žien, ktoré pre chorobu nepracujú, ľudí bez domova, detí, ktoré trpia nedostatkom jedla, sú v núdzi a potrebujú materiálnu pomoc. Uvažovali sme a hľadali možnosti, ako uľahčiť trápenie týchto ľudí v našom okolí. Prišli sme s nápadom zorganizovať charitatívnu zbierku trvanlivých potravín pre rodiny v núdzi. Do rozhlasového okienka sme pozvali pána Tonka, ktorý vyrozprával našim žiakom svoj životný príbeh bezdomovca žijúceho na ulici a človeka závislého od alkoholu. Začal nový život a už niekoľko rokov abstinuje. Rozhodli sme sa ponúknuť pomoc aj jeho rodine. Milo nás prekvapilo, koľko našich žiakov sa zapojilo do zbierky. Behom týždňa deti priniesli nie jednu vec, ale plné tašky pudingov, múky, cestovín, cukru, mlieka, oleja... Vyzbierali sme spolu 502 kusov potravín. Oslovili sme Farnosť Krista Kráľa v Prešove, ktorá pomáha sociálne slabším rodinám. Darovali sme im polovicu vyzbieraných potravín. Uvažovali sme ďalej, komu pomôcť, lebo potravín bolo ešte dosť. Napadlo nás, ponúknuť pomoc rodinám v núdzi priamo z našej obce, ktoré sa tomu potešili a neodmietli nás. Boli radi, že sa im na čas zaplnili poloprázdne police v kuchyni, ako nám neskôr napísala jedna mamička. Nezabudli sme ani na pána Tonka, ktorý prijal darované potraviny s úsmevom a ďakovaním. Naši žiaci ukázali, že majú dobré a veľké srdiečka, robí im radosť pomáhať druhým, všímajú si ich starosti a svojim konaním môžu byť inšpiráciou pre mnohých dospelých.” List napísala Mgr. Milena Mikitová, pedagóg, skutok vykonal kolektív žiakov v šk. roku 2013 / 2014, ZŠ Strážnická 26, Ľubotice
Dobrý nápad /list D/ David daroval hračky do zdravotného strediska pre deti „Bol som chorý a musel som s mamou ísť na vyšetrenie k lekárke. Sedeli sme v čakárni plnej ľudí. Ten čas sa mi zdal nekonečný. Ale v čakárni som našiel knihu, ktorá mi padla vhod. A dostal som nápad. Opýtal som sa mamy, či by sme mohli dať do čakárne pre deti hračky. Súhlasila. Už mi ostávalo len sa opýtať pani doktorky. Po vyšetrení som sa dohodol s pani doktorkou. Mal som vybrať len tie hračky, ktoré možno umývať, mali to byť väčšie kusy, tiež aby boli nepoškodené. Dal som si záležať na ich výbere, lebo nie všetky boli vhodné a bezpečné. Po ich dôkladnom výbere boli odvezené na zdravotné stredisko. Teraz keď prídem do čakárne, som úprimne rád, že sú využité všetky moje hračky.“ List napísal a skutok vykonal David Hrdlička, v šk. roku 2013 / 2014 žiak 2. triedy, ZŠ Tbiliská 4, Bratislava
Dobrý nápad /list E/ Claudia vymyslela vyučovanie v prírode „Sme vidiecka škola. Na prvý pohľad škola ako každá iná. V areáli školy máme veľa zelene. Veľa stromov, kríkov, kvetov. Raz, skoro na jar keď sa oteplilo, ma zastavila šiestačka Claudia,
22
ktorej som bola triednou na prvom stupni. Pozrela na mňa svojími očkami a povedala: „Prečo sa neučíme vonku? Nemôžeme si urobiť triedu v prírode?”. A tak Claudia vymyslela vyučovanie v prírode. Deviataci za pomoci školníkov povynášali staré vyradené lavice a stoličky. Očistili ich, farebne ponatierali a vyučovanie sa mohlo začať. Dovtedy sa deti učili, ak bolo v triedach horúco, vonku na pníkoch. Túto „učebňu” odvtedy využíva celá škola. Vôbec deviatakom nevadí, že lavice musia ráno povyberať a po vyučovaní odložiť. Musím pripomenúť, že Claudia je po detskej mozgovej obrne. Lekári jej nedávali žiadnu nádej, ale Claudiina mamka sa nevzdávala a tvrdo bojovala. Na škole má asistenta, pretože sa nevie orientovať v priestore a začínajú aj problémy so zrakom. Jej jemná motorika je slabo vyvinutá. Je to dievčatko, ktoré samo potrebuje pomoc od ostatných, pretože má veľké zdravotné problémy, ale pritom si ani neuvedomila, ako veľmi pomohla celej škole a žiakom v nej v horúcich letných dňoch, keď sa nedá vydržať v slnkom vyhriatych triedach.“ List napísala Mgr. Jana Bartová, pedagóg, skutok vykonala Claudia Ferencová v šk. roku 2013 / 2014 žiačka 6. triedy, ZŠ s MŠ Štefana Ďurovčíka, Palín 104
23
Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin /List A/ Rok plný malých dobrých skutkov „A máme ďalší rok za sebou. Rok nových vedomostí, zážitkov, spomienok. Určite aj rok plný dobrých skutkov. Dnešné deti si možno neuvedomujú, kedy dobro vykonajú. Ale pri malej rekapitulácii roka sa im podarilo vytvoriť malé úprimné vyznanie – dielka, ktoré sú dôkazom toho, že dobro v sebe ešte máme a každým dobrým skutkom robíme veľké činy.“ PaedDr Mária Kósová „Išli sme k mojím starým rodičom. Starká má veľký dom a veľkú záhradu. Ona je už stará, preto som jej pomohla s prácou v záhrade. Obrala som hrášok a vytrhala burinu. Starká ma požiadala, aby som pomohla susedom obrať čerešne na čerešňový lekvár a ešte aj jahody na jahodový džem. Pani suseda uvarila džem a lekvár a ponúkla ma. Bol to krásny deň. Som rada, že som bola nápomocná.“ Lea Ižoldová, 3. trieda „Raz, keď som išla zo školy domov, videla som, ako spadla jedna starenka na schodoch. Utekala som jej pomôcť. Ona sa potešila a ja som bola šťastná, že som spravila dobrý skutok.“ Simona Murajdová, 3. trieda Moje tri dobré skutky: „Raz som išiel do obchodu kúpiť mamine rožky a biely jogurt. Išiel som aj vyniesť smeti. vyniesol som plastové fľaše a papier. Pomohol som aj pri pečení mamine robiť guličky z cesta a hrozienok.“ Matúš Mesároš, 3. trieda List napísala PaedDr. Mária Kósová, pedagóg, listy napísali a skutky vykonali v šk. roku 2013 / 2014 žiaci 3. triedy, ZŠ Školská 14, Levice
Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin /List B/ Žiaci špeciálnej školy s láskou privítali a prijali tažko postihnutú spolužiačku „Špeciálny pedagóg je človek vzdelaný v odbore pedagogiky so špeciálnymi potrebami detičiek s rozličným postihom. Z rôznych príčin sa môže stať, že dieťatko začne navštevovať práve našu materskú či základnú školu. Ale lásku, ktorú dostáva od rodičov, špeciálnych pedagógov, svojho okolia – vie neuveriteľne rozdávať ďalej. Začiatkom školského roka nastala zmena v priestoroch našej školy – na schodište bol zabudovaný stroj plný želiez, páčok, nová rúčka pri schodoch. Čo to má byť, aké dupľované schody? V septembri bolo čudo rozlúsknuté – školu začalo navštevovať dievčatko na vozíčku, bez pohybu, odkázané úplne a len na pomoc okolia. A vtedy sa prejavil úžasný súcit i ostatných, hoci tiež mentálne postihnutých detí. Okrem praktickej pomoci v rôznych situáciách pomáhali aj inak – utešovali, láskavo hladili, vozíkom pohybovali, prihovárali sa, tíško spievali – spontánne bez príkazov z vlastného chcenia, lebo tak to má byť. Milé deti, zaslúžite si velikánsku pochvalu za všetky drobné, láskavé skutky, objatia a pomoc tomuto
24
dievčatku počas celého školského roka 2013 / 2014. Je neuveriteľné ako súcití dieťa s dieťaťom a presvedčili ste nás, že láska je velikánska a nekonečná aj u žiačikov a žiakov v špeciálnej škole.“ Skutok napísala Mgr. Helena Mečárová, špeciálny pedagóg, skutok vykonal kolektív v šk. roku 2013 / 2014 žiaci 9. triedy A, B, C variant, ŠZŠ Hradná 7, Komárno
Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin /List C/ Roman pomohol chlapcovi uvedomiť si, že jeho babka potrebuje pomoc „Staručká babka, prehnutá v kolenách, so sklonenou hlavou a s palicou v ruke sa drobnými krokmi posúvala z nohy na nohu. Pred ňou ráznym krokom vykračoval chlapec z našej dediny. Mal asi tak 10 rokov. Samozrejme, že babka mu nestačila a tak chlapec pobehoval ako splašená srnka. Raz k babke - čosi do nej hučal, potom ju zase odbehol a o chvíľu to zopakoval. Na prvý pohľad to možno vyzeralo smiešne, no mne to prišlo ľúto. Veď aj ja mám takú staručkú babku a určite by som sa k nej takto nesprával. Bolo mi jasné, že babka ozaj nevládze tak rýchlo kráčať a bolo mi jasné, že chlapca to poriadne hnevá a dáva to babke najavo. „Babka, pohni si“, zachytilo moje ucho. „Takto prídeme domov za týždeň. Príde Jakub, chceme ísť na ihrisko. Keď nebudem doma, bude si myslieť, že som už išiel bez neho. Babka, pridaj!“ Babka nepridala, slová vnuka akoby ani nepočula. Všetku energiu sústredila na pomalú chôdzu. Pristavil som sa a babku som pozdravil. „Čo keby si namiesto žundrania babke podal aspoň ruku a uľahčil jej kráčanie? Čo keby si tú energiu, ktorú máš, venoval pomoci babke?“ Chlapec na mňa vytreštil oči a bolo vidieť, že som ho zaskočil. Nepovedal ani slovo. Babka na mňa pozrela a v očiach sa dalo čítať... „Chyť babku pod pažu a pomôž jej. Pomôžeš aj sebe – dostanete sa skôr domov a môžeš ísť von. Aj ty raz môžeš byť na tom tak ako babka, nebudeš vládať a ako sa budeš cítiť, keď ti bude za to ešte niekto nadávať? Babka nejde pomaly naschvál, ale preto, že nevládze.“ Myslel som, že konečne chlapec čosi povie, ale nie... Mlčal. Určite si myslel svoje, potiahol nosom a dal babke ruku. Babka sa vďačne zavesila do vnuka. Usmial som sa na ňu. Usmial som sa aj na chlapca. „Vidíš, že to ide. Pomáhať starým ľuďom nie je hanba, práve naopak. Verím, že si dobrý chlapec, len si si možno neuvedomil, ako takto babke ubližuješ.“ Veril som, že pochvalou nič nepokazím. Na perách chlapca sa zjavil slabučký úsmev. Myslel som, že len čo odídem, chlapec babku pustí a bude to ako predtým. Mýlil som sa. Pár krát som sa otočil a chlapec išiel pri babke a pomohol jej kráčať domov.“ List napísal a skutok vykonal Roman Paulus, v šk. roku 2013 / 2014 žiak 8. triedy, ZŠ Školská 240, Pata
Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin /List D/ Dávid, žiak špeciálnej školy, usilovne pomáha otcovi s hospodárstvom „Volám sa Dávid Gábor, mám 16 rokov a chodím do ŠZŠ Svit. My doma máme dosť veľké hospodárstvo. Chováme ovce, kozy, sliepky, prasatá a kravu. O všetko sa staráme spolu ja a otec. ja chodím kŕmiť, dojiť, nosím vodu, kosím, strihám ovce, dávam pozor keď sa ovce a kozy pasú. Veľmi ma to baví a zároveň pomáham rodičom“ List napísal a skutok vykonal Dávid Gábor, v šk. roku 2013 / 2014 žiak 8. triedy, ŠZŠ Mierová 166/171, Svit
25
Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin /List E/ Deti na školskom výlete pomohli spolužiakovi a navzájom si uvedomili, čo je priateľstvo „Vybrali sme sa s deťmi našej školy autobusom do Viedne na poznávací zájazd. Hneď po príchode sa mi jeden žiak Jakub priznal, že stratil 20 eur. Bolo mi ho ľúto – deti a aj on sa tešili hlavne na nákupy – každé z nich si chcelo niečo kúpiť či potešiť svojich blízkych malou pozornosťou. Jakub bol smutný, nemal sa už na čo tešiť. Dostala som nápad, že urobím pre neho zbierku... Vysvetlila som deťom, o čo ide. Snažila som sa im povedať, že ich to nebude stáť takmer nič, navyše urobia dobrý skutok, a on bude šťastný a nevráti sa domov plný sklamania. Začala som ako prvá, vhodila som euro do kapucne od mikiny. Deti z mojej 15 člennej skupiny sa postupne pridávali. Bolo vidieť, že im nie je ľahostajný osud spolužiaka. Keďže sumu som vopred neurčila, deti dávali peniaze podľa vlastného uváženia. Našiel sa aj jednotlivec, ktorý nechcel prispieť. Nútiť som ho, samozrejme, nemohla, len som podotkla: „Je to na tebe, či pomôžeš!“ Po spočítaní sme zistili, že máme iba 10 eur. Preto som vyzvala deti z ďalších 2 skupín, či sa nepridajú. Bez váhania siahali do peňaženiek. Okolo mňa stálo 45 detí , posúvali si drobné a vhadzovali ich do kapucne s tým, že nahlas počítali, aby vedeli, koľko ich ešte treba. Jakubovi po celú dobu tiekli od dojatia slzy po lícach, dookola všetkým ďakoval. Prišiel autobus a my sme nastúpili s tým, že mu peniaze odovzdáme v autobuse. Keď Jakub prišiel k svojmu sedadlu, skríkol: „Mám ich, našiel som ich, vypadli mi na sedadlo!“ Ozvalo sa nadšenie, výkriky radosti. No čo s vyzbieranými peniazmi? Deti samé rozhodli, že ich radšej chcú späť. Začala som deťom vracať drobné mince. Bola som zvedavá, keďže som netušila, kto koľko do kapucne vhodil, či nebudú deti klamať, či si odo mňa nevypýtajú sumu vyššiu, akú tam naozaj vhodili. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že deti sú poctivé a pýtali si späť len toľko, koľko prispeli. Peniaze nakoniec nikomu nechýbali. Bola som na deti pyšná. Musela som im to povedať: „Deti, myslím si, že môžete byť na seba hrdí. Som rada, že nemyslíte iba na seba, že ste ukázali nielen Jakubovi, ale aj nám učiteľom a ostatným, čo znamená slovo „priateľ“. Deti začali tlieskať. Myslím, že táto chvíľa bola taká silná, že sa dotkla nielen nás – 3 učiteliek, ale každého z detí. Dokonca aj tých, ktorí peniažky do kapucne tajne nevhodili. Našťastie ich bolo málo. Myslím, že týmto malým gestom deti ukázali veľkosť svojej duše a otvorili svoje srdce... Veľké veci sa totiž skladajú z maličkostí... List napísala Mgr. Daniela Čevená, pedagóg, skutok vykonal kolektív žiakov v šk. roku 2013 / 2014 žiaci 5. – 8. triedy, ZŠ Hattalova 2151, Dolný Kubín
26
27
Počet hlasujúcich detí celkovo:
Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin
6. kategória
5. kategória
4. kategória
3. kategória
2. kategória
1. kategória
LIST A
LIST B
Zaznamenajte, prosím, počet pridelených hlasov k jednotlivým listom.
Škola:
Hlasovací lístok
LIST C
Podpis pedagóga::
LIST D
Trieda:
LIST E
rok 2014
ĎAKUJEME
všetkým deťom, ktoré svojím dobrým skutkom podporili dobro.
ĎAKUJEME
všetkým deťom, ktoré si všimli dobré skutky iných detí a napísali o nich.
ĎAKUJEME
pedagógom, že sa s deťmi rozprávali a motivovali ich k zapojeniu sa do ankety.
ĎAKUJEME
všetkým dospelým, ktorí deti citlivo a s láskou ocenili.
ĎAKUJEME
všetkým detským porotcom za podporu dobrých skutkov hlasovaním v detskej porote.
ĎAKUJEME
Všetkým projektovým partnerom, priateľom, známym i neznámym ľuďom za podporu projektu. Radi Vám poskytneme podrobnejšie informácie o projekte:
OZ Detský čin roka Ševčenkova 21 851 01 Bratislava Magdaléna Fábryová – koordinátor projektu Mobil: 0907 797 236 e-mail:
[email protected] www.detskycin.sk
28
