Využitie dramatoterapie na hodinách náboženskej výchovy na ŠZŠ

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Mgr. Viera Ďurašová

Využitie dramatoterapie na hodinách náboženskej výchovy na ŠZŠ Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe

Prešov 2013

Vydavateľ:

Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor OPS/OSO:

Mgr. Viera Ďurašová

Kontakt na autora:

Pracovisko: Spojená škola internátna, Masarykova 11175/20C, Prešov [email protected]

Názov OPS/OSO: Využitie dramatoterapie na hodinách náboženskej výchovy na ŠZŠ Rok vytvorenia OPS/OSO:

2013 VI. kolo výzvy

Odborné stanovisko vypracoval:

Mgr. Ingrid Šoltysová

Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou. Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe bola vytvorená z prostriedkov národného projektu Profesijný a karierový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.

Kľúčové slová Dramatoterapia. Dramatoterapeutické techniky a prostriedky. Dramatoterapeut. Rolové hry. Náboženská výchova. Žiak s mentálnym postihnutím.

Anotácia OPS som zamerala na využitie prvkov dramatoterapie v edukačnom procese v predmete náboženská výchova pre ŠZŠ. Vysvetľujem a opisujem dramatoterapiu a možnosti jej využitia, ako prostriedku s výchovným, diagnostickým, terapeuticko - reedukačným a korekčno - rozvíjajúcim charakterom. V práci ponúkam ukážky troch vyučovacích hodín s využitím rôznych prvkov dramatoterapie vo všetkých fázach vyučovacieho procesu, s popisom cieľov, použitých metód a učebných pomôcok. Vyhodnocujem ich využitie vo výučbe v rôznych ročníkoch na hodinách náboženskej výchovy a ponúkam odporúčania pre pedagogickú prax.

OBSAH ÚVOD .............................................................................................................................................................

5

1 OPIS OSVEDČENEJ PEDAGOGICKEJ SKÚSENOSTI V EDUKAČNEJ PRAXI ...................

7

1.1 Kontext a rámec ................................................................................................................................

7

1.2 Špecifikácia cieľovej skupiny ......................................................................................................

7

1.3 Hlavný cieľ...........................................................................................................................................

8

1.4 Metodológia a vymedzenie kompetencií ...............................................................................

8

2 DRAMATOTERAPIA ............................................................................................................................

11

2.1 Vymedzenie pojmov dramatoterapia, dramatoterapeut ................................................

11

2.2 Význam a ciele dramatoterapie .................................................................................................

11

2.3 Techniky a prostriedky v dramatoterapii .............................................................................

12

3 NÁVRH METODIKY VYUČOVACÍCH HODÍN S VYUŽITÍM DRAMATOTERAPIE .........

15

3.1 Štruktúra, priebeh, odporúčania a overené prínosy prvej vyučovacej hodiny .....

15

3.2 Štruktúra, priebeh, odporúčania a overené prínosy druhej vyučovacej hodiny ..

17

3.3 Štruktúra, priebeh, odporúčania a overené prínosy tretej vyučovacej hodiny ....

21

ZÁVER ...........................................................................................................................................................

25

Zoznam príloh ...........................................................................................................................................

29

ÚVOD Súčasná doba je poznačená tlakom a vyžaduje stále vyššie výkony. Žijeme oveľa rýchlejšie než pred niekoľkými rokmi. Prežívame stres. Podľa Dr. Anke Ertan (2012, s. 4) „... stres už dávno nie je len problémom manažérov a zamestnancov. Podľa aktuálnych údajov až 33 percent 7 – až 9 – ročných detí trpí v škole stresom, škola je pre ne stresovým faktorom číslo jedna. (Štúdia Nemeckého zväzu na ochranu detí ProkidsInstitut Herten na 5.000 žiakoch základných škôl).” Stres prežívajú aj deti s mentálnym postihnutím. Často si so sebou nesú zranenia z patologických rodín, z neprijatia a z krutosti okolia, z vlastného zistenia, že sú iní. Niektorí o svojich problémoch hovoria, iní ich skrývajú. Pri práci je preto vhodné, aby pedagóg ovládal a aj využíval niektoré z prvkov liečebnej pedagogiky, napríklad prvky arteterapie, biblioterapie, muzikoterapie, ergoterapie, terapie hrou, terapie pohybom alebo dramatoterapie. Okrem stresu ďalším dôvodom využívania týchto terapií je fakt, že prevažná väčšina žiakov špeciálnych základných škôl patrí medzi kinestetické typy – t. j. typy pohybové. Tieto typy si väčšinu informácií spájajú s určitým pohybom alebo činnosťou, ktorú sami vykonali. Platí pre nich staré čínske príslovie: „Povedz mi a ja to zabudnem. Ukáž mi a ja si to zapamätám. Nechaj ma to urobiť a ja to pochopím.” Preto sa mi pri vyučovaní náboženskej výchovy osvedčilo používanie prvkov liečebnej pedagogiky, konkrétne dramatoterapie. Hlavné ciele mojej práce na tému „Využitie dramatoterapie na hodinách náboženskej výchovy na ŠZŠ“ sú:  zhrnúť informácie o dramatoterapii,  stanoviť učebné ciele a metodiky vyučovacích hodín,  opísať použité vyučovacie metódy, učebné pomôcky a didaktickú techniku,  vytvorenú metodiku overiť vo výučbe na prvom alebo na druhom stupni ŠZŠ v predmete náboženská výchova,  ponúknuť odporúčania pre pedagogickú prax. V prvej kapitole práce sa venujem popisu základných údajov mojej osvedčenej pedagogickej skúsenosti, teda kontextu a rámcu, do ktorých je OPS zasadená, špecifikácii cieľovej skupiny a vymedzeniu kompetencií žiakov a pedagogických zamestnancov. V druhej kapitole práce vymedzujem pojmy dramatoterapia a dramatoterapeut, popisujem význam a ciele dramatoterapie a oboznamujem s technikami a prostriedkami v dramatoterapii. V tretej kapitole ponúkam šesť praktických ukážok zážitkových vyučovacích hodín náboženskej výchovy pre 1. – 9. ročník ŠZŠ s overenými prínosmi a odporúčaniami pre pedagogickú prax. Mottom celej práce a zároveň mojim odkazom pre všetkých pedagógov pri práci s deťmi je vyjadrenie dramatoterapeutky Emunach (uverejnené v knihe K. Majzlanovej 2004), ktorá hovorí: „Nestrhávame múry hráčov, iba jednoducho skúšame kľučky na mnohých dverách a hľadáme, kde a pre koho sa otvoria.“

5

6

1 OPIS OSVEDČENEJ PEDAGOGICKEJ SKÚSENOSTI V EDUKAČNEJ PRAXI 1.1 Kontext a rámec Navrhované aktivity predstavené v hlavnej časti práce boli odučené v rámci vyučovania predmetu náboženská výchova, ktorý je na špeciálnej základnej škole v A variante podľa nášho školského vzdelávacieho programu v 1. – 4. ročníku voliteľným predmetom a v 5. – 9. ročníku podľa štátneho vzdelávacieho programu povinne voliteľným predmetom. V súlade so štátnym vzdelávacím programom a školským vzdelávacím programom sa náboženská výchova vyučuje v každom ročníku s časovou dotáciou jedna hodina týždenne, teda minimálne 33 hodín ročne. Každý ročník je zameraný na určenú ročníkovú tému. Postupuje sa od ročníkovej témy 1. ročníka - cesty radosti, cez cestu za svetlom, cestu poznania lásky, cestu dôvery, cestu viery, cestu nádeje, cestu pravdy, cestu slobody až po tému 9. ročníka – cestu zodpovednosti. Predkladaný výber a usporiadanie tém predstavuje celistvú výchovu žiaka. Aby sa dala OPS realizovať vo vyučovacom procese, teda v skupine, je potrebné splnenie určitých predpokladov zo strany učiteľov, ale aj žiakov. Učiteľ by mal disponovať základnými teoretickými poznatkami z oblasti psychológie, psychiatrie, špeciálnej, liečebnej a sociálnej pedagogiky, z biológie človeka, antropológie a s teoretickými i praktickými vedomosťami z oblasti drámy. Mal by dôkladne poznať žiakov, vychádzať z ich postihnutí, ich mentálnej úrovne a neočakávať okamžité výsledky. Zo strany žiakov sa vyžaduje dostatočná sociálna zrelosť – najmä pri psychodráme, aby mohli fungovať v skupine a komunikačná otvorenosť. Taktiež sú potrebné materiálne prostriedky, ako sú napríklad kostýmy, masky, maňušky, audiovizuálne prostriedky a ďalšie pomôcky uvedené pri každej predstavenej vyučovacej hodine. 1.2 Špecifikácia cieľovej skupiny Kategória: učiteľ Podkategória pedagogických zamestnancov podľa § 13 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov: učiteľ pre primárne vzdelávanie (učiteľ prvého stupňa základnej školy) Žiak: žiak základnej školy, žiak špeciálnej základnej školy A variantu (s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia) Vzdelávacia oblasť: Človek a hodnoty Škola, ročník: základná škola: 1. – 4. ročník, špeciálna základná škola: 1. – 9. ročník Vyučovací predmet: náboženská výchova Tematický celok/učivo: 1. – 9. ročník ŠZŠ a 1 .– 4. ročník ZŠ: Doplnková téma / Anjel pozdravuje Máriu, môj priateľ anjel 1. – 9. ročník ŠZŠ a 1. – 4. ročník ZŠ: Doplnková téma / Pôst – znamenie kríža 7. ročník ŠZŠ: Hľadám Boha / Boh a jeho meno – 2. prikázanie Názov programu kontinuálneho vzdelávania: Výchova a vzdelávanie Rómov na hodinách náboženstva/náboženskej výchovy – inovačné štúdium. Tvorivá dramatika v edukačnom procese – aktualizačné štúdium. Využitie zážitkových programov vo voľnočasových aktivitách – aktualizačné štúdium. Tvorivá dramatika ako vyučovacie médium – inovačné štúdium.

7

Praktické uplatňovanie kreativizujúcich a aktivizujúcich metód a kompetencií v edukácii so zacielením na rozvíjanie kooperatívnych zručností žiakov – inovačné štúdium. Dramatická výchova v školách – aktualizačné štúdium. Dramatoterapia v edukácii žiakov so špeciálnymi potrebami – aktualizačné štúdium. 1.3 Hlavný cieľ Cieľom práce je poskytnúť niekoľko námetov na uplatnenie prvkov dramatoterapie vo vyučovaní náboženskej výchovy, ktoré obohacujú vyučovanie náboženskej výchovy a pomáhajú žiakom rozvíjať empatiu, tvorivosť a fantáziu. Zároveň im pomáhajú odblokovať komunikačný kanál, rozvíjať sebadôveru, zodpovednosť, samostatnosť a sebaovládanie. 1.4 Metodológia a vymedzenie kompetencií V práci uvádzam konkrétne ukážky využívania prvkov dramatoterapie na hodinách náboženskej výchovy, motivačné metódy, ako je motivačný rozhovor, tvorivé vyučovanie, brainstorming, aktivizujúce metódy, napr. dramatizáciu, simuláciu, učenie prostredníctvom interaktívnej tabule, expozičné metódy a metódy fixačné, ako je pojmové mapovanie a práca s pracovným listom. Počas celého vyučovacieho procesu uplatňujem aj metódy špeciálno-pedagogické, ako sú napríklad metóda viacnásobného opakovania informácie, nadmerného zvýraznenia informácie, multisenzorického sprostredkovania, intenzívnej spätnej väzby, slovného sprostredkovania a sprostredkovania pohybom. Absolvovaním hodín s uvedenou metodikou rozvíjam u žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia nasledovné kompetencie http://szsimasarykova.edupage.org/files/SkVP_A_variant_2012.pdf Sociálne komunikačné kompetencie  vyjadrovať sa súvisle ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a narušenej komunikačnej schopnosti,  dokázať určitý čas sústredene počúvať, prijať a rešpektovať názory iných ľudí,  schopnosť vyjadriť svoj názor a obhájiť ho,  uplatňovať ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi,  riešiť konflikty s pomocou dospelých alebo samostatne,  rozvoj empatie vo vzťahu k starým, chorým a postihnutým ľuďom,  rozumieť bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokázať na ne adekvátne reagovať podľa svojich možností,  na základnej úrovni využívať technické prostriedky komunikácie,  chápať význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti,  správať sa v skupine a kolektíve podľa spoločenských pravidiel a noriem,  nadväzovať spoločensky prijateľným spôsobom kontakty s druhými a udržiavať s nimi harmonické vzťahy. Kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií

8

 vedieť používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa,  vedieť, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT. Kompetencia učiť sa    

dokázať pracovať samostatne s knihami, pracovnými listami a pomôckami, získané vedomosti dokázať aplikovať v rozličných situáciách a podmienkach, uvedomovať si význam učenia sa pre následné uplatnenie sa na trhu práce, hodnotiť vlastný výkon, tešiť sa z vlastných výsledkov, uznávať aj výkon druhých.

Kompetencia riešiť problémy  rozpoznať problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, adekvátne svojej úrovni a skúsenostiam navrhnúť riešenia na ich prekonanie,  dokázať popísať problém, hľadať možnosti riešenia problému,  v odôvodnených prípadoch dokázať privolať potrebnú pomoc. Osobné, sociálne a občianske kompetencie  uvedomovať si vlastné potreby, využívať svoje možnosti, dokázať primerane odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov, uvedomovať si svoje práva a zároveň rešpektovať práva druhých ľudí,  mať v úcte život svoj a aj iných a chrániť ho,  poznať svoje povinnosti, dokázať rešpektovať a prijímať príkazy kompetentných osôb,  byť schopný počúvať, vysloviť svoj názor, rešpektovať názor iných ľudí,  dokázať spolupracovať v skupine, pracovať pre kolektív,  byť tolerantný a ohľaduplný k iným ľuďom, k ich kultúre a vierovyznaniu,  uvedomovať si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym trávením voľného času,  uvedomovať si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním prispievať k dobrým medziľudským vzťahom. Kompetencia vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry  dokázať sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,  dokázať pomenovať základné druhy umenia,  poznať bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),  správať sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,  ovládať základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajška človeka, rešpektovať vkus iných ľudí,  uvedomovať si potrebu umenia a dôležitosť kultúrnej komunikácie vo svojom živote,  vnímať kultúrno-historické dedičstvo a rešpektovať ľudové tradície,

9

 mať osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.

10

2 DRAMATOTERAPIA Úvodné motto hovorí o pedagógovi, že pri práci s deťmi skúša kľučky na mnohých dverách a hľadá, kde a pre koho sa otvoria. Pracujem na špeciálnej základnej škole s deťmi A variantu, teda so žiakmi s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. Podľa Vágnerovej (2004) aj jedinci s mentálnym postihnutím majú rovnaké základné psychické potreby ako iní ľudia. Majú veľkú potrebu stimulácie, čiže prísunu im primeraných podnetov. Preferujú stimuláciu stereotypnejšiu a jednoduchšiu, ktorá sa nemusí často meniť, pretože sa deti známymi podnetmi nepresýtia, naopak, upokojujú ich. Informácie však musia byť zrozumiteľné. Medzi ďalšie potreby detí s mentálnym postihnutím patrí potreba učenia, potreba životnej perspektívy, potreba citovej istoty a bezpečia a potreba sebarealizácie. Jednou z „kľučiek“ pre naplnenie týchto potrieb, je aj dramatoterapia. 2.1 Vymedzenie pojmov dramatoterapia, dramatoterapeut Slovo dramatoterapia sa skladá z dvoch slov – dráma a terapia. Podľa slovníka cudzích slov pre školu a prax (1988), slovo dráma znamená: 1. Literárne dielo napísané vo forme dialógu, rozhovoru konajúcich osôb, divadelná hra 2. Divadelná hra vážneho alebo smutného obsahu, činohra 3. Smutná, tragická udalosť 4. Dramatická tvorba. Slovo terapia predstavuje: 1. Liečenie, liečbu chorôb liekmi, diétou, fyzikálnymi metódami a pod. 2. Odbor medicíny zaoberajúci sa liečbou chorôb. Čiže dramatoterapia je liečenie pomocou drámy. Podľa Barhama (uverejnené v knihe K. Majzlanovej 2004) je dramatoterapia umelecká a liečebno-výchovná metóda aplikovateľná v rámci individuálnej i skupinovej práce. Ide o úmyselné využívanie drámy a divadelných procesov, za účelom dosiahnutia terapeutických cieľov, ktorými sú symptómová úľava, emocionálna a fyzická integrácia a osobnostný rast. Dramatoterapiu vedie dramatoterapeut. Podľa Majzlanovej (2004, s. 180) je to “osoba, ktorá pripravuje vhodné programy pre dramatoterapeutické stretnutia s klientom (klientmi), disponujúca teoretickými poznatkami i praktickými skúsenosťami, ktoré si neustále rozvíja, zdokonaľuje a prehlbuje.“ 2.2 Význam a ciele dramatoterapie Význam - v dramatoterapii sú zastúpené prvky výchovné, diagnostické, terapeuticko – reedukačné a korekčno – rozvíjajúce. Podľa Majzlanovej (2004) dramatické hry podľa slov A. Škovieru môžu plniť funkciu v socializácii dieťaťa, v odreagovaní stavov agresie a napätia, v premene spoločensky neakceptovateľných foriem správania, v sebapoznávaní dieťaťa, ktoré konfrontuje svoje postoje s postojmi ostatných členov skupiny, v korigovaní vlastných postojov a v učení sa novým postojom, vo vytváraní odolnosti voči negatívnym vonkajším vplyvom, v odstránení šablónovitosti v správaní a v posilňovaní zdravého sebavedomia. Poukazuje na fakt, že „vytvorenie atmosféry dôvery, bezpečia – bez konkurencie a strachu o hodnotenie výkonnosti, poskytuje vhodné podmienky na rozvoj spontánnosti, predstavivosti a tvorivosti a to umožňuje vyjadrenie vnútorného sveta účastníkov dramatoterapeutického stretnutia“ (Majzlanová, 2004, s.30). „K základným cieľom dramatoterapeutických aktivít u postihnutých detí je osloviť v dieťati to, čo je schopné rozvoja a poskytnúť mu príležitosť rozvinúť utajené vlohy a schopnosti“ (Majzlanová, 2004, s. 33).

11

2.3 Techniky a prostriedky v dramatoterapii V dramatoterapii má osobitné postavenie psychodráma a sociodráma. K ďalším najdôležitejším dramatizačným technikám patria neverbálne techniky, rolová hra, bábková a maňušková hra, improvizácia a techniky využívania masky. Jednotlivé techniky sa vzájomne prelínajú, teda žiadna sa nevyužíva izolovane. Psychodráma – je psychoterapeutická metóda využívajúca postupy plnenia – hrania – rôznych rolí. http://www.cudzieslova.sk/hladanie/psychodráma Možno ju využiť pri riešení problémov, konfliktov v medziľudských vzťahoch, pri nesprávnom sebahodnotení pri absencii pozitívnych modelov správania. Riešia sa v nej predovšetkým osobné – vnútorné problémy jednotlivca. Realizuje sa pomocou režiséra, protagonistu (žiaka), pomocných hercov (ďalších žiakov), publika a javiska. Režisér hru uvádza a prerušuje a ponúka roly. Protagonista na javisku predstavuje seba. Medzi najzákladnejšie psychodramatické techniky patrí sebazobrazovanie /hranie vlastnej role/, výmena rolí, preobsadzovanie alebo alternácia – technika zrkadlo, monológ, dvojník – jeden z pomocných hercov sa vciťuje do protagonistu a snaží sa vyjadriť jeho pocity a prežívanie - hovorí za protagonistu, opačný dvojník, dobleur – protagonista mimikou, pohybom vyjadruje situáciu a dobleur ju komentuje, reprízovanie – opakovanie scény. Psychodráma môže byť viazaná /podľa scénara/ alebo voľná. Sociodráma – teda sociálna dráma – ide v nej o improvizovanú dramatizáciu skupín, ktoré už existujú /školská trieda/, stredobodom záujmu nie je iba jednotlivec, ale celá skupina, ktorá má prehrávať a spracovávať svoj problém – tému. U jednotlivcov s nižšou intelektuálnou úrovňou sa nemôže uplatňovať sociodráma. Namiesto nej sa používajú sociodramatické hry, ináč nazývané aj sociohry, alebo sociálne dramatické hry. Ich cieľom je odstrániť problémy vo vnútri skupiny, rozvíjať porozumenie, empatiu a vzájomnú kooperáciu. Nejde v nich o získavanie nových faktov, ale o vytváranie nových postojov k faktom (Majzlanová, 2004). Neverbálne techniky – uplatňuje sa v nich reč tela s využitím času a priestoru. V dramatoterapii sa používajú ako prípravné a pomocné techniky. Slúžia na odreagovanie napätia, sprostredkovanie radosti z pohybu, uvoľnenia... Patria k nim neverbálne hry a cvičenia, etudy a pantomíma. Neverbálne hry a cvičenia sa uplatňujú pri rozohriatí skupiny, slúžia na uvoľnenie a odbúranie napätia. Hry a cvičenia, ktoré využívam sú napríklad: Stroj času, Kukla - motýľ, Aký som, Pohyb vo dvojici, Gestá, Tvorba sôch a súsoší, Nonverbálne dialógy, Reč tela, Módna prehliadka, Formujte sa a iné. Etudy sú drobné dramatické útvary, ktorými vyjadrujeme náladu, pocit. Používam napríklad jednoduché pohybové etudy, ako – kráčam po blate, v snehu, proti vetru, vo vode, som vojak, kráľ, som malý, veľký, alebo etudy na vyjadrenie citov – lásky, pokoja, radosti, sily ..... Pantomíma – je jednou z foriem divadla bez použitia slov, či hlasu. Je to umelecká nemohra, niekedy hudobne podfarbená (Majzlanová, 2004). Využívam ju v ktorejkoľvek fáze vyučovacej hodiny, a to u skúsenejších žiakov, ktorým nerobia problém neverbálne pohybové cvičenia. Rolová hra – Majzlanová (2004) ju opisuje slovami Škovieru, ako hru, v ktorej sa jednotlivci učia prejaviť svoje myšlienky, pocity, priania a objavujú seba samých. Teda hrajú rolu. Podstatou rolovej hry je prehrávanie príbehu alebo situácie. Môže ísť o príbeh vymyslený alebo vytvorený na základe literárnej predlohy. U detí s mentálnym

12

postihnutím je vhodné využívať racionálne sledy konkrétnych modelov správania pri prehrávaní rôznych situácií a príbehov – napríklad v obchode, v škole... Bábková a maňušková hra – má svoju tradíciu už u Aristotela v r. 350 p. n. l. Medzi najznámejšie bábky patria Marionety – pohyb pomocou drôtu a nití, Jawajky – paličkové bábky, prilbové bábky – bábka je umiestnená na vrchu hlavy bábkoherca, mimické bábky – pri vystúpení možno meniť ich výraz, bábky tieňové a plošné – sú vodené zdola. Patria k nim improvizované bábky dlaňové, päsťové a uzlové. Najznámejšie sú maňušky. Telom bábky je ruka, pažami sú prsty a pohyb je sprostredkovaný priamo, nie pomocou mechanizmov. U mentálne postihnutých detí má bábka a maňuška nezastupiteľné miesto. Využíva sa forma pasívna – sledovanie bábkového divadla, ale aj aktívna – hranie etúd s bábkami a maňuškami. Využíva sa na motiváciu, aj na hodnotenie. Slúži aj ako diagnostický materiál. Pre deti s mentálnym postihnutím a aj pre deti s psychiatrickými diagnózami je bábková hra vhodnejšia, ako psychodráma, nakoľko hra s bábkou poskytuje pacientom anonymitu aj možnosť identifikácie. Pri hre s bábkami sa konflikty prenášajú na bábky, je možné preto voľnejšie hovoriť o niektorých problémoch. Cez bábku dieťa skôr prijíma usmernenie, pravidlá, ktoré si v hre s bábkou môže hneď vyskúšať. Hra prebieha bez nátlaku (Majzlanová, 2004). Improvizácia – je konanie, činnosť, dej, tvorba, ktorá vznikla bez prípravy, plánu na základe inšpirácie, spontánne v priebehu hrania. Ide tu o umelú situáciu, ktorú si žiaci tvoria sami. Konanie sa rozvíja prirodzene – ako reakcia na správanie sa osôb. Cieľom improvizácie je hľadanie spôsobov riešenia problémov. Uplatňuje sa v rámci techník v dramatoterapii, ako sú napríklad rolové hry, pantomíma, etudy. Využíva sa aj tanečná, pohybová a hudobná improvizácia (Majzlanová, 2004). Techniky využívania masky – ide tu o používanie masiek vyrobených z materiálu alebo vytvorených pomocou farieb priamo na tvári (make up), ktoré sa zámerne využívajú na vyjadrenie vnútra a ako prostriedok na uvoľnenie napätia. V dramatoterapii sa môže maska využívať v úvode ako uvoľňujúca technika, alebo ako príležitostná technika na spestrenie dramatickej činnosti.

13

14

3 NÁVRH METODIKY VYUČOVACÍCH HODÍN S VYUŽITÍM DRAMATOTERAPIE Po stručnom zhrnutí informácií o dramatoterapii ponúkam metodiku troch vyučovacích hodín využívajúcich jednotlivé prvky dramatoterapie, so stanovenými učebnými cieľmi a informáciami o potrebných učebných pomôckach. V závere každej podkapitoly pripájam overené prínosy vyučovacej hodiny a odporúčania pre pedagogickú prax. 3.1 Štruktúra, priebeh, odporúčania a overené prínosy prvej vyučovacej hodiny Predmet: Náboženská výchova Škola: Spojená škola internátna, Masarykova 11175/20C, Prešov Ročník: 1. – 9. ročník ŠZŠ Obsahový štandard:  Tematický celok: Doplnková téma  Téma vyučovacej hodiny: Anjel pozdravuje Máriu  Kľúčové pojmy: zvestovanie, Panna Mária, anjel, dieťa, posolstvo Ciele vyučovacej hodiny:  Kognitívny: Spoznať príbeh zvestovania. Definovať anjela. Oboznámiť sa s vývojom dieťaťa počas tehotenstva.  Afektívny: Uvedomiť si spätosť matky s dieťaťom počas vnútromaternicového vývinu.  Psychomotorický: Osvojiť si postoj vďačnosti za dar života. Výkonový štandard: ISCED 1 Typ vyučovacej hodiny: kombinovaná Forma vyučovacej hodiny: hromadná Vyučovacie metódy: rozprávanie, expozícia príbehu – obrazy, dialóg, kreslenie, spev, dramatizácia (rolová hra, improvizácia), metódy špeciálno-pedagogické: viacnásobného opakovania, sprostredkovania pohybom, intenzívnej spätnej väzby Učebné pomôcky učiteľa: farebný obrázok dieťaťa v maternici (Príloha 1), kniha Zázračná cesta do života, kniha Život dieťaťa pred narodením, kniha Modlime sa za naše počaté dieťa, Sväté písmo, 2 x biela látka - na kostým pre anjela a vytvorenie anjela na tabuľu, plášť na kostým pre Máriu, gitara, magnetky, plastový model dieťaťa v 12 týždni od počatia (Príloha 3) Učebné pomôcky žiaka: pracovný list, text piesne Poslal Boh anjela (Príloha 2), farbičky Didaktické zásady: zásada individuálneho prístupu, zásada názornosti, zásada primeranosti, zásada komplexného rozvoja osobnosti Medzipredmetové vzťahy: hudobná výchova, etická výchova, výtvarná výchova, biológia Štruktúra vyučovacej hodiny: ÚVOD Organizačná časť (2 min)

15

Oznámenie cieľa vyučovacej hodiny (1 min) Oboznámim žiakov s témou vyučovacej hodiny a predstavím im vytýčené ciele uvedené vyššie. Úvodná motivácia (10 min) Motiváciu začnem modlitbou Zdravas Mária. Po nej vyzvem žiakov, aby dvaja z nich prišli k tabuli a z bielej látky pomocou magnetiek vytvorili na magnetickej tabuli anjela. K anjelovi pripnem farebný obrázok dieťaťa v maternici (Príloha 1). Otvorenou otázkou: „Deti, čo okrem anjela vidíte na tabuli?“ si overujem, či rozpoznali dieťa. Rozdám im text piesne „Poslal Boh anjela“ (Príloha 2) a naučím ich ju za sprievodu gitary. HLAVNÁ ČASŤ (25 min) Náučná časť Po zaspievaní piesne deti uvediem do témy otázkou: Dieťa na obrázku na tabuli sa nachádza v akejsi bubline. Čo v bubline ešte vidíme? Šnúru. Vedeli by ste mi povedať, kde sa dieťa nachádza? V maternici jeho mamky. Každý z nás vyzeral takto, ako to dieťatko na obrázku. Na začiatku nášho života sme boli menší ako špendlíková hlavička. Aj náš priateľ Ježiš prešiel rovnakou cestou, ako my. Dnes sa v mysli presunieme na začiatok jeho života – k jeho počatiu. Vyzvem jedného žiaka, aby prišiel k tabuli a predniesol nám úryvok zo Svätého písma v súradniciach Lk 1, 26-38 (Evanjelium podľa Lukáša, kapitola 1, verš 26 až 38). Po prečítaní vediem so žiakmi dialóg o počutom príbehu: Kto prišiel k Márii? A kto je to vlastne anjel? Zľakla sa Mária, keď uvidela anjela? Čo jej anjel povedal? Čo mu Mária odpovedala? Prijala dieťa ako dar z neba? Po týchto otázkach rozdám žiakom obrázok zhodný s obrázkom dieťaťa na tabuli (Príloha 1) a prečítame si spolu text pod obrázkom: 25. marec – deň počatého života. Vysvetlím žiakom, že práve 25. marca oslavujeme sviatok Zvestovania Pána, čiže oznámenie Márii, že sa jej narodí syn. Preto tento deň slávime ako deň počatého života a na znak úcty k nemu nosíme pripnutú bielu stužku. Tému rozvíjam ďalej slovami: aj dnes Boh posiela ženám na celom svete dar – dieťatko. Niektoré ženy – matky sa tomuto daru veľmi potešia, niektoré tak, ako Mária, sa z rôznych príčin zľaknú. Čo vtedy robia? Hľadajú odpoveď na svoj strach u ľudí, u lekára, niektoré u Boha a rozhodnú sa. Niektoré matky dieťa príjmu napriek strachu, tak, ako Mária. Niektoré dieťa príjmu, porodia a ponúknu ho iným ľuďom na adopciu. A niektoré matky dieťa nedokážu prijať ako dar a rozhodnú sa, alebo ich iní prinútia k potratu, teda k zabitiu. Teraz sa spolu pozrieme, ako sa dieťatko v lone matky vyvíja. Ukážem žiakom knihu Zázračná cesta do života a spolu s nimi v nej listujem a komentujem obrázky. Oboznámim ich s faktami, že na 21. deň po oplodnení začína dieťaťu biť srdce, 30. deň sa začínajú formovať ruky, nohy a uši, na 42. deň je sformovaná kostra, pečeň, ľadviny, pľúca.... Do ruky im vložím plastový model dieťaťa v 12. týždni od počatia v skutočnej veľkosti (Príloha 3). Oznámim im, že ak poznám tieto informácie, môžem sa celé tehotenstvo modliť za svoje dieťatko – aby malo zdravé srdce, pľúca, oči.... Dobrou pomôckou sú dve knihy, a to kniha Život dieťaťa pred narodením a kniha Modlime sa za naše počaté dieťa. Zhrnutie obsahu hodiny Vyzvem žiakov k zopakovaniu si prebraného učiva o zvestovaní formou improvizovanej rolovej hry. Budú jej účastní dvaja žiaci predstavujúci anjela a Máriu. Cez oboch prehodíme látky – bielu anjelovi, modrú Márii. Anjel stojí na stoličke, Mária sedí

16

a simuluje vyšívanie. Ostatní žiaci sú divákmi. Počas čítania textu učiteľom protagonisti stvárňujú dej - improvizujú. Po prečítaní textu protagonisti zotrvávajú na svojich miestach a ostatní žiaci za doprovodu gitary spievajú pieseň naučenú v úvode vyučovacej hodiny. Povzbudenie do života (formačný prvok) Po ukončení dramatizácie ukážem žiakom bielu stužku, zopakujem jej symboliku a povzbudím ich k jej noseniu dňa 25. marca. ZÁVER Zadanie a vysvetlenie domácej úlohy (5 min) Do pracovného listu – do dieťaťa v maternici napíšem svoje meno a do rúk napíšem poďakovaciu modlitbu za život a za svoju biologickú, alebo adoptívnu matku. Zhodnotenie vyučovacej hodiny a jej záver (2 min) Po krátkom zhodnotení vyučovacej hodiny ukončím stretnutie krátkou modlitbou. Overené prínosy a odporúčania pre prax: V prvej ukážke vyučovacej hodiny používam dva prvky dramatoterapie: rolovú úlohu (žiaci hrajú niekoho iného, konkrétne anjela a Máriu) a improvizáciu (žiaci na základe počutého textu sa sami rozhodli pre gestá a mimiku). Keďže podmienkou rolovej hry je, aby hráči mali informácie o tom, koho predstavujú, kde sú, v akom čase a čo robia, aby mohli vyjadriť dej celým telom, rozhodla som sa pre metódu viacnásobného opakovania. Z tohto dôvodu si žiaci 2 x vypočuli úryvok zo Svätého písma a 2 x si zaspievali pieseň. Keďže téma Anjel pozdravuje Máriu je témou doplnkovou, bola overená v minulom školskom roku vo všetkých reformovaných ročníkoch – teda v 1. až 8. ročníku. Starší žiaci nemali problém spolupracovať pri výrobe anjela v úvode hodiny a pri čítaní zo Svätého písma. V obsadzovaní hraných rolí sa viac angažovali žiaci nižších ročníkov, ktorí boli zároveň v prejavoch spontánnejší. Mali však väčší problém s udržaním disciplíny, a na čítaný text reagovali s väčším oneskorením ako žiaci vyšších ročníkov. Avšak po opakovanom zaradení rolových úloh do vyučovacích hodín došlo k zlepšeniu v oboch vekových kategóriách. Starší žiaci sa osmelili hrať rolu a mladší žiaci boli disciplinovanejší. Pri rolových úlohách odporúčam dávať pozor na správanie sa divákov – hneď v začiatkoch je potrebné podchytiť prípadný výsmech formou slov, gest, alebo mimiky. 3.2 Štruktúra, priebeh, odporúčania a overené prínosy druhej vyučovacej hodiny Predmet: Náboženská výchova Škola: Spojená škola internátna, Masarykova 11175/20C, Prešov Ročník: 1. – 9. ročník ŠZŠ Obsahový štandard:  Tematický celok: Doplnková téma  Téma vyučovacej hodiny: Pôst – znamenie kríža  Kľúčové pojmy: pôst, pokánie, kríž, Jonáš, veľká ryba, popolcová streda Ciele vyučovacej hodiny:

17

 Kognitívny: Reprodukovať biblický príbeh o Jonášovi. Opísať znaky pôstneho obdobia.  Afektívny: Na biblickom príbehu vnímať potrebu pokánia a zmeny života.  Psychomotorický: Zvládnuť manipuláciu s maňuškou. Výkonový štandard: ISCED 1 Typ vyučovacej hodiny: kombinovaná Forma vyučovacej hodiny: hromadná Vyučovacie metódy: rozprávanie, expozícia príbehu – obrazy, dialóg, kreslenie, dramatizácia (bábková a maňušková hra, improvizácia), učenie prostredníctvom IKT, metódy špeciálno-pedagogické: - viacnásobného opakovania, intenzívnej spätnej väzby, multisenzorického sprostredkovania Učebné pomôcky učiteľa: Sväté písmo - Starý zákon: Kniha proroka Jonáša, myšlienková mapa Pôst – znamenie kríža (Príloha 4), interaktívna tabuľa, maňuška ryba, figúrky: Jonáš, námorníci, ľudia z Ninive, vrecovina, loďka, kríž, bahniatka, popol, dramatizácia biblického príbehu o Jonášovi (Príloha 10) Učebné pomôcky žiaka: pracovný list Pôst – znamenie kríža (Príloha 5), farbičky, pero Didaktické zásady: zásada názornosti, zásada primeranosti, zásada komplexného rozvoja osobnosti, zásada emocionálnosti, zásada postupnosti Medzipredmetové vzťahy: etická výchova, výtvarná výchova, biológia Štruktúra vyučovacej hodiny: ÚVOD Organizačná časť (2 min) Oznámenie cieľa vyučovacej hodiny (1 min) Oboznámim žiakov s témou vyučovacej hodiny a predstavím im vytýčené ciele uvedené vyššie. Úvodná motivácia (10 min) Stretnutie začnem modlitbou Otčenáš v spievanej forme. Ukážem žiakom vetvičku bahniatka – puky vŕby rakytovej a opýtam sa ich, či vedia, o aký strom ide a kedy bahniatko používame. Zopakujeme si stručne príbeh Kvetnej nedele. Následne im ukážem popol a urobím so žiakmi na tabuli krátky brainstorming sústredným slovom: „POPOL“. HLAVNÁ ČASŤ (25 min) Náučná časť Zhodnotíme spolu výsledok brainstormingu a plynule prejdeme do novej témy – pôstne obdobie cez príbeh Jonáša. Príbeh navodím otázkou: Čo máme robiť, keď nám rodičia povedia niečo urobiť? Počúvnuť. Počúvate? Čo myslíte, boli ľudia, ktorí počuli Boha? Áno. Jedným z nich bol aj muž zo Starého zákona, ktorý sa volal Jonáš. Počuli ste niekedy o ňom? Bol to prorok. Viete, čo znamená slovo prorok? Je to človek, ktorého posiela Boh, aby ľuďom niečo oznámil. Teraz vám vyrozprávam príbeh o Jonášovi. Aby ste si ho vedeli lepšie predstaviť, zahrám vám ho s maňuškou a figúrkami. Preto si urobte pohodlie a tichučko počúvajte. Učiteľ si kľakne pod stôl, alebo sa schová za skrinku,

18

alebo – ak má škola malé divadielko s oponou, schová sa zaňho. Môže mať pri sebe text zo Svätého písma – Knihu proroka Jonáša a niektoré časti z nej citovať. Zoberie si figúrku Jonáša a prihovorí sa deťom. Text sa nachádza v Prílohe 10. Po ukončení príbehu tému rozvíjam žiakom ďalej. Zajtra je deň, kedy nám kňaz počas svätej omše urobí na čelo kríž s popolom a povie pri tom slová: pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš. Alebo: kajajte sa a verte Evanjeliu! Ako sa tento deň volá? Popolcová streda. Čo sa týmto dňom začína? Obdobie pôstu. Čo je to pôst? Je to obdobie, počas ktorého sa pripravujeme na smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Vysvietim žiakom na interaktívnej tabuli moju vytvorenú myšlienkovú mapu – Pôst – znamenie kríža (bola vytvorená v 5. kole OPS – Príloha 4) a ďalej vysvetľujem tému pomocou nej. Objasním im pojem pôst, trvanie pôstneho obdobia, liturgické farby a modlitbu krížovej cesty. Vysvetlím im, že na začiatku sme hovorili o bahniatkach preto, lebo práve z nich – ich spálením – získavame popol, s ktorým nám kňaz na popolcovú stredu robí kríž na čelo. Zhrnutie obsahu hodiny V zhrnutí obsahu hodiny poukážem zvlášť na paralelu biblického príbehu o Jonášovi s pôstnym obdobím: Boh vyzýva na pokánie vtedy, aj teraz. Jonáš bol v bruchu veľkej ryby tri dni a tri noci - Ježiš bol v hrobe tri dni. Mestu Ninive dal Boh 40 dní na pokánie pôstne obdobie ako čas na pokánie trvá tiež 40 dní. Kráľ a ľudia sa obliekli do vrecoviny, postili sa a sadli si do popola - dnes počas pôstneho obdobia robíme to isté – postíme sa, hlučne sa nezabávame a počas popolcovej stredy sme pomazaní popolom na čelo, ako znak kajúcnosti. Povzbudenie do života (formačný prvok) Vyzvem žiakov – a aj seba, aby sme obdobie pôstu nepremárnili, ale snažili sa o zmenu svojho života, aby sme mohli na Veľkú Noc s radosťou spievať „Aleluja, radujme sa!“ ZÁVER Zadanie a vysvetlenie domácej úlohy (5 min) Zadám žiakom domácu úlohu – vypracovanie pracovného listu Pôst – znamenie kríža (list bol vytvorený v 5. kole OPS - Príloha 5). Zhodnotenie vyučovacej hodiny a jej záver (2 min) Po krátkom zhodnotení vyučovacej hodiny ukončím stretnutie krátkou modlitbou poďakovania za nové šance, ktoré nám Boh každý deň dáva. Overené prínosy a odporúčania pre prax: V druhej ukážke vyučovacej hodiny používam dva prvky dramatoterapie: bábkovú a maňuškovú hru a improvizáciu. Ako som spomínala v teoretickej časti, u mentálne postihnutých detí má bábka a maňuška nezastupiteľné miesto. Využíva sa forma pasívna – sledovanie bábkového divadla, ale aj aktívna – hranie etúd s bábkami a maňuškami. V uvedenej vyučovacej hodine som sa rozhodla pre pasívnu formu – ja som hrala, žiaci boli diváci. Použila som ju v expozičnej časti. Keďže ide o doplnkovú tému, učila som ju vo všetkých - v minulom roku reformovaných ročníkoch – od prvého po ôsmy. Táto forma dramatoterapie žiakov veľmi zaujala - na moje prekvapenie vo všetkých ročníkoch. Dokonca aj žiakov s problémovým správaním. Komunikácia cez maňušku ich úplne vtiahla do deja. Na kladené otázky Jonášom odpovedali pohotovo, nikto sa nenudil. Aj oni figúrke kládli otázky a úplne sa odo mňa odosobnili, akoby som v triede ani

19

nebola. Na konci vyučovacej hodiny a cez prestávku chceli mať bezprostredný kontakt s maňuškou ryby. Fascinovalo ich, čo všetko sa dá s ňou urobiť. Cieľom bola čo najlepšia fixácia učiva a viazanie témy so zážitkom. Dramatizácia splnila svoju úlohu, pretože žiaci si na túto vyučovaciu hodinu spomenuli aj po roku, čo je vzhľadom na ich mentálne postihnutie výnimočné. Maňušku ryby a figúrku Jonáša som využila aj počas nasledujúcej hodiny v motivačnej fáze – ako pomôcku pri opakovaní. Žiaci si pamätali všetky detaily príbehu. Dialóg detí s figúrkami mi poslúžil aj ako diagnostický materiál. Zároveň sa mi potvrdila informácia, že pre deti s mentálnym postihnutím a aj pre deti s psychiatrickými diagnózami je bábková hra vhodnejšia, ako psychodráma, alebo hranie rolí, nakoľko hra s bábkou im poskytla anonymitu. Žiaci sa nebáli figúrke priznať svoje prehrešky. Moje slová, ktoré som im cez maňušku a figúrky tlmočila, pozorne vnímali a vnútorne prijali. Bolo to vidieť na ich správaní počas nasledujúcich dní. Túto formu dramatoterapie som využila aj v iných témach na hodinách náboženskej výchovy, a to nielen formu pasívnu, ale aj aktívnu. Žiaci boli šťastní, keď sa mohli „schovať“ pod stôl a improvizovane manipulovať s maňuškou. Vtedy schovali aj svoje handicapy a trápenia a boli tým, kým chceli byť. Osvedčila sa mi aj cvičná hodina práce s maňuškou, ktorú som uskutočnila v rámci predmetu Terapeutické a korektívne cvičenia. Postupovala som podľa knihy Dramatoterapia v liečebnej pedagogike od Kataríny Majzlanovej. Ponúkla som žiakom väčšie množstvo maňušiek – zvieratiek. Každý žiak si vybral maňušku sám a povedal, prečo sa mu páči práve lev, alebo medveď, zajac, ryba... (aj ich výber zvieraťa mi poslúžil ako diagnostický materiál). Potom som žiakom vysvetlila, ako maňušku natiahnu na ruku. Keďže vyučujem deti motoricky menej zdatnejšie, trvalo nám trochu dlhšie, kým pochopili princíp držania maňušky a manipulácie s ňou. Po zvládnutí techniky ovládania maňušky som žiakov naučila vyjadrovať pohybom maňušky gestá, pocity, ako napríklad – zvieratko sa teší, plače, smeje, skáče, leží, umýva, tancuje, škrabe, nosí predmety, vydáva zvuky, tlieska .... Táto hodina bola dobrým vstupom do sveta dramatického stvárnenia a mala u detí úspech. 3.3 Štruktúra, priebeh, odporúčania a overené prínosy tretej vyučovacej hodiny Predmet: Náboženská výchova Škola: Spojená škola internátna, Masarykova 11175/20C, Prešov Ročník: VII. Obsahový štandard:  Tematický celok: Hľadám Boha /4/  Téma vyučovacej hodiny: Boh a jeho meno – 2. prikázanie  Kľúčové pojmy: Mojžiš, Božie meno, Daniel, preklínanie, vulgárne slová Ciele vyučovacej hodiny:  Kognitívny: Vyjadriť vlastnými slovami podstatu 2. Božieho prikázania.  Afektívny: Vyvarovať sa vulgárnym slovám. Vyjadrovať sa slušne.  Psychomotorický: Reprodukovať biblický príbeh o Danielovi v levovej jame. Pokúsiť sa hrať rolu. Vyhotoviť masku leva. Výkonový štandard: ISCED 1 Typ vyučovacej hodiny: kombinovaná Forma vyučovacej hodiny: hromadná Vyučovacie metódy: motivačný rozhovor, rozprávanie, expozícia príbehu – obrazy, dialóg, kreslenie, strihanie, dramatizácia (pantomíma, etuda, technika využívania masky,

20

rolová hra), metódy špeciálno-pedagogické: slovného sprostredkovania, sprostredkovania pohybom, intenzívnej spätnej väzby Učebné pomôcky učiteľa: Sväté písmo – Kniha žalmov, Žalm 29 (Príloha 6), obrázok Mojžiša s kamennými tabuľami (Príloha 7), 2 detské telefóny, alebo 2 mobilné telefóny, kniha „Verní priatelia“ – príbeh „Daniel v levovej jame“, šablóna masky leva (Príloha 8), obrázok grécko-katolíckych biskupov blahoslavených Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka a blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej (Príloha 9) Učebné pomôcky žiaka: výkres A4, ceruza, nožnice, farebný papier, lepidlo, farbičky, klobúková gumička Didaktické zásady: zásada individuálneho prístupu, zásada názornosti, zásada primeranosti, zásada komplexného rozvoja osobnosti, zásada uvedomelosti a aktivity Medzipredmetové vzťahy: etická výchova, výtvarná výchova, pracovné vyučovanie, biológia Štruktúra vyučovacej hodiny: ÚVOD Organizačná časť (2 min) Oznámenie cieľa vyučovacej hodiny (1 min) Oboznámim žiakov s témou vyučovacej hodiny a predstavím im vytýčené ciele uvedené vyššie. Úvodná motivácia (10 min) Stretnutie začnem modlitbou z Knihy žalmov – Žalm 29 – Chválospev na Pánovo meno (Príloha 6). Po modlitbe poprosím žiakov, aby sústredene pozerali, čo budem robiť. Formou pantomímy, ktorá je neverbálnou technikou v dramatoterapii, im zopakujem tému z predchádzajúcej hodiny. Zobrazím Mojžiša, ako dostáva od Boha dve kamenné tabule a nesie ich šťastne dole k vyslobodeným Izraelitom. Zbadá zlaté teľa, nazlostí sa, hodí tabule a tie sa rozbijú. Snaží sa zozbierať úlomky a zložiť ich späť, ale nedarí sa mu to. Plače. Potrestá vinníkov a kráča späť na horu Sinaj. Boh mu dáva nové kamenné tabule, Mojžiš ich prináša ľudu a ukazuje na prstoch, že im Boh poslal Desatoro Božích prikázaní. Po ukončení pantomímy sa žiakov opýtam, či pochopili, čo a koho som stvárnila. Zopakujem si s nimi všetkých desať prikázaní. HLAVNÁ ČASŤ (25 min) Náučná časť Ukážem žiakom názov témy – 2. prikázanie: Nevezmeš meno Božie nadarmo. Zavolám si jedného žiaka. Použijem prvok dramatoterapie – krátku etudu. Dám žiakovi do ruky detský telefón, alebo mobilný telefón a poviem mu, aby zakaždým keď zazvoním, zdvihol. Päťkrát mu vytočím číslo a päťkrát urobím to isté – ak mi zdvihne a predstaví sa, budem chvíľu ticho a potom mu telefón zložím. Budem si všímať jeho reakciu. Po šiestom zavolaní sa mu tiež predstavím. Po ukončení aktivity sa žiaka opýtam, ako sa cítil, keď som sa mu 5x neozvala. A ako sa cítil, keď som sa mu konečne ozvala. Po odpovedi aktéra sa opýtam divákov, ako sa im aktivita javila. Po tejto diskusii im vysvetlím, prečo som sa takto správala. Názov dnešnej témy hovorí o tom, že máme mať

21

úctu k Božiemu menu. Poukážem im na fakt, že Židia nesmeli vysloviť meno Boha, pretože by to bolo neúctivé voči Božej veľkosti. Meno Boha – Jahve – je pre nich posvätné. A čo robíme my? Často bez rozmýšľania – len tak zo zvyku alebo zo zlosti, či z frajeriny vyslovujeme meno Boha a jeho svätých. Slová Ježiš, Mária, Boh a iné okolo nás len tak lietajú. Čo sa vtedy deje? Je to presne, ako s našim telefónom. Ak vyslovíme meno Boha, vytáčame mu telefónne číslo. On sa nám ozve, počúva a nič nepočuje. Čaká, čo mu povieme, či mu chceme poďakovať, alebo ho poprosiť, či odprosiť. Ale nedočká sa odpovede. Tak mu vytáčame našim vulgárnym slovníkom celý deň číslo a stále keď je na príjme, zložíme. V dejinách ľudstva však žili ľudia, ktorí boli kvôli Božiemu menu prenasledovaní a umučení. Tak v dávnej minulosti, ako aj v súčasnosti. Ako príklad prečítam žiakom príbeh o Danielovi, ktorý kvôli úcte k Bohu a Jeho menu skončil v levovej jame. Je to príbeh z knihy Verní priatelia. Je to detským spôsobom a s krásnymi ilustráciami prerozprávaný biblický príbeh z knihy Starého zákona – Knihy proroka Daniela. Po prečítaní každej strany ukážem žiakom ilustráciu. Daniel žil na kráľovskom dvore a bol v obľube u kráľa Dáriusa. Jeho nepriatelia ho pre jeho šikovnosť a pravdivý život nemali v obľube, preto sa ho chceli zbaviť. Vymysleli plán. Vďaka nim kráľ podpísal príkaz, že každého, kto by za tridsať dní prosil niečo od akéhokoľvek boha alebo človeka okrem kráľa, hodia do levovej jamy. Keď sa Daniel dozvedel o rozhodnutí kráľa, išiel domov a 3 razy denne padal na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha, tak, ako dovtedy. Vtom vtrhli jeho nepriatelia do jeho domu a našli ho modliť sa. Preto ho dali hodiť levom do jamy. Ale Boh poslal do jamy anjela a levy sa Daniela nedotkli. Boh svojho služobníka Daniela ochránil. Pre meno Boha trpeli aj mučeníci našich čias – blahoslavený Pavol Peter Gojdič, blahoslavený Vasiľ Hopko a blahoslavená sestra Zdenka Schelingová. Prví dvaja sú pochovaní v Gréckokatolíckej katedrále v Prešove, sestra Zdenka v Podunajských Biskupiciach pri Bratislave. Všetci traja boli pre svoju vieru a lásku k Bohu väznení a mučení. Pápež Ján Pavol II. ich vyhlásil za blahoslavených. Nech sú nám príkladom dobrého života a úcty k Božiemu menu. Po tomto rozprávaní rozdám žiakom výkresy s prefotenou šablónou masky leva. Pomocou farebného papiera, nožníc a lepidla vyzdobíme masku. Vystrihneme ju a prevlečieme cez ňu klobučnícku gumičku. Zhrnutie obsahu hodiny Keď je maska hotová, vyzvem žiakov, aby si ju nasadili na tvár. V rámci zhrnutia učiva ich zhromaždím vo voľnom priestranstve triedy a dám im inštrukcie ohľadom dramatického stvárnenia Daniela v jame leva. Žiaci s maskou na tvári vykonajú drobné etudy s rolou leva. Budú mať za úlohu revať, poskakovať a simulačne škrabať. Ja budem hrať rolu Daniela. Levy budú skákať po jame do chvíle, kým Daniel nepríde k nim. Potom stíchnu a ľahnú si k Danielovým nohám. Po ukončení aktivity zisťujem otázkami spätnú väzbu. Povzbudenie do života (formačný prvok) Na konci hodiny ešte raz pripomeniem žiakom, aby ich ústa slúžili na chválu a oslavu Boha, nie na rozprávanie vulgárnych slov. ZÁVER Zadanie a vysvetlenie domácej úlohy (5 min)

22

Za domácu úlohu majú žiaci kontrolovať sa ako rozprávajú a pri každom zbytočnom vyslovení mena Ježiš majú za úlohu v duchu si pomyslieť prosbu : Prosím, pomôž mi! Odpusť mi alebo milujem ťa! Zhodnotenie vyučovacej hodiny a jej záver (2 min) Po krátkom zhodnotení vyučovacej hodiny ukončím stretnutie krátkou modlitbou chvály a vďaky. Overené prínosy a odporúčania pre prax: V tretej ukážke vyučovacej hodiny používam štyri prvky dramatoterapie: pantomímu, etudu, techniku využívania masky a rolovú hru. Pantomímu využívam v úvodnej časti hodiny, na preopakovanie témy minulého stretnutia a zároveň ju využívam ako motivačný prvok do novej témy. Pantomímu som stvárňovala ja, kvôli tomu, že je to prvok dramatoterapie, ktorý, ako som spomínala v teoretickej časti práce, môžu stvárňovať vyspelejší hráči, pretože pohybom vyjadrujeme dej vnútornou rečou. Pantomímu hranú žiakmi odporúčam využívať až vo vyšších ročníkoch – ôsmom a deviatom. Vždy je nutné pred hrou upovedomiť žiakov, akú postavu stvárňujú, kde sa nachádzajú, čo robia, aby lepšie pochopili text a celým telom vyjadrili dej. Žiaci vnímali môj prejav zúčastnene – páčilo sa im to, vtiahlo ich to do deja a nútilo rozmýšľať, čo stvárňujem. Boli však aj žiaci, ktorí sa na tom zabávali a pôsobili rušivo. Napriek tomu pantomímu považujem metodicky za vhodnejšiu formu opakovania z hľadiska fixácie učiva, ako slovné opakovanie. Druhou využitou technikou bola etuda, v ktorej žiaci využívali hranie rolí – konkrétne leva. Išlo o etudu s imaginárnym konaním – lev, ktorý skákal, bol hladný a zlostný a lev, ktorý sa cítil pokojne a dobre. Táto technika pomohla žiakom rozvíjať schopnosť čo najzrozumiteľnejšie vyjadriť to, čo chceli povedať. Pomohla im vcítiť sa do situácie leva. Pomohla im pri precvičovaní pohybov hlavy, rúk, nôh a celého tela. Nastavila žiakom zrkadlo, ktoré im ukázalo, že niekedy človek nemusí povedať ani slovo a jeho gestá a telo prezradia, ako sa cíti a čo prežíva. Táto technika bola umocnená využívaním masky, ktorú si sami vyrobili (pred nasadením masky je potrebné upozorniť žiakov na pravidlá správania sa počas aktivity – neubližujeme, neohrozujeme iných, nenarážame do iných, nepobehujeme, nekričíme. Taktiež je potrebné oznámiť im, čo ich čaká, ak pravidlá nebudú dodržiavať). Maska pomohla žiakom uvoľniť napätie. Odrazu to neboli oni, ale levy. Dodávala im istotu, pocit bezpečia a umožnila im viac riskovať a prejaviť sa bez zábran. Deti sa v nej cítili neviditeľné, pretože som im nemohla čítať z tváre – nevidela som ich mimiku. Avšak napriek tomu vďaka odviazanosti detí som odkryla osobnostné črty a problémy v kolektíve, ktoré som dovtedy nevidela. Do hry sa zapojili aj deti, ktoré mali mrzutú náladu. Maska im pomohla zabudnúť na problém, rozosmiala ich a priviedla na iné myšlienky. Asi u dvoch žiakov, ktorí sa snažia pravidelne na seba upútavať pozornosť, malo nasadenie masky negatívny vplyv – začali sa predvádzať, „šaškovať“ a nekontrolovane pobehovať po triede. V tej chvíli ich aktivita bola zastavená a masky boli odobraté. Iné negatívne skutočnosti som nezaznamenala. Pri využívaní masky u mladších žiakov s mentálnym postihnutím môžeme očakávať aj tieto negatívne javy: môžu plakať a mať strach z nasadenia si masky a môžu mať pri nasadenej maske fóbiu – pocit samoty a izolácie. Preto je potrebné poznať diagnózu dieťaťa, s ktorým idem pracovať a u detí nesmelých a utiahnutých je vhodnejšie spočiatku používať masky pripevnené na paličke s otvorom na oči, aby si ich mohli kedykoľvek odtiahnuť od tváre. Môžeme u detí využívať aj masku maľovanú priamo na tvári – make-up. Avšak u mladších žiakov je potrebné najprv ukázať maľovanie na sebe (môžeme dovoliť deťom, aby nás oni maľovali s farbami na

23

tvár – z hygienického hľadiska je vhodnejšie použitie štetca) alebo maľovanie prstom na zrkadlo. Ak deti vidia, že im nič nehrozí, zväčša sa osmelia a dovolia, aby ste ich namaľovali. Aktivitu je potrebné ihneď ukončiť, ak je narušená disciplína. Tak si deti zapamätajú, že ak dodržiavajú pravidlá, dosiahnu posilnenie, ak porušujú pravidlá, posilnenie je im hneď odobraté. Tak, ako boli odobraté masky dvoch žiakov. Ak to dovoľuje čas, odporúčam urobiť zhodnotenie aktivity. Podnietiť deti, aby povedali ako sa v maske cítili, čo ich počas hry napadlo, prečo si danú masku vybrali a akú masku by si chceli vybrať v budúcnosti. Všetky tieto informácie slúžia ako diagnostický materiál a pre lepšie spoznanie a pochopenie dieťaťa. Aj túto formu odporúčam často používať. Deti, ktoré sú hyperaktívne, potrebujú striedať činnosti a byť v pohybe. Táto aktivita im to umožní.

24

ZÁVER Hlavným cieľom mojej práce „Využitie dramatoterapie na hodinách náboženskej výchovy na ŠZŠ“ bolo ponúknuť praktické ukážky zážitkových vyučovacích hodín náboženskej výchovy pre 1. – 9. ročník ŠZŠ s využitím prvkom dramatoterapie, konkrétne rolovej hry, improvizácie, bábkovej a maňuškovej hry, pantomímy, etudy, techniky využívajúcej masky a zároveň ponúknuť overené prínosy a odporúčania pre pedagogickú prax. Každá hodina s využitím prvkov dramatoterapie bola, je a vždy bude osobitá, svojská a výnimočná, pretože sa v nej menia hráči a aj ich momentálne stavy a nálady. Preto je pre pedagóga neustálym zdrojom prekvapení, informácií a nového pohľadu na žiakov, ale aj na seba. Verím, že ponúknutá OPS bude zdrojom inšpirácie pre učiteľov a cez ich pôsobenie aj pre žiakov a otvorí im nové horizonty prežívania a spoznávania sa navzájom.

25

26

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV 1. ERTA, A. 2012. Úspešne proti stresu. Vydavateľstvo H. Rademann GmbH, Ludinghausen. 2012. 4 s. ISBN: 978-3-941451-47-6 2. IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. 1988. Slovník cudzích slov pre školu a prax. 1. vydanie. SPN, Bratislava. 1988. ISBN: 067-004-88 3. MAJZLANOVÁ, K. 2004. Dramatoterapia v liečebnej pedagogike. 2. vydanie. IRIS, Bratislava. 2004. ISBN: 80-89018-65-3 4. Sväté písmo Starého i Nového zákona. 2. vydanie. Spolok svätého Vojtecha, Trnava. 2009. ISBN: 7162-777-7 5. VÁGNEROVÁ, M. 2004. Psychopatologie pro pomáhající profese. 3. vydanie. Portál, s.r.o., Praha. 2004. ISBN: 80-7178-802-3

Internetové zdroje 6. Definície pre cudzie slovo psychodráma [online]. cudzieslova.sk, [cit. 12.10.2013]. Dostupné na www: http://www.cudzieslova.sk/hladanie/psychodráma 7. Školský vzdelávací program. 2012. Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. ISCED 1 – primárne vzdelávanie. [online]. [cit. 11.10.2013]. Dostupné na www: http://szsimasarykova.edupage.org/files/SkVP_A_variant_2012.pdf

27

28

ZOZNAM PRÍLOH Príloha 1 Dieťa v maternici Príloha 2 Pieseň „Poslal Boh anjela“ Príloha 3 Model dieťaťa v 12 týždni od počatia Príloha 4 Myšlienková mapa Pôst – znamenie kríža Príloha 5 Pracovný list Pôst – znamenie kríža Príloha 6 Žalm 29 Príloha 7 Mojžiš a kamenné tabule Príloha 8 Šablóna masky leva Príloha 9 Bl. Pavol Peter Gojdič, Vasiľ Hopko, Zdenka Schelingová Príloha 10 Dramatizácia biblického príbehu o Jonášovi

29

Príloha 1 Dieťa v maternici

25. marec Prameň: http://najmama.aktuality.sk/clanok/226661/dnes-je-den-pocateho-dietata/

30

Príloha 2 Pieseň „Poslal Boh anjela“

POSLAL BOH ANJELA A D E7 A 1. Poslal Boh anjela, meno má Gabriel, D h H4 H7 E E 7 navštívi s posolstvom zem zvanú Izrael. A D E7 A Tam čaká Mária v mestečku Nazaret, D h E7 A Syn sa jej narodí, vykúpi celý svet. 2. Cestu mu pripravil hlas Božích prorokov, tí nás zvú k pokániu, vzdávať sa nárokov. Veď sa Boh ponížil, slávy trón nečaká, prichádza s nami žiť ako Syn človeka. 3. Preto dnes s Máriou duša ťa velebí: Ty si Boh spasenia, svetlo si na nebi. S kráľovstvom pokoja prichádzaš teraz k nám, srdce Ti, Pane môj, pripravím teraz sám. 4. Pomôž mi, Pane môj, dieťaťom dobrým byť, radosť len rozdávať, v milosti Tvojej žiť. Príď už, príď, Pane náš, vrúcne Ťa voláme, príchod Tvoj medzi nás radostne čakáme.

31

Príloha 3 Model dieťaťa v 12 týždni od počatia

Prameň:http://www.lpp.sk/index.php?option=com_hikashop&ctrl=product&task=show &cid=9&name=model-pocateho-dietata&Itemid=306

32

Príloha 4 Myšlienková mapa pôst – znamenie kríža

Prameň: vlastný návrh

33

Príloha 5 Pracovný list Pôst – znamenie kríža Tematický celok: DOPLNKOVÁ TÉMA

PÔST – ZNAMENIE KRÍŽA Nové pojmy: Krížová cesta. 1. Doplň do textu slová: Popolcovou, 40, pokánia, pokrmu, utrpením, almužny Obdobie pôstu začína ................................... stredou a končí Kvetnou nedeľou. Trvá ........ dní. Je to prípravné obdobie pred slávnosťou Veľkej noci. Pôst je obdobím .......................... a vnútorného očisťovania sa. Je obdobím odriekania pôžitkov, ako zábavy, ............................. . Je obdobím modlitby a rozjímania nad Ježišovým ............................... a smrťou, je obdobím zriekania sa a dávania ............................. . Je novou šancou stať sa lepším človekom. 2. Vyfarbi obrázok kajúcnika – človeka, ktorý si „zametá“ svoje vnútro a do krížov napíš, čo by si vo svojom duchovnom živote chcel zmeniť. Vlastnými slovami popros Boha o odpustenie a uzdravenie nedostatkov.

Obrázok 33 Pôst

Prameň: Boardmaker Prameň: vlastný návrh

34

Príloha 6 Žalm 29

Žalm 29 (28) Chválospev na Pánovo meno

Dávidov žalm. Vzdávajte Pánovi, synovia Boží, vzdávajte Pánovi slávu a moc. Vzdávajte Pánovi slávu hodnú jeho mena, v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi. 1

2

Hlas Pánov nad vodami; zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami! Hlas Pánov – taký mohutný! Hlas Pánov – taký veľkolepý! 3

4

Hlas Pánov láme cédre aj libanonské cédre láme Pán. Libanon rozkýva do tanca ako teliatko a Sarion ako byvolča. 5

6

Hlas Pánov metá blesky ohnivé, hlas Pánov púšťou otriasa, Pán otriasa púšťou Kádeš. Hlas Pánov urýchľuje pôrod jeleníc, obnažuje húštiny. A v jeho chráme všetci volajú: Sláva! 7

8

9

Pán tróni nad záplavami vôd, Pán bude tróniť ako večný kráľ. Pán dá silu svojmu ľudu, Pán požehná svoj ľud pokojom. 10

11

35

Príloha 7 Mojžiš a kamenné tabule

Prameň: http://www.delet.sk/zivot-a-judaizmus/nabozenstvo/ako-vyzeralo-desatoroktore-dostal-mojzis

36

Príloha 8 Šablóna masky leva

Prameň: http://www.oslavuj.sk/karnevalove-masky-pre-deti/7081

37

Príloha 9 Bl. Pavol Peter Gojdič, Vasiľ Hopko, Zdenka Schelingová

Prameň: http://www.grkat.nfo.sk/Texty/Gojdickr.html

Prameň: http://www.igw-resch-verlag.at/santibeati/index.html?http://www.igwresch-verlag.at/santibeati/vol6/hopko.html

Prameň: http://kloster-ingenbohl.ch/lebensordnung/Zdenka.htm

38

Príloha 10 Dramatizácia biblického príbehu o Jonášovi Jonáš: ahoj deti, ja sa volám Jonáš. Som synom Amatiho. Prišiel som k vám, aby som vám rozpovedal svoj príbeh. Ste zvedavé? V jeden pekný deň, keď som si len tak odpočíval v tieni stromu, prehovoril ku mne Pán (Boha predstavuje kríž, ktorý je umiestnený nad hlavou Jonáša): „Jonáš, Jonáš, vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu, že ich zloba vystúpila predo mňa.“ Jonáš: Vystrašil som sa a povedal som Bohu: no určite, ja mám ísť k cudzím ľuďom a povedať im, že sa na nich hneváš? Nehnevaj sa Bože, ale ja na to nemám. Nájdi si niekoho šikovnejšieho, múdrejšieho, ja, ja,.....maj sa...... A utiekol som k moru, do mesta Joppe, kde som uvidel loď, ktorá práve išla do Taršišu. Zavolal som na námorníkov: Haló, chlapi, nevezmete ma do Taršišu? (na scéne je plastová, alebo papierová loďka, ktorá pláva. Na loďke sú aj ďalšie tri figúrky námorníkov) Námorníci: Poď, ale rýchlo, lebo práve odchádzame. Odkiaľ si? Jonáš: Ja som Hebrej a idem do Taršišu. Námorníci: Tak sa tu cíť dobre. Jonáš: Hneď som sa zišiel do vnútra lode a uložil som sa spať. V tom Boh zoslal na more silnú búrku. Námorníci: Stiahnite plachty! Čerpajte vodu z lode! Prosbe našich bohov: Dobre, ja začnem prvý – boh more, prosím utíš sa! Nepočuje ma, skús ty. Dobre – boh slnko, prosím o záchranu! Ani mňa nepočuje! Kapitán, skús poprosiť ty. Bože vetra, prosím ťa ja, kapitán, utíš búrku! Ani trochu sa neutíšila! Hoďme si teda lós a zistime, kvôli komu sa na nás boh hnevá. Jonáš: A tak zistili, že vinníkom som ja. Začali ma hľadať, až ma našli spať. Kapitán: Čože, ty spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nás a nezahynieme. Čo si urobil? Prečo nás stihlo toto nešťastie? Jonáš: Utekám pred Pánom, pretože ma poslal do Ninive a nechcel som ísť. Námorníci: Čo máme teda s tebou urobiť, aby sa more pod nami utíšilo? Jonáš: Povedal som im: Hoďte ma do mora, potom sa búrka utíši. Ale mužovia ma nechceli vyhodiť do mora a pokúšali sa priveslovať k brehu. Ale búrka stále silnela a nepodarilo sa im to. Preto ma na moju prosbu zobrali a hodili do mora. Len čo to urobili, búrka sa utíšila. Myslel som si, že umriem. Ale v tom sa stal zázrak. Priplávala ku mne veľká ryba (maňuška ryby, ktorá otvára ústa) a zhltla ma. Kľakol som si v jej útrobách a začal som sa modliť. Takto som sa modlil a prosil Boha o záchranu tri dni a tri noci. A Boh rybe prikázal, aby ma vydala na suchú zem. Bol som šťastný, že žijem. Tu sa ku mne opäť prihovoril Boh: Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a povedz ľuďom, že o 40 dní prídem a ich mesto rozvrátim! Jonáš: urobil som, ako mi Pán povedal. Keď to ninivský kráľ počul, vstal, zhodil zo seba plášť, obliekol si vrecovinu a posadil sa do popola (figúrky – všetky, čo mám, posadím na vrecovinu a kráľa do mištičky s popolom). A takto volal v Ninive: Kráľ: Nariadenie kráľa a jeho veľmožov je toto: Ľudia a zvieratá, statok a ovce nech nič neokúsia, nech sa nepasú a vodu nech nepijú! Ľudia i zvieratá nech sa poobliekajú do vrecovín, nech hlasno volajú k Bohu a nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré má v rukách. Ktovie, možno sa Boh odvráti a zmiluje sa – odvráti sa od svojho hnevu a nezahynieme. Jonáš: A Boh videl ich skutky, že sa polepšili a zmiloval sa nad nimi a nepostihol ich nešťastím. Ale mne, Jonášovi sa to nepáčilo a nahneval som sa, prečo im Boh odpustil. A Boh mi to vysvetlil takto: keď som sedel pod strieškou, pálilo slnko. A Boh rozkázal kríku, aby vyrástol a robil mi tieň. Na druhý deň rozkázal Boh červíkom, aby krík zničili. A tak mi slnko pražilo na hlavu. Zasa som sa nazlostil na Boha, že nechal zničiť taký dobrý krík. A Boh mi povedal: Jonáš, Jonáš, ty ľutuješ krík, ktorý si nezasadil, ani sa o neho nestaral. A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom žije viac ako 120 000 ľudí a veľa zvierat? A tak som sa zahanbil a pochopil. Deti, čo som pochopil? Viete? No predsa to, že Boh nás veľmi miluje a dáva nám každý nový deň ako šancu na polepšenie sa. Aj vy občas niečo

39

vystrojíte, však? Občas nepočúvnete doma, v škole.... Práve teraz nám Boh dáva novú šancu zmeniť sa. Tak to skúsme. Ahoj!!!

40