Výživa mladej generácie MUDr. A.Béderová, CSc RÚVZ Bratislava
Výživa dieťaťa – to nie je menšia porcia dospelého Pestrá , optimálne vybalancovaná strava zabezpečí okrem
základných kaloriferných a stavebných živín aj dostatočný príjem ochranných látok, aj cca 50 esenciálnych nutrientov – napr. niekoľko aminokyselín, mastných kyselín, vitamínov, minerálov, stopových prvkov. Optimálne výškové a hmotnostné prírastky, budovanie vnútorných systémov, psychický vývoj vyžadujú energetickú a biologickú vyváženosť
Životospráva a zdravotne - nutričná gramotnosť Podiel životného štýlu a výživy v etiopatogenéze voľnoradikálových ochorení
(kardiovaskulárne, onkologické,
diabetes, obezita) je 30 -70%. Základné stravovacie návyky sa budujú od detstva, vzor – rodičia sú ťažiskoví, zdravotníctvo a školstvo doplnkoví Deficit nutričnej prevencie – 55% populácie podceňuje RF vyplývajúce zo zlej životosprávy a výživy Absencia zdravotno-nutričných vedomostí vedie k propagácii a uplatňovaniu nevedeckých názorov a postupov nevhodných pre mladý organizmus – delená strava, alternatívne smery, strava podľa krvných skupín..........anorexia, bulímia, ortorexia
Súčasné charakteristiky: Zlý výživový režim – rozloženie stravy nezodpovedá psychickej a fyzickej záťaži v priebehu dňa Pozitívna energetická bilancia – nízka pohybová aktivita Kvantitatívna dostatočnosť až nadmernosť Kvalitatívna disbalancia – nevyvážený podiel kaloriferných živín porušený trojpomer B : T : S Prekračovanie OD bielkovín Nižší podiel rastlinných bielkovín
(odp - 2/3 ž : 1/3 r)
Prekračovanie OD tukov (64% skryté tuky) Nižší príjem esenciálnych MK LA - EPA, DHA Nízky príjem polysacharidov Vysoký príjem jednoduchých cukrov- sacharózy – (16% dopor. 10%) Deficit ochranných nutrientov: vlákniny, vitamínov, antioxidantov, flavonoidov...
Bielkoviny - energetický podiel 5,8 - 8,7% zdroje aminokyselín – základné stavebné jednotky novotvorba a obnova tkanív, telových tekutín podmieňujú životné pochody, imunitu, hormóny, genetické informácie dokonalá proteo-syntéza vyžaduje 18 AK (8esn +10neesn) v detskom veku 20 AK (arginín a histidín ) Biologická hodnota bielkoviny – množstvo telových bielkovín v g ktoré vzniknú zo 100g skonzumovanej bielkoviny Využiteľnosť bielkoviny – porovnávame s referenčnou bielkovinou slepačieho vajca (100%), ktorá poskytuje dokonalé AK spektrum Bielkovinové minimum – nevyhnutné množstvo bielkovín na zachovanie dusíkovej bilancie na spodnej hranici fyziologického rozptylu
Tuky vo výžive – energetický podiel 25 - 30%
Tuk v potrave– funkcia nešpecifická - zdroj energie špecifická – nosič vitamínov, esenciálnych MK zdroj látok nežiadúcich- insekticídov, herbicídov, karcinogénov
Tuk v organizme - súčasť bunkových membrán, prekurzor bioaktívnych látok regulujúcich obehový a imunitný systém, hormónov, žlčových kyselín, zdroj energie Základné zložky tuku - MK
Nasýtené MK
k. laurová, myristová, stearová, palmitová
Nenasýtené MK
Esenciálne MK- Linolová,
mononenasýtené n9 – k. olejová, k. palmitoolejová polynenasýtené n6 – k. linolová polynenasýtené n3 – k. linolénová, EPA, DHA desaturá desaturácia -elongá elongácia
linolénová, arachidonová
Tukový vzorec – tretinové pravidlo SFA : MUFA : PUFA
1/3 nasýtené mastné kyseliny - tlmia tvorbu LDL receptorov (vychytávačov) - pečeň vychytáva a spracováva z krvi menej LDL cholesterol - hladina LDL v krvi stúpa ! riziko atero - procesu stúpa zvyšuj tvorbu trombov, arytmie srdca
zdroj – tuky živočíšne- mlieko, výrobky, maslo, syr, slanina, masť, mäso najviac kokosový a palmový olej
1/3 mononenasýtené mastné kyseliny- znižujú celkový a LDL, tlmia lipiperoxidáciu
zdroj – rastlinné oleje, semená, oriešky, avokádo olivový olej - kyselina olejová - omega9
1/3 polynenasýtené mastné kyseliny – zvyšujú tvorbu LDL receptorov pečeň vychytáva a rozkladá z krvi viac LDL cholesterolu hladina LDL v krvi klesá ! riziko tvorby AS , krvných zrazenín klesá !
zdroj - nachádzajú sa hlavne v rastlinných tukoch a rybom tuku. omega-6
-
kyselina linolová, arachidonová
omega-3
-
kyselina alfa-linolénová, rybacie EPA , DHE-
zdroj – zelenina, olej zo semien, orechy, oriešky, mäso,vajcia, ryby, morské živočíchy Prekurzory prostaglandínov – ovplyvňujú NS, tráviacu, vylučovaciu a obehovú sústavu, reprodukčné procesy, imunitu tromboxánov – agregácia Tc , kontrakcie aorty leukotriénov - kontrakcie svalov prostacyklínov – vasodilatácia, inhibícia agregácie Tc Pomer n6 : n3 v príjme má byť 5 : 1
(realita 20 až 50 : 1)
Záver: Dôležitejšie ako celkové prijaté množstvo tukov je optimálna štruktúra MK a dodržaný tretinový pomer
Prečo n3 ? EPA – zvyšuje sústredenosť, pamäť, schopnosť percipovať informácie prenáša signály medzi miechou a mozgom deficit – poruchy pozornosti , depresie, hyperaktivita Komponenta látok protizápalových, antitrombotických....... DHA – stavebná zložka membrán srdcového svalu, sietnice, mozgu, potencuje vývoj mozgu plodu v 3 trimestri , upravuje dislipidémiu tlmí proces starnutia, zápalové a agregačné procesy deficit - Alzheimerova choroba, predčasné starnutie Účinok: hypolipidemický, protizápalový, antiagregačný, kardioprotektívny, antiarytmogénny, hypotonický, imunosupresívny, neuroprotektívny, neuroregulačný, metabolický, proliferačný Ochorenia: choroby srdca a ciev, ekzémy, dermatitídy, artritídy,GIT, poruchy imunity, psychické a neurologické ochorenie, onkoprocesy
Trans-izomery MK – zvyšujú hladinu TCH, LDL,TAG a znižujú hladinu HDL zhoršujú pomer HDL : LDL, zvyšujú tvorbu VKR Sú 10x rizikovejšie ako SFA !! Vznik T-MK: v bachore prežúvavcov PUFA - bakteriálna transformácia na TMK priemyselné stužovanie alebo hydrogenácia olejov - tuky napečenie zahrievanie a prepaľovanie nevhodných olejov a tukov Do 5gTMK /deň nehrozí žiadne zdravotné riziko Realita v EU 1,2 – 6,7g/deň Zdroje : tuk prežúvavcov- mlieko a mliečne výrobky , mäso, loj Stužené hydrogenizované tuky - trvanlivé pečivo, krekry, chipsy, lupienky, sušené polievky, omáčky, dresingy, náhrady šľahačky a majonézy Prepálené tuky - nadmerný príjem smažených pokrmov, fast-foody
Cholesterol - priateľ či nepriateľ Funkcie – štrukturálna zložka mozgového tkaniva lipidová zložka bunkových membrán prekurzor hormónov, žlčových kyselín, vitamínu D transport TAG
1/4 exogénny z potravy +3/4 endogénny v pečeni zo SFA Cholesterol v potrave – vplyv na sérové hladiny je len 10% - menší ako sa predpokladalo. Väčší vplyv majú SFA Vplyv MK na sérové lipidy Trans – MK nasýtené MK
zvyšujú TCH a LDL, znižujú HDL zvyšujú TCH a LDL aj HDL
mononenasýtené MK n9
znižujú TCH a LDL, mierne zvyšujú HDL
polynenasýtené MK n6 n3
znižujú TCH a LDL, zvyšujú HDL znižujú TAG
Rastlinné oleje pri kulinárnej úprave pokrmov !! Labilné polynenasýtené MK n6 a n3 na teplo, svetlo, kyslík !! Olej K.olejová n9
olivový 80%
K.linolová n6
7%
K. linolénová n3
1%
repkový 60% 20% 10%
slnečnicový sójový 20% 20% 70%
50%
1%
8%
Oleje na studenú kuchyňu (lisované za studena - olivový, repkový Bell, slnečnicový Heliol extra) Na tepelnú úpravu - krátky a nižší ohrev (Raciol, Heliol) Vyšší a dlhší ohrev (olivový raf, repkový Fritol, slnečnicový Oliol,) Tokoferoly – slnečnicový, repkový (panenský, rafinovaný) sójový málo
FYTOSTEROLY Fyziologické funkcie fytosterolov: znižujú hladinu LDL cholesterolu antikarcinogénne účinky antiaterosklerotické účinky protizápalový efekt antioxidačné účinky Najvýznamnejšie zdroje prírodných fytosterolov: oleje – repkový, kukuričný klíčkový, sezamový, púpalkový
cereálie, strukoviny
orechy, oriešky, semená
zelenina
Konjugovaná kyselina linolová – CLA
benefity
inhibuje lipigenézu zrýchľuje metabolický proces stimuluje lipolýzu v tukovom tkanive redukuje abdominálny tuk znižuje hladinu cholesterolu a triglyceridov v krvi podporuje imunitné procesy potláča potravinové alergie prevencia osteoporózy prevencia obezity Zdroje : hovädzie a ovčie mäso, mlieko a mliečne výrobky, slnečnicový a ľanový olej Zníženie konzumu hovädzieho (BSE) a preferencia nízkotučného mlieka a výrobkov znížilo príjem CLA - - nárast abdominálnej obezity?
Sacharidy – energetický podiel 60 – 65% Využiteľné sacharidy – monosacharidy - glukóza (hroznový cukor) fruktóza (ovocný cukor) galaktóza (zložka laktózy) disacharidy – sacharóza (repný, trstinový cukor) /glukóza+fruktóza/ maltóza laktóza (mliečny cukor) polysacharidy – škrob Nevyužiteľné polysacharidy - pektíny, gumy, hemicelulóza celulózy– hrubá vláknina Jednoduché rýchle cukry - mono a disacharidy – rýchle vstrebanie, vzostup glykémie a rýchle spálenie vyšší príjem sacharózy – hyperlipidémia ,prechodne TAG Mozog je absolútne závislý na pravidelnom prísune glukózy ovplyvňuje duševný výkon, pamäť, pohotovosť, percipáciu, rýchlo eliminuje pocit únavy
Homocysteín
Produkt metabolizmu AK, vzniká z metionínu
R.1990- významný rizikový faktor ateosklerózy
Poškodzuje endotel ciev, potláča jeho normálny rast, proliferácia hladkej svaloviny, tvorba tromboxanu, agregácia trombocytov, podporuje aktivitu fibrínu, zvyšuje tvorbu koagulačného faktora VII
Hcy-(5-15µmol) nárast o 5µmol zvyšuje riziko o 60-80%
Hcy – endogénne faktory – genetika, enzýmové poruchy exogénne – nutrícia- živ. bielkoviny – AK metionín, cysteín, karencia vit. B6, B12, kys.listová
Metabolizuje remetylačnou cestou –závislá na B12, B9 k.listovej transsulfuračnou cestou - závislá na B6
2/3 hyperhomocysteinémií sú zapríčinené karenciou vitamínov B6, B12 a B9 k. listovej deficitný príjem B12 – vegetariáni, vegáni, makrobiotici poruchy utilizácie vitamínov – starší ľudia, alkoholici OVD - k.listovej 200µg
preventívne odporúčania 400µg
Prevencia: prirodzené zdroje k.listovej- zelenina, strukoviny, mäso, vnútornosti, mlieko, syry, cereálie.... Suplementácia : u rizikových jedincov Fortifikácia : v USA fortifikujú múku, cereálie
Potravinové alergie – 4% dospelých a 6% detí - z väčšiny vyrastú Alergia je zle fungujúca imunita – neškodná látka je vnímaná ako riziko – alergén - reakcia tvorba protilátok tj proteínov ktoré alergén deaktivujú Rozlišovať alergiu a intoleranciu - odlišné klinické prejavy 14 najväčších potravinových alergénov: mlieko
orechy, semená
vajcia
arašidy
obilniny – glutén
horčica
ryby, kôrovce, mäkkýše sója, bôb zeler oxid siričitý (konzervant-sušené ovocie...)
Mlieko – dokonalá potravina Schopnosť dlhodobo udržať organizmus v dobrej kondícii v dostatočnom a optimálnom pomere všetky výživné a esenciálne látky - ľahko stráviteľné * Bielkoviny – kompletné spektrum aminokyselín * Sacharidy – laktóza sa štiepi na glukózu a galaktózu – v detstve významná zložka pre vývoj mozgu, nervových tkanív, termoreguláciu, črevnú mikroflóru a motilitu, resorpciu vápnika, fosforu, horčíka * Tuky – jemne emulgovaný, cholesterol – antagonista lecitín * 14 minerálnych látok – optimálny pomer vápnik:fosfor * 16 vitamínov
Alergia na mliečnu bielkovinu Laktózová intolerancia dočasná porucha štiepiť mliečny cukor laktózu - deficit enzýmu laktázy Deficit vrodený – zriedkavý výskyt u novorodencov fyziologický - stúpa s vekom Človek lovec nepil mlieko zvierat, aktivita enzýmu po ukončení dojčenia klesala, chovom zvierat potreba enzýmu stúpala dočasný - po vírusových a parazitárnych ochoreniach črevná sliznica sa dokáže zotaviť
Teritoriálne rozdiely laktózovej intolerancie •
Severské krajiny – intolerancia veľmi zriedkavá • Menej slnečného žiarenia – menej vitamínu D • Kompenzácia vitamínu z mliečnych zdrojov • Laktózová intolerancia výnimočná
•
Stredozemné pásmo – intolerancia 28%
•
Slovenská republika – intolerancia 12-14%
•
Južanské krajiny – intolerancia veľmi častá 80% • Dostatok slnečného žiarenia, dostatok vitamínu D • Nie je potreba kompenzácie vitamínu z mliečnych zdrojov • Laktózová intolerancia vysoká • Černoši, rómovia
Kyslomliečne výrobky a syry Vysoká nutričná hodnota a ľahká stráviteľnosť Prechod na pevnú stravu po ukončení dojčenia • Úprava črevnej mikroflóry 85% : 15% • Prírodné antibiotiká tlmia hnilobné procesy, tvorbu toxínov • Znížený obsah laktózy – dobrá tolerancia • Pozitívne efekty pri tráviacich ťažkostiach • Posilňujú imunitu • Atopický ekzém, mykózy, candidózy - ústup • Chronická bolesť brucha u detí po 3 týždňoch - ústup • Znižujú cholesterol
• Syry neutralizujú kyslé prostredie v ústach Znižujú riziko zubného kazu Tuk a vápnik prechádza do slín a chráni pred demineralizáciou Prevencia – posledný chod každého menu = syr
FLAVONOIDY - antioxidanty Význam rastlín pri udržiavaní zdravia – empíria WHO – 80% svetovej populácie využíva v primárnej prevencii rastlinné extrakty a ich komponenty. Mnohé lieky majú rastlinný pôvod rezerpín, kys.salicylová, morfín,atropín, efedrín, laxanciá........ Flavonoidy – polyfenolové zlúčeniny syntetizované v rastlinách z aromatických AK - fenylalanínu a tyrozínu V rastlinách zodpovedajú za farbu, opelenie, ochranu pred UV žiarením, pred patogénmi, pred predátormi. Popísaných 4000 druhov, vo výžive cca 20 Vitamín P – pôvodné označenie z r.1930 – antioxidanty účinné vo vodnom aj lipofilnom prostredí –synergické pôsobenie s vit C,E
Antioxidačné pôsobenie flavonoidov: lapače VR – inhibujú lipoperoxidáciu chelatácia – do komplexov viažu kovy – voľné by zvyšovali tvorbu VR tlmia enzýmy- ktoré spúšťajú kaskády metabolizmu k.arachidonovej čím tlmia vznik VR synergicky kooperujú s vitamínmi A,E,beta-karotén, predlžujú a posilňujú ich účinok, skracujú ich regeneráciu Zdroje pre človeka: ovocie, zelenina, semená, orechy, koreniny, čaje, víno Vysoký obsah má cibuľa, cesnak, pór, citrusy - červený grep, jablková šupka, kapusta, čučoriedky, zeler, petržlen, bobuľové ovocie, čaje, káva, červené víno Denný príjem potravou – 0,5 – 1g
Preferujeme surovú zeleninu - termolabilné vitamíny a enzýmy naopak mierne zahriatie betakaroténu zvyšuje jeho využiteľnosť , farbivo lykopén z varených paradajok sa lepšie vstrebe Synergické pôsobenie všetkých bioaktívnych látok prítomných v čerstvom ovocí a zelenine znižuje riziko rakoviny Riziko vzniku rakoviny je u ľudí s dostatočným príjmom ovocia a zeleniny o 50% nižšie – Univerzita California Švajčiarska 12 roč štúdia potvrdila - deficitné hladiny vit A a betakaroténu korelovali s vyšším výskytom rakoviny pľúc deficitné hladiny vit C so sklonom k rakovine GIT Dostatočný príjem bioaktívnych ochranných nutrientov znižuje riziko rakoviny ústnej dutiny, hltanu a žalúdka o 80% pažeráka a pľúc o 30%, hrubého čreva a konečníka o 20% hormonálne podmienené nádory – prsník, vaječníky, maternica prostata
Fazuľa –obsahuje fytoestrogény tlmia estrogény – rakovina prsníkov Nižší výskyt Ca prsníka u hispániek sa pripisuje aj častej konzumácii tmavej fazule Sója – blokuje estrogény – tlmí hormonálne podmienené typy Ca prsník, prostata stimuluje proteázy - tlmia onkoproces pažeráka, pľúc, čreva, pankreasu, pečene genistein, saponíny a fytosteríny posilňujú imunitu, blokujú nitrozamíny, tlmia onkoproces U nás priemerná spotreba fytosterínov 80mg/denne , ázijská strava 400mg Čaj zelený obsahuje katechíny v experimente blokoval u myší Ca kože o 87% , Ca žalúdka o 58%, pľúc o 56% Citrusy – karoteny, flavonoidy, terpény......až 58 protirakovinových látok v experimente neutralizovali chemické karcinogény Úvaha – výrazný vzostup konzumu citrusov v USA sprevádzaný dramatickým poklesom rakoviny žalúdka
Alternatívna výživa: semivegetariáni, lakto-ovovegetariáni, vegáni Esenciálne zložky výživy v rastlinnej strave : chýbajú – vitamín D, vitamín B12, vyššie polynenasýtené MK, taurín sú len v menšom množstve – esenciálne aminokyseliny, karnitín, Ca ťažšie sa utilizujú – Fe, Ca, Zn Pozitíva nižší príjem tukov a cholesterolu preferencia rastlinných tukov s vyšším obsahom mono a polynenasýtených MK vyšší príjem antioxidačných vitamínov C,E a b- karoténu nižšie hodnoty rizikových lipidových parametrov v sére vyššie hodnoty esenciálnych antioxidantov v sére
Negatíva zistené v štúdii VUV vyššia prevalencia hypoalbuminémie ( 56%vegáni, 38% laktoovo, 0% omnivori) nižší príjem esenciálnych aminokyselín metionínu a lyzínu (nižší obsah v rastlinných bielkovinách) nižšie hodnoty karnitínu (syntetizuje sa z metionínu a lyzínu) vyššia prevalencia hypokarnitinémie u vegánov 53%, laktoovo 18%, omnivor 3% nižšie hodnoty glutatiónu u vegánov (syntetizuje sa z metionínu) inhibícia absorpcie železa, vápnika, zinku z dôvodu vyššieho príjmu kys. fytovej, vlákniny a kys.oxaloctovej nižšie sérové hladiny a vyššia prevalencia hyposiderinémie, hypokalcinémie, hypozinkémie
vyššia hladina toxického kadmia v sére vyššia prevalencia v pásme zdravotného rizika >5mg/l vysoká prevalencia deficitných hladín vitamínu B12 v sére ( 78% u vegánov, 26% laktoovo) vyšší výskyt miernej hyperhomocysteinémie z nedostatku vit. B12 (51% u vegánov, 29% laktoovo, 5% u omnivorov)
Charakteristika súboru OMNIVORI
VEGETARIÁNI
VEGÁNI
n ( chlapci+dievčatá)
39 (19+20)
35 (17+18)
19(7+12)
vekové rozpätie (r)
11-14
12-14
11-14
priemerný vek (r)
13.2 ± 0.2
13.2 ± 0.2
12.8 ± 0.4
hmotnosť (kg)
48.4 ± 1.9
46.8 ± 1.2
39.8 ± 2.8 o*
výška (cm)
160.5 ± 2.3
164.2 ± 1.3
154.2 ± 4.7
doba vegetariánstva (r)
--
3.4 ± 0.5
3.2 ± 0.8
* vegetariáni a vegáni vs omnivori o vegáni vs vegetariáni
Priemerné hladiny Fe, vit C v sére - prevalencia sublimitných hladín v% OMNIVORI
VEGETARIÁNI
VEGÁNI
železo ( µmol/l)
21.4 ± 0.5
17.7 ± 0.6 ***
14.4 ± 0.9 ***oo
< 18 µmol/l
11%
33%
78%
vitamín C ( µmol/l)
54.7 ± 2.7
80.0 ± 3.7 ***
80.9 ± 8.7 ***
< 39.7 µmol/l
26%
0%
0%
< 50 µmol/l
47%
7%
11%
* vegetariáni a vegáni vs omnivori o vegáni vs vegetariáni
oo**P<0.01
*** P<0.001
Sérové hladiny a príjem železa, vápnika a zinku u dospievajúcich VEGETARIÁNI Fe hladina v sére
OMNIVORI
17,28 ± 0,39***
23,1 ± 0,27
< 16µ µmol/l
20,7%
0%
denný príjem - OVD
173%
148%
% príjmu z rastl. zdrojov
90%
64%
2,03 ± 0,05***
2,34 ± 0,04
28,3%
7,3%
denný príjem - OVD
64%
67%
% príjmu z rastl. zdrojov
53%
40%
15,26 ± 0,21*
16,2 ± 0,36
11,3%
1,8%
denný príjem OVD
90%
64%
% príjmu z rastl. zdrojov
80%
39%
Ca - hladina v sére < 2,0 µmol/l
Zn hladina v sére < 10,7 µmol/l
Deficit Fe je rizikom vegetariánskeho a vegánskeko stravovania detí, dospievajúcich a žien v gravidite a počas laktácie Príjem železa u alternatívnych skupín bol vysoký, avšak u laktoovovegetariánov prevažne a u vegánov výlučne len z rastlinných zdrojov. Je potvrdené, že využiteľnosť železa z rastlinných produktov je len 3%-ná a napriek vysokému príjmu vitamínu C, ktorý absorpciu železa zvyšuje, nestačilo na zabezpečenie optimálnej hladiny Fe v sére.
Experimentálne a klinické štúdie potvrdzujú,
že
deficit Fe
negatívne ovplyvňuje metabolizmus esenciálnych mastných kyselín U detí s proteín-energetickou malnutríciou a miernou anémiou boli namerané nízke hodnoty celkových esenciálnych mastných kyselín Úloha Fe v metabolizme dlhoreťazcových mastných kyselín spočíva v ovplyvnení aktivity delta6 desaturázy
Nedostatok železa negatívne ovplyvnil metabolizmus esenciálnych mastných kyselín u detí na alternatívnej výžive. Pre deficit potravinového zdroja, je jediná cesta vzniku vyšších polynenasýtených mastných kyselín desaturáciou a elongáciou z kyseliny linolovej a alfa-linolénovej. Železo je teda rizikom vegetariánskeho a vegánskeho stravovania detí aj z pohľadu vzniku vyšších polynenasýtených mastných kyselín.
Výživový režim v % Deti
Dospievajúci
Raňajky – pravidelne neje kompletné
62 17 43
Desiata – pravidelne mliečne výrobky ovocie
55 43 27
chl. 67 8 51
diev. 55 11 38
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
84 21 22
59 25 28
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obed - pravidelne ŠJ doma rýchle obč. denne 2-3x/týž.
95 54 41 6 13
71 49 22 14 18
73 38 35 8 11
Olovrant –pravidelne ovocie
40 29
31 21
26 44
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Večera - pravidelne studená
89 25
83 46
56 47
Frekvencia konzumácie vybraných potravín Deti
Dospievajúci
Mlieko denne nepije
63% 9%
Ml. výrobky denne nepravidelne neje
49% 47% 4%
42%
32% 21%
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
23% 44% 33%
63% 14%
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Syry denne
23%
35%
13%
Mäso preferencia hydiny a bravčoviny Ryby 2-3x/mes 24% neje 23%
27% 25%
Údeniny
29%
Ovocie denne ; dostatočne Zelen. denne ; dostatočne
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
denne
15%
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
65% ; 35% 26% ; 9%
44% ; 31%
50% ; 41% 26% ; 11%
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Sladkosti denne Chipsy,chrumky... 3-4x/týž
55% 34%
38% 56%
Školské bufety:
Bratislavské ZŠ a Gymnázium
Sortiment : bagety, pizza, hot-dog, kroasany, lupienky, chipsy, sladené nápoje Rozmiestnenie tovaru : mliečne výrobky, ovocie, zelenina a nesladené nápoje na menej viditeľnom mieste, Preferovanie horeuvedeného sortimentu Možnosť zámeny obedového lístka za rýchle občerstvenie v bufete : gymnazisti často využívali
Priemerný príjem a plnenie OVD v % 11-14 roč.
180 160
170 160
140
168
170
100 80
129
98
60
116
129
113 111
88
82
101
140
139 141
127
122
90
84
68
59
40
64 61
63
61
Neobézni
Obézni
Kys.listová
Vitamín C
Vi tamín E
b -karotén
Vitamín A
Železo
Vápnik
Cholesterol
Vláknina
Sacharidy
Bielkoviny
0
Lipidy
20 Energia
% OVD
120
Priemerný príjem a plnenie OVD v % 15-18 roč.
200 180 160
175 163 166
120 100 80 60
141 145
102
169
142 144
140
139 124
123
81
89
71
88
40
76
61
60
58
59
20
121
121
99
107
Neobézni
Obézni
Kys.listová
Vitamín C
Vitamín E
b -karotén
Vitamín A
Železo
Vápnik
Cholesterol
Lipidy
Vláknina
Sacharidy
Bielkoviny
0 Energia
% OVD
140
Priemerný príjem základných živín a vlákniny, plnenie OVD v % u 7-14 roč. DFNsP, UVZ, LFUK 200
Chlapci Dievčatá
100 190,0
83,1
116,1
171,6
77,5
Bielkoviny
Sacharidy
114,3 90,1
105,3
0 Tuky
Vláknina
ky s. nt
ky
pa
s.
203,3 203,0
113,5 108,1
104,5 88,8
76,9 66,6
92,7 87,2
87,8 75,8
119,5 123,6
250
vá
B6
á
ín ov
ac
to
én
l is
ot
ni
B2
B1
C
97,0 76,6
0 E
50
171,0 144,9
100
A
Priemerný príjem vitamínov a plnenie OVD v % u 7 – 14 roč. (straty pri finálnom konzume?)
Chlapci Dievčatá
200
150
Priemerný príjem vybraných minerálnych látok, plnenie OVD v % u 7–14 roč. 200
Chlapci Dievčatá
100
84,2
112,1 77,9
119,7
166,5
146,7
89,9
74,7
91,8
89,0
0 Vápnik
Horčík
Železo
Zinok
Meď
Trojpomer základných živín, podiel na tvorbe energie v % u 11-14 ročných
CH
D
12,9
14,2 8,7
8
OVD
28,7 51,5
52 63,3
Bielkoviny
35,1
Tuky
OVD
Sacharidy
63,1
Bielkoviny
28,2 34,3
Tuky
Sacharidy
Trojpomer základných živín, podiel na tvorbe energie v % u 15 – 18 ročných
CH
D
12,4 8,7
12,7 8
OVD
52,2
25,6
OVD
25,5
53,2 35,1
66,4
Bielkoviny
Tuky
Sacharidy
34,4
65,8
Bielkoviny
Tuky
Sacharidy
Prevalencia negatívnych nálezov u obéznych a neobéznych detí v %
11 – 14 roční
Chlapci
Dievčatá
neobézni
obézni
neobézne
obézne
Cholesterol celk. 5,0-5,19mmol/l
6,2
14,1
7,3
13,3
=>5,2mmol/l
15,6
29,6
19,5
20,4
HDL-cholesterol =<0.9mmol/l
2,8
4,5
2,3
11,6
TAG =>1,7mmol/l
3,6
22,5
4,7
13,3
LDL-cholesterol =>3,4mmol/l
14,9
25,4
18,2
19,6
RI
6,6
16,4
8,9
16,3
=>3
Prevalencia negat. nálezov u obéznych a neobéznych adolescentov v %
15 – 18 roční
Chlapci
Dievčatá
neobézni
obézni
neobézne
obézne
Cholesterol celk. 5,0-5,19mmol/l
4,2
9,5
7
5,2
=>5,2mmol/l
12,7
18,2
23,2
31,2
HDL-cholesterol =<0.9mmol/l
4,7
6,6
1,2
1,8
TAG =>1,7mmol/l
6,1
19,7
4,9
12,8
LDL-cholesterol =>3,4mmol/l
12,8
19,1
19,6
27,1
RI
10,4
20,6
9,4
18,7
=>3
Výživové doplnky - odporúčanie: • - Nekontrolované užívanie výživových doplnkov prináša riziká: - nadbytok môže mať toxické pôsobenie - nesprávna kombinácia môže vyvolať nežiaduce interakcie Ca, Fe - A, betakarotén, E – zvyšujú riziko úmrtia o 6-16% ?? - megadávky vit.C - močové kamene, Se- prooxidačne betakoroténu u fajčiarov onkoproces vyšší o 18% • Vitamínové výživové doplnky sú opodstatnené užívať len v čase ochorenia, rekonvalescencie, gravidity, laktácie, pri tráviacich poruchách... •
V prevencii preferujeme prirodzené zdroje ochranných nutrientov
• Synergické pôsobenie vitamínov, karotenoidov, minerálnych látok, enzýmov a flavonoidov prítomných v čerstvom ovocí a zelenine má vysoký benefit v prevencii voľnoradikálových ochorení • Benefit je vyšší ako pri užívaní syntetických prípravkov
Záver
Zachovať vyrovnanú energetickú bilanciu
Optimalizovať príjem bielkovín, zabezpečiť zastúpenie rastlinných
Obmedzovať tuky, zachovať tretinové pravidlo príjmu SFA:MUFA:PUFA
Dôraz na príjem EPA, DHE, esenciálne k.linolová, alfa-linolénová (6:1)
Zvýšiť konzum komplexných sacharidov – balastné látky, vláknina, vitamíny, minerály, bioaktívne látky
Obmedziť sacharózu pod 10% - sladkosti, sladené nápoje
Pravidelný výživový režim, optimálne energetické a biologické rozloženie do 5-6 dávok, neprijateľný západný model
Zvýšiť nutričnú gramotnosť mladej generácie
Zvýšiť účasť na školskom stravovaní – zatraktívniť obsah aj formu
Ďakujem za pozornosť
