2 Obsah
Vodohospodári spod Tatier v Českej republike
VD Nechranice
Dušan Novotník, závod Povodie Dunajca a Popradu, Poprad Foto: autor Vedenie závodu a pobočka Slovenskej vodohospodárskej spoločnosti pri závode Povodie Dunajca a Popradu v dňoch 14. - 17. septembra 2005 zorganizovali odbornú exkurziu po vodohospodárskych dielach a zariadeniach v Českej republike.
Vodohospodári spod Tatier v Českej republike
2
Tri otázky pre Ing. Mariána Miščíka
3
Niet pochýb o význame obidvoch „ jubilantiek“
3
Augustové povodne
5
Výstavba nových poldrov v Prešovskom kraji
5
Havarijné znečistenie
6
Popradčania organizovali
6
Strážne domy, ich stav v udržiavaní a využívaní
7
Obhliadka dvoch Johnsonových uzáverov
8
Hádanky
9
Jubilanti
10
Šport
10
Z činnosti Slovenskej vodohospodárskej spoločnosti
11
Foto 1. strana obálky: rieka Poprad
Okrem vodohospodárskych stavieb sme navštívili i kultúrne a historické pamiatky (zámok Louny, Hluboká, Vyšehrad a Hradčany). Z vtáčej perspektívy Petřínskej rozh adne sme si pozreli "stovežatú" Prahu. Po akovanie patrí všetkým, ktorí sa podie ali na príprave a realizácii tohto vydareného podujatia.
VN Lipno I.
Exkurzia bola zameraná na spoznanie systému a spôsobu riadenia vodného hospodárstva u našich susedov. Trasa bola navrhnutá tak, aby účastníci boli oboznámení s celou činnosou v navštívených povodiach. Navštívili sme závody Povodia Vltavy a Povodia Labe. Počas plavby lo ou po rieke Vltava v Prahe boli účastníci oboznámení s históriou Prahy, organizáciou vodného hospodárstva a hlavne s ničivými následkami povodne v roku 2002. Účastníkom bol podrobne vysvetlený ochranný systém proti ve kým vodám na pobrežných pozemkoch mesta Prahy. Z východiskového miesta Praha sme navštívili vodné stavby na rieke Vltava, vodnú nádrž (VN) Nechranice, VN Jordan v Tábore a najväčšiu VN v Českej republike - Lipno. Súčas ou prehliadky vodných stavieb bol aj sútok Vltavy a Labe v Mělníku. Odborný výklad na jednotlivých vodných stavbách, ako aj priamo na lodi zabezpečili riaditelia Povodí Vltavy a Labe.
Vltava - plavebná komora
o k t ó b e r
2 0 0 5
3 Tri otázky pre Ing. Mariána Miščíka, technicko-prevádzkového námestníka OZ Košice OTÁZKA č. 1: V tomto roku bol ukončený investičný projekt "Povodne na území Slovenska v rokoch 1997 - 1999, odstránenie následkov a preventívne opatrenia". Podarilo sa realizova zámery projektu? Projekt "Povodne na území Slovenska v rokoch 1997 - 1999, odstránenie následkov a preventívne opatrenia" bol v posledných piatich rokoch nosným investičným programom nie len v rámci nášho OZ, ale v rámci celého SVP, š.p.. Z celkového objemu 2 159 miliárd Sk na území nášho OZ sme preinvestovali 1 149 miliárd Sk na 35 stavbách. Boli zrekonštruované čerpacie stanice vnútorných vôd, niektoré úseky ochranných hrádzí a vybudované nové úpravy tokov. Zámery projektov sa podarilo realizova . Počas trvania projektu síce došlo k nieko kým zmenám v zozname zaradených stavieb, ale bolo to v našom záujme a na náš podnet. Do projektu boli dodatočne zaradené niektoré už v tom čase rozostavané stavby a bez financií zo Sociálneho fondu Centrálnej európskej banky (z úveru ktorej bol projekt z väčšej časti financovaný), by sme tieto stavby nedokázali ukonči . Ide napríklad o úpravy Hornádu v Košiciach, Torysy vo Ve kom Šariši, Popradu v Matejovciach a iné stavby. Na niektorých stavbách ešte dnes prebieha odstraňovanie závad, ale verím, že všetky budú v rámci záruk odstránené a stavby budú stopercentne slúži svojmu účelu. Chcel by som využi túto príležitos a po akova všetkým kolegom - spolupracovníkom, ktorí sa podie ali na príprave a realizácii projektu Povodne. Nebolo jednoduché v časovom strese a z poh adu legislatívy meniacom sa období pripravi a realizova tak rozsiahly investičný program. OTÁZKA č. 2: Aké sú perspektívy a možnosti financovania investičnej výstavby v nasledujúcom období? Vlastné investičné zdroje sú značne obmedzené. Naša pozornos sa teraz sústre uje na prípravu projektov s možnos ou financovania zo Štrukturálnych fondov. Boli schválené a sú podpísané štyri zmluvy s Ministerstvom životného prostredia SR o poskytnutí nenávratného finančného príspevku pre úpravy tokov: Starý jarok v Bystrom, Poprad v Ruskej Vôli, Šibská Voda v Bardejove a prítok č. 076 v Topo ovke v celkovej sume 43,8 mil. Sk. Pripravujeme aj al-
šie stavby. Črtá sa aj možnos získania alších finančných prostriedkov zo zdrojov švajčiarskej vlády (v rokoch 2004 - 2005 sme z týchto zdrojov realizovali rekonštrukciu Torysy v Prešove a výstavbu poldrov nad obcami Frička a Vyšný Tvarožec). Zo štátneho rozpočtu bude čerpanie investičných zdrojov v tomto roku iba 16 mil. Sk. Je všeobecne známe, že kvôli financovaniu výrazne mešká plnenie úloh tzv. "Programu protipovodňovej ochrany do roku 2010", ktorý bol schválený vládou SR. Takže také objemy investičnej výstavby ako v rokoch 2000 - 2005 nás asi v najbližších rokoch nečakajú. Okrem nedostatku zdrojov na investičnú výstavbu však nemôžem nespomenú aj problémy s financovaním nákupu strojov a zariadení na vykonávanie opráv a údržby a modernizáciu našej činnosti všeobecne. Hlboko pod úrovňou potrebného objemu finančných prostriedkov (stanoveného normatívom) sú aj naše možnosti financovania opráv a údržby, čo sa ve mi nepriaznivo prejavuje na stave nami spravovaných základných prostriedkov a tokov, začo sme ve mi často kritizovaní. Pritom oprava a údržba je do značnej miery aj prevenciou proti vzniku rozsiahlejších povodňových škôd a môže šetri náklady na investície. OTÁZKA č. 3: V minulom roku bola viackrát spomínaná tzv. jednotná organizačná štruktúra SVP a problematika normopočetného stavu pracovníkov. Čakajú nás v tomto smere nejaké zmeny v najbližšom období? Zúčastňoval som sa rokovaní na podnikovom riadite stve SVP pri návrhu jednotnej organizačnej štruktúry technických úsekov. Tieto rokovania prebiehali ešte v minulom roku, avšak mimoriadne udalosti ako povodne, problémy v Tatrách a iné, oddialili predloženie konečného návrhu. Bola prejednávaná a navrhnutá jednotná štruktúra technických úsekov odštepných závodov, závodov povodí, normopočetné stavy pracovníkov obsluhy vodných diel, čerpacích staníc a hatí a tiež počty poriečnych. V podmienkach nášho OZ by sa zmeny mali týka napr. odčlenenia oddelenia akosti vôd od odboru rozvoja a jeho začlenenia k odboru vodohospodárskych laboratórií, alebo pričlenenia oddelenia GIS k odboru rozvoja.
Zorganizovali sme medzinárodnú konferenciu k 40. výročiu Zemplínskej šíravy a 30. výročiu Bukovca
Niet pochýb o význame obidvoch „jubilantiek“ PhDr. Anna Pančurová , OZ Košice Foto: Ing. Stanislav Dobrotka, Dušan Marga, OZ Košice V priestoroch motela Kamenec na Zemplínskej šírave sa v dňoch 6. a 7. októbra stretli vodohospodári, zástupcovia štátnej správy i samosprávy, akademickej obce, spolupracujúcich organizácií zo Slovenska a z Ma arska na medzinárodnej konferencii k 40. výročiu prevádzky vodnej nádrže Zemplínska šírava a k 30. výročiu prevádzky vodárenskej nádrže Bukovec. Organizátori podujatia - Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. , Odštepný závod Košice, závod Povodie Laborca, Michalovce; závod Povodie Hornádu a Bodvy, Košice a pobočka Slovenskej vodohospodárskej spoločnosti pri SVP š. p. , OZ Košice - privítali takmer 120 účastníkov. "Nemôžem sa vyhnú emóciám, ktoré sa ma zmocňujú pri hodnotení významu vodnej nádrže Zemplínska šírava i vodárenskej nádrže Bukovec. Obidve diela za 40, resp. 30 rokov prevádzky dokázali svoju opodstatnenos . Prejavilo sa to na zvýšení efektivity Východoslovenskej nížiny i na zásobovaní mesta Košice pitnou vodou. Niet pochýb o pozitívnom dopade týchto nádrží na východoslovenský región. Prišiel čas po akova sa všetkým tým, ktorí sa podie ali na ich výstavbe i na ich doterajšej prevádzke". Aj takéto slová o k t ó b e r
odzneli v príhovore štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia /MŽP SR / Ing. Petra Stanka počas slávnostného otvorenia konferencie. Rados zo stretnutia netajil generálny riadite SVP, š.p. Ing. Aleš Mazáč: "Zišli sme sa v tomto prostredí, aby sme i takýmto spôsobom zdokumentovali funkčnos obidvoch nádrží, ktorých opodstatnenos dokázala história, aby sme sa po akovali tým, ktorí sa o túto funkčnos po celé roky starali a aby sme sa pokúsili o sformulovanie záverov pre budúcnos . Tak, aby tieto diela mohli plni aj alšie funkcie." Ing. Marián Supek, generálny riadite sekcie vôd MŽP SR, vo svojom príhovore zdôraznil, že by bol ve mi rád, keby sa vodohospodári mohli konečne stretnú aj pri odovzdávaní nového vodného diela do prevádzky vo východoslovenskom regióne. Rovnaké želanie vyslovil aj riadite Odštepného závodu Košice Ing. Vladimír Kundrát, ktorý pripomenul, že: "Priemerný vek 6 najväčších východoslovenských nádrží je vysoký. Očakávaný omladzovací proces neprišiel, ale verím, že sa ho dočkáme. Obidve jubilujúce nádrže majú viacero hydrotechnických zvláštností, splynuli s okolitou krajinou a stali sa jej malebnou súčas ou". Pripomenul, že okrem základných vodohospodárskych funkcií plní Zemplínska šírava aj úlohu významnej migračnej lokality vtáctva a vyjadril presvedčenie, že aj táto konferencia prispeje k h adaniu pri2 0 0 5
4 alšiu modernizáciu a automatizáciu prevádzkových meraní i technicko-bezpečnostného doh adu. Na vodnej stavbe Zemplínska šírava z h adiska možnosti maximálneho využitia jej retenčného účinku je potrebné dorieši hlavne ochranu hrádzí pred nepriaznivým účinkom vlnobitia a zlepšenie odtokových pomerov Laborca pod nádržou. 2. V oblasti kvality vôd na alej presadzova znižovanie znečis ovania povrchových vôd v povodiach nádrží. Pozornos sústredi na bodové a plošné /difúzne/ zdroje znečistenia najmä z poh adu prísunu živín a postupne eliminova mikrobiologické znečistenie vôd odkanalizovaním a čistením odpadových vôd z obcí a miest. Vo vodnej nádrži Zemplínska šírava v spolupráci s orgánmi verejnej správy postupne odstraňova znečistenie PCB látkami a rieši odstránenie týchto látok zo sedimentov. Pokračova v monitoringu výskytu arzénu a antimónu vo vodách nádrže Bukovec. 3. V environmentálnej oblasti a v oblasti vyžitia vodnej nádrže Zemplínska šírava vo sfére cestovného ruchu alej rozvíja spoluprácu medzi SVP, š. p. , štátnou správou a samosprávou pri tvorbe projektov na revitalizáciu nádrže, h ada možnosti optimalizácie hladiny a alej vytvára podmienky pre rozširovanie možností rekreačného vyžitia nádrže. Ocenení pracovníci Druhá čas konferencie sa niesla Jaroslavovi Mrázovi, Ing. Martinovi Bertovi, Adolfovi v znamení neformálnej kolektívnej a individuálnej výmeny Šmelkovi, Jozefovi Dankovčíkovi, Václavovi Čičákovi, skúseností počas slávnostného večera a exkurzií na obidve Jurajovi Brezovi, Jánovi Hazugovi, Ing. Jánovi Kleinovi, vodné nádrže. Konferencia zaznamenala pozitívny ohlas v regionálnych médiách. Hedvige Makatúrovej, Anne Kleinovej. Na konferencii odznelo 11 odborných referátov, v ktorých sa prednášajúci zaoberali históriou prípravy a výstavby obidvoch nádrží, ich postavením v regióne, skúsenos ami z prevádzky, technicko-bezpečnostným doh adom, kvalitou vody a sedimentov v obidvoch nádržiach, možnos ami alšieho využitia nádrží ako aj ich funkciou v systéme protipovodňovej ochrany. Úlohy prednášajúcich sa dobre zhostili Ing. Juraj Motyčka a Ing. Valent Kožuch zo závodu Povodia Laborca, Ing. Natália Rozdobu ková, Ing. Anna Oravcová a Ing. Ondrej Handzok z Odštepného závodu Košice, ako aj Ing. Jozef Prosba zo závodu Povodie Hornádu a Bodvy. Účastníci konferencie sa dohodli na prijatí nasledovných záverov: 1. Vychádzajúc zo 40. ročnej prevádzky vodnej nádrže Zemplínska šírava a 30. ročnej prevádzky vodárenskej nádrže Bukovec možno pozitívne hodnoti plnenie projektovaných Bezpečnostný prepad v Zalužiciach funkcií pri protipovodňovej ochrane územia Po akovanie za jej prípravu a bezproblémový priebeh ako aj pri dodávkach povrchovej vody na priemyselné, resp. pitné účely. Vodné stavby sú bezpečné a prevádzkyschopné, patrí všetkým členom prípravného a organizačného výboru, avšak vzh adom na ich vek je potrebné vykona viaceré ako aj ostatným zamestnancom, ktorí pomohli pri realizácii tohto podujatia. technické opatrenia na revitalizáciu objektov a zabezpeči jate ných kompromisov pri využívaní vodných nádrží. Bezprostredne pred hlavnou čas ou konferencie predstavitelia MŽP SR a SVP, š. p. odovzdali akovné listy za osobný prínos pri výstavbe a prevádzke týchto nádrží týmto bývalým zamestnancom SVP, š. p.: Ing. Viliamovi Gallovi, Ing. Štefanovi Ka atovi,Ing. Valeriánovi Firdovi, Ing.
VN Zemplínska šírava
o k t ó b e r
2 0 0 5
Augustové povodne Ing. Monika Bamhorová, závod Povodie Hornádu a Bodvy Foto: Ing. Stanislav Dobrotka, OZ Košice
5 Výstavba nových poldrov v Prešovskom kraji Ing. Marián Friga, OZ Košice Foto: Ing. Otakar Hrabovský, OZ Košice
é
d
Za účelom riešenia protipovodňových opatrení v Prešovskom kraji boli v investorstve SVP, š. p. , OZ Košice vybudované poldre (priestory, ktoré v čase predpokladaných záplav slúžia na zachytenie vody, záplavovej vlny) nad obcou Frička na potoku Kamenec a nad obcou Vyšný Tvarožec na potoku Sveržovka. Účelom vybudovania suchých poldrov je zabezpečenie obcí a ich okolia pred prívalovými vodami. Navrhovaný polder zachytáva povodňovú vlnu, ktorá vznikne pri zrážkach v povodí o hodnote Q100 ročnej vody. Funkcia poldra je zabezpečená viacerými stavbami, ktoré zaistia: transformáciu povodňovej vlny - stavbou zemnej hrádze z materiálov vy ažených z možnej zátopy nehradený odtok vody s kapacitou, ktorá vie bezpečne odvies neuKapušany - vybreženie Ladianky pravený tok v intraviláne obce V dôsledku zvýšenej zrážkovej činnosti dňa 15. 8. 2005 došlo k výraznému vzostupu hladín na tokoch v správe závodu Povodie Hornádu a Bodvy. V okrese Prešov bol v 27 obciach vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity a následne na to aj celoplošne pre obvod Prešov. V postihnutých obciach došlo k poškodeniu brehového opevnenia, neupravené časti tokov boli na viacerých miestach zdevastované. V obciach Hermanovce a Mi poš došlo k odplaveniu chatrčí z rómskych osád. Poškodená bola aj malá vodná nádrž Jakubovany, kde bola odtrhnutá čas bezpečnostného prepadu. V okrese Košice-okolie bol vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity na riekach Olšava, Svinický potok a Torysa. Rieka Olšava v úseku Bačkovík - Bidovce vybrežila a zaplavila po nohospodárske pozemky. V obci Svinica bola na Svinickom potoku poškodená úprava a došlo k podmytiu miestnej komunikácie. Vytvárali sa zátarasy, ktoré sa v rámci zabezpečovacích prác odstraňovali dodávate ským spôsobom. Hladina rieky Torysy kulminovala dňa 17. 8. 2005 v popoludňajších hodinách. Maximálna výška hladiny bola 550 cm. Zabezpečovacie práce, ktoré sa realizovali v postihnutých obciach spočívali v spevňovaní brehov, prečis ovaní korýt od nánosov, v sanoPrehrádzka - V. Tvarožec vaní výmo ov a v odstraňovaní zátarás. stavba funkčného objektu a dnového výpustu, súčas ou funkčného objektu sú hrablice, ktoré zabezpečia funkčnos nehradeného otvoru bezpečný odtok maximálneho prítoku pri plnej nádrži v prípade opakovanej povodňovej vlny - bezpečnostný prepad v korune hrádze, ktorého dĺžka je navrhnutá tak, aby Q100 - ročnú vodu odviedol pri prepadovom lúči h = 0,60 m. zachytenie sedimentov nad poldrom - stavba prehrádzky situovanej na potoku nad zátopovou čiarou možnej zátopy. Objem poldra Frička na potoku Kamenec po úroveň koruny bezpečnostného prepadu je Vz = 54 000 m3 vody. Výpustné zariadenie je dimenzované na Q = 8,0 m3.s-1 - maximálny prietok, ktorý dokáže jestvujúci tok previes korytom v obci. Bezpečnostný prepad je dimenzovaný na Q100 ročnú vodu, t. j. 30 m3.s-1. Objem poldra Vyšný Tvarožec na potoku Sveržovka po úroveň koruny bezpečnostného prepadu je Vz = 57 600 m3. Výpustné zariadenie je dimenzované na Q = 11,0 m3.s-1 - maximálny prietok, ktorý dokáže jestvujúci tok previes korytom v obci. Bezpečnostný prepad je dimenzovaný na Q100 ročnú vodu, t. j. 32 m3.s-1. Tieto stavby boli financované v rámci humanitnej pomoci Švajčiarskej vlády, s celkovým stavebným nákladom 11 803 tis. Sk (Frička) a 15 877 tis. Sk (Vyšný Tvarožec). Celková doba výstavby bola 12 mesiacov (jún 2004 - jún 2005). Užívate om a prevádzkovate om súboru stavieb je závod Povodie Bodrogu, Svinka - vybreženie na cestu Trebišov, stredisko Bardejov. o k t ó b e r
2 0 0 5
6 Havarijné znečistenie
A
Soňa Dudášová, závod Povodie Dunajca a Popradu Foto: František Mackovčin, závod Povodie Dunajca a Popradu
Dňa 17. 8. 2005 v ranných hodinách bolo nahlásené na dispečing Hasičského a záchranárskeho zboru v Kežmarku a následne na dispečing SVP, š. p., závodu Popradu a Dunajca v Poprade znečistenie rieky Poprad v úseku pod Kežmarkom. Terénnou obhliadkou a vyšetrovaním komisie sa zistilo, že znečistenie na hladine vodného toku Poprad bolo spôsobené nedovoleným vypúš aním odpadových vôd s obsahom ropných látok z čistiarne odpadových vôd patriacej spoločnosti OKTAN a. s. Kežmarok. Na základe zistených skutočností bola krízovým štábom v obvode Kežmarok a Stará ubovňa vyhlásená mimoriadna situácia na rieke Poprad. Tá trvala do 19. 8. 2005. Z miesta havárie a z profilov v Starej ubovni a Čirči boli pracovníkmi závodu Povodia Dunajca a Popradu, Poprad odobraté vzorky vody. Tie boli zaslané na SVP, š. p., OZ Košice na rozbor. Výsledky rozboru vody boli zároveň podkladom pre vyšetrenie vzniku ekologickej havárie Slovenskou inšpekciou životného prostredia z Košíc. Výsledky rozborov boli nasledovné:
Miesto odberu zdroj znečistenia (ZZ) 50 m pod ZZ 50 m nad ZZ profil Poprad - Čirč
I. metóda (LVO) [mg.l-1] NEL L 13,60 20,90 3,52 5,86 0,013 0,09 0,30 0,55
Popradčania organizovali
A
Iveta Lukáčová, závod Povodie Dunajca a Popradu Foto: Ing. Anton Baláž, Zlatica Čurmanová, závod Povodie Dunajca a Popradu V dňoch 23. - 24. augusta 2005 zorganizovala pobočka Slovenskej vodohospodárskej spoločnosti pri našom závode v spolupráci s vedením Odštepného závodu Košice stretnutie a exkurziu vodohospodárskych pracovníkov z Povodí Laborca, horného Váhu, Dunajca a Popradu a vodohospodárov z Ma arska.
II. metóda (nafta) [mg.l-1] NEL L 68,00 do 4,50 17,60 29,30 0,065 0,45 1,50 2,75
V zmysle povolenia na vypúš anie odpadových vôd vydaného príslušným odborom štátnej vodnej správy bolo povolené vypúš a vodu, ktorej hodnota v ukazovateli NEL nemá prekroči hodnotu 5,0 mg.l-1. Zistené hodnoty v mieste vyústenia a tiež 50 m pod zdrojom znečistenia boli prekročené. Hne po vzniku havárie sme urobili potrebné opatrenia. Zamestnanci vodohospodárskej prevádzky z Kežmarku a Starej ubovne až do neskorých nočných hodín odstraňovali následky havárie. Po nahlásení havárie bola našimi zamestnancami na profile Strážky postavená drevená norná stena, ktorá však nevydržala tlak vody pri rýchlosti prietoku nad Norná stena na profile Poprad - Čirč 1,2 m.s-1. Z toho dôvodu boli na profiloch v Starej ubovni a Čirči postavené dve norné steny /NS 1 a NS 3/. Prácu však s ažoval vysoký vodný stav. Tieto zásahy sa vykonávali spolu s pracovníkmi Hasičského a záchranárskeho zboru z Kežmarku a Starej ubovne. Tí stavali pri našich norných stenách sorbčné steny a pomáhali už absorbované sorbenty odstraňova z hladiny rieky Poprad do pripravených nádob. Ich odvoz a likvidáciu pod a predpisov zabezpečovala firma EBA, s. r. o. Podstatnú čas ropnej škvrny sa podarilo zachyti napriek rýchlosti toku už na našom území a len ve mi malá čas prešla do Po ska. Posledné zvyšky boli zachytené za hranicou v Po sku, v obci Leluchow, kde bola postavená posledná norná stena. Pracovníci vodohospodárskej prevádzky nášho závodu monitorovali rieku Poprad od profilu Kežmarok po hraničný profil s Po skou republikou v obci Čirč. Miestnou obhliadkou bolo zistené, že nedošlo ku kontaminácii pobrežnej vegetácie a ani pôdy. Táto mimoriadna udalos ukázala, že práca vodohospodárov je aj napriek s aženým podmienkam kvalitná a profesionálna a že sa dokážu popasova nielen s povodňovými situáciami a odstraňovaním povodňových škôd, ale aj s ekologickými haváriami. o k t ó b e r
Czorstyn na Dunajci
Akcia sa začala prednáškou riadite a nášho závodu Ing. Antona Baláža a premietaním videozáznamu o veternej smršti vo Vysokých Tatrách v novembri 2004. Účastníci stretnutia boli oboznámení aj s budovaním tzv. vodného lesa /projekt mimovládnej organizácie udia a voda/. Potom si boli vodohospodári pozrie miesta vo Vysokých Tatrách, ktoré boli postihnuté veternou smrš ou v novembri 2004. Po obhliadke kalamity sa účastníci stretnutia presunuli do Červeného Kláštora, kde ich čakala plavba na pltiach prekrásnym prostredím Pieninského národného parku.
Vodohospodári si ešte zmerali sily vo futbale. Najcennejší "kov" si odniesli kolegovia z Michaloviec, z Povodia Laborca. Popradčania skončili poslední a tak musia do budúcnosti na sebe "popracova ". Na druhý deň sa uskutočnila exkurzia do Po ska na vodné dielo Czorsztyn-Niedzica, ktoré je vybudované na rieke Dunajec. Spoločné stretnutie vodohospodárov prispelo k nadviazaniu pracovných kontaktov a k výmene odborných skúseností .
2 0 0 5
7
Strážne domy, ich stav v udržiavaní a využívaní Ing. Ján Mi ovčík, závod Povodie Laborca, Michalovce Foto: Ing. uboslav Chvosta , závod Povodie Laborca V rámci riešenia vodohospodárskych pomerov na Východoslovenskej nížine realizáciou stavby "Úprava odtokových pomerov Východoslovenskej nížiny", ktorá bola odovzdaná do trvalej prevádzky v roku 1974, uskutočnila sa aj výstavba budov a objektov na údržbu čerpacích staníc. Boli postavené správne budovy s jedným bytom v Michalovciach a Trebišove. Pre poriečnych strážnikov boli postavené domy v obciach: Bajany, Beša, Bežovce, Biel, Blatná Polianka, Kristy, Lekárovce, Lúčky, Malý Horeš, Michalovce, Oborín, Pavlovce, Polešany, Pozdišovce, Ptrukša, Strážske, Sobrance, Trebišov, Ve ké Kapušany, Viničky, Vojany a domy s dvoma bytmi v Budkovciach, Petrovciach, Veči a Lúčkach. Pre obsluhu boli postavené po dva byty v areáli čerpacích staníc Čičarovce a Stretávka a jeden byt pri čerpacej stanici Ve ké Raškovce, pri nápustnom objekte poldra v Ižkovciach a pri výpustnom objekte nádrže pod Vihorlatom, vo Ve kých Zalužiciach. Prevažná čas bytov bola postavená v roku 1961. Pri výstavbe vodnej nádrže Starina boli postavené bytovky v Snine a Stakčíne a byt hatiara v Snine a Humennom. Tieto objekty boli postavené v rokoch 1974 - 1980. Závod Povodie Laborca má v správe 23 služobných bytov a 2 byty podnikové. Z 23 služobných bytov je využívaných 15 a z 2 podnikových bytov sú využívané oba. V tomto článku sa chcem dotknú nieko kých problémov, ktoré súvisia s udržiavaním a využívaním týchto objektov. Od odovzdania bytov do užívania uplynulo už vyše 40 rokov a situácia sa oproti pôvodným zámerom v ich využívaní značne zmenila. Z tejto pozície vychádzame aj pri hodnotení ich potrebnosti a využite nosti do budúcnosti. Za posledných pä rokov boli prehodnotené ako nepotrebné domy v Bajanoch, Bežovciach, Blatnej Polianke, Pozdišovciach, Sobranciach, Ižkovciach, Michalovciach, Snine, dvojdom v Budkovciach, Kristoch, Lúčkach, Stretávke, bytovka v Snine, Stakčíne. Niektoré z týchto objektov už boli odpredané, niektoré sa na odpredaj pripravujú. Zvyšné objekty, ktoré sú pre závod potrebné, sa postupne opravujú, resp. rekonštruujú s cie om dosta ich na úroveň zodpovedajúcu súčasným požiadavkám na bývanie. Ak si uvedomíme, že prevažná čas z nich je umiestnená mimo intravilánu miest a obcí v objektoch, kde existujú ešte aj alšie problémy, napr. s kvalitou vody, možnos ou dopravy do obce a pod., nemôžme sa ani divi skutočnosti, že aj napriek nedostatku bytov, mladé rodiny nemajú o bývanie v týchto objektoch ve ký záujem. Pri výške mesačného nájomného od 1.200 Sk - 2.500 Sk za mesiac aj s uplatnením zliav, ktorých poskytovanie umožňujú príslušné podnikové smernice, získa závod na nájomnom mesačne cca 21.000 Sk, čo predstavuje ročne 252.000 Sk. Ročné odpisy z jednotlivých objektov určených na bývanie sa pohybujú od 1.000 Sk do 15.000 Sk, a to pod a o k t ó b e r
času, kedy boli postavené, resp. rekonštruované. Zdroje z odpisov predstavujú ročne cca 200 tis. Sk Z tejto čiastky nie je možno financova potrebné náklady na opravy, resp. modernizáciu. Pritom je treba ma na pamäti aj tú skutočnos , že v pravidelných intervaloch je nutné prevádza revízie elektrických zariadení, plynových zariadení, revízie komínov a podobne. Ke že na opravy je potrebný podstatne väčší objem finančných prostriedkov, realizujeme opravy a rekonštrukcie postupne pod a naliehavosti. V posledných rokoch sa podarilo, prevažne vo vlastnej réžii s využitím zamestnancov strediska stavebno-montážnej činnosti, zrealizova opravy strážnych domov v Strážskom, Stretávke, Ižkovciach, byt domovníka v Humennom. Dodávate sky boli uskutočnené opravy strážnych domov v Beši, Oboríne, byt hatiara v Snine. Potrebu rozsiahlejších opráv vyžadujú strážne domy v Pozdišovciach, Ve kých Raškovciach, ale dobre na tom nie sú ani objekty v Lekárovciach a Petrovciach. Zalužice Na prevádzkové potreby závodu sú potrebné predovšetkým tieto domčeky: * Dom hatiara v Bešanskom poldri je vybudovaný ako upravený typ T 43, trojizbový rodinný domček s príslušenstvom, ktorého jedna čas je riešená ako manipulačná, so zvláštnym vchodom. V manipulačnej miestnosti je umiestnené dia kové ovládanie segmentov a zariadenie na sledovanie vodného stavu pri vtokovom objekte. * Strážny dom s hospodárskou budovou pre obsluhu čerpacej stanice Ve ké Raškovce. * Strážny dom pre obsluhu čerpacej stanice Stretávka. * Dom hrádzneho spolu s prevádzkovou čas ou pri výpustnom objekte zo Zemplínskej šíravy v Zalužiciach. * Strážny dom spolu s prevádzkovou miestnos ou v Strážskom. * Strážny dom spolu s prevádzkovou čas ou potrebnou pre obsluhu rozde ovacieho uzla v Petrovciach. * Strážny dom s prevádzkovou čas ou administratívnej budovy strediska v Humennom. * Byt domovníka v administratívnej budove v Michalovciach * Strážny dom na obsluhu čerpacej stanice v Jenkovciach * Strážny dom v Pavlovciach * Strážny dom v Oboríne * Strážny dom v Lekárovciach - s jeho využitím sa počíta ako s prevádzkovým objektom potrebným pre protipovodňové práce. Technický stav vyššie uvedených objektov nie je najideálnejší. Značná čas z nich nie je zabezpečená v suteréne proti vode. Rozvody elektrickej energie sú zastaralé, napojenie objektov na kanalizáciu nie je doriešené, žumpy nespĺňajú súčasné normy, resp. nie sú vo všetkých prípadoch funkčné. Ich uvedenie do stavu, ktorý by spĺňal požiadavky na kvalitu, ako aj na slušné bývanie, bude vyžadova každoročne investova okrem prostriedkov, ktoré sa získajú z prenájmu a odpisov aj prostriedky, ktoré sa získajú z predaja nepotrebných objektov, pod a možnosti aj niečo navyše. 2 0 0 5
8 Vodná stavba Ružín I
Obhliadka dvoch Johnsonových uzáverov lácia vykonávala na základe odsledovaného časového intervalu. Po uzavretí Johnsnonov bolo zistené obhliadkou šachtového priepadu, že avý Johnson ostal v polohe otvorenia na V období od apríla do júla 2005 bola na vodnej stavbe cca 85 %. Následne v ten istý deň sa pristúpilo k zahradeniu avého dnového výpustu. Pri tejto manipulácii nastala miRužín realizovaná obhliadka dvoch Johnsonových uzáverov DN 1 600 (vi obr.1) možno prvýkrát po ich osadení na dno- moriadna situácia na vodnej stavbe. V zázname bolo dňa 11. 04. 1975 o 10.00 h zapísané: "Po zavesení príslušnej travých výpustoch. verzy na portálový žeriav, ktorý obsluhoval zamestnanec vodnej elektrárne Ružín, začalo sa so zahradzovaním vtoku na avom Johnsonovom uzávere pomocou stavidla, ktoré bolo dimenzované na plný jednostranný pretlak a hradenie do plného prietoku. Ke stavidlo pod a značky na lane dosiahlo približne jednu tretinu hradeného profilu nastalo prudké strhnutie stavidla, ulomila sa hriade navíjacieho bubna, bubon sa vyosil a presekol nosné lano. Pri vzniknutí tejto havárie nedošlo k žiadnemu úrazu. Stavidlo sa púš alo pomocným zdvihom o nosnosti 8 ton, ktoré je na tento účel určené. Manipulácia sa vykonávala pod a manipulačného poriadku. Pri uvádzaní technologického zariadenia združeného vtokového objektu do prevádzky, boli vykonané mokré skúšky stavidiel len do stojatej vody." Nasledovala oprava poškodeného žeriava v termíne do 30. 6. 1975, zahradenie vtoku provizórnym hradením, vytiahnutie traverzy a stavidla za účasti potápačskej skupiny a podrobenie stavidlového hradenia diagnostike a jeho oprave za účasti zamestnancov ČKD Blansko. V tejto fáze sa končia Obr. 1 archívne záznamy. A tak nám nie je známe, čo bolo príčinou Pod a dostupných archívnych záznamov boli Johnsono- poruchy uzatvárania na avom Johnsone. vé uzávery inštalované na dnových výpustoch, potrubiach DN 3 600 v dvoch etapách a to od 20. 11. 1965 do 21. 4. 1966 a od 22. 11. 1966 do 6. 3. 1968, kedy sa konalo preberacie konanie, pri ktorom neboli zistené vážne nedostatky tohto technologického zariadenia projektovaného a montovaného firmou ČKD Blansko. Obhliadka bola realizovaná dodávate ským spôsobom firmou Sedláček - Kovovýroba v spolupráci (v subdodávke) s ČKD Blansko (vypracovanie odborného posudku technického stavu technologického zariadenia). Súčas ou tejto akcie bolo vybudovanie montážneho vstupu na medzikuse potrubia DN 3 600 (vi obr. 2, 3). Pod a technickej správy projektovej dokumentácie mal práve tento medzikus po jeho demontáži slúži ako vstup k Johnsonu pre potreby prevádzky pri zabezpečení premazania ovládacieho mechanizmu avéObr. 4 ho a pravého Johnsona. Z obhliadky oboch Johnsonov, vykonanej v uplynulých Prvá zdokumentovaná porucha po osadení v zdru- dňoch, bola vytvorená podrobná fotodokumentácia, ktorá zachytáva dostatočne premazané jednotlivé časti ovládacieho mechanizmu prekvapujúco vo ve mi dobrom Ing. Ingrid Mydlová, závod Povodie Hornádu Bodvy Foto: autorka
Obr. 3
Obr. 2
ženom funkčnom objekte na dnovom výpuste bola na avom Johnsone dňa 11. 04. 1975 o 5.35 h, kedy pri manipulácii s uzávermi z dôvodu zvýšeného prítoku do nádrže sa prepúš alo 100 m3.s-1 (Johnsonové uzávery boli otvorené na 100 %), nako ko nebola turbínová prevádzka. Po nábehu turbínovej prevádzky mali by na príkaz vtedajšieho vedúceho oba Johnsony zatvorené. V tom čase nebola na velíne funkčná signalizácia percenta otvorenia uzáverov a tak sa manipu-
stave (obr. 4 a 5). Súčasou dokumentácie sú i dva odborné posudky technického stavu. Uvádza sa v nich, že stav dnových uzáverov je po 30-tich rokoch dobrý a sú prevádzkyschopné.
o k t ó b e r
2 0 0 5
Obr. 5
9 Ostáva zaobera sa problémom hradenia dnových výpustov stavidlami (vi obr. 6, 7) do prietoku. V súčasnosti práve pre vyššie uvedenú skutočnos je prevádzka oboch Johnsonov obmedzená len na 30 % , čo znamená, že z nádrže vodnej stavby Ružín I do nádrže Ružín II je možné prepúš a dnovými výpustami len 30 m3.s-1.
Obr. 7
Obr. 6
Hádanky Ing. Dušan Hronský RÁČIK je hádanka, ktorej výsledok dostaneme čítaním náznaku alebo jeho jednotlivých častí po hláskach naspä . Náznak ráčika býva jednoduchý, rozvitý alebo zložený z čiastkových prvkov. Pre každý druh náznaku platí určité pravidlo. Ak je náznak jednoduchý, čítame po hláskach naspä slovo. Napr.: kabát - tabak; korienok - kone Írok; Abesínec cení seba.
Ak je náznak rozvitý, čítame ho po hláskach naspä bu ako celok naraz alebo čítame po hláskach jednotlivé jeho slová osobitne. Napr.: navar akrobat - tábor karaván; kolmý lúč - čulý mlok; lež Anita - želatína; Na jar kúpil lipu krajan; Tam je Matej. Ak je náznak zložený, čítame ho bu podobne ako je uvedené pri náznaku rozvitom, alebo čítame po hláskach naspä osobitne každý jeho čiastkový prvok. Napr.: Avari, Šariš - šíra šírava; rak, rub, rota - karburátor. hovoria si dámy v meste. ZMÁHAJÚ SNY DOMASEDA po jedle, ke dojedol tri smažené bedle.
Riešte tieto hádanky - ráčiky: 1. Na KONIEC ulice CUDZINEC uteká, naša bystrá RIEKA za ním preteká. 2. LOVKYŇA sa chválila, že KILOGRAM zhodila. Postraší ju zavše DRAVEC, ke pod vodou ide na vec. REMESELNÍK DOBRÚ KARTU DOSTAL, ke súper v hre iba jeden ostal. 3. Pri ohrade JAKUB nazerá, ŤAVÍ KRÍŽENEC tam čosi požiera. TEKUTINA sa mu vyliala, modré stopy zanechala. STÍNA DEVA NA ÚSVITE STROM, na tom mieste vyrastie dom.
5. DOBA železná viac ako KILOGRAMY váži. VE A STROMOV horár stráži, ke LETEC PRIPRAVUJE MÄSO na stáži. Riešenie hádaniek z čísla 2/2005: 1. Dóza, tramín, úvra - Do zajtra mincu vrá . 2. Pri lane korok, Ta - Prišla neskoro Kata. 3. Mafia, éra, tón - Má fiaker Anton. 4. Tulipán, ara, tlá - Tu lipa narástla. 5. Červ, Nemo, Ela, ama - Červené more láka ma. Stav turnaja po 2. kole: 10 b.: Ing. V. Gallo, RNDr. Z. Ma ašová, G. Nagyová, I. Nagyová, S. Nemčoková, O. Vindiš, D. Vindišová.
4. SEDADLÁ sú včas na mieste. Galantní MUŽI ŽIJÚ ešte,
Riešenie posielajte do 5. decembra 2005 na adresu redakcie.
Dňa 3. 8. 2005 vo veku 44 rokov nás náhle opustil kolega Ondrej Forrai, ktorý pracoval na závode Povodie Hornádu a Bodvy, Košice ako majster stavebno-montážnej činnosti.
Čes jeho pamiatke!
Život je čerešňa Smr čerešňová kôstka A láska čerešňový strom. Jacques Prévert o k t ó b e r
2 0 0 5
10
Naši jubilanti Životné jubileum 60 rokov
Životné jubileum 50 rokov
OZ Košice
OZ Košice
Ing. Ondrej Handzok Vincent Rusnák
Zdeňka Danková Mária Sabová
závod Povodie Hornádu a Bodvy
závod Povodie Hornádu a Bodvy
Ing. Július Ruščák Peter Ružička Vladimír Va a
Božena Bužová Štefan Pecha Margita Rudňanská Anton Ruščák Jozef Tebe ák Marta Železníková
závod Povodie Laborca Gustáv Jaščur
závod Povodie Laborca Július Ga a Dušan Roha
závod Povodie Bodrogu Mária Zužová
BLAHOŽELÁME
závod Povodie Dunajca a Popradu Vojtech Ščurka
Šport Orientačné preteky v Lotyšsku V prímorskom letovisku Ventspils v Lotyšsku sa uskutočnili ME lesníkov v športovej orientácii - XII. EFOL pre pracovníkov lesného a vodného hospodárstva za účasti pretekárov zo 14 krajín. V kategórii mužov od 50 rokov slovenských vodohospodárov reprezentoval Anton Onder. Sú ažilo
sa v troch disciplínach v orientačne i fyzicky náročnom teréne, prevažne na pieskových dunách pri Baltickom mori. V orientačnom šprinte skončil náš pretekár osemnásty, na klasickej trati šestnásty a v štafetovom behu ôsmy. REDAN
S buzolou a mapou S buzolou a mapou sú ažil Anton Onder, zamestnanec OZ Košice. V septembri sa zúčastnil pretekov v okrese Spišská Nová Ves, Lemešanoch pri Prešove a vo Vlkanovej
pri Banskej Bystrici. Najväčší úspech dosiahol na slovenskom šampionáte vo Vlkanovej, kde vybojoval bronzovú medailu v štafetovom behu. REDAN
Bežci pri rybníkoch v Snine Pri Sninských rybníkoch sa konal 7. ročník krosu o pohár Domu Matice slovenskej. Tra dlhú 7 km pripravil Dušan Reiser, ktorý po usporiadate ských povinnostiach sú ažil v hlavnej kategórii mužov do 39 rokov. V kvalitnej kon-
kurencii obsadil 5. miesto časom 27:40 min. Na uvedenom podujatí štartoval aj Anton Onder, ktorý obsadil 2. miesto v kategórii mužov od 50 rokov. Po pretekoch naši pracovníci absolvovali ešte výstup na Sninský kameň. REDAN
Lindvai na 24 hodinovke A. Onder, OZ Košice V rakúskom mestečku Wörsach sa uskutočnili Majstrovstvá sveta v behu na 24 hodín, na ktorých Slovensko reprezentoval 34-ročný Slavomír Lindvai, zamestnanec Povodia Hornádu a Bodvy. V konkurencii vytrvalcov z 29 štátov sveta obsadil výborné 33. miesto, ke za 24 hodín zabehol 216,349 km. Uvedeným výkonom si zlepšil osobný rekord o 20 km a zaradil sa na 7. miesto v slovenských historických tabu kách. Lindvai nám po návrate domov o pretekoch v Rakúsku povedal: ,,Štart pretekov bol v sobotu o 14. hodine a končil v nede u v rovnakú hodinu. Bežalo sa v malebnom údolí zasnežených Álp, pri lyžiarskom stredis-
ku Schladming. Počasie nám neprialo. V noci bola šes krát prietrž mračien a počas dňa bola horúčava až 35 °C. Mnoho pretekárov z pretekov odstúpilo. Diváci nás však vytrvalo povzbudzovali celý deň i noc. Popri trati boli rôzne pútače, hrala hudba, bol ohňostroj a lietali vrtu níky. Najväčší dojem na mňa urobilo asi 4 ročné dievčatko, ktoré mi v cieli venovalo čokoládu. Preteky boli perfektne zabezpečené. Pripravovali ich väčšinou dobrovo níci bez nároku na odmenu. Uvedené podujatie je ich srdcovou záležitos ou a udalos ou roka. Pred pretekmi som mal dva ciele, a to zdola 200 km vzdialenos za 24 hodín a vybojova nomináciu na MS, ktoré budú 25. februára v Taiwane. Obe méty sa mi podarilo splni ."
o k t ó b e r
2 0 0 5
11 Z činnosti Slovenskej vodohospodárskej spoločnosti Ing. Stanislav Dobrotka, OZ Košice Foto: autor Členovia pobočky Slovenskej vodohospodárskej spoločnosti pri SVP, š.p., OZ Košice ani počas letného prázdninového obdobia nezahá ali . Už tradične výbor pobočky organizuje brigádu zameranú na zlepšenie prostredia v pásmach hygienickej ochrany vodárenských zdrojov.
VN Bukovec - brigáda
Tento rok však členovia vzali do rúk lopaty, motyky a čakany a namiesto starostlivosti o brehové porasty sústredili svoju pozornos na zlepšenie vzh adu koruny hrádze vodárenskej nádrže Bukovec. Na korune hrádze, ktorá je spevnená dlažobnými kockami, sa zachytí a rozrastie burina, čo samozrejme nepôsobí ve mi esteticky. Ke že VN Bukovec tento rok oslavuje 30. výročie uvedenia do prevádzky, rozhodli sa členovia pobočky pomôc prevádzkovate ovi nádrže vyčisti korunu hrádze, aby po nej prechádzajúci návštevníci mali príjemný pocit. Samotná brigáda sa uskutočnila 20. júla 2005 v popoludňajších hodinách a zúčastnilo sa jej 14 členov. Brigádnikov na začiatku síce postrašil jemný dáždik, ale potom boli podmienky na tento druh práce priam ideálne. Pracovná atmosféra bola výborná a myslím si, že aj napriek únave, mal každý z prítomných dobrý pocit z vykonanej práce. Na záver určite všetkým dobre padlo krátke posedenie v blízkom altánku. Ďalšou akciou, ktorú výbor pobočky organizoval pre svojich členov bola exkurzia na vodárenské nádrže Nová Bystrica a Turček. Uvedené nádrže boli vybraté z toho dôvodu, že sa jedná o najmladšie vodárenské nádrže na Slovensku, majú nieko ko konštrukčných zvláštností, ale hlavne naši členovia nemali o nich žiadne informácie. Ke že sa jedná o pomerne vzdialené lokality, exkurzia bola naplánovaná na dva dni.
VN Nová Bystrica
o k t ó b e r
Prvý deň sme sa presúvali severnou trasou na Novú Bystricu. Cestou sme sa zastavili vo Vysokých Tatrách a navštívili kalamitou postihnuté lokality. Naším zámerom bolo na vlastné oči vidie medializovaný "vodný les", ktorý vzniká nad Horným Smokovcom, na lokalite o rozlohe cca 40 ha. Autorom projektu je mimovládna organizácia udia a voda a jeho hlavným cie om je prostredníctvom systému prehrádzok zabráni zrýchleniu povrchového odtoku a erózii. Po výklade, ktorý sme dostali priamo na mieste a po "prešliapaní" si nieko kých už zrealizovaných prehrádzok, si každý mohol urobi obraz o tomto projekte. V autobuse sa potom o tomto projekte ešte dlho diskutovalo. V popoludňajších hodinách sme navštívili vodárenskú nádrž Nová Bystrica, ktorá je vybudovaná na toku Bystrica, v prostredí krásnej kysuckej prírody. Odborný výklad k základným charakteristikám nádrže nám poskytol samotný vedúci vodného diela. Nádrž bola vybudovaná na akumuláciu surovej vody na výrobu pitnej vody pre okresy Žilina a Čadca. Zberné územie nádrže má rozlohu 59,32 km2. Hrádza je vybudovaná ako kamenitá so stredovým hlinitým tesniacim jadrom. Vysoká je 57,3 m a v korune dosahuje dĺžku 330 m. Celkový objem nádrže je 36,93 mil. m3 Zabezpečený vodárenský odber je 1,06 m3.s-1. Nádrž bola do prevádzky uvedená v roku 1989 . Po oboznámení sa so základnými parametrami vodného diela sme si prezreli dispečing, kde sme spolu s obsluhujúcim personálom prediskutovali množstvo otázok týkajúcich sa prevádzky nádrže, skutočne odoberaného množstva vody, problematiky pásiem hygienickej ochrany, prevádzania povodňových prietokov, funkčnosti automatizovaného systému varovania a vyrozumenia a iných. Prehliadkou komunikačnej štôlne a združeného funkčného objektu sme návštevu tejto nádrže ukončili .
VN Turček - asfaltovo-betónové tesnenie
Noc sme strávili v obytnej časti prevádzkového zariadenia na Oravskej priehrade. Na druhý deň ráno sme dostali aj krátky výklad o vodnej stavbe Oravská priehrada a presunuli sme sa na vodárenskú nádrž Turček, ktorá je vybudovaná na sútoku riek Turiec a Ružová, nad obcou Turček. Vodárenská nádrž Turček slúži na akumuláciu vody na výrobu pitnej vody pre okresy Prievidza, Žiar nad Hronom a Martin. Jej zberné územie má rozlohu 29,5 km2. Hrádza je vybudovaná ako kamenitá s návodným asfaltovo-betónovým tesnením. Vysoká je 59 m a v korune dosahuje dĺžku 287 m. Celkový objem nádrže je 10,8 mil. m3. Zabezpečený vodárenský odber je 0,5 m3.s-1. Nádrž bola do prevádzky uvedená v roku 1996. Pri oboch vodárenských nádržiach nás príjemne prekvapilo prostredie, v ktorom sa nachádzajú, moderné viacúčelové prevádzkové budovy, upravené čisté okolie a tiež aj ochota a srdečnos udí, ktorých sme stretli. Som presvedčený, že každý z účastníkov exkurzie tu získal množstvo poznatkov, ktoré bude môc využi pri svojej alšej práci a exkurzia teda splnila účel . 2 0 0 5
V. Tatry v obrazoch
potok Javorinka
Zelené pleso - Kačacie
potok Javorinka
potok Biela
Foto: Ing. A. Baláž, Ing. M. Wolf
HLAS POVODIA - časopis SVP, š. p. , OZ Košice Redakčná rada: Ing. V. Kundrát (predseda), Ing. A. Baláž, Ing. L. Bödi, Ing. V. Kožuch, Ing. M. Miščík, Ing. J. Prosba, Ing. J. Tkáč Adresa redakcie: Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, 041 59 Košice Zodpovedný redaktor: RNDr. Z. Ma ašová, tel.: 055/6008170, e-mail:
[email protected] Grafická úprava: Bc. L. Tkáčik Tlač: Tulip reklama, Yellow Vydáva: SVP, š. p., Odštepný závod Košice Vychádza 4-krát ročne Registračné číslo: 2906/2002 ISSN 1336-4596 Distribúcia zdarma.
