7. POĽNOHOSPODÁRSTVO. 7.1 Poľnohospodárstvo v Slovenskej republike

7 POĽNOHOSPODÁRSTVO

7. POĽNOHOSPODÁRSTVO 7.1 Poľnohospodárstvo v Slovenskej republike 7.1.1 Podiel poľnohospodárstva na ukazovateľoch národného hospodárstva SR Počas transformačného procesu sa zrýchlil pokles podielu agrárneho sektoru na ukazovateľoch národného hospodárstva. Význam poľnohospodárstva v ekonomike vykazoval do roku 1998 trvalý pokles z hľadiska podielu na HDP ako aj v zamestnanosti (platí pre rastlinnú i živočíšnu produkciu). Od roku 1999 je pozícia poľnohospodárstva na ekonomickej výkonnosti hospodárstva, meranej hrubým domácim produktom (HDP) pomerne vyrovnaná. V rokoch 1989-1990 podiel poľnohospodárstva v HDP klesol na 8% a v zamestnanosti na 12%, pričom nasledoval ďalší dlhodobý pokles. V roku 2001 predstavoval podiel poľnohospodárstva 4,89% na HDP a 7% na zamestnanosti, v roku 2002 4,49% na HDP a 5,23% na zamestnanosti. V roku 2003 sa situácia oproti roku 2002 mierne zlepšila, podiel poľnohospodárstva na HDP bol 4,55%. Tento vývoj bol však sprevádzaný pokračujúcim znižovaním účasti poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti (4,75%), pri prehĺbení mzdovej disparity medzi poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom (zo 73,7% v roku 2002 na 71,8% v roku 2003).

(Zdroj: ŠÚ SR a VÚEPP, Zelená správa 2004)

Potravinárstvo znížilo svoj podiel na tvorbe HDP. Celkový prínos potravinárskeho priemyslu k tvorbe HDP bol v začiatkoch transformácie približne vo výške 6,2%, koncom roku 1997 sa znížil na 4% a v roku 2003 to bolo 1,38%. Nepatrne sa znížil jeho podiel na celkovej zamestnanosti (z 3,35% v roku 2002 na 3,33% v roku 2003) a prehĺbila sa mzdová disparita (z 96,98% v roku 2002 na 96,17% v roku 2003). Množstvo makroekonomických faktorov vrátane straty tradičných trhov, klesajúca domáca spotreba potravín, prílev lacnejších a kvalitatívne lepších/lepšie propagovaných potravín z iných krajín a vysoká cena pôžičiek spôsobili tento úpadok a stagnáciu, ktorá sa odrazila v postupne sa zvyšujúcom zastarávaní systémov na bitúnkoch, spracovateľských, baliacich systémov a kafilérskych zariadení.

47


Výsledkom je fakt, že množstvo tuzemských potravinárskych výrobkov stráca konkurencieschopnosť na domácom trhu a náklady na dovoz tovaru sa zvyšujú rýchlejšie než hodnota vyvážaných potravín. Spotreba ovocia, zeleniny, mäsa a mlieka na obyvateľa je omnoho nižšia než v krajinách EÚ.

7.1.2 Produkčná výkonnosť poľnohospodárstva V rastlinnej výrobe dochádzalo k zmenám v štruktúre plodín. Štruktúra výroby sa postupne prispôsobuje k dopytu na trhu. Na ornej pôde sa zvyšuje zastúpenie slnečnice a olejnín a klesajú plochy krmovín, zemiakov, kukurice a strukovín. Stúpajú plochy trvalých trávnych porastov a znižuje sa podiel chmeľníc, viníc a sadov. Rentabilita rastlinnej výroby sa oproti r. 1990 zvýšila (s dotáciami i bez nich), kým v živočíšnej výrobe prevládala v celom období stratovosť, ktorá bola obzvlášť hlboká v rokoch 1991 – 1993.

(Zdroj: VÚEPP, Zelená správa 2004)

Z dlhodobejšieho vývoja produkcie hlavných komodít vyplýva, že najviac rozkolísaný vývoj produkcie bol pri obilninách a cukrovej repe. Produkcia komodít v skupine olejnín sa vzájomne nahrádzala (repka a slnečnica), čím v priemere bol jej vývoj v celku vyrovnaný. V živočíšnej výrobe pretrvávajú nedostatky vo výžive, kŕmnej technike a ošetrovaní zvierat, čo spôsobuje nevyužívanie ich úžitkových a reprodukčných schopností. V chove hovädzieho dobytka je pre obdobie rokov 1990 – 2003 charakteristický trvalý pokles počtov chovaných zvierat, sprevádzaný zmenou plemennej štruktúry zvyšovaním podielu mliečnych úžitkových typov v chovoch, vzostupom mliečnej úžitkovosti zvierat, pri znižovaní počtu dojníc. Najvýraznejšou technologickou zmenou v živočíšnej výrobe sa stáva prechod na voľné ustajnenie zvierat. V chove ošípaných produkcia po počiatočnom prudkom poklese stagnuje a nepokrýva ani domácu spotrebu. Vývoj v chove hydiny má pozitívny trend. V rámci celkovej ponuky základných produktov v roku 2003 (export-import) sa uspokojil celkový dopyt (okrem ovčieho mäsa). Domáca produkcia hlavných komodít saturovala domácu spotrebu u jačmeňa, ovsa, slnečnice, strukovín, zeleniny, cukru, hovädzieho mäsa, ovčieho mäsa a kravského mlieka. Produkcia ostatných hodnotených komodít nezabezpečila domácu spotrebu. Najväčší deficit domácej produkcie vo vzťahu k spotrebe bol u pšenice, raži, hydinovom mäse a repke. Vývoj produkcie, spotreby a úrovne sebestačnosti SR v

48


hlavných agrárnych komoditách v období rokov 2002 - 2003 dokumentuje nasledovná tabuľka. Vývoj domácej produkcie a spotreby v SR


7.1.3 Index cien v poľnohospodárstve V roku 2003 sa ceny rastlinných výrobkov v priemere mierne znížili, hlavne v dôsledku poklesu cien obilnín. Ostatné skupiny výrobkov sa predávali za ceny, ktoré boli v priemere rovnaké alebo vyššie. V roku 2004 (s výnimkou mesiacov august až október) bol zaznamenaný všeobecný nárast cien rastlinných výrobkov. Pre rok 2005 je charakteristický pokles cien rastlinných výrobkov v porovnaní s predchádzajúcim rokom, predovšetkým u skupiny obilnín, olejnín a zemiakov (stav k 31.07.2005). Ceny ovocia a zeleniny zostávajú približne na rovnakej úrovni. Oproti roku 2000 sa vo všeobecnosti ceny rastlinných výrobkov zvýšili o 3 až 18%.

49


(Zdroj: Štatistický úrad SR)

Indexy cien poľnohospodárskych výrobkov v priemere v roku 2005 (k 31.07.2005) Skupina výrobkov Priemer roka 2005 rok 2000 = 100 Produkty rastlinnej výroby bez zeleniny a ovocia Zelenina Ovocie, orechy a korenie Zelenina, ovocie, orechy a koreniny spolu Produkty rastlinnej výroby vr. zeleniny a ovocia Produkty živočíšnej výroby Ryby a iné produkty rybolovu Produkty živočíšnej výroby vr. rýb Produkty poľnohospodárskej výroby Produkty poľnohospodárstva a rybárstva

103,5 108,0 118,5 111,9 103,9 102,7 107,1 102,7 102,9 102,9

Rovnaké obdobie predchádzajúceho roka = 100 Produkty rastlinnej výroby bez zeleniny a ovocia Zelenina Ovocie, orechy a korenie Zelenina, ovocie, orechy a koreniny spolu Produkty rastlinnej výroby vr. zeleniny a ovocia Produkty živočíšnej výroby Ryby a iné produkty rybolovu Produkty živočíšnej výroby vr. rýb Produkty poľnohospodárskej výroby Produkty poľnohospodárstva a rybárstva

82,1 99,3 96,9 98,3 82,8 102,1 105,5 102,1 98,2 98,2 (Zdroj: Štatistický úrad SR)

50


Vývoj cien ovocia a zeleniny zaznamenáva v porovnaní s r. 2000 celkový nárast ca 10%, s maximom nárastu k začiatku kalendárneho roka (január až marec) a k letným mesiacom júl až august, a s relatívnym poklesom v mesiacoch máj – jún a ku koncu kalendárneho roka.

(Zdroj: Štatistický úrad SR)

Ceny živočíšnych výrobkov sa v roku 2003 v priemere významne znížili, pri poklese cien jatočných ošípaných, jatočných oviec, jatočnej hydiny, jatočného hovädzieho dobytka a zvýšení cien ovčieho mlieka a konzumných slepačích vajec. Situácia v roku 2004 mala podobný priebeh. V roku 2005 je zaznamenaný nárast cien v živočíšnej výrobe (za obdobie január až júl 2005), predovšetkým v rybnom hospodárstve. Vývoj cien v poľnohospodárstve vo všeobecnosti zaznamenáva v roku 2005 mierny nárast v porovnaní s rokom 2000 a mierny pokles s predchádzajúcim rokom. Dynamika rastu cien však významne zaostáva za rastom cien priemyselných výrobkov, čo sa prejavuje na miernejšom zvýšení spotrebiteľských cien potravín v porovnaní s priemerným rastom spotrebiteľských cien celkom.


51


7.1.4 Hmotný a nehmotný investičný majetok Rozhodujúca časť kapitálu investovaného v poľnohospodárstve je koncentrovaná do objektov živočíšnej výroby. Počet objektov na ustajnenie hospodárskych zvierat má trvalo klesajúcu tendenciu, najmä u hovädzieho dobytka. Došlo k poklesu skladovacích a spracovateľských kapacít, ktorý bol sprevádzaný rastom počtu vyhovujúcich objektov skladov obilnín a klimatizovaných skladov ovocia a zeleniny a objektov na skladovanie zemiakov. Výrazný pokles zaznamenal počet manipulačných skladov na primárnu pozberovú úpravu ovocia a zeleniny. Neuspokojivá je situácia v stave a kapacite technologických zariadení na uskladňovanie exkrementov hospodárskych zvierat.


Tendencie vývoja technickej základne poľnohospodárstva sú výrazne poznamenané zastarávaním celkového stavu technického parku v dôsledku veľmi pomalého tempa jeho obnovy. Takmer všetky skupiny dosahujú priemerný vek nad 10 rokov, napr. kolesové traktory 13,5 rokov, kombajny 13,1 rokov, samohybné rezačky 13,1 rokov. Novou technikou v porovnaní s ostatnými plodinami je momentálne najlepšie vybavený zber cukrovej repy. Hodnota majetku v poľnohospodárstve a poľnohospodárskych službách má stále klesajúci trend aj keď v období rokov 2000 –2001 medziročne klesla len minimálne (o 0,6%). Prispela k tomu zvýšená investičná aktivita o 15,1% najmä v kategórii strojov, zariadení a dopravných prostriedkov. Pod vplyvom zvýšenia investícií sa zastavil rast opotrebovanosti majetku v poľnohospodárstve a jeho službách. Úroveň opotrebovanosti je naďalej vysoká.

7.1.5 Vývoj podnikateľskej štruktúry V transformačnom procese sa rozšírili uplatnené právne formy podnikania, uskutočnila sa transformácia vlastníctva družstiev a privatizácia štátnych majetkov. Priemerná koncentrácia podnikov sa znížila. Reštrukturalizáciu podnikovej sféry ovplyvnilo stratové hospodárenie odvetvia v rokoch 1991 – 2000. Novozaložené subjekty uprednostnili v podmienkach vysokej rizikovosti poľnohospodárskej výroby najmä právne formy s nižšou mierou osobnej zodpovednosti za záväzky podniku.

52


Počet právnických (PO) a registrovaných fyzických osôb (FO) v jednotlivých odvetviach (Zdroj: VÚEPP)

V prechádzajúcej tabuľke nie sú zahrnuté farmy neregistrovaných fyzických osôb. Farmy neregistrovaných fyzických osôb predstavujú domácnosti s poľnohospodárskou výrobou, ktoré splnili minimálne limity (aspoň jedno kritérium) pre zaradenie do Agrocenzusu. Tieto limity sú: (a) výmera obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy je najmenej 0,5 ha; (b) výmera intenzívnych plodín je najmenej 1500 m²; (c) výmera vinohradov je najmenej 500 m² alebo 300 koreňov v súvislej výsadbe; (d) počet hospodárskych zvierat je 1 ks hovädzieho dobytka, alebo 2 ks ošípaných, alebo 4 ks oviec alebo kôz alebo 50 ks hydiny; (e) počet kožušinových zvierat je najmenej 100 ks, alebo 100 ks králikov, alebo 5 včelstiev. V referenčnom období Štrukturálneho cenzusu fariem realizovanom Štatistickým úradom SR (1.11.2000 – 31.10.2001) existovalo na Slovensku celkovo 71 038 fariem z čoho 90% t.j. 63 528 tvorili neregistrované farmy. Neregistrované farmy vyrábali prevažne pre vlastnú potrebu (89%), len zvyšok fariem predával tú časť produkcie, ktorú nespotreboval. Hlavnou činnosťou na farmách bolo poľnohospodárstvo. V jeho rámci sa prevádzkovalo väčšinou zmiešané hospodárstvo. Menej ako 1% fariem dostávalo štátne dotácie (dotovaná bola živočíšna výroba). Na neregistrovaných farmách najviac hodín odpracovali hospodáriaci, muži nad 60 až 65 rokov, ktorí žiadnu ekonomickú aktivitu mimo hospodárenia nemali a poberali dôchodok. Peňažný príjem za prácu na farme nedostávali. Najvyššie vzdelanie mali základné, alebo stredné bez maturity. Poľnohospodárske vzdelanie nedosiahli. Členovia farmy do 24 rokov väčšinou mali príjmy buď z hlavného zamestnania mimo poľnohospodárstva, alebo nemali žiadne príjmy. Od 25 do 54 rokov prevládali príjmy z hlavného zamestnania a nad 55 rokov dostávali väčšinou len dôchodok. Charakteristickým znakom bolo, že členovia farmy nemali poľnohospodárske vzdelanie. Registrované fyzické osoby podnikajú zvyčajne v právnej forme samostatne hospodáriaci roľník (SHR), alebo farmár, iné právne formy majú zanedbateľný význam (živnostníci a osoby so slobodným povolaním). Počet SHR (farmárov) má klesajúci trend pri súbežnom raste plochy obrábanej poľnohospodárskej pôdy. SHR – celkom hospodária rentabilne a časť subjektov zvyšuje podnikovú koncentráciu. Zanikajú najmä menšie hospodárstva, ktoré začali hospodáriť bez reálnych predpokladov pre úspešné hospodárenie. V posledných rokoch sa zrýchľuje úbytok družstevných podnikov. Uvoľnenú pôdu od družstiev preberajú fungujúce i novozaložené podniky. V poľnohospodárstve sa však celkový počet právnických osôb nezmenil, lebo nárast počtu obchodných spoločností vyrovnal pokles družstiev a ostatných organizácií. Transformácia vlastníctva v družstvách mala vplyv aj na priemerný počet vlastníkov v obchodných spoločnostiach, nakoľko niektoré obchodné

53


spoločnosti vznikli z družstiev zmenou právnej formy podnikania. Avšak väčšina družstiev a nečinných podnikov (74,6%) je v konkurze alebo likvidácii. Štruktúra podnikateľských subjektov v poľnohospodárstve, službách a v potravinárstve je v neustálom pohybe. Tendencie štrukturálnych zmien v agropotravinárstve a službách nevykazujú vyrovnaný trend rastu, resp. poklesu počtu podnikateľských subjektov a dochádza k medziročným zmenám. Poľnohospodárske družstvá sú dominantnou právnou formou hospodárenia na pôde, hoci ich podiel na celkovej výmere poľnohospodárskej pôdy klesol. Pokračovalo zvyšovanie počtu obchodných spoločností, najmä spoločností s ručením obmedzeným v dôsledku privatizácie štátnych majetkov a poklesu poľnohospodárskych družstiev. Tým vzrástla aj výmera pôdy v ich obhospodarovaní. V potravinárskom priemysle a v službách prevažujú obchodné spoločnosti. Základné ukazovatele podnikovej štruktúry podľa právnych foriem


54


7.1.6 Ekonomický vývoj v poľnohospodárstve Hospodársky výsledok poľnohospodárstva celkovo (poľnohospodárske podniky, samostatne hospodáriaci roľníci, producenti nezapísaní v registri), vykazoval do roku 2002 takmer neustály rast, v roku 2003 mal však klesajúci trend. Rentabilita sa oproti roku 1990 zvýšila. Zo súhrnných ekonomických výsledkov podnikov poľnohospodárskej prvovýroby vyplynulo, že poľnohospodárstvo dosiahlo v roku 2003 stratu -2 376 mil. Sk a hospodársky výsledok sa oproti roku 2002, keď bol dosiahnutý zisk (474 mil. Sk), zhoršil o –2 850 mil. Sk. Vývoj základných výsledkov hospodárenia právnických osôb mal nasledovný priebeh.


Medziročné zhoršenie hospodárskeho výsledku (2002/03) spôsobili viaceré faktory najmä: (1) medziročné roztvorenie cenových nožníc (nárast cien vstupov do poľnohospodárstva a pokles nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov, najmä výrobkov živočíšnej výroby), ako i (2) množstvový pokles predaja poľnohospodárskych výrobkov, predovšetkým v dôsledku škôd spôsobených nepriaznivým vplyvom počasia (vyzimovanie, ľadovec, sucho) a morom ošípaných. Tendencia medziročného vývoja hospodárskeho výsledku bola odlišná u právnických a fyzických osôb. U právnických osôb sa prehĺbili rozdiely v hospodárskom výsledku medzi ziskovými a stratovými skupinami podnikov tým, že ziskové podniky mierne zvýšili zisk (11,9%) a stratové podniky výrazne prehĺbili stratu (52,0%). Právnické osoby, ktoré boli v roku 2002 ziskové mali v roku 2003 hlbokú stratu (-2 489 mil. Sk) pri výraznom zvýšení podielu stratových podnikov z 26% na 49%. Nižšiu stratu dosiahli obchodné spoločnosti (-59 Sk.ha-1 p. p.) pri vyššom podiele ziskových podnikov (65%) ako poľnohospodárske družstvá (strata -2 441 Sk.ha-1 p. p. a 35% ziskových podnikov). Hospodárenie so ziskom v roku 2003 skončilo 51% podnikov, ktoré obhospodarovali 50% poľnohospodárskej pôdy. V medziročnom porovnávaní počet ziskových podnikov klesol o 25% a zdvojnásobil sa počet stratových podnikov vrátane výmery poľnohospodárskej pôdy, na ktorej podnikali. Z hľadiska právnych foriem bol pokles podielu ziskových podnikov v obchodných spoločnostiach menší ako v poľnohospodárskych družstvách, ktoré mali v roku 2003 len 35% ziskových podnikov.

55


Z krajského aspektu všetky kraje medziročne zhoršili v priemere hospodársky výsledok a boli stratové. Objemovo najvyššiu stratu na ha p. p. dosiahol trenčiansky, banskobystrický, nitriansky a trnavský kraj. Tieto kraje medziročne najviac zhoršili aj hospodársky výsledok, pritom v týchto krajoch okrem trnavského prevažovali aj stratové podniky. V ostatných krajoch bola strata na ha p. p. podstatne nižšia a prevažovali v nich ziskové podniky.

Hospodársky výsledok a štruktúra podnikov podľa krajov


Fyzické osoby si udržali zisk s nepatrným medziročným zvýšením (zo 111 mil. Sk na 113 mil. Sk), pri znížení podielu ziskových podnikov z 80% na 74%. Rozdiel príjmov a výdavkov fyzických osôb, čiže výsledok hospodárenia v prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy sa medziročne znížil o 15,8% (z 790 Sk na 665 Sk.ha-1 p. p.). Po odpočítaní osobného dôchodku roľníka (vyčísleného na úrovni priemernej mzdy u právnických osôb v poľnohospodárstve), ktorý na rozdiel od právnických osôb nie je nákladovou položkou, pretože zákon o dani z príjmu to nedovoľuje, by aj táto forma hospodárenia bola stratová (-352 Sk.ha-1 p. p.). Podľa platnej metodiky nezohľadňujúcej odpočet osobného dôchodku SHR takmer 76% SHR vykázalo zisk, ale jeho úroveň nebola významná a v priemere na podnik znamenala 95 tis. Sk, čo je však o 13,6% menej ako v roku 2002. Pokles hospodárskeho výsledku bol sprevádzaný poklesom celkových príjmov (17,4%), hlavne v dôsledku poklesu príjmov z predaja výrobkov a služieb (20,1 %) a z predaja tovaru (40,5%). Dotácie do prevádzky medziročne vzrástli o 32% a celkové dotácie vrátane investičných sa podieľali na celkových príjmoch 13,9%. Z krajského hľadiska najvyšší hospodársky výsledok na ha p. p. dosiahli SHR v bratislavskom a v trnavskom kraji, najnižší v prešovskom kraji. U ostatných krajov bol výsledok pod úrovňou priemeru SR. Hospodársky výsledok môže byť ovplyvnený okrem špecializácie aj metodickými prístupmi povinnej registrácie fyzických osôb v mieste trvalého bydliska najmä v bratislavskom kraji, kým ich hospodárenie je často mimo tohto územia. Tým sa hospodársky výsledok ako aj efekt z jeho zdanenia vykazuje v mieste registrácie, ale jeho tvorba a nákladová náročnosť vrátane majetku, za ktorého pomoci vzniká (pôda), sa realizuje mimo územia kraja, čo vedie k čiastočnej deformácii priemerných výsledkov.

56


Výsledky hospodárenia SHR za SR a podľa krajov


Príjmy z poľnohospodárskej činnosti tvorili z celkových príjmov v priemere 72,8%, pričom táto činnosť bola zameraná prevažne na efektívnejšiu rastlinnú výrobu, ktorá sa na celkových príjmoch podieľala 53% a na príjmoch z poľnohospodárstva 73%. Pokles príjmov kopíroval len s miernou odchýlkou pokles výdavkov (17,5%) s najvýraznejším znížením nákupu materiálu (10%). SHR vykonávali práce prevažne vo vlastnej réžii, často za pomoci rodinných príslušníkov a sezónnych zamestnancov, čo sa odrazilo v nízkom podiele pracovných nákladov na celkových výdavkoch, ktorý dosiahol len 6,3% s tendenciou mierneho medziročného zvýšenia o 0,5 percentuálneho bodu. Nízky podiel pracovných nákladov ovplyvňuje aj spôsob účtovania u SHR, pri ktorom osobný dôchodok SHR nie je súčasťou nákladov. Najvyšší podiel na výdavkoch dosiahla prevádzková réžia (48,2%) a nákup materiálu (32,9%). SHR vynaložili na 100 Sk príjmov vrátane dotácií, 96,8 Sk výdavkov. Nižšia nákladová náročnosť výdavkov, na rozdiel od právnických osôb, bola aj v dôsledku nižších mzdových nákladov a tým aj odvodov do fondov. Podľa veľkosti obhospodarovanej pôdy najviac subjektov (35,4%) hospodárilo na výmere do 50 ha p. p. a len 4,9% obhospodarovalo viac ako 500 ha p. p. Zvýšila sa početnosť SHR s výmerou do 50 ha poľnohospodárskej pôdy. Hospodársky výsledok (vrátane osobného dôchodku) sa smerom k väčšej veľkosti obhospodarovanej plochy zhoršoval a jeho najvyššiu úroveň dosiahli podniky s výmerou do 50 ha p. p. Opačná tendencia vo výsledku hospodárenia bola bez odpočtu osobného dôchodku SHR, kedy sa jeho úroveň veľkosťou obhospodarovanej plochy zvyšovala. Výsledky hospodárenia SHR v roku 2003 ovplyvnila najmä ich výrobná špecializácia zameraná, podobne ako v predchádzajúcich rokoch prevažne na rastlinnú výrobu, u ktorej tržby boli o 231,8% vyššie ako u živočíšnej výroby, pritom oproti roku 2002 sa znížili tržby z rastlinnej (20%), ale najmä zo živočíšnej výroby (32%).

57


Výsledky hospodárenia SHR podľa intervalov výmery p. p.


Hodnotené subjekty potravinárskeho priemyslu (bez podnikov s výrobou kŕmnych zmesí, balenie čaju a kávy a výroby tabakových výrobkov) ukončili v roku 2003 hospodárenie so ziskom 1 250 mil. Sk. Po období jeho medziročného zvyšovania po roku 1998 sa v roku 2003 zaznamenal opäť medziročný pokles (o 23%, resp. 373 mil. Sk). Z celkového počtu prevažovali ziskové subjekty (68,1%), ktoré vytvoreným ziskom 3,0 mld. Sk vykompenzovali stratu -1,75 mld. Sk stratových podnikov. Medziročne sa však zvýšil podiel stratových podnikov. Najvýraznejšie zhoršenie hospodárskeho výsledku zaznamenali podniky priemyslu mliekarenského, cukrovarníckeho, hydinárskeho, škrobárenského a liehovarníckeho, naopak zlepšenie hospodárenia sa najvýraznejšie prejavilo v podnikoch priemyslu pivovarníckosladovníckeho, konzervárenského, výroby nealkoholických nápojov, vinárskeho a mäsového. Medzi odbory, v ktorých boli všetky podniky ziskové, patril najmä priemysel škrobárenský, cukrovarnícky a cukrovinkársko-pečivárenský s výrobou kávovín.


7.1.7 Ľudské zdroje Od začiatku transformačného procesu pokračuje trend poklesu počtu zamestnancov pracujúcich v poľnohospodárstve. Počet osôb v sektore poľnohospodárstva sa v predchádzajúcich rokoch naďalej znižoval v dôsledku spomalenia dynamiky hospodárskeho rastu. Likvidácia pracovných miest v dôsledku transformačných a reštrukturalizačných procesov nebola kompenzovaná vytváraním nových pracovných miest. Vo vidieckych

58


regiónoch je situácia výrazne horšia ako v urbanizovaných. Dochádza k zvyšovaniu využívania sezónnej práce. Vývoj zamestnanosti v poľnohospodárstve 1989 Zamestnanosť v poľnohospodárstve 350 965

1993

2000

2001

2002

2003

180 762

79 384

73 484

67 635

59 818


V štruktúre pracujúcich z hľadiska vzdelania prevažovali v roku 2003 vyučení zamestnanci (54,5%) a zamestnanci s vyšším odborným vzdelaním (23,7%). Podiel osôb so základným vzdelaním bol 14,8% a s vysokoškolským vzdelaním 6,7%. Z hľadiska vývoja poklesol podiel zamestnancov so základným vzdelaním a vyučených v prospech podielu zamestnancov s vysokoškolským a vyšším odborným vzdelaním. Štruktúra zamestnanosti a miezd v poľnohospodárstve v organizáciách s 20 a viac zamestnancami


Čo sa týka veku zamestnancov pracujúcich v odvetviach poľnohospodárstva, najväčšiu skupinu osôb tvoria zamestnanci vo vekovom rozpätí od 35-49 rokov (51,5%), s najväčším počtom osôb vo vekovom rozpätí 45-49 rokov. Zamestnancov starších ako 50 rokov bolo v roku 2003 26,5%, zamestnancov do 24 rokov 4,8% a zamestnancov vo vekovom rozpätí 25-34 rokov 17,2%.

7.1.8 Diverzifikácia činností Reštrukturalizácia ekonomiky Slovenskej republiky po roku 1989 priniesla znižovanie stavu pracovníkov čo sa prejavilo i v rezorte pôdohospodárstva. Zníženie stavu pracovníkov od začiatku transformácie predstavuje 74,04%. Nepriaznivú situáciu v oblasti zamestnanosti rieši Ministerstvo pôdohospodárstva SR programom podpory diverzifikácie činností v poľnohospodárstve (viď Koncepcia agrárnej a potravinovej politiky SR do roku 2005, Pilier č. III.), t.j. prepojením oblasti poľnohospodárstva s inými, príbuznými ekonomickými aktivitami akými sú napr. agroturistika a vidiecky cestovný ruch.

59


Podpora diverzifikačných činností v poľnohospodárstve Rok 1993 1994 1995 1996 1997 Podpora v mil. Sk Nové pracovné miesta

1998

1999

2000

2001

2002

72,9

40,7

122

167

11,9

11,6

17,2

21,9

35,6

39,9

39,5

36,1

20

19

29

37

59

67

67

60

(Zdroj: MP SR)

Diverzifikácia je ďalej podporovaná prostredníctvom programu SAPARD (opatrenie č. 4a - Diverzifikačné činnosti vo vidieckom priestore Plánu rozvoja poľnohospodárstva a vidieka SR). Pre roky 2002-2006 je schválená podpora z prostriedkov Európskej komisie na spolufinancovanie týchto projektov vo výške 2,293 mil. EUR ročne. Po ukončení financovania programu SAPARD (r. 2006) bude podpora poľnohospodárstva prebiehať prostredníctvom sektorového operačného plánu MP SR „Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka“. Diverzifikácia činností v poľnohospodárstve je jedna z kľúčových oblastí rozvoja vidieka. Ide o prepojenie poľnohospodárstva s rôznymi vidieckymi službami spojenými najčastejšie s vidieckym cestovným ruchom resp. agroturistikou (využitie prírodných podmienok, rehabilitačné areály, relaxačné služby, poľovníctvo/rybárstvo, cykloturistika, pltníctvo) či tradíciami (tkanie ľanového plátna, šitie krojov, kožušníctvo, výrobky zo šúpolia atď.).

7.1.9 Ekologické poľnohospodárstvo Ekologický spôsob poľnohospodárstva sa začal rozvíjať na Slovensku v roku 1991 a systém hospodárenia sa zo začiatku usmerňoval podľa „Pravidiel ekologického poľnohospodárstva“, ktoré vychádzali zo zásad a princípov IFOAM (International Federation of Organic Agriculture Movements). V roku 1995 bola prijatá „Koncepcia ekologického poľnohospodárstva na Slovensku“, ktorá v súbore opatrení usmerňuje vývoj ekologického poľnohospodárstva do roku 2010. Jedným z opatrení je i vytvoriť podmienky pre rozvoj ekologického poľnohospodárstva tak, aby v roku 2010 dosiahol jeho podiel 4-6% z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy t.j. 100-150 tisíc ha. V roku 2001 bolo v systéme ekologického poľnohospodárstva zaradených cca 60 000 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 21 000 ha ornej pôdy, 150 ha ovocných sadov a vinohradov a 38 850 ha trvalých trávnych porastov, na ktorých hospodárilo 90 poľnohospodárskych subjektov. Mapa subjektov ekologického poľnohospodárstva (r. 2001)

(Zdroj: MP SR)

60


Vývoj ekologického poľnohospodárstva má relatívne stúpajúcu tendenciu (pokiaľ ide o počet subjektov podnikajúcich v ekologickom poľnohospodárstve). K 31.03.2005 pôsobilo v SR 64 ekologických výrobcov bioproduktov, 18 ekologických výrobcov biopotravín, 5 subjektov sa zameriava na zber voľne rastúcich rastlín v systéme ekologického poľnohospodárstva, jeden subjekt sa venuje dovozu ekologických produktov z iných krajín. Celkovo 182 subjektov bolo v konverzii. Vývoj ekologického poľnohospodárstva v SR

(Pozn. Farms = farmy, Area = plocha; Zdroj: ÚKSÚP)

Medzi hlavné pestované plodiny, na ktoré bol vydaný certifikát o bioprodukte, patria obilniny, olejniny, hrach, čakanka, liečivé rastliny. Z pohľadu komplexnosti ekologického poľnohospodárstva je však v systéme nedostatočne zastúpená spracovateľská infraštruktúra. Väčšina základných surovín bola vyvážaná do krajín EÚ. Certifikácie v systéme ekologického poľnohospodárstva a výrobe biopotravín vydáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP).

61


7.2 Poľnohospodárstvo v regióne Považský Inovec Plošne najrozšírenejšou aktivitou na území sledovaného regiónu Považský Inovec je poľnohospodárstvo. Poľnohospodársky pôdny fond v roku 2002 predstavoval výmeru 73 365 ha (59,8% regiónu). Orná pôda predstavovala 78,2% poľnohospodárskej pôdy. Najvyššie zastúpenie ornej pôdy v rámci poľnohospodárskej pôdy okresu je v okrese Piešťany (89%), najnižšie v okrese Nové Mesto nad Váhom (64%). V priebehu posledných rokov má vývoj výmery poľnohospodárskej pôdy v regióne mierne klesajúcu tendenciu, predovšetkým v dôsledku nových investícii v priemysle spojených s výstavbou priemyselných podnikov, skladov a priemyselných parkov.

7.2.1 Stav podnikateľskej štruktúry K septembru 2005 hospodárilo v sledovanom regióne 78 právnických subjektov, z toho 37 poľnohospodárskych družstiev a 41 poľnohospodárskych fariem, a 263 samostatne hospodáriacich roľníkov (Zdroj: ŠÚ SR). Ekologickú formu hospodárenia k marcu 2005 prevádzkovali 2 právnické subjekty (Zdroj: ÚKSÚP). Počtom samostatne hospodáriacich roľníkov (SHR) bol najpočetnejší okres Piešťany (117), v okrese Nové Mesto n/V ich bolo 80, a najmenej SHR sa nachádzalo na území okresu Hlohovec (66). V sledovanom regióne Považský Inovec pôsobia nasledovné právnické subjekty (družstvá, akciové spoločnosti a spoločnosti s ručeným obmedzením) zaoberajúce sa poľnohospodárskou výrobou a spracovaním poľnohospodárskych produktov:

62


Poľnohospodárske družstvá a farmy v okrese Nové Mesto nad Váhom Poľnohospodárske družstvá (13) PD Beckov PD Bezovec PD Bošáca PD Bzince pod Javorinou PD Čachtice PD Dolné Srnie PD Hôrka nad Váhom PD Kálnica PD Pobedim PD podielnikov Podolie PD podielnikov Tematín PD Stará Turá Podielnícke družstvo "Považie" Považany

Beckov Stará Lehota Bošáca Bzince pod Javorinou Čachtice Dolné Srnie Hôrka nad Váhom Kálnica Pobedim Podolie Modrovka Stará Turá Považany

Farmy a iné spoločnosti (15) AGRIA spol. s r.o. AGROLIPO s.r.o. AGROMER, s.r.o. JAVAN-T, s.r.o. K. L. K. spol. s r.o. Konex, spol. s r.o. Lesný majetok, Hrádok s.r.o. M.E.A. AGRO s.r.o. OVISPRODUKT s.r.o. PASIA spol. s r.o. PODOLFRUKT spol. s r.o. Prvá lesná spoločnosť s.r.o. Radvaň s.r.o. (ekolog. farma) Šlachtiteľská stanica Horná Streda, a.s. TBS, as. (s ekologickým chovom na k.ú. okresu Myjava)

Nové Mesto nad Váhom Pobedim Lubina Stará Turá Kočovce Nové Mesto nad Váhom Hrádok Moravské Lieskové Lubina Nové Mesto nad Váhom Podolie Nové Mesto nad Váhom Nová Bošáca Horná Streda Stará Turá (Zdroj: ŠÚ SR, krajská správa Trenčín)

Poľnohospodárske družstvá a farmy v okrese Hlohovec Poľnohospodárske družstvá (7) PD Červeník PD Dolné Otrokovce so sídlom v Hlohovci PD Hlohovec PD Siladice PD Trakovice PD Žlkovce-Ratkovce Poľnohospodárske výrobno obchodné družstvo Madunice

Červeník Hlohovec Hlohovec Siladice Trakovice Ratkovce Madunice

Farmy a iné spoločnosti (9) Agromart, a.s. AGROVIA, a.s. BP AGRO - CENTRUM, spol. s r.o. FOOD FARM, s.r.o. PETROLSERVIS SK, spol. s r.o. Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s. S.E.A. - MBM, spol. s r.o. Vante, s.r.o. Záhradný Desing, s.r.o

Trakovice Hlohovec Hlohovec Hlohovec Hlohovec Bojničky Hlohovec Hlohovec Hlohovec (Zdroj: ŠÚ SR, krajská správa Trnava)

63


Poľnohospodárske družstvá a farmy v okrese Piešťany Poľnohospodárske družstvá (17) AGRO - DRUŽSTVO Trebatice PD Borovce PD Dolný Lopašov PD Chtelnica PD Nižná PD Piešťany PD podielnikov Veľké Kostoľany PD Pokrok Ostrov PD Šípkové PD Vrbové Poľnohospodárske výrobné a obchodné družstvo Kočín Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Drahovce Poľnohospodársko-obchodné družstvo Pečeňady Poľnohospodársko-šľachtiteľské družstvo Krakovany-Stráže Roľnícke družstvo Moravany nad Váhom Roľnícke podielnícke družstvo Prašník Spoločné poľnohospodárske družstvo Veselé

Trebatice Borovce Dolný Lopašov Chtelnica Nižná Piešťany Veľké Kostoľany Ostrov Šípkové Vrbové Kočín - Lančár Drahovce Pečeňady Krakovany Moravany nad Váhom Prašník Veselé

Farmy a iné spoločnosti (17) Abrod, s.r.o. AG - Final, s.r.o. AGROBIOP, s.r.o. AGROBOLJEŠIK, s.r.o. Agrofarm, s.r.o. AGROSYSTÉM, spol. s r.o. BREZA, s.r.o. DOVO - AGRO, s.r.o. GERANIUM, s.r.o. KORAJ, s.r.o. NAD SLOVAK, s.r.o. PLANTEX, s.r.o. PLANTFRUCT, s.r.o. SEDOS, s.r.o. SEMPER DECOR, s.r.o. Školský majetok Piešťany Výskumno-šľachtiteľská stanica, s.r.o.

Piešťany Piešťany Piešťany Ostrov Piešťany Drahovce Veľké Orvište Drahovce Vrbové Veľké Orvište Sokolovce Veselé Veselé Krakovany Krakovany Piešťany Veselé (Zdroj: ŠÚ SR, krajská správa Trnava)

64


7.2.2 Poľnohospodárska produkcia Rastlinná produkcia je vo výraznej miere ovplyvňovaná produkčným potenciálom pôd. Cieľom hodnotenia produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd a územia je účelová syntéza ekologického a ekonomického hodnotenia efektívnosti poľnohospodárskej výroby v rozdielnych pôdno-ekologických podmienkach. Najvyššiu hodnotu 100 bodov má černozem na spraši, stredne ťažká, hlboká viac ako 60 cm, s priaznivým vodným režimom, v teplom, mierne vlhkom klimatickom regióne na rovine. Najnižšej hodnote 6 bodov zodpovedá pôda na príkrych svahoch (nad 30%) vo veľmi nepriaznivých klimatických podmienkach, pokrytá trávnym porastom. Priemer pôd SR zodpovedá hodnote 33 bodov. Priemerný produkčný potenciál pôd Trenčianskeho kraja je 35,2 bodov a Trnavského kraja 69,6 bodov (VÚPOP). Rastlinná výroba sa sústreďuje predovšetkým na pestovanie hustosiatych obilovín, kukurice, cukrovej repy, slnečnice a repky. Priaznivé sú podmienky pre pestovanie rýchlej a poľnej zeleniny, rozvoj vinohradníctva a ovocných sadov. Plošne najviac pestovanou skupinou plodín sú obilniny, z nich predovšetkým pšenica a jačmeň. Najvyššiu úrodnosť týchto plodín dosahuje okres Piešťany. Úroda hlavných poľnohospodárskych plodín za rok 2004 (obilniny) Plodina Obilniny spolu Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V z toho: Pšenica Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V Jačmeň Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V Ovos Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V Raž Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V Kukurica na zrno Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V

Zberová plocha v ha

Úroda v tonách

Úroda z ha v tonách

9.231,46 13.950,50 10.156,19

47.127,4 78.394,0 44.719,1

5,11 5,62 4,40

4.499,32 5.948,73 5.036,78

24.438,8 35.791,8 24.348,4

5,43 6,02 4,83

2.888,27 5.559,22 3.277,39

14.289,2 29.469,6 13.104,4

4,95 5,30 4,00

63,36 79,03 459,08

150,3 275,2 1.646,0

2,37 3,48 3,59

1,99 141,44 361,85

8,8 597,7 891,7

4,42 4,23 2,46

1.599,51 1.850,50 715,95

7.723,2 10.612,3 3290,2

4,83 5,73 4,60

(Zdroj: ŠÚ SR, Krajské správy Trnava a Trenčín)

Druhou plošne najviac pestovanou skupinou plodín sú olejniny, z nich predovšetkým slnečnica (viď Príloha B pre detailnejšiu štatistiku poľnohospodárskej produkcie). Ďalej sa v sledovanom regióne vo veľkej miere pestuje cukrová repa a strukoviny. Najideálnejšie

65


podmienky pre pestovanie cukrovej repy a strukovín v rámci sledovaného regiónu poskytuje okres Piešťany, kde bola úrodnosť v roku 2004 oproti ostatným dvom okresom lepšia v priemere o 16% u cukrovej repy a o 44% u strukovín. Úrodnosť zemiakov v okrese Nové Mesto n/V bola len na 34%-nej úrovni úrodnosti v okresoch Piešťany a Hlohovec, kde bola úroveň úrodnosti približne rovnaká. Zo skupiny zeleniny boli najviac plošne pestovanými plodinami cibuľa, kapusta, mrkva, petržlen a uhorky. V priemernej úrodnosti zeleniny v rámci sledovaného regiónu dosiahol najlepšie výsledky okres Hlohovec (približne o 46% vyššia úrodnosť než ostatné dva okresy), v priemere najnižšiu úrodnosť zaznamenal okres Piešťany. Okres Hlohovec je taktiež v rámci regiónu Považský Inovec územím s najviac rozvinutou vinohradníckou tradíciou, vinice zaberajú približne šesťkrát väčšiu plochu než vinice na území okresu Piešťany, a ca 18-krát viac než vinice okresu Nové Mesto n/V. Úrodnosť vinohradov je taktiež najvyššia v okrese Hlohovec v rámci sledovaného regiónu. V okrese Piešťany sa dobre darí pestovaniu jahôd vďaka teplým klimatickým podmienkam a vysokému počtu slnečných dní. Detailné údaje o úrode poľnohospodárskych plodín za rok 2004 obsahuje príloha B.

Úroda hlavných poľnohospodárskych plodín za rok 2004 Plodina Cukrová repa Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V Olejniny Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V Strukoviny Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V Zemiaky Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V


Úroda v tonách


920,86 1.658,53 887,19

37.079,2 83.636,8 39.407,3

40,27 50,43 44,42

2.541,58 2.421,27 2.576,42

5.844,8 6.962,3 5.808,6

2,30 2,88 2,25

462,22 251,61 355,64

1.170,7 1.066,8 778,5

2,53 4,24 2,19

40,77 151,20 236,05

866,7 3.173,6 1.716,8

21,26 20,99 7,27

(Zdroj: ŠÚ SR, Krajské správy Trnava a Trenčín)

66


Úroda vybraných poľnohospodárskych plodín za rok 2004 Plodina Zelenina Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V Vinice Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V Liečivé rastliny Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V Jahody Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V



45,13 79,49 47,71

1.018,2 781,7 700,6

668,24 103,49 37,41

3.806,1 232,9 204,9

5,70 2,25 5,48

0,00 0,00 0,21

0,0 0,0 0,0

0,00

6,38 22,43 1,09

12,7 274,9 4,5

1,99 12,26 4,13

Počet ovocných stromov a kríkov v ks Ovocie Hlohovec Piešťany Nové Mesto n/V

Úroda v tonách

80.147 418.150 237.576

Úroda v tonách 457,0 2.296,0 1.355,0 (Zdroj: ŠÚ SR, Krajské správy Trnava a Trenčín)

Živočíšna výroba je zameraná na chov hovädzieho dobytka, najmä výrobu mlieka (i mäsa), ošípaných, chov hydiny (sliepky, brojlery, morky) a produkciu slepačích vajec. Ojedinele sa vyskytuje chov oviec a koní. Postupne narastá počet fariem, ktoré sa venujú živočíšnej výrobe. Napriek tomu však chov ošípaných a hovädzieho dobytka zaznamenáva klesajúcu tendenciu. Spracovateľský a potravinársky priemysel je zameraný na spracovanie obilia (mlyny a pekárne), mäsa, mlieka, sušenie či konzervovanie ovocia a zeleniny, výrobu vína a destilátov.

7.3 Pôdny fond Ako bolo spomenuté, rastlinná produkcia je vo výraznej miere ovplyvňovaná produkčným potenciálom pôd. Pod pojmom produkčný potenciál pôd sa všeobecne chápe prirodzená a človekom podmienená schopnosť pôdy prijať, transformovať a odovzdávať rastlinám požadované kvantum energie a látok a vytvoriť vhodné podmienky pre ich rast a produkciu. Produkčný potenciál pôd je závislý od viacerých indikátorov ako stavba pôdneho profilu, obsah a kvalita humusových látok, prístupná zásoba živín, pH-reakcia pôdneho prostredia, objem pôdy, obsah cudzorodých látok v pôde, či schopnosť akumulovať vodu.

67


Produkčný potenciál poľnohospodárskych pôd

(Pozn. 1. vysoko produkčné pôdy; 2. veľmi produkčné pôdy; 3. produkčné pôdy; 4. stredne produkčné pôdy; 5. menej produkčné pôdy; 6. málo produkčné pôdy; 7. veľmi málo produkčné pôdy; 8. menej vhodné pôdy pre poľnohospodársku výrobu; 9. nevhodné pôdy pre poľnohospodársku výrobu; Sledovaný región je označený červenou elipsou; Zdroj: VÚPOP)

Pre poľnohospodárske využitie a z pohľadu predpokladov pre trvalo udržateľné využívanie sa najlepšie javia čiernice, černozeme, fluvizeme a hnedozeme. Tieto pôdy sú dostatočne humózne, s vyváženým pomerom huminových kyselín ku fulvokyselinám, s dobrým obsahom prístupného dusíka a draslíka, s priaznivou pôdnou reakciou a štruktúrou a s dobrou vododržnosťou, čo sa odzrkadľuje v najnižších nákladoch na kultiváciu. Ich trvalé využívanie je podmienené obnovou prístupného fosforu, dodatočným zavlažovaním (najmä černozeme), resp. upravením agrotechniky na dočasne zamokrených čierniciach a fluvizemiach. Medzi pôdy s menej priaznivým predpokladom pre trvalo udržateľné využívanie patria pararendziny, regozeme, luvizeme, pseudogleje, kambizeme (okrem dystrických a psefitických) a rendziny. Ide o pôdy s menej priaznivými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, vyžadujúcimi špecifickú energeticky náročnejšiu agrotechniku, ktorej uplatnenie závisí od ekonomickej situácie hospodáriaceho subjektu. Medzi pôdy s nepriaznivým predpokladom pre trvalo udržateľné využívanie sa zaraďujú gleje, kambizeme dystrické alebo psefitické, podzoly, solončaky, slance, organozeme, hydrozeme, rankre a litozeme. Vyznačujú sa extrémnymi fyzikálnymi alebo chemickými vlastnosťami buď úplne znemožňujúcimi poľnohospodárske využitie (napr. hydrozem, litozem) alebo len v obmedzenej miere umožňujúcimi extenzívne formy poľnohospodárstva (lúky a pasienky).

68


7.3.1 Pôdny fond v regióne Považský Inovec Produkčná schopnosť poľnohospodárskej pôdy v regióne Považský Inovec je vysoká, predovšetkým v okresoch Piešťany a Hlohovec, čo vyplýva zo zastúpenia černozeme, čiernic a hnedozeme. Ich agronomická hodnota je znižovaná iba nedostatkom vlahy vo vegetačnom období, preto je potrebné využívať závlahové hospodárstvo. Prevládajúcim pôdnym typom v okrese Nové Mesto nad Váhom sú luvizeme, rendziny a kambizeme (Zdroj: VÚPOP; pre detailnejšiu mapu pôd daných okresov viď Príloha C). Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy monitoruje pravidelne stav pôd na území Slovenskej republiky. Základná monitorovacia sieť Slovenska má na poľnohospodárskych pôdach, lesných pôdach a pôdach nad hornou hranicou lesa spolu 429 lokalít. Na území regiónu Považský Inovec sa nachádza 11 monitorovaných lokalít a jedna v tesnej blízkosti okresu Hlohovec (k.ú. Rišňovce). Sledované lokality v regióne sú: (1) okres Hlohovec: Rišňovce/Sasinkovo, Hlohovec1, Hlohovec2, Madunice; (2) okres Piešťany: Piešťany, Kočín, Dolný Lopašov, Šterusy; (3) okres Nové Mesto n/V: Beckov, Nová Bošáca, Dolné Bzince, Kostolné. Výsledky pôdnych sond v týchto lokalitách poukazujú celkovo na dobré parametre vlastností pôd a ich kritéria, ktoré sú rozhodujúce jednak z hľadiska pôdnej úrodnosti, ako aj mimoprodukčných funkcií (viď Príloha D). Jedná sa o zaužívané kritériá poukazujúce na zloženie pôd a ich kontamináciu.

7.3.2 Predaj a prenájom pôdy Cena predaja a prenájmu pôdy závisí prevažne od situácie na trhu a od dohody s vlastníkmi. V rámci reštitúcie bola väčšina pôdy vrátená pôvodným vlastníkom (ca 75% pôdy je v súkromnom vlastníctve), čo spôsobilo nejednotné ceny prenájmu a predaja pôdy v rámci regiónov SR. Jedine pôdy patriace do štátneho fondu (ca 5% pôd SR) majú tabuľkové ceny podľa ich bonity, ich prenájom sa pohybuje na úrovni 1-2% z ceny pôdy (podľa bonity). Pre účely výpočtu výšky nájmu z užívania poľnohospodárskej pôdy (ktorý je minimálne 1% z hodnoty pôdy) sa hodnota pôdy stanovuje podľa vyhlášky MP SR č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich. Podľa prílohy danej vyhlášky, sadzba poľnohospodárskej pôdy v korunách za meter štvorcový sa pohybuje v závislosti od zaradenia do bonitnej pôdno-ekologickej jednotky (BPEJ) v rozmedzí od 0,65 halierov do 12,10 Sk za meter štvorcový. Úradná cena poľnohospodárskej pôdy sa tak pohybuje v rozmedzí 167 Eur/ha (minimálna cena) až 3 103 Eur/ha (maximálna cena). Kúpna cena predávanej pôdy sa tvorí predovšetkým na voľnom trhu, odvíjajúc sa od ponuky a dopytu. Trhové ceny poľnohospodárskej pôdy bez rozlíšenia účelu ich ďalšieho využitia sú vyššie najmä v poľnohospodársky produkčných okresoch a okresoch s rozvinutým turistickým ruchom. Ceny sa pohybujú od priemernej úradnej ceny pôdy až po jej trojnásobnú hodnotu. V rámci Zelenej správy 2004 (VÚEPP) boli spracované výsledky zisťovaní o výmerách a výške trhovej ceny poľnohospodárskej pôdy predanej v roku 2002 vo vybraných okresoch (Dunajská Streda, Liptovský Mikuláš, Michalovce, Rimavská Sobota, Svidník a Topoľčany). Z predanej pôdy 66,3% tvorila orná pôda, 16,8% vinice, 16,6% TTP, 0,3% sady a 0,02% záhrady. Priemerná trhová cena predávanej poľnohospodárskej pôdy dosiahla 14,15 Sk.m2, z toho cena ornej pôdy dosiahla 18,66 Sk.m2, viníc 4,68 Sk.m2, ovocných sadov 45,03 Sk.m2, TTP 5,10 Sk.m2 a záhrad 55,03 Sk.m2. Priemerná cena prenájmu pôdy v Slovenskej republike bola v roku 2004 ca 17,- Eur/ha. Pre porovnanie, v Maďarsku bola priemerná cena prenájmu pôdy 45 Eur/ha, vo Francúzku

69


131 Eur/ha, v Nemecku 251 Eur/ha, v Holandsku 379 Eur/ha (Zdroj: Eurostat). Podľa analýz udaných v Programovom doplnku SOP „Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka“ 2004-2006 ide na území SR o nerealisticky nízke ceny za prenájom poľnohospodárskej pôdy. Ceny prenájmu pôdy v Trnavskom regióne (okresy Piešťany, Trnava), kde sa nachádza pôda s vysokou produkčnou schopnosťou, sú vyššie ako republikový priemer. Pohybujú sa od 1000 až 3000 Sk/ha ročne. V okrese Nové Mesto nad Váhom sa ceny pohybujú do 2000 Sk/ha ročne (Zdroj: Vlastné informácie získané z Poľnohospodárskych družstiev). Dôležitou okolnosťou, ktorá pôsobí pri stanovení cien je skutočnosť, že v SR ako jedinej krajine v EÚ je povinnosť platiť daň z pôdy.

7.4 Zhrnutie Situácia poľnohospodárstva v Slovenskej republike je charakterizovaná poklesom jeho podielu na tvorbe hrubého domáceho produktu oproti obdobiu začiatku jeho transformácie. Od roku 1999 je pozícia poľnohospodárstva na ekonomickej výkonnosti hospodárstva pomerne vyrovnaná. Účasť poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti má však stále klesajúci trend. Rentabilita rastlinnej výroby sa zvyšuje, v živočíšnej výrobe bola zaznamenávaná stratovosť. Vstup SR do Európskej Únie zvýšil tlak na úroveň kvality poľnohospodárskych produktov podľa noriem platných v EÚ, čo podnietilo zvýšenie investícii do hnuteľného i nehnuteľného majetku v záujme priblíženia sa európskym normám kvality poľnohospodárskych výrobkov. Okrem toho sa vstupom SR do EÚ otvoril trh, čo znamenalo zrušenie cla a prílev lacnejších poľnohospodárskych výrobkov z okolitých krajín. Zároveň sa zvýšila i podpora vo forme štátnych resp. európskych dotácii, ktoré však nedosahujú priemer EÚ. Podpora poľnohospodárstva pozostáva z priamych platieb na pôdu (SAPS), na plodiny na ornej pôde (POP), na farmu (SFP), ďalej podľa výnosu MP SR č.806 (využívanie závlah, zachovanie živočíšneho fondu, výskum a vývoj rastlinnej výroby, úhrada škôd a pod.), z intervenčných nákupov, či zo štrukturálnych fondov EÚ zahrnutých do Sektorového operačného programu „Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka“ a „Plánom rozvoja vidieka“ (viď kapitola 3 „Eurofondy“). Negatívom z pohľadu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva SR zostáva skutočnosť, že v Slovenskej republike ako jedinom členskom štáte v rámci EÚ je povinnosť platiť daň z pôdy. Pre živočíšnu výrobu je charakteristický trvalý pokles počtov chovaných zvierat, predovšetkým ošípaných a hovädzieho dobytka. Pozitívny trend zaznamenáva chov hydiny. V rastlinnej výrobe sa štruktúra výroby postupne prispôsobuje k dopytu na trhu. Na území regiónu Považský Inovec sa rastlinná výroba sústreďuje predovšetkým na pestovanie hustosiatych obilovín, kukurice, cukrovej repy, slnečnice a repky. Priaznivé sú podmienky pre pestovanie rýchlej a poľnej zeleniny, rozvoj vinohradníctva a ovocných sadov. Plošne najviac pestovanou skupinou plodín sú obilniny, z nich predovšetkým pšenica a jačmeň. V porovnaní úrodnosti zaznamenanej v rámci sledovaných troch okresov (NMnV, PN, HC), najvyššiu úrodnosť hlavných poľnohospodárskych plodín zaznamenáva okres Piešťany, ktorý obhospodaruje i najväčší plošný podiel ornej pôdy na celkovej výmere ornej pôdy v regióne Považský Inovec. Okres Hlohovec zaznamenáva najvyššiu priemernú úrodnosť zeleniny a na jeho území sa v porovnaní so zostávajúcimi dvoma okresmi najviac darí viniču. Vinice zaberajú približne šesťkrát väčšiu plochu než vinice na území okresu Piešťany, a ca 18-krát viac než vinice okresu Nové Mesto n/V. Vyššia úrodnosť na území okresov Piešťany a Hlohovec oproti okresu Nové Mesto n/V je daná i odlišnou stavbou a vlastnosťami pôdy. Produkčná schopnosť poľnohospodárskej pôdy

70


v okresoch Piešťany a Hlohovec je vysoká, čo vyplýva zo zastúpenia černozeme, čiernic a hnedozeme. Prevládajúcim pôdnym typom v okrese Nové Mesto nad Váhom sú luvizeme, rendziny a kambizeme. Táto skutočnosť sa odrazila i na vyššej trhovej cene prenájmu poľnohospodárskej pôdy v okresoch Piešťany a Hlohovec v porovnaní s cenou pôdy okresu Nové Mesto n/V. Podnikateľská štruktúra v regióne Považský Inovec je podobná celoslovenskej situácii. U právnických osôb prevládajú farmy a obchodné spoločnosti nad počtom družstiev. V sledovanom regióne hospodári 78 právnických subjektov, z toho 37 poľnohospodárskych družstiev a 41 poľnohospodárskych fariem, a 263 samostatne hospodáriacich roľníkov. Ekologickú formu hospodárenia prevádzkujú 2 právnické subjekty. Pri zvážení priaznivých podmienok pre poľnohospodársku výrobu (kvalitná pôda, teplá klíma, veľký počet slnečných dní) a trendov vývoja ekologického poľnohospodárstva v rámci EÚ i SR je tento počet neuspokojivý. V rozvoji ekologickej formy hospodárenia je možné vidieť dobrú príležitosť pre podnikateľské subjekty v regióne. Ekologické produkty sú na trhu žiadané i napriek ich vyšším cenám. Ide predovšetkým o ovocie, zeleninu, výrobky z hlavných produktov (obilniny, olejniny, strukoviny), liečivé rastliny, ako i produkty živočíšnej výroby (mäso, vajcia). Na rozvoj ekologickej formy hospodárenia sú poskytované štátne a európske dotácie, ktoré sú v prvých dvoch rokoch konverzie v priemere o 50% vyššie než ostatné dotácie na pôdu a plodiny.

71

vypracované v Piešťanoch, 2005 © Európsky sociálny fond & Občianske združenie Progresit, 2005

7. POĽNOHOSPODÁRSTVO. 7.1 Poľnohospodárstvo v Slovenskej republike

Recommend Documents