Transformácia nemocníc v Prešovskom kraji sa posunula. Poslanci Zastupiteľstva PSK na rokovaní 29. marca odsúhlasili princípy transformácie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja. Transformácia je nevyhnutná pre stabilizáciu zdravotníctva. PSK už jeden a pol roka hľadá cestu ako ďalej s nemocnicami. Pôvodne sa uvažovalo o vytvorení jednej správcovskej organizácie, ktorá by spravovala majetok všetkých štyroch nemocníc. Diskusie v jednotlivých nemocniciach však ukázali, že s týmto modelom nesúhlasia zamestnanci a všetky nemocnice by sa chceli transformovať samostatne. „Majetku sa nezbavujeme – prenajímame ho. Zostane vo vlastníctve samosprávneho kraja“ zdôraznil predseda PSK, Peter Chudík. Ako dodal, „dôležitým faktorom pri prenájme bude riešenie záväzkov v jednotlivých nemocniciach.“ Tie v štyroch NsP presahujú 460 miliónov korún. Najvyššie, takmer 200 miliónov korún, sú v NsP vo Vranove nad Topľou. Nemocnica s poliklinikou v Starej Ľubovni sa zmení na neziskovú organizáciu, ktorú vytvorí Prešovský samosprávny kraj
a mesto Stará Ľubovňa. Majetok nemocnice bude novému subjektu prenajatý za jednu korunu. V prípade NsP v Humennom vytvorí PSK a záujemca o prenájom - spoločnosť Vitesa akciovú spoločnosť, kde 66%-tný podiel bude mať Vitesa a 34% PSK. Tejto spoločnosti dá PSK do prenájmu majetok
-tný podiel, PSK podiel 20%. Ročný nájom predstavuje 2 mil. Sk a investície za prvých 5 rokov majú dosiahnuť 50 mil. Sk. „Predpokladám, že takýto návrh bude pri dobrých zmluvách vyhovujúci, lebo rieši záväzky aj rozvoj nemocníc. Pravdou je, v tomto roku už majú všetky nemocnice okrem vranovskej, vyrovnané hospodárenie. Keby od 1. januára 2006 nehrozili exekúcie, možno by sme transformačný proces riešili ešte inak. Som však presvedčený, že zatiaľ dohodnutý návrh je ešte lepší ako som očakával. Rieši záväzky nemocníc, investície a rozvoj“ tvrdí Peter Chudík. Už 20. júna sa uskutoční rokovanie o konkrétnych zmluvách. Predseda PSK verí, že tento proces skončí 1. augusta alebo do 1. septembra.
nemocnice za ročné nájomné 8 mil. Sk. Nová spoločnosť prevezme aj záväzky NsP okrem záväzkov voči Sociálnej poisťovni. Spoločnosť tiež bude garantovať za prvých 5 rokov investície v objeme 100 mil. Sk z vlastných zdrojov. Podobne je to vo Svidníku. V novej akciovej spoločnosti bude mať a.s. Vitesa 80%-
Vo štvrtok, 26. mája otvorili predsedovia vyšších územných celkov v Bruseli spoločné zastúpenie pod názvom „Dom slovenských regiónov“. Rok po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie má svoje stále zastúpenie v Bruseli všetkých osem samosprávnych krajov. Doteraz mali svoje zastúpenie v Bruseli tri vyššie územné celky – Bratislavský, Prešovský a Košický. Prešovský samosprávny kraj otvoril svoje zastúpenie presne pred dvoma rokmi – 22. mája 2003. „Fakt, že svoje spoločné zastúpenie v jednej budove otvára všetkých osem slovenských krajov, vyvoláva v Bruseli veľkú úctu a obdiv – pretože sme sa vedeli dohodnúť a zrealizovať túto myšlienku“ zdôraznil pri otvorení predseda PSK Peter Chudík.
Viac informácií na str. 4 a 5.
Najväčšia diskusia bola okolo NsP vo Vranove nad Topľou. Na základe posledného rozhodnutia poslancov zo 14. júna by sa táto nemocnica mala tranformovať na neziskovú organizáciu, ktorú vytvorí Preškovský samosprávny kraj, mesto Vranov, samospráva obcí a investor. Celý proces transformácie nemocníc však musia ešte odsúhlasiť poslanci Zastupiteľstva PSK. Malo by sa tak stať počas leta.
Základným problémom pri príprave projektov na čerpanie peňazí z fondov Európskej únie je, že mnohé samosprávy nemajú dostatok aktuálnych informácií a nepoznajú správny postup pri spracovávaní podkladov. Pomôcť by im mal Partnerský program Inforegión. Pre obce a mestá, mikroregióny, neziskové organizácie, ale aj iné inštitúcie, ho pripravila Agentúra regionálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja (ARR PSK). „Partnerský program Inforegión vznikol na základe potrieb regiónu. Veríme, že pomôže zvýšiť šancu na získanie prostriedkov z EÚ. Doteraz jednotlivé subjekty dosť živelne chodili na agentúru regionálneho rozvoja, aby získali informácie ohľadom spracovania projektu. Niekedy však už bolo veľmi neskoro,“ konštatuje generálny riaditeľ ARR PSK Artúr Benes. Zdôraznil, že „základom partnerského programu je starostlivosť o našich partnerov 365 dní v roku, aby vedeli definovať svoje strategické ciele a aby sme našli spoločné kroky, ako sa k nim dopracovať.“ V tomto prípade nejde o priame poskytnutie peňazí partnerom, ale ukázať im spôsob a možnosti, ako ich získať z eurofondov. „Program Inforegión poskytuje služby v štyroch úrovniach. Prvá sú každodenné informácie o aktuálnych, ale aj pripravovaných výzvach, potom školiaca a konzultačná činnosť, do tretej úrovne patrí už spracovanie projektov a štvrtou je samotná realizácia schválených projektov“ vysvetľuje Ing. Benes. Agentúra tento program už ponúkla inštitúciám v okrese Vranov nad Topľou. Informačná kampaň bude pokračovať a oslovené budú všetky regióny v rámci Prešovského samosprávneho krája. Výsledkom by malo byť zriadenie detašovaných pracovísk, ktoré budú v jednotlivých okresoch slúžiť ako centrá prvého kontaktu.
Slovensko bude mať možnosť využiť finančné prostriedky z dvoch nových finančných mechanizmov. Ide o Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru a Finančný mechanizmus Nórskeho kráľovstva. Ten prvý financuje Nórsko, Lichtenštajnsko a Island, druhý je výlučne nórskou záležitosťou. „Oba finančné mechanizmy vznikli s cieľom pomôcť novopristupujúcim krajinám EÚ,“ zdôraznila počas návštevy Prešova veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva v SR, J.E. Brit Lovseth. Dodala, že Slovensko dostane spomedzi 10 krajín štvrtý najvyšší objem finančných prostriedkov. Konkrétne je to 67,1 mil. eur na obdobie päť rokov. „PSK je na tento systém pripravený, lebo sme intenzívne využili spoluprácu s partnerským regiónom More og Romsdal. Našou výhodou je, že už máme nórskeho partnera,“ zareagoval predseda PSK Peter Chudík. PSK má pripravený projekt na Centrum udržateľného rozvoja, ktorý zahŕňa štyri podprojekty – biznis centrum pre investorov, inovácia, marketing územia a informačné technológie. „Čakáme už len na výzvu“ zdôrazňuje P. Chudík. Tú by mal Úrad vlády SR zverejniť do konca júna. Projek-
ty bude možné podávať do roku 2008. Prijímateľom tejto pomoci môže byť prakticky každý. Na základe memoranda je najvyššou prioritou pre Slovensko životné prostredie. Ako upozornil P. Chudík, vyššie územné celky nemajú žiadne kompetencie v životnom prostredí. V tejto oblasti môžu byť prijímateľom skôr obce, ministerstvo životného prostredia, prípadne vodárne a kanalizácie. „Budeme iniciovať, aby sa prostriedky využili účelne a verejne. Napríklad na spracovanie projektovej dokumentácie, ktorá je potrebná pre podávanie projektov,“ zareagoval
Podľa údajov z konca apríla bolo v rámci štrukturálnych fondov za Slovensko podaných spolu 4 880 žiadostí v celkovej hodnote 98 mld. Sk. Z nich sa 1 181 projektov v hodnote 20 mld. Sk už realizuje, 670 žiadostí v objeme 16 mld. Sk bolo zamietnutých. Medzi najaktívnejšie kraje patria Nitriansky (podaných 875 žiadostí), Prešovský (podaných 834 projektov) a Banskobystrický (podaných 818
žiadostí). Vo finančnom vyjadrení však vedie Prešovský kraj, odkiaľ odišli žiadosti o nenávratný finančný príspevok v objeme presahujúcom 20 mld. Sk. Najviac projektov sa však realizuje v Nitrianskom kraji (334). Prešovský kraj je so 143. realizovanými projektmi v hodnote 5,3 mld. Sk na piatom mieste. Najviac financií, 9,4 mld. Sk, zatiaľ smerovalo do Banskobystrického kraja.
predseda PSK Peter Chudík. Ako dodal, „veríme, že sa podarí naplniť veľmi dobrý zámer – znižovanie regionálnych disparít v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Zaostalejšie regióny by mali byť pri hodnotení projektov zvýhodnené.“
Až sedem z ôsmich krajov Slovenska má HDP na obyvateľa menší ako75 % priemeru EÚ, čiže spadajú pod súčasný Cieľ 1. Východ Slovenska patrí medzi 10 najchudobnejších regiónov EÚ s priemerom 37,2 % HDP EÚ. Štátny rozpočet nemá výraznejšie zdroje na regionálny rozvoj a vláda, ale aj chudobné regióny sa spoliehajú iba na pomoc v rámci štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ. Podľa Alexandra Ernsta, riaditeľa Úradu Prešovského samosprávneho kraja, je pre PSK absolútnou prioritou získať peniaze do regiónov: „Ak systém prijímania pomoci necháme tak, ako je to teraz, fondy z EÚ nebudú využité efektívne.“ ∆ Čo vnímate ako najväčší problém pri pomoci z EÚ? Pomer medzi veľkým počtom dobrých nápadov a projektov a množstvom finančných prostriedkov v rámci pomoci z EÚ. Existujú vypracované kvalitné projekty na niekoľko miliárd korún, ale schváliť je možné iba niekoľko z nich. Namiesto predstierania, že každý má šancu, by mala byť pomoc viac usmernená. Navonok všetko pôsobí veľmi demokraticky, keď v hre sú široko koncipované ciele pomoci a veľký počet oprávnených žiadateľov. Chceme však presadiť, aby sa vyjasnili a zjednotili pravidlá hry voči žiadateľom pomoci. Teraz sa hľadajú rôzne formálne nedostatky, aby bolo možné projekty čo najjednoduchšie vyradiť, aby sa nemuseli ďalej hodnotiť. Jednoducho: ak sa niekto nevyzná vo formulároch, k európskym peniazom mu na Slovensku nepomôže
ani geniálny nápad. ∆ Kto určuje pravidlá hry? Výzvy na predkladanie projektov pripravujú a zverejňujú ministerstvá. Rovnako určujú aj pravidlá hry. Pri predkladaní projektov sa musíme vždy dopátrať, ktoré kritériá máme splniť, keďže nie sú bližšie špecifikované. Snažíme sa získať dostatok informácií, aby naše projekty neboli zamietnuté pre nás z nejasných dôvodov. Chceme, aby komunikácia medzi regionálnymi samosprávami a ministerstvami bola intenzívnejšia. Spracovatelia projektov musia vedieť čo je typické pre dobré a zlé projekty. ∆ Čo navrhujete? Momentálny stav neposkytuje priestor na koordináciu a systematický rozvoj regiónov. Celá doterajšia filozofia schvaľovania projektov sa musí otočiť. Aby sme pomohli nášmu regiónu, dohodli sme sa so zástupcami
V máji sa vo Wroclawe konal Európsky summit regiónov a miest, na ktorom sa stretlo 300 prezidentov regiónov a primátorov miest. V rámci diskusie sa zamerali na základné piliere decentralizácie – kohézia /súdržnosť/, konkurencieschopnosť a lokálna demokracia. Predseda PSK ako hlavný rečník panelu venovanému decentralizácii a kohézii predstavil vývoj decentralizácie na Slovensku, objasnil pozíciu slovenských regiónov a poukázal na medziregionálne rozdiely. Peter Chudík vyzdvihol potrebu solidarity v rozšírenej Európe: „Zaostalé regióny ako Prešovský samosprávny kraj bez pomoci nebudú môcť využiť svoj ohromný potenciál pre väčší ekonomický rast a vytváranie pracovných príležitostí.“ Podľa predsedu PSK „je nevyhnutné posilniť právomoci regiónov a presunúť finančné prostriedky v prospech regiónov. Len tak budú regióny schopné zvládať dôležité výzvy a budovať svoju konkurencieschopnosť, od ktorej závisí konkurencieschopnosť celej EÚ.“ Odkaz prezidentov regiónov a primátorov miest zúčastnených na summite znie: „Decentralizácia je najlepšia záruka pre ekonomický rast a viac pracovných miest.“ Je to jasný signál pre vrcholných predstaviteľov členských štátov, aby neznížili rozpočet EÚ
Košického samosprávneho kraja na vypracovaní spoločného Regionálneho operačného programu (ROP) Slovensko-Východ na roky 2007-2013. Bez tohto základného nástroja je pre regióny nemožné žiadať o priamu pomoc EÚ. ROP na úrovni NUTS 2, teda pre celé východné Slovensko, je základným predpokladom, aby mohli byť riadiace, hodnotiace, implementujúce a kontrolné jednotky presunuté na regióny. Cez ROP chceme priamo získať zdroje pre naplnenie priorít nášho regiónu. ∆ Čo je obsahom tohto programu a kto ho vypracuje? ROP má poskytnúť pravidlá a mechanizmy, ktoré podmienia identifikáciu, výber a implementovanie projektov. Chceme to robiť tu – na východnom Slovensku, nie v Bratislave. Pracovné skupiny zložené z expertov z Prešovského a Košického samosprávneho kraja analyzovali a porovnávali
programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja oboch krajov, aby bolo možné ROP postaviť už na existujúcich dokumentoch. Na prípravu ROP oba kraje poskytli po 1 mil. Sk. Ďalej ROP plánujeme financovať cez projekt, ktorý sme podali začiatkom februára na MVaRR, ale do dnešného dňa nebol vyhodnotený. Čakáme, kedy potrebné financie pre ROP získame čo najskôr a v tomto kľúčovú úlohu hrá ministerstvo. ∆ Kedy ROP bude vypracovaný a čo to bude znamenať? Chceme ho vypracovať do konca roka 2005. V súčasnosti v oboch krajoch predkladáme na rokovanie krajských parlamentov návrh rozvojových smerov regiónu Slovensko – Východ pre roky 20072013. V našom kraji už bol v júni schválený.Chceme veriť tomu, že máme šancu zmeniť súčasný systém, hoci to bude znamenať nesmierne úsilie na našej strane a vôľu na centrálnej úrovni. Doteraz nebolo rozhodnuté, či budú ROP, ale určite riadiace orgány ostanú na centrálnej úrovni. Určite ale je nutné, aby VÚC boli sprostredkovateľskými orgánmi a programy by mali implementovať. Ak vláda a Brusel schvália ROP Východné Slovensko, bude to veľký krok v rozvoji regiónov, ktorým sa takto uvoľnia ruky.
na obdobie 2007-2013 pod úroveň 1,14% HDP na úkor finančných prostriedkov pre podporu najzaostalejším regiónom. „Takýmto spôsobom by nebolo možné vyrovnávať regionálne nerovnováhy v rámci únie“ zdôraznil Peter Chudík.
Logo Domu slovenských regiónov symbolizuje spoločný dom s ôsmimi oknami, ktoré vyjadrujú spolupatričnosť všetkých slovenských regiónov. Strecha pripomína zakrivenie štítu Kriváňa, modrá vlnovka pod obrázkom symbolizuje Dunaj. Logo v národných červeno – modrých farbách na bielom podklade navrhla prešovská spoločnosť Tampex.
Slávnostné otvorenie Domu slovenských regiónov začalo 26. mája o 12.30 h symbolické prestrihnutie pásky, obhliadka priestorov a slávnostný prípitok v užšom kruhu hostí. Nechýbal medzi nimi minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszký, veľvyslanci pri ES, Belgickom kráľovstve, NATO a poslanci Európskeho parlamentu.
Z Prešovského samosprávneho kraja sa na otvorení Domu slovenských regiónov zúčastnila skupina poslancov Zastupiteľstva PSK. Počas svojho pobytu sa zoznámili s fungovaním európskych inštitúcií a s rozhodovacím procesom v EÚ. Navštívili tiež Výbor regiónov a Európsky parlament, kde si pozreli plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu a stretli sa s europoslancami. Počas návštevy európskych inštitúcií veľmi aktívne diskutovali o možnostiach Prešovského kraja v súvislosti s čerpaním prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Poslanci upozorňovali na poddimenzované ekonomické ukazovatele kraja. Zdôraznili, že napriek proklamáciám sa ekonomické nožnice medzi západom a východom Slovenska stále viac otvárajú. „Napriek tomu, že máme štyri sektorové operačné programy, nedokážeme rozvíjať
regióny. Všetko zostáva v Bratislave a na južnom Slovensku. Do Prešova a Košíc už financie neprichádzajú“ upozornil poslanec Anton Bidovský (Prešov). Poslanci na všetkých stretnutiach zdôrazňovali, že rozhodovací proces treba z jedného
„Pre Prešovský samosprávny kraj je veľmi dôležité, aby mohol priamo komunikovať s Bruselom, teda aby sme boli na úrovni NUTS II – to je hlavný dôvod, prečo s Košickým samosprávnym krajom intenzívne pracujeme na regionálnom operačnom programe. V Bruseli sú tejto veci naklonení, potrebujeme súhlas slovenskej vlády, aby prešla od systému sektorových operačných programov k systému regionálnych operačných programov, aby kraje mohli priamo zasahovať do tvorby programovacieho obdobia 2007 – 2013, aby mohli rozhodovať a implementovať“ skonštatoval predseda PSK, Peter Chudík.
miesta – z Bratislavy presunúť na regióny. „Sme na tento proces pripravení.“ Predstavitelia jednotlivých európskych inštitúcií odporúčali prešovským zástupcom, aby vyvíjali tlak na slovenskú vládu. Osobitnú časť diskusie predstavovalo programovacie obdobie na roky 2007 – 2013. Ako na záver pracovných rokovaní skonštatoval poslanec Milan Klimeš (Poprad), „boli to zmysluplné stretnutia, ktoré účastníkom pomohli objasniť pohľady z oboch strán.“ Na osobitnom stretnutí s poslancami EP Milanom Gaľom, Zitou Pleštinskou a Jánom Hudackým hovorili o ich možnostiach pri presadzovaní záujmov kraja. Predstavitelia krajského parlamentu si prezreli tiež priestory oficiálneho zastúpenia regiónu Valencia (Španielsko), kde s jeho zástupcami hovorili o význame a možnostiach regionálnych zastúpení.
Otvoreniu predchádzal krátky brífing, na ktorom všetci predsedovia prezentovali svoje zámery a očakávania v súvislosti so spoločným zastúpením. Prínosom spoločného zastúpenia slovenských regiónov bude efektívnejšie presadzovanie regionálnych záujmov v centre európskych inštitúcií. Predsedovia krajov očakávajú jednoduchšiu koordináciu práce v rámci slovenskej delegácie pri Výbore regiónov. „Budúcnosť Európskej únie je v decentralizácii, kohézii a konkurencieschopnosti. Som presvedčený, že úloha regiónov sa v budúcnosti bude posilňovať,“ zdôraznil pri otvorení predseda PSK Peter Chudík.
Priestory Domu slovenských regiónov neďaleko Schumanovho okruhu sa nachádzajú na troch poschodiach modernej administratívnej budovy v centre európskej štvrte na Avenue Cortenbergh 89. V tesnej blízkosti sú inštitúcie EÚ a Stále zastúpenie SR v Bruseli. Na ploche 415 m 2 má každý región svoju kanceláriu, k dispozícii je rokovacia miestnosť s kapacitou 35 miest, spoločné priestory na prijímanie návštev, pracovisko spoločného komunikačného manažéra a dve pracoviská
pre stážistov. Vstupné náklady projektu dosiahli 3,6 mil. Sk. Prevádzkové náklady pre každý kraj predstavujú mesačne 1500 eur. O podobný projekt sa v Bruseli pokúšalo viacero členských krajín EÚ, avšak Dom slovenských regiónov je po holandskom projekte len druhým svojho druhu. Postup slovenských regiónov je vnímaný ako veľmi pozitívny signál smerom k európskym inštitúciám aj preto, lebo spoločné zastúpenie je budované „zdola nahor“ a je iniciatívou samotných regiónov.
Mária Kusendová, poslankyňa Z PSK, Prešov: Otvorenie Domu slovenských regiónov vnímam veľmi pozitívne. Je to spôsob, ako sa aktívne zapojiť do celého diania v rámci európskeho spoločenstva. Určite to nášmu regiónu prinesie efekt pri rozdeľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Ľubomír Červeňák, poslanec Z PSK, Prešov: Otvorenie oficiálneho spoločného zastúpenia všetkých slovenských regiónov určite prinesie efekt a účinok v priamom vzťahu na financovanie a spôsob rozdeľovania dotácií z európskych fondov priamo do regiónov, čo by malo urýchliť tento proces. Pavol Tarcala, poslanec Z PSK, Bardejov: Verím, že tento krok prinesie Prešovskému kraju v prvom rade dôležité informácie, ktoré potrebujeme pre rozvoj nášho regiónu. Aby sme boli pri tvorbe projektov, ktoré budú, verím, úspešné. Tieto projekty by mali priniesť do nášho kraja rozvoj zamestnanosti, rozvoj priemyslu, rozvoj cestovného ruchu – rozvoj tých oblastí, ktoré máme zadefinované ako strategické. Ján Gajdzik, poslanec Z PSK, Vranov nad Topľou: Otvára sa určitý priestor, aby sme viac mohli prejavovať svoje snahy, svoju nespokojnosť, ale hlavne realizáciu svojich cieľov. Aby sme sa mohli vyrovnávať ostatným krajom.
Prešovský samosprávny kraj (PSK) hospodáril minulý rok s prebytkom 72,6 mil. Sk. Poslanci PSK na svojom zasadnutí 19. apríla rozhodli o tom, že 7,5 mil. Sk z tejto sumy bude odvedených do rezervného fondu PSK. Zostávajúcich 65 mil. Sk sa rozdelí na kapitálové výdavky v rezortoch kultúry, sociálneho zabezpečenia, dopravy a vzdelávania. Práve do poslednej oblasti bude smerovať až 20 mil. Sk. Ďalšie zdroje z prebytku sú určené na kofinancovanie cyklisticko-pešej lávky cez Dunajec v Červenom Kláštore (1,8 mil. Sk), na spolufinancovanie projektov z EÚ (2 mil. Sk), na riešenie havarijných stavov (5 mil. Sk), na strojné investície v humenskej nemocnici (6,1 mil. Sk) a najviac – 8,8 mil. Sk na splátku CT prístroja v NsP vo Svidníku. Prebytok hospodárenia je najvyšší v histórii PSK. V roku 2003 predstavoval takmer 49,3 mil. Sk. Vyplýva to zo záverečného účtu PSK za rok 2004, ktorý schváli poslanci Zastupiteľstva PSK na zasadnutí 19. apríla. Prešovský samosprávny kraj v minulom roku hospodáril s celkovým rozpočtom vo výške takmer 3,3 mld. Sk. Pôvodne schválený rozpočet vo výške 2,95 mld. Sk bol počas minulého roku štyrikrát opravený – až na 3,3 mld. Sk. Vlastné príjmy PSK predstavovali 5 percent rozpočtu. Kapitálové výdavky PSK v roku 2004 dosiahli takmer 279 mil. Sk. Majetok Prešovského samosprávneho kraja k 31. decembru 2004 presiahol 5,8 mld. Sk. Účtovnú závierku PSK za rok 2004 potvrdil nezávislý audítor, spoločnosť Interaudit Zvolen.
o Školstvo – najviac výdavkov Najviac prostriedkov, takmer 1,5 mld. Sk, smerovalo v roku 2004 do oblasti vzdelávania. PSK má vo svojej pôsobnosti 95 stredných škôl a 98 školských zariadení. Takmer 560 mil. Sk dosiahli výdavky zariadení sociálnych služieb. V roku 2004 sa počet zariadení sociálnej starostlivosti zvýšil z 20 na 25. Pracuje v nich spolu 1404 zamestnancov. Pre neštátne subjekty, ktoré poskytujú sociálne služby, rozdelil PSK v minulom roku vyše 120 mil. Sk. Rozpočet pre cestnú dopravu predstavoval 671 mil. Sk. Z toho 234 mil. Sk bolo použitých na vykrytie straty pre dopravcov, ktorí zabezpečujú verejnú autobusovú prepravu. Na správu a údržbu ciest bolo vyčlenených takmer 438 mil. Sk. PSK prevzal v roku 2004 do svojej správy 2438 km ciest II. a III. triedy. Rezort kultúry mal v minulom roku k dispozícii viac ako 168 mil. Sk. Takmer tretina rozpočtu, 61,5 mil. Sk, bola rozdelená
Rozvojová agentúra PSK ukončila pilotný projekt rekonštrukcie a zabezpečenia energetickej efektívnosti vybraných zariadení v pôsobnosti PSK. V praxi to znamená, že deväť vybraných školských, kultúrnych a sociálnych zariadení má pripravenú stavebnú dokumentáciu, ktorá je potrebná pre podávanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov v rámci Operačného programu Základná infraštruktúra. „Každá organizácia má vypracovaný energetický audit, finančnú analýzu, koncepciu, skrátka všetky nevyhnutné podklady bez ktorých nemožno projekt podať. V súčasnosti má máloktorá organizácia finančné prostriedky na vypracovanie projektovej dokumentácie. Ide o dokumenty v hodnote niekoľko stotisíc korún. Tento projekt zariadeniam umožnil celú dokumentáciu získať“ zdô-
razňuje Igor Grega, manažér projektu. Do projektu boli zapojené Obchodná akadémia Sabinov, SPŠ strojnícka a Stredná zdravotnícka škola v Prešove, Hotelová
akadémia a SPŠ Bardejov, DSS Giraltovce, DSS Ľubica a Podtatranské múzeum a Podtatranská knižnica v Poprade. Tieto
pre dve divadlá. PSK je zriaďovateľom 28 kultúrnych inštitúcií. Rozpočet Úradu PSK v minulom roku dosiahol 78,5 mil. Sk. Z toho na činnosť Zastupiteľstva PSK a jeho komisií bola vyčlenená čiastka 7,3 mil. Sk. o Školstvo – najviac investícií Kapitálové výdavky PSK v roku 2004 dosiahli takmer 279 mil. Sk. Z toho viac ako 25 mil. Sk získal PSK z predaja pozemkov a nehnuteľného majetku. V oblasti kultúry predstavovali minuloročné investície objem takmer 33 mil. Sk. Spolu 11 mil. Sk štát účelovo vyčlenil pre Divadlo Jonáša Záborského na rekonštrukciu strechy a Divadlo Alexandra Duchnoviča na špeciálne vozidlá na vozenie kulís. Kapitálové výdavky v rezorte vzdelávania presiahli 87 mil. Sk. Zrealizovalo sa spolu 49 investičných akcií, najväčšou (26 mil. Sk) je výstavba viacúčelovej telocvične v Sabinove. Z kapitálových výdavkov pre oblasť sociálneho zabezpečenia v objeme takmer 19 mil. Sk bolo zrealizovaných 32 investičných zámerov. Najviac (2,2 mil. Sk) bolo použitých na rekonštrukciu objektu pre DSS na Kellerovej ulici v Bardejove. Takmer 21 mil. Sk dostala na investície Správa a údržba ciest PSK, ktorá zrealizovala 13 investičných akcií. Ing. Mária Holíková vedúca odboru financií a správy majetku ÚPSK
zariadenia už majú vypracované investičné projekty za 175 mil. Sk. „V tejto chvíli čakáme už len na vypísanie najbližšej výzvy, aby mohli podať projekty. Organizácie však môžu hľadať aj iné možnosti financovania, nie je to len otázka štrukturálnych fondov“ upozorňuje I. Grega. Pri realizácii projektových aktivít by mali úspory v týchto deviatich zariadeniach dosiahnuť až 50 percent nákladov na energie. Projekt bol realizovaný v rámci Grantovej schémy miestneho a regionálneho rozvoja Phare SR 2002. Začal sa v júli minulého roku a skončil 7. mája. Prešovský samosprávny kraj získal na projekt takmer 92 tisíc eur. Najväčším problémom počas realizácie boli kurzové rozdiely, ktoré musí znášať žiadateľ, teda Prešovský samosprávny kraj. Reálny dopad z kurzových rozdielov dosiahol zatiaľ stotisíc korún.
Na rokovaní Z PSK v októbri 2004 poslanci rozhodli, že v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK) sa zrealizujú opravy ciest II. a III. triedy za pol miliardy korún. „Na financovanie sme využili projekt verejno-súkromného partnerstva, ktorý sa osvedčil v iných krajinách. Jeho podstatou je, že vybraný dodávateľ - súkromná spoločnosť zrealizuje práce, ktoré krajská samospráva postupne počas trvania projektu spláca. Podobný systém použili aj v Žilinskom a Košickom kraji,“ vysvetľuje predseda PSK Peter Chudík. Cesty II. a III. triedy prevzal Prešovský samosprávny kraj 1. januára 2004. PSK spravuje 2 438 kilometrov uvedených ciest, najviac zo všetkých vyšších územných celkov. Ako zdôraznil predseda PSK, „aj ich stav pri prebratí bol najhorší – až 46 percent ciest II. a III. triedy bolo pri prevzatí v nevyhovujúcom, alebo havarijnom stave.“ V roku 2004 sa na území PSK na zrealizovali opravy ciest v dĺžke 21 km, v objeme 34 mil. Sk, čo predstavuje 0,9% z celkovej dĺžky ciest. Nešlo však o súvislé opravy povrchov
vozoviek, ako je tomu v prípade PPP projektu. REALIZÁCIA PPP PROJEKTU „V rámci PPP projektu bude celkovo zrealizovaných 203 opráv úsekov ciest v dĺžke cca 210 km. Z toho 36 km ciest II. triedy a 174 km ciest III. triedy v nevyhovujúcom a havarijnom stave na území PSK. Spolu opravíme asi 10 percent ciest. O tom, ktoré cesty sa opravia, rozhodli poslanci za jednotlivé okresy,“ vysvetľuje P. Chudík. Ve-
rejnú súťaž vyhrala a.s. Inžinierske stavby Košice, pričom základným kritériom na vyhodnotenie ponúk bola cena predmetu obstarávania. Zmluva bola podpísaná 16. mája 2005. Prvá splátka bude zaplatená v prvom kvartáli roku 2006, pričom splácanie potrvá spolu 15 rokov. Práce začali 20. mája. Oprava ciest sa bude uskutočňovať podľa harmonogramu, práce majú byť ukončené do 31. októbra. Pôjde o predovšetkým o živičné úpravy náterovou technikou a mikrokobercami. Realizácia úsekov je rozložená na mesiace jún až október podľa harmonogramu spracovaného na základe dohody SÚC PSK a dodávateľa. ČO SA DEJE TERAZ? Koncom mája a začiatkom júna prebehlo odovzdávanie a preberanie stavenísk. Zároveň sa rozbehla
Poslanci Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja (PSK) na svojom zasadnutí 19. apríla rozhodli o poskytnutí dotácií z vlastných príjmov. V rozpočte PSK sú v roku 2005 na tento účel vyčlenené dva milióny korún. Zastupiteľstvo rozhoduje o rozdelení jedného milióna, pričom ide o žiadosti, ktoré presahujú čiastku 100 tisíc korún. O nižších sumách môže rozhodnúť priamo predseda PSK. Poslanci odsúhlasili dotáciu pre štyroch žiadateľov. Medzilaborce – Warhol city Projekt Warhol city bol podporený z prostriedkov Európskej únie a momentálne je v štádiu realizácie. Jeho cieľom je zásahmi do vonkajšieho vzhľadu mesta vytvoriť vizualizácie, ktoré budú symbolizovať tvorbu Andyho Warhola, resp. umelecký štýl pop-art. Celkový rozpočet predstavuje čiastku 2,5 mil. Sk. Príspevok Phare by mal byť vo výške 1,8 mil. Sk, mesto Medzilaborce prispeje sumou 300 tisíc korún. Dotáciu PSK 200 tisíc korún (8% z rozpočtu) mesto využije na úpravu vonkajšieho vzhľadu fasád, rekonštrukciu autobusových zastávok a na tvorbu veľkoplošných boardov. FACE – súťaž prvej pomoci Európska súťaž v poskytovaní prvej pomoci FACE 2005 bude zameraná na záchranu života v prípade nehody. Súťaž FACE sa organizuje každý rok. V dňoch
od 30. júna do 3. júla sa uskutoční po prvý krát na Slovensku – vo Svidníku. Súťaže sa zúčastnia víťazné družstvá národných súťaží z 26 krajín Európy. FACE 2005 pripravuje Územný spolok Slovenského červeného kríža vo Svidníku. Do organizácie je zapojených 300 dobrovoľníkov a profesionálnych pracovníkov SČK. Rozpočet súťaže predstavuje 3,7 milióna korún. Suma 200 tisíc korún od PSK predstavuje 5,4 % rozpočtu. Turnaj pre nepočujúce deti Športový klub nepočujúcich detí v dňoch 4. až 9. júla organizuje XIII. ročník medzinárodného halového futbalového turnaja pre nepočujúcich žiakov do 16 rokov. Cieľom organizátorov tohto podujatia je dokázať, že aj nepočujúce deti sú schopné vyrovnať sa svojím počujúcim vrstovníkom a vytvoriť im šťastné, plnohodnotné a zmyslupl-
né detstvo. Celkový náklad na akciu predstavuje čiastku 372 tisíc korún. Dotácia 112 tisíc korún predstavuje 30% z celkového rozpočtu. Ďalšie finančné prostriedky (227 000 Sk) združenie získalo aj z Ministerstva školstva SR a Slovenského zväzu
aj realizácia prvých úsekov. Už v júni bola zrealizovaná oprava úseku cesty III/06724 Kežmarok – Malý Slavkov a začala sa realizácia úsekov v okrese Poprad: III/067 26 Kežmarok – Rakúsy, v okrese Svidník: III/556 21 Kružľová-Svidníčka-Vápeník. Postupne sa začali práce aj v okresoch Humenné, Poprad, Levoča, Stará Ľubovňa. Opravy ciest v ostatných okresoch budú prebiehať priebežne v mesiacoch júl až október. „Verím, že táto injekcia aspoň čiastočne našim cestám pomôže, lebo si uvedomujeme, že je to stále málo. Je to však jediná cesta ako oživiť región, cestovný ruch a turistiku. Nikto nám peniaze nedá, preto, keď budeme pripravovať rámcový úver z Európskej investičnej banky na rok 2006, určite tam budú započítané aj ďalšie rekonštrukcie ciest,“ zhodnotil Peter Chudík.
nepočujúcich športovcov. Fragaria cup v Prešove Medzinárodný mládežnícky futbalový turnaj Fragaria cup má v Prešove niekoľkoročnú tradíciu. Už od 1. do 4. júla sa v Prešove opäť zíde 4000 účastníkov zo 17 krajín Európy a z Cypru. O medaily bude súťažiť spolu 180 družstiev. Turnaj s rozpočtovým nákladom dva milióny korún pripravuje spoločnosť 4 sports. Poslanci PSK naň prispeli čiastkou 150 tisíc korún.
Spolu 31 študentov z SOU služieb v Prešove a zo Združenej strednej školy obchodu a služieb v Kežmarku odcestovalo v máji do Slovinska. V hotelových komplexoch v prímorskej oblasti Slovinska začali vykonávať svoju povinnú odbornú prax. Budú pracovať ako kuchári, čašníci a chyžné. „Slovinskí podnikatelia majú veľký záujem, aby naši študenti u nich vykonávali prax v hotelových zariadeniach,“ vysvetľuje Karol Lacko, vedúci odboru školstva a telesnej kultúry Úradu PSK. Na základe dohody o praxi študentov, slovinskí partneri garantujú stredoškolákom bezplatné stravovanie, ubytovanie a minimálnu mzdu 300 eur. „Je to veľmi seriózna ponuka zo strany slovinských hoteliérov. Tým najlepším študentom, ktorí sa osvedčia, ponúkajú po ukončení školy trvalé zamestnanie,“ zdôraznil vedúci odboru školstva. Študenti budú trénovať nielen svoju odbornú zručnosť, ale zdokonalia aj svoje jazykové znalosti. Približne po šiestich týždňoch sa rozhodne, či študenti ostanú v Slovinsku vykonávať prax celé štyri mesiace, alebo ich vystrieda iná skupina: „Ide o stredoškolákov, ktorí budú po prvýkrát dlhodobo odlúčení od rodiny a nevieme, ako to budú zvládať. Ak by mali problémy, v druhej polovici ich nahradia ďalší. Slovinskí partneri majú zase záujem, aby sa študenti nestriedali. Všetkých totiž musia zaučiť, vybaviť zdravotné preukazy a poistenie,“ vysvetľuje Ing. Lacko. Zahraničnú prax pre stredoškolákov zabezpečil Prešovský samosprávny kraj. Niektoré školy takúto prax zabezpečujú, ale doteraz išlo o individuálne aktivity, ktoré nesprostredkoval Prešovský samosprávny kraj. Obe zainteresované školy zatiaľ svojich žiakov na prax do zahraničia neposielali.
Prešovský samosprávny kraj (PSK) navštívil 3. mája honorárny konzul SR v Belgicku Arnold Vanhaecke. Spolu s predsedom PSK Petrom Chudíkom si prezrel pozemky a výrobné haly v okolí Prešova a Sabinova vhodné na podnikanie. Táto prvá návšteva honorárneho konzula na východe Slovenska sa uskutočnila na základe pozvania Zastúpenia PSK v Bruseli. Ako zdôraznil A. Vanhaecke, „Slovensko i Prešovský región sa musí neustále zviditeľňovať. Aby sa v Belgicku, ale aj v iných krajinách o Slovensku vedelo a hovorilo.“ Cieľom návštevy v Prešove bolo iniciovať prvotnú spoluprácu pre rozvoj podnikateľských vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi PSK a Flámska: „Chceli sme prezentovať podnikateľské prostredie Prešovského kraja, upozorniť na potenciál cestovného ruchu a možnosti podnikať na zelenej lúke“ vysvetlil Peter Chudík. Dodal, že tradične veľkým problémom, na ktorý konzul
upozornil, sú chýbajúce diaľnice: „Možnosti na podnikanie u nás sú, ale investori chcú prísť po diaľniciach. Nemusíme hovoriť hneď o D1, veľké nádeje sme vkladali aj do rýchlostnej komunikácie R4, ktorá nás mohla cez Miskolc spojiť s európskou diaľničnou sieťou. Zdá sa však, že ani tadiaľto cesta nevedie. Je to však problém, ktorý je možné vyriešiť len za aktívnej účasti štátu.“
Členovia komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov Prešovského samosprávneho kraja už skontrolovali všetkých 61 majetkových oznámení poslancov a predsedu PSK. Poslanci Zastupiteľstva PSK ako verejní funkcionári mali povinnosť do 31. marca podať písomné majetkové oznámenia za prechádzajúci kalendárny rok. Všetci poslanci PSK a predseda PSK si túto povinnosť splnili v zákonom stanovenom termíne a oznámenia o majetkových pomeroch odovzdali včas. Drobné nedostatky formálneho charakteru po-
slanci na výzvu komisie odstránili. „Proces kontroly majetkových oznámení sme uzatvorili. Nájdené nedostatky boli skutočne minimálne a formálne. Vznikli skôr z nepochopenia obsahu tlačív,“ zhodnotil predseda komisie, Ing. Ľubomír Červeňák. Komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov Prešovského samosprávneho kraja bola konštituovaná na zasadnutí Z PSK 26. októbra 2004. Má osem členov. Predsedom komisie je Ing. Ľubomír Červeňák (SMER), poslanec za Prešov, podpredsedom Ing. Ján Mlynár (ĽS HZDS), poslanec za okres Poprad.
V sobotu, 30. apríla sa v Bruseli konal Deň otvorených dverí na inštitúciách EÚ, na ktorom sa, ako jediný zástupca Slovenska, prezentoval Prešovský samosprávny kraj. Návštevníci sa formou prezentačných stánkov zoznámili s 26 regiónmi EÚ. „Zo Slovenska sme boli vôbec jediní predstavitelia. Ani v iných inštitúciách a stánkoch na uliciach sa Slovensko nereprezentovalo. Takže slovenskí návštevníci boli nadšení, keď objavili náč stánok“ približuje sobotnú atmosféru vedúca zastúpenia PSK v Bruseli, Natália Tarasovová. Ako vysvetlila,“zastúpenie PSK v Bruseli sa rozhodlo participovať na tejto akcii, aby spropagovalo náš kraj v Belgicku, aby belgická verejnosť mohla spoznať krásy nášho regiónu, aby aj občania v centre Európy objavili
región plný prírodných a historických krás. Je to tiež spôsob ako zviditeľniť Prešovský samosprávny kraj na európskej úrovni a poukázať na aktívne pôsobenie PSK v Bruseli. Európske inštitúcie i partnerské regióny veľmi ocenili našu účasť.“
