Vaša redakcia. V období vianočných osláv nezabudnime na Oslávenca! Milí čitatelia,

Úvodné slovo

Milí čitatelia, Mesiac december je vhodný na to, aby sme zosumarizovali účty a pouvažovali o tom, čo sme urobili v roku, ktorý sa pomaly blíži ku koncu, a zároveň, aby sme si spomenuli na plány, ktoré sme nestihli uskutočniť v stanovenom čase. Som si istý, že ste i vy spravili mnoho dobrých skutkov a že ste s tým spokojní, že to bolo na úžitok ľudom vôkol vás a že z toho mal radosť ten, ktorý nám život dáva - náš nebeský Otec. Niekedy vykonaný dobrý skutok môže zmeniť niekomu život, alebo ho aspoň na chvíľku zlepšiť. Keďže je to i vaša skúsenosť v roku, ktorý sa pomaly končí, ste skutočnými hrdinami a nesiete obraz jedného živého Boha, ktorý všetkému dáva život, dych a všetko. Nesiete obraz toho, od ktorého prichádza každý dobrý a dokonalý dar. Pripomeňme si zase, že ten večný Boh vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi prišiel medzi nás, narodil sa ako malé dieťa, žil ako človek, dobre činil všetkým, zomrel ako obetný baránok za naše hriechy na Golgotskom kríži, v tretí deň slávne vstal z mŕtvych, a žije na veky ako víťaz a hrdina. Nesme aj v roku 2012 Jeho obraz, nasledujme Jeho príklad, čiňme dobre a buďme tiež hrdinami. Nech vám dobrý Boh v nastávajúcom roku na vašu životnú cestu položí každý druh svojho hojného požehnania, nech vás len dobré a milosť sledujú každý deň vášho života, nech je na vás obratená Božia priazeň, nech vás chráni od všetkého zlého a prinesie vám zdravie, zdar, vzrast a rozmnoženie. Vladimir Červeni, redaktor



Všetkým našim drahým čitateľom prajeme radostné a ničím nerušené Vianoce. Nech všetci, s ktorými strávite tieto Vianoce, spolu s Vami prežívajú opravdivú radosť z narodenia Spasiteľa. Tiež prajeme pokojný a Bohom požehnaný rok 2012.

V období vianočných osláv nezabudnime na Oslávenca!

Vaša redakcia

Návrhy na vianočné darčeky: Pre svojho nepriateľa – odpustenie. Pre svojho odporcu – tolerancia. Pre svojho priateľa – úprimné srdce. Pre svoje dieťa – dobrý príklad. Pre všetkých – zhovievavosť. Oren Arnold

Kresťanský časopis „Manna“ je dostupný zdarma, financuje sa dobrovoľnými príspevkami. Obsahuje články, svedectvá, reportáže a oznamy. Vydáva: Združenie pre propagáciu kresťanských hodnôt Manna. Vychádza každé tri mesiace a to v marci, júni, septembri a decembri. Adresa redakcie: Manna, Radnička 23, 21472 Kulpín, Srbsko. E-mail: [email protected] Bankový účet: 160-930303-51 Banca Intesa a.d. Zodpovedný redaktor: Vladimir Červenji | Technický redaktor: Vladislav Širka Jazyková korektúra a predklad textov zo srbčiny: Anna Pintír | Vizuálna koncepcia: Branislav Širka, Viliam Valentini Členovia redakcie: Vladimir Červenji, Vladislav Širka, Anna Pintír, Branislav Širka, Pavel Mámojka, Dan Tomášik, Zuzana Kaťansky, David Mámojka, Robert Mámojka, Anna Struhárová, Jana Zorjanová. Distribúcia: Daniel Pintír, mobil: 064/348-72-49, e-mail: [email protected] Prešlo jazykovou korektúrou. Príprava a tlač: Širkaprint-Padina. December 2011. www.manna.org.rs

2

NARODIL SA PRE TEBA

Už cítiť vianočné ovzdušie. Je čas ukončiť začaté plány, uzavrieť účty. Rodina, ktorá počas roka bola rozpŕchnutá po svojich predsavzatiach, zhromaždená vianočnou idylou zažíva chvíle radosti, štedrosti, snažiac sa venovať si čas navzájom. Deti sa radujú z darčekov, skvelá vianočná dekorácia dáva ešte väčší sviatočný ráz. Aj sama príroda akoby sa toho zúčastňovala. Predsa je to „čas radosti, veselosti“, ako hovorí jedna vianočná pieseň. Mnoho príčin je na radosť, no tá najväčšia je, že sa narodil Boží Syn, Ježiš, Spasiteľ sveta. To si pripomína celý kresťanský svet. Predpokladám, že sa aj ty, milý čitateľu, zaraďuješ medzi nich. Bola všedná noc nad Betlehemom. V Betleheme ruch pre mnohých prišelcov, ktorí sa prišli zapísať do pôvodného mesta. Bol to rozkaz cisára a bolo to Božie riadenie. Na poliach stáda oviec, možno aj preto, že mnohé maštale boli zaujaté ľuďmi, ktorí nemali miesta v

uchýlištiach. Medzi nimi boli aj Jozef s tehotnou Máriou. No túto rozprávku istotne poznáš. Možno ti ju rozprávala babička v teplom kútiku jej izby ešte v detskom veku. Možno to bolo v nedeľnej škole, keď sa čítal tento text z Lukášovho evanjelia: „A tak odišiel aj Jozef od Galiley z mesta Nazareta hore do Judska, do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z čeľade Dávidovej, aby sa zapísal s Máriou, sebe zasnúbenou manželkou tehotnou. A stalo sa, keď tam boli, že sa naplnili dni, aby porodila. A porodila svojho prvorodeného syna a zavinula ho do plienok a uložila ho v jasliach, pretože nemali miesta v uchýlišti. A pastieri boli v tom istom kraji nocujúc na poli a zamieňajúc sa po strážach strážili v noci nad svojim stádom. A hľa, razom sa postavil anjel Pánov vedľa nich, a sláva Pánova ich osvietila, a báli sa veľkou bázňou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, lebo hľa, zvestujem vám velikú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je

Kristus, Pán, v meste Dávidovom. A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko zavinuté v plienkach a ležiace v jasliach. A zrazu sa zjavilo s anjelom množstvo nebeského vojska chváliacich Boha a hovoriacich: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch zaľúbenie!“ Narodenie dieťatka Ježiša prinieslo nevýslovnú radosť a vzrušenenie. Veď v každom dome narodenie dieťaťa spôsobí radosť, že sa zjavil nový život. Múdry Šalamún však hovorí v knihe kazateľa, že je lepší deň smrti ako deň narodenia. Má pri tom na mysli trud a trápenie, ktoré človek zažíva počas svojho života. Boh istotne vedel, čo čaká Ježiša, Syna Božieho, ktorý prišiel, aby sňal hriechy celého sveta. Možno sa pýtaš, keď Boh vedel aký to zoberie koniec, prečo to spôsobilo takú veľkú radosť celého neba? O čom premýšľal? Prezradím ti. Myslel práve na teba, lebo vedel kam tvoj život bez Ježiša smeruje. Premýšľal o tebe, aby ti s Ježišom dal šťastnú budúcnosť. U proroka Jeremiáša 29:11 zapísaný je 3

nasledovný Boží výrok: „Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie.“ On to vedel práve vtedy, keď sa Ježiš narodil, že privádza ku koncu plán pre teba. Anjel, ktorý zvestoval narodenie Ježišovo povedal: radujte sa lebo narodil sa VÁM Spasiteľ. Teda nie je radosť iba v tom, že sa Ježiš narodil, ale že sa narodil pre TEBA. Všetka radosť neba bola zapríčinená možnosťou tvojho aj mojho návratu na miesto, ktoré Boh pripravil pre každého – v jeho blízkosti a prítomnosti. Možno si zažil blízkosť a objatie niekoho tebe blízkeho, kto ťa miluje, ale to sa s blízkosťou a láskou Ježiša nedá porovnať. Ako keď by anjel Pánov chcel tej noci povedať: Hej, ľudia, radujte sa, zbavení ste viny, prišiel niekto, kto vymaže váš hriech, kto ponesie vašu ťarchu tlačiacu do večnej priepasti, narodil sa VÁM Spasiteľ, Kristus. „Čas radosti, veselosti svetu nastal nyní...“ slová sú piesni, ktorá odznieva z mnohých kostolov a cirkví v čase Vianoc. Možno je taký vianočný obraz vykreslený počas minulých rokov, milý čitateľu, aj v tvojom živote. Nasledovné Vianoce však môžu sa stať inšími. Radosť Vianoc nie je na to, aby sa spomínala v piesni,

zažívala iba v rodinnom ovzduší štedrosti tvojich najbližších. Je to osobná radosť spasenia. A k tomu ešte poviem, je to Božia vôľa pre každého človeka, ako to píše apoštol Pavel v liste 1. liste Timoteovi 2:4. Predpokladám, že sa niekedy každý kresťan modlil modlitbu „Otče náš“ a povedal: nech sa stane Tvoja vôľa, ako v nebi tak aj na zemi. Možno sa opýtaš: čo ja tu môžem urobiť, veď Boh je ten, ktorý sprevádza Jeho vôľu. Áno, Jeho vôľa bola, aby Ježiš prišiel a narodil sa ako malé, dieťa ale mnohé dvere pre ten dej boli v Betleheme zavrené. Áno, Jeho vôľa je, aby každý bol spasený, ale mnohé srdcia tu na zemi ho neprijali ako svojho Spasiteľa. Ako je to s tebou? Stal sa Ježiš tvojím Spasiteľom? Narodil sa v tvojom srdci? Opravdu tvoje srdce plní radosť spasenia? Neútočím na tvoju kresťanskú tradíciu. Vyzívam ťa k osobnému vzťahu s Ježišom. Aj ja si rád zaspievam vianočné piesne, dávam a dostávam darčeky, rád mám rodinné vianočné ovzdušie, ale odvtedy, keď sa Ježiš skutočne stal mojím Spasiteľom, všetko to dostalo inú dimenziu. Viem, že sa narodil pre mňa. Zaplatil za môj hriech. Som spasený a viem, že v tej radosti budem prebývať na veky, aj keď opustím tento svet. Tiež sa narodil pre teba. Je to dar od Boha, ktorý sa nedá

vysloviť. On sa ti stále ponúka. Prijmi ho. Učiň Ho reálnym a živým pre svoj život, lebo On tým je. Ak ešte nenavštevuješ žiadne spoločenstvo veriacich, vyhľadaj niekoho, v kom uvidíš tú radosť spasenia, istotne ti pomôže zapojiť sa, ale to, čo je najdôležitejšie, hľadaj Pána v modlitbe. V spomenutých veršoch u proroka Jeremiáša text pokračuje: „Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás. Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom, dám sa vám nájsť - znie výrok Hospodinov...“ Nič nie je tak vzrušujúce ako žiť naplno s Bohom, ktorý sa chce zjaviť každému, kto ho hľadá celým srdcom.

To, čo potrebuješ urobiť je úprimná modlitba a prosba, aby ti Boh odpustil hriechy a aby sa Pán Ježiš stal tvojím osobným Spasiteľom a zažiješ Vianoce svojho života. Dôveruj mu, že on bude upravovať tvoje ďalšie kroky. Ešte dávno prorok Izaiáš o Ňom napísal: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.“ Ak mu dovolíš narodiť sa v tvojom srdci stane sa všetkým pre teba. On všetko učinil pre každého človeka. „Z námahy svojej duše uvidí výsledok, nasýti sa. Svojou známosťou ospravedlní spravedlivý môj služobník mnohých a ich neprávosti on ponesie.“ (Izaiáš 53:11) Ježiš Kristus, Syn Boží, Spasiteľ sveta narodil sa pre teba. Ján Soják

POZOR

Ponúkame vám život!

Stala sa tragédia. Pekáreň zostala bez múky. Ľudia vchádzali do pekárne, ale nenachádzali chlieb, lebo pekáreň nemala to, na čo vlastne existovala. Nemala chlieb. Do pekárne sa chodí pre chlieb, ale tentokrát pekáreň nemá čo ponúknuť. A práve toto je pravdivý príbeh z Betlehema. Čítame si o tom v knihe Rút. Keď Elimelech videl, čo sa stáva v Betleheme, (pozn. slovo Bethlehem znamená “Dom chleba”) zobral svoju manželku a dvoch synov so sebou a vybral sa hľadať miesto, kde by mohol aspoň niečim nasýtiť seba a svoju rodinku. Elimelech chcel pomôcť sebe a svojej rodine, hľadal spôsob ako si zaobstará rodinu. Istotne situácia v “Dome chleba” prekvapila Elimelecha. Ako je možné, že Dom chleba nemá chlieb? Ak nenájdem chlieb v Dome chleba, tak kde inde ho nájdem? My, kresťania sme vlastne Betlehem pre ľudí. My sme tí, ktorí musia byť plní chleba a vždy byť pripravení mať chlieb vo svojich životoch, aby sme mohli sýtiť hladných v našom okolí. Nedovoľme, aby ľudia odchádzali do “moábskych krajov” hľadať niečo, čo by aspoň trochu nasýtilo ich životy. Buďme Betlehem pre nich. Elimelech v moábskom kraji prišiel o život, a nielen on, ale aj jeho dvaja synovia. Moáb neponúka zivot, Betlehem áno. Čítame si v 1. kn. Kráľom 11, že Moábania slúžili Chámošovi a v 2. kn. Kráľom si čítame, že Moábsky kráľ obetoval svojho syna na múre. Moábske kraje neponúkajú život a predsa ľudia tam odchádzajú, keď nenachádzajú chlieb v Betleheme. Elimelech a jeho synovia tiež tam stratili život a to z toho dôvodu, že Betlehem, ktorý mal za úlohu dávať chlieb, žiaľ, nemal čo dať. Ľudia v dnešnom čase hľadajú chlieb, sú hladní, a tak chcú sa nasýtiť a vyplniť prázdnotu vo svojich životoch, ale mnohokrát sa stáva, že sa sýtia na nesprávnych miestach a to iba z tej príčiny, že Betlehem trpí nedostatkom chleba. Ale v tomto období si pripomíname jednu dobrú správu a to je práve tá, že do Betlehema prišiel chlieb!

Narodil sa Ježiš Kristus, ten chlieb z neba, chlieb života, chlieb, ktorý dokáže nasýtiť každú hladnú dušu. Už nemusí nikto zostávať hladný, je tu chlieb a každý sa môže nasýtiť. Betlehem je znovu naplnený chlebom. Ježiš Kristus sa v meste Betleheme narodil pred asi 2000 rokmi, ale kladie sa otázka, či sa On narodil aj v tvojom srdci. Nastolená je otázka, či chodievaš do zboru len pretože je to vyšliapaná cestička, ktorou chodievali tvoji rodičia a možno aj starí rodičia, alebo sa skutočne Ježis Kristus narodil aj vo tvojom srdci? Ak sa Ježiš ozajstne narodil v tvojom srdci, tak si sa stal Domom chleba a keď sa stretávaš s ľuďmi, ty im máš čo ponúknuť, lebo v Dome chleba je chlieb. Dnes žijeme v časoch, keď reklama predáva výrobok. Ak si zabezpečíš dobrú reklamu, v tom prípade predáš aspoň niečo z tvojich výrobkov, ktoré máš na predaj. Kresťania predsa nemusia minúť peniaze na drahé reklamy, stačí, keď budú žiť to, čo o sebe hovoria, že sú. Pekáreň nemusí rozprávať o chlebe, lebo keď prejdete v noci popri pekárni, a ocítite vôňu, ktorá odtiaľ vychádza, bude vám jasné táto pekáreň vyrába chlieb. V knihe Rút si čítame, že Naoma “počula tam v moábskom kraji, že Hospodin navštívil svoj ľud dajúc mu zase chleba”. Niekto prešiel popri Betleheme a ochutnal chlieb, ktorý Betlehem znovu ponúkal a to bola reklama. Keď sa Ježiš narodí vo tvojom srdci, mal by si automaticky šíriť vôňu a ľuďom má byť jasné, že ponúkaš niečo, čo môže nasýtiť ich hladné srdcia. Nie je pravda, že iba miestny zbor má chlieb pre hladných, ty ho máš tiež. Nie iba pastor zboru ho má, aj ty ho máš. Máš ho skutočne? Nedovoľ, aby sa tvoj priateľ, blížny alebo spolupracovník odchádzal sýtiť do Moábu, keď ty máš chlieb, ktorý ho môže nasýtiť. Pán Ježiš prišiel do Betlehema. Chlieb života prišiel do “Domu chleba” a teraz už tam nie je hlad, Hospodin znovu sýti hladných ľudí. Pán Ježiš Kristus naplnil Betlehem tou nebeskou vôňou a keď sa narodil vo tvojom srdci, tak tou istou vôňou naplnil teba. Ty a ja sme Domom chleba a ľudia si chodia k nám nasýtiť hladné duchovné žalúdky. Podávaj chlieb života, buď Betlehem, ktorý má hojnosť chleba. Keď ráno vstaneš, povedz si “Otče, chlieb náš každodenný daj nám aj dnes” nielen pre nás, ale nech ho vieme rozdávať hladným ľuďom, aby neodchádzali do Moábu a nezomierali v moábskych krajoch, ktoré nedokážu nikdy nasýtiť hladné žalúdky. Nech Dom chleba nikdy nezostáva prázdny a zvlášť v tomto čase, keď si pripomíname, že Ježiš Kristus, ten chlieb z neba, prišiel a vyplnil každý dom, ktorý mu otvoril svoju “maštaľku”. Dan Tomášik

5

V izraelskej zemi, pred viac ako 2000 rokmi, skrze ústa kňaza Zachariáša, Svätý Duch oznamuje o Božom navštívení, ktoré sa malo zjaviť skrze narodenie Ježiša Krista.

„Požehnaný Pán Boh Izraelov, že navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu a vyzdvihol nám roh spasenia v dome Dávida svojho služobníka. Skrze hlboké milosrdenstvo nášho Boha, ktorým nás navštívil východ z výsosti, aby sa ukázal tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smrti, aby upravil naše nohy na cestu pokoja.“ Luk. 1:68-79

sa Boh stará o vtákov, stará sa o trávu, ale ponad všetko, stará sa a pamätá na nás ľudí. Istotne, Boh Boh mal a vždy má určitý cieľ, spôsob akým pamätá na to, čo stvoril, teda pamäta na nás ľudí, navštevuje svoj ľud alebo túto zem. Ten predivný, ktorí sme Božím stvorením. slávny a mocný Boh navštevuje túto zem, čo znamená navštevuje všetkých ľudí. Len si to treba Boh nás navštevuje – rozmýšľajúc o navštívení Božom, môj brat, sestra alebo ktokoľvek čítaš tieto vážne všímať a vážne s tým jednať. V Žalme 8:1-5 si môžeme všimnúť ako to poznal slová, či pamätáš kedy ťa posledný raz navštívil Boh? muž Boží Dávid, ktorý najprv obdivuje Božiu Kedy to bolo, že ťa osobne v tvojom živote navštívil veľkosť, keď vraví: „Hospodine, náš Pane, aké Boh? Sú to chvíle, ktoré nás nútia k rozmýšľaniu slávne je Tvoje meno na celej zemi, ktorý si dal svoje a istotne aj k očakávaniu. Či je možno s nami ako veličenstvo na nebesiach. Keď vidím Tvoje nebesia, bolo s Božím mužom Jóbom? Aj Jób priznáva, že dielo Tvojich prstov, mesiac a hviedzy, ktoré si človek je smrteľný, ale že Boh pamätá na neho, keď postavil.“ Priznáva Bohu, že On je Stvoriteľom vraví: „Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a neba, hviezd, mesiaca, teda celého vesmíru. Istotne že obraciaš k nemu svoje srdce a si ho tak všímaš?“ Ten, kto to všetko stvoril, je skutočne majestátny, je A ukončuje svoju myšlienku zvláštnym svedectvom: vladár toho všetkého a je jediný Boh. Potom pozrel „A že ho navštevuješ každého rána...“ (Jób 7:17-18) na seba – človeka a priznáva, že človek je smrteľný Jób si bol istý, že Boh ho navštevoval každý deň, že Boh do jeho života prichádzal každé ráno. Či je to – pominuteľný, s čím, verím, všetci my súhlasíme. Tak vidíme všemohúceho – večného Boha a vidíme možné, že Boh nás navštevuje každý deň? Skutočne, nás ľudí, ktorí sme biedni v porovnaní s Bohom, Boh má predivné spôsoby na to. Jeden zo spôsobov lebo tu na zemi žijeme len dočasne. No predsa nachádzame v Žalme 65:10-11 „Navštevuješ zem to, čo je hodné povšimnutia a nášho premýšľania je to, čo Dávid videl, že aj napriek tomu, že sme takí akí sme, Boh pamätá na nás a navštevuje nás, keď zakončujúc svoju myšlienku hovorí „myslím si: Čo je smrteľný človek, že pamätáš na neho a ho navštevuješ.“ Boh pamätá na nás - človek mnohokrát nemá ani čas, aby o tom rozmýšľal a bral vážne, že sme v Božej pamäti a že Boh sa chce starať o nás. Evanjelisti pripomenuli slová Pána Ježiša, ktorý svedčí, že sú aj všetky vlasy našej hlavy spočítané u Boha. O to, o čo ani my nedbáme, dbá a pamätá sám Boh. Tiež svedčí, že 6

a polievaš ju, hojne ju obohacuješ. Pripravuješ im zbožie, lebo ju tak spravuješ. Zvlažuješ jej brázdy, kypríš ju hojnými dažďami, žehnáš jej plodiny.“ Tak Boh nás navštevuje dávajúc dažde na našu zem, prichádza úroda a tak máme život tu na zemi. Podobne si o tom čítame aj v Sk. 14:17. A to je dobré navštívenie Božie, skrze ktoré má život naše telo. No, pravdaže, Boh myslí viac a má väčší záujem o našu dušu. Aby naša duša mala život, a to život večný. Bol čas, keď Boh navštívil túto zem a učinil to skrze narodenie Ježiša Krista. Bola to skutočnosť oznámená tesne pred Jeho narodením skrze kňaza Zachariáša (Luk. 1:67-79). Tu bol velebený Boh, ktorý navštevuje a tak činí vykúpenie svojmu ľudu (a keď ho Jeho ľud neprijal, navštívenie a vykúpenie sa rozšírilo na všetkých ľudí) a cez navštívenie sa ukazuje tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smrti (nie vo fyzickej tme ale vo tme hriechu) a s tým cieľom, aby naše nohy boli usmernené na cestu pokoja. Po krátkom čase ako boli vynesené tieto slová, všetko to sa aj uskutočnilo. V Judskom meste Betleheme, niekde v malej a teplej maštaľke narodil sa Spasiteľ sveta Ježiš Kristus, skrze ktorého Boh navštívil túto zem. V tom čase nebeské vojsko chválilo Boha a hovorilo „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj, v ľuďoch zaľúbenie.“ Všimli si to a radovali sa nad tým niektorí pastieri, niektorí mudrci a v tom čase ešte malí počet ľudí. Koľko my dnes máme šťastia a radosti skrze takéto predivné Božie navštívenie? Prichádza čas Vianoc, na ktoré, verím, všetci my si príležitostne spomenieme. Ale či na navštívenie Božie budeme pamätať len dva-tri dni v čase Vianoc? Boh nenavštívil nás ľudí iba na to, aby sme v radosti žili dva-tri dni cez rok. Boh mal oveľa väčší cieľ svojho navštívenia pre celý náš život a vlastne pre celú našu večnosť. Takže Ježiš sa narodil s určitým cieľom – zmyslom pre všetkých nás. Vždy, keď nás Boh navštívi, cez Jeho navštívenie nám ľuďom sa niečo dostáva, tj. Jeho navštívenie nám niečo prináša. Rozmýšľajme cez Vianoce a počas celého roka, čo nám priniesol alebo prečo prišiel Ježiš Kristus, čo skutočne má veľký význam pre nás. Človek, ktorý žil a chodil s Ježišom, ktorý sa díval na Jeho skutky a počúval Jeho slová, nám to aj pripomenul. Je to Ján, ktorý svedčí prečo prišiel Ježiš Kristus: 1 Ev. Ján 10:10 – „Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť.“ Pretože jedine Boh je zdroj života, tak jedine v Ňom môžeme dosiahnuť ten pravý Boží život a to život v hojnosti. Pretože Boh nemá záľubu v smrti bezbožníka (Ez. 33:11), prišiel Ježiš hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo. Prišiel, nie aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých. Ktorí sú tí mnohí? – Si už v tej skupine? Ján 8:51 „Amen, amen vám hovorím, že jestli niekto zachová moje slovo neuvidí smrti na veky.“ Pre život potrebné je zachovať Jeho slovo a chodiť vo svetle Jeho slova. 2 Ev. Ján 12:46 – „Ja som prišiel svetlo na svet, aby nikto kto verí vo Mňa, nezostal vo tme.“ Aby človek nezostal vo tme hriechu, tj. v skutkách

temnosti, zla, odsúdenia, prišiel Syn Boží, aby skazil diela diablove (I Ep. Ján 3:8). Tak nás vyslobodil z tmy a priviedol vo svoje predivné svetlo života. Je potrebné a užitočné, aby sme Ho nasledovali tak ako nás aj vyzýva, keď hovorí: „Ja som svetlo sveta, ten kto mňa nasleduje nebude chodiť vo tme ale bude mať svetlo života.“ Toto, hľa, je príčina Božieho navštívenia, ktoré bolo zjavené aj mužovi Simeonovi, ktorý zobral dieťa Ježiša na svoje ramená, dobrorečil Bohu a povedal: „Teraz prepúšťaš svojho služobníka, Samovládca podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli tvoje spasenie, ktoré si prihotovil pred tvárou všetkých ľudí, svetlo na zjavenie národom a slávu svojho ľudu Izraela.“ Tak to poznal Simeon a poznajme Ho aj my ako svetlo života našich duší. 3 Ev. Ján 18:37 – „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal pravde svedectvo.“ Dnes žijeme v čase, keď sa ťažko nachádza pravda na svete. Ale vždy a všade v Kristovi Ježišovi pravda je dosiahnuteľná. Pre nás ľudí potrebné je, aby sme poznali a aj žili v pravde Božej, ktorá nám je zjavená a ak môžem tak povedať, aj ponúknutá v Ježišovi. Veď On sám osvedčil: „Ja som cesta i pravda i život.“ Významné slová v tomto zmysle zaznamenal Ján, ktorý hovorí, že Ježiš bol plný milosti a pravdy (Ev. Ján 1:14). Tak Ježiš nám prináša milosť a odpustenie, ale s milosťou aj pravdu, v ktorej chce, aby sme chodili. Nemôžeme zobrať len Jeho milosť a pravdu odhodiť, pretože tak ako bol plný milosti, tak bol plný i pravdy. Keď to vieme, vtedy poznáme, že všetko je to dobré a užitočné Božie navštívenie. 4 Ev. Ján 1:11-12 – „Prišiel do svojho vlastného a Jeho vlastní Ho neprijali. Ale všetkým, ktorí Ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým ktorí veria v Jeho meno.“ - Ježiš bol na svete – svet ho nepoznal. - Prišiel do vlastného – vlastní ho neprijali (odmietli navštívenie Božie). - Dnes ty a ja niečo učiníme s Božím navštívením – buď ho prijmeme, alebo odmietneme. No jedno je isté, že len tí, ktorí ho prijmú a veria v Jeho meno, dostávaju právo a moc, aby sa stali deti Božie. A samozrejme, ak sme deti Božie, tak sme aj dedičia Božieho Kráľovstva. Či to aj budeme, záleží osobne na každom jednom z nás. Či poznáme a pozorujeme na navštívenia Božie, lebo Biblia nám hovorí, že raz prišlo spustošenie Jeruzalema, len preto, že nepoznali čas svojho navštívenia. Boh ho navštívil pre záchranu, pre spasenie, no predsa prišlo spustošenie zo spomenutého dôvodu. Žeňme sa poznať každé Božie navštívenie. Istotne, ono je dobré, keď dobrý Boh hovorí a zasahuje na určitý spôsob do nášho života. Už či ti Boh chce voľačo oznámiť, ukázať, zjaviť, možno povolať do služby, zveriť určitú prácu, alebo čokoľvek, všetko za jedným účelom, aby si bol už dnes požehnaný Boží a vo večnosti mal večný život v Jeho Kráľovstve. Boh Vám žehnaj v každom Jeho navštívení!

Krížov Ján

7

Kráľ vs. kráľ Na čele má vydutú žilu, ktorá sa zlostne hýbe tvárou až po krk. Má zovretú čeľusť, vyzerá to ako keby sa nemohol nadýchnuť. Je to strachom zovretý človek. Jeho obočie zvlhlo potom. Cez jeho nozdry sa nedostáva dosť kyslíka do jeho závodného srdca. Jeho horiaca hruď a plecia nosia rytmus jeho srdca. Hoci sa usiluje, nedokáže zakryť svoju úzkosť. Húževnate sa drží svojej pozície moci, kým prežíva tlak. Nedokáže to pustiť. Jeho dlane sú mokré od potu, kým sa snaží zachrániť svoj kráľovský plášť a prsteň. Nemôže žiť bez pocty, ktorú tie veci prinášajú. Jeho oči, kým trpia, nepustia žiadnu slzu. Pozerajú sa niekde ďaleko, ale nesústredia sa, čo prezrádza jeho vnútorné utrpenie. Jeho podriadení vedia, že jeho utrpenie je ich bremenom, a tak aj oni sa trasú v jeho prítomnosti. On bol práve neočakávane oslovený neznámym mužom, ide o skúsenosť, ktorú ešte nezažil a pritom je bez odpovede. Nachádza sa na bode zlomu. Jeho život je zastavený, kým sa táto záležitosť nevyrieši. Nič ho nezastaví, aby odpovedal na toto zdanlivé ohrozenie jeho moci. Keď sa pozriem na tohto človeka, vidím jeho krehkosť a slabosť. Jeho strach odkrýva jeho slabosť. Nemá budúcnosť mimo moci. Jeho smäd po kontrole nemôže byť uhasený. Tohto človeka poznáte, je to Herodes Veľký. Práve ho navštívili mudrci z východu. (Mat. 2:2) On bol veľmi znepokojený z toho, čo počul. Jeho nekontrolovateľný strach sa zmenil na hnev a hnev na vraždu. V tomto bode, Biblia zaznamenáva pre nás nepredstaviteľnú tragédiu. Herodes rozkázal, aby pobili nevinných. (Mat. 2:16) Rozkaz zabiť niekoho nie je nezvyklosť v čase vlády Herodesa. On slávne zabil členov svojej rodiny, jeho manželky, synov, starých rodičov a ešte mnohí boli zabití. Významný židovský historik, Josephus zaznamenáva členov rodiny, ktorých on zabil, “ich jediné previnenie bola skutočnosť, že boli populárni” (Jos., “Ant.”, XV, vi, 1, iii, 3). Tento náhľad do jeho takmer 44-ročnej tyranickej vlády nám naznačuje, že toto sa stalo vzorom pre kráľa Herodesa. Kedykoľvek sa cítil ohrozený alebo mal pred niekým strach, on rozkázal ich smrť. Práve toto je politické zariadenie, v ktorom sa náš kráľov Kráľ narodil. Obdivujem veľký risk, ktorý Boh podstúpil v čase jeho prevtelenia. I keď táto tyranická, sebecká politická postava mala čoskoro zomrieť, jeho synovia a vnuci mali vládnuť namiesto neho. Jeho syn Herodes Antipas je zodpovedný za smrť Jána Krstiteľa. (Mat. 14) Ježiš bol pred Herodesom Antipasom pri konci svojho života. (Luk. 23:7) Herodes Agrippa I. sťal Jakoba a uväznil Petra. (Skutky 12), Pavel svedčil pred ním. Všetci títo muži sú synovia a vnuci Herodesa Veľkého. 8

Nikto iný nemôže chápať ukrutnosť človeka, ktorý sa bojí o svoju moc, tak ako to mohol chápať Pán Ježiš. Ježiš, od prvého do posledného dňa svojho života, bol terčom ľudí hladných po moci. Človek ako Herodes sa veľmi bál, že stratí kontrolu a tak nebol schopný prijať zvesť Vianoc. Zvesť veľkej radosti nezapôsobila naňho. (Luk. 2:10) On videl iba to, čo stratí namiesto toho, čo môže získať. Avšak, keď sa pozrieme dozadu, čo Ježiš pre nás urobil, uvidíme jeho stav, že bol ochotný zložiť svoju korunu, aby získal nás. Filipänom 2:5-8, “Zachovajte si také zmýšľanie, aké mal aj Kristus Ježiš, ktorý, hoci bol v Božej podobe, neuvažoval o tom, aby niečo uchvátil, totiž aby bol rovný Bohu. Nie, ale vzdal sa sám seba, prijal podobu otroka a stal sa rovný ľuďom. Viac ako to: Keď sa nachádzal v stave ako človek, pokoril sa a stal sa poslušným až po smrť na mučeníckom kole.” Vianoce sú práve o tom. O tom, keď si Kráľ vyzliekol jeho božský kráľovský plášť a obliekol si krehké ľudské telo. Ďalej, ak si zoberieme čas, aby sme porovnali týchto dvoch kráľov, kráľa Herodesa a Kráľa Ježiša, uvidíme veľké rozdiely. Kráľ Ježiš je motivovaný láskou a dobrovoľne sa vzdal kráľovskej pozície a stal sa sluhom. Kráľ Herodes bol vyplnený hnevom a rozkazmi zabiť nevinných. Kráľ Ježiš, Knieža pokoja, položil svoj život ako výkupné za všetkých. Kráľ Herodes pozdvihuje synov a vnukov, aby vládli namiesto neho. Oni predĺžili jeho tyraniu a prenasledujú apoštolov cirkvi. Kráľ Ježiš pozdvihuje učeníkov, synov a dcéry, aby roznášali správu voľnosti zo smrti a z hrobu. Kráľ Herodes je zaznamenaný v dejinách ako ukrutný. Kráľ Ježiš bude celú večnosť slávený pre svoje zľutovanie. Nedávno som mala príležitosť navštíviť Kresťanskú konferenciu pre ženy. Bol tam slúžobník menom Craig Groshel. Rozprával na tému Strach. Jedna jeho myšlienka zapôsobila na moje rozmýšľanie. Povedal, “To, čoho sa najviac bojíš je práve to, ohľadom čoho Bohu najmenej veríš. A to, o čo sa bojíš, že stratíš, odkrýva, čo si najviac vážiš.” Ak budem celkom úprimná, môžem povedať, že som sa bála stratiť kontrolu nad svojím životom. Nie do tej miery ako kráľ Herodes, ale podobne. Poznám malé miesta, kam nepúšťam Ježiša, aby zaujal svoje oprávnené miesto Pána. Keď som usvedčená z hriechu, môžem povedať, “Áno, Pane, poslúcham ťa” alebo “Nie, Pane, urobím to ako to chcem ja.” Ale pretože sa Ježiš stal Pánom môjho života, On má úplnú autoritu. A pre Jeho veľkú milosť, ja vždy nachádzam silu ešte raz skloniť svoje kolená môjmu Kráľovi. Otázka, ktorú si musíme položiť je, či dovolíme, aby Boh mal kontrolu, alebo sa pevne toho držíme my sami. Oddajme sa Bohu a nič si nenechávajme. Oddajme všetky naše strachy Jemu, nech On má kontrolu nad našimi životmi. V období týchto Vianoc povolaj Ježiša, aby zaujal svoje oprávnené miesto Kráľa! Jennifer Tomašik

Spoznaj Boha osobne Existuje Boh? Podľa ateistického náhľadu, človek v mysli vytvoril vyššiu moc, ktorú nazval Boh. Podľa ich náhľadov, človek vytvára v mysli niekoho na to, aby sa na niečo nádejal. Podľa tejto teórie, „Človek vytvoril (abstraktného) Boha“. Vo veľkej miere je to pravda vo všetkých národoch, pretože sa s Ním nezoznámili, a teda ani nikdy nespoznali osobne pravého, jestvujúceho Boha. JHVH Hospodina, Jahvu Boha, ktorý skutočne jestvuje. Až dodnes je teória imaginárneho Boha hodnoverná všade tam, kde sa ľudia nezaujímajú spoznať pravdu, totiž, OSOBNE SPOZNAŤ BOHA. Keď osobne spoznáš jestvujúceho živého Boha, uvedomíš si pravdu, že nevera v pravého Boha vedie ku teórii tradičného poznania Boha alebo totálnemu ateizmu. No však, i Satan verí, že jestvuje jeden Boh, ale sa trasie v pomyslení, že je odsúdený na večnosť a nemá žiadny spôsob ako sa Mu priblížiť. I to je pravda. Božia prirodzenosť Jestvuje absolútna bytosť, ktorú nazývame Boh! Je Duch a preto je neviditeľný, Ján 1:18: Boha nikto nikdy nevidel,... I keď je neviditeľný, predsa je všadeprítomný. Príčiny, prečo sa Boh nedá vystihnúť slovami a ľudská múdrosť nedokáže vysvetliť Jeho existenciu: • Pretože je všadeprítomný, večný a všemohúci, a teda je logické, že nie je možné zmyslami vytušiť Jeho výhľad a osobnosť. • Pretože je i neobmedzený. Veľkosť, moc a Jeho prítomnosť je nemožne vystihnúť. • Pretože je On Stvoriteľ a my stvorenie, a aj pretože sme my ľudia skutočne obmedzení v tele, v čase a v priestore života. Naše možnosti sú obmedzené. Máme možnosť počuť iba do určitej

miery, počujeme iba určité tónové výšky, naše ucho nezachycuje frekvencie nad a pod prahom počuteľnosti. • Pretože naša myseľ a výrečnosť sú obmedzené, a tak nemôžeme ani vyjadriť všetko to, čo by sme možno chceli. • A konečne, pretože bývame v tele, sme obmedzení i v priestore. • I keď mnohokrát nie sme si toho vedomí, musíme uznať, že máme iba obmedzenú moc pokiaľ ide o skutky. • To, na čo častokrát nechceme ani myslieť, je skutočnosť, že doba, ktorú žijeme tu na zemi, je tiež obmedzená. Žid. 9:27 ľuďom... je uložené raz zomrieť, a potom bude súd. Preto i o Bohu a Jeho prirodzenosti môžeme hovoriť iba sčasti, podľa Jeho vôle a dovolenia. O Ňom, o Bohu, vieme iba toľko, koľko nám On sám zjavil. Preto o Ňom píše Izaiáš 45:15 Aj si ty skutočne silný Boh, skrývajúci sa, Boh Izraelov, Spasiteľ. Apoštol zase píše Rimanom 1:20 ... jeho, len smyslom dušepochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo, aby (ľudia) boli bez výhovorky. Hoci je to pravda, predsa je možné sa Mu priblížiť. Byť s Ním v intímnom partnerskom vzťahu ako v manželstve, lebo je to Jeho vôľa. On nás miluje večnou láskou. Boh sa vždy zaujímal o človeka a pozýval ho do spoločenstva rôznymi spôsobmi, ale všetko sa rýchle skončilo nesúladom. Keď nebolo inej možnosti, aby človek spoznal Boha, Boh sa zjavil v tele Ježiša Krista. Apoštol to vyniesol v 2. Korintským 5:19 ... Boh bol v Kristovi mieriac so sebou svet. On sa modlí v autorite prirodzenosti tela Syna človeka, začatého zo Svätého Ducha (Slova Logos) v panej Márii. Mária počula posolstvo od anjela Gabriela a z počutia Slova, prineseného anjelom,

uverila a povedala... Matúš 1:18 A narodenie Ježiša Krista bolo takto. Keď bola jeho matka, Mária, zasnúbená Jozefovi, prv ako sa sišli, bola najdená tehotná zo Svätého Ducha. Lukáš 1:38 Vtedy povedala Mária: Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej.To Slovo, ktoré malo život v sebe, bolo v Bohu Otcovi skôr ako bolo vyslovené. Prv ako bol svet. Ján-a 1:1. Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Pretože sa stalo telom, malo všetky vlastnosti človeka, okrem hriechu v tele. U Jána 17:5 je zapísané, že sa to telo i modlilo. Telo, ktoré na počiatku bolo Slovo a počatím v panej Márii sa stalo telom. Keď sa modlí tomu, ktorý ho poslal, Otcovi, hovorí: A teraz ma osláv ty, Otče, sám u seba slávou, ktorú som mal u teba, prv ako bol svet.“ Lebo jeho Slovom je všetko učinené.“ Žalm 33:9 Lebo on povedal, a stalo sa; on rozkázal, a postavilo sa. Iba pri stváraní človeka píše Genesis 2:7 A Hospodin Boh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou. Boh niečo zobral a z toho utvoril a nie stvoril. A vdýchnul zo seba (aby mu bol spolupracovník, partner). Boh mal s človekom zvláštny, prísny vzťah. A to chce mať i dnes. Je nepochybná skutočnosť, že najväčším dôkazom jestvovania Stvoriteľa je STVORENIE, ktorým je človek. Pretože je to skutočné, a my to vidíme a vieme, že sme Jeho dielom. Teda Jeho dielo potvrdzuje Jeho existenciu a Jeho prítomnosť. Si si vedomý, že žiješ, teda existuješ, a to nie je iba výmysel, je to skutočnosť. Ty tiež existuješ, jestvuješ ako stvorenie, preto je faktom, že existuje i TVOJ OSOBNÝ Stvoriteľ! Žalmista si to všimol a preto vyhlásil túto pravdu. Žalm 139:14 Oslavovať ťa budem preto, že som hrozne a predivne utvorený. 9

Predivné sú tvoje skutky, a moja duša to zná veľmi dobre. Z uvedených citátov je pravda, že nie človek vytvoril Boha iba v mysli (abstraktného), ale Boh stvoril človeka. Tvoja duša, ako i duša každého živého ľudského bytia ..“TO VIE VEĽMI DOBRE “ že jestvuje ako stvorenie, a že jestvuje Stvoriteľ Boh, ktorý nás stvoril. Tvoja duša to tiež vie i preto, lebo cíti potrebu spoznať Jeho existenciu, má túžbu byť v prítomnosti Jeho Ducha. Je to pretože v tebe existuje Jeho vdýchnutý Duch života, ktorého vdýchnul na počiatku do prvého človeka, Adama.V počatí tvojho života on preniesol život človeka, Adama, do bunky v živote tvojej matky a ty si sa stal živou bytosťou. To, čo vlastní človek ako život, je duch človeka „JA“, ktorého centrom, bydliskom je v krvi a biblia hovorí, že je to v srdci. Zo srdca pochádza život. Tak Boh dal do človeka Ducha večnosti, život, ktorý sa vracia ku Nemu. Ľudský duch „ego“ má podobné vlasnosti ako Stvoriteľov, lebo má slobodu výberu a rozhodovania. Boh neurobil človeka sluhom, ale pánom nad Jeho stvorením a podobným ako je on sám. Duch človeka je vlastne egocentrická oddelená láska. Tá láska je telesná, je prejavovaná v skutkoch zadostievania žiadostí tela, prejav telesnej múdrosti, ktorá je dočasná a nedokonalá. Jakub 3:15 Tá múdrosť neprichádza z hora, ale je pozemská, telesná, démonská. Takou múdrosťou sa nikdy nikto nedostane do prítomnosti Boha. Pokým bol človek spojený s Bohom, jeho múdrosť bola dokonalá v Bohu, bola bezpečná a to v radosti, bez strachu. Pochybnosť o slovách upozornenia o strome, ktorý mal ovocie známosti o dobrom a zlom, doviedla človeka ku oddeleniu od Stvoriteľa, mal pocit odmietnutia, strachu, beznádejnosti a obvinenia. Zavládla nad nami nedokonalosť a samovôľa, podriadenosť hriechu a osud večného odhodenia od Stvoriteľa. V samovôli sa človek stáva sebecký, „egocentrický“, bez lásky a múdrosti z hora. Samovôľou sa človek vzdiaľuje od Boha, stratí dokonalú

známosť o láske. Bol oklamaný a preto bez Boha nevie, čo je pravda. Pretože nepozná pravdu, preto nepozná ani PRAVÚ LÁSKU, Boha.V Biblii 1. Jánova 4:8 píše, „Ten, kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska. Láska nie je osoba, je to Duch. Láska je moc pôsobiaca pri mnohom zriekaní, ustupovaní a trpezlivosti pri očakávaní, atď. Pravá láska nikdy neprestáva. Tak Láska je Duch, ten Duch je večný Boh. Ján 4:24 Boh je duch.. Je to duch (v podstate) večnej lásky. Pretože v skutočnosti jestvujú tri úrovne lásky a v našom slovníku je všetko nazývané iba slovom „láska“, pokúsim sa vysvetliť rozličné pôsobenie lásky, použijúc grécky slovník. V gréckom jazyku rozličné pôsobenie lásky sa vyjadruje rozličnými slovami, ako sú: • Eros je telesná láska zásobujúca dobrý pocit tela, je časove obmedzená. • Pfileo je podmienečná laska, ktorá sa vyjadruje ako láska z povďačnosti alebo povinnosti. • Agape je nepodmienečná a neobmedzená časove alebo priestorove, je to MOC VZKRIESENIA. Boh je v podstate táto láska, láska AGAPE, ktorá je OŽIVUJÚCI DUCH! On sa chce s tebou osobne zoznámiť! Chce byť znovu tvoj „partner“. Chce ťa iba milovať ako ženích svoju nevestu. 1. Ján. 4:7 Milovaní, milujme jedni druhých, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a zná Boha. 1. Ján. 4:17 V tom je dokonaná láska s nami, aby sme mali smelú dôveru v deň súdu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete. Martin Širka st.

Udalosť, ktorá zmenila chod histórie... ...bola práve táto: „…lebo v Dávidovom meste sa vám narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ (Lk 2,11)

O dvadsať storočí neskôr, keď dovolíme, aby sa v našom živote narodil Spasiteľ, smer našej osobnej histórie aj našej budúcnosti sa zmení. A nielen našej, ale aj ľudí vôkol nás. My ľudia nepotrebujeme vianočné dieťa ležiace v jasliach. Nepotrebujeme iba predmet zaužívaných vianočných príbehov. Nepotrebujeme iba romantické zobrazenie Betlehemskej scény. Potrebujeme poznať slávu a moc toho Predivného, Radcu, Silného Boha, Udatného Hrdinu, Otca Večnosti, Kniežaťa Pokoja. Prorocké slová dávno vystihli nášho Spasiteľa! (Iz. 9:6) To nie sú iba básnické výrazy. Teraz je to naše svedectvo! Spôsob, akým prišiel na svet a akým žil na tejto zemi svedčí o tom, že Pán Ježiš nechcel, aby ľudí k Nemu vábilo bohatstvo a krása, ktorá má cenu v pozemskom svete, pretože vedel, že zemské veci človeka nezachránia pred smrťou, neprinesú záchranu a spásu do ľudských životov. Nemajú moc. Tých, ktorí Ho chceli nasledovať mala priťahovať iba nebeská krása, ktorá bola zastretá. Krása stromčeka, darčekov a sviatočného oblečenia nezmení tvoj zajtrajšok, keď sa sviatok Vianoc pominie. Nebeská pravdivá zvesť o spasení sveta prinesie zmeny do tvojho života, čiže prinesie ti “Vianoce”, ktoré majú moc! A to po celý rok. Verím, že sa anjeli nevedeli dočkať ohlásiť radostnú zvesť a čakali na pokyn, aby nám oznámili, že prišla záchrana a spása! Ľudia o tom nevedeli, ale Jeho príchod zjasnil celý svet a zmenil dejiny! Radosť, ktorá napĺňala nebesá akoby sa ani nedotkla Jeruzalemského srdca. Ako je to dnes? Dotýka sa ťa pravda, že sa odohrala najvýznamnejšia udalosť vekov kvôli tebe? Robíš prípravu pre Spasiteľa alebo sústreďuješ svoju energiu na prípravu pre svoju rodinu a seba? Oslavuješ nebeský Dar spásy alebo darčeky? Buďme skromí pastieri, ktorí naplnili svoje poslanie. Nebuďme iba “izraelskí predstavitelia”, ktorí zostali pomimo, bez povšimnutia. Dnes je zem blízko k nebu ako aj vtedy. Dodnes sme predmetom Božej starostlivosti a dodnes sa obyčajní ľudia môžu stretnúť s nebeskou slávou. Zvesť tej chvíle bude znieť do konca vekov a vo všetkých končinách zeme: „…lebo v Dávidovom meste sa vám narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ (Lk 2,11) Dnes je deň, keď sa tvoja osobná história môže zmeniť. Anna Pintír

10

Aspoň tri príčiny, prečo byť vďačný

Ale nad to nado všetko oblečte si lásku, ktorá je pojivom dokonalosti. A pokoj Boží nech víťazí vo vašich srdciach, ku ktorému ste aj povolaní v jednom tele, a buďte vďační. Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate vo všetkej múdrosti; učiaci a napomínajúci sa žalmami, hymnami a duchovnými piesňami v milosti spievajúci vo svojom srdci Pánovi. A všetko, čokoľvek robíte slovom alebo skutkom, všetko robte v mene Pána Ježiša ďakujúc Bohu a Otcovi skrze neho.

V

Kološanom 3: 14

malom dedinskom zbore hosťujúci kazateľ kázal na tému vďačnosti. Po ukončení kázne, mal sa nazbierať dobrovoľný príspevok na cestovné náklady kazateľovi. Kazateľ opakoval: Akýkoľvek malý príspevok, buďte zaň Bohu vďační. Príspevok sa zbieral do kazateľovho klobúka. Keď sa klobúk vrátil späť ku kazateľovi, na jeho prekvapenie, bol prázdny. Oči všetkých prítomných boli obratené na kazateľa a jeho reakciu, po kázni o vďačnosti. Po kratšom uvažovaní, kazateľ sa pomodlil: Drahý Pane, ďakujem Ti, že som aspoň klobúk dostal späť. Byť vďačnou osobou nie je vždy ľahko. Náš Otec v nebi nám prikázal, aby sme boli vďační za všetky veci (pozri 1. Tesalonickým 5:18) a vyžaduje, aby sme vzdávali vďaky za požehnania, ktoré obdržíme. Vieme, že všetky Jeho prikázania sú zamýšľané tak, aby nás činili šťastnými, a vieme aj to, že porušenie prikázaní vedie k utrpeniu. Teda, aby sme boli šťastní a vyhli sa utrpeniu, mu¬síme mať vďačné srdce. V našom živote sme videli spoji¬tosť medzi vďačnosťou a šťastím. Všetci by sme radi cítili vďačnosť, aj keď nie vždy je ľahké neustále byť vďačný za všetky veci napriek životným skúškam. V našom živote sa z času na čas objaví choroba, sklamanie a strata ľudí, ktorých milujeme. Naše trápenia môžu spôsobiť to, že pre nás nie je ľahké vidieť svoje požehnania a byť vďační za požehnania, ktoré má Boh pre nás pripravené v budúcnosti. Je výzvou spočítať si svoje požehnania, pretože máme tendenciu brať dobré veci ako samozrejmosť. Keď stratíme strechu nad hlavou, jedlo, či laskavých priateľov a rodinu, uvedomíme si, akí vďační sme mali byť, keď sme to všetko mali. A navyše, niekedy je pre nás ťažké, aby sme boli dostatočne vďační za najlepšie dary, ktoré obdržíme: spasenie, pokoj, vieru, Božie Slovo… Môžu nás fyzické statky učiniť šťastnými a vďačnými? Možno na chvíľu. Avšak, tie veci, ktoré nám poskytnú hlboké a dlhotrvajúce šťastie a vďačnosť sú tie, ktoré si za peniaze kúpiť nemôžeme: naša rodina, evanjelium, dobrí priatelia, naše zdravie, naše schopnosti, láska, ktorú dostávame od ľudí okolo nás. Nanešťastie, sú to veci, u ktorých sa dopúšťame toho, že ich považujeme za samozrejmosť. Keď vo svojom živote narážame na výzvy a problémy, je pre nás často ťažké zamerať sa na svoje

požehnania. Avšak, ak sa dostatočne usilujeme a hľadáme, budeme schopní pocítiť a rozpoznať to, ako veľa nám bolo dané. A vytvoríme si vdačné srdce bez ohľadu na okolnosti. Podívajme sa na náš text. Vašu pozornosť chcem upriamiť na verš 15 - A pokoj Boží nech víťazí vo vašich srdciach, ku ktorému ste aj povolaní v jednom tele, a buďte vďační. Skrátka sa podívajme na tri veci: 1. Nebudeš mať pokoj ak nie si vd’ačnou osobou. Pokoj a nevdačnosť sa nenachádzajú v istej posteli. Pokoj má víťaziť, teda vládnuť v našich srdciach. Máš rád spoločenstvo negatívnych ľudí? Ľudí, ktorí si vždy a o všetkom iba sťažujú? Mám za to, že nie. Sú to obyčajne ľudia, ktorí nemajú pokoj a ten svoj nepokoj šíria vôkol seba. Vďační ľudia majú pokoj. 2. Nie si v jednote s ostatkom tela Kristovho, ak si ako osoba nevďačný. Tažko sa kráča spolu s osobami, ktoré sú nevďačné a plné horkosti. 3. Ty si stvorený na to, aby si bol vďačný ako osoba. Boh ťa takého stvoril. Len vďačný život je hojný život. Niekde som nadišiel na nasledovný test, a chcem sa s tým s vami podeliť. Bude to zaujímavý test ak úprimne odpoviete: 1. Napíšte 10 fyzických schopností, za ktoré ste vďační. 2. Napíšte 10 materiálnych vecí, za ktoré ste vďační. 3. Napíšte 10 žijúcich ľudí, za ktorých ste vďační. 4. Napíšte 10 zosnulých, za ktorých ste vďační. 5. Napíšte 10 vecí z prírody, za ktoré ste vďační. 6. Napíšte 10 vecí z dnešného dňa, za ktoré ste vďační. 7. Napíšte 10 vecí na zemi, za ktoré ste vďační. 8. Napíšte 10 moderných vymožeností, za ktoré ste vďační. 9. Napíšte 10 jedál, za ktoré ste vďační. 10. Napíšte 10 vecí ohľadom evanjelia, za ktoré ste vďační. Prajem Vám pokoj, aby sme spolunažívali v láske, jednote a prosperite, ako aj to, aby ste mali zmysluplný život. Za túto chvíľu vďačný Jaroslav Andrášik 11

Je čas oživenia? Je čas budovať Božie kráľovstvo?

„Národ hovorí, že nie je pravý čas, aby sa budoval Dom Hospodinov.” Boh cez Haggea kladie otázku: „Či je čas pre vás, aby ste vy bývali vo svojich vykladaných domoch, kým je tento Dom pustý?” Ďalej Boh hovorí: „Priložte svoje srdce ku svojim cestám. Sejete mnoho, ale znášate málo. Jete, ale nemáte toľko, aby ste sa nasýtili. Pijete víno, ale nemáte toľko, aby ste sa napili. A ten, kto odkladá mzdu, odkladá do deravého vreca.” Boh aj ďalej hovorí: „Iďte a dopravte dreva a budujte Dom, a budem mať v tom záľubu a budem oslávený.” „Urobte tak,” hovorí, „a ja budem s vami.” Po tom, ako hovoril k národu, vzbudil vodcov, ktorí viedli národ a začali pracovať na Dome Hospodinovom.

Tak mnohokrát sme na kolenách a prosíme Boha, aby nám poslal oživenie a keď sa neuskutoční, hovoríme, aby sa stala Božia vôľa. Oživenie príde v čase, keď to určí Boh. Sme znechutení a zameriavame sa na budovanie našich domov, životov a čakáme na Božiu vôľu, aby bola uskutočnená. Stále sa zdá, že to nie je lepšie, ale naopak, horšie. Je vám to povedomé? Toto je avšak starý príbeh, ktorý nachádzame v čase proroka Haggeusa.

Kým národ pracuje na Jeho Dome, Boh hovorí, že zatrasie národmi a príde žiadúcne všetkých národov a naplní Dom slávou. Počas pracovania, Boh povzbudzuje národ a hovorí, že všetok peniaz patrí Jemu. Inými slovami, On zaobstará, kým oni pracujú. Hospodin povzbudzuje národ, a hovorí, že ten deň, keď začali pracovať na Jeho Dome, je deň, keď ich začal požehnávať.

Nie iba po tej finančnej stránke, ale tiež: Asi 536 rokov pred Kr., 50,000 Židov sa navrátilo „Zahladím pred tebou nepriateľa a od toho dňa sa z vyhnanstva do Jeruzalema pod vedením tvoj vodca stane pečatným prsteňom.” Zerubábela. Mali príkaz od Hospodina navrátiť sa do Jeruzalema budovať Chrám/Dom Hospodinov a Po štyroch rokoch bol Chrám zakončený. obnoviť chválenie Jediného Opravdivého Boha. Kniha Haggea je zvláštny príbeh vízie, viery a Pri príchode do Jeruzalema ich zámer a vízia bola zasľúbenia. budovať chrám, a teda okamžite začali pracovať na Chráme. Avšak, po tom ako položili základ, Boh chce, aby sme budovali Jeho Dom. My zastavili prácu. Mesto, domy a jeruzalemské múry sme Jeho Chrám, Jeho Telo, Dom Hospodinov. My ležali v troskách a jedla takmer nebolo. V tom čase máme prinášať obete Bohu, a zapojiť sa do práce boli ľudia odradení a sústredili svoju energiu na budovania Doma Hospodinovho. To môžeme zadostievanie vlastných potrieb. uskutočniť aj zasahovaním ľudí, ktorí nepoznajú Boha a zvestovaním evanjelia. Môžeme to Po tom, ako zadostili svoje potreby, už nedávali uskutočniť aj učením ľudí ako chodiť v pravde a dôraz na Dom Boží, držali sa vlastných rutín cvičením iných ako slúžiť iným skrze evanjelium. a snažili sa budovať vlastné bohatstvo. Jedna výhovorka za druhou, až kým celkom nezabudli na Keď sme prišli k Bohu, horeli sme Božími vecmi Božiu víziu prebudovať Chrám Hospodinov. - to je oživenie. Mysleli sme ponajprv na Božie kráľovstvo. Neskoršie, ako čas plynul, začali sme Zatiaľ, namiesto toho, aby sa im veci lepšie myslieť na vlastné veci. Začalo to nevinne, ale sme darili, veci sa zhoršili. Išlo už iba o holé prežitie. zostali zahrabaní vo veciach tohto života. A teraz, Šestnásť rokov neskoršie, Boh hovorí Haggeovi, namiesto toho, aby sme zažívali oživenie, prosíme 12

Boha o oživenie. Inými slovami, stratili sme prvú lásku. Ježiš povedal (Matúš 6:33), „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť, a to všetko vám bude pridané.” Keď sa Jeho vízia a Jeho kráľovstvo stane našou prioritou, On nás požehná. Potom zahladí našich nepriateľov. Potom pritiahne ľudí k sebe, do Jeho Domu. Potom naše životy budu vyplnené slávou. Toto je oživenie. Oživ nás, Bože, čerstvou víziou a vyzvi nás, aby sme zase hľadali Tvoju tvár, išli do ulíc pomáhať zraneným a budovali Božie kráľovstvo. Minulý týždeň na našich domových skupinkách vodca prijal telefonát a jeden bezdomovec, s ktorým on pracuje, chcel priviesť jeden pár na modlitbu. A tak aj bolo. Pani bola tehotná a bola nakazená HIV-om. Táto skupina ľudí sa zhromaždila okolo nich a začali volať na Pána a Božia moc padla na nich. O pár dní táto pani robila test na HIV a výsledky boli negatívne. Jeden dokument ukázal HIV a tento nový test ukázal, že tam už žiadny HIV

Bojisko v mysli V tejto výbornej knihe, autorka mnohých bestselerov a známy hosť konferencií, Joyce Meyerová, vás prevedie svojím svetom úprimnej osobnej skúsenosti, zdieľa sa so svojimi skúškami, prehrami a víťazstvami vo svojom vlastnom manželstve, rodine a službe – a odhaľuje nám, aké myšlienky juc trápili na tejto ceste k víťazstvu. Spoznáte, akým spôsobom Joyce zvíťazila v boji vo svojej mysli a akým spôsobom môžete zvíťaziť aj vy. Ako správnym spôsobom vyjadriť význam našich myšlienok tak, aby sme vysvetlili Šalamúnovo príslovie, zapísané v Prísloviach 23:7 „...lebo ako zmýšľa (človek) vo svojej duši, taký je...“? Iný preklad hovorí, že „...on sa stane takým, ako o sebe zmýšľa.“ Naša myseľ je miesto, kde sú inšpirované všetky naše skutky. List Rimanom (8:5) nám to jasne potvrdzuje: „Lebo tí, ktorí sú podľa tela, myslia na veci tela, a tí, ktorí sú podľa Ducha, na veci Ducha.“ Naše skutky sú priame dôsledky našich myšlienok. Ak sme zaujatí negatívnymi myšlienkami, budeme žiť negatívny život. Keď však obnovíme svoju myseľ, v tom zmysle, že sa to zhoduje so Slovom Božím, zakúsime všetko to, čo je „dobrá, ľúba a dokonalá vôľa Božia“ pre naše životy. Veľké množstvo našich problémov má korene v našich myšlienkových modeloch, ktoré sa vytvárajú na základe situácií a problémov, ktorým každodenne čelíme. Satan svoje zlé myšlienky ponúka každému, ale my ich nemusíme prijať. Naučme sa, ktoré myšlienky sú pre Ducha Svätého prijateľné a ktoré nie. 2.Korinťanom 10:4-5 jasne naznačuje, že musíme poznať Slovo Božie veľmi dobre, aby sme mohli porovnať naše myšlienky s vôľou Božou. Každú myšlienku, ktorá sa pokúša vyvýšiť ponad Slovo Božie, musíme zvrhnúť dolu a poddať ju Ježišovi Kristovi.

nie je. Nasledovný deň sme mali spoločné štúdium Biblie a Boh sa ich na zvláštny spôsob dotkol a o dva dni neskôr, obaja boli pokrstení na meno Ježiša a mladý muž prijal Ducha Svätého a hovoril novými jazykmi. Tento mladý muž nemal prácu a neboli sobášení. O dva dni sa museli vysťahovať z bytu, v ktorom bývali. Avšak, už v pondelok tento mladý muž dostal prácu a druhý byt. Toto nie je koniec. Tento mladý muž povedal vodcovi: „Sníval som a v tom sne ste nás sobášili.” A tak tento pár bude mať sobáš na nasledovnej nedeľnej bohoslužbe. Keď sme zaujatí Božími vecmi, On požehná naše práce a domy. Zahladí nepriateľov a priťahuje ľudí skrze svetlo a slávu Božiu, ktorými plní naše životy. Buďme verní, kým obetujeme Bohu v každodenných záležitostiach, zasahujme iných a buďme zaujatí Božími vecmi a tak privádzajme duše do Božieho kráľovstva. Mark Shutes

Myseľ je bojisko. Je veľmi dôležité, aby každý z nás svoje myšlienky zosúladnil s Božími myšlienkami. Je to proces, ktorý si vyžaduje dosť času a učenia. „Lebo náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám, proti mocnostiam, proti vládcom tohto temného sveta, proti duchom zla v nebesiach.“ Efežanom 6:12 Z uvedeného citátu vidíme, že sa nachádzame v boji. Pozorné študovanie tohto verša nám hovorí, že náš boj nie je s inými ľudskými bytosťami, ale s diablom a jeho anjelmi. Náš nepriateľ, satan, sa nás pokúša poraziť stratégiou a klamstvom, cez šikovne rozpracované plány a podvody. „Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj mojími učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Ev.Jána 8:31-32 Tu nám Ježiš hovorí, ako môžeme víťaziť nad satanovými podvodmi. Musíme poznať Božiu pravdu, obnoviť našu myseľ Jeho Slovom, potom použiť zbrane z 2.Korinťanom 10:4-5 a zboriť opevnenia a každú vysokosť, ktorá sa povyšuje proti známosti Božej. Rozmýšľať správne je pre veriaceho vecou životného významu. Slovo Božie nás učí o tom, nad akými myšlienkami by sme mali tráviť svoj čas. „Rozmýšľam o Tvojich rozkazoch a hľadím na Tvoje chodníky.“ Žalm 119:15 Žalmista hovorí, že rozmýšľa o Božích nariadeniach. To znamená, že strávil dlhý čas uvažovaním a premýšľaním o Božích cestách, Jeho príkazoch a učení. Žaml 1:3 hovorí, že človek, ktorý takto koná: „...bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne, a všetko, čo robí sa vydarí.“ Čím viacej bude čovek rozmýšľať o Božom Slove, tým väčšiu žatvu požehnania bude mať. Inými slovami, zo Slova Božieho dostaneme toľko, koľko sme do neho vložili. „Medzi nimi i my všetci sme si kedysi počínali podľa žiadostí svojho tela, keď sme konali podľa záľub tela a mysle, a boli sme

od prirodzenosti deťmi hnevu, tak ako aj ostatní.“ Efežanom 2:3 Pavel nás upozorňuje, aby sme neboli riadení svojimi citmi alebo žiadosťami nášho tela, teda myšlienkami telesnej mysle. Aj ja, i keď som bola kresťankou, mala som problémy, lebo som sa nenaučila kontrolovať svoje myšlienky. Moja myseľ bola zaujatá neproduktívnymi vecami. Potrebovala som premeniť svoje rozmýšľanie. Jedna z vecí, ktorú mi Pán zjavil, keď ma začal učiť o bojisku mysle, sa stala medzníkom v mojom živote. Povedal mi: „Zamysli sa nad tým, o čom rozmýšľaš.“ Keď som to začala robiť, netrvalo dlho, a spoznala som, prečo som mala tak mnoho ťažkostí v mojom živote. Moja myseľ bola zmätená. Myslela som na nesprávne veci. Chodila som do cirkvi dlhé roky, ale vôbec som nerozmýšľala o tom, čo som tam počúvala. Takpovediac, jedným uchom to išlo dnu a druhým von. Bibliu som čítala každý deň, ale nikdy som nerozmýšľala o tom, o čom čítam. Nenaklonila som svoje ucho k Slovu. Nerozmýšľala som a ani neštudovala to, čo som počúvala a preto žiadna cnosť a ani známosť sa ma nepridržiavali. Biblia hovorí, že sa strom pozná po ovocí. (Matúš 12:33) Toto isté platí aj v našich životoch. Myšlienky prinášajú ovocie. Maj dobré myšlienky a ovocie tvojho života bude dobré. Maj zlé myšlienky a ovocie tvojho života bude zlé. „Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čo je počestné, čo je spravodlivé, čo čisté, čo milé a čo je chvályhodné, ak je nejaká cnosť a nejaká chvála.“ Filipänom 4:8 Inšpirované knihou Bojisko v mysli (Bojno polje uma), Joyce Meyer, Vydavateľstvo Syloam Kniha je tiež dostupná v Združení Manna.

Pripravila: Jana Zorjanová

13

SVEDECTVO

Našiel som to,

čo som hľadal! Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem. Takto znie prvá veta Svätého písma. Keď by mi ešte pred nedávnom niekto spomenul Boha a ideu o tom, že Boh stvoril všetko, asi by to skončilo tak, že by som toho človeka v sebe vysmial a pokladal by som ho buď za hlúpeho, možno veľmi zaslepeného, alebo dokonca oboje. Teraz sa to, vďaka Bohu, stáva mne. Nikdy som nebol veriaci, no pamätám si, že som ešte ako dieťa kládol otázky o živote. Dodnes mi je v pamäti otázka, ktorú som postavil mojím kamarátom, keď sme mali sedem rokov, že čo si myslia, čo sa s nami stane, keď zomrieme, na čo sa jeden z nich zasmial a odpovedal, že to zistím až po smrti. Ako som odrastal, také otazky boli čoraz zložitejšie a potreba dostať odpovede čoraz väčšia. Najintenzívnejšie obdobie, v ktorom som začal všetko klásť pod otáznik, bolo v strednej škole. Vtedy som si uvedomil, že spoločnosť má pre mňa pripravenú cestu, po ktorej je žiaduce sa pohybovať: prvý krok je základná škola, druhý krok je stredná, tretí krok je fakulta, ďalej, oženiť sa, mať deti, zomireť a cestou samozrejme čím viac zarábať a troviť. Taktiež som si uvedomil, že spoločnosť nám ponúka svoje odpovede na otázky, ktoré boli zodpovedané spôsobom, ktorý ona uznáva za správny. Nastolila sa otázka, čo je skutočne zmysel tejto cesty v čase a priestore? Aktuálne vysvetlenie života, ktoré je dnes najzaužívanejšie je – evolúcia. To by praktický znamenalo, že je život iba cyklus bez zmyslu, v ktorom sa 14

iba snažíme uspokojiť akékoľvek svoje potreby, pre ktoré vlastne aj žijeme. Avšak, to bola iba jedna z otázok. Medzi ostatným ma trápilo to, že či vôbec svet existuje, pretože mne je priamo dostupné iba moje vedomie, a tak prakticky môžem spochybniť existenciu všetkého. Z toho vyplývalo či mám slobodnú vôľu, čo je dobré a čo zlé a mnoho, mnoho iných otázok a medzi nimi aj tá, že či existuje Boh a kto je on a ak existuje, či sa vôbec stará o nás. Veľmi dobre som vedel, že tieto otázky sú nad moje sily, nemám čas na to, aby som všetko zistil, a keď by som ho aj mal, nemám rozum, ktorý by si zapamätal informácie celého sveta, a ak by ich dokázal zapamatäť, možno by som ich dobre nepochopil, alebo by som ich vôbec nepochopil. Keď by som ich aj pochopil, tak ani to nie je garanciou, pretože logika a pravidlá uvažovania majú

taký háčik, že všetko pravdivé je logické, no nie všetko logické je pravdou. Aj keď by sa stal div a človek by prekonal všetky tieto prekážky na ceste k pravde, kde mu je garanciou to, že jeho bytosť v tomto tvare je schopná vnímať každú realitu a všetko, čo je. Takáto situácia bola dôvod mojích depresií a náhľadu, že život nemá zmysel. V takej situácii nepomohlo ani to, že nikto v mojom okolí nepostavoval podobné otázky, s výnimkou jedného kamaráta, ktorého som spoznal na strednej škole. Rozhovory s týmto človekom, a vôbec jeho priateľstvo, mi veľa znamenali a boli mi vzácne práve preto, že boli zriedkavé a pre mňa jedinečné. Cez celú strednú školu sme spolu analyzovali život a pokúšali sa nájsť odpovede na otázky o jeho zmysle, ale kriticky hľadiac na to, čo nám ponúka spoločnosť a svet. Potom sme začali so štúdiom a

naše cesty sa čiastočne rozdelili, pretože ja som zostal študovať v Srbsku a môj kamarát šiel na Slovensko. Jeden rok počas letných prázdnin som sa dopočul, že tento môj kamarát navštevuje KDC zbor v našom rodnom meste. Bolo mi to zvláštne a pretože som poznal tohto človeka, vedel som, že by to nerobil len tak. Keď som sa ho opýtal, čo sa deje, rozprával mi o tom ako našiel Boha a aké až nadprirodzené veci zažil na tejto ceste. Bol som trochu skeptický voči tomu, čo som počul, ale keďže som vedel, že predtým sa naše náhľady a spôsob uvažovania zhodovali takmer na viac ako 90 percent, poslúchol som radu a začal som sa doma modliť. Časom som začal navštevovať zbor a čítať Bibliu. No, aj ďalej mi zostávala prekážka v hlave, že či to, čo ľudia prežívajú a o čom hovoria nie je psichologicky vysvetliteľné. Neprestával som s každodennou modlitbou a prosil som Boha o pomoc. Časom som dostal odpovede na všetky otázky a už mi nezostalo nič na Bohu „nelogické“. Na spoločných modlitbách som mal príležitosť vidieť manifestáciu Svätého Ducha, a to presne tak, ako to Biblia opisuje a na spôsob, akým sa inak ako to Biblia vysvetľuje ani nedá vysvetliť. Presnosť a súlad v Biblii ako v slove, čo je v nej, tak aj so všetkým, čo sa stáva boli pre mňa úžasné. Keď som si všimol, že už nemám ani jednu otázku a ani jednu pochybnosť o tom, že Boh je, vyznal som sa za kresťana. Teraz sa čoraz viac pokúšam zosúladiť svoj život s Bohom a snažím sa mu byť bližšie. Mám záľubu v čítaní a poznaní Božieho slova a mám nádej, že v svojom kresťanskom živote budem pre Boha úžitočný pracovník. Najzvláštnejšie mi je to, že sa všetky prekážky zdolávajú ľahšie a s iným stavom, keď sa človekovi podarí za všetkým vidieť Boží cieľ a lásku. V skutočnosti je vidieť, že náš vzťah s Bohom je vzťah viery, a že sa na svoju rozumnosť spoliehať nemôžeme ak chceme Boha spoznať čo najlepšie. Musíme mu veriť a potom v skutočnosti s ním nič nie je nemožné. Branislav Mučaji

BOŽÍ CHARAKTER V TEBE Je dobré čítať Bibliu od prvej až do poslednej strany. Je, pravdaže, potrebné študovať Bibliu po témach, osobách a dejoch. Avšak paralelne s tým, čítať ju od knihy Genesis až po Zjavenie Jána. A pritom, keď zakončíš poslednú kapitolu Zj. Jána začneš zase s prvou kapitolou knihy Genesis. To je úžasné prežívanie Biblie. Ak to raz alebo dvakrát spravíš, máš už nejakú informáciu o tom, aká je Božia vôľa, o osobách a dejoch. Ale keď to urobíš 7 až 8-krát, zrazu odkrývaš Božie ciele, Jeho záľubu a Jeho charakter. Boží charakter je niečo najkrajšie, čo človek môže spoznať a človek sa tomu raduje. Ale Božia radosť sa zjavuje, keď svoj charakter vidí v ľuďoch bývajúcich na tvári zeme. BOŽÍ CHARAKTER V DÁVANÍ Ábel obetoval zo svojho stáda a Boh milostivo pohliadol na jeho obeť. (Gen. 4.4) Krv na oltári pripomínala krv Toho, ktorý mal byť obetovaný za naše hriechy. Keď Dávid postavil oltár na poli Kráľa Aravnu, on mu predkladá: „Vezmi, ja ti dávam, z toho obetuj.“ Ale Dávid mu hovorí : „Nie, ale kúpim od teba a zaplatím.“ Dávid vedel, že obeť ma svoju cenu. A on bol hotový ju zaplatiť. Vtedy rana bola zastavená. Táto obeť dotkla Božie srdce. V Ev. Markovom 12.42-44 je zapísaná obeť, ktorá dotkla Božie srdce. Pán Ježiš vyhlásil: „Táto vdova dala viac ako všetci ostatní, lebo dala všetko svoje živobytie.“ Vieme, že Boh dal všetko pre naše spasenie. BOŽÍ OBĽÚBENÝ CHARAKTER JE POKORA Slovo hovorí : Izák sa modlil pokorne a Boh vyslyšal jeho modlitbu. (1.Moj. 25.21) V 4.Moj. 12.3 píše: Mojžiš bol veľmi pokorný človek. Cez takého človeka Boh mohol uskutočniť plán východu Božieho národa z Egypta. Keď sa Kráľ Ezechiáš pokoril, pridaný mu bol život. Mnohí sa svojou pokorou zaľúbili Bohu. Avšak najpokornejší od všetkých bol náš Pán. Vieme, že keď sa našla pýcha v srdci Lucifera už viacej nemal miesta v prítomnosti Božej. A preto hovorí Slovo: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. (1.Pet. 5.5) BOŽÍ CIEĽ JE ZACHRÁNIŤ A SPASIŤ „… chce aby boli všetci ľudia spasení a prišli ku poznaniu pravdy.” 1.Tim. 2.4 „Syn človeka prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo.“ Luk. 19.10 Ježišove slová a skutky rozprávajú aké je Jeho srdce. Aké je naše srdce, aké sú naše ciele, a či Boh môže vidieť svoj charakter v nás? Ak Boh to nájde v nás, vyplní sa slovo : „…veseliť sa bude nad tebou s radosťou, bude plesať nad tebou.“ Sofoniáš 3.17 Ján Mamojka 15

Biblické štúdium

BBI - 1. ročník

Kresťanský život, Šiesta časť. Pokračovanie z minulého čísla.

Uctievanie a slávenie Boha C. Uctievanie sa koná v Duchu a v pravde 1. Predtým, než sme schopní uctievať v Duchu a v pravde, musíme mať vo svojom duchu Toho, ktorý sám je Duch a Pravda. Bez Neho opravdivé uctievanie nie je možné. On nás učí pravdám Písma, oživuje srdcia, ktoré boli pred Bohom mŕtve. Uctievanie Boha v Duchu znamená uctievať zvnútra smerom von. Znamená to, že musíme byť úprimní v našom uctievaní. Ak naše uctievanie nie je úprimné, to nie je opravdivé uctievanie, to je pokrytectvo.

• Pán ožil suché kosti a vzkriesil mŕtvych z hrobov hriechu • Otvoril oči slepým, podobne, moc evanjelia daná na otvorenie duchovných očí hriešnikom, s cieľom odvrátiť ich od tmy ku svetlu. • Urobil, aby staré veci pominuli a urobil všetko nové. 2. Bez ohľadu ako často uctievame verejne, sú skúsenosti s Bohom, ktoré zažijeme iba v súkromí s Ním. Ježiš sa zúčastňoval verejných bohoslužieb v chráme každú sobotu. Avšak Lukáš hovorí: On sa však utiahol na púšť a modlil sa. (Luk. 5:16)Ako je možné uctievať Boha verejne raz týždenne, ak Ho neslávime celý týždeň v súkromí? Či môžeme očakávať, že oheň nášho uctievania bude silno horieť na verejnom mieste v Pánov deň bez súkromného oslavovania počas iných dní? Či nie je to príčina, že neuctievame v súkromí a tak nás aj skúsenosti spoločného uctievania vedú k rozčarovaniu?

2. Na to, aby naše uctievanie bolo správne podľa Ducha a pravdy, musíme uctievať podľa právd z Písma. Uctievame Boha podľa zjavenia, ktoré nám dal v Svätom Písme, a nie na základe naších predpokladov. Uctievame Ho ako Boha, ktorý je milostivý a spravodlivý, ktorý vlastní lásku, ale na druhej strane ukazuje svätý hnev, ktorý nam umožnil vstup do neba a ktorý môže 3. My zmenšujeme radosť ak zanedbávame odsúdiť na peklo. denné uctievanie Boha. 3. Musíme uctievať srdcom a umom, citmi Uctievanie nie je niečo, čo sa odohrá raz za týždeň. Rieky uctievania by nemali prestať a mysľou Ak zdôrazňujeme uctievanie v Duchu, a menej tiecť z našich sŕdc, pretože Boh je vždy Bohom dávame dôraz na pravdu, to nás môže viesť k a vždy je hoden chvál. To, čo robíš vo verejnom citovému uctievaniu. Ak uctievame z aspektu a súkromnom uctievaní, rob celým srdcom. pravdy, a bez ducha, také uctievanie môže byť Dávid povedal: Moje srdce túži po tebe a moja chladné a skľúčené. Ježiš povedal, že najväčšie duša žizni po Tebe. Keď čakáme na Neho a prikázanie je milovať Boha celým srdcom, keď Ho hľadáme celým srdcom, vtedy Ho aj mysľou a dušou (Marek 12:30). Inak povedané, nájdeme. naše uctievanie môže byť márne. 4. Ak ťa uctievanie unavuje, znamená to, že 4. Každý veriaci by mal nájsť niekoľko neuctievaš Boha úprimne. duchovných púští na svojej ceste do Predstav si, že niekto, kto stojí pred Jeho trónom hovorí: Som z toho už unavený. Čítame, Nebeského mesta. Občas môžeš prechádzať so zronenou dušou. že sú neobmedzene zaplavení Božou slávou a Ty však sláv. Volaj Bohu, aby ťa obnovil riekami hovoria: Bez prestania, dňom a nocou, hovoria: živej vody, resp. Duchom Svätým, o ktorom Ježiš Svätý, svätý, svätý je Pán všemohúci. (Zj. 4:8) hovorí v Jánovi 7:38. Neprestaň sláviť. Vydrž Ten, ktorého my slávime je slávny a majestátny Boh na nebi, a preto ak naše uctievanie nie je na púšti. správne, problém je vždy v nás, a nie v Ňom. On D. Očakáva sa, že budeme uctievať tak je hoden každej slávy, najlepšieho uctievania z celého srdca. verejne ako aj súkromne 1. Divy vo verejnej službe Ježiša Krista • Verejná služba bola bežná kamkoľvek Pán Pripravil Dávid Mamojka išiel a konal 16

Úryvok z knihy

Moc manželkiných modlitieb

Ak sa nad svojím manželstvom iba trápite, nezmeníte nič... Ak sa zaň začnete modliť, môžete zmeniť úplne všetko. Harmonické manželstvo sa v súčasnosti javí ako nedosiahnuteľný sen. No Boh rád urobí aj zdanlivo nemožné, ak ho o to požiadame. Stormie Omartian nám ponúka svedectvá o tom, ako Boh upevňuje jej vzťah s manželom, odkedy sa zaňho začala modliť, a to najmä za oblasti: • Duchovný život • Spravovanie peňazí • Úloha otca a lídra • Ochrana v práci • Zdravie

Stormie Omartian

Môžeme však vyhlásiť: „Nedovolím, aby moje manželstvo niekto zničil.“ „Nebudem sa len tak prizerať, ako sa môj manžel trápi, je zlomený a rozorvaný.“ „Nebudem nečinne sedieť, keď bude medzi nami stáť neviditeľný múr rozdelenia.“ „Nedopustím, aby nedorozumenia, zlé postoje, zlyhania v komunikácii a nesprávne rozhodnutia podkopali to, čo sa spolu usilujeme vybudovať. “ „Nedovlím, aby nás bolesť a neodpustenie dohnali k rozvodu.“ Môžeme sa vzoprieť proti všetkým negatívnym vplyvom v manželskom vzťahu a byť si isté, že Boh nám dal autoritu, aby sme v tomto boji uspeli. Máme prostriedky na to, aby sme okolo svojho manželstva vystavali obranný múr, pretože Ježiš povedal: „čokoľvek zviažete na zemi, bude zaviazané na nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané na nebi “ (Mat 18:18, Ev. pr.). V Ježišovom mene máme autoritu postaviť sa proti zlu. Môžeme sa odovzdať Bohu v modlitbe bez ohľadu na to, čo našich manželov ovláda – či už je to alkoholizmus, workoholizmus, lenivosť, depresia, nestálosť, agresivita, obavy, strach alebo zlyhanie – a modliť sa za ich oslobodenie.

Svoje manželstvo predčasne neodpisujte!

Moc modlitby

V prvom rade chcem nanajvýš jasne zdôrazniť, že moc modlitby nie je prostriedkom na získanie kontroly nad vaším manželom; preto v to ani nedúfajte! V skutočnosti je jej pravým opakom. Znamená to úplne sa vzdať akéhokoľvek nároku na moc zmeniť vás, vášho manžela, vašu životnú situáciu a vaše manželstvo, ale absolútne sa spoliehať na Božiu moc. Moc nedostávame ako zbraň na to, aby sme odohnali divú šelmu. Ide o nežný nástroj na obnovu pomocou manželkiných modlitieb, ktorá túži viac konať dobro, než len byť dobrou a viac dávať život, než sa iba odplácať rovnakým dielom. Je to spôsob, ako pozývať Božiu moc do života svojho manžela kvôli jeho väčšiemu požehnaniu, ktoré je koniec koncov aj vaším požehnaním. Keď sme sa s Michaelom zosobášili a začali sa odkrývať naše odlišnosti, modlitba bola tým posledným, čo by mi bolo napadlo. Skúšala som iné metody, ako, napríklad, hádky, prosby, ignorovanie, vyhýbanie sa a samozrejme aj obľúbenú tichú domácnosť. Nič však neprinášalo uspokojivé výsledky. Trvalo mi istý čas, kým som pochopila, že sa týmto nepríjemným metodam môžem vyhnúť tým, že sa najskôr pomodlím. V čase, keď čítate túto knihu, sme s Michaelom manželmi už viac ako štvrťstoročie, čo je poriadny zázrak! V žiadnom prípade to nesvedčí o našej dokonalosti, ale o tom, že Boh je verný a odpovedá na modlitby. Musím sa priznať, že i po toľkých rokoch sa to ešte stále učím, a nie je to ľahké. Aj napriek tomu, že sa mi to vždy nedarilo, môžem konštatovať, že modlitba naozaj funguje! Naneštastie, až modlitba za vlastné deti ma naučila opravdivo sa modliť za manžela. Výsledky modlitieb za deti ma priviedli k vytrvalej a detailnej modlitbe zaňho. Zistila som však, že modliť sa za deti je omnoho ľahšie. Od prvej chvíle chceme pre ne len to najlepšie – bezpodmienečne a z celého srdca. S manželom to nie je vždy také jednoduché. Obzvlášť nie pre toho, kto je v manželstve už dlhší čas. Manžel vás môže zraniť, byť bezohľadný, necitlivý, násilnícky, môže vás zanedbávať a rozčuľovať. Možno povie, alebo urobí niečo, čo vám prebodne srdce ako dýka. A zakaždým, keď sa rozhodnete modliť, začne tá rana hnisať. Je jasné, že sa nemôžete modliť podľa Božieho zámeru, kým sa tej rany nezbavíte. Modliť sa za manžela nie je to isté, ako modliť sa za dieťa (hoci to môže byť podobné), pretože nie ste matkou svojho manžela. Nad svojimi deťmi máme autoritu, ktorú nám zveril Hospodin. Nemáme autoritu nad svojimi manželmi, ale dostali sme autoritu „nad všetkou mocou nepriateľa“ ( Luk 10:19), takže modlitbou môžeme ničiť zámery nepriateľa. Mnohé ťažkosti, ktoré sa v manželstve vyskytujú, sú časťou diablovho plánu na zničenie tohto vzťahu.

Priznávam sa, že boli chvíle, keď som vážne zvažovala odluku alebo rozvod. Je to nepríjemné odhalenie, pretože som presvedčená, že ani jedna z týchto možností nie je najlepším riešením manželsých problémov. Súhlasím s Božím pohľadom na rozvod. Boh povedal, že to nie je správne a že ho to zarmucuje. Nikdy by som nechela zarmútiť Pána Boha. Viem však, aké to je, keď zúfalstvo ochromí našu schopnosť správne rozhodovať. Zažila som taký stav beznádeje, keď som sa už vzdala snahy robiť to, čo je správne. Chápem trýzeň samoty, keď túžite po niekom, kto by nahliadol do vašej duše a videl vás. Cítila som takú silnú bolesť, až som sa obávala, že od nej zahyniem. Preto som hľadala jedinú možnosť na prežitie: útek do zdroja svojej bolesti. Viem, aké to je zvažovať zúfalé činy, keď nevidíme žiadnu budúcnosť. Zažila som každodenné hromadenie negatívnych emócií v takej miere, že odluku o rozvod som začala vnímať ako prísľub vytúženej úľavy. Najväčší problém, ktorému som vo svojom manželstve čelila, bola prchká povaha môjho manžela. Deti a ja sme boli jediným objektom jeho hnevu. Jeho slová boli ako zbrane, ktoré ma mrzačili a paralyzovali. Nechcem povedať, že som bola bez viny – práve naopak. Tušila som, že nesiem rovnaký podiel viny, ale nevedela som, čo s tým. Pravidelne som Boha prosila, aby bol môj manžel citlivejší, láskavejší, menej hnevlivý a podráždený. Výsledky boli takmer nulové. Azda ma Boh nepočul? Alebo jednoducho zvýhodňoval muža pred ženou, čoho som ho vážne upodozrievala? Po niekoľkých rokoch bez viditeľných zmien som raz zvolala na Pána: „Ja už takto daľej nevládzem. Viem, čo si povedal o rozvode, ale ja už s ním nemôžem žiť pod jednou strechou. Pomôž mi, Pane!“ Hodiny som presedela na posteli s Bibliou v rukách a zápasila so silnou túžbou vziať deti a odísť. Som presvedčená, že sa to, že som Bohu úprimne vyrozprávala, ako sa cítim, umožnil mi, aby som jasne videla, čo by sa stalo, keby som odišla: kde by som žila, ako by som sa starala o seba a deti a kto z mojich priateľov by pri mne stál. Najhoršie však bolo predpokladať, ako by rozvod ovplyvnil môjho syna a dcéru. Bol to veľmi smutný obraz. Ako som tam sedela, Boh mi ukázal, že ak mu odovzdám svoj život a túžbu odísť a ak mu zverím svoje potreby, naučí ma, ako „položiť svoj život“ v modlitbe za Michaela. Sľúbil, že mi ukáže, ako sa postupne obnoví naše manželstvo a oboch nás požehná. Pripravila: Zuzana Kaćanski

Knihu Moc manželkiných modlitieb, autora Stormie Omartian, vydalo “Slovo Života” Bratislava. Kniha je tiež dostupná v Združení Manna

17

Nazývam ich: Blížni z Kráľovstva Ale Dávid prišiel v pravý čas. On ho zobral. Tento človek mu nemal čo ponúknuť. Dávid nepoznal jeho identitu. Je Dovoľte mi začať toto posolstvo tým, že ak sa cítite fyzicky vám to povedomé? Okrem toho, podľa zákona Dávid nebol a psychicky vyčerpaní, duchovne unavení a finančne povinný ponúknuť pomoc tomuto človekovi. skrachovaní, toto posolstvo je práve pre vás. Dávid nemal agendu. On iba túžil vidieť tohto človeka Avšak, ak sa cítite ako na vrchu kopca, na dobrej duchovnej nažive. Chcel iba vidieť, že tento človek prežil. Nič od neho úrovni, nemáte starosti, toto posolstvo je práve pre vás. nežiadal. Chcel mu pomôcť znovu sa postaviť na nohy. A to je prvá časť príbehu. Nedávno som čítal podobenstvo o Milosrdnom Samaritánovi. Som si istý, že poznáte tento príbeh, ale pre Vy, ktorí sa cítite fyzicky a psychicky vyčerpaní, duchovne vás, ktorí radi čítate príbehy, zopakujem ho. unavení a finančne skrachovaní, nikdy nepochybujte o Bol jeden zákonník, ktorý prišiel za Ježišom a spýtal sa: svojej hodnote a význame, ktorý máte v Božích očiach. “Čo mám urobiť, aby som bol spasený?” On poznal odpoveď Milovaní ste Bohom. Boh pošle ľudí do vašej cesty v pravý na svoju otázku. Bol zákonník, ktorý študoval zákon a čas. Ľudí ako Dávid. Ľudí, ktorí nemajú žiadnu agendu. Ľudí, učil aj ostatných. Bol veľmi vzdelaný a veľmi múdry. A tak ktorí od vás nič neočakávajú. Ľudí, ktorí vás chcú vidieť Ježišova odpoveď bola taká, akú očakával. Táto odpoveď nažive, že ste to prežili. bola základom židovského zákona. Ľudí, ktorí chcú vidieť, že ste vstali. Ktorí vám chcú vrátiť Ježiš odvetil: “Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého úsmev, ktorí majú pre vás objatie, ktorí majú nejaké peniaze srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho pre vás, ktorí majú pre vás požehnanie, stisnutie ruky, blížneho ako seba samého.” (Lukáš 10:27) modlitbu. Chcu vám pomôcť znovu sa postaviť na nohy. Potom povedal, aby to robil a bude spasený. Zákonník sa Volám ich Blížni z Kráľovstva. chcel ospravedlniť a spýtal sa: “Kto je môj blížny?” A zase, zákonník poznal odpoveď na túto otázku. Blížni z Kráľovstva sú reálni. To, že žiadneho osobne Podľa židovského zákona každý Žid mu bol blížny. A túto nepoznáte, neznamená, že oni nie sú. Môže to znamenať odpoveď očakával od Ježiša. Ježiš, však, mal niečo iné na iba to, že ste obklopení nesprávnymi ľuďmi. Zabudnite na mysli. Ježiš mu porozprával podobenstvo. takých, ktorí iba prešli okolo vás. Na každého, ktorý pozrel na vás bez žiadneho záujmu, “Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a ktorý vám nepomohol, ktorý vás nemiloval. Zabudnite na padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali nich, pretože vašu hodnotu neurčujú oni, ale všemohúci polomŕtveho a odišli. Náhodou išiel touto cestou kňaz, a Boh. keď ho videl, obišiel ho. Podobne i levíta, keď prišiel na to Pretože, keď príde váš Blížny z Kráľovstva, takí ľudia miesto a videl ho, obišiel ho. Prišiel však k nemu pocestný už nebudú dôležití. Váš Blížny z Kráľovstva vám očistí a Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, pristúpil k nemu, obviaže rany. On počká, kým sa nezotavíte. Uvidí, že ste to obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na prežili. Bude stáť pri vás kým sa zase nepostavíte na nohy. svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. Potom On nemá žiadnu agendu. Nič od vás neočakáva. Chce vás na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: iba vidieť zase na tej ceste do slávy. Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim.” (Lukáš 10:30-35) A teraz prejdem na tú druhú časť. Potom, ako sa človek, ktorému Dávid pomohol, úplne zotavil, Dávid sa ho pýtal Ježiš sa opýtal: “Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym kto on je. Človek odvetil, že je Egypťan, sluha istého tomu, ktorý padol lotrom do rúk?” A zákonník odpovedal: Amálékovca. Jeho pán ho opustil, keď ochorel. “Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.” Ježiš mu povedal: “ Oni vypálili Ciklag, mesto Dávidovho kráľovstva. Tento Choď a rob podobne!” človek potreboval, aby Dávid zachránil jeho život. Dávid, Takú odpoveď neočakával. Podľa zákona, kňaz alebo Levita avšak, neskôr zistil, že on je ten, ktorý potreboval tohto nebol povinný pomôcť napoli mŕtvemu človekovi, ktorého človeka. Preto, čo Dávid urobil pre tohto človeka,získal život visel na niti. Koniec koncov, bol nahý a nehovoril. spojenca. Tento človek pomohol vystopovať nepriateľov a Jeho jazyk alebo odev by odhalili jeho identitu. Nemohli Dávid zažil veľké víťazstvo. Boh položí správnych ľudí do povedať, či je Žid alebo pohan. Podľa vlastného výkladu tvojej cesty ak budeš nasledovať Jeho mapu. zákona, oni neboli vinní. Ježiš prišiel zákon naplniť a spôsob, akým on videl zákon, bol dokonalý. Druhá časť, ktorú Ježiš neporozprával zákonníkovi, bola Výklad ľudí, ako bol tento zákonník, bol problémom. táto: Ak miluješ blížneho ako samého seba a nemáš agendu, ak chceš byť všetko to, čo Boh určil pre teba, že máš byť, Zákonník nemal žiadnu túžbu učiť sa. On mal inú agendu. odmena ťa neminie, hoci si aj len Blížny z Kráľovstva. On sa chcel ospravedlniť a dostať prejav úcty od Ježiša. Z Zákonník sa chcel ospravedlniť. Chcel ukázať Ježišovi, že toho dôvodu porozprával Ježiš podobenstvo iba spolovice. konal podľa zákona. Ale v zákone nie je žiadna odmena. Áno, Ježiš porozprával iba spolovice a ak by tento človek Dávid dostal odmenu, aj keď žiadnu neočakával. Z prišiel s otvoreným srdcom, mal by príležitosť počuť aj jednoduchého dôvodu - lebo miloval blížneho. druhú časť príbehu. Vy máte šťastie, lebo ja príbeh dokončím. Takže, pre vás, ktorí sa cítite ako na vrchu kopca, na dobrej duchovnej úrovni, nemáte starosti, nájdite niekoho, Je opravdivá udalosť, ktorá sa odohrala v Starom zákone. kto je fyzicky a psychicky vyčerpaný, duchovne unavený a Ježiš iba zmenil miesto a mená, keď rozprával podobenstvo. finančne skrachovaný a buďte to, čo pre vás Boh určil, aby Čítame o tom v 1. Samuelovej 30:9-12. ste boli. Buďte Blížni z Kráľovstva. Dávid a muži boli prenasledovaní a na poli našli človeka. Tento človek bol napoli mŕtvy. Tri dni nepil a nejedol. Tento Ján Tomášik, ml. človek bol opustený, aby zomrel. 18

Vplyv médií na kresťana

Na počiatku bolo Slovo... V minulom čísle sme pozornosť venovali problematike manipulácie médiami a všeobecným významom tohto javu v súčasnej dobe. Manipulácia jednoducho znamená zámerné použitie polopravdivých alebo nepravdivých informácií zdieľaných prostredníctvom masovo komunikačných prostriedkov – televízie, rádia, tlače, reklamy, internetu a hudby. Mnohí podceňujú silu médií a ich pôsobenie na myseľ a jednanie človeka. Napriek klamlivej myšlienky vládnucej v spoločenstve, že média môžu poslúžiť aj na dobré, vedci skúmajúci túto oblasť sú trochu iného názoru. V tomto čísle budeme rozoberať vždy aktuálnu tému z Biblického hľadiska, a ktorá je veľmi skúmaná i odborníkmi po celej tvári zeme. Tentokrát sa budeme bližšie venovať vplyvu tlačených médií a nástrojom, ktorými sa oni používajú, ními sú slovo a fotografia. Písmo Sväté v evanjeliu podľa Jána hneď v prvom verši hovorí Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to slovo. Samotný Boh všetko stvoril slovom. Keď ide o slovo ono je samo osebe neutrálne. Problém sa javí vtedy, keď sa k určitému slovu pridá význam, ktorý môže byť rôznorodý a následne vplýva na emócie a chápanie človeka. Správne použitie čiže správna kompozícia a výber určitých výrazov je dlhoročná prax odborníkov a pracovníkov médií. Existujú mnohé štúdie skúmajúce, ktoré slová priaznivo vplývajú na ľudí a tie sa potom i v tlači najčastejšie používajú. Predtým, než uvedieme jeden z príkladov vplyvu písaného slova, skrátka o tlačených médiách. V súčasnej modernej spoločnosti sa úlohy tlače prelínajú a často nie sú viditeľné zámerne podávané informácie. Okrem vplyvu samotného obsahu písaného slova postupne sa zdokonaľuje aj veda o druhu písma a farieb, ktoré

tiež každá osve zanecháva určitý dojem na podvedomie čitateľa. Napríklad, najčastejšie javiaca sa farba na najúspešnejších reklamách a logách je červená (McDonald). Fotografia je tiež neoddeliteľnou súčasťou všetkých tlačených médií. V súčasnosti v rôznych časopisoch fotografia nadobúda dominantnú úlohu. Fotografia, v tomto druhu média, primárne iba vizuálne informovala, bola dodatkom ku textu. Dnes sa po mnohých skúmaniach účinku fotografie ukazuje, že často dochádza k manipulácii práve pomocou nej, lebo sa neraz použijú rôzne zábery, ktoré popisuje nepravdivý text, alebo fotografie vplývajúce na emócie ľudí ako domáce zvieratá, rodina, deti, atď, s cieľom dosiahnutia žiadúcej reakcie čitateľov. Pôvodnou úlohou tlače bolo informovanie o podstatných udalostiach, ktoré boli nejakým spôsobom významné pre spoločnosť. Táto úloha sa podľa názorov mnohých autorov výrazne zmenila. Namiesto základných dôležitých informácií sa vyzdvihuje zábava, senzácia, bulvarizujú sa denníky, tiež politické a ekonomické ciele sa realizujú prostredníctvom tohto média. Tlač svojím spôsobom priniesla iný spôsob chápania reality a zároveň sa stala nástrojom jej skreslenia. O sile slova sa debatuje od dávnych čias. Na základe výskumov sa zistilo, že slovo má veľký vplyv na ľudí. Pôsobenie slova sa postupom času prejavilo ako veľmi závažný a pozoruhodný prvok v komunikácii, ktoré sa postupne začalo skúmať a zároveň aj využívať v takpovediac potrebných situáciách. Slovo nadobúda veľmi silnú funkciu, a to že môže pôsobiť rovnako reálne ako skutok. Pre zaujímavosť uvediem jeden z mnohopočetných existujúcich výskumov vplyvu slova. Výskum, ktorý uskutočnili Sheldon Rampton a John Stauber, poukazuje na to, ako špecifické spoločenské

skupiny využívajú jazyk v ich vlastný prospech. V roku 1992 medzinárodná informačná rada pre výživu Spojených štátov (IFIC) mala strach o reakciu verejnosti na otázku biotechnológie jedla. Z toho dôvodu vykonali rozsiahly prieskum, prostredníctvom ktorého zistili, akým spôsobom majú komunikovať s verejnosťou, aby ich pritom nepohoršili. Výsledky prieskumu prezentovali chápanie určitých slov ako nositeľov „pozitívnej batožiny“. Odporúčané bolo ich použitie iba vo výnimočných situáciách. Medzi tie slová patrili: DNA, biotechnológia, experimentovanie, laboratóriá, manipulácia, pesticídy, profit, peniaze, radiácia, bezpečnosť, priemysel a výskumník. Kým na druhej strane slová použiteľné a zároveň akceptovateľné verejnosťou sú nasledovné: krása, hojnosť, deti, výber, rozmanitosť, zem, organické, dedičstvo, hybrid, farmár, kvety, plody, budúce generácie, ťažká práca, zdokonalenie, čistota, pôda, tradícia a celok. Kvôli tomu, že jazyk je silným nástrojom, slová, ktoré môžu diskriminovať alebo urážať hociktorú skupinu ľudí sa pomaly vytrácajú, respektíve zámerne vytláčajú. Možno sa pýtate, prečo venovať tejto téme toľkú pozornosť. Nepriateľ kresťanov sa snaží čo v najlepšej miere skopírovať a vyvrátiť na zlé všetko, čo je Božie. Tak je to i so slovom, ktoré používa na to, aby ľudu Božiemu pozmenil čistotu mysle, urobil ich tolerantnejšími na nemorál alebo hriech a do viery prostredníctvom rôznych textov vsadil strach, neveru, neistotu a všetko ostatné, čo je opozitom Božím veciam. Nenechajte sa viesť okolnosťami, ktoré sú vám servírované tlačou, ale žite vierou v Ježiša Krista a nechajme sa viesť Svätým písmom, slovami tej jedinej pravdy. Anna Struhárová

19

INTERVIEW

Skupina

Hermon

Na návrh a iniciatívu sestry Ruth, niekoľkí mladí z Báčky sa po prvýkrát stretli začiatkom roku 2006 a uskutočnili prvý návcik. Vybrali si meno Hermon z viacerých dôvodov. Je to meno pohoria, ktoré sa v Biblii spomína na viacerých miestach. Je opísané ako sa rosa z pohoria Hermon vznáša po svahoch vrchov a zavlažuje celé svoje okolie. Taktiež sa na jednom z jeho vrchov Ježiš premenil pred svojími učeníkmi a ukázal im svoju slávu. Tak aj skupina Hermon sa snaží svojími chválami občerstviť svoje okolie a priniesť slávu nášmu Stvoriteľovi. Odvtedy uplynuli roky a preto sme sa niektorých členov opýtali viac o ich službe. Aké boli vaše začiatky a aké zmeny sa udiali? Daniel Mamojka: Keď rozmýšľam, ako to bolo na začiatku... Bolo to celkom inak, než je to teraz. Mali sme veľké ciele a plány, ale bolo to ťažšie uskutočniť: menej kvality, menej inštrumentov, členovia sa stále menili. Najprv to bolo asi tak, že Robert Mamojka hral na klávesoch, Daniel Kaćanski na akustickej gitare a ja som hral na bas gitare. Speváčky boli Jana Zorjanová, Tamara Kaćanski, Maja Kaćanski a Tatjana Pintírová. Boli to skromné začiatky, ale časom sa veci začali meniť a zlepšovať. Pribudli bicie nástroje a elektrická gitara, dostali sme nového člena Dávida Mamojku, ktorý hrá na base, pretože sme mali nedostatok v tejto oblasti. On vynakladá až dodnes mnoho úsilia tým, že

20

až z Kovačice cestuje na nácviky a vystúpenia, za čo sme mu veľmi vďační. Neskoršie sa zjavila príležitosť melódie osviežiť zvukami saxofónu a huslí a tiež nová speváčka Anna Struhárová skvalitnila pôsobenie skupiny. Novinka je aj to, že si niektoré piesne už i sami píšeme. Anna, povedz nám trochu o tvojich dojmoch a čerstvých skúsenostiach v uctievaní ako najnovšej členky skupiny Hermon. Anna Struhárová: Som členkou skupiny Hermon necelý rok. Musím poznamenať, že byť v službe takého druhu pre Pána je pre mňa najväčšou cťou. To, čo som v sebe niesla a pestovala celý život - ten talent, nadobudol svoj význam iba pri spoznaní Ježiša. Každá služba pre Pána nesie svoje pozitíva, lekcie, skúšky a občas i neľahké situácie, ktoré sa s pomocou Božou a vďaka vodstvu Svätého Ducha usporiadajú v najlepší a Bohu ľúby výsledok. Všimla som si dva kontrastné body, keď ide o službu Pánovi v oblasti hudby. Na jednej strane je potreba ochotného srdca slúžiť s takým talentom aký máme, kým na druhej strane z tej ochoty sa následne zrodila i túžba uctievania Boha s tým najlepším čo máme, a dať mu chválu najlepším a najvzácnejším spôsobom akým môžeme. Táto druhá časť v sebe zahŕňa drvivú prácu, to jest neprestajné a kontinuálne zdokonaľovanie sa v tých talentoch, ktoré sú nám v tomto živote zverené. Keď ide o samotnú

hudobnú stránku chvál, nerada by som to oddeľovala od tej duchovnej aj keď neraz jednu pesničku opakujeme nespočetnekrát. Tie skúšky v sebe obsahujú duchovný cieľ a zámer. Ním je osláviť meno - Ježiš! Som veľmi povďačná, že som členkou oslavnej hudobnej skupiny Hermon, v ktorej každý člen je pre mňa osobitným a jedinečným nástrojom použitým rukou samotného Boha. Učíme sa navzájom tak novým vedomostiam v oblasti hudby, ako aj tímovej práci, rovnoprávnosti, komunikácii a čo je najdôležitejšie snažíme sa prepoznávať smer a spoločne sa nechať viesť Božiemu Duchu. Čo to znamená byť čiastkou jednej hudobnej skupiny? Tamara Kaćanski: Pracovať alebo byť čiastka jednej hudobnej skupiny znamená byť zapojení v práci, a to všetci naplno a rovnako. Rovnako sú nám rozdelené úlohy, ani jednu z nich nemožno oddeliť a povedať, že je menej cenná ako tá druhá. Každá úloha je dôležitá, každý z nás má určitý talent, ktorý nám Boh zveril a s ním pracujeme. Všetci sa usilujeme, aspoň by sme sa mali usilovať svoju prácu konať s nadšením, pretože ju konáme pre Boha a pre iných ľudí - nie pre seba. Mnohokrát to, čo ľudia vidia na vystúpeniach nie sú len dobre nacvičené piesne. Za tým stojí mnoho obetovaného času, vynaložené úsilie, energia. Avšak, nie je to nejaké ťažké bremeno, lebo vieme pre koho to konáme. A čo by som chcela vyzdvihnúť ako veľmi doležité je modlitba, ktorá stojí za tým všetkým. Sú ľudia, ktorí sa modlia za nás a majú bremeno pre našu prácu, ktorí nás podporujú a to je niečo, čo sa nemá cenu. Všetko to konáme len pre jeden cieľ a to je, aby náš Boh bol oslávený. Aké sú vaše ciele a vízie v tejto službe? Robert Mamojka: Hudba, spev a oslavy mali vždy pozoruhodné miesto v kresťanských kruhoch, dokonca sám Boh vo svojom slove si žiada a vyzýva ľud Boží, aby ho oslavoval. Stáročiami vidíme spevákov a hudobníkov, ktorí na rôzne spôsoby svojimi talentami uctievali a oslavovali Boha. Skupina Hermon pokročila s tým zámerom, čo Boh vložil do nich, tým oslavujú Boha, svoj čas, talenty naplno obetujú tejto službe. Vízia skupiny Hermon je preniesť cez slová a hudbu evanjelium Pána Ježiša, ovplyvniť ľudí posolstvom piesní tak, že na desiatky a stovky ľudí budú hľadať Boha. Sme úplne presvedčení, že čas, ktorý je pred nami, nám je daný, aby sme naplno pôsobili v našom povolaní, usporiadali čo viac krestanských koncertov a projektov, tiež sa chystáme vydať nové cd začiatkom nasledovného roka. Taký cieľ a túžba istotne bude splnená, pretože sme presvedčení, že práca, ktorú konáme je príjemná nášmu Bohu. Pripravila: Jana Zorjanová

Čo máme na mysli, keď hovoríme... Sú termíny a výrazy, ktoré možno často počuť na našich bohoslužbách, no pre niektoré z nich často nepoznáme ten presný význam. Naším zameraním v tomto článku bude takéto výrazy v niekoľkých vetách vysvetliť. Budeme sa snažiť ich použiť tak, ako sú použité v Biblii. Tieto výrazy rozdelíme do viacerých tematických oblastí, ktoré si potom budete môcť pravidelne čítať v každom vydaní nášho časopisu. Dúfame, že vám tieto informácie budú osožné. Oslobodenie. Prvok spásy, ktorý vyjadruje vyslobodenie od hriechu. Ježiš zasľúbil vyslobodenie ako súčasť svojej mesiášskej služby. (pozri si Ján 8:36; Rimanom 6:18, 22; Lukáš 4:18)

Pokánie. Zmena mysle a skutkov, ktorej cieľom je odstrániť zlo a dosiahnuť odpustenie. Pokánie v skutku znamená vyznať hriech Bohu, prestať hrešiť a rozhodnúť sa žiť podľa Božieho zákona. Vždy obsahuje prvok uznania krivdy a rozhodnutie nezopakovať hriech. Je to prvý z troch krokov plánu, ktorý dal Peter keď sa ho pri konci jeho kázni na deň Letníc hriešnici spýtali: „Čo máme urobiť?“ Pokánie je odvrátenie sa od hriechu alebo smrť hriechu. V Hebrejskom jazyku slovo pokánie opisujú dve slovesá: shuv (vrátiť) a nicham (cítiť smútok). V Novej Zmluve použité je grécke slovo metanoia, ktoré znamená „myslieť inak po (neskôr, potom)“. (pozri si Matúš 3:2; Skutky Apoštolov 2:38; Skutky Apoštolov 20:21; Rimanom 6:1-2) Znovuzrodenie. Začať odznova, resp. život s novým začiatkom. Ježiš použil tento výraz, aby vysvetlil, čo sa stáva skrze vieru v Neho (narodenie z vody a Ducha). Podľa Ježiša, bez tohto nového začiatku nikto nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. (pozri si Ján 3:1-8; Skutky Apoštolov 2:38; 2.Petrova 3:9)

Krst. Doslovne, čin úplného ponorenia alebo očistenia niečoho vo vode. Biblický krst je podstatnou časťou spasenia, ktoré je dané v Novej Zmluve. (pozri si Rimanom 6:3-4; Galaťanom 3:27; 1.Petrova 3:21). Krst sa skladá z nasledovných prvkov: 1. Voda (Skutky Apoštolov 8:36) 2. Veľa vody (Ján 3:23) 3. Ponorenie do vody (Skutky Apoštolov 8:38) 4. Pohrobenie do vody (Kološanom 2:12) 5. Vyjsť z vody (Matúš 28:19, Skutky Apoštolov 2:38) 6. Vyslovené meno (Matúš 28:19, Skutky Apoštolov 2:38) Z tohto vyplýva, že biblický krst je úplné ponorenie do vody v mene Ježiša Krista. Matúš 28:19 nám nariaďuje krstiť v mene, ale nám neuvádza, ktoré je to meno. Odkazuje na „meno Otca, Syna a Svätého Ducha“. Slová Otec, Syn a Svätý Duch sú názvy pozícií, ktorých držiteľom je Boh, ale nie sú vlastné mená. Meno Ježiš je jediné meno, ktoré je späté so spasením (pozri si Matúš 1:21; Skutky Apoštolov 4:12). V Skutkoch Apoštolov 2:38 je zaznamenané ako apoštolovia napĺňajú prikázanie, ktoré je dané v Matúšovom evanjeliu 28:19 a tiež je daný i biblický vzor pre krst v Novozákonnej cirkvi: „Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov.“ Krst Duchom Svätým. Doslovne, byť ponorený v Ducha Božieho. Počiatočný dôkaz krstu Duchom Svätým je hovorenie cudzími jazykmi tak, ako Duch Boží dá výpoveď (Skutky Apoštolov 2:4). Joel a Izaiáš prorokovali o tomto prežití (Izaiáš 28:11-12; Joel 2:2829). Ján Krstiteľ to tiež predpovedal (Matúš 3:11). Duch Svätý bol po prvýkrát vyliaty na Židov v deň Letníc (Skutky Apoštolov 2:141). Neskoršie toto prijali aj Samaritáni (Skutky Apoštolov 8:17) a potom i pohania (Skutky Apoštolov 10:44-46; 19:6).

Spasenie. Vyslobodenie z hriechu a nespravodlivosti skrze smrť, pohrobenie a vzkriesenie Pána, ktoré sme z milosti prijali vierou (Efezským 2:8-9). Evanjelium je smrť, pohrobenie a vzkriesenie Ježiša Krista (1.Korinťanom 15:1-4). Keď skutočne veríme v evanjelium, my ho budeme poslúchať a uplatníme ho vo svojom živote. My spolu s Ním umierame v pokání. Pohrobení sme s Ním v krste. Prijatím Ducha Svätého s Ním sme vzkriesení, aby sme chodili v novote života.(Skutky Apoštolov 2:38; Rimanom 6:1-7). Internetový zdroj: www.wikipedia.com Pripravil Vlastimir Pintir

21

Tajnička 1. Meno matky Jána Krstiteľa 2. Názov mesta, v ktorom odrástol Pán Ježiš 3. Jeden z darov, ktoré mudrci obetovali Ježišovi 4. Kto oznámil radostnú zvesť pastierom? 5. Komu ako prvému bola zjavená zvesť o Ježišovom narodení? 6. Z ktorého rodu pochádza Ježiš? 7. Meno človeka, ktorý dostal zasľúbenie, že nezomrie prv ako by uvidel Krista Pánovho? 8. ...čo znamená: Boh s nami

Riešenie tajničky: ________________________ Pripravil Daniel Pintir

Biblická škola v Padine V Zmluvnej cirkvi Sion sa 18. novembra 2011 roku po prvýkrát v Padine usporiadalo vyučovanie Slova Božieho na takýto spôsob, resp. začala sa Biblická škola pod názvom Biblický Inštitút Sion - BIS. Túžba a modlitba pastora Martina Širku ohľadom Biblickej školy sa po mnohých rokoch

prípravy konečne realizuje. Vyučovanie prebieha jeden víkend v mesiaci, a to nasledovne: v piatok večer dve hodiny a v sobotu štyri hodiny. Program je plánovaný na niekoľko rokov. V prvom roku prebiehaju prednášky z troch predmetov: Kristov život, Skúmanie slova Božieho -domáce biblické štúdium a Logos na počiatku bolo slovo. Koncom júna nasledujúceho roku by sa malo u s k u t o č n i ť ukončenie prvého ročníka. Zatiaľ sú zapísaní dvanásti študenti a to hlavne z Padiny. V.Širka

Viac informácií na www.sionpadina.org 22

BBI

Balkánsky Biblický Inštitút Blížime sa ku koncu roka, keď za mnohými vecmi kladieme bodku. Tak sa ukončil ďalší ročník biblickej školy, ktorá počas roku prebieha v Báčskom Petrovci. Tohto roku na biblickú školu bolo zapísaných 13 študentov, z čoho dvaja absolvovali školu a ostatní úspešne ukončili ročník. Na záverečnej bohoslužbe, ktorá bola uskutočnená 3. decembra, sa udeľovali diplomy a certifikáty za prítomnosti hostí zo zahraničia, pričom kazateľ Božieho slova bol George Grandquist z Kalifornie a jeho manželka tiež prispela jednou piesňou. Absolventka Anna Tanackovićová a študentka s najlepším úspechom Anna Struhárová sa v krátkosti prihovorili obecenstvu v mene študentov. Medzi iným vyznelo i povzbudenie k všetkým, ktorí majú záujem o biblické štúdium a sú hladní po Božom slove, aby sa zapísali a tak sa k nim pripojili. Vyučovacie hodiny nasledovného ročníka sú nahlásené na január, preto nenechajte si ujsť túto jedinečnú možnosť investovať do seba a dovoliť, aby vás Božie slovo čoraz viac formovalo a menilo na Ježišov obraz.

Jana Zorjanová

Vianoce sú o láske v akcii. Zakaždým, keď milujeme, zakaždým, keď dáme, vtedy sú Vianoce. Dale Evans

Pokoj na zemi bude prebývať, keď budeme žiť Vianoce po celý rok. Helen Steiner Rice

Vianoce nie sú o dátume. Je to stav mysle. Mary Ellen Chase

Vianoce sú čas, ktorý drží všetky časy! Alexander Smith

23