Veselé Vianoce v kruhu najbližších a veľa úspechov v roku 2016 Vám praje redakcia

Vydáva Ročník II.

Slovenská numizmatická spoločnosť pri SAV, pobočka Trenčín Číslo 2

Rok 2015

Veselé Vianoce v kruhu najbližších a veľa úspechov v roku 2016 Vám praje redakcia

Číslo 2

SLOVENSKÝ NUMIZMATIK Ročník II.

Rok 2015

VZNIK PRVEJ SLOVENSKEJ REPUBLIKY A JEJ MONETÁRNA POLITIKA V dobách pred narodením Krista sa nad riekou vypína dominantná vápencová skala, okolo ktorej sa rozprestiera s veľkou pravdepodobnosťou hustý les. Tejto rieke v dnešných dobách hovoríme Váh. Vtedy tu žili Kelti. Povodím rieky viedla jedna z vetví Jantárovej cesty (jantár ≈ mineralizovaná živica treťohorných ihličnanov stará okolo 50 miliónov až 320 miliónov rokov) spájajúcej pobrežie Severného mora s Rímskou ríšou. Táto cesta viedla po rieke Visle až k jej prameňu, cez Jablunkovský priesmyk, Kysuckou bránou, Považím po Váhu k Dunaju a Čiernemu moru alebo až ku Kaspickému moru (jej hlavná trasa viedla cez Devínsku bránu do Aquileie).

Na tejto skale sa možno nachádzalo niekoľko stromov, možno tu bol aj nejaký zrub, ktorý si postavili Kelti, aby im slúžil ako útočisko pred nebezpečenstvom. A možno ich bolo aj viac, keďže sa tu našli dve strieborné tetradrachmy a jedna zlatá keltská minca vo vykopávkach opevneného hradiska.

To sa už nikdy nedozvieme.

Slovenská numizmatická spoločnosť pri SAV, pobočka Trenčín

2

Číslo 2


Rok 2015

V roku 51 pred Kristom Gaius Julius Caesar dobil Galiu a tím fakticky zlomil moc Keltov v Európe. Začína sa postupný odchod Keltov z nášho územia smerom na západ a zostáva po nich niekoľko hrnčiarskych pecí, železiarskych pecí a kovolejárskych dielní na spracovanie a tavbu striebra, čo možno považovať za jednoznačný doklad mincovníckej činnosti. To potvrdzujú aj mnohé nálezy strieborných aj zlatých keltských mincí. Len v oblasti tejto dominantnej skaly sa nachádzajú náleziská zlatých keltských statérov lopatkovitého typu (Skalka nad Váhom, Trenčianske Bohuslavice). Tento typ je jedinečný, má zvláštny lopatkovitý tvar (štylizovaná vtáčia hlava), čo svedčí o vlastnom tvorivom prístupe keltských minciarov.

Doby keď Kelti žili na území dnešného Slovenska je možné považovať za prvopočiatky mincovníctva u nás. V dobách po narodení Krista sa v okolí tohto brala objavovali kmene Markomanov, Kvádov a Sarmatov, ktoré viedli neustále boje s Rímskou ríšou za udržanie si svojho územia.


3

Číslo 2


Rok 2015

V dobách Markomanských vojen v rokoch 166 až 180 po Kristu v súlade s expanzívnou stratégiou Ríma cisár Markus Aurélius chcel nad severnou časťou Limes Romanus vybudovať ďalšiu provinciu s názvom Sarmatia.

Preto aj povodím rieky Váh poslal cisár Markus Aurélius vojsko, ktoré sa dostalo aj k tejto skale, kde v roku 179 porazilo germánske kmene a ich spojencov, o čom na nej zanechali pamiatku v podobe vytesaného nápisu.


4

Číslo 2


Rok 2015

Prezimovalo tu nielen 855 vojakov II. Pomocnej légie, ako vyplýva z doteraz uznávaného, podľa prof. Štefana Pozdišovského však nepresného prekladu, ale podľa neho minimálne aj jedna légia.

V mesačníku Považie začiatkom roka 1992 uvádza toto znenie: VÍŤAZSTVU CISÁROV, VOJSKA, KTORÉ SA USADILO PRI LAUGARÍCIU (a) OSEMSTO PÄŤDESIATICH PIATICH VOJAKOV II. LÉGIE DAL ZHOTOVIŤ MAXIMIÁNUS, LEGÁT II. POMOCNEJ LÉGIE Podľa prof. Pozdišovského je toto doslovný preklad celého nápisu bez toho, aby sa čosi k nemu pridalo alebo z neho ubralo. Je jednoduchý, ucelený, logicky správny a stručne vystihujúci vojenskú udalosť na Považí. Stopy po rímskom tábore sa hľadali na hradnej skale a v Čerešňovom sade, ako aj pod Skalkou, zatiaľ však bezúspešne. Tomu aby aj územie pod štítmi Tatier patrilo do Rímskej ríše zabránila iba náhla smrť Marka Aurélia. Niekedy vo štvrtom storočí po Kristu si v Európe mnohé kmene hľadajú svoj nový životný priestor, čím sa dostávajú do kontaktu s Rímskou ríšou. Rímske légie si ešte vedeli poradiť s obrovským náporom Hunov v roku 451 na Katalaunských poliach, avšak konečnému zániku v roku 476 nezabránili. Tento rok považujú niektorí historici za koniec staroveku a začiatok stredoveku. V chaose ktorý nastal sa 5. až 7. storočie vyznačuje nebývalým presunom veľkého množstva rôznych kmeňov v celej Európe nazývané aj sťahovaním národov. Keďže sa vápencové bralo nachádzalo na rozhraní územného vplyvu germánskych kmeňov, Sarmatov a nedá sa vylúčiť ani vplyv Dákov, je ťažké sa domnievať, akí barbari (Rimania tak označovali všetky kmene, ktoré si zatiaľ nepodmanili) do začiatku sťahovania národov na skale žili.


5

Číslo 2


Rok 2015

Profesor Matúš Kučera vo svojej knihe: Slovenské dejiny I má zaujímavý názor na dôvody sťahovania národov: „Na začiatku stredoveku sa prudko ochladila európska klíma. Ochladenie, ktoré sa tiahlo od Sibíri až do priestorov dnešnej Škandinávie obmedzilo rozsah pozemkov, na ktorých barbarské kmene pestovali obilie a chovali dobytok. To ich donútilo opustiť svoje priestory a tiahnuť do teplejších oblastí Čiernomoria a odtiaľ do západnej Európy.“ Pre tieto kmene to bol vlastne boj o prežitie (hlavne zimy). Preosiata múka mala nesmiernu cenu. Preto je ľahko možné, že už od konca 4. storočia začali do Karpatskej kotliny prenikať pozdĺž riek slovanské kmene. Profesor Matúš Kučera ďalej vo svojej knihe uvádza: „Rétor Priskos v roku 448 podával správu do Byzancie, že na ceste s posolstvom k hunskému vodcovi Atilovi ho niekde v Potisí obyvateľstvo ponúkalo nápojom, ktorý sa volal medos - teda medovina.“ Aj v 5. storočí pri svojom príchode na naše územie pôsobia mierumilovným dojmom a dokážu spolunažívať aj s pôvodnými obyvateľmi, ktorí neodtiahli so svojimi kmeňmi ďalej na juh (Longobardi) alebo západ (Kelti). Tu sa usadili a začali obrábať pôdu a chovať dobytok. Sú to kmene „Važanov“ a „Nitranov“ a títo ľudia od vody si hovoria Sloveni. Od začiatku 6. storočia boli Sloveni neustále ohrozovaní Avarmi. Kmene „Važanov“ mali výhodu vtom, že Avari mali pred horami veľký rešpekt, lebo na koníkoch sa „vo svojej koži“ cítili len na rovinách. Obyvatelia brala, navyše obkolesení hustými lesmi, sa mohli cítiť pomerne bezpečne a neustále spevňovať opevnenie svojho hradiska. Ako odpoveď na Avarskú hrozbu sa Sloveni zjednotili pod vedením franského kupca Sama a vytvorili tak Samovu ríšu, prvý štátny útvar, ktorý sa rozprestieral na území dnešného Slovenska a trval od roku 623 do roku 658. Hlavné mesto Wogastisburg situoval na skalné bralo s rímskym nápisom Dominik Hudec práve pre jeho nedostupnosť, a podľa neho pod ním porazili Sloveni v trojdňovej bitke armádu franského kráľa Dagoberta.


6

Číslo 2


Rok 2015

Od konca 8. storočia sa začali tvoriť väčšie kmeňové útvary. Vytvorilo sa významné kniežactvo so strediskom v Nitre, kde panoval knieža Pribina (~800 - 861). V roku 833 porazil moravský knieža Mojmír (? - 846) knieža Pribinu a položil základy ríše Slovenov, ktorá vznikla spojením kniežactiev Moravského a Nitrianskeho. Profesor Matúš Kučera vo svojej knihe uvádza: „Nový štát, ktorý vznikol spojením moravského a nitrianskeho kniežatstva nedostal nové meno... ... Názov Veľká Morava (hé Mégalé Morabié) ako prvý použil byzantský cisár Konštantín Porphyrogenetos dlho po rozpade štátu“. Tomáš Veteška v publikácii Veľko-Slovenská ríša uvádza, že rieka Morava bola a je až dodnes obývaná Slovákmi – zo západnej Moravskými a z východnej Záhorskými, a ktorá pod Devínom ústí do Dunaja.

Ríša Slovenov dosiahla rozmach v hospodárskej a kultúrnej oblasti. Musela však čeliť tlaku Franskej ríše, ktorá usilovala o jej úplné podmanenie. Kniežatá Slovenov však využívali vnútorných rozporov vo Franskej ríši a snažili sa z vazalského vzťahu čo najviac odpútať. Už v roku 828 dal knieža Pribina vysvätiť kresťanský kostol v Nitre. V auguste roku 846 prevzal vládu knieža Rastislav (820 – po 870). Tlaku zo západu sa pokúšal čeliť knieža Rastislav povolaním vierozvestcov Cyrila (Konštantína) a Metoda z Byzantskej ríše v roku 863. Najvýznamnejším obdobím ríše Slovenov bola vláda kráľa Svätopluka I. (? - 894), ktorý ríšu vnútorne upevnil a rozšíril jej územie. Po Svätoplukovej smrti v roku 894 sa začal jej postupný rozpad, ktorý skončil za vlády Mojmíra II. (po 871 - ~906) v roku 906. Územie Slovenska sa po páde Svätoplukovej ríše postupne stáva súčasťou vznikajúceho uhorského štátu. Slovenskí veľmoži vstupovali do služieb dynastie Arpádovcov a podieľali sa na formovaní štátnej moci. Za vlády prvého uhorského kráľa Štefana I. (1000 - 1038) sa vytvorila celouhorská štátna organizácia. Uhorsko tak bolo od začiatku mnoho etnickým štátom. Nekontrolovaný rast pozemkového vlastníctva šľachty po tatárskom vpáde v druhej polovici 13. storočia i v Uhorsku viedol k upevňovaniu moci niekoľkých šľachtických rodín.


7

Číslo 2


Rok 2015

Najmocnejší veľmoži sa snažili o úplnú nezávislosť na kráľovi. V posledných desiatich rokoch 13. storočia začal takto vystupovať Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ovládol väčšinu územia Slovenska.

Profesor Róbert Letz vo svojej knihe: Slovenské dejiny IV píše o Pittsburgskej dohode skoncipovanej T. G. Masarykom 31. mája 1918, a ktorú podpísal 14. novembra 1918 už ako prezident Česko-Slovenskej republiky, kde sa uvádza existencia slovenskej administratívy, slovenského snemu a súdov a slovenčiny ako úradného jazyka.


8

Číslo 2


Rok 2015

Asi po roku sa cez prvú delegáciu Slovenskej ligy v Amerike, ktorá prišla na Slovensko, dostala do rúk Andreja Hlinku kópia textu Pittsburgskej dohody. V nej si prečítal, že bojuje za to isté, čo T. G. Masaryk sľúbil a podpísal americkým Slovákom pred rokom v USA. Možno aj pod dojmom nevysvetliteľnej smrti M. R. Štefánika pri návrate do vlasti pred niekoľkými mesiacmi dňa 27. augusta 1919 odcestoval z Ružomberka spolu s Dr. Františkom Jehličkom a Štefanom Mnoheľom cez Žilinu a Tešín do Varšavy. Vo Varšave Andrej Hlinka navštívil nuncia arcibiskupa Achile Rattiho, budúceho pápeža Pia XI., a potom bol na audiencii u maršála Jozefa Pilsudského. Po nedávnej smrti Milana Rastislava Štefánika a ohrozovaním jeho osoby sa rozhodol do Paríža cestovať pod falošným menom. Celá delegácia Slovenskej ľudovej strany dostala od poľských úradov cestovné pasy znejúce na iné poľské mená (Hlinkov pas bol na meno Berger), a cez Rumunsko, Juhosláviu, Taliansko a Švajčiarsko pricestovali do Paríža. Cestou do Francúzska pripravili aj preložili memorandum pod názvom: „Pre mier v strednej Európe – Memorandum Slovákov mierovej konferencii“. Nechali vytlačiť po tisíc exemplárov vo francúzskej a anglickej reči, a predložili ho americkej, anglickej, francúzskej, poľskej a juhoslovanskej delegácii, ktoré sa zúčastňovali na mierovej konferencii. Jeden výtlačok odovzdali aj tajomníkovi konferencie. Vykonali čo sa dalo, a po týždni Andrej Hlinka cestuje domov. Róbert Letz činnosť delegácie Slovenskej ľudovej strany hodnotí takto: Hlinkova delegácia na mierovej konferencii nič nedosiahla, ale poukázala na to, že centralizmus je nebezpečenstvom, ktoré ohrozuje Slovákov. Ešte počas svojho pobytu v Paríži napísal Andrej Hlinka dokument s názvom „Cesta Andreja Hlinku do Paríža“ datovaný Paríž 29. september 1919, ktorý je bezprostrednou, až emotívnou reakciou na obvinenia prívržencov čechoslovakizmu z velezrady a osobným svedectvom o skutočných motívoch a dôvodoch jeho parížskej cesty.


9

Číslo 2


Rok 2015

Domov sa Andrej Hlinka vrátil cez Viedeň, Uhorskú Ves, Malacky, Trnavu a Žilinu 9. októbra 1919 pred polnocou. Zatknutý je v sobotu 11. októbra 1919 v noci a nákladným autom je prevezený do Trenčína, známej to bašty centralistov. Zastavujú vo vojenských kasárňach pod hradom Matúša Čáka a po prestávke pokračujú cez Uherské Hradište, Přerov a Olomouc do Mírova. Andrej Hlinka je prvý politický väzeň v Česko-Slovenskej republike. V nedeľu sa v Ružomberku objavili študentské letáky vyzývajúce na štrajk s textom: Jeden veľký syn slovenského národa generál Štefánik je mŕtvy. Druhý syn slovenského národa Andrej Hlinka nesmie zomrieť, ale musí žiť. Úradujúci predseda Slovenskej ľudovej strany Jozef Buday a hlavný tajomník Jozef Hamaj navštevovali Andreja Hlinku v Podolí a aspoň s ním konzultovali, ako vo voľbách postupovať. Po porade s Andrejom Hlinkom urobil Jozef Buday dohodu s poslancom Janom Šrámkom v tom zmysle, že Hlinkova strana na Slovensku pôjde do volieb s názvom Slovenská ľudová strana a Šrámkova strana za riekou Moravou pod názvom Československá strana lidová. Lenže Jan Šrámek dohodu nedodržal, lebo slovenským voličom boli dodané kandidačné listiny „Československej strany ľudovej“. Darmo intervenoval Jozef Buday u ministra vnútra Antona Švehlu, aby slovenským voličom boli dodané kandidačné listiny Slovenskej a nie Československej strany ľudovej. Minister Švehla odpovedal, že to nie je možné, lebo kandidačné listiny sú už vytlačené. A tak sa stalo, že Slovenská ľudová strana išla do volieb v pamätnom roku 1920 pod názvom Československá strana ľudová, čím prišla o 4 až 5 mandátov, aj tak však získali miesta pre 12 poslancov a 6 senátorov, pričom medzi zvolenými poslancami bol aj Andrej Hlinka, čím sa skončila jeho kariéra politického väzňa. Ústavná listina Československej republiky, bola ústava prijatá Dočasným Národným zhromaždením 29. februára 1920 ako ústavný zákon č. 121/1920 Zb. s účinnosťou od 6. marca 1920 za ktorú poslanci Slovenskej ľudovej strany zahlasovali s výhradami, ktorý zrušil slovenčinu ako úradný jazyk. Po rozchode Slovenskej ľudovej strany a Šrámkovej Československej strany lidovej sa táto v nadchádzajúcich voľbách chystala kandidovať aj na Slovensku, preto sa širší výkonný výbor Slovenskej ľudovej strany rozhodol 17. októbra 1925 v Ružomberku pomenovať na Hlinkova slovenská ľudová strana. V parlamentných voľbách, ktoré sa konali 15. novembra 1925 Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) získala 34,31 % z celkového počtu voličov, a tak ju na Slovensku vtedy volilo 50,85 % Slovákov. Stala sa prvou stranou na Slovensku a piatou najväčšou v republike. Boj za autonómiu vyvrcholil až po smrti Andreja Hlinku v Žiline, kde výkonný výbor Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany 6. októbra 1938 prijal a následne Dr. Jozef Tiso z balkóna Katolíckeho kruhu prečítal Manifest slovenského národa, čím bola vyhlásená autonómia Slovenska v oblasti vládnej a výkonnej moci. Dňa 18. januára 1939 slávnostne otvoril najstarší poslanec Dr. Jozef Budaj prvé zasadanie Slovenského snemu v aule Slovenskej univerzity v Bratislave.


10

Číslo 2


Rok 2015

Aj na sneme pokračuje boj medzi radikálnym a umierneným krídlom Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany. Vedúcim predstaviteľom radikálneho krídla bol Dr. Vojtech Tuka, ktorý 12. februára 1939 tajne navštívil Adolfa Hitlera v Berlíne. Medzi Pražskou vládou a autonómnou vládou v Bratislave narastá napätie, ktoré ústredná vláda v Prahe rieši vyhlásením výnimočného stavu na Slovensku a odvolaním predsedu autonómnej vlády Dr. Jozefa Tisu. Na Slovensko prichádzajú vojenské a četnícke oddiely z českej časti štátu a obsadzujú strategické objekty a pozatýkajú vyše 250 nepohodlných slovenských činiteľov a niektorých najradikálnejších (Vojtech Tuka, Alexander Mach) internujú na Morave. Celú akciu z noci 9. na 10. marca 1939 nepresne označovanú ako Homolov puč riadil krajinský vojenský veliteľ v Bratislave generál Hugo Vojta, pričom priamy zásah mali na starosti veliteľ zboru pre východnú časť Slovenska generál Ondrĕj Mézl a veliteľ zboru pre juhozápadnú časť Slovenska generál Bedřich Homola. Pražská vláda má za búrlivých demonštrácií na Slovensku problém vymenovať novú autonómnu vládu. Prezident Hácha 11. marca 1939 vymenoval novú autonómnu vládu s predsedom Karolom Sidorom a ostatných ministrov tak, ako ich navrhlo užšie predsedníctvo Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany. Nemeckí politici predpokladali, že nastal vhodný čas na vyhlásenie samostatnosti Slovenska a preto začali za Karolom Sidorom prichádzať rôzni kuriéri, ktorí ho presviedčali, aby vyhlásil samostatnosť Slovenska rozhlasom ešte v ten večer, čo on za daných okolností odmietol. Preto sa obrátili na zosadeného predsedu autonómnej vlády Dr. Jozefa Tisu, ten však odmietol všetky neoficiálne návrhy. Reagoval až 12. marca 1939 na úradné pozvanie rokovať s Adolfom Hitlerom v Berlíne, o ktorom informoval nového predsedu autonómnej vlády Karola Sidora ako aj členov predsedníctva Snemu Slovenskej krajiny a Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany, ktorí s rokovaním súhlasili, a tak 13. marca 1939 odlieta do Berlína v spoločnosti poslanca Štefana Danihela. Rokovanie Adolfa Hitlera s Jozefom Tisom pripomínalo skôr Hitlerov monológ, v ktorom sa snažil na neho robiť nátlak, aby sa rozhodol čím skôr. Jozef Tiso sa vyjadril, že v tomto okamihu sa nevie jednoznačne vyjadriť a už vôbec nie rozhodnúť, čím sa oficiálny rozhovor skončil. Potom bol Jozef Tiso vystavený nátlaku vyhlásiť priamo z Berlína samostatný Slovenský štát, čo však on odmietol a telefonicky sa spojil s prezidentom Háchom, ktorého požiadal o zvolanie Slovenského snemu na 14. marca 1939 o 10,00 hod. Po návrate domov Jozef Tiso na zasadaní Slovenského snemu vo svojom prejave podal vecnú správu o svojich rokovaniach v Berlíne. Po krátkej prestávke prevzal rokovanie snemu jeho predseda Dr. Martin Sokol, ktorý vyzval poslancov slovami: „kto súhlasí s tým, aby vyhlásený bol samostatný Slovenský štát, nech vstane.“ Všetkých 57 prítomných poslancov Slovenského snemu povstalo a začalo spievať pieseň Hej, Slováci. Vtedy 14. marca 1939 bolo 12 hodín 7 minút a 30 sekúnd. Potom poslanci jednomyseľne prijali návrh zákona o samostatnom Slovenskom štáte, ktorý zoštylizoval predseda snemu Martin Sokol, a po jeho prijatí oznámil, že predsedníctvo snemu vymenovalo prvú vládu v zložení: Jozef Tiso – predseda, Vojtech Tuka – minister a podpredseda vlády, Karol Sidor – minister vnútra, Ferdinand Ďurčanský – minister zahraničných vecí, Ferdinand Čatloš – minister národnej obrany, Jozef Sivák – minister školstva a národnej osvety, Gejza Medrický – minister hospodárstva, Mikuláš Pružinský – minister financií, Július Stano – minister dopravy a verejných prác, Gejza Fritz – minister pravosúdia. Aj keď sa Vojtech Tuka stal podpredsedom vlády, radikálne krídlo Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany malo vo vláde len symbolické zastúpenie. Už na druhý deň sa Karol Sidor vzdal ministerského kresla argumentujúc svojou neprijateľnosťou pre Adolfa Hitlera, na čo mu ministerská rada udelila zdravotnú dovolenku, počas ktorej bol vedením ministerstva vnútra poverený predseda vlády Jozef Tiso.


11

Číslo 2


Rok 2015

Ústava bola snemom schválená ako zákon č. 185/1939 Sl. z. zo dňa 21. júla 1939. Text preambuly ústavy prvej Slovenskej republiky hovorí: „Slovenský národ pod ochranou Boha všemohúceho od vekov sa udržal na životnom priestore mu určenom, kde s pomocou jeho, od ktorého pochádza všetka moc a právo, zriadil si svoj slobodný Slovenský štát. Slovenský štát združuje podľa prirodzeného práva všetky mravné a hospodárske sily národa v kresťanskú a národnú pospolitosť, aby v nej usmernil sociálne protivy a vzájomne sa križujúce záujmy všetkých stavovských a záujmových skupín, aby ako vykonávateľ sociálnej spravodlivosti a strážca všeobecného dobra v súladnej jednotnosti dosiahol mravným a politickým vývojom najvyšší stupeň blaha spoločnosti i jednotlivcov.“ Všeobecné ustanovenia ústavy zakotvili v prvej Slovenskej republike republikánsku štátnu formu a prezidenta ustanovili za hlavu štátu. Zo štátnych symbolov sa určili iba farby republiky: biela, belasá a červená. Otázku štátnej pečate, znaku, vlajky a zástavy riešili osobitné zákony.


12

Číslo 2


Rok 2015

Štátnou hymnou prvej Slovenskej republiky sa stala hymnická pieseň Hej, Slováci od Samuela Tomášika z roku 1834, ktorá sa neskôr udomácnila v slovanskom svete ako pieseň Hej, Slovania, ktorá sa už v Česko-Slovenskej republike v slovenskej verejnosti často spievala po odznení česko-slovenskej štátnej hymny ako národná hymna. Začiatky nového štátu neboli jednoduché, aj keď vojna ešte nezačala, značné napätie v Európe bolo citeľné. Keď nemecká armáda začala 15. marca 1939 v skorých ranných hodinách obsadzovať Čechy a Moravu, tak sa nezastavila na hraniciach so Slovenskom, ale pokračovala ďalej na územie Slovenska a obsadzovala západné Slovensko aj so strategicky významným Považím. Predseda vlády Jozef Tiso proti tomu protestoval, obsadzovanie slovenského územia však pokračovalo ďalej. Slovenskej strane sa podarilo dojednať rokovanie na 17. a 18. marca 1939 vo Viedni, kde sa mala vyriešiť základná otázka vzťahu medzi Nemeckom a prvou Slovenskou republikou. Slovenskú stranu na viedenských rokovaniach viedol Jozef Tiso a nemeckú stranu Adolf Hitler. Keď sa už na prvom stretnutí slovenskí predstavitelia dozvedeli o tom, že skoro celé západné Slovensko by malo patriť k Protektorátu Čechy a Morava, Jozef Tiso na to zareagoval známym výrokom: „Wo ist mein Hut?“ (Kde mám klobúk?), čo bol signál ma odchod slovenskej delegácie z rokovania. Ozval sa Adolf Hitler, ktorý ho vyzval na pokračovanie v rokovaní. Po ťažkých rokovaniach obe strany dospeli k uzavretiu nemecko-slovenskej ochrannej zmluvy (Schutzvetrag) na dobu 25 rokov. Slovenskej delegácii sa podarilo zachovať územnú integritu, muselo však Nemecku ustúpiť a zmieriť sa s obmedzením suverenity v oblasti zahraničnej politiky, hospodárstva a vojenských záležitostí. V deň podpisu nemecko-slovenskej ochrannej zmluvy nemeckou stranou 23. marca 1939 na východné Slovensko zaútočila maďarská armáda bez vyhlásenia vojnového stavu. Slovenská armáda a oddiely Hlinkovej gardy sa snažili zastaviť prenikajúce maďarské vojská. Prvý nálet v strednej Európe ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny urobili maďarské bombardéry na Spišskú Novú Ves, ktorý si vyžiadal 12 mŕtvych a 17 ranených. Slovenská vláda musela súhlasiť s novými hranicami a podpísať 4. apríla 1939 v Budapešti protokol o hraniciach medzi Slovenskom a Maďarskom, a tým stratilo 1 697 km2 a 69 639 obyvateľov žijúcich v 74 obciach okresov Snina a Sobrance. Podľa zákona č. 190/1939 Sl. z. o verejnej správe vnútornej zo dňa 25. júla 1939 bolo Slovensko rozdelené na šesť žúp: Bratislavskú, najmenšiu Nitriansku, najväčšiu Trenčiansku, Podtatranskú so sídlom v Ružomberku, Šarišsko-zemplínsku so sídlom v Prešove a Pohronskú so sídlom v Banskej Bystrici, ktoré sa členili na okresy – bolo ich celkom 59. Začiatkom augusta 1939 na nemecko-slovenských rokovaniach bolo dohodnuté, že slovenská armáda bude zabezpečovať severné hranice Slovenska proti prípadnému poľskému útoku a nemala byť využitá mimo územia Slovenska. V prípade vojenského konfliktu sa uvažovalo o navrátení slovenského územia, ktoré pripadlo Poľsku v roku 1938. Predseda vlády Jozef Tiso ako najvyšší veliteľ podriadil podľa predchádzajúcej dohody slovenskú armádu veleniu nemeckej armády. Z nemeckej iniciatívy a pod nemeckým velením došlo k nasadeniu slovenskej armády na poľskom území, kde sa pri postupe nestretla s väčším odporom. Pri vstupe slovenskej armády do dedín so slovenským obyvateľstvom sa im dostalo privítania. Slovensko bolo odmenené navrátením území, zabraných Poľskom v rokoch 1920, 1924 a 1938, čím získalo 770 km2 územia a 32 obcí s 34 509 obyvateľmi. Ponuku Adolfa Hitlera pripojiť k Slovensku mesto Zakopané s okolím Jozef Tiso odmietol. Už začiatkom druhej svetovej vojny sa ešte väčšmi ukázali snahy radikálneho krídla Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany na čele s Vojtechom Tukom a Alexandrom Machom, ktorí sa usilovali o rozšírenie právomocí a vplyvu Hlinkovej gardy, čo narazilo na odpor umierneného krídla a veľkej časti verejnosti. Aj to viedlo k prijatiu zákona č. 245/1939 Sl. z. o Hlinkovej Slovenskej ľudovej strane prijatého snemom dňa 28. septembra 1939, ktorým sa vymedzovalo postavenie HSĽS ako politickej organizácie, prostredníctvom ktorej sa slovenský národ zúčastňuje


13

Číslo 2


Rok 2015

na vedení a správe štátu. Prijatie tohto zákona bolo načasované na 8. zjazd HSĽS, ktorý sa konal v Trenčíne v dňoch 30. septembra až 1. októbra 1939. Bol to prvý zjazd HSĽS v Slovenskej republike a súčasne aj historicky posledný zjazd tejto strany. Aj keď mal zjazd manifestačne jednotný charakter, v jeho zákulisí sa odohrával tvrdý boj medzi umierneným a radikálnym krídlom HSĽS, kde sa umiernenému krídlu podarilo presadiť do užšieho predsedníctva stany namiesto navrhovaných troch radikálov iba jedného: Vojtecha Tuku. Po 8. zjazde HSĽS v Trenčíne si umiernené krídlo presadilo rozhodujúce pozície, čo bolo dôležité aj pred pripravovanou voľbou prvého slovenského prezidenta, hoci už dávno pred trenčianskym zjazdom bolo zrejmé, že jediným kandidátom na túto funkciu bude Jozef Tiso. Voľba prezidenta prvej Slovenskej republiky bola určená na prvé výročie vyhlásenia autonómie Slovenska 6. októbra 1939, z organizačných dôvodov sa však konala až 26. októbra 1939. Slovenská vláda na návrh Alexandra Macha rozhodla, že Jozef Tiso bude jediným kandidátom na funkciu prezidenta a tak voľba nadobudla skôr charakter schvaľovacieho procesu než voľby. Jediný kandidát bol zvolený všetkými 61 prítomnými poslancami a v aule Slovenskej univerzity zložil Jozef Tiso sľub prezidenta Slovenskej republiky.

Hneď nasledujúci deň prezident Jozef Tiso vymenoval novú vládu. Predsedom vlády sa stal Vojtech Tuka a ostatní ministri ostali tak, ako boli v prvej vláde. Slávnostný ráz konca októbra 1939 vyvrcholil prenesením telesných ostatkov Andreja Hlinku z ružomberského cintorína do mauzólea poniže farského kostola dňa 30. októbra 1939. Za účasti prezidenta a členov vlády sa v Ružomberku konalo aj slávnostné zasadanie snemu, kde prezident Jozef Tiso predniesol svoje prvé posolstvo. Ružomberské podujatie bolo chápané ako potvrdenie vernosti Andrejovi Hlinkovi a jeho zásadám. V snahe podoprieť vlastnú politiku poukazovali na kontinuitu s politikou Andreja Hlinku, pričom prezentovali Andreja Hlinku ako osobnosť, ktorá sa zaslúžila o vznik prvej Slovenskej republiky, ba v tomto období sa dá hovoriť až o kulte Andreja Hlinku.


14

Číslo 2


Rok 2015

Menová politika prvej Slovenskej republiky začala postupným legislatívnym oddeľovaním od meny Protektorátu Čechy a Morava. Minister financií Mikuláš Pružinský vyhláškou ministra financií z 24. marca 1939 zaviedol klíringový platobný styk s Nemeckou ríšou a s Protektorátom Čechy a Morava a tým vznikla slovenská mena de facto. Až po podpise nemecko-slovenskej ochrannej zmluvy a ukončení „malej vojny“ s Maďarskom mohla slovenská vláda 4. apríla1939 vydať vládne nariadenie o Slovenskej národnej banke, ktorým bol stanovený obsah zlata v korune na 31,21 mg, a nariadenie o slovenskej mene, ktorým bol určený názov menovej jednotky na koruna slovenská – Ks. Tieto vládne nariadenia znamenali vznik slovenskej meny de iure. Guvernérom Slovenskej národnej banky sa stal profesor Imrich Karvaš. Nemecko zhabalo celý zlatý česko-slovenský poklad, a tak muselo Slovensko na svoje zlaté menové rezervy urobiť zbierku – Fond hospodárskej samostatnosti – známu ako zbierka na slovenský zlatý poklad. Každý kto daroval od 100 Ks dostal oceľový prsteň s textom: ‡ SLOVENSKÝ ŠTÁT ĎAKUJE ‡

Ing. Zbyšek Šustek v knihe Kronika peňazí na Slovensku uvádza, že po sumarizácii prvej etapy v júni 1941 bol zisk odhadnutý na 10 747 688 Ks, z toho hotovosť bola vo výške 5 759 551 Ks. Druhá etapa sumarizovaná v decembri 1943 priniesla nižší výnos – hotovosť 4 505 082 Ks. Tretia etapa začala 1. augusta 1944 a vyzbierala sa hotovosť iba vo výške 90 216 Ks. Na slovenský zlatý poklad prispelo viac ako 90 000 darcov. Pretlačením textu SLOVENSKÝ ŠTÁT v pražskej Tlačiarni bankoviek Národnej banky pre Čechy a Moravu na československé 100-, 500- a 1 000-korunáčky sa vytvoril


15

Číslo 2


Rok 2015

predpoklad na to, aby sa mohli 26. a 27. apríla 1939 stiahnuť bankovky v hodnotách 500, 1 000 a 5 000 Kč a nahradiť ich pretlačenými 500-korunáčkami a 1 000-korunáčkami, a stokorunáčky vymeniť 6. a 7. júna 1939. Prvé platidlo Slovenskej republiky aj po formálnej stránke platné od 26. júla 1939 bol päťkorunák s portrétom Andreja Hlinku na reverze mince. Niklovú mincu s priemerom 27 mm

a hmotnosťou 8 gramov navrhli kremnickí medailéri Andrej Peter a Anton Hám a bola vyrazená v Kremnickej mincovni 21. júla 1939 v počte 510 000 kusov, o čom sa v Múzeu mincí a medailí v Kremnici zachoval pamätný štítok na raziacom stroji.

Rovnakí autori návrhu boli aj pri vzniku bronzovej mince v hodnote 10 halierov ktorá platila od 20. septembra 1939. Mala priemer 16 mm a hmotnosť 1,66 gramu.


16

Číslo 2


Rok 2015

Prvé slovenské papierové platidlá sa dostali do obehu 23. októbra 1939. Boli to štátovky v hodnote 10 Ks s portrétom Andreja Hlinku a rozmermi 142 x 72 mm.

Štátovky v hodnote 20 Ks s portrétom Andreja Hlinku a rozmermi 153 x 76 mm sa dostali do obehu 9. decembra 1939. Obidve štátovky navrhla a vytlačila Tlačiareň bankoviek Národnej banky pre Čechy a Moravu, čo umožnilo stiahnuť z obehu československé peniaze nižších hodnôt.

Andrej Peter a Anton Hám navrhli prvú striebornú pamätnú mincu 20 Ks vyrazenú pri príležitosti zvolenia Jozefa Tisu za prvého prezidenta Slovenskej republiky 26. októbra 1939 s priemerom 31 mm a hmotnosťou 15 gramov v počte 200 000 kusov.


17

Číslo 2


Rok 2015

Existovali aj tri zlaté odražky, z toho jeden bol venovaný prezidentovi Jozefovi Tisovi.

Prvá slovenská bankovka s hodnotou 100 Ks na ktorej bol portrét Pribinu s rozmermi 153 x 76 mm sa dostala do obehu až 1. septembra 1941.

Jej druhá emisia sa dostala do obehu od 26. januára 1945 a je označená na ľavom okraji rubovej strany bankovky textom „II. Emisia“.


18

Číslo 2


Krátko potom 18. decembra 1941 prišla 15. septembra 1940, ktorej rozmery sú 127 x 67 mm.

do

Rok 2015 obehu

50-korunáčka

s dátumom

Bankovka s hodnotou 1 000 Ks na ktorej bol portrét kráľa Svätopluka, ktorej rozmery sú 192 x 90 mm, sa dostala do obehu 17. augusta 1942.


19

Číslo 2


Rok 2015

Tlačiareň Neografia v Turčianskom Svätom Martine vytlačila novú štátovku v hodnote 20 Ks s portrétom Jána Hollého, ktorá sa do obehu dostala 25. septembra 1943. Jej rozmery sú 139 x 67 mm.

Na piate výročie vzniku prvej Slovenskej republiky 14. marca 1944 sa rozhodlo Ministerstvo financií nechať vyraziť v Kremnickej mincovni pamätnú striebornú mincu 50 Ks s priemerom 34 mm a hmotnosťou 16,5 gramov v počte 2 000 000 kusov. Rozhodnutie vydať pamätnú mincu v takom vysokom náklade bolo dané snahou zachrániť 23,1 tony rýdzeho striebra pred Nemcami. Preto sa z časových dôvodov aj na 50-korunáčku použil návrh z prvej pamätnej 20korunáčky.

Na piate výročie zvolenia Jozefa Tisu za prezidenta Slovenskej republiky sa do obehu dostala 26. októbra 1944 päťstokorunáčka s rozmermi 175 x 85 mm.


20

Číslo 2


Rok 2015

V rovnaký deň sa do obehu dostala nová štátovka z Neografie v hodnote 10 Ks s portrétom Ľudovíta Štúra, ktorej rozmery sú 131 x 62 mm.

Posledným papierovým platidlom ktoré obiehalo v priebehu trvania prvej Slovenskej republiky bola štátovka z Neografie v hodnote 5 Ks, ktorej rozmery sú 122 x 59 mm. Do obehu sa dostala 15. februára 1945.

Bankovka v hodnote 5 000 Ks s portrétom Mojmíra a rozmermi 203 x 96 mm, ktorú vytlačila tlačiareň Neografia v Turčianskom Svätom Martine, sa už do obehu nedostala.


21

Číslo 2


Rok 2015

Rovnaký osud postihol aj štátovku z tlačiarne Neografia v hodnote 1 Ks a rozmermi 110 x 59 mm.

Kremnickí medailéri Andrej Peter a Anton Hám boli aj pri vzniku bronzovej mince v hodnote 20 halierov ktorá platila od 15. mája 1940 a razila sa ešte aj v rokoch 1941 a 1942. Mala priemer 18 mm a hmotnosť 2,5 gramu.

Andrej Peter, Anton Hám a Gejza Angyal boli pri vzniku mediniklovej mince v hodnote 50 halierov ktorá platila od 12. marca 1941. Je známa aj razba s rokom 1940. Mala priemer 20 mm a hmotnosť 3,33 gramu.

Rovnakí autori návrhu boli aj pri vzniku mediniklovej mince v hodnote 1 Ks ktorá platila od 30. decembra 1940 a razila sa ešte aj v rokoch 1941, 1942, 1944 a 1945. Mala priemer 22 mm a hmotnosť 5 gramov.


22

Číslo 2


Rok 2015

Prvá strieborná obehová minca s hodnotou 20 Ks sa dostala do obehu 6. októbra 1941. Návrh so sv. Cyrilom a Metodom urobil medailér Fraňo Štefunko. Mala priemer 31 mm a hmotnosť 15 gramov.

Na rube tejto mince vpravo dole pod označením meny Ks má druhá varianta na rotunde dvojitý krížik.

Na konci roka 1942 sa už mince v hodnote 20 halierov nerazia z bronzu ale z hliníka a takéto mince sa objavujú v obehu od 28. novembra 1942 a razia sa takto aj v roku 1943. Majú rovnaký priemer 18 mm ako bronzové, ale hmotnosť je iba 0,65 gramu.

Andrej Peter a Anton Hám urobili návrh zinkovej mince s najnižšou nominálnou hodnotou 5 halierov ktorá sa dostala do obehu 14. decembra 1942. Najmenšia minca s priemerom iba 14 mm a hmotnosťou 0,94 gramu dokončila budovanie sústavy drobných slovenských mincí.


23

Číslo 2


Rok 2015

Nedostatok farebných kovov v roku 1943 prejavuje ešte výraznejšie a preto sa od 15. septembra 1943 aj 50-haliernik objavuje v obehu z hliníku a sú takto razené aj v roku 1944. Priemer je rovnaký ako v roku 1941, hmotnosť je 0,967 gramu.

Poslednou striebornou mincou, ktorá sa dostala do obehu 10. augusta 1944 bol desaťkorunák s motívom kniežaťa Pribinu podľa návrhu Ladislava Majerského. Minca mala priemer 29 mm a hmotnosť 7 gramov.

Na rube tejto mince vľavo hore postavou držaná kaplnka nemá pri druhej variante na kaplnke krížik.

Od jesene roku 1944 začína začína klesať hodnota slovenskej koruny a od začiatku roku 1945 dochádza k ďalšiemu znehodnocovaniu slovenskej meny vplyvom vojnových udalostí. Slovenská národná banka necháva mesačne tlačiť skoro miliardu slovenských korún, a tak papierové peniaze u obyvateľov Slovenska nemajú veľkú hodnotu.


24

Číslo 2


Rok 2015

Naopak okolo mincí z prvej Slovenskej republiky vznikali rôzne legendy a mnohé z nich boli rozrezávané rôznymi smermi alebo iba narezané, či pod strieborným povrchom neobsahujú zlato.

Taktiež sa pátra po 1 Ks z roku 1943, ktorá je údajne tiež zo zlata (jednokorunák v roku 1943 nebol razený). Menové pomery boli v prvých rokoch Slovenskej republiky bez prudkých výkyvov. Pre svoju stabilitu dostala slovenská koruna neoficiálny názov „podunajský dolár“. Rýchly rozvrat meny nastáva až po nemeckej okupácii od 29. augusta 1944. Na konci októbra 1945 bol hotovostný peňažný obeh na Slovensku 16 389 mld. Ks, čiže od vzniku slovenskej meny sa zvýšil 11,6-krát. Miroslav Bulko SNS pri SAV, pobočka Trenčín


25

Číslo 2


Rok 2015

Ako som začal zbierať Na stretnutí numizmatikov v dni, kedy oslavovali svoje meniny Jozefovia, odznela nevšedná prednáška či už formou ale aj obsahom s názvom Ako som začal zbierať. Náš dlhoročný člen Ondrej Kakus nám na úvod premietol video z výstavy, ktorú pre verejnosť pripravil pred niekoľkými rokmi v Trenčianskych Tepliciach, aby prítomných presvedčil, že jeho slová o tom, že ukážka mincí, bankoviek, známok, starých pohľadníc, odznakov a jeho ďalších artefaktov, ktorú si mali možnosť prezrieť pred prednáškou, je iba malá ukážka z jeho rozsiahlej zbierky. Zo záberu na predsednícky stôl je vidieť, že na ukážku mincí potreboval jeho prevažnú časť.

Dozvedeli sme sa mnoho zaujímavých skutočností ako sa vytvárala jeho pozoruhodná zbierka. S akými ľuďmi sa stretol, ako sa v niektorých sklamal, ako prehľadával podkrovia starých domov a čo všetko zaujímavého sa mu tam podarilo objaviť. Porozprával nám o tom ako sa vyvíjali jeho zberateľské záujmy a k akému spôsobu uloženia jednotlivých častí svojej zbierky sa dopracoval. Hovoril o tom, ako ho zbieranie v živote obohacuje aj v oblasti poznávania a pobáda k štúdiu histórie súvisiacej s novozískaným kusom vo svojej zbierke. Prezradil nám aj to, o čo sa začal zaujímať v poslednom čase a čo je z jeho zbierky pre neho najvzácnejšie. Podelil sa s nami aj o nepochopiteľnú skúsenosť, keď mu nedávno primátor Trenčianskych Teplíc len niekoľko týždňov pred otvorením výstavy zrušil priestory vo výstavnej miestnosti mesta, ktoré mal objednané skoro pred rokom. Výstavu, ktorú mal už pripravenú, objednanú hudbu z Terchovej a výnos ktorej mal ísť na rozvoj základnej školy v Trenčianskych Tepliciach. Napriek tomu prítomných nabádal, aby svoje zbierky neukrývali iba doma alebo v trezoroch, ale aby ich ukázali aj na verejnosti a tak oboznámili ľudí s hodnotami, ktoré ešte zostali na našom území a beznádejne sa nestratili v zahraničí.


26

Číslo 2


Rok 2015

Možno si niektorý z názorov, ktoré odzneli v diskusii po prednáške, osvojí nejaký člen našej pobočky a pripraví podobnú prednášku z oblasti praktických skúseností a odporúčaní pri vytváraní zbierky.

Ing. Miroslav Bulko SNS pri SAV, pobočka Trenčín


27

Číslo 2


Rok 2015

Členský odznak 2015 Slovenská numizmatická spoločnosť pri SAV, pobočka Trenčín vydala v roku 2015 nový členský odznak. Bol vyrobený podľa pôvodného návrhu Andreja Petra z roku 1979. Na reverznej strane je rok 2015 a číslo odrazku. Náklad: 11 ks pozlátené, číslované 11 ks postriebrené, číslované 51 ks mosadz patinovaná, číslované Hmotnosť: 10,75 g Autor pôvodného návrhu: Andrej Peter Úprava pôvodného návrhu: Ing. Lívia Zieglerová Razba: Zinako s. r. o. Rok razby: 2015 Vydala: SNS pri SAV, pobočka Trenčín

Radovan Ziegler SNS pri SAV, pobočka Trenčín


28

Číslo 2


Rok 2015

Vojenské školy a ich absolventské odznaky Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa Ing. Ivan Chyla nechal inšpirovať výzvou Ondreja Kakusa z minulej prednášky – aj keď jeho prednáška bola dohodnutá zhruba pred piatimi mesiacmi – aspoň čo sa týka súvisiacich artefaktov k absolventským odznakom.

Jeho prednáška Vojenské školy a ich absolventské odznaky predstavovala pohľad do oblasti systému vojenských škôl Československej republiky.


29

Číslo 2


Rok 2015

To, čo bolo možné vidieť na prednáške, bolo v tejto oblasti unikátne. Časť zbierky absolventských odznakov, ktorú Ing. Chyla prezentoval, bola v mnohých prípadoch doplnená orginálnymi dokumentami o udelení odznakov absolventom vojenských akadémií konkrétnym osobám, čím sa zvyšuje hodnota týchto exemplárov.

A za možný unikát z prinesených artefaktov je možné považovať absolventský odznak Vojenskej akadémie v Paríži udelený významnej politickej osobnosti z obdobia prvej Československej republiky generálovi Eliášovi, ktorý v tridsiatych rokoch navštívil aj Trenčín. Po prednáške odpovedal v živej diskusii Ing. Chyla na množstvo otázok, v ktorých hovoril aj o mnohých zaujímavých situáciách, ako sa k niektorým odznakom dostal. Na záver mu jeden z najväčších zberateľov a znalcov v oblasti faleristiky v našej pobočke Ing. Ján Dibala vyslovil uznanie za to, čo sa mu v oblasti absolventských odznakov podarilo vytvoriť v jeho zbierke.



30

Číslo 2


Rok 2015

Výstava k 70. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny Už tradične sa naša pobočka hlavne vďaka nášmu podpredsedovi Ing. Jánovi Dibalovi podieľa na vytváraní výstav z príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny, ktorú každoročne organizuje vo svojich výstavných priestoroch Posádkový klub Trenčín. V tomto roku bola výstava s názvom 70. výročie ukončenia 2. svetovej vojny organizovaná pod záštitou ministra obrany SR a tomuto významnému výročiu odpovedá aj skutočne výborná úroveň vystavovaných artefaktov.

Do konca mája 2015 si budú môcť návštevníci pozrieť okrem iného v jednej vitríne československé vyznamenania a medaile, a v druhej vitríne najvyššie sovietske vyznamenania: Rad Lenina, Rad Slávy, Rad Červenej zástavy, Rad Priateľstva, Rad Kutuzova a Rad Vlasteneckej vojny. Vystavené sú tiež sovietske vyznamenania za oslobodenie Stalingradu, Varšavy, Prahy, ďalej za obranu Leningradu, Moskvy, Kaukazu, ako aj za dobitie Budapešti, Königsbergu, Berlína a mnoho ďalších vyznamenaní a odznakov z obdobia 2. svetovej vojny, ktoré na výstavu zapožičal Ing. Dibala.


31

Číslo 2


Rok 2015



32

Číslo 2


Rok 2015

Trenčianskí numizmatici na 12. BZD V dňoch 5. a 6. júna 2015 sa konal na výstavisku Incheba v Bratislave už dvanásty ročník stretnutia zberateľov z oblasti numizmatiky, faleristiky, filatelie a starožitností. Po prvýkrát aj s účasťou našej pobočky. Na dvoch paneloch sme prezentovali niečo málo z histórie našej pobočky a našej činnosti, hlavne v oblasti medailí, ktorých razbu zabezpečila naša pobočka od roku 1979. Mnohé z týchto medailí bolo vystavených vo vitríne a medaile z niekoľkých rokov dozadu si návštevníci mali možnosť aj zakúpiť. Mali možnosť si kúpiť aj zlaté a strieborné mince, publikácie z tvorby členov našej pobočky ako aj zaujímavé knihy týkajúce sa Trenčína a jeho okolia.


33

Číslo 2


Rok 2015

Počas dvoch dní sa za stolom č. 228 vystriedali Ján Dibala, Jaroslav Čierňava a Miroslav Bulko. Celkom nás prekvapil záujem o medaile našej pobočky. Takejto akcie sa naša pobočka zúčastnila po prvýkrát, a aj na základe dojmov z nej je veľmi pravdepodobné, že na budúci rok prídeme na Bratislavské zberateľské dni opäť. Ing. Miroslav Bulko SNS pri SAV, pobočka Trenčín


34

Číslo 2


Rok 2015

10. výročie úmrtia nášho prvého predsedu Mgr. Ladislava Jambora Mgr. Ladislav Jambor bol jedným z trojice zakladajúcich členov numizmatickej sekcie Vlastivedného krúžku Trenčianskeho múzea v roku 1969, ktorého sa stal predsedom. Keď sa v apríli 1976 krúžok pretvoril na samostatnú pobočku Slovenskej numizmatickej spoločnosti, pokračuje vo funkcii predsedu trenčianskej pobočky skoro tridsať rokov. Bol dlhé roky prvým podpredsedom Ústredného výboru Slovenskej numizmatickej spoločnosti. Trenčianska pobočka pod vedením Mgr. Ladislava Jambora patrila medzi najlepšie a jej aukcie mali výborné meno nielen na Slovensku, ale aj na Morave a v Čechách. Úroveň prednášok na našich pravidelných mesačných stretnutiach zabezpečovali univerzitní profesori a poprední odborníci z oboru numizmatiky, histórie, archívnictva, faleristiky a medailérstva. Poriadaním výstav, vydavateľskou činnosťou a organizovaním zájazdov si pobočka získala veľmi dobré meno v Trenčíne i v okolí. Jeho osobným zaangažovaním sa v Trenčíne a okolí objavilo niekoľko pamätných tabúľ významným trenčianskym rodákom ako aj pamätník umiestnený po 275-tich rokoch v bývalej obci Hámre (dnes miestna časť Trenčianskej Turnej) na mieste kuruckej bitky z roku 1708.

V roku 1979 sa uskutočnilo slávnostné zasadnutie ÚV SNS spolu s trenčianskou pobočkou pri príležitosti 10. výročia organizovanej numizmatiky v Trenčíne a osláv 1800. výročia rímskeho nápisu na trenčianskej hradnej skale.


35

Číslo 2


Rok 2015

Pri tejto príležitosti bola vyrazená prvá medaila trenčianskej pobočky.

A potom aj ďalšie pri významných výročiach Trenčína alebo významných osobností. Kardinál Ostrihomskej arcidiecézy Alexander Rudnay sa narodil rovnako ako Mgr. Ladislav Jambor vo Vieske nad Váhom (dnes Považany). O publikáciu o tomto svojom rodákovi sa usiloval už od roku 1981, ale vyšla až v roku 1998. Medailu kardinála Alexandra Rudnaya vyrazila Mincovňa Kremnica pre našu pobočku v roku 2000. Za jeho prínos v oblasti numizmatiky mu boli udelené medaily III., II. a I. stupňa „Za zásluhy o rozvoj slovenskej numizmatiky“. Zomrel dňa 3. septembra 2005 v Trenčíne, kde je aj pochovaný. Pripomeňme si, že dnes je to už desať rokov, čo sme sa naposledy rozlúčili s prvým predsedom našej pobočky. Ing. Miroslav Bulko SNS pri SAV, pobočka Trenčín


36

Číslo 2


Rok 2015

Dolárové bankovky USA Po dovolenkovom období sme sa v septembri zišli na stretnutí, kde odznela prednáška na tému: Dolárové bankovky USA, ktorú nám predniesol Ing. Vladimír Bušša z Bratislavy.

Ako vyplynulo už z prvej snímky jeho prezentácie, tak sa nejednalo iba o dolárové bankovky ale aj o históriu vzniku papierových platidiel na území USA. A až na prednáške sa mnohí z nás dozvedeli, že papierové platidlá mali hodnotu nielen v dolároch ale i v centoch. Veľmi zaujímavé bolo sledovať akým spôsobom vznikali banky v jednotlivých amerických federálnych štátoch, ako fungovali a ako sa správali ku svojim klientom. V niektorých prípadoch to pripomínalo fungovanie terajších bánk u nás. Pomerne častým úkazom v jednotlivých štátoch bol krach bánk, hlavne v nepokojných dobách. Preto ani neprekvapuje informácia, že životnosť banky v osemdesiatych rokoch 18. storočia bola päť rokov. Bolo pozoruhodné sledovať vývoj bankoviek, motívy ktoré sa na nich objavovali, ako aj ich veľkosť. Možno aj praktické okolnosti viedli bankových pracovníkov k tomu, že dolárové bankovky rôznych nominálnych hodnôt majú rovnaký rozmer, čo si my nevieme dosť dobre predstaviť pri platení eurom, ale ani pri platení v korunách. A naviac keď jednodolárovky, dvojdolárovky, päťdolárovky, desaťdolárovky, ale aj stodolárovky ba i tisícdolárovky majú zelenú farbu. Nie je tiež bežným zvykom, aby až do dnešných dôb platili (až na jednu výnimku) všetky vytlačené americké dolárové bankovky. A pokiaľ máte bankovku s textom: SILVER CERTIFICATE, tak vám ju banka vymení za strieborné mince v rovnakej hodnote, ako má predkladaná bankovka. Pre bežného smrteľníka je mizivá šanca stretnúť sa vo svojom živote s bankovkou s textom: GOLD CERTIFICATE, ale existujú, a od bežných bankoviek sa odlišujú žltou farbou a iba takéto vám v banke vymenia za zlaté mince v rovnakej hodnote, ako má bankovka.


37

Číslo 2


Rok 2015

Zaujímavé bolo sledovať vývoj pri tlačení dolároch bankoviek. Ako nám potvrdil Ing. Bušša, tak postup pri tlačení prvých slovenských korunových bankoviek bol podobný, ako sa tlačia dolárové bankovky. Ozrejmil nám súvislosti s výberom motívov na euro bankovkách, ako i to, že sa ani na jednej bankovke neobjavuje žiadny portrét nejakej osobnosti. A po posledných udalostiach v Európe sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ani neobjaví.

Tiež nás upozornil na to, že momentálne dianie v oblasti bankovej politiky v Európe prekonávali USA zhruba pred sto rokmi. Pred niekoľkými desaťročiami Ing. Vladimír Bušša pracoval v Trenčíne a tak sa s o to väčšou radosťou niektorí naši členovia stretli s bývalým členom trenčianskej pobočky a vyslovili mu vďaku za vynikajúcu prednášku.



38

Číslo 2


Rok 2015

125 rokov múzea v Kremnici V pekný slnečný deň 18. septembra 2015 sa tajomník, hospodár, podpredseda a predseda trenčianskej pobočky zúčastnili v Kremnici na podujatí nazvanom „Deň Kremnického múzea“ pri príležitosti 125. výročia vzniku Múzea mincí a medailí.

V radnej sieni Mestského úradu v Kremnici sa konal odborný seminár venovaný dejinám, zbierkovému fondu a súčasnému dianiu v Múzeu mincí a medailí Kremnica, ktorý otvorila jeho riaditeľka Mgr. Mariana Novotná. Z prednesených prednášok sa prítomní mohli dozvedieť, že kremnické múzeum bolo oficiálne založené v roku 1890 historikom Pavlom Križkom a postupne sa toto regionálne múzeum aj vďaka významnej kremnickej mincovni nepretržite fungujúcej skoro sedemsto rokov premenilo na špecializované Múzeum mincí a medailí s celoštátnou pôsobnosťou. Od roku 1994 prešlo múzeum pod Národnú banku Slovenska a dochádza k obnove budov múzea, reštaurovaniu jeho zbierok a skvalitneniu výstavnej činnosti, za čo získalo aj niekoľko ocenení. Veľkú podporu Múzeu mincí a medailí Kremnica a jeho aktivitám zo strany Národnej banky Slovenska po seminári ocenil aj primátor mesta Kremnica. V rámci podujatia sme sa zúčastnili sprievodných aktivít, z ktorých pre mňa bola pozoruhodná výstava „Pôvab kameninových záhrad“, kde som medzi vystavenými kusmi uvidel kameninový podnos a tanierik s rovnakými vzormi ako mám doma. A tak po slovách sprievodkyne približujúcich vznik viac ako osemsto druhov prezentovaných výrobkov z kameniny sme si na doplnenie vedomostí odniesli tiež v minulom roku vytlačenú knihu „História kremnickej kameninovej továrne“ aj s venovaním od autorky PhDr. Valérie Solčániovej. Vyobrazenia v nej nám budú pripomínať niektoré unikátne kusy, ktoré sa nachádzajú už iba v zbierke kremnického múzea.


39

Číslo 2


Rok 2015

Deň venovaný oslavám výročia kremnického múzea vyvrcholil koncertom v kostole patrónky mesta sv. Kataríny na Mestskom hrade v Kremnici, hosťom ktorého bol spevák Martin Babjak, a zúčastnil sa ho aj primátor mesta Kremnica a guvernér NBS.



40

Číslo 2


Rok 2015

Ľudovít Štúr a predškoláci Pretože tento rok oslavujeme 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, naša pobočka zorganizovala dňa 26. 11. 2015 prednášku pre deti z Cirkevnej materskej školy v Soblahove na túto tému. Prednášky sa s veľkým prehľadom zhostil predseda pobočky Ing. Miroslav Bulko. Predškoláci sa tak mohli dozvedieť zaujímavé poznatky zo života a diela nášho významného národného dejateľa. Aj napriek náročnosti témy a ešte náročnejšieho publika, sa náš zámer vydaril. Deti zaujala prednáška a ešte viac výstava mincí, medailí, známok, pohľadníc a bankoviek s touto tematikou. Na záver ich čakal kvíz z novonadobudnutých vedomostí o Ľudovítovi Štúrovi, za ktorý dostali sladkú odmenu. Odmenou pre nás zase bolo, že nás deti prekvapili pekne zaspievanou hymnyckou piesňou „Nad Tatrou sa blýska“.

Za realizáciu tejto prednášky patrí poďakovanie nášmu predsedovi Ing. Miroslavovi Bulkovi a riaditeľke Cirkevnej materskej školy v Soblahove Bc. Janke Jamborovej.

Radovan Ziegler SNS pri SAV, pobočka Trenčín


41

Číslo 2


Rok 2015

Plán práce pobočky Trenčín na rok 2016 30.1. Výročná členská schôdza od 8:00 s prednáškou Ing. Zbyšeka Šusteka, CSc. na tému:

Peňazokazci a pašeráci na slovensko-moravskom pomedzí za II. svetovej vojny 18. 2. Členská schôdza od 16.00 s prednáškou Ing. Jána Dibalu na tému:

Významné výročia v roku 2016 17. 3. Členská schôdza od 16:00 s prednáškou Janky Polákovej na tému:

Marec, mesiac knihy 30. 4. Celoslovenské stretnutie numizmatikov s burzou a aukciou numizmatického materiálu 21. 4. Členská schôdza od 16:00 s prednáškou Ing. Vojtecha Brabenca na tému:

Virtuálne pamätné tabule Trenčína 19. 5. Členská schôdza od 16:00 s prednáškou Ing. Ivana Chylu na tému:

Medaily a odznaky vojenských vysokých škôl 16. 6. Členská schôdza od 16:00 s prednáškou PhDr. Jána Hunku, CSc. na tému:

Historický význam nových archeologických nálezov mincí z Trenčína a okolia 27. 8. Celoslovenské stretnutie numizmatikov s burzou a aukciou numizmatického materiálu 15. 9. Členská schôdza od 16.00 s prednáškou Ing. Jána Dibalu na tému:

Bitka pri Moháči – 490 rokov od vpádu turkov do Uhorska 20. 10. Členská schôdza od 16.00 s prednáškou Ing. Miroslava Bulka na tému:

Móric Beňovský – 270. výročie narodenia a 230. výročie umrtia 17. 11. Členská schôdza od 16:00 s prednáškou Ing. Ivana Chylu na tému:

JUDr. Vojtech Čelko – numizmatik, historik, filatelista – 100. výročie narodenia 26. 11. Celoslovenské stretnutie numizmatikov s burzou a aukciou numizmatického materiálu

15. 12. Členská schôdza od 16.00 s prednáškou Ing. Miroslava Bulka na tému:

Juraj Turzo - 400. výročie umrtia

Darujte 2 % z Vaších daní na podporu rozvoja numizmatiky IČO: 00178071 Právna forma: Občianske združenie Obchodné meno (názov): Slovenská numizmatická spoločnosť Sídlo: Mlynské nivy 61, obec:814 99 Bratislava

Ďakujeme


42

Číslo 2


Rok 2015

Obsah:

Vznik prvej Slovenskej republiky a jej monetárna politika ............................................2

Ako som začal zbierať ..................................................................................................26

Členský odznak 2015 ....................................................................................................28

Vojenské školy a ich absolventské odznaky .................................................................29

Výstava k 70. výročiu ukončenia II. svetovej vojny .....................................................31

Trenčianskí numizmatici na 12. BZD ...........................................................................33

10. výročie umrtia nášho prvého predsedu Mgr. Ladislava Jambora ...........................35

Dolárové bankovky USA ..............................................................................................37

125 rokov múzea v Kremnici ........................................................................................39

Ľudovít Štúr a predškoláci ............................................................................................41

Plán práce pobočky Trenčín na rok 2016 .....................................................................42


43

Číslo 2


Rok 2015

Vydala: Slovenská numizmatická spoločnosťpri SAV, pobočka Trenčín Zodpovedný redaktor: Radovan Ziegler Redakčná rada: Ing. Miroslav Bulko, Ing. Ján Dibala, Ing. Milan Slimák, Radovan Ziegler Autori fotografií: Ing. Miroslav Bulko, Radovan Ziegler Neprešlo jazykovou úpravou.

Publikácia je voľne šíriteľná v elektronickej podobe na webových stránkach: www.numizmatici-trencin.sk

2/2015


44

Veselé Vianoce v kruhu najbližších a veľa úspechov v roku 2016 Vám praje redakcia

Recommend Documents