UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PEDAGOGICKÁ HISTÓRIA PIARISTICKÉHO GYMNÁZIA V LEVICIACH ( )

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PEDAGOGICKÁ

HISTÓRIA PIARISTICKÉHO GYMNÁZIA V LEVICIACH (1815-1919) Diplomová práca

2012

Nora Dombyová

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PEDAGOGICKÁ

HISTÓRIA PIARISTICKÉHO GYMNÁZIA V LEVICIACH (1815-1919) Diplomová práca

Študijný program: Pedagogika Študijný odbor: Pedagogika Školiace pracovisko: Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta UKF v Nitre Školiteľ: PhDr. Katarína Račeková, PhD. Konzultant: PhDr. Katarína Račeková, PhD.

Nitra 2012

Bc. Nora Dombyová

POĎAKOVANIE Touto cestou by som sa chcela poďakovať PhDr. Kataríne Račekovej, PhD. za jej odborné vedenie, usmerňovanie, pomoc a trpezlivosť, ktorú mi poskytla pri vypracovaní diplomovej práce.

ABSTRAKT

DOMBYOVÁ, Nora: (diplomová práca) História piaristického gymnázia v Leviciach (1815-1919). Univerzita Konštantína Filozofa. Pedagogická fakulta. Katedra pedagogiky. Vedúca diplomovej práce: PhDr. Katarína Račeková, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: magister, „Mgr.“ Diplomová práca sa zaoberá históriou piaristického gymnázia, ktorá bola významnou a veľmi dôležitou súčasťou dejín mesta Levice a od svojho vzniku šírila vzdelanosť na Slovensku. Škola vznikla začiatkom 19. storočia medzi prvými výchovno-vzdelávacími inštitúciami a výrazne ovplyvnila spoločenský a kultúrny rozvoj mesta. Cieľom práce je oboznámiť čitateľa s dôležitosťou edukačnej činnosti gymnázia a predstaviť jeho organizáciu a štruktúru od jeho založenia až po jeho zaniknutie. Práca sa zaoberá učebnými plánmi a učebnými osnovami gymnázia, ako aj so študentmi a s profesormi. Ich výborné výsledky preslávili meno školy, ktorá mala veľmi dobrý ohlas nie len v blízkom okolí, ale v celej Rakúsko-Uhorskej monarchii. Pozornosť venujem aj histórií mesta Levice od mladšej doby kamennej až po začiatok 19. storočia.

Kľúčové slová: Piaristi, piaristické gymnázium, história, škola, Levice.

ABSTRACT

DOMBYOVÁ, Nora: (Thesis) History of the Piarist Gymnasium in Levice (18151919). Constantine the Philosopher University in Nitra. Faculty of Education. Department of Pedagogy. Thesis supervisor: PhDr. Katarína Račeková, PhD. Level of professional qualification: magister, „Mgr.“ This thesis deals with the history of Piarist Gymnasium, which was a significant part of the hisotry of Levice and after its establishment spread education within the Slovak republic. The school was established at the beginning of the 19th century and was amongst the first educational institutions. The school had a significant influence on the social and cultural development of the city. The aim of this thesis is to present the school’s organisation and structure from its establishment up to its dissolution. The thesis deals with study plans and syllabus of the gymnasium as well as with its students and professors. Excellent results made the school famous not only in the local area, but also within the Austro-Hungarian Empire. I will also focus on the history of the city Levice from the early Stone Age till the beginning of the 19th century.

Key words: Piairsts, piarist gymnasium, history, school, Levice.

OBSAH

ÚVOD 1 LEVICE- HOSPODÁRSKÉ, SPOLOČENSKÉ A KULTÚRNE POMERY ...

12

1.1 História mesta Levice do konca 19. storočia ........................................................

12

1.2 Hospodárska a spoločenská situácia v Leviciach v 19. storočí ............................

15

1.3 Vývoj kultúry a školstva v Leviciach v 19. storočí ...............................................

16

2 PIARISTICKÉ GYMNÁZIUM V LEVICIACH (1815-1919) ...........................

19

2.1 Založenie gymnázia a materiálne podmienky školy .............................................

19

2.2 Organizácia a riadenie gymnázia ..........................................................................

20

2.3 Cieľ a obsah výchovy a vzdelávania .....................................................................

23

2.3.1 Učebné plány a učebné osnovy ..........................................................................

26

2.3.2 Učebnice a učebné pomôcky ..............................................................................

32

2.4 Profesorský zbor ....................................................................................................

41

2.4.1 Vedecká a pedagogická činnosť .........................................................................

44

2.5 Študenti Piaristického gymnázia ...........................................................................

45

ZÁVER .......................................................................................................................

51

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ...................................................................

53

PRÍLOHY ...................................................................................................................

56

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka č. 1- Zoznam vyučovacích predmetov v gramatických triedach ..................

23

Tabuľka č. 2- Zoznam vyučovacích predmetov v humanitných triedach ....................

24

Tabuľka č. 3- Zoznam vyučovacích predmetov po roku 1851 .....................................

25

Tabuľka č. 4- Učebný plán gymnázia po roku 1851 .....................................................

29

Tabuľka č. 5- Učebnice na vyučovanie náboženstva do roku 1851 ...............................

33

Tabuľka č. 6- Učebnice na vyučovanie latinského jazyka a literatúry do roku 1851 ....

33

Tabuľka č. 7- Učebnice na vyučovanie zemepisu a dejepisu do roku 1851 ...................

34

Tabuľka č. 8- Učebnica na vyučovanie aritmetiky do roku 1851 ..................................

34

Tabuľka č. 9- Učebnice na vyučovanie starožitníctva a mytológie do roku 1851 .........

34

Tabuľka č. 10- Učebnica na vyučovanie prírodopisu do roku 1851 ..............................

34

Tabuľka č. 11- Učebnice na vyučovanie rétoriky po roku 1851 ....................................

35

Tabuľka č. 12- Učebnice na vyučovanie náboženstva po roku 1851 .............................

35

Tabuľka č. 13- Učebnice na vyučovanie latinského jazyka po roku 1851 .....................

35

Tabuľka č. 14- Učebnica na vyučovanie gréckeho jazyka po roku 1851 .......................

36

Tabuľka č. 15- Učebnice na vyučovanie maďarského jazyka po roku 1851 .................. 36 Tabuľka č. 16- Učebnice na vyučovanie nemeckého jazyka po roku 1851 .................... 36 Tabuľka č. 17- Učebnice na vyučovanie prírodopisu (fyziky) po roku 1851 .................. 36 Tabuľka č. 18- Učebnice na vyučovanie zemepisu a dejepisu po roku 1851 .................. 37 Tabuľka č. 19- Učebnice na vyučovanie matematiky po roku 1851 ............................... 37 Tabuľka č. 20- Učebnica na vyučovanie prírodopisu (fyziky) po roku 1851 ................. 37 Tabuľka č. 21- Učebnice na vyučovanie náboženstva po roku 1886 .............................

37

Tabuľka č. 22- Učebnice na vyučovanie latinského jazyka po roku 1886 .....................

38

Tabuľka č. 23- Učebnice na vyučovanie maďarského jazyka po roku 1886 .................. 39 Tabuľka č. 24- Učebnice na vyučovanie nemeckého jazyka po roku 1886 .................... 39 Tabuľka č. 25- Učebnice na vyučovanie gréckeho jazyka po roku 1886 ........................ 39 Tabuľka č. 26- Učebnice na vyučovanie zemepisu a dejepisu po roku 1886 .................. 40 Tabuľka č. 27- Učebnice na vyučovanie matematiky po roku 1886 ............................... 40 Tabuľka č. 28- Učebnice na vyučovanie prírodopisu (fyziky) po roku 1886 .................. 40 Tabuľka č. 29- Zoznam profesorov v školskom roku 1815/16 ........................................ 41 Tabuľka č. 30- Zoznam profesorov, ktorí sa pridali v školskom roku 1816/17 .............. 41

Tabuľka č. 31- Zoznam profesorov v školskom roku 1951/52 ....................................... 42 Tabuľka č. 32- Zoznam profesorov v školskom roku 1905/06 ....................................... 42 Tabuľka č. 33- Národnostné pomery žiakov Piaristického gymnázia ............................. 46 Tabuľka č. 34- Počet žiakov Piaristického gymnázia v rokoch 1815-1864 ..................... 46 Tabuľka č. 35- Stupnica hodnotenia žiakov ...................................................................... 48 Tabuľka č. 36- Výsledky maturitných skúšok z rokoch 1886-1895 ................................. 49 Tabuľka č. 37- Výsledky maturitných skúšok z roku 1906-1910 .................................... 49

ÚVOD

V dejinách vzdelanosti na Slovensku má dôležité a nezastupiteľné miesto cirkevné školstvo. Najmä v 18. storočí cirkevné- piaristické gymnázia boli po zrušení jezuitskej rehole jedinou alternatívou pri výbere katolíckej strednej školy. Posledným medzi pätnástych piaristických gymnázií na Slovensku bolo zriadené Piaristické gymnázium v Leviciach. Cieľom našej diplomovej práce je priblížiť dejiny Piaristického gymnázia v Leviciach (1815-1919) v kontexte s dejinami mesta Levice. Uvedený cieľ sme dosahovali vhodne volenými metódami edukačnej historiografie. Použili sme priamu a nepriamu metódu, progresívnu metódu, komparáciu a metódu logických myšlienkových postupov. Týmito metódami sme skúmali a spracovali historické pramene: obrazové, ako napr. fotky školy z rokoch 1815 a 1886, znak piaristov a pod., písomné, ktoré boli úradné (napr. výročné školské správy, vysvedčenia) a neúradné (kronika). Okrem pôvodných historických prameňov sme používali aj sekundárne pramene. Využívali sme knižnú literatúru a zborníky. Ako základná literatúra nám slúžila kniha G. Tótha: A lévai kegyes tanítórendi gymnasium története 1815-1895, ktorú vydal v roku 1896 v Leviciach. G. Tóth bol riaditeľom Piaristického gymnázia na začiatku 90 rokov 19. storočia. Vzhľadom na to, že pôsobil v tomto poste, je najkompetentnejší na spracovanie údajov školy. V tejto publikácii nájdeme okrem podrobného chronologického spracovania organizovania a činnosti školy aj spracované originály úradných dokumentov, žiadosti, listov a rukopisov, ktoré súviseli s chodom gymnázia. V prvej kapitole sa zaoberáme históriou mesta Levice. V chronologickom slede opisujeme jeho založenie a postupný vývoj. Jedným z najvýznamnejších faktov v dejinách Levíc považujeme vznik hradu, ktorý sa stal centrom mesta a výrazne prospel k jeho rozvoji. Okrem rozvoju pozornosť venujeme aj ničivým udalostiam ako napr. príchod Tatárov na Uhorsko v roku 1241 alebo Turecké spustošenia v rokoch 1526-1685. Tieto udalosti znamenali veľký úpadok v dejinách mesta, ako aj choroby alebo požiare, ktoré veľmi často vypukli. Pokojnejšie obdobie prichádza začiatkom 19.storočia. Pre toto

obdobie je charakteristické intenzívny rozvoj hospodárstva a zvýšenie spoločenského ako aj kultúrneho života mesta. Počet obyvateľov sa zdvojnásobí. Remeslo sa rozkvitá. Vznikajú viničné obce, Levice získava jarmočné právo a rozvíja sa priemysel. K tomuto rozvoju významne prospeli rodiny Eszterházyovcov, Leidenfrostovcov a Schoellerovcov. V druhej kapitole sa zaoberáme príchodom piaristov na Slovensko v 30. rokoch 17. storočia, kedy katolícke školstvo sa začína vzmáhať. Piaristi zakladali svoje výchovnovzdelávacie inštitúcie, kde šírili vzdelanosť a upevňovali katolícku vieru. V Leviciach sa usadili na začiatku 19. storočia a založili gymnázium s kláštorom. Škola od svojho vzniku dosahovala úspechy a pomaly, ale isto sa rozvíjala. Piaristické gymnázium malo významné miesto vo výchove a vzdelávaní mládeže nie len v okolí Tekovskej a Hontianskej župy, ale aj v celej Uhorskej monarchií. Diplomová práca poskytuje jasný obraz o založení a organizovaní Piaristického gymnázia v Leviciach v rokoch 1815-1919. Zameriavame sa na vyjasnenie obsahu a cieľov výchovy a vzdelávania, ako aj na učebné plány a učebné osnovy v skúmanom období. Pozornosť venujeme profesorskému zboru a k ich významným pedagogickým a vedeckým činnostiam, ako aj absolventom školy, ktorí preslávili piaristické gymnázium a stali sa dôležitými osobnosťami. Na zdôvodnenie príčin výberu uvedenej témy nám slúžil citát Jozefa Máteja1: „Bez poznania pedagogickej minulosti, jej výchovných a vzdelávacích ideálov, bez poznania vývinu školstva a pedagogických teórii, nebolo by možné predstavovať si pedagogickú prítomnosť, ktorá má v nej svoje korene.“ Táto myšlienka bola podnetom pre výber témy a k jej dôkladnému rozpracovaniu. V doterajších dejinách nebolo venované dostatok pozornosti Piaristickému gymnáziu v Leviciach a škola so 104 ročnou minulosťou si to zaslúži a preto zámerom diplomovej práce je aj doplniť doterajšie informácie spracovaním archívnych materiálov školy.

1

MÁTEJ, J. a kol.: Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava: 1976. s. 13.

1 LEVICE - HOSPODÁRSKE, SPOLOČENSKÉ A KULTÚRNE POMERY

Levice a ich okolie patria medzi najzaujímavejšie oblasti Slovenska. Nálezy nachádzame z každého historického obdobia, čo potvrdzuje, že mesto je obývané od mladšej doby kamennej až po súčasnosť.2 1.1 História mesta Levice do konca 19. storočia Územie dnešného mesta Levice malo močaristé okolie s rybníkom a lovnou zverou, čo ponúkalo vhodné podmienky pre osídlenie ľuďmi. Prvými obyvateľmi v mladšej dobe kamennej boli roľníci a pastieri. Okolo roku 700 p. n. l. prišli Skýto - Trákovia, ktorí boli zruční majstri vo vyrábaní železných predmetov. V mladšej dobe železnej (500 rokov pred Kristom) prišli Kelti. Kelti boli šikovní obchodníci a remeselníci. Ako prví používali mince ako platidlo. V dobe rímskej, na prelome letopočtov prišli germánske kmene Kvádi a Markomani, ktorých vystriedali v 4. storočí Huni. Začiatkom 6. storočia sa v oblasti dnešných Levíc usídľujú Slovania.3 Z 11. a 12. storočia, kedy územie dnešného Slovenska patrilo do Uhorského kráľovstva, pochádzajú aj najstaršie písomné zmienky o Leviciach. Neprezrádzajú nám vznik alebo založenie mesta, ale dokazujú existenciu mesta. Z roku 1075 pochádza zakladacia listina svätobeňadického opátstva, v ktorom sa Levice spomínajú ako majetok opátstva. Z listiny z roku 1156 sa dozvedáme, že tu ležala zaniknutá dedina Bratka (Baratka) a kostol sv. Martina, ktorý dal postaviť zemepán Euzidin v 12. storočí, pričom pri kostole dal zriadiť aj faru.4 Prvý veľký úpadok v dejinách mesta znamenal príchod Tatárov. Do Uhorska vtrhli v roku 1241 a pri rieke Slaná porazili kráľovské vojsko. Veľmi rýchlo ovládli celú krajinu a zničili všetky vidiecke sídla, mestá a hrady, ktoré neboli opevnené kamennými hradbami. Pravdepodobne aj kostol sv. Martina bol zničený počas tatárskeho pustošenia. V roku 1242 neočakávane odtiahli z okolia Levíc a na územie prichádza pokojnejšie obdobie.5

2

LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: 2010. s. 26. BEHULA, P.- REŠKO, A.: Levice- Léva. Levice: 2001. s. 9-10. 4 HUDZOVIČ, J.: Sto rokov učiteľského vzdelávania v Leviciach. Bratislava: 1972. s. 11. 5 LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: 2010. s. 40. 3

Veľký význam v dejinách mesta mala druhá polovica 13. storočia, pretože predpokladáme, že v tomto období bol postavený Levický hrad. Staviteľom hradu bol pravdepodobne Matúš Čák Trenčiansky. Od neho pochádzajú aj najstaršie písomné správy o hrade z roku 1318.6 Hrad zohrával významnú úlohu v dejinách Levíc. Vznikom hradu, Levice a jeho okolie sa začínajú rozvíjať. Je to významné a veľmi dôležité obdobie v dejinách mesta a preto mu venujeme zvýšenú pozornosť. Po presťahovaní sídla Tekovskej župy do Levíc, mesto sa stalo trhovým a mýtnym miestom. V tomto období už existovali aj školy pri fare. Farár alebo jeho kaplán oboznamovali deti zo základmi kresťanskej viery a tak ich pripravovali na priatie sviatosti. Čítaniu, písaniu a počítaniu ešte nevenovali pozornosť. V priebehu 14. storočia bolo mesto rozdelené na dve časti. Staršia a menšia časť, ktorá bola podriadená hradu sa nazývala Staré Levice (Ó Léva) a formujúcemu sa mestečku sa hovorilo Veľké Levice (Nagy Léva).7 Prvým kastelánom hradu bol Július z Topolčianok, ktorý po smrti Trenčianskeho dal hrad kráľovi Karolovi Róbertovi. On v roku 1321 vymenoval Imricha z Beče za Levického kastelána a župana.8 V roku 1388 kráľ daroval hrad Ladislavovi Čechovi za jeho verné služby. Levický hrad bol 165 rokov v ich vlastníctve a smrťou posledného člena z rodu Čechov celý majetok pripadol kráľovi, Ferdinandovi I. Habsburskému.9 Hrad získal nového majiteľa v roku 1560, keď ho kráľ daroval sedmohradskému vojvodcovi Štefanovi Dobóovi. Š. Dobó sa chcel usadiť so svojou rodinou v Leviciach, ale na hrade nenašiel vhodné miesto a preto nariadil postavenie opevneného kaštieľa v tesnej blízkosti hradu. Stavbu dokončil jeho syn František, pretože Štefana obvinili s vlastizrady a dostal sa do väzenia. Po vyslobodení onedlho zomrel. Kráľ nepotrestal Františka Dobóa za otcovu zradu a hrad mu spolu s hradným panstvom vrátil. Po smrti Františka Dobóa panstvo znovu pripadlo kráľovi.10 Habsburgovci v roku 1604 sa rozhodli darovať majetok barónovi Sigfridovi Koloničovi. Po jeho smrti Levice a hradné panstvo znovu pripadli kráľovskej korune. Ferdinand III. Habsburský v roku 1640 predal hradné panstvo Levice Ladislavovi Čákimu. 6

HUDZOVIČ, J.: Sto rokov učiteľského vzdelávania v Leviciach. Bratislava: 1972. s. 11. LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: 2010. s. 41-43. 8 HUDZOVIČ, J.: Sto rokov učiteľského vzdelávania v Leviciach. Bratislava: 1972. s. 11. 9 LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica. 2010. s. 41. 10 BAKÓ, I.: Léva. In Magyarország városai és vármegyéi. Budapešť. s. 133. 7

Čákiovci tu žili 49 rokov, ale panstvo nevlastnili sami a v roku 1689 sa rozhodli predať svoju časť Pavlovi Esterházimu. Mikuláš Jaklin sa rozhodol odkúpiť majetok od všetkých vlastníkov a stal sa takto pánom celého hradu a hradného panstva. Jeho dedičom sa stal jeho syn Mikuláš Jaklin, ktorý svoj majetok prenechal Pavlovi Esterházimu. Jeho dedičom sa stal jeho syn Jozef Esterházi, ktorý prevzal panstvo v roku 1713. V tomto období vypuklo protihabsburské povstanie a nepriatelia obliehali hrad. Na ochranu hradu nemali dostatok ľudí, preto ho nechali zbúrať.11 Novovek prináša smutné obdobie, čo znamenalo druhý veľký úpadok mesta. Dňa 29. augusta 1526 sa odohrala bitka pri Moháči, kde Turci porazili uhorské vojsko a vtrhli na Slovensko. Obsadili celé naddunajské územie a ich vláda trvala 159 rokov. Prepadávali vidiecke sídla, všetko vypálili a po sebe nechávali spúšť. Dňa 16. augusta 1544 Turci zaútočili na Levice. Hrad odolal, ale mestečko a Staré Levice bolo vypálené. Levičania prežívali veľmi ťažké obdobie, stratili všetko. Majitelia hradu počas vlády Turkov: Štefan Dobó (1560), Sigfrid Kolonič (1604) a Ladislav Čáki (1640) opevnili hrad, investovali vlastné peniaze na zásobovanie vojska a ochraňovali mesto pred nepriateľom.12 Dňa 2. novembra 1663 Turci znovu zaútočili na Levice, kedy hrad podľahol a na necelý rok sa dostal do rúk Turkov. Dňa 12. júna 1664 rakúske cisárske vojsko oslobodilo mesto a 14. júna aj hrad. Turci sa s porážkou nechceli zmieriť a tak v júli opäť útočia na mesto s cieľom získať naspäť mesto. Na obranu Levíc prichádza obrovská cisárska armáda pod vedením generála de Souchesa.13 Dňa 19. júla 1664 došlo k osudovej bitke na území medzi Levicami a Podlužanmi, kde sa cisárskemu vojsku podarilo dobyť Turkov, ktorí sa stiahli do Nových Zámkov. V roku 1678 vtrhli na východné Slovensko kuruci na čele s Imrichom Tökölim. Tököli spolupracoval s Turkami, ktorí obliehali Viedeň. Vojská poľského kráľa a cisárska armáda 12. augusta rozbili tureckú armádu a po dobytí Nových Zámkov 19. augusta 1685 sa skončila ich vláda v naddunajskom priestore.14 Pokoj a mier v krajine netrvali dlho. 18. a 19. storočie bolo plné ničivých udalostí. Dôsledkom protihabsburského povstania bola aj morová epidémia, ktorá v Leviciach vypukla v rokoch 1709-1710. Mesto a jeho okolie bolo znovu spustošené. V 30. rokoch 19. storočia zúrila v Leviciach cholerová epidémia, kde zomrelo 403 osôb. Druhá vlna

11

LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: 2010. s. 52-59. LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: 2010. s. 47-56. 13 HUDZOVIČ, J.: Sto rokov učiteľského vzdelávania v Leviciach. Bratislava: 1972. s. 13. 14 LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: 2010. s. 55-56. 12

cholerovej epidémie zastihla mesto v roku 1866, ale vďaka bezpečnostným opatreniam spôsobila už menej škôd.15 V Leviciach pomerne často vznikali požiare. Domy boli pokryté väčšinou slamou alebo drevenými šindľami a pri požiari sa plamene veľmi rýchlo rozšírili. Plamene mesto zničili v roku 1434, v roku 1696, v roku 1772, kedy zhorelo 245 domov a v roku 1808, kedy zhorelo 303 domov.16 Dňa 27. októbra 1822 znovu vypukol požiar v Leviciach. Vtedy zhorelo 158 domov a národná škola. Dňa 26. marca 1854 mesto ohrozila víchrica a zemetrasenie, čo zrútilo múr kláštora. Prírodnými katastrofami a chorobou postihnuté Levice sa spamätávali len veľmi pomaly, ale isto. Nová etapa mesta prichádza, keď M. Esterházi získal naspäť svoje majetky. Z Levíc sa stalo centrum panstva, odkiaľ boli riadené obce viacerých panstiev. Zvyšoval sa aj hospodársky význam mesta. Obyvatelia sa zamestnávali obchodom, vinohradníctvom, remeslom, chovom dobytka, pracovali v správe panstva alebo pestovali plodiny, ktoré predávali v meste. V roku 1715 žilo v Leviciach 43 remeselníkov, ktorí pracovali ako kováči, delostrelci, výrobcovia zbraní, čižmári, holiči, krajčíri a obuvníci. V roku 1733 mesto získalo jarmočné právo, kde bolo povolené organizovať štyrikrát ročne jarmok. Počet obyvateľov v Leviciach

neustále rástol. V roku 1754 evidovali 2937

obyvateľov.17 1.2 Hospodárska a spoločenská situácia v Leviciach v 19. storočí V 19. storočí sa začína intenzívny hospodársky, spoločenský a kultúrny vývoj mesta. V Leviciach na začiatku 19. storočia evidovali 3370 osôb a v polovici storočia sa tento počet takmer zdvojnásobil. Zdrojom veľkého nárastu obyvateľstva okrem iného bola M. Esterháziho osídľovacia snaha, ale ľudí priťahoval aj diaľkový obchod s obilím a dobytkom, remeselné výrobky, vinohradníctvo a zvýšená poľnohospodárska produkcia. Remeselníci na začiatku storočia boli ešte združení v cechoch a od roku 1827 boli rozdelení do 5 kategórií. Do prvej kategórie patrili majstri s dvomi tovarišmi, ktorí pracovali po celý rok. Do druhej kategórie patrili majstri s jedným tovarišom. Do tretej kategórie majstri, ktorí pracovali sami. Do štvrtej kategórie patrili starí majstri,

15

LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: 2010. s. 59-74. BEHULA, P.- REŠKO, A.: Levice- Léva. Levice: 2001. s. 12. 17 LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: 2010. s. 59-85. 16

s obmedzenou pracovnou dobou a do piatej kategórie starí majstri, ktorí už nepracovali. Na čele cechu stál cechmajster. V cechoch vychovávali budúcich remeselníkov.18 V 19. storočí v meste pracovalo vyše 430 remeselníkov. Najpočetnejším remeslom v tomto období bolo obuvníctvo, čižmárstvo, pánske krajčírstvo a stolárstvo. Nachádzalo sa tu aj veľa zeleninárov a záhradníkov. Koncom 19. storočia boli cechy zrušené, pretože výrazne bránili v rozvoji priemyslu. Na ich činnosť nadviazali remeselnícke spolky.19 V roku 1848 vznikajú viničné obce. Na čele viničnej obce stál viničný richtár. Jeho úlohou bolo kontrolovať školy vo vinici, pokladníkov obce a viničných hájnikov. Vinice sa stali významným spoločenským miestom Levičanov. V 80. rokoch sa začala šíriť choroba, ktorá napádala viniče. Obnovu vinohradov zabezpečila rodina Leidenfrostovcov. Priniesli z USA nové, odolnejšie odrody. Ekonomickú stabilitu v Leviciach zabezpečilo jarmočné právo. Zisky z trhov s dobytkom predstavovali hlavný príjem mesta. Na jarmokoch predávali najmä dobytok, obilniny, tovar každodennej potreby a odevy. Výrobky, ktoré sa v regióne nevyrábali, ako napr. kvalitnejšie látky a koreniny, zabezpečovali grécki kupci. V Leviciach sa do roka organizovalo až 6 výkladných a 12 dobytčích jarmokov. Významnou hospodárskou činnosťou sa stal chov husí. Dvakrát do týždňa sa konali trhy, kde sa predávali pečené husacie štvrťky a pečienky. Do konca 19. storočia tradičné husacie trhy patrili medzi najvýznamnejšie udalosti mesta. Jozef Tuka, približne v strede 19. storočia, založil prvý priemyselný podnik v Leviciach. Spracovával tuk na výrobu mydla a sviečok. Rodina Schoellerovcov rozvinula potravinársku výrobu. Pestovali kvalitné obilniny, najmä cukrovú repu. V roku 1865 postavili liehovar. Ján Várady a Tivadar Botka v roku 1865 založili prvú sporiteľňu v meste pod názvom Levická sporiteľňa. V roku 1872 bola založená druhá banka pod názvom Levická sporiteľňa a úverový ústav a v roku 1882 vznikla Tekovská ľudová banka.20 1.3 Vývoj kultúry a školstva v Leviciach v 19. storočí V 19. storočí sa výrazne rozvíja kultúrny život Levíc. Vznikajú rôzne spolky, krúžky a inštitúcie, ktoré zabezpečovali kultúrny život v meste, ako napr.:21 Kasíno - vzniklo v roku 1838. Zakladateľom bol Ignác Rainprecht. Bol to prvý pánsky spolok v Leviciach a mal 56 členov. Pri biliarde a kartách sa stretávali páni z vyššej vrstvy. Kasíno usporiadalo aj prednášky a besedy na rôzne témy. 18

LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: 2010. s. 72-148. BEHULA, P.- REŠKO, A.: Levice. Minulosť a súčasnosť mesta. Bratislava: 1989. s. 14. 20 LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: 2010. s. 140-162. 21 LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: 2010. s. 214-216. 19

V revolučných rokoch bola činnosť Kasína zastavená, ale zásluhou Lukáša Máčaja v roku 1859 bolo znovu otvorené. Knižnica - prvú verejnú knižnicu v Leviciach založil Jozef Balhauser. Organizovali sa tu predčítavacie večierky, na ktorých sa zúčastňovali hlavne dámy. Knižnica mala v 80. rokoch okolo 1400 zväzkov. Čitateľský spolok - vznikol v roku 1846. O jeho vznik sa zaslúžil Ladislav Korizmič. Členkami mohli byť aj ženy a spolok organizoval hlavne plesy. Divadelný spolok – založila ho levická mládež v roku 1861. Nacvičovali kratšie scénky, s ktorými vystupovali na rôznych kultúrnych podujatiach mesta. Hospodársky spolok Tekovskej župy - bol založený v roku 1860. Predsedom spolku bol gróf Ladislav Huňadi a riaditeľom Ján Várady. Podporovali rozvoj živočíšnej výroby, každoročne organizovali hospodárske výstavy, usporiadali prednášky pre mladých roľníkov a od roku 1881 vydávali mesačník pod názvom Egyesületi Értesítő (Spolkový vestník). Levický ženský spolok - bol založený v roku 1870. Hlavnou úlohou spolku bola pomoc a sociálna starostlivosť. Organizovali dobročinné večierky a zisk bol určený pre sirotinec, ktorý spravovali. Remeselnícky čítací krúžok - vznikol v roku 1889 a založili ho levickí remeselníci. Krúžok zabezpečoval vzdelávanie mladých remeselníkov, usporiadaval večierky, tanečné zábavy a divadelné predstavenia. Katolícky krúžok - vnikol v roku 1894 a zakladateľom bol Viktor Borčáni. Pri založení mal 127 členov a vlastnili spolkovú budovu. Kaviareň - prvá kaviareň v Leviciach vznikla 1. augusta 1891. Majiteľom bol Bernát Láng. Kino - v roku 1912 organizovali v Leviciach prvé kinematografické predstavenie. Jozef Fertikó získal kinolicenciu a 18. augusta 1912 otvoril prvé kino pod názvom Apollo. V 19. storočí rozkvitá aj školstvo. Dovtedy v Leviciach existovali len dve výchovnovzdelávacie inštitúcie. Prvá bola jednotriedna farská škola. Presný dátum založenia školy nepoznáme, vieme že v 14. storočí už existovala. Okolo roku 1690 bola založená rímskokatolícka chlapčenská škola. Bola to mestská škola a ako učiteľ tu pôsobil Štefan Nagy.22 22

HUDZOVIČ, J.: Sto rokov učiteľského vzdelávania v Leviciach. Bratislava: 1972. s. 19.

S rozvojom hospodárstva, techniky a spoločenského života narastal aj dopyt po vzdelaných ľuďoch v Leviciach a to vyvolalo potrebu založenia škôl, ako napr.:23 Učiteľského ústavu (1815) - prvým riaditeľom bol Ladislav Mikovič. Vznikol ako trojročná prípravka a v školskom roku 1882/83 sa rozšíril na 4-ročný. Ústavu milosrdných sestier (1880) - zabezpečoval základné vzdelávanie dievčatám od predškolského veku až po dospelosť. Remeselníckej učňovskej školy (1885 )- prvým riaditeľom bol František Richter. Škola mala jednu prípravnú triedu (kde sa zaoberali predovšetkým opakovaním čítania, písania a počítania) a prvý ročník s dvoma triedami. Vyučovalo sa dvakrát do týždňa. Otvorená bola aj obchodná učňovská škola v budove rímskokatolíckej ľudovej školy. V roku 1815 bolo založené aj piaristické gymnázium, ktoré zohrávalo významnú úlohu v dejinách mesta a vychovalo veľa študentov, ktorí sa stali pýchou mesta. V druhej kapitole podrobnejšiu pozornosť venujeme tejto škole, jej založeniu a organizácii.

23

LUKÁČKA, J. a kol.: Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: 2010. s. 198-200.

2 PIARISTICKÉ GYMNÁZIUM V LEVICIACH (1815-1919)

Zakladateľom piaristického rádu bol Sv. Jozef Kalazanský . Cieľom rádu bolo okrem vychovávateľskej a pedagogickej činnosti aj upevňovanie katolíckej viery. Prvý piaristický dom vznikol v strednej Európe v Mikulove a v roku 1631 tu vznikla prvá piaristická rehoľa. Prvý piaristický kláštor vznikol v roku 1666 v Prievidzi. Ďalšie piaristické domy vznikli v Brezne (1673),vo Svätom Jure (1685), v Nitre (1701), v Krupine (1720), v Ružomberku (1729) a i. Poslednou v rade 11 piaristických škôl na území Slovenska bola piaristická škola v Leviciach.25 2.1 Založenie gymnázia a materiálne podmienky školy Myšlienky na založenie piaristického gymnázia sa objavujú už začiatkom 18. storočia, ale podmienky neboli vhodné na to, aby sa plány stali realitou. Okolo roku 1750 sa opäť objavujú plány na založenie piaristického gymnázia a odchodom františkánskeho rádu z Levíc a vďaka šľachetnému daru Mikuláša Jaklina

sa tieto plány podarilo

realizovať. Levičania napísali list panovníkovi, v ktorom žiadajú o postavenie budovy gymnázia. Na ich žiadosť prichádza odpoveď 2. júna 1807. V listine miestodržiteľ oznamuje predstaviteľom piaristického rádu, že piaristi z Kőszegu sa môžu usadiť v Leviciach a vyzýva predstaviteľov Tekovskej župy, aby pre nich zabezpečili všetky podmienky. S vybavovaním podmienok poverili Jána Sentivániho. Levičania napísali list aj Mikulášovi Esterházimu, v ktorom ho žiadajú o podporu a pomoc. Od M. Esterháziho odpoveď prišla v liste zo 6. februára 1808, v ktorom oznamuje, že podporuje plány založenia gymnázia a postará sa o platy učiteľov.27 K šľachetnému činu sa pripojili aj ďalší podporovatelia plánu, ako napr. Ignácz Almássy, gróf František Koháry, mesto Kremnica, Štefan Marcibányi, Jozef Wylt (biskup mesta Győr), Ján Havrancsek (levický sudca), František Dombay (levický právnik) a ďalší. Narodil sa v roku 1557. Po skončený svojich štúdii bol vymenovaný za kňaza. V roku 1597 otvoril svoju prvú, bezplatnú ľudovú školu v Ríme. Kalazanský a jeho prívrženci vybudovali osobitnú kongregáciu, ktorú schválil v roku 1617 Pavol V. a o štyri rokov neskôr Gregor XV. vymenoval za rehoľu. (KVASNIČKOVÁ, J.: Rehole včera a dnes vo svete i u nás. Bratislava: 1995. s. 80-81.) 25 KOMOROVÁ, K.: Levické piaristické gymnázium, posesori knižnice a tlače 16. storočia. In Kniha 2006. Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin: 2006. s. 197. M. Jaklin v roku 1675 daroval františkánom dom a záhradu. Tento dom spolu s kostol, ktorý bol postavený v roku 1720 sa stali budovou gymnázia. (BOROVSKY S. a kol.: Magyarország vármegyéi és városai. Budapest. s. 171.) 27 BOROVSKY S. a kol.: Magyarország vármegyéi és városai. Budapest. s. 171-172.

Levičania sa už pripravovali na slávnostné odovzdanie budovy gymnázia, keď 5. septembra 1808 prišlo nečakané rozhodnutie. Napoleonské vojny plány zdržiavali, pretože rozhodnutie obsahovalo nariadenie, aby z budovy spravili vojenskú nemocnicu. Nariadenie splnili a budovu v roku 1808 využívali ako nemocnicu a určitú dobu tu boli aj francúzski zajatci. V roku 1809 slúžila ako vojenský sklad a od roku 1812 až do otvorenia gymnázia ako obytná budova. Dňa 11. septembra 1815 prichádza piarista J. Bolla do Levíc. Rokovanie o gymnáziu sa konalo 14. septembra 1815, kedy odsúhlasili otvorenie školy. Levičania ešte v ten deň sľúbili, že za 4 roky postavia novú budovu pre školu. Levické nižšie gymnázium bolo slávnostne otvorené 15. novembra 1815, kde sa zapísalo 135 žiakov. Riaditeľom sa stal Dr. František Ugróczy.28 2.2 Organizácia a riadenie gymnázia Organizovanie vyučovania ako aj riadenie celého gymnázia sa realizovalo na základe druhej školskej reformy Márie Terézie, podľa Ratio Edukationis II., ktorá bola vydaná v roku 1806. Piaristické gymnázium malo v prvom roku 4 gramatické triedy. V druhom školskom roku sa už rozšírilo o 2 humanitné triedy, kde sa do šiestich tried zapísalo dokopy 218 žiakov, z toho 22 do piatej a 25 do šiestej triedy.29 Dôsledkom francúzskej revolúcie bol školský rok 1847/48 skrátený. Vyučovanie sa skončilo začiatkom júna a žiaci boli hodnotení slovnou formou. Dňa 5. a 6. októbra 1848 budovu gymnázia obsadilo 480 vojakov. Zdržali sa tu 10 dní a preto školský rok 1848/49 mohli otvoriť až 1. novembra, kedy sa zapísalo z 200 žiakov iba 135. Vyučovanie skončili už v apríli, pretože z budovy gymnázia spravili nemocnicu, kde boli liečení maďarskí a neskôr rakúski vojaci. Zranených len 27. septembra prepravili do Nitry a preto školský rok 1849/50 mohli otvoriť len 1. novembra, kedy sa zapísalo iba 80 žiakov. Vyučovanie skončili znovu predčasne, 30. júla.30 Gymnázium sa v školskom roku 1850/51 neotvára. Dôvodom bola BonitzovaExnerova reforma gymnázií, ktorá bola v Uhorsku doplnené tzv. Thunovou reformou. Minister Thun vydal rozhodnutie o zvýšení pedagógov na nižších gymnáziách. Kvôli

28

TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: 1896. s. 20-54. TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: 1896. s. 72. 30 TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: 1896. s. 122-125 29

obmedzeným

finančným

prostriedkom

nevedelo

levické

gymnázium

zabezpečiť

potrebných pedagógov a muselo prerušiť svoju prevádzku.31 Rozhodnutie bolo zverejnené v novinách Magyar Hírlap r. 1850, č. 251. V roku 1851 sa konal v Leviciach výcvik mladých vojakov dôsledkom čoho boli kláštor a gymnázium obsadené a slúžili na ubytovanie vojakov. Nestrávili tu veľa času, ale v kláštore a v budove gymnázia narobili veľa škody. Piaristi, miestna inteligencia a obyvatelia Levíc jednoznačne odsúhlasili obnovenie činnosti gymnázia. Ich žiadosť bola úspešná a 5. februára 1851 sa konalo zasadnutie . Na zasadnutí členovia rokovali o podmienkach obnovy činnosti gymnázia, o jeho finančnom a materiálnom zabezpečení, o oprave kláštora a budovy školy a o zabezpečení učiteľského zboru. Rokovanie trvalo dva dni a žiadosť spolu s podmienkami o opätovnom zriadení gymnázia boli zahrnuté do zmluvy. Obyvatelia mesta žiadali Tomássyho, aby využitím svojich známostí urýchlil vybavovanie. Odcestoval do Viedne, aby získal povolenie na obnovu gymnázia. Zástupcovia mesta sa s potrebnými povoleniami a so žiadosťou obrátili na grófa Attemsa . Gróf Attems ihneď napísal predstaviteľom piaristického rádu, aby zabezpečili pre gymnázium 6 učiteľov. S vyučovaním sa malo začať 15. októbra, ale kvôli úpravám sa začiatok školského roka posunul na 27. októbra 1851. Riaditeľom sa stal Ágoston Hoffmann. Na štúdium sa prihlásilo 57 študentov do štyroch tried a vyučovanie začalo prebiehať v plnom prúde. V roku 1853 sa riaditeľom stal Antal Hutter. Dňa 29. marca 1856 rakúske ministerstvo vydalo rozhodnutie, v ktorom nariadilo, aby sa všetky predmety vyučovali v nemeckom jazyku. Nariadenie malo nadobudnúť platnosť od školského roku 1859/60, ale v roku 1859 rozhodnutie zmenili a vyučovacím jazykom sa stala maďarčina. Dňa 29. mája 1857 gymnázium prijalo rozhodnutie, v ktorom ministerstvo limitovalo počet žiakov v triede. Na základe tohto rozhodnutia, do jednej triedy mohli prijať maximálne 50 žiakov. Dňa 12. februára 1862 rakúske ministerstvo vydalo nariadenie, v ktorom levické gymnázium zaradilo medzi slovenské gymnáziá. Mesto a profesori sa proti tomuto nariadeniu odvolali a 29. septembra 1862 levické gymnázium opäť zaradili medzi maďarské gymnáziá.34

31

Pamätnica 1815-1990 Gymnázium v Leviciach. s. 7 Riaditeľom zasadnutia bol Jozef Kozacsek a členovia: Ladislav Gyürky- biskup (zastupoval Flórianta Reska, ktorý kvôli chorobe nemohol byť prítomný), Jozef Tamássy- zástupca veliteľa polície, Antal Augustíni- predstavený rehole, Ágoston Hoffman- zástupca veliteľa piaristického rádu, Daniel Benkőkráľovský inšpektor, Michael Gaál- právnik, Mihály Farkas- sudca, György Bellony, Tivadar Botska a pod. Nenašla som krstné meno grófa Attemsa, literatúra ho uvádza bez iniciatíva krstného mena. 34 TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: 1896. s. 127-149.

Nápad o rozšírenie gymnázia na vyššie osemročné gymnázium sa prvýkrát objavil v roku 1861 na mestskom zasadnutí, ale kroky na realizáciu tohto nápadu boli podniknuté až v roku 1881. Lukács Mácsay, starosta mesta, podal žiadosť o pretransformovanie gymnázia. Predstavitelia mesta zvolili výbor , ktorý pracoval na realizácii požiadavky. Dňa 20. augusta 1881 ministerstvo školstva vydalo povolenie na založenie 5. triedy a o rok neskôr aj na založenie 6. triedy. Kvôli nedostatku priestorov mesto presťahovalo 5. a 6. triedu na ulicu Szentiványiho do domu Levatiovcov. Povolenie na otvorenie 7. a 8. triedy záviselo od postavenia novej budovy školy čo malo zabezpečiť mesto.37 Novú budovu slávnostne otvorili 5. septembra 1886. Postavenie novej budovy znamenalo aj zmeny v riadení. Novým riaditeľom sa stal Július Szabady a vo svojom slávnostnom príhovore sa poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili na vzniku vyššieho osemročného gymnázia. Nová budova bola veľmi pekná a vhodne vybavená. Nachádzala sa na pozemku levického hradu, ktorú majiteľ panstva daroval mestu. Na prízemí sa nachádzalo 6 tried, byt školníka a vchod do pivnice kde bola kuchyňa, studňa a tu skladovali aj palivo na kúrenie. Na prvom poschodí boli 2 triedy, rysovňa, knižnica, prírodopisný

a fyzikálny

kabinet,

prednášková

miestnosť,

chemické

a pokusné

laboratórium a riaditeľňa. Všetky miestnosti boli priestranné, svetlé a boli vykurované kachľami. Ku škole patril aj 700 m² dvor a malá záhrada. Prvý školský rok v nových priestoroch prebehol v poriadku. V máji 1887 sa konali prvé maturitné skúšky. 23.- 27. mája sa realizovali písomné skúšky, kde sa prihlásilo 17 študentov. Na ústnu skúšku, ktorá sa konala 27.- 28. júna bolo pripustených 11 študentov, ktorí aj zmaturovali.38 Nedostatkom budovy bolo, že nemala telocvičňu a tak žiaci mohli cvičiť jedine na dvore. Rodina Schoellerovcov darovala pozemok, ktorý sa nachádzal vedľa gymnázia, kde plánovali postaviť telocvičňu, ale vypuknutím 1. svetovej vojny sa tieto plány nerealizovali. V budove gymnázia počas prvej svetovej vojny nevznikli veľké škody a určitú dobu slúžila aj ako vojenská nemocnica, ale politická situácia sa úplne zmenila. Podľa nariadení versailleskej mierovej konferencie Levice patrili k Československu. Neistá politická situácia mala negatívny vplyv na gymnázium. Posledný školský rok 1918/19 bol

Členovia výboru boli: Lukács Mácsay, Štefan Kosztolányi, Ede Bolemán, Ladislav Lakner, Július Szabady, Štefan Holló, Ferenc Nyitrai, Adam Pozsonyi, gróf Vilmos Migázzy, Ladislav Kazy, barón Árpád Mednyánszky a predsedom výboru bol Titusz Rudnyánszky. Po zabezpečení financie, plány zhotovil Karol Benkó, budapeštiansky staviteľ. Začiatkom júna 1885 položili základný kameň školy a stavba sa začala. 7. ročník dočasne bol zriadený v starom budove pri gymnázií. Vyučovanie sa začalo v školskom roku 1885/86. 37 TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: 1896. s. 158-173 38 TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: 1896. s. 158-173

veľmi nepokojný a preto gymnázium v marci 1919 zatvorili. Záverečné skúšky sa konali 2. mája a maturitné vysvedčenie študenti dostali 3. mája. Piaristické gymnázium s viac ako storočnou minulosťou navždy zatvorilo svoje brány. Študenti odišli študovať do susedných miest a budova školy sa dostala do správy ČSR a bola pretransformovaná na štátne reformné reálne gymnázium s vyučovacím jazykom československým.39 2.3 Cieľ a obsah výchovy a vzdelávania Od založenia školy až do začiatku 50. rokov 19. storočia bolo piaristické gymnázium riadené podľa školského zákona RE z roku 1806. Ratio Educationis II. delí štúdium na gymnáziu na tri stupne, ktoré na seba nadväzujú:40 prvý stupeň je gramatický (trvá 4 roky) druhý stupeň je humanitný (trvá 2 roky) tretí stupeň je filozofický (trvá 2 roky) RE z roku 1806 presne stanovil aj predmety, ktoré sa majú vyučovať na jednotlivých stupňoch. Piaristické gymnázium v Leviciach disponovalo v školskom roku 1815/1816 so štyrmi gramatickými triedami a v rokoch 1816-1850 s dvomi humanitnými triedami. Štúdium v jednotlivých triedach tvorili predmety, ktoré sú spracované v tabuľkách.41 Tabuľka č. 1- Zoznam vyučovacích predmetov v gramatických triedach V 1. ROKU

V 2. ROKU

V 3. ROKU

V 4. ROKU

Náboženstvo

Náboženstvo

Náboženstvo

Náboženstvo

Latinský jazyk

Latinský jazyk

Latinský jazyk

Latinský jazyk

Aritmetika

Aritmetika

Aritmetika

Aritmetika

Čítanie a písanie

Písanie

Písanie

Analýza textov

Zemepis

Zemepis

Zemepis

Dejepis

Dejepis Syntax Prozódia

39

Pamätnica 1815-1990 Gymnázium v Leviciach. s. 9-11. Ratio Edukationis 1777-1806. Bratislava: 1988. s. 287-306. 41 Ratio Edukationis 1777-1806. Bratislava: 1988. s. 287-306. 40

a syntéza

Tabuľka č. 2- Zoznam vyučovacích predmetov v humanitných triedach V 1. ROKU

V 2. ROKU

Náboženstvo

Náboženstvo a mravná výchova

Pravopis, krasopis a rýchlopis

Pravopis, krasopis a rýchlopis

Aritmetika

Aritmetika

Logika

Poetika

Latinská čítanka na tvorbu rečníckeho štýlu

Latinská

čítanka

na

zdokonaľovanie

básnického štýlu Štylistické cvičenia

Cvičenie rečníckeho a básnického štýlu

Grécke starožitníctvo doplnené gréckou Rímske starožitníctvo doplnené rímskou mytológiou

mytológiou

Prírodopis

Prírodopis

Dejepis

Dejepis

Zemepis

Zemepis

Základy prozódie Ako sme už spomenuli, zmeny nastali na začiatku 50. rokov 19. storočia po Bonitzovej - Exnerovej reforme gymnázií. Nový systém bol zahrnutý v knihe, ktorá bola vydaná pod názvom Entwurf der Organisation der Gymnasien und Realschulen in Oesterreich a priniesol mnoho zmien vo výchove a vzdelávaní študentov na gymnáziách. Podľa Entwurfu, cieľom gymnázií je všeobecné vzdelávanie mládeže so zameraním na jazyky a využitím vhodnej literatúry, ktorá pripravuje mládež na ďalšie štúdium na univerzitách. Gymnáziá delí na verejné a súkromné. Verejné gymnáziá môžu byť štátne a cirkevné.42 Piaristické gymnázium po Bonitzovej - Exnerovej reforme gymnázií disponovalo: v rokoch 1851-1880 so štyrmi triedami v rokoch 1881-1885 so šiestimi triedami v rokoch 1886/1919 s ôsmimi triedami V jednotlivých triedach vyučovali predmety, ktoré sú spracované v tabuľke.

42

Stručný výťah z návrhu o organizácii gymnázií a učenia v reálnych školách Rakúskej monarchií. In Entwurf der Organisation der Gymnasien und Realschulen in Oesterreich. Budín: 1851. s. 4-8.

Tabuľka č. 3- Zoznam vyučovacích predmetov po roku 1851 Náboženstvo Jazyky

Povinné predmety a prednášajú sa v každej triede Latinský Materinský Grécky

Začína sa vyučovať od III. ročníka

Nemecký

Nepovinný predmet

Živá reč

Patrí medzi nepovinné predmety. Je to reč, ktorá sa vedľa materinského jazyka najčastejšie využíva na tom území, kde sa gymnázium nachádza

Iné jazyky

Napr. francúzština, angličtina a pod. Sú nepovinné predmety a na gymnáziá sa majú zaviesť podľa možnosti a potreby

Zemepis

Ponímajú sa ako jeden, povinný predmet a vyučuje sa

a dejepis

v každej triede

Matematika

Vyučuje sa aj na nižšom ako aj na vyššom stupni. Početníctvo (aritmetika) a zememeračstvo (geometria) sa vyučuje síce v rozdielnych hodinách, ale v postupnom spojení.

Prírodopis

Prírodopis sa vyučuje na nižšom stupni gymnázia v prvých

Prírodozpyt

troch triedach a prírodozpyt v štvrtej triede. Na vyššom stupni gymnázia sa prírodopis vyučuje v prvej triede a v ostatných prírodozpyt v úplnej obšírnosti.

Filozofická

Povinný predmet a prednáša sa jedine v štvrtej triede na

propedeutika

vyššom stupni gymnázia a čiastočne obsahuje skúšobnú duševedu (empirickú psychológiu) a tvárne mysliteľstvo (formálnu logiku).

Krasopis

Každý žiak je povinný určitý čas ho cvičiť.

Kresliteľstvo

Nie sú povinné predmety a na gymnáziá sa majú zaviesť

Spev

podľa potreby a možnosti.

Telocvik Triedne knihy sa nám nezachovali, preto len predpokladáme, že Piaristické gymnázium v Leviciach dodržiavalo pokyny, ktoré zahŕňajú RE z roku 1806 a Entvurf z roku 1851. Na základe týchto dokumentov sme spracovali nasledujúce podkapitoly.

2.3.1 Učebné plány a učebné osnovy Školský zákon Márie Terézie sformuloval presné učebné osnovy pre jednotlivé gramatické a humanitné triedy:43 1. Štúdium v gramatických triedach v prvom roku tvorili predmety ako náboženstvo, latinský jazyk, aritmetika, čítanie a písanie. Hodiny náboženstva boli zamerané najmä na učenie kresťanského vierovyznania, ale zaoberali sa aj čítaním biblických dejín Starého a Nového zákona. Vyučovanie latinského jazyka zahŕňalo vysvetlenie základov latinčiny v takej podrobnosti, aby žiaci vedeli rozlišovať osem hlavných častí reči a učili sa zostavovať aj jednoduché a krátke vety. Aritmetika sa preberala riadne, podľa výkonov na príkladoch napísaných na tabuli. Plynulé čítanie, ako aj úhľadné a správne písanie bolo veľmi dôležité, čomu aj venovali zvýšenú pozornosť. Žiaci cvičili čítanie z kníh a z rukopisných textov v latinčine, v maďarčine a v iných jazykoch, ktoré boli v danej krajine materinské. 2. Štúdium v gramatických triedach v druhom roku tvorili predmety ako náboženstvo, latinský jazyk, aritmetika, písanie a pribudol nový predmet- zemepis. Na hodinách náboženstva okrem učenia sa kresťanského vierovyznania vyučovali aj biblické dejiny, ktorých obsah tvoril Starý a Nový zákon. Vyučovanie latinského jazyka bolo zamerané na to, aby si žiaci osvojili pravidlá latinského jazyka, cvičili písanie a čítanie po latinsky, a aby si vštepili do pamäte čo najviac zásob latinských slov. Aritmetika bola zameraná na precvičenie výkonov celých čísel, ktoré žiaci preberali v predchádzajúcich triedach a na osvojenie zlomkov, ich pravidiel a definícií. Pravopis a krasopis žiaci cvičili doma prepisovaním textov ako domácu úlohu. Tieto domáce úlohy odovzdávali každý týždeň učiteľovi na kontrolu. V druhej triede pribudla hodina zemepisu. Vyučovanie začali Uhorskom a potom prechádzali na poznávanie k nemu pripojených provincií. 3. Štúdium v gramatických triedach v treťom roku tvorili predmety ako náboženstvo, latinský jazyk, aritmetika, písanie, zemepis a pribudol nový predmet- dejepis. Na hodinách náboženstva sa pozornosť venovala rozšíreniu poznatkov kresťanského učenia, uvádzajú sa príklady zo svätých kníh a memorujú sa pravidlá kresťanskej etiky. 43

Ratio Edukationis 1777-1806. Bratislava: 1988. s. 292-306.

Latinčina zahŕňala rozvoj slovnej zásoby formou memorovania slovíčok. Lepšia pozornosť sa venovala osvojeniu stavby latinčiny, čítaniu a cvičeniu správneho a plynulého rozprávania. Na hodinách aritmetiky žiaci preberali úmery, zlaté pravidlá aritmetiky, ktoré využívali v každodennom živote a na vypracovanie príkladov napodobňovali vzory, ktoré boli uvedené v učebniciach. Písanie, pravopis a pozornosť žiaci cvičili prepisovaním textov, ako napr. kratšie Cicerónove listy, Cato starší, Scipiov sen, významnejšie časti z Cornelia Nepota, texty z Flora a Justina a pod. Na hodinách zemepisu sa pozornosť venovala najmä Sedmohradským, Galícijským, Lodomérskym a Bukovinským provinciám, ako aj provinciám poddaným tureckej Porte, ktoré tvorili: Bosna, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko a Moldavsko. V tretej triede pribudla hodina dejepisu. Obsah vyučovania tvorili dejiny Uhorska so zameraním na vybrané udalosti po príchode Maďarov do krajiny až po rok 1526, kedy sa odohrala bitka pri Moháči. 4. Štúdium v gramatických triedach vo štvrtom roku tvorili predmety ako náboženstvo, latinský jazyk, aritmetika, analýza a syntéza textov, zemepis, dejepis a pribudli predmety ako syntax a prozódia. Na hodinách náboženstva bolo učenie kresťanskej viery z kníh Starého a Nového zákona doplnené mravnou výchovou a výchovou žiakov k svedomitosti. Hodiny latinského jazyka zahŕňali vysvetľovanie gramatických pravidiel, základov latinčiny a cvičenie príkladov uvádzajúce ozdobnú syntax. Žiaci pracovali s dielami, ako napr.: rozprávania Cicera, Sallustia, Iulia Caesara a Curtia, listy Ciceróna, Plínia a Senecu, komické dialógy Plauta a Terentia, ukážky Ovidia na porovnávanie prozaickej a poetickej reči. Na hodine aritmetiky žiaci preberali druhy výkonov na riešenie aritmetického problému. Pozornosť sa venovala aj analýze a syntéze textov podľa syntaktických pravidiel. Na týchto hodinách žiaci napodobňovali významných autorov, porovnávali krátke súvetia a správy, cvičili skladanie veršov, analyzovali krátke súvetia, správy, rozprávania, listy a dialógy z tematiky každodenného spôsobu života v latinčine a v materinskom jazyku.

Na hodinách zemepisu preberali provincie, ktoré rakúska cisárska rodina vlastnila dedičným právom mimo Uhorska, v Nemecku a v Taliansku. Zaoberali sa politickou, spoločenskou a hospodárskou situáciou Ruska, pruského Poľska, Sliezska, Saska, Bavorska, Svätej rímskej ríše a Švajčiarska. Žiaci sa učili orientovať na zemskom glóbuse, preberali matematický zemepis, pozoruhodné veci všeobecne sa týkajúce Zeme a stručné dejiny zemepisu. Obsah dejepisu tvorili dejiny Uhorska, epocha začínajúca sa od cisára Ferdinanda I., poradie rakúskych kráľov a súčasná vláda. Vo štvrtej triede pribudli predmety syntax a prozódia. Na hodinách syntaxe preberali hlavné

vlastnosti jazyka, ako čistota, elegancia, bohatosť a jej

zodpovedajúce formy. Na hodinách prozódie sa zaoberali pravidelnou mierou slabík, ako získavať správnu a prirodzenú výslovnosť. 5. Štúdium v humanitných triedach v prvom roku tvorili predmety ako náboženstvo, latinský jazyk, aritmetika, pravopis, krasopis a rýchlopis, zemepis, dejepis, prírodopis, logika, štylistické cvičenia a grécke starožitníctvo doplnené gréckou mytológiou. Na hodinách náboženstva z nových hľadísk preberali a ďalej rozširovali kresťanské učenie. Na hodinách latinského jazyka sa zaoberali zdokonaľovaním rečníckeho štýlu. Obsah aritmetiky tvorilo opakovanie učiva z gramatických tried a objasňovanie nových príkladov z oblasti hospodárstva. Veľmi dôležitý bol naďalej pravopis, čo žiaci precvičovali prepisovaním textov a krasopis. V humanistických triedach zvýšenú pozornosť venovali aj rýchlopisu. Zemepis bol zameraný na opakovanie, na všeobecné poznávanie vedy, na oboznámenie sa s krajinami Európy a Ázie a na matematickú štruktúru zemepisného glóbusu a jeho používanie. Obsah dejepisu tvorili uhorskí vodcovia až po Ferdinanda I. Ako nový predmet pribudla logika, kde sa žiaci učili správne uvažovať a usudzovať. Základy prozódie patrili tiež medzi nové predmety. Na týchto hodinách sa venovali elokvencii. Prírodopis bol zameraný na živočíšnu ríšu s antropológiou. Medzi nové predmety patrili aj štylistické cvičenia a grécke starožitnosti doplnené gréckou mytológiou.

6. Štúdium v humanitných triedach v druhom roku tvorili predmety ako náboženstvo, latinský jazyk, aritmetika, pravopis, krasopis a rýchlopis, zemepis, dejepis, prírodopis, poetika, cvičenie rečníckeho a básnického štýlu a rímske starožitníctvo doplnené rímskou mytológiou. Obsah náboženstva tvorilo učenie kresťanského náboženstva a mravná výchova. Na hodinách latinského jazyka sa venovali zdokonaľovaniu básnického štýlu. Aritmetika bola zameraná na objasnenie dôležitosti tohto predmetu v obyčajnom, každodennom živote a na vysvetlenie vedenia hospodárskych účtov. Naďalej zvýšenú pozornosť venovali cvičeniu pravopisu, krasopisu a rýchlopisu. Na hodinách zemepisu sa zaoberali spoznávaním ostatných častí sveta ako je Afrika a Amerika. Dejepis zahŕňal dejiny Uhorska od Ferdinanda I. až po 19. storočie. Na hodinách prírodopisu sa zaoberali rastlinnou ríšou a minerálmi. Pribudli aj nové predmety, ako napr. poetika, rímske starožitnosti doplnené rímskou mytológiou. Na hodinách poetiky, ktorá bola pokračovaním elokvencie, sa zaoberali skladaním veršov, všeobecnou poéziou a jej druhmi a precvičovali používanie neviazaného štýlu. Zvýšenú pozornosť venovali aj cvičeniu rečníckeho a básnického štýlu. Po prijatí Entwurfu nastali zmeny aj v organizácii výchovy a vzdelávania žiakov na gymnáziách. Sformuloval sa nový učebný plán a učebná osnova.44 Tabuľka č. 4- Učebný plán gymnázií po roku 1851 Predmety

I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII.

VIII.

Náboženstvo

2

2

2

2

2

2

2

2

Latinský jazyk

8

6

5

6

6

6

5

5

Grécky jazyk

-

-

3

4

4

4

5

6

Materinský a rodný jazyk

6

6

6

6

Zemepis a dejepis

3

3

3

3

3

3

3

3

Filozofická propedeutika

-

-

-

-

-

-

-

2

44

Stručný výťah z návrhu o organizácii gymnázií a učenia v reálnych školách Rakúskej monarchií. In Entwurf der Organisation der Gymnasien und Realschulen in Oesterreich. Budín: 1851. s. 8-12.

Učebné osnovy gymnázií po roku 1851 boli nasledovné:45 1. Obsah štúdia na gymnáziách v prvom ročníku: Náboženstvo Na hodinách latinčiny sa žiaci učili päť pravidelných skloňovaní, štyri pravidlá časovania, prídavné mená, základné a radové číslovky a niektoré dôležitejšie predložky a spojky. Zemepis a dejepis boli spojené a žiaci sa učili opisovať povrch zeme podľa jej prirodzenej povahy. Preberali pohoria, rieky, vysočiny, nížiny, oceány, pevnú zem, národy a štáty. 2. Obsah štúdia na gymnáziách v druhom ročníku: Na hodinách náboženstva okrem iného preberali aj dejiny židovského národa spolu zo zemepisom Palestíny. Na hodinách latinského jazyka preberali číslovky, príslovky, nepravidelnosti v skloňovaní a v časovaní. Zemepis a dejepis boli zamerané na staroveké dejiny až do roku 476 po narodení Krista. 3. Obsah štúdia na gymnáziách v treťom ročníku: Náboženstvo Na hodinách latinského jazyka preberali používanie pádov. Čítaniu venovali tri hodiny týždenne z dielach Cornelia a Neposa. V tretej triede začali vyučovať gréčtinu. Preberali riadne tvorenie slov a slovies. Na hodinách zemepisu a dejepisu v prvom polroku preberali dejiny stredoveku s pripomenutím hlavných udalostí z dejín Rakúskej ríše. V druhom polroku preberali novšie dejiny s pripomenutím hlavných udalostí z dejín Rakúskej ríše. 4. Obsah štúdia na gymnáziách vo štvrtom ročníku: Náboženstvo Na hodinách latinského jazyka preberali časovanie slovies a cvičili čítanie 3-4 hodiny týždenne z Caesaris bellum Gallicum a z latinských veršov, z Ovidia alebo z Chrestomatii. Grécky jazyk bol zameraný na preberanie slovies.

45

Stručný výťah z návrhu o organizácii gymnázií a učenia v reálnych školách Rakúskej monarchií. In Entwurf der Organisation der Gymnasien und Realschulen in Oesterreich. Budín: 1851. s. 8-13.

Na hodinách zemepisu a dejepisu sa v prvom polroku venovali novším dejinám a opakovaniu zemepisu. V druhom polroku preberali prostonárodné známosti vlasti, to znamenalo opis Rakúskej ríše podľa najdôležitejších a ľahšie zrozumiteľných zemepisných a štatistických pomerov, a ako úvod do tohto krátkeho tabuľkového zostavenia hlavných dôb rakúskych dejín, zvlášť tých, ktoré sa týkali postupného zväčšovania rakúskej moci až do jeho terajšieho stavu. 5. Obsah štúdia na gymnáziách v piatom ročníku: Náboženstvo Obsah latinčiny tvorili opakovanie, preklady a čítanie z klasických diel rímskych spisovateľov: Livius I., dôležité časti z bojov patricijov a plebejcov, boj Ríma proti Hanibalovi, Ovidiove Metamorfózy. Na hodinách gréčtiny preberali výklady gréckych klasických spisovateľov, ako napr. 4 strofy zo sonetov Illiady. Zemepis a dejepis boli zamerané na staroveké dejiny až do podmanenia Grécka Rimanmi. 6. Obsah štúdia na gymnáziách v šiestom ročníku: Náboženstvo Latinský jazyk zahŕňal opakovanie pravidiel latinského jazyka, preklady a čítanie z klasických diel rímskych spisovateľov, ako napr.: z rečníctva: Rím v čase bojov medzi optimátmi a predstaviteľmi nobility v čase jeho zmeny na samovládcu podľa Sallustii Jugurtha a Catilina, Ciceronis in Catilinam I., Caesaris bellum civile, Cicerove listy. Z básnictva: výber z Virgiliovho diela Georgika a pod. Obsah gréckeho jazyka tvorili výklady gréckych klasických spisovateľov. V prvom polroku 6 strof so sonetov Illiady, v druhom polroku hlavné časti z dejín perzskej vojny. Na hodinách zemepisu a dejepisu preberali v prvom polroku rímske dejiny až do presťahovania národov a v druhom polroku stredoveké dejiny až do času Rebora VII. 7. Obsah štúdia na gymnáziách v siedmom ročníku: Náboženstvo Vyučovanie latinského jazyka zahŕňalo opakovanie pravidiel latinského jazyka, preklady a čítanie z klasických diel rímskych spisovateľov, ako napr.: z rečníctva: Cicerove reči, z básnictva: pokračovanie vo Virgiliových dielach.

Obsah gréckeho jazyka tvorili výklady gréckych klasických spisovateľov. V prvom polroku obrana Sofoklova, a v druhom polroku krátke reči Demostenove. Na hodinách zemepisu a dejepisu sa vyučovali v prvom polroku stredoveké dejiny až do konca stredoveku a v druhom polroku novšie dejiny až do konca 17. storočia. 8. Obsah štúdia na gymnáziách v ôsmom ročníku: Náboženstvo Obsah latinčiny tvorilo opakovanie pravidiel latinského jazyka, preklady a čítanie z klasických diel rímskych spisovateľov, ako napr.: z rečníctva: Tacitus, Agricola alebo Germania a z básnictva: Horácius - výber z jeho eposov, listov a satír. Na hodinách gréčtiny preberali výklady gréckych klasických spisovateľov. V prvom polroku Platón, obrana Sokratova ako úvod, potom jeden z významnejších rozhovorov (dialógov) napr. Protagoras, Gorgias a pod. V druhom polroku Sofoklove diela. Obsah zemepisu a dejepisu tvorilo v prvom polroku dokončenie novších dejín. Ako stredoveké, tak aj novoveké dejiny sa mali pojednávať so zvláštnym zreteľom na dejiny rakúskej ríše. V druhom polroku známosť rakúskeho štátu, t.j. najdôležitejšie vedomosti o najpodstatnejších zemepisných a štatistických pomeroch rakúskeho štátu. 2.3.2 Učebnice a učebné pomôcky Po založení gymnázia bol prvým riaditeľom F. Ugróczy. Snažil sa zabezpečiť pre potreby školy najdôležitejšie pomôcky. Gymnázium malo aj vlastnú knižnicu. V roku 1817 obsahovala 2074 zväzkov. Veľký záujem o gymnázium znamenal obrovský úspech pre Levice a pre celú Tekovskú župu. Latinčina bola vyučovacím jazykom až do roku 1842, kedy zaviedli maďarčinu. Od tohto roku učitelia gymnázia vyučovali všetky predmety v maďarčine, okrem syntaxe, poetiky a rétoriky.46 Piaristické gymnázium v Leviciach na začiatku svojho fungovania disponovalo s menším počtom učebníc. V školských rokoch 1815/1816 a 1849/1850 učitelia veľakrát vyučovali zo svojich poznámok a k dispozícii mali len knihy, ktoré sú uvedené v tabuľkách.47

46

KLIMEKOVÁ, A.: Literárna činnosť profesorov piaristického gymnázia v Leviciach. In Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin: 2006, s. 193-198. 47 TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: 1896. s. 280-281.

Tabuľka č. 5- Učebnice na vyučovanie náboženstva do roku 1851 Názov

Miesto a rok vyd.

-

Öreg katechizmus

Buda: 1802

-

Az ó és új testamentom

Buda: 1830

Autor

Hodiny náboženstva boli zamerané na učenie kresťanského náboženstva, na vyučovanie biblických dejín, na katechizmus a na Starý i Nový zákon. Tabuľka č. 6- Učebnice na vyučovanie latinského jazyka a literatúry do roku 1851 Autor

Názov

Miesto a rok vyd.

ALVÁRY

Institutionum Grammaticarum liber I-II-III.

Tyrnaviac: 1792 a 1797

MOLNÁR, I.

Chrestomathia ex optimis Linguae Latinae Budae: 1778 auctoribus concinnata in usum Gymnasiorum

HANNULÍK

Selecta

Latini

sermonis

exempla

e Budae: 1817

scriptoribus probatissimis excerptain usum tertiae Grammaticae GRIGELY

Selecta Latini sermonis in usum quartae Budae: 1817 Grammaticae

GRIGELY

Selecta

Latini

sermonis

exemplaria

e Budae: 1813

probatissimis auetoribus excerpta in usum primae Humanitatis scholae GRIGELY

Selecta

Latini

sermonis

exemplaria

e Budae: 1815

probatissimis auetoribus excerpta in usum secundae Humanitatis scholae GRIGELY

Orthographia Latina

Budae: 1806

VERSEGHY

Epitome in usum Scholarum

Budae: 1816

VERSEGHY

Exercitationes Idiomatis Hungarici

Budae: 1816

Na hodinách latinského jazyka využívali učebnice, ktoré boli zamerané najmä na vysvetlenie gramatiky latinského jazyka a jeho cvičenie, ale aj na tvorbu rečníckeho a básnického štýlu. Na cvičenie čítania využívali rukopisy a diela latinských autorov.

Tabuľka č. 7- Učebnice na vyučovanie zemepisu a dejepisu do roku 1851 Autor

Názov

Miesto a rok vyd.

BÉL

Compendium Hungariae Geographicum

Posonii: 1797

BÉL

Compendium totius orbis Geographicum

Viennae: 1825

PALMA

Notitia rerum Hungaricarum

Pestini: 1785

Na hodinách zemepisu a dejepisu preberali Uhorsko a jeho umiestnenie, polohu, hospodársku, spoločenskú a politickú situáciu. Zaoberali sa aj s dejinami Uhorska. Tabuľka č. 8- Učebnica na vyučovanie aritmetiky do roku 1851 Názov

Autor -

Institutiones

Miesto a rok vyd. Arithmeticae

in

usum Budae: 1815

Gymnasiorum. I., II., III., IV. Na hodinách aritmetiky vyučovali z učebnice, ktorá bola určená pre gramatické triedy gymnázia. Mala štyri zväzky, ktoré na seba nadväzovali. Po otvorení humanitných tried, pribudli aj nové predmety, ako napr.: starožitníctvo, mytológia, rétorika, prírodopis a pod. K učebniciam, ktoré používali v gramatických triedach pribudli nové. Tabuľka č. 9- Učebnice na vyučovanie starožitníctva a mytológie do roku 1851 Autor

Názov

NIEPORT

Antiquitates Romanae

HOLLE

Mythologia

Miesto a rok vyd. Budae: 1798

V prvej humanitnej triede vyučovali grécke a v druhej triede rímske starožitníctvo doplnené s mytológiou. K dispozícií mali tieto knihy. Tabuľka č. 10- Učebnica na vyučovanie prírodopisu do roku 1851 Autor

Názov

MITTERPACHER Primae lineae historiae naturalis

Miesto a rok vyd. Budae: 1795

Pribudol aj predmet prírodopis, na ktorom boli žiaci boli oboznámení so živočíšnou a rastlinnou ríšou a minerálmi. Na vyučovanie tohto predmetu využívali učebnicu od Mitterpachera.

Tabuľka č. 11- Učebnice na vyučovanie rétoriky po roku 1851 Autor

Názov

Miesto a rok vyd.

SOARII, C.

Ars rhetorica

Tyrnaviae et Budae: 1792

SOARII, C.

Institutones oratoriae in usum Gymnasiorum

Budae: 1808

Rétoriku vyučovali z týchto kníh v latinskom jazyku. Od 50. rokoch 19. storočia po Bonitzovej - Exnerovej reforme gymnázií na Piaristickom gymnáziu v Leviciach využívali učebnice, ktoré sú spracované a popísané v nasledovných tabuľkách.48 Tabuľka č. 12- Učebnice na vyučovanie náboženstva po roku 1851 Ročník

Autor

Názov

Miesto a rok vyd.

1.

-

Az öreg Katekizmus

Buda: 1816

1. 2.

-

Ó és új testamentom története. I.II.

Pest: 1851

A keresztény katolikus hittanítás. 1834, 1851

2. 3. 4.

I., II., III. Hodiny náboženstva boli zamerané na vyučovanie kresťanského náboženstva, starého katechizmu a na učenie dejín Starého a Nového zákona.. Tabuľka č. 13- Učebnice na vyučovanie latinského jazyka po roku 1851 Ročník

Autor

Názov

Miesto

a rok

vyd. 1.

SZEPESI, I.

Elemi latin nyelvtan

Pest: 1851

2.

SZEPESI, I.

Elemi latin nyelvtan gyakorlatilag elöadva

Pest: 1851

3.

SZEPESI, I.

Latin mondattan gyakorlatilag előadva. I.

Pest: 1852

4.

SZEPESI, I.

Latin mondattan

Pest: 1852

4.

SÜMEGHI

Hangmérés és verstan

Pest: 1841

4.

Julii Caesaris Commentarii de bello Gallieo. Item Elegia 3-a Ovidii Tristium Libri 1-i. Na hodinách latinského jazyka v prvom ročníku preberali gramatiku. V druhom

ročníku gramatiku cvičili na príkladoch. V treťom ročníku sa zaoberali tvorbu viet. Vo štvrtom ročníku pokračovali v tvorbe viet a učili sa aj skladanie veršov. 48

TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: 1896. s. 284-286.

Tabuľka č. 14- Učebnica na vyučovanie gréckeho jazyka po roku 1851 Ročník

Autor

Názov

Miesto a rok vyd.

3. 4.

SZEPESI, I.

Elemi Hellen nyelvtan

Buda: 1852

Grécky jazyk začali vyučovať od tretieho ročníka z učebnice I. Szepesiho. Tabuľka č. 15- Učebnice na vyučovanie maďarského jazyka po roku 1851 Ročník

Autor

Názov

Miesto a rok vyd.

1. 2.

TRAUTWEIN, J.

Magyar nyelvtan

Buda: 1848

1. 2. 3.

TRAUTWEIN, J.

Magyar olvasókönyv

Buda: 1851

Szókötés a középtanodák számára

Buda: 1848

3. 4.

4.

ZIMMERMANN,

Iránytan

a gymnáziumi

J.

használatára

TRAUTWEIN, J.

Olvasókönyv

ifjúság Pest: 1851

Buda: 1852

Na hodinách maďarského používali učebnice, ktoré boli zamerané na vysvetlenie gramatiky a tvorbu viet. Na cvičenie plynulého čítania používali najmä čítanky. Tabuľka č. 16- Učebnice na vyučovanie nemeckého jazyka po roku 1851 Ročník

Autor

Názov

1.

TOEPLER

Német Gramatika a tanuló ifjúság Pest: 1852

THEOPHIL, E.

használatára

TOEPLER

Német Gramatika

Pest: 1852

Deutsches Lesebuch

Wien: 1850

2. 3. 4.

Miesto a rok vyd.

THEOPHIL, E. 3. 4.

MOZART, J.

Hodiny nemeckého jazyka boli zamerané na vysvetlenie gramatiky a tvorbu viet. Na cvičenie plynulého čítania používali najmä čítanky. Tabuľka č. 17- Učebnica na vyučovanie prírodopisu (fyziky) po roku 1851. Ročník

Autor

Názov

Miesto a rok vyd.

1. 2. 3.

HUNÁK, J

Természetrajz elemei

Pest: 1846

Základy prírodopisu vyučovali z knihy J. Hunáka.

Tabuľka č. 18- Učebnice na vyučovanie zemepisu a dejepisu po roku 1851 Ročník

Autor

Názov

Miesto a rok vyd.

1.

MÁLIK, V.

Az általános földrajz alapvonalai.

Bécs: 1853

2. 3

VINCZE, P.

Földirat és Történelem alaprajza. I., II., Esztergom: 1850 III.

4.

VINCZE, P.

Földirat

és

történelem.

Ausztriai Bécs: 1854

honismeret. Na hodinách zemepisu a dejepisu preberali všeobecne základy týchto disciplín a dejín rakúskej ríše aj so zemepisnou polohou krajiny. Tabuľka č. 19- Učebnice na vyučovanie matematiky po roku 1851 Ročník

Autor

Názov

Miesto a rok vydania

1. 2.

BARTS, F.

Elemi Számtan I., II.

Buda: 1850

3. 4.

SZABÓKY, A.

Algebra III.

Pest: 1851

1. 2. 3. 4.

SZABÓKY, A.

Geometria. Elemi mértan

Pest: 1852

Na hodinách matematiky sa v prvom a druhom ročníku zaoberali základmi počtovedy a geometriou. V treťom a štvrtom ročníku pokračovali v geometrii a začali preberať algebru. Tabuľka č. 20- Učebnica na vyučovanie prírodopisu (fyziky) po roku 1851 Ročník

Autor

Názov

Miesto a rok vydania

3. 4.

LUTTER, F.

A tremészettan alaprajza.

Pest: 1848

Prírodopis začínali vyučovať od tretieho ročníka a využívali učebnicu F. Luttera. Po otvorení novej budovy školy a po pretransformovaní gymnázia na vyššiu osem ročnú školu sa používali učebnice, ktoré sú spracované a popísané v nasledovných tabuľkách.49 Tabuľka č. 21- Učebnice na vyučovanie náboženstva po roku 1886 Ročník 1. 2. 49

Názov

Autor IVANKOVIČ

Kozép katekizmus A római katólikus egyház szertartásainak értelmezése

TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: 1896. s. 290-292.

3. 4.

RODER

Biblia

5.

WAPPLER

A kinyilatkoztatás története

6.

WAPPLER

A római katólikus hittan

7.

WAPPLER

A katólikus erkölcstan

8.

WAPPLER

A katólikus egyház története

Hodiny náboženstva boli zamerané na učenie katolíckeho náboženstva, na čítanie Biblie, na vysvetlenie stredného katechizmu a na oboznámenie sa s rímskokatolíckym vierovyznaním a jeho rituálmi. Na hodinách latinského, maďarského, nemeckého a gréckeho jazyka preberali najmä gramatiku, tvorbu viet a cvičili plynulé čítanie z čítanky alebo z rukopisov a diel významných autorov. Využívali nasledovné učebnice. Tabuľka č. 22- Učebnice na vyučovanie latinského jazyka po roku 1886 Ročník

Autor

Názov

1. 2.

SCHULTZ- DÁVID

Latin nyelvtan I., II.

1.

SCHULTZ- DÁVID

Latin olvasókönyv I.

2.

SCHULTZ- DÁVID

Latin gyakorlókönyv II.

4.

SCHULTZ- DÁVID

Latin mondattan

4.

VASS, J.

Cornelius Nepos

4. 5. 6.

SCHULTZ- KISS

Latin mondattan

4.

SCHULTZ- KISS

Latin gyakorlókonyv. IV

4.

POLGÁR, GY.

Kis Lívius II.

4.

CSERNY

Tirocinium poëticum

5.

BARTAL- MALMOSI

Livius XXI. XXII. Könyve

5.

CSERNY

Tirocinium

5. 6.

KOLMÁR- SVÁBY

Fordítási gyakorlatok

6.

HOLUB, M.

Caius Sallustius

6. 7.

KLOTZ

M. T. Ciceronis orationes

6. 7.

VERESS, J.

Vergilius Aeneise

7.

SCHULTZ- KISS

Latin nyelvtan

7. 8.

VAGÁCS- SCHIEBINGER

Latin irányképzo gyakorlatok

7.

VERESS, J.

Homeros Ilias

8.

RING

Tacitus Agricolája

8.

PETSCHENIG

Horatii Flacci Carmina

8.

HORVÁRH, ZS.

Plato Socrates védelme

8.

VERESS, J.

Homeros Odysseája

8.

GOETHE

Iphigenie auf Tauris

8.

GOETHE

Lessing Laokoonja

Tabuľka č. 23- Učebnice na vyučovanie maďarského jazyka po roku 1886 Ročník

Autor

Názov

1. 2. 3.

IHÁSZ- BARBARICS

Magyar nyelvtan. I., II., III.

1. 2. 3. 4:

TOMOR- VÁRADY

Olvasókönyv. I., II., III., IV.

4.

ARANY, J.

Toldi

5.

NÉVY, L

Szerkezettan megfelelo olvasmányokkal

5.

GREGUSS

Arany balladái

6.

NÉVY, L.

Rhétorika és megfelelo olvasókonyv

7.

NÉVY, L.

Poëtika olvasókonyvvel

8.

BEŐTHY, ZS.

A magyar nemzeti irodalom ismertetése. I. II.

Tabuľka č. 24- Učebnice na vyučovanie nemeckého jazyka po roku 1886 Ročník

Autor

Názov

3. 4. 5. 6.

NEY, F.

Gyakorlati német nyelvtan. I.

3. 4.

FELSCHMAN, J.

Deutsches Lesebuch

5. 6. 7.

HOFFMAN, M.

Német tan- és olvasókonyv. II., III.

7.

GOETHE

Hermenn und Dorothea

7.

SCHILLER

Wilhelm Tell

Tabuľka č. 25- Učebnice na vyučovanie gréckeho jazyka po roku 1886 Ročník

Autor

Názov

5. 6.

SCHENKL

Görög olvasókonyv

5. 6.

CURTIUS- KISS

Görög nyelvtan

Tabuľka č. 26- Učebnice na vyučovanie zemepisu a dejepisu po roku 1886 Ročník

Autor

Názov

1. 2.

BRÓZIK-

Földrajz. I., II.

PASZLAVSZKY 3.

TANKÓ, J.

Magyarország története

3.

CSUDAY, J.

Politikai földrajz

3.

SCHMIDR, Á.

Phyzikai földrajz

4. 5. 6: 7.

VASZARY, K.

Világtörténelem. I., II., III.

7.

SCHOTZ

Politikai földrajz

8

RIBÁRY

A magyararok oknyomozó torténete

Na hodinách zemepisu a dejepisu preberali dejiny sveta, hospodársku, politickú, spoločenskú a kultúrnu situáciu krajín Uhorskej monarchie. Tabuľka č. 27- Učebnice na vyučovanie matematiky po roku 1886 Ročník

Autor

Názov

1. 2.

MOCNIK- SCHMIDT

Számtan. I., II.

1. 2. 3. 4.

LANDAU- WOHLBAR

Rajzoló geometria. I., II., III., IV.

3.

LUTTER, N.

Kozonséges számtan. III.

4.5.6.7.8.

KÖNIG, GY.

Algebra. I., II., III., IV.

5.

MOCNIK- KLAMARIK

Mértan.

6. 7. 8.

MOCNIK- KLAMARIK- WÁGNER

Geometria

8.

LINDER- KLAMARIK

Lélektan és logoka. I.- III.

Na hodinách matematiky od prvého do štvrtého ročníka vyučovali základy matematiky a kresliteľskú geometriu. Od piatej triedy začali vyučovať algebru a riadnu geometriu. Tabuľka č. 28- Učebnice na vyučovanie prírodopisu (fyziky) po roku 1886 Ročník

Autor

Názov

4.

RÓTH, S.

Ásvány-, kozet- és foldtan elemei

5. 6.

RÓTH, S.

A novénytan alapvonalai

7. 8.

FEHÉR, J.

Kísérleti természettan

Prírodopis (fyzika) sa vyučovala od štvrtej triedy, kde preberali neživú prírodu, minerály a pôdu. V piatom a šiestom ročníku preberali rastliny a v siedmom a ôsmom ročníku sa venovali pokusom. 2.4 Profesorský zbor Profesorský zbor, ako aj vedenie školy, sa veľmi často menili. Na základe knihy G. Tótha50 a historických prameňov51 zo Štátneho archívu Nitra s pobočkou v Leviciach, sme spracovali do tabuliek zoznam profesorov, ktorí pôsobili na škole. Z dôvodu častých zmien profesorského zboru nebolo možné uviesť mená všetkých učiteľov. Vybrali sme školské roky, ktoré boli dôležité z hľadiska histórie gymnázia. V školskom roku 1815/16 gymnázium disponovalo so štyrmi gramatickými triedami a šiestimi profesormi: Tabuľka č. 29- Zoznam profesorov v školskom roku 1815/16 Dr. František Ugróczy

Riaditeľ

Augustín Pek

Zástupca správcu

Gašpar Zelneki

Triedny učiteľ 4. triedy

Michal Bartek

Triedny učiteľ 3. triedy

Hieronym Mojzer

Triedny učiteľ 2. triedy

Ignácz Hoffmann

Triedny učiteľ 1. triedy

Anton Bartholomaeus

Kaplán

V druhom školskom roku sa piaristické gymnázium rozšírilo o dve humanitné triedy a to znamenalo aj zvýšenie počtu profesorov. K pôvodným učiteľom sa pridali tieto profesori. Tabuľka č. 30- Zoznam profesorov, ktorí sa pridali v školskom roku 1816/17 Jozef Godin

Triedny učiteľ 6. triedy

Gabriel Szigly

Triedny učiteľ 5. triedy

50 51

TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: 1896. s. 51-71-133. Spracovala som informácie z nasledovných prameňoch: Tudósítvány az 1859/60 tanévről, Érdemsorozat az 1870. tanévről, Értesítő az 1905/06 tanévről.

Po Bonitzovej - Exnerovej reforme gymnázií bola činnosť Piaristického gymnázia v Leviciach obnovená a v školskom roku 1851/52 začala svoju prevádzku so štyrmi triedami, kde profesorský zbor tvorili tieto učitelia. Tabuľka č. 31- Zoznam profesorov v školskom roku 1851/52 Ágoston Hoffman

Riaditeľ a učiteľ náboženstva

Antal Augustíni

Zástupca riaditeľa

Jozef Horváth

Učiteľ maďarského jazyka, zemepisu a prírodopisu

Jozef Eiszler

Učiteľ nemeckého jazyka a matematiky

Ján Számord

Učiteľ latinského, gréckeho a nemeckého jazyka

Štefan Szitkey Benedikt Csaplár V školskom roku 1881/82 otvorilo gymnázium piatu a šiestu triedu a v školskom roku 1886/87 bolo pretransformované na vyššie osemročné gymnázium. Z tohto obdobia sa nám nezachovali žiadne materiály. Najbližšie informácie o počte profesorov sme našli vo výročnej školskej správe gymnázia zo školského roku 1905/06 a vtedy profesorský zbor tvorili tieto učitelia. Tabuľka č. 32- Zoznam profesorov v školskom roku 1905/06 Ľudovit Gyulányi

Riaditeľ a učiteľ náboženstva, prírodopisu, maďarského a latinského jazyka

Jozef Cserei

Triedny učiteľ 8. triedy, učiteľ latinského a gréckeho jazyka

František Szintkovits

Triedny učiteľ 7. triedy, učiteľ náboženstva, matematiky a prírodopisu

Juraj Földvári

Triedny

učiteľ

6.

triedy,

učiteľ

latinského,

gréckeho, nemeckého jazyka, náboženstva a rýchlopisu Andrej Gácsér

Triedny učiteľ 5. triedy, učiteľ maďarského jazyka a literatúry, latinského jazyka a telocviku

Štefan Szepessy

Triedny učiteľ 4 triedy, učiteľ maďarského jazyka a literatúry a gréckeho jazyka a literatúry

Jozef Pózna

Triedny učiteľ 3. triedy, učiteľ maďarského a latinského jazyka, dejepisu a grécku literatúru.

Július Surányi

Triedny učiteľ 2 triedy, učiteľ maďarského, latinského jazyka, dejepisu a spevu

Ján Rátvay

Triedny učiteľ 1. triedy, učiteľ maďarského a nemeckého jazyka a gréckeho jazyka a literatúry

Dr. Ľudovit Domján

Lekár, učiteľ zdravotnej výchovy

Mikuláš Deák

Učiteľ výtvarníctva, kreslenia v geometrie a krasopisu

Gejza Hadady

Učiteľ náboženstva, nemeckého jazyka a gréckej literatúry

Miksa Hoffmann

Učiteľ zemepisu, matematiky,

Ján Lendvai

Učiteľ náboženstva, prírodopisu, zemepisu a telocviku

Andrej Bándy

Učiteľ evanjelického náboženstva

Jozef Birth

Učiteľ evanjelického a protestantského náboženstva

Jakab Liebermann

Učiteľ židovského vierovyznania

Ernest Duschek

Učiteľ chovateľstva a hudby

Počas fungovania piaristického gymnázia pôsobilo vo funkcii riaditeľa niekoľko učiteľov. Tento post bol tiež pomerne často zmenený. V archívnych materiáloch

sme

našli nasledovných učiteľov, ktorí pôsobili v určitom čase na škole ako riaditelia: Dr. František Ugróczy (1815) Dénes Katona (1827) Jozef Szüts (1829) Elek Matkovits (1830) Glyczér Fehér (1832) Gabriel Szigly (1847) Ágoston Hoffmann (1851) Antal Hutter (1853) Ágoston Menyhárt (1862) Karol Békafy (1865) Jozef Budaváry (1873) Július Szabady (1875) Július Azabady (1876) (str.155) Na spracovanie zoznamu riaditeľoch som využila nasledovné materiály: TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története , KLIMEKOVÁ, A.: Literárna činnosť profesorov gymnázia v Leviciach, Tudósítvány az 1859/60 tanévről, Érdemsorozat az 1870. tanévről, Értesítő az 1905/06 tanévről. Uvedené roky sú iba orientačné.

György Tóth (1891) Ľudovít Gyulányi (1905) Alexander Cserhelyi (1907) Alexander Tóth (1910) Posledný archívny dokument pochádza zo školského roku 1909/10. Po tomto termíne som už nenašla žiadne informácie o gymnáziu a o riaditeľoch. 2.4.1 Vedecká a pedagogická činnosť profesorov Na piaristickom gymnáziu pôsobilo veľa výborných učiteľov, ktorých pedagogická a vedecká činnosť výrazne prispela k dobrému menu školy a k úspešnosti študentov. V tejto podkapitole sme sa snažili vybrať a stručne spracovať, podľa našej mienky, najvýznamnejších učiteľov, ktorí svojou činnosťou a dielami výrazne prispeli k úspešnosti gymnázia. Anton Hutter53- patril medzi literárne najaktívnejších profesorov piaristického gymnázia. Na škole pôsobil ako učiteľ v rokoch 1825 - 1829 a 1831 - 1832 a v školskom roku 1852/53 ako riaditeľ ústavu. Jeho poetické diela a odborné články vychádzali v ročenkách gymnázia a v maďarských časopisoch ako napr. Hasznos mulatságok, Szemlélő, Társalkodó a pod. Jeho literárna tvorba pozostáva z 13 samostatných knižných vydaní. Diela: Nevelés a hejdani gorog, római, zsidó és keresztényeknél (1853) A tanodák, mint a nevelés, erkolcs, tudomány, kényelem és haszon tárai (1857) Az erkolcsi nevelés haszna és szukségérol (1859) Honszeretet és a honvágy lélekteni szempontból (1860) Fo Tisztelendo És Nagyságos Adamkovits Mihály Úrnak (1831) Jozef Čerei54- narodil sa v roku 1850 v Leviciach. Nižšie gymnázium vyštudoval v Leviciach, vyššie ročníky a teológiu absolvoval v Budapešti a po skončení štúdia sa vrátil domov. V roku 1888 sa stal učiteľom na piaristickom gymnáziu. Jeho články a básne vychádzali v časopisoch ako napr. Magyar Gyorsíró, Magyar Polgár, Ifjuság Lapja a pod. Jeho literárna tvorba pozostáva zo 4 samostatných knižných vydaní Diela:

53

KLIMEKOVÁ, A.: Literárna činnosť profesorov piaristického gymnázia v Leviciach. In Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin: 2006, s. 194. 54 KLIMEKOVÁ, A.: Literárna činnosť profesorov piaristického gymnázia v Leviciach. In Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin: 2006, s. 194.

Štúdium o Sofoklovom diele Kráľ Oidipus (1889) A nyelv eredete A nevelés köréről Juraj Tóth55- doktorát z kánonického práva získal v roku 1889 v Budapešti. V roku 1891 sa stal členom piaristického rádu a štyri roky pôsobil na levickom gymnáziu ako riaditeľ. Svoje články o výchove a vzdelávaní mládeže zverejňoval v časopise Bars. Jeho najvýznamnejšie dielo je: A Lévai kegyesrendi gymnázium története 1815-1895 Augustín Pek56- študoval na niekoľkých piaristických školách a v roku 1763 vstúpil do rehole. Stal sa profesorom rétoriky, humanitných vied a teológie. Ako učiteľ pôsobil na gymnáziu od založenia školy až do roku 1821. O jeho profesijnej orientácii svedči aj jeho osobná knižnica, v ktorej sa nachádzali diela významných osobnosti, ako napr.: diela významného európskeho humanistu Erasma Rotterdamského, Johanna Bugenhagena alebo slávneho básnika Nicodema Frischlina Z jeho kníh sa zachovalo 9 tlačí v 7 zväzkoch. 2.5 Študenti piaristického gymnázia Piaristické gymnázium malo veľmi dobré meno v širokom okolí. Študenti prichádzali do Levíc študovať takmer z celého územia Uhorska. V prvom školskom roku zo 135 prihlásených študentov najviac pochádzalo z Tekovskej a Hontianskej župy, ale prišli študenti aj z Bratislavy, Nitry a Banskej Štiavnice. V druhom školskom roku sa počet študentov zvýšil na 214 a pochádzali z Hontianskej župy - 35, z Liptovskej župy - 4, z Nitrianskej župy - 14, z Tekovskej župy - 137, z Trenčianskej župy - 9, z Oravskej župy 1, zo Zvolenskej župy - 1. Dobré meno školy sa rýchlo rozšírilo po celom Uhorsku vďaka výborným výsledkom, ktoré dosahovali študenti.57 Národnostné pomery žiakov boli rôzne. Na gymnáziu väčšinou študovali žiaci s maďarskou národnosťou, ale počet žiakov so slovenskou národnosťou sa stále zvyšoval o čom svedčí aj nasledovná tabuľka.58

55

KLIMKTOVÁ, A.: Literárna činnosť profesorov piaristického gymnázia v Leviciach. In Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin: 2006, s. 195. 56 KOMOROVÁ, K.: Levické piaristické gymnázium, prosesori knižnice a tlače 16. storočia. In Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin: 2006, s. 199. 57 Pamätnica 1815-1990 Gymnázium v Leviciach..1990. s. 5-6. 58 Pamätnica 1815-1990 Gymnázium v Leviciach..1990. s. 8.

Tabuľka č. 33- Národnostné pomery žiakov Piaristického gymnázia Školský

Počet študentov

Študenti s maďarskou

Študenti so

rok

na škole

národnosťou

slovenskou národnosťou

1816/17

214

99,54%

0,46%

1847/48

200

98%

2,00%

1851/52

59

77,97%

22,03%

1867/68

173

86,20%

13,80%

Veľký záujme študentov o štúdium na piaristickom gymnáziu vyjadruje aj nasledovná tabuľka, ktorá je spracovaná od roku 1815 do roku 1864. Za 49 rokov na piaristickom gymnáziu študovalo 9564 študentov, ktorí boli vychovávaní v náboženskom duchu, k morálke a získavali kvalitné vzdelanie.59 Tabuľka č. 34- Počet žiakov Piaristického gymnázia v rokoch 1815-1864

59

Rok

Počet tried

Počet žiakov na škole

1815/16

V 4 triedach

135

1817

V 6 triedach

219

1818

V 6 triedach

226

1819

V 6 triedach

237

1820

V 6 triedach

240

1821

V 6 triedach

205

1822

V 6 triedach

242

1833

V 6 triedach

231

1824

V 6 triedach

272

1825

V 6 triedach

312

1826

V 6 triedach

299

1827

V 6 triedach

301

1828

V 6 triedach

272

1829

V 6 triedach

258

1830

V 6 triedach

261

1831

V 6 triedach

242

A lévai kegyesrendi algymnázium értesítvénye 1863/64 tanévnek. s. 10-11.

1832

V 6 triedach

238

1833

V 6 triedach

243

1834

V 6 triedach

280

1835

V 6 triedach

240

1836

V 6 triedach

263

1837

V 6 triedach

280

1838

V 6 triedach

276

1839

V 6 triedach

277

1840

V 6 triedach

253

1841

V 6 triedach

252

1842

V 6 triedach

198

1843

V 6 triedach

195

1844

V 6 triedach

194

1845

V 6 triedach

186

1846

V 6 triedach

225

1847

V 6 triedach

205

1848

V 6 triedach

200

1849

V 6 triedach

138

1850

V 6 triedach

85

ZATVORENÉ

ZATVORENÉ

-

1851/52

V 4 triedach

59

1853

V 4 triedach

72

1854

V 4 triedach

78

1855

V 4 triedach

83

1856

V 4 triedach

90

1857

V 4 triedach

102

1858

V 4 triedach

111

1859

V 4 triedach

122

1860

V 4 triedach

124

1861

V 4 triedach

117

1862

V 4 triedach

132

1863

V 4 triedach

152

1864

V 4 triedach

142

Na začiatku 80-tych rokov vznikajú krúžky na škole so samovzdelávacím charakterom a literárnym zameraním. V školskom roku 1883-84 Július Tremmer založil krúžok pod názvom Gyakorló iskola. Študenti na krúžkoch rozprávali o prečítaných knihách, čítali a recitovali vlastné slohové práce. Najlepší recitátori boli odmenení knihami. V školskom roku 1887-88 Kornel Pogány založil krúžok Szepesi Imre kör. Krúžok bol zameraný na učenie sa maďarského jazyka a odmeňoval žiakov nemaďarskej národnosti, ktorí najlepšie ovládali maďarčinu.60 Dňa 8. decembra 1908 bola založená kongregácia pod názvom Mária-kongregáció. Spolok pozostával z dobrovoľníkov

gymnázia. Ich cieľom bolo pestovať a šíriť lásku

a úctu k Panne Márii. Kongregácia zasadala po nedeľnej omši v budove gymnázia. Stretnutia trvali 20-30 min., kedy sa členovia modlili, recitovali a spievali biblické diela, rozprávali o dosiahnutých výsledkoch a cieľoch kongregácie. Trikrát ročne organizovali akcie pre verejnosť, kedy slávnostne prijali nových členov do spolku.62 Prvé maturitné skúšky sa konali na konci školského roku 1886/87. Pozostávali z dvoch časti. Ak žiaci úspešne absolvovali písomnú skúšku, mohli sa zúčastniť ústnej skúšky a boli hodnotení podľa stupnice uvedené v tabuľke č. 35. Mená úspešne zmaturovaných študentov uvádzame v prílohe č. 3.63 Tabuľka č. 35- Stupnica hodnotenia žiakov Hodnotenie

Maďarský výraz

Primeraný slovenský ekvivalent

1

Jelesen érett

Výborný

2

Jól érett

Dobrý

3

Éret

Dostatočný

4

Nem érett

Nedostatočný

Zo spomínaných 117 žiakov 14-tích hodnotili ako výborný, 32 žiakov ako dobrý a 71 ako dostatočný. Výsledky vyjadruje tabuľka č- 37.

60

Pamätnica 1815-1990 Gymnázium v Leviciach. 1990. s. 9. Vedúci spolku boli: Július Verbó (žiak VIII. triedy), Gusztáv Riedl (žiak VIII. triedy), Gabriel Begyáts (žiak VII. triedy), Ladislav Jozsefcsek (žiak VII. triedy), Frigyes Koczab (žiak VIII. triedy), Antal Szomolányi (žiak VIII. triedy), Jozef Balázs (žiak VII. triedy), Štefan Koppy (žiak VII. triedy), Vilmos Jansov (žiak V. triedy), Ferenc Takáts (žiak V. triedy), Štefan Szarka (žiak V. triedy), Jozef Nyúli (žiak IV. triedy) a Július Vojnárovszky (žiak IV. triedy). (Értesíto 1908/09 tanévrol. s. 45) 62 CSERHELYI, A.: Értesítő az 1908/09 tanévről. Léva: 1909. s. 44. 63 TÓTH, GY.: A Lévai kegyes tanítórendi gymnasium története. Levice: 1896. s. 327

Tabuľka č. 36- Výsledky maturitných skúšok z rokoch 1886-1895 1886/ 1887/ 1888/ 1889/ 1890/ 1891/ 1892/ 1893/ 1894/ SPOLU 1887

1888

1889

1890

1891

1892

1893

1894

1895

Výborný

2

0

3

0

1

1

3

3

1

14

Dobrý

1

1

2

4

3

7

8

3

3

32

Dostatočný

8

11

7

9

6

8

8

7

7

71

SPOLU

11

12

12

13

10

16

19

13

11

117

Zo zachovaných školských dokumentov piaristického gymnázia sa dozvedáme, že v školských rokoch 1906/07 a 1909/10 úspešne zmaturovalo 69 študentov. Z toho 16 skončilo štúdium s hodnotením výborný, 17 študentov ako dobrý a 36 ako dostatočný.64 Tabuľka č. 37- Výsledky maturitných skúšok z rokoch 1906-1910 1906/1907

1907/1908

1908/1909

1909/1910

SPOLU

Výborný

4

3

4

5

16

Dobrý

3

2

5

7

17

Dostatočný

10

6

7

13

36

SPOLU

17

11

16

25

69

Niektorí absolventi gymnázia sa stali známymi osobnosťami v spoločenskom a kultúrnom živote, ako napr.:65 Lukáš Mačay - narodil sa v roku 1824. Až do roku 1848 pôsobil ako piarista a neskôr ako primátor mesta Levice. Gabriel Baros - stal sa ministrom železníc v Uhorsku. Zaviedol v železničnej doprave technické novinky. František Brach - založil nemocnicu v Leviciach. Ladislav Báthyi - študoval na škole v rokoch 1874/75 a stal sa farárom v Leviciach. Géjza Feje - bol študentom gymnázia v školskom roku 1914/15 a stal sa známym maďarským spisovateľom.

64 65

Értesítok az 1906/07, 1907/08, 1908/09, 1909/10 tanévekről Pamätnica 1815-1990 Gymnázium v Leviciach. 1990. s. 10.

Koloman Kittenberger - študoval na škole v školskom roku 1893/94. Stal sa členom Maďarskej akadémie vied. Bol známy maďarsky cestovateľ a africky poľovník. Zhromažďoval zbierky pre múzeum v Budapešti.

ZÁVER

Devätnáste storočie bolo obdobím rozvoja. Okrem poľnohospodárstva a priemyslu rozkvitá aj kultúra a školstvo. Postupné pokroky v technológií a hodnota vzdelania, inšpirovali ľudí otvárať školy. Vznik Piaristického gymnázia v Leviciach patril medzi najvýznamnejšie udalosti v dejinách mesta. Škola prijala žiakov z každej spoločenskej vrstvy bez ohľadu na národnosť a žiaci prichádzali sem študovať z celého územia Uhorska. Vyučovanie prebiehalo v duchu pedagogický ideálov Sv. Jozefa Kalazanského, zakladateľa piaristického rádu. Už po prvom školskom roku dosahovali výborné výsledky a škola patrila medzi najlepšie výchovno-vzdelávacie inštitúcie v Uhorsku. Napriek nepriaznivým politickým situáciám v prvej polovici 19. storočia škola vytrvala a úspešne fungovala až do školského roku 1850-1851 kedy Piaristické gymnázium prerušil svoju prevádzku. Riaditeľ školy nevedel zabezpečiť požiadavky, čo predpisoval Bonitzova - Exnerová reforma gymnázií. Rozhodnutie o zatvorení školy sa rýchlo rozšírilo, a vyvolalo znepokojenie obyvateľov Levíc a Tekovskej župy. Obyvatelia mesta Levice podali žiadosť na obnovu činnosti gymnázia. Neistá situácia trvala jeden rok. Za ten čas školu využívali na ubytovanie vojakov, ktorí narobili obrovské škody v budove školy, ako aj v kláštore. Po zabezpečení potrebných pedagógov, finančných prostriedkov a opravy budovy gymnázia a kláštora, činnosť Piaristického gymnázia bola obnovená a vyučovanie sa začalo v plnom prúde. Nový spôsob výchovy a vzdelávania na gymnáziách, čo predpisovala prijatá nová reforma, prinášala veľké zmeny v organizácií a riadení vyučovania. Sformuloval sa nový učebný plán, ako aj nová učebná osnova. Začali používať novšie, modernejšie učebnice a učebné pomôcky na vyučovanie jednotlivých predmetov. V školskom roku 1881/82 otvorili piatu a šiestu triedu. Rozvoj školy znamenal aj zvýšenie počtu profesorov. Na Piaristickom gymnáziu pôsobilo mnoho výborných učiteľov, zásluhou ktorých mala škola od svojho založenia veľmi dobré meno. Učitelia okrem plnení svojich pedagogických činnosti sa zaoberali aj publikovaním kníh a zverejňovaním článkov v maďarských časopisoch.

V 80.-tých rokov začínajú pozornosť venovať aj mimoškolským aktivitám a otvárajú sa rôzne samovzdelávacie krúžky na škole. Na konci 80.-tých rokov na žiadosť Lukácsa Mácsaya (starosta mesta) Piaristické gymnázium v Leviciach bol pretransformovaný na vyššiu osom ročnú školu. Rozšírenie školy vyžadoval aj novú budovu. Plány zhotovil Karol Benkó, budapeštiansky staviteľ. Základný kameň položili v júny 1885. Stavbu dokončili za necelý rok a novú budovu Piaristického gymnázia slávnostne otvorili 5. septembra 1886. Rok 1886 je veľmi významný v dejinách Piaristického gymnázia. Okrem novej budovy, škola získala aj právo na vykonávanie maturitných skúšok a na vydávanie vysvedčení, resp. dokladov o zmaturovaní. Medzi dlhodobé plány Piaristického gymnázia patrilo aj postavenie telocvični, ale vypuknutím prvej svetovej vojny sa tento plán nikdy nedostal do štádia realizácie. Situácia vo vojnovom období bola veľmi neistá a nepokojná. V budove školy našli aj ukryté zbrane. Po skončení prvej svetovej vojny síce v budove gymnázia a v kláštore nevznikli veľké škody, ale politická situácia sa úplne zmenila. Dôsledkom toho Piaristické gymnázium zatvorili v marci 1919. Študenti odišli študovať do susedných miest. Budovu školy a kláštor prebral štátne reformné reálne gymnázium, kde vyučovanie prebiehalo v jazyku československom. Počas svojej existencie Piaristické gymnázium v Leviciach vychovával mnoho generácii a šíril vzdelanosť v celom Uhorsku. Patril medzi najvýznamnejšie Piaristické gymnázia v Európe. Na spracovanie tejto témy ma inšpirovala aj skutočnosť, že v roku 2015 bude mať Piaristické gymnázium dvesté výročie založenia a touto prácou by som chcela vyjadriť obdiv zakladateľom gymnázia.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Archívne pramene: 1.

HUTTER, A.: Tudósítvány a Lévai Kegyes Tanítórendi kis gymnázium1852/53 tanévjéről. Esztergom.

2.

HUTTER, A.: Tudósítvány a Lévai Kegyes Tanítórendi kis gymnázium1856/57 tanévjéről. Esztergom.

3.

HUTTER, A.: Tudósítvány a Lévai Kegyes Tanítórendi kis gymnázium1858/59 tanévjéről. Esztergom: 1859.

4.

HUTTER, A.: Tudósítvány a Lévai Kegyes Tanítórendi kis gymnázium1859/60 tanévjéről. Esztergom: 1860.

5.

A Lévai Kegyesrendi algymnázium ifjúságnak érdemsorozata az 1862/63 tanévnek II. felében. Esztergom: 1863.

6.

A Lévai Kegyesrendi algymnázium értesítvénye 1863/64 tanévnej II. felében. Esztergom: 1864.

7.

A Lévai Kegyesrendi algymnázium ifjúságnak érdemsorozata az 1865 tanév II. felében. Léva: 1865.

8.

A Lévai Kegyesrendi algymnázium ifjúságnak érdemsorozata az 1867 tanév II. felében. Esztergom: 1867.

9.

A Kegyes tanítórendiek vezetése alatt álló Lévai algymnázium ifjúságnak érdemsorozata az 1868 tanévben. Esztergom: 1868.

10. A Kegyes tanítórendiek vezetése alatt álló Lévai algymnázium ifjúságnak érdemsorozata az 1869 tanévben. Esztergom: 1869. 11. A Kegyes tanítórendiek vezetése alatt álló Lévai algymnázium ifjúságnak érdemsorozata az 1870 tanévben. Esztergom: 1870. 12. A Kegyes tanítórendiek vezetése alatt álló Lévai algymnázium ifjúságnak érdemsorozata az 1871 tanévben. Esztergom: 1871. 13. A Kegyes tanítórendiek vezetése alatt álló Lévai al-gymnázium tudósítványa az 1872 tanévben. Esztergom: 1872. 14. A Kegyes tanítórendiek vezetése alatt álló Lévai al-gymnázium tudósítványa az 1873 tanévben. Esztergom: 1873.

15. Értesítvény a kegyes tanítórendiek Lévai kis-gymnáziumáról 1873/74 tanév végén. Esztergom: 1874. 16. BUDAVÁRY, J.: Értesítvény a kegyes tanítórendiek Lévai kis-gymnáziumáról 1874/75 tanév végén. Esztergom: 1875. 17. Értesítvény a kegyes tanítórendiek Lévai kis-gymnáziumáról 1875/76 tanév végén. Esztergom: 1876. 18.

A gymnáziumi tanítás terve. Budapest: 1879.

19. GYULÁNYI, J.: A Lévai kegyes tanítórendi Főgymnázium értesítője az 1905/06 tanévről. Léva: 1906. 20. CSERHELYI, A.: A magyar kegyes-tanítórend vezetése alatt álló Lévai rómaikatólikus főgymnázium értesítője az 1906/07 tanévről. Léva: 1907. 21. CSERHELYI, A.: A magyar kegyes-tanítórend vezetése alatt álló Lévai rómaikatólikus főgymnázium értesítője az 1907/08 tanévről. Léva: 1908. 22. CSERHELYI, A.: A magyar kegyes-tanítórend vezetése alatt álló Lévai rómaikatólikus főgymnázium értesítője az 1908/09 tanévről. Léva: 1909. 23. TÓTH, A.: A magyar kegyes-tanítórend vezetése alatt álló Lévai római- katólikus főgymnázium értesítője az 1909/10 tanévről. Léva: 1910. Knižná literatúra: 24. BEHULA, P.- REŠKO, A. 2001. Levice-Léva. Levice: Vydavateľstvo KT s.r.o., 2001. 87 s. ISBN 80-8056-256-3. 25.

BOROVSZKY, S. Magyarország vármegyéi és városai. Budapest: Apollo. 508 s.

26. GÖMBÖS, T. 1993. A szerzetes és lovagrendek címerei és viseletei. Budapest: Franklin Nyomda, 1993. 206 s. ISBN 963-8178-01-9. 27. HUDZOVIČ, J. 1971. Sto rokov učiteľského vzdelávania v Leviciach. Bratislava: KPÚ, 1971. s. 231. 28. KVASNIČKOVÁ, J.1995. Rehole včera a dnes vo svete i u nás. Bratislava: USPO Bratislava, 1995. s. 190. 29. LUKÁČKA, J. a kol. 2010. Levice. Monografia mesta. Banská Bystrica: Štúdio Harmony, s.r.o., 2010. 255 s. ISBN 978-80-89151-27-1 30. Levice. Minulosť a súčasnosť mesta. Bratislava: SPN, 1989. 55 s. 31. MÁTEJ, J. 1976. Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava: SPN, 1976. s. 539. 32. Pamätnica 1815-1990 Gymnázium v Leviciach. 1990. 49 s.

33. Ratio Edukationis 177&1806. 1988. Bratislava: SPN, 1988. 456 s. 34. TÓTH, GY. 1896. A lévai kegyes tanítórendi gymnasium története 1815-1895. Levice: Nyitrai és társa, 1896. 383 s. Zborníky: 35. KLIMEKOVÁ, A. 2006. Literárna činnosť profesorov piaristického gymnázia v Leviciach. In Kniha: 2006. Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin: SNK, 2006. ISBN 80-89023-81-9. s. 193-195. 36. KOMOROVÁ, K.2006. Levické piaristické gymnázium, posesori knižnice a tlače 16. storočia. In Kniha 2006. Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin: Slovenská národná knižnica, 2006. ISBN 80-89023-81-9. s. 197-204.

PRÍLOHY Príloha č. 1- Erb mesta Levice

Príloha č. 2- Znak piaristov

Príloha č. 3- Budova Piaristického gymnázia v roku 1815

Príloha č. 4- Nová budova Piaristického gymnázia v Leviciach v roku 1886

Príloha č. 5- Zoznam študentov, ktorí úspešne vykonali maturitné skúšky v rokoch 1886/87-1894/95 Školský rok 1886/87

1887/1888

1888/89

Meno študenta

Hodnotenie

Atilla Boleman

Výborný

Štefan Bukovinsyzky

Dostatočný

Dezső Dióssy

Dostatočný

Karol Gódin

Dobrý

Jozef Haris

Dostatočný

Štefan Nécsey

Dostatočný

Ján Rácz

Dostatočný

Mikuláš Sembery

Dostatočný

Sándor Vanke

Dostatočný

Sándor Varannay

Dostatočný

Vilmos veil

Výborný

Ján Habel

Dostatočný

Karol Hrusovszky

Dostatočný

Oskar Kabina

Dostatočný

Ladislav Leyrer

Dostatočný

Ján Kersék

Dobrý

Bernát Kohn

Dostatočný

Géza Lutonszky

Dostatočný

Ľudovit Medveczky

Dostatočný

Gabriel Mészáros

Dostatočný

Nándor Ulreich

Dostatočný

Karol Würmer

Dostatočný

Imre Zólomy

Dostatočný

Ľudovit Akúcs

Výborný

Anton Becsey

Výnorný

Gejza Benkovich

Výborný

Juraj Botka

Dostatočný

Alexander Gyenes

Dostatočný

Karol Kégl

Dostatočný

Gusztáv Rónay

Dobrý

1889/90

1890/91

1891/92

Emil Spitzer

Dostatočný

Alajos Szokoly

Dostatočný

Koloman Sztankay

Dostatočný

Jenő Voger

Dostatočný

Lipót Weis

Dobrý

Győző Benkovich

Dostatočný

Márton Guta

Dostatočný

Štefan Hlboki

Dostatočný

Mór Horn

Dobrý

Sándor Kittenberger

Dobrý

Ľudovit Kracsunyi

Dostatočný

Ján Mihály

Dostatočný

Jozef Nyitray

Dostatočný

Július Péry

Dostatočný

Béla Somogyi

Dobrý

Jakub Weinberger

Dobrý

Viliem Winkler

Dostatočný

Otto Záborszky

Dostatočný

Lipót Herzfeld

Výborný

Béla Kaveggia

Dobrý

Jozef Lamos

Dostatočný

Aurél Leidenfrost

Dostatočný

Žigmund Rosenfeld

Dostatočný

Henrik Steiner

Dobrý

Ján Szabó

Dobrý

Ľudovít Szabó

Dostatočný

Vineze Szabó

Dostatočný

Béla Tóth

Dostatočný

Adolf Berger

Dobrý

Zsigmond berger

Dostatočný

Štefan Dombay

Dostatočný

Ľudovit Fábián

Dostatočný

Miksa Heimann

Dostatočný

1892/93

1893/94

Gejza Kérny

Dobrý

Emil Klein

Dostatočný

Jozef Kozma

Výborný

Gejza Pély

Dobrý

Pavol Behák

Dobrý

Kázmér Rosenfeld

Dostatočný

Béla Sembery

Dostatočný

Miksa Stern

Dobrý

Ľudovit Szabó

Dobrý

Aladár Szilágyi

Dobrý

Štefan Tóth

Dostatočný

Zsigmund Adler

Dobrý

Anton Altmann

Dostatočný

Ödön Benkovich

Výborný

Ján Boleman

Dostatočný

Béla Dombay

Dobrý

Béla Holló

Dostatočný

Adolf Leidenfrost

Dobrý

Peter Matusovich

Dostatočný

Dénes Muttnyánszky

Dobrý

Ladislav Olgyay

Dobrý

Gejza Palotay

Dobrý

Štefan Reidner

Dostatočný

Gejza Riffer

Dostatočný

Gejza Szadeczky

Dostatočný

Endre Szentiványi

Dobrý

Ernő Szilágyi

Výborný

Emil Szmiesko

Dorbý

Štefan Valach

Dostatočný

Jozef Heinberger

Dobrý

Ladislav Belcsák

Dostatočný

Samu Ehrenstein

Výnorný

Béla Erőssy

Dostatočný

1894/95

Árpád Hoffman

Dostatočný

Július Jankovics

Dostatočný

Viliam Klein

Výborný

Július Leidenfrost

Výborný

Pál Lukács

Dostatočný

Jozef Pély

Dostatočný

Adolf Schvarz

Dobrý

Ján Seltsam

Dostatočný

Alajos Török

Dobrý

Ján Valló

Dobrý

Imre Benkovich

Dobrý

Salamon Faufeder

Dostatočný

Štefan Lakner

Dostatočný

Artúr Laufer

Výborný

Károly Matusovich

Dostatočný

Ľudovit Mertl

Dostatočný

Endre Olgyay

Dostatočný

Žigmund Rosenberg

Dostatočný

Jozef Sartorius

Dobrý

Ármint Steiner

Dobrý

Karol Szabados

Dostatočný