Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
PaedDr. Iveta Thomková
Úlohy na rozvíjanie tvorivého myslenia ţiakov v 1. ročníku ZŠ
Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe Osvedčená skúsenosť odbornej praxe
Mošovce, 2011
1
Vydavateľ:
Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava
Autor OPS/OSO:
PaedDr. Iveta Thomková
Kontakt na autora:
Základná škola Jána Kollára, Mošovce
[email protected]
Názov OPS/OSO:
Úlohy na rozvíjanie tvorivého myslenia ţiakov v 1. ročníku ZŠ
Rok vytvorenia OPS/OSO:
2011
Odborné stanovisko vypracoval:
<Tituly, meno a priezvisko autora odborného stanoviska>
Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe bola vytvorená z prostriedkov projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnanancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.
2
Kľúčové slová Tvorivosť a tvorivé myslenie, poznávacie funkcie, rozvíjanie tvorivého myslenia, prvky tvorivosti, problémové úlohy, úlohy so zámerom rozvíjať tvorivé myslenie, čitateľská gramotnosť
Anotácia Predkladaná práca má prevaţne pragmatický charakter. Zaoberá sa tvorbou úloh na rozvíjanie tvorivého myslenia ţiakov od 1. ročníka ZŠ a konkretizuje ich v ukáţkach. Úlohy vychádzajú z obsahu učebných osnov slovenského jazyka v 1. ročníku ZŠ. Majú motivačný a činnostný charakter a súčinne sú zacielené na rozvoj niektorých schopností a zručností: rozvíjajú zručnosti v oblasti čítania, písania, schopnosti v oblasti čitateľskej gramotnosti cez rozvíjanie vyšších poznávacích funkcií v rátane tvorivého myslenia a schopnosti riešiť problém.
3
OBSAH ÚVOD 1
TVORIVOSŤ A TVORIVÉ MYSLENIE ...................................................... 6 1.1 Axiómy a znaky tvorivosti..........................................................................6 1.2 Niektoré metódy rozvíjania tvorivého myslenia .....................................7
2
ROZVÍJANIE TVORIVÉHO MYSLENIA V ŠKOLSKEJ PRAXI........... 10 2.1 Ciele zámerného rozvíjania tvorivého myslenia.....................................11 2.2 Úlohy podporujúce rozvíjanie tvorivého myslenia.................................11 2.3 Tvorba úloh ......................................................................................12 2.4 Pracovné listy s tvorivými a problémovými úlohami ............................15 2.5 Práca s úlohami ................................................................................15
3 KONKRETIZÁCIA ÚLOH ZAMERANÝCH NA TVORIVÉ MYSLENIE ŢIAKOV V 1. ROČNÍKU ZŠ ..................................................................17 3.1 Charakteristika úloh ..........................................................................17 3.2 Typy úloh a ich popis ........................................................................19 3.2.1
Hra s písmenami........................................................................19
3.2.2
Hádankové úlohy, hlavolamy –konvergentné..............................26
3.2.3
Komunikačné úlohy – tvorba nápadov a myšlienok.....................28
3.2.4
Úlohy na pochopenie obsahu a orientáciu v texte.........................33
3.2.5
Postupnosti ............................................................................36
4 ZÁVER ..................................................................................................38 5 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV........................................ 39 6 ZOZNAM PRÍLOH .................................................................................40
4
ÚVOD Rozvíjanie tvorivého myslenia je jedným z predpokladov úspešnosti človeka v ţivote. Tvorivý človek si dokáţe poradiť v beţných problémoch, ktoré ho obklopujú, dokáţe riešiť často na prvý pohľad „neriešiteľné“ situácie, vie sa uplatniť v osobnom i spoločenskom ţivote. Predkladaná práca sa zaoberá jedným zo spôsobov rozvíjania tvorivého myslenia ţiakov. Zahŕňa postupy tvorby problémových úloh a úloh na rozvíjanie tvorivého myslenia určené ţiakom. Popísané postupy vedú učiteľa k tvorbe typov úloh, ktoré bude môcť pouţívať v rôznych ročníkoch a na rôznych vyučovacích predmetoch. Zároveň práca zahŕňa ako ukáţky konkrétne, vyššie pomenované úlohy vychádzajúce z učiva predmetu slovenský jazyk a literatúra v 1. ročníku základnej školy zo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia. Tematicky je v úlohách zachytené prostredie blízke ţiakom, niekde je ich obsah obohatený o mnohé ďalšie rozvíjajúce informácie a zároveň zahŕňa výchovné témy. Mnohé z nich sú veľmi vhodné pre nadaných a šikovnejších ţiakov, ktorí rýchlejšie pochopia zadania a súvislocti, sú schopní uţ po krátkom vysvetlení pracovať samostatne. Pre tvorbu úloh zameraných na rozvíjanie tvorivého myslenia ţiakov nie je potrebné, aby učiteľ oplýval nejakými špecifickými danosťami. Stačí mu chuť a zápal, lebo axiómy tvorivosti hovoria, ţe kaţdý človek môţe byť tvorivý a tvorivosť je rozvíjateľná schopnosť. Tvorivé schopnosti budú učiteľ i ţiak nadobúdať a zároveň si ich rozvíjať v procese riešenia problému a vlastnej tvorby.
5
1 TVORIVOSŤ A TVORIVÉ MYSLENIE Tvorivosť viacerí autori definujú ako proces i ako úroveň rozvoja osobnosti, určitý stav. Prejavuje sa v kaţdej činnosti, ktorá nie je vykonávaná stereotypne, mechanicky, ale s určitými novými prvkami, kde človek niečo mení, kombinuje, pretvára. Nemusí ísť o úplnú zmenu, ale o obmenu, modernizáciu, zlepšenie. Jedinec v procese tvorivosti musí situácie a javy analyzovať, zhodnotiť, vybrať najsprávnejšie, spájať,triediť ....musí vytvárať vlastné úsudky a takto produkovať niečo nové. Podľa M. Zelinu je tvorivosť taká interakcia subjektu s objektom, pri ktorej subjekt mení okolitý svet , vytvára nové, uţitočné a pre subjekt, referenčnú skupinu alebo populáciu významné hodnoty (Zelina, 1996). V jednoduchšej verzii povedané: tvorivosť je produkcia nových a hodnotných nápadov, riešení, myšlienok. (tamtieţ). Je to myšlienková aktivita, ktorá je v kontraste s pasivitou.
1.1 Axiómy a znaky tvorivosti Tvorivosť je rozvíjateľná funkcia, ktorá sa môţe prejaviť v kaţdej činnosti. Predpokladom rozvíjania tvorivosti je naučiť sa tvorivo myslieť. Človek sa učí tvorivo myslieť vtedy, ak zamestnáva vyššie poznávacie funkcie – analýzu, syntézu a hodnotenie, čo znamená , ţe veľa premýšľa, rieši problémové situácie a úlohy s tvorivými prvkami, znakmi. Optimistickým prvkom pri rozvíjaní tvorivosti je to, ţe kaţdý človek môţe byť tvorivý. Musí mať však určitý vedomostný potenciál, základ, o ktorý sa opiera a na ktorom stavia. (Zelina, 1996) Uvedené axiómy tvorivosti sú v školskej praxi odrazovým mostíkom pre zámerné rozvíjanie schopnosti byť tvorivý. Tvorivosť sa prejavuje niektorými znakmi (Zelina, 1996). L. Ďurič ich uvádza ako faktory: - fluencia – znamená ľahko a šikovne za určitý časový limit produkovať myšlienky, nápady určitého druhu, napríklad v škole má ţiak utvoriť čo najviac slovných spojení, obrázkov, slabík, príkladov, tanečných kreácií a pod. - flexibilita – znamená pruţnosť myslenia v alternatívnych spôsoboch, prekonávanie určitej myšlienkovej zameranosti, napríklad
ţiak, ak je to nutné, dokáţe volejbalovú loptu vo
svojich myšlienkach vyuţiť ako bubon, závaţie, nástroj na plávanie, dekoráciu,...;
6
- originalita – pod týmto pojmom „chápeme schopnosť utvárať bystré, dôvtipné, nie beţné produkty, ktoré odhaľujú vzdialené súvislosti . Je to jeden z najzákladnejších faktorov tvorivosti, lebo sa tu utvárajú originálne produkty pomocou originálneho procesu riešenia“ (Ďurič, 1991), napríklad úlohou ţiakov je vymyslieť neobyčajný aţ fantazijný príbeh, názov príbehu, vytvoriť fantastické dokončenie príbehu,...; - elaborácia – chápeme ju ako vytvorenie, dotvorenie zlepšenie postupov riešenia, ktoré zároveň vedú k ukončeniu celku, napríklad dotvoriť slovnú reťaz, ktorá začína slovom dievča a končí slovom rodina. Núka sa tu doplniť: ţena, manţel, dieťa., a pod.. - Ďalšie faktory sú: senzitivita a redefinovanie. Prvý pojem chápeme ako citlivosť na problémy, čo znamená všimnúť si problém, nájsť chybu tam, kde si to iní nevšimli. Redefinovanie alebo znovuformulovanie je schopnosť meniť význam alebo pouţitie predmetov novým spôsobom (Ďurič, 1991). Tento faktor by sme mohli priradiť k flexibilite. Pri rozvíjaní tvorivosti napomáhajú aj dostatočne rozvinutá predstavivosť, fantázia, emocionalita, schopnosť postrehnúť jednotlivosti, schopnosť hľadať a spájať rovnaké znaky, vnímať súvislosti, taktieţ schopnosť štylizovať myšlienky, hodnotiť javy, skutočnosti, zdravé sebavedomie, často rozhodnoť, nebojácnosť, flexibilita, určitá osobná sloboda....Všetky tieto jednotlivosti sa dajú precvičovať a cvičením posilňovať, pričom človek, v našom prípade ţiak, si rozvíja zručnosti v ich vyuţívaní.
1.2 Niektoré metódy rozvíjania tvorivosti a tvorivého myslenia „V teórii a praxi vyučovacieho procesu zohráva problematika metód kľúčovú úlohu, pretoţe od jej riešenia závisí orientácia vyučovacieho procesu, činnosť učiteľa i ţiakov, a teda aj úspech pri dosahovaní cieľov“( Turek, 2008). Rozvíjanie tvorivosti a tvorivého mylsenia sa deje hlavne pomocou metód a stratégií učenia zameraných na rozvíjanie spomínanej funkcie. Metóda znamená postup, spôsob, cestu ako niečo robiť, ako sa niekde dostať, ako niečo dosiahnuť. Stratégia je systém viacerých metód, ktoré vedú k určitému cieľu. Z pohľadu nadobúdania gramotnosti a rozvíjania určitých kompetencií ţiaka je dobré, ak sú metódy podnetné, motivujúce preňho samotného a tak v ňom vyvolajú vnútornú motiváciu pre učenie. Metóda zameraná na rozvíjanie tvorivosti má za cieľ vniesť ţiaka do tvorivého procesu. „Tvorivý proces je reálne prebiehajúci dej alebo sled psychických javov, ktorých výsledkom je produkt vyznačujúci sa znakmi novosti a reálnosti“ (Kačáni, 2004). V procese tvorby jedinec, v našom prípade ţiak, prekonáva zautomatizované myšlienkové postupy. Vnáša do
7
riešenia preňho nové prvky, obmeny, robí dôkazy, odhaľuje nové stránky, spája reprodukciu s produkciou. Pri tejto činnosti sa dieťa stáva samé sebou, môţe sa slobodne vyjadriť, je podporovaná komunikatívnosť. Ţiak nadobúda veľa vedomostí a dostáva sa k cieľu vlastnou rozumovou činnosťou, vlastným pričinením. Cibrí si myslenie. Zároveň je to stimulácia do ďalšej tvorby. Proces tvorby je aj ďalším tréningom tvorivého myslenia. Tvorivé cvičenie zasahuje tie funkcie, ktoré sa potom podieľajú na konkrétnej tvorivej činnosti“ (Zelina, 1996). Metódy, ktoré pomáhajú cvičiť a rozvíjať tvorivé myslenie, rozdeľujeme do týchto skupín: A) Metódy a techniky tvorby tvorivých divergentných úloh B) Vyučovacie stratégie, ktoré podporujú, a teda rozvíjajú tvorivosť – problémové, projektové, objavujúce vyučovanie,... C) Úlohy na dôvtip – väčšinou sú konvergentné, ale obsahujú v sebe niečo neobvyklé, zavádzajúce, čo treba prekonať pruţným – flexibilným myslením D) Metódy na rozvíjanie vnímania, postrehu a senzitivity (citlivosti na vnímanie) E) Metódy a úlohy výcviku fantázie, imaginácie, predstavivosti,... F) Úlohy na zlepšovanie fluencie, flexibility, originality,...napr. breinstorming G) Metódy zlepšovania tvorivého hodnotenia, nácvik polemiky, diskusie, dokazovania, tvorenia kompromisov,.... H) Všetky heuristické metódy, napríklad DITOR (Zelina, 1996). Uvádzané metódy sú delené na základe prvkov, ktoré sú charakteristické pre tvorivosť alebo sa v nich objavuje riešenie problému. Kaţdá problémová metóda – vyučovanie cez riešenie problému - „umoţňuje ţiakovi, aby „niečo“ skúsil sám“ (Turek, 1998). Ţiakovi sa predloţí problémová úloha, ktorá navodí problémovú situáciu. Keďţe ţiak nepozná hneď odpovede, nastáva v jeho vedomí rozpor. Ten je zdrojom následnej aktivity a motivácie. Pri samotnom riešení subjekt prekračuje to, čo je bezprostredne známe a hľadá nové informácie, postupy, riešenia,... (Ďurič, 1991). Vo všeobecnosti všetky riešené úlohy majú konvergentný alebo divergentný charakter. To znamená, ţe majú iba jedno alebo viacero riešení. Tvorivosť určite rozvíja činnosť s viacerými riešeniami – divergentná úloha. Napriek tomu je
metóda riešenia problému
s konvergentným charakterom nezastupiteľná, lebo znamená „samostatné odhalenie vzťahu alebo princípu (pravidla) medzi predmetmi alebo pojmami, čo umoţňuje jednotlivcovi vyriešiť problém alebo dosiahnuť cieľ navodený ţivotnými okolnosťami“. ( L. Maršalová, 1969, s. 258 in Pedag. psychol.- Ďurič). Ţiak svojou činnosťou rozvíja rozumové operácie
8
cez známy poznatok (vedomosť), jeho spracovanie, hľadanie asociácií, súvislostí, triedenie, hodnotenie a výber, aţ k zisteniu výsledku. I. Turek ( Turek, 2008) uvádza, čo má spĺňať problémová úloha v škole: - Má byť prirodzene spätá s osvojovaným učivom - Má vychádzať zo ţivotnej situácie - Musí obsahovať neznámy prvok – protirečenie - Má zodpovedať intelektuálnym moţnostiam ţiakov. Môţe ňou byť úloha v rôznej forme - v podobe otázky, podmienky,...
Problém navodí
u ţiakov stav napätia – problémovú situáciu, pokiaľ nie je príliš jednoduchý. Príliš náročný problém zas môţe odradiť od riešenia (podobne ako pri tvorivej úlohe).
Problémové
vyučovanie navodzuje u ţiaka osobnú aktivitu a zainteresovanosť, čím sa nerozvíja len tvorivé myslenie, ale vlastným pričinením ţiaka sa poznatky stávajú hlbšími a trvalejšími. Metódy a prístupy rozvíjania tvorivosti ţiakov sú mnohé.
Brainstorming je metóda,
ktorej tvorcom je Alex F. Osborn. Je jednoduchá, a preto by sa mala v školskej praxi vyskytovať častejšie. V nej je oddelená fáza tvorby nápadov od ich hodnotenia. Zaloţená je na poznatku, ţe ľudia sa vo všeobecnosti boja vysloviť svoj názor, nápad, riešenia, ak si myslia, ţe by mohli byť zlé, hlúpe, neuskutočniteľné,...Preto v prvej fáze ţiadame od detí mnoţstvo nápadov, návrhov, podnetov aj s
vyuţitím netradičnosti, originality, dokonca
fantázie, nekonvenčnosti ale bez hodnotiaceho postrehu, či to je v uvedenej situácii dobré alebo nie. Ide o kvantitu návrhov.
Po určitej prestávke by mala nasledovať druhá fáza
zaloţená na hodnotení. Učiteľ ţiada od detí, aby sa k jednotlivým návrhom, nápadom vyjadrili, zhodnotili ich, prípadne vylúčili. Hľadajú sa cesty, moţnosti, ako sa uvedené návrhy dajú vyuţiť, zrealizovať ( nie ako sa nedajú). Je to fáza hľadania kvality. Pri pouţití tejto metódy platia určité pravidlá, s ktorými musí učiteľ deti oboznámiť: - Pravidlo zákazu kritiky - Pravidlo uvoľnenia fantázie - Pravidlo čo najväčšieho počtu nápadov - Pravidlo vzájomnej inšpirácie - Pravidlo úplnej rovnosti účastníkov ( Turek, 1998). Pri tejto metóde je dôleţitá atmosféra v kolektíve detí. Ţiaci navzájom a ţiaci s učiteľom si musia natoľko rozumieť, ţe sa neboja produkovať niekedy aţ „hlúposti“
súvisiace
s nastoleným problémom tak, aby dieťa necítilo „hanbu“, ţe vyprodukovalo nezmysel. Zároveň táto metóda potrebuje čas a zo strany učiteľa trpezlivosť. Ţiaci budú postupne 9
nadobúdať zručnosť v produkcii nápadov a čas sa bude skracovať. Učiteľ môţe uvedenú metódu variovať a dopĺňať, obohacovať vlastnými nápadmi a krokmi. ) Projektové metódy a stratégie
tvoria súbor metód a postupov. Ako celok
majú
nezastupiteľnú funkciu pri rozvíjaní všetkých poznávacích funkcií v rátane tvorivého myslenia a pri rozvíjaní takmer všetkých kľúčových kompetencií. Vyuţívanie úloh na rozvíjanie tvorivého myslenia je ďalšou metódou, ktorá nie je náročná a preto sa môţe stať pre kaţdého učiteľa samozrejmá, pokiaľ nadobudne zručnosť v ich príprave – tvorbe.
2 ROZVÍJANIE TVORIVÉHO MYSLENIA V ŠKOLSKEJ PRAXI Prijatý školský zákon v súčasnej dobe jasne definuje ciele vzdelávania a výchovy v našom školskom systéme cez kompetencie, ktoré má ţiak nadobudnúť. Kompetencia je zručnosť alebo schopnosť, spôsobilosť ţiaka kvalitne preukázať v praxi, čo sa naučil. Podľa I. Tureka výstiţnú definíciu podáva behaviorálna definícia: „Kompetencia je správanie ( činnosť alebo komplex činností), ktoré charakterizuje vynikajúci výkon v niektorej oblasti činnosti“ ( Turek, 2008 ). Môţeme teda povedať, ţe v procese vzdelávania sa kompetencia stáva nadobudnutou vlastnosťou dieťaťa. Kľúčové kompetencie sú potrebné a takmer nevyhnutné pre úspešné zaradenie sa do ţivota teraz i v budúcnosti. Ich základom je: naučené vedomosti a poznatky premeniť na gramotnosť (vedomosti, s ktorými vie ţiak narábať a vyuţívať pre spoločnosť i pre svoj prospech) a zíkať zručnosti a postoje v určitých oblastiach. Schopnosť vyuţívať tvorivé myslenie je jednou z cieľových kompetencií. Môţe sa rozvíjať jedine v systematickom tréningu, teda práca pri jej nadobúdaní nemôţe byť vo vzdelávacom procese náhodilá, ale zámerne cielená. Jednou z moţností, ako rozvíjať tvorivé myslenie detí, je naučiť sa tvoriť tvorivé alebo problémové úlohy pre ţiakov a pravidelne ich vsúvať do vyučovania.
10
2. 1 Ciele zámerného rozvíjania tvorivého myslenia Pri vyuţívaní úloh zameraných na rozvíjanie tvorivého myslenia v procese vzdelávania sledujeme, aby 1. sa rozvíjalo myslenie ţiakov, čo znamená, ţe učiteľ vedie ţiakov k premýšľaniu, k vyuţívaniu poznatkov, k analýze predloţeného i vytváraného, k zhodnocovaniu predloţeného i vytváraného, k rozhodovaniu, k hodnoteniu svojich postupov a výstupov,... - nepodsúva len príleţitosť a podnet, ale i moţnosť získať skúsenosti a zručnosti, riešiť problém = rozvíjať kompetencie k riešeniu problému rozvíjaním myslenia – vyšších poznávacích funkcií 2. boli u nţiakov rozvíjané tvorivé schopnosti a) cez získanie skúseností a určitej zručnosti v myslení (rozvíjanie vyšších poznávacích funkcií, myslenia) vedieť navrhovať cesty, spôsoby realizácie, vedieť nachádzať a uskutočňovať činnosť vedúcu k vyriešeniu, nachádzať viaceré moţnosti, spôsoby; dokázať riešiť problém b) cez rozvíjanie predstavivosti a fantázie rozvíjať schopnosť neštandardného riešenia, nezvyčajnosti aţ originality c) cez overenú zručnosť riešiť daný problém a rozvíjanú predstavivosť nadobúdať schopnosť sa posúvať navrhovať kvantitu riešení, moţností (riešenie divergentné) d) spôsobom pokus - omyl, cez didaktickú hru sa pokúšať tvoriť a navrhovať (v zmysle svojich skúseností a veku primeranosti) 3. nadobudli a rozvíjali gramotnosť (v našom prípade čitateľskú gramotnosť a schopnosť písať, obohacovať slovnú zásobu a štylizovať jednoduché myšlienky).
2.2 Úlohy podporujúce rozvíjanie tvorivého myslenia V pedagogickej literatúre sa pojem úloha dáva mierne do ekvivalentu s pojmom cvičenie, zadanie, príklad, otázka a pod. Vo všeobecnosti „úloha stimuluje a usmerňuje činnosť ţiakov, aby si zopakovali, osvojili, upevnili alebo prehĺbili vedomosti, zručnosti a návyky, rozvíjali schopnosti, utvárali postoje a aby učiteľ zhodnotil postup a výsledok učenia sa ţiakov“(Turek, 1998 ). Úloha je určitá pedagogická situácia, ktorú si učiteľ pre ţiaka môţe vytvoriť sám na základe toho, čo konkrétne – aký jav- chce naučiť, precvičiť, upevniť,... V procese riešenia tvorivých úloh ţiakmi nám ide predovšetkým o zámerné rozvíjanie tvorivého myslenia,
11
pričom si ţiaci upevňujú, opakujú, prehlbujú prebraté učivo alebo sa v tvorivom procese oboznamujú s novými faktami a informáciami. Prvým predpokladom na vyriešenie úlohy je jej prijatie ţiakom. Vnútorné prijatie. Preto má motivácia pri riešení úloh veľmi silnú funkciu. Pri samotnom procese riešenia majú niekedy ţiaci ťaţkosti. Aby ich náročnosť úlohy neodradila a aby sa postupne naučili riešiť tieto typy úloh, učiteľ im môţe pomáhať heuristickými otázkami. Súbor týchto otázok tvorí metódu zoznamu kontrolných otázok. Heuristické otázky neprezrádzajú riešenie, len navodzujú moţnú cestu. Táto cesta opäť nemusí viesť k riešeniu, navodí iba stimul nových nápadov, kam sa môţe ţiak v procese tvorby uberať. Uvádza ich I. Turek, formulovali ich autori Ďurič – Štefančík (Ďurič, 1989): - Inak vyuţiť? –Akým novým spôsobom to vyuţiť? Aké iné pouţitia vyplynú z pretvorenia? - Prispôsobiť? – Ako to prispôsobiť? Aké iné myšlienky to pripomína? Čo moţno napodobniť? Aké poučenie si vziať z minulosti?.... - Zmeniť?- Dať nový význam? Zmeniť zmysel, farbu, pohyb, zvuk,..... - Zväčšiť?- Čo pridať? Predĺţiť čas? ...Pridať novú zloţku?.... - Zmenšiť?- Čo ubrať? Zníţiť, skrátiť? Vynechať?.... - Nahradiť?- Koho? Iné prvky? ...Prístup? Iné myslenie? ..Iná realizácia? Iné hodnotenie? - Inak usporiadať?- Vymeniť jednotlivé časti medzi sebou?.... Iné poradie? Zmeniť rytmus?....Zmeniť plán?...... - Obrátiť?- Zmeniť pozitívne na negatívne? Otočiť do zadu? Obrátiť nadol? Prevrátiť úlohy? - Kombinovať?- Kombinovať cieľ, ...poznatky, myšlienky? ( Turek, 2008).
2.3 Tvorba úloh Škola nerozvíja určité oblasti osobnosti samoúčelne a na druhej strane neučí len fakty a informácie zo stanoveného učiva. Ak sa učebná látka má u ţiaka premeniť na gramotnosť, teda schopnosť ju vyuţiť, keď to bude potrebovať, musia byť rozvíjané i vyššie poznávacie funkcie v rátane
ţiackej tvorivosti ako najvyššieho stupňa. Vtedy ţiak tvorivo dokáţe
premeniť získaný poznatok na svojho ţivotného pomocníka. Rozvíjanie tvorivosti nezávisí ani tak od obsahu predmetu ako od metódy a zamerania úlohy, ktorú ţiakovi predkladáme. Tvorivá úloha by mala byť zostavená tak, aby obsahovala - učebnú látku - prvky rozvíjania tvorivého myslenia 12
- motivačný prvok. U menších detí hrá veľmi dôleţitú úlohu z hľadiska motivácie aj vonkajší vzhľad úlohy, jej grafické prevedenie, pokiaľ ju rieši v pracovnom liste. Vnútornú motiváciu zastrešujú prvky novosti, prekvapivosti, humoru, detektívnosti, hľadania, bádania a zisťovania, u mladších ţiakov i hravosť. Úloha je pre ţiakov tvorivá a motivujúca i vtedy, ak obsahuje prvky dedukcie, hodnotenia a výberu, protiklady, ale i pochybnosť. Aj úlohy, ktoré vyţadujú dôvtip, schopnosť postrehu a tvorivé hodnotenie ( v diskusii, polemike, v argumentácii) patria medzi rozvíjajúce tvorivé myslenie a tvorivosť. . Kaţdá úloha by mala spĺňať určitý stupeň náročnosti. Ak je náročnejšia a na prvý pohľad takmer nezvládnuteľná a dieťa ju vyrieši, podporuje automaticky sebavedomie ţiaka v kladnom zmysle a následne ho motivuje do budúcnosti. Avšak veľmi náročná úloha môţe odradiť od riešenia, veľmi jednoduchá zas nemotivovať ţiaka. Dramatizácia, moţnosť preţívania, navodenie situácie, spev, pohyb stimulujú vnútornú motiváciu pre vzdelávanie a zabezpečujú zvyšovanie predstavivosti, dotvárajú pochopenie a charakter úloh. Nezastupiteľné miesto v pracovnej úlohe má grafický prejav ako relax, ale i moţnosť neustáleho uvoľňovania ruky ( v prvom ročníku). Mnohé zadania v úlohách sú univerzálne. Moţno ich pouţiť v kaţdom predmete. Stačí pozmeniť učebný obsah, teda učivo, na ktoré sa učiteľ zameriava. L. Mihálik ( Mihálik, 1989) na podporu tvorivého myslenia a tvorby viac konkretizuje niektoré výzvy a apely, ktoré učiteľ môţe vyuţiť aj ako zadania úloh: - Uvaţuj, ako by si postupoval iným spôsobom! - Je moţné danú úlohu inak riešiť? - Vymysli iný spôsob, pracovný postup! - Ktorý z uvedených postupov, spôsobov je vhodnejší, jednoduchší, primeranejší? (Prečo?) - Dokáţ správnosť svojho tvrdenia! - Uveď, v čom je daný postup vhodný a v čom nie! - Uveď iné moţnosti riešenia! - Porovnaj uvedené postupy riešenia, návrhy činností! - Aké dôsledky by malo tvoje rozhodnutie postupovať uvedeným spôsobom? - Uveď príčinu, ktorá daný stav podmieňuje! - Navrhni presný a nemenný postup riešenia! - Čo chýba na danom postupe, čo treba zmeniť, doplniť? - Čo by si navrhol napríklad na skrášlenie okolia našej školy...? - Ako by si dokázal, ţe rastlina potrebuje k ţivotu....?
13
Ďalšie osvedčené zadania a výzvy: - Dotvor, dorob, skús pokračovať, pokús sa ukončiť svojím spôsobom...., dokresli, Dotvor neúplné...., - Doplň tak, aby..., Tvor tak, aby..., Dotváraj pridaním...,( zadanie s podmienkou) - Čo by tam mohlo byť a prečo? Zdôvodni!, Vysvetli!, Objasni,... ( s dôkazom, s argumentom) - Čo k sebe patrí?, čo majú spoločné, pomenuj rozdielne znaky, .. Aký je rozdiel medzi....?, Spájaj... (všímanie si jednotlivostí, spoločných a rozdielnych znakov) - Vytvor slovné spojenia, vytvor ....spojenie, hádanku, algoritmus, postup, tvor logické spojenia,..Pospájaj do postupnosti....( riešenie problému so zapojením logiky) - Tvor nezmyselné spojenia a vysvetli! Vymysli...! (predstatvivosť a porozumenie, nonsens) - Vyuţi fantáziu, zapoj fantáziu,...Predstav si , ţe .....a opíš,...( fantázia, predstavivosť) - Z určitého počtu vytvor jedno,.... vytvor nadpis, pomenuj jedným slovom, zhrň niekoľkými vetami,...( zovšeobecnenie) -Hľadaj.... a priraďuj, zaraď, preraď tak, aby..., spoj podľa..., ( analýza) - Popíš náladu,... vyjadri pocit...( hodnotenie) - Vytvor príbeh z (obrázkov, slov, viet, slovných spojení,...), dotvor viacerými spôsobmi,...vytvor s pouţitím...., vytvor čo najviac,..( tvorba a komunikácia) - Nakresli pomocou (geometrických tvarov, znakov, ...), vytvor znakové písmo, príklady z iných znakov,...napíš inak, obnov...., pretvor tak, aby...., pretvor, (s vyuţitím a chápaním znakov, prenášanie významu na znak) - Premeň, napíš opačne, ...Zameň...( zámeny) - Ako by si vyjadril....?, Čo môţeme robiť s..., Ako urobíme....( rozhodovanie) - Čo sa ukrýva v ...?, Čo si myslí?, Ako preţil ....? Rozkáţ niekomu, aby....( predstavivosť, vnorenie) - Všimni si najmenšie detaily,....Čo je zvláštne na ....? ( detaily a zvláštnosti –jednotlivosti, prvky) - Porozprávaj podľa..., Pýtaj sa! Tvor otázky k...! (komunikácia, slovná zásoba) - Čo sa skrýva pod značkami?, Vylúšti...( hádanka) - Čo ťa napadne, keď...? (predstavivosť, fantázia) - Pridaj čo najmenej tak, aby....Pridaj čo najviac....( s podmienkou)...
14
2.4 Pracovné listy s tvorivými a problémovými úlohami
Pre zabezpečenie systematickosti je dobré, aby si učiteľ postupne vytváral sady pracovných listov s úlohami rozvíjajúcimi tvorivé myslenie. Vyuţitím viacerých úloh na pracovnom liste má ţiak moţnosť pracovať s jednou tematicky ladenou vonkajšou motiváciou. Celá vyučovacia hodina – jej súčasti – sú spojené akoby do jedného celku. V prípade individuálneho prístupu môţe učiteľ zadávať rôzne úlohy rôznym ţiakom, prípadne niektorým všetky. Dobré je, ak sú v rámci úloh vyuţívané rôzne formy a metódy – práca na koberci, v pracovných skupinkách, časť úlohy dramatizovaná, iná úloha dotvorená spevom, pohybom, kresbou, prácou na počítači (vyhľadávaním informácií). Nevyhnutná je hlavne v niţších ročníkoch názornosť formou obrázkov, obrazov, krátkych videí,....Pokiaľ sú pracovné listy pripravené takýmto spôsobom, na základe nich môţe vzniknúť na škole i nový vyučovací predmet, ktorý ako zdroj bude vyuţívať práve sady vytvorených pracovných listov s úlohami na rozvíjanie tvorivosti (samozrejme vychádzajúcich z príslušného obsahu tém – napríklad tvorivá vlastiveda,....). Zadania úloh je dobré predkladať taktieţ rôznym spôsobom - niekedy si môţe ţiak úlohu prečítať sám,
zisťovať, intuitívne odhadovať, aká úloha ho bude čakať, prípadne ju
spoluţiakom predloţiť, inokedy sa musí sústrediť na učiteľovu inštrukciu. Na druhej strane, ak je zadanie priamo v pracovnom liste, dieťa si ho môţe ( niekedy musí) potichu čítať, uvaţovať a riešiť podľa zadania.
2.5 Práca s úlohami Ţiak potrebuje na začiatku práce s materiálom na rozvoj tvorivosti získať určitú úroveň vedomostí, aţ potom môţeme cez ne zostavovať úlohy na rozvoj tvorivosti. Pokiaľ ich tvoríme pre ţiakov 1. ročníka, terba im v prvých dvoch mesiacoch nechať priestor na zaškolenie, socializáciu, prispôsobenie sa novej situácii. Základom úloh na pracovných listoch by mala byť nejaká zaujímavosť a takmer kaţdá úloha by mohla byť iná ako predchádzajúca. Rôznorodosť podporuje tvorivosť, ale moţnosť vyskúšať si niekoľkokrát podobný typ úlohy prispieva k zručnosti riešiť práve daný typ. Rôznorodá môţe byť i formálna úprava listu a úloh. Premyslená grafická úprava, mnoţstvo
15
podnetov a farebnosť môţe podporiť zvedavosť, zaujímavosť ale i zrozumiteľnosť. Trošku nezvyčajnosti zas motiváciu. Rôznorodosť jednotlivých pracovných listov môţe zdôrazniť typ písma (pozor v prvom ročníku), pozadie, typy obrázkov,...Vhodné sú aj čierno-biele obrázky, ktoré si dieťa môţe dofarbiť a dotvoriť s určitým zámerom. Deti nie sú vo všeobecnosti zvyknuté riešiť tvorivú úlohu. Postupne si vytvárajú určitý systém prístupu, začínajú sa orientovať v probléme. Kým dôjde k tomuto prerodu, úlohy by sme mali predkladať celej triede, spoločne hľadať riešenie, vzájomnými rozhovormi objasňovať situácie, heuristickými otázkami , prípadne nejakými inými „barličkami“ hľadať spoločne správnu cestu, inokedy mnoţstvo riešení (keďţe sa jedná veľmi často o divergentné úlohy). Úlohy a ich riešenia treba so ţiakmi porovnávať, hodnotiť ich , vyhodnocovať správnosť a originálnosť riešení, prípadne vyberať spoločne najlepšie a napísať ich. Intelektovo nadané a zbehlejšie, šikovnejšie deti riešia úlohy aj individuálne, aj s učiteľom. Primeraná náročnosť úloh prispôsobená zloţeniu triedy a veku zabezpečuje pochopenie, menej nervozity. Treba však dbať na to, ţe náročnosť problémových a tvorivých úloh by mala byť mierne nad kvalitatívnu úrovňou ţiackych vedomostí, schopností, aby bol priestor na premýšľanie, hľadanie, skúšanie a overovanie riešení. Pokiaľ ţiak vyrieši náročnejšiu úlohu, ktorá bola preňho na začiatku na „prvý pohľad“ neriešiteľná, vysoko sa dvíha motivačný faktor a osobná hrdosť. Ţiak si začína veriť. Aj preto nie je vhodné pri týchto typoch úloh nechať dieťa „zlyhať“, radšej spoločne prísť k riešeniu. Náročnosť problémovej alebo tvorivej úlohy závisí od toho, v ktorej časti hodiny a v ktorej časti preberania učiva sa pouţíva. Motivačné úlohy sú zaujímavejšie, obsahujú v sebe hádanku alebo detektívny prvok. Relaxačné tvorivé úlohy sú ľahšie. Tie, ktoré upevňujú a precvičujú učivo sú náročnejšie. Náročnosť závisí aj od dieťaťa, ktorému úlohu dávame riešiť. Učiteľ môţe byť pri riešení problému nápomocný, hlavne na začiatku ročníka alebo nového typu úlohy. Divergentná problemová úloha má niekoľko riešení, preto je potrebné, aby ţiaci rozhodovali o ich správnosti a výhodách a spoločne ich vyhodnocovali. Učiť sa rozhodovať je pre ţiakov prínosom, lebo táto činnosť je pre človeka kaţdodennou záleţitosťou.
16
3 KONKRETIZÁCIA ÚLOH ZAMERANÝCH NA TVORIVÉ MYSLENIE ŢIAKOV V 1. ROČNÍKU ZŠ Úlohy na rozvíjanie tvorivého myslenia v 1. ročníku ZŠ vychádzajú z obsahu učebného predmetu slovenský jazyk a literatúra, na ktorom ţiak získava poznatky a zručnosti v písaní, čítaní, tvorbe, štylizácii a písaní jednoduchých viet. Uţ v tomto ročníku taktieţ nadobúda základy jazykovedného učiva formou hry, nenásilne. To znamená, získavanie a neustále upevňovanie spomenutých vedomostí a rozvíjanie čitateľskej gramotnosti sú prvotným základom obsahu. Ten je ţiakom predkladaný vo forme úloh na rozvíjanie tvorivého myslenia, čím sa napĺňajú ďalšie komletenčné ciele. Preto sú predkladané úlohy určené všetkým ţiakom 1. ročníka. Samozrejme, šikovnejšie deti zvládnu úlohy ľahšie, často ich riešia samostatne, s menšími pomocnými inštrukciami, menej šikovní ţiaci postupnými krokmi, návodmi, trpezlivosťou, opakovaním pre nadobúdanie zručností.... Po takomto prístupe sú schopní konkrétne úlohy riešiť taktieţ samostatne – lebo tento spôsob vzdelávania s konkrétnymi typmi úloh ţiaci prijmú za svoj.
3.1 Charakteristika úloh Pri tvorbe sme tematicky vychádzali z detského poznania, zo sveta, ktorý je ţiakom blízky a zároveň zo základných zásad, ktoré podporujú rozvíjanie tvorivého myslenia a sú popísané v predchádzajúcich častiach. Úlohy nadväzujú na súčasný šlabikár. Boli tvorené s ohľadom na postup preberania písmen, ich znalosť. Všetky vytvorené úlohy tvoria sadu pribliţne šesťdesiatich pracovných listov spojených do pracovného zošita. Základným zámerom je neustále ponecovať zrakový vnem na poznávanie písmen, slabík, slov a ich upevňovanie vo vedomí, čím sa posilňuje technika čítania. Čitateľská gramotnosť sa v úlohách ďalej rozvíja cez - uvedomovanie a chápanie obsahu, ktorý je skrytý za slovami, vetami i písanými inštrukciami - postrehnutie čo najväčšieho počtu
informácií z textu, analyzovanaie jeho obsahu,
rozčleňovanie na jednotlivosti - posilňovanie schopnosi overovať informácie v texte
17
- posilňovanie schopnosti zovšeobecňovať niektoré informácie, hodnotiť ich a vedieť vyberať podstatu - premýšľanie o obsahu, hľadanie odpovedí, spájanie logických súvislostí i na prvý pohľad nesúvisiace poznatky, spájanie „nespojiteľného,.... Úlohy ďalej zahŕňajú napríklad: - texty i samotné témy kladú veľa podnetných otázok, na ktoré sa očakáva málokedy jednoslovná odpoveď, skôr nútia ţiaka premýšľať - spojenie textu s obrázkom –posilňuje chápanie obsahu, ale pomáha dotvárať si ďalšie moţné skutočnosti viaţuce sa k textu- obsahu - obsah textov má okrem náučného charakteru i výchovný zámer - úlohy učia ţiakov tvoriť otázky, dokonca niektoré nelogické otázky, čím sú nútení myslieť, štylisticky správne tvoriť myšlienku, uvedomovať si a chápať obsah slov,...Nezmyselné otázky často vnášajú do vyučovania humor a odľahčenie, ale i mnoţstvo ďalších otázok - obsah otázok, hádaniek, hier,...dotvára poznanie a vedomosti z iných učebných predmetov – prepojenosť poznatkov učebných predmetov tak, ako je to prirodzené v ţivote - typy úloh sa často menia, aby bol ţiak nútený pracovať
s čo najväčším mnoţstvom
spôsobov - veľký priestor zo začiatku dostávajú tvorivé hry s písmenami (upevňovanie tvaru písmena , jeho dotváranie, cez moţnosti tvorby ďalších písmen) - v texte sú pouţité predovšetkým prebraté písmená, nebránime sa občasnému vsúvaniu neprebratých písmen, moţno slabík, ktoré nemajú byť prekáţkou- nútia ţiakov si logicky domýšľať správnosť, zaťahujú ţiaka viac do beţnej reality čítania bez umelého obmedzovania počtu prebratých písmen, navodzujú prirodzenú spoluprácu s učiteľom pri nemoţnosti prečítať slovo, alebo podporujú šikovnejších ţiakov v hľadaní, logických úsudkoch, ale i v hravých prístupoch. - deti sú nútené čítať a riešiť problém, aby sa dostali ďalej - písanie je upevňované prostredníctvom dopisovania, vytvárania, dotvárania a následného písania slov, slovných spojení a viet - rozvíjanie komunikatívnych zručností je neustále podporované samotnými úlohami, kde sa deti musia veľmi často vyjadrovať a hodnotiť, argumentovať, ako aj v tvorbe krátkych písaných jazykových prejavov - robia analýzu a syntézu slabík a slov, dedukciu, hodnotenie javov, výber, začlenenie niekam na základe spoločného alebo rozdielneho - tvorenie krátkych i dlhších viet, príbehov, o tvorbu hádaniek, rýmov, opis niečoho
18
- zdokonaľovanie gramatických javov - čítanie predloţiek so slovami, tvorba vzťahových prídavných mien z podstatných mien, písanie veľkých písmen vo vlastných menách,.... - tvorba a realizácia dialógov, dramatizácie, zdokonaľovanie pouţívania melódie hlasu - úlohy obsahujú aj integračné prvky predmetov prvouka, výtvarná výchova, hudobná a telesná výchova - ţiak dostáva často vyjadriť náladu slova a celého textu pastelkami. Náladu čítaného a tvoreného môţu ţiaci prejaviť i spevom – zaspievajú slovné spojenie, vetné celky a pouţívajú v nich adekvátne hudobno – výrazové prostriedky (hlavne dynamiku, tempo, rytmus, farbu). Zároveň sú tu nenahraditeľné rôzne pohybové kreácie, keďţe deti mladšieho školského veku a zvlášť tvorivé sú pohyblivejšie a potrebujú častejšie striedať činnosti. Moţností, ktoré sa dostávajú do tvorivých úloh s cieľom nadobudnúť gramotnosť a kompetencie k riešeniu problému, je neskutočne veľa. Najpodstatnejšie je dať deťom moţnosť hrať sa a zabávať pri riešení a tvorbe.
3.2 Typy úloh a ich popis Ako uţ bolo povedané, mnoţstvo typov úloh sa snaţí plniť funkciu novosti, sústavnej podnetnosti a zaujímavosti. Tu sa „nájdu“ predovšetkým šikovnejšie a intelektovo nadané deti. Avšak opakovanie riešenia niektorého typu úlohy vytvára zručnosť vedieť si poradiť s podobnou úlohou aj pri inej téme, inom učive, nie v triede ale i priamo v reáli ţivota a dáva šancu slabším posilňovať svoje tvorivé schopnosti. Úlohy, ak je čas, je dobré dotvárať ďalšími podnetnými zadaniami. Predkladané úlohy nie je moţné rozdeliť podľa jedného hľadiska, pretoţe kaţdá sleduje mnohé čiastkové ciele. Z toho dôvodu sú zhrnuté do skupín podľa jedného výraznejšieho znaku. 3.2.1. Hra s písmenami, slabikami, slovami Ako problémové úlohy sa podieľajú na rozvíjaní tvorivosti tak, ţe nútia ţiaka premýšľať, analyzovať problém, hľadať skôr uloţené informácie, vytvárať asociácie a hodnotiť kroky riešenia. Často bývajú konvergentné – s jedným výsledným riešením. a) Doplňujúce -konvergentné Doplňujúce úlohy by mal učiteľ beţne vyuţívať vo svojej práci so ţiakmi. Ţiak sa pri nich učí analyzovať slovo na hlásky a slabiky a zároveň ho správne písať. Pritom sa neustále učí pracovať s vetou a slovami v nej.
19
1. Po prečítaní neúplného slova zvyčajne ţiaka napadne, aké písmeno treba doplniť. Napriek tomu, ţe ich uvádzame medzi konvergentnými úlohami, niektoré slová sa dajú zostaviť aj doplnením rôznych hlások.
2.
__ajac
__pice
paj__c
va__ce
__eci
va__ec
DOPÍŠ PÍMENKO. ČÍTAJ VETY.
Máme
i
Mám _
.
i
?
_ áme. _ _ me Má_ _
. i
?
_á_e
i 20
.
b) Tvorivá hra s písmenami, slabikami –konvergentná aj divergentná Deti sú pri hre vnútorne motivované. Zároveň musia riešiť pre nich tvorivý problém. Ak sa k tomu pridá trošku farebnej zábavy, veľmi radi sa pustia do práce. Väčšina detí zvládne túto úlohu správne.
1.
AKÉ PÍSMENKO SA SKRÝVA POD MACHĽKOU?
E A M L I 2. Základom písmenkových hádaniek Ktoré písmenká sú tu ukryté a Zostav z čiarok a kriviek čo najviac veľkých tlačených písmen - je poznávanie písmen a uvedomovania si ich tvarov. Deti tu môţu nájsť veľa písmen alebo podobností s nimi. Dobré je nechať ich hľadať a argumentovať. Samé môţu tvoriť podobné hádanky pre spoluţiakov. :
3. Prevrátené – vymenené slabiky sú vďačnou úlohou, keď ju dieťa pochopí. Je dobré, ak tvorenie slov z daných slabík ozvláštnime vhodnou témou, ktorá je pre deti motivačná, napríklad oslava, oblečenie, bábätko,... Tvorivosť spočíva v hodnotení obsahu slova a následné zaradenie do správnej skupiny. Na „správnosti“ zaradenia netrváme, pokiaľ si dieťa svoje iné zaradenie odôvodní.
21
_______ vajbú _______zablú _________nabubli _______lónba_______sýlabe _________namami _______buvo _______ byzu__________lipobala _______bonbu ______bybá ________ 4. Psík je obľúbené zvieratko väčšiny detí. „Bezradnosť“ psíka podporí
v deťoch chuť mu
pomôcť. Úloha je zameraná na precvičenie písmen b a d, ktoré si deti spočiatku mýlia. Uvedomenie si obsahu slove vedie k správnosti a k rozvíjaniu čitateľskej
gramotnosti
najmenších detí.
Pomôţ Badymu prečítať slová. Niektoré sú správne, tie zakrúţkuj. Niektoré sú dopletené. Skús zameniť b za d a opačne.
bude, búdy, v dude, v búde, dub, v bude, budy, duby, dúby
?
v dube, v dúde 22
5. V nasledujúcej úlohe majú deti najskôr zakrúţkovať slová, v ktorých sa objavuje jedno rovnaké písmeno , neskôr také, kde sa objavia dve, tri,..rovnaké písmená. Potom spájajú s medom tie slová, ktoré s nim súvisia, neskôr z nich tvoria príbeh. Zbehlejší tvoria príbeh zo všetkých slov.
nádoba
bod
med
delo obed
voda ozdoba
jedlo
dláto
6. Deti majú spájaním slabík z jednej škvrny so slabikami z druhej škvrny tvoriť slová, prípadne takýmto spôsob ( aby tvorili slovo) dopísať do škvŕn ďalšie slabiky
Čo hovorí kuchár? ................ ................ ................ ................ ................ ................ ..............
mu ša
chy
Je smutný?
chy no cha
ba
chlad
CHi, chi, cha, 23 …..
c) Riešenie problému s konvergentným záverom 1. Algoritmus Pri riešení úlohy podľa uvedeného algoritmu sa dieťa musí zorientovať v znakoch – šípka a kruh, potom postupuje krok za krokom po znakoch (šípkach a kruhoch) v úlohách. Môţe si pomôcť zakrúţkovaním slabiky, ktorú má „vziať“. Zo slabík zostaví slovo. Úloha je motivovaná zvedavosťou dieťaťa, aby prišlo na to, čo je v krabici „schované“. Úloha je náročná, vhodná pre šikovnejšie a nadané deti.
Čo je v krabici? (
choď smerom po šípke o políčko ďalej ) zober a prečítaj slabiku )
(
1→→→→ 2→→→ 3→
↓↓←← →↓↓
→↓↓
→↑
bu ces ve za
ta jac lo tu
↓→
↓→
(začni v prvom riadku)
(začni v prvom riadku)
→→↓
(začni v druhom riadku)
vo zác le to ce vaj jú ja ný na lac ci
2. Problémové –zisťujúce obsahujúce vtip,humor, zábavu... Iný typ problémovej úlohy, ktorá predpokladá zapojenie vyšších poznávacích funkcií, hlavne analýzy a dedukcie, neskôr hodnotenie. Ţiaci majú za úlohu prečítať slabiky so zdvojenými spoluhláskami (ako začiatky slov, ktoré „vykrikujú“ opice). Pod obrázkom je text, kde je
24
napísané plné znenie viet kaţdej opice. Dieťa má v texte rozpoznať prečítanú slabiku, z ktorej sa skladá slovo a na základe svojho zistenia má prisúdiť vety jednotlivým opičkám. Úloha je náročná, učiteľ pri slabších deťoch postupuje rok za krokom. Intelektovo nadané a šikovnejšie deti nemajú s úlohou po učiteľových inštrukciách veľké ťaţkosti. Zároveň je táto úloha zábavná aţ vtipná, takţe náročnosť je vyváţená motiváciou.
sme.. sle... Máme oslavu!
smo... sve... sva...
smu.. slá...
slo... slú... sli... sla...
Máme aj silu? Sme smelí. Volám „sláva“! Mamaáá, slimák! Mám malý sveter. A ja mám slúchadlá! Smola, sme smelí a máme svaly. Sima je asi smutná. Je slama sivá? Je ujo Samo slepý? Samé slová!......... 25
d) Skladačky Typ nie veľmi náročnej úlohy zabezpečuje prvá časť –prečítať správne otázku a dopísať niektoré farby. Bez ťaţkostí ju rieši aj slabšie dieťa. Druhá časť, kde má dieťa tvoriť samo skladačku zo slov, je trošku náročnejšie, ale tieţ nie ťaţké. Jemná motorika ruky sa precvičuje vyfarbením a dokreslením obrázka. Farebnosť navodí dobrú náladu a uvoľnenie.
KOĽKO
B
A
R
F
MÁ LÚKA?
IE
Pri písaní farieb sa zahraj s písmenami/slabikami. Vytvor skladačku pre spoluţiakov.
................................ 3.2.2 Hádankové úlohy, hlavolamy - konvergentné 1. Prvá forma hádanky slúţi na upevnenie pravopisu – písanie ä v slove. Ak má dieťa zvládnuté čítanie slov zo Šlabikára, nebude mať problém slovo uhádnuť.
Napíš jedným slovom:
háčik nad písmenom
mláďa kobyly 26
obviaţeme ním ranu
kuracina a teľacina
2. Uhádnuť „tajné písmo“ je náročnejší typ úlohy, pri ktorej je učiteľ nápomocný. Tajným písmom môţe učiteľ krásne motivovať deti k práci. Riešením sa rozvíja sa analýza, syntéza, posilňuje sa intuícia, v závere dedukcia a hodnotenie. Je dobré, ak si pri nácviku písania slov gramaticky náročnejších slabík deti pomáhajú aj ukazovaním –pohybom, vlastnou kresbou, prípadne spevom, kde ťaţkú gramatickú slabiku deti zaspievajú presne rovnakým vysokým intervalom s prízvukom.
TAJNÉ
PÍSMO
:: ä --
=5
:: ä : -- =
__________
zovrieš dlaň ________
:: . .- ä -- =
je uložená v hlave____________
Aké sú to písmená?
:: -- : . 27
.-
3.2.3 Komunikačné úlohy - tvorba nápadov a myšlienok Úloha je zameraná na tvorbu myšlienok na základe vlastného rozhodnutia, predstavivosti, pochopenia situácie,.... 1. Tvorba viet s podmienkou Ponechať dieťaťu neobmedzenú tvorbu je pre rozvíjanie jeho tvorivého myslenie výborné.. Avšak, ak má byť posilňované rozumové myslenie vo všeobecnosti, veľmi dobre ho rozvíja kladenie podmienok, teda vytváranie problému v procese tvorby. Nasledujúca úloha patrí k spomenutým typom. a) Čo všetko môţeme robiť so starým otcom Pomocnými „barličkami pri tvorbe nápadov sú slová, ktoré však musí dieťa najskôr prečítať. Potom tvorí vety. Učiteľ vedie ţiakov, aby si jednoduché myšlienky –krátke vety – napísali.
nanosíme zamávame
povozíme
vyvesíme
vylovíme popílime
nasypeme
_____________________ _____________________ _____________________ _____________________ _____________________ _______________ 28
b) Deti majú vytvoriť vetu tak, ţe kaţdé jej slovo začína tým istým písmenom. Motivačným a zároveň priestorové ( rovinné) vnímanie rozvíjajúcim prvkom je napísať vetu do priestoru tak, ako je zadané a ţiak si to musí prečítať. Posilňuje sa čítanie s predloţkami, pochopenie
obsahu. Tvorivým prvkom je i to, ako
dieťa vymyslenú vetu
dokáţe do
predloţeného priestoru vpísať. (Náročný typ úlohy)
Dve Dany doniesli do domu dláto. Veta bude napísaná:
B
nabúkopci -----------------------------------
rk a bl at M o pred ro kopcom-------------------------------bo ta bl C es zakkopcom----------------------------------B et ka BK pod or kopcom--------------------------------ka br al o ka
29
2. Hľadanie spoločného a rozdielneho Úloha podporuje vytváranie asociácií. Podobné úlohy najskôr riadi učiteľ nápovednými otázkami, aby sa deti zorientovali v spôsobe jej riešenia. Táto úloha je o to náročnejšia, ţe rozdielnosť vidieť „na prvý pohľad“, spoločné znaky sa hľadajú ťaţšie. Niektoré zo spoločných znakov: voda v rôznych skupenstvách, pohyb po nej, rovnaké začiatočné písmeno v slove hokejista a húsatá (ţiaci práve preberajú písmeno H), deti = mláďatá a pod.
Nájdi spoločné a rozdielne znaky týchto obrázkov. Dopíš ich do obdĺžnikov. ..................... ..................... ..................... ..................... ..................... ..........
.................... .................... .................... .................... ..... ............
30
3. „Nezmyselné“ otázky, hľadanie logických odpovedí Navonok nezmyselné otázky nútia deti uvedomovať si obsah a zároveň pripustiť fantáziu na základe určitej argumentácie. Humanizácia úlohy sa prejavuje v jej divergentnosti, kde kaţdé dieťa má šancu prejaviť svoj názor, ak si ho odôvodní. Odpoveď sa môţu pokúsiť napísať.
POSVIETIME SI NA OTÁZKY Čo by sa stalo, - keby sme nemali
-
dáţď ţuvačky včely ţiakov ţaby ţiarovku
keby sme miesto nohy mali
- keby nám na hlave rástli
kmeň pichliače
- keby čerešňa bola -
keby dlaň človeka mala
blany
- keby broskyňa rástla v o v o d e 31
4. Tvorba otázky Tvoriť rozumnú otázku znamená porozumieť problematike a schopnosť zisťovať.
----------------------------------------------------------------------
Nad akými otázkami rozmýšľajú chlapci?
5. T vorba otázky pomocou opytovacích zámen Výborný spôsob ako deti naučiť klásť otázky, je ponúknuť im veľa opytovacích „slov“ zámen a nútiť ich pýtať sa na problém s ich vyuţitím. Ţiaci majú tvorivo odpovedať, prípadne s pouţitím fantázie a následne dávať ţiakom otázky s vyuţitím niţšie uvedených slov.
OTÁZKY MAČIČKY SONIČKY ... Čo to pláva po oblohe? Čo to vreští v noci? Čo narástlo vo vode? Čo narieka v peci?
Aká je mačka? ................................
ODPOVEDE:
AKO?
Kedy? KDE?
Prečo? 32
čuší mňaučí počuje loví číta odpočíva
3.2.4
Úlohy na pochopenie obsahu a orientáciu v texte
a) Otázky podporujúce fantáciu b) Zisťujúce tvrdenia 1.
Myška Saška si vyšla s mamou pešo na lúku. „Juj, tu je zima!“, zvýskla. Mame pošepkala: „Kúp mi šatku na ušká a šedý šálik na krk! A ešte sivú látku na šaty. Aj zajko Šimon dostal pekné látky na košele a semišové topánky. Mamka – myš sadla za šijací stroj. Myška si ušité šaty vyskúšala a zvolala: „Ty si šikovná!“ 1. otázky k rozvíjaniu fantázie a
2. tvrdenia vyplývajúce priamo z textu
predstavivosti
ÁNO alebo NIE Na lúke bolo teplo.... Šimon dostal semišové košele... Saška si kúpené šaty vyskúšala.... Kocúr Šimon sa kamarátil s myškou Saškou....
Bolo nad lúkou slnko? Vie myška šoférovať? Má Saškina mama šijací stroj? 3 Vie Tvorba otázky mama šiť? zajkova Má myška rada červenú farbu? Stalo sa to naozaj?
33
2.
Koľko členov má naša rodina? Daj každému meno.
Často pijeme čaj. Mamička nám čaj pripraví do šálok. Ja mám červenú, braček s belasými obláčikmi a ocko ........................ .Sedíme na stoličkách a očami sledujeme našu mamičku. Prestiera čistý obrus. Naň dáva pečivo s čokoládovou polevou a čaj v čajníku. KTO Z ČLENOV RODINY NEBOL SPOMENTÝ? ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
34
3.
OTÁZKY PRE TEBA Bude ma zaujímať, či:
V I E....
-gašparko zašívať gombíky?
- Igor skladať LEGO? - Gabika kresliť bager a vagóny? -gajdoš spievať?
POUKLADAJ do poličky z textu všetko, čo sa dá:
___________________________ ___________________________ ___________________________ ___________________________ ___________________________ ___________________________ ___________________________ Gusto má desať rokov. Dostal gumený čln, Lego, bager a vláčik___________________________ s vagónikmi. Gumenú loptičku dal mladšiemu bratovi ___________________________ Gabovi. Gizka má farebné gombíky. Prišíva ich na šaty gumenej bábike. Ich otec je rybár, nosí gumáky. Mama si ___________________________ chráni ruky pri presádzaní gumenými rukavicami. A čo majú ___________________________ všetci? Predsa gajdy od starého otca. Kedysi bol gajdoš. ___________________________ ___________________________ 3.2.5 Postupnosti ___________________________ ___________________________ 35 ___ _____________
Postupnosti s tvorivosťou na prvý pohľad nesúvisia. Keď si však uvedomíme rozvíjanie myslenia na základe nejakých skrytých súvislostí, rozvíja táto úloha vyššie poznávacie funkcie ţiaka. U detí uvedenými úlohami rozvíjame elaboráciu, ale aj dedukciu a hodnotiace myslenie. Sú to úlohy náročnejšie, preto treba, aby ich učiteľ robil spolu so ţiakmi a navádzal ich nápovednými otázkami. Taktieţ sa mi u detí osvedčilo kresliť si obsah výpovede.
I D E M E N A T O P O S T U P N E ...... spálňa - skriňa - sukňa
nakresli
sukňa
skriňa
spálňa Čerešňa (strom) – čerešnička – červík napíš nakresli
Vieš vytvoriť podobný rad? ___________ ___________ ___________ _____________
.
36
Predkladaných metód, ktoré môţe učiteľ pri rozvíjaní tvorivého myslenia vyuţiť, je nespočetné mnoţstvo. Ešte viac úloh, ktoré je schopný si učiteľ pre tento proces pripraviť. Učiteľ je ten, ktorý rozhoduje o riadení edukácie. On rozhoduje, či a ako bude ţiakov vzdelávať. Treba si len uvedomiť, ţe v súčasnosti je uţ nevyhnutné rozvíjať tvorivé myslenie, kritické a hodnotiace myslenie ţiakov. Ak pri tom bude vyuţívať svoje tvorivé schopnosti na tvorbu úloh, bude obohacovať nie len ţiakov, ale i seba.
ZÁVER
37
Tvorivé myslenie človeka ţijúceho v súčasnosti i v budúcnosti je nesporne jedena z kľúčových kompetencií, ktorú treba rozvíjať. Návodov ako, je v praxi medzi tvorivými učiteľmi veľa. Opísané spôsoby tvorby tvorivých a problémových úloh i samotné konkrétne úlohy môţu pomôcť ako inšpirácia v práci začínajúcim učiteľom i učiteľom, ktorí o tvorivosti doteraz len počúvali ako o modernom pojme. Úlohy na rozvíjanie tvorivého myslenia ţiakov v prvom ročníku ZŠ sú konkrétnou didaktickou pomôckou. Je moţné ich vyuţiť priamo na vyučovaní v prvom ročníku, prípadne čerpať návody z formulácií jednotlivých úloh so zámenou obsahu učiva vo všetkých ročníkoch a na kaţdom vyučovacom predmete. Aby sme dokázali meniť a zmeniť vzdelávací proces k lepšiemu,
musíme sa stať
tvorivými. Mali by sme si uvedomiť, ţe tvorivosť oslobodzuje, len sa ju treba naučiť vyuţívať. Tvorivé myslenia učiteľa zhmotnené v tvorivých prístupoch vo vzdelávacom procese sa raz určite prejaví vo svojich pozitívach. Prostredníctvom našich ţiakov.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV
38
1. ĎURIČ, L. a kol.: Pedagogická psychológia. Bratislava : Jaspis, 1991. 336 s. 2. KAČÁNI, V. a kol.: Základy učiteľskej psychológie. Bratislava : SPN, 2004. 232 s. 3. MIHÁLIK, L.:Rozvíjanie myslenia, reči a základných zručností. Bratislava :SPN, 1989.136 s. 4. PETLÁK, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava : Iris, 2004. 318 s. 5. TUREK, I.: Didaktika. Bratislava : Iura Edition, 2008. 296 s. 6. ZELINA, M.: Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa. Bratislava : Iris, 1996. 236 s.
39
ZOZNAM PRÍLOH
Príloha 1 Ukáţky pracovných listov s tvorivými a problémovými úlohami
40
ČO VIDELA RYBA?
Emil Maja
Leo Vilo Elo
ujo Ivo Samo
?
Julo
Jela Joja Maja je má volajú
Lea
uja veslo maslo
.......................................................................................................................................................
.......................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................... . .....................................................................................................................................................
41
ÚLOHY, OTÁZKY: 1. Ryba šepká niečo mačke. Čo jej asi šepká? 2. Moţno jej rozpráva, koho videla a čo robil. Zahraj sa, ţe ty si ryba.... Čítaj mená a rozprávaj mačke, čo si videl(a). 3. Ktoré slovo nepatrí medzi ostatné? Prečo? 4. Ryba videla, ţe Maja niečo dávala kaţdému. To, čo im dala, nakresli do oválika a napíš, komu to dala (na riadok). Ak chceš niekomu ešte niečo dať, nakresli a napíš, komu. 5. Ryba vidí aj to, čo robia dievčatá. Vyberaj z obdĺţnikov a píš vety.
42
Tvor slová Aký, aká, aké? mos ty..................... (svetlo) .....................sako to mes ..................... (tma) .......................vesta vi taj ...................... (tenis) ......................lopta tým kos .................... (teplo)...................postele Em ka..................... (nota) .....................záznam ka Kat..................... (
).....................stojan
TU SA NIEČO DEJE... O ČOM ČÍTA EVKA?
nalákala vták zelená Kika listuje výlet vysoko von skvelý lúka
_____________________________________________ 43
ÚLOHY: 1. Čo majú spoločné a čo rozdielne? 2. Čítaj slová z rámikov. Spájaj ich s hrubo vytlačenými slovami a tvor vety. 3. Spájaj slová tak, že budeš tvoriť nezmyselné a vtipné vety. 4. Vytvor z malých a veľkých paličiek a kriviek čo najviac veľkých tlačených písmen. Napíš ich. 5. Čítaj začiatky viet a dopovedz ich. 6. Nakresli do bubliniek nejaké veci, ktoré sa hodia k tvojim vetám. 7. Dopíš a dokresli list pre kamarátku Simonku. 8. Uhádni hádanky. 9. Tvor slová, tvor slovné spojenia. 10. Všimni si Evkinu mačku Kiku. Tá Evku ťahala von do prírody. Čítaj slová. Slová sú z príbehu, ktorý sa stal. Ako to bolo? Skús o tom povedať. 11. O čom číta Evka na lúke. Ak vieš, napíš.
44
de, te, ne, le, di, ti, ni, li Projekt Zem sa prebúdza
A)
- ČÍTAJ KAŢDÚ VETU ZVLÁŠŤ. - ROZMÝŠĽAJ, ČI JE TO PRAVDA. - PRIDAJ KU KAŢDEJ VETE SVOJ KOMENTÁR / ČO SI O TOM MYSLÍŠ /. - VETY OPRAV 1. Marec, apríl a máj sú letné mesiace. ........................................................................... 2. V apríli sa často vyskytujú snehy. ........................................................................... 3. Von chodím v teplákoch a v plášti. ........................................................................... 4. Na jabloni vypučali kamene. .......................................................................... 5. Na stole sú tulipány, snežienky a čerstvé čerešne. ........................................................................... 6. V lete chodia deti pozorovať zmeny v jarnej prírode. ........................................................................... 45
B) - VRÁŤ SA K VETÁM. ZAKRÚŢKUJ SLABIKY, KTORÉ VYSLOVUJEME MAKKO A PREDSA TAM NIE JE MAKČEŇ. PREČO? C) - ČÍTAJ NASLEDUJÚCE VETY. VYBER SI TÚ, KTORÁ SA TI PÁČI A SVOJ VÝBER ZDôVODNI. - NAKRESLI VYBRATÚ VETU A VYFARBI OBRÁZOK PODĽA JEJ NÁLADY.
1. Teta mi do pohára leje limonádu. 2. Čerešne a maliny sú letné ovocie. 3. V divadle sedíme ticho.
PREČO?
KDE?
1. Namastím ti poranené chodidlo. 2. V dedine nám rastú lipy. 3. Všade vonia teplý koláčik. 4. Maťo ma potešil, lebo mi stihol kúpiť slovník. D) - V KAŢDEJ VETE ZAKRÚŢKUJ JEDNO SLOVO. - VYTVOR Z NICH PRÍBEH TAK, ABY SÚVISEL S JAROU. - VYBER SI JEDNO DLHÉ SLOVO. ROZOBER HO NA PÍSMENÁ: Z NICH VYTVÁRAJ NOVÉ SLOVÁ. 46
O KRÁSE ...
Vieš nakresliť krásu?
Ktoré slová súvisia s krásou? Prečo?
________________________________ ________________________________ ľahučko, maľovať, motýľ, veľký, rýľ, podbeľ, kotúľ, kráľ, ríbezľa, zľaknúť, kľúče, košeľa, Ľudmila .........................sa zľakol .......................... . ......................dokáže urobiť ....................... . .....................lieta ................. Čo môţeme robiť s úlohami?
................... .
Navrhni spoliţiakom!
47
