Tvorba chemických video experimentov, ich publikovanie na blogu a sledovanie rozvoja poznávacích procesov

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

RNDr. Danica Hanuliaková

Tvorba chemických video experimentov, ich publikovanie na blogu a sledovanie rozvoja poznávacích procesov Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe

Prešov 2013

Vydavateľ:

Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor OPS:

RNDr. Danica Hanuliaková

Kontakt na autora:

Stredná umelecká škola, Slavkovská 19, 060 01 Kežmarok [email protected]

Názov OPS:

Tvorba chemických video experimentov, ich publikovanie na blogu a sledovanie rozvoja poznávacích procesov

Rok vytvorenia OPS:

2013

Odborné stanovisko vypracoval:

Ing. Mária Weiszerová

Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou. Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe bola vytvorená z prostriedkov národného projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnanancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.

Kľúčové slová Chemické video experimenty, sociálna sieť, blog, blogovanie, Školský blog chémie, publikovanie, vizualizácia, Windows Movie Maker, kartotečné lístky, komentáre, spätná väzba, Bloomova revidovaná taxonómia kognitívnych funkcií a vzdelávacích cieľov, zapamätanie, porozumenie, aplikácia, analýza, hodnotenie, tvorivosť, chemický dej, termochémia, chemická kinetika, redoxné reakcie.

Anotácia Predloženú prácu predkladám ako osvedčenú pedagogickú skúsenosť edukačnej praxe, ktorú som vytvorila ako učebnú pomôcku za účelom vizualizácie chemického experimentu pomocou informačno – komunikačných technológií, s cieľom uľahčenia názornej prezentácie učiva chémie, ktorá ušetrí nielen materiálne prostriedky potrebné na uskutočnenie reálneho experimentu, ale hlavne čas potrebný na jeho prípravu a realizáciu, pričom odpadajú aj bezpečnostné riziká. Učebná pomôcka je súborom chemických video experimentov doplnená teoretickým a praktickým manuálom a vytýčenými cieľmi na rozvoj poznávacích procesov pomocou chemického experimentu. Komunikáciu so žiakmi som zabezpečovala pomocou sociálnej siete.

OBSAH ÚVOD ....................................................................................................................................................... 5 1 OPIS OSVEDČENEJ PEDAGOGICKEJ SKÚSENOSTI ........................................................... 7 2 BLOG A BLOGOVANIE .................................................................................................................. 11 2.1 Sociálna sieť..................................................................................................................................

11

2.2 Vytvorenie vlastného blogu.................................................................................................... 11 3 TVORBA A SPRACOVANIE CHEMICKÉHO VIDEO EXPERIMENTU............................

13

4 PUBLIKOVANIE PRÍSPEVKOV NA BLOGU............................................................................ 17 5 DIDAKTICKÉ ASPEKTY ZARAĎOVANIA CHEMICKÝCH VIDEO EXPERIMENTOV DO VYUČOVANIA......................................................................................... 19 5.1 Rozvoj poznávacích procesov pomocou chemického video experimentu......... 19 5.2 Metodické spracovanie kartotečných lístkov.................................................................

21

5.3 Metodické poznámky k výberu chemických video experimentov......................... 23 6 HODNOTENIE STANOVENÝCH CIEĽOV, SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA................................................................................................................................. 25 ZÁVER ..................................................................................................................................................... 29 Zoznam príloh ..................................................................................................................................... 33

ÚVOD Osvedčená pedagogická skúsenosť na tému „Tvorba chemických video experimentov, ich publikovanie na blogu a sledovanie rozvoja poznávacích procesov“ sa zaoberá vytvorením učebnej pomôcky na vyučovanie chémie a snahou splniť nasledovné ciele: vytvoriť sadu chemických video experimentov k téme chemický dej pre žiakov 1.ročníka strednej školy, vytvoriť Školský blog chémie na ich publikovanie a prispieť k rozvoju komunikácie na chemickú tematiku, spracovať didaktické aspekty rozvoja poznávacích procesov vo vyučovaní chémie pomocou publikovaných chemických experimentov. Práca je rozdelená do šiestich kapitol a piatich podkapitol. V prvej kapitole sa venujem popisu základných údajov mojej osvedčenej pedagogickej skúsenosti, špecifikácii cieľovej skupiny a vymedzeniu kompetencií .V druhej kapitole som sa zaoberala teóriou sociálnej siete a postupom vytvorenia vlastného Školského blogu chémie. V tretej kapitole podrobne popisujem tvorbu a spracovanie chemického video experimentu v programe Windows Movie Maker. Štvrtú kapitolu som zamerala na poznatky o publikovaní príspevkov na blogu. Najrozsiahlejšia je piata kapitola, v ktorej som spracovala didaktické aspekty rozvoja poznávacích procesov pomocou chemického video experimentu, charakterizujem metodiku spracovania kartotečných lístkov ako neoddeliteľného teoretického a praktického manuálu k experimentom a uvádzam metodické dôvody k výberu chemických experimentov. V šiestej kapitole sa venujem reflexii, splneniu cieľov a odovzdávam skúsenosti a odporúčania z procesu realizácie práce. V závere sa zamýšľam nad významom práce a zhodnotením vhodnosti použiť blog ako komunikačný nástroj a prostriedok na získanie spätnej väzby vo vyučovacom procese. Práca je doplnená zoznamom použitej literatúry a prílohou , v ktorej sú podrobne rozpracované kartotečné lístky ku všetkým pokusom. Kartotečné lístky sú doplnené po jednotlivých pokusoch alebo skupine pokusov návrhom cieľov prispievajúcich k rozvoju poznávacích procesov. Vytvorené video experimenty sú publikované na blogu. Za účelom ich hodnotenia a spustenia odporúčam nahliadnuť do Školského blogu chémie na adrese hanuliakova.blogspot.sk.

5

6

1 OPIS OSVEDČENEJ PEDAGOGICKEJ SKÚSENOSTI Kontext a rámec V jadre svojej práce som predstavila systém tvorby blogu, súbor chemických video experimentov, ktoré som prezentovala v rámci vyučovania povinného predmetu chémia na strednej odbornej škole ( Strednej umeleckej škole) v triede prvého ročníka , konkrétne v študijnom odbore propagačné výtvarníctvo a fotografický dizajn. V súlade so štátnym vzdelávacím programom a školským vzdelávacím programom sa v týchto študijných odboroch týždenne vyučujú dve hodiny chémie v prvom ročníku. Okrem toho sa chemickej problematike venujem aj v záujmovom chemickom krúžku. Škola má štyri multimediálne počítačovéi učebne , každá je pre 15 žiakov . Priestory školy sú pokryté signálom wifi. V každeJ učebni je možné využiť digitálne technológie, notebooky, dataprojektor, interaktívne tabule. Každý učiteľ na škole má k dispozícii školský notebook. Špecifikácia cieľovej skupiny • Kategória pedagogických zamestnancov: učiteľ • Podkategória pedagogických zamestnancov podľa §13 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov : učiteľ pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (učiteľ strednej školy) • Žiak: žiak strednej odbornej školy (SUŠ) • Vzdelávacia oblasť: človek a príroda • Škola, ročník: stredná odborná škola (SUŠ), 1. ročník • Vyučovacie predmety: chémia • Tematický okruh: Chemický dej. • Tematický celok, učivo: Termochémia. Chemická kinetika. Redoxné reakcie kovov vo vodnom roztoku. • Názov programu kontinuálneho vzdelávania: Využitie moderných informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní chémie – inovačné. Tvorba edukačných multimédií – inovačné. Demonštračné a žiacke pokusy vo výučbe chémie – aktualizačné. Činnostné prístupy vo vyučovaní chémie – aktualizačné. Cieľ práce Poskytnúť učiteľom chémie učebnú pomôcky na vyučovanie chémie – sadu chemických video experimentov s kartotečnými lístkami k téme chemický dej pre tvorivejšie a pestrejšie sprístupnenie učiva na vyučovacej hodine. Vytvoriť Školský blog chémie na ich publikovanie a prispieť k rozvoju komunikácie na chemickú tematiku, spracovať didaktické aspekty rozvoja poznávacích procesov vo vyučovaní chémie pomocou publikovaných chemických experimentov.

7

Vymedzenie kompetencií Odučením hodín kompetencie:

s popísanou

metodikou

som

u žiakov

rozvíjala

nasledovné

Komunikatívne a sociálne interakčné spôsobilosti • sprostredkovať informácie vhodným spôsobom (video, text, hovorené slovo, schéma, blog) tak, aby každý každému porozumel, • vyjadriť alebo formulovať (jednoznačne) vlastný názor a záver, • aktívne používať odborný jazyk, • kriticky hodnotiť informácie (kniha, internet a iné), • správne interpretovať získané fakty, vyvodzovať z nich závery a dôsledky. Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti • • • •

rozvíjať prácu v príjemnej priateľskej atmosfére, osvojiť si pocit zodpovednosti za seba a spoluzodpovednosti za prácu v kolektíve, hodnotiť a rešpektovať svoju vlastnú prácu a prácu druhých, rozvíjať schopnosti kooperácie a komunikácie –naučiť sa spolupracovať v skupine pri riešení problému, zostaviť plán práce, špecifikovať problémy, distribuovať ich v skupine, vysvetliť problém ďalšiemu žiakovi, riešiť podproblémy, zhromaždiť výsledky, zostaviť ich do celkového riešenia, verejne o ňom referovať a zverejňovať ho.

Schopnosti riešiť problémy • rozpoznávať problémy v priebehu vzdelávania využívaním všetkých metód a prostriedkov, ktoré majú žiaci v danom okamihu k dispozícii (pozorovanie, experimentovanie, grafické prostriedky, tabuľky a pod.), • vyjadriť alebo formulovať (jednoznačne) problém, ktorý sa objaví v ich vzdelávacom procese, • hľadať, navrhovať alebo používať ďalšie metódy, informácie alebo nástroje, ktoré by mohli prispieť k riešeniu problému, • posudzovať riešenie daného problému z hľadiska jeho správnosti, jednoznačnosti alebo efektívnosti a na základe týchto hľadísk prípadne porovnávať aj rôzne riešenia daného problému, • korigovať nesprávne riešenia problému, • inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, • odstraňovať stereotypy pri vyučovaní, bojovať proti rigidnému mysleniu, • používať osvojené metódy riešenia problémov aj v iných oblastiach vzdelávania žiakov, pokiaľ sú dané metódy v týchto oblastiach aplikovateľné. Spôsobilosti využívať informačné technológie • získavať informácie v priebehu vzdelávania využívaním všetkých metód a prostriedkov, ktoré majú žiaci v danom okamihu k dispozícii, • zhromažďovať, triediť, posudzovať a využívať informácie, ktoré by mohli prispieť k riešeniu daného problému alebo osvojiť si nové poznatky,

8

• sprístupniť základné pojmy a techniky používané pri práci s údajmi a pri tvorbe algoritmov a výpočtových procesov. Vyučovanie v spojení s informačnými technológiami vytvára platformu pre všetky ďalšie predmety. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu chémie široký priestor na motiváciu a praktické projekty, • rozvíjať metakognitívnu kompetenciu – t. j. učiť sa tým, že objavujem; učiť sa tým, že učím druhých; uvažovať o vlastných schopnostiach, definovať reálne ciele, rozmýšľať o procese učenia sa, kriticky posudzovať svoje poznatky, žiaci si majú uvedomiť zodpovednosť za svoje vzdelanie, získať vnútornú potrebu ďalšieho vlastného štúdia, • rozvíjať si svoju osobnosť a tvorivosť. Kompetencie k celoživotnému učeniu sa • uvedomiť si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja, • kriticky hodnotiť informácie a ich zdroj, vedieť ich tvorivo spracovať a prakticky využívať, • kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si svoje ďalšie rozvojové možnosti.

9

10

2 BLOG A BLOGOVANIE 2.1 Sociálna sieť Blogovanie patrí medzi služby sociálnych sietí. Pojem blog sa používa na označenie webového osobného denníka používateľa. Od uvedenia služby Blogger v roku 1999 dali blogy webu novú tvár, ovplyvnili politiku, otriasli žurnalistikou a umožnili miliónom ľudí vyjadriť sa a spojiť sa s inými. Blog je priestor na spoluprácu, na oznamovanie rôznych správ, odkazov, myšlienok, o tom čo nás zaujíma, je v podstate jednoduchou webovou stránkou radenou chronologicky. Ináč povedané, blog je webová lokalita, kde sa na pokračovanie uverejňujú nové príspevky , návštevníci si ich môžu prečítať, následne ich komentovať, vytvárať na ne odkazy alebo zasielať e-maily. Práve možnosť návštevníkov komentovať príspevky na blogu dáva blogu a blogovaniu komunitný aspekt. Jedným z prvých stránok poskytujúcich priestor na blogy bola stránka Blogger, ktorá bola neskôr odkúpená spoločnosťou Google a stala sa súčasťou ponuky ich služieb. Vďaka stránkam, ako Blogger, sa vytvorenie blogu stalo jednoduchým a dostupným aj pre bežných používateľov. Popularita blogov narastá aj medzi učiteľmi, blogy sa začali používať aj mimo klasického rámca, na vzdelávacie aktivity, zverejňovanie odborných tém s očakávaním zapojenia žiakov v tvorbe komentárov (Gyárfáš,2009). 2.2 Vytvorenie vlastného blogu Najrýchlejší spôsob, ako porozumieť blogovaniu, je vyskúšať si to a vytvoriť si svoj vlastný blog. Produkt Blogger spoločnosti Google je aj v slovenskom jazyku a umožňuje urobiť vlastný blog tak, aby bol prehľadný, čitateľný a vhodný pre žiakov. Vytvorenie blogu som zrealizovala nasledovnou postupnosťou krokov: 1. V prvom rade som si vytvorila konto na službe Gmail. Zadaním mena a hesla v Google účte som zrealizovala základné nastavenia podľa navigácie, vytvorila si profil a zaregistrovala sa do služby Blogger. 2. Nasledovalo zadanie názvu blogu. Názov môjho blogu je „Školský blog chémie.“ Rozhodla som sa pre komunikáciu so žiakmi na odbornú tému, k vyslovovaniu názorov a odpovedí na otázky súvisiace s vyučovaním, ale aj presahujúce rámec vyučovacej hodiny. 3. Keď som si vytvorila svoj blog, mohla som zdarma použiť službu Blog*Spot ako hostiteľa. Stačilo si vybrať dostupnú adresu URL a bola som pripravená na používanie. Uvedenú adresu budú návštevníci blogu používať na prístup k nemu, na jeho sledovanie a publikovanie komentárov. Môj blog obsahujúci informácie o chémii a chemických pokusoch je hanuliakova.blogspot.sk. Vzhľad „Školského blogu chémie“ je na Obrázku 1.

11

4. Nakoniec som vybrala šablónu pre vzhľad stránky. Návrhár šablón služby Blogger ponúka mnoho šablón, ktoré umožňujú jednoduché vytvorenie blogu s profesionálnym vzhľadom. Vyberám obrázky na pozadí, flexibilné rozloženia a pomocou rozhrania umožňujúceho presúvanie myšou mením usporiadanie miniaplikácií. Systém presúvania myšou v službe Blogger umožní ľahko rozhodnúť, kam sa majú na stránke umiestniť príspevky, profily, archívy a ďalšie súčasti blogu. (interneový zdroj 10). Poslednou informáciou je oznam o úspešnom vytvorení blogu a začatí publikovať. Po krátkom tréningu je blog veľmi ľahko ovládateľný s jednoduchou manipuláciou. V priebehu niekoľkých minút som úspešne publikovala svoj prvý krátky textový príspevok s informáciou o mojich zámeroch s blogovaním. Mojim plánom je pokračovať vo zverejňovaní textov, videí a ďalších informácií zameraných na vyučovanie chémie.

Obrázok 1 Školský blog chémie, vzhľad

Prameň: vlastný návrh

Je na každom učiteľovi, akú šablónu si pre svoj blog vyberie a ako rozčlení statickú časť od dynamickej – časť príspevkov. Učiteľ aj sám rozhoduje, ako si blog nazve. Názov priamo v zobrazení je možné neskôr obmieňať, samotná URL adresa však zostáva. Podnetom na vytvorenie tohto blogu je fakt, že na vyučovacej hodine nestihnem prebrať všetko, čo by som chcela. Blog umožňuje žiakom byť v kontakte so živou chémiou, nielen s učebnicou. Zároveň spĺňa aj motivačnú funkciu a okrem publikovania pokusov, ktoré sa dotýkajú aktuálnej témy vyučovacích hodín a dokonca ju rozširujú, dozvedajú sa žiaci aj informácie ohľadom reálneho života. Blog je jednoducho miesto na zhromažďovanie a zdieľanie zaujímavostí.

12

3 TVORBA A SPRACOVANIE CHEMICKÉHO VIDEO EXPERIMENTU V tejto časti podrobne opíšem vytvorenie videa chemického experimentu od jeho realizácie , snímania digitálnym fotoaparátom , cez počítačové spracovanie videozáznamu až po vytvorenie projektu a súboru videa pripraveného na publikovanie. Priebeh pokusu som snímala digitálnym fotoaparátom, digitálny videozáznam som z fotoaparátu pre potreby úprav a ďalšieho spracovania preniesla prostredníctvom USB kábla do počítača. Videosnímky boli vo formáte mov. Pre ďalšie spracovanie som ich pomocou programu DigitalMediaConventor, ktorý sa nachádza v Príslušenstve operačného systému Microsoft Windows, pretransformovala do formátu wmv. Videozáznam zachytáva prípravu a priebeh chemického deja v určitých časových okamžikoch vo forme snímok, ktoré boli natáčané v odbornej učebni školy. Vzniknutý amatérsky videozáznam nie je veľmi dokonalý, v niektorých častiach zdĺhavý, preto je potrebné pristúpiť k jeho úpravám. Pri spracovaní videozáznamu je potrebné uvedomiť si, z čoho sa má výsledné video „vyskladať“. V zázname chcem, aby bola obrazová stopa, hudobná stopa, zvuková stopa, prechody medzi snímkami, titulky a efekty . Napriek rozdielne vyzerajúcim prostrediam video editorov je filozofia spracovania videozáznamu vo všetkých softvéroch identická. Rozlišujú sa len možnosťami a používateľskou podporou. Pri spracovaní videozáznamu je možné uplatniť tento postup: 1. Vybrať použitý obsah a sústrediť ho do jedného priečinka. Do toho istého priečinka uložiť súbor z videoeditora (zvyšuje sa prehľadnosť a prenositeľnosť). 2. Vytvoriť obrazový scenár – predstavu o obrazovej stope, o slede obrázkov a videa. Zmenou obrazovej stopy v budúcnosti môže viesť k zbytočnej úprave ostatných stôp (zvuky, efekty a pod.). 3. Vybrať hudobný podklad pre výsledné video alebo jeho časť- výber vhodnej hudby je dôležitý na celkové dotvorenie dojmu, niekedy je potrebné podriadiť hudbe aj časovanie obrazu . 4. Ukladaním obsahu videa na časovú os vytvoriť obrazovú stopu, nastaviť parametre pre každé políčko. 5. Doplniť videozáznam o textové komentáre (titulky v obrazovej stope alebo prekrývajúce titulky), pozor na časovanie. 6. Doplniť videozáznam o vhodné efekty a prechody.

13

Pri spracovaní videa som pracovala s programom Windows Movie Maker (WMM), ktorý je súčasťou operačného systému Microsoft Windows. Jeho možnosti postačujú na jednoduchú úpravu videa s veľmi efektným výsledkom (Homola, 2010), ( Adamek, 2010). Na začiatku práce som si v programe WMM vytvorila kolekciu zdrojov importovaním vytvorených snímok, ktoré som z digitálneho fotoaparátu uložila do špeciálne vytvoreného priečinku. Všetky importované snímky je možné prehrávať v pravej časti okna programu, čo určite odporúčam, pretože táto činnosť slúži na oddeľovanie a mazanie nevhodných častí záznamov. Videozáznam som pomaly spúšťala a rozdelila v ľubovoľnom mieste. Nežiadúcu časť som vymazala. Uvedenými činnosťami – importovaním, rozdeľovaním, mazaním som vytvorila niekoľko videosekvencií, ktoré som následne spájala do výsledného videosúboru. Vzniknuté videosekvencie som ťahaním presúvala vo vhodnej postupnosti do obrazovej stopy, pričom sa dá pracovať v dvoch režimoch: Režim Panel deja – jednoduchší a názornejší spôsob vytvárania obrazovej stopy, kde je každá snímka prezentovaná samostatne. Pri použití tohto režimu sa na video lepšie kladú efekty a prechody. Režim Časová os – poskytuje podrobnejší prehľad o každej snímke a všetkých doplnkoch na nej aplikovaných, spolu so zobrazením titulkovej, hudobnej a zvukovej stopy. V tomto režime som menila aj dĺžku zobrazenia snímky . Zmena trvania vybraného úseku sa dá urobiť systémom ťahaj a pusť – stačí ťahať hranicu medzi snímkami. Pozor ale na to, že tým sa posúva len obrazová stopa s efektmi a prechodmi, pričom vložený zvuk alebo titulky ostanú na starých pozíciách. Počas spracovania vlastného videa som striedala podľa potreby a zámerov prácu v oboch režimoch, priebežne som spúšťala video v pravej časti obrazovky, dolaďovala detaily a sledovala plynulosť a následnosť jednotlivých importovaných videozáznamov. Práca v každom z režimov mala svoje výhody. Snímky som vylepšovala efektami, ktoré slúžia na zvýšenie „zaujímavosti“ aktuálnej snímky (spomalenie, zrýchlenie, čiernobiely režim a pod.). Mnohé z efektov som vyskúšala, ale nakoniec aplikovala veľmi opatrne, aby pri prezentácii chemických pokusov nepôsobili rušivo a aby zabezpečili plynulý priebeh videa. Držím sa zásady, že pri používaní efektov platí, že menej je niekedy viac. Využila som spomalenie ( spomaliť na koniec, začiatok na polovicu) kvôli dôslednejšiemu sledovaniu priebehu chemického deja a zrýchlenie (zrýchliť na dvojnásobok) v časti, kde sa naopak zdali určité činnosti veľmi zdĺhavé. Vybraný efekt som aplikovala ťahaním myšou na zvolené miesto videozáznamu, na ktorom sa v ľavom dolnom rohu objaví hviezdička. Jednému videosúboru som priradila aj viac efektov, ale aj naopak som efekt ťahom myšou odstránila. S obľubou som používala prechody – animované efekty zobrazenia snímok. Prechod funguje tak, že sa „ukrojí“ z času pre zobrazenie jednej snímky a času pre zobrazenie

14

snímky nasledujúcej a určí sa, akým spôsobom sa majú na definovaný čas zobraziť súčasne, respektíve akým spôsobom prechádza jedna snímka do druhej. Na vloženie prechodu sú potrebné vždy dve snímky. Pri vložení ďalšieho prechodu na to isté miesto sa starý prechod nahradí novým. Typ prechodu som vyberala z bohatej ponuky – opona, oko, list knihy a vkladala ich na Paneli deja. Jednotlivé snímky som komentovala a uvádzala vkladaním titulkov. Vkladala som ich do obrazovej stopy , čím sa stávajú súčasťou sledu snímok a zároveň predĺžia dĺžku trvania videozáznamu. Využívala som aj druhú možnosť ich vloženia do tzv. priehľadnej vrstvy (prekrývajúce titulky). Tieto titulky nepredlžujú videozáznam, iba sa zlúčia s obrazovou stopou presne v mieste ich vloženia na dobu, ktorú som titulku určila. Texty titulkov podľa som potreby upravovala a nastavovala ich animáciu. Zvolila som napr. animáciu telegrafná páska a informačný prúžok. Týmto krokom skončilo vytvorenie projektu videa zatiaľ bez zvuku a hudby. Teda nasleduje ich vloženie do stopy zvuk a hudba. Po spustení prezentácie videa som priamo nahovorila komentár k predvádzanému pokusu. Ten sa uloží ako zvuková stopa záznamu. Hudbu som importovala z dostupných médií. Editácia vloženej hudby je obmedzená na ponuku: zosilniť, zoslabiť, stlmiť a nastaviť hlasitosť. Navyše, ak dôjde k aplikácii nejakého efektu ovplyvňujúce napr. rýchlosť videa, tak k zmene v samostatne stojacej hudobnej stope nedôjde. Nevýhodou je tiež skutočnosť, že sa nedá prehrať viac zvukových stôp súčasne (napr. dážď a hromy). Záverečnému ukladaniu videozáznamu som venovala veľkú pozornosť. V priebehu práce som ho uložila ako projekt, ktorý slúži na prípadné plánované zmeny a úpravy a ako súbor videa do počítača, ktorý už meniť nebude možné. V tomto kroku nasledovalo nastavenie veľkosti súboru, neprekračujem veľkosť 3-4 MB vo formáte wmv. Kompresia záznamov je nutná, aj keď je to na úkor ich kvality. Podarilo sa mi prispôsobiť veľkosť súborov zo 48-50 MB na 3-4 MB, vzniknuté videá trvajú cca 2 minúty 55 sekúnd a tak boli pripravené na publikovanie. Kompletná tvorba a spracovanie jedného videozáznamu chemického pokusu mi trvala minimálne 3 hodiny. V mojom prvom blogu som publikovala sadu videí zaujímavých chemických pokusov podľa zoznamu v podkapitole 4.2. Niektoré z nich –pokusy č. 1,2,3 (internetový zdroj 12) a (internetový zdroj 13) som prevzala z uvedených internetových zdrojov bez zvukovej stopy. Videa som importovala zo súboru do programu WMM a upravila podľa vyššie uvedeného postupu . Aj táto činnosť trvala niekoľko hodín.

15

16

4 PUBLIKOVANIE PRÍSPEVKOV NA BLOGU Po vytvorení blogu a videozáznamu chemického pokusu som začala s prispievaním do „Školského blogu chémie“ používaním služby Blog*Spot ako hostiteľa. Počas zostavovania nového blogového príspevku nástroj Blogger tento príspevok priebežne automaticky ukladá bez toho, aby to rušilo pri písaní. K dispozícii je aj jednoducho použiteľná funkcia kontroly pravopisu a možnosť jednoduchého pridávania označení do príspevkov. Mojim hlavným zámerom bolo s krátkym písaným uvádzajúcim textom publikovať chemické videá, ktoré v rámci snímok a komentárov obsahujú dostatočné množstvo informácií , pokynov a otázok ( Homola, 2010). Dnes môžem povedať, že pridanie už hotového videa do príspevku je jednoduché. Ak som chcela začať, stačilo kliknúť na ikonu filmového pásu na paneli s nástrojmi editora príspevkov. Videá odovzdané prostredníctvom nástroja Blogger sa umiestnili na lokalite Google Video. Táto činnosť vrátane odovzdávania a spracovania videa trvala cca 2-3 minút. Ďalším zámerom bolo umožniť čitateľom sledovať blog prostredníctvom modulu gadget Followers (Sledovatelia). Prostredníctvom tohto modulu gadget mohli záujemcovia kliknutím na odkaz „Sledovať tento blog“ pridať môj blog do svojej kolekcie informácií nástroja Blogger a účtu služby Google Reader. Mali tiež možnosť pridať na blog svoju fotografiu a profil, aby som vedela, že sú mojimi sledovateľmi a priateľmi. Očakávala som, že čitatelia – moji žiaci, začnú jednoducho pridávať komentáre k príspevkom na blogu, čím by mi poskytli užitočnú spätnú väzbu. Prostredníctvom komentárov žiaci odpovedali na otázky, ktoré som im zadávala. Takto si vytvorili väčší rozhľad o chemických dejoch a zároveň sa zdokonaľovali v práci na internete. Nedostatkom bolo, že nie všetci žiaci disponovali pripojením na internet doma, takže využívali internet len na verejných miestach a v škole. Svoje komentáre zadávali priamo pod príspevok, v automaticky otvorenom okne alebo na samostatnú stránku, tiež zasielali reakcie na príspevky na môj e-mail.

17

18

5 DIDAKTICKÉ ASPEKTY ZARAĎOVANIA CHEMICKÝCH VIDEO EXPERIMENTOV DO VYUČOVANIA 5.1 Rozvoj poznávacích procesov pomocou chemického video experimentu Je dôležité, aby žiaci pochopili zákonitosti chemického deja , naučili sa kriticky pristupovať k informáciám, využívať poznatky z chémie nielen na vyučovacích hodinách. Mojou snahou bolo sprístupniť informácie o chemických dejoch prostredníctvom metód, ktoré túto problematiku ukázali názorne pomocou informačných a komunikačných technológií v novom zaujímavom podaní, s aktívnou účasťou žiakov. Tematický celok o chemických dejoch som obohacovala zaraďovaním chemických videopokusov zo „Školského chemického blogu“ a zároveň , bez toho, aby si to žiaci uvedomovali, konštruktívnou voľbou otázok a úloh som prispievala k rozvoju jednotlivých fáz poznávacieho procesu. Otázky a úlohy som zadávala priamo vo videu alebo boli predmetom komentárov k blogom. Základom bola Bloomova revidovaná taxonómia kognitívnych funkcií a vzdelávacích cieľov ( Turek, 2008), ( Brestenská, 2010) aplikovaná na sériu chemických pokusov. Môj plán bol pokusy postupne dopĺňať, rozširovať ich databázu a neustále žiakov motivovať, vzbudzovať v nich zvedavosť a chuť deje hodnotiť. Akým spôsobom som jednotlivé fázy poznávacieho procesu rozvíjala, ukážem na konkrétnych príkladoch pri realizácii experimentu KORÁLOVÝ ÚTES. 1.stupeň – Zapamätanie Na tejto úrovni si žiak vybavil alebo znovuspoznal konkrétne poznatky. Počas tejto fázy sa osvedčil postup, ktorý nútil žiaka uvažovať o dôležitosti a význame vyjadrovania. Pripravenými pokusmi a otázkami som docielila to, že žiaci spoznali v chemických dejoch fakty, zákony a pojmy, ktoré sa na vyučovaní už prebrali teoreticky. Chemický experiment KORÁLOVÝ ÚTES som uviedla slovami, že ideme spoznávať a doplniť vlastnosti rozpustných solí niektorých kovov a zopakujeme vlastnosti koloidných (nepravých) roztokov. 2.stupeň – Porozumenie Z teoretickej časti som slovne prebrala základné pojmy o chemických látkach, ktoré sa používali v pokuse. Uvádzala som príslušné videosekvencie, otázky a úlohy smerujúce k úrovni porozumenia týchto pojmov. Pýtala som sa a zadávala úlohy: Čo je vodné sklo? Aké vlastnosti má vodné sklo? Napíšte vzorec vodného skla. Napíšte názvy solí použitých v pokuse.

19

Údaje o vodnom skle si mohli žiaci doplniť doma formou komunikácie prostredníctvom blogu, kde som uvedené otázky postupne publikovala. Dobré vedomosti sú teoretickým základom pre rozvoj vyšších poznávacích procesov. 3.stupeň – Aplikácia V komunikácii so žiakmi, otázkami a príkladmi som smerovala k zisteniu, či žiaci boli schopní opísať pojem vlastnými slovami. Nevyžadovala som memorovanie, ale podporovala spôsob formulácie vlastných charakteristík. Okrem pochopenia pojmov som zadávala úlohy na zistenie rozdielov, na porovnávanie, analýzu, induktívne a deduktívne myslenie a na vyvodzovanie záverov, teda na rozvoj nižších konvergentných procesov (NKP). Zo štúdia literatúry môžem povedať, že na rozvoj NKP existuje najviac typov príkladov. Očakávaná úloha pre žiakov bola: Napíšte rovnice na chemické reakcie vo videu. Špecifikuje typ chemickej reakcie. Na tomto stupni porozumenia žiaci pochopili informácie v ich rozmanitosti. Pre mňa bolo dôležité si uvedomiť, že informácie potrebné na riešenie príkladov na aplikácie musia byť poskytnuté predtým ( 2. stupeň ). Ináč by bolo na mieste hovoriť o rozvoji iných stupňov myšlienkových procesov. Zadané úlohy spĺňili kritéria kladené na aplikačné príklady. Vyžadovali od žiakov predtým naučené informácie – vedomosti, využiť pri riešení problému a tým určiť správnu odpoveď. 4. stupeň – Analýza Otázky, úlohy a cvičenia v tejto fáze rozvíjali kritické myslenie s použitím vyšších logických funkcií – syntéza, zovšeobecňovanie, analogické myslenie, aplikácie. Príklady a texty úloh som formulovala tak, aby od žiakov vyžadovali analyzovanie informácií, vyslovovanie zovšeobecnení. V textoch úloh som využívala takéto štylizácie : Navrhnite iné soli vhodné pre pokus. Zostavte rovnice. V ukážkach som formulované analytické otázky, ktoré vyžadovali hľadať dôkazy na vyslovenie záveru. 5. stupeň – Hodnotenie Hodnotenie rozvíja vyššie myšlienkové postupy. Tento typ myslenia aktivizoval žiakov pri tvorbe otázok a odpovedí, ich hodnotení a akceptovaní. Zvyšili úroveň komunikácie a vzájomného prepojenia chemických pojmov. 20

V tomto stupni som použila takýto typ úlohy : Zhodnoťte a zdôvodnite priebeh pokusu. argumentáciou.

Vyslovte

princíp

a záver

odbornou

6.stupeň – Tvorivosť Pri jednotlivých pokusoch som zaradila medzi tvorivé úlohy také, ktoré je možné pozorovať v bežnom živote. Tvorivosť u žiakov som rozvíjala napríklad takou úlohou: V minulosti sa vajcia konzervovali tak, že sa ponorili do roztoku vodného skla. Pokúste sa objasniť, na akom princípe bol tento spôsob konzervovania založený. Sformulujte svoj názor. Pri tvorbe a výbere otázok som vychádzala zo stanovených cieľov rozvoja jednotlivých stupňov poznávacích funkcií, ktoré som si vytýčila k jednotlivým pokusom alebo skupine pokusov a popísala som ich v prílohe. Snahou bolo tvoriť otázky a úlohy zrozumiteľne, jasne tak, aby som žiakov od prvotného oboznámenia sa s novými pojmami podnietila k tvorivému hľadaniu riešenia a k formovaniu vlastného hodnotiaceho procesu na vyučovacej hodine. Uvedomila som si pritom, že úroveň tohto procesu je ovplyvnená i ďalšími faktormi, ako osobné tempo žiaka, intelektuálne a inteligenčné schopnosti žiaka, osobnosť učiteľa, metódy a formy pedagogickej komunikácie a iné. 5.2 Metodické spracovanie kartotečných lístkov Po vytvorení a zhromaždení video experimentov ako nepostrádateľnej súčasti vyučovania chémie som vypracovala prehľadnú tabuľku, ktorá obsahuje názvy jednotlivých pokusov, ich zaradenie do tematického celku a k preberanej téme. Zároveň som do tabuľky implementovala proces rozvoja poznávacích funkcií na všetkých úrovniach stanovenými cieľmi, ktoré som sledovala experimentmi. Tabuľka 1 Prehľad pokusov Číslo Názov pokusu pokusu 1

Sopka

Tematický celok

Téma

Chemický dej. Termochémia.

Exotermické a endotermické reakcie.

Rozvoj poznávacích procesov pokusom č. 1 2

Faraónové hady

3

Horiaci cukor

4 5

Formula

Chemický dej. Chemická kinetika. Chemický dej. Chemická kinetika. Chemický dej. Chemická kinetika. Chemický dej. Chemická kinetika.

21

Katalyzátory. Katalyzátory. Faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemickej reakcie – vplyv teploty. Faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemickej reakcie – vplyv koncentrácie.

6

Chemický dej. Chemická kinetika.

7

Chemický dej. Chemická kinetika.

Faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemickej reakcie – vplyv veľkosti povrchu. Faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemickej reakcie – vplyv katalyzátorov.

Rozvoj poznávacích procesov pokusmi č. 2 - 7 8

Filmová krv

Chemický dej.

Farebné zmeny, komplexné zlúčeniny.

9

Chemická rovnováha.

Chemický dej.

Chemická rovnováha.


Maľovanie ohňom

11

Elektrochemický rad napätia kovov (Elrad1)

12

Elrad (Elrad2)

Chemický dej. Chemický dej. Redoxné reakcie kovov vo vodnom roztoku. Chemický dej. Redoxné reakcie kovov s roztokmi solí.

Oxidačno – redukčné reakcie. Elektrochemický rad napätia kovov. Elektrochemický rad napätia kovov.


Korálový útes

Chemický dej.

Koloidné roztoky.

Rozvoj poznávacích procesov pokusom č. 13 Prameň: vlastný návrh S uvedenou tabuľkou korešponduje systém vypracovaných kartotečných lístkov (Jenisová, 2010) v programe Microsoft Word. Jednotlivé časti kartotečných lístkov (KL) som vypracovala tak, aby slúžili ako didaktická pomôcka – teoretický a praktický manuál k video pokusom. Vypracovaniu jednotlivých častí KL som venovala veľkú pozornosť. Skúsenosti a odporúčania, vysvetlenie a princíp obsahujú zaujímavé informácie, ktoré pomáhajú ľahšie pochopiť podstatu pokusu. KL som doplnila po jednotlivých pokusoch alebo skupine pokusov stanovenými vzdelávacími cieľmi pre žiakov na všetkých úrovniach rozvoja poznávacích procesov. V súlade s cieľmi som formulovala otázky a úlohy. Schémy v KL som vytvárala s využitím voľne dostupného grafického softvéru Chemix 2.0, ktorý mi umožnil kresliť jednoduché laboratórne pomôcky (internetový zdroj 11). Pomáhala som si grafickým programom CorelDraw, editorom rovníc z programu Microsoft Word, importovaním obrázkov nafotených z videosekvencií a spracovaných pomocou Nástroja na vystrihovanie z Príslušenstva operačného systému Microsoft Windows. Kartotečné lístky v prílohe som spracovala elektronicky tak, aby slúžili učiteľom i žiakom pri realizácii podobných pokusov, aby vytvárali priestor na dopĺňanie vlastných pozorovaní a zdrojov poznania.

22

5.3 Metodické poznámky k výberu chemických video experimentov Prvý dôvod – tematické zameranie na poznávanie zákonitostí chemického deja a priebehu chemických reakcií. Pri výbere pokusov som sa inšpirovala zdrojmi (internetový zdroj 12), (internetový zdroj 13), ( Prokša, 1996), ( Blažek, 2005) a doplnila ich vlastnými komentármi zo skúsenosti z pedagogickej praxe pri tvorbe otázok a spôsoboch motivovania žiakov. Vyberala som efektné pokusy a zaraďovala ich do vyučovacieho procesu s konkrétnymi cieľmi uvedenými v KL. SOPKA – je príkladom exotermickej reakcie a názorne demonštruje sledovanie tepelných zmien k tematickému celku Termochémia. FARAÓNOVÉ HADY – efektný pokus na sledovanie vplyvu pozitívneho katalyzátora na priebeh chemickej reakcie. Jednoduchým doplňujúcim a samostatným pokusom na dôkaz katalytických účinkov je HORIACI CUKOR. Tieto pokusy sú prípravou na sériu pokusov FORMULA o faktoroch ovplyvňujúcich rýchlosť chemických reakcií. FILMOVÁ KRV – vznik červeného a modrého roztoku vysvetľuje záhady filmového plátna. Pokus som doplnila experimentom CHEMICKÁ ROVNOVÁHA na skúmanie vplyvu pridania látok na posunutie chemickej rovnováhy. MAĽOVANIE OHŇOM – ďalší pokus, ktorý oslovuje žiakov a zároveň je ukážkou oxidačno – redukčnej reakcie a prípravou na sadu chemických experimentov ELRAD k téme elektrochemický rad napätia kovov. KORÁLOVÝ ÚTES uzatvára moju zbierku – pokusom som sledovala vznik kremičitanov ťažkých kovov a zároveň som mohla otvoriť tému o koloidných roztokoch. Druhý dôvod- rozvoj poznávacích procesov prostredníctvom experimentálnej činnosti v súlade so stanovenými cieľmi v KL. Tretí dôvod – priestor na rozvoj antirigidného myslenia. Rigidné myslenie je ustálené, strnulé, stereotypné myslenie odolávajúce zmene. Možno ho tiež definovať ako návykové myslenie, je to nepružnosť mysle. Samozrejme, určitá miera zotrvačnosti, stálosti či už nazerania na svet, vnímania, myslenia je potrebná, dokonca šetrí čas, mozog a myslenie. Pri rigidite ide o takej ustálenosti procesov, ktoré prekážajú ( Zelina, 1997). Úlohy na antirigidné myslenie sa málo objavujú v učebniciach. Cieľom zadávania logických a antirigidných úloh na vyučovacích hodinách a mimo nich je prispieť k výchove žiaka tvorivého a milujúceho poznanie a objavovanie. Mojou snahou je žiaka upútať a motivovať k sebavzdelávaniu. Preto som vyberala pokusy, zadávala úlohy a otázky podľa stanovených cieľov na prekonávanie rigidity, na mozgové útoky a tvorivé myslenie. Štvrtý dôvod – využitie priestoru na rozvoj informačných a komunikačných technológií vo vyučovacom procese.

23

24

6 HODNOTENIE STANOVENÝCH CIEĽOV, SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA 1.cieľ - Vytvoriť sadu chemických video experimentov k téme chemický dej pre žiakov 1.ročníka strednej školy. Vytvorené chemické video experimenty prispeli k názornosti vyučovania tematického celku Chemický dej, spojili teóriu s praktickými ukážkami. Overenie som realizovala na vyučovaní chémie v 1. ročníku, v triede s 20 žiakmi. V tvorbe podobných demonštračných pokusov budem pokračovať aj z dôvodu nedostatku chemikálií a z dôvodu obmedzených a prísnych bezpečnostných opatrení pri práci s mnohými chemikáliami. Pri natáčaní priebehu pokusov digitálnym fotoaparátom odporúčam vytvoriť 10-15 minútový detailný video záznam a pristúpiť k jeho transformácii z formátu mov do formátu wmv, ktorý je dobrým predpokladom na jeho spracovanie v programe WMM a vytvorenie plynulého 2-3 minútového videa. Aj napriek krátkemu časovému rozsahu je potrebné zrealizovať jeho konverziu. Výhodou je, že uvedené spracovanie videa sa dá urobiť pomocou programu DigitalMediaConventor, ktorý sa nachádza v Príslušenstve operačného systému Microsoft Windows a program WMM je tiež súčasťou Microsoft Windows. Na začiatku práce odporúčam v programe WMM vytvoriť kolekciu zdrojov importovaním vytvorených snímok, ktoré treba z digitálneho fotoaparátu uložiť do špeciálne vytvoreného priečinku. Všetky importované snímky je možné prehrávať v pravej časti okna programu, čo určite odporúčam, pretože táto činnosť slúži na oddeľovanie a mazanie nevhodných častí záznamov. Veľkú pozornosť som venovala strihaniu videa, výstižným komentárom, ktoré treba načasovať s priebehom pokusov a výber hudby som sa snažila zosúladiť s dymanikou pokusov. Mojou zásadou bolo nepresiahnuť kapacitu 4 MB na jedno video, kvôli bezproblémovému publikovaniu na blogu a rýchlosti jeho nasledovného spustenia. Tvorba prvých pokusov mi trvala niekoľko hodín, po zdokonalení a získaní dostatočných skúseností som do práce zapájala aj skupinku žiakov v rámci krúžkovej činnosti, ktorých tak ako mňa práca zaujala. Ocenili nové zaujímavé skúsenosti s procesom tvorby a spracovania videa. Video pokusy som doplnila kartotečnými lístkami, ktoré odporúčam mať k dispozícii nielen v elektronickej, ale aj printovej forme. Využívam ich ako manuál a podklad k doplňovaniu pozorovaní a skúseností, ktoré vyplynuli aj z komentárov na blogu. Obrázky – schémy pokusov som vytvorila nafotením najvýstižnejších momentov priamo z videosekvencií a grafickým spracovaním ich priebehu pomocou grafických programov, skladaním obrázkových a textových častí do jedného celku a nakoniec uložením ako obrázok vo formáte jpg s primeranou kapacitou. Dobrým pomocníkom mi bol voľne dostupný grafického softvér Chemix 2.0, ktorý mi umožnil kresliť jednoduché laboratórne pomôcky , ďalej grafický program CorelDraw a editor rovníc z programu Microsoft Word na zápis chemických vzorcov a rovníc.

25

2.cieľ - Vytvoriť Školský blog chémie na publikovanie chemických video experimentov a prispieť k rozvoju komunikácie na chemickú tematiku. K myšlienke vytvoriť blog som dospela po zistení, že žiaci s obľubou využívajú sociálnu sieť a často bez konkrétneho cieľa. Vytvoreniu blogu predchádzala registrácia do služby Blogger a štúdium postupu, ktorý podrobne opisujem vo vyššie uvedených častiach práce. Vyberala som čo najjednoduchšie, ale efektné grafické spracovanie s dobrým prehľadom statickej a dynamickej časti. Na publikovanie videí využívam adresu hanuliakova.blogspot.sk. Uvedenú adresu používajú aj návštevníci blogu na prístup k nemu, na jeho sledovanie a publikovanie komentárov. Môj blog obsahujúci informácie o chémii a chemických pokusoch splnil stanovený cieľ tým, že sa objavili komentáre na odborné témy o chémii. Pred používaním blogu vo vyučovacom procese som sa najprv sama musela ubezpečiť, že môj blog je funkčný. Preto som publikovala svoj prvý príspevok, v ktorom som stručne predstavila svoj profil a zámer. Po úspešnom zverejnení príspevku som publikovala prvý pokus SOPKA, po ktorom nasledovala inštruktáž pre žiakov, ako s blogom pracovať. V odbornej počítačovej učebni som žiakom vysvetlila systém práce s blogom – prihlásenie zadaním URL adresy, prezretie videa a zadávanie komentárov v účte Google. Najlepšie je, aby žiaci svoje komentáre zadávali priamo pod príspevok, v automaticky otvorenom okne. Po napísaní komentára sa príspevok publikuje. Potom sa vyžaduje zadať meno , čo je e-mailová adresa a heslo. Po splnení týchto krokov je komentár prístupný pre všetkých sledovateľov. Žiaci, ktorí nemali ešte svoje e-mailové adresy, si ich doplnili registráciou alebo vytvárali spoločné príspevky v skupinkách svojich spolužiakov. Už prvé komentáre ukázali, že sa im video páči, o čom svedčia napr. takéto odpovede: „Zaujímavý pokus a pekný vizuálny efekt, som zvedavý na ďalšie“. „Veľmi sa mi páčia takéto pokusy, a dúfam, že ich bude viac“. Teší ma aj to, že sa objavovali aj odpovede na zadané konkrétne otázky a môžem konštatovať, že žiadna otázka neostala bez odpovede. Žiaci uvádzali chemické vzorce, vlastnosti a výsledky pozorovaní. Naviac začali zasielať vypracované zadania aj na mailovú adresu. Zo zaujímavých komentárov ešte vyberám: „Presvedčil som sa, že raz vidieť je lepšie ako 100 krát počuť.“ „Na pokus Formula asi nezabudnem. Učivo sa mi ani neviem ako zafixovalo do pamäte a z chémie mám aj lepšie známky.“ „Ak sa učivo predvedie a ukáže cez pokus, ľahko sa pamätá.“ Uvedené komentáre poukazujú nato, že vizualizácia chemického experimentu je zo strany žiakov očakávaná a pomáha im ľahšie pochopiť chemické deje. Blog splnil moje očakávanie tým, že prispel k rozvoju komunikácie so žiakmi na chemickú tematiku, žiakov zaujal, motivoval a podnietil ich k lepším výkonom. To, že som do práce zapájala aj skupinku žiakov v rámci krúžkovej činnosti, bolo aj preto, že po uverejnení prvých pokusov žiaci ani veľmi neverili, že tieto videá vytváram sama.

26

3.cieľ - Sledovať rozvoj poznávacích procesov vo vyučovaní chémie pomocou publikovaných chemických experimentov. Posledným cieľom som nechcela pri zadávaní otázok a úloh ostať len na pozícii prvého a druhého stupňa v rozvoji poznávacích procesov, ale chcela som ich rozvoj posunúť do vyšších fáz. To bol dôvod, že som k tvorbe otázok, úloh a zadaní vypracovala premyslený systém, ktorý podrobne dopĺňa aj kartotečné lístky s vytýčenými cieľmi na všetky fázy rozvoja poznávacích procesov. To, že žiaci naplnili mnou stanovený cieľ sú aj ich odpovede, z ktorých niektoré citujem priamo z blogu: „Dozvedela som sa, že rozpúšťanie dusičnanu amónneho vo vode je endotermický proces a na tom princípe je založený chladiaci efekt v chladiacom balíčku. Máme ho doma.“ „Našla som príklad na exotermickú reakciu na spaľovanie plynného metánu...“ „Jednu zaujímavosť, ktorú som sa dozvedele je, že balón sa dal použiť ako experiment na raketu...“ „Zaujali ma snímky využitie a účinky energie. Bežne si ani neuvedomujem, aká je energia dôležitá.“ „Dozvedám sa o inhibítoroch ako liekoch, napr. o aspiríne. Inhibítory spomaľujú až zastavujú niektoré neželané procesy. Sú to negatívne katalyzátory.“ „Protokol napíšem na kartotečný lístok a zašlem mailom.“ Pri pokusoch na elektrochemický rad napätia sa objavili opäť hodnotiace odpovede so zdôvodnením. Napr. „Tri krát vzniká vodík. Ak sme použili slabšiu kyselinu dusičnú, nevznikli hnedé pary, lebo vznikol NO. Až pri silnejšej koncentrácii vznikol NO2.“ „Fe a Zn sú pred vodíkom, preto dokážu v sírane meďnatom nahradiť Cu. Cu je za vodíkom a túto schopnosť nemá.“ K uvedeným teoretickým zdôvodneniam žiaci vytvárali aj rovnice a preskúmali vlastnosti mnohých chemických zlúčenín s odporúčaním na ich použitie. Ako sa prejavila tvorivosť žiakov sa ukázalo aj v pokuse Korálový útes. Žiakov triedy som rozdelila na tri skupiny po cca 7 žiakov, pričom každá mala splniť jednu úlohu: 1.skupina mala nájsť iné soli, ktoré by tiež vytvorili farebný korál. 2. skupina mala zistiť informácie o vodnom skle a 3. skupina odpovedá a snaží sa vysvetliť princíp konzervovania vajec vo vodnom skle. Najprv každý žiak pracoval samostatne, zisťoval, pátral po informáciách v literatúre aj na internete. Dokonca sa dopracovali aj ku Kartám bezpečnostných údajov chemických látok na internete, o ktorých by ani nevedeli, keby som im nesprostredkovala aktivitu, ktorá ich zaujala. Nakoniec vznikli tímové odpovede, ktoré skupiny spoločne publikovali prostredníctvom blogu.

27

Som rada, že som sa správne rozhodla pre komunikáciu so žiakmi na odbornú tému, k vyslovovaniu názorov a odpovedí na otázky súvisiace s vyučovaním, ale aj presahujúce rámec vyučovacej hodiny práve prostredníctvom blogu. Táto aktivita spĺňa aj motivačnú funkciu a okrem publikovania pokusov sa žiaci dozvedeli aj informácie ohľadom reálneho života za svojej aktívnej účasti. Žiaci preukázali zbehlosť v používaní informačných a komunikačných technológií a dokázali na dobrej úrovni analyzovať, hodnotiť a tvoriť. Ukázalo sa, že názornosť vo vyučovaní je nevyhnutná, lepšie a rýchlejšie prispieva k dosiahnutiu vzdelávacích cieľov.

28

ZÁVER Predstavila som učebnú pomôcku – sadu chemických video experimentov s kompletným spracovaním kartotečných lístkov. Doplnenie vyučovania tematického celku Chemický dej pre žiakov 1. ročníka strednej školy video pokusmi bola stavaná netradičným spôsobom s použitím ich publikovania na blogu. Chemické video experimenty prispeli k názornej prezentácii učiva chémie. Takáto prezentácia učiva šetrí materiálne prostriedky potrebné na uskutočnenie reálneho experimentu, ďalej čas potrebný na jeho prípravu a realizáciu. Zvlášť to oceňujem z dôvodu obmedzení a bezpečnostných rizík pri práci s chemikáliami. Úlohy odporúčam zaraďovať postupne podľa tém vyučovacích hodín, na oživenie procesu vyučovania, uvedenie do problematiky, opakovanie, preskúšanie učiva, ale aj na premýšľanie a doštudovanie mnohých odpovedí doma. Vytvorenie popísanej učebnej pomôcky vyžaduje dobré vedomosti a zručnosti v používani informačno-komunikačných technológií, hlavne prácu s grafickým softvérom a strihacím programom na spracovanie finálnej verzie jednotlivých videí. Sled snímok, výber hudby a nahovorenie komentárov s presným časovaním vyžaduje veľa trpezlivosti a času. Dobrými pomocníkmi mi bola skupinka žiakov zapojená do krúžkovej činnosti. Veľké úsilie sa zmenilo na radosť z úspechu z vytvorenia videa, tiež z vytvorenia blogu a postupného publikovania príspevkov, ktoré boli žiakmi sledované. Rozhodnutie použiť blog v školskom prostredí ma presvedčil, že blog je vhodným komunikačným nástrojom a informačným zdrojom v prospech žiakov. Umožňuje zosumarizovať učivo prebraté na daných hodinách, slúži ako študijný materiál v čase neprítomnosti žiaka na hodine, je prostriedkom na zverejnenie informácií o úlohách, vytvára možnosť prijímať informácie vlastným tempom a rozširovať si obzor, motivuje žiakov k výkonom, pretože ako nový fenomén pôsobí rozmanito a nemonotónne na viaceré zmysly žiakov, spája hravé učenie so školou a v neposlednom rade sa môže stať aj inšpiráciou pre iných učiteľov ako prostriedok interaktivity a výmeny dobrých nápadov a ďalších vlastnoručne vytvorených didaktických učebných pomôcok medzi učiteľmi. Komentáre žiakov na blogu k jednotlivým publikovaným príspevkom a experimentom mi poskytli spätnú väzbu. Vytvorený Školský blog chémie splnil plánovaný účel tým, že publikované materiály prispeli k rozvoju komunikácie so žiakmi na chemickú tematiku. Ubezpečila som sa o tom, že navrhnutý spôsob komunikácie žiakov motivoval a vzbudil v nich záujem o chémiu, pokusy sa im páčia, s reakciami a odpoveďami na otázky a úlohy vyjadrujem veľkú spokojnosť. Kartotečné lístky som spracovala ako teoretický a praktický manuál k experimentom, spracovala som aj didaktické aspekty rozvoja poznávacích procesov vo vyučovaní chémie pomocou publikovaných chemických experimentov. Pri formulácii cieľov a úloh som využíval aktívne slovesá od fázy zapamätania až po hodnotenie a tvorivosť. Odporúčam a používam nielen slovesá definovať, opísať, vysvetliť, rozlíšiť, uviesť , doplniť , špecifikovať, vypočítať, ale aj preskúmať, porovnať, zdôvodniť, zhodnotiť, sformulovať svoj názor, navrhnúť, vytvoriť, vymyslieť. Všetko korešponduje s tým, že k vyučovaniu chémie patria vedomosti, ale aj tvorivosť. Kartotečné lístky sa osvedčili ako dobrá pomôcka pri príprave na vyučovanie, tiež na dopĺňanie vlastných pozorovaní a zdrojov poznania.

29

30

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV 1.

ADAMEK, R. a kol. 2010. Moderná didaktická technika v práci učiteľa. Učebný materiál k modulu 2. Elfa,s.r.o., Košice. 2010. ISBN: 978-80-8086-135-3

2.

BLAŽEK, J., FABINI, J. 2005. Chémia pre SOŠ a SOU nechemického zamerania. SPN, Bratislava. 2005. ISBN: 80-10-00783-8

3.

BRESTENSKÁ, B. a kol. 2010. Premena školy s využitím informačných a komunikačných technológií. Využitie IKT v danom predmete:spoločná časť. Učebný materiál k modulu 3. Elfa,s.r.o., Košice. 2010. ISBN: 978-80-8086-143-8

4.

GYÁRFÁŠ, F. a kol. 2009. Ďalšie vzdelávanie učiteľov základných škôl a stredných škôl v predmete informatika. Spoločenské aspekty digitálnych technológií . Slobodný a otvorený softvér. ŠPÚ, Bratislava. 2009. ISBN: 978-80-89225-63-7

5.

HOMOLA, M. a kol. 2010. Ďalšie vzdelávanie učiteľov základných škôl a stredných škôl v predmete informatika. Web, Multimédiá. ŠPÚ, Bratislava. 2010. ISBN: 978-80-8118-051-4

6.

JENISOVÁ, Z. a kol.: Využitie informačných a komunikačných technológií v predmete chémia pre stredné školy. Učebný materiál k modulu 3. Elfa,s.r.o., Košice. 2010. ISBN: 978-80-8086-148-3

7.

PROKŠA, M. 1996. Chemické divertimento,Farebné a luminiscenčné reakcie. Metodicko-pedagogické centrum, Prešov.1996. ISBN: 80-8045-015-3

8.

TUREK, I. 2008. Didaktika. Iura Edition, spol. s.r.o., Bratislava. 2008. ISBN: 978-80-8078-198-9

9.

ZELINA, M. 1997. Ako sa stať tvorivým. Metódy a formy tvorivého riešenia problémov. Fontana, Šamorín. 1997.

Internetové zdroje 10. www.blogger.com 11. www.micron.me.uk/chemix 12. www2.zf.jcu.cz/public/departments/kch/didaktika/l%20kotherova 13. www2.zf.jcu.cz/public/departments/kch/didaktika/h%20zvolankova

31

32

ZOZNAM PRÍLOH Príloha 1

Kartotečný lístok - Pokus č.1 Sopka

Príloha 2

Rozvoj poznávacích procesov pokusom č.1

Príloha 3

Kartotečný lístok - Pokus č. 2 Faraónové hady

Príloha 4

Kartotečný lístok - Pokus č. 3 Horiaci cukor

Príloha 5

Kartotečný lístok - Pokus č. 4 Formula

Príloha 6


Príloha 7


Príloha 8


Príloha 9

Rozvoj poznávacích procesov pokusmi č.2-7

Príloha 10

Kartotečný lístok - Pokus č. 8 Filmová krv

Príloha 11

Kartotečný lístok - Pokus č. 9 Chemická rovnováha

Príloha 12


Príloha 13

Kartotečný lístok - Pokus č.10 Maľovanie ohňom

Príloha 14

Kartotečný lístok - Pokus č.11 Elektrochemický rad napätia kovov (Elrad1)

Príloha 15

Kartotečný lístok - Pokus č.12 Elrad (Elrad2)

Príloha 16


Príloha 17

Kartotečný lístok - Pokus č.13Korálový útes

Príloha 18

Rozvoj poznávacích procesov pokusom č.13

33

Príloha 1 Kartotečný lístok-Pokus č. 1 Sopka

POKUS: Sopka

POSTUP: 1. 2. 3.

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej - Termochémia žiacky, demonštračný pokus TÉMA: ČÍSLO: Exotermické reakcie 1 Obrázok 2 SCHÉMA:

Na trojnožku položíme azbestovú sieťku . Na sieťku lyžičkou nasypeme asi 5 gramov dichromanu amónneho. Chemikáliu zapálime horiacou trieskou.

POMÔCKY: zápalky, drevená trieska, trojnožka, lyžička, azbestová sieťka, ochranné prostriedky BOZP

Prameň: internetový zdroj 13 BEZPEČNOSŤ PRÁCE: 1. Opatrnosť pri priamom zapálení látky horiacou trieskou. 2. Pri manipulácii so sieťkou a dichromanom amónnym používať ochranné prostriedky - rukavice, štít, respirátor. 3. Dôkladné umytie rúk po manipulácii so sieťkou a dichromanom amónnym.

POZOROVANIE:

VYSVETLENIE, PRINCÍP:

Východzia látka je jasne oranžová. Táto farba je charakteristická pre všetky dichromany. Produkt je tmavozelený, čo je farba charakteristická pre chromité soli.

Princípom je exotermický rozklad dichromanu amónneho podľa rovnice:

CHEMIKÁLIE: dichroman amónny

Pre naštartovanie reakcie je potrebné prekonať aktivačnú energiu, čo dosiahneme zapálením východzej látky až na teplotu, keď začne rozklad a reakcia ďalej pokračuje samovoľne. Pokus je efektný.

NH 4 2 Cr2O7  Cr2O3  N 2  4 H 2O SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA: Pokus sa dá zrealizovať aj tak, že chemikáliu nasypeme do porcelánovej misky, ktorú položíme na trojnožku. Pod ňu umiestnime zapálený kahan . Zahrievanie ukončíme v okamihu, keď sa látka začne rozkladať. Pri reakcii sa uvoľňuje i voda v podobe vodnej pary, ktorá by sa v prípade prikrytej misky, v ktorej prebieha reakcia zrážala na chladných stenách nádoby. Vzhľadom na vlastnosti azbestu a dichromanu amónneho (jedovatá a výbušná anorganická látka- E, T+, N ) odporúčam pokus zaradiť ako demonštračný.

LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 13. www2.zf.jcu.cz/public/departments/kch/didaktika/h%20zvolankova

34

Príloha 2 Rozvoj poznávacích procesov pokusom č. 1 Sopka

Rozvoj poznávacích procesov pokusom

č. : 1 Cieľ Definovať termochémiu .

1.stupeň – Zapamätanie

Opísať exotermické a endotermické reakcie. Vysvetliť pojem reakčné teplo. 2.stupeň – Porozumenie

Rozlíšiť uvoľnené a pohltené teplo. Uviesť príklady termochemickej reakcie. Doplniť chemické rovnice na termochemické rovnice.

3.stupeň – Aplikácia

Špecifikovať termochemickú rovnicu . Vypočítať reakčné teplo. Preskúmať chemické reakcie v súlade s 1.termochemickým zákonom. Preskúmať chemické reakcie v súlade s 2.termochemickým zákonom.

4. stupeň – Analýza

Porovnať exotermické a endotermické reakcie. Zdôvodniť priebeh exotermickej a endotermickej reakcie. 5. stupeň – Hodnotenie

Zhodnotiť vybrané pokusy z Planéty vedomostí z hľadiska princípov termochémie. Sformulovať svoj názor. Navrhnúť do diskusie príklady na exotermické a endotermické reakcie z reálneho života.

6. stupeň – Tvorivosť

Objasniť, na akom princípe funguje fotosyntéza.

35

Príloha 3 Kartotečný lístok-Pokus č. 2 Faraónové hady

POKUS: Faraónové hady

POSTUP: 1. 2. 3. 4.

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej – Chemická žiacky pokus kinetika ČÍSLO: TÉMA: 2 Katalyzátory Obrázok 3 SCHÉMA:

K 10g práškového cukru pridáme 1g uhličitanu sodného a dobre premiešame. Do porcelánovej misky nasypeme popol, v strede urobíme dierku a zvlhčíme etanolom. Zmes vytvorenú z cukru a uhličitanu nasypeme do dierky a opäť polejeme etanolom. Hmotu v porcelánovej miske zapálime drevenou trieskou. Prameň: internetový zdroj 12 BEZPEČNOSŤ PRÁCE: 1. Opatrnosť pri zapálení látky horiacou trieskou. 2. Čistota pomôcok. 3. Hygiena rúk.

CHEMIKÁLIE: etanol (min. 40%), práškový cukor (sacharóza), cigaretový popol, uhličitan sodný POMÔCKY: porcelánová miska, zápalky, lyžička, pipeta, drevená trieska

POZOROVANIE:


Po zapálení, účinkom tepla pozorujeme , že práškový cukor sa mení na skaramelizovanú hmotu, ktorá sa nafukuje a postupne narastá.

Cukor vďaka katalytickému účinku popola horí a súčasne sa mení na skaramelizovanú hmotu, ktorá sa nafukuje a postupne narastá. Pozorovaný „nafukovací“ efekt je spôsobený oxidom uhličitým, ktorý vzniká pri termickom rozklade uhličitanu sodného.

Pokus je veľmi efektný.

SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA: Doporučujem nenahradzovať cukrom kryštálovým.

práškový

cukor

Porcelánová miska môže účinkom vznikajúceho tepla prasknúť, preto ju treba umiestniť na podložku z nehorľavého materiálu. LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 12. www2.zf.jcu.cz/public/departments/kch/didaktika/l%20kotherova

36

Príloha 4 Kartotečný lístok-Pokus č. 3 Horiaci cukor

POKUS: Horiaci cukor

POSTUP: 1. 2.

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej – Chemická žiacky pokus kinetika ČÍSLO: TÉMA: 3 Katalyzátory Obrázok 4 SCHÉMA:

Kocku cukru obalíme cigaretovým popolom a vložíme do plameňa kahana. Čistú kocku cukru vložíme do plameňa kahana.

Prameň: vlastný návrh CHEMIKÁLIE: cigaretový popol, kocky cukru

BEZPEČNOSŤ PRÁCE: 1. Opatrnosť pri manipulácii s kahanom a plameňom. 2. Čistota pomôcok. 3. Hygiena rúk.

POMÔCKY: kahan, chemické kliešte

POZOROVANIE:


Kocka cukru obalená cigaretovým popolom horí po vložení do plameňa kahana.

Cigaretový popol a v ňom prítomné ióny kovov, hlavne železa, pôsobia ako katalyzátor a spôsobujú horenie cukru.

Čistá kocka cukru v plameni nehorí.

SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA: Odporúčam vysvetliť, prečo cukor začne tmavnúťkaramelizovať: Cukor (sacharóza) je zložitá organická molekula, ktorú tvoria atómy C, H a O. Pri zahrievaní dochádza k dehydratácii, strate vody. Relatívny obsah uhlíka sa zvyšuje, čo vnímame ako postupné tmavnutie. LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 12. www2.zf.jcu.cz/public/departments/kch/didaktika/l%20kotherova

37

Príloha 5 Kartotečný lístok-Pokus č. 4 Formula POKUS: Formula

POSTUP: 1. 2. 3. 4. 5.

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej-Chemická kinetika žiacky pokus TÉMA: ČÍSLO: Faktory ovplyvňujúce rýchlosť 4 chemických reakciívplyv teploty Obrázok 5 SCHÉMA:

Pripravíme kyselinu chlorovodíkovú príslušnej koncentrácie. Do 2 skúmaviek aplikujeme rovnaké množstvo kyseliny chlorovodíkovej rovnakej koncentrácie. Do skúmaviek pridáme rovnaké množstvo granulovaného zinku. Jednu skúmavku umiestnime do kadičky so studenou vodou a druhú do kadičky s vodou teplou 60°C. Len čo začne v skúmavkách prebiehať reakcia, vymeníme obe skúmavky.

CHEMIKÁLIE: zinok, kyselina chlorovodíková (c=2mol/l), voda POMÔCKY: skúmavky, stojan na skúmavky, kadičky, pipeta, teplomer, lyžička, varič

Prameň: vlastný návrh BEZPEČNOSŤ PRÁCE: 1. Opatrnosť pri manipulácii s kyselinou chlorovodíkovou. Pri zrieďovaní kyseliny lejeme vždy kyselinu do vody za stáleho miešania, nikdy nie naopak. 2. Zabezpečenie vetrania miestnosti. 3. Čistota pomôcok. 4. Hygiena rúk.

POZOROVANIE:


Po ponorení skúmaviek do kadičiek s vodou pozorujeme, že v skúmavke ponorenej do vody teplej 60°C reakcia prebieha rýchlejšie a intenzívnejšie, čo pozorujeme rýchlosťou vzniku bubliniek a rýchlosťou unikajúceho plynu vodíka.

Rýchlosť reakcie zinku s kyselinou chlorovodíkovou za rovnakých podmienok a koncentrácie HCl je možné ovplyvniť teplotou vonkajšieho prostredia. Zvýšením teploty vzrastá rýchlosť chemickej reakcie a naopak. Chemický dej je oxidačno-redukčnou reakciou:

Po výmene skúmaviek v kadičkách sa rýchlosť reakcie v kadičke so studenou vodou spomaľuje a naopak na intenzite naberá rýchlosť reakcie zinku s kyselinou chlorovodíkovou v kadičke s teplou vodou.

Zn  2HCl  ZnCl 2  H 2 SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA: Výpočty na prípravu HCl príslušnej koncentrácie žiaci uskutočňujú doma v rámci prípravy na pokus. V prípade, že nie je k dispozícii digestor, pokus realizujeme pri zabezpečení vetrania. Dôkaz vzniku plynného vodíka môžeme uskutočniť pri dodržaní BOZP horiacou trieskou.

LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 2. Blažek J., Fabini J. 2005. Chémia pre SOŠ a SOU nechemického zamerania. SPN, Bratislava. 2005. ISBN: 80-10-00783-8

38

Príloha 6 Kartotečný lístok-Pokus č. 5 Formula

POKUS: Formula

POSTUP: 1. 2. 3.

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej-Chemická kinetika žiacky pokus TÉMA: ČÍSLO: Faktory ovplyvňujúce rýchlosť 5 chemických reakciívplyv koncentrácie Obrázok 6 SCHÉMA:

Pripravíme kyselinu chlorovodíkovú príslušných koncentrácií. Pripravíme 2 hodinové sklíčka s kyselinou chlorovodíkovou rôznej koncentrácie. Do oboch pridáme rovnaké množstvo granulovaného zinku.

Prameň: vlastný návrh CHEMIKÁLIE:

POMÔCKY: hodinové sklíčka, pipeta, banky, chemické kliešte

BEZPEČNOSŤ PRÁCE: 1. Opatrnosť pri manipulácii s kyselinou chlorovodíkovou. Pri zrieďovaní kyseliny lejeme vždy kyselinu do vody za stáleho miešania, nikdy nie naopak. 2. Zabezpečenie vetrania miestnosti. 3. Čistota pomôcok. 4. Hygiena rúk.

POZOROVANIE:


Reakcia zinku s kyselinou chlorovodíkovou prebieha rýchlejšie v prípade použitia HCl s vyššou koncentráciou, čo sa prejavuje intenzívnejším unikaním vodíka.

Rýchlosť reakcie zinku s kyselinou chlorovodíkovou je možné ovplyvniť použitím kyseliny s vyššou koncentráciou. Zvýšením koncentrácie reaktanta sa zvyšuje rýchlosť chemickej reakcie . Chemický dej je oxidačno-redukčnou reakciou:

zinok, kyselina chlorovodíková (c=0,5mol/l), kyselina chlorovodíková (c= 2mol/l)

Zn  2HCl  ZnCl 2  H 2

SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA: Výpočty na prípravu HCl príslušných koncentrácií žiaci uskutočňujú doma v rámci prípravy na pokus. V prípade, že nie je k dispozícii digestor, pokus realizujeme pri zabezpečení vetrania. Dôkaz vzniku plynného vodíka môžeme uskutočniť pri dodržaní BOZP horiacou trieskou. LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 2. Blažek J., Fabini J. 2005. Chémia pre SOŠ a SOU nechemického zamerania. SPN, Bratislava. 2005. ISBN: 80-10-00783-8

39


POKUS: Formula

POSTUP: 1. 2. 3. 4.

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej-Chemická kinetika žiacky pokus TÉMA: ČÍSLO: Faktory ovplyvňujúce rýchlosť 6 chemických reakciívplyv veľkosti povrchu Obrázok 7 SCHÉMA:

Pripravíme kyselinu chlorovodíkovú v pomere 1:2. Pripravíme 2 hodinové sklíčka s kyselinou chlorovodíkovou rovnakej koncentrácie. V prvom prípade pridáme zinok kusový. V druhom prípade pridáme zinok práškový.

Prameň: vlastný návrh CHEMIKÁLIE: zinok kusový (granulovaný), zinok práškový, kyselina chlorovodíková (1:2)

BEZPEČNOSŤ PRÁCE: 1. Opatrnosť pri manipulácii s kyselinou chlorovodíkovou. Pri zrieďovaní kyseliny lejeme vždy kyselinu do vody za stáleho miešania, nikdy nie naopak. 2. Zabezpečenie vetrania miestnosti. 3. Čistota pomôcok. 4. Hygiena rúk.

POMÔCKY: hodinové sklíčka, lyžička, chemické kliešte

POZOROVANIE:


Reakcia zinku s kyselinou chlorovodíkovou prebieha v oboch prípadoch, rýchlejšie a okamžite pri použití práškového zinku, čo sa prejavuje intenzívnejším unikaním vodíka a rýchlym ukončením reakcie. V prípade granulovaného zinku reakcia prebieha pomalšie.

Rýchlosť reakcie zinku s kyselinou chlorovodíkovou je možné ovplyvniť použitím reaktanta – práškového zinku s väčším povrchom. Rýchlosť chemickej reakcie vzrastá so zvyšujúcou sa rozptýlenosťou stavebných častíc reaktanta. Chemický dej je oxidačno-redukčnou reakciou:

Zn  2HCl  ZnCl 2  H 2 SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA: V prípade, že nie je k dispozícii digestor, pokus realizujeme pri zabezpečení vetrania. Dôkaz vzniku plynného vodíka môžeme uskutočniť pri dodržaní BOZP horiacou trieskou. LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 2. Blažek J., Fabini J. 2005. Chémia pre SOŠ a SOU nechemického zamerania. SPN, Bratislava. 2005. ISBN: 80-10-00783-8

40


POKUS: Formula

POSTUP: 1. 2. 3. 4. 5. 6.

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej-Chemická kinetika žiacky pokus TÉMA: ČÍSLO: Faktory ovplyvňujúce rýchlosť 7 chemických reakciívplyv katalyzátora Obrázok 8 SCHÉMA:

Do prvej Erlenmayerovej banky nalejeme 5 ml peroxidu vodíka a pridáme asi 0,1g burelu. Tlejúcou trieskou overíme výsledok pokusu. Do druhej Erlenmayerovej banky nalejeme 5 ml peroxidu vodíka a pridáme asi 0,1g burelu. Tlejúcou trieskou overíme výsledok pokusu. Do druhej Erlenmayerovej banky vzápätí nalejeme 5 ml konc. kyseliny sírovej . Tlejúcou trieskou overíme výsledok pokusu, vznik kyslíka.

CHEMIKÁLIE: peroxid vodíka (3%), oxid manganičitý (burel), kyselina sírová (konc.)

Prameň: vlastný návrh BEZPEČNOSŤ PRÁCE: 1. 2. 3. 4.

POMÔCKY: Erlenmayerove banky, lyžička, drevená trieska, pipeta, odmerné valce, váhy

Opatrnosť pri manipulácii s konc. kyselinou sírovou. Zabezpečenie vetrania miestnosti. Čistota pomôcok. Hygiena rúk.

POZOROVANIE:


V prvej banke pozorujeme rozklad peroxidu vodíka účinkom oxidu manganičitého. Dôkazom vzniku kyslíka je vznietenie tlejúcej triesky.

Rýchlosť vzniku kyslíka ovplyvňuje pozitívny katalyzátor oxid manganičitý – burel. Kyselina sírová pôsobí ako negatívny katalyzátor. Katalyzátory sú látky, ktoré svojou prítomnosťou výrazne ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie. Počas reakcie sa nespotrebúvajú. Chemická reakcia prebieha podľa rovnice:

V druhej banke podobne účinkom oxidu manganičitého vzniká kyslík. Po pridaní kyselinu sírovej sa proces uvoľňovania kyslíka zastaví.

2H 2O2  2H 2O  O2

SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA: Počas celého pokusu odporúčam mať tretiu banku s peroxidom vodíka ako porovnávaciu. Počas celého procesu v nej nedochádza k samovoľnému rozkladu a vzniku kyslíka. LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 2. Blažek J., Fabini J. 2005. Chémia pre SOŠ a SOU nechemického zamerania. SPN, Bratislava. 2005. ISBN: 80-10-00783-8

41

Príloha 9 Rozvoj poznávacích procesov pokusmi č. : 2-7

Rozvoj poznávacích procesov pokusmi

č. : 2-7 Cieľ Opísať základ teórie chemickej kinetiky.


Definovať reaktanty, produkty, katalyzátory . Označiť faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemickej reakcie. Zhrnúť faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemickej reakcie. Vysvetliť princíp účinkov jednotlivých faktorov na rýchlosť chemickej reakcie.

2.stupeň – Porozumenie

Rozlíšiť rýchlosť priebehu konkrétnych chemických reakcií. Uviesť príklady chemických reakcií prebiehajúcich veľkou rýchlosťou a naopak. Doplniť dôvody priebehu chemických reakcií veľkou rýchlosťou a naopak.


Vyriešiť problém pomocou odbornej literatúry, internetu a Planéty vedomostí. Preskúmať chemické reakcie z hľadiska teórie chemickej kinetiky.


Porovnať jednotlivé faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemickej reakcie. Zdôvodniť ovplyvňovanie rýchlostí reakcií pri priemyselnej výrobe dôležitých chemikálií.

5. stupeň – Hodnotenie

Zhodnotiť vybrané príklady vhodnou argumentáciou. Sformulovať svoj názor. Vytvoriť propagačný materiál na zdôraznenie významu katalyzátorov v chemickej výrobe.


Vymyslieť modelovú situáciu na upozornenie významu biokatalyzátorov.

42

Príloha 10 Kartotečný lístok-Pokus č. 8 Filmová krv

POKUS: Filmová krv a) červená krv b) modrá krv

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej žiacky demonštračný pokus TÉMA: ČÍSLO: Farebné zmeny, komplexné 8 zlúčeniny Obrázok 9 SCHÉMA:

POSTUP: a) 1. Pripravíme si koncentrované roztoky tiokyanatanu draselného (t) a chloridu železitého (ch). 2. Na ruku pomocou štetca nanesieme roztok (ch). 3. Drevený nôž potrieme roztokom (t) a niekoľkokrát prejdeme po ruke, kde je nanesený roztok (ch). b) 1. Pripravíme si koncentrované roztoky kyanoželeznatanu draselného (k) a chloridu železitého (ch). 2. Na ruku pomocou štetca nanesieme roztok (ch). 3. Drevený nôž potrieme roztokom (k) a niekoľkokrát prejdeme po ruke, kde je nanesený roztok (ch). CHEMIKÁLIE: rodanid draselný (tiokyanatan draselný), chlorid železitý, kyanoželeznatan draselný POMÔCKY: kadičky, hodinové sklíčka, lyžička, štetec, drevený nôž

1

2

1. chlorid železitý 2. tiokyanatan draselný

Prameň: vlastný návrh BEZPEČNOSŤ PRÁCE: 1. Opatrnosť pri manipulácii s chemikáliami. 2. Použitie dreveného noža. 3. Čistota pomôcok. 4. Hygiena rúk.

POZOROVANIE:


V prvom pokuse po zmiešaní roztoku (t) a (ch) pozorujeme vznik tmavočervenej zlúčeniny pripomínajúcej krv.

Vznik tmavočervenej zlúčeniny je výsledkom chemickej reakcie podľa rovnice:

V druhom pokuse po zmiešaní roztoku (k) a (ch) pozorujeme vznik tmavomodrej zlúčeniny pripomínajúcej „modrú“ krv.

V druhom pokuse do reakcie vstupuje komplexná zlúčenina kyanoželeznatan draselný so vzorcom

Pokusy sú zaujímavé a vysvetľujú spôsob vzniku filmovej krvi.

SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA:

3KSCN  FeCl 3  FeSCN 3  3KCl K 4 FeCN 6 

Pokus je zaujímavý a odporúčam ho zaradiť na vyučovanie ako motivačný prvok pred pokusom o chemickej rovnováhe, kde použijeme roztok Fe(SCN)3 , ktorý v tomto pokuse demonštruje ilúziu červenej filmovej krvi. LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 12. www2.zf.jcu.cz/public/departments/kch/didaktika/l%20kotherova

43

Príloha 11 Kartotečný lístok-Pokus č. 9 Chemická rovnováha

POKUS: Chemická rovnováha

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej žiacky pokus TÉMA: ČÍSLO: Chemická rovnováha 9 POSTUP: Obrázok 10 SCHÉMA: 1. Zmiešaním 100 ml 0,1% roztoku tiokyanatanu draselného (r) a 100 ml 0,2% roztoku chloridu železitého (ch) pripravíme červený roztok tiokyanatanu železitého (t). 2. Pripravený roztok (t) zriedime a rozdelíme do 4 baniek. 3. Do prvej banky prilejeme 50 ml nasýteného roztoku (ch), do druhej 50 ml nasýteného roztoku (r), do tretej 50 ml nasýteného roztoku chloridu draselného a do štvrtej vodu. Prameň: Blažek, 2005 BEZPEČNOSŤ PRÁCE: 1. Opatrnosť pri manipulácii s chemikáliami. 2. Čistota pomôcok. 3. Hygiena rúk.

CHEMIKÁLIE: rodanid draselný (tiokyanatan draselný), chlorid železitý, chlorid draselný, voda POMÔCKY: Erlenmayerove banky, lyžička, odmerné valce, váhy

POZOROVANIE:


Oproti bielemu pozadiu sledujeme a porovnávame zafarbenie roztokov v bankách. V prvej a druhej banke po pridaní reaktantov sa roztoky zafarbili intenzívnejšie, do tretej banky sme pridali produkt a roztok zbledol. Roztok v poslednej banke považujeme za porovnávací.

Vznik tmavočervenej zlúčeniny poznáme z pokusu filmová krv:

3KSCN  FeCl 3  FeSCN 3  3KCl

Zo zmien zafarbenia roztokov posudzujeme zmenu rovnovážneho stavu. Posunutie chemickej rovnováhy v prospech vzniku produktov sa prejavilo intenzívnejším zafarbením roztokov a naopak, posunutie chemickej rovnováhy v prospech vzniku reaktantov sa prejavilo zosvetlením roztoku . SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA: Výpočty na prípravu roztokov žiaci uskutočňujú doma v rámci prípravy na pokus.

LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 2. Blažek J., Fabini J. 2005. Chémia pre SOŠ a SOU nechemického zamerania. SPN, Bratislava. 2005. ISBN: 80-10-00783-8

44



č.: 8-9 Cieľ Opísať základ teórie chemickej rovnováhy.


Definovať vratnú reakciu . Zapísať vratnú reakciu . Zhrnúť faktory ovplyvňujúce chemickú rovnováhu.


Vysvetliť princíp fungovania chemickej rovnováhy. Vysvetliť základný zákon chemickej rovnováhy. Doplniť rovnovážnu konštantu konkrétnych chemických reakcií.


Vyriešiť problém pomocou odbornej literatúry, internetu a Planéty vedomostí. Preskúmať chemické reakcie z hľadiska teórie chemickej rovnováhy.


Roztriediť ukazovatele ovplyvňujúce chemickú rovnováhu. Zdôvodniť snahu zvyšovať efektívnosť chemických výrobných procesov ovplyvňovaním chemickej rovnováhy.


Podporiť vybrané príklady vhodnou argumentáciou. Sformulovať svoj názor. Vytvoriť propagačný materiál na zdôraznenie významu ovplyvňovania chemickej rovnováhy v chemickej výrobe.


45

Príloha 13 Kartotečný lístok-Pokus č. 10 Maľovanie ohňom

POKUS: Maľovanie ohňom

POSTUP: 1. 2. 3. 4.

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej žiacky pokus TÉMA: ČÍSLO: Oxidačno-redukčné reakcie 10 Obrázok 11 SCHÉMA:

Pripravíme nasýtený roztok dusičnanu draselného. Roztokom nakreslíme na filtračný papier obrázok. Filtračný papier s obrázkom necháme dôkladne vyschnúť. Rozžeraveným drôtikom zapálime okraj obrázku.

Prameň: vlastný návrh BEZPEČNOSŤ PRÁCE: 1. Opatrnosť pri manipulácii s kahanom a plameňom. 2. Čistota pomôcok. 3. Hygiena rúk.

CHEMIKÁLIE: dusičnan draselný POMÔCKY: filtračný papier, štetec, kadička, železný drôtik, kahan

POZOROVANIE:


Filtračný papier v miestach nakresleného obrázku horí a nakreslený obrázok sa z celku uvoľní.

Dusičnan pri horení uvoľňuje kyslík, preto filtračný papier nasýtený jeho roztokom horí. Chemický dej je oxidačno-redukčnou reakciou:

Pokus je efektný.

2 KNO3  2 KNO 2  O2

Vyznenie celkového dojmu pokusu sme umocnili osvetlením filtračného papiera.

SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA: Obrázok musí byť nakreslený jedným ťahom. Filtračný papier necháme dôkladne vyschnúť. Žiakom môžeme dať vypočítať, koľko dm3 kyslíka vznikne z 1g KNO3 (pre výpočet objemu uvažujeme teplotu 20°C). Podobný pokus môžeme urobiť aj s nasýteným roztokom chlorečnanu draselného.

2 KClO3  2 KCl  3O2

LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 7. Prokša M. 1996. Chemické divertimento,Farebné a luminiscenčné reakcie. MPC, Prešov. 1996. ISBN: 80-8045-015-3 12. www2.zf.jcu.cz/public/departments/kch/didaktika/l%20kotherova

46

Príloha 14 Kartotečný lístok-Pokus č. 11 Elrad1

POKUS: Elektrochemický rad napätia kovov (Elrad1)

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej – Redoxné reakcie žiacky pokus kovov vo vodnom roztoku ČÍSLO: TÉMA: 11 Elektrochemický rad napätia kovov POSTUP: Obrázok 12 SCHÉMA: 1. Na stojan umiestnime štyri skúmavky, do ktorých postupne pridávame nasledovné kovy: vápnik, zinok, cín, meď. 2. Do skúmaviek nalejeme vodu. 3. Pripravíme kyselinu chlorovodíkovú zriedenú v pomere 1:2 a nalejeme do skúmaviek, v ktorých predtým neprebehla chemická reakcia. 4. Pripravíme kyselinu chlorovodíkovú konc. a nalejeme do skúmaviek, v ktorých predtým neprebehla chemická reakcia. 5. Na stojan pridáme piatu skúmavku s meďou. 6. Do jednej skúmavky s meďou pridáme kyselinu dusičnú zriedenú v pomere 1:2. 7. Do druhej skúmavky s meďou pridáme kyselinu Prameň: vlastný návrh dusičnú konc. CHEMIKÁLIE: BEZPEČNOSŤ PRÁCE: vápnik, zinok, cín, meď, kyselina chlorovodíková, 1. Opatrnosť pri manipulácii s kyselinami . Pri kyselina dusičná, voda zrieďovaní kyseliny lejeme vždy kyselinu do vody za stáleho miešania, nikdy nie naopak. 2. Chemikálie neberieme do rúk. Fľašu POMÔCKY: s kyselinou neberieme za hrdlo. skúmavky, stojan na skúmavky, pipety, kadičky, 3. Zabezpečenie vetrania miestnosti. odmerný valec, lyžička, filtračný papier 4. Čistota pomôcok. Po použití ich ihneď umyť a utrieť filtračným papierom. 5. Hygiena rúk.

POZOROVANIE: Pozorujeme postupnosť reakcií:  vápnik prudko reagoval s vodou, vznikajúce bublinky svedčia o uvoľnení plynného vodíka.  zinok podobne prudko reagoval so zriedenou kyselinou chlorovodíkovou za uvoľnenia vodíka.  cín reagoval až s konc. kyselinou chlorovodíkovou za uvoľnenia vodíka.  meď reagovala až s kyselinou dusičnou, pričom so zriedenou sa uvoľňoval bezfarebný plyn a pri reakcii s konc. kyselinou dusičnou unikali hnedé plyny.

VYSVETLENIE, PRINCÍP: Podľa reakcií kovov vo vodnom prostredí, t.j. podľa ich schopnosti tvoriť katióny sú kovy zoradené do elektrochemického radu napätia kovov. Tento rad začína kovmi s najväčšou schopnosťou oxidovať sa a končí kovmi s najnižším sklonom k oxidácii. Chemické reakcie sú redoxné,vyjadrené rovnicami:

Ca  2H 2 O  CaOH 2  H 2

Zn  2HCl  ZnCl 2  H 2 Sn  2HCl  SnCl 2  H 2 3Cu  8HNO3  3CuNO3 2  4H 2O  2 NO Cu  4HNO3  CuNO3 2  2H 2O  2 NO2

SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA: Odporúčame používať schému Elradu K, Ca, Na, Mg, Al, Zn, Fe, Sn, Pb, H, Cu, Ag, Hg, Au, Pt

klesá schopnosť oxidovať sa LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 2. Blažek J., Fabini J. 2005. Chémia pre SOŠ a SOU nechemického zamerania. SPN, Bratislava. 2005. ISBN: 80-10-00783-8

47

Príloha 15 Kartotečný lístok-Pokus č. 12 Elrad2 POKUS: Elrad (Elrad2)

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej – Redoxné reakcie žiacky pokus kovov s roztokmi solí ČÍSLO: TÉMA: 12 Elektrochemický rad napätia kovov POSTUP: Obrázok 13 SCHÉMA: 1. Na stojan umiestnime tri skúmavky, do ktorých postupne pridávame nasledovné kovy: železo, meď, zinok. 2. Do skúmaviek postupne nalejeme roztok síranu meďnatého, síranu zinočnatého a opäť síranu meďnatého. 3. Do samostatných skúmaviek nalejeme roztok síranu meďnatého a síranu zinočnatého a použijeme ich ako roztoky porovnávacie. 4. Chemické reakcie urýchlime ponorením skúmaviek do horúcej vody. 5. Sledujeme a porovnávame farebné zmeny v Prameň: vlastný návrh skúmavkách. CHEMIKÁLIE: BEZPEČNOSŤ PRÁCE: železo, meď, zinok , síran meďnatý, síran 1. Chemikálie neberieme do rúk. zinočnatý, voda 2. Čistota pomôcok. Po použití ich ihneď umyjeme a utrieme filtračným papierom. POMÔCKY: 3. Hygiena rúk. skúmavky, stojan na skúmavky, kadičky, hodinové sklíčka, lyžička, pinzeta, varič, filtračný papier POZOROVANIE: VYSVETLENIE, PRINCÍP: Postupne pozorujeme tieto zmeny: Chemické deje v skúmavkách korešpondujú  V 1. skúmavke reakcia prebehla. Vznikol síran s postavením Zn, Fe, Cu v elektrochemickom rade železnatý, o čom svedčí zelená farba výsledného napätia kovov. Rôzna schopnosť oxidácie kovov sa roztoku a vylúčila sa meď, o čom svedčí prejavuje v tom, že kov, ktorý sa ľahko oxiduje , pôsobí ako redukovadlo na iný, od neho v rade záverečná ukážka červenej medi v skúmavke.  V 2. skúmavke reakcia neprebehla. Neboli napätia dostatočne vzdialený kov . Preto Fe a Zn zaznamenané žiadne farebné zmeny, na konci vylúči z roztoku meďnatej soli meď. Chemické reakcie sú redoxné, vyjadrené rovnicami: pokusu ostala meď a roztok bez zmeny.  V 3. skúmavke reakcia prebehla. Vznikol síran Fe  CuSO4  Cu  FeSO4 zinočnatý, o čom svedčí odfarbenie výsledného roztoku a vylúčila sa meď, o čom svedčí Cu  ZnSO4  neprebehne záverečná ukážka červenej medi v skúmavke. Reakcie sme nechali prebiehať cca 5 minút na stojane, porovnávaním sme zaznamenali Zn  CuSO4  Cu  ZnSO4 začínajúce zmeny zafarbenia. Na urýchlenie reakcií sme skúmavky umiestnili do horúcej vody, po cca 8 minútach boli reakcie ukončené. SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA: Odporúčame používať schému Elradu K, Ca, Na, Mg, Al, Zn, Fe, Sn, Pb, H, Cu, Ag, Hg, Au, Pt

klesá schopnosť oxidovať sa LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 2. Blažek J., Fabini J. 2005. Chémia pre SOŠ a SOU nechemického zamerania. SPN, Bratislava. 2005. ISBN: 80-10-00783-8

48



č. : 10-12 Cieľ Opísať a identifikovať oxidačno-redukčné reakcie.


Definovať oxidáciu, redukciu, oxidovadlo, redukovadlo . Zapísať oxidačno-redukčné reakcie rovnicou. Vysvetliť princíp priebehu oxidačnoredukčnej reakcie. Uviesť príklad na oxidačno-redukčné reakcie prebiehajúce v prírode. Uviesť príklad na oxidačno-redukčné reakcie prebiehajúce pri výrobe kovov.


Uviesť príklad na oxidačno-redukčné reakcie prebiehajúce pri výrobe dôležitých chemikálií. Uviesť príklad na oxidačno-redukčné reakcie kovov vo vodnom roztoku. Vysvetliť princíp zoradenia kovov do elektrochemického radu napätia kovov (elrad). Doplniť elrad inými kovmi. Vybrať konkrétne kovy reagujúce s vodou a roztokmi kyselín.


Vytvoriť rovnice kovov reagujúcich s vodou a roztokmi kyselín. Preskúmať vytvorené chemické reakcie z hľadiska postavenia kovov v elrade.


Roztriediť a porovnať vytvorené chemické reakcie z hľadiska postavenia kovov v elrade. Argumentovať výsledky pokusov vlastnosťami reaktantov a produktov.


Obhájiť výsledky pozorovania teoretickými poznatkami získanými štúdiom odbornej literatúry a z internetu.


Vymyslieť a zrealizovať vlastné pokusy – reakcie kovov s vodou a roztokmi kyselín.

49

Príloha 17 Kartotečný lístok-Pokus č. 13 Korálový útes

POKUS: Korálový útes

POSTUP: 1. 2. 3. 4.

TEMATICKÝ CELOK: FORMA VÝUČBY: Chemický dej žiacky, demonštračný pokus TÉMA: ČÍSLO: Koloidné roztoky 13 Obrázok 14 SCHÉMA:

V kadičke pripravíme roztok vodného skla a vody v pomere 3:1. Roztok vlejeme do vaničky. Do roztoku postupne pridávame niekoľko kryštálikov z pripravených solí. Pokus necháme prebiehať do druhého dňa.

CHEMIKÁLIE: vodné sklo, voda, síran meďnatý, chlorid zinočnatý, dvojchroman draselný, dusičnan meďnatý, chroman draselný, síran železnatý, dusičnan strieborný POMÔCKY: vanička, kadičky, lyžička

Prameň: vlastný návrh BEZPEČNOSŤ PRÁCE: 1. Opatrnosť pri práci s vodným sklom. 2. Čistota pomôcok a chemického skla. 3. Dôkladné umytie rúk pri manipulácii s chemikáliami. 4. Pozor, pretože rozpustné zlúčeniny tzv. ťažkých kovov sú toxické.

POZOROVANIE:


Začiatky formovania korálového útesu pozorujeme hneď po pridaní solí kovov do roztoku.

Princípom je proces, ktorým okolo kryštálov vzniká reakciou s vodným sklom nerozpustný kremičitan, ktorý v podobe polopriepustnej „ blanky“ obaľuje soli. Cez polopriepustnú blanku dochádza k difúzii vody, znižuje sa koncentrácia soli, zväčšuje sa objem vnútri blanky. Dochádza k jej prasknutiu, roztok soli sa vyleje a reaguje s vodným sklom na nerozpustný kremičitan. Čo vzniká reakciou vodného skla s jednou zo solí, uvádza rovnica:

Výraznejšie zmeny sú evidentné po 2 hodinách. Na druhý deň konštatujeme, že korálový útes je nádherný. Identifikujeme farby k použitým soliam: CuSO4 - modrá ZnCl2 - biela K2Cr2O7 – oranžovo - červená Cu(NO3)2 - modrá K2CrO4 - žltá FeSO4 - svetlozelená AgNO3 – biela, sčernie

Na2 SiO3  FeSO4  FeSiO 3  Na2 SO4 SKÚSENOSTI, ODPORÚČANIA: Pokus sa dá zrealizovať aj s inými farebnými soľami, napr.: CoSO4- načervenalá,hnedá, NiSO4 -zelená, Al2(SO4)2biela, FeCl2-svetlozelená, MnSO4ružová.

Pokus je veľmi efektný.

Vodné sklo môže naleptať sklenú nádobu (podobné sa rozpúšťa v podobnom), preto odporúčam použiť staršiu, vyradenú vaničku, prípadne inú vhodnú sklenenú nádobu. LITERATÚRA, INŠPIRAČNÝ ZDROJ: 12. www2.zf.jcu.cz/public/departments/kch/didaktika/l%20kotherova

50

Príloha 18 Rozvoj poznávacích procesov pokusom č. : 13

Rozvoj poznávacích procesov pokusom

č. : 13 Cieľ Spoznávať a doplniť vlastnosti rozpustných solí niektorých kovov .


Zopakovať vlastnosti koloidných (nepravých) roztokov. Vysvetliť, čo je vodné sklo. Zhrnúť vlastnosti vodného skla.


Uviesť vzorec vodného skla. Uviesť názvy solí použitých v pokuse. Doplniť rovnice na chemické reakcie vo videu.


Špecifikovať typ chemickej reakcie . Preskúmať chemický dej a navrhnúť iné soli vhodné pre pokus.


Prisúdiť rovnice k chemickým dejom. Zhodnotiť a zdôvodniť priebeh pokusu. Vysloviť princíp a záver odbornou argumentáciou. .


Sformulovať svoj názor. Zrealizovať vlastný pokus. Navrhnúť postup na vyriešenie konkrétnej úlohy.


Objasniť, na akom princípe bol v minulosti založený spôsob konzervovania vajec ponorením do roztoku vodného skla.

51

Tvorba chemických video experimentov, ich publikovanie na blogu a sledovanie rozvoja poznávacích procesov

Recommend Documents