Časopis študentov Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach ISSN 1338-2969, roč. VII., č. 1
Študentskí politici
Chcú pre nás to najlepšie?
Od nemocnice po univerzitu II Sieť Eduroam Oscary
Ich lesk a bieda
UNIVERZÁL Časopis študentov FF UPJŠ v Košiciach Štvrťročník, číslo 1/2016, Ročník VII. Evidenčné číslo MK SR: EV 3960/10 Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, 041 08 Košice IČO: 00 397 768 Kontakt na redakciu:
[email protected] Tlač: Equilibria, s. r. o., Košice Nepredajné
´ Sialene ´ dobré rádio! SKVELÉ RELÁCIE , PERFEKTNÁ HUDBA , ZAUJÍMAVÉ SÚŤAŽE A NAŠE LAHODNÉ HLASY NA VLNÁCH TVOJHO
ŠTUDENTSKÉHO ROZHLASU KOŠICE !
Šéfredaktor: Bc. Igor Michalčík Redakcia: Bc. František Baláž, Bc. Gabriela Homoľová, Bc. Ľubomíra Ivanková, Bc. Martin Komloš, Mgr. Lenka Lukáčová, Bc. Martin Majdák, Bc. Igor Melicher Bc. Alena Oravcová, Bc. Veronika Rusnáková, Mgr. Veronika Ševčíková, Grafika: Bc. František Baláž Autorka titulnej fotografie: Bc. Veronika Rusnáková Odborné poradenstvo a jazyková korektúra: PhDr. Marián Gladiš, PhD. Kopírovnie a rozširovanie akéhokoľvek materiálu alebo jeho časti je povolené len s predchádzajúcim písomným súhlasom vydavateľa. Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu autorských materiálov. Za obsah článku zodpovedá autor. Číslo bolo zadané do tlače 22. 4. 2016 ISSN 1338-2969
počúvaj nás na
www.sturko.sk
[email protected]
Prečítajte si časopis online
Pridajte sa k nám na Facebooku
Tentoraz som sa snažil odpútať časopis od plota ohraničujúceho filozofickú fakultu a snažil som sa odpútať od časopisu samého seba. Vžiť sa do čitateľa. Do študenta, vedúceho katedry, pedagóga, neprajníka aj do čitateľa ľahostajného k šestnástim stranám študentského pera, ale i do podporovateľa alebo ambiciózneho budúceho autora. Vzal som si výtlačok ako ktokoľvek iný z kôpky niekde na chodbe. Ponáhľajúc sa na hodinu som ho čítal počas chôdze. Aby mi nezavadzal, zrolovaný som ho strčil do tašky, v daždi použil namiesto dáždnika. Týždeň sa mi váľal v kufri auta a už pár dní je založený medzi kopou papierov na mojom stole. Prišiel som však na niekoľko vecí. Texty na bielom pozadí ma pri chôdzi nesmierne dezorientujú, A4-ka je v poriadnom lejaku len akýmsi dáždnikovým placebom, ale najmä na to, že od šestnástich strán čitateľ očakáva viac ako len zopár článkov na papieri. Chce rozptýlenie počas čakania, ale i detailné informácie. Niekedy trocha sa začítať, inokedy zabaviť sa na troch riadkoch. Dozvedieť sa názory iných, ale najmä vedieť to, že vziať si časopis z niektorej kôpky bol dobrý nápad. Snáď som to pochopil správne, tu je výsledok... Igor Michalčík
obsah
Študentskí politici – chcú pre nás to najlepšie? 4 Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom! 7 Od nemocnice po univerzitu II 8 Zoznámte sa s Eduroam! 10 Voľby a mladí ľudia 12 Lesk a bieda filmových Oscarov 13 Slasti a strasti práce internátneho vrátnika 14 Šachovnica názorov 15
Študentskí politici – chcú pre nás to najlepšie? Ruku na srdce! Kto z vás už počul o fungovaní „nejakej“ Študentskej rady vysokých škôl Slovenskej republiky (ŠRVŠ)? Vedeli ste, že aj Filozofická fakulta (FF) UPJŠ má vlastnú študentskú radu? Priznávame, tiež sme o tom mnoho nevedeli, a tak sme oslovili kompetentných. Ak sa pýtate, aké právomoci má Študentská rada Filozofickej fakulty (ŠR FF) UPJŠ alebo čo je jej poslaním, čítajte ďalej. Študentským združením a samosprávnym orgánom, ktoré zastupuje všetkých študentov FF UPJŠ, je ŠR FF. Jej hlavnou náplňou je organizačne podporovať a organizovať tradičné kultúrne a športové akcie usporadúvané pre študentov FF a takisto angažovať sa v záujmovej činnosti a v kultúrnom, športovom, spoločenskom či občianskom živote študentov. O tom, ako ŠR FF vlastne funguje, sme hovorili s jej predsedníčkou Petrou Štefanovou, študentkou 3. ročníka študijného programu biológia-slovenčina. Ešte predtým, než sa dostaneme k rade, povedz nám niečo o sebe. Kto si? Aké máš záľuby? Okrem toho, že študujem, podieľam sa aj na fungovaní Študentského rozhlasu (ŠtuRKo) a som členkou disciplinárnej komisie. Medzi moje záľuby patrí spoznávanie nových ľudí, preto som si aj vybrala takýto študijný program, keďže rada trávim čas v spoločnosti. Koľko rokov si už členkou ŠR FF a ako si sa prepracovala až k predsedníctvu? Pred tromi rokmi bol vypísaný konkurz na nových členov, kde som zodpovedala na pár otázok. Následne, na základe odpovedí, som bola prijatá a k predsedníctvu som sa dopracovala až tento rok, keď som na jednom zo zasadnutí ŠR FF bola nadpolovičnou väčšinou zvolená za novú predsedníčku. Každý nový predseda si stanovuje nejaké ciele. Aké sú tie tvoje? Keďže bývalý predseda veľmi nemal čas na organizáciu zasadnutí, chcem hlavne pozdvihnúť chod samotnej ŠR FF a jej prezentáciu pred študentmi. Keďže ŠR FF nie je medzi študentmi nejako známa, povedz, ako vôbec taká študentská rada funguje? Koľko máte členov? Kde sa stretávate? Moja prvá úloha ako predsedníčky bolo zaobstaranie priestorov na naše zasadnutia. Chcela by som docieliť, aby sme sa stretávali každé dva týždne. Stretnutia prebiehajú zatiaľ tak, že si urobíme brainstorming a uvažujeme nad aktivitami, ktoré by sme mohli organizovať. Keďže sme tím ôsmich mladých ľudí, nápadov je veľa, no nie všetky sú realizovateľné. Ako prebieha komunikácia so študentmi? Snažíte sa propagovať ŠR FF a dostať ju do povedomia študentov? Na Facebooku máme stránku a snažíme sa na ňu pravidelne dávať príspevky s fotkami či novými témami. Takisto si chceme vyrobiť tričká, aby nás študenti spoznali. Jednou
4
z hlavných úloh, ktoré chcem docieliť, je, aby študenti za nami chodili po radu alebo pomoc. Aké ďalšie akcie plánuje ŠR FF? Pracujeme na koncepte študentského kvízu, ktorý by prebiehal v internátnom pube Íčko. Študenti by mohli získať pekné ceny, keďže máme veľa darov od rôznych sponzorov. Ak by sa to ujalo, radi by sme pracovali na koncepte kvízu raz za mesiac. Ďalšou misiou je pripraviť ples v januári 2017 s tematikou 10. výročia založenia fakulty. V septembri sa má otvárať budova Platón, možno aj pri tejto príležitosti, spolu s vedením fakulty, budeme organizovať nejakú aktivitu. Ako sú financované akcie ŠR? Väčšina dotácií je vo forme darov, príspevkov od sponzorov. Ako sa na vašu prácu môže študent pozrieť podrobnejšie? Zverejňujete niekde výsledky vašich stretnutí? Máme osobu, ktorá robí zápis z porady, avšak zápisnice sú len pre vnútorne potreby ŠR FF, pretože ak sa aj na niečom zhodneme, nemusí to byť konečné rozhodnutie, posledné slovo má vedenie fakulty.
Foto: Študentská rada vysokých škôl
Niekoľkokrát sme oslovili aj predošlého predsedu ŠR FF, ten však o rozhovor nemal záujem. O ŠR FF vám povedala Petra. Viete však, že existuje aj organizácia, ktorá chce pre nás, študentov, vraj to najlepšie a ktorá má za úlohu zastupovať pred samotným ministrom záujmy všetkých študentov na Slovensku? Táto organizácia bola zriadená zákonom už v roku 1997 spolu so Slovenskou rektorskou konferenciou a Radou vysokých škôl. Okrem zástupcu v nej má každá škola jedného delegáta na dvetisíc študentov, dokopy to je až stotridsať ľudí. Tak ako všade, ani tu nie sú všetci členovia aktívni, stálych snaživcov majú podľa slov tajomníka pre akademické záležitosti ŠRVŠ Filipa Ondreja sedemdesiat až osemdesiat. Filip, ako dlho sa angažuješ v študentskej rade? V ŠRVŠ som začal v roku 2012 na tri mesiace, potom som mal pauzu. Od decembra 2014 som delegátom a od apríla 2015 tajomníkom, teda členom predsedníctva tejto organizácie. Na starosti mám agendu akademických senátov a obsahovú stránku vysokoškolského štúdia, vzdelávacieho procesu, akreditácií, teda celkovú obsahovú stránku štúdia. Akým spôsobom ste financovaní? Patríme do štruktúry ministerstva školstva, sme jedna zložka Centra vedecko-technických informácií a v rámci toho dostávame peniaze. Keďže nemáme právnu subjektivitu, nemôžeme sa uchádzať o žiadne granty. A čo zahraničná spolupráca? Áno, spolupracujeme s podobnými študentskými úniami. Všetky študentské únie v Európe sú totiž združené v Európskej študentskej únii a tá sa snaží dosiahnuť, aby študenti v rôznych krajinách mali rovnaké podmienky. V takom zložení, v akom ste teraz, fungujete iba krátko. Je niečo, čo chcete robiť inak ako predchádzajúce vedenie? Chceli by sme niečo zanechať nástupcom, aby sa im lepšie fungovalo. Máme tiež dojem, že v minulom období bolo
fungovanie rady postavené na vodcovskej osobnosti, keďže predchádzajúca predsedníčka bola silným vodcom a príliš sa neradila s predsedníctvom. My na to ideme kolegiálnym spôsobom, súčasná predsedníčka sa o všetkom radí s tajomníkmi. Fungujeme ako kolektívny orgán. Predstavme si situáciu, že zachytíte nejaký problém, ktorý chcete riešiť. Ako funguje predloženie návrhu? Na začiatku by som rád povedal jednu vec, ktorú je dôležité si uvedomiť, aby to študenti vedeli. My, ako ŠRVŠ nemáme absolútne žiadnu rozhodovaciu právomoc. Ako orgán vysokého školstva – orgán reprezentácie všetkých študentov, sa môžeme vyjadrovať ku konkrétnym návrhom, keď ministerstvo školstva ide, povedzme, vydať nejaký návrh zákona o vysokých školách. Nás sa minister opýta, čo si o tom myslíme. Naše rozhodnutie má len čisto odporúčací charakter. Ale ak sme jednotní, vnútorne stotožnení s nejakou myšlienkou, vieme mať veľký vplyv na rozhodnutie ministerstva. Bol však, bohužiaľ, aj prípad, keď sme mali obsahové výhrady k niektorým novelám o rozdeľovaní financií, pretože už dlhodobo poukazujeme na to, že celkový objem finančných prostriedkov do školstva je žalostne nízky na to, že chceme kvalitné školy, a minister podpísal zákon aj bez nášho vyjadrenia.
5
Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom!
Stretávate sa s pochopením zhora? Oni často potrebujú počuť názor študentov. Aj keď máme aj výhrady voči opatreniam, ktoré súčasný minister prijíma (pri príprave článku minister Juraj Draxler, pozn. red.), je to aspoň minister, ktorý otvára diskusiu, pýta sa na názory. Nie sme až takí spokojní s tým, do akej miery ich akceptuje, ale akceptuje ich viac ako predchádzajúci minister Čaplovič. Je to teda mierny posun k lepšiemu. Boli totiž aj obdobia, keď sa nás na niektoré veci vôbec nepýtali, veci sa schvaľovali tak, že radšej to študentom ani nepovedali... Aké ďalšie kompetencie máte? Čo môžete spraviť pre študentov? Okrem povinností zo zákona sa snažíme robiť vlastné projekty. Jedným z nich je konvent akademických senátov, ktorý má za úlohu spájať študentské časti akademických senátov, prostredníctvom prednášok, workshopov a diskusií na stretnutí, ktoré organizujeme raz ročne. Cieľom projektu je študentov viac vtiahnuť do diania v školstve, aby videli, ako sa riešia problémy na inej škole, aby si vymenili skúsenosti a preniesli to do ich vlastného akademického senátu. Prvý ročník bol úspešný, konal sa v Národnej rade SR v Bratislave, tento rok to sťahujeme do Košíc. Ak by sa ťa niekto na konci tvojho mandátu opýtal: „Čo si spravil pre mňa ako študenta, aby som sa mal lepšie?“, čo by si mu odpovedal? No... (smiech), to je dobrá otázka. Na konci tohto volebného obdobia by som určite lepšie vedel povedať, čo sme spravili pre študentov. Niekto to môže vnímať
Starý známy citát. Úprimne. Koľkí z vás sa poctivo venujú štúdiu aspoň jedného cudzieho jazyka? Vyspovedali sme manažérku jazykovej školy The Flow Michaelu Jacošovú, aby sme k štúdiu cudzích jazykov motivovali aj tých, ktorí si myslia, že ho určite nebudú potrebovať.
a argumentovať aj takto: „Dobre, vy ste začali 15. decembra, prešiel rok a čo ste urobili?“ Keby však ten človek bol delegátom, videl by, že minimálne rok trvá, kým sa my, ako inštitúcia, dáme dokopy, kým obsadíme všetky pozície. Až potom vieme fungovať a niečo vybojovať pre študenta. Ja by som odpovedal, že my sme sa snažili vždy stáť na strane študentov, vždy podporiť niečo, čo je v prospech študenta a za to sme bojovali. Naša úspešnosť v konečnom dôsledku vždy závisí od tých, ktorí majú v rukách reálnu moc. Veľa ľudí nechápe, že my môžeme pracovať iba potiaľ, pokiaľ nás pustí zákon.
Prednedávnom sa uskutočnili doplňujúce voľby do ŠRVŠ. Vzišli z nich dvaja noví delegáti – Matej Nikorovič a Ján Šoltés, ktorí budú zastupovať študentov v celoslovenskom orgáne. Nový dych by malo priniesť aj predsedníctvo Petry Štefanovej v ŠR FF. Dekanky Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach prof. PhDr. Oľgy Orosovej, CSc., sme sa pýtali, ako vníma študentské orgány a zmeny v nich. V čom vidíte zmysel zastupiteľských orgánov študentov? V presadzovaní práv a požiadaviek študentov. Niekto by mohol povedať, že sa len hrajú na akúsi študentskú politiku... A záleží na tom? Veď podstatné je to, čomu sa môžu naučiť, aké skúsenosti môžu získať, čo môžu dosiahnuť. V čom je, podľa vás, ukrytá ich skutočná moc? V možnosti „okúsiť“ moc. Odnedávna vedie ŠR FF nová predsedníčka. Ako plánujete podporiť vízie a najbližšie projekty rady? Čo najviac, podľa očakávaní študentov a možností fakulty.
ŠR FF UPJŠ využíva zasadacie priestory fakulty, na požiadanie sme formulovali odporúčania súvisiace s propagačnými a plánovanými kultúrno-spoločenskými aktivitami. Riešili sme požiadavky študentov, ktoré súviseli s využívaním priestorov budovy Minerva. Väčšina študentov, ktorí sa aktívne zapájajú – aj prostredníctvom rád – do diania na fakulte, očakáva, že budú mať všetko rýchlo vybavené. Niekedy to však nejde. Prečo? Lebo fakulta má veľa dynamických študentov a učiteľov a „všetko chce svoje“: niekedy informovať, konzultovať, získať podklady, či jednoducho premyslieť a hľadať možnosti.
6
Autori: František Baláž Martin Komloš Igor Michalčík
Prečo je dôležité myslieť na učenie sa cudzích jazykov už počas štúdia? Je lepšie sa učiť jazyk pravidelne a postupne, než sa spamätať na konci štúdia. Stáva sa trendom, že študenti prídu do jazykovej školy dva mesiace pred štátnicami a očakávajú, že sa dovtedy naučia dobre cudzí jazyk! Týmto prístupom škodia len sami sebe, pretože vedieť dobre aspoň jeden cudzí jazyk je dnes veľkou výhodou na trhu práce. Investícia, ktorú vložia do štúdia jazyka, sa im určite niekoľkonásobne vráti. Ako si vybrať jazykovú školu? Každý má vo svojom okolí niekoho, kto študoval v jazykovej škole, tak by som si pýtala referencie, napr. aký majú prístup k študentom, aké metódy používajú a pod. Dôležitá je nielen cena, ale aj počet ľudí v skupine. Je napríklad rozdiel zaplatiť 100 € za kurz a v skupine bude desať ľudí a zaplatiť 130 € za kurz, ale v skupine bude len päť ľudí. Takisto je dôležité si zadefinovať cieľ. Chcem sa v priebehu troch rokov dostať na výbornú úroveň, alebo mám na štúdium len pol roka? Od toho závisí nielen intenzita, ale aj metóda štúdia.
Aké sú v súčasnosti metódy výučby cudzieho jazyka v jazykových školách? Pokiaľ ide o metódy, ktoré sa teraz využívajú, v kurze sú okrem bežných metód (t. j. sledovanie knihy a jej konceptu) najmä priame metódy. Pri tých človek stále komunikuje s lektorom a učí sa priamo na hodine bez toho, aby si vety, slovo po slove prekladal. Tieto metódy sú rýchlejšie ako tie klasické, ktoré poznáme zo škôl. Takisto je aktuálne veľký dopyt aj po špecializovaných kurzoch ako Business English, English for Medics a podobne. A aké sú trendy vo výučbe? Je rozdiel v tom, ako prebiehali kurzy v minulosti a teraz? V minulosti sa preferovali skupinové kurzy a individuálne boli skôr výnimkou. Mám pocit, že dnes je to naopak. Študenti radšej zaplatia viac, ale chcú byť s lektorom sami, aby mohli využiť svoj čas stopercentne. Na druhej strane sa však v súčasnosti pri skupinovej výučbe kladie dôraz na to, aby skupiny boli malé, 4 až 7 ľudí. Je to dôležité, aby sa zachovalo pohodlie aj priateľská atmosféra. To sa však uplatňuje skôr v súkromných jazykových školách. Vo viacerých firmách prebiehajú pohovory v anglickom jazyku. Myslíte si, že je dôležitá špeciálna príprava na takýto pohovor? Určite áno, aj keď to veľa ľudí podceňuje. Individuálna príprava v jazykovej škole vie značne pomôcť k tomu, aby uchádzač nebol v takom strese a hlavne, aby vedel správne usporiadať myšlienky v cudzom jazyku. Z mojej dlhoročnej praxe viem, čo ktorá medzinárodná firma potrebuje, aké otázky sa zvyknú pýtať a podobne. V konečnom dôsledku to môže byť pre uchádzača veľká výhoda.
Autorka: Veronika Ševčíková
7
OD NEMOCNICE PO UNIVERZITU II. časť
V prvej časti seriálu Od nemocnice po univerzitu sme predstavili najväčšie a najstaršie budovy – Platón a Aristoteles. Teraz sa pozrieme na menšie a zároveň novšie objekty. Tie dnes neslúžia len ako priestory učební či posluchární.
M
I
N
E
R
V
A
V novej jedálni by ste pred rokmi pokojne našli pacientov trpiacich migrénami, dokonca Alzheimerovou chorobou. V kaviarni by ste možno natrafili na nejakú tú žltačku či zápal pľúc. Nazrime teda opäť do histórie ďalších štyroch budov areálu FF UPJŠ.
P
O
S
L
U
C
H
Á
„Najnovšou“, len pred niekoľkými mesiacmi zrekonštruovanou budovou nášho areálu, je Minerva. Spolu so svojou „dvojičkou“, ktorá je uzavretá a ešte len čaká na svoju obnovu, bola postavená po roku 1907 ako súčasť areálu vtedajšieho mestského sirotinca a zdravotníckeho zariadenia s pôrodníckou klinikou. V druhej polovici 20. storočia sa do budovy nasťahovali ambulancia infekčných chorôb a ambulancia pre pľúcne choroby, ktoré v nej pôsobili až do uzavretia celého zdravotníckeho areálu v roku 2004.
O
K
R
A
T
E
S
Ň
Rekonštrukciu posluchárne lekárskej fakulty dokončili rovnako v roku 2010. Je jediným objektom, ktorý od svojho počiatku až dodnes slúži rovnakému účelu – vyučovaniu. Podobne ako laboratórium (dnešná knižnica) je jednou z novších budov. Celý objekt je podpivničený a tento priestor vypĺňajú knižničné sklady.
G
U
T
E
N
B
E
R
G
Fotografie: vľavo Archív DFN v Košiciach, r. 1958; vpravo F. Petrik
Fotografie: vľavo Archív DFN v Košiciach, r. 1965; vpravo F. Petrik
V roku 1965 táto budova slúžila ako sídlo ambulancií a oddelenia neurológie. Jej súčasťou bolo aj samostatné oddelenie pre nervové choroby s menšou lôžkovou časťou (23 lôžok). Objekt prešiel komplexnou, podstatne radikálnejšou prestavbou (v porovnaní s ostatnými), do prevádzky bol Sokrates uvedený v roku 2013.
8
E
Fotografie: vľavo www.upjs.sk; vpravo F. Petrik
Fotografie: vľavo Archív DFN v Košiciach, r. 1965; vpravo F. Petrik
S
R
Autorky: Ľubomíra Ivanková, Veronika Rusnáková
Budova dnešnej knižnice, postavená v roku 1958, fungovala ako biochemické a hematologické laboratórium. Spomedzi všetkých budov v areáli bývalej nemocnice bola zrekonštruovaná a presťahovaná ako prvá. Pôvodné sídlo knižnice FF UPJŠ bolo v prenajatých priestoroch Základnej školy na Petzvalovej ulici, a tak dokončenie tohto objektu v roku 2010 bolo viac ako vítané.
9
02
ZOZNÁMTE SA S
EDUROAM!
Tu študent zadá svoje
[email protected], ktoré sme už spomínali v kroku č. 1, aj so svojím heslom do e-mailovej schránky. Následne zadáte svoje nové heslo, ktoré budete používať ako svoje súkromné heslo do WiFi siete. (Pozor! Heslo do siete musí byť iné ako heslo do e-mailu.)
sovej 9 (Aristoteles, Sokrates). Nie všetci študenti vedia, ako sa môžu pripojiť do tejto siete. Ak patríte medzi nich, možno práve vám pomôže týchto pár jednoduchých tipov, ktoré vám prinášame v troch nasledujúcich krokoch:
Pre študentov je veľmi výhodné používať WiFi pripojenie cez Eduroam, a to hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade preto, že sa môžu pripojiť na sieť kdekoľvek na svete, pričom stále používajú svoje prihlasovacie údaje. Eduroam je bezpečná a certifikovaná sieť, ktorá navyše študentom poskytuje aj prístup do databáz, ktoré zabezpečuje univerzitná knižnica. Musím podotknúť, že túto výhodu využívajú hlavne študenti psychológie. Mnohí študenti nevedia, ako sa pripojiť do siete Eduroam, a preto využívajú pripojenie cez UPJS-guests, ktoré je však obmedzené len na 254 používateľov na celej UPJŠ, a teda nie je možné touto sieťou poskytnúť plný signál takémuto množstvu študentov.
S akým problémom vás môžu študenti kontaktovat?
Emailový klient Office 365
Každý študent po prijatí na univerzitu získa svoje univerzitné e-mailové konto, ktoré mu slúži prioritne na komunikáciu s pedagógmi. Toto heslo si študent nájde vo svojich správach v AiS2. Prácu s e-mailom v súčasnosti poskytuje e-mailový klient Office 365. Prihlásenie do e-mailu prebieha vo forme
[email protected]. AiS ID je číslo, ktoré sa nachádza pod fotografiou na ISIC karte. V prípade problémov s heslom alebo samotným prihlásením môžete kontaktovať správcu siete Ing. Tomáša Poláka.
03
zita. Študent si vygeneruje svoje vlastné prístupové heslo, ktoré mu umožní pripojiť sa na WiFi kdekoľvek na svete v sieti Eduroam. Na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach je plné pokrytie v objektoch na Petzvalovej 4 aj Moyze-
01
Sieť Eduroam na UPJŠ predstavuje súčasť projektu, vďaka ktorému sa študenti môžu pripojiť do siete na ktorejkoľvek univerzite na svete, ktorá je do tohto projektu zapojená. Túto sieť poskytuje takmer každá štátna univer-
Formulár na vygenerovanie hesla
Ak už máte aktivované svoje e-mailové konto s heslom, musíte si vyžiadať svoje vlastné prístupové heslo do siete Eduroam. Na tento dôležitý krok potrebujete vedieť svoje prihlasovacie údaje do e-mailového konta. Heslo si vygenerujete na stránke wifi.upjs.sk.
S problémami pri pripojení sa k sieti Eduroam sa môžete , obrátit na správcu siete Ing. Tomáša Poláka. Ten považuje pripojenie sa na , internet cez Eduroam za najlepšiu volbu.
Pri prihlasovaní sa do siete Eduroam cez notebook alebo mobil vložíte do kolónky meno svoj
[email protected] (v celom tvare, teda aj @upjs.sk) a nové heslo, ktoré ste si vygenerovali v predošlom kroku.
Študenti FF UPJŠ ma môžu kontaktovať s akýmkoľvek problémom, na ktorý narazia počas prihlasovania sa – či už do e-mailovej schránky alebo do samotnej siete. Môžu sa vyskytnúť rôzne problémy, napr. s antivírusom, firewallom či technické problémy. Ideálne ma študenti môžu kontaktovať e-mailom na adrese tomas.polak@upjs. sk. Študentom som však k dispozícii aj osobne, a to v stredu na Petzvalovej 4 (miestnosť č. 208) alebo v pondelok, utorok, štvrtok a piatok na Moyzesovej 9 v budove Sokrates na prízemí vľavo (miestnosť č. 112). Študenti na Petzvalovej 4 sa môžu obrátiť aj na Ing. Mareka Sekeráka. Text: Lenka Lukáčová Veronika Ševčíková
11
Slovensko. Ale čo ĽSNS? Prečo sa mladí ľudia rozhodli vo veľkej miere podporiť práve túto stranu, aj keď je všeobecne známe, že má sklony k nacizmu, obhajuje vojnový slovenský štát a latentne popiera holokaust? Je to azda preto, že mladí ľudia už dnes nezmýšľajú demokraticky? Alebo treba dôvod tohto, pre mnohých kontroverzného rozhodnutia, hľadať niekde úplne inde?
, VOLBY A MLADÍ , LUDIA
História nás však ucí, ˇ že rýchle riešenia zložitých problémov nikdy neboli správnou cestou.
Osobne si myslím, že mladí ľudia sú stále demokratmi, ale na druhej strane sú frustrovaní z toho, čo sa deje na Slovensku a v Európe. Takmer 40-percentná nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ, všadeprítomná korupcia a hlas mladých, ktorý zostáva nevypočutý. Prieskum verejnej mienky realizovaný na stredných školách potvrdil popularitu ĽSNS medzi prvovoličmi, z ktorých až 30 % túto stranu zaradilo na prvé miesto svojich preferencií, a to najmä z dôvodu, že strana sľubovala urobiť tzv. „rýchly proces“ so všetkým, s čím je doteraz veľký problém. História nás však učí, že rýchle riešenia zložitých problémov nikdy neboli správnou cestou. Parlamentné voľby sa skončili len nedávno, no ich výsledok zostáva stále pre mnohých prekvapením. Z toho, čo sa zdalo byť na začiatku ako hotová vec, sa vykľul ťažký oriešok. Do Národnej rady SR sa oficiálne dostalo osem politických strán (Smer-SD, SaS, OĽaNO, SNS, ĽSNS, Sme rodina, Most-Híd a #Sieť), avšak neoficiálne ich je až desať, pretože na kandidátkach niektorých strán sa do parlamentu prebojovali aj kandidáti iných subjektov (SaS – OKS, OľaNO – NOVA). Na voľbách sa zúčastnilo takmer 60 % všetkých oprávnených voličov, čo predstavuje 2,8 milióna občanov SR. Z tých, ktorí pristúpili k volebným urnám, bolo približne 20 % voličov do 29 rokov, čiže mladých ľudí. Otázkou teda je: Koho títo mladí ľudia volili a aká bola ich motivácia ísť voliť? Z meraní Štatistického úradu SR a prieskumov verejnej mienky vyplýva, že na prvých troch miestach – čo sa týka voľby mladých ľudí – sa umiestnili strany Smer-SD, SaS a Kotleba – ĽSNS. V prípade strán Smer-SD a SaS by sa dalo predpokladať, že ide o ideologický súboj medzi pravicou a ľavicou, súboj o to, akým smerom sa má ďalej uberať
A tu sa dostávame k ďalšej veľmi podstatnej veci. Radikalizácia mladých ľudí vo voľbách svedčí o tom, že ich historická pamäť nie je na takej úrovni, akú by mala zaručovať výučba na základných a stredných školách. Voľba mladých ľudí je aj výsledok kolabujúceho školského systému, ktorý sa v dnešnej dobe zameriava skôr na kvantitu študentov ako na kvalitu štúdia. Aby sme predišli ďalšiemu radikalizovaniu myslenia mladých ľudí, je potrebné v školstve realizovať komplexnú, aj keď pravdepodobne veľmi bolestivú reformu. Mladí ľudia nie sú hlúpi, mladí ľudia sú len sklamaní. Nespokojní, pretože sa im v spoločnosti nevenuje taký priestor, aký by si zaslúžili. Mladí ľudia nie sú radikálni, ale voľba radikálov je podľa nich najlepším spôsobom, ako upútať pozornosť do seba zahľadených elít. Mladí ľudia sú budúcnosť – a ak im nebude venovaná dostatočná pozornosť, tak práve tá budúcnosť, ktorú predstavujú, nemusí byť taká ružová, ako si prajeme... Autor: Igor Melicher
Lesk a bieda filmových Oscarov Koncom februára sa uskutočnilo 88. odovzdáfilmových umení a vied. S najväčším napätím ocení Leonarda DiCapria. Štyridsaťjedenročný dicu, a tým si konečne vybojoval aj vytúženého povedať legendárny herec Peter O’Toole, ktorý História Oscarov sa začala písať 16. mája 1929, keď sa uskutočnilo prvé slávnostné odovzdávanie pozlátených sošiek. Vtedy to zďaleka nemalo dnešné grandiózne rozmery. Lístok stál 5 dolárov, ocenených bolo 15 umelcov a ceremónia trvala len 15 minút. Dnes sa do slávneho Dolby Theatre zmestí 3 300 ľudí a dĺžka červeného koberca pred divadlom presahuje 150 metrov. Sošku Oscara navrhol vtedajší umelecký riaditeľ MGM Cedric Gibbons. Nesie sa v štýle art déco a znázorňuje rytiera, ktorý v rukách zviera meč z križiackej výpravy. Váži 3,86 kilogramu, je vysoká 34,3 centimetra a jej plášť je z 24-karátového zlata. Prezývku Oscar získala v roku 1939. Povráva sa, že ju tak nazvala členka americkej filmovej akadémie Margaret Herrick. Vraj jej pripomínala jej strýka Oscara. Počas 2. svetovej vojny ich vyrábali zo sadry, pretože kov sa musel použiť na vojenské účely. Zaujímavosťou je, že to nie je jediná soška, ktorú Akadémia filmových umení a vied udeľuje. Okrem najznámejšej filmovej ceny každoročne odovzdá sedem iných ocenení. Udeľovanie Oscarov je vysoko medializovaná záležitosť, ktorá doslova zažína hviezdu mnohým hercom a herečkám. V ostatných rokoch však silnejú hlasy, ktoré americkú filmovú akadémiu kritizujú. Vraj je pri posudzovaní výsledkov jednostranne orientovaná a neoceňuje umelcov inej pleti. Na tohtoročnom odovzdávaní na to upozornil aj herec Chris Rock. Z udeľovania Oscarov sa vytráca dôraz na umeleckú kvalitu a pomaly sa „zvrháva“ na prehliadku exkluzívnych večerných rób. Nároční filmoví fajnšmekri považujú za smerodajné skôr ocenenia z menších filmových festivalov. Jednou z oscarových kategórií je cena za najlepší cudzojazyčný film roka.
vanie prestížnych cien americkej Akadémie sa očakávalo, či prísna porota konečne Američan zdolal v boji rozzúrenú medveOscara. Podarilo sa mu to na piaty raz. Čo má z ôsmich nominácií nepremenil ani jednu? Jediného slovenského Oscara si v rámci nej odniesli tvorcovia snímky Obchod na korze s nezabudnuteľným Jozefom Kronerom v hlavnej úlohe. Bolo to v roku 1966. Šokujúce je, že soška v sedemdesiatych rokoch záhadne zmizla...
Oscarové rekordy – Najmladšou nositeľkou Oscara sa stala 10-ročná Tatum O’Neal ako herečka vo vedľajšej role vo filme Papierový mesiac (1973). – Najstarším nositeľom Oscara je Christopher Plummer, ktorý ako 82-ročný získal ocenenie za výkon vo filme Začiatky (2010). – Najviac Oscarov za herecký výkon v hlavnej úlohe dostala Katharine Hepburn. Podarilo sa jej to 4-krát. – Daniel Day-Lewis je známym vyznávačom Stanislavského metódy. Oplatilo sa mu to, lebo má doma troch Oscarov za výkon v hlavnej úlohe. – Najviac nominácií získal hudobný skladateľ John Williams. Je ich 49. – Najčastejšie nominovanou herečkou je Meryl Streep s 18 nomináciami. Perfekcionistka Meryl premenila na sošku tri z nich. Najčastejšie nominovaným hercom je Jack Nicholson s 12 nomináciami. – Tri najúspešnejšie filmy v histórii sú Ben Hur (1959), Titanic (1997) a Pán Prsteňov: Návrat kráľa (2003). Všetky získali zhodne 11 Oscarov. – Najkratšiu ďakovnú reč predniesol Alfred Hitchcock, keď si preberal cenu za celoživotné dielo. Znela stroho: „Ďakujem!“.
Autorka: Alena Oravcová
13
Sedia tam. Poznajú naše tváre a analyzujú situácie. Uvedomujú si, že ste sa pohádali so spolužiačkou z iného bloku, lebo ju už ráno nečakáte, aby ste išli do školy spolu. Keď sa v obleku vraciate zo skúšky, podľa vášho výrazu na tvári, rozhodnosti v chôdzi a počtu rozopnutých gombíkov na košeli zistia, ako ste dopadli a niekedy aj to, z čoho tá skúška bola. Vrátnici na Medickej sa so mnou podelili o svoje zážitky a porozprávali mi aj o útrapách, ktoré táto práca prináša. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto situácie neraz stavajú ľudí do nepríjemných situácií, zostávajú kolektívnou postavou a tak, ako nechcú menovať študentov, ani oni sa nechcú podpisovať pod svoje príbehy. Veď možno sa niekto z vás v týchto príbehoch nájde sám...
Bútľavé vŕby
Módni špecialisti
Hlásiči času
Odborníci na hluk
Slasti a strasti práce internátneho vrátnika
1
2
3
4
Šachovnica názorov Záver minulého roka, ale aj súčasnosť a kroky novej vlády hýbu svetom vzdelávania. Vidia v ňom perspektívu mladí ľudia, ktorí sa na prácu pedagógov ešte len pripravujú? Chcú byť naďalej učiteľmi? Zmenil sa ich pohľad na toto povolanie, odkedy nastúpili na vysokú školu?
„Občas sa mi prídu posťažovať: Ach, pani vrátnička, skúšky sa mi nedaria, už sa na mňa mama zlostí, a ešte aj s frajerom mám problémy,“ hovorí s úsmevom vrátnička o svojich praktických skúsenostiach z oblasti psychológie a partnerského poradenstva.
A
Mobily Mobilný telefón je neoddeliteľným spoločníkom každého študenta. Občas sa ale stane, že ho v návale povinností študent niekde zabudne. Nájdené telefóny končia (v tom lepšom prípade) práve na vrátnici. Tam sa potom obyčajne študenti chodia pýtať, či sa náhodou nenašiel. Jedného dňa sa tam ale dostal mobil, o ktorý nikto nejavil záujem. Vrátnik teda v telefónnom zozname našiel kontakt s názvom „mama“ a starostlivej mamke na druhom konci vysvetlil, čo za nepríjemná situácia sa stala. Tá potom obvolala známych svojho syna, ktorý sa konečne dostal naspäť k svojmu mobilu. Občas sa tiež stane, že vrátnici počas svojej obchôdzky nočným internátom nájdu študenta, ktorému sa nepodarilo dostať sa až do postele a spí na chodbe, nedajbože na schodoch. V takom prípade zobudia unaveného študenta a pošlú ho spať do svojej postele. Keď sa ale študent zodvihol zo zeme a zahanbene sa pobral hore schodmi, vrátnik si všimol, že tam po ňom zostal mobil, ktorý mu vypadol z vrecka. „Samozrejme, nebudem za ním kričať, keď celý internát spí. Nezostalo mi nič iné, len ísť hore schodmi za ním.“ Študent sa dostal o tri poschodia vyššie, kým ho vrátnik dobehol, a ušetril ho tak od menšieho infarktu, ktorý by zažil ráno, keby zistil, že pri sebe nemá mobil. Výpadok prúdu Študenti používajú na internáte množstvo elektrických a elektronických spotrebičov, bez ktorých si svoj život nevieme predstaviť. Každý však vie, že ak toho na jednom mieste ponapájate viac, podarí sa vám vyhodiť poistky. To ale nie je taký veľký problém a dá sa to napraviť v priebehu zopár minút. Problémy s elektrinou sa však nekončia poistkami. „Vyhorel istič a vypadol prúd v celom krídle. Samozrejme, že sa to stalo večer, keď tu už nie sú údržbári. Museli sme jednému telefonovať, aby prišiel z domu. Nemohli sme nechať internát celú noc bez prúdu, veď študenti sa učia, v chladničkách je jedlo. Zo začiatku sme zisťovali, čo sa stalo, nakoniec sme to opravovali päť hodín! Ale študenti to prijali, veď takéto veci sa stávajú, sotva by nám to mohli dávať za vinu,“ opisuje najťažšie chvíle v práci vrátnička, ktorá sa dnes už k zážitku vracia s úsmevom.
Pár hodín pred študentským plesom pobehoval z jedného krídla internátu do druhého chlapec v obleku s rozviazanou kravatou. Obchádzal všetkých známych a hľadal niekoho, kto by mu ju uviazal. Veľmi ale nepochodil: „Teta, nikto nemá čas mi ju poriadne uviazať, už sa mi päťkrát rozviazala, neviete mi ju náhodou uviazať vy? No čo som mu na to mala povedať? Jasné, že viem. Potom sa mi prišiel – aj s celou partiou – ukázať, akí sú vyštafírovaní. Samozrejme, aj dievčatá sa prídu opýtať: Dobre som namaľovaná, ako to vyzerá?“
Napriek tomu, že každé elektronické zariadenie má medzi funkciami aj hodinky, reálna predstava o čase je pre študentov občas nejasná. „Ale veď ešte nie je tak veľa hodín – to je najčastejšia odpoveď, ktorú dostanem, keď klopem na nejakú izbu. Ja už ani neviem, čo im mám na to povedať. Ukážem na hodinky, je pol druhej v noci. Ak nestoja o problémy, tak tú oslavu čím skôr ukončia...“
1
2
Silvester „Prvýkrát som slúžil na Silvestra a myslel som si, že to bude pokojná zmena. Poobede ale začal internát ožívať. Nečakal som, že tu bude tráviť posledné chvíle roka toľko študentov. Keď som sa ich opýtal, prečo sa rozhodli zostať na internáte, spýtali sa ma, či viem, ktorá chata je najlacnejšia na silvestrovskú oslavu. Samozrejme, hovorili o internáte... Celý večer sa ale niesol v príjemnej atmosfére. Študenti mi doniesli kapustnicu, dokonca varili dve partie a obe ma prišli ponúknuť. Z domu si priniesli aj koláče a chlebíčky. Neskôr som ich už musel odmietať, veď nemôžem celú zmenu prejesť. V noci sa všetci zhŕkli pred internátom, zapálili si ohňostroj, priali si všetko dobré v novom roku. Chvíľu bol ešte hluk, ale postupne išli spať a okolo tretej tu už bolo ticho.“
14
Každý vrátnik musí byť spôsobilý vyriecť jednoznačný verdikt, či to, čo vychádza z vedľajšej izby a bráni študentke v učení, je dosť veľký hluk na to, že je pol druhej v noci. Autor: Martin Majdák
3
B
C
Podľa mňa je učiteľstvo svojím spôsobom poslanie. Nie je to len o vedomostiach, ale aj o výchove. My sme v podstate druhí rodičia. Určite by som chcel po škole učiť, baví ma to.
Keďže som vôbec Môj pohľad na nechcela ísť študovať učiteľstvo sa nezmenil kombináciu, ale iba od začiatku štúdia. „čistú“ psychológiu, Určite by som sa tak neviem, či sa v chcela venovať tomu, čo budúcnosti chcem študujem. Bez ohľadu uberať učiteľským na to, čo sa momensmerom. Situáciu v tálne deje v školstve, školstve veľmi nesleduchcem to skúsiť. Obájem. Nechcela by som vam sa však, že veľká učiť, radšej by som prešla na jednoodborovú zmena nenastane a stále to bude ťažké. Mňa psychológiu. však baví práca s deťmi a verím, že ma bude aj naďalej vnútorne napĺňať.
Mátúš – biológia/geografia Keď som prišla do prvého ročníka, bola som presvedčená, že chcem byť učiteľka, ale teraz si tým už nie som celkom istá. Dosť sa obávam, ako to bude, kým skončím školu. Pevne však verím a dúfam, že dovtedy sa situácia v školstve troška zmení. Ak nie, tak neviem, či neprehodnotím svoje ďalšie pôsobenie a nebudem robiť radšej niečo iné. Jana – slovenský jazyk a literatúra/ nemecký jazyk a literatúra Ja mám po škole viac možností – buď učiteľstvo alebo prekladateľstvo. Ešte predtým, ako som si vybrala vysokú školu, vedela som, aké sú riziká, ale veľmi som svoj názor nezmenila. Situácia je stále rovnaká. Ale ak by som mala možnosť po vysokej škole učiť, asi by som to vyskúšala.
Zuzana – geografia/psychológia Simona – nemecký jazyk a literatúra/filozofia Keď som prišla V prvom rade chcem študovať na túto školu, dokončiť školu a potom nebola som veľmi plánujem učiť buď na presvedčená, že chcem gymnáziu alebo na učiť. A v podstate sa základnej škole, keďže môj názor nezmenil podľa mňa sa to viac – po skončení školy oplatí ako na vysokej neplánujem učiť. škole. Tiež sledujem Podporujem učiteľov aj aj súčasnú situáciu na v štrajku, ale nemyslím školách a že učitelia sú si, že budú vypočutí. Podľa mňa sa školstvo na tom platovo zle, ale napriek tomu chcem nezmení. učiť.
Drahomíra – aplikovaná etika/nemecký jazyk a literatúra Ja som v podstate od začiatku chcel byť učiteľom a za tie štyri roky sa to u mňa nezmenilo. Možno ma dokonca niektorí učitelia ešte viac inšpirovali, aby som učil. Myslím si, že všeobecne je postoj spoločnosti k učiteľom dosť biedny, napriek tomu ma to neodrádza. Čo ak práve ja mám v rukách možnosť nejakým spôsobom to Jana – britské a americké štúdiá/nemecký zmeniť? Michal – história/geografia jazyk a literatúra
Denisa – história/geografia S mojím medziodborom veľmi nevidím svoju perspektívu ako učiteľka, keďže psychológia sa vyučuje iba na pedagogických školách a väčšina škôl si psychológa nemôže dovoliť. Skôr plánujem pokračovať v štúdiu jednoodborovej psychológie. A keď vidím situáciu, aká je v školstve a všetky tie štrajky, tak sa iba utvrdzujem v tom, že nechcem byť učiteľkou. Ľudmila – matematika/psychológia
Autorka: Gabriela Homoľová Fotografie: Alena Oravcová
15
Keď naprší a neuschne...
