technológií v lesníctve

LESNÍCKE LISTY PRE PRAX 1/2012 • PRÍLOHA ČASOPISU LES & LETOKRUHY 3–4/2012

využitie fotogrametrie, kartografie a geoinformačných technológií v lesníctve

1

2 0 12

LESNÍCKE

LISTY PRE PRAX

Mária Žiaková • Marcela Mojžišová • Róbert Cibula • Ľuboš Halvoň • Jaroslav Jankovič • Ivan Pôbiš • Matúš Kajba

Národné lesnícke centrum

N

árodné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene, ako správca Lesníckeho informačného systému (LIS), v rámci svojej odbornej pôsobnosti, získava a disponuje veľkým množstvom číselných a geopriestorových údajov s priamym, alebo nepriamym odkazom na konkrétnu polohu, alebo geografickú oblasť. Zdrojom údajov sú predovšetkým „Programy starostlivosti o les“ (PSL) – atribútové položky z opisu lesných porastov a plánu hospodárskych opatrení, geopriestorové dáta – lesnícka digitálna mapa (LDM), ale aj podsystémy LIS realizované v externom prostredí (lesná hospodárska evidencia) a informačné systémy iných rezortov a inštitúcií (MŽP SR, IS katastera nehnuteľností a i.). Tieto údaje ďalej vstupujú do informačných systémov (LGIS, WEBLES, KHKE a i.), z ktorých realizačné výstupy vo forme širokospektrálnych informácií sú podkladom pre rôzne analýzy, koncepcie a strategické rozhodovanie nielen v rezorte lesného hospodárstva, ale aj iných rezortov a inštitúcií (životné prostredie, hospodárstvo, veda a výskum, projekčné kancelárie – pozemkové úpravy, územné plány a p.) a v neposlednom rade sú to obhospodarovatelia lesov, pre ktorých sú informácie významným nástrojom pre zabezpečovanie odborných činností v lese.

1

LESNÍCKE LISTY PRE PRAX 1/2012

LESNÍCKE MAPOVANIE AKO ZDROJ GEOPRIESTOROVÝCH ÚDAJOV Neoddeliteľnou súčasťou tvorby lesných hospodárskych plánov (LHP) v novej terminológii PSL, je lesnícke mapovanie, z ktorého realizačné výstupy sú súčasťou náležitostí PSL a zároveň tvoria základ pre vytvorenie súvislého tematického štátneho mapového diela s obsahom lesného hospodárstva (TŠMD LH). Na Slovensku má lesnícke mapovanie bezmála dve storočia dlhú tradíciu. Lesnícke mapy patria medzi najstaršie mapové diela na území nášho štátu. Sú to predovšetkým mapy z 18. a 19. storočia, ktoré svedčia o vysokej úrovni lesníckeho mapovania u nás (história tvorby LHP s ukážkami historických máp je podrobnejšie zdokumentovaná v Lesníckych listoch pre prax č. 3/2011). Tvorbu, správcovstvo a archiváciu TŠMD LH v zmysle zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zabezpečuje NLC vo Zvolene – Ústav lesných zdrojov a informatiky na odbore diaľkového prieskumu Zeme a kartografie. Historicky sa pri tvorbe lesníckych máp používali dobe zodpovedajúce meračské metódy, postupy a prístroje. Vzhľadom na charakter a náročnosť prostredia, v ktorom sa lesnícke mapovanie vykonáva, najviac bola a je využívaná letecká stereofotogrametria, doplnená terestricky zameraným, na leteckých meračských snímkach (LMS) neviditeľným detailom. V súčasnosti sa významným prvkom v mapovaní stáva interpretácia najmä infračervených, spektrozonálnych a multispektrálnych snímok, ktoré sú v prípade použitia digitálnych senzorov súčasne zaznamenávané pri jednom lete. Využívajú sa jednak pri identifikácii topografických prvkov, ako aj na určenie špeciálnych lesníckych prvkov pre oblasť tematického mapovania. Dosahuje sa tým univerzálne využitie LMS nielen na získanie priestorových informácií pre mapovanie polohopisu prípadne výškopisu, ale aj na získanie informácií pre potreby HÚL ako aj ďalšie lesnícke činnosti a ich implementáciu do GIS. Súčasný prudký rozvoj informačno-komunikačných technológií (IKT) a osobitne geografických informačných systémov (GIS) umožňuje veľmi efektívnu správu získaných geopriestorových údajov a ich všestrannú využiteľnosť. Podmienkou je však vybudovanie vhodnej infraštruktúry pre tento typ údajov.

Obrázok 1 Fotogrametrická stanica (vľavo) a meranie lesníckeho detailu totálnou stanicou a využitím prístrojov GNSS (vpravo) DIGITÁLNA FOTOGRAMETRIA – DOMINANTNÁ METÓDA LESNÍCKEHO MAPOVANIA Dominantnými metódami pri tvorbe LDM a TŠMD LH sú digitálna fotogrametria doplnená meraniami prostredníctvom globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS). Zavedenie týchto metód do praxe a ich ďalší

2

rýchly rozvoj priniesol zvýšenie presnosti a kvality vstupných údajov, ako aj viac možností ich využitia, väčšiu operatívnosť v krízových situáciách a v neposlednom rade zníženie nákladov na ich získavanie. V súčasnosti sa zvyšuje záujem o využívanie realizačných výstupov spracovávaných digitálnou fotogrametriou aj v oblasti špeciálnej lesníckej interpretácie pri zisťovaní kvalitatívnych charakteristík na stromovej a porastovej úrovni. Digitálna technológia sa do praxe lesníckeho mapovania začala zavádzať v roku 2001, ako náhrada morálne zastaralej analógovej fotogrametrie. Postupne sa dobudovala celá technologická linka a dnes sa celé lesnícke mapovanie vyhotovuje výlučne touto metódou. V oblasti digitálnej fotogrametrie v súčasnosti môžeme konštatovať zavádzanie priameho zabezpečenia digitálnych LMS prostredníctvom digitálnych leteckých kamier, ktoré postupne nahrádzajú klasické analógové kamery. Prínosy ako sú lepšia interpretabilita snímok, vyššia kvalita automatizovaného spracovania, možnosť snímkovania vo veľkých mierkach aj za zhoršených atmosférických podmienok (pod oblačnosťou, v ranných alebo podvečerných hodinách). Lepšia čitateľnosť snímok v tieňoch a možnosť súčasného vyhotovenia snímok čiernobielych, v prirodzených alebo farebne – infračervených farbách pri jednom lete, eliminujú súčasné vyššie náklady oproti analógovým kamerám. Jednoznačne môžeme konštatovať a lesnícka prax to potvrdzuje, že využívanie metód digitálnej fotogrametrie je pri lesníckom mapovaní najhospodárnejšou meračskou metódou, ktorá uľahčuje náročné geodetické práce a terénne šetrenia najmä v horských oblastiach, neprístupných terénoch, miestach krátko po kalamitách a umožňuje získavanie väčšieho množstva informácií, ktoré terénnym meraním a prešetrovaním len ťažko alebo vôbec nemožno získať. Od roku 2004 sa pri tvorbe TŠMD LH používa už len digitálna fotogrametria a klasické terestrické meranie nahrádzajú nové technológie založené na báze GNSS. POSTUPNOSŤ VYHOTOVENIA ZÁKLADNEJ LESNÍCKEJ MAPY V rámci vyhotovenia PSL sa každoročne snímkujú lokality, kde dochádza k ich riadnej pravidelnej obnove, alebo aj lokality, s predčasnou obnovou alebo aktualizáciou z dôvodu mimoriadnych udalostí ako sú napr. kalamity väčšieho rozsahu. Samotné snímkovanie sa uskutočňuje v ročnom predstihu a výsledkom sú LMS, ktoré sa ďalej spracovávajú do digitálnej podoby skenovaním na

Využitie fotogrametrie, kartografie a geoinformačných technológií v lesníctve

fotogrametrickom skeneri. Pri použití digitálnej kamery táto časť procesu nie je potrebná, vyhotovujú sa len podobne ako pri analógových kamerách kontaktné kópie pre klasifikáciu v teréne. Pre georeferencovanie LMS je potrebné zamerať určitý počet identických bodov (v odbornej terminológii sa nazývajú vlícovacie body) aj napriek tomu, že už je dnes štandardom známa poloha a orientačné parametre snímok z GPS prijímača a inerciálnej jednotky IMU nachádzajúcich sa na palube lietadla. Sú to body identifikovateľné na snímke a následne v teréne, pričom jednou z možností je vysignalizovanie takýchto bodov krátko pred uskutočnením snímkovania. Výhodné je využiť existujúcu sieť bodov geodetických základov – štátnej priestorovej siete (ŠPS) pri budovaní ktorej sa počítalo aj s využitím pre tieto účely – stabilizácia skružou a použitie signalizačnej fólie. Najčastejšie sa však využívajú a zameriavajú dopredu v kancelárii vybraté objekty po prezretí snímok, predstavujúce prirodzenú signalizáciu, ako napr. vodorovné dopravné značenie, skruže, strechy budov atď. Poloha vlicovacích bodov reprezentovaná ich priestorovými súradnicami, GPS/IMU úda-

Obrázok 2 Farebná a infračervená letecká meračská snímka z digitálnej kamery

Obrázok 3 Rôzne typy identických (vlícovacích) bodov používaných pre georeferencovanie LMS (umelo signalizovaný, prirodzená signalizácia – dopravné značenie, bod ŠPS, strecha chaty)

je a blok LMS, vstupujú do procesu spracovania, ktorého výsledkom je fotogrametrický projekt. Tento je využitý následne na samotnú vektorizáciu v 3D prostredí, tvorbu ortofotomáp, prípadne na automatickú alebo manuálnu tvorbu digitálneho modelu terénu (DMT), resp. digitálneho modelu reliéfu (DMR). Treba však povedať, že fotogrametrická tvorba DMR pod lesným porastom je veľmi náročná ak nie nemožná, pretože snímkovanie vzhľadom pre využitie snímok na interpretačné účely sa uskutočňuje v plnom vegetačnom období. Vedľajším avšak veľmi dôležitým produktom digitálnej fotogrametrie sú ortofotomapy, ktoré sú spolu z LMS poskytované vyhotoviteľom PSL (taxátorom) na orientáciu v teréne a hlavne slúžia ako prehľadná pomôcka pri predbežnej kontrole

a konfrontácii s terénnym šetrením v kancelárii fotogrametricky predvyhodnotených zmien a situácie. Taxátor tak do LMS klasifikuje len situáciu, chybne vyhodnotenú a takú, ktorú nebolo v kancelárii možno posúdiť. Najvýznamnejším prínosom z využívania digitálnych mapovacích technológií je možnosť kombinácie vektorových a rastrových dát. Umožňuje to súčasné zobrazenie starej základnej lesníckej mapy (ZLM), katastrálnej mapy, ortofotomáp a klasifikovanej LMS pri vyhodnotení v stereoskopickom zobrazení, čo značne uľahčuje prácu vyhodnocovateľa pri identifikácii zmien. Súčasná výpočtová technika umožňuje aj vytváranie priestorového zobrazenia – 3D pohľadov a 3D vizualizácií, ktoré sú kombináciou DMT, ortofotomáp a môžu byť doplnené vektorovými dátami. Vzniká tak pre užívateľa možnosť virtuálneho pohybu v reálnej krajine s priestorovým zobrazením požadovaných informácií (výškopis, polohopis, tematické mapy atď.) bez potreby finančne náročných zobrazovacích zariadení. Fotogrametricky vyhotovenú ZLM nakoniec vyhotovitelia PSL dopĺňajú terestricky zameraným na LMS neviditeľným detailom a ďalej ju kartograficky dokončujú.

3


Obrázok 4 Kombinácia rastrových a vektorových údajov – zobrazenie starej ZLM, katastrálnej mapy, ortofotomapy a klasifikovanej LMS pri 3D vyhodnotení

Obrázok 5 3D vizualizácia

KARTOGRAFICKÉ SPRACOVANIE LESNÍCKYCH MÁP A TŠMD LH Pri kartografickom spracovaní sa od roku 1995 postupne zaviedla digitálna forma TŠMD LH a celý proces sa uskutočňuje použitím digitálnych technológií a zariadení. V analógovom prevedení sa TŠMD LH vyhotovuje vo forme výtlačkov máp raz ročne za celé obnovované územie. Výtlačok sa vyhotovuje spravidla v mierke 1 : 10 000, vo veľkosti mapového listu 90 × 70 cm – je to porastová mapa, ktorá sprevádza vo forme tzv. skladačky lesného hospodára pri práci v lese každodenne už dlhé desaťročia. Klad mapových listov sa volí s ohľadom na účel použitia mapy, prípadne porovnateľnosti mapy s mapami rovnakého alebo susedného územia. Do roku 2003 sa na tlač mapových listov používali veľkoformátové ofsetové stroje. V súčasnosti sa analógová forma TŠMD LH vyhotovuje na veľkoformátových tlačiarňach. V digitálnej podobe sa mapy publikujú v prostredí internetu (lesnícka digitálna mapa – LDM). Prvé zverejnené údaje z digitálnej mapy TŠMD LH (mapy lesných

4

ciest a pozemných komunikácií) môžeme nájsť na stránkach NLC, porastová mapa je zobrazená v lesníckom geografickom informačnom systéme (LGIS) na adrese http://lvu.nlcsk.org/lgis/. NLC ako správca TŠMD LH poskytuje mapové dielo v analógovej alebo digitálnej forme v určenom rozsahu vyplývajúcom z účelu použitia, najmä však pre potreby: –– vyhotovovateľov PSL a obhospodarovateľov lesov, –– orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ostatných štátnych a verejnoprávnych organizácií, –– právnických a fyzických osôb.


POĽOVNÍCKY GIS Z iniciatívy pracovníkov NLC vznikla v roku 2008 vývojová úloha „Riešenie webových aplikácií a služieb pre poskytovanie údajov z geodatabáz NLC“, ktorá je súčasťou aktualizovanej koncepcie integrovaného geografického informačného systému v rezorte pôdohospodárstva (IGIS RP). Prvým konkrétnym výsledkom riešenia úlohy je „Poľovnícky geografický informačný systém“ (ďalej Poľovnícky GIS), ktorý bol od 1. 1. 2009 zavedený do plnej prevádzky, ako dôležitý informačný nástroj a nástroj na podporu rozhodovania pre špecializovanú štátnu správu na úseku poľovníctva a pre odbornú i laickú verejnosť. Vznik projektu „Poľovnícky GIS“ iniciovali požiadavky pracovníkov štátnej správy na racionalizáciu prístupu k informáciám, ktoré sa na Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene každoročne spracúvali v rámci poľovníckej štatistiky. Poľovnícka štatistika je dôležitým podkladom pre potreby koncepčného riadenia a rozvoja poľovníctva na Slovensku. Obsahuje komplexný prehľad

o početných stavoch a úlovkoch jednotlivých druhov zveri, o druhu poľovných pozemkov, užívateľských vzťahoch a hospodárskych výsledkoch v poľovníctve. Pre jej veľkú dokumentačnú hodnotu ju okrem prioritných používateľov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) a NLC využívajú aj ďalšie inštitúcie: –– Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. –– Technická univerzita vo Zvolene. –– Slovenský poľovnícky zväz. –– Orgány špecializovanej štátnej správy vykonávajúce správu poľovníctva: –– krajské lesné úrady, –– obvodné lesné úrady. –– Štatistický úrad SR.

Obrázok 6 Výsledok geoprocesnej služby pre bonitáciu poľovných revírov LESNÍCKY GIS Ďalšou iniciatívou kolektívu riešiteľov spomínanej úlohy bol návrh projektu „Lesnícky geografický informačný systém“ (Lesnícky GIS) podaný v rámci výzvy Agentúry Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy Európskej únie (OPVaV-2008/2.2/01-SORO). Žiadosť o podporu bola schválená a projekt sa začal realizovať na NLC v októbri 2009. Riešenie Lesníckeho GIS-u je postavené na najmodernejších technoló giách (ArcGIS server 10.0, MS SQL 2008 + ArcSDE 10 a Silverlight 4.0), ktorými NLC disponuje. Požadované funkcionality a komfortný prístup k údajom katastra nehnuteľností (KN) boli dosiahnuté uplatnením najnovších trendov aplikačnej logiky a originálneho know-how riešiteľov. Základom aktuálneho „webgisového“ riešenia je viacvrstvová aplikácia so servisne orientovanou architektúrou (SOA) využívajúcou služby WCF RIA Services pre dátové služby a ArcGIS Server pre mapové služby (1). Aplikácia

pristupuje k údajom centrálnej interoperabilnej geodatabázy prostredníctvom webových mapových a dátových služieb. Funkčnosť systému budovaného ako „Enterprise GIS“ je zabezpečená orchestráciou jednotlivých služieb poskytujúcich menšiu funkcionalitu do väčšieho celku. Každá služba má presne popísané rozhranie určujúce jej funkcionalitu, ktorú poskytuje. Služby sú bezstavové, popísané pomocou štandardného rozhrania (WSDL – Web Service Definition Language) a komunikujú prostredníctvom komunikačného protokolu SOAP (Simple Object Access Protocol) alebo REST (Representational State Transfer). V aplikácii predstavovaného riešenia sa využívajú služby REST, ku ktorým pristupuje tenký klient

5


programovaný v prostredí MS Visual Studio 2010 využívajúci plug-in Microsoftu Silverlight 4.0, umožňujúci využívať pokročilé funkcie a interaktivitu s tzv. bohatou internetovou aplikáciou (Rich Internet Application – RIA). Súčasťou aplikácie „Lesnícky GIS“ je modul RIPKA, s viacerými GIS funkcionalitami, ktoré doteraz boli používateľom dostupné iba v špecializovaných desktopových GIS aplikáciách.

Modul RIPKA je súčasťou informačného systému Lesnícky GIS a slúži na rýchly a komfortný prístup k údajom katastra pre pracovníkov špecializovanej štátnej správy. Prístupný je po autentifikácii (prihlásení) a je zameraný predovšetkým na rýchle poskytovanie údajov o vlastníkoch a parcelách, pričom priestorové (geografické) informácie sú v aplikácii priamo prepojené s atribútovými (databázovými), čo umožňuje používateľom získať aj okamžitú informáciu o vlastníckych pomeroch na ktoromkoľvek pozemku (parcele) identifikovanom na zvolenom topografickom podklade (ortofotosnímka, spojená vektorová mapa 1 : 50 000 (SVM 50)), resp. bez podkladovej mapy.

Obrázok 7 Zobrazenie porastovej mapy s reportom „Dreviny podľa vekových tried“ podľa vybraných porastov (podmienka: porasty v katastrálnom území Zvolen s drevinou smrek)

Obrázok 8 Informácie o porastoch a aj vlastníckych vzťahoch

6


Obrázok 9 Prienik výberu parciel registra „E“ KN s vybranou parcelou registra „C“ KN

Obrázok 10 Prienik parciel registra „C“ KN s nakresleným polygónom Modul poskytuje aj základné GIS funkcionality, ako je meranie vzdialeností a plôch, možnosť výberu parciel kreslením línie, či polygónu na topografickom podklade. Výsledkom identifikácie entity katastra v priestore sú okamžite zobrazené dáta o jej vlastníctve. Keďže riešenie je otvorené, umožňuje dopĺňanie ďalších GIS funkcionalít podľa požiadaviek používateľov – napr. on-line editácia atribútových údajov k priestorovým objektom, geoprocesné služby, vytváranie odpojených replík geodatabázy, resp. jej častí použiteľných pri aktualizácii údajov na mobilných zariadeniach, tlač mapových podkladov atď. Na URL: adrese http://lvu.nlcsk.org/ sa nachádza aj prehľadné video, ktoré podrobne zobrazuje funkcionalitu.

BUDÚCNOSŤ VYUŽÍVANIA GEOINFORMAĆNÝCH TECHNOLÓGIÍ V LESNÍCTVE V kontexte súčasnej doby je potrebné si uvedomiť, že len aktuálnosť, presnosť a spoľahlivosť dostupných informácií, je základným predpokladom kvalitného manažérskeho rozhodovania na všetkých stupňoch riadenia, bez ohľadu na typ vlastníctva (prognózy vývoja, certifikácia, eliminácia nelegálnych ťažieb). Dvojnásobne toto konštatovanie platí pre oblasť krízového manažmentu.

7

PRÍLOHA ČASOPISU LES & LETOKRUHY 3–4/2012

Potvrdzuje to rozšírené zavádzanie informačno-komunikačných technológií (IKT) na zjednodušenie prístupu k informáciám a službám v rôznorodých oblastiach ľudských činností a aktivít. To spolu s rýchlym rozvojom IKT zvyšuje dôležitosť ich koncepčného zavádzania a využívania v praxi. Vývoj každého nového informačného systému (IS) musí tieto okolnosti zohľadňovať, pretože základom každého IS je informácia a proces efektívneho a v reálnom čase aktuálneho spracovania tejto informácie. Moderné IKT umožňujú rýchlejšie spracovať zvyšujúce sa množstvo informácií a zjednodušiť ich dostupnosť. V rámci štátnej lesníckej politiky sú požadované údaje o stave lesných porastov pre plánovanie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Rovnako s narastajúcimi tlakmi na životné prostredie, energetickou krízou a všeobecným zhoršovaním zdravotného stavu lesov, ktoré sú jedným z najvýznamnejších obnoviteľných zdrojov energie, úmerne vzrastajú aj požiadavky na kvalitu, rozsah a efektívnosť získavania údajov o lesoch. Je dokázané, že práve letecké digitálne technológie sú z tohto hľadiska najefektívnejším riešením nielen z hľadiska nákladov na získavanie informácií, ale aj nákladov na vynaloženú pracovnú silu. Digitálna fotogrametria prináša zo sebou možnosti použitia digitálnych LMS a z nich vytvorených ortofotomáp, nielen pre mapovacie práce ale aj pre špeciálnu interpretáciu v ďalších lesníckych činnostiach ako je napr. posudzovanie zdravotného stavu lesov.

Ďalším doplnkom leteckých snímok zo stredno a veľkoformátových digitálnych kamier sa stávajú údaje získané z leteckého laserového skenovania (LIDAR). Vzájomná kombinácia údajov z týchto najmodernejších technológií diaľkového prieskumu Zeme umožňuje odvodiť niektoré dendrometrické veličiny jednotlivých stromov a lesných porastov, ktoré je možné využiť pri podrobnom zisťovaní stavu lesa (tvorba PSL), pre potreby rámcového plánovania, pre štatistické zisťovania, inventarizácie, pričom tieto sa doteraz získavali výlučne terestrickým šetrením. Získanými údajmi sa začína obdobie, ktoré by sme mohli nazvať obdobím 3D HÚL. Dlhodobým cieľom a koncepciou NLC je zavádzanie najmodernejších a inovatívnych technológií pre zber a spracovanie prvotných údajov a ich postupné sprístupňovanie prostredníctvom služieb z geodatabáz spravovaných na NLC v parametroch zadefinovaných príslušnými odbornými útvarmi MPRV SR (sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva, odbor informatiky), ako súčasť budovania infraštruktúry pre priestorové informácie na princípoch zadefinovaných Smernicou INSPIRE a zákonom č. 3/2010 o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie. Riešenie úlohy je zároveň významným krokom k realizácii zámerov štúdie „Elektronická štátna správa v rezorte pôdohospodárstva“ pri elektronizácii komunikácie v rezorte vo všetkých troch uvádzaných rovinách (medzi vládnymi inštitúciami (G2G), medzi vládnymi inštitúciami a podnikateľskou sférou (G2B) a medzi vládnymi inštitúciami a obyvateľstvom (G2C)). O správnosti takéhoto smerovania svedčia aj získané ocenenia uskutočnených riešení od nezávislých organizácií zaoberajúcich sa touto problematikou. Poľovníckemu GIS-u bolo Slovenskou asociáciou pre geoinformatiku udelené 1. miesto v kategórii Geoaplikácia roka 2009 a LGIS v roku 2010 vyhral kategóriu „Nové služby“ na medzinárodnom kongrese ITAPA 2010. Aplikácia a správne využívanie moderných geoinformačných technológií v lesníctve môže byť rozhodujúcim nástrojom aj pri racionalizácii prác hospodárskej úpravy lesov pri zachovaní kvality údajov o našich lesoch uložených v informačnom systéme lesného hospodárstva.

Názov: Využitie fotogrametrie, kartografie a geoinformačných technológií v lesníctve Autori textu: Ing. Mária Žiaková, CSc., Ing. Marcela Mojžišová, RNDr. Róbert Cibula, Ing. Bc. Ľuboš Halvoň, PhD., Ing. Jaroslav Jankovič, CSc., Ing. Ivan Pôbiš, Mgr. Matúš Kajba Grafický návrh a sadzba: Ľubica Pilná, Ľuboš Frič Vydal: Národné lesnícke centrum Zvolen, 2012 Náklad: 8 250 ks

technológií v lesníctve

Recommend Documents