ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY REGIONÁLNE CENTRUM OCHRANY PRÍRODY V BRATISLAVE SPRÁVA CHRÁNENEJ KRAJINNEJ OBLASTI DUNAJSKÉ LUHY
PROJEKT OCHRANY CHRÁNENÉHO AREÁLU Pavelské slanisko
Vypracovali: RNDr. Alžbeta Szabóová Mgr. Juraj Hajdú
DUNAJSKÁ STREDA, KOMÁRNO 2008
PROJEKT OCHRANY CHRÁNENÉHO AREÁLU
1. Základné údaje 1.1 Názov Pavelské slanisko (Chránený areál) 1.2 Vymedzenie chráneného územia a jeho ochranného pásma 1.2.1 Súpis krajov a okresov, na ktorých území sa chránené územie nachádza Kraj: Nitriansky Okres: Komárno 1.2.2 Súpis katastrálnych území, na ktorých území sa chránené územie nachádza k.ú. Nová Stráž. 1.2.3 Súpis listov katastrálnych a lesníckych máp s vymedzením hranice chráneného územia a jeho ochranného pásma s uvedením aktuálneho stavu Tab. 1: Súpis listov katastrálnych máp: ZS2880_ ZS2880_ID 8108 1112815 8149 1112819
SEKCIA_FL FUND_LIST MAPA_EN ZS XI-28-bh ZS XI-28 15 ZS XI-28-bi ZS XI-28 19
Navrhované územie sa nenachádza ne lesnom pôdnom fonde. Vymedzenie hranice chráneného územia a jeho ochranného pásma: Územie hraničí zo severu so železničnou traťou Dunajská Streda -Komárno , z juhu a východu s intenzívne obrábanou ornou pôdou. Zo západnej strany je územie ohraničené obslužnou komunikáciou a areálom živočíšnej výroby s hospodárskym dvorom (liahareň hydiny). 1.2.4 Súpis listov základných máp (M 1 : 50 000) s vymedzením hranice chráneného územia a jeho ochranného pásma: Komárno 45-43 Vzhľadom na navrhovaný 3. stupeň ochrany sa na lokalite ochranné pásmo nevymedzuje. 1.3 Výpis z lesných hospodárskych plánov Lokalita nezahŕňa lesné porasty.
1
1.4 Členenie na ekologicko-funkčné priestory a zóny Vzhľadom na charakter lokality sa ekologicko-funkčné priestory ani zóny nevyčleňujú. 1.5 Celková výmera chráneného územia a ochranného pásma v členení podľa druhov pozemkov Celková výmera: 18,5132 ha. Z toho (v ha): TTP Vodné plochy Ostatné plochy
9,6230 5,8929 2,9973
1.6 Prírodné pomery Lokalita má charakter opusteného xerotermného halofilného pasienka a je silne ovplyvnená viacerými antropogénnymi vplyvmi. Súvislé slanisko bolo v minulosti prerušené železničnou traťou a jej násypmi. Severne od trate boli slaniská rozorané a premenené na polia. Aj južne od trate sa na väčšine bývalých pasienkov vyskytujú polia. V sledovanom úseku južne od trate (pri osade Pavol) bola koncentrácia solí tak vysoká, že napriek preoraniu a odvodneniu pasienka sa na poli nič neurodilo a tak sa ustúpilo od obrábania tejto časti. Dodnes sa na ploche nachádzajú brázdy a hrudy. Na rekultivovanej ploche sa postupne obnovilo spoločenstvo xerotermných halofilných druhov. Na južnej strane slaniska je vyhĺbená rozsiahla materiálová jama za účelom ťažby hliny na tehlu. Okrem toho sú v najzachovalejšej časti slaniska vyhĺbené kanály, a to vo východo-západnom i v severo-južnom smere. Okrem toho je celá oblasť bývalých slanísk centrálne odvodňovaná do Komárňanského kanála, ktorý vyúsťuje do Váhu. Následkom odvodnenia nastal radikálny pokles hladiny podzemných vôd v celej priľahlej oblasti. Lokalita bezprostredne susedí s násypom železničnej trate. V týchto miestach sa masívne šíria synantropné druhy. K silnej expanzii ruderálnych druhov rastlín dochádza aj z okolitých poľnohospodátrskych pozemkov. Geomorfologické pomery Podľa geomorfologického členenia územie patrí do oblasti Podunajskej nížiny, celku Podunajská rovina. Reliéf terénu je mierne zvlnený, s plytkými preliačinami. Nachádza sa na agradačnom vale rieky Váh a Dunaj. Klimatické pomery Klimaticko-geografický typ územia je subtyp A1 – teplá nížinná klíma. Priemerné mesačné teploty sa pohybovali v rozmedzí : –0,3ºC až 23,4ºC (rok 1995) –2,3ºC až 19,9ºC (rok 1996) -2,6ºC až 21,2ºC (rok 1997). Trvanie slnečného svitu vo vegetačnom období je nad 1500 hodín. Počet letných dní (s teplotou 25ºC a viac) v roku je nad 50.
2
Priemerný ročný úhrn zrážok vo vegetačnom období činí 350 mm. Úhrn zrážok v rokoch 19951997: 655,2 mm (1995) 600,9 mm (1996) 481,2 mm (1997). Pôdne pomery Podložie tvoria alúviálne náplavy – štrkopiesky a piesky, prekryté kalovými sedimentmi. Pôdy sú mierne zasolené. Na lokalite sú zastúpené nivné pôdy ľahké až stredne ťažké na alúviách, s prevahou piesočnatých hlín. Obsahujú málo dusíka, fosforu, draslíka a humusu. Pôdna reakcia je alkalická. Územie je relatívne vlhké, výkyvy vlhkosti pôdy v jednotlivých ročných obdobiach sú veľké. V jarnom období je pôda vlhká až podmáčaná. V niektorých rokoch podzemná voda vystúpi na povrch pôdy, v lete však pôda vysychá. V dôsledku prevládania vyparovania nad zrážkami v letnom období dochádza tu na niektorých miestach k postupnému hromadeniu solí vo vrchných vrstvách pôdy. Zasolenosť pôdy je na týchto miestach mierne zvýšená. Hydrogeologické pomery Územie hydrologicky patrí do povodia Dunaja, hydrogeologicky do rajónu Q056, ktorý predstavuje územie pozdĺž toku Dunaja. Pre tento rajón je charakteristické zmenšovanie mocnosti aluviálnych náplavov a postupné vyznievanie štrkopiesčitej formácie, ktorá prechádza do polôch jemnejšie zrnitých pieskov s občasnými polohami ílovitých sedimentov. Hĺbka vodonosného horizontu, ktorý je hydraulicky prepojený s podložným neogénom, dosahuje 7-20 m. Koeficienty filtrácie zvodnených sedimentov dosahujú hodnoty rádovo 10-4 až 10-5 m/s. Výdatnosti zdrojov podzemných vôd sa pohybujú v medziach 1,5-26 l/s. V tejto časti územia dochádza k postupnej zmene režimu podzemných vôd vo vzťahu k Dunaju. Za vysokých stavov Dunaja dochádza k infiltrácii dunajskej vody do územia, za nízkych vodných stavov Dunaj podzemné vody územia drénuje. Fyto- a zoogeografické zaradenie Fytogeograficky patrí územie do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Podunajská nížina. Pre tento fytogeografický okres je typické takmer výlučné zastúpenie teplomilných prvkov flóry. Z hľadiska zoogeografického členenia je územie súčasťou panónskej oblasti, patrí k juhoslovenskému obvodu a okrsku dunajskému - lužnému. 1.7
Zhodnotenie vzťahu k územnoplánovacej dokumentácii regiónu a dotknutých obcí.
Návrh územia európskeho významu bol porovnaný s územným plánomi mesta Komárno. Návrh územia európskeho významu nekoliduje s navrhovaným funkčným využitím v zmysle UPD Komárno.
3
2.
Zhodnotenie základných antropogénnych vplyvov v území a v jeho kontaktnej zóne s návrhom zásad racionálneho využívania územia. Významnými sídlami v blízkosti lokality sú obec Zlatná na Ostrove a Komárno - mestská časť Nová Stráž. Pavelské slanisko je jedno z plošne menších a značne devastovaných zvyškov xerotermných slanísk na juhozápadnom Slovensku. Priľahlá krajina má poľnohospodársky charakter. Ide o jeden z najproduktívnejších poľnohospodárskych okresov Slovenskej republiky. Z celkovej výmery okresu 74 % tvorí poľnohospodárska pôda, z nej 67 % orná pôda. Rastlinná výroba predstavuje 45 % hrubej poľnohospodárskej výroby. Zameraná je na pestovanie zrnín (pšenica, kukurica), krmovín, cukrovej repy, tabaku a zeleniny. V živočíšnej výrobe prevláda chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Dopravnou osou sú cesty Dunajská Streda – Komárno. Využívajú sa geotermálne vodné zdroje (hĺbkové vrty s teplotou vody vyše 80 °C) na vykurovanie a pre kúpaliská. (PLESNÍK et al., 1989). Základné antropogénne (negatívne) vplyvy na územie možno definovať nasledovne: -
odvodnenie územia, pokles hladiny podzemnej vody, sukcesné zmeny vegetácie, nástup ruderálnych druhov flóry, šírenie inváznych druhov, rozorávanie okrajových častí územia, eutrofizácia hnojivami, úniky agrochemikálií (pesticídy) pri pozemnej i leteckej aplikácii, ukladanie poľnohospodárskeho odpadu, sukcesia (zarastanie) náletových drevín.
Návrh zásad na racionálne využívanie územia nasledovne: - zabezpečiť vhodný spôsob využívania územia, znovuzavedenie extenzívnej pastvy hospodárskych zvierat (ovce, kozy, hovädzí dobytok a pod.), vytvorenie podmienok pre dosiahnutie priaznivého stavu biotopov európskeho významu tvoriacich predmet ochrany územia, - mechanické potláčanie inváznych a ruderálnych druhov opakovaným kosením s odvozom biomasy, - zníženie eutrofizácie okrajových častí územia usmernením aplikácie hnojív na priľahlých poľnohospodárskych pozemkoch, zabezpečiť pravidelné kosenie okrajov slaniska s odvozom fytomasy, - zabrániť únikom agrochemikálií (pesticídy) pri pozemnej i leteckej aplikácii, dbať na dodržiavanie zákonne stanovených pracovných a bezpečnostných postupov pri narábaní s nebezpečnými látkami a látkami ohrozujúcimi kvalitu vôd a životného prostredia, - zavedenie opatrení na optimalizáciu vodného režimu lokality, eliminácia alebo kompenzácia nepriaznivých dopadov odvodnenia územia, - zabrániť nelegálnemu ukladaniu odpadu, uskutočňovať pravidelné kontroly zo strany kompetentných orgánov štátnej správy, - zavedenie efektívnych kontrolných mechanizmov v území s ohľadom na elimináciu negatívnych vplyvov na územie – odpad, rozorávanie TTP a pod.
4
3. Podrobnosti o ochrane 3.1 Odôvodnenie ochrany Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Sl 1 Vnútrozemské slaniská a slané lúky (*1340). Územie je súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území (tzv. NATURA 2000). Výnosom MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu (ďalej len „Výnos“) bolo zaradené ako navrhované územie európskeho významu pod označením (SKUEV0099 Pavelské slanisko). Navrhované územia európskeho významu schválila Európska Komisia. Dňa 13. novembra 2007 bolo vydané rozhodnutie Komisie ES K(2007)5404, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma zoznam území európskeho významu v panónskom biogeografickom regióne, ktorého súčasťou je aj predmetné územie. 3.2 Ciele ochrany na dosiahnutie priaznivého stavu Cieľom ochrany je zachovanie, prípadne zlepšenie priaznivého stavu územia európskeho významu, ktoré je súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území (tzv. NATURA 2000). Cieľ ochrany sa dosiahne prostredníctvom zachovania alebo zlepšenia stavu biotopov európskeho významu: Sl 1 Vnútrozemské slaniská a slané lúky (*1340). Podmienkou dosiahnutia priaznivého stavu biotopov európskeho významu je zavedenie vhodných foriem využívania lokality a rešpektovanie požiadaviek na jej ochranu. Na území navrhovaného chráneného areálu možno ciele ochrany definovať nasledovne: -
-
-
-
-
obnova a zlepšenie stavu biotopov európskeho významu v území, zavedením ekologického poľnohospodárstva na lokalite, extenzívna pastva oviec a iných hospodárskych zvierat (so stádom primeranej veľkosti k rozlohe únosnosti pasienka), zníženie eutrofizácie územia usmernením aplikácie hnojív na priľahlých poľnohospodárskych pozemkoch, zabezpečiť pravidelné kosenie okrajov slaniska s odvozom fytomasy, vylúčiť aplikáciu agrochemikálií (pesticídy) v navrhovanom území chráneného areálu, a vykonať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dopadov poľnohospodárskej činnosti v blízkosti lokality na biotopy európskeho významu v území, potláčanie inváznych a ruderálnych druhov opakovaným kosením a odvozom biomasy (min. 1 a viac krát ročne), zavedenie opatrení na optimalizáciu vodného režimu (eliminácia nepriaznivých dopadov odvodnenia, primerané zvýšenie hladiny podzemnej vody), redukcia nepôvodných a náletových drevín, posilňovanie populácií, transfer a reštitúcia ohrozených halofilných druhov v území, (napr. Bupleurum tenuissimum, Taraxacum bessarabicum a Camphorosma annuua), ktoré z územia vymizli pod vplyvom negatívnych antropogénnych zmien. zabrániť nelegálnemu ukladaniu odpadu, uskutočňovať pravidelné kontroly zo strany kompetentných orgánov štátnej správy.
5
3.3 Podrobnosti o podmienkach ochrany Predloženým projektom ochrany sa v území navrhuje územná ochrana vyhlásením chráneného areálu podľa § 21 Zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, keďže sa jedná o lokalitu, na ktorej sú biotopy európskeho významu, ktorá je biotopom druhov európskeho významu, kde priaznivý stav týchto biotopov a druhov záleží na obhospodarovaní človekom. Za účelom zabezpečenia priaznivého stavu vyššie uvedených druhov a biotopov európskeho významu bude po vyhlásení lokality v území platiť 3. stupeň ochrany. Podľa § 14 ods. 1 na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané: a) vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako, b) vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy; § 13 ods. 3 platí rovnako, c) pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, d) táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce, e) organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti prístupné spoločenské podujatie, f) použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb, g) rozširovať nepôvodné druhy, h) zbierať rastliny vrátane ich plodov, i) organizovať spoločné poľovačky, j) vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom. (2) Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na: a) vykonávanie činností uvedených v § 6 ods. 1, § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l), m) a o), b) umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia, 51) ako aj akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača, alebo tabule, c) aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti, d) let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, 57) ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia, e) osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo uzavretých stavieb, f) vykonávanie technických geologických prác. (3) Zákaz podľa odseku 1 písm. c) neplatí na pohyb: a) v súvislosti s obhospodarovaním pozemku, výkonom práva poľovníctva alebo výkonom rybárskeho práva a na pohyb vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz, b) na miestach, ktoré orgán, oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) vyhradí najmä všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo (§ 17),
6
návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo zoznamom týchto miest uverejneným na úradnej tabuli tohto orgánu a úradnej tabuli dotknutej obce. (4) Zákaz podľa odseku 1 písm. d) až h) neplatí na miestach vyhradených orgánom oprávneným podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. b). Zákaz podľa odseku 1 písm. h) neplatí na vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz. Zákaz zakladania ohňa mimo uzavretých stavieb neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu so zabezpečením zdravotného stavu lesného porastu. Mimo legislatívnych podmienok ochrany v území európskeho významu je na dosiahnutie priaznivého stavu druhov a biotopov európskeho významu nevyhnutné zabezpečiť nasledovné podmienky ochrany a praktickej starostlivosti: -
zavedenie extenzívnej pastvy dobytka a obnovenie pasienkového obhospodarovania zasolených depresií v území a v jeho kontaktnej zóne, za účelom blokovania sukcesných procesov je ako doplnkový manažment potrebné zavedenie previdelnej kosby a odstraňovanie (odvoz) biomasy, potláčať šírenie inváznych druhov drevín a bylín, vylúčiť aplikáciu chemických látok a hnojív, vrátane agrochemikálií a pesticídov v území a usmerniť ich aplikáciu i v jeho kontaktnej zóne, odstrániť nelegálne uložený odpad a zabrániť jeho nelegálnemu ukladaniu, vykonávať pravidelné kontroly dodržiavania vyššie uvedených podmienok ochrany územia kompetentnými orgánmi štátnej správy.
3.4 Ekonomické zhodnotenie vplyvu uplatňovania príslušného stupňa ochrany s dlhodobým výhľadom limitov, regulatív a opatrení, Zavedením územnej ochrany a uplatňovaním príslušného stupňa ochrany sa prispeje k zavedeniu opatrení na ochranu biotopov európskeho významu, tvoriacich predmet ochrany územia. Biotopy európskeho významu zastúpené v území, svojou jedinečnosťou predstavujú nenahraditeľnú hodnotu s veľkým prírodovedným a krajinno-ekologickým potenciálom. Ich spoločenskú hodnotu určuje príloha č. 1, vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2002 Z. z., ktorou sa vykonáva Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, tiež príloha č. 6 Vyhlášky MŽP SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. 4. Návrh technického vybavenia územia 4.1 Opis technického vybavenia Na označenie hraníc územia sa použijú tabule podľa prílohy č. 17, k vyhláške MŽP č. 24/2003 Z.z. Tabule budú umiestnené na kontakte hranice územia s obslužnými komunikáciou, tiež vo vybraných lomových bodoch na kontakte s ornou pôdou.
7
4.2 Mapa technického vybavenia Mapa technického vybavenia je súčastou grafickej prílohy. 5. Prílohy 5.1 Prehľad odbornej literatúry a použitých odborných podkladov BENETIN, J. et al., 1987: Odvodňovanie. Príroda, Bratislava, 574 s. JURKO, A., 1958: Pôdne ekologické pomery a lesné spoločenstvá Podunajskej nížiny. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 264 s. LUKNIŠ, M. (ED.), BAKO, J., BERTA, J., FERIANC, O., FERIANCOVÁ-MASÁROVÁ, Z., FUSÁN, O., FUTÁK, J., HEJNÝ, S., JURKO, A., KURPELOVÁ, M., MIČIAN, Ľ., MICHALKO, J., PETROVIČ, Š., SCHMIDT, Z., ŠIMO, E., VILČEK, F., ZAŤKO, M., 1972: Slovensko 2. Príroda. Obzor, Bratislava, 920 s. LUKNIŠ, M., PLESNÍK, P., 1961: Nížiny, kotliny a pohoria Slovenska. Osveta, Bratislava, s. 7-50. MAZÚR, E., LUKNIŠ, M., 1980: Geomorfologické jednotky. In: MAZÚR, E. et al., 1980: Atlas SSR. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, s. 55. MÍCHAL, I., 1994: Ekologická stabilita. Veronica, Brno, 276 s. MICHALKO, J., MAGIC, D., BERTA, J., 1986: Geobotanická mapa ČSSR, textová časť. Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 160 s. PLESNÍK, P. et al., 1989: Malá slovenská vlastiveda. Vydavateľstvo Obzor, Bratislava, s. 296-297. R USES okresu Komárno, SAŽP Nitra, 1995 RUŽIČKOVÁ, H., HALADA, Ľ., JEDLIČKA L., KALIVODOVÁ, E., 1996: Biotopy Slovenska. Ústav krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied, Bratislava, s. 104 - 109. Územný plán mesta Komárno, Architekt. ateliér MARKROP s.r.o. , Ing. Kropiláková, Bratislava, 2004 VUC Nitrianskeho kraja, AUREX Bratislava, 1998 , zmeny a doplnky 2004. Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Vyhláška MŽP SR č. 492/2006 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. 5.2 Základné údaje. 5.3 Súpis parciel podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností. 5.4 Prehľad druhov vlastníctva podľa druhov pozemkov a zón. 5.5 Súpis vyšších druhov rastlín navrhovaného chráneného areálu Pavelské slanisko. 5.6 Situačný náčrt na Základnej mape Slovenskej republiky (M 1 : 50 000). 5.7 Kópie katastrálnych máp podľa aktuálneho stavu katastra nehnuteľností s vyznačením priebehu hraníc chráneného územia a jeho ochranného pásma. 5.8 Zoznam lomových bodov hranice chráneného územia.
8
