Sylabus Rekonštrukcia Bratislavského hradu a jeho nová náplň z pohľadu múzea

Sylabus

Rekonštrukcia Bratislavského hradu a jeho nová náplň z pohľadu múzea Branislav Panis

projekty.slu.cz/popularizace popularizacevedy.slu.cz

Sylabus


OPVK 2.3 - Lidské zdroje ve výzkumu a vývoji, č. proj. CZ.1.07/2.3.00/35.0037 (2012-2014): Popularizace nejnovějších výzkumných a vědeckých výsledků ÚHV FPF SU v oblasti historických věd v rámci středoevropské komparace l projekty.slu.cz/popularizace Ústav historických věd l Filozoficko-přírodovědecká fakulta v Opavě, Slezská univerzita v Opavě, Masarykova třída 343/37, 746 01 Opava Tel.: +420 553 684 482 l http://uhv.cz

OPVK 2.3 - Lidské zdroje ve výzkumu a vývoji, č. proj. CZ.1.07/2.3.00/35.0037 (2012-2014): Popularizace nejnovějších výzkumných a vědeckých výsledků ÚHV FPF SU v oblasti historických věd v rámci středoevropské komparace


ŠTRUKTÚRA PREDNÁŠKY 1. O múzeu 2. História Bratislavského hradu (krátky prehľad) 3. Rekonštrukcia 4. Príprava expozícií 5. Program Hradu po jeho otvorení 6. Záver a otázky O MÚZEU Snaha o založenie Slovenského národného múzea spadá do obdobia národného hnutia v 19. atoročí, a je najmä spojená so založením a činnosťou Matice slovenskej (1863), Národného domu (1890) v Turčianskom sv. Martine. V roku 1893 vznikla Muzeálna slovenská spoločnosť v Martine. Prvé zasadnutie spoločnosti sa uskutočnilo 24.apríla 1893 a nová inštitúcia prevzala do svojej opatery muzeálne zbierky a knižnicu Národného domu s cieľom vybudovania celonárodného múzea. Jedným z hlavných iniciátorov, jej prvým a doživotným predsedom a aj najväčším darcom zbierok bol r.k. kňaz Andrej Kmeť (1841-1908). Zbierky rýchlo rástli najmä formou darov a zberov. V rokoch 1906 – 1907 bola postavená podľa architektonického návrhu Michala Milana Harminca I. budova Slovenského národného múzea a v auguste 1908 sprístupnili prvé celonárodné expozície. Po vzniku skončení 1. svetovej vojny a vzniku 1. ČSR dochádza k oživeniu múzejnej myšlienky a v rokoch 1928-1932 je postavená II. budova Slovenského národného múzea v Martine. Popri Slovenskom národnom múzeum v Martine vzniká v Bratislave druhé múzejné celoštátne centrum, v roku 1924 zriadili hneď dve múzeá: Slovenské vlastivedné múzeum a Zemedelské múzeum a neskôr aj Lesnícke a lovecké múzeum. V roku 1928 je postavená budova Zemedelského múzea v Bratislave, v ktorej neskôr pôsobia všetky tri múzeá. V roku 1940 dochádza k spojeniu všetkých troch inštitúcií pod názvom Slovenské múzeum v Bratislave. Nové múzeum nadviazalo na svojich predchodcov a pokračovalo spočiatku ako spolkové múzeum. Múzeum počas 2. svetovej vojny stagnovalo a zaoberalo sa hlavne záchranou zbierok. Tragickým sa pre neho stali dve bombardovania v roku 1944 a požiar založený nemeckými vojakmi v roku 1945. Organizácia prišla o 11000 zbierkových predmetov a utrpelo veľké materiálne škody. Po skončení vojny nasledovalo obdobie obnovy nielen budovy, ale aj nová profilácia a rozvoj múzea. Ďalším veľkým zlom v histórii SNM je spojenie slovenského národného múzea v Martine a Slovenského múzea v Bratislave zákonom Slovenskej národnej rady č. 109/1961 z 28.9.1961 o múzeách a galériách a dochádza k vzniku celonárodnej inštitúcie s názvom Slovenské národné múzeum so sídlom v Bratislave. Múzeum malo tri odbory: prírodovedný a historický so sídlami v Bratislave a národopisný v Martine. V priebehu nasledujúcich rokov sa postupne menila štruktúra múzea, do múzea pribúdali nové pracoviská, menila sa ich zaradenie v rámci štruktúry múzea, a niektoré aj opustili Slovenské národné múzeum. V roku 1989 dochádza k zrušeniu ústavov a nahrádzajú ich špecializované organizačné jednotky: Historické múzeum, Archeologické múzeum, Prírodovedné múzeum, Národopisné múzeum Martin, Múzeum SNR Myjava, Banské múzeum Banská Štiavnica, Múzeum Antol a Múzeum Bojnice. Po revolučnom roku 1989 dochádza k ďalším zmenám a postupne Slovenské národné múzeum získava svoju súčasnú podobu. V roku 1961 začal pôsobiť Historický odbor nového Slovenského národného múzea, ktoré vzniklo na základe zákona SNR č. 109/61 z 11. októbra 1961 zlúčením Slovenského múzea v Bratislave a Slovenského národného múzea v Martine. Historický odbor SNM sa v roku 1967 presťahoval na obnovený Bratislavský hrad a od roku 1969 používal názov Historický

4

Rekonštrukcia Bratislavského hradu a jeho nová náplň z pohľadu múzea


ústav SNM. Od roku 1991, po vyňatí hudobných zbierok, ktoré prešli do správy samostatného múzea je stanovený oficiálny názov múzea – SNM - Historické múzeum. V 90. rokoch 20. storočia v rámci Historického múzea pôsobili špecializované oddelenia, venované kultúre židov, karpatských Nemcov, Chorvátov a Maďarov na Slovensku, ktoré sa postupne pretransformovali na samostatné zložky Slovenského národného múzea. Historické múzeum je významnou súčasťou komplexu špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea. Jeho základným poslaním je cieľavedomé získavanie, ochraňovanie, vedecké a odborné spracovanie, využívanie a sprístupňovanie múzejných zbierok, dokladujúcich vývin spoločnosti na Slovensku od stredoveku po súčasnosť. V tomto kontexte múzejnej špecializácie má celoštátnu pôsobnosť. Samostatnou periodickou publikáciou je Zborník SNM História, ktorý múzeum vydáva nepretržite od roku 1961. Múzeum spravuje takmer 250 000 zbierkových predmetov. HISTÓRIA HRADU Najstaršie známe osídlenie v priestore Bratislavského hradu pochádza z neskorej doby kamennej (eneolitu). Sídlo, ľudu bolerázskej kultúry, bolo už v tej dobe pravdepodobne opevnené. V staršej dobe železnej sa na jeho vrchole nachádzalo sídlo ľudu kalenderberskej kultúry. Z posledných storočí pred Kristom pochádza keltské mestské osídlenie - oppidum. Na samotnom hrade bola umiestnená akropola. Oppidum malo pomerne veľký rozmach a dosiahlo vrchol v 1. storočí pred Kristom. O význame oppida svedčia pomerne veľké nálezy hrnčiarskej výroby, ale najmä svetovo unikátny nález keltskej mincovne. v ktorej sa razili známe bratislavské keltské mince - strieborne tetradrachmy - BIATECY. Koniec keltského osídlenia je spätý pravdepodobne buď vpádom Dákov alebo vnútornými rozpormi, v každom prípade ešte nie je výskumami ujasnený. O prítomnosti Rímanov sa v minulosti viac-menej uvažovalo na Bratislavskom hrade. Z dôvodu mnohých prestavb v meste a na Hrade chýbal jasný dôkaz. Na druhej strane nálezy mincí, stavebných prvkov sekundárne použitých v mladších stavbách a významná poloha priestoru Bratislavy poskytovala isté možnosti k rôznym teóriám. Nové nálezy na Bratislavskom hrade však potvrdzujú prítomnosť Rimanov na Hrade. Posledný výskum ukázal, že už keltskí vládcovia si volali remeselníkov z Apeninského polostrova pre účel prestavby hradnej akropoly. Územie dnešného Slovenska bolo v období sťahovania národov len prestupnou stanicou do západnej Európy. V 5. - 6. storočí sa však postupne usádzajú nové kmene - Slovania. Slovania našli na hradnom kopci pozostatky stavieb zo starších období. V 9. storočí sa tu formuje hradisko opevnené drevozemnou konštrukciou. dvojpriestorový kamenný palác a na východnej terase trojloďovú baziliku, okolo ktorej sa pochovávalo. Pôdorys baziliky nemá pravouhlý tvar a predpokladá sa za import z jadranskej oblasti. V roku 907 došlo pod Bratislavský hradom k známej bitke pri Brelauspurcu, v ktorej porazili maďarské vojská bavorské vojská. Ani po vzniku Uhorského kráľovstva sa význam Hradu nezmenšil, ale postupne rástol. V 11. storočí sa stal strediskom komitétu, významnou pohraničnou pevnosťou, sídlilo tu aj prepoštstvo s kapitulou, ktorá mala funkciu hodnoverného miesta. Okrem iného sa nie raz stal aj sídlom zosadených uhorských kráľov z rodu Arpádovcov, ako napríklad kráľa Šalamúna. V 13. storočí dochádza na hradnej akropole k výstavbe mohutnej kamennej veže. Ďalšia prestavba sa uskutočnila za vlády cisára Žigmunda Luxemburského, ktorý si tu chcel vytvoriť rezidenciu, keďže vyhovovala svojou polohou vo vzťahu k nemeckej ríši lepšie ako Budín. Po drvivej porážke kráľovského vojska vojskom Sulejmana I. pri Moháči v roku 1526 a obsadení veľkej časti Uhorska Turkami si nový panovník Ferdinand I. vybral za sídlo uhorského dvora Bratislavský hrad. Bratislava sa stala korunovačným mestom uhorských kráľov, korunovačné klenoty boli prenesené a uložené na 1. poschodí najstaršej veže hradu, ktorá podľa nich dostala názov Korunná (od roku 1608 až do vlády Jozefa II. bola veža stále miesto uloženia korunovačných klenotov). Ferdinand I. dal hrad prestavať v duchu renesancie, pretože zastaral a aj nevyhovoval novým potrebám úradov, ktoré na hrade sídlili. V 17. storočí hrad opäť prešiel výraznou prestavbou, pod vedením rodu Pálffyovcov. V rámci paláca zjednotili všetky fasády, pričom ho nadstavali o tretie poschodie a v nárožiach doplnili vežičkami. Prestavba trvala 10 rokov a pozmenila nielen palác, ale aj jeho okolie.

Branislav Panis

5


Boli vybudované delové bastióny, Leopoldova brána ako súčasť prestavby na barokovú pevnosť hviezdicového tvaru podľa projektu Jozefa Priamiho. Priamiho návrh sa však realizoval len čiastočne. Posledná, výrazná adaptácia paláca a areálu sa uskutočnila počas vlády kráľovnej Márie Terézie. Mohutnú pevnosť zmenili na luxusnú rokokovú rezidenciu. Hrad sa stal rezidenciou miestodržiteľského páru Alberta Sasko Tešínskeho a Márie Kristíny. Po smrti Márie Terézie, jej syn cisár Jozef II. na hrad umiestnil kňazský seminár, ktorému hrad stavebne prispôsobili a prevažnú časť vybavenia kráľovskej rezidenicie odviezli. Od roku 1802, po vysťahovaní kňazského seminára, hrad využívala vojenská správa. V majetku vojska zostal počas celého 19. storočia až do čias po 2. svetovej vojne. Veľmi smutne sa do dejín hradu zapísal dátum 28. máj 1811, keď pre neopatrnosť posádky vznikol požiar. Po zničujúcom ohni, sa pričinila o devastáciu hradných objektov vojenská posádka, ktorá rozpredávala stavebný materiál z ruín obyvateľom Podhradia. REKONŠTRUKCIA Snaha o rekonštrukciu Bratislavského hradu sa objavuje už v 19. storočí. Po 1. svetovej vojne boli úvahy o jeho zbúraní a výstavbe Krajinského úradu, počas 2. svetovej vojny zase plán na vybudovanie univerzitného mesta. Bola dokonca vyhlásená medzinárodná súčasť a väčšina súťažných návrhov predpokladala asanáciu hradných ruín. Myšlienka rekonštrukcie hradu sa presadila až v 50. rokoch. Hrad bol sprístupnený v roku 1968 ako sídlo Slovenskej národnej rady a Slovenského národného múzea. V 90. rokoch technický stav Hradu prestal vyhovovať moderným štandardom a nárokom na štátnu reprezentáciu. Zlý stav ovplyvňoval aj všetky činnosti múzea. Ako ukázala aj jedna z posledných výstav pred rekonštrukciou, Leonardo da Vinci – zvedavý génius, klimatické podmienky i pre predmety i pre návštevníkov boli veľmi nevyhovujúce. Z toho dôvodu sa začala pripravovať druhá rekonštrukcia, ktorá začala v roku 2008 a v roku 2013 bola ukončená oprava Hradného paláca, zvyšok areálu sa bude dokončievať v nasledujúcich rokoch. MÚZEUM A REKONŠTRUKCIA Múzeum bolo od začiatku zapojené do prípravy rekonštrukcie. Po dokončení malo užívať viac ako 80 % priestorov. Investor stavby postupne akceptoval všetky základné požiadavky múzea, ako boli: udržanie klimatických podmienok, bezpečnosť, úprava priestorov. Hlavnou činnosťou múzea po ukončení rekonštrukcie by mala byť prevádzka expozícií a výstav, depozitáre, služby návštevníkom, a pod. PROJEKT EXPOZÍCIÍ Na príprave scenárov expozícií začali práce oficiálne v roku 2008, v roku 2009 vzniká protoscenár a v roku 2012 bol scenár ukončený. V súčasnosti je scenár potrebné redigovať a pripraviť texty na preklad a jazykovú korektúru, rovnako pre katalógy expozícií. Celkovo sa na Hrade v jeho konečnej podobe počíta s týmito expozičných a výstavnými priestormi: 1. Národnú historickú expozíciu Slovenska, 2. Ľudovú kultúru na Slovensku, 3. Obrazáreň Bratislavského hradu, 4. Dejiny Bratislavského hradu, 5. Hudobnú sieň s predsálím, 6. Klenotnica, 7. Lapidárium. REŠTAUROVANIE Nevyhnutnou súčasťou prezentačných výstupov na hrade sú zbierkové predmety, ktoré je pred ich inštalovaním potrebné odborne ošetriť (konzervovaním, reštaurovaním, preparovaním). Predmetom odborného ošetrenia sú okrem zbierkových predmetov SNM aj vypožičané zbierkové predmety.

6

Rekonštrukcia Bratislavského hradu a jeho nová náplň z pohľadu múzea


DEPOZITÁRE V priestoroch na 4. poschodí hradu budú realizované depozitáre, ktorých časť je od začiatku plánovaná na sprístupnenie verejnosti formou tzv. otvorených depozitárov, čo si vyžiada zvýšené nároky na finančné krytie ich interiérového vybavenia. Na hrade budú umiestnené: 1. depozitár dreva (etnografia), 2. depozitár kovov, 3. depozitár kombinovaného materiálu, 4. depozitár textilu 1 (ľudový odev), 5. depozitár textilu 2 (historický odev), 6. depozitár dreva (sochy), 7. depozitár výtvarného umenia (obrazy), 8. depozitár papiera, 9. depozitár militárií, 10. depozitár skla, keramiky a porcelánu, 11. depozitár numizmatiky, sfragistiky a drahých kovov. AUDIOVÍZIA Spracovaný projekt audiovízie, systém automatického riadenia Zrealizovaných 18 dokumentárnych filmov a 5 animovaných filmov Nutné spracovať: • úvodný film, • audiovideo sprievodca, s rozšírením na telefóny, tablety • aplikácie pre iTunes, GooglePlay, Windows Phone • interaktívny sprievodca po Bratislavskom hrade, včítane informačného systému Program múzea Expozície Výstavy Lektorovanie Audiovizuálny sprievodca, aplikácie pre smartphony Programy pre rôzne skupiny návštevníkov (deti, študenti, seniori, ...) Konferencie a semináre Koncerty Múzejný obchod Kaviareň Vydavateľská činnosť (Zborník História, monografická rada) LITERATÚRA Barta, P. - Lesák, B. - Musilová, M. - Resutík, B.: Svedectvo času. Katalóg výstavy. 1. vydanie. SNM. Bratislava 2011. ISBN 978-80-8060-279-6 Barta, P. - Semanko, A.: Obnova Bratislavského hradu. Katalóg výstavy. 1. vydanie. SNM. Bratislava 2011. ISBN 978-80-8060-272-7 Barta, P. - Pjatek, S.: Bratislavský hrad na pohľadniciach. 1. vydanie. SNM. Bratislava 2011. ISBN 978-80-8060-273-4 Barta, P. - Pjatek, S.: Bratislavský hrad na grafikách. 1. vydanie. SNM. Bratislava 2012. ISBN 978-80-8060-287-1 Komora, P.: Bratislava - Hrad. Malá vlastivedná knižnica číslo 199. Vydavateľstvo KT. Komárno, 2004. ISBN 80-8056-402-7 KONTAKTY Slovenské národné múzeum – Historické múzeum Bratislavský hrad P.O.Box 810 06 Bratislava Tel.: +421/20 48 31 01 e-mail: [email protected] www.snm.sk

Branislav Panis

7


Obrázek 3: Neznámý sochař, Ženská figura, 1. století př. Kr.(?), Paříž, Museé de Louvre (původem z Villy Borghese v Římě), foto: Martin Pavlíček

10

Sochařská výzdoba all´antica kolonády Květné zahrady v Kroměříži


Obrázek 4: Michael Mandík, Alexander, mezi lety 16711673, Kroměříž, Květná zahrada, kolonáda, foto: Martin Pavlíček

Martin Pavlíček

11


Obrázek 5: Francois Perrier, Alexander, 1638, grafická reprodukce antické sochy z Villy Borghese v Římě, repro: http://archive.org/details/segmentanobilium00perr

12

Sochařská výzdoba all´antica kolonády Květné zahrady v Kroměříži


Obrázek 6: Neznámý sochař, Ares Borghese, Paříž, Museé de Louvre (původem z Villy Borghese v Římě), repro: http://mora.sns.it/_portale/index.html

Martin Pavlíček

13

Sylabus Rekonštrukcia Bratislavského hradu a jeho nová náplň z pohľadu múzea

Recommend Documents