STRATÉGIA BOZP V PODNIKU SEMESTRÁLNY PROJEKT

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTAV TRNAVE Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality

STRATÉGIA BOZP V PODNIKU SEMESTRÁLNY PROJEKT

Školský rok: Ročník: 1.-Ing

2006/2007

Vypracovali: Bc. ROMANA BLAHUTOVÁ Bc. JANA BULLOVÁ Bc. SILVIA TRNOVCOVÁ Bc. ĽUBICA TURANSKÁ Bc. JAROSLAVA VIČIKOVÁ Vedúci projektu: Prof. Ing. PETER SAKÁL, CSc.

OBSAH ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK

5

ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV

6

ZOZNAM PRÍLOH

7

ÚVOD

8

1 VÝZNAM A ÚČEL BEZPEČNOSTI PRÁCE V PRACOVNOM PROCESE

10

1.1 Aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

11

1.2 Základné pojmy

14

2 ZÁSADY PREVENCIE, ŠKOLENIA ZAMESTNANCOV, KONTROLA DODRŽIAVANIA BOZP

16

2.1. Prevencia

16

2.2 Školenie

17

2.2.1 Vstupné vzdelávanie BOZP

20

2.2.2 Zaškolenie

21

2.2.3 Opakované vzdelávanie zamestnancov v oblasti BOZP

23

2.3 Kontrola stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

23

3 POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA, PRÁVA A POVINNOSTIZAMESTNANCA

25

3.1 Všeobecné povinnosti zamestnávateľa

25

3.2 Povinnosti a práva zamestnancov

29

4 KATEGÓRIE PRACOVNEJ ČINNOSTI

31

4.1 Zatrieďovanie zamestnaní podľa klasifikácie

31

4.2 Systém kódovania klasifikácie

32

4.3 Hlavné triedy klasifikácie a ich charakteristika

33

5 OSOBNÉ OCHRANNÉ PRACOVNÉ PROSTRIEDKY

34

5.1 Hodnotenie nebezpečenstiev

34

5.2 Zoznam poskytovaných OOPP

35

5.3 Informovanie zamestnancov

36

5.4 Zásady prideľovania a používania OOPP

37

5.5 Zoznam OOPP

37

6 BEZPEČNOSTNÉ A ZDRAVOTNÉ OZNAČENIE

-2-

41

6.1 Požiadavky na bezpečnostné a zdravotné označenie pri prác

41

6.1.1 Všeobecné požiadavky na značky

42

6.1.2 Požiadavky na označenie nádob a potrubí

43

6.1.3 Požiadavky na označenie a umiestnenie zariadenia používaného na ochranu pred požiarmi

44

6.1.4 Označenie prekážok a nebezpečných miest

44

6.1.5 Označenie komunikácií

44

6.1.6 Požiadavky na svetelné označenie

44

6.1.7 Požiadavky na akustické signál

45

6.1.8 Požiadavky na slovnú komunikáciu

45

6.1.9 Požiadavky na ručné signály

46

7 STRATÉGIA BOZP AKO NÁSTROJ NA ODSTRÁNENIE PRACOVNÝCH ÚRAZOV

47

7.1 Pracovný úraz

47

7.2 Registrácia a evidencia pracovných úrazov

48

7.3 Hlásenie pracovných úrazov

49

7.4 Zisťovanie a vyšetrovanie príčin pracovných úrazov

50

7.5 Spísanie a predkladanie záznamu o pracovnom úraze

51

7.6 Prijatie a vykonanie opatrení

52

7.7 Orgány vyšetrujúce pracovné úrazy

53

7.8 Postup pri vzniku pracovného úrazu zamestnanca inej organizácie

54

7.9 Uschovávanie dokladov z vyšetrovania pracovných úrazov

54

8 ERGONÓMIA AKO SÚČASŤ STRATÉGIE BOZP

56

8.1 Rizikové faktory v pracovnom procese

57

8.2 Rizikové faktory z ergonomického hľadiska

58

8.3 Ergonomické riešenie

62

9 MANIPULÁCIA S BREMENAM , PRACOVNÉ POLOHY A PRACOVISKO V STRATÉGII BOZP

65

9.1 Manipulácia s bremenami

65

9.2 Pracovné polohy a pracovisko

67

10 STRES NA PRACOVISKU, POSOBENIE STRESU A JEHO ODSRAŇOVANIE AKO SÚČASŤ STRATÉGIE BOZP

69

10.1 Stres

69

10. 2 Pôsobenie stresu

70 -3-

10.2.1 Symptómy stresu

71

10.2.2 Príčiny stresu

71

10.3 Prevencia proti stresu

72

11 SYSTÉMOVÝ PRÍSTUP PRI TVORBE STRATÉGIE BOZP

73

11.1 Systémový prístup – všeobecné charakteristiky

73

11.2 Systémový prístup k riadeniu BOZP podľa ILO-OSH 2001

76

11.2.1 Smernice ILO pre systémy riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

76

11.3 Rámec pre národný systém riadenia a ochrany zdravia pri práci

77

11.4 Systémy riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v podnikoch

77

12 PODNIKOVÁ POLITIKA BOZP AKO SÚČASŤ STRATÉGIE B OZP

79

12.1 Zostavenie podnikovej politiky BOZP

80

12.2 Podniková politika a motivácia zamestnávateľa a zamestnancov

83

12.3 Zásady pri zostavovaní politiky BOZP

83

12.4 Nedostatky z praxe pri formulovaní podnikovej politiky BOZP

84

12.5 Program realizácie podnikovej politiky

85

12.6 Dobrá podniková politika vedie k prosperite podniku

86

13 MANAŽÉRSTVO BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI

87

13.1 Zavádzanie manažérstva BOZP v organizáciách

87

13.2 Podnikový model riadenia

87

13.2.1. Model riadenia BOZP

89

13.2.2 Hlavné princípy systému manažérstva

91

13.2.3 Prínosy manažmentu BOZP v podnikateľskom subjekte

92

13.2.4 Podmienky úspešnosti manažmentu BOZP v podnikateľskom subjekte

93

ZÁVER

94

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

97

PRÍLOHY

-4-

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK Tab. č. 1 : Podnikový ergonomický tím Obr. 1 Systémový prístup Obr. 2 Model systému riadenia BOZP podľa OHSAS 18 001 Obr. 3 Model podľa British Standard 8800 Obr. 4 Model systému riadenia BOZP podľa slovenskej Príručky na zavedenie jednoduchého systému riadenia BOZP v malých podnikoch SR, ktorú schválil NIP Obr. 5 Manažérstva strategických oblastí figurujúce v riadení podniku Obr. 6 Proces napredovania BOZP – princíp Demingovho kolesa

-5-

ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV BOZP – bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Z.z.

Zbierka zákonov

Zb

Zbierky

SE

Slovenské Elektrárne

EBO Elektrárne Bohunice PÚ

Pracovný úraz

BTS

Bezpečnostno-technická služba

OPP

Ochrana pred požiarmi

BT

Bezpečnostný technik

ABT Autorizovaný bezpečnostný technik PN

Práceneschopnosť

a pod. a podobne tzn.

to znamená

-6-

ZOZNAM PRÍLOH A

Záznam o úraze

B

Prípadová štúdia

C

Smernica EBO/2/NA -011.00-02 Vyšetrovanie a oznamovanie udalostí v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci luba\bozp strategia\smernica SE2MNA011.00-02.doc Nariadenia vlády Nariadenia vlády pri manipulácii s bremenami, pracovné polohy a rozmiestnenie pracovísk

D E F

Vzor vypracovanej politiky BOZP

-7-

ÚVOD Výrobný podnik je vo svojej podstate kompaktný a funkčný celok, ktorý možno prirovnať k ľudskému organizmu. Skladá sa z mnohých oddelení – sústav, ktoré sú tvorené konkrétnymi ľuďmi – orgánmi. Neustále vzájomné vzťahy a mnohostranný tok informácií medzi nimi zabezpečuje funkčnosť podniku – schopnosť tela žiť, vykonávať hlavné funkcie. Podnik ako celok riadi svoje jednotlivé oddelenia v snahe dosiahnuť svoje stanovené ciele, pričom si je vedomí, že hlavný cieľ možno dosiahnuť len vtedy, ak všetky čiastkové

ciele

budú

správne

definované,

ich

plnenie

bude

monitorované,

vyhodnocované a spoločné úsilie jednotlivcov bude odmenené celkovým triumfom podniku ako celku. Hlavným cieľom každého podniku je byt efektívnym, ziskovým a neustále sa rozširujúcim a silnejúcim podnikom. Tieto ciele sú obsiahnuté v stratégii podniku, ale aby boli naplnené, je potrebná správna formulácia funkčných stratégii. Jednou z takýchto funkčných stratégii je aj stratégia BOZP. Stratégia BOZP je založená na rešpektovaní jedného zo základných ľudských práv, , a to právo na ochranu zdravia a uspokojivé pracovné podmienky. Náš právny poriadok zaručuje právnymi normami všetkým osobám právo na bezpečnú prácu ale určuje aj povinnosti pri vytváraní podmienok pre bezpečnú, zdraviu neškodnú prácu. Podnik musí pri všetkých činnostiach človeka venovať pozornosť výchove zamestnancov k bezpečnosti práce a k osvojeniu si zásad bezpečnej práce, pričom toto by mala zastrešovať stratégia BOZP. Pre nedostatky v starostlivosti o bezpečnosť práce vzniká ročne v SR približne 30 tisíc pracovných úrazov. Absenciou, ktorá je spôsobená pracovnými úrazmi, sa stráca ročne asi 1 000 000 vymeškaných kalendárnych dní, čo v konečnom dôsledku znamená neprítomnosť v práci asi 2 800 zamestnancov počas celého roka. Súčasne sa za rok znamená cca 140 pracovných úrazov so smrteľnými následkami. Z prostriedkov štátneho rozpočtu sa v dôsledku toho vyplácajú stovky miliónov Sk na nemocenské dávky, na dávky invalidné, vdovské a sirotské dôchodky. Okrem odškodnenia -8-

pracovných úrazov a chorôb z povolania každoročne vyplácajú právnické a fyzický osoby, či už štátne alebo súkromné, vo forme regresných náhrad asi 100 miliónov Sk. [1] Podľa celosvetových štatistík ročne vznikne asi 120 miliónov pracovných úrazov, z toho asi 200 000 skončí smrťou postihnutého.[2] Nič nie je dôležitejšie ako bezpečnosť. Bezpečnosť je spôsob života po celých 24 hodín. Cieľom našej práce je charakterizovať všetky opatrenia, ktoré by mal každý podnik vykonávať, aby ho jeho zamestnanci, vedenie firmy a štát považovali za bezpečný a zdraviu neškodný podnik. Tieto opatrenia, návrhy na ich zlepšenia a ich samotnú realizáciu by mala obsahovať každá stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Naša práca pozerá na BOZP nielen z pohľadu právnej normy, ktorú zákon stanovuje každému podniku dodržiavať, ale aj z pohľadu ergonómie, kde je stratégia BOZP chápaná ako nástroj, ktorý uľahčuje prácu zamestnancom, skvalitňuje pracovné prostredie a taktiež z pohľadu manažérskeho, kedy manažment nie je zameraný len na dosahovanie zisku a napredovanie podniku, ale sa zaujíma aj o bezpečnosť v podniku. Manažérstvo BOZP vychádza zo strategických zámerov podniku, ktoré sa realizujú v plánovacom a realizačnom procese, pričom hlavným cieľom manažérstva BOZP, ktorý je zakotvený v stratégii BOZP, je neustále zlepšovanie bezpečnostných podmienok a zavádzanie trvalých opatrení na zabezpečenie kvalitnej úrovne BOZP.

-9-

1 VÝZNAM A ÚČEL BEZPEČNOSTI PRÁCE V PRACOVNOM PROCESE Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je nezastupiteľnou povinnosťou a zodpovednosťou zamestnávateľa a všetkých vedúcich pracovníkov. Žiaden podnikateľský subjekt nemôže byť úspešný, ak sa nestará o svojich zamestnancov, o ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, o vyhovujúce pracovné prostredie a pracovné podmienky. Prevencia nebezpečenstiev musí byť založená na schopnosti podnikateľského subjektu zvládnuť problémy BOZP. Stratégia prevencie musí byt‘ definovaná v dokumente Politika BOZP a jej cieľom ma byť dosiahnutie integrovanej bezpečnosti v podnikateľskom subjekte. Integrovaná bezpečnosť je podmienená zavedením organizácie a prostriedkov, ktoré vytvárajú podmienky pre prevzatie zodpovednosti každého zamestnanca, ale najmä vedúceho zamestnanca za bezpečnosť, ktorá mu vyplýva z jeho pracovných povinností alebo z výkonu funkcie. Každé rozhodnutie, cieľ či činnosť má bezpečnostný charakter, resp. bezpečnostný parameter. V podnikateľskom subjekte to znamená., že každá činnosť od určenia cieľa po realizáciu výrobkov či služieb na trhu, od výberu technológie (pracovného postupu) po organizáciu pracoviska, alebo od obchodnej politiky k poriadku na pracoviskách atď. Pojmom „bezpečnosť práce“ je charakterizovaný stav pracoviska, na ktorom je vysoká miera istoty, že pri dodržaní pravidiel (požiadavky predpisov pre bezpečnosť práce, hygienu, technologické a pracovné postupy a pod.) uplatňovaných pre príslušné pracovisko a pracovný proces a bez pôsobenia nepredvídateľných vonkajších vplyvov bude vylúčený alebo znížený vznik ohrozenia zdravia alebo života osôb či poškodenia alebo zničenia ich majetku. Pojem „bezpečnosť pri práci“, je často chápaný ako rovnocenný pojem pojmu „bezpečnosť práce“, má podobný, avšak značne zúžený obsah. Bezpečnosť pri práci svojím obsahom sleduje vylúčenie, resp. zníženie ohrozenia zdravia a života osôb priamo sa zúčastňujúcich na práci na konkrétnom mieste, či pracovisku alebo poškodenie, či zničenie majetku pri práci. Z uvedeného vyplýva, že pojmom „bezpečnosť pri práci“ je vyjadrená len parciálna časť obsahu pojmu „bezpečnosť práce“.

- 10 -

Zavedenie účinného riadenia integrovanie bezpečnosti do efektívneho fungovania podnikateľského subjektu má skutočný zmysel len v prípade, že má za cieľ: − integrovať všetky nebezpečenstvá a ohrozenia do koherentného systému správy a nie spracovávať ich oddelene, − do

správy

nebezpečenstiev

a ohrození

zapojiť

každého

zamestnanca

podnikateľského subjektu na základe iniciatívy vedúcich zamestnancov, − zefektívniť

náklady

na

integrovanú

bezpečnosť

a tým

zvýšiť

konkurencieschopnosť podnikateľského subjektu, − zlepšiť sociálnu klímu v podnikateľskom subjekte tým, že sa budú vo väčšej miere zohľadňovať potreby zamestnancov, − zvyšovať autonómnosť podnikateľského subjektu v oblasti integrovanej bezpečnosti a znížiť tak potrebu zásahu inšpekčných orgánov, − profitovať zo zlepšenia imidžu podnikateľského subjektu.[2] Tieto ciele by mali by zakotvené v stratégii BOZP každého podniku, nielen preto aby sa podnik vyhol sankciám za zanedbanie bezpečnosti, ale hlavne preto aby zamestnanci boli aj takýmto spôsobom motivovaní k lepšej práci a aby si boli istý bezpečným pracovným prostredím. Z uvedeného jasne vyplýva, že manažment integrovanej bezpečnosti je významným faktorom ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť podnikateľského subjektu.[2]

1.1 Aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci V podnikateľskom subjekte je mnoho aspektov súvisiacich s BOZP, ktoré pri zostavovaní stratégie by mali byť zohľadňované. Tieto prvky môžeme rozdeliť do troch skupín: - ľudské, sociálne a morálne aspekty, - ekonomické aspekty,

- 11 -

- legislatívne aspekty. [1] Ľudské, sociálne a morálne aspekty Súhrn

opatrení,

resp.

činností

štátu,

podnikateľských

subjektov,

resp.

zamestnávateľov zameraných na sústavné zlepšovanie podmienok bezpečnosti práce, na udržiavanie a podporu všestranného rozvoja zamestnancov, sa nazývajú sociálne opatrenia. Sociálne opatrenia sa pri realizujú prostredníctvom pracovnoprávnych opatrení, sociálnym zabezpečením pri chorobe a pri pracovnom úraze, budovaním objektov sociálnej starostlivosti a pod. Cieľom sociálnej politiky zamestnávateľa je vytvárať podmienky pre spokojnosť zamestnancov, optimalizovať podmienky pracovného, resp. výrobného procesu a zabezpečiť možnosť ich pracovnej sebarealizácie v optimálnych pracovných a životných podmienkach.[2] Pre top manažment každého podnikateľského subjektu z legislatívy vyplýva povinnosť bez výnimky zaistiť BOZP pre ľudí, ktorých zamestnáva, teda ich fyzickú integritu. Koniec koncov každý človek má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť. [1]

Ekonomické aspekty Podnikateľské subjekty pociťujú ekonomické aspekty BOZP v poplatkoch za poistenie zamestnancov, ktoré sú ale bez ohľadu na stav BOZP, konštantne stanovené a podnikateľské subjekty ich vyplácajú sociálnej poisťovni vo výške určenej počtom zamestnancov a sumou za jedného zamestnanca. V ďalšom môžu byt‘ podnikateľské subjekty postihované dozornými orgánmi sankciami pri zistení porušovania platnej legislatívy v oblasti BOZP a to do výšky až 1 mil. Sk a v prípade neodstránenia zistených nedostatkov sa postih môže zvýšiť až o 100 %. Ďalej to môžu byť regresy vymáhané poisťovňou ako náhrada ňou vyplatených škôd, keď sa zistí ich zavinenie zamestnávateľom. [2]

- 12 -

V poslednom čase je nezanedbateľná skutočnosť, že BOZP sa začína presadzovať aj v obchodných vzťahoch a pri približne rovnakých podmienkach (cenách) sa zvýhodňujú podnikateľské subjekty s lepšou úrovňou BOZP. [1] Právne aspekty Za bezpečnostný predpis sa považuje každý predpis, obsahujúci záväzné ustanovenia (zákazy, príkazy, pokyny, limity, parametre, kritéria, postupy a pod.), ktoré majú za cieľ zaistenie bezpečnosti práce. Dominantným právnym dokumentom určujúcim univerzálne povinnosti v oblasti bezpečnosti práce je zákon NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.[2] V tomto prípade sa má na zreteli najmä trestnoprávna zodpovednosť vedúcich zamestnancov podnikateľského subjektu. Nesmie sa zabudnúť na skutočnosť, že zo zákona NR SR Č. 330/1996 Z. z. vyplýva, že za vznik škody v oblasti BOZP (pracovný úraz, choroba z povolania, porucha, havária a pod.) je vždy zodpovedný podnikateľský subjekt a on musí dokázať, že za škodu nie je zodpovedný alebo len čiastočne zodpovedný. Z tohto potom vyplýva, že podnikateľský subjekt musí určiť vedúceho zamestnanca zodpovedného za škodu, ktorý môže byť podľa miery zavinenia a výšky škody súdne postihovaný buď peňažnou pokutou, alebo podmienečným či nepodmienečným odňatím slobody až do výšky troch rokov (konanie s následkom neúmyselného spôsobenia smrti) a pri dokázaní úmyslu sa trest úmerne zvýši (napr. až osem rokov straty slobody).[1] Ďalej sú to Zákonník práce, vykonávacie nariadenia vlády k Zákonníku práce, Zákon o ochrane zdravia ľudí, zákon o inšpekcii práce a ďalšie. Nadväzne na zákonné úpravy sú príslušnými štátnymi orgánmi vydávané všeobecne záväzné predpisy vo forme nariadení vlády, vyhlášok, úprav, výnosov a pod., ktoré záväznou formou stanovujú povinnosti podnikateľským subjektom vo všetkých odvetviach činnosti. V sústave predpisov a noriem určujúcich bezpečnostné požiadavky najpočetnejšiu skupinu tvoria Slovenské technické normy.[2]

- 13 -

1.2 Základné pojmy Poznať význam jednotlivých pojmov, je základom pre vytvorenie kvalitnej stratégie BOZP. Nebezpečenstvo je situácia alebo systémový stav, v ktorom existuje primerane predpovedateľná možnosť neúmyselného poškodenia ľudských alebo materiálnych častí systému. Ohrozenie je špecifický činiteľ, ktorý môže za vymedzených okolností spôsobiť škodu na časti systému alebo celého systému. Každá nebezpečná, resp. neželaná situácia môže byt‘ zdrojom jedného alebo viacerých ohrození. Riziko je pravdepodobnosť, že škoda určitého typu na špecifických častiach systému sa vyskytne v danom systéme v určenom časovom období. Teda akékoľvek číselné vyjadrenie rizika môže byt‘ (explicitne alebo implicitne) vyjadrené v nasledovných jednotkách, napr. počet úmrtí na tisíc obyvateľov za rok alebo počet registrovaných úrazov na tisíc odpracovaných dní, alebo milión odpracovaných hodín a pod.; Poškodenie je taká škoda systému alebo jeho časti, že tento nemôže ďalej plniť svoju funkciu a za účelom obnovy funkcie musí byt‘ opravená, nahradená, liečená alebo rehabilitovaná v určitom časovom období. Pracovný úraz, choroba z povolania a v menšej miere aj preťaženie patria medzi typy „poškodenia“ človeka ako súčasti systému. Škoda, porucha alebo havária ako typy poškodenia materiálnych častí systému, ako aj únava materiálu, strata účinnosti alebo straty vo výrobe nie sú považované za poškodenia. Rovnako sa nepovažuje za poškodenie škoda, ktorá vznikla z jednoznačného úmyslu iných osôb (ako napr. krádež, napadnutie, vandalizmus a pod.); Nehoda je proces výskytu neúmyselného poškodenia pri pôsobení ohrozenia, čo má za následok okamžitý vznik škody; Bezpečnosť môže byť presne definovaná ako opak nebezpečnosti. Vo voľnejšej definícii je bezpečnosť riadený systém, bez procesu poškodzovania, resp. jeho znefunkčňovania.

- 14 -

Prevencia je systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenia postupu pre prípad bezprostredného a vážneho ohrozenia života a zdravia, Neodstrániteľné nebezpečenstvo a neodstrániteľné ohrozenie je také nebezpečenstvo a ohrozenie, ktoré podľa súčasných vedeckých a technických poznatkov nemožno odstrániť, vylúčiť ani obmedziť. [2]

- 15 -

2 ZÁSADY PREVENCIE BOZP, ŠKOLENIA ZAMESTNANCOV, KONTROLA DODRŽIAVANIA BOZP 2.1 Prevencia Poslaním stratégia BOZP je predchádzať nebezpečenstvám, ktoré na pracovisku striehnu na pracovníkov. Preto prevencia je základným cieľom celej stratégie, zabezpečuje, aby nedošlo k odklonu od stanovených strategických cieľov. V širšom chápaní riadenie bezpečnosti práce na úrovni podnikateľského subjektu zahrňuje aj prevenciu pre neželanými udalosťami či dôsledkami, ktoré sa prejavujú ako pracovné úrazy, choroby z povolania či iné poškodenia zdravia prácou. V minulosti spočívalo ťažisko bezpečnosti práce v následnom odstraňovaní zistených nedostatkov a predchádzaniu neželaným udalostiam sa venovala len malá pozornosť. Neskôr sa ukázalo, že je potrebné skúmať nielen udalosti, ktoré skončili úrazom či haváriou, ale aj udalosti, pri ktorých nevzniklo poškodenie zdravia iba zhodou priaznivých okolností. Jedna z definícii prevencie ju charakterizuje ako aplikáciu vedeckých a inžinierskych techník a metód na zníženie pravdepodobnosti vzniku úrazov, chorôb z povolania a škôd na majetku.[2] Zákon definuje prevenciu ako systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenie postupu pre prípad bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia.[7]

Zdrojom rizík je podnikateľský subjekt, a preto na ňom spočíva aj najväčšia zodpovednosť. Podnikateľský subjekt (zamestnávateľ) je preto povinný: a) poskytovať informácie o rizikách - vo vnútri i v okolí objektu

- 16 -

- spojených s používaním jeho výrobkov b) usilovať o zmenšenie rizík c) podieľať sa na odstraňovaní škôd a iných dôsledkov jeho činnosti.[2] Zákon č. 330/1996 Z. z. všeobecné zásady prevencie uvádza v § 8 tieto: - vylučovanie nebezpečenstva a z neho vyplývajúce rizika, - posudzovanie rizika, najmä pri výbere pracovných zariadení, materiálov, látok a pracovných postupov, ako aj počas ich používania, - vykonávanie opatrení na odstránenie alebo obmedzenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku, - uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami, - nahrádzanie prác, pri ktorých exituje riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, - prispôsobovanie práce zamestnancovi a technickému pokroku, - plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných zariadení, technológií, nových metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia, ale aj prostredníctvom sociálnych opatrení, - poskytovanie informácií z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.[7]

2.2 Školenie Za tvorbu stratégie BOZP, za jej realizáciu a naplnenie sú zodpovední vedúci pracovníci. Ale za bezpečnosť práce je zodpovední každý zamestnanec, preto by mal každý ovládať zásady bezpečnosti práce a mal by vedieť ako si ochrániť svoje zdravie. Preto základom trvalej prosperity podniku je vzdelaný, kompetentný a motivovaný

- 17 -

zamestnanec. Zamestnávateľ je povinný školiť zamestnancov o príslušných bezpečnostných predpisoch, o zásadách bezpečného správania, o bezpečných pracovných postupoch, o ohrozeniach a rizikách pri práci a o prevencii proti nim. Musí aj overovať vedomosti zamestnancov. Aj vzdelávanie zamestnancov musí byť v systéme riadenia BOZP systematické. Činnosť bezpečnostného technika je zameraná na - návrh systému školení a overovania získaných vedomostí a zručností, spracovanie koncepcie a metodiky školení a zacvičovaní uvedené činnosti sa vzťahujú na nasledovné druhy školení a to: - vstupné školenia: - novoprijatých zamestnancov, - zamestnancov iných podnikateľských subjektov, - iných osôb (exkurzie, návštevy, dozorné orgány atď.) - opakované školenia: - vedúcich zamestnancov, - odborných pracovníkov BOZP (bezpečnostní technici, revízni technici atď.), - odborných profesií (vodiči (obsluha) dopravných (mobilných) prostriedkov všetkých druhov, viazači bremien, obsluha vyhradených technických zariadení apod.), - ostatných zamestnancov (administratívni, technicko-hospodárski a iní) [2] Z hľadiska štruktúry súboru školených osôb možno školenia orientovať do štyroch základných kategórií: - vedúci zamestnanci, - odborní pracovníci, - špeciálne školenia (profesijní pracovníci),

- 18 -

- ostatní zamestnanci. Školenia vedúcich zamestnancov Vrcholový, stredný a operačný manažment. Školenie je potrebné zamerať na aktuálne otázky bezpečnosti práce týkajúce sa jednotlivých profesií. Vychádzať zo zákonných opatrení i z logického predpokladu, že každý riadiaci pracovník na príslušnom stupni riadenia zodpovedá aj za bezpečnosť práce. Cieľom týchto školení je osvojiť si zo strany vedúcich zamestnancov potrebné informácie súvisiace s bezpečnou prevádzkou riadeného úseku (objektu pracoviska). Štruktúra a miera informácií je závislá od riadeného subjektu a musí byť zodpovedajúca stupňu riadenia. Poskytnuté informácie majú tvoriť východiskovú základňu pre rozhodovaciu, riadiacu a kontrolnú činnosť zo strany riadiacich pracovníkov.

Školenia odborných pracovníkov Sú to napríklad odborní pracovníci bezpečnostno-technickej služby (bezpečnostní technici, odborní pracovníci pre vyhradené technické zariadenia, špecialisti na škodliviny a pod.) Tieto školenia si zamestnávateľské subjekty zabezpečujú prevažne v súčinnosti

so:

- špecializovanými inštitúciami, resp. organizáciami oprávnenými vykonávať výchovu a vzdelávanie na základe certifikátu vydaného NIP, - školami (v súčasnosti sú v SR špecialisti pre bezpečnosť práce pripravovaní aj v školskom systéme).

Špeciálne školenia Vzťahujú sa na rozličné profesie, v ktorých i v oblasti bezpečnosti práce sú kvalifikačné požiadavky stanovené predpismi. Väčšinou ide o zamestnancov

- 19 -

vykonávajúcich odborne náročné práce a obsluhovateľov niektorých technických zariadení. Sú to napr. obsluhovatelia tlakových, zdvíhacích, elektrických, plynových zariadení, obsluhovatelia motorových vozíkov a iné podobné profesie. Bezpečnostnotechnická náročnosť ich práce je obvykle určená rizikovosťou technického zariadenia, a tým možnosťou ohrozenia väčšieho počtu osôb a spôsobenia veľkých hospodárskych škôd.

Školenia ostatných osôb Sú najpočetnejšou a štrukturálne najzložitejšou kategóriou. Ide o výkonných zamestnancov rozličných profesií (robotníkov, remeselníkov), ktorí sú pri svojej práci v priamej interakcii s pracovnými a výrobnými prostriedkami a sú bezprostredne vystavení pôsobeniu škodlivých faktorov pracovného procesu. Pre dosiahnutie požadovaného efektu je potrebné teoretické vzdelávanie týchto zamestnancov obmedziť len na nevyhnutný rozsah a väčšiu časť vzdelávania sústrediť na praktickú stránku výkonu činnosti, podľa možnosti na pracovnom mieste. [5]

Obsahom vzdelávania má byť okrem sprostredkovania informácií a inštrukcií aj pestovanie zručností, návykov a postojov, nevyhnutných na bezpečný výkon práce a bezpečné správanie sa, ako aj budovanie povedomia. Do osnov je potrebné zahrnúť aj problematiku stresov, pracovnej záťaže, psychológie práce, sociálnych vzťahov a pod. Je dobré investovať do kvalitných školiteľov, ktorí dokážu účastníkov motivovať. Moderné formy vzdelávania využívajú interaktívny prístup, riešenie prípadových štúdií, modelových situácií, zážitkové učenie a pod. [6]

2.2.1 Vstupné vzdelávanie BOZP Predstavuje preukázateľné a zrozumiteľné oboznámenie s podmienkami a požiadavkami BOZP v prvý deň nástupu nového zamestnanca do organizácie, pred

- 20 -

poverením pracovnými úlohami, zohľadňujúce vykonávanú prácu, podmienky na pracovisku a oné okolnosti. Obsahovo (vo veľkých a niektorých stredných organizáciách aj formálne) možno vstupné vzdelávanie rozdeliť na: - vstupnú inštruktáž, - inštruktáž na pracovnom mieste, - zácvik (zaradený na základe charakteru vykonávanej činnosti). Vstupná inštruktáž je zameraná na oboznámenie zamestnanca systémom riadenia BOZP v organizácii, s príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku, zásadami bezpečných pracovných postupov. Inštruktáž na pracovnom mieste poskytuje novým zamestnancom konkrétne informácie a usmernenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na ich pracovných miestach.

Zácvik v rámci vstupného vzdelávania BOZP má umožniť novému zamestnancovi nadobudnutie žiaducich pracovných návykov a pracovných postupov pod dohľadom tzv. patróna, ktorým je zvyčajne skúsený zamestnanec. Za nácvik sa pritom chápe didaktický postup pre riadené vykonávanie nejakej činnosti učiacim sa subjektom s cieľom nadobudnúť alebo upevniť poznatok, vedomosť, zručnosť, návyk. Súčasťou nácviku

je

inštrukcia

objasňujúca

spôsob

vykonávania

určitej

činnosti.

2.2.2 Zaškolenie V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je nácvik okrem obsahu zácviku v štruktúre vstupného vzdelávania zamestnancov aj obsahom školení pri zmene pracovných postupov s cieľom nadobudnúť a upevniť vedomosť o bezpečných pracovných postupoch. V tejto oblasti sa zvykne používať i pojem zaškoľovanie, tj. - 21 -

proces prípravy jednotlivca na výkon určitých jednoduchých pracovných činností, umožňujúci mu výkon povolania, pre ktoré nemá kvalifikáciu, ale tiež príprava zamestnanca pri preradení na inú prácu alebo pracovisko, príp. pri zmene pracovných postupov súvisiacich so zmenou zariadenia. Zaškoľovanie zaisťuje zvyčajne zamestnávateľská organizácia, obsah z oblasti zaistenia BOZP zodpovedá vstupnej inštruktáži na pracovnom mieste a vstupnému zácviku. Ak sa spomína výcvik na nadobudnutie určitej zručnosti, v zmysle správneho pracovného návyku je nevyhnutné nezabudnúť na existenciu dvoch javov: transferu a interferencie. Kým transfer predstavuje prenos žiaducich návykov, poznatkov, pracovných stereotypov získaných pri zácviku na modelových zariadeniach do praxe, jeho opakom je interferencia, tj. záporný vplyv jedného návyku, poznatku alebo zručnosti získanej skôr na druhý návyk, poznatok alebo zručnosť získanú neskôr. Je to z hľadiska BOZP dôležitý aspekt pri nadobúdaní nových pracovných stereotypov, učení sa novým pracovným postupom napr. v zácviku pri preradení na iné pracovisko, inú prácu, pri zmene technológie alebo výrobného zariadenia. Zručnosť je však len jedným druhom pracovných návykov. Medzi správne pracovné návyky patria základné požiadavky pracovnej disciplíny, dodržiavanie pracovnej doby, príchod na pracovisko oddýchnutý (čo sa niekedy porušuje hlavne pri viaczmenných prevádzkach), vyhýbanie sa nemiestnemu žartovaniu, dodržiavanie zákazu prichádzať na pracovisko pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok a požívať ich na pracovisku. Patrí sem tiež dodržiavanie poriadku na pracovisku, používanie pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov a starostlivosť o ne, používaniu správneho odevu a obuvi, kontrola pracovného náradia pred začiatkom práce a používanie len bezchybných nástrojov a náradia, zabezpečenie zariadenia proti samospusteniu, resp. proti jeho neoprávnenému použitiu inou osobou, nepoužívanie a neobsluhovanie zariadení bez oprávnenia, správna manipulácia s elektrickým náradím, správna manipulácia a skladovanie chemických látok (podľa návodu), rešpektovanie zákazu odstraňovať bezpečnostné zariadenia apod. Pestovanie správnych pracovných návykov znamená teda permanentnú kultiváciu jednotlivca v rámci celoživotného vzdelávania, pričom v jednotlivých jeho stupňoch sú ciele a prostriedky odlišné, ale v konečnom dôsledku tvoria vzájomne prepojený systém. - 22 -

2.2.3 Opakované vzdelávanie zamestnancov v oblasti BOZP

Opakované (niekedy nazývané permanentné alebo periodické) vzdelávanie je oboznamovanie zamestnancov zamerané na nové alebo zmenené nebezpečenstvá alebo ohrozenia. V zmysle platnej legislatívy je vykonávané najmenej 1 -krát za dva roky, ak osobitný predpis nestanovuje inú lehotu, pričom zamestnávateľ pravidelnosť oboznamovania upraví vo vnútornom predpise a o vykonanom vzdelávaní vyhotoví písomný záznam. Najčastejšou chybou, ktorá spôsobuje formálnosť opakovaného vzdelávania, je kopírovanie obsahu vstupného vzdelávania. Odporúčanými témami opakovaného

vzdelávania

BOZP

vo

všeobecnosti

sú:

- informácia o stave bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v organizácii a na pracovisku, - usmernenie na odstránenie pretrvávajúcich nedostatkov, - cieľavedomé dopĺňanie vedomostí, nových poznatkov, - oboznamovanie s novými právnymi predpismi BOZP.[6]

2.3 Kontrola stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Súčasťou každej stratégie je kontrola plnenia stanovených cieľov. Kontrolou stavu BOZP v podniku zisťuje zamestnávateľ ako sa dodržiavajú zásady BOZP a či opatrenia stanovené stratégiou BOZP sú splnené, taktiež či ich zavedenie priniesli očakávané pozitíva. Kontrola BOZP nie je len zákonnom stanovená povinnosť zamestnávateľa, ale predstavuje pre neho a pre stratégiu BOZP aj určitú spätnú väzbu. Zamestnávateľ je povinný kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie správnych predpisov na zaistenie BOZP. Kontrolná činnosť musí byť: systematická, plánovaná a dokumentovaná. [3] Cieľom systému kontroly stavu BOZP je zabezpečiť aj dôsledné vykonávanie predpísaných prehliadok, skúšok, revízií a meraní, aby bola sústavne zabezpečovaná a overovaná spôsobilosť strojov, zariadení, technológie a bezpečnosť pracovných činností. Súčasťou kontrolného systému je režim odstránenia nedostatkov. Vykonávanie

- 23 -

kontrolnej činnosti je v prvom rade zodpovednosťou vedúcich pracovníkov na všetkých úsekoch riadenia. Na kontrolnej činnosti sa podieľajú všetci zamestnanci. Komplexné previerky sa majú v zmysle zákona vykonať najmenej raz za rok.[4] Kontrolou sa preveruje fungovanie a výkonnosť systému riadenia a jeho jednotlivých prvkov. Kontrolou sa zisťuje tiež aktuálny stav a celková úroveň BOZP v organizácii. Zákon č. 330/1996 Z. z. stanovuje vykonávať kontrolnú činnosť v organizácii takto: a) sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie príslušných právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 6d) zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, b) kontrolovať 1. stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, zabezpečovať v intervaloch určených osobitnými predpismi alebo orgánmi dozoru meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, odborné prehliadky a odborné skúšky zariadení, 2. či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, 3. činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám, c) kontrolovať a vyžadovať používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení, d) vykonať najmenej raz za rok pravidelnú previerku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovného prostredia na všetkých pracoviskách a zariadeniach zamestnávateľa, u ktorého je ustanovený zástupca zamestnancov; previerku pripravovať a vykonávať v spolupráci s príslušným odborovým orgánom, so zástupcom zamestnancov a za jeho účasti, e) odstraňovať nedostatky zistené pri kontrolnej činnosti. [7] - 24 -

3

POVINNOSTI

ZAMESTNÁVATEĽA,

PRÁVA

A POVINNOSTI

ZAMESTNANCA Ako vyplýva z legislatívy povinnosť plniť úlohy na úseku BOZP sa vzťahuje rovnako na právnické osoby aj na fyzické osoby. Pri tvorbe stratégie BOZP je nutné definovať pojem zamestnávateľ a zamestnanec. Zamestnanec – fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu, Zamestnávateľ

–

zamestnáva

fyzickú

osobu

v pracovnoprávnom

vzťahu

alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

3.1 Všeobecné povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a v záujme dodržania stanovenej stratégie BOZP podniku povinný: − zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom, − zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, − zabezpečovať, aby pracoviská, stroje a zariadenia, neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, − zabezpečovať, aby chemické, fyzikálne a biologické činitele a činitele ovplyvňujúce psychické zaťaženie neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, − odstraňovať nebezpečenstvá a ohrozenia, − nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce vhodnými zariadeniami, − tam, kde sa používajú nebezpečné látky, prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len osobám, ktoré boli riadne vyškolené a vybavené príslušnými OOPP, − určovať bezpečné pracovné postupy,

- 25 -

− zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať a ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať, − vydávať pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, − zaraďovať zamestnancov na práce so zreteľom na ich zdravotný stav a schopnosti, − zabezpečiť pravidelné lekárske preventívne prehliadky a to v pravidelných intervaloch − venovať zvýšenú pozornosť zamestnancom na odlúčených pracoviskách a tým ktorí pracujú na pracovisku sami, − poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti, − oznamovať príslušným orgánom vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce, − písomne vypracovať politiku bezpečnosti a ochrany zdravia, − nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu, taký spôsob odmeňovania, ktorý by mal za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov, − nenariaďovať prácu nadčas pri prácach v zdraviu škodlivom prostredí. Súčasťou stratégie BOZP je zabezpečenie ochrany zdravia pri práci, hodnotenie nebezpečenstiev pri pracovnom procese a

zoznam poskytovaných OOPP.

Zamestnávateľ bezplatne poskytuje zamestnancom pracovný odev a obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu, umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky a aj ochranné nápoje podľa vnútorného predpisu. Zamestnávateľ musí vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu. Plnenie úloh, ktoré vyplývajú zo stratégie BOZP zabezpečujú vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia. Náklady s nimi spojené znáša zamestnávateľ a tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca. Oboznamovanie a informovanie zamestnancov sa musí uskutočňovať pravidelne a zrozumiteľne. Vykonáva sa pri prijatí zamestnanca do zamestnania, pri preložení na iné pracovisko, pri prevedení na inú prácu alebo pri zavedení novej technológie. K oboznamovaniu musí dochádzať najmenej raz za dva roky, ak osobitný predpis

- 26 -

podniku neustanovuje inak. Je nutné označovať zreteľne pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytuje informácie o nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci môžu vyskytnúť, o preventívnych a ochranných opatreniach, ktoré vykonal, o opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia. Patria sem aj informácie o poskytovaní prvej pomoci a evakuácii, pracovných úrazoch, chorobách z povolania a ostatných poškodeniach zdravia z práce. Oboznamovanie, školenie a výcvik zamestnancov sa musia uskutočňovať v pracovnom čase. Vsúlade so stratégiou BOZP podniku je zamestnávateľ povinný: − vopred vykonať opatrenia a zabezpečiť prostriedky v prípade mimoriadnych situácií, − včas informovať o ohrození všetkých zamestnancov, ktorí môžu byť vystavení tomuto ohrozeniu, − vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie a bezpečnosť, − vydať pokyny a zabezpečiť, aby zamestnanci mohli zastaviť svoju prácu, okamžite opustiť pracovisko a odísť do bezpečia, − nepožadovať od zamestnancov aby pracovali na pracovisku, na ktorom existuje takéto ohrozenie, − určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci. Zamestnávateľ kontroluje dodržiavanie príslušných právnych predpisov. Zamestnávateľ musí kontrolovať: − stav bezpečnosti vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, − či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok − činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku, − používanie OOPP, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení,

- 27 -

− vykonať najmenej raz za rok pravidelnú previerku BOZP na všetkých pracoviskách a zariadeniach, − odstraňovať nedostatky zistené pri kontrolnej činnosti. V organizácii, ktorá sa zodpovedne stavia k problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zamestnanci nielen zúčastňujú na riešení tejto problematiky ale aj vopred prerokúvajú otázky týkajúce tejto problematiky a hľadajú primerané riešenia, čím sa nepriamo zúčastňujú na tvorbe podnikovej stratégie BOZP. V záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom rekondičné pobyty, pričom náklady na pobyty uhrádza sám. Na rekondičnom pobyte sa zúčastňuje zamestnanec, ktorý vykonáva vybrané povolania alebo ak tieto povolania vykonáva za mimoriadne sťažených pracovných podmienok. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej dva týždne a spravidla má nadväzovať na čerpanie dovolenky. Bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Deň nástupu a miesto rekondičného pobytu určuje zamestnávateľ. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 10 zamestnancov, vymenúva jedného zamestnanca za zástupu zamestnancov a to len s jeho súhlasom. Jeden zástupca nemá zastupovať viac ako 20 zamestnancov a je oprávnený vykonávať kontroly na pracoviskách. Zástupca nesmie byť za plnenie úloh znevýhodňovaný ani inak postihovaný. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, zriaďuje ako svoj poradný orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia

zamestnancov

a

zástupcovia

zamestnávateľa.

Zamestnávateľ

zamestnávajúci menej ako 100 zamestnancov si určí spôsob zabezpečovania úloh sám. Tieto úlohy môže zabezpečovať aj dodávateľským spôsobom. Zamestnávateľ na svoje náklady zabezpečuje závodnú zdravotnú službu, ktorá hodnotí zdravotné riziká a zdravie zamestnancov pri práci, vypracúva program ochrany a podpory zdravia zamestnancov, zlepšenia pracovných podmienok a opatrenia pracovnej rehabilitácie. Spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a

ergonómie a

organizuje prvú pomoc v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov.

- 28 -

3.2 Povinnosti a práva zamestnancov Zamestnanec je pri práci povinný: − dodržiavať právne predpisy, zásady bezpečnej práce, bezpečného správania na pracovisku a pracovné postupy, s ktorými bol oboznámený, − vykonávať práce a obsluhovať stroje a zariadenia v súlade s návodom na obsluhu a jeho poznatkami a zručností, − obsluhovať vybrané stroje a zariadenia a vykonávať vybrané činnosti, len ak má požadované oprávnenie, − používať bezpečnostné a ochranné zariadenia, − používať pridelené OOPP a starať sa o ne, − zúčastňovať sa na školení a výcviku zabezpečovanom zamestnávateľom a podrobiť sa skúškam a lekárskym prehliadkam, − oznamovať nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, − podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, − nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v pracovnom čase, nenastupovať pod ich vplyvom do práce a dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách, − zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch. Zamestnanec má právo prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou. Môže odmietnuť vykonať prácu a odobrať sa do bezpečia, ak sa domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený život alebo zdravie jeho alebo iných osôb. Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a metódy prevencie rizík sú aj predmetom výučby na školách. Súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých zamestnancov musí byť aj bezpečnosť a zdravie pri práci a prevencia rizík. Právnické osoby a fyzické osoby môžu vykonávať poradenstvo, výchovu a

- 29 -

vzdelávanie v oblasti ochrany práce ako podnikateľskú činnosť, len na základe oprávnenia vydaného orgánom inšpekcie práce a príslušným orgánom dozoru. [13]

- 30 -

4 KATEGÓRIE PRACOVNEJ ČINNOSTI 4.1 Zatrieďovanie zamestnaní podľa klasifikácie Pri zatrieďovaní zamestnaní podľa klasifikácie sa používajú dve úrovne: –

stupeň vzdelania,

–

špecializácia vzdelania,

Klasifikácia má desať hlavných tried: a.) do hlavnej triedy 1 sa zatrieďujú zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci. b.) do hlavnej triedy 2 sa zatrieďujú zamestnania vyžadujúce vedomosti a schopnosti zodpovedajúce vysokoškolskému vzdelaniu, bakalárskemu vzdelaniu alebo vedeckej kvalifikácii, c.) do hlavnej triedy 3 sa zatrieďujú zamestnania vyžadujúce vedomosti a schopnosti zodpovedajúce úplnému strednému, prípadne bakalárskemu vzdelaniu, d.) do hlavnej triedy 4, 5, 6, 7 a 8 sa zatrieďujú zamestnania vyžadujúce rovnaký stupeň vzdelania (úplné stredné vzdelanie), e.) do hlavnej triedy 9 sa zatrieďujú zamestnania vyžadujúce vedomosti na úrovni základného vzdelania, f.) do hlavnej triedy 0 sa zatrieďujú príslušníci armády (profesionálni vojaci). Všetky zamestnania, kde zamestnanci plnia legislatívne úlohy alebo riadiace úlohy sa klasifikujú a zatrieďujú do hlavnej triedy 1. Pre zamestnania s rovnakými kvalifikačnými požiadavkami sa na úrovni hlavnej triedy rozlišuje medzi zamestnaniami, ktoré sa orientujú na remeselnú činnosť (hlavná trieda 6 a 7), a zamestnaniami, ktoré sa orientujú na obsluhu strojov, zariadení a montážne práce (hlavná trieda 8).

- 31 -

Pracujúci „vlastníci“ sa klasifikujú podľa toho, či sa ich povinnosti podobajú povinnostiam riadiacich zamestnancov a vedúcich alebo iných zamestnancov v rovnakej oblasti práce. [9] 4.2 Systém kódovania klasifikácie Klasifikácia má päť úrovní. Číselný kód je 6 - miestny a je konštruovaný takto: 1.

2.

3.

4.

5.-6.

miesto kódu hlavná trieda zamestnania trieda zamestnania skupina zamestnania podskupina zamestnania jednotka zamestnania

Jednotka zamestnania je dvojmiestny číselný kód z intervalu 01 až 99, ktorý podrobnejšie člení zamestnanie v rámci príslušnej podskupiny zamestnania. Päť úrovní zoskupení klasifikácie je tvorených: 10

hlavnými triedami,

28

triedami,

120

skupinami,

504

podskupinami,

3674

jednotkami.

- 32 -

4.3 Hlavné triedy klasifikácie a ich charakteristika Hlavné triedy klasifikácie: Hlavná trieda 1

Zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci

Hlavná trieda 2

Vedeckí a odborní duševní zamestnanci

Hlavná trieda 3

Technickí, zdravotnícki, pedagogickí zamestnanci a zamestnanci v príbuzných odboroch

Hlavná trieda 4

Administratívni zamestnanci (úradníci)

Hlavná trieda 5

Prevádzkoví zamestnanci v službách a obchode

Hlavná trieda 6

Kvalifikovaní

robotníci

v poľnohospodárstve,

lesníctve

v príbuzných odboroch (okrem obsluhy strojov a zariadení) Hlavná trieda 7

Remeselníci a kvalifikovaní výrobcovia, spracovatelia, opravári (okrem obsluhy strojov a zariadení)

Hlavná trieda 8

Obsluha strojov a zariadení

Hlavná trieda 9

Pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci

Hlavná trieda 0

Príslušníci armády (profesionálni vojaci) [12]

- 33 -

a

5 OSOBNÉ OCHRANNÉ PRACOVNÉ PROSTRIEDKY V záujme dodržania stanovenej stratégie BOZP sa zamestávateľ stará o poskytovanie a kontrolu používania OOPP. Osobný ochranný pracovný prostriedok je každý prostriedok nosený, držaný alebo inak používaný pri práci zamestnancom, ktorý je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca pred nebezpečenstvom. Osobným ochranným pracovným prostriedkom nie je: − bežný pracovný odev, uniforma a obuv (služobná uniforma, lekárske oblečenie), − prostriedok, ktorým záchranné zložky poskytujú pomoc (záchranné koleso), − prostriedok používaný pri cestnej doprave (motoristická prilba), − športový výstroj (chrániče kolien a lakťov), − prostriedok na sebaobranu a na odstrašovanie (aerosólový rozprašovač, obušok). 5.1 Hodnotenie nebezpečenstiev Aby bola dodržaná stanovená stratégia je nutné dodržať tieto kroky: Prvý krok: Zamestnávateľ zabezpečí analýzu nebezpečenstiev, ktoré sa vyskytujú pri práci a určí tie, ktoré nemožno vylúčiť alebo obmedziť iným spôsobom a ktoré môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Nebezpečenstvá, ktoré môžu poškodiť zdravie alebo obťažovať pri práci a možno sa pred nimi chrániť OOPP, sú najmä fyzikálne, chemické, biologické a iné. Zamestnávateľ posúdi aj nebezpečenstvá, ktoré používanie OOPP môže vytvárať. Používanie OOPP môže spôsobiť napríklad obmedzenie slobody pohybu, alebo zvýšenie tepelnej záťaže. Druhý krok: Zamestnávateľ charakterizuje vlastnosti, ktoré musí mať OOPP, aby bol účinný pred vyskytujúcimi sa nebezpečenstvami a nebezpečenstvami, ktoré OOPP môže vytvárať.

- 34 -

Údaje a kritériá hodnotenia a výberu OOPP: 1. ochranná prilba, 2. ochranné okuliare a štíty na ochranu tváre, 3. prostriedok na ochranu sluchu, 4. prostriedok na ochranu dýchacích orgánov, 5. ochranné rukavice, 6. ochranná obuv, 7. ochranný odev, 8. záchranná plávacia vesta, 9. osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu. Pri výbere OOPP je možné uvedené kritériá doplniť aj inými, potrebnými na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tretí krok: Na základe závažnosti práce a pracoviska, zamestnávateľ určí konkrétne typy OOPP, ktoré poskytne pri jednotlivých prácach, vypracuje podmienky používania, a to najmä dobu používania OOPP. 5.2 Zoznam poskytovaných OOPP Zamestnávateľ poskytuje OOPP podľa svojho zoznamu poskytovaných OOPP. Tento vypracuje na základe hodnotenia nebezpečenstiev. Musí prihliadať aj na vlastnosti OOPP a špecifikovať tie typy OOPP, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach. Následne stanovuje spôsob, podmienky a dobu používania OOPP a režim zaobchádzania s OOPP. Zásady poskytovania OOPP: 1) Vykonať analýzu nebezpečenstiev vyskytujúcich sa pri práci každého zamestnanca, 2) Vykonať ďalšiu analýzu nebezpečenstiev vždy, keď nastane zmena pracovných podmienok. 3) Na základe zistených nebezpečenstiev charakterizovať potrebné ochranné vlastnosti a ďalšie kritériá na výber OOPP. - 35 -

4) Výberové konanie a nákup vhodných OOPP. 5) Doplniť zoznam pridelených OOPP. 6) Prideliť príslušný typ OOPP zamestnancovi, preukázateľne ho informovať používaní, čistení a údržbe. 7) OOPP poskytnúť, ak to vyplýva z analýzy nebezpečenstiev, aj iným osobám, ako zamestnancom, ktoré sú v objekte s vedomím zodpovedných zamestnancov. 8) Zabezpečiť poskytovanie pracovného odevu a obuvi vo vybraných profesiách podľa tohto zoznamu. 9) Čistenie pracovných odevov zabezpečiť prostredníctvom externej práčovne a preto zamestnancom prideliť primeraný počet kusov a výmenu odevov vykonať raz za 2 týždne. 10) Zamestnanec zodpovedá za riadne používanie a čistenie jemu prideleného OOPP, ďalej je povinný používať OOPP len pri činnostiach, na ktoré mu boli pridelené. Zamestnanec je povinný ohlásiť akúkoľvek nežiaducu udalosť, ktorá by mohla ohroziť jeho zdravie alebo zdravie iných osôb na pracovisku, stratu funkčných vlastností prideleného OOPP, ako aj informovať zamestnávateľa o nedostatkoch súvisiacich s používaním OOPP. 11) Ak zanikli podmienky, pre ktoré boli pridelené OOPP, je zamestnanec povinný OOPP vrátiť v primeranom stave. 12) Zamestnávateľ je povinný vymeniť poškodený OOPP, ktorý stratil požadované ochranné vlastnosti za nový a to na základe požiadavky zamestnanca, alebo po dobe použiteľnosti. Ak zamestnanec OOPP úmyselne poškodil, je povinný nahradiť škodu. 13) zamestnávateľ musí zabezpečiť sústavnú kontrolu riadneho používania OOPP.

5.3 Informovanie zamestnancov Informácie majú byť pravidelne - aspoň raz za dva roky - opakované. Informácie majú zamestnancov motivovať k používaniu a vhodnému zaobchádzaniu s OOPP. Pri školení je dobré používať názornú ukážku prispôsobenia OOPP zamestnancovi, upozorniť na situácie pri práci, kedy je potrebné použitie OOPP, praktický nácvik nasadenia OOPP a vysvetlenie následkov a sankcií pri nedodržiavaní zásad používania OOPP. Neinformovaný zamestnanec nepoužitím - 36 -

OOPP si môže spôsobiť úraz. Zamestnanec má byť vhodne informovaný, aby bral vážne aj prvé príznaky preťaženia, aby neignoroval príznaky bolesti. Ak sa únava a bolesť pravidelne opakujú alebo zintenzívňujú, môže dochádzať k trvalému poškodeniu. Zamestnávateľ nesmie pripustiť nepoužívanie pridelených OOPP.

5.4 Zásady prideľovania a používania OOPP –

v priestoroch so zvýšeným ohrozením je potrebné zabezpečiť používanie OOPP zamestnancami a zabrániť cudzím osobám vstup do týchto priestorov,

–

výber OOPP závisí od závažnosti nebezpečenstva. Pracovisko musí byť vybavené dostatočným množstvom asanačných prostriedkov, prostriedkov prvej pomoci a OOPP aj pre prípadný vznik havárie. Dôležité je potrebné dodržiavanie príslušných bezpečnostných predpisov a pokynov, zásad osobnej hygieny a používania OOPP,

–

ak nebezpečenstvá vyžadujú, aby zamestnanec používal súčasne viac OOPP, musí mu zamestnávateľ poskytnúť také OOPP, ktoré sa dajú navzájom skombinovať a zabezpečujú účinnú ochranu pred týmito nebezpečenstvami,

–

OOPP je v zásade určený na používanie jedným zamestnancom. Ak okolnosti vyžadujú, aby ten istý OOPP používalo viac zamestnancov, zamestnávateľ musí vykonať príslušné opatrenia, aby nevznikli žiadne hygienické problémy a zdravotné následky,

–

zamestnanec musí používať OOPP určeným spôsobom, na určené účely, po celý čas trvania nebezpečenstva a v súlade s pokynmi na používanie, ktoré mu zamestnávateľ poskytol zrozumiteľným spôsobom.

5.5 Zoznam OOPP Ochrana hlavy K najčastejšie používaným prostriedkom na ochranu hlavy patria ochranné prilby. Jej funkcia spočíva v tlmení nárazu a obmedzení prenosu kinetickej energie nárazu na užívateľa. Ochranná prilba musí byť vyradená z prevádzky v prípade, že vystavená nárazu alebo úderu o energii rovnakej alebo väčšej ako je predpísané, alebo že sú zjavne poškodené funkčné časti. - 37 -

Ochrana sluchu Pri výbere je potrebné zvážiť požiadavky na útlm hluku, komfort užívateľa, spôsob nasadenia a prijateľnosť minimálneho účinku, pracovné prostredie, zdravotné problémy, kompatibilitu s inými OOPP na ochranu hlavy. Ochrana zraku a tváre Na ochranu očí sú určené ochranné okuliare. Pri použití ochranných štítov alebo kukiel, sú najviac chránené aj ostatné časti tváre. Na ochranu pred teplom musia byť zhotovené z materiálu, ktorý nie je horľavý a je odolný voči zvýšenej teplote a chemickému

nebezpečenstvu.

Ďalej

môžu

chrániť

pred

mechanickým

nebezpečenstvom, ako prach, ale aj veľké časti pohybujúce sa veľkou rýchlosťou. Podľa nebezpečenstva volíme ochranné okuliare bez bočných krytov, s bočnými krytmi, okuliare uzatvorené s priamou ventiláciou, bez priamej ventilácie, okuliare so sklopným rámom zornej časti. Výber ochranného tvárového štítu závisí od konštrukčného prevedenia. Ochranné štíty sú vhodné pre súčasné použitie s dioptrickými okuliarmi. Kukly a masky môžu byť držané rukami alebo uchytené na hlave alebo na prilbe. Ochrana dýchacích orgánov Je zameraná na ochranu osôb pri ohrození zdravia spôsobeným nedostatkom kyslíku alebo škodlivými látkami prítomnými v okolitom ovzduší. Pri voľbe ochrany dýchacích orgánov je potrebné: –

previesť technické opatrenia, ktoré znížia pôsobenie rizík. Pokiaľ tieto opatrenia nie je možné realizovať, je potrebné použiť OOPP,

–

k použitiu OOPP dýchacích orgánov je možné pristúpiť až po presnej analýze, ktorá zahŕňa všetky nepriaznivé okolnosti, ktoré ohrozujú zdravie. Pri konečnom rozhodovaní o výbere dýchacieho prístroja má byť zohľadnená kapacita, netesnosť lícnicovej časti, najvyššia prípustná hodnota vystavenia škodlivín pre pracovné prostredie a ich koncentrácia na pracovnom mieste a doba pobytu v znečistenom prostredí. Filtračné dýchacie prístroje zbavujú vzduch škodlivín pomocou filtra pred

vstupom do pľúc.

- 38 -

Zostavujú sa z lícnicovej časti (maska, pol maska, štvrť maska alebo náustok) a k nej pripojenej filtračnej časti. (filtre proti časticiam alebo proti plynom, alebo oboje). Kukly a prilby s prívodom vzduchu je možné používať iba pri prístrojoch s núteným prívodom vzduchu. Konštrukcia kukiel a prilieb poskytuje komfort pri používaní. Ochrana horných končatín Ochrana rúk je zabezpečovaná predovšetkým ochrannými rukavicami a masťami. Okrem rukavíc sa používajú nátepníky, ochranné rukávy či ochranné prsty. Ochranné vlastnosti sú určované predovšetkým materiálom, z ktorého sú vyrobené. Ruky ohrozujú nebezpečenstvá mechanické, chemické, mikrobiologické, teplo, oheň, ionizujúce žiarenie, elektrina, statická elektrina. Pri voľbe OOPP je potrebné zohľadniť veľkosť ruky. Ochrana dolných končatín Najčastejšou ochranou je obuv, napr. bezpečnostná, ochranná a pracovná. Obuv na profesionálne použitie je vyrábaná v rôznom prevedení tak, aby spĺňala okrem ochranných aj ergonomické, zdravotné a estetické funkcie. Nohy ohrozujú nebezpečenstvá mechanické, chemické, teplo, oheň, chlad, elektrina, statická elektrina. Ochrana trupu a brucha Proti obzvlášť nebezpečným činnostiam sú určené odevy. Odevy sú doplnené rukavicami a obuvou. Ochrana tela - ochranné odevy K ochrane tela slúžia ochranné pracovné odevy, ktoré prekrývajú alebo nahrádzajú osobný odev. Sú navrhnuté tak, aby poskytovali ochranu proti jednému či viacerým nebezpečenstvám. Podľa chránenej časti tela sa rozdeľujú na: blúzy, nohavice, kombinézy, obleky, plášte, vesty a zástery. Proti mechanickým rizikám musia byť konštruované tak, aby nebolo možné zachytiť časti odevu otáčajúcimi sa časťami strojov. Ochranné odevy proti teplu a ohňu musia mať odolnosť proti prenosu tepla, roztavenému kovu, obmedzovať šírenie plameňa, sálavé teplo a prestup tepla. Ochranné odevy proti kvapalným a plynným chemikáliám sú určené proti špecifickému pôsobeniu - 39 -

látok. Protichemické odevy sú dvojakého typu: z textilného materiálu (môže dochádzať k prenikaniu chemikálií) a z vrstvených textílií alebo z plastu (sú určené na najvyššiu ochranu tela). Špeciálnu ochranu zabezpečujú tzv. plnotesné protichemické ochranné odevy. Protichemické odevy sú aj mechanicky odolné. Výstražné odevy s vysokou viditeľnosťou sú určené pre osoby, ktoré sa pohybujú a vykonávajú činnosť v cestnej doprave, na železnici a pod. Použité textilné materiály musia mať presne definované optické vlastnosti, aby mohli plniť svoju ochrannú funkciu. Ochranné odevy s antistatickými

vlastnosťami

sa

používajú

tam,

kde

môže

pôsobiť

riziko

elektrostatických výbojov spôsobené elektrizovateľným materiálom. Na ochranu kože slúžia ochranné pasty, masti, oleje proti vode, organickým rozpúšťadlám, hmyzu, opaľovacie krémy a pod.. Iné sú záchranné plávacie vesty, doplnky (spodná bielizeň, ponožky), gumový koberec. [11]

- 40 -

6 BEZPEČNOSTNÉ A ZDRAVOTNÉ OZNAČENIE Bezpečnostné a zdravotné označenie je zaistené Nariadením vlády 387/2006 Z.z. O požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci a samozrejme tvorí neoddeliteľnú súčasť stratégie BOZP podniku. Je to označenie, ktoré sa vzťahuje na predmet alebo činnosť a poskytuje informácie potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom značky, farby, svetelného označenia alebo akustického signálu, slovnej komunikácie alebo ručných signálov. Toto označenie sa nevzťahuje na označenie nebezpečných látok a prípravkov a označenie používané na riadenie cestnej premávky, vnútrozemskej plavby, námornej plavby a leteckej dopravy. Organizácia pre zníženie rizika vzniku úrazu alebo škody zaistí bezpečnostné a zdravotné označenie na pracovisku a v jeho priestoroch a vydá pokyny, ktoré vysvetľujú význam bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci na pracovisku.

6.1 Požiadavky na bezpečnostné a zdravotné označenie pri prác Bezpečnostné a zdravotné označenia pri práci sa vyberajú, kombinujú a vzájomne zamieňajú podľa potreby. Typy označenia: –

trvalé označenie (označenie zákazu, výstrahy, príkazu, na označenie núdzových východov, označenie nádob a potrubí, miesto, na ktorom je nebezpečenstvo zrážky s prekážkou alebo nebezpečenstvo pádu, komunikácie),

–

dočasné označenie (svetelné označenie, akustické signály alebo slovná komunikácia ak treba signalizovať nebezpečenstvo. Pri dodržaní rovnakej účinnosti označení možno použiť ktorúkoľvek z týchto

kombinácií: –

bezpečnostnú farbu alebo značku na označenie miesta, na ktorom je prekážka alebo nebezpečenstvo pádu,

–

svetelné označenie, akustické signály alebo slovnú komunikáciu, - 41 -

–

ručné signály alebo slovnú komunikáciu,

–

svetelné označenie a akustické signály,

–

svetelné označenie a slovnú komunikáciu,

–

ručné signály a slovnú komunikáciu. Vnímanie označenia nesmie byť nepriaznivo ovplyvnené prítomnosťou ďalšej

značky alebo zdroja signálu rovnakého typu, ktorý nepriaznivo vplýva na viditeľnosť alebo zrozumiteľnosť a nevhodným návrhom, nedostatočným počtom, nesprávnym umiestnením, zlým stavom alebo nesprávnou funkciou označenia alebo signalizačného zariadenia.

6.1.1 Všeobecné požiadavky na značky Značka je označenie, ktoré poskytuje konkrétnu informáciu kombináciou geometrického tvaru, farby a symbolu alebo piktogramu a ktoré je viditeľné pri dostatočnej intenzite osvetlenia. Doplnková značka je označenie, ktoré poskytuje doplňujúcu informáciu a používa sa spolu s inou značkou. Symbol alebo piktogram je zobrazenie, ktoré sa používa na značke a ktoré znázorňuje situáciu alebo prikazuje osobitné správanie. Piktogramy musia byť jednoduché a musia obsahovať iba nevyhnutné podrobnosti. Značky sa vyrábajú z materiálu, ktorý je odolný proti nárazu a poveternostným vplyvom a je vhodný do prostredia, v ktorom sa používa. Rozmery, značiek zaručujú ich dobrú viditeľnosť a zrozumiteľnosť. Značky sa umiestňujú v primeranej výške a v polohe vhodnej z hľadiska zorného uhla a na dobre osvetlenom, ľahko prístupnom a viditeľnom mieste. Značka sa musí odstrániť, ak zanikne dôvod na jej používanie.

- 42 -

Používané značky: –

Zákazové značky (zakazujú správanie, ktoré by mohlo viesť k ohrozeniu alebo spôsobiť ohrozenie). Hlavnými znakmi sú kruhový tvar a čierny piktogram na bielom pozadí, červený okraj a červený šikmý pruh,

–

Výstražné

značky

(upozorňujú

na

nebezpečenstvo

alebo

ohrozenie).

Hlavné znaky sú trojuholníkový tvar a čierny piktogram na žltom pozadí s čiernym okrajom. –

Príkazové

značky

(prikazujú

osobitné

správanie).

Hlavné

znaky

sú kruhový tvar a biely piktogram na modrom pozadí. –

Značky pre núdzový východ, únikové cesty a prvú pomoc (označenie, ktoré informuje o núdzovom východe, únikovej ceste, mieste prvej pomoci alebo záchrannom vybavení). Hlavné znaky sú obdĺžnikový alebo štvorcový tvar a biely piktogram na zelenom pozadí.

–

Značky na ochranu pred požiarmi (informujú o umiestnení zariadenia na ochranu pred požiarmi). Hlavné znaky sú obdĺžnikový alebo štvorcový tvar a biely piktogram na červenom pozadí.

6.1.2 Požiadavky na označenie nádob a potrubí Nádoby, ktoré obsahujú a skladujú nebezpečné látky a prípravky a potrubné rozvody a vedenia, ktoré dopravujú nebezpečné látky a prípravky, sa označujú piktogramom alebo symbolom na farebnom pozadí v súlade s osobitnými predpismi. Táto požiadavka sa nevzťahuje na nádoby používané krátkodobo a na nádoby, ktorých obsah sa často mení. Označenie musí byť upevnené, nalepené alebo namaľované na viditeľnom mieste. Označenie, ktoré sa používa na potrubí, sa viditeľne umiestňuje v blízkosti najnebezpečnejších miest. Plochy, miestnosti alebo uzavreté priestory používané na skladovanie nebezpečných látok alebo prípravkov sa označujú vhodnou výstražnou značkou, piktogramom, alebo symbolom na farebnom pozadí. Sklady nebezpečných látok alebo prípravkov môžu byť označené výstražnou značkou pre iné nebezpečenstvo. Toto označenie musí byť umiestnené v blízkosti skladovacej plochy alebo pri vstupe do skladovacích priestorov.

- 43 -

6.1.3 Požiadavky na označenie a umiestnenie zariadenia používaného na ochranu pred požiarmi Zariadenie na ochranu pred požiarmi sa označuje červenou farbou a príslušnou značkou. Značkou sa vyznačuje aj miesto, na ktorom sa toto zariadenie nachádza, a prístup k nemu.

6.1.4 Označenie prekážok a nebezpečných miest Miesta na ktorých je nebezpečenstvo zrážky s prekážkou, nebezpečenstvo pádu alebo padajúcich predmetov sa označuje žltými a čiernymi pásmi, alebo červenými a bielymi pásmi. Rozmery označenia musia byť primerané veľkosti prekážky, alebo nebezpečného miesta. Žlté a čierne, alebo červené a biele pásy musia mať sklon približne 45 stupňov a musia byť približne rovnakej šírky. 6.1.5 Označenie komunikácií Ak si to vybavenie priestorov vyžaduje komunikácie pre vozidlá sa vyznačujú neprerušovanými pásmi výraznej farby, prednostne bielej alebo žltej a to so zreteľom na farbu podkladu. Pásy musia byť umiestnené tak, aby určovali potrebnú bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlom a ďalším predmetom, ktorý môže byť v jeho blízkosti, ako aj medzi vozidlom a chodcom.

6.1.6 Požiadavky na svetelné označenie Svetelné označenie musí byť osvetlené zvnútra, zozadu, alebo tak, že vytvára dojem svietiaceho povrchu. Vyžarované svetlo musí byť dostatočne kontrastné so zreteľom na okolité prostredie aby nevznikal odlesk z dôvodu nadmerného množstva svetla alebo nedostatku svetla. Svetelná plocha môže byť jednofarebná alebo môže obsahovať piktogram na určenom pozadí. Ak má zariadenie schopnosť vysielať prerušovaný a neprerušovaný signál, prerušovaný sa použije na označenie vyššej miery

- 44 -

nebezpečenstva. Trvanie a frekvencia prerušovaného signálu musia byť také, aby zabezpečili správne pochopenie významu signálu. 6.1.7 Požiadavky na akustické signál Akustický signál je predpísaný zvukový signál vysielaný a prenášaný zariadením navrhnutým na tento účel, bez použitia ľudského alebo syntetického hlasu. Akustické signály musia mať hladinu zvuku, ktorá je podstatne vyššia ako hladina hluku okolitého prostredia a musia byť ľahko rozpoznateľné, najmä z hľadiska dĺžky a intervalu impulzu. Ak zariadenie môže vysielať akustické signály s premenlivou alebo konštantnou frekvenciou, premenlivá frekvencia sa použije na označenie vyššej miery nebezpečenstva. Signál na evakuáciu musí byť neprerušovaný.

6.1.8 Požiadavky na slovnú komunikáciu Slovná komunikácia je hovorená správa oznámená ľudským alebo syntetickým hlasom obsahujúca vopred určené slová. Uskutočňuje sa formou krátkych textov, viet, alebo jednotlivých slov. Hovorené správy majú byť krátke, jednoduché a zrozumiteľné. Vyjadrovacia schopnosť hovorcu a sluchová schopnosť poslucháča zabezpečujú spoľahlivú slovnú komunikáciu. Slovná komunikácia je priama (prostredníctvom ľudského hlasu) a nepriama (prostredníctvom ľudského alebo syntetického hlasu, ktorý je vysielaný vhodnými prostriedkami). Ak sa slovná komunikácia použije namiesto ručných signálov alebo spolu s ručnými signálmi, použijú sa tieto určené slová: –

štart, naznačiť začiatok príkazu,

–

stop, prerušiť alebo ukončiť pohyb,

–

koniec, zastaviť činnosť,

–

zdvihni, zdvihnúť bremeno vyššie,

–

spusti, spustiť bremeno nižšie,

–

vpred, na koordináciu so zodpovedajúcimi ručnými signálmi,

–

vzad,

–

vpravo,

–

vľavo, - 45 -

–

pozor na núdzové zastavenie,

–

rýchlo, zrýchliť pohyb z dôvodu bezpečnosti.

6.1.9 Požiadavky na ručné signály Ručný signál je predpísaný pohyb alebo poloha ramien alebo rúk na usmernenie zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť, ktorá môže ohroziť bezpečnosť alebo zdravie. Ručný signál musí byť presný, jednoduchý, ľahko vykonateľný, zrozumiteľný a zreteľne odlíšený od ostatných signálov. Ak sa používajú súčasne obidve ramená alebo ruky, musia sa pohybovať symetricky a ukazovať iba jeden signál. Osoba, ktorá dáva signály (signalista), používa pokyny určujúce činnosť osoby, ktorá prijíma tieto signály (obsluha). Signalista nesmie vykonávať iné činnosti a musí byť schopný sledovať všetky činnosti tak, aby nebola ohrozená jeho bezpečnosť a zdravie. Signalista musí mať na sebe charakteristický prvok napríklad plášť, vestu, prilbu, rukávniky, pásku na rukáve alebo signalizačné terče. Charakteristické prvky musia mať výraznú farbu a môže ich používať len signalista. Ak nie je obsluha schopná bezpečne vykonať príkazy, ktoré prijala, musí prerušiť prebiehajúcu činnosť, aby si vyžiadala nové pokyny. [10]

- 46 -

7

STRATÉGIA

BOZP

AKO

NÁSTROJ

NA

ODSTRÁNENIE

PRACOVNÝCH ÚRAZOV Pracovné

úrazy

sú

často

dôsledkom

nevhodných

pracovných

podmienok

a pracovného prostredia a vznikajú ako následok nedostačujúceho vytvárania predpokladov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Úspešné preventívne pôsobenie proti pracovnými úrazom si vyžaduje poznať všetky aktuálne súvislosti, ktoré podmieňujú vznik týchto udalostí. Preto je nevyhnutné vytvoriť takú stratégiu, ktorá bude zameraná na zisťovanie najmä príčin vzniku úrazových dejov a zdrojov úrazových iniciácií. Na základe takto získaných informácií je možné úrazy analyzovať, následne prijímať cielené strategické opatrenia na odstránenie príčin ich vzniku a v konečnom dôsledku zostaviť účinnú stratégiu. Sú to opatrenia ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a ich cieľom je najmä vykonať určené ohlasovacie a ďalšie administratívne úkony vo vzťahu k príslušným orgánom, dôkladne vyšetriť príčiny úrazu, prijať a uskutočniť príslušné preventívne opatrenia.

7.1 Pracovný úraz Za pracovný úraz sa pokladá akékoľvek poškodenie zdravia alebo smrť, spôsobená zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za pracovný úraz sa pre účely evidencie a registrácie pokladá aj úraz, ktorý utrpel zamestnanec na pracovisku alebo v priestoroch organizácie pri činnosti, ktorá nesúvisela s plnením pracovných úloh alebo iná osoba, ktorá sa s vedomím organizácie zdržiavala na jej pracoviskách alebo v priestoroch, ktoré inak nie sú verejne prístupné. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa zamestnancovi prihodil na ceste do zamestnania a späť. Plnením pracovných úloh sa rozumie najmä – výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, – iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa,

- 47 -

– činnosť vykonávaná pre zamestnávateľa na podnet odborového orgánu a inej organizácie zastupujúcej zamestnancov , – činnosť vykonávaná v rámci funkcie zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a člena komisie pre BOZP , – činnosť vykonávaná pre zamestnávateľa z vlastnej iniciatívy, pokiaľ na ňu zamestnanec nepotrebuje osobitné oprávnenie, je vykonávaná s vedomím zamestnávateľa a nie proti jeho výslovnému zákazu. Druhy pracovných úrazov a) smrteľné – úraz, ktorý spôsobil smrť ihneď alebo kedykoľvek neskôr, ak nastala smrť podľa lekárskeho posudku následkom tohto PÚ, b) ťažké – úraz, ktorý mal za následok stratu orgánu (anatomickú alebo funkčnú) alebo jeho podstatnej časti alebo také poškodenie zdravia, ktoré lekár označil za ťažké, napr. strata oka, sluchu, komplikovaná zlomenina, vyvolanie potratu, roztrhnutie pľúc, poranenie srdca, otras mozgu spojený s bezvedomím, roztrhnutie alebo rozmliaždené obličky, roztrhnutie pečenie, sleziny, popáleniny II a III stupňa väčšieho rozsahu, c) hromadné – úraz, pri ktorom boli zranené najmenej tri osoby, z ktorých aspoň jedna ťažko alebo smrteľne, alebo keď bolo zranených viac ako desať osôb, d) ostatné – úraz, ktorý nie je uvedený pod písm. a) až c). [8]

7.2 Registrácia a evidencia pracovných úrazov Registrácii podliehajú PÚ, ktorými bola spôsobená smrť alebo pracovná neschopnosť trvajúca najmenej jeden deň okrem dňa, keď došlo k úrazu. Registráciou PÚ sa rozumejú nasledovné úkony: – zodpovedné a spoľahlivé zistenie príčin a súvisiacich okolností vzniku úrazu, – spísanie záznamu o PÚ podľa výsledkov zistenia príčin, – vykonanie potrebných opatrení proti opakovaniu podobných úrazov. O PÚ, ktoré nepodliehajú registrácii je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu v knihe - 48 -

úrazov. 7.3 Hlásenie pracovných úrazov Postihnutý, ak je toho schopný, alebo iný zamestnanec, ktorý je svedkom PÚ alebo sa o ňom dozvie, je povinný o tom ihneď upovedomiť zamestnanca, ktorý je najbližším nadriadeným postihnutého. Nadriadený postihnutého ihneď po prijatí informácie o PÚ je povinný úraz ohlásiť a) zamestnávateľovi (vedeniu organizácie), b) príslušnému odborovému orgánu (reprezentatívnej organizácii). Zamestnávateľ ihneď po prijatí správy o PÚ je povinný úraz ohlásiť (telefonicky, telegraficky, telefaxom alebo iným vhodným spôsobom) príslušnému okresnému riaditeľstvu Policajného zboru SR, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s PÚ mohol byť spáchaný trestný čin. Po prijatí správy o smrteľnom, ťažkom alebo hromadnom PÚ je zamestnávateľ povinný úraz ihneď ohlásiť: a) príslušnému inšpektorátu práce, b) príslušnému odborovému zväzu, hromadný PÚ aj Konfederácii odborových zväzov SR, c) príslušnému okresnému riaditeľstvu Policajného zboru SR, ak nebol úraz hlásený podľa predchádzajúceho odseku. Ak postihnutý kedykoľvek neskôr na následky PÚ zomrie je zamestnávateľ povinný túto skutočnosť ihneď ohlásiť príslušnému inšpektorátu práce, príslušnému odborovému zväzu a príslušnému okresnému riaditeľstvu Policajného zboru SR. Platí to tiež v prípade, keď sa dodatočne zistí, že ide o ťažký alebo hromadný PÚ.

- 49 -

7.4 Zisťovanie a vyšetrovanie príčin pracovných úrazov Ihneď po prijatí hlásenia o PÚ, na ktorý sa vzťahuje registračná povinnosť zamestnávateľ musí úraz zodpovedne vyšetriť, to znamená, zistiť jeho príčinu a všetky súvislosti jeho vzniku. Vyšetrovanie vykonávajú vo vzájomnej súčinnosti priamy nadriadený postihnutého a bezpečnostný technik. Na vyšetrovaní sa môže zúčastniť aj zástupca zamestnancov pre BOZP. Postihnutý, ak je toho schopný i ostatní zamestnanci, ktorí boli svedkami úrazu sú povinní účinne spolupracovať. Vyšetrovania závažných udalostí (najmä smrteľných a hromadných PÚ) by sa mali zúčastniť i členovia podnikového manažmentu. Ich účasť by mala byť predmetom systému vnútropodnikových pravidiel. K vyšetrovaniu je možné prizvať ďalších vybraných pracovníkov bezpečnostno-technickej služby (odborní pracovníci vyhradených technických zariadení, špecialisti pre chemické látky, pracovné prostredie a pod.), prípadne ďalších odborníkov podľa aktuálnych potrieb vyšetrovania. O výskyte PÚ je zamestnávateľ povinný informovať (okrem odborového orgánu) zástupcov zamestnancov pre BOZP, oboznámiť ich s výsledkami zisťovania, umožniť im vyjadriť sa ku vzniku úrazu a k výsledkom vyšetrovania. Pri zisťovaní príčin vzniku PÚ je nevyhnutné vykonať obhliadku miesta, to zn. objasnenie skutočností dôležitých pre objektivizáciu udalosti priamym pozorovaním na mieste, ktoré je významné z hľadiska vzniku úrazu. Obhliadka patrí k nenahraditeľným úkonom keďže bezprostredné vnímanie situácie na mieste nie je možné nahradiť iným spôsobom. Pri obhliadke sa väčšinou vykonáva obhliadka vecí (predmety, listiny) a stôp (materiálové zmeny). Obhliadka sa musí vykonať neodkladne (situácia na mieste podlieha zmenám). Vykonanie obhliadky musí byť systematické a riadené jednou osobou. Významným výstupom obhliadky je dokumentácia (protokol o obhliadke, náčrtok, plán, fotodokumentácia, videozáznam a i.). Pre zistenie príčin úrazového deja je nevyhnutné identifikovať sprostredkujúce skutočnosti – dôkazy. Ako dôkaz môže byť využité všetko, čo prispeje k objasneniu udalosti, najmä výpovede postihnutého a svedkov, znalecké posudky, predmety, listiny - 50 -

i samotná obhliadka. Uprednostňovať je potrebné najmä dôkazy, ktoré priamo potvrdzujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť (výpoveď svedka, ktorý priamo vnímal úrazový dej). Využiť je možné i dôkazy nepriame, ktoré síce dokazujú inú skutočnosť, ale z ktorej je možné usudzovať, na okolnosti vzniku vyšetrovanej udalosti. Pri tvorení svedeckej výpovedi môže dôjsť k nesprávnostiam a omylom. Preto pri vypočúvaní svedka je potrebné postupovať tak, aby boli v čo najväčšej miere vylúčené nežiaduce vplyvy s cieľom, aby vybavovanie v pamäti určitých skutočností a ich reprodukcia boli čo najvierohodnejšie. [8] 7.5 Spísanie a predkladanie záznamu o pracovnom úraze Zamestnávateľ je povinný najneskôr do dvoch dní po prijatí hlásenia o PÚ spísať záznam. Záznam spisujú zamestnanci vykonávajúci vyšetrovanie udalosti. Štruktúra obsahu záznamu je v prílohe č. 1. Záznam o úraze je zamestnávateľ povinný poslať zdravotnej poisťovni, v ktorej je postihnutý poistený. Zamestnávateľ je ďalej povinný hromadne zasielať odpisy záznamov o úrazoch za uplynulý kalendárny mesiac do piateho nasledujúceho mesiaca: a) príslušnému inšpektorátu práce, b) príslušnej okresnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak ide o smrteľný, ťažký alebo hromadný PÚ, je zamestnávateľ povinný zaslať odpis záznamu o úraze najneskôr do dvoch dní od jeho ohlásenia a) príslušnému inšpektorátu práce, b) príslušnému odborovému zväzu, ak ide o hromadný PÚ aj Konfederácii odborových zväzov, c) príslušnej krajskej správe Štatistického úradu SR, d) príslušnému okresnému prokurátorovi. V prípade, že do dvoch dní od ohlásenia smrteľného, ťažkého alebo hromadného PÚ nie je možné vyšetrovanie zodpovedne ukončiť (napr. z dôvodu sťaženej komunikácie s postihnutým, vypracúvania znaleckého posudku a pod.) je potrebné zápis o výsledkoch zistenia príčin úrazu zaslať na orgány uvedené v predchádzajúcom odseku do 30 dní od

- 51 -

jeho vzniku. Jedno vyhotovenie záznamu o úraze je zamestnávateľ povinný odovzdať postihnutému, a ak ide o smrteľný PÚ, pozostalým. [8] 7.6 Prijatie a vykonanie opatrení Zamestnávateľ je povinný prijať a vykonať potrebné opatrenia s cieľom preventívne pôsobiť proti vzniku udalosti z podobných príčin, ustanoviť termíny na ich splnenie a určiť zodpovedné osoby. Pri príprave týchto opatrení musí zamestnávateľ umožniť príslušnému odborovému orgánu, zástupcom zamestnancov pre BOZP a dotknutým zamestnancom vyjadriť sa k obsahu a štruktúre opatrení a následne ich o prijatých opatreniach informovať. Tiež je povinný ich informovať o plnení týchto opatrení. V prípade smrteľných, ťažkých a hromadných PÚ je o plnení opatrení zamestnávateľ povinný informovať aj územne príslušný inšpektorát práce. Aktuálne sú najmä nasledovné opatrenia: a)

materiálno-technické,

technologické

(rekonštrukcie

zariadení,

úprava

technologického postupu, pravidelná technická diagnostika, nahrádzanie fyzicky namáhaných

prác

technickými

prostriedkami,

nahrádzanie

škodlivých

látok

neškodnými, zvýšenie kvality prostriedkov osobnej ochrany atď.), b) organizačné (vykonanie analýzy rizík, resp. prehodnotenie existujúceho systému riadenia rizík, skvalitnenie preventívnej kontroly a údržby zariadení a objektov, uplatňovanie kvalifikačných požiadaviek, zvýšenie počtu pracovníkov v sledovanej činnosti, úprava režimu práce, zavedenie bezpečnostných prestávok, úprava materiálových tokov a premiestňovacích procesov, prehĺbenie kontroly dodržiavania bezpečnostných požiadaviek, kontrola konzumácie alkoholu atď.), c) výchovno-vzdelávacie, informačné (vstupné a opakované školenia, inštruktáž na pracovnom mieste, nácvik modelových situácií, preverovanie vedomostí, informácie o pracovných rizikách a ochrane pred nimi, zamestnanecké konzultácie atď.),

- 52 -

d) predpisové (pravidlá o BOZP a pokyny, smernice pre poskytovanie a používanie prostriedkov osobnej ochrany, vnútropodnikový dopravno-prevádzkový poriadok, prevádzkový poriadok kotolne atď.), e) zdravotno-hygienické (preverovanie psychofyzickej a zdravotnej spôsobilosti na prácu, preventívne a pravidelné lekárske prehliadky, meranie škodlivín, poskytovanie ochranných nápojov, zlepšenie ukazovateľov pracovného prostredia – osvetlenie, prúdenie vzduchu, teplota), f) ekonomické (využitie podnikových ekonomických nástrojov pôsobiacich v prospech zvýšenia úrovne BOZP: negatívnych – finančné postihy zamestnancov za nedodržanie požiadaviek; pozitívnych – prémie, odmeny atď.), g) sociálne (vytváranie podmienok pre sociálnu pohodu, skvalitňovanie sociálnych vzťahov, odstraňovanie stresu, mobbingu atď.). 7.7 Orgány vyšetrujúce pracovné úrazy Príčiny smrteľných, ťažkých a hromadných PÚ vyšetrujú inšpektori územne príslušného inšpektorátu práce, prípadne sa na vyšetrovaní týchto úrazov zúčastňujú ak ich vyšetrujú orgány Policajného zboru SR. Na vyšetrovaní sa tiež zúčastňujú aj inšpektori vyšších odborových orgánov. Inšpektoráty práce vedú evidenciu týchto prípadov. Zamestnávateľ je v prípade výskytu týchto PÚ povinný: a) vykonať opatrenia, ktorými by sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu osôb, b) zabezpečiť miesto úrazu tak, aby zostalo zachované v pôvodnom stave až do príchodu vyšetrujúcich orgánov. Zmeny pôvodného stavu sú prípustné do príchodu vyšetrujúcich orgánov, len ak ide o záchranu postihnutých osôb, prípadne o ďalšie záchranné práce alebo ak to vyžaduje bezpečnosť prevádzky. V týchto prípadoch sa vyhotoví náčrtok s vyznačením pôvodnej - 53 -

situácie a vykonaných zmien, alebo sa pôvodná situácia odfotografuje, prípadne sa vyhotoví videozáznam. Inšpektor práce je oprávnený riadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zdokumentovania stavu pracoviska alebo jeho časti. Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancom vyšetrujúcich orgánov plnenie ich úloh a poskytnúť im pritom všestrannú pomoc. [7] 7.8 Postup pri vzniku pracovného úrazu zamestnanca inej organizácie Ak utrpí PÚ podliehajúci registrácii zamestnanec v inej organizácii než v ktorej je v pracovnom (alebo obdobnom) pomere, úraz ohlási, zistí jeho príčinu a spíše o ňom záznam organizácia, v ktorej k PÚ došlo a zašle ho do dvoch dní organizácii, v ktorej je zamestnanec v pracovnom pomere. V prípade, že organizácia, kde k úrazu došlo aj sama úraz spôsobila je táto povinná určiť a vykonať potrebné opatrenia proti opakovaniu podobných úrazov, určiť lehoty na splnenie týchto opatrení a spôsob ich kontroly. Ďalšie nadväzujúce opatrenia vykoná organizácia, v ktorej je postihnutý v pracovnom pomere. Ak utrpí PÚ podliehajúci registrácii pracovník vyslanej skupiny, ktorá má určeného vedúceho, ohlási PÚ, zisti jeho príčiny a spíše o ňom záznam tento vedúci v spolupráci s organizáciou, v ktorej sa úraz stal. Rovnako sa postupuje aj pri PÚ ostatných osôb, ktoré sa s vedomím organizácie zdržiavajú na jej pracoviskách. Pri výskyte smrteľného, ťažkého alebo hromadného PÚ si ohlasovaciu povinnosť plní organizácia, kde k úrazu došlo. O týchto úrazoch ihneď upovedomí aj zamestnávateľa postihnutého. 7.9 Uschovávanie dokladov z vyšetrovania pracovných úrazov Záznamy o PÚ i ostatné súvisiace doklady (prijaté opatrenia, doklady o kontrolách plnenia prijatých opatrení a i.) sú organizácie povinné uschovávať päť rokov nasledujúcich po roku kedy došlo k PÚ.

- 54 -

Účinný systém prevencie bezpečnosti práce si vyžaduje okrem následných opatrení po vzniku PÚ sledovať tiež udalosti, ktoré potenciálne mohli spôsobiť ohrozenie alebo poškodenie zdravia. Sledované by mali byť tzv. rizikové situácie, kedy pri práci vznikne nebezpečný faktor alebo nebezpečné konanie človeka. Následkom môže byť nežiaduca – nebezpečná udalosť, pri ktorej v prípade, že dôjde k nežiaducemu kontaktu nebezpečného faktora s človekom obvykle vzniká PÚ. Nežiaducich udalostí, ktoré potenciálne mohli spôsobiť úraz je niekoľkonásobne väčší počet ako vyskytujúcich sa PÚ. Preto ich sledovanie je v procese úrazovej prevencie významné. [8]

- 55 -

8

ERGONÓMIA AKO SÚČASŤ STRATÉGIE BOZP

Stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v hospodárskych subjektoch odzrkadľuje okrem ekonomickej situácie aj postoj zamestnávateľov a zamestnancov k otázkam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej BOZP). Pre súčasnú dobu je charakteristická nedostatočná úroveň starostlivosti o BOZP, ktorá je dokumentovaná nedostatkami zistenými orgánmi inšpekcie práce a spoločenskej kontroly najmä v malých a stredných podnikoch. Transformácia ekonomickej sféry a liberalizácia hospodárskych procesov neposkytuje dostatok podnetov pre zvyšovanie úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa doterajších poznatkov z praxe zamestnávatelia uprednostňujú komerčné ciele a BOZP sa dostáva na okraj ich podnikateľského záujmu. Zamestnanci sú vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce ochotní tolerovať riziko ohrozenia zdravia, pracovať v nevyhovujúcich pracovných podmienkach a riskovať stratu práceschopnosti, aby si zachovali základné existenčné životné podmienky. Takáto situácia poukazuje na to, že v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov je potrebné cielene ovplyvňovať správanie a konanie zamestnancov a zamestnávateľov vo vzťahu k bezpečnosti práce. Postoje vedenia podniku a ostatných zamestnancov k vytváraniu podmienok pre BOZP sú činiteľom, ktorý predurčuje, či bude v pracovnom procese dostatočne zohľadňovaný aj aspekt bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Poznatky o právnom vedomí zamestnancov a zamestnávateľov, hodnotovej orientácii, motivácii, potrebách a očakávaniach v oblasti BOZP sú základom, z ktorého možno vychádzať pri usmernení aktivít zameraných na formovanie vzťahu zamestnaneckých štruktúr k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a aj stratégie BOZP. Je dôležité aby stratégia pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zahŕňala aj otázku ergonómie. Ergonómia sa zaoberá nielen pracovnou činnosťou človeka, ale systémovým riešením celého komplexu problémov človeka pri práci. Ergonómia sa zaoberá tiež pracovnou činnosťou človeka komplexne v systéme človek- stroj- pracovné prostredie. Prostredníctvom metód vedných odborov, ktoré ju tvoria, študuje a skúma funkčné možnosti a požiadavky človeka v pracovnom procese a má za cieľ vytvorenie podmienok a metód práce a organizácie, ktoré robia ľudskú prácu produktívnejšiu, efektívnejšiu a bezpečnejšiu. Stratégia BOZP musí teda jednoznačne zahŕňať aj ergonómiu a v rámci nej zisťovať pôsobenie rôznych faktorov, ktoré pôsobia na človeka pri práci. Je dôležité, aby každá stratégia BOZP v podniku

- 56 -

obsahovala analýzu rizikových faktorov v pracovnom procese a tiež prostriedky na ich odstraňovanie.

8. 1 Rizikové faktory v pracovnom procese Pri práci pôsobí na zamestnancov celý rad faktorov pracovného prostredia i samotnej pracovnej činnosti, z ktorých mnohé vstupujú do vzájomných interakcií. Hovorí sa o ich kombinovaných účinkoch. Pri nich sa môže vplyv jednotlivých faktorov na človeka pri práci navzájom znásobovať, sčítavať resp. eliminovať. Vo všeobecnosti ide o fyzikálne, chemické, biologické, psychologické a sociálnoekonomické faktory. V oblasti stratégie BOZP sa v podnikoch venuje najväčšia pozornosť faktorom, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie a život pracovníkov. Nedocenenie významu niektorej zo zložiek pracovného prostredia má za následok zhoršenie pracovných podmienok a zníženiu bezpečnosti práce. Poškodzuje sa zdravie pracovníkov, zvyšuje sa nebezpečenstvo vzniku úrazov a prejavujú sa nepriaznivé účinky na psychike pracovníkov, čo sa v konečnom dôsledku prejaví znížením produktivity a kvality práce. Zlé osvetlenie, spôsobuje rôzne očné ťažkosti prejavujúce sa prekrvením očných spojiviek, zapálením a slzením očí, svrbením a bolesťami očí, pocitom únavy a zníženým pracovným výkonom. Nadmerný hluk má vplyv predovšetkým na sluchové orgány, ale spôsobuje poruchy v celom ľudskom organizme. Sú to poruchy sluchu dočasného charakteru až po nahluchlosť z povolania a úplnú stratu sluchu. Z mimosluchových účinkov hluku je to hlavne vplyv na centrálny nervový systém ( strata rovnováhy, pocit úzkosti, celková depresia) Pôsobenie jednotlivých hladín intenzity hluku na človeka : Intenzita hluku

Účinky na človeka

do 65 dB

oblasť zvukovej pohody,

65-70

ojedinelé subjektívne pocity nepohody,

70-80

čiastočné nervové podráždenie,

- 57 -

90-110

škodlivý vplyv na zvukový orgán,

110-130

poškodenie zvukového orgánu a bolesť,

nad 150

ťažké poruchy zdravia,

nad 160 dB

oh1uchnutie a možnosť úmrtia

Vibrácie môžu spôsobovať podľa druhu prenosu a času expozície: -

Pri vyšších frekvenciách vznik vazoneurózy prejavujúcej sa záchvatovým zbelením koncov prstov,

-

Pri nízkych frekvenciách degeneratívne zmeny v kostiach a kĺboch,

-

Pri frekvenciách 40 – 100 Hz je vplyv vibrácii na organizmus človeka najnebezpečnejší.

Nedostatok klimatizácie pracovných priestorov sa môžu prejavovať: -

nepohodou pracovného prostredia ( nadmerné teplo, chlad, zlé ovzdušie, atď.)

-

poruchy činnosti niektorých orgánov ľudského organizmu ( poruchy zažívania, poruchy nervového systému, krvného obehu a pod.)

-

poškodzovanie zdravia pracujúcich ( nadmerné množstvo škodlivých výparov, prašnosť prostredia, extrémna teplota a pod.) [14]

8.2 Rizikové faktory z ergonomického hľadiska Z hľadiska ergonómie pôsobia v pracovnom procese najmä nasledovné rizikové faktory: Extrémne alebo neprirodzené polohy kĺbov Pri práci je odporučené udržiavať pohyby blízko stredu rozpätia pohybu kĺbov a minimalizovať tak neprirodzené polohy ako je vytáčanie dlaní do strán alebo extrémna flexia a extenzia. Sila uchopenia špičkami prstov a dlaňou klesá keď je dlaň v zápästí vytočená do niektorej strany. Sila Riziko spojené s vynakladaním sily závisí od typu pohybu, ktorá časť tela vynakladá silu a ktoré ďalšie faktory sú do toho zapojené. Chytenie alebo držanie prstami drobných predmetov „ pinzetovým držaním “ si vyžaduje 4x väčšie úsilie ako silové držanie.

- 58 -

Frekvencia alebo monotónnosť práce Táto sa vzťahuje k časom trvania pracovných cyklov ( taktov). Vo všeobecnosti sa práca považuje za opakovanú (jednotvárnu), keď je pracovný cyklus menší ako 30 sekúnd, alebo ak viac ako 50% tohto pracovného cyklu sa strávi vykonávaním tých istých základných pohybov. Nízke riziko jednotvárnosti predstavujú úlohy, ktorých pracovný takt je väčší ako 30 sekúnd alebo menej ako 50 % času pracovného taktu sa vykonávajú tie isté základné pracovné pohyby. Nebezpečie vyplývajúce z jednotvárnosti práce závisí aj od prítomnosti iných rizikových faktorov a tiež sa spája s kontinuálnym vynakladaním určitého rovnakého svalového zaťaženia. Čas na zotavenie Aby sa predišlo vzniku poškodení z jednostranného, nadmerného a dlhodobého zaťaženia treba zabezpečiť, aby po každom zaťažení nasledoval primeraný odpočinok. Režim práce a odpočinku možno stanoviť detailne na základe energetického výdaja. Adekvátny čas na zotavenie sa vzťahuje aj k počtu cyklov za deň a za týždeň. Pre operátorov pracujúcich posediačky sa považuje za prospešné zaraďovať krátku prestávku vždy raz za hodinu. Pri práci postojačky sa odporúča zaraďovať krátke prestávky (do 10 min) po každej pol hodine práce. Uvádza sa, že poškodenia z jednostranného, nadmerného, dlhodobého zaťaženia sa vyskytujú častejšie u prác s taktom 30 sec. A ak sa viac ako 50% pracovného cyklu vykonávajú tie isté pracovné pohyby. Individuálne faktory Už existujúce podmienky individuálnej variability u pracovníkov môžu v kombinácii

s faktormi

pracovisku

zvyšovať

úroveň

ergonomického

rizika.

U niektorých osôb artritída, endokrinoligické ochorenia, deficiencia vitamínu B6, diabetes, tehotenstvo, orálne užívanie kontraceptív chirurgických operáciách môžu byť

a stavy po gynekologických

predispozíciou k poškodeniam súvisiacim

s jednosmerným nadmerným a dlhodobým zaťažením. Statické zaťaženie Pri tomto type svalového zaťaženia, nie je viditeľná žiadna použiteľná práca (pohyb). Krvné zásobenie je tu však obmedzené, nakoľko cievy prechádzajúce svalom - 59 -

sú stlačené, krv tam neprúdi dostatočne. Na rozdiel od dynamického zaťaženia, kde kontrakcie a relaxácie svalov sa zabezpečujú prostredníctvom prívodu čerstvej krvi, kontinuálne zásobenie kyslíkom a živinami a ja odstraňovanie vyprodukovaných odpadových látok, ťažká statická práca si vyžaduje od svalu aby použil vlastné zásobovanie kyslíkom a živinami a odpadné produkty pri tom nie sú eliminované. Lokálna hypoxia a hromadenie kyseliny mliečnej takto v svale spôsobuje bolesť a únavu v zaťažených svaloch. Príkladmi statického zaťaženia pri práci sú: udržiavanie zdvihnutých ramien po dlhšiu dobu, držanie predmetov pri zdvihnutých ramenách, tlačenie a ťahanie ťažkých bremien a predmetov, státie na jednom m iste, nakláňanie hlavy dopredu. Predpokladá sa, že statická práca môže byť udržiavaná niekoľko hodín denne bez symptómov únavy ak vynaložená sila nepresiahne 8% maximálnej sily zaťaženého svalu. Lokálne mechanické zaťaženie Tento rizikový faktor sa spája s kontaktom tela s ostrými hranami častí pracoviska a tiež nevhodne tvarovanými rukoväťami nástrojov. Tlak na mäkké tkanivá cez rukoväte alebo náradia spôsobuje, že telo absorbuje pôsobenie a účinky vibrácii. Tlakom predlaktí napr. na hranu stola dochádza k bolestivému lokálnemu otlačeniu periostu. Postihnutý potom pri práci reflexne dvíha ramená pri práci tak, aby sa boľavá časť predlaktia neopierala o hranu stola. Tak dochádza k zvýšenému jednostrannému zaťaženiu ramenného pletenca a súvisiacich štruktúr. Teplota Expozícia chladom vedie k rýchlejšiemu vyčerpaniu pri používaní nástrojov a chladné nástroje môžu viesť k poklesu zručnosti rúk a hmatovej citlivosti. Preťažovanie svalov pri snahe pevne uchopiť nástroj môže zvyšovať ergonomické riziko. Tepelné zaťaženie pri práci v horúcom a vlhkom pracovnom prostredí zvyšuje námahu celého organizmu a vedie k prehriatiu organizmu a kolapsu. V teplom a vlhkom prostredí sa zhoršuje fyzický výkon. Ak pracovník pracuje v teplom a vlhkom prostredí, v jeho tele sa zvyšuje jeho telesná teplota, vzniká pocit nepohody, závrate, únava a bolesti hlavy. Ak pôsobí len teplo, telo si môže pomôcť potením (ochladzovací účinok). Ak sa pridružuje ako faktor aj vlhkosť (niekedy až totálne nasýtenie vodnými parami – rosný bod) ochladzovanie je potom nemožné. Preto teplota tela sa rýchlo zvyšuje. Odpoveď - 60 -

organizmu je také, že námaha nie je rovnaká, ale sa sústavne zvyšuje, až dochádza k spontánnemu prerušeniu práce. Aby pracovník v tomto prostredí podal vysoký výkon, musia sa robiť osobitné modely režimu práce a odpočinku. Východzím bodom pre tvorbu týchto modelov je únosná námaha manifestovaná u človeka 105 impulzmi krvného tepu. Okrem toho povrch stola zariadenia s príliš vysokou alebo príliš nízkou taktilnou teplotou môže vynucovať pracovnú polohu ako je tomu pri mechanickom lokálnom pôsobení hrán na dvíhanie predlaktia pri práci. Vibrácie Používanie motorizovaného a vibračného náradia vedie k expozícii vibráciami, ktoré spôsobujú poškodenie ciev, nervov a kostí ramien a rúk najmä pri súčasnom pôsobení chladu. V ťažobnom priemysle, ako napr. v kameňolomoch alebo v uhoľných baniach, v stavebnom priemysle, v doprave alebo v poľnohospodárstve môžu mechanické vibrácie používaných nástrojov alebo strojov spôsobiť poškodenie kĺbov, neurologické poruchy alebo poranenia chrbtice. Iné rizikové faktory Za rizikový faktor sa považuje aj nedostatok voľnosti pri rozhodovaní v rámci pracovnej činnosti, keď pracovník pri práci je stále riadený niekým iným. Za ďalšie rizikové faktory sa považujú obsah a rozsah práce a pracovného poznávania vtedy, keď pracovník vykonáva iba jednu úlohu a nemá možnosť spoznávať nové zručnosti a úlohy. Dodatočné faktory zahŕňajú sociálne aspekty organizácie, nekontrolovateľné poruchy, úkolovú prácu a vážnosť pracovnej jednotky a práca smeny. Každá pracovná aktivita predstavuje pre pracovníka určité mentálne i fyzické zaťaženie. Ak toto zaťaženie nepresiahne určité limity, pracovný výkon môže byť uspokojivý a človek môže svoju prácu vykonávať pohodlne, bez negatívnych dopadov na jeho zdravotný stav. Ak je toto zaťaženie nadmerné, objavujú sa nežiaduce účinky v podobe dopadov na zdravotný stav, zvýšenom výskyte chýb pracovníkov, pracovných úrazov i napr. nepodarkovosti. [14]

- 61 -

8. 3 Ergonomické riešenie Ako prevencia pracovných úrazov, výskytu chýb pracovníkov a nepodarkovosti je tzv. ergonomické riešenie. Ergonomické riešenie by mala obsahovať a zohľadňovať stratégia BOZP v každom podniku. Tento proces zvyčajne prebieha v 5 etapovom cykle: I. etapa – identifikácia problémov v systéme, ktorý je predmetom riešenia II. etapa – analýza príčin problémov a definovanie zadania ich riešenia III. etapa – samotné riešenie IV. etapa – zavedenie riešenia do praxe V. etapa – vyhodnotenie prínosov riešenia, pokiaľ nesplní očakávania, treba znova začať prvou etapou a pokračovať. [14] Etapa I.- mala by sa začať práve vtedy, keď sa v podniku resp. prevádzke prejavia indikátory ako: zvýšená úrazovosť, absencia a fluktuácia pracovníkov, pokles kvality práce, zvýšenie nepodarkovosti, zvýšenie výskytu symptómov poškodenia a chorôb podpornopohybového systému. V tejto etape možno na získavanie podkladov použiť rôzne typy dotazníkov a tiež rozhovory s pracovníkmi. Dáta získané pomocou dotazníka umožňujú analyzovať: a.)

Charakteristiky sledovaného súboru zamestnancov

b.)

Výskyt, intenzitu a lokalizáciu ťažkostí a poškodení podpornopohybového

systému c.)

Subjektívne hodnotenie faktorov práce a pracovných podmienok zamestnancami

d.)

Znaky a faktory, ktoré môžu ovplyvniť výskyt a intenzitu ťažkostí pracovníkov.

Etapa II. – zameriava sa na analýzu príčin zistených problémov. Na základe výsledkov analýzy dát z dotazníkov sa uskutočňuje obhliadka pracovísk zameraná na overenie rizík vyplávajúcich z výsledkov analýzy dát z dotazníka Podstatné údaje môžu poskytnúť pracovníci prevádzky, ktorí sú v priamom kontakte s rizikovými faktormi a majú možnosť bezprostredne si overovať príčiny svojich problémov. Ak je problém komplikovanejší, možno uskutočniť špeciálne odborné vyšetrenia ( analýza video záznamov, energetický výdaj, atď.) Výsledky analýz umožnia zadefinovať zadanie riešenia a pripraviť podklady pre dokumentáciu podnikového ergonomického tímu.

- 62 -

Etapa III. – riešenie sa môže podľa náročnosti problému realizovať buď samotnými pracovníkmi prevádzky, alebo ak je náročnejší, možno prizvať k jeho riešeniu príslušných odborníkov. Priebeh riešenia kontroluje a vyhodnocuje ergonomický tím. Samotné riešenie sa realizuje v podobe organizačno-administratívnych a technických opatrení. Etapa IV. – implementovanie výsledkov riešenia do praxe v prevádzkach vo forme opatrení primárnej prevencie v oblasti BOZP. Etapa V. – vyhodnotenie prínosu riešenia na zdravotný stav pracovníkov a tiež ekonomický prínos. [15] Ergonomické riešenie je úspešné len vtedy, ak sa docieli pozitívny vplyv v oblasti BOZP, teda pozitívny vplyv na zdravotný stav pracovníkov a zároveň aj ekonomický prínos. Pre

realizáciu efektívneho ergonomického riešenia v podniku je potrebné

zorganizovať a vyškoliť podnikový ergonomický tím a tiež ergonomické pracovné skupiny na pracoviskách, ktoré tvoria základ pre skupinové riešenie problémov. ( tab. č. ) Ergonomický tím sleduje teda ergonomický proces riešenia problémov v podniku, riadi ho a vyhodnocuje a o výsledkoch informuje vrcholový manažment. Koncom každého roka sa spravidla pripravuje výročná správa, kde sa vyhodnocujú prínosy ergonomického programu za celý rok. Na základe tohto materiálu vrcholový manažment rozhoduje o ďalšom postupe. [14] Neuplatňovanie

ergonomických

programov

v podnikoch

vedie

k závažným

celospoločenským dôsledkom. Dochádza k poklesu kvality života pracovníkov, rizika vzniku úrazov a smrti, znižovania kvality práce, poklesu konkurencieschopnosti podnikov a tiež k hradeniu nákladov na invalidné dôchodky a liečenie postihnutých pracovníkov celou spoločnosťou. Nariadenia vlády

- 63 -

Tab. č. 1 : Podnikový ergonomický tím. [15]

- 64 -

9 MANIPULÁCIA S BREMENAMI, PRACOVNÉ POLOHY A PRACOVISKO V STRATÉGII BOZP 9. 1 Manipulácia s bremenami Pri manipulácia s bremenami dochádza často k úrazom, poškodeniam zdravia a to hlavne z dôvodu neinformovanosti pracovníkov, ako správne s bremenami manipulovať, aké je maximálna hmotnosť, ktorú môže pracovník bez cudzej pomoci dvíhať alebo ako dlho môže maximálne manipulovať s bremenom, aby nedošlo k poškodeniu zdravia. Preto je dôležité, aby všetky tieto informácie o manipulácii s bremenami boli tiež súčasťou stratégie BOZP. Informovanosť zamestnancov by mali v podniku zabezpečovať riadiaci pracovníci, resp. dielenskí majstri, pod ktorých jednotliví pracovníci patria. Charakteristika bremena Za "ručnú manipuláciu s bremenami" sa považuje každá preprava alebo podopieranie bremena jedným alebo viacerými pracovníkmi, vrátane zdvíhania, ukladania, posúvania, ťahania, nosenia alebo pohybovania bremena, ktoré z dôvodu svojej charakteristiky alebo nepriaznivých ergonomických podmienok predstavuje riziko najmä poškodenia chrbta pracovníkov. Ručná manipulácia s bremenom môže predstavovať riziko, najmä poškodenia chrbta, ak je bremeno: - príliš ťažké alebo príliš veľké, - ťažko manipulovateľné alebo ťažko uchopiteľné, - nestabilné alebo jeho obsah sa môže ľahko presúvať, - umiestnené v takej polohe, že je ho potrebné držať alebo s ním manipulovať v určitej vzdialenosti od trupu, alebo je potrebné pri manipulácii s ním sa nakláňať či vytáčať trup, - vzhľadom na svoje tvary a/alebo konzistenciu môže spôsobiť poranenie pracovníkov, najmä v prípade kolízie. [17] Požadovaná fyzická námaha Fyzická námaha môže predstavovať riziko, najmä poškodenie chrbta, ak je: - príliš vyčerpávajúca, - dosahovaná iba otáčavým pohybom trupu, - 65 -

- pravdepodobné, že dôjde k neočakávanému pohybu bremena, - vykonávaná telom v nestabilnej polohe. Charakteristika pracovného prostredia Charakteristika pracovného prostredia môže zvýšiť riziko, najmä pokiaľ ide o poškodenie chrbta, ak: - nie je dostatok priestoru, najmä vertikálne, pre uskutočňovanie činnosti, - podlaha je nerovná, čím predstavuje nebezpečenstvo zakopnutia, alebo je klzká v súvislosti s obuvou pracovníka, - pracovné miesto v pracovnom prostredí bráni pracovníkovi manipulovať s bremenami v bezpečnej výške alebo v správnej polohe, - úroveň podlahy alebo pracovného povrchu sa mení, čo vyžaduje manipuláciu s bremenom v rôznych úrovniach, - podlaha alebo opora nôh je nestabilná, - teplota, vlhkosť alebo vetranie sú nevyhovujúce. [17] Požiadavky na činnosť Činnosť môže predstavovať riziko, najmä pokiaľ ide o poškodenie chrbta, ak zahŕňa jednu alebo viacero z nasledujúcich požiadaviek: - nadmieru častá alebo nadmieru dlhá fyzická námaha, zaťažujúca najmä chrbticu, - nedostatočný telesný odpočinok alebo čas na zotavenie, - nadmerné vzdialenosti pri zdvíhaní, spúšťaní alebo prenášaní, - tempo práce udávané pracovným procesom, ktoré nemôže pracovník zmeniť. Pri práci s bremenami môže byť zamestnanec ohrozený poškodením zdravia, najmä chrbtice, ak a) je fyzicky a zdravotne nespôsobilý uskutočňovať príslušný pracovný úkon, b) má nevhodný odev a obuv a iné osobné vybavenie, c) nemá zodpovedajúce alebo primerané vedomosti a zácvik V prílohe Nariadenia vlády manipulácie s bremenami sú uvedené maximálne možné hodnoty pre manipuláciu s bremenami [17]

- 66 -

9. 2 Pracovné polohy a pracovisko Priestorové pomery pracoviska musia v maximálnej miere umožňovať prirodzené zmeny pracovnej polohy s uplatnením neuroregulácie ( zmenami aktivity od vnútrosvalových štruktúr až po varírovanie aktivity celých svalových skupín) tak, aby sa zabránilo jednostrannému, nadmernému dlhodobému preťažovaniu stále tých istých svalových a kostrových štruktúr. Prvky pracoviska musia byť riešené tak aby nedochádzalo k obmedzovaniu krvného obehu priamym tlakom na cievy a vény, a tiež obmedzovaním funkcie svalovej pumpy uľahčujúcej žilný návrat krvi do srdca stláčaním vén so systémom chlopní v priebehu svalov počas ich činnosti. [16] Pracovná poloha Za základnú polohu sa považuje tzv. neutrálna poloha. Pracovisko má byť usporiadané tak, aby pracovník mohol pracovať v tzv. neutrálnej polohe a jej prípustných variantoch. Toto umožní mozgovým centrám riadiť svalovú aktivitu a varírovať zapojené svalové skupiny alebo ich časti. Neutrálna poloha posediačky je vtedy, ak pracovník sedí s vystretým chrbtom alebo v miernom predklone (do 4°), zápästia drží v predĺžení predlaktí, ktoré sú v pravom uhle k ramenám, ktorých osi smerujú kolmo k zemi. Plecia nie sú poklesnuté. Uhly medzi stehnami a trupom a stehnami a predkoleniami sú 90 stupňov, chodidlo buď celkom spočíva na podlahe alebo na mierne sklonenej opierke nôh ( do 30 stupňov smerom k pracovníkovi). Neutrálna poloha postojačky je rovnaká pre hornú časť trupu a horné končatiny ako pri sedení, nohy sú tu však vystreté tak, že sa ťažisko tela premieta na podlahu medzi členkami oboch chodidiel. Pokiaľ je to reálne, treba umožniť pri práci varírovať pracovné polohy posediačky a postojačky. Pracoviská sú riešené väčšinou tak, aby umožňovali pracovať v polohách buď posediačky alebo postojačky, prípadne striedavo v oboch polohách. Výhodnosť jednotlivých pracovných polôh: Postojačky: -

práca si vyžaduje väčší rozsah pohybov

-

obsluha viacerých zariadení - 67 -

-

vynakladanie väčšej svalovej sily pri práci

-

dochádza k vertikálnemu pohybu s bremenami ťažšími ako 5 kg

Posediačky: -

pracovné operácie si vyžadujú opakovane jemnú manipuláciu

-

je potrebná manipulácia s predmetmi ťažšími ako 5 kg

-

pri práci je potrebné zaujať a udržiavať stabilnú a rovnovážnu polohu

-

väčšia časť zmeny sa vykonáva kancelárskymi prácami alebo prácami s počítačom, alebo sa vykonávajú jemné montážne práce a práce náročné na zrak.

Striedavo v polohách posediačky a postojačky: -

vykonávajú sa pracovné operácie, z ktorých sa niektoré dajú lepšie vykonávať posediačky a niektoré postojačky

-

tá istá práca sa dá vykonávať rovnako dobre posediačky i postojačky. Vtedy sa zvyčajne uplatňuje vysoký sed. [16]

Norma ISO/CD 11226 „ Evaluation of working postures“ umožňuje hodnotenie pracovných polôh na základe uhlov telesných segmentov. Podľa tejto normy je povolený trvalý predklon trupu bez podoprenia pri práci posediačky alebo postojačky maximálne do 24 stupňov od roviny kolmej na podlahu. Natiahnutie nepodopreného ramena smerom dopredu je trvalo povolené do maximálne 20 stupňov od roviny kolmej na podlahu. Pokiaľ sú uvedené uhly väčšie, je potrebné zotrvávanie v nich časovo veľmi výrazne obmedziť. [16] V prílohe sú uvedené obrázky a tabuľky a nariadenia vlády pri manipulácií s bremenami

- 68 -

k hodnoteniu pracovísk

10 STRES NA PRACOVISKU, PÔSOBENIE STRESU A JEHO ODSTRAŇOVANIE V RÁMCI STRATÉGIE BOZP 10. 1 Stres Najčastejším dôsledkom stresu, ktorý pôsobí na pracovisku, sú duševné poruchy. Ako druhé v poradí sa umiestňujú ochorenia chrbta. Stres, ponáhľanie, dôraz na výkonnosť pracovníka a strach z nezamestnanosti, to všetko vyvoláva u zamestnaných ľudí pocit psychickej záťaže. Dôsledkom je potom rastúci výskyt ochorení, súvisiacich s pracovnou záťažou. [19] Stres v akejkoľvek podobe pozná každý, je súčasťou nášho života. Stres je odpoveď organizmu na akúkoľvek nadmernú záťaž (príjemnú aj nepríjemnú), ktorá sa naň kladie. „Keď sa človek ocitne v strese, celý organizmus sa nasmeruje, aby sa so stresom nejako vyrovnal a prispôsobil sa mu,“ vysvetľuje PaedDr. Vanda Kráľovská z Úradu verejného zdravotníctva. Stres vyvoláva v organizme poplach, zmobilizuje všetky sily na zvládnutie záťaže. „Tým výrazne odčerpáva zásoby životnej energie, čo nás môže veľmi oslabiť a spôsobiť výrazné až nezvratné negatívne zmeny v našom telesnom, citovom, duševnom a sociálnom fungovaní,“ tvrdí V. Kráľovská. [18] Stres pri práci vzniká vtedy, ak požiadavky pracovného prostredia presahujú schopnosť zamestnancov vyrovnať sa s nimi (alebo kontrolovať ich) Stres nie je choroba, avšak ak je intenzívny a ak trvá istý čas, môže stres viesť k narušeniu psychického a fyzického zdravia. Práca pod tlakom môže zlepšiť výkony a poskytnúť uspokojenie, ak sa dosahujú ciele, ktoré predstavujú motiváciu. Avšak ak sú nároky príliš vysoké a ak je tlak príliš veľký, môže to viesť k stresu. A to je zlé pre zamestnancov a ich zamestnávateľov. Situácie uvedené nižšie sú v mnohých aspektoch rozličné, avšak všetky poukazujú na to, ako môže tlak viesť k stresu. W pracuje na montážnej linke a vykonáva úkolovú prácu. Nemôže ovplyvňovať tempo svojej linky ani monotónne a opakujúce sa činnosti, ktoré musí vykonávať. X je ošetrovateľ pracujúci v nemocnici. Prednedávnom bol povýšený a jeho nová práca zahŕňa aj činnosti v komunálnej oblasti. Očakáva sa od neho, že bude samostatne navštevovať chorých klientov v ich domovoch. Y je zamestnaný ako administratívny asistent. Samostatne vychováva dve malé deti. Y potrebuje v niektorých dňoch odísť z práce najneskôr o 17 hodine, aby vyzdvihol deti

- 69 -

zo školy. Avšak jeho pracovné zaťaženie narastá a jeho nadriadený trvá na tom, aby odišiel až po skončení svojej práce. Z pracuje ako systémová inžinierka v medzinárodnej informačnej spoločnosti. Je dobre platená, jej úlohy ju motivujú a má voľnosť plánovať úlohy spôsobom, ktorý ona sama chce. Avšak oddelenie predaja spoločnosti uzatvorilo dohodu o včasnej dodávke nového komplexného softvérového systému, čo by mala zrealizovať Z a jej podriadená projektová skupina. [21] 10. 2 Pôsobenie stresu Telesné zaťaženie sa v posledných rokoch zdvojnásobilo, avšak od začiatku deväťdesiatych rokov sú zamestnanci vystavení aj silnému psychickému zaťaženiu. Dôsledkom je, že stres, ale napríklad aj nedostatočné platové ohodnotenie, zdvojnásobujú riziko infarktu. Prieskum, ktorý uskutočnila nemecká nadácia Hansa Böcklera potvrdil, že u 90 percent opýtaných sa v uplynulých piatich rokoch zvýšilo psychické zaťaženie, spôsobené tlakom na dodržiavanie stanovených termínov, intenzitou práce a tlakom na zodpovednosť. Ako poznamenáva komentár k prieskumu, proti týmto trendom sa doposiaľ takmer nič nepodniká. [20] V členských štátoch Európskej únie sa v poslednom desaťročí 20. storočia opakovane, a to v roku 1991, 1996 a 2000, uskutočnil rozsiahly prieskum Európskej nadácie pre rozvoj životných a pracovných podmienok. "Posledné údaje z roku 2000 potvrdili, že 28 percent zamestnancov trpí stresom. Vyššie percento, a to 33 percent, zaujímajú len bolesti chrbta," povedala redakcii jobpilot psychologička Ľudmila Kožená z Centra pracovného lekárstva štátneho zdravotného ústavu Praha. Ako z prieskumu vyplynulo, stres na pracovisku je v Európskej únii za 50 až 60 percentami všetkých ochorení a škody vzniknuté výpadkami pracovníkov sa odhadujú na stovky miliárd. [19] Je dôležité vzhľadom na uvedené skutočnosti, aby sa v podmienkach podniku tiež dbalo aj na odstraňovanie stresu a tým pádom aj dôsledky nim spôsobené. Stratégia BOZP musí preto obsahovať aj spôsob ako stresu predchádzať resp. odstraňovať jeho dôsledky. [20]

- 70 -

10.2.1 Symptómy stresu Sústavné vystavovanie nadmernému stresu má za následok hormonálnu nerovnováhu, ktorá môže vyvolať množstvo symptómov a to fyzické symptómy , duševné symptómy, atď. Medzi fyzické symptómy zaraďujeme zmeny v spánkovom režime, únava, zmeny v tráviacom procese – nevoľnosť, vracanie, hnačka, strata libida, bolesti hlavy, bolesti v rôznych častiach tela, infekcie poruchy trávenia, závrat, slabosť, potenie, chvenie, pálenie v rukách a nohách, ťažkosti s dychom, búšenie srdca a srdcová arytmia. Duševné symptómy sa prejavujú nedostatkom koncentrácie, výpadkami pamäti, problémami pri rozhodovaní, zmätenosťou, dezorientáciou a návalmi paniky Tretiu kategóriu symptómov tvoria symptómy správania ako zmena v chuti jedla, chorobné prejavy pri jedení, zvýšený príjem alkoholu a iných návykových látok, zvýšené fajčenie, nepokoj, nervózne správanie, hryzenie nechtov a hypochondria Poslednú kategóriu nám tvoria citové symptómy, kde zaraďujeme návaly smútku, netrpezlivosť a podráždenosť, návaly zúrivosti, plačlivosť a zanedbávanie osobnej hygienu a vzhľadu. [20] 10. 2. 2 Príčiny stresu Stresor je situácia, ktorej je jedinec vystavený, a aby jej mohol čeliť, potrebuje sa na ňu adaptovať. Existuje rada spôsobov ako môžeme rozdeliť rôzne stresory, ktoré na človeka pôsobia. Vonkajšie stresory - medzi vonkajšie stresory patrí: - fyzické prostredie (hluk, prudké svetlo, horúčava, uzavretý priestor...). environmentálny stres . Významnou príčinou vyčerpanosti u veľkých skupín obyvateľstva je úpadok mestkých sídiel. Nedostatočné podmienky bývania, hluk, znečistenie, preplnenosť, chudoba, zapríčiňujú komunikatívne a všade prenikajúce podoby stresu. Tieto faktory majú vplyv na to, ako žijeme, pracujeme a hráme sa. Ich vplyv závisí od infraštruktúry miesta, požiadaviek na dopravu a ponuky príležitostí na trávenie času mimo tohto prostredia. Svetlo - charakter svetla je veľmi dôležitý faktor pre kvalitu života. Prirodzené svetlo je rovnako životne dôležité ako vzduch, čo dýchame. Reguluje hladinu hormónu melatonínu, ktorý reguluje spánok, náladu a reprodukčný cyklus. Inštinktívna láska k svetlu a slnku vysvetľuje naše každodenné presuny do oblastí s teplejším podnebím. Veľké množstvo ľudí postihuje syndróm sezónnej adaptačnej depresie (SAD), ktorý je modelom ochorenia na depresiu tam, kde symptómy nastupujú každú zimu.

- 71 -

Farby - majú v našom živote veľký význam a môžu výrazne ovplyvniť našu náladu a vnímanie. Pokiaľ ide o farby, všetci sme predpojatí: môžeme si vybrať farbu v reakcii na vnútorné rozpoloženie, alebo si jednoducho istú farbu vyberáme, pretože ju máme radi. Vnútorné stresory - druhú kategóriu tvoria vnútorné stresory, medzi ktoré paria: súčasti životného štýlu (kofeín, nedostatok spánku, nabitý program), negatívny postoj (pesimistické myslenie, sebakritika, nadmerné analyzovanie...), psychický postoj (nerealistické očakávania, branie vecí osobne, myslenie v štýle „všetko alebo nič“, zveličovanie, strnulé myslenie), stresujúce osobnostné črty. Tieto faktory vyvolávajú viaceré symptómy citového a duševného stresu, tie najbežnejšie sú: hnev, úzkosť, obavy, strach, smútok[19] Fázy stresu - Selye delí reakciu na stres do troch fáz: fáza poplachu, fázu adaptácie a fázu vyčerpania Fáza poplachu je reakciou „bojuj alebo utekaj“, ktorá pripravuje organizmus na okamžitú akciu. Ak zdroj stresu pretrváva, potom sa organizmus pripraví na dlhodobú ochranu vylučovaním ďalších hormónov, ktoré zvyšujú hladinu krvného cukru a krvný tlak Táto fáza adaptácie, ktorá je dôsledkom vystavenia sa dlhodobého stresu, je bežná a nemusí byť škodlivá, ale bez období uvoľnenia a oddychu na vyrovnanie sa so vzduchom prechádza do negatívneho stresu. V nepretržitom, chronickom strese sa subjekt dostáva do fázy vyčerpania, kde duševné, fyzické a citové zdroje trpia a organizmus prežíva „nadobličkové vyčerpanie“, keď hladina krvného cukru zníži, pretože sa nadobličky vyčerpali. Toto vedie k poklesu tolerancie voči stresu, progresívnemu duševnému a fyzickému vyčerpaniu, chorobe a kolapsu. [20] 10. 3 Prevencia stresu Program prevencie stresu má tri úrovne, primárna prevencia je zameraná na elimináciu alebo redukciu stresu. Sekundárna prevencia sa uplatňuje u pracovníkov, ktorí vykazujú znaky stresu, pomáha im zvyšovať ich schopnosť zvládať stres. Terciárna prevencia zahŕňa aktivity orientované na pracovníkov silne reagujúcich na stres a taktiež je zameraná na zotavenie po chorobe. [21] Mnohé medzinárodné projekty a publikácie sa venujú prevencii pracovného stresu.

- 72 -

11 SYSTÉMOVÝ PRÍSTUP PRI TVORBE STRATÉGIE BOZP 11.1 Systémový prístup – všeobecné charakteristiky Systémový prístup je tvorivý spôsob a proces myslenia, ktorý je aplikovateľný na ľudské činnosti spojené s riešením problémov, ktorý rešpektuje základné systémové atribúty. [ 2 ] Pre nesystémový prístup je charakteristické, že myšlienkový postup je voľný. Nemá pravidlá, je vytvorený individuálne, často je živelný a subjektívny. Je pomalší ako systémový a vyžaduje väčšie nervové zaťaženie pri riešení problému. Riešiteľ často nevie popísať myšlienkovú cestu od formulácie problému po jeho riešenie. Základné atribúty systémového prístupu sú: •

Obsahové správne vymedzenie pojmov týkajúcich sa objektov, procesov, javov, ktoré sú v činnostiach, na ktoré sa aplikuje systémový prístup. Ide o riešenie problémov, vedecké bádanie, rokovania atď.

•

Prioritu má analýza problémovej situácie a problému. Ide najmä o hľadiská: − formulácia problému a jeho cieľa, − vymedzenie hraníc problému a aj týchto analýz: − súboru obmedzení, − naliehavosti riešenia, − stupňa ostrosti, − využitia databáz, − použiteľných metód riešení, − možnosťou kooperácie, − verifikačných možností pre overenie správnosti riešení.

•

Objekty a na nich prebiehajúce procesy sú chápané štruktúrované, teda ako súbory prvkov, väzieb medzi nimi a interakcií prebiehajúcich na väzbách.

•

Objekty sú posudzované účelovo, napr. pri výbere prvkov štruktúr objektov, ich vlastností, pôsobenie na objekt a jeho chovanie, z ktorých sa potom vytvára systém na objekte, je zásadné posudzovanie ich podstatnosti z hľadiska riešeného problému. Realizuje sa na efektívnej rozlišovacej úrovni a to vo

- 73 -

vzťahu k možnostiam riešenia a cieľom, ktoré sa vyžadujú z hľadiska riešenia problému. •

Objekty sa vyšetrujú ako otvorené, neizolované sústavy, pri ktorých existujú väzby a interakcie s okolím. Ich podstatnosť sa analyzuje na potrebnej a efektívnej rozlišovacej úrovni vo vzťahu k riešenému problému.

•

Sleduje sa cieľové chovanie objektov – jednanie, či riešenie problémov sa realizuje a posudzuje z hľadiska cieľov hierarchicky nadradenej štruktúry.

•

Problémy sú chápané a riešené komplexne. Uprednostňuje sa interdisciplinárny prístup k riešeniu problémov v podobe medziodborovej spolupráce a tímového charakteru riešenia problémov.

•

Problémy sú chápané hierarchicky , t.j vzhľadom na riešený problém sa tvorí hierarchia dôležitosti najmä z hľadiska : o pôsobenia na objekt, o prvkov a väzieb v štruktúre objektu, o vlastnosti jednotlivých prvkov a väzieb, o jednotlivých prejavov objektu.

Zohľadňuje sa pritom príslušná klasifikácia a kvantifikácia parametrov. Na objekte sa vytvárajú nadradené a podradené subštruktury. •

Objekty sa vyšetrujú orientovane, tzn, vedome sa sledujú napríklad relácie ako príčina - následok, vstup – výstup, čiastočné riešenie – nadradené riešenie.

•

Objekty sa vyšetrujú ako sústavy závislé od času t.j. dynamicky v chápaní teórie systémov. Ako časovo premenné sa uvažujú: o podmienky, v ktorých sa problém rieši, o ciele riešenia, o pôsobenie na objekt, o štruktúra objektu a jej vlastnosti.

Tu sa analyzuje podstatnosť či nepodstatnosť ich zmien v čase. Riešiť problém s uvažovaním času znamená aj zisťovanie parametrov chovania objektu tak, aby mali úroveň a kvalitu, ktorá bude vyžadovaná v čase, kedy problém bude vyriešený, resp. kedy bude objekt realizovaný.

- 74 -

•

V jednaniach a riešeniach problémov sa musí sledovať úrovňová vyváženosť. To znamená, že prístupy k riešeniu čiastočných problémov, použité metódy riešení, výpočtové, technické a meracie prvky by mali mať efektívnu úroveň. Ak úroveň jedného prvku prevyšuje úrovne iných prvkov, pokladáme to za zbytočný prepych a rôznymi dôsledkami. Nízka úroveň jedného z prvkov zase môže znehodnotiť úroveň riešeného problému.

•

Vytvárajú sa podmienky pre tvorbu algoritmov činností, ktoré by mali prvky hromadnosti a zovšeobecnenia. Prostredníctvom tohto by mal byť výsledok riešenia menej závislý od konania jedinca a takýto prístup bude aplikovateľný aj pre riešenia podobných problémov.

•

Treba zdôrazniť nenahraditeľnosť ľudského činiteľa pri riešení neštandardných situácií, ale aj efektívnosť a progresívnosť heuristických činností.

•

Proces myslenia, konania či riešenia problému by myl byť skončený analýzou a overením dosiahnutých riešení.

•

V závere nasleduje implementácia riešenia t.j. začlenenie do konkrétnych podmienok, v ktorých má byť riešenie použité a realizácia riešenia. 14

1

2

13 12

3

4

Systémový prístup

11

5 6

10 9

7

8 Obr. 1 Systémový prístup

1 – analýza problému

6 – komplexnosť

11 - algoritmizácia

2 – štruktúrovanosť

7 – hierarchickosť

12 – ľudský činiteľ

3 – účelovosť

8 – orientovanosť

13 – analýza výsledkov

4 – otvorenosť

9 – závislosť od času

14 – implementácia riešenia

5 – cieľové chovanie

10 – úrovňová vyváženosť

- 75 -

11.2 Systémový prístup k riadeniu BOZP podľa ILO-OSH 2001 Každý rok dochádza v Európe k asi 5500 smrteľným úrazom a približne 75 000 pracovníkov utrpí vážne zranenie, ktoré im znemožní pracovať na plný úväzok.. Väčšine z týchto úrazov by sa však dalo predchádzať. Od začiatku 90. rokov úspešne dochádza k zavádzaniu systémového prístupu v riadení prostredníctvom noriem ISO. Tie však platia len pre kvalitu a environmentálne riadenie. Začína sa presadzovať názor, že rovnaký prístup by sa mohol použiť aj pre riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na úrovni organizácie. O systémoch riadenia BOZP sa diskutovala na medzinárodnom seminári ISO, kde sa došlo k záveru, že by sa mali vypracovať dokumenty a smernice pre vypracovanie a zavedenie účinných systémov riadenia BOZP. Konečný návrh dokumentu ILO bol predložený členom MOP v januári 2001 a smernice ILO pre systémy riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli prijaté na tripartitnom zasadnutí expertov v apríli 2001. 11.2.1 Smernice ILO pre systémy riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Tieto smernice sú označené ako ILO-OSH 2001. Predstavujú unikátny medzinárodný vzor, ktorý je kompatibilný s inými normami a návody pre systém riadenia. Smernice nie sú právne záväzné. Ich cieľom nie je nahradiť právne predpisy a prijaté normy. Premietajú sa do nich hodnoty, ktoré vyznáva ILO, medzinárodné štandardy vrátane zmluvy o bezpečnosti a ohrane zdravia pri práci z roku 1981 a zmluvy o podnikových zdravotných službách z roku 1985. Aplikácia smerníc ILO si nevyžaduje certifikáciu, ale ani ju nevylučuje. Smernice ILO vychádzajú z toho, že bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci by mala byť integrálnou zložkou riadenia podniku.[ 24] Avšak dôležitejšie ako formálna integrácia je zaistenie dobrého výkonu a výsledkov v oblasti BOZP. Smernice ILO taktiež zdôrazňujú aj fakt, že za BOZP v podniku zodpovedá jej vedenie. Smernice obsahujú návod na postup na dvoch úrovniach: •

celoštátnej,

•

podnikovej.

- 76 -

11.3 Rámec pre národný systém riadenia a ochrany zdravia pri práci Na celoštátnej úrovni smernice vyžadujú ustanovenie národného rámca pre systémy BOZP. Ten by mal byť založený na zákonoch a ďalších právnych predpisoch. Opatrenia na národnej úrovni by mali zahrňovať kompetentnú inštitúciu, alebo inštitúcie pre riadenie BOZP, či ustanovenie rámca pre účinné národné zavádzanie smerníc ILO-OSH 2001 a to buď ich priamym zavádzaním do organizácií, prispôsobením sa národným podmienkam a praxi pomocou celoštátnych smerníc, alebo prispôsobením sa špecifickým podmienkam podniku v závislosti od jeho veľkosti a povahe podnikateľskej činnosti. Národnú politiku pre systémy riadenia BOZP by mali formulovať kompetentné inštitúcie po konzultácii s reprezentujúcimi podnikmi zamestnávateľov a pracovníkov. Táto politika by mala byť zameraná na: •

presadenie systému riadenia BOZP ako súčasť celkového riadenia,

•

podporu dobrovoľných usporiadaní pre systematické zlepšenia BOZP,

•

zamedzenie nepotrebnej byrokracie, administratívy a nákladov,

•

podporu potrebnú zo strany inšpektorátu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ďalšich inštitúcií.[ 24 ]

11.4 Systémy riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v podnikoch Za dodržanie súladu s národnými predpismi zodpovedá zamestnávateľ. Smernice nabádajú k integrácii systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci do celkovej politiky riadenia. Taktiež zdôrazňujú, že na úrovni radenia za BOZP musia niesť zodpovednosť líniový manažéri. Na BOZP sa nesmie pritom pozerať ako na zodpovednosť odboru BOZP alebo iných špecializovaných pracovníkov. Systémy riadenia BOZP majú v podnikoch päť hlavných častí, ktoré sú zostavené podľa medzinárodne akceptovaného Demingovho cyklu, ktorý je základom systémového prístupu k riadeniu. Tento cyklus sa stále opakuje a sleduje trvalé zlepšenie. Systém riadenia BOZP tvorí: •

politika,

- 77 -

•

riadenie podniku,

•

riadenie plánovania a realizácie,

•

hodnotenie,

•

akcie, ktoré vedú k zlepšeniu riadenia [24]

Oblasť politiky riadenia zahrňuje prvky politiky BOZP a účasť pracovníkov, ktoré sú základom pre systém riadenia BOZP v podnikoch pretože udávajú smer, akým sa má podnik uberať. Oblasť organizácie riadenia zahrňuje zodpovednosť, kompetencie, odborný výcvik a dokumentáciu. Oblasť plánovania a realizácie v sebe zahŕňa počiatočné posúdenie rizík, vypracovanie a zavádzanie plánov BOZP a prevenciu rizík. Prostredníctvom počiatočného posúdenia rizík podnik zisťuje, ako je na tom z hľadiska BOZP a tieto výsledky sú potom základom pre politiku BOZP. Oblasť hodnotenia predstavuje monitorovanie výkonu a meranie, vyšetrovanie pracovných úrazov, chorôb pracovníkov, chorôb z povolaní, nehôd a tiež aj audit a kontrolu systému riadenia. Tieto postupy ukážu, ako funguje systém riadenia BOZP a kde sú prípadné slabiny. Kontrola sa musí uskutočňovať vo všetkých štádiách a majú ju uskutočňovať osoby, ktoré sú nezávislé od kontrolovanej činnosti. V záverečnej oblasti dochádza k uskutočňovaniu preventívnych a nápravných opatrení v oblastiach zistených pri hodnotení a kontrolách. Systém ILO apeluje na potrebu trvalého zlepšenia výkonu systému BOZP cestou neustáleho rozvíjania ľudských činností, jednotlivých systémov a techník, ktoré smerujú k prevencii pracovných úrazov, ochorení, chorôb z povolania a nehôd.[ 24]

- 78 -

12 PODNIKOVÁ POLITIKA BOZP AKO SÚČASŤ STRATÉGIE BOZP Podniková politika BOZP je dokument, ktorý prezentuje základné ciele, zámery a stratégiu podniku v oblasti proti úrazovej prevencie, zlepšovania pracovných podmienok a pracovného prostredia.[ 23 ] Je to dokument, ktorý prezentuje podnikovú filozofiu kultúry práce a ochrany zamestnancov. Prezentuje zároveň záväzky zamestnávateľa ale aj zamestnancov v oblasti zlepšovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Náš zákon vyžaduje vypracovanie dvoch dokumentov: •

podnikovú politiku BOZP,

•

program realizácie podnikovej politiky BOZP.[ 22]

Podniková politika je dokument s dlhodobejšou platnosťou ( okolo troch rokov ). Program realizácie podnikovej kultúry BOZP sa stanovuje na kratšie obdobie, spravidla na jeden rok. Ten obsahuje: •

postup,

•

prostriedky,

•

spôsob a zdroje na dosiahnutie stanovených cieľov,

•

konkrétne úlohy,

•

konkrétne termíny,

•

zodpovednosť.

Ide o podobný dokument ako bol kedysi u nás plán ozdravných opatrení. V malých firmách sa akceptuje ak sa spracuje len jeden dokument. Ten však musí mať formu konkrétnych zámerov a úloh na zlepšenie BOZP, pracovných podmienok a pracovného prostredia. Podniková politika sa nesmie stať len dokumentom. Musí sa stotožniť s podnikovou filozofiou. S podnikovou politikou BOZP sa musia stotožniť všetci zamestnanci podniku a musia sa podľa nej správať. Organizácia práce a postupy riadenia musia vychádzať z podnikovej politiky BOZP. Podniková politika musí byť stále propagovaná, skúmaná, úlohy z nej vyplývajúce sa musia priebežne kontrolovať.

- 79 -

Podniková politika BOZP sa musí stať každodennou súčasťou pracovného života a podnikovej kultúry, pretože len vtedy má zmysel. Politika BOZP musí byť v zhode s celkovou firemnou politikou organizácie a v súlade s politikou v iných disciplínach riadenia, napríklad manažérstvom kvality alebo environmentálnym manažérstvom. [22] 12.1 Zostavenie podnikovej politiky BOZP Na zostavenie podnikovej politiky BOZP a plánu jej realizácie nie je jednotný návod. Politika by mala odrážať špecifické problémy podniku, mala by riešiť to, čo je potrebné v danom čase v podniku zlepšovať. Podniková politika BOZP má byť podnetom a východiskovým bodom na systematickú starostlivosť o BOZP, pracovné podmienky a pracovné prostredie a na ich trvalé zlepšenie. Podnik môže brať inšpiráciu a zásady na zostavenie podnikovej politiky BOZP zo štandardizovaných systémov riadenia BOZP ako sú napríklad OHSAS 18 001, BS 8800 alebo smernica Medzinárodnej organizácie práce. Jednotlivé systémy riadenia BOZP sa odlišujú hlavne v tom ,akým spôsobom sa formuluje politika BOZP. Medzinárodná norma OHSAS 18 001 formuluje ako prvý krok najprv politiku BOZP. Pritom vychádza zo zámerov, potrieb a predsavzatí firiem. Na základe následnej analýzy sa potom zostaví plán realizácie.

Rozvoj riadenia Formulovanie politiky BOZP Spätná väzba, vyhodnotenie

Spracovanie analýzy

Stanovenie cieľov, plánovanie

Vykonanie opatrení, kontrola

Realizácia Obr. 2 Model systému riadenia BOZP podľa OHSAS 18 001

- 80 -

Podľa britskej normy BS 8800 sa algoritmus začína previerkou východiskového stavu, ktorá zmapuje možnosti, zdroje a potreby firmy a na základe výsledkov sa potom definuje podniková politika. V druhom kole je politika modifikovaná na základe výsledkov auditu.

Línia riadenia PREVIERKA Externé faktory

POLITIKA

AUDIT

PLÁNOVANIE

REALIZÁCIA Interné faktory

Tok informácií

MERANIE

Obr. 3 Model podľa British Standard 8800

Postupnosť krokov pre spracovanie podnikovej politik BOZP vychádza zo Smernice Medzinárodnej organizácie práce a zohľadňuje prístupy iných systémov. Politika BOZP je na jednej strane východiskovým krokom pre systém riadenia BOZP, ale po určito, čase sa musí vyhodnotiť a vypracovať nová s vyššími cieľmi a záväzkami. Princíp neustáleho zlepšovania vychádza z postupu, že po absolvovaní celého cyklu sa formuluje nová podniková politika a jej program je na kvalitatívne vyššej úrovni, stanovujú sa nové, vyššie ciele a postupnosť krokov sa opakuje. Preto podniková politika BOZP ma byť perspektívnou na určité obdobie a po čase je potrebné politiku vyhodnotiť a zrevidovať.

- 81 -

Politika BOZP Opatrenia na zlepšenie

Stále zlepšovanie Plánovanie Kontrola a Hodnotenie

Organizačné zabezpečenie

Obr. 4 Model systému riadenia BOZP podľa slovenskej Príručky na zavedenie jednoduchého systému riadenia BOZP v malých podnikoch SR, ktorú schválil NIP

Formulovaná politika má smerovať k zabezpečeniu: •

zodpovedajúcej úrovni bezpečnosti a ochrany zdravia pri páci všetkých zamestnancov podniku a to najmä predchádzaním úrazov, ochorení, nemocí a nehôd,

•

uspokojujúcich pracovných podmienok a pracovných vzťahov, pohody na pracovisku,

•

dodržiavania

príslušných

zákonov

a

predpisov

na

zaistenie

BOZP,

dobrovoľných programov, kolektívnych dohôd pre BOZP a ostatných požiadaviek, •

konzultácií so zamestnancami a ich zástupcami a aby boli podporovaní k aktívnej účasti na všetkých prvkoch systému riadenia BOZP,

•

neustáleho zlepšovania výkonnosti systému riadenia BOZP.

- 82 -

12.2 Podniková politika a motivácia zamestnávateľa a zamestnancov Zapájanie zamestnancov do otázok BOZP je kľúčovým prvkom v procese formulácie politiky BOZP v podniku. Aj keď za BOZP zodpovedajú v mene zamestnávateľa vedúci zamestnanci, nemôžu byť úplne úspešní bez aktívnej spolupráce so všetkými zamestnancami.[ 23] Organizácia by mala s nimi komunikovať a podporovať myšlienku, že v podniku je za BOZP zodpovedný každý zamestnanec. 12.3 Zásady pri zostavovaní politiky BOZP Podniková politika stanovuje ciele, zámery , spôsob realizácie a zdroje na zlepšenie stavu v oblasti BOZP, pracovných podmienok, pracovného prostredia a všetkých aspektov súvisiacich s prácou. Deklaruje postoj k firmy k zamestnancom, k bezpečnosti a ochrane zdravia, stanovuje stratégiu, ako realizovať neustály pokrok. Možno zhrnúť niekoľko najdôležitejších zásad, ktoré treba zohľadniť pri zostavovaní podnikovej politiky BOZP. Podniková politiky BOZP : •

stanovuje konkrétne ciele a priority a jasne ich definuje,

•

udáva základnú orientáciu, požadovaný smer vývoja bezpečnosti práce v podniku, ciele, ktoré sa majú dosiahnuť,

•

vytvára jasný rámec pre aktivity vedenia, na zaisťovania zvyšovania úrovne BOZP a zlepšovanie pracovných podmienok,

•

podporuje rozvoj ľudských zdrojov a vytvára motiváciu pre zamestnancov,

•

vychádza zo skutočných rizík poškodenia zdravia a iných strát pri práci,

•

kľúčovým prvkom je podniková kultúra,

•

je založená na dôkladnom rozbore súčasných skutočných podmienok a na cieľových zámeroch,

•

kladie prioritný dôraz na bezpečnosť pracovného systému,

•

je predkladaná jednoduchým a zrozumiteľným jazykom,

•

je oznámená všetkým zamestnancom na všetkých úrovniach riadenia podniku a nie je nariaďovaná zhora,

•

vedenie podniku má zabezpečiť, aby túto koncepciu pochopili, uplatňovali a

- 83 -

dodržiavala všetci zamestnanci, •

forma má umožňovať jednoduché porovnanie dosiahnutých výsledkov s cieľmi politiky, obsahuje systém spätnej väzby,

•

je v súlade s ostatnými podnikovými koncepciami, podporuje ďalšie systémy v integrovanom systéme riadenia.[ 23]

Tieto zásady možno doplniť aj o princípy, ktoré podľa BS 8800 vedenie podniku deklaruje tým, že: •

uznáva BOZP ako neoddeliteľnú súčasť svojich podnikateľských aktivít,

•

zabezpečuje vysokú úroveň výkonu BOZP, minimálne v súlade so zákonnými požiadavkami, a stále zlepšuje tento stav aj z hľadiska efektívnosti nákladov,

•

poskytuje primerané a vhodné zdroje na realizáciu tejto politiky,

•

stanovuje a zverejňuje ciele BOZP, aspoň formou interných oznámení,

•

kladie riadenie BOZP ako primárnu zodpovednosť priameho riadenia od najvyššej výkonnej úrovne až po najnižšiu riadiacu úroveň,

•

zabezpečuje pochopenie tejto politiky , realizáciu a dodržiavanie na všetkých úrovniach podniku,

•

zainteresúva do problematiky zamestnancov a konzultuje je s nimi, aby sa dosiahla ich podpora tejto politike a jej realizácii,

•

pravidelne preveruje politiku, systém riadenia a audity, v súlade s politikou zabezpečuje pre zamestnancov na všetkých úrovniach primeraný výcvik, aby boli kvalifikovaní na vykonávanie svojich pracovných povinností a nesenie zodpovednosti.[ 22]

12.4 Nedostatky z praxe pri formulovaní podnikovej politiky BOZP Nemožno dať na návod na to, čo má byť obsahom podnikovej politiky BOZP, pretože rôzne podniky majú rôzne podmienky, rôzne potreby a ciele. Tie majú byť dosiahnuté v podnikovej politike. Niektoré príklady len potvrdzujú, že manažéri a ani iní zamestnanci nepochopili význam a účel podnikovej politiky BOZP. Medzi najčastejšie nedostatky, ktoré sa vyskytujú patrí:

- 84 -

•

politika BOZP je prezentovaná formálne, všeobecne, nerieši konkrétne problémy podniku,

•

politika nezohľadňuje špecifiká podniku, nehľadá vlastný prístup k motivácii zamestnancov a manažérov,

•

podniková politika je vypracovaná v širšom rozsahu a opisuje celý systém riadenia BOZP od zapájania zamestnancov, cez systém vzdelávania, dokumentácie, komunikácie, kontroly, vyhodnocovania a pod. Takýto prístup nie je správny, pretože politika BOZP má byť len východiskovým bodom pre systém riadenia,

•

podniková politika BOZP je len podpísaný dokument, ktorý väčšina zamestnancov nepozná, neriadi sa jeho zásadami, podniková politika sa nestala základom na širokú kampaň, aktivity na zlepšovanie vo všetkých oblastiach BOZP.

12.5 Program realizácie podnikovej politiky Aby sa idei, zámery a ciele podnikovej politiky stali reálne je treba rozpracovať ich do konkrétneho programu a to do plánu úloh, postupu, ako sa má podniková politika realizovať. Je potrebné zabezpečiť, aby boli určené konkrétne úlohy, termíny, zodpovedné osoby za ich realizáciu a kontrolu. Kým podniková politika je dokument s dlhodobejšou platnosťou, väčšinou na tri roky, program jej realizácie sa stanovuje na kratšie obdobie, spravidla na jeden rok. Program realizácie politiky BOZP by mal určiť jednotlivcov, ktorí budú zodpovední za splnenia cieľov BOZP. Tiež by sa mali identifikovať rozličné úlohy, ktoré sú potrebné, aby mohli byť splnené ciele podnikovej politiky. Úlohy by mali spĺňať niektoré kritéria, ktoré je možno otestovať pomocou metódy SMART. Zmysluplné úlohy majú byť: S – špecifické, konkrétne, M – merateľné, A – aplikovateľné, musia mať zmysel, R – realistické, dosiahnuteľné, T – termínované, časovo určené.

- 85 -

Pre každú úlohy pritom musí byť zabezpečené rozdelenie zodpovedností a právomocí. Pre každú úlohu by mala byť určená aj doba realizácie s ohľadom na časový plán plnenia príslušného cieľa politiky BOZP. Taktiež by malo byť zabezpečené rozdelenie príslušných zdrojov, či už finančných, ľudských, zariadení, alebo logistika. S programom realizácie politiky BOZP by mali byť oboznámení všetci zamestnanci, ktorým z tohto programu vyplývajú nejaké úlohy. Musia byť oboznámení nielen s úlohou ale aj so spôsobom jej realizácie. Podnik by sa mal venovať priebežnému sledovaniu plnenia týchto úloh a ich vyhodnocovaniu. 12.6 Dobrá podniková politika vedie k prosperite podniku

Dobrá politika BOZP je základom riadenia BOZP

Dobrý systém riadenia BOZP je základom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a dobrých pracovných podmienok

Tie isté postupy, ktoré vedú k zlepšovaniu BOZP a pracovných podmienok, vedú k vyššej efektívnosti, produktivite a kvalite práce

Vyššia efektívnosť, produktivita a kvalita práce znamená úspech podniku

Vzor vypracovanej politiky BOZP je v prílohe F.

- 86 -

13 MANAŽÉRSTVO BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI 13.1 Zavádzanie manažérstva BOZP v organizáciách Cieľom každého podnikania je dosahovanie zisku. Na to, aby podnik dosiahol tento cieľ je potrebné rešpektovať právne a spoločenské aspekty na ochranu ľudí, enviromentu a iných oprávnených záujmov štátu. Na to, aby podnik dosiahol trvalú prosperitu je dôležité zavedenie mechanizmu, ktorý zabezpečí systematickú a trvalú kontrolu jeho správneho fungovania a to nielen v oblasti výrobných a finančných procesov, riadenia ľudských zdrojov či marketingu, ale aj v oblasti riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia a enviromentu. Úroveň riadenia podniku je podmienkou pre plnenie výrobných úloh, ale tiež kritériom konkurencieschopnosti, podmienkou uplatnenia na trhu a známkou spoľahlivosti obchodného partnera.[ 23] Už sa stáva samozrejmosťou, že práve obchodní partneri si preverujú úroveň organizácie práce svojich dodávateľov formou zákazníckeho auditu. Preverujú si aj riadenie výrobných činností a finančných procesov, riadenie kvality, enviromentu ,ale aj riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia. Ak podnik myslí na svoju budúcnosť snaží sa zavádzať systémy riadenia pre jednotlivé oblasti. Zavádzanie systémov manažérstva nie je len prezentácia navonok. Zavedenie systému je nástrojom efektívnosti organizácie práce a optimalizácie pracovného procesu. Schopnosť trvalo udržať fungovanie systémov je faktorom výkonnosti podniku a jeho perspektívy. Na prvý pohľad systém riadenia v podniku vyzerá ako zložitý mechanizmus, avšak poznatky o systémovej organizácii práce, systémových nástrojoch riadenia, o princípoch fungovania systému, o riadenie rizík a o iných atribútoch systému riadenia BOZP by mali byť výbavou každého bezpečnostného technika. Pravidlá a princípy sú jednoduché a trochu zložitejšia je ich realizácia v praxi, pretože vyžaduje disciplínu, cieľavedomosť, odhodlanie, dôslednosť a systematickosť. 13.2 Podnikový model riadenia Aby podnik správne fungoval je nevyhnutné zaviesť a používať proces riadenia, ktorý zabezpečí dodržiavanie postupov pracovných činností, dosahovanie cieľov, napomôže rozvoju ľudských zdrojov a obchodných procesov. V zložitejších organizačných - 87 -

štruktúrach je možné identifikovať viac podsystémov riadenia, ktoré sú zamerané napr. na riadenie výrobných a finančných procesov, riadenie ľudských zdrojov či marketingu, na oblasť riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia, enviromentu a kvality. Všetky tieto podsystémy manažérstva musia vychádzať z jednej koncepcie, stratégie, riadenia podniku.

Manažérstvo ľudských zdrojov

Manažérstvo výrobných procesov

Mnažérstvo BOZP

Stratégia riadenia podniku

Manažérstvo environmentu

Manažérstvo finančných procesov

Manažérstvo kvality

Obr. 5 Manažérstva strategických oblastí figurujúce v riadení podniku

Jednotlivé riadiace systémy sa skladajú z viacerých podsystémov. Pri riadení výrobných procesov to môže byť: •

riadenie výroby,

•

riadenie technologických tokov,

•

riadenie údržby a opráv,

•

riadenie dopravy,

•

riadenie odpadového hospodárstva a pod.

V systéme riadenia finančných procesov to môžu byť zase podsystémy ako: •

riadenie finančných tokov,

- 88 -

•

riadenie marketingu a obchodu,

•

riadenie, nákupu a predaja,

•

riadenie mzdovej politiky,

•

riadenie investičnej politiky a pod.

Každý z týchto podsystémov môže mať autonómne riadenie. Rovnako je treba chápať aj oblasť bezpečnosti a zdravia pri práci, teda ako podsystém, ktorý ma vlastné princípy, zákonitosti špecifiká a na ktorého riadenie je potrebné uplatniť vysokú odbornosť v oblastiach BOZP, ale aj systémového riadenia. 13.2.1. Model riadenia BOZP V rámci riadenia podniku majú významné postavenie systémy riadenia kvality, environmentu a bezpečnosti pri práci. Systém riadenia kvality tu bol ako prvý a postup, ktorý bol štandardizovaný v normách ISO rady 9000, prebral aj environmentálny systém riadenia, normalizovaný v rade14 000. Oficiálny jednotný model pre systém riadenia BOZP v rámci Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu však nebol vypracovaný a teda nebol normalizovaný v ISO. Medzinárodná organizácia práce ( MOP ) v máji v roku 2001 vydala medzinárodnú Príručku MOP pre systém BOZP, inak nazvanú aj ILO-OSH 2001 ( bližšie opísaná je táto príručka opísaná v kapitolách 1.2 a 1.3 ). Najčastejšie sa pre systém riadenia používala britská norma BS 8800. Najuznávanejším a najpoužívanejším sa stal štandard OHSAS 18 001. Princíp systému riadenia BOZP vychádza z Demingovho modelu PDCA : •

Plan – plánuj

•

Do – rob

•

Check – kontroluj

•

Act – konaj

- 89 -

Funkcia modelu vychádza zo strategických zámerov podniku, ktoré sa realizujú v plánovacom a realizačnom procese. Proces má štyri etapy, ktoré sa cyklicky opakujú, a po skončení každého cyklu sa stav bezpečnosti zlepšuje, čo je na obrázku znázornené naklonenou rovinou, po ktorej sa pohybuje Demingovo koleso. Pri tomto procese existuje nebezpečenstvo reverzibilnosti, a preto musí byť pod kolesom umiestená zarážka, aby sa tomu zabránilo. Teda musia byť realizované opatrenia, ktoré zabránia odchýlkam, ktoré by mohli spustiť reverzibilný proces. Zarážka symbolizuje formálnosť zaručenia procesu napredovania BOZP a za nástroj, ktorý umožňuje premiestenie zarážky po každom otočení Demingovho kolesa, možno považovať bezpečnostný audit.[ 25 ]

Obr. 6 Proces napredovania BOZP – princíp Demingovho kolesa

Kontrola plní monitorovaciu funkciu a v záverečnej fáze nasleduje vyhodnotenie. To je na jednej strane podkladom pre zavedenie trvalých opatrení na zabezpečenie dosiahnutej úrovne a na druhej je podkladom pre formulovanie nových strategických zámerov, novej politiky BOZP na kvalitatívne vyššej úrovni. Tento proces sa potom stále opakuje a hovoríme o princípe trvalého zdokonaľovania v systéme manažérstva.

- 90 -

13.2.2 Hlavné princípy systému manažérstva Okrem princípu neustáleho zlepšovania sa uplatňujú v systéme manažérstva nasledovné princípy: •

princíp prevencie – znamená zásadu dopredu predpokladať možnosti nežiaducich udalostí a vykonať opatrenia, aby nedostatky a nežiaduce situácie nevznikali, alebo sa pravdepodobnosť ich vzniku obmedzila na minimum. V oblasti manažérstva BOZP túto zásadu najviac podporuje riadenie rizík.

•

princíp komplexnosti – znamená zameranie sa na všetky aspekty, procesy a činnosti, ktoré súvisia s danou oblasťou manažérstva. Komplexnosť sa musí prejaviť nielen v riadení, ale aj v plánovaní. Úspešnosť systému manažérstva závisí aj od schopností zvládnuť všetky aspekty, ktoré ovplyvňujú oblasť manažérstva.

•

princíp efektívnosti – je prirodzenou požiadavkou manažérstva tzn. hľadať také formy a postupy, ktoré optimalizujú procesy manažérstva a prinášajú čo najvyšší efekt.

•

princíp transparentnosti – je daný požiadavkou, aby všetky procesy boli zdokumentované, prístupné a jasné všetkým zamestnancom, aby boli jasne definované zodpovednosti a právomoci, aby bol zabezpečený transparentný spôsob komunikácie. Znamená aj transparentnú politiku, zámery a ciele.

•

princíp tímovej spolupráce – znamená zapojenie všetkých zamestnancov do riešenia danej problematiky, zapojenie do účasti na plnení cieľov a vytýčených úloh.

•

princíp spätnej väzby – reprezentujú ho najmä audity, ktoré dávajú prehľad o silných a slabých stránkach úrovne riadenia. Musia byť však realizované aj iné formy napr. Zabezpečenie obojsmernej komunikácie, kontrola plnenia úloh, nutnosť reagovať na nežiaduce udalosti zavedením ďalších opatrení a pod.

•

princíp merateľnosti výsledkov – tento princíp má byť uplatňovaný predovšetkým pri formulovaní cieľov a zostavovaní úloh programu realizácie. Táto zásada sa ale uplatňuje aj v iných prvkoch manažérstva ako v: požiadavkách na konkrétne formulácie právomocí a zodpovedností, pri exaktných postupoch kontroly, vyhodnotenia atď. Pre každý prvok manažérstva

- 91 -

majú

byť

určené

indikátory,

ktoré

umožnia

identifikovať

úroveň

manažérstva.[23] 13.2.3 Prínosy manažmentu BOZP v podnikateľskom subjekte Systémy správy alebo manažmentu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) zavádzané do praxe vo výrobných podnikateľských subjektoch sú veľmi rozmanité, ale napriek tomu obsahujú mnohé spoločné hľadiska, ktoré umožňujú vypracovať zovšeobecnenú typovú štruktúru a opísať princíp jej fungovania. Zavedenie účinného riadenia integrovanej bezpečnosti do efektívneho fungovania podnikateľského subjektu má skutočný zmysel len v prípade, ak má za cieľ: •

integrovať všetky nebezpečenstvá a ohrozenia do koherentného systému správy, a nie spracúvať ich oddelene,

•

do správy nebezpečenstiev a ohrození zapojiť každého zamestnanca podnikateľského subjektu na základe iniciatívy vedúcich zamestnancov,

•

zefektívniť

náklady

na

integrovanú

bezpečnosť

a

tým

zvýšiť

konkurencieschopnosť podnikateľského subjektu, •

zlepšiť sociálnu klímu v podnikateľskom subjekte tým, že sa budú vo väčšej miere zohľadňovať potreby zamestnancov,

•

zvyšovať autonómnosť podnikateľského subjektu v oblasti integrovanej bezpečnosti a znižovať tak potrebu zasahovania inšpekčných či dozorných orgánov štátu,

•

profilovať zo zlepšovanie imidžu podnikateľského subjektu.

Z uvedeného jasne vyplýva, že manažment integrovanej bezpečnosti je významným faktorom ovplyvňujúcim konkurencieschopnosť podnikateľského subjektu.

- 92 -

13.2.4 Podmienky úspešnosti manažmentu BOZP v podnikateľskom subjekte Podmienky úspešnosti manažmentu BOZP sú: •

konštantná a neprerušovaná činnosť,

•

pravidelne sa opakujúci bezpečnostný audit,

•

prispôsobenie sa veľkosti podnikateľského subjektu,

•

zapojenie všetkých úsekov podnikateľského subjektu (nákup, príprava, výroba, skúšanie, predaj atď. vrátane vrcholového manažmentu podnikateľského subjektu),

•

podpora v ľudských, organizačných a materiálnych zdrojoch:

o maximálna angažovanosť vedúcich zamestnancov, o

zohľadnenie nebezpečenstiev, ohrození a rizík vyplývajúcich z činnosti,

o zvyšovanie kvalifikácie (úrovne vedomostí) v BOZP, o vnútorná informovanosť (komunikácia) a externé získavanie informácií, o organizačná štruktúra (organizačné schémy) BOZP s určením úloh a činností každého zamestnanca, o štruktúra dokumentácie BOZP (bezpečnostne prevádzkový predpis, technologické a pracovné postupy, návody na obsluhu a činnosť a podobne), •

adekvátnosť požiadaviek na BOZP k možnostiam podnikateľského subjektu s prihliadnutím na jeho ambície pri zlepšovaní stavu v BOZP,

•

primeranosť

navrhnutých

opatrení

BOZP

vzhľadom

na

požiadavky

legislatívnych predpisov kontrolovaných inšpekčnými orgánmi, •

kompatibilita bezpečnostných, hygienických, protipožiarnych a iných predpisov s pracovnými predpisy a nariadeniami.[ 25]

- 93 -

ZÁVER Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sa zameriava na predchádzanie úrazom a chorobám, ku ktorým môže dôjsť pri práci. Okrem toho sa zaoberá ochranou ľudských a iných zdrojov na pracovisku a starostlivosťou o ne. V dôsledku tejto ochrany zdravia je dôležité, aby podniky vypracovávali stratégie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré bývajú často zanedbávané a podnik nemá v prípade ohrozenie, alebo mimoriadnej situácie vypracované žiadne pravidlá. Často dochádza i k zanedbávaniu používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, či už zo strany zamestnancov ako aj zamestnávateľov a tiež iných dôležitých činností, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov ako aj bezpečný chod podniku. V neposlednom rade je dôležité, aby zamestnanci boli pravidelne školení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ( správne používanie OOPP, správanie sa na pracovisku atď.) Vypracovaný semestrálny projekt by mal

upozorniť na dôležité fakty pri vypracovávaní

stratégie BOZP a taktiež

poukázať, že bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je ovplyvňovaná celým radom činností, pokynov, nariadení, legislatívou, ktoré ak sú správne prepojené a sú navzájom zosúladené, je možné dosiahnuť synergický efekt. Semestrálny projekt sa skladá zo trinástich kapitol. V prvej kapitole vysvetľujeme význam bezpečnosti v podniku z sociálneho, morálneho, ekonomického a právneho hľadiska a základné pojmy BOZP. Druhá kapitola je charakteristikou prevencie, opisom jej úloh, školením všetkých účastníkov podnikového procesu, taktiež charakteristikou jednotlivých druhov školení sa zaoberá tretia kapitola. V nej je popísaná tiež povinnosť zamestnávateľa vykonávať kontroly dodržiavania zásad BOZP. V stratégii BOZP podniku by malo byť jasne uvedené aké sú práva a povinnosti nielen zamestnanca ale aj zamestnávateľa a práva preto sa týmto zaoberáme aj v kapitole tretej. Štvrtá kapitola je zameraná na kategórie pracovných činností. V rámci stratégie BOZP je dôležité poznať osobné ochranné pracovné prostriedky, aké je hodnotenie nebezpečenstva, zoznam poskytovaných OOPP a hlavne to, ako sú informovaný zamestnanci o OOPP. Práve na to sa zameriava piata kapitola. V stratégii BOZP podniku by mali byť tiež uvedené bezpečnostné a zdravotné označenia a rôzne iné požiadavky, ktoré majú zabezpečiť bezpečnosť a ochranu pri práci. Preto sme tomu venovali pozornosť v kapitole šiestej.

- 94 -

V kapitole siedmej sa zameriavame na stratégiu ako na nástroj odstránenia pracovných úrazov. Len dodržiavaním predpisov a nariadení môžeme znížiť počet pracovných úrazov na našich pracoviskách. Osma kapitola sa zaoberá stratégiou BOZP vo vzťahu k ergonómii a pôsobením rôznych faktorov na prácu a zdravie človeka. V deviatej kapitole je charakterizovaná dôležitosť správnej manipulácia s bremenami a dôležitosť správnej pracovnej polohy a pracovného prostredia. Stresom jeho pôsobením a prevenciou sa zaoberá desiata kapitola. V jedenástej kapitole je našou úlohou zohľadniť systémový prístup pri spracovaní stratégie BOZP podniku. Je dôležité poznať rozličné smernice a normy, ktoré nás dovedú ku kvalitne vypracovanej stratégii BOZP podniku. V dvanástej kapitole je opísaná podniková politika ako súčasť stratégie BOZP. Je tu zdôraznené, že na vypracovaní stratégie by sa nemal podieľať len manažment ,ale aj zamestnanci a mali by byť k tomu aj motivovaní. Dobrá podniková politika vedie nakoniec k prosperite podniku. V poslednej trinástej kapitole je opísaný manažment BOZP, aký by mal byť jeho model, aké v ňom vládnu princípy, aké sú jeho prínosy, či jeho úspešnosť.

- 95 -

POĎAKOVANIE „Ďakujeme vedúcemu semestrálneho projektu za cenné rady a usmernenie pri spracovaní našej práce.“

- 96 -

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV [1] Sabo, M.: Bezpečnosť práce, Bratislava: STU, 2001, ISBN 80-227-1540-9 [2] Sabo, M.: Základy bezpečnostného inžinierstva, Bratislava: STU, 2004, ISBN 80227-2054-2 [3] www.kvalita.szm.sk/sbz/sbz.doc [4] http://www.ip.gov.sk/Download/dobraprax/system_riadenia.pdf [5] http://www.spla.sk/Casopis/02_06/02_06_11.htm [6] http://www.vupsvr.gov.sk/texty/File/bulletin/bulletin_6.pdf [7] Zákon NR SR č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci [8] Vyhláška SÚBP a SBÚ č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení vyhl. č. 483/1990 Zb. [9] Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej Republiky: Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii pracovných činností a o náležitostiach návrhu na zaradenie pracovných činností do kategórií. [10] Nariadenie vlády 387/2006 Z.z. O požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci [11] Národný inšpektorát práce: Pravidlá dobrej praxe BOZP, Zásady pre poskytovanie a používanie OOPP, Príručka pre postupy zamestnávateľov a zamestnancov [12] Príloha č. 1 k opatreniu č. 16/2001 Z.z.: Zásady pri zatrieďovaní zamestnaní podľa klasifikácie,

systém

kódovania

klasifikácie

a

zoznam

skratiek

používaných

v klasifikácii. [13] Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení a doplnení neskorších predpisov [14] Hatiar, K. Základy ergonómie [15] Hatiar, K.: Ergonómia a preventívne ergonomické programy. Bezpečná práca,. Bezpečná práca, 35, 2004, 1, s. 8 – 13, INDEX 49032 ISSN 0322-8347 [16] http://www.bozpinfo.cz/citarna/clanky/lidsky_cinitel/ergo_bezp_praca050404.html [17] 281 Nariadenie vlády Slovenskej republiky z 19. apríla 2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami [18] http://www.zdravie.sk/sz/content/676-29711/Ako-zdravo-zvladnut-stres.html [19] http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/psychologia/19097/?page=1 - 97 -

[20] http://kariera.zoznam.sk/rady.phtml?pg=5001 [21] http://www.vupsvr.gov.sk/index.php?nodeid=191&lang= [ 22 ] Ivan Majer, Politika BOZP Základ úspešného riadenia podniku. Bezpečná práca, Bratislava: Neumahr, 2001, Index 49032, ISSN 0322 – 8347 [ 23] Praktická príručka pre bezpečnostných technikov [ 24] Systémový prístup k riadeniu BOZP. Sociálna politika, 2002 [25 ] http://www.bozpinfo.cz/citarna/clanky/rizeni_bozp/manazment_bozp041015.html

- 98 -

PRÍLOHA A ZÁZNAM O ÚRAZE Ministerstvo obrany SR Útvar, zariadenie:

Miesto: Okres: Kraj:

1 Meno a priezvisko zraneného: _________________________________ Dátum narodenia: __________________ Stav: _____________ Počet nezaopatrených detí: ___ Bydlisko: ______________________________________ 2 Vzťah zraneného k zamestnávateľovi (zamestnanec a pod.): __________________________________________ _______________________________________________________________ Je zranený poistený? ÁNO / NIE Pracovisko zraneného: _______________________________________________________________________ Druh vykonávanej práce (funkcia): ________________________________________________________!_____ Túto prácu vykonáva __________ rokov, _________ mesiacov. 3 Mal zranený požadovanú kvalifikáciu pre prácu, pri ktorej došlo k úrazu? ÁNO / NIE Vznikol úraz v priamej súvislosti s prácou zraneného? ÁNO / NIE Jedná sa o pracovný? ÁNO / NIE Bol zranený inštruovaný o bezpečnosti pri práci, ktorú práve vykonával? ÁNO / NIE Kedy naposledy (dátum): ....................... inštruktáž vykonal ............................................................. 4 Hodina __________, deň _____________, mesiac ____________, rok _____ pracovného, služobného úrazu. Od začiatku smeny zranený odpracoval _________ hodín. Druh zranenia alebo poškodenia: ______________________________________________________________ Zranená časť tela: __________________________________________________________________________ Miesto, kde došlo k pracovnému úrazu: _________________________________________________________ 5

6

Ide o úraz ťažký? ÁNO / NIE Ide o úraz hromadný? ÁNO / NIE Koľko osôb bolo súčasne zranených? _________________ Ide o úraz smrteľný ? ÁNO / NIE Zranený zomrel ihneď? ÁNO / NIE Zranený zomrel neskoršie? (dátum) __________________ Akú prácu zranený vykonával v okamžiku úrazu?

7

Popíšte ako došlo k úrazu:

- 99 -

8

Názov zdroja úrazu: stroj (značka, výkon, rok výroby), zariadenie, náradie, materiál, energia (napätie, tlak, teplota), látky. Keď má stroj súčasti, uveďte prosím i jeho súčasť. Štatistická značka zdroja úrazu

9 Čo bolo v čase úrazu na pracovisku v nesprávnom alebo nebezpečnom stave a ktorý predpis (normu) alebo postup zamestnávateľ porušil?

Čo zranený robil nesprávnym alebo nebezpečným spôsobom a ktorý predpis (normu) alebo postup svojim konaním porušil?

Bol úraz spôsobený alebo ovplyvnený inou osobou (ktorou – meno a adresa) alebo vznikol následkom spolupôsobenia prírodných živlov alebo zvierat?

Aká škoda vznikla pri úraze organizácii? Utrpel zranený škodu na veciach, ak áno akú? Štatistická značka príčiny úrazu

Podpis zraneného (podľa možností):

Podpis nadriadeného:

_________________________________________________ ____________________________ ______________ Podpis svedkov úrazu:

Podpis funkcionára odborov (ZZ):

_________________________________________________ ____________________________ ______________

- 100 -

Vyšetrenie úrazu bolo vykonané a záznam spísaný dňa: ____________________________________________________________________________ 10 Na odstránenie príčin pracovného úrazu vykoná vedenie útvaru, zariadenie tieto opatrenia: a) organizačné a technické: b) výchovné: _______________________________ podpis nadriadeného 11 Vyjadrenie odborov:

12 Záznam o kontrole vykonaných opatrení:

13 Adresa zdravotníckeho zariadenia (nemocnice), kde bol zranený ošetrený (liečený ):

- 101 -

PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA

PRÍLOHA B

Zamestnancovi Jánovi Krátkemu sa dňa 2. apríla 2007 stal v závode SE-EBO Jaslovské Bohunice ľahký pracovný úraz. V úseku údržby sa pri presune na pracovisko pošmykol na mokrej podlahe a spadol. Pádom si spôsobil zlomeninu kosti v oblasti predkolenia. Podľa

smernice

SE-EBO

označenia

EBO/2/NA

-011.00-02

Vyšetrovanie

a oznamovanie udalostí v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (príloha B) splnil nasledovné kroky: •

Zamestnanec bezodkladne oznámil svoj pracovný úraz priamemu nadriadenému, vedúcemu údržby.

•

Priamy nadriadený po privolaní rýchlej zdravotnej služby vykonal dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu v dychu.

•

Pracovný úraz oznámili vedúcemu údržby aj dvaja ďalší zamestnanci, ktorí boli svedkami pracovného úrazu.

•

Vedúci údržby vykonal

všetky potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu

pracovnému úrazu. •

Následne zabezpečil účasť príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a v spolupráci s ním vykonal šetrenie príčin vzniku PÚ.

•

Na základe šetrenia spísal záznam o evidovanom PÚ v troch vyhotoveniach a doručil na oddelenie BTS a OPP (príloha 1).

•

Priamy nadriadený postihnutého zamestnanca oznámil vznik pracovného úrazu telefonicky oddeleniu bezpečnostno-technickej služby a oddeleniu ochrany pred požiarmi

•

Vedúci oddelenia BTS a OPP oznámil písomne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne PÚ (príloha 2). Zamestnanec

má

podľa

smernice

EBO/2/NA

-011.00-02

Vyšetrovanie

a oznamovanie udalostí v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nárok na odškodnenie PÚ. Využil túto možnosť a pokračoval podľa krokov:

- 102 -

•

Po skončení PN vypísal žiadosť o poskytnutie náhrady „bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia“ a spolu s posudkom, ktorý vyplnil a potvrdil ošetrujúci lekár, doručil osobne na pobočku sociálnej poisťovne v Trnave.

•

Nahlásil vedúcemu údržby ako priamemu nadriadenému deň ukončenia PN.

•

Vedúci údržby nahlásil ihneď oddeleniu BTS a OPP skončenie PN zamestnanca SE-EBO a jeho nástup do práce.

• Vedúci oddelenia odmeňovania v EBO doručil „Oznámenie poistnej udalosti“ spolu s vypočítaným „Úrazovým príplatkom“ (denný vymeriavací základ), pobočke Sociálnej poisťovne v Trnave, spolu s originálom PN. • Vedúci oddelenia BTS a OPP ako predseda odškodňovacej komisie zvolal do 4 dní od povinnosti PÚ registrovať odškodňovaciu komisiu, na prerokovanie odškodnenia PÚ zamestnanca SE-EBO s výkonom práce v EBO-SE. Zápis z odškodňovacej komisie, spolu so Záznamom o úraze zamestnanca SE-EBO s výkonom práce v SE-EBO predseda zaslal na pobočku sociálnej poisťovne. • K prerokovaniu odškodnenia PÚ prizval postihnutého zamestnanca a jeho priameho nadriadeného. • Výsledky odškodnenia boli zamestnancovi, ktorému sa stal PÚ doručené písomne a odškodnenie za PÚ bolo zamestnancovi pripísané na jeho osobný účet.

- 103 -

PRÍLOHA 1

ZÁZNAM O PRACOVNOM ÚRAZE POSLAŤ BEZODKLADNE NA ODDELENIE BTS A OPP V TROCH VYHOTOVENIACH! POSTIHNUTÝ/ZRANENÝ: Meno, priezvisko, titul: ...........Ján Krátky.......................

osobné číslo: ......4890...........

Dátum narodenia: .......12. 12. 1957... Trvalé bydlisko:.......Trebatice 18, 919 57......................................... Funkcia: .............údržbár................................................................................................................. Útvar: ..................Útvar správy a údržby........................................................................... Priamy nadriadený: .........Ing, Peter Kováč........................ číslo tel.:..033/5793166. Dátum posledného školenia BOZP: .......18. 1. 2007.................................................... Meno školiteľa: .......Ing. Ivan Šimončič........................................................................ Miesto, kde došlo k úrazu: ...............0548...................................................................... Dátum úrazu: ................2. apríl 2007..........

hodina:..............13:25.............

Činnosť pri úraze: .........................chôdza....................................................................... Presný popis úrazu: ............pád na mokrej podlahe pri presune na pracovisko z obedňajšej prestávky. Zatvorená zlomenina v oblasti predkolenia. ........................... ........................................................................................................................................... Druh poranenia: ....................zatvorená zlomenina ............................................................ Zranená časť tela: ..............noha v oblasti podkolenia....................................................... . Použité OOPP: ...............................žiadne......................................................................... Akú škodu utrpel zranený na veciach : ..........žiadnu.................................................... Kto zavinil vznik pracovného úrazu: ..................................................................

- 104 -

SVEDKOVIA ÚRAZU: Meno, priezvisko, titul:

podpis:

...Tibor Malý ................................

....................................

......Peter Ščasný..............................

....................................

Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť: Meno, priezvisko, titul:

podpis:

..........Jana Machovičová, Ing.........................

........................................

Navrhované opatrenia: technické ................................................................................................ výchovné ................................................................................................ Informačná skúška na obsah alkoholu v krvi vykonaná. Výsledok: negatívny pozitívny* Záznam vystavený dňa: .........2. apríla 2007................... hodina: ...........14:30............... Záznam vystavil a skúšku vykonal: .......Dušan Kobetič..............podpis: ..........................

Vyplňuje oddelenie BTS a OPP ! Úraz evidovaný na oddelení BTS a OPP dňa: ...2. 4. 2007............. Za oddelenie BTS a OPP: ..........Petra Hlavatovičová..................

hodina: ......14:45...... podpis BT, príp. ABT

............................................. * Nehodiace sa preškrtnite.

- 105 -

PRÍLOHA 2 Oznámenie poistnej udalosti k úrazovému poisteniu podľa § 231 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) Poistná udalosť *

1.

pracovný úraz choroba z povolania

IČO/RČ zamestnávateľa .....25478410.......

OKEČ – kód (uveďte z výkazu poistného) ...........................

2.

Názov a adresa zamestnávateľa: Slovenské elektrárne – ENEL Jaslovské Bohunice 919 43

3.

Evidenciu miezd vedie zamestnávateľ (ÁNO – NIE)

4.

Adresa miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, ak nie je totožné s adresou jeho sídla:......................................................................................................................................................

5.

DÁTUM VZNIKU POISTNEJ UDALOSTI (DALEJ LEN PÚ)

áno

v dôsledku pracovného úrazu - dátum vzniku pracovného úrazu: dňa ..2. 4. 2007

o .............13:25...... hod.

v dôsledku choroby z povolania – dátum zistenia choroby z povolania: dňa ................................................................. 6.

Miesto vzniku PÚ (obec, ulica, okres, prípadne označenie pracoviska): ...............0548...................................... ......................................................................................................................................................................

7.

Poškodený zamestnanec (meno, priezvisko, adresa bydliska): ...............Ján Krátky, Trebatice 18, 919 57..... ............................................................................................................................................................................

8.

Dátum narodenia poškodeného zamestnanca: ...................12. 12. 1957.....................................................................

9.

Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia poškodeného podľa § 235 zákona v znení neskorších predpisov .................................55471/02.....................................................................................................................................

10. 11.

12.

Pracovné zaradenie poškodeného v čase vzniku PÚ: .................. údržbár............... Poškodený zamestnanec má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ÁNO – NIE) .............áno................................. PODROBNÝ POPIS VZNIKU POISTNEJ UDALOSTI (u choroby z povolania uveďte faktory pracovného prostredia, ktoré mali za následok vznik choroby z povolania a predchádzajúcich zamestnávateľov, u ktorých poškodený pracoval za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý popr. uveďte v prílohe oznámenia): pád na mokrej podlahe pri presune na pracovisko z obedňajšej prestávky. Zatvorená zlomenina v oblasti predkolenia.

13.

Ak bola škoda spôsobená úmyselne, uveďte kým: ..................................................................................

14.

Ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, uveďte kto konal pod ich vplyvom a ako bolo preukázané, že táto osoba konala pod vplyvom týchto látok:

- 106 -

15.

16.

17.

18.

Ak boli v príčinnej súvislosti so vznikom škody porušené právne predpisy alebo ostatné predpisy, či pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, uveďte kým a bližšie špecifikujte porušený predpis: ..............................................................................................................................................................

Ak bola škoda spôsobená zavineným porušením pracovných povinností v pracovno-právnych vzťahoch, uveďte kým, bližšie špecifikujte porušenie a pripojte k oznámeniu zápisnicu škodovej komisie: ..............................................................................................................................................................

Uveďte, ktorý orgán pracovný úraz vyšetroval (príslušný inšpektorát práce, polícia atď.): ..............BTS a OPP......... .............................................................................................................................................................. POŠKODENIE ZDRAVIA - bolo spôsobené úrazom uznaným ako pracovný úraz podľa zákona (ÁNO - NIE): ......áno...................... - ak poškodený zomrel na následky úrazu, uveďte dátum úmrtia: ........................................................ - bolo spôsobené chorobou z povolania, uveďte akou: .........................................................................

19.

20.

DENNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD POŠKODENÉHO ZAOKRÚHLENÝ NA ŠTYRI DESATINNÉ MIESTA NAHOR podľa § 84 zákona je denný vymeriavací základ: .........................892,2154.................................................. Sk zistený z rozhodného obdobia ....................................1.1 – 31. 3. 2007.......................................................................... SPOLUZODPOVEDNOSŤ POŠKODENÉHO NA VZNIKU ŠKODY Miera zavinenia poškodeného v % ...............60......................................................................................... Dôvod zbavenia sa zodpovednosti podľa Zákonníka práce:..................................................................... Porušený právny predpis, predpis alebo pokyn na zaistenie BOZP: ....................................................... .............................................................................................................................................................. Pripojte zápis škodovej komisie alebo zápis z prejednania rozsahu zodpovednosti za škodu uskutočneného v zmysle § 198 ods.2 Zákonníka práce a doklady preukazujúce oboznámenie poškodeného s príslušnými bezpečnostnými predpismi a pokynmi.

21.

Ak bol podaný návrh na prejednanie nároku na náhradu škody pred súdom, uveďte predmetný súd a priložte návrh a stručnú informáciu o stave konania: ................................................................................................................................................................

22.

Ak sa súdne konanie skončilo, pripojte rozhodnutie a uveďte, či ste poškodenému podľa tohto rozhodnutia náhradu už vyplatili a kedy: ................................................................................................................................................................

Vybavuje: Ing Katarína Tomášková

Telefón zamestnávateľa: 033/5793166

Podpísaný poistený (zamestnávateľ) vyhlasuje, že všetky otázky zodpovedal pravdivo a nič nezamlčal.

V ....Jaslovských Bohuniciach.... dňa ..2. 4. 2007 meno a podpis štatutárneho zástupcu zamestnávateľa a odtlačok pečiatky (poistený)

- 107 -

Vzor vypracovanej politiky BOZP

PRÍLOHA F

Hlavička organizácie Politika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci Vedenia

spoločnosti............pokladá

zaistenie

bezpečnosti

a ochrany

zdravia

zamestnancov, návštevníkov, dodávateľov pracujúcich v našej spoločnosti za prioritnú podmienku. Vedenie spoločnosti sa v rámci politiky BOZP zaväzuje: •

zvyšovať a trvalo zdokonaľovať úroveň riadenia systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s cieľom obmedzovať potenciálne ohrozenia zdravia vplyvom technologických procesov, technických zariadení, činnosti ľudí a pracovného prostredia,

•

zabezpečovať pravidelnú odbornú prípravu, kvalifikáciu, školenia zamestnancov a rozvíjať ich povedomie o zásadách BOZP aby viedlo k bezpečnej práci, ochrane zdravia, výchovne pôsobiť k používaniu správnych a bezpečných postupov pri práci,

•

v záujme prevencie nehôd, pracovných úrazov, chorôb nz povolania alebo poškodenia zdravia dodržiavať platné pravidlá a zákonné predpisy ako aj presadzovať ich dodržiavania u zamestnancov,

•

plniť úlohy v starostlivosti o BOZP, ktoré sú súčasťou plnenia všetkých úloh vedúcich zamestnancov,

•

v rámci kompetencií vytvárať potrebné technické, organizačné, finančné a personálne predpoklady pre bezpečné pracovné prostredie, v prípade potreby ich priebežne prispôsobovať a uvádzať do života koncepciu bezpečnosti,

•

vydávať pravidlá a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade so zákonnými predpismi,

•

na základe zaistených nebezpečenstiev, ohrození, rizík vytvárať pracovné podmienky s cieľom eliminovať nepriaznivé riziká spôsobujúce ujmu na zdraví a majetku,

- 108 -

•

zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu v pravidelných intervaloch , s ohľadom na charakter práce,

•

zabezpečiť rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov,

•

kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie príslušných právny ch a ostatných predpisov na zaistenie BOZP,

•

poskytovať a plánovať primerané materiálne zdroje na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov, vyčleniť prostriedky na program realizácie politiky BOZP,

•

bezplatne poskytovať a starať sa o OOPP, ktoré sú určené na ochranu zdravia pri práci a pred chorobami, pričom všetci zamestnanci, ktorým sú tieto prostriedky pridelené, ich musia v práci používať,

•

vytvárať podmienky BOZP pre spoluprácu s dodávateľmi prác,

•

informovať zamestnancov a zástupcov zamestnancov o stave zaistenia BOZP, hlavne v oblasti eliminácie rizík na pracoviskách,

•

umožniť zamestnancom a zástupcom zamestnancov vyjadriť sa k problematike BOZP.

Vypracoval: V ....................................., dňa....................... .......................................... Riaditeľ spoločnosti

- 109 -