Stanička, v ktorej predávali lístky do sveta

ročník: 10 • číslo: 12 • 9. december 2016

www.staskovskenoviny.sk • cena: 0,50 €

ÚVODNÍK

foto: Jaroslav Velička

POČASIE Ťažký sneh spôsobil výpadky elektrickej energie V pondelok 28. 11. začalo intenzívne snežiť. Napadlo cca 20 cm snehu. Prvého decembra v dôsledku dažďa a vyšších teplôt začal byť sneh ťažký a spôsobil v Staškove dňoch 1. a 2. decembra viacnásobné dlhodobejšie výpadky elektrickej energie. Cez víkend 3. - 4. decembra už náhle prituhlo a na niektorých miestach boli namerané mrazy až k -20 °C. vg

Stanička, v ktorej predávali lístky do sveta Na železničnej zastávke na trati č. 128 Čadca – Makov zaznel 26. marca 1914 prvý hvizd rušňa v staškovskom chotári a zastavil prvý parný vlak. Bol nákladný a viezol štrk. Osobný prvýkrát stál na tomto mieste 9. júla toho roku. O 6 rokov neskôr do výhybkárskeho domčeka a staničky prišli Kronerovci a na viac ako desaťročie sa im Staškov stal domovom. Od tých dní prešla stanička viacerými úpravami. Tou poslednou premenil Spolok rodákov Jozefa Kronera časť budovy na železničiarske múzeum. Slávnostne ho otvorila Zuzka Kronerová. Železnica bola a je fenomén. Človek ju zostrojil a ona mu umožnila cestovať. Trať bola úzko prepojená s rodinou Kronerových. Otec Ľudovít železničiar, mama Mária zrejme jedna z prvých výpravčičiek, detstvo pri trati. „Mamo, predajte mi lístok. - A kam by si chcel? – Do sveta.“ Tak pýtal malý Jozef lístok na vlak od svojej mamy. Bol to správny cieľ pre veľkého herca. Myšlienka predsedu spolku prepojiť (pokračovanie na str. 2) tieto dva svety vyplynula prirodzene.

Juliana Belková

Kukučínova 29 (za Mestským domom), Čadca tel: 041/432 7855, 0908 405 464, www.slovaktual.sk

Čochvíľa bude rok, čo zomrel Anton Srholec. Motajú sa mi Vianoce v hlave, tak si čítam knihu jeho listov. Tu je úryvok z toho k Vianociam 2012. Stratilo sa veľa pekných tradícií, zvykov, zážitkov, ktoré ako spomienky osvetľujú moje detstvo. Advent, roráty, naše detské netrpezlivé opakovanie tej istej otázky: Koľko ráz sa ešte vyspíme, kým príde Ježiško? Prísny pôst, pečenie koláčov, trúbenie pastierov, koledy pod oknami. Štedrú večeru odniesť starkému, invalidovi po prvej svetovej vojne, korunka vo vačku, strojenie stromčeka, príprava Betlehema, skrývanie darov a tá domáca slávnosť, keď sme sa modlili okolo prestretého stola a všetci sme nahlas recitovali: Vinšujem Vám radostné a veselé sviatky, Krista Pána narodenie, čo sme si od Pána Boha vyžiadali: najprv zdravie, pokoj svätý a po smrti kráľovstvo nebeské. Na naše pomery bohatá štedrá večera, najbohatšia v roku, stromček so skutočnými sviečkami, ako hymnu sme spievali Tichá noc, svätá noc a Búvaj dieťa krásne. Čakanie na polnočnú a celé sviatky v pohode a istote, že sme milovaní. Mám listy otca Srholca rád. António však nežil v tej nostalgii z detských čias. Ako málokto iný ju vo viere dokázal celý život pretavovať v skutky milosrdenstva svojim blížnym. Do posledných chvíľ. Prajem Vám Požehnané Vianoce!

2

SPRAVODAJSTVO

december 2016

Staškovské noviny

Stanička, v ktorej predávali lístky do sveta (pokračovanie) „Múzeum sme urobili z úcty k rodine Kronerovcov a železničiarskemu povolaniu“, povedal Vladimír Gajdošík v úvode slávnosti. Nebolo to jednoduché ani rýchle. Projekt bol postavený na vytrvalosti a oduševnení. Presne päť rokov od otvorenia rodného domu Jozefa Kronera, 19. novembra 2016 rozľahol sa pri Staničke zvuk lokomotívy tak ako pred 90 rokmi. „Mojím prvým vnemom bol hvizd lokomotívy a syčanie pary“, spomínal Jozef Kroner. Ďalším bola pieseň. Obľúbenú „Hore, slnko hore..“, naspieval sám i v dokumente Fera Feniča Trate života Jozefa Kronera. Premietnutie filmu bolo súčasťou slávnosti. S touto piesňou sa pred Staničku na drezine priviezli členovia Staškovanky. Detstvo pri štreke pripomenula i báseň Lístok do sveta. „K železnici som mala vždy blízko... Otec by sa veľmi čudoval, čo tu dnes vzniklo.“ vyznala Zuzka. V foto: archív Zuzany Kronerovej železničiarskej čiapke píšťalkou a plácačkou vypravila Železničiarske múzeum – ako to videl Jozefa Kroner na vlastnú cestu. Sta- V Staničke je medzi exponátmi umiestnená aj fotografia z televízneho nička tak prijala svojich prvých návštevníkov. Model železničnej filmu J. Soloviča z roku 1962 Polnoc bude o päť minút, kde hral Jozef Kroner hlavnú postavu železničiara Bieňa trate v Staškove z obdobia 20. rokov minulého storočia a viaceré exponáty ako storočná výhybka, telefón, starý písací stroj, trúbka, či dátumovač lístkov lákali vyskúšať ich. Okrem toho boli k dispozícii ukážky filmu Rýchlik s Jozefom Kronerom v úlohe starého železničiara. „Opatruj sa...“. Týmito slovami sa vo filme lúčil so svojím detstvom. Tá železničiarska kapitola z neho sa bude „opatrovať“ aj v staničke. Program slávnosti pokračoval v kultúrnom dome premietnutím spomínaného dokumentu. Jeho podstatná časť sa odohráva v Staškove a na jeho natáčanie si mnohí pamätajú. Spievali v ňom Mária a Pavol Jurgoví, FS Staškovanka, filmovania sa zúčastnili i najmenší členovia súboru. Film zachytáva aj jeden z ročníkov futbalového turnaja. „Dokument som videl prvý raz, ale určite nie posledný. Je to skvelý film.“, vyjadril svoj pocit po jeho zhliadnutí jeden z hostí. Prehliadka výstavy diel profesionálnych umelcov vytvorených počas dvoch ročníkov plenéra Maľované pod Grapou bola vyvrcholením slávnosti. Diela zhotovené rôznymi výtvarnými technikami na tému Kronerovci a Kysuce dotvorili atmosféru času, keď po šveliach pobehovali deti výhybkara a čakali, kedy príde ich vlak a odvezie ich do sveta. Juliana Belková

Poďakovanie za Staničku

Belko Ján, Belko Ján ml., Belková Juliana, Belková Paulína, Cabúk Róbert - Kysucké múzeum Čadca, Ciller Jozef, Cudrák Stanislav, Časnocha Peter, Časnocha Peter ml., Čutek Juraj, Gajdošík Vladimír ml., Gajdošíková Katarína, Gajdošíková Veronika, Gajdošíková Vlasta, Gajdošíková Štefánia, Gazdík Vladimír, GR ŽSR Bratislava, Had Miloš – Obec Kraľovany, Haratyk Pavol, Hlubina Ján, Hruška Miloš, Hrušková Darina, Janešíková Júlia, Jandík Ivan - Klub železničných modelárov Vrútky, Jesenský Miloš - Kysucké múzeum, Juriš Peter - Kysucké múzeum, Kajánek Anton – Drevovýroba, spol s.r.o. Raková, Kolník Marián, Kováčik Pavol, Kroner Janko, Kronerová Zuzana, Kubáček Jiří – MDC Bratislava, Kubaška Alojz – K-Store s.r.o. Raková, Kucmen Róbert, Kukurdík Jaroslav, Stavebniny Čadca, Kvašňovský Rudolf, Laufiková Stanislava, Lašút Pavol, Ligocká Ľubica, Lišková Oľga, Machovčák Dalibor, Machovčák Dalibor ml., Machovčák Lukáš, Machovčáková Darina, Machovčák Ján – ZAM Staškov, Machovčáková Jozefa, Machovčáková Vlasta Mária, Machovčák Stanislav, Machovčák Stanislav ml., Maslík Vladimír, Matuška Viliam – Múzeum Stará Turá, Miklas Katarína, Nadácia Orange, Nečeda Peter, Obec Staškov, Odrobiňáková Kristína, Ondrušek Vladimír, Pauk Jozef, Pavlíková Martina – ŽSR, Polka Lukáš, Polka Pavol, Pytelová Silvia, Sidor Kľučka s.r.o. Radoľa, Šimko Peter – Považské múzeum Žilina, Ščuryová Mária – Magma Čadca, Tomaníková Zuzana – ŽSR, Tunega Michal – MDC Bratislava, Urbaník Štefan, Urbaníková Eva, Verešová Drahomíra – ŽŠR, Vjaterová Anna, VÚC Žilina, Železničná stanica Čadca. Vladimír Gajdošík, predseda SRJK

Juliana Belková LÍSTOK DO SVETA Na stanici stojí žena. V topánkach, naboso je zakázané... Pod zásterou pnie sa siedme požehnanie. Kráča domov, opäť bosonohá. Prišla s mužom, jak určili dráhy...

A štreka nehýčka. Vedela rozprávať by staškovská stanička. O mocnej ruke muža na výhybke, čo zlatej rybke plnil želania aj bez šťastného konca. O drobných krokoch na trati, len toľkých,

koľko dovolili švele, raz lepkavo čierne a raz snehobiele. O pare, čo s hukotom ohlásila, koľká bije, a ďalej merala v rytme vlastného času stratenú čiernobielu krásu. O strachu i nádeji, keď ešte nevedela,

čo nám už je známe, že jeden malý chlapec obrátil sa raz k svojej mame, (ten obraz si stanička dodnes v sebe nosí): „Mamo, jeden do sveta si prosím ...“ (pri príležitosti otvorenia Staničky 19. 11. 2016)

Staškovské noviny

Župan odovzdal mažoretkám poukaz na výhru 2 000 €

SPRAVODAJSTVO

december 2016

3

KOMENTÁR

Takmer 5 rokov trvalo vybudovanie a zariadenie Mikulášsky 5. december bol pre mažoretkový súbor Staničky. Najdlhšie zo všetvýnimočný. V Čadčianskej redakcii Kysuckých novín kých projektov Spolku rosa naše mažoretky stretli a rozprávali so Žilinským dákov Jozefa Kronera, na županom Jurajom Blanárom. Vo veľmi príjemnej ktorých pracoval, pokiaľ a milej atmosfére im odovzdal symbolický šek na teda neberieme do úvahy, 2 000 €. Túto cenu získali mažoretky v rámci spoločže park pri kostole slúži, ného projektu Juraja Blanára a MY Kysuckých novín ale ešte nie je vo finálnej na podporu talentovaných športovcov a športových podobe. Spolok sa boril s klubov. Ďakujeme preto všetkým našim priaznivcom, financiami i administratívktorí nám zakúpením Kysuckých novín pomohli túto nymi bariérami. Predovšetkrásnu cenu získať. Edita Sabelová kým v začiatkoch sa našli aktivisti, pre ktorých je búrať milšia činnosť ako tvoriť. Ako inak - z vlastnej obPoslanci zmenili poskytovateľa pohrebných služieb v obci. Bude ním Pohrebníctvo Anna. Vyce, práve tí, ktorých úlohou hlásili verejnú súťaž na prenájom priestorov v areáli FK Slávia. je pomáhať. Staničku síce Na riadnom zasadnutí zastupiteľstva sa 25. novembra zúčastnilo len 5 poslancov. Po kontrole uz- pozdržali, ale nezastavili. nesenia OZ schválilo • cenník predložený pohrebnou službou Anna, Čadca • zámer prenájmu Neboli až tak dôležití. Podnebytových priestorov v Dome smútku firme Pohrebníctvo Anna, na dobu neurčitú, s výpovednou statní pre Staškov sú ľudia, lehotou 6 mesiacov, s možnosťou ozvučenia obradov pri hrobe počas pohrebu a v dome smútku ktorí v projekt uverili a celý počas rozlúčky so zosnulým • pripomienky k VZN o správnych poplatkoch • žiadosť o schválenie ten čas mu pomáhali. Peprevádzkového času (otváracích hodín) pre Pizzeriu Salieri • poskytnutie jednorazovej sociálnej niazmi, materiálom, prádávky v hmotnej núdzi pre Annu Jarošovú, Staškov 332 vo výške 100 € na nákup zimného oblečenia cou, jednoducho tým, čo pre maloleté deti • poskytnutie jednorazovej sociálnej dávky v hmotnej núdzi pre Máriu mohli a vedeli. Zoznam je Chrastinovú, Staškov 447 vo výške 60 € - na úhradu splátky pôžičky na preklenutie času. OZ uložilo dlhý a s radosťou ho uve• obecnému úradu (ďalej OÚ) riešiť sťažnosť p. Korduliaka - odstránenie skládky dreva v zmysle zá- rejňujeme. Neprekvapuje, verov stavebnej komisie • OÚ predvolať vlastníkov dotknutých parciel ohľadom odkúpenia pozem- že v ňom nájdeme ľudí, kov pod miestnu komunikáciu v lokalite pod Kykuľou pod MK v šírke 6 m medzi plotmi • OÚ uzat- ktorých vidieť pri rôznych voriť zmluvu o poskytovaní pohrebných služieb v obci s firmou Anna, Čadca • OÚ vyzvať vedúcich aktivitách, bez ohľadu na zložiek obce, aby špecifikovali účely použitia dotácie, ktoré budú následné doplnené do VZN obce to, kto ich organizuje. PraStaškov • OÚ upraviť vo VZN o správnych poplatkoch v časti Ostatné poplatky vyhlásenie v rozhla- cujú pre farnosť, pre obec se nasledovne: vyhlásenie pre občanov 2 €, vyhlásenie pre komerčné účely 5 €, vyhlásenie smútoč- a nie sú im ľahostajné ani ného oznamu bezplatne • OÚ vyhotoviť formou dodatku zmeny poskytovateľa služby v pohrebníc- osudy spoluobčanov v nútve • OÚ vyhlásiť obchodnú verejnú súťaž na prenájom priestorov v areáli FK Slávie Staškov za dzi. Staškov však, podobne podmienok: nájom na dobu neurčitú, s výpovednou dobou 3 mesiace, začiatok nájmu od 1. 3. 2017, ako iné obce, nie je idyliccena nájmu 1 050 € plus energie, nájomca musí akceptovať dohodnuté podmienky obecných akcií, kou dedinkou a aj ľudia Kronerov pohár • OÚ dať dodatok k zmluve o Obhospodarovaní s Družstvom vlastníkov neštátnych v ňom žijúci sú rôzni. Takí, ktorým podobné postoje lesov zmluvy právnikovi na právnu kontrolu • OÚ dať odstrániť reklamné tabule pri cintoríne. nič nehovoria, sú ľahostajOZ zobralo na vedomie • žiadosť Jarmily Kráľovej, bytom Staškov o predĺženie nájmu • žiadosť Ing. ní a nezúčastnení a potom Metoda Drába a Anny Drábovej, Staškov o realizáciu úprav na úseku cesty • informáciu o potrebe aj takí, ktorí rovnako neúčasti dvoch poslancov pri otváraní obálok na projekt zberného dvora, ktoré sa bude konať dňa pohnú ani prstom, ale ma1. 12. 2016 o 9.30 hod. v Bratislave. Vladimír Gajdošík jú plno rečí, kritizujú a ešte aj takí, ktorí robia z princípu zle. Toto nie je delenie ľudí, takto to jednoducho chodí. Podstatné je umenšovať ľahostajnosť. Každý nejako môže. Potom je šanca, že sa zväčší priestor pre ďalšie pekné projekty obce, farnosti, školy i neziskových združení.

Obecné zastupiteľstvo

Vladimír Gajdošík

4

december 2016

FOTOREPORTÁŹ

foto: Jaroslav Velička Slávnosť zahájil folklórny súbor Staškovanka. Signálom na príchod pred múzeum bol hvizd parnej lokomotívy. Pohli sa na nožne poháňanej drezine od rodného domčeka smerom k stanici a spievali obľúbenú Jožkovu pieseň: Hore slnko, hore... Uprostred nich stál Janko Belko, čoby mladý výhybkár oblečený v dobovom kabátiku s čiapkou a medzivojnovou placačkou. O podujatí informovala v hlavnom spravodajstve TV Markíza.

foto: Jaroslav Velička Napriek enormnej pracovnej záťaži prišla Zuzka Kronerová otvoriť Staničku. V noci cestovali s manželom z Prahy a večer už opäť musela stáť na javisku, tentokrát divadla Astorka. Múzeum otvorila so sebe vlastným šarmom – hvizdom píšťalky v železničiarskej čiapke s plácačkou. Do miestnosti vošla s ružou, ktorú položila na okienko, za ktorým jej stará mama predávala lístky.

foto: Jaroslav Velička Artefakty múzea boli zozbierané zo štátnych depozitov i súkromných zbierok. Časť predmetov darovali fyzické osoby, viaceré majú svoj osobitý príbeh. Na fotografii stôl z medzivojnového obdobia pochádza z Bratislavy, na ňom trúbka Amati zaslaná z Prahy a pod. Na stene visia kópie dokumentov z roku 1929 týkajúce sa hlavnej stanice, strážneho domčeka i koľajiska v Staškove.

Staškovské noviny

foto: Jaroslav Velička Otvorenia Staničky, ako sa medzičasom začalo spontánne volať múzeum, sa zúčastnilo desiatky Staškovanov i hostia z viacerých kútov Slovenska, ktorí pomáhali so zriadením expozície. Prišlo aj početné zastúpenie rodiny Kronerovcov, ktorí už dosť pravidelne a radi zavítajú na Staškov. Na fotografii v popredí Milan Hladký, Vaňousovci. Nechýbala ani vetva rod. Mituníkovej.

foto: Jaroslav Velička Dušu Staničke vdýchol svojím umením scénograf európskeho formátu prof. Jozef Ciller. Pre pripomienku časov, v ktorých Kronerovci žili v Staškove v rokoch 1920-1932, dal Spolok rodákov Jozefa Kronera zhotoviť modelárom z Vrútok koľajisko staškovskej stanice so zakomponovanými hlavnými budovami toho obdobia. Nad modelom je umiestnené výtvarné dielo akad. soch. Juraja Čuteka.

foto: Jaroslav Velička V Staškove našťastie stále premávajú vlaky na trase Čadca – Makov a späť. Dlhé roky bola čakáreň spustnutá podobne ako kedysi strážny domček. Spolok rodákov Jozefa Kronera, ktorý tieto priestory od ŽSR prenajal, tu zriadil Železničiarske múzeum – ako to videl Jozef Kroner z úcty k železničiarskej profesii a Kronerovcom s presvedčením, že Stanička iným spôsobom znova ožije a bude ľuďom spôsobovať radosť.

Vladimír Gajdošík

TÉMY

Staškovské noviny

december 2016

5

Udalosti v mesiaci november Donald Trump prezidentom USA Prezidentské voľby v USA priniesli obrovské prekvapenie. Z dvojice Clinton - Trump, vyšiel víťazne republikán Donald Trump. Stal sa tak novým, v poradí štyridsiatym piatym prezidentom Spojených štátov amerických. Približne 200 miliónov Američanov, teda oprávnených voličov, malo právo rozhodnúť o novom šéfovi Bieleho domu a nástupcovi Baracka Obamu. Občania svojimi hlasmi vyberali tzv. voliteľov. Rozhodujúcu väčšinu 306 získal Trump, čím porazil Clintonovú s 232 voliteľmi, a to aj napriek tomu, že demokratka v absolútnom vyjadrení získala viac hlasov. Američania si v utorok 8. novembra vyberali prezidenta po jednej z najdrsnejších predvolebných kampaní, akú kedy krajina zažila. Trump sa môže spoliehať na podporu amerického Kongresu. Republikáni totiž ovládli obe jeho komory. Nový prezident sa v Bielom dome ujme svojho 20. januára 2017 po slávnostnej inaugurácii.

Zomrel Fidel Castro Vo veku 90 rokov zomrel 25. novembra vodca kubánskej revolúcie a dlhoročný prezident Fidel Castro. Vládol Kube 47 rokov. Narodil sa 13. augusta 1926. Vyštudoval právo na univerzite v Havane. Stal sa známym pre svoj nacionalizmus a odpor proti vplyvu USA na Kubu. Viedol revolúciu proti diktátorovi Batistovi a v roku 1959 sa stal hlavným veliteľom ozbrojených síl. V roku 1965 vytvoril Komunistickú stranu a stal sa jej prvým tajomníkom. V roku 1976 zrušil funkciu premiéra a nechal sa parlamentom zvoliť za prezidenta. Svojich priaznivcov si získaval bojom proti imperializmu, bezplatným zdravotníctvom a odstránením približne 25-percentnej negramotnosti. Jeho budovanie socializmu však nakoniec priviedlo kubánske hospodárstvo ku kolapsu. V júli 2006 odovzdal kľúčové vládne právomoci bratovi Raúlovi. Kuba vyhlásila deväťdňový štátny smútok. Pohreb sa uskutočnil 4. decembra.

Zuzulová športovkyňou mesiaca Po tom, čo slovenská slalomárka úspešne zvládla aj druhé preteky SP v slalome, stala sa v ankete slovenskou športovkyňou mesiaca november. Veronika Velez-Zuzulová skončila v druhom slalome sezóny na vynikajúcom 2. mieste. Jej jedinou premožiteľkou sa v americkom Killingtone stala domáca Shiffrinová, ktorá vyhrala s náskokom 73 stotín. Petra Vlhová obsadila kvalitné 5. miesto s odstupom 1,35 sekundy. V úvode sezóny sa darilo obom našim pretekárkam. Petra Vlhová obsadila tretie miesto vo fínskom Levi. V tom istom slalome bola Veronika štvrtá. Dve Slovenky tak patria k absolútnej svetovej slalomárskej špičke. V celkovom hodnotení Svetového pohára patrí Veronike Velez – Zuzulovej tretie a Petre Vlhovej štvrté miesto. Stálica slovenského slalomu Velez-Zuzulová si zapísala 26. pódiové umiestnenie v kariére, z toho dvanástykrát sa postavila na výslednú druhú priečku. Vladimír Gajdošík

Thajská masáž Thajská masáž je prastará prirodzená liečebná metóda, veľmi bezpečná, bez vedľajších účinkov. Je to jedinečný typ masírovania tela a svalov, ktorý je charakteristický naťahovaním tela a intenzívnou hĺbkovou bodovou masážou. V súčasnosti je klasická thajská masáž považovaná za medicínsku disciplínu používanú pri liečení rôznych problémov. Korene tejto masáže siahajú do r. 2500 p.n.l. a jej účinky boli rokmi overované a zdokonaľované. Tradičná thajská masáž nie je len masírovanie svalov a kĺbov, ale predstavuje tiež pracovanie s akupresúrnymi bodmi pozdĺž energetickích dráh. Všetky sa nachádzajú asi 2 cm pod pokožkou a prechádzajú celým telom. Stláčanie bodov na týchto dráhach stimuluje prúdenie vnútornej energie v tele, priamo lieči choré orgány a žľazy a odstraňuje toxíny z telového tkaniva. Pri tradičnej thajskej masáži sa vyžaduje stláčanie akupresúrnych bodov. Thajská masáž prináša nabudenie energie, osvieženie a celkovú telesnú stimuláciu. Masážny salón MARTIN, Čadca

PRÁVO

Na Vianoce

Blížia sa Vianoce a akosi ťažko sa mi hľadala právna téma, ktorá by vás mohla zaujímať. Myslím, že počas roka máme tých príkazov, ktoré treba vykonať, zákazov, ktoré treba dodržať, jednoducho paragrafov až až. Je ich toľko, že v ich spleti zabudneme na samotnú prirodzenosť a z toho plynúcu jednoduchosť. Veľakrát by stačilo dodržiavať dané slovo, pristupovať k ľuďom s úctou, ku vzťahom s rešpektom. Do všetkého vniesť trochu pokory a myslím, že mnohé sporné veci by vôbec nevyžadovali paragrafy. Stačilo by tých desať, ktoré sú tu dané už viac ako 2000 rokov. Samozrejme, že máme sklony mať nad mnohými vecami kontrolu, rozhodujúce slovo, bojíme sa o pozície, funkcie, a preto sa správame nevrelo, útočne, akoby sme tu mali byť na svete donekonečna. Takých tu bolo ako je ľudstvo staré a takých tu aj bude. Ale nad svojím vnútorným pokojom, nad svojou vyrovnanosťou, nad našimi dobrými vzťahmi v rodinách, kolektívoch, v susedstve máme kontrolu iba my sami. A nepotrebujeme k tomu nikoho a nič. Žiaden paragraf. Prajem Vám požehnané Vianoce, veľa zdravia, potešenia vo svojich rodinách a spokojnosti vo svojom vnútri. JUDr. Ľudmila Kvašňovská

6

december 2016

HISTÓRIA

Staškovské noviny

História (117) Československý červený kríž (pokračovanie) Československý červený kríž mal po roku 1948 pevne stanovenú štruktúru a cieľ. Jeho určujúcimi úlohami boli pomoc zdravotníctvu v zdravotnej výchove, školenia prvej pomoci, príprava obyvateľstva pri obrane vlasti a ošetrovateľská služba, vrátane organizovania dobrovoľných darovaní krvi. Túto nezastupiteľnú úlohu, vrátane zdravotno-výchovnej činnosti plnila výrazným spôsobom aj miestna organizácia spolku v Staškove. Zdravotnícke prednášky sa stali súčasťou formovania povedomia našich ľudí všetkých vekových kategórií, od detí v škôlke až po seniorov. Práve o kurze prvej pomoci sa zmieňuje staškovská kronika. Kurzy boli spojené s premietaním politických filmov, ako si to vyžadoval režim. V tomto roku darovalo krv 12 darcov. Celkovo kronikári hodnotili prácu organizácie veľmi pochvalne. Záznam z roku 1978 hovorí, že „najlepšie sa darilo členom a členkám červeného kríža. Mali bohatú prednáškovú činnosť, 3 politické, 11 s témou zdravotnícko-sociálnou. Urobili doškoľovanie zdravotnej družiny. V spolupráci so sociálnou a zdravotnou komisiou MNV riešili problémy na úseku starostlivosti o deti a v otázkach životného prostredia. Dvakrát v roku bol uskutočnený odber krvi, bezplatní darcovia mali vždy spoločné posedenie s občerstvením.“ Podobné informácie foto: archív Vlasty Gajdošíkovej prináša kronika i v nasledujúcich rokoch. Pridáva správy o praviDarcovia krvi s MUDr. Ladislavom Babišom delných dozoroch členov ČSČK pri futbalovom turnaji O Kronerov pohár, či Behu SNP. Mnohí pamätajú na predaj červenokrížskych losov. Každoročne v spolupráci s detskou ambulanciou organizovali kurz pre matky s deťmi do jedného roka. Ich práca nebola len zdravotnícka a sociálna, ale ako píše kronikár „darilo sa im aj v brigádnickej činnosti“. Upravovali okolie zdravotného strediska, zúčastňovali sa jarného upratovania, či zberu sena. V roku 1984 odpracovali až 680 hodín, vysadili 150 okrasných kríkov a 120 ovocných stromov. Kľúčovou činnosťou však bola organizácia dobrovoľných odberov krvi. Hlavnými organizátormi boli obvodný lekár MUDr. Ladislav Babiš, zdravotná sestra Vlasta Gajdošíková a dlhoročná predsedníčka miestnej organizácie Emília Gajdošíková. Odber sa pre našu obec konal dvakrát do roka. Počet darcov prekročil častokrát päťdesiatku. Boli to spoločenské akcie s ušľachtilým cieľom. „Na mojich odberoch má zásluhu i MUDr. Babiš a sestrička Gajdošíková. Stále darujem krv a budem dovtedy, kým mi to dovolí zdravotný stav. Pre mňa to znamená pomoc iným a človek sám nikdy nevie, kedy ju bude potrebovať. Preto, kto môže, nech sa nebojí a pridá sa k nám. Odmenou je veľmi dobrý pocit.“, povedal Ján Machovčák, držiteľ zlatej Jánskeho plakety. Po spoločenských zmenách v roku 1993 vznikla samostatná spoločnosť Slovenský červený kríž. V súčasnej dobe má 70381 členov združených v 1712 miestnych skupinách. Juliana Belková

SERIÁL

Staškovskí učitelia (90) Anna Škulavíková, rod. Gabrišová: „Musíš mať rád“ Mala 18 rokov, keď prišla ako mladá učiteľka do Staškova. Na prvom stupni u štvrtákov pôsobila štyri roky. Pedagogickej práci sa v rôznych podobách venovala celý život.

Narodila sa 30. júla 1950 v Hájenke, malebnom prostredí makovských kopaníc. Starý otec tam bol lesníkom. Anna vyrastajúca v odľahlejšej časti dediny rozmýšľala o rôznych povolaniach, nemali však s učiteľstvom nič spoločné. „Moja mama mi vravievala, že som taká chlapčena. Po skončení SVŠ v Turzovke som nakoniec povedala, že pôjdem učiť. To mi schválila.“ Keďže bolo učiteľov málo, ponúkli jej miesto hneď. „Pýtali sa ma, kam chcem ísť. Ja na to, že hocikde, len nie na Makov. Tam ma poznajú, pre svoje deti by chceli protekciu. A to by som nechcela.“ Ako druhý ponúkli Staškov, prijala ho hneď. Nastúpila v septembri 1968. „Angažovala som sa vo všetkých akciách. Asi som to mala So svojou triedou v školskom roku 1971/1972 po dedovi, ktorý bol v obci veľmi činný.“ Keď v roku 1972 odchádzala zo Staškova, netušila, že sa tu za katedru vráti ešte raz. Chcela zmeniť profesiu, ale presvedčili ju. Nastúpila do ZŠ v Olešnej. „Pani riaditeľka Jurgová ma zobrala do Bratislavy ku Kronerovcom. Zažila som tam krásne dva dni. Chcela som im pohostinnosť vrátiť a pozvala ich k nám. Prišli na Makov aj s manželmi Paľkom a Marienkou Jurgovými. Za tento nezabudnuteľný zážitok som pani riaditeľ-

Staškovské noviny

DUCHOVNÉ SLOVO

december 2016

7

ke dodnes vďačná.“ Počas tunajšieho pôsobenia sa vydala a narodil sa jej prvý syn Milan. Zakrátko prišla do Staškova opäť, na zástup materskej dovolenky. Jej ďalšie materské povinnosti pri synovi Kamilovi učenie definitívne ukončili. Nasledovala práca v Makove, v pobočke Tesly Podvysoká na úseku odbornej technickej kontroly. V roku 1992 sa po spoločenských zmenách brány závodu zatvorili. V ďalšom zamestnaní sa Anna svojej pôvodnej profesii priblížila. Ako vychovávateľka na internáte Obchodnej akadémie v Čadci trávila väčšinu svojho času s mladými ľuďmi. Veľa sa s nimi rozprávala o detstve, mladosti. Prichádzali za ňou, pretože sa im venovala. Od roku 2006 je na dôchodku. Stará sa o svoju mamičku a radosť jej robia dvaja vnuci. Aj dnes prichádzajú za ňou deti zo školy po pierka, vajíčka pštrosov, či japonských prepelíc, ktoré chová alebo po vlnu z jej deviatich ovečiek. „Musíš mať rád. Dieťa by nemalo mať strach“, hovorí o svojej učiteľskej práci Anna Škulavíková. „Keby nebol vzťah, nič nedokážeš.“ Rozhovor s pani učiteľkou však začal prosbou a my ju teraz plníme: „Dovoľte mi popriať bývalým kolegom a kolegyniam, žiakom a ich rodičom a všetkým, ktorí ma poznajú, láskyplné Vianoce a požehnaný nasledujúci rok.“ Juliana Belková

Svetlo adventu Čím ďalej tým viac sa posúvame do dní, keď navidomoči ubýva denného svetla a sme odkázaní na to, aby sme ho nejako nahradili. Ak z nejakých príčin zlyhá zdroj svetla, minimálne nás to znervózni, až znepokojí. Svetlo prirodzene patrí k životu a nepochybne vytvára predpoklady normálneho fungovania človeka aj života okolo neho. Je síce pravdou, že prirodzené svetlo už vieme celkom obstojne nahradiť tým umelým, ale nič to nemení na tom, že prirodzené svetlo je nenahraditeľné, aby sme mohli normálne žiť. Som presvedčený o tom, že tak, ako potrebuje človek svetlo pre fyzický, vonkajší život, bytostne ho potrebuje a túži po svetle aj v živote spirituálnom, v živote ducha. Človek neustále zdokonaľuje spôsoby, ako nahradiť prirodzené svetlo a tak umelo predlžovať deň, tým aj možnosť dlhšie pracovať, namáhať sa, ale aj viac sa zabávať. Otázkou je, či nám to skutočne osoží. Ba dokonca sme sa naučili až natoľko so svetlom špekulovať, aby niektorí už nevideli veci okolo seba, aké ony skutočne sú, ale aby videli iba tak a iba to, čo iní chcú, aby videli... A zďaleka sa nejedná len o ružové okuliare... Nuž a ak pridáme k všelijakým farebným odtieňom ešte aj patričnú rýchlosť, aby sa všetko rýchlo menilo a striedalo, vnímame už len mihotanie a v tom kmitaní naozaj len ťažko určiť, čo sme to vlastne videli, či mali vidieť. Niet sa teda čo diviť, ak čím ďalej tým viac túžime všetko vidieť tak ozajstne, jasne, neskreslene, nenaplánovane, tak, aké to skutočne všetko naozaj je. To isté platí aj v tej duchovnej sfére. Ale kde tuná hľadať svetlo, ktoré je skrznaskrz jasné, nefalšuje, nedeformuje, nerobí iba zdanie,

SERIÁL

dojem, ale poskytuje čistý, priezračný pohľad na veci a dianie okolo nás. Zdravý rozum a viera nás neomylne vedie k prameňu tohto svetla. V ňom aj nejasné sa stáva čírym, tmavé jasným, zdanlivé skutočným. Pozor, nie sme v rozprávke, sme v realite každodenného života, na ktorý znova potrebujeme práve takto pozerať, aby sme mu aspoň trocha rozumeli, aby sme si ho vedeli múdro usporiadať. V tejto realite života je to presne tak, ako keď vojdeme do izby, kde sme, ktovie prečo, dosť vecí rozhádzali, alebo nezmyselne nahádzali na jednu kopu, narobili zbytočný neporiadok. A pretože nám často chýba poriadne svetlo, nevieme sa v tom už vonkoncom vyznať a dať to do spôsobu. Tým pravým svetlom je a zostáva pre človeka viery Kristus, ktorý všetko to nejasné, zdanlivo nepotrebné a neužitočné, nahádzané na jednej kope preniká svojím svetlom, stále rovnakým, nemenným, ktoré nás nemýli farbami a blikaním, ani neoslepuje. Vytrvalo každému spravodlivo a rovnako nástojčivo už cez stáročia ukazuje cestu spásy. Možno práve cez tento advent je ten správny čas, aby sme na veci, ľudí okolo nás, ba aj na seba samých pozerali práve v tomto Jeho svetle. Pomôže nám správne rozlíšiť, lepšie vidieť aj detaily zapadané prachom zabudnutia. Predstavme si znova obraz izby. Aby človek urobil poriadok, nemusí zákonite všetko vyhádzať. Stačí múdro usporiadať a vyhodiť iba niečo, čo sa v pravom svetle ukázalo ako nepotrebné a škodlivé. Ostatné spokojne môže nájsť svoje nové miesto a nanovo byť osožným. V tej veľkej kope to naozaj bolo nanič. A tak znova možno vykročiť k svojmu Cieľu. Máme Svetlo. Mons. Anton Galus

Brieždenie na východe (80) denník slovenskej misionárky v Rusku

Naša ďalšia návšteva u otca Andreja mala teda jasný cieľ. Otec Andrej v zásade nebol proti. Najväčší problém videl v doprave. Spojenie medzi dedinami, hoci sú blízko seba, je zložité. Treba ísť najprv do mesta a z Kamyšinu potom druhým autobusom do susednej dediny. Začiatok sme však vyriešili jednoducho. Sme tu a auto máme. Sú len štyri hodiny popoludní. Treba založiť a oficiálne registrovať pravoslávnu farnosť v Salomatine. K tomu sa vyžaduje zápisnica a desať podpisov. Otec Jozef, ako obyčajne, nevidí nijaký problém. Otcovi Andrejovi ponúkol našu pomoc, otvoril dvere na aute so slovom pojechali a už sa vezieme. Cestou sme ešte stihli povedať otcovi Andrejovi základnú informáciu z našich bohatých skúseností o spôsobe zakladania a registrovania farností. V Salomatine sa dedinčanom naskytol neobvyklý obraz: pravoslávny báťuška spolu s katolíckym kňazom zbierajú podpisy. Pristavovali sa hlavne staršie ženy, ktoré sa ešte pamätajú na zrúcaný chrám. Skôr, ako sa zotmelo, boli všetky potrebné papiere pre úrady pohromade a nás už hostila čajom mama otca Andreja. S hrejivým pocitom pri srdci, že pomáhame pravoslávnej Cirkvi, sme sa vracali domov. Zdalo sa, že veci sú na dobrej ceste. Pre otca Andreja síce nastalo úmorné chodenie po úradoch, ale budovu v Salomatine získal. Potom bol problém obnoviť ju a urobiť z nej Boží chrám. Len na základné bohoslužobné predmety musel zohnať 600 000 rubľov. Všetko sa však podarilo. A aby jeho počiatočný zápal vydržal čo najdlhšie, požičali sme mu na pol roka jedno auto, takže po vybudovaní chrámu z tehál buduje v Salomatine živý chrám v srdciach ľudí. Táto dedina to naozaj potrebuje, veď samotní obyvatelia o sebe hovoria, že tu už ani peniaze nemajú hodnotu, ale za vodku vybavíš všetko. Bez vodky ťa ani nepochovajú. Marta Švarcbacherová

8

december 2016

ĽUDIA

Staškovské noviny

Pán kostolník Po tom, čo v nedožitých 100 rokoch zomrel jeho kamarát a spolubojovník vo vojne pán Badžgoň, stal sa najstarším občanom Staškova. Má tuhý korienok. Jeho otec sa dožil 104 rokov. V detstve zažil hlad, biedu a tvrdú prácu. Vo vojne niekoľkokrát o vlások ušiel smrti. Viac ako tridsať rokov pracoval v rafinérskej spoločnosti v Čechách a takmer rovnako dlho slúžil staškovskej farnosti ako kostolník. Staršia generácia ho má vo veľkej úcte, mladí ho milujú. Posledný z účastníkov SNP. Čakajú ho deväťdesiatešieste Vianoce života. Kostolník Pavol Smreček.

foto: vg

S pánom kostolníkom som sa so zapnutým mikrofónom rozprával viackrát a naše noviny priniesli za desať rokov dve kratšie reportáže o jeho živote. Popri tom si ho každoročne pripomíname v súvislosti s druhou svetovou vojnou. Napriek tomu som pociťoval potrebu opäť sa porozprávať s týmto vzácnym človekom a urobil som dobre. Doplnil som si obraz o jeho živote i o jeho názoroch a postojoch a niektoré z nich Vám formou kráteného rozhovoru prinášam. Tentokrát veľa spomínal v nemčine a vzápätí to prekladal. Keď som si prišiel dohodnúť stretnutie, modlil sa. V modlitbe, ako hovoril, si úfa. Z krehkého skromného človeka bolo cítiť silu a ja som pri ňom pookrial ako mnohí iní Staškovania pri jeho veselej nálade a neopakovateľných vtipoch. Vladimír Gajdošík

Rozhovor s Pavlom Smrečkom, najstarším občanom Staškova (krátený) Aké ste mali detstvo?

sme sa s bratancom aj s Franckom Letkom vybrali na bicykloch do Banskej Bystrice. Stavala sa tam trať Bystrica - Diviaky. Neuspeli sme. Potom sme istý čas robili v kameňolome a na jar sme opäť išli pýtať prácu do Bystrice. Tentokrát sme tam niečo zarobili. Potom sme sa zamestnali u nemeckej firmy Weis. Budovali sme cestu na Makove smerom na Bumbalku. Pár mesiacov ešte na železnici pri rozširovaní trate v Čadci a pár mesiacov na výstavbe bytov. Tiež v Čadci. Potom sme s Paľom Balošákom dostali cez pracovný úrad robotu v Nemecku. Najprv mesiac v Berlíne a potom nás doviezli do Viedne. Tam už bolo nachystaných viac ako tisíc traktorov obrábať Ukrajinu. Učili nás na nich. Nemci už mali svoje plány. Mal som tam dobrý kšeft. Robil som tlmočníka, lebo tam bolo veľa robotníkov zo slovanských štátov. Prišiel som však na Vianoce domov a ochorel som. Musel som zostať.

Včera ste sa práve modlili, keď som sa prišiel na dnes dohodnúť. Modlievali ste sa už ako dieťa?

Áno. Bolo to v roku 1942. Do Martina k motocyklovej eskadróne. Neskôr ju premenovali na siedmu rotu s motorkami, autami a tankami. Štrnásteho marca 1943 som sa zúčastnil defilé v Bratislave. Prechádzali sme popod tribúnu s celou vtedajšou vládou včítane prezidenta Tisa a o rok som to absolvoval ešte raz.

Moja mama bola chorľavá a asi sa to prenieslo aj na mňa. Dochvíľa som upadol a znova som sa pozbieral. Pásaval som husi, neskôr kravy a po skončení osemročnej školy som išiel s Blažičkami za džarka. To boli ťažké časy. Severné Čechy od Karlových Varov pešo až po Aš a potom druhým smerom na Jáchymov. Mal som 14 rokov, taký malý chudý chlapec - v tom čase som mal výšku maximálne 150 cm. Aj sa ma Nemci často pýtali: „Čo si taký malý? Odkiaľ si?“ Tam som aj „lapol“ niečo z nemčiny, neskôr sa mi hodila. Spávali sme v maštaliach, z jednej strany kravy, z druhej slama, mokrí, za mrazu, prefučaní. Oblečení sme boli len v tom, čo nám niekto daroval a jedli to, čo sme vyžobrali, nebolo za čo kúpiť. Na konci mesiaca nás gazdovia, tak sa volali, vyúčtovali z predaného tovaru. Keď chýbalo, nadali nám, keď niečo prevýšilo, nepochválili. Len zahundrali: „Dobre, dobre!“

Modlil. Rodičia boli riadni kresťania, tak sme sa museli modliť a chodiť do kostola. A potom mi to ostalo prirodzene, stalo sa súčasťou môjho života, nešpekuloval som o tom a v ťažkých chvíľach som si vždy vzdychal k Pánu Bohu. Cítil som, že stojí pri mne.

Čo sa najradšej modlíte?

Neprezraďte ma (úsmev), ale ja sa stále modlím zo svojich starých modlitebných knižiek. Najradšej litánie, ruženec a tiež k svojim patrónom. Základné učenie viery a prikázania mám naučené z detstva. Čas od času si ich z mojej starej knižky prečítam, preštudujem a overím si pamäť i náboženského ducha.

Dokedy ste boli džarkom? Do sedemnástich. Vrátil som sa domov a začal hľadať robotu. Nebolo to jednoduché. Ak nejaká bola, tak len nakrátko. Najprv

Potom ste už narukovali?

Keď sme sa predtým rozprávali, spomenuli ste, že viackrát ste unikli smrti len o vlások. To je pravda. Vo vojne, v povstaní, v zajatí aj mimo nej. Boh ma opatroval. V eskadróne som mal Zundappku, nemeckú motorku a robil som spojku. Poslali ma z veliteľstva s rozkazom a za Vrútkami som naraz dostal šupu. Blízko mňa vybuchol granát. Len som stačil vyskočiť do priekopy a čakal chvíľu, čo sa bude diať. Neuveriteľné, akú ma v takých chvíľach človek šikovnosť, akú rýchlosť a pohyby. Vybehol som, motorka našťastie naskočila na prvý krát. Pohol som sa a za mnou vybuchovali ďalšie granáty.

ĽUDIA

Staškovské noviny

Takých príhod som mal v povstaní veľa. Raz ma poslali na prieskum z Vrútok pod Strečno aj s jedným vojakom. Skoro na istú smrť. Ríditkami mi takto triaslo. Všetci vedeli, že dookola boli Nemci. Bol to čudný rozkaz, len nám kázali ísť tam a späť. Čo to bolo za prieskum, ani len ďalekohľad nám nedali. Samozrejme nič sme nezistili, ale dodnes nerozumiem, ako sme sa mohli vrátiť živí, že nikto na nás nestrieľal.

foto: archív Pavla Smrečka Motocyklová eskadróna, 1943

Mali sme stanovisko vo Vrútkach v jednej búde. Asi dve pohotovostné vozidlá a jedna motorka. Blízko v baráku bolo veliteľstvo. Nemal som tam pokoja. Odišiel som zo stanoviska a v tom dostalo zásah. Všetci tam zahynuli. Na jednej ceste do Strečna som mal tiež veľké šťastie. Už som tam ale nedošiel. Partizáni tam napadli asi desať nemeckých vojakov. Pri krátkom tuneli, je tam aj jeden hlavný-dlhý, na nás kýval zranený nemecký vojak. Zastavili sme. Plakal chudák a začal prosiť: „Vy ste vojaci, pomôžte mi, prosím, Slováci!“ O chvíľu sa pri nás objavil civil aj so ženou. Ja som ho chcel zobrať ako zajatca do Sklabiny, kde bolo veliteľstvo partizánov. Ten mladý asi 19 ročný chlapec však chcel za každú cenu Nemca zastreliť. Vysvetľoval som mu, že nemá zbraň a je zranený, ale keď som trval na svojom, namieril zbraň proti mne. Našťastie tá žena, ktorá bola s ním, mu v poslednej chvíli strhla kvér do strany. Potom sa upokojil a ja som odviezol Nemca do Sklabiny. Neviem, čo sa s ním stalo, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ho popravili.

december 2016

9

Bol som s veliteľom vo Zvolene pri obrnených vlakoch. Mali svoje úseky. Jeden sa volal Masaryk, druhý Štefánik a na meno tretieho si už nespomínam. Z Dolného Harmanca sme robili také výpady cez Čeremošne. V Harmanci som v povstaní strávil najviac času. Prišla depeša, aby sme išli do Brezna po náboje. Naložili sme ich a vracali sa. Už sa stmievalo. Na úseku pod horou dostal vlak zásah. Zmietla ma tlaková vlna. Prebral som sa v kanále a nemohol si spomenúť, kde sa nachádzam a čo sa stalo. Zahynuli tam traja vojaci. Nastalo obdobie, že lietadlá zhadzovali letáky, aby Slováci nebojovali. Povstanie ešte istý čas žilo, ale netrvalo dlho a bolo potlačené. Rozpustili nás na vlastnú päsť. Šiel som horou aj s veliteľom a jeho zástupcom smerom domov. Pri Šturci nás zajali dvaja Nemci. Doviedli nás do tábora v Starých Horách odtiaľ do Banskej Bystrice, kde bolo zajatých niekoľko tisíc vojakov. Z Bystrice nás asi 100 zajatcov pešo viedli až do Martina. Odtiaľ nás vlakom transportovali do Nemecka, do tábora neďaleko Braunschweigu. Tam som si tiež myslel, že je so mnou koniec. Jednu noc mi začali studeniť nohy, skúšal som si ich rukami, ale nič som necítil a išlo to stále hore. Zobudil som bratanca Jana, ktorý ležal na prični podo mnou a odkázal, že by pozdravoval doma, že ja rána nedožijem. Potom mi však v bruchu zošklbalo, strhalo a všetko prešlo. Keď bolo mesto oslobodené, išiel som v Braunsweigu párkrát aj do kostola. Mesto v tom čase malo asi 50 tis. obyvateľov, dnes ich má 250 tisíc. Kostol mali krásny. Prostredníctvom repatriačnej komisie som sa cez Cheb dostal až do Ostravy. Odtiaľ som sa zviezol domov s furmanom. Po ceste z lágru som videl zbombardované mestá - Halle, Lipsko. Samé ruiny.

Čo ste robili po vojne?

Bratanec vybavil prácu v rafinérke v Ostrave. Pri hlavnej stanici. Tam dochádzala ropa a vyrábali sa oleje. Nastúpil som 6. augusta 1945 a pracoval tam až do dôchodku.

Ktorá doba bola pre Vás najťažšia? Asi tá drotárka. Chudoba, nedostatok, hlad. Každý deň peši od rána do večera. V zime, v daždi. Trpeli sme. A potom bolo ťažké obdobie pri hľadaní práce pred vojnou. Ešte som zabudol povedať, že pred vojnou som robil aj v horách. Ochorel som v nich na týfus. Lekár ma musel odviesť do nemocnice do Rakovníka. Bol som v takom hroznom stave, že ma odložili na zomretie. Pamätám si len ráno, že nado mnou stojí sestra. Hodnú chvíľu som sa nemohol spamätať. Musela mi všetko porozprávať. Celý život si spomínam na lekárov, ktorí ma potom vzkriesili k životu. Prepustili ma po mesiaci, mal som čosi viac ako osemnásť.

Tridsať rokov ste boli kostolníkom. Ako ste sa k tejto službe dostali?

foto: archív Pavla Smrečka Tank siedmej roty v Martine, v ktorej slúžil Pavol Smreček

Naverboval ma Justín Kajánek, vtedajší kostolník. Bol to veľmi šikovný stavbár, vedel urobiť, čo do ruky chytil. Aj na kostole veľa opravoval - taký naturalista. Došiel som do dôchodkového veku, v rafinérke si ma však chceli nechať. Justín bol ale vytrvalý: „Ale Paľo, veď to máš blízko a nie je to ťažká robota.“ Išiel aj za dekanom Sigotským a prehovorili ma asi na tretíkrát. Potom mi všetko poukazoval, povysvetľoval, čo sa ako volá. No a potiahol som to tridsať rokov. Kostolníka som robil rád. Mám

10

INZERCIA

december 2016

foto: vg

Staškovské noviny

foto: Juraj Kvašňovský

Aj vo vysokom veku pomáhal pán kostolník pri výstavbe Parku Jána Pavla II. a Matky Terezy. Na fotografii spolu s Rudolfom Kvašňovským, 2009

Mons. Anton Galus odovzdáva Pavlovi Smrečkovi apoštolské požehnanie Benedikta XVI. pri príležitosti jeho 90. narodenín, 2011

starších i mladých v úcte a cítim, že aj oni mňa. Keď som mal deväťdesiatku, dostalo sa mi toľko gratulácií a uznania. Bol som dojatý. Aj dnes mi ľudia čo-to donesú, niektorí zo svojich ciest rôzne darčeky. Keď môžem ísť von, pristavia sa, požartujú. Teší ma, že so mnou stále cítia, nechávajú ma pozdravovať.

Čomu podľa Vás vďačíte za krásny vek? Ste najstarším občanom Staškova.

MARTIN

Gajdošík

Masážny salón

Len Pánu Bohu môžem ďakovať, keď som také nebezpečenstvá a choroby v živote prežil.

Vladimír Gajdošík

0948 800 017 Kukuèínova 29, Èadca

klasické masáže -thajská masហ- bankovanie - moxovanie - infra-sauna

o k n á

DOPRAVA V RÁMCI SR a EÚ

O. S. Transport s.r.o.

a

d v e r e

Kukučínova 29 (za Mestským domom), Čadca tel: 041/432 7855, mobil: 0908 405 464 www.slovaktual.sk

Podvysoká 350, 023 57 Podvysoká

Tel: 041/43 46 645 Fax: 041/43 46 646

www.stanik.sk [email protected]

o k n á

a

d v e r e

ZÁBAVA

Staškovské noviny

december 2016

11

Valerij Sineľnikov: Rodičia by nemali žiť pre svoje deti. Majú žiť ... (dokončenie v tajničke) Pomôcky: IAV, KAABA,

vžitý spôsob

nápravy

SN

4.avšak ČASŤ TAJNIČKY

začiatok abecedy

prepis druh zliatiny

organická príroda intelekt

bór Luxembursko

autobus judejský kráľ povzdych

kvapka z oka

ultrafialové žiarenie Ilona

svätyňa v Mekke

Výherca tajničky získava poukaz v hodnote

3. ČASŤ TAJNIČKY chróm šeková záruka kyslík

jednotka času

SN

typ lietadla

1. ČASŤ TAJNIČKY okolky ovocie česky náš historický kraj

hektár Slovensko

cudzia skratka čísla

kypri zem severské zviera

knižné vydavateľstvo psie plemeno

2. ČASŤ TAJNIČKY

latinská spojka

šúchaj pravoslávny kňaz

skon echo

sekám urán

100 rímsky

bielkovina vuhlík obilí

osudová žena púštne zviera

nedospelý človek

SN

SN

semita

odmena emisie česky

zvlášť

boľavé miesto

cudzie mužské meno

rumunský automobil obec

molybdén

SN

cestovný príkaz

draslík vanád

15 € na občerstvenie v Kysuckej Izbe tel. 0908 901 047

úkazy

KUPÓN 12/2016

Znenie tajničky môžete poslať do 31. 12. 2016 spolu s kupónom na adresu: Redakcia SN, 023 53 Staškov 577 alebo odovzdajte v kvetinárstve Ivety Guľčíkovej oproti OÚ. Správne znenie tajničky z minulého čísla: „Len vtedy ľúbime, ak ľúbime bez príčiny”. Výherca tajničky: Marika Haluščáková, Staškov 742

Mladý adept právnického doktorátu dostane pri skúškach otázku: - Čo je to podvod? - Podvod je, ak ma teraz necháte prepadnúť. - Ako to, pýta sa profesor. - Pretože paragraf 265 trestného zákonníka znie: Kto zneužije nevedomosti niečie, aby mu poškodil, dopustí sa podvodu...

041 43 52 015 0905 680 763 0905 725 137

12

KRONIKA

december 2016

Staškovské noviny

Rozlúčili sme sa Miroslav Maslík sa narodil 21. 9. 1959. Bol slobodný a býval U Belkov. Pracoval ako zvárač a montér Hutných montáží. Zomrel 25. 11. 2016 vo veku 57 rokov. Spomínať budú sestra a bratia, synovci, netere i švagriné.

Bronislav Dorociak sa narodil 23. 11. 1941. S manželkou Evou vychovali syna Bronislava. Pracoval v OÚNZ Čadca na Poliklinike v Turzovke ako vodič sanitného vozidla. Obľuboval záhradku, rád robil s drevom. Zomrel 4. 11. 2016 vo veku nedožitých 70 rokov. Chýbať bude manželke, synovi i celej rodine.

Jozefa Belková sa narodila 19. 3. 1953. Bola 37 rokov zamestnankyňou Slovenky Turzovka. Vychovala dcéru Vierku. Zomrela 7. 11. 2016 vo veku 63 rokov. Chýbať bude aj bratovi a ostatnej rodine.

Spomíname

Jozef Kudláč 1. 12. 2015 1. výročie

Štefan Cudrák 20. 12. 2015 1. výročie

Milan Badžgoň 21. 12. 2015 1. výročie

Jozef Kajánek 28. 12. 2015 1. výročie

MUDr. Vladimír Haluška 27. 12. 2004 12. výročie

Imrich Baculák 20. 12. 1996 20. výročie

Privítali sme

Gratulujeme jubilantom

Šimon Badura 18. 10. 2016

Adrián Lokša 16. 11. 2016

Olívia Kopálová 19. 11. 2016

Melissa Mia Oboňová 19. 11. 2016

Stranu pripravili: Juliana Belková a Darina Machovčáková

Matej Belko 9. 11. 2016

55

Ján Sabela

Kto má záujem o inzerciu v týchto rubrikách, nech sa prosím informuje na tel. č.: 0949 644 367 alebo osobne u Juliany Belkovej Staškovské noviny - regionálny mesačník

Registrované Ministerstvom kultúry SR pod číslom EV 2939/09, ISSN 1338-9548. Vydavateľ: Ing. Vladimír Gajdošík, Staškov č. 577, IČO: 34356134, tel.: 0915 977 083, e-mail: [email protected], redaktori: Mgr. Juliana Belková, tel.: 0949 644 367, Ing. Štefan Čambora, grafické spracovanie: Tomáš Kvašňovský, fotograf: Ján Belko, jazyková redaktorka: Mgr. Zuzana Haluščáková. Inzercia: tel.: 0915 977 083, e-mail: [email protected].