DLHOVÁ KRÍZA TRETIEHO SVETA

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 32

V tomto čísle: Zrušenie mliečnych kvót v únii farmárom príliš nepomohlo Nórsko pre pokles ceny ropy do svojho fondu menej vkladá ako vyberá, čo nemuselo robiť ani počas krízy v 2009

DLHOVÁ KRÍZA TRETIEHO SVETA Okrem gréckej krízy, akciového prepadu Číny a rusko-západných vzťahov sa celý finančný svet sústreďuje na očakávané navýšenie sadzieb Federálneho rezervného systému (Fed). Tento akt ešte viac posilní dolár (ktorý sa už teraz blíži na úroveň parity s eurom). Navonok by z toho mali ťažiť exportujúce rozvojové krajiny, ktoré posledné obdobie brzdia nízke medzinárodné ceny základných komodít (primárny artikel ich exportu). My si ale ukážeme, že je to práve posilňovanie dolára, čo môže krajiny dostať postupne do krachu. Už počiatkom 80. rokov sa spustil aktuálny trend peňažného uvoľňovania centrálnych bánk (chápeme znižovanie kľúčových sadzieb) s cieľom podpory nízkej inflácie a ekonomického rastu. Federal funds rate (sadzba Fedu, za ktorú si banky v USA poskytujú navzájom likviditu) sa len za jediný rok vtedy prepadla z 19% na zhruba 10%. V 90. rokoch stratená dekáda v Japonsku (deflačná špirála) a aktuálna svetová finančná kríza podnietili centrálne banky k rekordnému znižovaniu sadzieb a tlačeniu peňazí do svojich ekonomík. Na jednej strane takto banky podporujú poskytovanie úverov, no na druhej strane sa tým znižujú výnosy investorov. Dobrým príkladom sú vládne dlhopisy vyspelých krajín (graf). Centrálne banky kupujú vládne dlhopisy svojich eko-

nomík (priamo alebo sprostredkovane) na podporu svojich cieľov, komerčné banky na splnenie kapitálovej primeranosti a penzijné fondy ako súčasť svojho portfólia. Vlády vyspelých štátov sa až v takej miere pritom nezadlžujú v porovnaní s minulosťou a skôr zavádzajú reformné opatrenia na zníženie dlhu (nízka emisia). Potom

Grécko sa dohodlo na 3. balíčku, podpora zo strany MMF je otázna Cena ropy by rásť nemala - dôvodom je iránska ropa, možný export z USA a politika OPEC-u FED na základe makroukazovateľov môže prísť so zvyšovaním sadzieb už v septembri Slovenské stavebníctvo s 26 % medziročným rastom, dôvodom je rozbehnutie inžinierskych stavieb

neprekvapujúco dosahujú výnosy určitých dlhopisov až zápornú úroveň (investor získa menej ako investoval). Jednou z atraktívnych investícii sa preto stávajú rozvojové krajiny. Na prvý pohľad to neznie zle. Tieto krajiny mali dlhé obdobie blokovaný alebo pridrahý prístup

Vývoj základných sadzieb a výnosov z dlhopisov

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 32 Dlhodobé pôžičky vládam najchudobnejších krajín (HDP na obyvateľa do 1 045 dolárov) podľa zdroja (údaje v mld. dol.)

k externému financovaniu (odhliadnuc od Svetovej banky a MMF). Ak sa napríklad pozrieme na najchudobnejšie krajiny (tzv. low income countries) s HDP na obyvateľa do 1 045 dolárov (graf), tak v roku 2007 si dokázali požičať zhruba len 6 mld. dolárov a v roku 2013 viac ako 16 mld. dolárov. Zo štruktúry je tiež zrejmé, že zatiaľ čo predtým prebiehalo financovanie len cez SB a MMF, aktuálne sa zvýšila pôsobnosť aj súkromného sektora (emitované dlhopisy + zvyšný súkromný sektor). Trend je ešte zreteľnejší pri stredne bohatých rozvojových krajinách (tzv. middle income countries) s HDP na obyvateľa do 12,7 tisíc dolárov (graf). V porovnaní s rokom 2007 sa celkové pôžičky týmto krajinám skoro zdvojnásobili na 275

mld. dolárov a pôžičky SB a MMF predstavujú oveľa nižší 30% podiel z celkového množstva (čím je vyspelejšia krajina, tým sú pôžičky od týchto inštitúcii nákladnejšie). Vyšší prístup k zdrojom podnecuje rozvojové krajiny k vyšším výdavkom na úkor dlhu. Keďže rozvojových krajín je nesmierne veľa a niektoré údaje sú buď príliš nekompletné alebo dokonca neprístupné (Severná Kórea, Eritrea,...) pre našu analýzu, museli sme použiť len určitú vzorku krajín. Pri výbere krajín sme vychádzali z analýz udržateľnosti dlhu zhotovených MMF, pričom sme zahrnuli len krajiny s čo najnovšími údajmi (minimálne za rok 2013) a s HDP neprevyšujúcim spomínaných 12 736 dol. na obyvateľa. Týchto 48 krajín malo v roku 2014 hrubý ve-

rejný dlh v pomere k HDP vo výške zhruba 48,4%, zatiaľ čo v roku 2012 predstavoval len 41,7%. Aj pri mierne vysokom raste sa navonok zdá, že zadlženie rozvojových krajín je pomerne nízke v porovnaní s takým Gréckom (zhruba 180% k HDP). Porovnanie rozvinutých a rozvojových ekonomík z tohto hľadiska je ale veľmi nepresné a ukážeme si prečo. Najprv treba brať do úvahy, že taká štruktúra gréckeho dlhu pozostáva primárne z pôžičiek EFSF a MMF za nízke úroky (v roku 2013 to bolo 9% z verejných príjmov). Rozvinuté ekonomiky ako USA, Nemecko a Japonsko majú kvôli vysokej dôvere a nízkym sadzbám tiež nízke úroky (Japonsko napríklad s 250% dlhom k HDP dá na splátku a úroky z dlhu 24% z verejných príjmov). Tieto chudobnejšie krajiny majú

Dlhodobé pôžičky vládam krajín so stredným príjmom (HDP na obyvateľa od 1 045 do 12 736 dol.) podľa zdroja (údaje v mld. dol.).

Strana 2

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 32 Vývoj zadlženia nami vybraných rozvojových krajín

síce tiež prístup k lacnému financovaniu z MMF a Svetovej banky, no ako sme spomínali, podiel súkromného sektora na financovaní sa postupne zvyšuje a kvôli vyššej rizikovosti týchto krajín sú pôžičky drahé. V roku 2014 museli naše vybrané krajiny vynaložiť na splátku istiny a úroky až 19,1% z verejných príjmov, čo je pri spomínanom 50% dlhu pomerne vysoký podiel. Druhou dôležitou skutočnosťou je denominácia tohto dlhu. Rozvojové krajiny zo zrejmých dôvodov nedisponujú vysokými úsporami v ekonomike, preto veľké množstvo prostriedkov si musia požičať na medzinárodných trhoch. To potom znamená, že drvivá časť ich dlhu je denominovaná v zahraničných menách. O tom nám vypovedá tzv. Externý verejný dlh krajiny (záväzky štátu voči nerezidentom) denominovaný v iných menách. Jeho podiel na celkovom hrubom dlhu v týchto krajinách v posledných rokoch dosahoval zhruba 68%. V tomto meraní zo spomínaných 19,1% ide okolo polovica splátok medzinárodným veriteľom. Dôležitosť týchto veličín si vysvetlíme na Ghane. V roku 2013 vydal MMF analýzu, podľa ktorej mala ekonomika tejto kraji-

ny v roku 2014 dať na splácanie externého dlhu 6% zo svojich príjmov. V roku 2014 sa tento pomer odhadoval na 12% a v skutočnosti sa vyšplhal až na 32%. Hovoríme iba o externom dlhu, do ktorého ak započítame splátky domáceho dlhu, pomer sa vyšplhá až na 76% iba za rok 2014. Verejný dlh v pomere k HDP sa potom zvýšil z 50% k HDP v roku 2012 na 70% v roku 2014. Dôvodom je na jednej strane nízky rast HDP a s tým spojené nízke rozpočtové príjmy kvôli nízkej cene zlata (40% exportu), kakaa (20%) a aktuálne nízkej cene ropy (22%), pričom export tovarov tvorí zhruba 34% HDP. A keďže dlh je denominovaný hlavne v dolároch, ktorý posilnil oproti lokálnej mene o 100%

v porovnaní s rokom 2013, museli sa zvýšiť splátky dlhu aj celkový dlh krajiny. Ghanu sme pre ilustráciu vybrali nie len kvôli jej vzorovému príkladu skúmanej problematiky, ale aj kvôli aktuálnosti údajov. Ukázali sme si totiž, že len za jediný rok sa dokáže dlh rozvojovej krajiny vyšplhať až o 25%, preto aj keď sme sa do našej analýzy snažili zahrnúť krajiny s čo najnovšími údajmi, v aktuálnom dianí sa môžu nachádzať na úplne odlišnej hladine. V závislosti od posilnenia dolára sme sa preto pokúsili vypočítať momentálny dlhový stav týchto 48 krajín. Napríklad Sudán, ktorého dlh je už teraz neudržateľný by namiesto

Vplyv dolára na dlh rozvojových štátov

Strana 3

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 32 27% z verejných príjmov v roku 2015 mal vynaložiť na splácanie externého dlhu (dlh v zahraničnej mene) až 41%, ak by v roku 2015 jeho mena voči doláru oslabila o 30%. Taktiež by sa zvýšil jeho diskontovaný verejný dlh zo 131% k HDP na 200% (kvôli rôznej splatnosti naprieč krajinami sa pre lepšiu komparáciu uvádza jeho súčasná hodnota použitím sadzby 5% podľa metodiky MMF). Pre zmeranie skutočnej zmeny menového kurzu sme použili dátum posledného zostavenia analýzy MMF pre predmetnú krajinu (keď ešte nemal zahrnuté posilnenie dolára vo vývoji dlhu). V konečnom dôsledku skoro vo všetkých nami vybraných krajinách pôsobil za posledný rok rovnaký trend a množstvo krajín sa dotklo hranice 30% oslabenia. Ak si to zosumarizujeme (graf), tak priemerný diskontovaný verejný dlh krajín pred prepočtom za rok 2015 je nižší len o 5 percentuálnych bodov v porovnaní s oveľa pravdepodobnejšou výškou pre rok 2015. Skutočný dlh bude podľa nás o niečo vyšší, keďže sme sem nezahrnuli vplyv komoditného cenového prepadu. Export základných komodít (napr. železo, zlato, ropa, kakao) predstavuje vysoký podiel nie len na celkovom exporte (zhruba cez 70% v Subsaharskej Afrike), ale aj na celkovom výnose vlád týchto krajín. Údaje o exporte sú dostupné len s priveľkým oneskorením, preto je takmer nemožné

bez veľkých odhadov kvantifikovať vplyv exportných cien na konečné príjmy krajiny. Všeobecne aby krajiny dokázali ustáť spomínané zvyšujúce sa zaťaženie, musia disponovať vysokým rastom HDP v budúcnosti. Ak sme si ale spriemerovali najnovšie prognózy pre jednotlivé nami vybrané krajiny a porovnali ich so staršími prognózami (od 20122014), tak vidno prehlbujúcu sa medzeru a postupný prepad rastu (nehovoriac o tom, že najnovšie prognózy skoro vôbec nezahŕňajú údaje spred pol roka, čo znamená, že prepad rastu by mal byť oveľa vyšší). V konečnom dôsledku sa na dlh rozvojových krajín treba pozerať špecifickejšie v porovnaní s rozvinutými krajiny. Rozvinuté krajiny v súčasnej dobe disponujú vysokými dlhmi, a aj keď z rôznych spomínaných dôvodov je ich dlhové zaťaženie nízke, ich nízky ekonomický rast podmieňuje zavádzanie fiškálnych opatrení na jeho redukciu. Na druhej strane rozvojové krajiny disponujú pomerne nižším dlhom k ich HDP, no s oveľa vyšším zaťažením (ktoré sa bude naďalej zvyšovať). Aby dokázali svoj rýchlo rastúci dlh udržať, musia disponovať vysokým reálnym rastom pri pomerne vysokej inflácii. Problémom ale je, že tieto ekonomiky spomaľujú kvôli ich závislosti na exporte základných komodít (ktorých medzinárodná cena je momentálne na historických mini-

mách). Tým v podstate rastie aj ich deficit bežného účtu platobnej bilancie (znehodnocuje sa mena), čo v spojení s aktuálnym kurzom dolára, ktorý výrazne od minulého roka posilnil a pravdepodobne ešte viac posilní zvýšením základnej úrokovej sadzby Fedom ešte viac devalvovalo tieto rozvojové meny. To by zdanlivo bolo dobré, keďže by sa mal zvýšiť záujem o export krajín a zvýšilo by to ich infláciu (devalvácia dlhu). Ako sme si ale ukázali, drvivá časť ich dlhu je denominovaná v zahraničnej mene, čo naopak zvyšuje dlhové zaťaženie týchto krajín a tlačí ich do reštriktívnych opatrení, čo ešte viac pribrzďuje ich rast. Medzi riešenie tejto problematiky by mohla byť vyššia kontrola daňových únikov (hlavne úkony v oblasti daňovej optimalizácie koncernov) na čiastočné zbavenie sa závislosti z externého financovania, vyššia regulácia na bankovom trhu (aby nedochádzalo k vysokým špekuláciám použitím lacných prostriedkov z uvoľnených trhov), vyššia možnosť poskytnutia grantov pred pôžičkami a dohľad nad použitím prostriedkov zo zahraničia (dôraz na produktivitu, diverzifikácia výroby). (mn)

Rozdiel v prognóze od MMF podľa posledných zmien na trhu

Strana 4


Ako mliečne kvóty ničia farmárov Od prvého apríla 2015 v Európskej únií už neplatia kvóty na výrobou mlieka. Stalo sa tak po 30 rokoch, kedy tieto kvóty obmedzovali množstvo produkovaného mlieka v krajinách EÚ. S týmto krokom však prišla aj výrazná kontroverzia. Mnohí sa totiž báli poklesu ceny mlieka, čo by mohlo spôsobiť bankrot niektorých producentov. Na druhej strane sa však argumentovalo tým, že zrušenie kvót značne pomôže napríklad nemeckým a írskym farmárom, ktorí by svoje výrobky mohli exportovať do Ázie alebo Ruska. Na Slovensku však zrušenie kvót pozitívny efekt nemalo, keďže

sme stanovené kvóty o výške jednej miliardy litrov mlieka ročne plnili asi na 80%. Cena surového kravského mlieka sa dostala v júni 2015 na 0,27€/kg, čo predstavuje medziročne pokles o takmer 20%. Niektorí výrobcovia pritom predávajú mlieko dokonca za 0,22€/kg. Priemerné náklady na výrobu mlieka predstavujú 0,40€/kg, čo pri priemernej predajnej cena predstavuje stratu 13 centov na kilogram. V prípade stredne veľkého podniku to predstavuje ročne stratu 650 tisíc eur. Dôvodom pre pokles ceny je už spomínané zrušenie kvót, čo spôsobilo, že sa na slovenský trh tlačí

lacnejšie mlieko zo zahraničia. Okrem toho má na cenu vplyv aj znížený export do Ruska, ktoré je dôležitým odoberateľom mlieka a mliečnych výrobkov krajín EÚ, a takisto aj slabnúci dopyt Číny. Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá proti kvótam protestuje. Protesty vznikajú aj v iných krajinách EÚ ako napríklad vo Veľkej Británii, kde sa farmári boja zníženia platov a vyzývajú spotrebiteľov, aby nekupovali mlieko v reťazcoch ako Aldi, Lidl a Asda, ktoré v konkurenčnom boji o zákazníkov cenu mlieka stále viac znižujú. (rb)

Lacná ropa útočí na Nórsko Jedná z najrozvinutejších svetových ekonomík, Nórsko, trpí zatiaľ čo sa globálna ekonomika zlepšuje. Dôvodom je práve jeden z faktorov rastu iných krajín. Lacná ropa prospieva importujúcim krajinám zatiaľ čo tým exportujúcim škodí. Tak je aj v prípade Nórska, kde je ropa jedným z najväčších ťahúňov hospodárskeho rastu. Práve aj vďaka rope sa Nórsku podarilo prežiť hospodársku krízu relatívne dobre. Zatiaľ čo v okolitých krajinách došlo k rastu nezamestnanosti o 4-5% v Nórsku to nepredstavovalo ani jedno percento. Nórsko totiž väčšinu príjmov z ropy (najväčšia fínska ropná spoločnosť Statoil je vlastnená štátom) ukladá do Nórmi

vlastneného „ropného fondu“. Z tohto fondu však Nóri, na rozdiel od zvyšku krajín s podobným fondom, prostriedky vôbec nečerpajú. V súčasnosti sa v ňom nachádza takmer 900 miliárd dolárov, resp. 7 biliónov nórskych korún a je tak najväčším fondom na svete. Nóri tento fond v roku 1990 založili aby zabránili negatívnym následkom prílivu príjmov z ťažby ropy (rast inflácie, nerovnomerné rozdelenie pracovných síl v krajine, nezdravé posilnenie domácej meny prostredníctvom prílivu zahraničného kapitálu) a zároveň vytvorili „poklad“ ktorý budú môcť použiť v budúcnosti na rozvoj ekonomiky, keď príjmy z ropy klesnú. Taká situ-

ácia však môže nastať už skôr než by sa očakávalo. Príjmy z ťažby ropy už od roku 2012 klesajú a teraz keď sa ceny severomorskej ropy prepadli na 50 dolárov z barel, dôjde ešte ku ďalšiemu poklesu. Nórsko musí z príjmov používať stále viac prostriedkov a odkladá menej. Miera nezamestnanosti v krajine rastie a momentálne sa nachádza na 4,3%, kde sa nenachádzala posledných 11 rokov. Aj napriek tomu je však nezamestnanosť v krajine veľmi nízka, a aj keď je ropa pre krajinu dôležitá, nie je na nej závislá. Nórsko je totiž energeticky nezávislá krajina s dobrou infraštruktúrou, vysokou životnou úrovňou a silným sektorom služieb. (rb)

Strana 5


Grécko sa dohodlo na 3. záchrannom programe Grécko sa s medzinárodným veriteľmi dohodlo na treťom záchrannom programe. Jedná sa o ďalší balík finančnej pomoci pre ekonomicky zdevastovanú krajinu vo výške 85 miliárd eur, ktorý by Grécku mal stačiť do roku 2018. Dohoda obsahovala rozplánovaný štátny rozpočet, podľa ktorého by krajina mala hospodáriť v roku 2015 s deficitom 0,25% HDP pričom v nasledujúcich troch rokoch by sa mal premeniť na prebytok o výške 0,5%, 1,75% a 3,5%. Dohoda sa musí ešte ratifikovať na politickej úrovni a to do 20. augusta kedy Grécko musí splatiť ďalších 3,5 miliardy eur Európskej centrálnej banke. Tretí

záchranný program je však predmetom mnohých diskusií. Mnohí sa totiž obávajú, že v roku 2018 sa bude opakovať podobná situácia ako v posledných mesiacoch. Takéto obavy má aj medzinárodný menový fond, ktorí tvrdí, že na to aby Grécko malo šancu zotaviť sa musí dôjsť k odpisu aspoň tretiny dlhu. Pokiaľ nedôjde k odpisu časti dlhu tak Medzinárodný menový fond odmieta participovať na ďalšej finančnej podpore pre krajinu. Grécka ekonomika za posledné dva mesiace v dôsledku uzatvorenia bánk a zavedenia kapitálových kontrol výrazne utrpela. Kým v máji predpoveď hovorila o 0,5%-nom rast

ekonomiky momentálne sa na rok 2015 predpokladá pokles o 2,3% nasledovaný 1,3%-ným poklesom v roku 2016. Zaujímavé je, že grécky štatistický úrad vydal správu v ktorej hovorí o 1,5%-nom medziročnom raste HDP za druhý kvartál. Rast však bol spôsobený panikou ľudí, ktorí si masívne vyberali peniaze a nakupovali za to potrebné tovary, pretože sa báli neistej budúcnosti. Okrem toho došlo k zavretiu bánk až na konci júna, čo znamená, že sa to na výkon ekonomiky za druhý kvartál už neprejavilo. Realita je teda od čísla rozličnejšia a prejaví sa až v neskorších štatistických výsledkoch. (rb)

Nízke ceny ropy a ich vplyv na Rusko V posledných týždňoch sme svedkami ďalšieho poklesu cien ropy, ktorá sa momentálne nachádza na úrovniach spred 6 rokov pri cene 43 dolárov za barel (WTI). Dôvodom je previs ponuky nad dopytom spôsobený ťažbou ropy z bridlíc, pomocou čoho sa denná ťažba ropy v USA dostala až na 9,5 miliónov barelov denne. Tento krát však nie je pravdepodobné, že sa cena ropy čoskoro odrazí od dna a opäť dostane na vysoké priečky ako tomu bolo v roku 2008. Okrem bridlíc totiž prichádza na trh s vysokou ponukou OPEC, ktorý sa nechystá znížiť objem ťažby. Ďalším faktorom je

návrat iránskej ropy na svetové trhy a zvláštny krok, ktorý sa chystá urobiť USA – umožniť vývoz americkej ropy. Ten bol zakázaný v roku 1973 po ropnom šoku spôsobenom arabskými členmi OPEC-u, ktoré na ropu uvalili embargo a zvýšili tým cenu ropy z 3 na 12 dolárov za barel. Hlasovať o vývoze ropy by mal Kongres už v septembri. Nízke ceny ropy teda majú viacero dôvodov. Na niektoré krajiny, ktorých značná časť príjmov tvorí ropa pôsobia devastujúco. Jednou z nich je aj Rusko, kde HDP za druhý kvartál klesol medziročne o 4,6%. Rusko v období drahej ropy príjmy z nej nepoužíva-

lo na modernizáciu krajiny a diverzifikáciu príjmov na čo teraz dopláca. Predpoveď na rok 2015 hovorí o 3,5%-nom poklese HDP čo predstavuje jeden z najhorších výsledkov vo svete. Gazprom (najväčší zdroj príjmov Ruska) pri všetkej kontroverzií okolo Ukrajiny stratil časť európskych trhov. Produkcia plynu giganta klesla medziročne o 13% pričom export do EÚ sa znížil medziročne o 16% a do bývalých krajín ZSSR o 21%. Pokles ceny ropy v dolároch síce vyrovnal pokles rubľa, čo Gazpromu zvýšilo tržby, zároveň sa však zvýšili aj náklady na dlhovú službu a prevádzkové náklady. Do problému s ropou sa zapojili ešte aj európske sankcie a kríza je na svete. Mnohí ekonómovia dokonca tvrdia, že to najhoršie na Rusko zatiaľ ešte len čaká. (rb)

Strana 6


Čína devalvuje juan Čínska národná banka v utorok prekvapivo devalvovala národnú menu juan o 1,9%. Deň na to prišla ďalšia devalvácia o výške 1,6% a vo štvrtok ďalšie zníženie o 1,1%. Čínska banka tak urobila na podporu domácej ekonomiky, ktorá v poslednej dobe vykazuje spomaľujúci ekonomický rast a môže v tejto politike pokračovať aj naďalej. Najnovšie údaje o zahraničnom obchode za júl hovoria o 8,3%-nom medziročnom poklese exportu Číny (na 195 miliardy dolárov) a o 8,1%nom poklese importu (na 152 miliardy dolárov). Import v Číne klesá už 9 mesiacov po sebe a export je na klesajúcej vlne od februára (okrem mierneho rastu za jún). Okrem zahraničného obchodu však slabnú aj investície v krajine a klesajúci dopyt po bytoch je v Číne už dlhšie obávaným javom. Ku týmto nepriaznivým makroekonomickým údajom sa pripojil ešte

pokles akcií na hlavnej akciovej burze a obraz Číny ako rýchlo rastúcej ekonomiky sa zrazu dostáva do pochybností. Predpokladaný rast ekonomiky na rok 2015 je 7% HDP, čo je najnižšia hodnota od roku 1992 (až na spomalenie v roku 200 a 2009) no či bude táto predpoveď dodržaná nie je isté. Čína mala už rôzne iné pokusy ako posunúť domácu ekonomiku, pričom jedným z nich bolo viacero znížení úrokových sadzieb. Zatiaľ však tieto opatrenia nemali dostatočný efekt a momentálne sa pokúša podporiť export devalvovaním domácej meny. Devalvácia juanu bola vyvolaná tým, že centrálna banka

prenechala kurz viac na trhové sily, keďže kurz juanu je čiastočne riadený centrálnou bankou, ktorá zabraňuje aby došlo k výraznejším výkyvom tejto meny. Už dávnejšie sa špekulovalo o devalvácií juanu, centrálna banka tento krok však odkladala aj z dôvodu, že sa snažila priviesť medzinárodný menový fond k tomu, aby bol juan akceptovaný ako jednu zo svetových rezervných mien, medzi ktoré patria dolár, euro, jen a libra. (rb)

Zvýši Fed úrokové sadzby už v septembri? Sledovanie vývoja makroekonomických ukazovateľov je základom rozhodnutia americkej centrálnej banky Fedu. Zvýšenie sadzieb by totiž znamenalo koniec extrémne lacného požičiavania a úverovania čo na ekonomiku bude pôsobiť reštriktívne. Najdôležitejším ukazovateľom pritom je stav nezamestnanosti v USA. Ten je reprezentovaný najmä ukazovateľom Nonfarm Payrolls, ktorý udáva koľko pracovných miest sa v ekonomike za daný mesiac vytvorilo. Za júl hovoril tento ukazovateľ o 215 tisíc nových pracovných miestach. Pokles pracovných miest nastal v oblasti ťažby, čo je dôsledkom nízkych cien ropy. Miera nezamestnanosti však ostala na úrovni 5,3%. Tvorba pracovných miest je teda robustná (aj keď neprekonáva očakávania) a môže znamenať zvýšenie sadzieb už v septembri. Protikladne však pôsobí rast miezd, ktoré medziročne vzrástli len o 2,1%, čo za posledné 3 rok nepredstavuje žiadne zrýchle-

nia tempa. Ďalším ukazovateľom, ktorému sa nepodarilo dosiahnuť predkrízové obdobie je takzvaná miera U-6. Jedná sa o mieru nezamestnanosti, ktorá zahŕňa aj ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu na plný úväzok alebo ľudí, ktorí by pracovať chceli no dlhodobá nezamestnanosť ich odradila od hľadania práce. U-6 miera za júl dosiahla 10,4, čo je však o 2% viac ako pred krízou. Miera zamestnanosti (podiel pracujúcich na celkovom obyvateľstve) sa

takisto nachádza na nízkej úrovni, čo je spôsobené neochotou pracovať ale aj starnutím populácie. Zvyšovanie sadzieb v septembri je teda pravdepodobné, ak k nemu dôjde tak však pravdepodobne len v o malú hodnotu (0,25%). Americká ekonomika síce vyzerá byť stabilizovaná, no výraznejší výkyv by pomohol spôsobiť rast hodnoty dolára, čo by uškodilo veľkým americkým firmám, keďže by sa im predražil export. (rb)

Strana 7


Bankový sektor Slovenska s výrazným ziskom Bankám na Slovensku sa od začiatku kalendárneho roka výrazne darí. Za prvý polrok totiž dosiahli výrazné zvýšenie zisku a to medziročne až o 18,2% pričom absolútna výška zisku po zdanení dosiahla 354 miliónov eur. Jedná sa o najvyšší čistý zisk v spomínanom období od roku 2011. Najväčším zdrojom príjmov bánk je čistý úrokový výnos, ktorý sa medziročne znížil o 1,2% na 929 miliónov eur. Stalo sa tak aj napriek tomu, že objem poskytnutých úve-

rov vzrástol medziročne o 8,2% na 41,3 miliardy eur. Dôvodom je pokles úrokových sadzieb, ktorý je výsledkom uvoľnenej monetárnej politiky Európskej centrálnej banky. Zatiaľ čo čistý úrokový výnos klesol, čistý výnos z poplatkov stúpol a to až o 13,1% a dosiahol tak za prvých 6 mesiacov hodnotu 267 miliónov eur. Ďalej ku zvýšenému zisku prispelo ešte zníženie sadzby osobitej bankovej dane. Rástol aj počet úverov na nehnuteľnosti a to tempom

13,66% medziročne, čo predstavovalo zrýchlenie tempa rastu úverov na nehnuteľnosti, ktoré po dvojročnom zrýchľovaní začalo v apríli klesať. Celkový objem úverov na nehnuteľnosti predstavoval za jún 17,95 miliárd eur, teda 43,5% celkového objemu úverov. Čo sa výšky vkladov týka, tie na Slovensku dosiahli 48 miliárd eur čo medziročne predstavuje rast o 6,9%. (rb)

Stavebná a priemyselná produkcia rástli Stavebná produkcia dosiahla za jún 2015 medziročné zvýšenie na 513,9 milióna eur čo predstavuje rast o 26%. Rast stavebnej produkcie zažíva Slovensko už celý rok 2015 pričom medziročný nárast tejto produkcie sa stále zväčšuje. Pre krajinu je toto dôležitým ukazovateľom, keďže stavebná produkcia na Slovensku bola od roku 2009 stále v pokles (až na rast v decembri 2013). Momentálny rast stavebnej produkcie na Slovensku je najvýraznejší aj spomedzi ostatných krajín EÚ. Stavebná produkcia na Slovensku je z 95,9% tvorená firmami v tuzemsku pričom ich produkcia za jún dosiahla 492,8 mil. eur. Najväčší medziročný rast zaznamenali práce na novej výstavbe vrátane modernizácie a rekonštrukcie (rast o 42,8%), ktoré spolu tvo-

ria 75,9% tuzemskej stavebnej produkcie. Čo sa výrobného zamerania týka, o 79% vzrástol objem prác na inžinierskych sieťach zatiaľ čo rast prác na budovách predstavoval 7%. V prípade priemyselnej produkcie došlo k 6,4%-nému medziročnému

rastu. Najviac ho ovplyvnil rast priemyselnej výroby, ktorá vzrástla o 6,9%, z čoho najväčším činiteľom bol rast výroby dopravných prostriedkov a to o 8,2%. Horšou správou je však 13,8%-ný pokles farmaceutických výrobkov. (rb)

Jaguar Land Rover príde na Slovensko Automobilka Jaguar Land Rover v utorok podpísala zmluvu o zámere vybudovať automobilový závod v Nitre. Pribudne tak štvrtý gigant, ktorý má už existujúce závody vo Veľkej Británii, Číne a Indií. Jaguar Land Rover minulý rok vyrobil zhruba 450 tisíc automobilov, pričom toto číslo plánuje rozšíriť na jeden milión ročne a to prostredníctvom výstavby závodu na Slovensku a v Brazílii. Spoločnosť hľadá cesty na expanziu keďže sa jej v posledných rokoch výrazne darí,

o čom svedčí aj zdvojnásobenie zisku za posledné štyri roky, ktorý v poslednom finančnom roku dosiahol 2,6 miliardy libier. Príchod automobilového výrobcu na Slovensku by mal predstavovať investíciu vo výške až 1,5 miliardy eur a predpokladaná kapacita závodu je 300 tisíc áut ročne, pričom by táto investícia na Slovensko mala priniesť zhruba 6 tisíc pracovných miest priamo a nepriamo ďalších 40 tisíc. Získať túto investíciu by bolo pre slovenskú ekonomiku veľmi výrazným

krokom, no automobilový priemysel na Slovensku je už aj bez nej dosť veľký. V roku 2014 sme vyprodukovali 971 tisíc vozidiel, čo v prepočte na tisíc obyvateľov predstavuje najväčšiu hodnotu na svete. S príchodom Jaguar Land Rover môžeme očakávať ešte ďalšie zvýšenie o zhruba 30%. Ten by prvé autá u nás mal začať vyrábať v roku 2018. Otázna ešte ostáva podpora zo strany štáty na úľavách a priamych dotáciách na zamestnancov. (rb) Strana 8


AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD

EUR/CZK

ZLATO

ROPA

S&P

DJIA

DAX

NIKKEI 225

Strana 9


SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV 

Fidelity National Information Services inc, výrobca ekonomických softvérov plánuje kúpu spoločnosti SunGard Data Systems. Tá sa zaoberá takisto výrobou softvérov pre finančné služby. Hodnota obchodu je vo výške 9,1 miliardy dolárov, z čoho 4,67 miliardy predstavuje dlh SunGard Data Systems. Po kúpe bude mať spoločnosť spolu 55 tisíc zamestnancov a očakávané ročné tržby sa majú vyšplhať na 9,2 miliardy dolárov.



Výrobca antivírusu Norton, Symatec Corp predáva svoju dcérsku spoločnosť Veritas, zaoberajúcou sa spravovaním dát za 8 miliárd dolárov spoločnosti Carlyle Group LP. Dôvodom predaja je potreba financií na vylepšenie svojej hlavnej podnikateľskej činnosti a to výroba bezpečnostných softvérov. Firma tak musí urobiť lebo na trhu sa antivírusmi čelí značnej konkurencií.



Čínsky gigant Alibaba Group, zaoberajúci sa obchodovaným cez internet plánuje investovať 4,6 miliardy dolárov do kúpy akcií maloobchodnej spoločnosti Suning Commerce Group. Dôvodom je integrácia obchodovania cez internet do kamenných predajní. Chce tak umožniť svojím zákazníkom aby si produkty, ktoré chcú cez internet kúpiť mohli najprv vyskúšať v kamenných predajniach. Kombinovanie „offline a online nakupovania“ sa v poslednej dobe stáva populárnym spôsobom ako prilákať zákazníkov.

Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT , a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé.

Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS [email protected]

Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS [email protected]

Analytici: Labašová Eva Nebesník Martin Bruchánik Rudolf

Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava www.bencont.sk

Strana 10

DLHOVÁ KRÍZA TRETIEHO SVETA

Recommend Documents