Tvorba vzdelávacích programov pre seniorov na Univerzitách tretieho veku PhDr. Hrapková Nadežda, PhD. Ţivot staršieho človeka v dnešnej učiacej sa spoločnosti je ovplyvňovaný nielen zmenami v nej, ale aj mnohými skutočnosťami a udalosťami, s ktorými sa denne stretáva. Tieto vplyvy ho nútia prispôsobovať sa a súčasne aj formovať nielen osobnostne, ale sa aj rozvíjať intelektuálne v rámci programov ďalšieho vzdelávania. Vzdelávanie v kaţdom veku je dnes uţ samozrejmosťou pre mnohých z nás aj keď podmienky a moţnosti pre tvorbu programov pre frekventantov vo vyššom veku nie sú vţdy ideálne. Práve preto je hlavne na organizátoroch týchto programov, aby prispôsobili programy na jednej strane poţiadavkám a záujmom seniorov, účastníkov vzdelávania a na strane druhej moţnostiam univerzít, fakúlt i organizátorov vzdelávania. V rámci Európy a sveta poznáme niekoľko typov univerzít, ktoré ponúkajú vzdelávanie pre starších ľudí s rovnakým cieľom: rozvoj osobnosti na základe jej záujmov formami záujmového vzdelávania Sú to hlavne Univerzity tretieho veku, vo Francúzsku ale aj Univerzity kaţdého veku, alebo Univerzity voľného času a v Nemecku a Holandsku tzv. Seniorské akadémie. V Európe sa najčastejšie pouţíva vo vyjadreniach práve UTV, nakoľko sa k tomuto názvu najviac prikláňal aj zakladateľ myšlienky seniorského štúdia Pierre Vellas. Hnutie univerzít tretieho veku vychádza zo základnej idey zabezpečiť starším ľuďom právo na vzdelanie a účasť na kultúre prostredníctvom takto zameranej školskej politiky (Čornaničová, 1994). Vo väčšine krajín sveta ide o záujmové vzdelávanie, ktoré je podmienené vnútorným záujmom jednotlivca, dobrovoľným vzťahom k vybranému odboru, túţbou po sebarealizácii. Prvou takouto univerzitou bola univerzita v Toulouse vo Francúzsku zaloţená v roku l973 Pierrom. Vellasom. Jej cieľom bolo "Ponúknuť osobám tretieho veku program činností, ktoré by zodpovedali podmienkam, potrebám a ašpiráciám, aké sú tomuto veku vlastné". Tretí vek v danej situácii pred viac ako tridsiatimi rokmi predstavoval novú kategóriu. Z iniciatívy profesora Vellasa vznikla aj v roku l975 medzinárodná svetová asociácia UTV (AIUTA). Asociácia si vymedzila za cieľ účinne napomáhať zlepšovaniu ţivotných podmienok starších ľudí v dnešnom svete tak, aby naďalej mohli hrať aktívnu úlohu a mohli byť uţitoční v spoločnosti. Tieto zámery sa podľa jej zakladateľa dnes nazývajú Vellasovským modelom. Pierre Vellas pôvodne videl úlohy univerzít tretieho veku predovšetkým :
v pokračujúcom vzdelávaní seniorov ako príspevku k zlepšovaniu ich zdravia, teda konkrétna osveta a vzdelávanie všetkých starších ľudí v priebeţnej výchove a vzdelávaní tých, ktorí sú činní v rôznych oblastiach zdravotníctva, sociálnych sluţieb a ktorí sa profesionálne zaoberajú seniormi, vo výskume zdravotnej, hospodárskej, právnej, psychologickej a sociálnej problematiky seniorov (výber: Stadelhofer, 1997).
Vellasovský model je výrazne európskym modelom, ale ak sa pozrieme bliţšie na tieto univerzity, nemôţeme hovoriť o jednote v názvoch, systéme, či dĺţke ponúkaných programov
v rámci Európy. Na niektoré programy sa seniori zapisujú len na jeden semester (Univerzita v Ulme v Nemecku, v Groningene v Holandsku) a sú nazývané aj jesennými či jarnými kurzami. Ďaľšou moţnosťou sú ročné kurzy pre seniorov, ktoré ponúkajú napríklad na seniorských akadémiách v Berlíne a Dráţďanoch. Zvláštnosťou je to, ţe na nich participuje v jednom roku viac subjektov a zodpovednosť sa cyklicky strieda. Okrem univerzít sa na realizácii podieľajú napríklad aj múzeá, ktoré poskytujú na niektoré prednášky svoje priestory. Častokrát sú dopĺňané letnými kurzami. Ďalším modelom vzdelávania seniorov je tzv. Čínsky model. Tento spája klasické formy vzdelávania s formami a prostriedkami záujmovej činnosti, v ktorých nezabúda na praktický tréning či cvičenia a nácvik zručností. Tak je to v skupinách maľovania, tanca, spevu, šitia, háčkovania, thai-chi i kaligrafie popri odboroch literatúry, dejín umenia, počítačov a ďalších. Ďalším známym a špecifickým modelom je tzv. Anglický model. Tento je zaloţený na stretávaní sa seniorov v rurálnych oblastiach, kde seniori necestujú na univerzitu, ale lektori cestujú za nimi, alebo si seniori sami pripravujú prednášky pre svojich priateľov, či seniorov zo susedstva. Tieto skupiny seniorov, ale i veľké seniorské centrá na univerzitách sú zdruţené v asociácii nazvanej UK trust. Vo svete poznáme ďalšie modely, ako sú model juhoamerický, model severoamerický a veľmi bohatú činnosť vyvíjajú aj UTV v Austrálii. Veľa aktivít je zaloţených na osobnom záujme seniorov poznávať iné kultúry a spôsoby ţivota, čím sa organizujú veľmi často recipročné návštevy v zahraničí To boli druhy modelov podľa systému štúdia, vychádzajúce mnohokrát aj zo spôsobu ţivota spoločnosti. Vo vývoji koncepcie vzdelávacích systémov na UTV v celosvetovom meradle vidíme dva hlavné smery organizácie obsahu vzdelávania. Prvým smerom je model segregačný, v ktorom sa seniori vzdelávajú separátne od mladších denných študentov, kde nedochádza k prepojeniu generácií. Táto forma je zameraná na záujmové neprofesijné vzdelávanie, ktoré neponúka moţnosti zvyšovania kvalifikácie. Druhým smerom, ktorý sa vyuţíva na svetových univerzitách je model integračný, ktorý ponúka vzdelávanie starších poslucháčov spolu s mladými dennými študentmi. Môţe byť realizovaný dvoma spôsobmi, a to ako riadne kvalifikačné štúdium, alebo ako záujmové štúdium seniorov v integrácii s mladými bez kvalifikačného zámeru. Výhodou tejto formy je prepojenosť generácií, ktorá umoţňuje v edukácii stavať na ţivotných skúsenostiach starších študentov a na konfrontácii názorov a skúseností navzájom. Príprava pre otvorenie prvej UTV na Slovensku sa začala v marci 1990 a následne na imatrikulácii 15.októbra toho istého roku bolo slávnostne imatrikulovaných 235 dôchodcov v Aule UK v Bratislave. Pre prvý študijný rok bol navrhnutý program všeobecného štúdia s obsahom 14 úvodných prednášok na rozličnú tému. Na tomto základe obsahu štúdia bola vytvorená ponuka 9 rôznych jednoročných študijných odborov a táto škála študijných odborov sa z roka na rok rozširovala. Čo je základom pre otváranie nových odborov na Slovensku?Profilácie fakúlt jasne hovoria o orientácii na odbory štúdia, záujem poslucháčov, záujem lektorov-učiteľov
fakúlt a priestorové moţnosti univerzít sú ďalšími základnými podmienkami k otvoreniu nových programov. Program kaţdého študijného odboru tvorí v jednom roku 14 prednášok v trvaní 3 vyučovacích hodín s frekvenciou 14 dní. Na organizácii programu sa podieľajú:- Rada rektora (prorektor, riaditeľ CĎV, prodekani fakúlt, organizátor UTV, vedúci učitelia študijných odborov)vedúci študijných skupín. Návrhy pre otvorenie študijných odborov podávajú: - učitelia - študenti - odborníci z praxe Neformálne štúdium je ukončené slávnostným odovzdávaním osvedčení v Aule univerzity.Podmienky pre začatie štúdia na UTV -ukončené úplné SŠ, vek nad 40(45,50 rokov) Sociálne skupiny frekventantov UTV: - hlavne starobní dôchodcovia, - invalidní dôchodcovia, - záujemcovia v preddôchodkovom veku (od 40,45,50) Dnes máme na Slovensku UTV v 13 mestách s počtom poslucháčov spolu 5069. Tieto sú zdruţené v Asociácii UTV na Slovensku (ASUTV), ktorá bola zaloţená v roku 1994 ako záujmové zdruţenie právnických osôb. Sídlo má na UK v Bratislave. Členské univerzity sa stretávajú so záujmom riešiť metodické, organizačné i ekonomické otázky seniorského vzdelávania na Slovensku. ASUTV je členom medzinárodnej asociácie UTV (AIUTA). Počet frekventantov na Slovensku neustále rastie a rozširuje sa aj ponuka študijných odborov. Toto dokumentuje situácia na UTV pri UK v Bratislave: Tabuľka 1 - Prehľad školský rok počet št. počet št. počet odborov skupín poslucháčov 1990/91 1 2 235 1991/92 9 11 407 1992/93 12 15 653 1993/94 14 22 671 1994/95 15 31 745 1995/96 17 32 801 1996/97 19 35 822 1997/98 22 36 884 1998/99 24 42 998 1999/2000 21 34 998 2000/2001 22 37 1040 2001/2002 22 38 1112 2002/2003 22 38 1135 2003/2004 23 42 1277 2004/2005 26 45 1241 2005/2006 26 46 1521
Na Slovensku presadzujeme len záujmové formy vzdelávania seniorov, aj ked kaţdoročne máme napr. Na UK cca 1/7 tých, ktorí sú ešte pracovne aktívni a nie na dôchodku a vedomosti vyuţívajú aj vo svojej práci. Cieľom UTV na Slovensku je ponúkať moţnosti pre záujmové vzdelávanie starších ľudí bez kvalifikačného zámeru. UTV na Slovensku majú svoj model štúdia, ktorý vplyvom veľkého záujmu bol rozšírený o ďalšie moţnosti. Tento model zahŕňa:
prvý ročník všeobecne zameraného štúdia (predstavuje predmety všeobecného základu); štúdium v ďalších dvoch ročníkoch v špecializovanom odbore; nadstavbové štúdium, ktoré sa otvára na základe zvýšeného záujmu poslucháčov po absolvovaní štúdia v dvojročnom odbore; klub absolventov UTV.
Tabuľka 2 - Študijné odbory ponúkané na UTV pri UK v Bratislave Archeológia Dejiny výtvarného umenia Dejiny náboţenstiev Astronómia Latinčina a kultúra antického Ríma Dejiny Slovenska Ekonomika Etnografia a folkloristika Filozofia Gerontológia Joga – zdravie – psychohygiena Lieky a zdravie Počítače Sluţby a cestovný ruch Dejiny všeobecné Psychológia Regenerácia psychofyzických síl Všeobecná medicína seniorov Ţurnalistika Divadlo a hudba v premenách času Právo Záhradníctvo Dejiny a pamiatky Bratislavy Sociálna práca UNESCO Riziká ţivotného prostredia Katolícka teológia UTV v Bratislave vyuţíva pri organizácii vzdelávacej činnosti rôzne formy a metódy práce. Tieto by sme mohli rozdeliť do nasledujúcich oblastí: 1. Riadna výučba, ktorá sa realizuje v rámci vopred pripraveného študijného programu. Ide o plánované formy ako sú prednášky, cvičenia, diskusie, semináre, konzultácie a exkurzie. Výučbu zabezpečujú učitelia denných foriem štúdia alebo odborníci z praxe. 2. Svojpomocná výučba - ide o výučbu cudzích jazykov (nemecký a anglický jazyk) a jogy, kde sú učiteľmi dôchodcovia, ktorí sú odborníkmi vo svojom odbore a boli alebo ešte sú aj zároveň poslucháčmi UTV. 3. Prednášky a panelové diskusie s hosťujúcimi pedagógmi - organizované na základe podnetu a pre tých záujemcov, ktorých zaujme len niektorá téma a nie program celého odboru. 4. Telovýchovné aktivity - telesné cvičenia v posilovni - turistika (na základe individuálneho záujmu niektorých poslucháčov) - sústredenia (z odboru Joga trojdňové aţ týţdenné). 5. Letný kurz pre seniorov 6. Spoločenské podujatia - návštevy koncertov, divadiel, ktoré dopĺňajú študijný program nielen obsahom, ale i svojím sociálnym zameraním. 7. Návštevy priateľských univerzít - poslucháči navštívili univerzitu vo Viedni, v Innsbrucku a v Groningene.
8. Návštevy hostí zo zahraničia - UTV v Bratislave navštívili seniori - študenti z Rakúska a z Holandska, Anglicka, Austrálie i Fínska. 9. Príprava a realizácia odborných seminárov, konferencií, zasadnutí aj so zahraničnou účasťou. 10. Prezentácia činnosti UTV na verejnosti formou prispievania do masmédií. 11. Vedenie kroniky UTV ako dokladu pre zachovanie histórie o tejto inštitúcii. 12. Vydávanie študijných materiálov pre poslucháčov a zborníkov z uskutočnených podujatí. V minulosti sme realizovali niekoľko výskumných úloh, ktorých cieľom bolo bliţšie poznať názory frekventantov štúdia našej UTV. V jednom z nich sme sledovali motiváciu ku štúdiu a získali sme nasledovné výsledky:
Tabuľka č. 3 - motivačné pohnútky ku štúdiu: motivačná kategória počet frekventantov záujem rozšíriť si vedomosti v cudzom odbore 265 64% potreba kvalitne vyuţívať voľný čas 187 45% túţba študovať na VŠ 119 29% potreba spoločenského kontaktu 114 27,5% potreba rozšírenia vedomostí potrebných k povolaniu 86 20% záujem rozšírenia vedomostí vo vlastnom odbore 71 17% snaha vyrovnať sa okoliu 19 4,6% Výsledky nám potvrdili, ţe hlavným zámerom našich študentov je vzdelávať sa záujmovo v inom odbore, ako bol ich profesiou a opäť sa zaraďovať do skupín s podobným záujmami, čím kvalitne vypĺňajú svoj voľný čas. Vo veľkej miere si uspokojujú túţbu študovať na VŠ, čo im v minulosti nebolo umoţnené. K formám skúšania vo vzdelávacom procese UTV a ich vyuţívaniu existuje najviac diskusií a polemík. Poslucháčom (414) sme v dotazníku poskytli výber zo šiestich foriem skúšania, ktorých moţnosť výskytu respondenti označili nasledovne: Tabuľka č.4 - vyuţívanie foriem skúšania forma skúšania písomná forma testom diskusia na danú tému písomné vypracovanie zadanej témy ústna (individuálna) obhajoba vlastnej seminárnej práce
počet respondentov 291 128 72 42 23
70% 31% 17% 10% 5,5%
