SLOVENSKO A ARCHITEKTONICKÉ PAMIATKY doc. Ing. arch. Ján Štibrányi, CSc. 1. ÚVOD Architektúra spoluvytvára veľkú časť prostredia, v ktorom žijeme, ktoré nás obklopuje a spätne na nás pôsobí. Toto stáročiami formované obytné prostredie je neustále dopĺňané a pretvárané novými stavebnými dielami. Vzniká potreba vedieť hodnotiť, orientovať sa, rozpoznávať tieto diela staviteľského umenia roztrúsené po krajine, či sústreďované v zložitých mestských celkoch. Architektúra sa stala jedinečným ukazovateľom kultúry a civilizovanosti spoločnosti, je odrazom jej ekonomických možností, organizačných schopností. Je dielom technickým i umeleckým, vypovedá o materiálnej i duchovnej stránke života doby, ktorá ju vytvorila. Je ozajstným zrkadlom života. Architektúra je umením priestorovým. Jej základným poslaním je vytvárať vnútorný priestor určený na uspokojovanie najrôznejších ľudských potrieb, ľudských aktivít (na výrobu, továreň, na vzdelávanie škola, na bývanie obytný dom a pod.). Tomuto potom zodpovedá aj rôzna druhovosť stavieb. V dejinách architektúry sa jednotlivé druhy stavieb formovali postupne tak, ako sa vyvíjali ľudské potreby. S časom sa menili aj nároky a predstavy o stavbách pre ten-ktorý účel, vždy podľa momentálnej úrovne a vyspelosti, podľa jej materiálnych možností, ale aj technickej, odbornej a umeleckej vyspelosti staviteľov. Architektonické pamiatky, zdedené z minulosti, patria do kultúrnej klenotnice každého národa. Stávajú sa učebnicou histórie, hovoriacej o živote a diele našich predkov, o zákonitostiach, ktorými sa riadil vývoj spoločnosti. Spolu s prírodnými danosťami a vo vzájomnom spolupôsobení tvoria charakteristické znaky jednotlivých územných oblastí krajiny, stávajú sa symbolmi, vyvolávajúcimi pocit domoviny a lásky k vlasti. Obohacujú každú novú generáciu a trvalé hodnoty dedičstva. Pamiatky staviteľského umenia vo svojej pestrosti a bohatosti inšpirujú k rozvíjaniu novej tvorivej práce, novej ľudskej aktivity. Názorne ukazujú, ako výrazne našu kultúru ovplyvňovali kultúry iných národov, aby sa vyformovala do vlastnej podoby a stala sa tak bezprostrednou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva. Prírodné prostredie našej krajiny je veľmi mnohotvárne, plné kontrastov. Bohatá členitosť územia a priaznivé klimatické podmienky boli dôležitými predpokladmi jeho trvalého osídľovania od pravekých začiatkov až po našu súčasnosť. Vydajme sa teda za poznávaním architektúry, sledujeme ju na ceste vývojových premien v jednotlivých slohových obdobiach od jej raných podôb, hľadania architektonického tvaru, až po architektonické diela vznikajúce pred našimi očami. Kde sú začiatky architektúry na Slovensku? Vzniku architektonickej formy predchádzala vo všeobecnosti dlhá cesta zdokonaľovania konštrukcií. Človeku sa stala a ostáva naďalej, veľkým vzorom príroda. Prvou úlohou človeka – staviteľa bolo uspokojiť svoje najzákladnejšie životné potreby – bývanie pre seba, svoju rodinu, svoj rod. Tak vznikali prvé obydlia. O ich podobách sa dozvedáme z početných archeologických nálezísk na celom území Slovenska. Obydlia – chaty jednoduchej konštrukcie z dreva, čiastočne zahĺbené do zeme, združujú sa do rodových dedín. Potreba ochrany spoločenstva dáva podnet k vytváraniu
opevnených hradísk na terénnych vyvýšeninách. Tieto sa časom stávajú hospodárskosprávnymi a výrobno-obchodnými strediskami tej-ktorej oblasti územia. Rieka Dunaj sa v tomto období stáva prirodzenou severnou hranicou Rímskej ríše, postupne opevňovanou vojenskými tábormi, vojenskými stanicami a strážnymi vežami. Na území západného Slovenska sa zachovalo niekoľko pozostatkov týchto stavieb. Zub času z nich poriadne poobhrýzal, no pri troche predstavivosti vyrastú pred nami aj títo kamenní svedkovia pradávnych čias. Vojenská stanica v Iži pri Komárne má pravidelný štvorcový pôdorys hradieb. Vstupovalo sa do nej štyrmi bránami tak, ako to bolo v týchto stavbách zaužívané. Areál, ktorý je dnes ešte sčasti pod zemou, čaká na svoje odhalenie a onedlho bude iste sprístupnený verejnosti. Rimania zanechali po sebe viacero stavieb; je to opevnený súbor stavieb v Stupave, rímske kúpele v Bratislave-Dúbravke, stavby na Devíne, či v Rusovciach známa Gerulata. S príchodom Slovanov na naše územie v 5. a 6. storočí sa znova stretávame s opevnenými hradiskami. Začína sa formovať nový systém osídlenia, odraz novej politicko-správnej organizácie územia, vrcholiaci vznikom veľkomoravského štátu. Sú to sídliskové zoskupenia, z ktorých tie najvýznamnejšie sa stávajú centrami správy územia a sídlom kniežaťa. Jeho sídlom je palác umiestňovaný v centrálnom hradisku. Takýmito boli Nitra a Bratislava. So šírením kresťanstva vznikla aj potreba budovania cirkevných stavieb – kostolov, monumentálnych stavieb z kameňa. Majú pozdĺžny pôdorys, ale aj kruhový, a tie voláme rotundy. Z mnohých týchto stavieb sa nám dochovali iba malé zvyšky, no ich poznanie v nás vzbudzuje úctu a hrdosť na našich predkov, ktorí dokázali v týchto raných obdobiach dejín staviteľstva stavať technicky a výtvarne náročné architektonické diela. 2. Románsky sloh Architektonický sloh je jednotný prúd umeleckej tvorby, odráža mnohé stránky života spoločnosti. Prejavuje sa tak v staviteľskej činnosti, ako aj v maliarstve, sochárstve, v nábytkovej tvorbe, ale aj v obliekaní. Každá krajina, v ktorej sa ten-ktorý sloh udomácnil, si ho prispôsobovala vlastnému cíteniu, vlastným možnostiam, nadväzujúc na domáce staviteľské tradície. Platí to aj pre románsku architektúru. Slovensko sa stáva v 11., 12. a 13. storočí pevnou súčasťou Uhorska. Románska architektúra tu vyrastá z veľkomoravských tradícií. Charakteristickými stavbami sú tzv. zemepánske kostolíky. Stavali sa predovšetkým v 12. storočí, najčastejšie z kameňa, v južných oblastiach Slovenska z tehly. Bývali súčasťou opevneného sídla zemepána. Takýto kostolík môžeme vidieť v Dražovciach, Pominovciach, Kalinčiakove. Ich hlavným priestorom je neveľká pozdĺžna hala, tzv. loď. Na východnej strane ju ukončuje svätyňa (kňažisko) a na opačnej, západnej strane, empora (balkón) pre ich vlastníka – zemepána. Stojí na murovaných pilieroch, ktoré vytvárajú arkády (oblúkové konštrukcie) otvorené do priestoru lode. Krása týchto neveľkých stavieb spočíva v ich jednoduchosti a tvarovej čistote. Ozdobné prvky sa používajú skromne, no veľmi účelne. Plochy stien členia väčšinou iba úzke podlhovasté štrbinové okienka a vstupný dverný portál vytesaný do kameňa. Rotundy – kostolíky s valcovou loďou a polkruhovým kňažiskom sú ďalším rozšíreným a veľmi charakteristickým typom románskych stavieb. Tie najkrajšie
a najzachovalejšie nájdeme v Bíni, Skalici, Šiveticiach a Križovanoch. Ostatné, a tých nie je málo, boli neskôr prestavované alebo zanikli. Vyspelejšími stavebnými typmi boli baziliky. Sú to trojloďové masívne stavby s dvoma vežami v priečelí (Diakovce, Bíňa, Spišská Kapitula). Ich vznik sa spája so zakladaním prvých kláštorov na našom území. Sú tvarovo bohatšie a hojnejšie sa tu uplatňujú dekoratívne prvky. Niektoré vnútorné priestory už majú klenbu. Z románskych kláštorov, týchto ranostredovekých stredísk kultúry, vzdelanosti, ktorých poslaním bolo kolonizovať územie, pokresťančovať obyvateľstvo a zúrodňovať panenskú pôdu, sa nezachoval v pôvodnej celistvosti žiaden. Iba kláštorné baziliky nám hovoria o dôležitosti, vážnosti a význame týchto stavieb. Popri množstve obytných budov z dreva, šľachta a feudáli stavali svoje sídla z pevného a trvanlivého materiálu, z kameňa. Románsky hrad je stavba tvarom jednoduchá, no mohutná, v podobe hranolovej alebo valcovej poschodovej veže. Takto vyzeral vo svojich počiatkoch hrad v Trenčíne, Budatíne, Bratislave a iné hrady. Stavebný obraz našej krajiny v románskych dobách by nebol úplný bez drobných a väčších poľnohospodárskych usadlostí a remeselníckych osád. Najvýznamnejšie z nich sa postupom času menili na trhové osady. V nich sa v určených dňoch uskutočňoval výmenný obchod. Vznik stredovekých miest z týchto osád bol už len otázkou času a priaznivých spoločenskohospodárskych pomerov polovice 13. storočia. Románsku architektúru charakterizujú viaceré znaky, tvarové zvláštnosti. Ak ich poznáme, ľahko rozlíšime, ktorá stavba je postavená v tomto slohu. Románske okno v jednoduchom prevedení je vlastne iba nezasklenou štrbinou v hrubom múre. Vyspelejšie typy okien, zložené z dvoch oblúkov, majú aj stredný stĺpik s kamennou hlavicou. Portál, podobne ako okno, má polkruhové horné ukončenie. Mnohé sú náročnými umeleckými dielami. Z nich najkrajší nájdeme na kostole v dedine Ilija pri Banskej Štiavnici. Do polkružnice je tvarovaný aj tzv. víťazný oblúk. Oddeľuje svätyňu kostola od lode. Vonkajšie steny zdobí dekoratívny oblúčikový motív. Nástenné maľby a fresky s náboženskými výjavmi krášlia vnútrajšok kostolov. Pamiatky románskej architektúry sú roztrúsené po celom území Slovenska. Veľa z nich máme možnosť vidieť v pôvodnej kráse. Pozoruhodná je ich starobylosť. Sú to najstaršie stojace architektúry na našom území. Ich prítomnosť je dôkazom stáročných staviteľských tradícií. 3. Gotika V priebehu 13. storočia románsky sloh pozvoľna ustupuje. Vyrastá z neho nový sloh – gotický. Miestom jeho vzniku je Francúzsko. S novými druhmi stavieb prináša originálne priestorové a tvarové riešenia. Jeho hlavnými znakmi sú vertikálnosť a štíhlosť smerujúca nahor. Románsky polkruhový oblúk bol nahradený lomeným, hrotitým. Uplatnil sa v tvarovaní klenieb, okien, dverí – portálov a ich jednotlivých častí. Typickú gotickú klenbu tvoria zvláštne tvarované kamenné rebrá. Pri pohľade zospodu na vysokú gotickú klenbu jej rebrá pôsobia dojmom rozvetveného stromu. Táto podobnosť nie je náhodná. Vznášajú sa v priestore, navzájom sa pretínajú, vytvárajú rôzne hviezdice, siete. Rozoznávame viacero typov klenieb. Ich význam je tak konštrukčný, ako aj estetický, vyvolávajúci u pozorovateľa pocit krásy. Prvoradou však bola potreba zaklenúť, zhora uzavrieť rozľahlý priestor – pevnou
a ľahkou konštrukciou. Aby veľké tlaky v klenbách neroztláčali múry stavby, stavitelia vytvárali dômyselný systém vonkajších podpier. Tieto vtisli mohutným chrámovým stavbám ich osobitý charakter. Gotickú architektúru dopĺňajú plastické detaily s figurálnou, zvieracou a rastlinnou tematikou. Pôsobia s ňou jednotne, harmonicky. Slovensko neskorého stredoveku, obdobia gotiky, tvorilo pevnú súčasť Uhorska. Hospodársky a kultúrne bolo rovnocenné s ostatnými krajinami strednej Európy. Nový sloh zapustil pevné korene aj u nás. Po ničivých tatárskych nájazdoch v rokoch 1241 – 1242 prvoradou sa stala bezpečnosť krajiny. Na podnet panovníka sa začína rozsiahle budovanie kamenných pevností. Vznikol nový typ skalného hradu s vysokou útočištnou vežou, reprezentačným obytným palácom, kaplnkou a hospodárskymi budovami. Boli to hrady v Malých Karpatoch a na Považí, na strednom a východnom Slovensku (Strečno, Likava, Fiľakovo a i.). V rovinatých krajoch sa budovali nížinné hrady. Ich prirodzenou ochranou boli močiare a vodné toky (Budatín, Šintava, Trebišov). Bratislavský hrad prebudovali v 15. storočí na reprezentačné cisárske sídlo. Nebol vtedy dostavaný a neskoršie prestavby postupne zotierali jeho gotické črty. Obdobie gotiky je charakterizované búrlivým rozvojom miest. Vznikali na celom území Slovenska, na križovatkách obchodných ciest, pri brodoch, pod hradmi a v ich ochrane. Stali sa strediskami remeselnej výroby a obchodu. Ich typickým znakom boli hradby s mestskými bránami, ukončené zubatým cimburím. Obkolesovala ich vodná priekopa. Centrum mesta tvorilo priestranné námestie s radnicou, lemované husto vedľa seba zoradenými murovanými meštianskymi domami. Charakterizujú ich pílovité vysoké strechy. Bardejov je jedným z mála miest, ktoré si zachovalo výraz stredovekého mesta. V mestách mali svoje miesto kláštory tzv. žobravých rádov (dominikáni, františkáni, klarisky a pod.). Najvýraznejšími dokumentmi vývoja gotického slohu sú farské a kláštorné kostoly, najčastejšie jednoloďové. Bohaté mestá si vystavali kostoly dvojloďové a trojloďové. Je to typ baziliky, kde stredná loď výrazne prevyšuje bočné lode alebo vyspelejší halový typ (dóm sv. Martina v Bratislave). Skvostami domácej gotiky môžeme nazvať trojicu tzv. pohrebných kaplniek. Dve z nich postavili na Spiši – v Spišskom Štvrtku a v Spišskej Kapitule. Tretia je súčasťou areálu bývalého kláštora františkánov v Bratislave. Katedrála, biskupský chrám, predstavuje vrchol gotického staviteľského umenia. Jedinečnou ukážkou katedrály je chrám sv. Víta v Prahe. Gotické pamiatky, hrady, mestá, kláštory, kostoly so svojimi štíhlymi vežami vtlačili pečať tvári Slovenska, predovšetkým oblastiam Spiš a stredoslovenským banským mestám, ktoré sú klenotnicami nášho gotického umenia. 4. Renesancia Gotikou sa končí stredovek. V zložitých a ťažkých časoch 16. storočia sa rodí nový sloh – renesancia. V historickej bitke pri Moháči v roku 1526 zahynul uhorský kráľ. Krajinu začali drancovať Turci. Kto mohol, utekal do bezpečia. Šľachtické rodiny, kupci i mestské obyvateľstvo z južných oblastí nachádzali útočisko na našom území. Slovensko sa stalo oporou Uhorska. Do Trnavy sa presídlila ostrihomská kapitula s arcibiskupom. Bratislava sa stala sídlom kráľa i snemu a korunovačným mestom uhorských kráľov.
Význam cirkevného umenia upadal; nová architektúra vznikala pre potreby človeka. Namiesto chrámov sa stavali šľachtické zámky, kaštiele, meštianske domy, radnice. Kým gotiku charakterizujú štíhle katedrály, renesančné stavby narastajú do šírky. Sú tvarovo jednoduché, účelné a krásne. Kolískou renesancie bolo Taliansko. Umelci, majstri stavitelia z tejto krajiny, vytvorili aj u nás pozoruhodné architektonické diela. Nový sloh sa na Slovensku rýchlo udomácnil. Ničivým tureckým nájazdom bolo treba čeliť, a tak sa stredoveké hrady a hradby miest nákladne prestavovali. Budovali sa nové vojenské pevnosti – typický pre ne je tvar hviezdice. Ich hlavným znakom boli murované bastióny na umiestnenie nových druhov strelných zbraní – diel. Medzi prvé v Európe patrili pevnosti v Komárne, na sútoku Dunaja a Váhu, pevnostné mesto Nové Zámky. V Malých Karpatoch postavili unikátnu pevnosť Červený Kameň. Má mohutné poschodové kruhové bastióny. Pevnosť nazývaná Nový zámok v Banskej Štiavnici je krásna čistotou tvarov. Pôsobivé je jej umiestnenie v obraze krajiny. Bohatá šľachta obývala naďalej výšinné hrady. Stavala si aj nové sídla na vidieku – kaštiele. Obklopené zeleňou slúžili pohodlnému bývaniu, reprezentácii majiteľa a jeho ochrane. Stavali ich podľa vzoru talianskych mestských palácov. Priestranné nádvorie obkolesovali otvorené arkádové schody. Na vonkajších nárožiach mali veže so strieľňami.. Takýto je kaštieľ Thurzovcov v Bytči pri Žiline. Kaštiele nižšej šľachty a zemanov boli tvarovo jednoduchšie. Je ich veľa, roztrúsené sú po celom Slovensku. Kaštieľ vo Fričovciach pri Prešove zdobí pozoruhodná strešná atika – je korunou celej stavby. Oblúčikové a štítkové atiky nájdeme na nejednej renesančnej stavbe. Bez nich si nemožno predstaviť jedinečné spišské kampanily – zvonice. Stoja samostatne pri farských kostoloch. Najkrajšie sú v Kežmarku, Strážkach, Poprade, Podolinci a v Spišskej Sobote. Steny mnohých z nich zdobí farebné sgrafito. Vzniklo nanesením dvoch vrstiev omietok – spodná je tmavá, vrchná svetlá. Škrabaním vrchnej omietky podľa nákresu sa odkrýva tmavá vrstva. Tak vznikla kresba. Obľúbené boli rastlinné, figurálne motívy a písmo. Sgrafito nájdeme na väčšine renesančných stavieb. Mestá zaznamenali v 16. storočí veľké zmeny; badať ich najmä na stavbách meštianskych domov. Majú typický zaklenutý prejazd do dvora. V dvorových prístavbách nachádzame nový prvok – otvorené arkádové chodby. Dodali stavbám ľahkosť, vzdušnosť a eleganciu. Hladké uličné priečelia modelujú iba okná s kamennými obrubami a rímsami. Dôležitú funkciu plní výrazný kamenný portál s drevenou bránou. S obľubou sa využíval aj predsunutý arkier na poschodí. Krásnymi domami sa pýši Levoča, Spišská Sobota, Prešov. Pre každú renesančnú stavbu je typická jednoduchosť, geometrická harmónia tvarov, pokojný výraz. Obdivujeme na nich i citlivé zasadenie do prírodného prostredia. 5. Barok a rokoko Obdobím baroka bolo 17. a 18. storočie. Nový sloh vznikol v Taliansku a v každej krajine nadobudol osobité črty. Českú barokovú architektúru radíme k vrcholom európskeho baroka. V Uhorsku mala renesancia veľkú tradíciu. Barokový sloh tu preniká a udomácňuje sa iba pozvoľna. Dôležitú úlohu pritom zohrala katolícka cirkev, ktorá pôsobila na najširšie vrstvy obyvateľstva. Na území Slovenska sa vytvorili dve strediská nového umeleckého smeru Bratislava a Trnava.
Medzi prvé barokové stavby patrili kostoly a kláštory. Na Slovensko boli pozývaní talianski majstri zvučných mien. Postavili aj prvú chrámovú stavbu – Univerzitný kostol v Trnave. Je to majstrovské dielo skorého baroka. Stalo sa vzorom pre ďalšie nové kostoly u nás, predovšetkým jezuitské (Košice, Trenčín, Skalica). V baroku nadobudla chrámová stavba novú podobu. Tvorí ju priestranná pozdĺžna hala zaklenutá klenbou. V neskoršom období to bol tiež priestor s oválnym pôdorysom. Zaujímavou chrámovou stavbou je kostol sv. Trojice v Bratislave. Jeho klenbu pokrýva pozoruhodná stropná maľba. Hoci je to maľba na ploche, vyvoláva u pozorovateľa dojem priestoru. Hovoríme jej iluzívna. V mestách aj na vidieku vyrastali nové kláštory. Monumentálny kláštor v Jasove pri Košiciach patrí k našim najkrajším. Nielen cirkev, ale aj majetná šľachta budovala veľkolepé kaštiele, obklopené zeleňou parkov. Poskytovali pohodlné bývanie a svojho majiteľa aj reprezentovali. V blízkom okolí Bratislavy vyrástlo viacero takýchto kaštieľov – v Bernolákove, vo Veľkom Bieli, vo Veľkých Levároch. Nájdeme ich však po celom Slovensku. V Holíči pri rieke Morave vystavali letné sídlo cisárovnej Márii Terézii. Aj Bratislavský hrad barokovo prestavali. Pre šľachtu bol život v meste čoraz lákavejší. Stavala si v nich šľachtické paláce – najviac ich nájdeme v Bratislave; Pálfyho, Eszterházyho, Csákyho, Jeszenákov, Grassalkowichov palác. Vstupuje sa do nich cez bohato tvarované portály. Aj drobnejšie domy mešťanov im chceli byť podobné. Badať to na výzdobe priečelí a vnútornom vybavení izieb. Rokoko bolo neskorým obdobím baroka. Stavby sa už nestavali také monumentálne, dbalo sa viac na pohodlie. Obľúbeným ozdobným prvkom bol plastický ornament, ktorý pokrýval vnútorné a vonkajšie steny budov. V tomto štýle postavili napríklad Mirbachov palác v Bratislave a známy dom U dobrého pastiera v bratislavskom podhradí. Dnes je v ňom múzeum historických hodín. Hlavné znaky barokovej architektúry predstavujú zložitejšie tvary a priestory, bohatá plastickosť priečelí, pestro zdobené vnútorné i vonkajšie steny. Sochárske a maliarske diela patrili neodmysliteľne ku každej stavbe. Renesančný pokoj a vyváženosť nahradil barok pohybom, farebnou pestrosťou. 6. Klasicizmus a romantizmus Výtvarným prejavom konca 18. a začiatku 19. storočia bol klasicizmus. Rozšíril sa z Francúzska po celej Európe a ani naše územie nezostalo bokom. Čulý stavebný ruch z predchádzajúcich dvoch storočí však citeľne poľavil. Popri šľachte a cirkvi významným stavebníkom bolo meštianstvo. V mestách vznikali nové druhy stavieb – divadlá, reduty, kúpeľné domy, stavby pre priemyselnú výrobu a pod. Aj nové inžinierske diela – mosty, pretvárali po novom obraz krajiny. Obyvatelia z vidieka sa húfne presídľovali do miest za prácou. Tu pre nich stavali nové poschodové nájomné domy. Barok a klasicizmus v staviteľskom umení na Slovensku mali mnohé spoločné črty. Stavby majú pokojný výraz, jednoduché tvary a dôsledne uplatňovanú symetriu.
Na vidieku sa stavali kaštiele. Obklopovala ich nádherná zeleň parkov. Jeden z nich stojí v Dolnej Krupej pri Trnave. Jeho architektonická podoba vychádza z dôkladného poznania gréckych a rímskych vzorov. Je to typické pre klasicistické stavby. Skutočným skvostom je kaštieľ v Topoľčiankach. Patrí k našim najreprezentatívnejším stavbám. Prvou významnou klasicistickou stavbou u nás bol však palác najvyššieho uhorského cirkevného hodnostára, Primaciálny palác v Bratislave, pozoruhodný svojou slohovou čistotou. V dejinách európskych národov rušným obdobím plným zmien bolo 19. storočie. Zmeny súviseli s rozpadom feudalizmu a nastolením kapitalistických poriadkov. V slovenských dejinách bolo obdobím sociálneho a národnostného útlaku. Toto storočie však charakterizuje aj nebývalý technický rozvoj, začiatky továrenskej veľkovýroby. Rovnako ako predtým spoločenské premeny priamo vplývali na podoby architektúry. Klasicizmus čoskoro prestal vyhovovať novým životným potrebám. Do dejín architektúry vstupuje romantizmus. Podobu stavieb začali ovplyvňovať nové stavebné materiály – sklo, železo, liatina, oceľ, cement. Nové príbytky mladej buržoázie sa chceli podobať honosným sídlam niekdajších feudálov. Mnohé z nich boli až rozprávkovo malebné. Taký je i kaštieľ Pálfyovcov v Budmericiach. Roky 19. storočia predstavujú obdobie úsilia národov o samostatnosť. V architektúre sa s obľubou používali národné prvky. V hojnom počte ich nachádzame v mestách, kde vyrastali mnohé honosné budovy mestských divadiel. Takým je Slovenské národné divadlo v Bratislave. Odrazom čulého spoločenského života boli reduty. V Spišskej Novej Vsi stojí na námestí jedna zo štýlovo najčistejších. Áno, štýl. Končí sa éra slohov, keď umelecké vzory vychádzali z jedného silného centra. Nová tvorba hľadá inšpiráciu v domácom prostredí. Je štýlovo rôznorodá. Inšpirovala sa gotikou, barokom atď. Podľa toho takúto architektúru voláme neogotika, neobarok a pod. Ak sa však voľne prebrali rôzne slohové prvky – vznikla eklektická architektúra. 7. Secesia a moderna Od čias vyspelej gréckej kultúry vývoj architektúry charakterizovalo striedanie slohov (pojem sloh sme si objasnili v prvej kapitole). Revolučné 19. storočie sa už vyznačovalo viacerými štýlmi. Tie väčšinou nadväzovali na vzory z predchádzajúcich slohových období. Príchod 20. storočia sprevádzali prevratné zmeny v spoločenskom živote. Nebývalý nástup techniky a strojovej veľkovýroby znamenal zrod modernej doby. V stavebníctve sa začali uplatňovať netradičné stavebné materiály. Železový betón, oceľ, sklo, keramika dávali stavbám novú podobu, odlišnú od dovtedajších predstáv a zvyklostí. Secesia – nový umelecký smer, sa sformovala začiatkom 20. storočia. Prenikol do výtvarného umenia, architektúry, tvorby nábytku, odievania. Tvorcovia nového slohu nachádzali svoje vzory v prírodných formách. Typickou sa stala bohatá dekoratívnosť, ladné krivky a žiarivá farebnosť. Boli to charakteristické rysy európskej secesie. Nový sloh na Slovensku trval krátko. Vzniklo pomerne málo stavieb, predovšetkým v mestách Bratislava, Komárno, Lučenec, Košice. Najhodnotnejšie príklady nájdeme
v Bratislave. Je to napríklad budova Gymnázia na Grösslingovej ulici a predovšetkým modrý kostolík (kostol sv. Alžbety) z roku 1908 stojaci v jeho blízkosti, či niektoré obytné domy na Štúrovej ulici. V tomto období u nás pôsobili viaceré osobnosti – známi architekti. Ich diela možno ľahko rozoznať. Majú svoje typické znaky, svoj “rukopis”. Také sú aj stavby architekta Dušana Jurkoviča. Známy je jeho Slovenský kultúrny dom v Skalici z roku 1905. Na väčšine svojich stavieb, aj na tejto, uplatnil prvky z našej ľudovej drevenej architektúry. Roky medzi dvoma svetovými vojnami boli obdobím rozkvetu architektonickej moderny. Vyznačovali sa množstvom architektonických smerov a štýlov. V mestách panoval čulý stavebný ruch. Rozrastali sa do nebývalých rozmerov. Vznikali nové druhy stavieb – obchodné domy, banky, výstavné paláce, úrady s administratívnymi budovami, vodojemy, továrne, kiná, kaviarne, ale aj rodinné domy a mestské vily. Budovy dostávali svoje nové tvary predovšetkým podľa toho, na aký účel a funkciu slúžili. V tvarovaní a členení domov sa priamo odrážala ich konštrukcia – najčastejšie železobetónová. Typickým znakom sa stala jednoduchosť tvaru bez ozdobných prvkov. Ornament a zdobnosť prestali byť zaujímavé. Pri budovaní prvej československej republiky prispievali svojou tvorbou aj domáci architekti. Mnohé ich diela sa zaradili do klenotnice modernej európskej architektúry. Pre kultúrne a hospodárske povznesenie Slovenska mala ich činnosť nemalý význam. Dôkazom toho je rozsiahle dielo nášho najvýznamnejšieho architekta Emila Belluša. Z množstva jeho stavieb spomeňme aspoň Národnú banku československú v Bratislave, poštový úrad v Piešťanoch, automatický mlyn a vodojem v Trnave, kolonádový most v Piešťanoch. Za hodnotnou architektúrou medzivojnovej moderny sa môžeme vydať do Vysokých Tatier. Najpozoruhodnejšou z nich je areál sanatória vo Vyšných Hágoch. Túto 275 metrov dlhú budovu postavili v roku 1938. Budova zotavovne Morava v Tatranskej Lomnici sa stala vzorom pre ďalšie nové tatranské zotavovne. Biela farba, typická pre všetky moderné stavby, pôsobí tu v harmónii s prírodou. 8. Ľudová architektúra Záverečnú kapitolu venujeme nášmu národu najvlastnejšej – ľudovej architektúre. Vieme, že v staviteľskom umení nadviazala na staré slovanské tradície. Vo svojom vývoji ju ovplyvňovala architektúra všetkých slohových období. Ľudovú architektúru chápeme ako tvorivý prejav ľudí, súčasť ľudovej kultúry národa. Je výsledkom umu a tisícročných skúseností prenášaných z generácie na generáciu. Je plnohodnotnou architektúrou – výtvarné stvárnenie sa tu snúbi s technickým riešením. Ľudová stavba slúžila predovšetkým svojmu účelu, vyznačovala sa však krásou a harmonickým začlenením do prírody. Tvoria ju obytné domy, hospodárske stavby – stodoly, senníky, pivnice, salaše, koliby, košiare, ale aj ľudové výrobne, technické zariadenia (kováčske vyhne, vodné mlyny, mosty, zvonice, božie muky). K stavebne najnáročnejším patria drevené kostoly. Malé územie Slovenska tvorí pestrá škála prírodných a kultúrnych osobitostí. Tieto zvláštnosti ovplyvňovali formovanie ľudskej architektúry. Do popredia vystupujú dve
základné architektonické oblasti. Je to oblasť horskej zrubovej drevenice a oblasť hlineného domu južného Slovenska. Okrem tohto základného delenia pozorujeme dôležité krajové zvláštnosti. Ľudová architektúra tam nadobudla svoje špecifické črty. Zrubové drevené stavby dosiahli najvyšší vývojový stupeň v karpatskom masíve. S pôvodnou krásou oravských, liptovských a kysuckých dedín sa dnes stretávame len skromne. Napríklad v obci Dlhá na Orave. Udržiavané drevenice tu tvoria súvislú zástavbu. Odrazom kysuckých lazov sú hospodárske usadlosti roztrúsené v hornatom kraji. Žiaľ, zostalo iba veľmi málo stavieb v ich pôvodnom prostredí. Ucelený obraz získame po prehliadke Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke. V snahe zachrániť aspoň časť z hynúcej krásy budujeme skanzeny – múzeá ľudovej architektúry. Oravský nájdeme v Zuberci, liptovský v Pribyline, šarišský v Bardejovských kúpeľoch a v Martine sú zastúpené viaceré slovenské krajové oblasti. Menšie expozície sú aj na východnom Slovensku – v Humennom a vo Svidníku. Objavovať krásu ľudovej architektúry v jej pôvodnom prostredí je však najväčším pôžitkom. K ľudovej architektúre v južných oblastiach Slovenska sme sa zachovali veľmi macošsky. Hlinený dom krytý slamou takmer úplne zanikol. S ním aj charakteristický obraz dedín v úrodných rovinách západného a východného Slovenska. Obrázok z obce Majcichov pri Trnave je len nostalgickou spomienkou na minulosť. Nová výstavba na vidieku našla svoje súčasné vzory v mestských vilách. Obydlia stavané bez vzťahu k tradíciám nedokázali vytvoriť tie výtvarné hodnoty, ktoré boli vlastné minulosti. Ľudová architektúra svojou skromnosťou, ľúbivosťou, mierkou, použitým prírodným materiálom, farebnosťou a citlivým zasadením do prírodného prostredia stále zostáva vzorom pre novú výstavbu. Ľudová kultúra a s ňou i ľudová architektúra nenávratne zaniká. Chráňme si ju. Je zdrojom poučenia, naším bohatstvom i našou budúcnosťou.
