SLOVENSKÉ TOP PODNIKY

ROČNÍK 2014 | ČÍSLO 52

V tomto čísle: Litva sa stala 19. členom eurozóny od 1. januára a ako posledná pobaltská krajina tak prijala euro Bieloruskí rubeľ stráca na hodnote, negatívne naň vplýva samotný ruský rubeľ Grécko rozpustilo parlament, predčasné voľby sa budú konať 25.1.

SLOVENSKÉ TOP PODNIKY Pre väčšinu ľudí je štruktúra Slovenského priemyslu dobre známa, aspoň pokiaľ sa hovorí o silnejúcom vplyve strojárstva, konkrétnejšie automobiliek. Zvyšok štruktúry slovenského priemyslu je už pre väčšinu ľudí neznámou, preto sa Vám ju budeme snažiť priblížiť, či už z hľadiska jednotlivých odvetví a ich podielu na slovenskom hospodárstve, či z hľadiska spoločností s najväčšou pridanou hodnotou. Z celkového pohľadu na slovenský priemysel zistíme, že v roku 2013 podiel na HDP klesol a tvoril len 24,26% výkonu. Tento výsledok je o pol percenta nižší než v roku 2012. Musíme ale upozorniť, že tieto údaje platia len pre spoločnosti s počtom zamestnancov 20 a viac. Avšak ak sa na to pozrieme zo strany počtu firiem, tak v roku 2013 podnikalo na Slovensku s 20 a viac zamestnancami o 4% medziročne viac firiem. Znížila sa aj stratovosť, kým v roku 2012 bolo v červených číslach 27% podnikov v minulom roku to bolo len 23,5 %. Keď sa pozrieme na absolútne čísla z roku 2013, môžeme povedať, že priemysel v danom roku stagnoval. Na jednej strane tržby v roku 2013 mierne klesli na 75 535 mil. eur z 75 601 mil. eur v roku 2012. Rovnako klesol aj zisk po zdanení, a to

na 1 659 mil. eur, zatiaľ čo v roku 2012 bol 2 561mil. eur. Hlavnou príčinou poklesu bol pokles v odvetviach ako hutníctvo alebo plynárenstvo alebo aj elektroenergetika. Bližšie si príčiny poklesu rozoberieme v štatistikách za jednotlivé odvetvia. Na druhej strane pridaná hodnota sa v priemysle v roku 2013 vyvíjala pozitívne a narástla na 12 388 mil. eur z 12 373 mil. eur v roku 2012. Rovnako na tom bola aj priemerná mesačná mzda keď v roku minulom roku dosiahla 983 eur. Oproti roku 2012 je to zlepšenie o 38 eur. Zo štrukturálneho hľadiska, ako je dobre známe, najväčší podiel na slovenskom priemysle z hľadiska tržieb v roku 2013 malo strojárstvo (47%) a v samotnom hospodárstve

Rusko s infláciou 11,4 %, v Japonsku očakávania blízko 2 % Saudská Arábia svoje ťažobné kvóty nechce znížiť ani pri ďalších poklesoch cien ropy Ceny na Slovensku by mali ostať nezmenené aj počas roku 2015 Nezamestnanosť na Slovensku klesla za november na 12,25 % má spomínaná auto-brandža 28% podiel na tržbách. Za strojárstvom nasledujú sieťové odvetvia (17%) s najdominantnejšou spoločnosťou na Slovensku, Slovenským elektrárňami, ktoré majú najvyššiu pridanú hodnotu. Ďalším odvetvím je chémia, ktorá má 14% podiel na tržbách v slovenskom priemysle. Za chemickým odvetvím nasleduje elektrotechnika (11%) a ďalej s rovnakým podielom 5% potravinárstvo a hutníctvo. Teraz sa môžeme pozrieť bližšie na jednotlivé odvetvia a spoločnosti. Začneme najväčším odvetvím, teda odvetvím strojárstva. Strojárstvo má najväčší podiel na tržbách v priemysle vďaka čomu tvorilo 47% priemyselného vývozu a tretinu pridanej hodnoty celého priemyslu. Sektor strojárstva je už

ROČNÍK 2014 | ČÍSLO 52 výkonmi 44% nad úrovňou z predkrízového roku 2008. Samozrejme tomuto pozitívnemu trendu z veľkej časti napomáha jeho automobilová časť, ktorá tvorí tri štvrtiny strojárstva, ale na druhej strane sa pozitívne vyvíjala aj jeho zvyšná časť. V absolútnych číslach tržby v strojárstve rástli a v roku 2013 dosiahli úroveň 28 470 mil. eur, čo je o 1 681 mil. eur viac ako v roku 2012. Rovnako pozitívne sa vyvíjala pridaná hodnota keď oproti minulému roku stúpla o 369 mil. eur na hodnotu 4 182 mil. eur. Pozitívne na tom boli aj priemerné mesačné mzdy v tomto sektore keď pokorili hranicu tisíc eur a dosiahli 1 022 eur v roku 2013, zatiaľ čo v roku 2012 boli na úrovni 970 eur.

tou v slovenskou priemysle, Slovenské elektrárne, prevládal v poslednom roku pokles. Prispela k tomu hlavne spomínaná dominantná spoločnosť keď jej tržby v roku 2013 klesli o pätinu. Rovnako dopadol aj čistý zisk, avšak stále platí, že spoločnosť tvorí viac ako polovicu profitu elektroenergetiky. Z celkového pohľadu na štatistiky elektroenergetiky vidíme pokles v oblasti tržieb o 621 mil. eur na úroveň 8 502 mil. eur v roku 2013. Rovnaký pokles zaznamenal subsektor aj v oblasti počtu pracovníkov a pridanej hodnote. Pridaná hodnota klesla na 1 562 mil. eur z 1 635 mil. eur v roku 2012. Priemerný počet zamestnancov klesol z 9 301 na 9 177 v minulom roku. Hlavnou príčinou poklesu bolo výrazné zníženie veľkoobchodných cien elektriny. To sa prejavilo hlavne u najväčšieho hráča v oblasti elektroenergetiky, Slovenských elektrárňach. Na strane druhej priemerné mzdy sa v subsektore mierne zvýšili z 1 651€ na 1 679€ v tomto roku, avšak tento jav bol pravdepodobne následkom poklesu počtu zamestnancov.

vplyv na vývoj v subsektore mala aj spotreba, ktorá medziročne klesla. Na druhej strane sa tu zaznamenal nárast priemerných miezd o 41 € na úroveň 1750 v minulom roku. Výnimkou medzi porovnávanými sektormi je sektor teplárenstva, ktorý naopak v roku 2013 mierne podrástol. Z hľadiska tržieb síce zaznamenal mierny pokles z 982 mil. eur na 954 mil. eur v minulom roku. Avšak z hľadiska pridanej hodnoty, ktorá má z hľadiska analýzy výkonnosti podniku vyššiu výpovednú hodnotu ako tržby, podrástol na úroveň 226 mil. eur z hodnoty 217 mil. eur v roku 2012. Na strane druhej sa priemerný počet pracovníkov znížil na 4 991 v minulom roku z 5 241 v roku 2012. Avšak platy porástli o 31 eur na 1 077 v sledovanom roku, čo bolo pravdepodobne následkom poklesu zamestnanosti rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch.

Z pohľadu piatich najväčších spoločností zoradených podľa pridanej hodnoty to vyzeralo v strojárskom sektore nasledovne. Prvé tri spoločnosti s najväčšou pridanou hodnotou sú automobilové spoločnosti. Teraz sa pozrieme celkovo na sekNajvyššiu pridanú hodnotu z nich tor sieťových odvetví na jeho 5 najmá Volkswagen, tesne za ním naväčších spoločností na základe najsleduje Kia Motors, pričom pridanú vyššej pridanej hodnoty. Prvé mieshodnotu nezverejnila (poradie podto si napriek pätinovému úbytku na ľa údajov z minulých rokov). Za nimi strane tržieb, ktorý sme už vyššie sa umiestnila trnavská fabrika PCA Rovnako negatívne sa v tomto roku spomenuli, udržali Slovenské elekSlovakia. Na štvrtom a piatom vyvíjal aj plynárenský subsektor. trárne. Na druhom a treťom mieste mieste sú spoločnosti, ktorých vý- Tržby v tomto roku klesli o 544 mil. sa z hľadiska pridanej hodnoty roba súvisí s automobilmi, a to Mo- eur na úroveň 3 018 mil. eur. Prida- umiestnili Západoslovenská energebis a Johnson Controls. ná hodnota klesla o 369 mil. eur tika a Stredoslovenská energetika. Spoločnosti s najvyššou pridanou hodnotou v strojárstve (N/A - nedostupné údaje pre 2013 Tesne za nimi je Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Prvú päťku uzatvára Východoslovenská energetika, ktorej tržby rovnako ako Slovenským elektrárňam klesli. Druhým najväčším sektorom, na oproti roku 2012 na úroveň 151 ktorý sa pozrieme je sektor sieťo- mil. eur. Rovnako negatívne sa vyví- Tretím sektorom s najvyšším podievých odvetví. V tomto sektore sa jala aj priemerná zamestnanosť lom na tržbách je sektor chémie. pozrieme aj na jeho 3 podsektory, v tomto subsektore, keď klesla z 2 V tomto sektore bol predchádzajúci ktorými sú plynárenstvo, tepláren- 562 v roku 2012 na úroveň 2 422 rok slabší ako rok 2012, čo mohlo stvo a elektroenergetika. v minulom roku. Tu sú príčinou dl- byť následkom klesajúcich cien rohodobé kontrakty s Ruskom, py. Na jednej strane klesli tržby V elektroenergetike, kde je spoloč- v ktorých je dohodnutá cena na o 4% z 10 813 mil. eur na 10 373 nosť s najväčšou pridanou hodno- vyššej úrovni ako trhová. Negatívny mil. eur v minulom roku, rovnako aj Strana 2

ROČNÍK 2014 | ČÍSLO 52 Spoločnosti s najvyššou pridanou hodnotou v sektore sieťových odvetví

pridaná hodnota klesla na 1 419 mil. eur z 1 459 mil. eur v roku 2012. Na druhej strane v sektore mierne porástli činitele ako priemerné mzdy a priemerný počet zamestnancov. Mzdy pokorili tisícovú úroveň a stúpli na 1010 eur z 994 eur v roku 2012. A počet zamestnancov priemerne vzrástol o 293 na 37 712 v minulom roku. V nasledujúcej tabuľke, rovnako ako v predchádzajúcich je 5 spoločností s najvyššou pridanou hodnotou. Na prvých dvoch miestach z hľadiska pridanej hodnoty sú dve spoločnosti z gumárenského subsektoru, a to spoločnosti patriace pod Matador. Na treťom mieste je spoločnosť primárne sa zaoberajúca výrobou hnojív, spoločnosť Duslo. Na štvrtom mieste je Chemosvit, ktorý sa primárne zaoberá výrobou fólií a výrobkov z plastov. Na poslednej priečke v našej tabuľke je spoločnosť zaoberajúca sa tiež

výrobou súvisiacou s plastmi, a to spoločnosť Inergy automotive systems. V poradí štvrtým sektorom, ktorý má 11% podiel na tržbách v slovenskom priemysle je sektor elektrotechniky. Elektrotechnika sa v roku 2013 prebudila z trojročnej stagnácie. Dosiahla rast tržieb o 155 mil. eur na 8 658 mil. eur v minulom roku. Rovnako sektoru stúpla pridaná hodnota z 1014 mil. eur v roku 2012 na 1106 mil. eur v roku 2013. Aj keď na druhej strane klesla priemerná zamestnanosť o 527 oproti roku 2012 na číslo 38 852 v roku 2013, napriek tomu to nezabránilo nezvyčajnému nárastu miezd o 9 % oproti roku 2012

na sumu 933 eur. Z nasledujúcej tabuľky môžeme vidieť, že podstatný podiel na raste tohto sektora mala spoločnosť Foxconn. Sony si vybrala túto spoločnosť na výrobu všetkej európskej produkcie, čo sa prejavilo na tržbách spoločnosti. Avšak nemáme údaje o presnej pridanej hodnote a tak sme ju na základe tržieb odhadli. Napriek tomu prvé miesto z hľadiska pridanej hodnoty má spoločnosť Samsung. Aj keď aj pri tejto spoločnosti vidieť pokles tržieb a to hlavne kvôli výkyvom v oblasti výroby moderných televízorov. Na treťom mieste je spoločnosť Elster, ktorá sa zaoberá výrobou plynomerov a rôznych regulátorov. Na predposlednom mieste v našej tabuľke je spoločnosť Hella Slovakia zaoberajúca sa výrobou reflektorov pre automobilový priemysel. A na poslednom mieste je spoločnosť BSH-drives and pumps, ktorá vyrába rôzne spotrebiče.

Spoločnosti s najvyššou pridanou hodnotou v sektore elektrotechniky

Na piatom mieste sa umiestnili dva sektory, a to sektor hutníctva a sektor potravinárstva, pričom obe tvoria 5% tržieb v slovenskom priemysle. Prvý, na ktorý sa pozrieme bude sektor hutníctva. Hutníctvo po-

Spoločnosti s najvyššou pridanou hodnotou v sektore chémie

Strana 3

ROČNÍK 2014 | ČÍSLO 52 tor hutníctva. Hutníctvo posledné roky stojí na jednom mieste a inak tomu nebolo ani v roku 2013. Dokonca môžeme povedať, že z posledných 4 rokov je rok 2013 najhorším. Dôvodom je napríklad pri jednotke v hutníctve, U.S. Steel Košice, pokles predajných cien a tiež zníženie hodnoty majetku čo sa prejavilo na zisku po zdanení. Rovnako na tom boli aj Železiarne Podbrezová, ktoré zaznamenali pokles predaja, ale najväčší vplyv mala odstávka zariadení na odlievanie ocele. Tržby v hutníctve v roku 2013 klesli na sumu 3 984 mil. eur z čísla 4 210 mil. eur v roku 2012. Pridaná hodnota klesla len mierne a to o 7 mil. eur na sumu 704 mil. eur v roku 2013. Rovnako klesla aj priemerná zamestnanosť na 22 804 zamestnancov v roku 2013. V roku 2012 bol priemerný počet zamestnancov 23 057. Napriek negatívnym výsledkom priemerné mzdy v segmente mierne vzrástli a to na číslo 1 215 z 1 172 eur v roku 2012. Z hľadiska pridanej hodnoty spoločností je na prvom mieste U.S. Steel aj napriek skoro 7% prepadu tržieb. Druhé miesto sa ušlo Železiarňam Podbrezová a za ňou je tretia v poradí spoločnosť zaoberajúca sa výrobou hliníka, Slovalco. Ďalšou spoločnosťou je Bekaert, ktorá vyrába produkty z oceľových drôtov a následnej ich predáva objednávateľom. Na piatom mieste je spoločnosť Nemak Slovakia vyrábajúca produkty z hliníka.

Spoločnosti s najvyššou pridanou hodnotou v potravinárskom sektore

Potravinársky sektor sa vyvíjal podobne ako v roku 2012, avšak nájdeme v roku 2013 mierne rozdiely. Tržby v potravinárstve sú na rovnakej úrovni ako v roku 2012. Pričom v roku 2012 boli na úrovni 4 025 mil. eur a v minulom roku boli 4 008 mil. eur. Rovnako aj pridaná hodnota len mierne klesla o 21 mil. eur na úroveň 669 mil. eur. Rozdielne oproti roku 2012 sa vyvíjal čistý zisk a to z dôvodu lacnejších surovín od farmárov. V roku 2013 dosiahol zisk v potravinárstve 60 mil. eur, pričom v tejto sume nie je započítaný zisk za výrobu nápojov. V roku 2012 to bolo 23 mil. eur, pričom tu už boli započítané aj nápoje. Priemerná zamestnanosť v sektore klesla z 28 600 v roku 2012 na 27 615 v minulom roku, na čo reagovali aj priemerné mzdy, ktoré klesli o 14 eur na 786 eur v sledovanom roku. Z pohľadu spoločností je spoločnosťou s najvyššou pridanou hodnotou pivovar Topvar, ktorého výroba je dobre známa. Na druhom mieste je spoločnosť Nestlé vyrábajúca potravinárske produkty. Na treťom mieste je Coca-Cola vyrábajúca nápoje. Predposledná je spoločnosť

Spoločnosti s najvyššou pridanou hodnotou v hutníckom sektore

Hyza zaoberajúca sa mäsovou výrobou, za ňou sa tesne umiestnila spoločnosť Rajo, ktorá sa primárne výroba mliečne výrobky. V závere pri pohľade na celkové údaje priemyslu Slovenska zistíme, že z pohľadu tržieb a aj z pohľadu priemerného počtu zamestnancov je najväčším sektorom sektor strojárstva, kde patria aj vyššie spomínané automobilky. Rovnako aj z hľadiska pridanej hodnoty je na tom strojárstvo najlepšie z pomedzi všetkých sektorov. Avšak z pohľadu priemerných miezd v sektoroch, je najvyššia mzda v sieťových odvetviach, konkrétne v elektroenergetike a plynárenstve, kde sa mzda pohybuje okolo hodnoty 1 600 eur. Ako naznačil tento krátky pohľad na priemyselný sektor Slovenska, aj v roku 2013 dochádzalo naďalej k jeho stabilizácii. Makroekonomický vývoj na Slovensku v roku 2014 predznamenáva, že výsledky priemyselného sektora sa v porovnaní so sledovaným rokom 2013 vylepšia. Spôsobí to rastúci zahraničný dopyt (napriek kríze na Ukrajine) ako aj priaznivý vývoj domácej spotreby, ktorá ožíva pod tlakom znižujúcej sa nezamestnanosti a rastúcim reálnym mzdám. Rast v priemysle sa však neprejaví tak markantne v ukazovateli tržieb, ako by sa očakávalo, ale bude viditeľný najmä v prírastku pridanej hodnoty. Bude to dôsledkom klesajúStrana 4

ROČNÍK 2014 | ČÍSLO 52 Prehľad sektorov z priemyslu SR

cich cien energií na svetových trhoch. Tým pádom slovenským priemyselným podnikom klesali náklady na produkciu čo sa v konečnom dôsledku prejavilo na výslednej cene produkcie (jej pokles) ale najmä na pridanej hodnote. Najvýznamnejšie by sa to malo prejaviť energetickom sektore. Ceny energií síce poklesnú – čo bude mať negatívny vplyv na tržby, na druhej strane však vyššia priemyselná produkcia môže zvýšiť dopyt po energii – čím by sa čiastočne eliminoval pokles tržieb v sektore spôsobený poklesom výsledných cien. Pozitívom však bude rast pridanej hodnoty v absolútnom vyjadrení, ako

dôsledok toho, že ceny energonosičov klesli viac ako výsledné ceny elektrickej energie. Analytické komentáre aj na začiatku roky 2015 naznačujú, že ceny energonosičov sa v najbližšom roku rapídne nezdvihnú a mali by zostať na nízkych úrovniach. Toto je výborná správa najmä pre Európu, ktorá je závislá práve od ich dovozu. V konečnom dôsledku to môže nakopnúť ekonomiku – priemyselné podniky ale aj samotné domácnosti budú mať nižšie výdavky na energie čo sa prejaví pozitívne v oboch prípadoch. Podniky budú môcť lacnejšie vyrábať – čím zvýšia pridanú hodnotu ale taktiež to mô-

že zlacnieť aj ich výslednú produkciu na trhu a stnú sa konkurencieschopnejšími. Domácnosti ušetria na energiách čo môže naštartovať rast spotreby. To všetko za podpory ECB, ktorá bude podporovať likviditu na trhu nízkou úrovňou úrokových sadzieb. Ak sa niekto dobré zamýšľa tak tento záver má už aj praktický podklad na príklade oživenia v USA – tam sa na oživení taktiež podieľal pokles cien energií – ťažba ropy a plynu z bridlicových ložísk. Práve tento scenár sa podľa nás s veľkou pravdepodobnosťou udeje aj v Európe a v dôsledku významnej proexportnej orientácie slovenského priemyslu na tento trh predpokladáme pozitívne smerovanie tohto sektora zo strednodobého hľadiska – teda v horizonte troch rokov. (ml)

Strana 5


Litva je od 1.januára 19. členom eurozóny 1. januára 2015 sa počet krajín eurozóny rozšíril o Litvu na celkovo 19 členov. V tento deň euro nahradilo litovskú menu litas v pevnom výmennom kurze 3,45280 LTL za jedno euro. Litas prestane byť zákonným platidlom 16. januára 2015. Litva prijala euro ako posledná z pobaltských krajín po Estónsku, ktoré euro prijalo v roku 2011 a Lotyšsku, ktoré euro prijalo v roku 2014. Litovský litas sa používal v období medzi dvoma svetovými vojnami v 20. storočí, následne ho v 40. rokoch nahradil rubeľ. Litas sa

do obehu vrátil začiatkom 90. rokov po odtrhnutí sa Litvy od rozpadávajúceho sa ZSSR. Bilancia zahraničného obchodu Slovenska s Litvou za rok 2013 je aktívna: export 120 mil. Eur a import 53 mil eur. Slovensko do Litvy exportuje pomerne diverzifikované portfólio produktov od výrobkov zo základných kovov (16,9% exportu) cez liečivá (9,6% exportu), televízne prijímače (6% exportu), predmety z plastických hmôt (5,6%) a gumové pneumatiky a duše (5,1% exportu). V slovenskom dovoze dominujú umelé hno-

jivá (23% importu), polyacetáty, polyétery a epoxidové živice (22,7% importu), telekomunikačné zariadenia (7,3% importu), predmety z plastických hmôt (5,9% importu) a nábytok a jeho diely (5,2% importu). Z hľadiska investícií zavedením jednotnej meny bude profitovať najväčší slovenský investorov v Litve – Grafobal Skalica. Spoločná mena tak podporí obchodné aktivity medzi krajinami, pričom Slovensko by mohlo profitovať aj z nárastu turistov z Litvy. (el)

Francúzsko s negatívnymi rekordmi Nezamestnanosť vo Francúzsku dosiahla nový rekord. V krajine bolo na konci novembra 3,48 milióna registrovaných nezamestnaných. Miera nezamestnanosti je tak pod hranicou 11 %. V porovnaní s koncom októbra sa počet ľudí bez práce zvýšil o 0,8 %, resp. o 27 400 ľudí. V medziročnom porovnaní počet nezamestnaných vyskočil o 5,8 %. Druhá najväčšia ekonomika eurozóny aj napriek negatívnym správam z trhu práce zaznamenala v treťom kvartáli oživenie. HDP kra-

jiny sa v treťom kvartáli roka 2014 medzikvartálne zvýšilo o 0,3%, po tom ako v druhom kvartáli kleslo o 0,1% HDP a v prvom štvrťroku francúzske HDP stagnovalo. Z medziročného porovnania sa HDP Francúzska v treťom kvartáli zvýšilo o 0,4% po predchádzajúcej stagnácii. Pozitívne čísla prišli aj zo súkromnej podnikovej sféry. Podniková dôvera sa v decembri medzimesačne zvýšila o 40 bázických bodov na hodnotu 99 bodov, a teda sentiment pokračuje v rastúcom trende.

Hranica 100 bodov pritom oddeľuje pesimizmus od optimizmu. V roku 2014 však krajina pravdepodobne prekoná svoj ďalší rekord. Za rok 2013 dosiahlo zadlženie krajiny rekordných 93,5% HDP, ku koncu tretieho kvartálu 2014 dosiahol verejný dlh úroveň až 95,2% HDP (2,03 bil. eur), čo je o takmer dva percentuálne body vyššie zadlženie ako v roku 2013. (el)

Problémy ruského brata Bieloruská centrálna banka v piatok 19. decembra oznámila, že dočasne zaviedla poplatok vo výške 30% na nákup devíz (bezhotovostné forma meny) západných krajín, tak pre občanov ako aj podniky v krajine. Dôvodom zavedenia tohto poplatku je prudké zvýšenie dopytu zo strany občanov najmä po dolároch a eurách. Bielorusi sa obávajú, že ich rubeľ bude ovplyvnený zlým výkonom ruského rubľa. Od začiatku roku 2014 sa bieloruský rubeľ oslabil oproti doláru o 15%, pričom v deň uvalenia poplatku zaznamenal denný pokles až o 5%. Avšak aj samotní predstavitelia krajiny svojimi krokmi ukazujú vysokú nedôveru voči ruskej mene. Predstavitelia krajín sa dohodli, že Rusko bude

Bielorusku platiť za importované potraviny v amerických dolároch. Bieloruský export potravín do Ruska sa pritom v roku 2015 výrazne navýši, nakoľko Rusko zháňa nové trhy po tom, ako uvalilo v lete 2014 potravinové sankcie na Európu. Ku koncu roku 2014 by Bielorusko malo na exportoch potravín zarobiť 6 miliárd dolárov, čo predstavuje viac ako šestinu exportu krajiny. Z 55% sú pritom bieloruské potraviny exportované práve do Ruska. Aktuálny kurz bieloruského rubľa voči doláru je 10

725 rubľov za dolár. Existujú pritom obavy, že kurz bieloruského rubľa môže zopakovať krízu z roku 2011, kedy sa behom ôsmich mesiacov znehodnotil z úrovne 3000 BYR/ USD na 9000 BYR/USD. Centrálna banka navyše na ochranu meny zvýšila úrokovú sadzbu z 20%,ktorá korešpondovali s infláciou na úrovni 18,3%, na aktuálnych 50%. (el) Kurz bieloruského rubľa k doláru

Strana 6


Trojitá tranža pre Ukrajinu Ukrajinský parlament schválil rozpočet na rok 2015. Ukrajina tak splnila podmienku na získanie ďalšej tranže dvojročného záchranného úveru zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF). Jeho hodnota dosahuje 17 miliárd USD, pričom doteraz dostala Ukrajina v dvoch tranžiach 4,6 miliardy USD. Šéfka centrálnej banky krajina vyjadrila očakávania, že ihneď po januárovej návšteve misie MMF

dostane krajina naraz tri splátky z dohodnutého úverového programu, čo činí približne štyri miliardy dolárov. Dôvodom je výrazne zhoršená ekonomická situácia krajiny. Devízové rezervy sú na najnižšej hladine od roku 2009 (9,9 mld. dolárov), hrivna sa znehodnotila za posledný rok o vyše polovicu (15,47 hrivny/dolár) a HDP sa pravdepodobne za rok 2014 znížilo o 7,5%. Parlament takisto prijal zákony na

podporu verejných financií. K nim patria napr. dodatočné dovozné clá, najmä na potraviny, ale aj iné produkty. Výnimkou je dovoz strategických surovín, kam spadá aj dovoz plynu. Po tom, ako Ukrajina v septembri podpísala Asociačnú dohodu, môžu prúdiť európske výrobky na jej trh voľne. Zavedenie ciel tak predstavuje akési opätovné obchodné bariéry, ktoré zabrzdia európskych exportérov. (el)

Peňažná zásoba vzrástla o 3,1% V novembri medziročný rast peňažnej zásoby M3 eurozóny nečakane zrýchlil z 2,5% na 3,1%. Trojmesačný priemer rastu činil 2,7%. Výsledky rastu sú prekvapivé, nakoľko všeobecný konsenzus bol nastavený na 2,6%-ný medziročný rast. Z hľadiska komponentov M3 sa báza M1, ktorá zahŕňa obeživo a peniaze na netermínovaných vkladoch v bankách, medziročne zvýšila o 6,9%. Báza M2, ktorá je rozšírená o termínované vklady, medziročne rástla o 3,3%. Cez ukazovateľ peňažnej zásoby M3 možno sledovať aj celkový objem poskytnutých úverov. Objem úverov zahrnutých v M3 klesá už od polovice roku 2011, no novembrový medziročný prepad na úrovni 0,9 percentuálnych bodov patrí k tým mier-

nejším. Aj napriek tomu, že sa situácia na úverovom trhu začala pomaly stabilizovať a úverová kontrakcia nie je taká hlboká ako v polovici roku 2013, zatiaľ nič nenasvedčuje tomu že by sa na nízkej

úverovej aktivite malo čokoľvek meniť. Možnosť rozšírenia kvantitatívneho uvoľňovania v eurozóne začiatkom roku tak zostáva naďalej veľmi reálna. (el)

Medziročná zmena úverov poskytnutých v rámci peňažnej zásoby M3

Grécko rozpustilo parlament, voľby budú 25.1. Obyvatelia Grécka si v decembri vybrali z bánk celkovo 2,5 miliardy eur. V porovnaní s novembrom to predstavuje viac než 10-násobný nárast. Na porovnanie, v novembri si Gréci vybrali z bánk okolo 200 miliónov eur. Grécky parlament v troch kolách, od 17. do 29. decembra, hlasoval o novej hlave štátu. Ani v poslednom treťom kole sa mu však nového prezidenta zvoliť nepodarilo. V Grécku sa preto musia uskutočniť predčasné parlamentné voľby, ktoré sú naplánované na 25. január. Parlament už Gréci rozpus-

tili. Voľby pravdepodobne vyhrá krajne ľavicová strana Syriza s podporou tretiny voličov. Prípadné víťazstvo Syrizy by znamenalo odklon od disciplíny, ktorou si Grécko naspäť získalo dôveru investorov a hlavne trojky veriteľov, ktorý ju zachránili pred bankrotom. Jedným z možných riešení v prípade výhry Syrizy a jej trvaní na renegociácií podmienok bailoutu je, že ECB podobne ako v prípade Cypru, vyhlási pre banky tzv. „prázdniny“, kedy nebudú musieť vyplácať vklady. Ďalší z možných scenárov je aj

opustenie európskej menovej únie Gréckom. Nakoľko eurozóna má vypracovaný tzv. plán Grexit, Gréci považujú hotovosť za bezpečnejšiu. Nemožno však hovoriť o panike podobnej roku 2012, kedy Gréci behom jedného dňa vyberali z bánk miliardu eur. (el)

Strana 7


Japonsku klesá spotreba domácnosti V Japonsku bola evidovaná inflácia (v meraní CPI) za november vo výške 2,4% v porovnaní s októbrom to bol prepad o 0,5 p. b. (jadrová inflácia len 0,7%, ktorá sa prepadla z 0,9% za október) . Je dôležité merať jadrovú CPI, keďže v tomto roku bola po 17 rokoch zvýšená sadzba obratovej dane z 5% na 8%. Japonská centrálna banka ma primárny inflačný cieľ vo výške 2%. Sľúbila, že

do dvoch rokov od spustenia radikálneho programu monetárneho uvoľňovania (v apríli 2013) tento stabilný cenový nárast dosiahne. Spomínaný vývoj môže poškodiť očakávania a kredibilitu samotnej banky. Tento vývoj sa pripisuje hlavne klesajúcej cene energií (najmä ropy), čo je na druhej strane pre ekonomiku kvôli vysokému importu týchto komodít výhodné.

Problémom je ale aj dopyt obyvateľstva a samotná produkcia. Medziročne klesli výdavky domácností (domácnosť s 2 a viac členmi) očistené o infláciu o 2,5% a priemyselná produkcia spadla o 0,6% slabšia ako v októbri. Samotný pokles inflácie teda nie je zlý, ale stagnujúci dopyt a produkcia môžu ekonomike poškodiť. (mn)

Ruská inflačná príšera Ruský štatistický úrad oznámil, že proti inflácii síce Centrálna banka rok prepad o štvrtinu, a teda propodľa predbežnej analýzy inflácia zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na striedky na menovú intervenciu sa v minulom roku v Rusku dosiahla úroveň 17%, ale nemusí to stačiť. míňajú. Naďalej ostávajú predpo11,4% (v meraní CPI). Pre porovna- Devízové rezervy centrálnej banky klady prepadu ruskej ekonomiky nie v roku 2013 dosiahla inflácia dosiahli ku koncu roka hodnotu v roku 2015 o 4% pokiaľ sa cena úroveň 6,5%. Tento dvojciferný ná- 388,5 mld. dolárov. Jej posledná ropy ustáli na 60 dolárov za barel. rast je bol najvyšší za posledných 6 intervencia za rok 2014 bola kon- (mn) rokov. Dôvodom sú sankcie uvalené com decembra vo výške 80 milióna Rusko za anexiu Krymu a pokles nov dolárov. Pre porovnanie začiatcien ropy (aktuálne dosahujúcej 53 kom roka 2014 mali rezervy úroveň dolárov za barel, kde pre porovna- 510,5 mld. dolárov, čo je za jediný nie v júli bola cena na skoro dvojnásobnej úrovni), ako jednej Vývoj inflácie (CPI) v Rusku od začiatku roka 2014 z primárnych ruských exportných komodít, čo spôsobilo odlev investícii a znehodnotenie rubľa. Len za samotný december 2014 oproti novembru, kvôli náhlemu prepadu rubľa, vzrástla cenová hladina o 2,6%. Ak sa pozrieme na konkrétne položky, najviac vzrástla pri cene potravín až o 15,4%. Ceny nepotravinových produktov vzrástli o 8,1% a ceny služieb o 10,5%. Na obranu

Minister Saudskej Arábie (ne)prekvapil Keď sa OPEC rozhodol ponechať produkciu na nezmenenej úrovni, nezaujalo až také definitívne stanovisko, ako zaujal minister energií Saudskej Arábie koncom decembra. Povedal, že to či cena ropy klesne na 20 dolárov za barel, 40 dolárov, 50 alebo 60 dolárov je irelevantné a nebude to mať vplyv na rozhodnutia tejto veľmoci. V podstate týmto vyjadrením priznal, že Saudská Arábia podporuje pokles cien ropy, keďže vplyv OPECu na cenu

ropy je minimálny kvôli klesajúcemu dopytu Číny a Európy a vysokej ponuke tejto komodity. Pokles produkcie by len znížil podiel OPECu (zhruba 40%) na svetovej produkcii. Dokonca, ak by sa našiel nový odberateľ , Saudská Arábia by nemala problém zvýšiť produkciu čierneho zlata. Saudská Arábia má najnižšie produkčné náklady ropy na svete (zhruba 10-20 dolárov za barel) a neuškodí jej to v takej miere ako vyššie nákladovým producentom,

ktoré tejto krajine a iným členom OPECu konkurujú (sem môžeme zaradiť ropné piesky v Kanade, bridlice v USA a Brazílsku podmorskú ťažbu). Podľa vyjadrení by krajiny perzského zálivu vydržali s aktuálnymi cenami ropy (vďaka nízkemu dlhu a bankovému financovaniu) zhruba 3 roky, čo samozrejme neplatí pre krajiny, ktoré už sa už aktuálne nachádzajú v recesiách (Venezuela a Nigéria). (mn) Strana 8


Čína bojuje proti korupcii Už dlhé obdobie sa pokúšali vládni predstavitelia bojovať proti korupcii a zefektívniť štátny aparát. Celkový príjem hráčskeho sektora v Macau klesol medziročne o 2,6% na zhruba 44,1 mld. USD. Dokonca len za december v medzimesačnom porovnaní príjem klesol zhruba o tretinu. V budúcom roku sa očakáva prepad o 4%. Macau je jediná administra-

tívna oblasť v Číne, v ktorej sú povolené kasína. Je to najväčšia hráčska destinácia na svete od kedy bola sprístupnená zahraničiu (od 2001) Príjmy z tohto sektora predstavujú zhruba 7-násobok príjmu Las Vegas. Spomínaný prepad bol zaznamenaný hlavne v dôsledku poklesu VIP hráčov (majú zhruba 2/3 podiel na príjmoch kasín), kde

sa zaraďuje veľa vládnych zamestnancov. Títo VIP hráči minuli v kasínach zhruba 58 mld. dolárov za posledných 6 mesiacov. Nie len kasína, ale aj luxusné hotely, reštaurácie a zlatníctva zaznamenali pokles príjmov. (mn)

z dlhodobého hľadiska hrozí nedostatok tejto komodity. Z tejto analýzy ďalej napríklad vyplýva, že Američania ročne na zlato minú 10 mld. USD, z toho 60 % na šperky. Veľkosť celkových zásob (šperky) obyvateľstva sa odhaduje na 140 mld. USD. Vláda drží najväčšie rezervy v zlate na svete vo výške 8000

ton, čo je po prepočte zhruba 275 mld. dolárov (prepočet 1178 dolárov za uncu). Pre porovnanie v Indii sa nachádza zhruba 18 000 ton, ale tradične len malé množstvo je vo vládnych rezervách (550 ton). (mn)

Svet bez zlata Nemecky spravodajský kanál N24 uviedol dokument Čo stojí svet?, ktorý zachytáva analýzu zlata. Podľa autorov predmetného dokumentu sa za posledných 5000 rokov vo svete vyťažilo 174 000 ton zlata, čo predstavuje zhruba tri štvrtiny všetkého zlata na zemi. V hodnotovom vyjadrení sa od počiatku civilizácie vyťažilo zlato v hodnote 7,05 biliónov USD. Priemerne sa ročne vyťaží aktuálne 2700 ton ročne. Z toho má najväčší podiel Čína (13,7%), Austrália (9,3%) a USA (8,5%). V zemi sa nachádza ešte 44 000 ton a pri takejto ťažbe by zhruba za 16 rokov bez nových ložísk došlo k vyťaženiu poslednej unce zlata. Za rok 2013 bol dopyt po zlate vo výške 4256 ton (z čoho sa 1242 ton poskytlo z recyklácie zlata), a teda

Dopyt po zlate ( v tonách)

Svet sa bude meniť Britský hospodársky inštitút CEBT vydal novú analýzu, podľa ktorej má Čína v roku 2025 predbehnúť USA vo veľkosti HDP (hlavne v dôsledku revízie výpočtu HDP v sektore služieb), pričom minuloročná obdobná správa počítala s rokom 2028. Mimo toho ekonomika Veľkej Británie (2 828 mld. USD) predbehla v tomto roku Francúzsko (2 827 mld. USD) a tým pádom obsadila piatu priečku najväčších ekonomík, ale ten rozdiel je

veľmi malý a môže sa prirovnať štatistickej chybe. Na druhej strane túto priečku v roku 2018 obsadí India a v roku 2024 bude India tretia najväčšia ekonomika na svete. Južná Kórea sa dosiahne v roku 2030 ôsmu priečku z aktuálnej 15. Rusko v roku 2014 klesne na desiatu pozíciu z ôsmej za rok 2013, ale očakáva sa ustálenie na tejto úrovni do roku 2030. Relatívne najhoršie dopadne Nemecko, ktoré v dôsledku klesajúceho eura

a znižujúcej sa populácie klesne z 3. priečky na 7. miesto v roku 2030 a prvýkrát od roku 1954 bude predbehnuté Veľkou Britániou. Teda v konečnom dôsledku v roku 2030 sa odhaduje takéto zostupné poradie: Čína (43,6 bln. USD), USA (34 bln.), India (10,6 bln.), Japonsko (6,4 bln.), Brazília (5,6 bln.), Veľká Británia (4,42 bln.), Nemecko (4,4 bln.), Kórea (3,67 bln.), Francúzsko (3,47 bln.) a Rusko (3,38 bln. USD). (mn) Strana 9


Dotácie pracovných miest pre mladých – úspech? Dotovanie pracovných miest pre mladých malo zabezpečiť zvýšenie zamestnanosti. Toto opatrenie určené pre osoby do 29 rokov funguje takto: Zamestnávateľ musí s mladým zamestnancom spísať dohodu buď na 18 mesiacov alebo na dobu neurčitú s minimálnou dĺžkou trvania 18 mesiacov. 12 z týchto 18 mesiacov dotoval štát s príspevkom 90% z ceny práce do maximálnej výšky 456,57 eur. Zvyšných 6 mesiacov musí mzdu v plnej výške vyplácať zamestnávateľ. Na projekt išlo 23,4 milióna eur, z čoho 15% išlo zo štátneho rozpočtu a zvyšok z eurofondov. Ako sa ale mladí zamestnanci reálne uchytili?

Do augusta 2014 skončilo zhruba 7000 pracovných zmlúv vytvorených týmto spôsobom. Údaje z úradu práce hovoria, že z týchto 7000 sa na úrad vrátilo len 20% a zvyšných 80% ostalo zamestnaných. Najviac pracovných miest vzniklo vo veľko a maloobchode a v priemyselnej výrobe. Najčastejšie obsadzované pozície boli v obchode, službách, administratíve a pri nekvalifikovaných prácach. Čísla hovoria a úspechu tohto kroku, no existuje aj druhá stránka tohto opatrenia. Toto opatrenie rieši problém nezamestnanosti mladých len umelo a krátkodobo, zatiaľ čo by bolo treba odstrániť príčiny

nezamestnanosti mladých. Peniaze by mohli byť použité na skvalitnenie vzdelávania. Štát na jednej strane podporuje zamestnanosť takýmto krokmi no na druhej strane zhoršuje podmienky pre zamestnávateľov zvyšovaním daní, odvodov a minimálnej mzdy. A okrem toho, mnoho pracovných miest, ktoré sú dotované by vznikli aj tak, čiže vysoké číslo mladých, ktorí ostali zamestnaní nemožno pripisovať čisto štátnym dotáciám. Na takejto báze vzniklo spolu zatiaľ zhruba 13-tisíc pracovných miest, z čoho menšia polovica zmlúv je ešte stále pod ochranou štátu. (rb)

Čo znamená ruská kríza pre Slovensko? Zo schváleného štátneho rozpočtu Slovenska vyplýva, že by tempo rastu HDP našej ekonomiky malo dosiahnuť v roku 2015 rýchlosť 2,6%. Deficit by mal byť vo výške 2,29% HDP čo je o 0,6% menej oproti deficitu z roku 2014, ktorý by mal dosiahnuť výšku 2,9% HDP. Vyhliadky sú teda pozitívne, no je neisté ako sa bude vyvíjať hospodárstvo niektorých krajín EÚ. Rusko nie je až taký dôležitý obchodný partner Slovenska ako napríklad Nemecko alebo Česká republika.

Export Slovenskej republiky tvoril v roku 2014 64,4 mld. eur. Najväčší dovozcovia slovenských produktov sú Nemecko (21% celkového exportu) a Česká republika (13,6%). Export do Ruska tvorí len necelé 4% celkového exportu Slovenskej republiky. Dá sa teda povedať, že v prípade vypuknutia vážnej krízy, alebo až bankrotu Ruska, nebude Slovensko priamo výrazne zasiahnuté. Horšie sú ale nepriame následky, ktoré môžu Slovensko zasiahnuť. Pokiaľ budú v dôsledku

ruskej krízy oslabovať ekonomiky štátov Európskej únie, najmä tých, do ktorých vyváža Slovensko tak môže nastať pokles nášho exportu do týchto krajín, ktoré sú našimi dôležitými obchodnými partnermi. Už teraz vidíme, ako prostredníctvom klesajúceho exportu do Ruska trpia krajiny ako Poľsko a Nemecko, no keby došlo k prehĺbeniu krízy tak to môže vyvolať reťazovú reakciu, ktorá zasiahne celú EU. (rb)

Ceny ostanú aj v roku 2015 nezmenené V roku 2015 by mala cenová hladina na Slovensku ostať nezmenená. Štatistiky predpokladajú, že inflácia bude celý rok niekde medzi 0 až 1%. Dôvodom pre takýto nízky nárast cenovej hladiny je hlavne klesajúca cena ropy a dopravy. Náklady na bývanie a s nimi spojená cena energií majú takisto ostať blízko nuly. Klesajúcu cenu dopravy má na svedomí hlavne nový zákon, ktorý oprávňuje polovicu obyvateľstva SR cestovať vlakmi zadarmo. Toto opatrenie spôsobilo nesúhlas hlavne u osôb podnikajúcich v autobusovej doprave. Ich odhady

sú, že im toto nové opatrenie odláka až 8% zákazníkov, no prieskum ukázal, že zatiaľ z autobusov ubudlo iba 2% zákazníkov. Aby si autobusová doprava dokázala uchovať zákazníkov musí konkurovať železničnej a to znižovaním cien, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj v celkovej cenovej hladine. Na pokles cien v doprave bude tlačiť aj znižujúca sa cena pohonných látok. Čo sa týka inflácie bol rok 2014 pre Slovensko nezvyčajným. Prvý krát v histórií našej krajiny sa nachádzala pod nulou. Spôsobili to najme znižujúce sa náklady na bývanie

a ceny potravín, ktoré klesali v dôsledku dobrej úrody a geopolitického napätia, keď si exportéri museli nájsť iné odbytové cesty po tom, ako Rusko zakázalo dovoz potravín z USA, Európskej únie, Austrálie, Kanady a Nórska. (rb)

Strana 10


Bratislava – 6. najbohatší región Európy? Zdá sa to neuveriteľné, no Bratislava je 6. najbohatší región Európy. Nad ňou sú už len Londýn, Luxemburg, Brusel, Hamburg a Oslo. Čo sa ale pri tvorení tohto rebríčku zohľadňovalo? Ide o prepočet HDP tvoreného v týchto regiónoch na jedného obyvateľa po zohľadnení parity kúpnej sily kde Bratislava dosiahla 186% priemeru EÚ (parita kúpnej sily alebo PKS – teoretický výmenný kurz, na základe ktorého sa porovnáva cenová hladina medzi jednotlivými krajinami, aby došlo k presnejšiemu porovnávaniu ukazovateľov ako HDP. Pokiaľ v jednej krajine stojí ten istý tovar dvojnáso-

bok toho čo v druhej tak, tak sa táto hodnota takto pripíše aj do HDP krajiny. Parita kúpnej sily spôsobí to, že sa tento rozdiel zmierňuje aby došlo k objektívnemu porovnávaniu – krajinám ako Nórsku preto PKS znižuje HDP a krajinám ako Poľsku zvyšuje). Bratislava tak dramaticky prevyšuje ostatné regióny Slovenska, ktoré boli pod priemerom EÚ ( západné Slovensko 72%, stredné Slovensko 59% a východné Slovensko 51%). Najslabšiu ekonomickú silu má Prešovský kraj, čoho príčinou je slabá infraštruktúra a nedostatok zahraničných investícií, pretože sa nachádza na okraji

EÚ. HDP je jedna vec, čo sa ale týka hlavných príjmov domácností v porovnaní na PKS sa Bratislava posúva na 72. miesto v EÚ. Aj keď je Bratislava najbohatšou časťou Slovenska, musia jej obyvateľa pracovať omnoho viac aby si mohli dovoliť bývanie. V priemere si Bratislavčan môže za svoj plat dovoliť len 0,67 štvorcového metra nehnuteľnosti zatiaľ čo obyvateľ Trenčína si môže dovoliť 1,19 a obyvateľ Nitry 1,16. To znamená, že aj keď je Bratislava 6. najbohatší región v Európe, jej obyvatelia už až taký bohatí nie sú, resp. nemôžu si dovoliť až toľko. (rb)

Ďalší pokles nezamestnanosti na Slovensku Za november 2014 došlo v Slovenskej republike k ďalšiemu poklesu nezamestnanosti. Mierna nezamestnanosti tak klesla na úroveň 12,25%, čo je polepšenie o 0,1% oproti októbru a o 1,25% oproti novembru 2013. Počet disponibilných uchádzačov o prácu tak klesol na 330 317 ľudí, čo je o 2 740 ľudí menej ako v októbri. Medziročne klesol počet uchádzačov o prácu o 33 716 ľudí. Miera nezamestnanosti, vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie (vrátane nedisponibilných uchádzačov, ako dočasne práceneschopných ) bola 13,86% čo je oproti októbru pokles o 0,07%. Najhoršie sú na tom Prešovský kraj (17,35%) a Banskobystrický kraj (17,18%). Naopak najnižšia nezamestnanosť bola nameraná v Bratislavskom kraji (6,15%) a v Trnavskom kraji

(8,00%). Očakávania sú, že miera nezamestnanosti klesne do konca roka na úroveň zhruba 11,8%, čo znamená, že sa v priebehu tohto roku zamestná ďalších 14 tisíc ľudí. Ministerstvo práce chce v roku 2016 dosiahnuť nezamestnanosť na úrovni priemeru eurozóny, ktorá sa momentálne pohybuje na úrovni 11,5%. Najviac problematické časti

Slovenska, čo sa týka nezamestnanosti, sú Rimavská Sobota (29,89%), Revúca (27,00%) a Kežmarok (25,44%). Dôvodom je vysoký počet znevýhodnených uchádzačov o prácu a nedostatok pracovných miest ako dôsledok nedostatočných investícií v týchto okresoch. (rb) Miera nezamestnanosti na SR

Dôvera v ekonomiku nad priemerom Indikátor ekonomického sentimentu, ktorý odráža dôveru v našu ekonomiku sa oproti novembru nezmenil. Za december tak dosahuje úroveň 102,8 bodu. Dôvera poklesla v priemysel ale naopak sa vylepšila v stavebníctve. Lepšiu dôveru dosia-

hol aj maloobchod a dôvera v službách sa vrátila na októbrové hodnoty. Dôvera samotných spotrebiteľov je stále záporná čo znamená (podobne ako pri stavebníctve), že sa očakáva skôr zhoršenie situácie ako jej zlepšenie. Hodnota indikáto-

ra je však nad dlhodobým priemerom a celkové vyhliadky sú v prospech ekonomiky ako naopak. Keďže ide o akúsi dôveru a očakávania tak tie by sa následne premietnuť do reálneho ekonomického rastu.

Strana 11


AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD

EUR/CZK

ZLATO

ROPA

S&P

DJIA

DAX

NIKKEI 225

Strana 12


SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV 

Najväčší svetový vývozca zemného plynu ruský Gazprom súhlasil s odkúpením 50% podielu talianskych, francúzskych a nemeckých partnerov v zrušenom projekte Južný prúd. Hoci kúpna cena nebola doposiaľ zverejnená, predpokladá sa, že partnerom budú preplatené aspoň preinvestované náklady. Celkové náklady na plynovodný projekt boli odhadované na 45 miliárd dolárov. Francúzska spoločnosť EDF stihla preinvestovať 150 miliónov eur.



Energetický a prumyslový holding (EPH) pokračuje vo svojich nákupoch elektrárni. Po kúpe britskej uhoľnej elektrárne miery na taliansky trh. Od nemeckej spoločnosti E.ON chce odkúpiť 5 plynových a jednu tepelnú elektráreň spolu s výkonom 3500 Megawattov (Jaslovské Bohunice majú výkon 540 MW za jeden blok). E.ON pre vysoký dlh (31 miliárd eur) predáva tieto spoločnosti v Taliansku. Kúpna cena nie je známa.



Najväčší čínski výrobcovia vlakov CNR a CSR (s približne 80 % podielom na trhu nákladných vlakov v Číne) sa spájajú do CRRC, aby na svetovom trhu spoločne konkurovali veľkým rivalom ako Siemens či Bombardier.



Najväčšie kreditné spoločnosti na svete Visa a Mastercard ukončili svoje aktivity na Kryme. Dôvodom je zákaz zo strany USA kedy firmy registrované na území USA nemôžu poskytovať služby firmám podnikajúcim na Kryme.

Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT , a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé.

Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS [email protected]

Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS [email protected]

Junior analytici: Eva Labašová Martin Nebesník Rudolf Bruchánik Martin Lindák Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava www.bencont.sk

Strana 13

SLOVENSKÉ TOP PODNIKY

Recommend Documents