scénická žatva 03 sobota 25. októbra 2003 festivalov ý denník č. 2 CUKROVÁ VATA

scénick á ž at va 0 3

s o b ota 25. októbra 2003

2. úvodník: CENY HNEĎ NA ÚVOD Počet divadelných súborov, ktoré zviditeľňovali slovenskú kultúru a reprezentovali slovenských divadelníkov v zahraničí sa, žiaľ, neustále znižuje. Tie, ktoré v uplynulej divadelnej sezóne aj napriek tomuto faktu do zahraničia vycestovali, nás však reprezentovali veľmi úspešne, a preto si počas otváracieho ceremoniálu prevzali z rúk generálneho riaditeľa Národného osvetového centra PhDr. Jána Tazberíka, CSc. Poctu generálneho riaditeľa NOC:

CUKROVÁ VATA V detstve som stál na hranici seba a sveta pred mužom v bielej zástere, vytáčajúcim pomocou drevenej paličky a modrého plameňa chumáč cukrovej vaty. Miloval som stretnutia s púťovými atrakciami. Vtedy sa mi zdalo, že paličku uchytil tamten biely kúzelník, sladké nič, a každú chvíľu som očakával ako ho ten chumáčik

1. Divadlo COMMEDIA z Popradu za úspešnú reprezentáciu na festivale Divadelní Třebíč v Českej republike. 2. Divadelný súbor TAM-TAM z Humenného za úspešnú reprezentáciu na 73. Jiráskovom Hronove v Českej republike. 3. Divadlo Pôtoň Levice za úspešnú reprezentáciu na medzinárodnom festivale Experimentálneho divadla CITEF v Káhire – Egypt. V súlade s platnými ustanoveniami oceňovania najvýznamnejších tvorivých aktivít v oblasti osvety a miestnej kultúry PhDr. Ján Tazberík, generálny riaditeľ NOC, udelil Medailu Daniela Gabriela Licharda trom jubilujúcim divadelným kolektívom za dlhoročné a mnohostranné obohacovanie ochotníckeho divadelníctva na Slovensku: 1. Divadlu A pri Kultúrnom a spoločenskom stredisku v Prievidzi pri príležitosti 50. výročia založenia ochotníckeho divadla. 2. Divadelnému súboru Za Váhom pri Obecnom úrade v Lipovci pri príležitosti 70. výročia založenia ochotníckeho divadla. 3. Divadelnému súboru Jána Chalupku mesta Brezno pri príležitosti 80.výročia založenia ochotníckeho divadla. Marián Lacko

festivalov ý denník č. 2

KLYSTÍR: stav ochotníckeho divadla premenený na balón vyvezie vysoko, vysoko... Divadelné ochotníctvo dnes mi opäť pripomenulo dávnu skúsenosť z detstva: spája ľudí i svety. Tie v nás i tie, v ktorých žijeme. Divadlo ochotníkov prehlbuje vzťah k sebe samému i nám navzájom. Po pude hladu a lásky je pud rozprávať príbehy najdôležitejší. Príbehy sa počúvajú, príbehy sa hrajú. Každé stretnutie s nimi, mimo svet konzumu a pracovných povinností, je úžasnou udalosťou premeny. Možno aj nás – na malý sladký balónik letiaci do výšok. Tu, v Martine som stretol malých s cukrovými vatami „inakosti“ v rukách. Ľubomír Šárik

FELČIAR Budem sa vyjadrovať k detskej dramatickej tvorbe, pretože sa v tomto priestore pohybujem, i keď si myslím, že slovenské detské divadlo je svojou kvalitou tak konkurencieschopné tomu dospelému, že keby bolo dospelé, bolo by ďalej ako sú dnes naši odrastenejší kolegovia. Kiežby som sa mýlil. V detskom divadle je napriek tomu kopec detských chorôb. Od nedostatku zrozumiteľných, a teda efektívnych školení v dramatickej výchove, cez akútny nedostatok peňazí až po už nedostačujúcu formu prehliadok. Vychádza málo literatúry, od základného typu „šlabikára“ po nadstavbovú, určenú už poučeným tvorcom. Problém je v systéme. Je mnoho tvorcov, ktorí nemajú ani páru o tom, že môžu svojou inscenáciou sledovať výchovný cieľ. Mnoho ta-

—1—

kých, ktorí aj chápu svoje pedagogické poslanie, ale majú nedostatok informácií a vedomostí o divadelnej stránke veci – divadelnej latine. Ak aj kritizujem, je to naozaj zo záujmu niečo zmeniť k lepšiemu, lebo ak hovorím, že problém je v systéme, myslím, že napríklad potreby detí sú dnes v mnohom iné ako boli v rokoch osemdesiatych. Prečo je to v takomto stave? Neviem. Vidím, že ruka hnije, už aj pomaly odpadla, viem čo treba robiť, aby sme ju zachránili, ale nemám ani tušenia, čo je príčinou hniloby. Ergo, ako diagnostik som absolútne nepoužiteľný, ale ako ľudový felčiar som kedykoľvek pripravený. „Vždy pripravený!“ Peter Hudák

festiva l ov ý d e n n í k č. 2

s o bota 25. októbra 2003

scénick á žat va 03

RELAXAČNÉ CVIČENIE: VLADIMÍR ŠTEFKO (rozhovor s členom poroty)

„KRÍZA DIVADLA JE KRÍZA SPOLOČNOSTI“ Doc. PhDr. Vladimír Štefko, CSc: predseda poroty; divadelný kritik a publicista; pedagóg VŠMU; pracoval ako vedúci Oddelenia kultúry v denníku Smena; ako scenárista a režisér v Československej televízii na Slovensku; ako vedúci redaktor Javiska; ako redaktor Oddelenia kultúry týždenníka Nové slovo; založil a bol šéfredaktorom dvojtýždenníka Dialóg; pracoval ako ústredný riaditeľ Slovenského rozhlasu; ako hovorca prezidenta Michala Kováča; ako šéfredaktor týždenníka Život; ako interný kritik viacerých divadiel, najmä SNP Martin, SND Bratislava a DAB Nitra; je autorom dvanástich knižných publikácií o divadle.

môže občas pôsobiť stimulatívne. Kto by nechcel byť najlepší? Samozrejme, ak sa tak deje prácou a tvorbou, nie intrigami a „vyrábaním“ inscenácií na súťažný efekt.

Ktorého divadelného kritika si vážite? Bolo by ich viacero, ale z tých, ktorí mi boli najbližší, by som rád uviedol Stanislava Vrbku a kritickú generáciu českých teatrológov reprezentovanú menami ako Jan Císař, Milan Lukeš, Alena Urbanová, Leoš Suchařípa, Jaroslav Vostrý a ďalší.

Ste predsedom poroty s rozhodujúcim slovom na vrcholovej súťažnej prehliadke. Ste náchylný určiť víťaza za každú cenu, alebo ste náchylný hodnotiť prehliadku v širšom kontexte s prihliadnutím na inscenácie, ktorým bola Cena za tvorivý čin roka udelená v minulosti? V každom prípade považujem kontext za mimoriadne dôležitú vec a jediným kritériom, ktorým som ochotný sa riadiť, je umelecká hodnota inscenácie, bez ohľadu na to, v akom je žánri alebo type, ktorá prináša užitočnú myšlienku, vrátane tej kritickej, a používa zaujímavé tvárne prostriedky. Nie som vyznavačom kópií, aj keby boli sebedokonalejšie. A samozrejme, nie som presvedčený o tom, že takúto vrcholnú cenu treba udeliť len preto, že to prikazuje štatút festivalu alebo tradícia. Tak, ako udelenie ceny môže byť stimuláciou tvorby, rovnako tak môže byť stimuláciou aj jej neudelenie. Samozrejme, pre porotcu je vždy príjemné, ak s čistým svedomím môže zdvihnúť ruku za inscenáciu, ktorá je originálna, myšlienkovo hutná a ľudsky aktuálna.

Pokladáte súťažný parameter za pozitívum alebo mínus v štruktúre amatérskych prehliadok? Nemyslím si, že je najdôležitejší, ale

Zvyknete zaspať na predstaveniach? Nezvyknem, ale priznám sa, že viackrát sa o mňa driemoty už pokúšali. Vždy to záviselo od zaujímavosti inscenácie

Na VŠMU sa o vás poslucháči učia ako o „rytierovi divadelnej kritiky“. V čom je rytierstvo kritiky? V prvom rade v tom, že kritik má byť kritický ale nemá urážať. Potom, že má písať o veciach príjemných aj nepríjemných, nevyberať si len inscenácie, ktoré sú kvalitné. Pri vynášaní súdov, ktoré prekračujú hranice jednej inscenácie, musí sa opierať o omnoho širšie poznanie. Čo tvorí dobrú divadelnú kritiku? Láska k divadlu, viera v jeho zmysel, vedomosti a nepredpojatosť. A ešte to, že kritik nemá vo svojej hlave režírovať, ale charakterizovať a ohodnotiť konkrétne scénické dielo.

—2—

a nie od momentálnej únavy alebo zlej nálady. Veľakrát som sa presvedčil – aj na festivaloch – že ak inscenácia bola dobrá, únava ma okamžite opustila. Najhorší je prípad, keď je človek unavený a únavná je aj inscenácia. Je niečo, čo vás v slovenskom divadelnom svete mimoriadne hnevá? Hnevá ma malá starostlivosť inscenátorov o to, aby ich javiskový opus mal aj nejakú myšlienku. Čiže ma hnevá uspokojenie sa s traktáciou viac či menej neurčitých pocitov. Skôr, než hnevá, ma mrzí súčasná biedna ekonomická situácia všetkých divadiel. Najviac však to, že divadelníctvo v súčasnej spoločnosti stráca postavenie významného kultúrneho média. To však nie je len vina divadelníkov, ale predovšetkým našej spoločnosti. Keďže som trochu aj historik divadla, veľmi dobre viem, že ak sa niekedy ocitlo divadlo v kríze, v kríze bola aj spoločnosť. LITERATÚRA ODPORÚČANÁ VLADIMÍROM ŠTEFKOM: Peter Karvaš: K základným otázkam divadla Peter Scherhaufer: Kapitolky z dejín réžie Peter Brook: Prázdny prostor Walter Keerr: Jak nepsat hru Oscar G. Brockett: Dějiny divadla František Deák: Symbolistické divadlo zhovárala sa Zuza Ferenczová



TRANSPLANTÁCIE: DEŇ 2. (záznamy z dielní)

DLHO, DLHO, DLHO... Druhý deň našej tvorivej dielne začal pán Peter Hudák uvoľňovacími a dýchacími cvičeniami, pričom tie druhé boli ukážkou, ako sa dá pracovať s dychom. Po malých praktických etudách, kde každý znázornil určitý charakter, sme si pozreli záznamy z niektorých hier aj s poznámkami, ktoré objasnili ten-ktorý


zámer alebo situáciu. V tejto časti sa mi páčila minimalizácia textu a tiež spôsob práce s deťmi pána Hudáka, pretože im necháva priestor tvorivo prispieť k celému predstaveniu. Výsledkom je radosť detí z predstavenia a spontánny javiskový prejav. Veľmi oceňujem, ako cez vzniknutú situáciu a vzťahy na

javisku učí deti umeniu žiť, vidieť problém z viacerých strán a neostať povrchným. Nech mu nadšenie vydrží dlho, dlho, dlho... Kamila Valkovská seminaristka Dielne detskej dramatickej tvorivosti

MAJÚ SCÉNOGRAFI „OKNO“? Správna odpoveď znie – nemajú. Aspoň to okno, ktoré od nich chce prof. Zavarský, ako scénografické riešenie hlavnej témy dielne – Gogoľovej Ženby. Pre tých, čo dielko nepoznajú – hlavný hrdina sa na konci tejto „nanajvýš nepravdepodobnej udalosti v dvoch dejstvách“ zachráni pred sobášom tým, že vyskočí z okna. Takže frekventanti dielne mo-

mentálne bojujú s otázkami – aké okno, z čoho okno, kde okno – akurát to „načo“, snáď vedia. Bohužiaľ všetky úžasné, oslnivé, invenčné riešenia počínajúc maľovaným oknom, cez drevené okno, záves a končiace zrkadlom pán profesor striktne zamietol spolu s podrobným vysvetlením kto, kde a kedy už tákéto riešenie použil. A tak sa frekventanti

rozišli po druhom dni dnielne, vzájomne sa vypytujúc : „Máš okno?“ Treba len dúfať, že po treťom dni dielne nebude od nás pán profesor chcieť aj praktickú skúšku toho, čo vymyslíme. Však koho by potom učil, keby sme všetci vyskočili z okna?! Soňa Lužinová seminaristka Scénografickej dielne

AKO SME SA ĎALEJ POHLI V POHYBE Dnešný tanečný deň nás v mnohom prekvapil novými krokovými variáciami, tvorivými prvkami a pohybovými podnetmi. Konkrétne, učili sa sme zmenšovať a zväčšovať prvky a ozrejmili sme si chápanie smeru a veľkosti pohybu a abstrakcie. Bližšia, užšia forma spolupráce v malých skupinkách nám roztvára vnímanie kreativity a prehlbuje vzťahy medzi nami. Krok po krôčiku sa dostávame do niektorých základných prvkov tanca a chápanie myslenia tanečníkov. (Už ťa chápeme, Ďurovčík. „CMUK!“) Sme si vedomí, že veľkí tanečníci, či ľudia, ktorí sa dajú na profesionálnu tanečnú dráhu, asi nie sme, no napriek všetkému sme vďační pánovi Letenajovi a Janke Kekeňákovej

za ich trpezlivosť a obrovskú snahu niečo nás naučiť. Dni v dielni sú stále bezprostrednejšie a spontánnejšie. Z naučeného určite plánujeme čerpať aj pri nasledujúcej amatérskej hereckej práci a získané poznatky ďalej odo-

NA POČIATKU SLOVO JE... ...nuž teda, nech na počiatku SLOVO je. DRAMATURGIA zatiaľ len nezhmotnenou je predstavou... Och, mýlka! Výnimky, čo pravidlá zvyknú potvrdzovať vidím. DRAMATURG či DRAMATIK? Aj režiséra niekto spomína, písmom malým, snáď odpustené pre tento jeden raz. A PRODUCENT... Kde nachádzať sa a vadis quo? Snáď u nás (Slovensko, Slovensko, Hybe, Hybe). Aj keď aj u susedov nápady nachádzajú, na zahodenie nie sa... Tušenie. Na úvod málo? Ale chuť po

vzdávať našim priateľom v súbore. Svalovku bez svalov cítime až za ušami. Arytmicky zápasíme sami so sebou a keďže po tréningu aj s hladom, už utekáme na obed. Monika a Danka seminaristky Hereckej dielne

Dielňa réžie, uprostred lektor Lavrík poznaní veľká. ČÍTAŤ – materiálu veľa je nutné a ešte viac.(Aj keď aj počúvať hodiny celé jedným dychom dá sa.) TEXTU – kopa obrovská, kto ZOŠKRTÁ hŕbu tú? ZNAK značkou nie je a SYMBOL? ...hmla hmlistá zahmlila znaky viaceré. HRU ? Nuž tu ju máme. Divákovi je určená. MARKETING či trhu PRIESKUM nutné urobiť predovšetkým je. A ľudí, čo hercami sa zovú pohľadať, spoznať a spoznaním pohľadať... proces dlhý, nie nekonečný však. A klikov desať (ležný

—3—

podpor – pre terminológie znalca) dať si denne. Príprava FYZICKÁ herca... aj na to dozerať sa má. Na počiatku slovo bolo. Snáď DEKOROVATEĽNÝ je sled ich v reči mojej. Ak nie, nuž vedzte, že blbú PARADIGMU pre výpoveď svoju o dielni našej zvolil som, tajomstvá DRAMATURGIE, čo už dňom druhým nám odkrýva. Jaroslav Janíček seminarista Dramaturgickej dielne




PLASTICKÁ CHIRURGIA (hodnotenie predstavení z dielní) POSTREH Z KLAUNIÁD Byť svedkom liliputánskeho zázraku rodiaceho veľkú tekvicu namiesto dosť preťaženej mozgovne môže byť aj celkom príjemné. Zázrak začína veľmi nenápadne a vizuálne tuctovo – vyčistením priestoru a nájdením Archimedovho kúta, okolo ktorého vzniká kruh emočnej závislosti na čomsi tak prirodzenom, a zároveň zbytočnom, nazývanom túžba. Zametajúci demiurg získal vlastnú centrálu. Entreé dva a tri pre zmenu privieva to, o čom píše oficiálny bulletin – samotu ak-

centovanú vcelku autisticky, s dôsledne a účelovo forsírovaným trápením sa s vlastnou šikovnosťou a zahrabanou potenciou, potencionalitou a možno aj inými skrytými pokladmi pirátov (bolo ich možné počuť). Ihneď po hľadaní vlastného sveta nám pred očami vzniká vzájomná interakcia, v ktorej sa potvrdzuje a vyvracia a zasa potvrdzuje osobná identita a tým založí na vypnutie organizmov rampových aktérov. A vot abarot, demiurg, teda posta-

va z pozadia, objavením vlastnej krásy, vonkajšej i vnútornej, vyťahuje z bahna sebastrednosti dvoch pomätencov. Nastáva vzájomná psychoterapia, láska v trojke, rodí sa sociologická skupina, dvíha sa EQ a iné Q. SPO-DI-NA vďaka za to, že ste sa dostali zospodu na akceptovateľnú úroveň. Nabudúce však prosím v inom tempe a rytme, ktorý by viac odrážal načrtnuté. Róbert Sananda K. seminarista Dramaturgickej dielne

DOM BERNARDY ALBY  NA POLCESTE Po vzhliadnutí našich výplodov čierne na bielom sme zistili, že kritika je ťažký chlebíček, najmä ak to máš dať na papier (v krčme sa toho nahovorí...). Ľahko je rozprávať, ale oveľa ťažšie je voľačo aj povedať. Z našich geniálnych postrehov vyberáme nasledujúce: Súbor – nepochybne šikovný, nesmierne disciplinovaný, hlasovo slušne podkutý. Priestor – čiastočne aréna, avšak väčšia časť inscenácie hrala „na kukátko“. Scéna – čiastočne funkčná, čiastočne

dezorientujúca – trojité členenie nebolo vždy čitateľné. Rekvizity – čiastočne hrali, čiastočne trčali svojou tvrdou realitou, napr. nôž, vyšívanie, palica. Kostýmy – čiernobiele (básnik tým myslí zjednocujúcu uniformitu). Hudba – čiastočne dobrá, čiastočne zlá – interpretačne výborná, štýlovo pomýlená (šansón kontra ľudovka). Výber hry – čiastočne áno, čiastočne nie – aktuálnosťou áno, nezrelosťou interpretov nie.

KLAUNIÁDY Z POHĽADU „SCÉNOGRAFOV“ „Tá svietiaca manéž…, hm, mhm… (záporné hmkanie)“ Našli sa duše, ktorým svietiaca manéž pripomínala torzo ženského tela. Pekný scénografický prvok bolo schovávanie sa Francúzky do čierneho vreca. Samotná Francúzka bola príťažlivý

scénografický prvok. Väčšina dielne, okrem jednej, sa zhodla na tom, že metla tam nebola podstatná. Najväčšiu polemiku vyvolala opodstatnenosť stoličiek na scéne. Polovica dielne bola za a polovica proti. seminaristi Scénografickej dielne

Žáner – obradové (?) divadlo kontra ťažká psychológia predlohy. herecký prejav – čiastočne naplnený, čiastočne nie – v koncepcii režiséra áno, v intenciách predlohy nie (uniformita prevalcovala individualitu a tvorivý priestor pre herca) Celkový dojem – namiesto vášne iba chlad (typický Slovák síce skláňa hlavu, ale je to Lorca?) Resumé – I tak še da. seminaristi Kritického seminára

SPODINA Prvé súťažné vystúpenie Spolku divadelných nadšencov „Spo-di-na“ z Banskej Bystrice pod vedením Jána Haruštiaka – Igora Kochana ma okúzlilo. Bezprostredné, priam artistické vystúpenie protagonistov bolo výborné, aj keď úvod sa mi zdal zbytočne dlhý a málo čitateľný. Herci predviedli krásnu zohranosť a dôveru. Kostýmy boli nápadité a vystihovali charakter postáv, no hudba v závere kolísala. Na záver by som položila otázku pre akého diváka to bolo hrané, pretože pre detského diváka to bolo málo čitateľné. seminaristi Detskej tvorivosti

SPOLOK DIVADELNÝCH NADŠENCOV, SPODINA Vraj talent byť klaunom je ten najväčší, aký môže človek mať. Ako študentskí diváci oceňujeme výber žánru, nakoniec, odhodlanie zabávať divákov je najťažšie. Tajomný kufor s veľkým bruchom, z ktorého nám kúzelníckym švihnutím vyčarúvajú nenásilné vtípky (vtípôčky, vtípuliatka,

maluličké) smiešne aj pre nás. Prvá časť pôsobí dojmom tradičnej klaunskej abecedy. Úprimnosť a čistota hereckých výrazov však zakryla tieto nedostatky a spolu so vzťahmi bola najväčšou prednosťou toho čo sme videli. Celkom sme sa zabávali, odbornú KRITIKU necháme na porotu. Súboru pra-

—4—

jeme veľa energie a nápadov pri realizácii ďalších projektov. S pozdravom ja a ty, teda Zuzka Utajená a Ján podpapučou Mikuš. Tak to už pochop. Kvik. seminaristi Režijnej dielne




MANAGERING: PREČO JE TO TAK Ako je to možné, prečo sa tak stalo a kto je za to zodpovedný. Hovoríme o súčasnej podobe Scénickej žatvy, o jej náhlej zmene oproti predchádzajúcim rokom a tiež aj o vzniku nových dielní. Tento článok je článkom obyčajného výkonného manažéra a nie zasväteným názorom člena poroty, zboru, súboru alebo vedúceho funkcionára. Čo prinesie scénická žatva pre účastníka tohto roku? • Každý účastník – z účinkujúceho súboru v hlavnom programe má možnosť zúčastniť sa na Scénickej žatve počas troch dní. • Každý účastník z účinkujúceho súboru v hlavnom programe dostane na jeden deň pobytu 110,- Sk

• Každému účinkujúcemu súboru v hlavnom programe je preplatená cesta v prijateľnej cenovej kategórii • Každý účastník z účinkujúceho súboru v hlavnom programe sa mohol zapojiť do tvorivej dielne, ktoré sa konajú na Scénickej žatve 03. Títo účastníci boli vyberaní do dielní prednostne. • Každý súbor z druhej a tretej nominácie celoštátnych prehliadok na Scénickej žatve mohol prihlásiť svojich členov na Tvorivé dielne Scénickej žatvy 2003. Títo účastníci boli vyberaní do dielní prednostne. • Každý súbor pôsobiaci v oblasti amatérskeho divadla na Slovensku mohol prihlásiť svojich členov na Tvorivé dielne Scénickej žatvy 2003. • Každý z účastníkov dielní má na

jeden deň 110,- Sk na jeden deň pobytu • Každý z účastníkov dielní má zabezpečené ubytovanie na celú dobu trvania dielní • Účastnícky poplatok na dielne na celý čas pobytu je 200,- Sk.

riešenie hľadania riešenia bolo zavŕšené a obe strany si našli iné riešenie alebo aspoň spôsob hľadania riešenia.

riešenie nutné a časovo neobmedzené.

Uvidíme na mieste: to je vtedy, keď sa všetky spôsoby hľadania pred termínom akcie nenašli a tak sa uvidí na mieste, čo sa všetko uvidí.

To je fasa: termín nevychovaného manažéra keď sa niečo podarí.

V pohode 1: to sa už nejako prestalo používať, ale to je vtedy, keď sa spôsoby riešenia podozrivo ľahko našli a sú až podozrivo jednoduché.

Dopo, dovi: dopočutia dovidenia.

Čo už scénická Žatva priniesla: Na dielne sa prihlásilo 148 záujemcov. Mohli sme prijať iba 90 ľudí z 52 súborov zo Slovenska. To, že dielne vznikli, sa udialo vďaka rozhodnutiu Programovej rady o účasti iba prvých nominácií z celoštátnych prehliadok. Aký dopad bude mať toto rozhodnutie na celý systém prehliadok s celoslovenskou pôsobnosťou? Juraj Surma, manažér Scénickej žatvy

ZO SLOVNÍKA MANAŽÉRA Nie sú peniaze: to je vtedy, keď peniaze sú, ale už sú zadelené určite lepšie, efektívnejšie a hodnotnejšie ako tvrdí ten, kto hovorí, že sú. Peniaze sú: to je vtedy, keď naozaj sú, ale nie je ich až tak veľa. Peniaze budú: to je vtedy, keď uveríte sebaklamu, že sa ich podarí zohnať po začatí akcie. Nedalo by sa predsa len niečo urobiť: peniaze sú rozdané, miesta zarezervované a niekto v záujme budúcej spolupráce niečo chce. Nájdime spôsob ako sa dohodnúť: to je vtedy, keď sa už dohodnúť nedá, ale predsa sa jedna strana hrá s tou druhou. Je treba nájsť riešenie: to je vtedy, keď je druhá strana nahnevaná a už nechce hľadať spôsoby ako sa dohodnúť. Nedohodneme sa – to je vtedy, keď už

V pohode 2: to je vtedy ak nie je

—5—

Bolo by príjemné: chcem to!

Dovi, dopo: dovidenia, dopočutia.

Dodo dopi: to je vtedy, keď technik Jožo niečo neurobil. Juraj Surma




KARDIOSTIMULÁTOR: PETER HUDÁK (rozhovor s lektorom)

„LÁSKA A POZNANIE SVETA“

Peter Hudák: vedúci dielne Detskej Dramatickej tvorby, absolvent Strednej umelecko-priemyselnej školy v Bratislave, odbor umelecká fotografia. Živí sa ako grafik – dizajnér. K divadlu sa dostal v roku 1989 v súbore Ochotníček pri DK v Púchove, ktorý vtedy režírovala Elena ZlatošováBakošová. V Púchove však vtedy končila, sťahovala sa do Bratislavy a súbor nemal kto viesť. „Musel“ ho teda prebrať Peter Hudák. Hneď s prvou hrou „Ľaľa ho!“ bol úspešný a dostal sa až do Šale. Absolvoval dielne pod vedením Eleny Bakošovej, Bela Felixa a Silva Lavríka. Samoštúdiom literatúry sa zdokonaľuje podnes. Jeho prvotným cieľom je výchova detí divadlom, presnejšie dramatickou výchovou. Predstavenie je pre neho druhoradé, prvá je cesta jeho vzniku, ktorá je spojená s výchovou k poznávaniu krásna, k životu... Divadlo je vlastne formou ako deti niečo naučiť, ako dosiahnuť stanovený výchovný cieľ. Najúspešnejšie réžie v detskom divadle: Ľaľa ho!, Vaska nespi!, Balada o láske. Čo je pre teba pri práci s deťmi prvoradé, od čoho sa odrážaš, akými postupmi s nimi pracuješ? Prvotné a najdôležitejšie pri práci s deťmi sú pre mňa vzťahy v detskom kolektíve, medziľudské vzťahy ako také. Mám takú možno pre mnohých

naivnú víziu, že zmením svet možno o dvadsať rokov tým, že začnem v deťoch budovať obyčajné jednoduché medziľudské vzťahy. Úctu jedného k druhému, kamarátstvo, lásku, úctu k tvorbe, k slobode druhého. Všetko sa to snažím dať do inscenácií, ktoré s nimi vytváram. Verím, že táto moja „dobrota“ sa možno mne, možno niekomu na úplne inom konci sveta vráti prostredníctvom týchto detí, ktoré vtedy už budú dospelé. Možno sa aj snažím pripraviť ich na život. Cez javiskové postavy a ich prvé malé roličky sa snažím, aby vyjadrili svoj vlastný názor na svet okolo nich, ako ho chápu oni a aký postoj k nemu zaujímajú. Učím ich na javisku, aby spolu so mnou zažívali veci, ktoré v živote zažiť nemohli, lebo na to ešte nemali príležitosť. Vytvárame spolu situácie, ktoré ich môžu v živote stretnúť. Tým, že ich deti vyriešia na javisku, im v živote azda pomôže rýchlejšie alebo správnejšie sa rozhodnúť. Prvotné sú teda vzťahy – oni majú moju dôveru a naopak, ja tú ich. Takto som s nimi mohol dospieť aj k témam, ktoré sú pre ne ešte ťažké – láska, intrigy, chválenie sa cudzím perím, klamanie médií… Napríklad pri rozhovoroch na tému láska mali deti zo začiatku „silné reči“, no keď prišlo na to, že by sa mali na javisku jeden druhého dotknúť, nedokázali to. Myslím si, že divadlo im pomohlo preklenúť a vyriešiť aj

—6—

tento mindrák. Táto situácia nastala pri predstavení Balada o láske, ktoré možno nebolo po umeleckej stránke z najlepších, ale po tej výchovnej malo pre mňa, a verím, že aj pre deti, ďaleko vyššiu hodnotu. Čo je cieľom tvojej dielne tu, na Scénickej žatve? Mojím cieľom je hlavne to, aby si účastníci tejto dielne uvedomili ešte pred tým, než začnú pracovať s deťmi, čo z nich chcú vychovať, akých ľudí – akí budú títo ľudia o dvadsať rokov, aký budú mať vzťah ku kultúre, aké budú ich medziľudské vzťahy. Chcem frekventantov tejto dielne presvedčiť, že majú moc niečo s tým urobiť. Že nie je najdôležitejšie predstavenie, ktoré budú s deťmi robiť, ale to, čo v nich ostane po ňom. Aby v prvom rade mysleli na deti a na ich potreby, nie na to, či budú mať s predstavením za každú cenu úspech. Niekedy ani nemusí vzniknúť samotné predstavenie, no z tvorivého procesu v deťoch ostane láska a poznanie sveta. LITERATÚRA ODPORÚČANÁ PETROM HUDÁKOM : Aristoteles: POETIKA Eva Machková: Zásobník dramatických hier Bryan Way: Cesta zhováral sa Marián Lacko



NÁLEZ: VLADIMÍR ŠTEFKO (hodnotenie porotcu)

KLAUNIÁDY A EŠTE ČOSI? SPO-DI-NA z Banskej Bystrice siahla do teritória, ktoré je v slovenskej divadelnej tradícii málo osídlené. Z pamäti sa vynoria iba Klauniády Bábkového divadla práve z Banskej Bystrice spred mnohých rokov. J.Haruštiak a I.Kochan zo svojimi hercami pravdepodobne chceli viac, ako predstaviť niekoľko klaunských výstupov. Ich inscenácia má akýsi fabulačný pôdorys, pravdaže jednoduchý (pokiaľ ide o dejotvorné fakty) a nie celkom zreteľný (pokiaľ ide o jeho komunikatívnosť). Dva-


ja opustení klauni vstúpia do dočasne opusteného profesionálneho priestoru, kde sa zblížia a predvedú zopár výstupov, až ich napokon angažuje (spočiatku) záhadná postava do cirkusu. Z hravých klaunov sa stanú ovládané bytosti. Herci predvedú nemálo šikovných trikov, no pointovanie výstupov je neveľmi zreteľné, a len občas smeruje k „filozofii“ javiskového diela a jeho pointe. Nemožno uprieť interpretom veľa zručnosti, ale ani zamlčať, že festivalové predstavenie

bolo trochu „upracované“, málo iskriace (Tréma? Cudzí priestor? Iné publikum?). Onen príbeh, ktorý Bystričania chceli komunikovať špecifickými prostriedkami clownerie, je viac prítomný príbehovou kontúrou, no menej už štruktúrou výstupov a situácií. Akoby sa tu trochu sporili obyčajné klaunské výstupy s napasovaným príbehom, ktorý chce byť viac, než leporelo príjemností, vtipu, zručností a hravej radosti. Vladimír Štefko

z Festivalového klubu: predstavenie Cyrano de Cognac Juraja Benčíka

KATÉTER: JÁN HARUŠTIAK (rozhovor s tvorcom)

„AKO KEBY SOM BOL DOMA“ Rozhovor s Jánom Haruštiakom, autorom a režisérom, SPO-DI-NA Banská Bystrica: KLAUNIÁDY Pán Haruštiak, prezradili ste, že toto predstavenie vzniklo vlastne bez scenára. Prezradíte našim čitateľom, ako teda vzniklo toto predstavenie? Do „kuchyne“ sa ťažko púšťa. Ako sa hovorí, dvaja kuchári jednu polievku pokazia. No ale v prvom rade, keď som so SPO-DI-NOU začal robiť, začali sme intenzívne cvičiť pohyb, čo sa myslím si aj odzrkadlilo na samotnom predstavení. Mali sme pohybové cvičenia a cvičenia na „nabudenie sa“, a zjednotenie myslenia, čo bolo veľmi dôležité pre takýto typ predstavenia. Potom bol námet, z ktorého ostali nakoniec iba časti, z ktorých vyplynula idea, z ktorej sa nakoniec postupom času vyvinulo toto predstavenie. Ono

je vlastne sériou malých etúd, ktoré myslím zanechajú v divákovi dúfam dobrý pocit a úsmev na tvári. Osobne si myslím, že v dnešnej dobe by sa ľudia mali zabávať a nie chodiť do divadla sami seba stresovať. Mohli by ste prezradiť ako sa do vášho divadla dostala francúzska „herečka“? Bolo to také zvláštne stretnutie. Ja som herec banskobystrického Divadla Na rázcestí. Raz po jednom našom predstavení (bolo to počas Jánskych ohňov) prišla za mnou, či nepoznám nejaký divadelný súbor, kde by si mohla zahrať. Odporučil som ju za Igorom Kochanom do SPO-DI-NY. On ma nakoniec prehovoril aj k tomu, či by som s nimi neurobil nejakú klauniádu. Keď som prišiel do súboru, bola tam už aj Pauline Sendra. A keďže francúzština je taká nádherná, využili sme ju aj v predstavení.

—7—

Vaše bezprostredné dojmy po vystúpení na Scénickej žatve, najstaršom európskom divadelnom amatérskom festivale? Musím prezradiť, že ja nie som Bystričan, ale pochádzam zo Sučian, tu pri Martine. Na tomto javisku som začínal ešte v roku 1975 v divadle poézie, potom som dlho hral v Strojáriku a pred vyše dvadsiatimi rokmi som sa dostal do Banskej Bystrice. Takže pocity sú také, ako keby som bol doma. Ľudia sú síce noví, ale ako keby v tejto divadelnej obci boli tí istí divadelní nadšenci. Aj v témach je to to isté, niečo, čo tu už bolo pred sto rokmi sa zjaví znova. A ešte by som chcel dodať, že v SPO-DI-NE boli už pred mojím príchodom dobrí herci, no teraz sú vynikajúci hlavne zásluhou Igora Kochana, ktorí je na nich v dobrom slova zmysle tvrdý a je pre nich dobrým príkladom. Za rozhovor ďakuje Maňo Lacko




POHOV, VÝZVY!!!

PROGRAM NA NEDEĽU, 26. 10. 2003

VÝZVA K ÚČASTI NA AKTÍVE: V nedeľu o 10:30 sa vo vestibule Kina Strojár (namiesto avizovaného predstavenia z Trebišovskej prehliadky) uskutoční Aktív amatérskych divadelníkov. Témami verejnej diskusie budú: 1. Koncepcia Scénickej žatvy 2003, 2. Systém amatérskych prehliadok a vzdelávania v sezóne 2003/20004.

09:00 – 14:00 práca v dielňach a kritickom seminári priestory DO Strojár

VÝZVA NÁRODNÉHO OSVETOVÉHO CENTRA: V tlačovom stredisku Scénickej žatvy (č.306) je záujemcom k dispozícii Adresár ochotníckych súborov. Prosíme všetkých, aby vo vlastnom aj verejnom záujme skontrolovali údaje o sebe a svojom súbore.

10:30 Aktív Amatérskych divadelníkov téma: koncepcia Scénickej žatvy 2003, Systém amatérskych prehliadok a vzdelávania v sezóne 03/04 Kino Strojár

VÝZVA FESTIVALOVÉHO DENNÍKA: Vážení priatelia a kolegovia, ak máte akýkoľvek názor, ktorý chcete v euforickom nadšení, v spravodlivom hneve alebo emočne neutrálne komunikovať s ostatnými, festivalový denník je vám k dispozícii. Príspevok je nutné avizovať deň vopred.

09:00 Fórum – festivalový seminár verejné hodnotenie predstavenia z predchádzajúceho dňa DO Strojár

15:00 Nedeľné popoludnie s recitátormi 49. Hviezdoslavovho Kubína Kino Strojár

17:00 Divadelný súbor G. F. Belopotockého, Liptovský Mikuláš N. V. Gogoľ: ŽENBA Divadlo SNP, Štúdio 19:00 Divadelní Studio D3, Karlové Vary, Česká Republika Karel Tachovský: MOR (Boccacciovské variácie) Kino Strojár 22:00 Festivalový klub: Večer laureátov PAN 2002 a pozvánka na festival PAN 2003 v Liptovskom Mikuláši vestibul kina Strojár 23:00 diskotéka STARÉ AJ NOVÉ KÚSKY DJ Hamlet, DJ Washington, DJ Lupťo

16:00 Vystúpenie skupiny historického šermu DIADÉM, Martin pred Divadlom SNP

BAHENNÝ KÚPEĽ (verejné hodnotenie) Prvé verejné hodnotenie SŽ bolo čo do počtu počúvajúcich komorné. Porota sa ho zúčastnila v počte šesť mínus jedna (ak nebol člen PhDr.Ľ.Š. nenápadný a nie neprítomný). Všetci prítomní často zívali. Okrem predsedu poroty. Predseda poroty hodnotil predstavenie. Predseda poroty je veľmi vzdelaný človek s veľkou dávkou empatie. Všetci ocenili, keď taktne spomenul rôznu odbornú literatúru a kontextové poznanie ako také, o ktorom sa netreba baviť, lebo sme v ňom všetci doma. Dúfajme, že si to niekto zapisoval. Načúvajúci sa mali možnosť dozvedieť jedinečné informácie, ktoré sú aj po vytrhnutí z kontextu funkčné a všeobecne použiteľné. „Pri klauniáde je zaujímavé to, že klaun robí zložité veci veľmi ľahko a jedno-

duché mu robia problémy. “ „Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho, ale...“ „Vaša klaunská zručnosť bola solídna, bez závažných nedokonalostí.“ „Nazdávame sa, že vám išlo o ambície....“ „Odpusťte, že ich nazvem len divákmi...“ „ Inscenácie nie je chybná, len pripúšťa viacero interpretácií.“ „ Ak hovorím o jednoduchom príbehu, nemyslím tým, že je to zlé.“ „Neviem, či som sa nevyčerpal.“ „Kvázi filozofický podtext hľadania človeka nie je dostatočne intenzívny.“ „Ruža nemá ingerencie ku stoličke.“ „Scénická žatva nie je insitné fórum.“ „Figúra na javisku musí niesť svoj osud zreteľne.“ „Môžeme sa sporiť o pointu.“ „Toto celé v žiadnom prípade nemalo

znamenať, že vaša práca je zavrhnutia hodná.“ „Festivalové publikum je také, kde sedia všetci tí, čo by to urobili lepšie.“ (V. Štefko) Z druhej strany odznelo: „Klaun je veľmi cenný.“ „Ja mám vždy na mysli detského diváka.“ (M. Máčiková) Po výzve predsedu poroty: - Chce ešte niekto vyjadriť svoj názor? - ticho - Vy! - Ja? - Vy, nech sa páči. - Ja nemám svoj názor. zostavila Zuza Ferenczová

Festivalový denník č. 2 vydalo NOC Bratislava, počet kusov 300, ak na vás nevyšlo, stiahnite si zo stránky www.nocka.sk šéfredaktor: Marian Lacko, redaktor: Zuza Ferenczová, layout: Samo Trnka, ilustrácie: Peter Hudák, zodpovedný jazykový redaktor: Samo Trnka vydané pre vnútornú potrebu NOC Bratislava

—8—

scénická žatva 03 sobota 25. októbra 2003 festivalov ý denník č. 2 CUKROVÁ VATA

Recommend Documents