S T U M a t e r i á l o v o t e ch n o l o g i c k á f a k u l t a v T r n a v e

S T U M a t e r i á l o v o t e ch n o l o g i c k á f a k u l t a v T r n a v e

ZÁVEREČNÝ PROJEKT :

ENVIRONMENTÁLNE ORIENTOVANÁ MARKETINGOVÁ STRATÉGIA (spracované v Techklima, s.r.o. Nové Mesto nad Váhom)

2001/2002 6. ročník ŠPZ

Vedúci ZP : Doc. Ing. Peter Sakál, Csc. Spracovala : Monika Jurisová

2

OBSAH 1. ÚVOD ………………………………………………………………………………………….………………….. 4 1.1 Zoznam použitých skratiek ………………………………………………………………….. 6 2. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRE CHARAKTERISTIKU ENVIRONMENTÁLNE ORIENTOVANEJ MARKETINGOVEJ STRATÉGIE ……………………………………….. 7 2.1 Štruktúra noriem EN ISO 14 000 ……………………………………………………………8 2.2 Základné definície pre budovanie EMS ……………………………………………………10 2.3 Environmentálne orientovaná marketingová stratégia ……………………………………12 2.3.1 Environmentálne správanie sa firmy ……………………………………………………12 2.3.2 Význam environmentálne orientovanej marketingovej stratégie ako konkurenčného faktora …………………………………………………………………………………...14 2.3.3 Environmentálne orientované marketingové stratégie ………………………………….15 2.4 Environmentálne orientovaný marketingový mix ………………………………………….16 2.4.1 Výrobok …………………………………………………………………………………17 2.4.1.1 Faktory vývoja nových environmentálnych produktov ……………………………..18 2.4.1.2 Environmentálne vhodný výrobok ………………………………………………….20 2.4.2 Cena ……………………………………………………………………………………..21 2.4.3 Distribúcia ………………………………………………………………………………22 2.4.3.1 Význam distribúcie a distribučné funkcie …………………………………………..22 2.4.3.2 Podstata distribučného procesu ……………………………………………………..23 2.4.3.3 Distribučné kanály …………………………………………………………………..24 2.4.4 Komunikácia …………………………………………………………………………….25 2.4.1 Defenzívna stratégia environmentálnej komunikácie …………………………………26 2.4.2 Ofenzívna stratégia environmentálnej komunikácie ………………………………….26 3. ANALÝZA SÚČASNEJ MARKETINGOVEJ STRATÉGIE V TECHKLIMA s.r.o. NOVÉ MESTO NAD VÁHOM Z POHĽDU ENVIRONMENTÁLNEJ ORIENTÁCIE …………….30 3.1 Analýza súčasného stavu v Techklima s.r.o. ……………………………………………….30 3.1.1 Charakteristika a vývoj podniku vzhľadom na životné prostredie …………………….30 3.1.2 Výrobný program Techklima s.r.o. …………………………………………………….32 3.1.3 Analýza organizačnej štruktúry Techklima s.r.o. ………………………………………33 3.2 Analýza plnenia požiadaviek noriem EN ISO 14 000 v praxi v Techklima s.r.o. …………..35 3.2.1 Analýza vodného hospodárstva v Techklima s.r.o. …………………………………….35 3.2.2 Analýza odpadového hospodárstva v Techklima s.r.o. ………………………………...37 3.2.3 Analýza ochrany ovzdušia v Techklima s.r.o. ………………………………………….39 3.2.4 Analýza energetiky v Techklima s.r.o. …………………………………………………41 3.3 Analýza marketingového mixu v Techklima s.r.o. Nové Mesto nad Váhom a jeho vplyv na ŽP …………………………………………………………………………………………...41 3.3.1 Analýza výrobku a jeho vplyv na ŽP …………………………………………………..41 3.3.1.1 Analýza environmentálnych aspektov výrobkov v Techklima s.r.o. ……………... 42 3.3.2 Analýza ceny v Techklima s.r.o. a jej vplyv na ŽP ….…………………………………44 3.3.3 Analýza distribúcie v Techklima s.r.o. a jej vplyv na ŽP ………………………………45 3.3.3.1 Skladovanie výrobkov ……………………………………………………………...45

2

3.3.3.1.1 Rozdelenie skladov a ochrana ………………………………………………….45 3.3.3.1.2 Doba skladovania a kontrola …………………………………………………...46 3.3.3.2 Expedícia výrobkov ………………………………………………………………...46 3.3.3.3 Balenie, manipulácia a dodávanie výrobkov …………………………………….…46 3.3.4 Analýza komunikácie …………………………………………………………………..48 3.3.4.1 Interná komunikácia ………………………………………………………………..48 3.3.4.2 Externá komunikácia ……………………………………………………………….48 4. ZÁVER ………………………………………………………………………………………….50

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY …………………………………………………………52 ZOZNAM PRÍLOH ………………………………………………………………………………53

3

1. ÚVOD

Motto: „Ľudia sú stredobodom záujmu udržateľného rozvoja. Majú právo na zdravý a produktívny život v súlade s prírodou.” (Zásada č.1 Deklarácie z Ria de Janeria o životnom prostredí a rozvoji z r. 1992) [5]. S vývojom ľudskej civilizácie vznikajú nové požiadavky na kvalitu ľudského života a človek je neustále nútený v záujme svojho prežitia konfrontovať minulosť a prítomnosť vo vzťahu k budúcnosti [5]. V súčasnosti sa naša spoločnosť po rokoch prechodu z centrálneho plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo nachádza v štádiu, kedy už pre podniky nie je problém výroba dostatočného množstva tovarov, ale umiestnenie týchto tovarov na trhu, čiže vyhľadanie zákazníkov a úspešný predaj. Pri tomto predaji by mala byť zachovaná zásada, že podnik predá svoj výrobok za cenu, ktorá mu pokryje všetky náklady a zabezpečí primeranú mieru zisku na umožnenie ďaľšieho rozvoja. V tejto situácii neustále viac do popredia vystupuje nutnosť zodpovedného prístupu každého podniku k ŽP. Podnik svojou činnosťou prispieva k realizácii národnohospodárskej politiky, vrátane ŠEP. Bez ohľadu na veľkosť a charakter podniku je povinný dodržiavať základné zásady, zákony, nariadenia a smernice štátnej správy a mal by riadiť svoju činnosť tak, aby minimalizoval svoje negatívne vplyvy na ŽP. „Marketingová stratégia je marketingová logika, ktorou podnik dosahuje svoje marketingové ciele. Marketingová stratégia pozostáva z rozhodnutí o nákladoch marketingu, o marketingovom mixe a o alokácii marketingových zdrojov vo vzťahu k očakávaným environmentálnym a konkurenčným podmienkam “ [4]. Cieľom môjho záverečného projektu je teoreticky spracovať EOMS a analyzovať ju v Techklima s.r.o. Nové Mesto nad Váhom so zámerom poskytnúť tejto firme externý pohľad na situáciu, v ktorej sa nachádza.

4

Záverečný projekt môžem rozdeliť do štyroch základných častí: V prvej časti sa úvodnými myšlienkami postupne prepracovávam k hlavnej téme. Druhá časť – teoretická, v ktorej je uvedená štruktúra noriem rady STN EN ISO 14 000, popísané základné definície pre budovanie EMS a teória EOMS. Tretia časť – analytická, kde je v úvode predstavená Techklima s.r.o., Nové Mesto nad Váhom. Analýza je zameraná na analýzu súčasného stavu EOMS firmy, jej vplyvu na ŽP. Štvrtá časť je záverom a zhrnutím celého záverečného projektu.

5

1.1 Zoznam použitých skratiek MS – marketingová stratégia ŽP – životné prostredie EMS – environmentálny manažérsky systém EVV – environmentálne vhodný výrobok QMS – manažérsky systém kvality ŠEP – štátna environmentálna politika EOMS – environmentálne orientovaná marketingová stratégia EOM – environmentálne orientované manažérstvo NO – nebezpečný odpad ÚŽP – Úrad životného prostredia POH – Program odpadového hospodárstva OÚŽP – Okresný úrad životného prostredia TZL – tuhé znečisťujúce látky HS – hospodárske stredisko TK – technická kontrola TP – technická príprava TD – technická dokumentácia MlaVH – Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva MŽP – Ministerstvo životného prostredia

6

2. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRE CHARAKTERISTIKU ENVIRONMENTÁLNE ORIENTOVANEJ MARKETINGOVEJ STRATÉGIE

Marketingová stratégia (MS) je súčasťou hierarchie, ktorej vrchol tvorí poslanie a ciele celého podniku. Slúži na realizáciu trhových úloh a marketingových cieľov, optimálne riešenie cieľových trhov na základe schopností podniku a cieľových skupín, pomáha pri realizácii marketingových nápadov a základných princípov marketingu. Úlohou MS je vytvoriť optimálnu skladbu nástrojov marketingového mixu, aby podnik dosiahol vytýčené ciele na cieľových trhoch, ale nie na úkor ŽP. Iba postupne, často pod tlakom spoločenského prostredia alebo následkom vzniku voľných segmentov trhu sa ekológia stáva súčasťou MS podnikov a dostáva novú podobu ekologicky orientovanej stratégie. Predstaviť si podnik bez dosahu na ŽP by pravdepodobne znamenalo to isté, ako predstaviť si podnik, kde sa nič nevyrába, kde sa nič nevykonalo. Spoločnosť, ktorá chce niečo znamenať na trhu a obchodovať v celosvetovom meradle, musí teda okrem budovania a zlepšovania QMS rozvíjať aj EMS [7]. Účinný systém environmentálneho manažérstva podľa normy EN ISO 14001 (Environmentálny manažérsky systém-EMS)

si vyžaduje v podmienkach konkrétnej organizácie zohľadniť rôzne

špecifiká podmienené organizačnou štruktúrou a výrobným systémom a implementovať určené požiadavky normy EN ISO 14001, právnych a technických predpisov SR, ako i vhodné zásady, princípy, praktiky starostlivosti o ŽP [7]. V rámci EMS za prevenciu znečisťovania ŽP možno považovať použitie procesov, praktík, materiálov alebo výrobkov, ktoré vylučujú alebo znižujú znečisťovanie ŽP. Nástrojom prevencie znečisťovania ŽP môže byť výber vhodných materiálov, surovín, racionálne využívanie prírodných zdrojov, energií, materiálovo – energetické zhodnotenie vedľajších produktov vo výrobnom procese alebo mimo neho, mechanizmy riadenia procesov na predchádzanie alebo minimalizáciu znečisťovania ŽP (vznik odpadov, emisií škodlivín do ovzdušia a pod.).

7

2.1 Štruktúra noriem ISO 14 000 V súčasnosti sa najviac rozvíja normatívny prístup k environmentálnemu manažérstvu, ktorého základ tvoria normy akceptované na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Vedenie organizácie má prostredníctvom medzinárodných noriem ISO 14 000 získať nástroj riadenia, ktorý by zohľadňoval tvorbu a ochranu ŽP a uspokojoval očkakávania zákazníkov. Normy zdôrazňujú úlohu vedenia pri stanovení a dodržiavaní environmentálnej koncepcie podniku. Pri tvorbe noriem série ISO 14 000 boli dodržiavané niektoré základné princípy, ktoré umožňujú z noriem zaoberajúcich sa rozmanitými oblasťami činnosti podniku vytvoriť komplexný systém. Iba v tom prípade môže byť aplikácia týchto noriem v podniku nielen na prospech ochrane ŽP, ale aj ekonomicky efektívna a hospodársky realizovateľná. Medzi tieto základné princípy patria [9]: - všeobecnosť, ktorá umožňuje ich uplatnenie výrobnou, obchodnou alebo služby poskytujúcou organizáciou, - účasť všetkých pracovníkov organizácie na plnení stanovených limitov v oblasti ochrany ŽP a zabezpečovaní celkovej kvality života, - vyzdvihovanie významu vrcholového vedenia organizácie pri určovaní a dodržiavaní ekologickej koncepcie podniku, - orientácia na prevenciu vzniku škôd a strát na ŽP s cieľom zdokonaľovania starostlivosti o ŽP, - dobrovoľnosť, ktorá sa však končí iba prijatím podnikateľským subjektom, - skladba a obsah sú podporované sprievodnou dokumentáciou. Predstava vytvorenia normy pre EOM v podniku sa roširovala. Mnohé oblasti tohoto systému možno efektívne a ekologicky prijateľne využívať, iba ak existujú kritéria pre iné činnosti podniku s environmentálnymi aspektmi. Preto bolo rozhodnuté vytvoriť celú sériu noriem, ktorá by umožnila regulovať všetky environmentálne citlivé oblasti činnosti organizácie. Postupne sa práce na sérii noriem rozširovali o nové oblasti, až napokon vznikla štruktúra, ktorá by mala tvoriť konečnú podobu série, obr.č. 1 [9].

8

SYSTÉM RIADENIA ISO 14 001 ISO 14 004 EMS ISO 14 000

AUDIT ISO 14 010 ISO 14 011 ISO 14 012

HODNOTENIE ENVIRON PROFILU ISO 14 031 HODNOTENIE ŽIVOTNÉHO CYKLU ISO 14 041 ISO 14 042 ISO 14 043 ISO 14 044 EMS OZNAČOVANIE ISO 14 020 ISO 14 021 ISO 14 022 ISO 14 023

Obr. č.1: Štruktúra noriem EMS – ISO 14 000 [9]

ISO 14 001 – Norma pre systémy riadenia – požiadavky. ISO 14 004 – Všeobecný metodický návod k princípom, systémom a podporným technikám. ISO 14 010 – Metodické pokyny pre environmentálne audity. Všeobecne princípy. ISO 14 011 – Metodické pokyny pre environmentálne audity. Postupy auditov EMS. ISO 14 012 – Pokyny na vykonanie auditov. Kvalifikačné kritéria na environmentálnych auditorov. ISO 14 020 – EMS značenie – základné princípy pre celkové environmentálne značenie. ISO 14 021 – EMS značenie – vlastné vyhlásenie environmentálnych vlastností – termíny a definície. ISO 14 022 – EMS značenie – vlastné vyhlásenie environmentálnych vlastností – symboly.

9

ISO 14 023 – EMS značenie – vlastné vyhlásenie environmentálnych vlastností – metodológia, testovanie a overovanie. ISO 14 024 – EMS značenie – základné princípy, postupy a kritéria certifikačných programov. ISO 14 031 – Metodické pokyny na hodnotenie environmentálneho profilu. ISO 14 041 – Hodnotenie životného cyklu – všeobecné princípy a postupy. ISO 14 042 – Hodnotenie životného cyklu – analýza súčasti životného cyklu. ISO 14 043 – Hodnotenie životného cyklu – hodnotenie vplyvov životného cyklu. ISO 14 044 – Hodnotenie životného cyklu – hodnotenie zlepšovania životného cyklu. Normy teda nielen umožňujú zorganizovať EMS podniku, ale vytvárajú aj základ systému objektívneho hodnotenia environmentálneho správania sa podniku a umožňujú posudzovať zhodu s požiadavkami týchto noriem [9]. 2.2 Základné definície pre budovanie EMS Pre budovanie EMS platia v zmysle noriem radu EN ISO 14 000 nasledujúce definície [10]: Sústavné zlepšovanie: proces zdokonaľujúci systém environmentálneho manažérstva s cieľom dosiahnuť zlepšenie celkového environmentálneho správania v súlade s environmentálnou politikou organizácie. Životné prostredie; environment: prostredie, v ktorom organizácia pracuje; zahŕňa ovzdušie, vodu, pôdu, prírodné zdroje, flóru, faunu, človeka a ich vzájomné vzťahy. Environmentálny aspekt: časť činností, výrobkov alebo služieb organizácie, ktorá môže súvisieť zo životným prostredím. Environmentálny vplyv: akákoľvek nepriaznivá aleba priaznivá zmena životného prostredia, ktorá úplne alebo čiastočne vyplýva z činností, výrobkov alebo služieb organizácie. Systém environmentálneho manažérstva: časť celkového systému manažérstva, ktorá obsahuje organizačnú štruktúru, plánovanie činnosti, povinnosti, praktiky, postupy, procesy a zdroje na prípravu, zavádzanie, dosahovanie, preskúmanie a udržiavanie environmentálnej politiky.

10

Audit systému environmentálneho manažérstva: systematicky a dokumentovaný proces objektívneho získavania a vyhodnocovania dôkazov, ktoré umožňujú určiť, či systém environmentálneho manažérstva organizácie zodpovedá kritériam EMS, ktoré organizácia stanovila a oznámiť výsledky tohoto procesu vedeniu podniku. Dlhodobý environmentálny cieľ: celkový, podľa možnosti vyčísliteľný environmentálny cieľ vyplývajúci z environmentálnej politiky, ktorý si organizácia sama stanoví a chce ho dosiahnuť. Environmentálne správanie: merateľné výsledky systému environmentálneho manažérstva týkajúce sa operatívneho riadenia environmentálnych aspektov organizácie, ktoré vyplývajú z jej environmentálnej politiky, dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov. Environmentálna politika: vyhlásenie organizácie o zámeroch a zásadach vzťahujúcich sa na celkové environmentálne správanie, ktoré poskytuje rámec na činnosti a na stanovenie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov. Krátkodobý environmentálny cieľ: podrobná, podľa možnosti vyčísliteľná požiadavka správania použiteľná pre organizáciu alebo jej časti; vyplýva z dlhodobých environmentálnych cieľov a treba ju stanoviť a splniť, aby sa dosiahli tieto dlhodobé environmentálne ciele. Zainteresovaná strana: zainteresovaný alebo environmentálnym správaním organizácie ovplyvnený jednotlivec alebo skupina. Organizácia: spoločnosť, združenie, firma, podnik, úrad, inštitúcia alebo ich časť, prípadne ich kombinácia zapísaná alebo nezapísaná v obchodnom registri, verejná alebo súkromná, ktorá má svoje vlastné funkcie a administratívu. Prevencia znečisťovania: použitie procesov, praktík, materiálov alebo výrobkov, ktoré vylučujú, znižujú alebo operatívne riadia znečisťovanie; môžu zahŕňať recykláciu, spracovanie, zmeny procesu, mechanizmy operatívneho riadenia, racionálne využitie zdrojov a náhradu materiálov.

11

2.3 Environmentálne orientovaná marketingová stratégia Konkurencieschopnosť firiem bude čoraz viac ovplyvnená schopnosťou firmy získať dôveru a oddanosť environmentálne orientovaných spotrebiteľov. Preto je potrebné, aby si firma vytvorila presvedčivú EOMS, ktorá bude zahŕňať všetky činnosti počnúc vývojom produktu a obalu až po získanie pozície na trhu [3]. 2.3.1 Environmentálne správanie sa firmy Dôležitosť environmentálnych problémov súčasnosti a nevyhnutnosť ich riešenia predstavuje pre firmy výzvu na environmentálne správanie sa. Firmám sa otvárajú nové trhové príležitosti a možnosti profilovania v okolí požadujúcom ochranu ŽP. Environmentálne správanie sa firmy zahŕňa tri charakteristiky, obr.č.2 [3]: 1. environmentálne prijateľné riešenie, 2. politicky (spoločensky) únosné riešenie, 3. ekonomicky výhodné riešenie. Environmentálne prijateľné riešenie. Firma by mala mať existenčný záujem na tom, aby uskutočňovala svoje aktivity v prvom rade s cieľom environmentálnej účinnosti. Jej správanie bude možné považovať za environmentálne orientované vtedy, ak už vo fáze zabezpečovania zdrojov pre výrobný proces zohľadní následky na ŽP. Environmentálny vplyv procesu výroby zahŕňa využitie nerastných surovín, spotrebu energie, prevenciu znečisťovania, tvorbu a spracovanie tuhého odpadu pri dodržaní zásady minimalizácie environmentálnych vplyvov hotových výrobkov po ukončení životného cyklu. Politicky (spoločensky) únosné riešenie. Firmy ako spolutvorcovia environmentálnych problémov sú súčasne konfrontované so spoločenským rozmerom. S rastúcim environmentálnym uvedomením verejnosti sa môžu niektoré firmy cítiť ohrozené, najmä so vznikom občianských iniciatív a rôznych organizácií na ochranu ŽP. Rastúci počet stúpencov týchto organizácií a vysoký stupeň organizovanosti im umožňuje získavať čoraz väčší vplyv v spoločnosti, politike a ekonomike.

12

Ekonomicky výhodné riešenie. Silnejúce požiadavky na ochranu ŽP zo strany verejnosti majú súčasne vplyv na meniace sa konkurenčné prostredie. Firmy sa musia čoraz viac zaoberať ochranou ŽP ako strategickým konkurenčným problémov. Z tohoto hľadiska predstavuje environmentálne správanie sa firmy zachovanie ekonomickej účinnosti s cieľom dosahovania zisku a profilovania firmy. To nevyhnutne súvisí so zmenou firemnej kultúry, pri ktorej sa ochrana ŽP považuje za predpoklad rastu a nie je chápaná ako činiteľ obmedzujúci rast firmy.

Trh

Ochrana ŽP ako faktor úspechu konkurenčnej stratégie

Ekonomická účinnosť

Environmentálne správ. sa firmy

Environment. účinnosť

Legitimita

Ochrana ŽP pri zabezpečovaní výrobných zdrojov

Ochrana ŽP ako spoločenská požiadavka

Environment

Spoločnosť

Obr.č. 2: Environmentálne správanie sa firmy [3]

13

2.3.2 Význam environmentálne orientovanej marketingovej stratégie ako konkurenčného faktora Uplatňovanie EOMS a výber tej-ktorej konkurenčnej stratégie už nie je len otázkou dodržiavania určitých etických zásad firmy. Uplatňovanie takejto stratégie prináša firme niekoľko výhod. Tým, že sa objavuje environmentálny faktor v marketingovej stratégií, začína firma konkurovať v environmentálnej oblasti. Využitím tejto trhovej príležitosti môže firma získať konkurenčnú výhodu na trhu [3]. Porterov model konkurenčných faktorov [3]: 1. riziko vstupu nových konkurentov na trh, 2. hrozba substitučných produktov, 3. celková pozícia a sila dodávateľov, 4. celková pozícia a sila odberateľov (kupujúcich), 5. rivalita konkurentov v odvetví (rozsah konkurenčnej rivality). Porterov model konkurenčných faktorov možno aplikovať v podmienkach environmentálne orientovaného konkurenčného prostredia. Firma konkurujúca v environmentálnej oblasti by mala pri tvorbe marketingovej stratégie zohľadniť uvedené kľúčové faktory konkurencie v odvetví s cieľom maximalizovať silné stránky firmy voči konkurentom. Potenciálni noví konkurenti

Dodávatelia

Konkurenti v odvetví

Odberatelia

Substitučné produkty

Obr.č. 3: Konkurenčné faktory marketingovej stratégie [3]

14

2.3.3 Environmentálne orientované marketingové stratégie Východiskom EOMS je zaradenie cieľa ochrany ŽP (environmentálneho cieľa) do systému cieľov firmy. Cieľ ochrany ŽP je v zásade podriadený hlavným cieľom firmy, ktorými sú zabezpečenie konkurenčnej schopnosti firmy a dlhodobé dosahovanie zisku. Pri sledovaní cieľov ochrany ŽP možno vidieť rozpory vo vzťahu k cieľom krátkodobého dosahovania zisku, redukcie nákladov a čiastočne pokiaľ ide o cieľ zvýšenia produktivity. Tým sa redukujú rozpory medzi cieľmi ekonomickými a environmentálnymi na konkurenčný vzťah medzi krátkodobo orientovanými ekonomickými cieľmi a dlhodobými ziskovými perspektívami ochrany ŽP [3]. Základom tvorby EOMS je zabezpečiť konkurencieschopnosť firmy z dlhodobého hľadiska pri zohľadnení [3]: ƒ

environmentálnych požiadaviek okolia,

ƒ

možností firmy (zdrojov, potenciálu na realizáciu ochrany ŽP),

ƒ

správania konkurencie,

ƒ

trhových príležitostí,

ƒ

environmentálnych prvkov firemnej politiky.

Podľa H. Mefferta možno rozlíšiť dva základné typy environmentálne orientovaných stratégií [3]: 1. defenzívna, 2. ofenzívna. Defenzívna environmentálne orientovaná stratégia - charakteristická tým, že firma uvažuje o opatreniach na ochranu ŽP, keď si to vyžadujú legislatívne opatrenia, aktivity konkurencie a tlaky ostatných záujmových skupín. Ofenzívna environmentálne orientovaná stratégia - firma zohľadňuje environmentálne faktory už v procese plánovania, čo sa môže odraziť napr. v riešení problému zneškodnenia odpadu vzniknutého pri spotrebe produktu spoterbiteľom už vo fáze vývoja tohto produktu.

15

Pre ofenzívnu stratégiu je typická aktivita samotnej firmy na rozdiel od defenzívnej, ktorá je charakteristická reakciou na zmenu vonkajšieho prostredia. Významným predpokladom úspechu ofenzívnej stratégie je integrovaný prístup k ochrane ŽP vo všetkých firemných funkciách. Uplatnenie ofenzívnej environmentálnej stratégie môže narážať na tieto bariéry uplatnenia [3]: •

výška požadovaných investícií na ochranu ŽP,

•

prevádzkové náklady zariadení na ochranu ŽP,

•

nedostatočné informácie,

•

legislatívne opatrenia na ochranu ŽP,

•

časová tieseň.

Ak sa firma rozhodne uplatňovať ofenzívnu environmentálne orientovanú stratégiu, je nevyhnutné určiť konkurenčnú výhodu a súčasne stanoviť najvhodnejšie načasovanie na uplatnenie environmentálne orientovanej stratégie s ohľadom na trhovú a konkurenčnú situáciu. 2.4 Environmentálne orientovaný marketingový mix Marketingový mix je kombinácia marketingových nástrojov, ktoré v konečnom dôsledku pomáhajú uspokojovať požiadavky zákazníkov takým spôsobom, ktorý umožňuje firme dosiahnuť stanovené ciele. Pritom rôzne firmy v rovnakom odbore podnikania si môžu vybrať rôzne kombinácie marketingových nástrojov, čo môže niektorej firme poskytnúť voči ostatným firmám konkurenčné výhody. Podľa tzv. McCartyho koncepcie „4P" tvoria marketingový mix štyri skupiny nástrojov [8]: •

product - výrobok

-

patrí sem výrobková politika, sortimentová politika a politika

služieb zákazníkom, •

price - cena - cenová politika a politika predajných podmienok,

•

place - distribúcia - vytváranie odbytových ciest a predaj,

•

promotion - podporné činnosti - komunikačná politika.

16

Tab. č.1: Marketingový mix a marketingové nástroje [8]

MARKETINGOVÝ MIX Výrobkový a servisný mix

Distribučný a predajný mix

Mix cenových a predajných podmienok

kvalita funkčné vlastnosti doplnkové vybavenie štýl balenie veľkosti servis možnosti vrátenia výrobkov

odbytové cesty predaj sklad transport zásoby spôsob predaja interiér predajní

cenníková cena rabaty a zrážky platobné podmienky úverové podmienky

Komunikačný a predaj podporujúci mix reklama podpora predaja public relations osobný predaj

Podstatou účinného marketingového mixu je teda optimálna kombinácia jednotlivých nástrojov. Marketingový mix je vždy úplne konkrétny: s ktorým výrobkom, s akou cenou, s akými dodacími podmienkami, s akými odbytovými kanálmi, s akými predajnými a reklamnými aktivitami ovplyvní podnik svoj trh. Jednotlivé nástroje musia byť pritom v súlade.

2.4.1 Výrobok Ekologickosť výrobku – je komplex vlastností, ktoré zahŕňajú a rešpektujú rad faktorov a ekologicky orientovaných kritérí pri jeho návrhu, výrobe, využití a likvidácii [13]. Ekologicky vyhovujúci výrobok – je výrobok spĺňajúci bez zbytku všetky kritéria ekologickosti [13]. Ekologicky bezpečná výroba – je výrobný proces uzavretého charakteru (vzhľadom na jeho systémové okolie) s aplikáciou ekologicky a ekonomicky progresívnych technológií výroby pri optimálnom využití zdrojov [13].

17

2.4.1.1 Faktory vývoja nových environmentálnych produktov Väčšina podnikov vychádza pri výbere nástrojov marketingového mixu z charakteru a vlastnosti produktu. Od neho sa odvíja reklama a podpora predaja, jeho cena, ako aj distribúcia a voľba foriem predaja. Produkt – je základným výstupom z podniku, ktorého účelom je uspokojovanie určitých potrieb zákazníkov a zabezpečenie zisku pre podnik. Podnik musí neustále sledovať trendy vývoja zákazníckych potrieb, aby si udržal resp. zlepšil postavenie na trhu [9]. Proces výroby a spotreby produktov v sebe zahŕňa negatívne environmentálne vplyvy, ktoré je nevyhnutné zvážiť už v procese vývoja nového výrobku. Cieľom procesu vývoja je snaha minimalizovať environmentálne škody zapríčinené daným produktom. Pri hodnotení produktu z hľadiska jeho vplyvu na ŽP treba zvážiť všetky vplyvy od získania a spracovania nerastných surovín cez spotrebu energie v priebehu výroby a distribúcie, emisie do ovzdušia a vody až po spracovanie odpadu rôznymi spôsobmi. V procese vývoja nového výrobku treba zohľadniť nasledujúce faktory [3]: 1. environmentálne faktory procesu výroby, 2. environmentálne faktory procesu spotreby. Environmentálne faktory procesu výroby: výrobok nemôžeme považovať za environmentálne vhodný, kým nezohľadníme aj jeho proces výroby, t j. pokiaľ nie je vyrobený spôsobom, ktorý zaručuje minimálne environmentálne následky. Odhad environmentálneho vplyvu procesu výroby bude zahŕňať zváženie nasledujúcich faktorov [3]: ƒ Využitie nerastných surovín: ¾ Možno kedykoľvek použiť obnoviteľné zdroje nerastných surovín ? ¾ Aký veľký je dopyt po neobnoviteľných zdrojoch nerastných surovín ? ¾ Ako môžeme minimalizovať spotrebu nerastných surovín ? ¾ Aké alternatívy máme k dispozícii ?

18

ƒ Spotreba energie: ¾ Aké množstvo energie sa spotrebúva v procese výroby ? ¾ Existujú spôsoby redukcie spotreby energie ? ¾ Aké sú zdroje energie ? ¾ Môžu byť využité alternatívne environmentálne vhodnejšie energetické zdroje ? ƒ Prevencia znečisťovania: ¾ Spôsobuje súčasný proces výroby podstatnú redukciu emisií do ovzdušia a vody ? ¾ Aká je kvalita a zloženie týchto emisií ? ¾ Sú použité vhodné technológie na minimalizáciu emisií ? ƒ Tuhý odpad: ¾ Sú nerastné suroviny využité s minimálnym odpadom ? ¾ Ktorú časť odpadu môžeme znovu použiť ? ¾ Spracúva sa tuhý odpad environmentálne vhodným spoôsobom ? Environmentálne faktory procesu spotreby - jedným zo základných cieľov vývoja nových EVV je minimalizácia environmentálnych vplyvov tohoto výrobku po ukončení jeho životného cyklu, resp. po jeho použití (spotrebe). V tomto štádiu životného cyklu stráca produkt svoju úžitkovú hodnotu a po uspokojení potreby spotrebiteľa sa stáva odpadom. Agentúra EPA identifikovala štyri možné varianty zneškodňovania odpadu s cieľom minimalizovať ho [3]: 1. redukcia zdrojov, 2. recyklácia, 3. spaľovanie odpadu spojené s úsporou energie, 4. skládkovanie. Uvedené environmentálne faktory procesu výroby a spotreby treba zvažovať tak pri vývoji výrobku, ako aj jeho obalu, pričom obaly predstavujú samostatnú oblasť vývoja a s tým spojené problémy.

19

2.4.1.2 Enviromentálne vhodný výrobok Za environmentálne vhodný výrobok (EVV) nemožno jednoznačne považovať produkt, ktorý spĺňa všetky právne požiadavky, o ktorom možno predpokladať, že bol vyrobený tak, aby negatívne vplyvy na ŽP boli minimalizované. Takýmto sa stáva iba produkt, ktorý spĺňa ktitérium užitočnosti, a to na celospoločenskej a individuálnej úrovni. Teda uspokojuje individuálnu potrebu, ktorá nie je v rozpore s celospoločenskými požiadavkami. [6]: „…čím viac si uvedomujeme potreby životného prostredia, tým lepším reklamným artikelom sa stane táto značka”. Označenie EVV je výsledkom Národného programu environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov v SR. Vyhlásila ho vláda SR s účinnosťou od 15.apríla 1997. Jeho cieľom je posilniť prevenciu pred znečisťovaním ŽP vplývaním na výrobcov i na sporebiteľov. Výrobcovia nie sú povinní žiadať o povolenie označovať svoje výrobky značkou EVV. Program však predpokladá, že výchovou spotrebiteľskej verejnosti bude značka EVV ako pozitívna informácia znamenať uprednostnenie takéhoto výrobku u podstatnej skupiny spotrebiteľov. Udelenie značky nekladie na výrobky požiadavky, ktoré by boli v rozpore s inými technickými normami. Gestorom programu je ministerstvo ŽP SR. Minister schvaľuje smernice, udeľuje a odoberá žiadateľom právo používať značku EVV na základe odporúčania Komisie environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov. Komisia environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov je kolektívna autorita pozostávajúca z členov zastupujúcich zainteresované záujmové skupiny: priemysel, obchod, spotrebiteľské organizácie, organizácie ŽP, a to na úrovni vládnych orgánov a dobrovoľných neštátnych organizácií. Zriaďuje ju minister ŽP na základe návrhu príslušných orgánov a organizácií.

Obr. č. 4: Značka „Environmentálne vhodný výrobok” [6]

20

2.4.2 Cena Cena environmentálnych produktov z hľadiska ich diferenciácie by mala byť zdrojom konkurenčnej výhody ako vyššej hodnoty na trhu s primeraním pozitívnym vplyvom pre spotrebiteľa, ale aj výrobcu a dodávateľa [9]. Cena na trhu pôsobí ako [4]: •

komunikátor medzi ponukou a dopytom (medzi zákazníkom a podnikateľom) s cieľom vyjadriť ekonomické postoje oboch strán pri trhovej komunikácii,

•

kvantifikátor pre určenie výšky konkrétnej výmennej hodnoty tovaru vo vybranej peňažnej či nepeňažnej jednotke s cieľom zjednodušiť a sprehľadniť obchodné vzťahy na trhu,

•

kvalifikátor pre určenie celkovej úžitkovej hodnoty tovaru (oproti iným porovnateľným tovarom), pri rešpektovaní aj ďalších kvalitatívnych parametrov (životnosť, módnosť a pod.), ktoré sú združené vo vyjadrenej výške ceny. Cena sa od ostatných troch nástrojov marketingového mixu líši tým, že predstavuje pre firmu

príjmy, pričom ostatné nástroje vytvárajú náklady. Preto sa firmy usilujú stanovovať svoje ceny tak vysoko, ako im to umožňuje ich úroveň diferenciácie [3]. Pri tvorbe cien environmentálnych produktov možno v zásade postupovať tromi spôsobmi [3]: 1. nákladová tvorba ceny, 2. hodnotová tvorba ceny, 3. tvorba ceny podľa konkurencie. Nákladová tvorba ceny - spočíva v tom, že firma pri tvorbe ceny environmentálneho produktu pripočíta k odhadovaným nákladom obchodné rozpätie. Hodnotová tvorba ceny - je založená na hodnote, ktorú environmentálnemu produktu priznáva spotrebiteľ. Odhadom sa určí, koľko by bol kupujúci ochotný maximálne za ponúkaný environmentálny produkt zaplatiť. Z toho sa stanoví tzv. hodnotová cena, ktorá je o niečo nižšia, s cieľom stimulovať zákazníka do nákupu environmentálneho produktu.

21

Tvorba ceny podľa konkurencie: má význam najmä pre firmy, keď sa cena environmentálneho produktu stanoví podľa ceny konkurenčných produktov. Cena environmentálnych produktov je väčšinou vyššia ako cena ich menej environmentálne vhodných konkurenčných produktov. Rešpektovanie požiadaviek ochrany ŽP vedie k zvyšovaniu nákladov firmy v dôsledku vyšších nákladov na výskum a vývoj, dlhšej návratnosti investícií, čo sa následne prejavuje aj v predajnej cene výrobku. 2.4.3 Distribúcia Distribúcia je definovaná ako hospodársky sektor, resp. činnosť, ktorá sa zaoberá kolobehom tovarov. Značí priestorové a časové prepojenie miest výroby a spoterby produktov a statkov [1]. Distribúcia a logistika musia utvárať spätnú väzbu použitých odbytových kanálov tak, aby sa zabránilo vzniku negatívnych vplyvov na životné prostredie [9]. 2.4.3.1 Význam distribúcie a distribučné funkcie Distribúcia spája oblasť výroby s dopytom, a to tak na strane priemyselných spracovateľov, ako aj na strane konečných spotrebiteľov. Bez realizácie distribučných výkonov nemôžu produkty prostredníctvom trhu uspokojovať potreby. Distribúcia uzatvára okruh medzi výrobou a spotrebou a zároveň má význam v procese národnohospodárskeho zhodnocovania. Na oblasť distribúcie priamo alebo nepriamo vplývajú také faktory, ako sú technický pokrok, právne podmienky, hospodárska politika štátu, demografický vývoj obyvateľstva, vývoj národného produktu, štruktúra spotreby, finančné zdroje, štruktúra zahraničného obchodu, dopravné podmienky a iné. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vhodným spôsobom uplatňovaná distribučná politika by mala plniť nasledovné hospodárske a spoločenské ciele [2]: 1. prispievať k regionálne vyváženej štruktúre hospodárstva, 2. prispievať k internacionalizácii hospodárstva, 3. prispievať k dosahovaniu vysokého životného štandardu, 4. prispievať k celkovému národnohospodárskemu rozvoju.

22

V hospodárskom systéme distribúcia plní svoje funkcie vo vzťahu [2]: • k toku reálnych statkov, • k toku nominálnych statkov, • k toku informácií.

Tab. č.2: Distribučné funkcie [2] Tok reálnych Statkov Tok nominálnych statkov Tok informácií

Priestor Čas Kvantita Zhromažďovanie, Pohyb z miesta na Tvorba a delenie, miesto v priestore udržiavanie zásob balenie v čase Prevod peňažných Predfinancovanie Zhromažďovanie, rozdeľovanie výrobcov, prostriedkov peňažných úverovanie z miesta na miesto prostriedkov spotrebiteľov Prenos informácií Uchovanie, Zhromažďovanie z miesta na miesto preddispozícia informácií

Kvalita Sortovanie, tvorba sortimentu Premena peňažných prostriedkov Interpretácia informácií

Pre výkon distribučných funkcií je relevantný distribučný systém, ktorý „má za úlohu približovať tovary od výrobcov k užívateľovi a napokon ku konečným spotrebiteľom” (Andris 1992) [2].

2.4.3.2 Podstata distribučného systému Pokiaľ je distribúcia chápaná ako špecifický podporný nástroj, musí byť aj podstata, resp. obsah presnejšie vymedzený, aby bolo možné distribučný proces systémovo riadiť. Preto v podnikoch, kde má distribúcia významnejšie postavenie, je potrebné vytvoriť podmienky pre fungovanie distribučného manažmentu a to ako po organizačnej, tak aj po výkonnej stránke [4]. Činnosti distribučného procesu [4]: ¾ prepravovanie (doprava), ¾ skladovanie, ¾ balenie,

23

¾ manipulovanie, ¾ rozmiestňovanie, ¾ servis. Servisné činnosti 17%

Fyzická preprava Balenie

46%

5%

Manipulovanie 6%

Skladovanie 26%

Obr. č. 5 : Štruktúra nákladov na distribúciu [4] So všetkými uvedenými činnosťami sa spájajú aj rozhodujúce distribučné funkcie [4]: ¾ prepravná (premiestňovanie tovaru v trhovom priestore z východzej stanice do medzistanice či do stanice konečného určenia), ¾ skladovacia (umiestnenie do skladu, presúvanie v sklade, vyskladňovanie), ¾ dispozičná (príprava objednávok, komplatizácia dodávky, určenie dispozičného miesta, medzistanice, konečnej stanice a pod.), ¾ triediaca (sledovanie a udržiavanie kvality skladovaného tovaru a pod.), ¾ zabezpečovacia (balenie, stohovanie, poisťovanie, stráženie a pod.), ¾ informačná (potrebné informácie o preprave, tovare a pod.), ¾ odbytová (odbytové vzťahy medzi odberateľom, kooperátorom, dodávateľom a pod.), ¾ propagačná (tvorba imidžu podniku či tovaru prostredníctvom reklamy na dopravnom prostriedku a pod. ). 2.4.3.3 Distribučné kanály Ďalším veľmi dôležitým prvkom tvorby trhovej pozície environmentálneho produktu je jeho prístupnosť pre spotrebiteľa. Z hľadiska firmy ide o výber distribučných kanálov. Distribučný kanál – spôsob, ako sa produkt dostane od výrobcu ku konečnénu spotrebiteľovi [3].

24

Všeobecne platí, že existujú dva možné spôsoby, v závislosti od prítomnosti sprostredkovateľov v distribučnom kanáli [3]: 1. priamy predaj 2. predaj prostredníctvom sprostredkovateľov Výber

distribučného

kanála

je

ovplyvnený

demografickými

a

psychografickými

charakteristikami cieľového trhu, pričom je nevyhnutné vhodne prispôsobiť i obsah environmentálneho odkazu, ktorý chceme spotrebiteľovi sprostredkovať. Popri predaji produktov prostredníctvom sprostredkovateľov, t. j. drobných alebo veľkých maloobchodných firiem, vystupuje v súčasnosti do popredia predaj produktov priamo konečnému spotrebiteľovi. Tento trend, ktorý veľmi úzko súvisí so zmenami v životnom štýle súčasného spotrebiteľa, ovplyvní i predaj a kúpu environmentálne vhodných produktov. Priamy predaj sa môže uskutočniť prostredníctvom [3]: ƒ katalógov zasielaných cieľovým spotrebiteľom, ƒ adresných obchodných ponúk zasielaných cieľovým spotrebiteľom, ƒ ponuky v novinách, časopisoch, rozhlase alebo v televízii, ƒ objednávok zadávaných cez internet a pod. Vo vyspelých krajinách s rastúcim počtom environmentálne orientovaných spotrebiteľov vznikajú distribučné kanály orientované výhradne na túto cieľovú skupinu. Environmentálne aktivity členov takýchto distribučných kanálov sa prepájajú s tvorbou sortimentu, pre ktorý sú rozhodujúce práve environmentálne charakteristiky výrobkov [3]. 2.4.4 Komunikácia Marketingová komunikácia zahŕňa súbor aktivít, ktoré sprostredkujú podstatné informácie o výrobku a presviedčajú cieľových spotrebiteľov o výhodnosti jeho nákupu. Voľba konkrétnych nástrojov komunikácie závisí od zvolenej komunikačnej stratégie a jej cieľov. V rámci environmentálnej komunikácie rozlišujeme [3]:

25

1. defenzívnu stratégiu environmentálnej komunikácie, 2. ofenzívnu stratégiu environmentálnej komunikácie. V súčasnom marketingu smeruje marketingová komunikácia k integrácii jednotlivých nástrojov komunikácie do jednotného celku s cieľom získať pozitívnu verejnú mienku o všetkých aktivitách a výrobkoch firmy. Integrovaná environmentálna marketingová komunikácia si vyžaduje identifikáciu všetkých prvkov, v ktorých môže prísť zákazník do styku s firmou, s jeho produktmi a značkami, pričom všetky uvedené prvky musia vyvolávať v zákazníkovi pozitívne vedomie [3].

2.4.4.1 Defenzívna stratégia environmentálnej komunikácie Cieľom defenzívnej komunikačnej stratégie je zlepšiť verejnú mienku o firme a jej celkový imidž. Marketingová výpoveď by mala zdôrazniť, že spoločnosť zohľadňuje ochranu ŽP vo všetkých svojich aktivitách. Najčastejšie využívaným nástrojom pri realizácii tejto stratégie sú public relations [3].

2.4.4.2 Ofenzívna stratégia environmentálnej komunikácie Je zameraná na zmenu spotrebiteľského správania a zabezpečenie odbytu environmentálnych produktov. Tu je možné využiť všetky nástroje komunikácie [3]: 1. environmentálna reklama, 2. environmentálna podpora predaja, 3. environmentálne public relations, 4. osobný predaj. Environmentálna reklama - je najúčinnejším nástrojom budovania povedomia o existencii environmentálne profilovanej firmy alebo produktu. Vhodná reklama môže vybudovať imidž firmy a do istej miery i preferencie spotrebiteľov alebo aspoň prijatelnosť environmentálnych produktov. Reklama musí byť úzko zameraná na cieľovú skupinu, pre ktorú má environmentálny odkaz význam.

26

Pravidlá environmentálnej reklamy [3]: ƒ Súhrnnosť – vyjadrenie environmentálneho úžitku produktu pre spotrebiteľa vo vzťahu k environmentálnemu problému, s ktorým produkt súvisí. ƒ Konkrétnosť – vysvetliť prínosy kúpy environmentálnych produktov s cieľom presvedčiť spotrebiteľa kúpiť produkt. ƒ Zrozumiteľnosť – pri vysvetľovaní vedeckých alebo technických problémov, použitie jednoduchého jazyka reklamy. ƒ Rozlišovanie pojmov – je potrebné sústrediť sa v reklame na samotný produkt, nezamieňať si reklamu na produkt s reklamou zameranou na imidž environmentálnej firmy. ƒ Zodpovednosť – dať spotrebiteľom pocit, že môžu byť užitoční pri ochrane ŽP, ukázať im, ako môžu prostredníctvom nákupu produktu pomôcť pri riešení súčasných environmentálnych problémov, motivovať spotrebiteľov zlepšiť kvalitu ich života a tým aj nakupovať environmentálne produkty. ƒ Vierohodnosť - poskytnúť názor odborníkov na produkt, jeho funkčné vlastnosti a vplyv na ŽP. Environmentálna podpora predaja - ciele podpory predaja sú krátkodobo orientované, zamerané na stimuláciu predaja produktu. Ciele environmentálnej podpory predaja [3]: ƒ uvedomiť si a vyskúšať nové vlastnosti environmentálneho produktu, ƒ vymeniť konkurenčný (environmentálne necitlivý) produkt za environmentálny produkt, ƒ pestovať oddanosť značke, založenej na záujme výrobcu o ochranu ŽP. Podpora predaja na rozdiel od reklamy, pôsobí na okamžité správanie spotrebiteľa, čo sa môže odraziť v rýchlom raste objemu predaja. Podpora predaja môže byť efektívna i vtedy, ak priláka zákazníkov s nízkou lojalitou voči iným značkám environmentálne citlivých produktov. Environmentálne public relations - mali by predstavovať nepretržitý, postupný, otvorený interaktívny proces podporovania vzájomných vzťahov firmy k ďalším subjektom.

27

Environmentálne public relations predstavujú súbor nasledujúcich nástrojov [3]: ƒ publikácie – podnikové časopisy, výročné správy, brožúry pre potrebu zákazníkov týkajúce sa environmentálnych charakteristík konkrétnych produktov, ƒ verejné akcie – sponzorovanie športových, umeleckých akcií alebo predajných výstav, ƒ novinky – priaznivé správy o firme, jej zamestnancoch a environmentálnych produktoch, ƒ nosiče a prejavy vlastnej identity – hlavičkové papiere, vizitky, firemné pravidlá obliekania, ƒ lobistické aktivity – snaha o presadenie priaznivých alebo zabránenie nepriaznivým legislatívnym a regulačným opatreniam týkajúcich sa ochrany ŽP, ƒ verejnoprospešné

aktivity

–

spolupráca

so

záujmovými

združeniami

a

rôznymi

environmentálnymi skupinami zameranými na ochranu ŽP, budovanie dobrej reputácie firmy v oblasti jej spoločenskej zodpovednosti. Cieľom environmentálnych public relations je ovplyvňovanie verejnej mienky, budovanie goodwillu a pozitívneho environmentálneho imidžu a udržanie uspokojivej reputácie firmy v očiach verejnosti, v dôsledku čoho sa stáva základným nástrojom realizácie defenzívnej environmentálnej komunikačnej stratégie [3].

Osobný predaj [3] - obchodný personál firmy ako prvok environmentálneho marketingového mixu plní dôležitú úlohu pri dosahovaní environmentálnych marketingových cieľov, a to predovšetkým uskutočňovaním takých aktivít, ako vyhľadávanie environmentálne orientovaných zákazníkov, environmentálna komunikácia, predaj a poskytovanie služieb a zhromažďovanie informácií. Prednosťou predajcov je osobný kontakt so zákazníkom, ktorý je efektívnejší v porovnaní s ostatnými nástrojmi komunikácie v tom, že predajca môže vzbudiť záujem zákazníka o environmentálne produkty, priamo reagovať na jeho otázky a námietky s cieľom získať zákazníka pre nákup týchto produktov. Práve v prípade environmentálnych výrobkov je veľmi dôležité zrozumiteľne a jasne vysvetliť environmentálne úžitky a ich prínos pre konečného spotrebiteľa.

28

Na druhej strane si treba uvedomiť vysoké náklady na marketingovú komunikáciu prostredníctvom osobného predaja, ktoré môžu byť v porovnaní s ostatnými nástrojmi až niekoľkonásobne vyššie. Veľkú pozornosť treba venovať príprave obchodného personálu, ktorý by sa mal stotožniť s environmentálnou orientáciou firmy, mal by detailne poznať environmentálne produkty a ich využitie. Dobrí predajcovia súčasne zabezpečujú spätnú väzbu smerom k firme, ktorá je zárukou vývoja a výroby kvalitnejších produktov s lepšími environmentálnymi úžitkami pre spotrebiteľa.

29

3. ANALÝZA SÚČASNEJ MARKETINGOVEJ NOVÉ

MESTO

NAD

VÁHOM

STRATÉGIE V TECHKLIMA s.r.o.

Z POHĽADU

ENVORONMENTÁLNEJ

ORIENTÁCIE

3.1. Analýza súčasného stavu v Techklima s.r.o. Zo zákona o ŽP, ovzdušia, prírody, odpadového hospodárstva, vodného hospodárstva vyplýva pre podnik chrániť ŽP. Cieľom vrcholového vedenia je, aby sa spoločnosť trvale vysokou kvalitou svojich výrobkov stala spoľahlivým dodávateľom, uplatnila sa v konkurencii na domácom i zahraničnom trhu a tým zároveň vytvorila vhodné pracovné prostredie a podmienky pre svojich zákazníkov. 3.1.1 Charakteristika a vývoj podniku vzhľadom na životné prostredie Sídlo firmy TECHKLIMA s.r.o. je v meste Nové Mesto nad Váhom, ktoré sa rozprestiera na pravom brehu Váhu, a bolo založené v 13. storočí, konkrétne v roku 1253. No archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie tohoto územia už pred našim letopočtom. Mesto sa stalo križovatkou obchodných ciest. Čulému ruchu napomáhala nielen splavná rieka Váh obklopená Bielymi a Malými Karpatami, ale aj slávna minulosť mocných hradov Beckov a Čachtice a nie na poslednom mieste poľnohospodárstvo v okolí rieky na Považí. V súčasnosti je Nové Mesto nad Váhom významným centrom priemyselnej výroby v Slovenskej republike. S históriou mesta je úzko spätá i výroba vzduchotechniky, ktorá sa rozvinula z prvého priemyselného podniku založeného na Považí. V archívnych materiáloch nachádzame fakty o tom, že 15. júna 1903 založili Gustáv Engelsmann a Adolf Reis obchodnú spoločnosť – Prvá uhorská továreň na výrobu oceľových vidiel so sídlom v Novom Meste nad Váhom. Súčasťou výroby boli klince, lopaty, motyky, reťaze, podkováky – výrobky potrebné pre poľnohospodárstvo. Výroba sa postupne rozširovala, v roku 1921 napr. o výrobky pre obuvnícky priemysel. Rok 1953 prináša významnú zmenu výrobného programu. V Novom Meste nad Váhom sa ustanovilo podnikové riaditeľstvo s názvom Vzduchotechnické závody, n. p. Už názov napovedá, že sa začala história výroby vzduchotechnických zariadení.

30

Samozrejme, že začiatky výroby vzduchotechnických zariadení kládli na robotníkov a technikov nové požiadavky. V ďalších rokoch sa výrobný program rozširuje o výrobu sušiarní, hlavne pre potravinársky, ale i ostatný priemysel. Podnik prechádza ďalšími organizačnými zmenami a od 4.4.2000 sa pretransformoval na viaceré spoločnosti s.r.o. Jednou z nich je i TECHKLIMA s.r.o. V snahe dosiahnúť vytýčené hospodárske ciele a súčasne zabezpečiť zodpovedný prístup spoločnosti k ŽP vytýčilo vedenie Techklima s.r.o. nasledovnú environmentálnu stratégiu [12]: 1. Zabezpečíme súlad našich činností s platnými zákonnými požiadavkami. 2. Vo všetkých činnostiach spoločnosti budeme dbať na optimálne využitie energie a prírodných zdrojov. 3. Zminimalizujeme znečisťovanie ovzdušia. 4. Zabezpečíme minimalizáciu odpadov, nevyhnutný odpad zneškodníme spôsobom vyhovujúcim ŽP. 5. Vytvoríme našim pracovníkom bezpečné pracovné prostredie. 6. Budeme zabezpečovať v rámci najnovších informácií trvalé zlepšovanie činností v EMS a súčasne poskytovať environmentálne informácie zamestnancom, orgánom miestnej správy a verejnosti. Environmentálna stratégia obsahuje dlohodobé zámery spoločnosti v oblasti zlepšovania ŽP v rámci spoločnosti, vrátane pracovných podmienok a súčasne okolia podniku. Stretégia kvality je orientovaná predovšetkým na zákazníka a prostredníctvom jej rozpracovania do cieľov chce zabezpečiť splnenie všetkých požiadaviek zákazníka. Všetci pracovníci firmy sú oboznámení so stratégiou a poznajú ciele QMS spoločnosti v rozsahu svojej pôsobnosti. Zákaznícke zameranie sa v prvom rade prejavuje v zabezpečovaní ich porieb a spokojnosti. Tieto zámery vyústili na zabezpečovanie kvality výrobných procesov a všetkých činností tak, že Techklima s.r.o. má v zmysle STN EN ISO 9002 certifikovaný systém riadenia kvality a v decembri 2000 jej bol udelený certifikát. Certifikačnou spoločnosťou bola RW TÜV Essen.

31

3.1.2 Výrobný program Techklima s.r.o. Základný program spočíva vo výrobe klimatizačných zariadení, ktorý je odrazom ich dlhodobého vývoja. Klimatizačné zariadenia slúžia na vetrania, odsávanie a úpravu vzduchu priemyselných, spoločenských a účelových objektov. Spolu so zariadeniami pre chladenie a mrazenie patria medzi technicky pokrokové výrobky. Výrobný program tvoria tieto činnosti [14]: 1) dodávateľská činnosť, 2) výrobná činnosť. 1. DODÁVATEĽSKÁ ČINNOSŤ: 1. finálne dodávky klimatizačných zariadení (projekt, dodávka, servis a náhradné diely), 2. export a import klimatizačných zariadení a komponentov pre ich kompletáciu vrátane náhradných dielov, 3. projektovanie klimatizačných zariadení, 4. montáž, nábeh a servis klimatizačných zariadení, 5. poradenská a konzultačná činnosť v oblasti klimatizácie. 2. VÝROBNÁ ČINNOSŤ: 1. klimatizačné jednotky, 2. jednotky vykurovacie, 3. zariadenia pre spätné získavanie tepla, 4. ležaté zostavné klimatizačné jednotky typu KJLY, 5. chladiarenské zariadenia, 6. vetracie zariadenia, 7. klimatizačné zariadenia pre železničné vagóny. Okrem uvedeného programu sa Techklima s.r.o. zaoberá aj nasledovnými podnikateľskými činnosťami [14]:

32

a) ohlasové činnosti odborné: výroba kovových konštrukcií a kovospracujúcich výrobkov, stavba a montáž strojov s mechanickým pohonom, výroba a montáž strojov pre určité hospodárske odvetvia, výroba, inštalácia, opravy elektrických strojov a prístrojov a iné, b) ohlasové činnosti voľné: sprostredkovateľská činnosť, prenájom strojov a prístrojov bez obsluhujúceho personálu, výskum a vývoj v oblasti strojárstva, reklamné činnosti. 3.1.3 Analýza organizačnej štruktúry Techklima s.r.o. Spoločnosť má dvojstupňovú organizačnú štruktúru, obr.č. 6. Základným organizačným stupňom je hospodárske stredisko s presne vymedzeným predmetom činnosti. Vrcholový výkonný a riadiaci manažment tvoria: - generálny riaditeľ, - obchodný riaditeľ, - technický riaditeľ, - výrobný riaditeľ.

Kontrola

Generálny riaditeľ

Manažér QMS a EMS

Obchodný riaditeľ

Technický riaditeľ

Výrobný riaditeľ

Marketing

Konštrukcia

Príprava výroby

Obchod a nákup

Technológia

Montážna dielňa

Projekcia a VDF

Servis a montáž

Obr.č. 6: Organizačná štruktúra Techklima s.r.o. [12]

33

V septembri 2001 začala Techklima s.r.o. úvodnými školeniami proces budovania EMS. Vedenie spoločnosti vymenovalo do funkcie manažéra QMS a EMS Ing. Emila Gábora.

Manažér kvality je poverený vrcholovým vedením spoločnosti [12]: - zabezpečovať dodržiavanie EN ISO 9002 a k tomu prijímať príslušné opatrenia, - zabezpečovať aktualizáciu stratégie kvality a jej rozpracovanie v cieľoch s.r.o. a v úlohach HS, - zabezpečovať zdokonaľovanie systému manažérstva kvality, kontrolu jeho účinnosti a efektívnosti - robiť opatrenia na prípravu a vykonávanie interných previerok QMS, - informovať vedenie spoločnosti o dosiahnutej úrovni kvality a efektívnosti vynaložených nákladov na kvalitu, - predkladať vedeniu návrhy systémových opatrení k zabezpečovaniu QMS. Manažér systému environmentálneho manažérstva je poverený vrcholovým vedením spoločnosti [12]: - zabezpečovať dodržiavanie ISO 14 001 a k tomu prijímať príslušné opatrenia, - zabezpečovať aktualizáciu environmentálnej stratégie a jej rozpracovanie v cieľoch s.r.o. a v programoch environmentálneho manažérstva, - kontrolovať aktuálnosť environmentálnych aspektov spoločnosti a ich zohľadnenie v cieľoch a programoch EMS, - zabezpečovať zdokonaľovanie systému environmentálneho manažérstva, kontrolu jeho účinnosti a efektívnosti, - robiť opatrenia na prípravu a vykonávanie interných previerok EMS, - informovať vedenie spoločnosti o dosiahnutej úrovni EMS a efektívnosti vynaložených nákladov na EMS, - kontrolovať dodržiavanie právnych položiek EMS, - predkladať vedeniu návrhy systémových opatrení k zabezpečeniu EMS, - zabezpečovať komunikáciu s verejnosťou v oblasti EMS.

34

3.2 Analýza plnenia požiadaviek noriem EN ISO 14 000 v praxi v Techklima s.r.o. V Techklima s.r.o. predstavuje najvýznamnejšie environmentálne nebezpečenstvo ohrozenie podzemných vôd prípadným únikom ropných produktov, emulzií a nebezpečných chemikálií, produkcia odpadov a znečistenie ovzdušia z energetických zdrojov, ktoré používajú ako palivo uhlie. Z pohľadu ochrany ŽP nie sú známe, a ani sa nepredpokladajú významnejšie environmentálne záťaže v areáli spoločnosti spojené s výrobnou činnosťou v minulom období. 3.2.1. Analýza vodného hospodárstva v Techklima s.r.o. V rámci svojej činnosti používa Techklima s.r.o. vody pre sociálne a technologické účely. Spoločnosť odoberá vodu z dvoch zdrojov. Pre účely osobnej spotreby bola v roku 2000 uzavretá zmluva s Trenčianskou vodohospodárskou spoločnosťou Trenčín na dodávku pitnej vody z verejnej vodovodnej siete v dohodnutom max. množstve 68 000 m3/rok. Pre technologické účely a zabezpečenie výroby čerpá vodu z vlastného vodného zdroja. Pre rozvod úžitkovej a pitnej vody sú vybudované 2 oddelené rozvody. Vzhľadom na množstvo používanej vody má spoločnosť v zmysle vyhlášky MLaVH SSR č. 66/1976 Zb. o vodohospodároch ustanoveného kvalifikovaného pracovníka – vodohospodára. Meranie množstva odoberanej vody z verejného vodovodu sa uskutočňuje kontinuálne, prietokomerom až po úroveň jednotlivých hál. Za rok 2001 spotrebovala spoločnosť 56 000 m3 vody, čo predstavuje náklady vo výške 1,328 mil. Sk. Plánovaná spotreba na rok 2002 predstavuje v nákladoch 770 750 Sk. Techklima s.r.o. používa v rámci svojej činnosti aj látky, ktoré sú považované za látky ohrozujúce kvalitu alebo zdravotnú nezávadnosť vôd. Sú to najmä: ropné látky, CaO, HCl, náterové látky a riedidlá, odmasťovacie prostriedky ako napr. synalod. Negatívny dopad môžu mať aj relatívne nezávadné látky, ktoré svojím zložením alebo nadmerným množstvom napríklad znížia účinnosť alebo vyradia z činnosti biologický stupeň čistenia odpadových vôd.

35

Pri vykonanej prehliadke areálu spoločnosti neboli zistené výraznejšie úniky znečisťujúcich látok do podložia. Zvýšenú pozornosť treba venovať zhromaždiskám kovového šrotu znečisteného emulziami, lebo nie je kryté pred zrážkovými vodami, čo spôsobuje splavovanie emulzií do betónového podkladu a následne do podložia. Pre prípady ohrozenia nezávadnosti vôd má spoločnosť vypracovaný Plán opatrení pre prípad havarijného ohrozenia alebo zhoršenia kvality z r. 2000, v súčasnosti aktualizovaný, ktorý sa dotýka celej spoločnosti. Účelom tohoto plánu je predchádzať ohrozeniu akosti vôd a v prípade havárie stanovisť organizačný podklad, postup a zaistenie následných nápravných opatrení k jej zneškodneniu. Čistenie technologických odpadových vôd, vznikajúcich v areáli spoločnosti, rieši deemulgačná stanica. Vyčistená voda z reaktora gravitačne odteká po kontrolnom meraní jej pH, vodivosti a zákalu do kanalizácie a kaly z reaktora sú prečerpávané do gravitačných zahusťovačov kalov. Vzniknutý stabilizovaný kal sa zhromažďuje v 200 l sudoch ako nebezpečný odpad a je dočasne uložený v sklade NO a postupne zneškodňovaný v SPEKO Šaľa. Odpadové vody sú odvádzané kanalizáciou na prečistenie. Spoločnosť má vybudovanú jednotnú kanalizačnú sieť, ktorá odvádza vody splaškové, zrážkové, časť vôd z výrobného procesu a vody z deemulgačnej stanice. V malom rozsahu má spoločnosť vybudovanú chemickú kanalizáciu, ktorá odvádza znečistené vody do deemulgačnej stanice. Jednotná kanalizácia spoločnosti je piatimi výustiami napojená na mestskú kanalizáciu. Odpadové vody z mestskej kanalizácie sú dočisťované na mechanicko – biologickom stupni mestskej čističky odpadových vôd. Na kontrolu kvality vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie má spoločnosť uzavretú zmluvu Trenčianskou vodohospodárskou spoločnosťou Trenčín.

Tab. 3 Namerané hodnoty a stanovené kanalizačné limity ukazovateľov pre odpadové vody Ukazovateľ fosfor P celkové amónne ióny N-NH4 chem. sp. kyslíka dichromanom biochemická spotreba kyslíka BSK5 látky extrahovateľné nepolárne látky nerozpustné

Jednotka [mg/l] [mg/l] [mg/l] [mg/l] [mg/l] [mg/l]

36

Kanal. Limit 4,00 12,00 500,00 250,00 0,50 250,00

Hodnota 2,30 4,70 70,00 30,00 0,10 55,00

Kanalizačné limity sú určené v obchodnej zmluve. Maximálna teplota vypúšťaných odpadových vôd je 40 ˚C. Analytický rozbor kvality odpadovej vody sa robí kvartálne pred vyústením do verejnej kanalizácie. Rozbory, vrátane odberu vzoriek vody má spoločnosť zmluvne dohodnuté so Štátnym zdravotným ústavom v Trenčíne a Povodím Váhu, Piešťany. Z tab. 3 môžeme vidieť, že neboli zistené zvýšené obsahy znečistenia vo vypúšťaných vodách. Odpadová voda vyhovovala požiadavkám STN 75 7241 – Kontrola odpadových a zvláštnych vôd. Výsledky kontrolných rozborov sú hlásené

Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti.

Záznamy z rozborov sú v spoločnosti archivované. Z environmentálneho hľadiska je dôležité, že vykonané rozbory vôd nevykazujú zvýšené obsahy znečisťujúcich látok. Toto má mimoriadny význam pri posudzovaní starých environmentálnych záťaží, ktoré sú často významným aspektom pri budovaní EMS, resp. pri posudzovaní profilu organizácie.

3.2.2 Analýza odpadového hospodárstva v Techklima s.r.o. Produkcia odpadov Techklima s.r.o. je svojou skladbou a množstvom typická pre strojárenské výroby. Charakter výrobnej činnosti podniku podmieňuje aj tvorbu nebezpečných odpadov. Na nakladanie s nimi sústreďuje spoločnosť zvýšenú pozornosť z hľadiska dodržiavania správnych zásad, podmienok nakladania s odpadmi a vynaloženia finančných prostriedkov. Za metodické riadenia na úseku nakladania s odpadmi je zodpovedný technik ŽP. Spoločnosť Techklima s.r.o., ako pôvodca odpadu začala viesť evidenciu odpadov súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona o odpadoch a jeho následných vykonávacích predpisov. Za kalendárny rok spracováva súhrnnú evidenciu. Do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roku zasiela ÚŽP „Hlásenie o vzniku a nakladaní so zvláštnym alebo nebezpečným odpadom“. V tomto dokumente sú uvedené údaje týkajúce sa miesta vzniku odpadu, zaradenia odpadu podľa „katalógu odpadov“, množstvá vzniknutých odpadov a prehľad činností súvisiacich s nakladaním odpadom (úprava, spracovanie, využitie, zneškodnenie odpadu) a použitých zariadení v rámci nakladania s odpadom.

37

Druhy odpadov: - odpad z ropných látok: odpadové oleje, vapex, rezné emulzie, odpadové kaly, zaolejovaný šrot (špony, trusky, drobné kovové časti), - opotrebované akumulátorové batérie, - odpad z farieb, - odpad z riedidiel, - odpad z perchlóretylénu, - kal z brúsenia železných a neželezných kovov, - textilný materiál znečistený organickými látkami, - odpad ortuti - výbojky, žiarivky, - odpad z dreva znečistený olejom. Techklima s.r.o. nevykonáva vlastné pravidelné analýzy odpadov. Kontrola chemického zloženia je vykonávaná organizáciou, s ktorou má spoločnosť uzatvrenú zmluvu o zneškodnení odpadov, resp. je externe objednávaná. Odpady sa zberajú separovane do určených nádob na mieste ich vzniku v jednotlivých výrobných alebo nevýrobných útvaroch. Pre dočasné uskladnenie nebezpečného odpadu má Techklima s.r.o. vybudovaný sklad NO. Ako zdroj druhotných surovín odpredáva spoločnosť externým organizáciam tieto odpady: plasty, odpadová guma a pneumatiky, kovový šrot. Olovené akumulátory odpredáva špecializovaným zberniam nebezpečného odpadu. Zo zariadení na zneškodňovanie odpadov prevádzkuje spoločnosť iba deemulgačnú stanicu. Na zneškodňovanie, resp. spracovanie nebezpečných odpadov využíva spoločnosť na základe zmluvných vzťahov zariadenia externých organizácií. Tieto organizácie zmluvne zabezpečujú aj prepravu odpadu, vrátane potrebných povolení a chemických rozborov. Poplatky za odpady v roku 2001 v s.r.o. dosiahli sumu 20 000,-- Sk. Techklima s.r.o. má vypracovaný v súlade s legislatívnymi požiadavkami POH, ktorý stručne definuje tieto ciele [12]: - obmedzenie vzniku odpadov, - zvýšenie využívania odpadov, - nezávadné zneškodňovanie odpadov.

38

POH je základným systémovým dokumentom, na základe ktorého si pôvodca odpadu koncepčne rieši problematiku odpadového hospodárstva v rámci svojej pôsobnosti a v súlade s cieľmi odpadového hospodárstva OÚŽP a ŠEP a koncepcie starostlivosti o ŽP SR. POH má obsahovať okrem údajov týkajúcich sa tvorby odpadov za predchádzajúce obdobie a prehľadu používaných zariadení na zneškodnenie odpadov aj údaje zamerané na plánovanie nákladov pôvodcu odpadu na odpadové hosporástvo, výpočet zdrojov na pokrytie nákladov a ciele odpadového hospodárstva v členení na obmedzenie vzniku odpadov, zvýšenie využívania odpadov, nezávadné zneškodňovanie odpadov a opatrenia na dosiahnutie jednotlivých cieľov.

3.2.3 Analýza ochrany ovzdušia v Techklima s.r.o. Techklima s.r.o. prevádzkuje viacero energetických a technologických zariadení, ktoré sú určené ako stredné zdroje znečistenia ovzdušia. Starostlivosť o ochranu ovzdušia organizačne a metodicky prislúcha technikovi ŽP.

Energetické zdroje Uholná kotolňa – slobodáreň – 3 kotle typu SLATINA s celkovým výkonom 2,75 MW, ako palivo sa používa hnedé uhlie. Uholná kotolňa K2 - je po rekonštrukcii, palivo zemný plyn – kolaudačné rozhodnutie vydané OÚŽP zo dňa 14.6.2001 pod č.j. H-H/2001/01347/HD2. Plynová kotolňa – skladové hospodárstvo – 4 kotle typu VPP 400 s celkovým výkonom 1,86 MW, palivo je zemný plyn. Teplovzdušný agregát STAR – 1300 – výkon 2,0 MW, palivo je zemný plyn. Teplovzdušný agregát STAR – 300 – výkon 0,29 MW, palivo je zemný plyn.

39

Tab. 4 Emisné limity znečisťujúcich látok unikajúcich do ovzdušia zo spaľovania zemného plynu Znečisťujúca látka TZL SO2 NOx CO

Emisný limit 10,00 mg/m3 35,00 mg/m3 200,00 mg/m3 100,00 mg/m3

Stanovené emisné limity pre existujúce zdoje znečistenia nie sú prekračované. Technologické zdroje - prevádzkové jednotky, v ktorých sa produkty spoločnosti odmasťujú, lakujú a sušia. V podmienkach Techklima s.r.o. sa jedná o tieto prevádzky: Názov zdroja: Povrchové úpravy - lakovňa (objekt č.27), - lakovňa H1-A Kategorizácia zdroja: 6.2.5. Lakovne s projektovou kapacitou 1t a vyššou náterových látok za rok. Tab. 5 Emisné limity a zaradenie znečisťujúcich látok stanovené OÚŽP Objekt lakovňa (objekt č.27) lakovňa H1-A

Znečisťujúce látky TZL organické látky TZL organické látky

Trieda B B B B

Emisný limit (mg/m3) 3,00 150,00 3,00 150,00

Potvrdením č.j. H-H/99/02884/HC1 zo dňa 19.5.1999 boli znečisťujúce látky zaradené do triedy B podľa $ 20 ods. 5 Zákona 309/1991 Zb. o ovzduší v znení neskorších predpisov. Znečisťujúce látky zostanú zaradené do triedy B až do času pokiaľ sa meraním podľa vyhlášky MŽP SR č. 474/2000 Z.z. o zisťovaní množstva látok a údajov o dodržaní určených emisných limitov nepreukáže dodržanie určeného emisného limitu, najdlhšie však do 31.12.2006. V roku 2001 spoločnosť zaplatila za znečisťovanie ovzdušia podľa skutočnosti v r.2000 celkové poplatky vo výške 33 800,– Sk vyplývajúce zo Zákona č. 401/1998 o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.

40

3.2.4 Analýza energetiky v Techklima s.r.o. Vlastné výrobné postupy Techklima s.r.o. nepatria medzi energeticky mimoriadne náročné. Značné množstvo energie sa spotrebuje pre vykurovanie pracovných hál a všeobecne málo efektívnu prevádzku zariadení na stlačený vzduch. Racionálne využívanie energií môže podstatným spôsobom ovplyvniť hospodárnosť podniku a tým aj konkurenčnú schopnosť jeho výrobkov. Vedľa ekonomických požiadaviek na úsporu výdavkov za energiu stoja aj požiadavky environmentálne. Požadované emisné limity by sa mohli dodržať najmä výmenou hnedého uhlia za zemný plyn, čo spoločnosť rieši v koncepčných zámeroch. Koncepcia rozvoja výrobnej základne spoločnosti rieši spotrebu jednotlivých druhov energií. Tu je značné obmedzenie spotreby hnedého uhlia a nárast spotreby plynu. Tieto zmeny súvisia s plánovou plynofikáciou energetických zdrojov. Pričom jeden je už zrealizovaný a realizáciu rekonštrukcie kotolne – slobodáreň spoločnosť plánuje v r. 2002. Spotreba energie v s.r.o. za rok 2001 bola 600 000 kWh t.j. 2,280 mil. Sk. Plánované náklady na r. 2002 predstavujú čiastku 2,800 mil. Sk. Náklady na nakupované teplo od (6 400 GJ) boli za r. 2001 1,3 mil. Sk. V r. 2002 sa nepredpokladá nárast sporeby tepla. Náklady za teplo z hnedého uhlia (19 190 GJ) za r. 2001 prestavovali 2,280 mil. Sk a plán na r. 2002 je 770 tis. Sk. Vidíme tu plánovaný výrazný pokles nákladov, čo s.r.o. chce dosiahnuť zvýšenou spotrebou zemného plynu. Za r. 2001 tvorili náklady na spotrebu zemného plynu (315 400 m3) 962 000 Sk a v r. 2002 plánuje zvýšiť tieto náklady na 2,1 mil. Sk. 3.3 Analýza marketingového mixu v Techklima s.r.o. Nové Mesto nad Váhom a jeho vplyvu na ŽP 3.3.1 Analýza výrobku a jeho vplyvu na ŽP Väčšina výrobkov Techklima s.r.o. sa nachádza vo fáze zrelosti životného cyklu. Tu sa firma rozhodla pre stratégiu zdokonaľovania kvality, vlastnosti, dizajnu výrobkov a zlepšenia ich vplyvu na ŽP. Pracovníci spoločnosti už pri vývoji nových výrobkov musia prísne dodržiavať zákony na ochranu ŽP.

41

Analýza environmentálnych požiadaviek na výrobok v Techklima s.r.o. Pri vývoji výrobkov sa posudzuje [12]: ‰

použitie obnoviteľných prírodných surovín,

‰

znižovanie množstva surovín a materiálov,

‰

využitie recyklovaných materiálov a odpadu ako surovín,

‰

použitie materiálov s nižšou toxicitou a nebezpečnými vlastnosťami,

‰

znižovanie energetických spotreby pri výrobe výrobku a pri jeho používaní,

‰

uplatnenie požiadaviek technických noriem a právnych predpisov,

‰

znižovanie výstupov z procesu výroby, vplývajúcich nepriaznivo na ŽP,

‰

predlžovanie životnosti výrobku,

‰

znižovanie nárokov na balenie, distribúciu, údržbu,

‰

environmentálne bezpečné použitie,

‰

znižovanie nepriaznivých vplyvov na ŽP počas používania výrobku,

‰

vhodné ukončenie životnosti a likvidácia výrobku. Z pohľadu budovania EMS je otázkam vývoja environmentálnych vlastností výrobkov

a samotných environmentálnych zariadení venovaná dostatočná pozornosť. 3.3.1.1 Analýza environmentálnych aspektov výrobkov v Techklima s.r.o. Techklima s.r.o. si stanovila environmentálne aspekty, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č 1. Uvedené

environmentálne aspekty sú priradené ku konkrétnym činnostiam a je určený druh

vplyvov na ŽP. Významnosti týchto vplyvov sú posúdené z hľadiska environmentálnej významnosti, z hľadiska súladu s právnymi a inými požiadavkami, náročnosti na elimináciu alebo zmiernenia vplyvu, počtu ovplyvnených pracovníkov. Významnosť vplyvu je hodnotená nasledovne: 1. Veľmi významný vplyv (VVV) - vzťahuje sa požiadavka právnych predpisov – nie sú splnené, - rozsah vplyvu nepriaznivo ovplyvňuje ekosystém a zložky ŽP na globálnej alebo nadregionálnej úrovni,

42

- finančná náročnosť vo forme poplatkov, odplát a nákladov na zneškodnenie je veľmi vysoká a predstavuje veľkú záťaž na ekonomiku spoločnosti, - je exponovaných veľký počet pracovníkov (10 a viac), pravdepodobnosť poškodenia ich zdravia je veľká, - je preukázaný negatívny dopad na okolité obyvateľstvo (znečistenie zdrojov pitnej vody, emisie do ovzdušia, potravinový reťazec a pod.) a vplyv negatívne pôsobí na zdravotný stav obyvateľstva regiónu. Pozn.: Za veľmi významný vplyv sa považuje taký, pri ktorom je naplnené minimálne jedno z uvedených kritérií. 2. Významný vplyv (VV) - požiadavky právnych predpisov sa napĺňajú na hranici platných limitov, občas a málokedy sú prekračované, - rozsah vplyvu nepriaznivo ovplyvňuje okolie spoločnosti, obce a blízkeho okolia, ale dopad nemá globálny charakter, - finančná náročnosť vo forme poplatkov a odplát je pomerne veľká, ale nepredstavuje záťaž na hospodárenie spoločnosti, - exponovaných je malá skupina pracovníkov (menej ako 10), pravdepodobnosť poškodenia ich zdravia je veľká, - dopad na okolité obyvateľstvo je vysoký (znečistenie zdrojov pitnej vody, emisie do ovzdušia, potravinový reťazec a pod.), ale nie je preukázateľné, že negatívne pôsobí na zdravotný stav obyvateľstva regiónu. Pozn.: Za významný vplyv sa považuje taký, pri ktorom je naplnené jedno z uvedených kritérií a žiadne z kritérií, uvedených pri veľmi významných vplyvoch. 3. Málo významný vplyv (MV) - vzťahuje sa požiadavky právnych predpisov, ktoré sú však napĺňané, - finančná náročnosť vo forme odplát a poplatkov nie je veľká a neznamená pre ekonomiku spoločnosti vážnejší dopad,

43

- vplyv rozsahom nepriaznivo pôsobí v rámci spoločnosti (prevádzky, útvaru), mimo nie je známy nepriaznivý prejav, - exponovaných je malý počet pracovníkov a pravdepodobnosť poškodenia zdravia je malá, - dopad na okolité obyvateľstvo je malý a zdravotný stav obyvateľstva regiónu nie je ovplyvnený. Pozn.: Za málo významný vplyv sa považuje taký, pri ktorom je naplnené jedno z uvedených kritérií a žiadne z kritérií uvedených pri veľmi významných vplyvoch a pri významných vplyvoch. 4. Zanedbateľný vplyv (ZV) - nevzťahujú sa právne požiadavky, - riešenie opatrení si nevyžaduje významnejšie finančné prostriedky, - nie je preukázateľné, že pracovníci sú exponovaní, - vplyv je eliminovaný tak, že nedochádza k výstupom mimo zariadenia, - nie je zrejmý dopad na ŽP. Pozn.: Za zanedbateľný vplyv sa považuje taký, pri ktorom nie je naplnené žiadne z kritérií, uvedených pri veľmi významných, významných a málo významných vplyvoch. Posúdenie aspektov a ich vplyvov je dôležitým podkladom pre tvorbu „programov environmentálneho manažérstva“. V týchto programoch sa priraďujú významným vplyvom ciele a úlohy na zmiernenie či elimináciu vplyvu.

3.3.2 Analýza ceny v Techklima s.r.o. a jej vplyv na ŽP Tvorba cien nových produktov a zmena cien zabehnutých produktov sa v Techklima s.r.o. realizuje prostredníctvom klasického kalkulačného vzorca (príloha č. 2), t.j. pripočítavaním jednotlivých réžií k priamym nákladom. Ochrana ŽP má vplyv na tvorbu ceny výrobku. Vzhľadom na dodržiavanie zákonov o ovzduší a likvidácií odpadov sa pri konštrukčnom riešení výrobkov hodnotia použité materiály z pohľadu vplyvu na ŽP a následnej recyklácii po dobu životnosti výrobku.

44

V súčasnosti používané nové materiály, ktoré neznečisťujú ŽP sú cenovo drahšie, ako dosiaľ bežne používané. Z uvedeného dôvodu je potrebné hľadať optimálne riešenie a zodpovedne posudzovať použitie jednotlivých materiálov. Pri zvýšení nákladov na obstaranie vhodného materiálu pre daný výrobok spoločnosť v konečnom dôsledku ušetrí finančné prostriedky na poplatkoch za znečistenie ŽP, pokutách a poplatkoch za likvidáciu odpadu. Zároveň spoločnosť používaním vhodných materiálov získava uznanie a spokojnosť svojich zákazníkov, pretože všetci chceme žiť v zdravom prostredí.

3.3.3 Analýza distribúcie v Techklima s.r.o. a jej vplyv na ŽP Pre distribúciu je v Techklima s.r.o. vypracovaná OS č. 10, ktorá udáva všetky podmienky formou predpísaných zmlúv o kúpe a kontraktov. Do nich sa na základe jednania s kupujúcim presne zadáva termín plnenia, spôsob prepravy, garancia, platobné podmienky, montáž a iné špecifické požiadavky zákazníka. 3.3.1 Skladovanie výrobkov Materiál je uskladnený v skladoch tak, aby nemohlo dôjsť k jeho zámene, je označený druhom materiálu, resp. u materiálu dodaného odberateľom i firmou a číslom zákazky. Tieto sklady sú budované podľa vlastností a charakteru materiálov v súlade s požiarnymi predpismi a predpismi na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci. 3.3.3.1.1 Rozdelenie skladov a ochrana V rámci s.r.o. rozlišujeme skladovanie: - materiálu: - sklad hutného materiálu, - sklad subdodávok, - hotových výrobkov, - sklad chemických látok, - sklad NO.

45

Osobitná pozornosť je venovaná ochrane hotových výrobkov pred ich odovzdaním zákazníkovi a to konzervovaním a zabezpečením jeho neporušenosti až po odovzdanie zákazníkovi. Skladovanie chemických látok a nebezpečného odpadu je zabezpčené v súlade s legislatívnymi požiadavkami. Pre sklad chemických látok a sklad NO sú určené priestory s vyhovujúcimi bezpečnostnými požiadavkami. Pre manipuláciu v sklade platia prevádzkové poriadky, ktoré popisujú skladovanie, ďalej platia pracovné postupy pre manipuláciu, uskladnenie i označenie chemických a nebezpečných látok. 3.3.3.1.2 Doba skladovania a kontrola Materiály dodávané do spoločnosti sú sledované z hľadiska kvality a doby skladovania. Väčšina hutných materiálov má neobmedzenú dobu skladovania, ostatné materiály sú sledované podľa doby spotreby, ktorú stanoví výrobca. Táto

doba spotreby musí byť vyznačená na identifikačných

štítkoch a na karte materiálu. V prípade, že uskladnený materiál prekročí dobu spotreby musí sa premiestniť do označeného priestoru pre nezhodný materiál a musí byť označený červeným štítkom. Kontrola uskladneného materiálu sa vykonáva 1x ročne pri inventarizácii a okrem toho skadníci kontrolujú materiál priebežne pri vyskladnení. 3.3.3.2 Expedícia výrobkov Expedíciu výrobkov podľa požiadaviek zákazky riadi príslušné stredisko obchodu, ktoré zabezpečuje ich odoslanie k odberateľovi, obstaráva dokumenty identifikujúce a sprevádzajúce výrobok na základe OS č. 12. 3.3.3.3 Balenie, manipulácia a dodávanie výrobkov Manipulácia s materiálom a výrobkami Manipulácia s materiálom a hotovými výrobkami je určená TP, podnikovými normami a technologickým postupom za účelom zachovania kvality materiálu a hotových výrobkov.

46

Obzvlášť pri manipulácii s oceľami tr. 17 musia byť všetky viazacie a pracovné prostriedky určené na manipuláciu viditeľne označené a ochranné pomôcky musia byť v súlade s podnikovou normou PM 12 0195. Vlastný postup manipulácie s materiálom počas výroby a montáže je daný technologickým postupom, osobitne u AKC materiálov. U hotových výrobkov je daný spôsob manipulácie určením manipulačných prvkov už vo výkresovej dokumentácii, resp. TP výrobku. Spoločnosť má vypracovanú OS č. 7, v ktorej je tiež stanovený postup manipulácie s materiálom a výrobkami. Balenie výrobkov Na základe podkladov z HS obchodu pracovníci konštrukcie a technológie určujú spôsob balenia všetkých výrobkov v TP a technologickom postupe. Za správnosť balenia zodpovedá vedúci expedície, ak je balenie výrobnou operáciou, zodpovednosť za jeho kvalitu nesie vedúci výrobného strediska. Po zabalení pracovník TK skontroluje správnosť balenia a výrobok je odovzdaný HS obchodu, ktorý zodpovedá za vyplnenie dodacieho listu v súlade s odosielacími dispozíciami a zabezpečenie prepravy k zákazníkovi. Okrem predpisu balenia v TP a v technologickom postupe, sú spracované u typových výrobkov baliace postupy. Pre atypické výrobky je spracovaný pracovný postup pre zabezpečenie balenia pre pracovníkov expedície. Spoločnosť má vypracovanú OS č. 7, v ktorej je tiež stanovený postup balenia. Dodávanie výrobkov Výrobky sú dodávané podľa požiadaviek zákazníkov a TD v súlade s platnými normami, vhodne zabezpečené a zabalené v dopravných prostriedkoch výrobcu alebo verejným prepravcom, ktorého podľa zmluvy zabezpečuje výrobca alebo odberateľ. V prípade exportu do západných krajín je celá preprava realizovaná v zmysle prepravnej zmluvy s doložkou FCA podľa Incoterms 2000 a tiež s ohľadom na ochranu výrobkov (čistota, poveternostné podmienky, vlhkosť a pod.).

47

3.3.4 Analýza komunikácie v Techklima s.r.o. a jej vplyv na ŽP Spoločnosť má vypracovanú OS č. 17, ktorá určuje všetky zodpovednosti a právomoci v rámci internej a externej komunikácie. Spoločnosť spracováva základné údaje o činnostiach majúcich vplyv na ŽP v rámci s.r.o., ako i na okolie, ktoré zverejňuje v ročnej správe o hospodárení spoločnosti. Súčasne zverejňuje svoju stratégiu EMS prostredníctvom tlače pre okolitú verejnosť. Spoločnosť rieši v záujme zabepečenia ochrany ŽP pohyb cudzích firiem vo svojom areáli. Zmluvne ich zaväzuje k dodržiavaniu platných právnych ustanovení a požiadaviek. 3.3.4.1 Interná komunikácia Interná komunikácia prebieha medzi : - hospodárskymi strediskami, - zamestnancami a manažmentom podniku. K internej komunikácii v rámci EMS patrí [12] : - sprostredkovanie stratégie a cieľov EMS zamestnancom, - hodnotenie funkčnosti EMS, - prenos zistení interných previerok EMS, - komunikácia manažéra EMS s ostatnými pracoviskami, - návrhy zamestnancov. 3.3.4.2 Externá komunikácia Externá komunikácia prebieha medzi : - úradmi štátnej správy a samosprávy, - kontrolnými a inšpekčnými orgánmi, - investormi, - zákazníkmi a dodávateľmi, - okolitými obcami a verejnosťou,

48

- záchranárskými organizáciami a políciou, - masmédiami, - ekologickými skupinami, - zákonodarnými orgánmi, - vedeckými inštitúciami.

49

4. ZÁVER Techklima s.r.o vznikla v roku 2000 v záujme oživenia ekonomicko-hospodárskeho rastu pretransformovaním VZT-Vzduchotechnika, a.s., ktorá zastávala na Slovensku dlhé roky post monopolného výrobcu klimatizačných a sušiarenských zariadení. V súčasnosti i sama s.r.o. cíti nástup ostrej konkurencie, kedy sa boj o zákazníka stáva hlavnou úlohou prežitia každej firmy. V tomto boji má nenahraditeľný význam environmentálne orientovaná marketingová stratégia. Cieľom môjho záverečného projektu bolo teoreticky spracovať environmentálne orientovanú marketingovú stratégiu a analyzovať ju v Techklima s.r.o. Nové Mesto nad Váhom so zámerom poskytnúť tejto firme externý pohľad na situáciu, v ktorej sa nachádza. Svoju prácu som rozdelila do štyroch hlavných kapitol. V úvodných kapitolách sa zaoberám štruktúrou noriem ISO 14 000, teóriou EOMS. Rozoberám evironmentálny marketingový mix a pomocou jeho nástrojov, ktorými sú výrobok, cena, distribúcia a komunikácia poukazujem ako vplýva na ŽP. V tretej kapitole sa zameriavam na analýzu súčasnej MS z pohľadu environmentálnej orientácie v Techklima s.r.o., jej výrobný program a organizačnú štruktúru. Analyzujem v nej požiadavky noriem EN ISO 14 000 v praxi, marketingový mix a jeho vplyv na ŽP. Z analýzy vnútropodnikovej situácie som zistila, že Techklima s.r.o. sa vo veľkej miere venuje vytýčenej environmentálnej stratégii a vynakladá finančné prostriedky na dosiahnutie cieľov EMS. Tieto ciele vytýčilo vedenie spoločnosti. Techklima s.r.o. má definovanú funkciu manažéra QMS a manažéra EMS, ktorý má zodpovednosti a právomoci pri budovaní EMS. Organizácia vykonáva audity a sú splnené aj ďalšie požiadavky v zmysle EN ISO 14 000. Vykonávajú sa interné kontroly k plneniu zákonov, vyhlášok, rozhodnutí a súvisiacich dokumentov z prostredia štátnej správy k vodám, pôde, ovzdušiu a ľudským zdrojom. Osudným omylom by však bolo domnievať sa, že získaním certifikátu sa práca na EMS končí. Naopak. Takýto podnik musí na udržanie si výhod zabezpečiť „trvalé zlepšovanie environmentálneho správania sa“. Tieto slová ukrývajú základný cieľ a zmysel EMS.

50

V praxi to znamená, že otázkami ochrany ŽP sa v podniku už nezaoberá len „podnikový ekológ“, ale trvalý pohľad na možné environmentálne dôsledky všetkých činností podniku sa stáva súčasťou systému riadenia. Nezastupiteľnú úlohu pri rozhodovaní, budovaní i kontrole EMS má práve vrcholový manažment, ktorému by malo najviac záležať na kvalitnej produkcii, ochrane ŽP, záujme odberateľov i udržaní dobrého imidžu firmy [11].

51

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] Červeňan, Š.: Logistika. Bratislava, STU 1999 [2] Daňo, F. – Richterová, K.: Stratégia distribučnej politiky. Bratislava, SPRINT 1997 [3] Hanuláková, E. – Pročková, A.: Spoločenský marketing. Bratislava, EKONÓM 2001 [4] Jedlička, M.: Marketingová stratégia podniku. Trnava, MAGNA 1998 [5] Kolektív autorov: Jakost' 97 – Sborník přednášek, Dům techniky Ostrava 1997 [6] Magazín pre priemyselnú ekológiu 6/1998: XXI.storočie [7] Magazín pre priemyselnú ekológiu 1/2000: XXI.storočie [8] Rajt, Š.: Marketing. Žilina, INTEC 1992 [9] Strhan, R. – Kollár, V. – Kačeňák, I.: Environmentálna produktová politika. EKONÓM 2000 [10] STN EN ISO 14001 [11] Šoltés, A.: Environmentálne systémy riadenia podnikov. Životné prostredie 5/1997 [12] Techklima s.r.o.: Príručka systémov riadenia – 1. Vydanie [13] Urbanová, N. a kolektív: Výrobkové stratégie. Bratislava, EKONÓM 1995 [14] Výpis z Obchodného registra Techklima s.r.o.

52

ZOZNAM PRÍLOH : P.č.

Formát

1 2

A4 A4

Názov prílohy Environmentálne aspekty Kalkulačný vzorec

53