Komisia pre európsku integráciu pri KOZ SR
SPRAVODAJ číslo 08
Vychádza s finančnou podporou programu PHARE
10.7.1998
Vážené kolegyne, Vážení kolegovia, v dnešnom čísle Spravodaja Vám ponúkame malý výkladový slovník - glosár niektorých základných pojmov, s ktorými sa stretávame v súvislosti s reáliami Európskej únie. Veríme, že napriek jeho malému rozsahu a neúplnosti Vám bude dobrým pomocníkom a sprievodcom vo Vašej práci. GLOSÁR Akty článku 189 Článok 189 definuje jednotlivé legislatívne nástroje, ktoré majú k dispozícií inštitúcie Európskeho spoločenstva “na plnenie svojich úloh”: predpis, smernica, rozhodnutie, odporúčanie a vyjadrenie. - “Predpis má všeobecný dosah. Je povinný vo všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľný vo všetkých členských štátoch.” - Smernica zaväzuje všetky členské štáty, ktorým je adresovaná, a to čo sa týka výsledku, ktorý je potrebné dosiahnuť, pričom ponecháva národným orgánom právomoc ohľadne formy a prostriedkov.” NB. Vzhľadom k tomu, že smernica rozdeľuje ňou vymedzené právomoci, mala by byť privilegovaným nástrojom harmonizácie legislatív. V praxi sa zaužívali také rozvinuté a presné smernice, že ich obsah sa netýka natoľko rozhodnutia o výsledku, ako určuje podstatné ustanovenia, čím zasahuje do výberu prostriedkov, ktoré boli pôvodne ponechané na členské štáty. - “Rozhodnutie je povinné vo všetkých svojich častiach pre určené krajiny”. - „Odporúčania a vyjadrenia nezaväzujú”.
COREPER (Výbor stálych zástupcov) Stáli zástupcovia sú veľvyslanci členských štátov pri Spoločenstve. COREPER tvoria pracovné skupiny (stále alebo ad hoc), ktoré pripravujú činnosť a rozhodnutia Rady. Funkcionári Komisie sa zúčastňujú práce COREPERu. Postupom času si COREPER získal podstatné miesto v systéme rozhodovania Spoločenstva. V podstate je privilegovaným a jediným miestom, kde môže každá národná delegácia zaujať postoj podľa inštrukcií svojej vlády a konfrontovať tento postoj (snažiac sa ho presadiť) s postojmi ostatných členských štátov. Je to teda v pravom slova zmysle vyhňa, kde sa formujú určité názory Spoločenstva.
Členstvo Žiadosť kandidujúcej krajiny musí byť adresovaná Rade, ktorá je povinná vyžiadať si stanovisko Komisie a rozhodnúť jednohlasne. JEA doložil požiadavku súhlasného stanoviska Európskeho parlamentu, ktoré je vyjadrené absolútnou väčšinou členov (článok 8). Dohody nestanovujú žiadne základné podmienky, ale vstup do spoločenstva je okrem ekonomických a sociálnych podmienok, jasne podriadený podmienkam politického charakteru (pluralitná demokracia a rešpektovanie ľudských práv). Čo sa týka právnych podmienok, tieto spočívajú v uznaní prednosti práva európskeho spoločenstva, v priamej aplikácii niektorých jeho predpisov a všeobecnejšie v zaväzujúcom charaktere právneho poriadku spoločenstva.
Spravodaj integračnej komisie 08
1
Ekonomická a sociálna súdržnosť JEA obsahuje nový pojem ekonomickej a sociálnej súdržnosti ktorý si autority Spoločenstva musia dať za cieľ. Pri jeho napĺňaní im budú pomáhať ”štrukturálne fondy” a spomedzi nich aj európsky sociálny fond. Článok 130 A obsahuje predpis, ktorého cieľom je znížiť rozdiely medzi regiónmi a prekonať zaostalosť najmenej privilegovaných regiónov. Slovo súdržnosť má navodiť zavedenie solidarity nie medzi jednotlivcami, ale medzi geografickými zónami v rámci Európy.
Európska sociálna charta (1961) S cieľom garantovať jednotlivcom efektívne uplatňovanie základných ekonomických a sociálnych práv, Európska sociálna charta má byť považovaná za doplnok Konvencie o ľudských právach. Charta bola podpísaná 18. októbra 1961 a na jej vypracúvaní sa zúčastnili najdôležitejšie spoločensko-profesijné organizácie za úzkej spolupráce s MOP. Do platnosti vstúpila v roku 1965. V Charte je uvedených 19 “sociálnych práv”, ale jej ratifikácia zaväzuje k realizácii 10 z nich, z ktorých aspoň 5 sa povinne musí týkať 7 článkov zaoberajúcich sa: - právom na prácu - odborovým právom - právom na kolektívne vyjednávanie - právom na sociálne zabezpečenie - právom na lekársku a sociálnu pomoc - právom rodiny na sociálnu, právnu a ekonomickú ochranu - právo dochádzajúcich JEA sa odvoláva na Chartu, ale táto referencia nemá žiadny právny dosah, pretože Súdny dvor nemá moc uvaliť sankcie pri nedodržiavaní tejto Charty. Ale signatári Sociálneho protokolu Maastrichtskej dohody vyjadrili svoju vôľu Chartu dodržiavať.
Európsky sociálny fond (ESF). Inštitút ESF sa zrodil z vôle uľahčiť určitú profesionálnu a nie len geografickú mobilitu pracovnej sily (záujemcom o prácu často chýba možnosť získať odbornú kvalifikáciu). ESF je teda fondom Spoločenstva, ktorý má za úlohu: - podporovať národné orgány, ktoré umožnia žiadateľom o prácu nadobudnúť vhodnú odbornú kvalifikáciu - pomáhať pri konverzii podnikov a rekvalifikácii pracovníkov. Svoju činnosť zameriava predovšetkým na mladých pracovníkov.
Charta základných sociálnych práv Spoločenstva (1989) Jedná sa o jednoduchú deklaráciu prijatú 11 štátmi z 12, Spojené kráľovstvo sa odmietlo pripojiť. Charta nezakladá rozšírenie právomocí Spoločenstva. Základnou myšlienkou bolo zabrániť vyslovene liberálnemu odklonu, ktorý pripúšťal aj sociálny dumping zo strany určitých členských štátov, ktorý by sa prejavil vo vyrovnávaní sa smerom k nižším platom a právam zamestnancov. V stručnosti, v Charte ide o zabezpečenie minimálnych nedotknuteľných práv bez možnosti sťažností a sankcií. Svojim obsahom potvrdzuje práva, ktoré sú už zapísané buď v Dohode (slobodná cirkulácia, právo na odborné vzdelanie, rovnoprávnosť pohlaví), alebo v Európskej sociálnej charte a v dohodách MOP.
Spravodaj integračnej komisie 08
2
Jednotný európsky akt (JEA) Komisia publikovala v roku 1985 “bielu knihu” o dobudovaní predpokladaného vnútorného trhu. Vo februári 1986 táto úvaha vyústila do prijatia Jednotného európskeho aktu, ktorým sa mení Rímska dohoda tak, aby bolo možné pristúpiť k inštitucionálnym zmenám týkajúcim sa rozhodovacieho procesu Rady, výkonnej moci Komisie a moci Parlamentu, aby mohol rozšíriť šírku právomocí spoločenstva, ako aj realizácie vnútorného trhu k 1.1.1993. - V inštitucionálnej oblasti Jednotný európsky akt rozširuje prípady, v ktorých Rada rozhoduje pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou. Konzultácie s Európskym parlamentom sú posilnené zavedením procedurálnej spolupráce v určitých odvetviach. - Jednotný akt zavádza tiež princíp ekonomickej a sociálnej súdržnosti, zameraný na podnecovanie akcií zameraných na znižovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi členských štátov. - Jednotný akt v článku 100-A predpokladá, že Rada príjme kvalifikovanou väčšinou opatrenia týkajúce sa zbližovania legislatívnych, právnych a administratívnych predpisov členských štátov. Avšak okrem daňových predpisov sú vylúčené aj tie, ktoré “sa týkajú voľného pohybu osôb a práv a záujmov zamestnancov” (článok 2). - V sociálnej oblasti Jednotný európsky akt obsahuje článok 118-A, ktorý umožňuje prijať kvalifikovanou väčšinou rozhodnutia, pokiaľ sú tieto zamerané na “zlepšenie pracovného prostredia s cieľom ochrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov” a predpokladá tiež “harmonizáciu zlepšovania podmienok v tejto oblasti”. Rada rozhoduje prostredníctvom smerníc kvalifikovanou väčšinou, podľa procedurálnej spolupráce s Parlamentom (článok 118 A.2). N.B: Pojem “pracovné prostredie” bol interpretovaný protichodne (zahŕňajúc aj širšiu interpretáciu) a bude v blízkom čase interpretovaný rozhodnutím Súdneho dvora. - Napokon JEA začlenením článku 118 B zaprotokoloval aktivity Komisie v oblasti sociálneho dialógu a to tým, že mu priznal právomoci “rozvíjať dialóg medzi sociálnymi partnermi na európskej úrovni, ktoré môžu vyústiť do zmluvných vzťahov”. Konštatuje, že utváranie zmluvných vzťahov závisí od dobrej vôle sociálnych partnerov a bude uskutočnené, “pokiaľ si ho budú želať”.
Komitológia Článok 155 Dohody o ES udeľuje Rade možnosť zveriť Komisii výkon pravidiel, ktoré stanovuje. Prax ukázala, že členské štáty boli zdržanlivé vo využívaní tohto rozhodnutia na úkor rozhodovacieho procesu spoločenstva, pričom sa ukázalo, že Rada je vzhľadom na svoje rozdelenie a preťaženosť, neschopná prijímať účinné rozhodnutia v správnom čase. JEA napokon modifikoval článok 145 dohody tak, že stanovil všeobecné pravidlo splnomocňovania Komisie, pričom Rada si mohla vyhradiť priamy výkon kompetencií len “v špecifických prípadoch”. V každom prípade, keď sa Rada rozhodne delegovať, výkonná moc Komisie je kodifikovaná rozhodnutím z 13. júla 1987 “komitológia”. Toto rozhodnutie stanovuje štyri postupy. V prvom je vytvorený výbor zástupcov členských štátov a jeho charakter je iba konzultačný. Každý z nasledujúcich dvoch zahŕňa dva varianty a sú to výbory pre riadenie a predpisy. Tento posledný, ktorý taktiež zahŕňa dva varianty, je možné aplikovať v prípade, kedy by mala Rada rozhodovaciu právomoc nad Komisiou v otázkach opatrení na ochranu.
Konzultácie (Parlamentu) Rímska dohoda nastolila princíp povinných konzultácií s Parlamentom v mnohých ustanoveniach (čl. 87 pravidiel rovnoprávnosti, čl. 100 o zbližovaní legislatív...) Jednotný akt pridal niekoľko prípadov povinných konzultácií a Maastrichtská dohoda ešte rozšírila možnosti aplikácie. Postup konzultácií teda zahŕňa: európske občianstvo, prisťahovalectvo, európsku hospodársku a menovú úniu, priemyselnú politiku, súdržnosť, životné prostredie, medzinárodné dohody, dopravu, pomoc štátom. Absencia povinných konzultácii s Európskym parlamentom predstavuje porušenie základnej formy a má za následok anulovanie prijatého rozhodnutia.
Spravodaj integračnej komisie 08
3
Konzultácie (sociálnych partnerov) Treba pripomenúť, že pri vypracúvaní svojich návrhov Komisia uskutočňovala rozsiahle konzultácie, aby sa jej politika čo najviac prispôsobovala ekonomickej a sociálnej realite. Sociálny protokol Maastrichtskej dohody dal konzultáciám medzi európskymi sociálnymi partnermi oficiálnu úroveň. V nových podmienkach konzultácií vo dvoch etapách medzi Komisiou a zástupcami EOK, UNICE a CEEP, odbory Komisie rozšírili konzultácie aj na iné reprezentatívne organizácie tak z ekonomickej ako aj sociálnej oblasti. Dnes sú základné etapy konzultácií v oblasti sociálnej politiky nasledovné: - 1. etapa: Uskutoční sa prvá konzultácia ohľadne možného zamerania činnosti spoločenstva. Obdobie konzultácií by nemalo presiahnuť 6 týždňov. Na základe obdržaných komentárov Komisia určí svoj postoj a rozhodne o tom, či je vhodné prejsť k druhej etape. - 2. etapa: Pokiaľ Komisia po týchto konzultáciách rozhodne, že činnosť spoločenstva v tomto smere je želateľná, uskutoční konzultácie so sociálnymi partnermi ohľadne obsahu zamýšľaného návrhu, vrátane správy o jej právnom základe. V priebehu týchto druhých konzultácií, sociálni partneri uvedú body, kde bola dosiahnutá dohoda a kde nie, v rámci ich postoja k návrhu textu. Ani táto druhá fáza by nemala trvať viac ako 6 týždňov. Počas tohto procesu môžu sociálni partneri informovať Komisiu, že chcú v súlade s článkom 4 Protokolu začať rokovania, ktoré môžu vyústiť do kolektívnych európskych dohôd. Uskutočnenie konvencie alebo dohody môže byť zabezpečené buď použitím postupov a praktík vlastných sociálnym partnerom a členským štátom, alebo rozhodnutím Rady. pracovníkov na ochranu a výpomoc.
Kooperácia (Postup) Tento postup zakotvený v JEA je obsiahnutý v článku 189C Dohody Európskeho spoločenstva. Vzťahuje sa na rozhodnutia týkajúce sa Európskeho sociálneho fondu (článok 125), odborného vzdelávania (článok 127) a sociálnej politiky. Základné časti tohto postupu sú nasledovné: a) “spoločné stanovisko” Rady prijatý kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po vyjadrení Parlamentu, b) Parlamentu sa predloží spoločné stanovisko, má tri mesiace na jeho schválenie, doplnenie alebo zamietnutie. Ak ho schváli, alebo sa v stanovenom termíne nevyjadrí, Rada definitívne rozhodne v súlade so spoločným stanoviskom. c) Ak Parlament navrhne doplnky, Komisia znovu posúdi jeho návrh v lehote jedného mesiaca a následne odovzdá Rade svoj opätovne posúdený návrh ako aj doplnky Európskeho parlamentu, ktoré neprebrala, ale sa k ním vyjadrí. d) Rada kvalifikovanou väčšinou príjme opätovne posúdený návrh Komisie v lehote do troch mesiacov. Rada tento návrh nemôže meniť, ani prijať doplnky EP (odmietnuté Komisiou), iba pokiaľ by tak urobila jednohlasne.
Luxemburský kompromis Väčšia kríza spoločenstva prepukla v roku 1965 ohľadne financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Francúzsko sa postavilo proti prijatiu rozhodnutia väčšiny v prípade, že by jeden štát mohol byť v menšine v otázke, ktorú považuje za svoj základný záujem. Myslelo si tiež, že Komisia prekračuje svoje právomoci a bolo proti ďalšiemu rozširovaniu právomocí Zhromaždenia. Od 1. januára 1965 Francúzsko praktizovalo politiku prázdnej stoličky. Kríza bola napokon prekonaná vďaka Luxemburskému kompromisu z 28. a 29. januára 1966, ktorý uznal potrebu hľadať jednotu v prijateľnom časovom rozmedzí. V praxi sú odvtedy všetky dôležité rozhodnutia prijímané konsenzom.
Spravodaj integračnej komisie 08
4
Medzivládna konferencia roku 1996 V Maastrichtskej dohode o Európskej únii z roku 1992 sa signatári dohodli, že v roku 1996 zvolajú medzivládnu konferenciu s cieľom revidovať zakladacie dohody Európskej únie a Európskeho spoločenstva. Hoci v texte Maastrichtskej dohody chýba otázka reformy inštitúcií Spoločenstva, jej riešenie je neodvratné. Pôjde práve o vyvodenie inštitucionálnych dôsledkov vzhľadom na minulé i budúce rozširovanie sa spoločenstva. Znenia budúcich dohôd budú mať teda za cieľ zlepšiť fungovanie Únie so zreteľom na nedostatky, ktoré vyplynuli z aplikácie Maastrichtskej dohody. Na programe by mali byť otázky: spôsoby rozhodovania, hierarchia noriem Spoločenstva a rozsah uplatňovania práva Spoločenstva.
Odvolanie anuláciou Keďže dohoda udelila významné rozhodovacie právomoci nadnárodným inštitúciám, bolo potrebné vytvoriť možnosť pre opravný prostriedok na kontrolu súladu práva Spoločenstva s výkonom právomocí. Sporné veci sú tie, kde opravný prostriedok má za cieľ dosiahnuť zrušenie nejakého rozhodnutia. Táto sporná vec môže byť založená len na nelegálnosti napadnutých rozhodnutí, nie na jej vhodnosti. Odvolanie anuláciou je skutočne podstatným nástrojom na zabezpečenie rešpektovania spoločenstvovej legálnosti a tým aj ochrany záujmov právnych subjektov, či už sa jedná o členské štáty, inštitúcie, alebo jednotlivcov. Uznané opodstatnené odvolanie má za následok anuláciu aspoň čiastočnú napadnutého rozhodnutia a Súdny dvor vyhlási napadnutý akt “za neúčinný”. Vzhľadom na podstatné dôsledky, ktoré môže spôsobiť takáto anulácia, možnosť na odvolanie je obmedzená na krátku lehotu.
Odvolanie kvôli neplneniu Činnosti kvôli neplneniu sú postupy zamerané na konštatovanie, že členský štát neplní povinnosti, ktoré mu podľa spoločenstvového práva príslušia a na jeho donútenie, aby svoje záväzky rešpektoval. Na základe žiadosti buď Komisie alebo členského štátu, ktorý zahájil postup, Súdny dvor rozhodne o neplnení. Dotknutý štát má možnosť predložiť svoje skutkové okolnosti. Súdny dvor odôvodneným rozhodnutím vyhlási neplnenie. Článok 171 Dohody ES obsahuje donucovacie prostriedky a pokuty, pokiaľ štáty neplnia rozhodnutia Súdneho dvora ES.
Prejudičné postúpenie veci Jedná sa o postup pri spolupráci týkajúcej sa súdnych právomocí medzi národným súdnictvom a Súdnym dvorom. Národné súdnictvo sa môže obrátiť na Súdny dvor, aby rozhodol prejudične vo veciach interpretácie Dohody, ako aj o právoplatnosti a interpretácii úkonov vykonaných inštitúciami Spoločenstva. Národné súdnictvo je povinné obrátiť sa na Súdny dvor v tých prípadoch, kedy problém interpretácie bol riešený súdom najvyššej inštancie a bez možnosti kasačnej sťažnosti. Vo všetkých ostatných prípadoch je rozhodnutie o podaní na Súdny dvor ponechané na národnom sudcovi.
Spravodaj integračnej komisie 08
5
Priama uplatniteľnosť, priamy účinok Tento princíp bol potvrdený Súdnym dvorom v rozhodnutí Van Gend en Loos (26/62 zo dňa 5/02/1963). Je to pôvodný princíp práva Európskeho spoločenstva, podľa ktorého právny poriadok spoločenstva, nezávisle od národných legislatív členských štátov, je hlavným a to nielen v záväzkoch, ale aj v rámci práv, ktoré tvoria národný právny poriadok a od tohto sa odvíjajú národné legislatívy. Rozhodnutím Van Gend en Loos boli vytýčené dve všeobecné indikácie, ktoré umožňujú určiť, či uznesenie spoločenstva je priamo uplatniteľné alebo nie. Za priamo uplatniteľné uznesenia musia byť považované také, ktoré na jednej strane obsahujú explicitné pridelenie práva alebo povinnosti v prospech alebo na ťarchu jednotlivcov, a na druhej strane každé také uznesenie, ktoré nariaďuje presne stanovenú povinnosť tak členským štátom, ako aj inštitúciám spoločenstva. Takže ustanovenia predpisu, ktoré je svojim charakterom priamo uplatniteľné, budú mať priamy účinok iba pokiaľ sú dostatočne jasné, presné a nevyžadujú si ďalšie ustanovenia. Podľa svojich kritérií, Súdny dvor priznal priamy účinok niektorým článkom Dohody, napríklad článku 119 o rovnosti odmeňovania. Okrem toho Súdny dvor priznal smerniciam možnosť vyvinúť priamy účinok napriek námietke, ktorú by bolo možné vzniesť a podľa ktorej sú smernice prenášané do členských štátov prostredníctvom národných právnych aktov (článok 189). Ale smernica má len vertikálny ascendentný účinok, to znamená, že vytvára záväzky jedine pre jednotlivcov voči členským štátom.
Princíp rovnosti alebo nediskriminácie Tento princíp je sformulovaný v článku 7 Dohody o EHS a je obsiahnutý v Maastrichtských dohodách v článku 6 odst.2. Podľa tohto princípu je zakázané riešiť rôznym spôsobom rovnaké situácie alebo rovnakým spôsobom rôzne situácie. Judikatúra Súdneho dvora Európskeho spoločenstva široko interpretovala tento text a rozšírila ho aj na nepriamu diskrimináciu. Chápe pod ním každú formu nepriamej diskriminácie založenej na národnosti alebo na pohlaví, ktorá však pri aplikácii iných kritérií vyústi do iných záverov. Tento princíp je jednou zo základných zložiek spoločenstvového práva a to najmä vzhľadom na politiku rovnoprávnosti a sociálnu politiku.
Sociálny protokol Podľa protokolu., ktorý bol priložený k Maastrichtskej dohode a podpísaný 12 členskými štátmi, 11 členských štátov bolo splnomocnených podpísať Dohodu o sociálnej politike, ktorá preberá pojmy dohody medzi sociálnymi partnermi na európskej úrovni. Táto dohoda bola podpísaná 31. októbra 1991. Protokol rozširuje rozhodovanie hlasovaním kvalifikovanou väčšinou na nasledujúce oblasti: - zlepšenie pracovného prostredia na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov - pracovné podmienky, informovanosť a konzultácie s pracovníkmi - rovnosť medzi pracovníkmi ženského a mužského pohlavia - integrácia osôb vyčlenených z trhu práce. Jednohlasné rozhodovanie je naďalej požadované pre: - sociálne zabezpečenie a sociálnu ochranu pracovníkov - ochrana pracovníkov v prípade rozviazania pracovnej zmluvy zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracovníkov a zamestnancov - podmienky zamestnania pre osoby z tretích krajín, finančné príspevky zamerané na podporu zamestnanosti a vytváranie nových pracovných miest. Z právomocí Spoločenstva sú vyňaté: - odmeňovanie - asociačné práva - právo na štrajk a právo lock-out. Protokol obsahuje aj veľkú novinku, ktorou je nový postup konzultácií sociálnych partnerov a zmluvný priestor, ktorý im je vyhradený (cf supra konzultácia).
Spravodaj integračnej komisie 08
6
Spoločné stanovisko (1. pilier) Definujeme ho ako stanovisko prijaté Radou ministrov na základe návrhu predpisu alebo smernice, ktorý predkladá Komisia po prvom čítaní Európskeho parlamentu. Toto prechodné stanovisko Rady ministrov v rámci postupov spolupráce alebo spolurozhodovania je ďalej prejednané Európskym parlamentom v druhom čítaní.
Spoločné stanovisko (2. a 3. pilier) V rámci PESC a CAIJ, tento pojem zahŕňa rozhodnutie Rady ministrov týkajúce sa otázky, v ktorej pätnásti členovia Únie koordinujú svoje postoje smerom k zahraničiu a to v oblastiach, ktoré sú predmetom spoločného záujmu, vo vnútri medzinárodných organizácií a konferencií. Európsky parlament je informovaný, ale nemá možnosť ho zmeniť, alebo zamietnuť.
Spolurozhodovanie (Postup) Zavedenie postupu spolurozhodovania odpovedá na opakované požiadavky Parlamentu, aby bol priamejšie účastný vypracovávania spoločenstvovej legislatívy. Článok 189 B čiastočne zodpovedá tejto jeho požiadavke, keď mu priznáva v určitých smeroch právo postaviť sa proti prijatiu niektorého legislatívneho návrhu, a to v oblastiach: slobodný pohyb pracovníkov (článok 49), právo podnikať (článok 54, 56, 57), vytvorenie vnútorného trhu (článok 100 A a B), výchova (článok 126), ochrana spotrebiteľov (článok 129 A), životné prostredie (článok 130 S), atď.
Subsidiarita Princíp subsidiarity nerozdeľuje právomoci medzi členskými štátmi a Spoločenstvom. Ale čo sa týka právomocí, ktoré nie sú pridelené výlučne Spoločenstvom, princíp subsidiarity ukladá, aby Spoločenstvo intervenovalo výlučne pokiaľ členské štáty nedostatočne napĺňajú ciele, alebo pokiaľ by sa dali lepšie realizovať na úrovni Spoločenstva vzhľadom na dimenzie alebo dopady naplánovanej činnosti. Subsidiarita je demokratický princíp decentralizácie rozhodovacej právomoci vo vnútri Únie. Ale pokiaľ ju zle pochopíme, môže mať opačný efekt, môže zúžiť spoločenstvové právomoci v prospech členských štátov.
Súhlasné vyjadrenie (Procedúra ohľadne) Tento pojem bol zavedený JEA a jeho pôsobenie bolo rozšírené v Dohode o Európskej únii (Maastricht). Táto procedúra sa využíva v nasledujúcich prípadoch: vstup nových štátov, asociačné dohody s tretími štátmi, slobodná cirkulácia a právo na pobyt občanov, štrukturálne fondy, hospodárska a menová únia...
Štrukturálne fondy Princípu ekonomickej a sociálnej súdržnosti napomáhajú dva predpisy Rady, ktoré sa týkajú štrukturálnych fondov, ich účelovosti a ich koordinácie. Zameranie činnosti Spoločenstva je v súlade so 6 cieľmi, ktoré boli vyhlásené za prioritné, sú to: - podporovať rozvoj zaostávajúcich regiónov - konverzia regiónov alebo oblastí postihnutých priemyselným úpadkom - prekonávať dlhodobú nezamestnanosť a uľahčovať začlenenie sa do profesionálneho života - uľahčovať adaptáciu pracovníkov na priemyselné premeny - urýchliť adaptáciu poľnohospodárskych štruktúr a rozvoj vidieckych zón - rozvoj a štrukturálne prispôsobovanie sa regiónov, ktoré majú mimoriadnu hustotu obyvateľstva * * *
Spravodaj integračnej komisie 08
7
