Komisia pre európsku integráciu pri KOZ SR
SPRAVODAJ číslo 06
Vychádza s finančnou podporou programu PHARE
2.3.1998
PODMIENKY V PRACOVNOM PROSTREDÍ EURÓPSKEJ ÚNIE ________________________________________________________ Spracované z materiálov technickej kancelárie BOZP EOK Aktívne obyvateľstvo v Európskej únii je 147 miliónov, z toho: 83 % zamestnancov 17 % samozamestnávateľov V roku 1996 Európska únia overovala reprezentatívnu vzorku 1 000 robotníkov každého členského štátu, spolu 15 800 osôb. Výskum ukázal, že: Všeobecné zdravotné problémy spojené s prácou sú - bolesti v chrbte 30 % robotníkov - stres 28 % robotníkov - muskulárne (svalové) bolesti v rukách a nohách 17 % robotníkov Zdravotné problémy sú najčastejšie spôsobené nesprávnymi pracovnými podmienkami Absencia spôsobená zdravotnými problémami sa týka 23 % robotníkov ročne (priemerne strácajú 4 pracovné zmeny / zamestnanca) Vystavenie fyzikálnemu nebezpečenstvu (hluk, vibrácie, nebezpečné výrobky alebo látky) alebo nevhodné pracoviská sa vyskytujú ešte častejšie: - 28 % robotníkov je vystavených silnému hluku - 43 % bolestivým, alebo unavujúcim polohám pri práci (nevhodná pracovná poloha) Pracovné tempo rastie Opakovaná monotónna práca sa často vyskytuje: - 37 % robotníkov vykonáva krátke a opakované úkony - 45 % robotníkov vykonáva monotónne úkony Postupne dostávajú robotníci viac samostatnosti pri organizovaní práce, ale všeobecne sa to stáva iba zriedkavo Práca je do veľkej miery určovaná vonkajšími vplyvmi ( zamestnávateľ zaviedol zariadenie ako hlavný činiteľ diktujúci tempo práce) Výpočtová technika je dôležitou zložkou činnosti: - 38 % robotníkov používa výpočtovú techniku Iba 32 % zamestnancov bolo zamestnávateľom školených počas posledných 12 mesiacov Násilie pri práci nie je okrajovým javom: - 9 % zamestnancov tvrdí, že boli predmetom zastrašovania Hlavným rysom organizácie pracovnej doby je vlastne neporiadok (nepresné a nepravidelné rozvrhy, práca cez víkend, nočné zmeny) Pracovné podmienky sú veľmi rozdielne podľa zamestnania, pracovnej oblasti, krajiny, postavenia zamestnanca. Dočasná alebo náhodná práca sa vyskytuje stále častejšie a je charakterizovaná nepriaznivými pracovnými podmienkami.
Spravodaj integračnej komisie 06
1
ZDRAVIE A PRÁCA 29 % opýtaných robotníkov uvádza, že práca im neovplyvňuje zdravie. Zdravotné problémy, najčastejšie uvedené v súvislosti s pracoviskom, sú muskulárne (svalové) a kostné bolesti: 30 % robotníkov tvrdí, že trpí bolesťami chrbta 17 % má muskulárne bolesti rúk a nôh 28 % zamestnancov trpí stresom (T.1.) T.1. Zdravotné problémy spojené s prácou: 1
problémy so srdcom dýchacie problémy
4
osobné problémy
4
alergie
4 5
bolesti žalúdka kožné problémy
6
ušné problémy
6
neuróza
7
nespavosť
7 9
očné problémy
11
podráždenosť
13
bolesti hlavy
17
bolesti svalstva
20
celková únava
28
stres
30
bolesti chrbta 0
5
10
15
20
25
30
ABSENCIA A PRÁCA 23 % zamestnancov tvrdí, že sa nedostavili do práce počas posledných 12 mesiacov pre zdravotné dôvody spôsobené prácou. Priemerný počet neprítomnosti je 4 dni/na zamestnanca ročne. Pre celú Európsku úniu to znamená 6 miliónov zameškaných pracovných zmien ročne. Absencia značne rastie keď sa zintenzívňuje práca (3 krát pre unavujúce polohy a 2 krát pre opakované pohyby). (T.2.) T.2. Ročný počet neprítomnosti v práci: Zamestanaci s : Bolestivé a unavujúce pracovné polohy
Opakujúce sa pracovné pohyby
_____________________________________________ Trvalá expozícia 8,2 dňa 5,8 dňa _____________________________________________ Bez expozície 2,6 dňa 2,8 dňa
Spravodaj integračnej komisie 06
2
VYSTAVENIE FYZIKÁLNYM RIZIKÁM . Vystavenie fyzikálnym rizikám je veľmi časté. Stresujúce ovzdušie, (hluk, znečistený vzduch, teplo, zima, vibrácie) manipulácia s ťažkými bremenami a práca v unavujúcich alebo bolestných polohách sa vyskytuje rovnako často v roku 1996 ako i v roku 1991. (T.3.) T.3. Percento robotníkov vystavených fyzikálnym rizikám v r. 1991 a v r. 1996 (12krajín) 43 45
50 40 30
1991 1996
31 33
27 28
20 10 0 bolestivé a unavujúce pracovné polohy
vysoká hlučnosť
práca s ťažkými bremenami
Počet robotníkov vystavených fyzikálnym rizikám zostáva vysoký. Asi jedna tretina zamestnancov je vystavená veľkému hluku alebo musí pracovať s ťažkými bremenami, 40 % musí pracovať v nevhodných pracovných polohách a viac ako polovina zamestnancov nemá vhodné pracovné podmienky (osvetlenie, vetranie, teplota atď.) (T.4.)
T.4. Percento robotníkov vystavených fyzikálnym rizikám v r. 1996 45 45 40 35 30 25 20 15 10 5 0
trvalá expozícia 33 28
expozícia väčšia ako 1/4 času
24 18
bolestivé a unavujúce pracovné polohy
10
11
vysoká hlučnosť
vibrácie
11
práca s ťažkými bremenami
OPAKOVANÁ PRÁCA 37 % robotníkov tvrdí, že ich práca predpokladá krátke a opakované výkony 57 % robotníkov predpokladá opakované pohyby ruky 45 % robotníkov dodáva, že neexistuje rotácia v ich činnosti (T.5.)
Spravodaj integračnej komisie 06
3
T.5. Percento robotníkov vystavených opakovanej práci v roku 1996 57
60 50
45 37
40
trvalá expozícia
45
33 expozícia väčšia ako 1/4 času
30 20
16
10 0
0
0 krátko opakované výkony
opakované pohyby
monotónna práca
neopakujúce sa úkony
Opakované činnosti idú často ruka v ruke s prácou vo vysokom pracovnom tempe: 49 % robotníkov, ktorí vykonávajú opakované pohyby a sú nútení pracovať veľmi rýchlo. Opakované činnosti sú spojené s muskulárnymi a kostrovými problémami. (T.6.) T.6. Percento robotníkov vykonávajúcich opakované pracovné úkony pri práci majúci nasledovné zdravotné problémy. Trvalá práca: kátke úkony opakované pohyby Exponované na.. ____________________________________________ Bolesti chrbta 45 43 _____________________________________________ Bolesti svalov 30 28
PRACOVNÉ TEMPO Pracovné tempo prudko vzrástlo od roku 1991 do roku 1996. V roku 1996 viac ako polovina robotníkov je nútená pracovať vo vysokom pracovnom tempe v časovom limite. (T.7.) T.7. Rast pracovného tempa medzi r.1991 a 1996 Percento robotníkov pracujúcich...... 56 56 54 54 52 50 50 48
1991 1992
48 46 44 vysoké pracovné tempo
v časovom limite
Pracovné tempo je podmienené skôr vonkajšími faktormi (klienti, užívatelia, pacienti atď) ako zariadeniami. (T.8.)
Spravodaj integračnej komisie 06
4
T.8. Faktory podmieňujúce pracovné tempo 23
stroje, zariadenia
36
prevádzkové predpisy priam a kontrola vedúcim
40 41
kolegovia
65
klienti 0
10
20
30
40
50
60
70
ZVÝŠENIE SAMOSTATNOSTI ROBOTNÍKOV V období rokov 1991 - 1996 počet robotníkov, majúcich určitú samostatnosť v oblasti pracovného tempa sa zvýšil zo 64 % na 72 %. Ale zostáva ešte: - 28% robotníkov (32 % zamestnan.) bez žiadnej osobnej možnosti ovplyvniť pracovné tempo - 28 % robotníkov (32 % zamestnancov) nemá žiadnu možnosť ovplyvniť organizovanie práce - 35 % robotníkov (39% zamestnancov) nemá žiadnu možnosť ovplyvniť postup pracovných úkonov. Veľká menšina robotníkov má ešte ohraničenú samostatnosť, čo sa týka hospodárenia s vlastným časom: - 37% robotníkov (42 % zamestnancov) nesmie rozhodnúť, kedy môžu mať prestávku v práci - 41% robotníkov (47 % zamestnancov) nesmie rozhodovať, kedy môže čerpať dovolenku alebo voľno. ”Modré goliere” (menovite robotníci v priemysle), robotníci pracujúci v doprave, hoteloch a pri zásobovaní majú ohraničenú samostatnosť činnosti. (1) možnosť zmeniť hodinu začatia a ukončenia v určitých intervaloch (T.9.) T.9. Samostatnosť zamestnancov v ich práci (v%) neovplyvňuje prac. tempo
31
neovlyvňuje aké prac. metódy v práci použiť
32
neovplyvňuje výber prac. postupu
39
nerozhoduje o prestávke v práci
42
žiadna právomoc rozhodovať o
47
pevný začiatok/koniec prac. času
72 0
Spravodaj integračnej komisie 06
10
20
30
40
50
60
70
80
5
POŽIADAVKY PRACOVISKA: ZODPOVEDNOSŤ Intenzita práce a samostatnosť robotníka musí byť videná v kontexte obsahu a špecifík práce. Z tohto hľadiska je zrejmé, že pre väčšinu robotníkov sú požiadavky individuálne: zložité pracovné úkony presné kvalitatívne štandardy kontrola kvality práce riešenie všetkých otázok Pre 74 % z nich predpokladá ich práca postupné zvyšovanie kvalifikácie.
-
Výpočtová technika zohráva v tejto dobe dôležitú úlohu: využíva ju 39% robotníkov a 41% zamestnancov 69% robotníkov má priamy kontakt s klientmi (T.10.)
T.10. Požiadavky práce, všetci zamestnanci (v %) používanie výpočtovej techniky
39
priamy kontakt s klientami
69
riešenie všetkých otázok
81 76
kontrola kvality práce presné kvalitatívne štandardy
71
riešenie zložitých pracovných úkonov
57 0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
V súvislosti s týmito požiadavkami činnosti: -
89% zamestnancov tvrdí, že môžu byť podporovaní kolegami, pokiaľ je to nutné len 32% z nich bolo školených podnikom počas posledného roku (T.11.) 7% považuje požiadavky práce pre nich za príliš vysoké 11% považuje vlastné schopnosti za omnoho vyššie ako sú požiadavky pracoviska
Spravodaj integračnej komisie 06
6
T.11. Počet zamestnancov, ktorí boli školení zamestnávateľom počas posledných 12 mesiacov (v jednotlivých krajinách) 60
58 51
50
49
49 45
40 33
32 30
30
28
27
25
25 23 19
19
18
17
I
E
P
GR
20
10
0 B
L
F
IRL
A
D-západné
EU
D-východné
NL
S
DK
UK(GB)
FIN
PRACOVNÝ PROGRAM Hlavné charakteristiky sú: Na jednej strane vysoký počet robotníkov má skrátenú pracovnú dobu (14% robotníkov pracuje menej ako 30 hodín v týždni). Väčšinou sú to ženy (26% pracujúcich žien). Na druhej strane vysoký počet robotníkov má predĺženú pracovnú dobu (49% pracuje viac ako 40 hodín v týždni, 23% viac ako 45 hodín v týždni). Muži pracujú častejšie v predĺženej pracovnej dobe ako ženy (31% mužov pracuje viac ako 45 hodín v týždni). Zdravotné problémy sa množia s rastom pracovných hodín. (T.12. a T.13.)
T.12. Bolesti chrbta
40
40 35 30 25 20 15 10 5
Y
(x - odpracované hodiny v týždni, y - % pracovníkov)
24
22
33
32
30 24
1-9h
1019h
2029h
3039h
4044h
4550h
50+h
X
Spravodaj integračnej komisie 06
7
T.13. Stres
(x - odpracované hodiny v týždni, y - % pracovníkov)
45
Y
45 40 35 30 25 20 15 10 5
36 24
29
25
24 17
1-9h
1019h
2029h
3039h
4044h
4550h
50+h
X
Pracovná doba je charakteristická svojou rozptýlenosťou (52% robotníkov pracuje aspoň jednu sobotu v mesiaci 29% aspoň jednu nedeľu, 21% pracuje v nočnej zmene aspoň občas) a taktiež svojou nepravidelnosťou ( 33% má nepravidelný rozvrh a 13% pracuje v zmenách).
Priemerný čas využívaný na dopravu do práce a späť domov je 38 minút, ale sú tu veľké výkyvy: -
23 % potrebuje na dopravu viac ako hodinu 9 % potrebuje na dopravu viac ako hodinu a pol s rôznymi dennými výkyvmi
ZAČLENENIE ROBOTNÍKA 45 % robotníkov je začlenených do organizátorských otázok podniku (rozdelenie úloh, nahradenie neprítomných, dodržiavanie termínov, výrobné ciele, atď.) 50 % sa podieľa na rokovaniach v súvislosti so zmenami organizácie práce a pracovných podmienok. Konštatujú sa značné rozdiely medzi krajinami, spôsobené kultúrnymi rozdielmi a inštitucionalizovaným kontextom. (T.14.)
Spravodaj integračnej komisie 06
8
T.14. % zamestnancov, ktorí sa podieľajú na rokovaniach v súvislosti s organizačnými zmenami podľa krajín 68
70
68 65
63
60
55 51
49
50
51
54
51 46
46 42
40
38
40 34 31 30
20
10
0 GR
P
E
I
B
L
F
IRL
A
D-západné
EU
D-východné
NL
S
DK
UK(GB)
FIN
iba 24% zamestnancov malo rokovania s vedením podniku v minulom roku, aj tento údaj je rozdielny, závisí od veľkosti podniku. (T.15.) T.15. % zamestnancov rokujúcich s vedením podniku za posledných 12 mesiacov, podľa veľkosti podniku (x - počet zamestnancov v podniku) 34 35 30
25
25
28
19
20 15
10
10 5 0 1až9
10až49
50-99
100-499
500+
X
Spravodaj integračnej komisie 06
9
NÁSILIE V PRÁCI Použité slovo a slovné spojenie najčastejšie vyjadruje veľmi rozdielne skutočnosti v jednotlivých krajinách a v jednotlivých povolaniach. Násilie v práci (fyzické, psychologické, kolektívne alebo individuálne, vo vnútri skupiny alebo mimo nej) je ovšem dôležitým problémom, ktorému sa bude musieť v budúcnosti venovať zvláštna pozornosť. Výskum ukazuje, že: 3 milióny zamestnancov sú predmetom pohlavného násilia 6 miliónov zamestnancov je predmetom fyzického násilia 12 miliónov je predmetom zastrašovania a fyzického a psychického násilia. (T.16.) T.16. Percento zamestnancov je predmetom násilia
9 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0
4 2
sexuálnemu obťažovaniu
fyzickému násiliu
psychologickému násiliu
DÔLEŽITÉ ROZDIELY Priemerne hodnoty v tomto dokumente neodrážajú spozorované rozdiely: Medzi krajinami Existujú dôležité rozdiely medzi severnými a južnými krajinami, ktoré sa vyjasňujú len čiastočne. Uvedené rozdiely ovplyvňuje politika schválená ako na úrovni podniku tak i na národnej úrovni a táto určuje pracovné podmienky. Medzi oblasťami činnosti stavebníctvo, obrábací priemysel a poľnohospodárstvo sú oblasti kde robotníci sú najviac vystavení tradičým nehodám. Nepriaznivé pracovné podmienky sa taktiež konštatujú v odbore verejných služieb, menovite v doprave, hoteloch a zásobovaní. napríklad druhý odbor (hotelierstvo) má najväčší počet robotníkov nútených pracovať veľmi rýchlo, vykonávať monotónne a opakované práce, pracovať v nočných zmenách podľa nepravidelných rozvrhov. Medzi kvalifikačnými kategóriami najohrozenejšími sú manuálni robotníci, ako kvalifikovaní, tak i nekvalifikovaní. Medzi pohlaviami muži sú ohrozovaní tradičnými priemyselnými pracovnými nehodami a rizikami ( hluk, vibrácie, prácou s ťažkými bremenami atď.) viac ako ženy. Na druhej strane majú ženy menej samostatnosti v oblasti rozdelenia času (určenie momentu prestávky, dĺžky dovolenky a pod.). Podľa stanoviska zamestnanca stále rastie výskyt náhodnej a dočasnej práce. Dočasní robotníci (majú pracovnú zmluvu na dobu určitú alebo dočasnú dohodu prostredníctvom agentúr) majú horšie pracovné podmienky ako trvalí robotníci ( majú pracovnú zmluvu na neohraničenú pracovnú dobu).
Spravodaj integračnej komisie 06
10
(T.17.) T.17. % zamestnancov vystavených účinkom stresu vplyvom podniku 60
51
50
40
40
28
30 20
pracovné zmluvy na dobu neurčitú
15
31 21
20
24
pracovné zmluvy na dobu určitú
15 pracovné zmluvy cez zamestnávateľské agentúry
10 0 opakujúce sa úlohy
opakujúce sa pohyby
Spravodaj integračnej komisie 06
bolestivé/ vyčerpavajúce prac. polohy
11
