Rodina Hitlerovcov
„Títo ľudia nesmú vedieť, kto som, nesmú Človek, ktorý zodvedieť, odkiaľ prichádzam a z akej rodiny povedal za smrť miliónov ľudí, pochádzam!“ Vo chvíli prvého veľkého trilebo boli „zlej krvi“, umfu sa Adolf Hitler ničoho neobával väčalebo preto, že boli šmi ako nepríjemných odhalení. Pri ríšskych „sociálne nehodní parlamentných voľbách v septembri 1930 života“, sám bol nejasného pôvodu. sa jeho strana vďaka drvivému zisku hlasov stala druhou najsilnejšou frakciou v nemecWalter Görlitz, historik kom parlamente – o to väčšmi chcelo celé Nemecko vedieť viac o vodcovi NSDAP. Ale svoj súkromný život Hitler až dovtedy dôsledne halil do plášťa mlčania. Mýtus proroka, ktorý odnikiaľ vstúpil do dejín, aby zachránil Nemecko, vytvorený ním samým, bolo treba za každú cenu obhajovať. Ale na jeseň 1930 bola táto predstava ohrozená. V predvolebnom boji a v pamfletoch útočne agitoval heslami o „rase“ a „čistote“ – nečudo, že novinári a odporcovia nacizmu začali už zakrátko klásť nepríjemné otázky o osobnom pôvode politického karieristu. Dokonca aj vo vlastnej strane existovali na začiatku Hitlerovej kariéry špekulácie o jeho údajnom židovskom pôvode. A potom tu bol ešte nepríjemný príbuzný v Anglicku, synovec William Patrick Hitler, hrozilo, že ho bude vydierať. Úspešný politik Adolf Hitler pocítil, že rodina môže byť preňho nebezpečná. Hitlerov rodokmeň Na rodinnej histórii rasového fanatika ležal tieň nevyjasneného pôvodu, na jeho predkoch liplo podozrenie z incestu a z poly13
tajomstva tretej rise.indd 13
8/20/12 11:44 AM
gamie. Ako to vyzeralo s Hitlerovým vlastným rodokmeňom, zodpovedal vôbec požiadavkám nacistickej ideológie? Hitler mal z odpovede na tieto otázky strach. V pamflete Mein Kampf svoj pôvod vedome zatajil a zredukoval len do jedinej vety o rodičoch, pričom nespomenul ani len súrodencov. Na privandrovalca z Rakúska teraz dorážali čoraz dotieravejšími otázkami o jeho vlastnom Karl Friedrich von Frank, list Hitlerovmu pôvode. Hitler sa obával, že v Nemecku súkromnému stroskotá na histórii vlastnej rodiny. V tejto tajomníkovi háklivej situácii potreboval nespochybniteľRudolfovi Hessovi, 1933 né dobrozdanie. Služby mu ponúkol Rakúšan Karl Friedrich von Frank, skúsený genealóg a sympatizant nacizmu. Celé mesiace skúmal cirkevné matriky a spisy a napokon zhromaždil vyše 1 200 dokumentov, z nich vyhotovil rozsiahly genealogický znalecký posudok. Frankove tajné podklady o Hitlerovom pôvode sa dlho pokladali za stratené, lebo genealóg odovzdal führerovi len hotový rodokmeň, ale všetok podkladový materiál si nechal pre osobnú potrebu. Tento materiál prečkal koniec vojny v odpadovej šachte Frankovho zámku Senftenegg v Dolnom Rakúsku a pred niekoľkými rokmi ho znovu objavil historik Florian Beierl: Mnohé z toho, čo ukázali dokumenty, bolo už pre bádanie známe, no ešte nik nedoložil genealogické detaily o Hitlerových predkoch tak dôkladne a v takom rozsahu ako Frank. K tomuto záveru dospel roku 1932 aj sám Hitler. Znalecký posudok mu dodal „Napĺňa ma mimoriadnym uspokojením, že touto svojou prácou môžem dať širokej verejnosti na známosť a nesporne vyvrátiť rôzne zlovoľne rozširované chýry o pôvode pána ríšskeho kancelára.“
Frankov syn ma zaviedol do tajnej komory, skrytej v zámockej knižnici za regálom. Tam na konci chodby ukázal na balík stoviek dokumentov, úplne spečených špinou a plesňou. Po prvom opatrnom skúmaní mi bolo jasné, že predo mnou leží celý tajný základný materiál z Frankových bádaní o Hitlerovom pôvode. Florian Beierl, historik, o objavení Frankových spisov
14
tajomstva tretej rise.indd 14
8/20/12 11:44 AM
naliehavo potrebný „čistý“ pôvod a v ďakovnom liste bádateľovi sa vyjadril: „Nakoľko to môžeme moja sestra a ja posúdiť, úplne to súhlasí.“ Konečne, myslel si Hitler, mal náležitý prostriedok, aby umlčal všetkých pochybovačov, a rodokmeň dal vytlačiť. No stal sa pravý opak. Židovský Hitler Teraz Hitlerovi protivníci pozerali ešte dôkladnejšie a objavili v rodokmeni pod číslom 45 Katharinu Salomonovú. Noviny podozrievavo komentovali, že „opakovane ... sa vyskytujúce priezvisko Salomon“ nemožno predsa „bez pochybností uznať za nemecké meno ... Prinajmenšom nepatrí k zvyklostiam Adolfa Hitlera a jeho prívržencov, aby toto meno bez okolkov pokladali za nemecké meno.“ Historička Brigitte Hamannová intenzív„Hnedý Hitler so žltým ne skúmala Hitlerove rané roky a zverejnefľakom!“ niu jeho rodokmeňa pripisuje veľký význam: Nadpis v Österreichische „To, že sa objavilo toto židovsky znejúce meMorgenblatt z 13. júla 1932 no, bolo začiatkom najprudších špekulácií o údajnom Hitlerovom židovskom pôvode. Legenda o údajných No práve v tomto bode genealóg zrejme uroHitlerových židovských bil chybu.“ Frank síce obratom opravil svoj predkoch sa dostala „omyl“ a v zvláštnom vydaní Rodokmene dokonca aj do vedeckej literatúry. Dnes známych Nemcov nahradil Katharinu Salovšak vieme, že neexismonovú „Máriou Hambergerovou“, lenže to tujú nijaké závažné celý prípad ešte zhoršilo. Pretože „keď roku dôkazy o židovských 1933 konečne vyšiel Frankov opravený a rozpredkoch v Hitlerovej rodine. šírený rodokmeň bez mena Salomon, iba sa Brigitte Hamannová, zosilnili domnienky, že sa zámerne niečo zahistorička tajuje“. Zopár reportérov sa vybralo hľadať židovských Hitlerovcov. V júli 1933 jedny viedenské noviny pod titulkom Senzačné stopy židov Hitlerovcov vo Viedni oznámili nové odhalenia a priniesli snímky so židovskými náhrobnými kameňmi, na ktorých sa nachádzali mená ako 15
tajomstva tretej rise.indd 15
8/20/12 11:44 AM
Hüttler alebo Hiedler. Onedlho na to tie isté noviny uverejnili pod titulkom Hitlerovo židovstvo potvrdené! rodokmeň rodiny Hiedlerovcov z českej Polnej. Hoci tvrdenia boli pri preskúmaní neudržateľné, nezostali bez účinku a naďalej spôsobovali kancelárovi Hitlerovi ťažkú hlavu. Stopu, ktorú vtedy novinári neobjavili, možno dnes doložiť vďaka dokumentom z archívov amerických prisťahovaleckých úradov. Vtedy v Rakúsku naozaj žili židovskí Hitlerovci. Ich mená sa nachádzajú v početných zoznamoch cestujúcich na vysťahovaleckých lodiach, ktoré došli do New Yorku v rokoch 1895 až 1923. Ani dnes nemožno nájsť dôkazy o príbuzenstve týchto vysťahovalcov s Adolfom Hitlerom, ale vtedy by tieto dokumenty boli bývali spôsobili rozruch a Hitlerovi pripravili ťažkosti. O údajnom židovskom pôvode Hitlera sa dodnes udržiavajú tvrdošijné chýry, no veda medzičasom nepochybne dokázala, že neexistujú nijaké dôkazy o židovských predkoch Adolfa Hitlera. Pochybné legitimovanie Falošné meno Salomon v Hitlerovom rodokmeni nebol jediný neznámy detail spochybňujúci führerov pôvod. Nejasný bol predovšetkým pôvod Hitlerovho otca Aloisa. Bol nemanželské dieťa a až do veku 39 rokov nosil meno svojej matky: Schicklgruber. Až potom ho dodatočne legitimovali a ako jeho otec bol označený istý Georg Hiedler. Odvtedy mal Alois priezvisko Hitler. Ibaže okolnosti tejto legitimatio per matrimonium subsequens, dodatočného legitimovania, boli vyslovene záhadné a stali sa východiskom početných ďalších špekulácií. Najmä politickí odporcovia v tom videli možnosť, ako narušiť dôveryhodnosť rasového fanatika. V čase dodatočného legitimovania bola matka Aloisa Hitlera už 29 rokov mŕtva a muž, zaznačený ako jeho údajný otec, tiež zomrel pred 19 rokmi. Hoci rodičia boli zosobášení, za celý život Aloisa nelegitimovali ako syna. Tieto fakty viedli k rôznym 16
tajomstva tretej rise.indd 16
8/20/12 11:44 AM
otázkam. K tej, či Georg Hiedler bol naozaj Aloisovým otcom, k druhej, či bolo legitimovanie vôbec právoplatné. A napokon tu bola otázka, aké boli dôvody pre takéto neskoré uznanie, a prečo sa Alois nevolal Hiedler ako jeho údajný otec. Rakúska historička Anna Maria Sigmundová sa intenzívne zaoberala Hitlerovým pôvodom a životnými podmienkami jeho predkov. Jej sa podarilo rozlúštiť otázky okolo skutočného pozadia záhadného legitimovania Hitlerovho otca. Hitlerov otec sa narodil 7. júna 1837 v dedinke Strones vo Waldvierteli a ešte v ten deň ho pokrstili na neďalekej fare v Döllersheime. Úplne v súlade s vtedajšími zákonmi farár Ignaz Ruesskefer nechal stĺpec D pre meno otca v knihe krstov prázdne a malý Alois dostal priezvisko po matke – Schicklgruber. Na rozdiel od tvrdení rozličných Hitlerových životopiscov tento nemanželský pôvod vôbec neznamenal pre Hitlerovho otca stigmu. V polovici 19. storočia bolo až okolo 40 percent obyvateľstva vidieckych oblastí „narodených v hanbe“, nad touto skutočnosťou sa nik naozaj nevzrušoval – práve naopak. Pri rešeršoch o pôvode Hitlera sa Anna Sigmundová intenzívne venovala zvyklostiam života v roľníckom Rakúsku 19. storočia. A tak preukázala, že „v roľníckych kruhoch, kde boli naliehavo potrebné pracovné sily, bolo dokonca zvykom, že sa narodenie dieťaťa očakávalo pred uzavretím manželstva“. Aj neskoršia kariéra Hitlerovho otca ukázala, že „poškvrna“ nemanželského pôvodu ho ani nerušila, ani mu neprekážala. Tak či tak, už v 39 rokoch postúpil za „colného kontrolóra“, váženého štátneho úradníka s nevypovedateľným miestom a s pevnými nárokmi na penziu. A ku koncu životnej dráhy to dotiahol dokonca na zástupcu vedúceho colného úradu mesta Linz. Pre muža bez maturity to bol v tých časoch mimoriadny výkon. Jeho matka Maria Anna Schicklgruberová sa po pôrode syna vrátila do domu svojho otca, jedného zo zámožnejších roľníkov v dedine. Teda v nijakom prípade ju nevyhnal, ako neskôr nesprávne tvrdili mnohí historici. Ani nežila „v najväčšej biede“ a nemusela si na živobytie zarábať ako obyčajná slúžka. Veď to ani vôbec nepotrebovala, patrila totiž aj z matkinej strany 17
tajomstva tretej rise.indd 17
8/20/12 11:44 AM
k starousadlíckym roľníkom a tkáčom plátna, ktorí dosiahli úctyhodný blahobyt. Ako dokladajú dodnes zachované záznamy sirotskej pokladnice vo Weitre, zdedila po svojej matke peniaze a navyše dostávala sirotskú rentu, ktorú za roky našetrila v úctyhodnej výške 165 guldenov. Dnes sa už nedá zistiť, kedy a za akých okolností sa zoznámila s mlynárskym tovarišom Georgom Hiedlerom. V každom prípade sa pár 10. mája 1842 zosobášil. Či bol Anna Maria Georg Hiedler aj otcom malého Aloisa, to Sigmundová, historička muselo byť v malom dedinskom spoločenstve v Stronese nepochybne známe. Sám mlynársky tovariš však chlapca dodatočne za syna neuznal. Keď mal Alois desať rokov, matka mu umrela na „suchoty v dôsledku vodnatieľky“. Vdovec konal v tejto situácii úplne podľa pragmatických úvah. Keďže ako 55-ročný sa v tých časoch pokladal už za staršieho muža, dal malého Aloisa do opatery k svojmu bratovi Nepomukovi Hüttlerovi. Tento adoptívny otec nielenže bol o 15 rokov mladší, ale bol najbohatším mužom v dedine Spital, popri veľkom poľnohospodárstve mu patril jediný miestny hostinec. Tam vyrastal Alois Schicklgruber vo vyslovene dobre situovaných pomeroch. Napokon ako 14-ročný opustil svoju domovinu vo Waldvierteli a šiel do Viedne, aby sa u príbuzných adoptívneho otca vyučil za obuvníka. Učenie aj úspešne zakončil, no zdalo sa, že mieri vyššie. V 19 rokoch sa Alois usiloval o dráhu úradníka a vstúpil do colnej služby. To, čo nasledovalo, bola neobyčajná kariéra, kde sa na veľkú pýchu príbuzných v domovskom Waldvierteli čoskoro stal cisársko-kráľovským colným úradníkom. Šiesteho júna 1876 – 19 rokov po smrti Georga Hiedlera a 29 rokov po smrti jeho manželky Marie Anny – prišiel k notárovi Josefovi Penknerovi v okresnom meste Weitra bývalý adoptívny otec Aloisa Schicklgrubera v sprievode troch svedkov. Nepomuk Hüttler zrejme usúdil, že prišla tá pravá chvíľa, aby sa Alois Schicklgruber bol pýchou roľníckeho príbuzenstva, jedným z nich, ktorý sa ukázal úspešný v celkom inom povolaní, často pobudol vo Waldvier teli a pred príbuznými pyšne vyhlásil: „Budete sa čudovať, ako vysoko som sa dostal.“ Tento jeho citát sa traduje.
18
tajomstva tretej rise.indd 18
8/20/12 11:44 AM
„... že bývalý mlynár a obyvateľ Georg Hitler [sic!], ktorý zomrel 5. januára 1857 v Spitali, v ich prítomnosti a im pred smrťou opakovane vyhlásil ako svoju poslednú a nemennú vôľu, že svojho syna Aloysa ... splodeného so svojou neskoršou manželkou, vtedy slobodnou roľníckou dcérou Mariou Annou Schicklgruberovou ... pokladá za svojho manželského syna a plnoprávneho pokrvného dediča svojho mena ako aj všetkého imania a vo všetkých formách ho právne legitimuje.“ Doslovné znenie legitimačného protokolu Aloisa Schicklgrubera alias Hitlera
raz navždy objasnil pôvod nemanželského Aloisa. Notár, ktorý podľa vlastných údajov mužov už dlho osobne poznal, zostavil protokol a zachytil v ňom výpovede svedkov, tvoriace základ pre legitimovanie. Ako svedkovia notárovi vierohodne potvrdili, Georg Hiedler za života viac ráz vyhlásil, že je vlastným otcom Aloisa Schicklgrubera a želá si, aby sa stal aj jeho dedičom. Notár overil dokument, zúčtoval poplatky a tak spravil celkom formálne Aloisa Schicklgrubera synom Georga Hiedlera. Tento akt mal ďalekosiahle dôsledky. Lebo vo vystavenom protokole sa po prvý raz zjavila podoba „Hitler“. Dôvodom tohto spôsobu písania bol pravdepodobne notár, ktorý chybne počul meno, lebo vo waldviertelskom nárečí sa mená Hüttler, Hiedler alebo Hitler vyslovovali veľmi podobne. Navyše spôsob písania podliehal odjakživa veľkým variáciám, takže ani nositelia tých mien sa ich vždy presne nedržali. Raz sa to písalo Hiedler, raz zasa Hittler, celkom podľa ľubovôle. Význam bol vždy rovnaký – slovom „Hüttler“ sa označovali malí roľníci. Takže to bol notár Josef Penkner z Weitry, komu Adolf Hitler vďačil za markantnú podobu svojho mena – táto zmena mala neskôr netušené následky. Lebo nacistický pozdrav „Heil Hitler“ pôsobil neporovnateľne efektnejšie ako mäkšie „Heil Hiedler“. No predovšetkým sa na masových podujatiach dá podstatne pôsobivejšie revať ako úplne nepredstaviteľné „Heil Schicklgruber“. Ako smiešne pôsobilo toto meno v zahraničí, to ukazovala ame19
tajomstva tretej rise.indd 19
8/20/12 11:44 AM
rická propaganda, ktorá ním nemeckého diktátora opakovane zosmiešňovala. S notársky potvrdeným vyhlásením sa Nepomuk Hüttler v sprievode troch svedkov vybral na druhý deň do obce Döllersheim, aby aj tam príslušný farár Josef Zahnschirm náležite opravil záznam o krste a legitimovanie sa stalo právoplatným. Duchovný trikrát preškrtol meno Alois Schicklgruber, nahradil ho menom Hitler a do stĺpca otec dieťaťa vpísal meno Georg Hitler. Do posledného stĺpca knihy krstov zaznačil mená svedkov a za každým urobil tri krížiky. Hitlerovi životopisci si celé desaťročia vykladali tieto znaky ako náhradu za podpisy svedkov a domnievali sa, že boli analfabeti. Špekulovalo sa, či muži prípadne vôbec riadne pochopili, čo tu presne potvrdili. Dnes však vieme, že tri krížiky rozhodne neboli náhradou za podpis, ale farárovým potvrdením, že svedkovia boli osobne prítomní. Táto oprava záznamu o krste otca Adolfa Hitlera mala neskôr veľký význam pre samotného diktátora. Pretože keby bol zostal stĺpec s menom jeho starého otca prázdny, čiže naďalej neznámy, nebol by býval Adolf Hitler schopný uviesť to, čo požadoval od miliónov Nemcov: takzvané potvrdenie árijca. Tento dokument, ktorý od roku 1933 vyžadovali početné štátne a vládne úrady a bol predpokladom pre zastávanie verejného úradu, slúžil v prvom rade ako doklad o nežidovskom pôvode. Ten, koho sa to týkalo, musel si popri rodnom, krstnom a sobášnom liste zaobstarať aj dokumenty svojich rodičov a starých rodičov. Potvrdením árijca sa začalo oddeľovanie takzvaných neárijcov, predovšetkým židov ako aj Sintiov a Rómov, a viedlo od pozbavenia občianskych práv až po vyhnanie, za„Za neárijca sa pokladá ten, kto pochádza z neárijských, najmä židovských rodičov alebo starých rodičov. Stačí, ak jeden rodič alebo starý rodič nie je árijec. To treba predpokladať najmä vtedy, keď rodič alebo starý rodič patrí k židovskému náboženstvu.“ Vykonávacie nariadenie „árijského paragrafu“ z 11. apríla 1933 v zákone o obnovení odborného úradníctva
20
tajomstva tretej rise.indd 20
8/20/12 11:44 AM
tváranie do get a napokon k štátne organizovanému masovému vraždeniu. Bez dodatočného otcovho legitimovania by ani sám Hitler nebol býval schopný priniesť vlastné potvrdenie árijca. Otázku, prečo Nepomuk Hüttler tak neskoro vynaložil vôbec takú námahu, objasnila tiež Anna Sigmundová: Išlo jednoducho a pochopiteľne o peniaze. Legitimovanie teda neslúžilo na to, ako sa často predpokladá, aby sa uchovalo rodinné meno Nepomuka Hüttlera, ktorý nemal mužského potomka. Obchodne zdatný a v peňažných záležitostiach skúsený poľnohospodár chcel svoje dedičstvo zachovať čo možno najlepšie pre rodinu a ochrániť ho pred zásahom erárnej pokladnice. Keď Nepomuk Hüttler 17. septembra 1888 zomrel, zanechal veľkú časť svojho majetku Aloisovi Hitlerovi. Ešte v tom istom roku kúpil Alois veľký statok neďaleko svojej rodnej dediny Spital v hodnote viac ako 4 000 guldenov, táto suma zodpovedala približne protihodnote 200 kráv. Odvtedy mal Hitlerov otec finančné prostriedky, ktoré neskôr zaistili jeho synovi Adolfovi v mladosti pomerne bezstarostný život a dokonca mu dávali možnosti robiť kariéru umelca. Slovom, skutočnosť bola úplne iná, ako ju Adolf Hitler opísal v štvavom spise Mein Kampf, jeIniciátor Nepomuk ho otec Alois pochádzal tak z otcovskej, ako Hüttler [Hitler] si vyhliadol za hlavného aj materinskej strany z dobre situovaných dediča svojho majetku roľníckych rodín. Dôvodom, prečo Hitler adoptívneho syna. v Mein Kampfe urobil z otca „chudobného Vďaka spätnému legidomkára“, teda nádenníka núteného predátimovaniu sa stal Alois Hitler priamym vať svoju pracovnú silu „vykorisťovateľsképríbuzným. Ako dieťa mu“ statkárovi, no dokázal sa z tejto situácie súrodenca klesol do sám oslobodiť, bola čisto politická vypočítapodstatne nižšej triedy vosť. Hitler tým sugeroval predstavu, že tadedičskej dane ako „adoptívny syn“, ktorý kéto schopnosti sa skrývajú aj v ňom, a tým zo zákona platil za cusa zameriaval na sympatie voličských más dzieho a musel by z komunistického a sociálnodemokratického platiť najvyššiu sadzbu tábora. dane. Hitler dodatočnému legitimovaniu svojAnna Maria Sigmundová, historička ho otca vďačil za veľa. Avšak o jednej veci 21
tajomstva tretej rise.indd 21
8/20/12 11:44 AM
dokument notára z Weitry informáciu neprinášal. Upravoval iba to, kto bol v právnom zmysle pokladaný za otca Aloisa Schicklgrubera, nič však nehovoril o tom, kto bol biologický otec. Sám Adolf Hitler si teda nemohol byť nikdy istý, kto bol v skutočnosti jeho starý otec. Hitlerov otec Alois bol trikrát ženatý a splodil najmenej desať detí. Prvé manželstvo s takmer o pätnásť rokov staršou Annou Glaslovou-Hörerovou bolo bezdetné. Alois si dcéru vyššieho colného úradníka vzal pravdepodobne len preto, lebo si z toho sľuboval výhody pre svoju kariéru. Keď umrela, ešte v tom istom roku si vzal o 24 rokov mladšiu kuchárku Franzisku Matzelsbergerovú. S ňou mal deti Aloisa mladšieho a Angelu Hitlerovú. Ibaže vernosť nebral Hitlerov otec veľmi vážne. Keď jeho druhá žena ochorela na tuberkulózu, čo bol v tých časoch rozsudok smrti, začal si pomer so svojou druhostupňovou sesternicou Klarou Pölzlovou. Po Franziskinej smrti si chcel vziať Klaru, lenže príslušný farár odmietol sobáš pre blízke príbuzenstvo. Pár sa mohol zosobášiť až po povolení výnimky, schválenej Vatikánom v Ríme. Z tohto manželstva sa narodilo šesť detí, ale prežili iba Adolf a Paula Hitlerovci. Bola to aj na tie časy neobyčajne vysoká detská úmrtnosť; niektorí historici sa doHitler sa o matkiných mnievajú, že mohla súvisieť s relatívne blízintelektuálnych schopkym príbuzenským vzťahom medzi otcom nostiach vyslovoval a matkou. Pre samotného Hitlera zrejme neraz žartovne, často nechutne. Keď mu krvismilstvo vo vlastnej rodine nepredstavopredložili dotazníky valo vôbec problém – práve naopak. Ešte pre ženy, ktoré mali ako člen ríšskych ozbrojených síl napísal podstúpiť eutanáziu, roku 1919 list o „židovskej otázke“, kde povedal: „No, moja matka by nevedela, uvádzal: „Tisícročným krvismilstvom, často prečo loď zo železa v najužších kruhoch, židia si vo všeobecnospláva na mori, a ja by ti výraznejšie zachovali svoju rasu a svojrázsom sa potom vlastne nosť ako národy, medzi ktorými žili.“ Fornikdy nebol narodil.“ mulácia predpokladá úplne pozitívny postoj Anna Maria Sigmundová, historička k otázke incestu. 22
tajomstva tretej rise.indd 22
8/20/12 11:44 AM
