Príručka pre chovateľov potkanov Mgr. Martina Haratíková Verzia 1.0 1

Príručka pre chovateľov potkanov

©Mgr. Martina Haratíková

Verzia 1.0

1



Úvodom Táto príručka vznikala a vzniká postupne z článkov, ktoré sú uverejnené na mojej internetovej stránke http://www.squeek-rat.info. Keďže nijaké informácie nie sú konečné, nie je ani toto konečná verzia príručky. Jej obsah bude postupne doplňovaný o ďalšie a ďalšie poznatky a postrehy, a aktuálnu verziu vždy nájdete na stránke http://www.squeek-rat.info . Príručku môžete otvoriť v programe Adobe Acrobat Reader, ktorý umožňuje iba jej čítanie a vytlačenie. Môžete ju voľne šíriť buď prostredníctvom odkazu na jej umiestnenie na internete alebo v tlačenej forme, avšak vždy ako celok a bez zásahu do jej obsahu. Akékoľvek iné použitie príručky (prípadne jej časti) je viazané na môj písomný súhlas. Fotografie a kresby môžu byť bez súhlasu autorov voľne šírené len ako súčasť tejto príručky. Akékoľvek samostatné použitie obrázku či fotografie je viazané na písomný súhlas autora. (Autori fotografií a obrázkov sú na nich riadne označení.) Špeciálne poďakovanie: MVDr. Jaruške Řezníkovej (Jaji) a MVDr. Lee Wildnerovej Pletichovej (Levvv) za ich odbornú pomoc, korekcie, pripomienky, opravy a hlavne trpezlivosť Touareg a Womi za ich skvelé ilustrácie Levvv, Nefertity, Womi, Samyase, Kawalskemu, Percy, Katy, Kike, Touareg, Dcerke, Zulu, Baške, Jiřinke, Grove, Lenine, Bebeche a Tomášovi Brecíkovi za poskytnutie fotografií Nifl, Dcerke, Potkanbabe, Bebeche, Grove, Nevi, Dragonniese a všetkým ostatným, ktorí so mnou mali vždy trpezlivosť pri mojich večných dotazoch a otázkach a obohatili príručku svojimi nápadmi ☺

Ak vám v príručke niečo chýba, chceli by ste niečo doplniť či zmeniť, máte akékoľvek nápady na vylepšenie, napíšte mi mail na [email protected].

Maťa

2



OBSAH 1. PÁR ÚDAJOV O POTKANOVI .................................................................................................................................... 5 1.1. PÔVOD POTKANA (RATTUS NORVEGICUS) ..........................................................................................................................6 1.2. POTKANIE ZVLÁŠTNOSTI .................................................................................................................................................6 1.3. VARIETY POTKANA LABORATÓRNEHO ................................................................................................................................7 1.4. ROZDIEL MEDZI SAMČEKOM A SAMIČKOU ...........................................................................................................................8 2. ČO POTREBUJETE VEDIEŤ EŠTE PRED KÚPOU POTKANA .......................................................................................... 9 2.1. PRED SAMOTNOU KÚPOU .............................................................................................................................................10 2.2. PREČO POTKAN POTREBUJE KAMARÁTA ............................................................................................................................11 2.3. ZABEZPEČENIE VHODNÝCH PODMIENOK ...........................................................................................................................13 2.4. ZÁKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ ...........................................................................................................................14 2.5. KÚPANIE POTKANA – ÁNO ALEBO NIE? ............................................................................................................................23 2.6. ZOZNAMOVANIE .........................................................................................................................................................24 2.7. AKO ZO SAMČEKA VYCHOVAŤ MAZNÁČIKA ........................................................................................................................26 2.8. ČO ROBIŤ S POTKANOM, KTORÝ ZAČAL VYSTRKOVAŤ ROŽKY?................................................................................................. 27 3. BÝVANIE ................................................................................................................................................................ 29 3.1. KLIETKA ....................................................................................................................................................................30 3.2. TERÁRIUM.................................................................................................................................................................31 3.3. ZARIADENIE KLIETOK (TERÁRIÍ).......................................................................................................................................32 4. POTRAVA ............................................................................................................................................................... 33 4.1. NIEKOĽKO FAKTOV NA ZAČIATOK .....................................................................................................................................34 4.2. ZÁKLADNÉ VÝŽIVOVÉ HODNOTY .....................................................................................................................................34 4.3. GLYKEMICKÝ INDEX POTRAVÍN .......................................................................................................................................35 4.4. VITAMÍNY..................................................................................................................................................................36 4.5. KŔMNE ZMESI PRE POTKANY ......................................................................................................................................... 37 4.6. ĎALŠIE DOPLNKY STRAVY ..............................................................................................................................................40 5. ANATÓMIA POTKANA ........................................................................................................................................... 43 5.1. OPORNÁ SÚSTAVA ....................................................................................................................................................... 44 5.2. POHYBOVÁ SÚSTAVA ....................................................................................................................................................45 5.3. OBEHOVÁ SÚSTAVA .....................................................................................................................................................46 5.4. DÝCHACIA SÚSTAVA .....................................................................................................................................................48 5.5. TRÁVIACA SÚSTAVA .....................................................................................................................................................49 5.6. REPRODUKČNÝ SYSTÉM ................................................................................................................................................52 5.7. ENDOKRINNÁ SÚSTAVA.................................................................................................................................................53 5.8. KRYCIA SÚSTAVA .........................................................................................................................................................55 5.9. NERVOVÁ SÚSTAVA......................................................................................................................................................56 5.10. ZMYSLOVÁ SÚSTAVA .................................................................................................................................................. 57 5.11. VYLUČOVACIA SÚSTAVA ..............................................................................................................................................60 5.12. LYMFATICKÝ SYSTÉM ..................................................................................................................................................60 6. SPRÁVANIE POTKANOV ......................................................................................................................................... 61 6.1. HODNOSTNÝ REBRÍČEK.................................................................................................................................................62 6.2. AGONISTICKÉ SPRÁVANIE ..............................................................................................................................................62 6.3. RODIČOVSKÉ SPRÁVANIE...............................................................................................................................................64 6.4. REPRODUČNÉ SPRÁVANIE .............................................................................................................................................65 7. ROZMNOŽOVANIE POTKANOV .............................................................................................................................. 67 7.1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE........................................................................................................................................................ 68 7.2. ZDRAVOTNÉ ASPEKTY KRYTIA POTKANOV ..........................................................................................................................69 7.3. PÁRENIE....................................................................................................................................................................71 8. CHOROBY POTKANOV ........................................................................................................................................... 73 8.1. CHOROBY DÝCHACÍCH CIEST .......................................................................................................................................... 74 8.2. CHOROBY A DEFEKTY KOŽE ............................................................................................................................................80 8.3. CHOROBY NERVOVÉHO SYSTÉMU....................................................................................................................................86 8.4. CHOROBY OKA ...........................................................................................................................................................88 8.5. CHOROBY REPRODUKČNÉHO SYSTÉMU ............................................................................................................................91

3



8.6. CHOROBY SRDCA ........................................................................................................................................................ 93 8.7. CHOROBY TRÁVIACEHO TRAKTU .....................................................................................................................................95 8.8. NÁDORY A NOVOTVARY ..............................................................................................................................................103 8.9. PORANENIA .............................................................................................................................................................112 8.10. STARNUTIE A DEGENERATÍVNE ZMENY.........................................................................................................................114 8.11. URINÁRNE OCHORENIA ............................................................................................................................................115 8.12. UŠNÉ OCHORENIA ...................................................................................................................................................116 9. PRÍLOHY .............................................................................................................................................................. 119 9.1. FOTODOKUMENTÁCIA ZDRAVOTNÝCH PROBLÉMOV ..........................................................................................................119 9.2. PREHĽAD KLASICKÝCH LIEKOV POUŽÍVANÝCH U POTKANOV .................................................................................................125 9.3. PREHĽAD HOMEOPATÍK ..............................................................................................................................................132 9.4. PREHĽAD PRÍRODNÝCH LIEKOV .....................................................................................................................................133 9.5. LIEČIVÉ ÚČINKY OVOCIA A ZELENINY ..............................................................................................................................138 9.6. VITAMÍNY................................................................................................................................................................140 9.7. MINERÁLY ...............................................................................................................................................................143 10. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ........................................................................................................................ 145

4



1. Pár údajov o potkanovi

5



1.1. Pôvod potkana (Rattus Norvegicus) Pôvod a zaradenie Potkan (Rattus norvegicus) patrí do čeľade Myšovitých (Muridae), rad Hlodavce (Rodentia), trieda Cicavce (Mammalia), kmeň Stavovce (Chordata) a ríša Živočíchy (Animalia). Poznávacím znakom potkana je jeho dlhý neochlpený chvost, ktorý je pri koreni mierne zosilnený a obvykle je kratší než samotné telo. Očká sú drobné, hlava je u samcov mohutná a u samičiek skôr špicatá. Uši sú na koncoch mierne špicaté, slabo osrstené a pri prehnutí nedosahujú k očiam. Okrem klasických uší, s ktorými sa stretávame u divokého potkana, sa u laboratórneho podarilo vyšľachtiť aj tzv. dumbo uši, ktoré rastú viac na bokoch hlavy a výzorom sa podobajú na slonie (odtiaľ názov „dumbo“). Do Európy sa dostal niekedy v priebehu 18. storočia pravdepodobne z Ázie, kde potkany dodnes voľne žijú. Svojou úžasnou rozmnožovanou schopnosťou a adaptabilnosťou na prostredie, ale aj tým, že je schopný zožrať takmer čokoľvek, postupne začal vytláčať svoju najbližšiu príbuznú, krysu obyčajnú (Rattus rattus), na ktorú sa veľmi podobá a je s ňou často zamieňaný (krysa je pritom chránený druh živočícha). Veľkosť a výskyt Potkan dosahuje hmotnosť v priemere 400–600g (samičky sú samozrejme menšie a ľahšie ako samčekovia), keď sú chovaní ako domáci maznáčikovia, môžu dosiahnuť aj 700g. Dĺžka tela bez chvosta je zhruba 160 – 270 mm. Chvost u zdravého a normálne vyvinutého potkana by mal byť dlhý až takmer po jeho nos. Výskyt potkana sa viaže výlučne na ľudské obydlia, ktoré sú pre neho vynikajúcim zdrojom potravy (ide o tzv. synantropný druh živočícha). Na rozdiel od krysy, ktorá má rada suché a teplé miesta (povaly a vrchné poschodia domov), potkany sa zdržujú vo vlhkých pivniciach, prízemných častiach budov a pod podlahou. Ak sa aj dostanú do vyšších poschodí obydlí, nikdy tam neostanú natrvalo. Okrem budov ich môžeme nájsť v kanalizácii, stokách, popri potokoch a na iných vlhkých miestach. Na jeseň zvyknú podnikať výpravy pozdĺž potokov, riek, stok a podobne, čím sa rozširujú z jedného miesta na iné. Občas sa môže stať, že potkan sa oddelí od kolónie a vráti sa k divokému spôsobu života, na aký boli zvyknutí jeho predkovia v Ázii (pôvodné divoké potkany môžeme dodnes nájsť vo východnej Ázii v bažinách a mokradiach). Vtedy vyhľadá miesta ako zarastené bažiny a brehy riek, kde si môže budovať zložitú sústavu nôr s niekoľkými únikovými otvormi, zásobárňami jedla, norou pre samičky s mláďatami a pod. (nory sú vzájomne poprepájané takmer dokonalým systémom chodbičiek). Rozmnožovanie a spôsob života Potkany patria medzi živočíchy s obrovským rozmnožovacím potenciálom. Samica máva obdobie párenia niekoľko razy do roka (dokonca je schopná páriť sa už pár dní po pôrode) a tehotenstvo u nej obvykle trvá 23 dní. V jednom vrhu sa môže narodiť 8 až 13 mláďat, ktoré pohlavne dospejú cca po piatom až siedmom týždni veku. (Tu platí to isté ako u iných ľahko sa rozmnožujúcich druhov, a síce, že mladá samica malého vzrastu bude mať menej mláďat ako samica staršia a väčšia.) Rodia sa holé a slepé (oči otvárajú okolo 14. dňa po narodení), ale už po mesiaci sú schopné samostatného života. Samice potkanov majú okrem toho schopnosť prerušiť graviditu v jej rannom štádiu, ak majú nevyhovujúce podmienky alebo ak sa stretnú s vhodnejším samcom, ktorý má lepší genetický potenciál. Prerušenie gravidity a vstrebanie vrhu môže byť však aj dôsledkom ochorenia (SDA, Sendai vírus, Kilhamov potkaní vírus a podobne). Potkany vo voľnej prírode žijú vo veľkých rodinných kolóniách, kde panuje prísna hierarchia. Počet jedincov v jednej kolónii môže dosiahnuť aj viac ako sto. Rozloha priestoru jednej kolónie je v priemere 6km2, tu sa odohráva celý ich život, rozmnožovanie, zháňanie potravy a bránenie územia pred votrelcami. Obvykle sa stretávame s dominantným samcom, ktorý si však toto postavenie musí vybojovať. Za ním je beta samec, submisívny jedinec, ktorého dominantný samec toleruje vo svojej blízkosti len vďaka jeho podriadenosti (obvykle je to najplachejší potkan skupiny). Najbojovnejší potkan sa zvyčajne stáva omega jedincom, ktorý je najviac napádaný a ak má takú možnosť, z kolónie radšej uteká. Potkan je všežravec, ale z 80% sa jeho strava skladá z rôznych semien tráv a obilnín, a z ovocia a zeleniny. Zvyšok tvoria bielkoviny získané z mäsa a vajec. Keďže ako hlodavcom im neustále dorastajú hlodáky, potrebujú ich obrusovať na tvrdých súčastiach potravy ako na chlebe, vetvičkách a tvrdej zelenine. Podobne ako myš, aj potkan je schopný, vďaka tvrdosti svojich zubov, ktoré na stupnici tvrdosti dosahujú 5,5, prehlodať sa cez betón a drevo, káble či slabšie druhy pletiva.

1.2. Potkanie zvláštnosti Skenovanie (kývanie hlavy zo strany na stranu) – tieto zvláštne pohyby si môžete všimnúť najmä u potkanov s červenými alebo rubínovými očami. Potkan ako taký má veľmi slabý zrak a niekedy nedokáže odhadnúť vzdialenosť, resp. má zlé priestorové videnie (všetky predmety od istej diaľky sa mu zdajú ako keby boli rovnako ďaleko, hoci v skutočnosti to tak nie je). Kývanie hlavy zo strany na stranu mu pomôže rozhýbať priestor okolo, vďaka čomu potom potkan dokáže určiť, ktoré predmety sú bližšie a ktoré ďalej (vzdialenejšie predmety sa pohybujú zdanlivo pomalšie ako predmety, ktoré sú blízko). Porfyrín – ide o chemickú látku, ktorú produkujú žľazy za okom potkana (tzv. Harderove žľazy, meno dostali po svojom objaviteľovi), a ktorá obsahuje pomerne veľké množstvo železa. To spôsobuje, že potkanie slzy sú "krvavé", teda majú červenú farbu. Na zdravom potkanovi si červené slzy všimnete hlavne po tom, čo sa prebudil, viditeľnejšie sú

6



na zvieratách, ktoré majú bledšiu farbu srsti (na čiernom, aguti, mink či burmese potkanovi červená farba viac menej splýva s farbou srsti a slzy nie sú tak očividné). Väčšie množstvo porfyrínu sprevádza aj rôzne ochorenia dýchacích ciest a zápaly oka. Starý potkan má spravidla tiež okolo očí viac porfyrínu než potkan mladý, čo je spôsobené hlavne tým, že už sa nedokáže tak dobre umývať. Vtedy mu treba s hygienou pomôcť. Farba potkaních zubov – zdravé potkanie zuby nie sú biele, ale majú žltú až oranžovú farbu. Spôsobuje to vysoký obsah železa v sklovine. Ak by ste mali doma potkana s bielymi zúbkami, signalizovalo by to zdravotný problém, prípadne nedostatok železa v organizme. Neplatí to však o mláďatách do odstavu, tie majú zúbky maličké a biele. Vŕzganie zubami – vcelku častý jav, podľa ktorého pri lepšom pozorovaní dokážete odhadnúť náladu a momentálne rozpoloženie potkana. Zároveň je to jeden zo spôsobov, ako si potkany obrusujú hlodáky. Často popri počuteľnom cvakavom zvuku vidíte aj to, ako potkan púli oči. Púlenie je spôsobené tým, že sval ovládajúci čeľusť prechádza očnou jamkou. Potkan cvaká zubami buď v stresovej situácii alebo naopak, keď sa cíti veľmi príjemne a dobre. Vlnenie chvosta – keď som to na mojom potkanovi uvidela prvý raz, neverila som vlastným očiam. Nebolo to vrtenie chvosta, ako sme na to zvyknutí u psa. Bolo to skôr hadovité vlnenie. Tak ako vŕzganie zubami, aj vlnenie chvostom je prejavom veľmi dobrej alebo veľmi zlej nálady. U mojich potkanov som si to všimla napríklad vo chvíľach, kedy behali a ja som ich začala škrabkať. Síce držali, kým som neskončila, ale vlnením chvosta dávali najavo, čo si o tom myslia. Tak isto si tento prejav môžete všimnúť aj u potkanov, ktorí stoja na zadných oproti sebe, zapretí jeden do druhého prednými packami a otvárajú papuľku – hrozia jeden druhému (jeden z prejavov bojového správania).

1.3. Variety potkana laboratórneho Od doby, kedy ste si mohli kúpiť len bieleho potkana ubehlo niekoľko rokov. V dnešnej dobe máte možností veľmi veľa a môžete si vyberať nielen podľa farieb, ale aj podľa tvaru uší, typu osrstenia či znakov na tele (týkajúcich sa sfarbenia srsti). Čo sa týka uší, máte na výber medzi štandard a dumbo potkanom. Rozdiel medzi nimi je v postavení uší na hlave. U dumbo potkana sú postavené po stranách hlavy (ako u slona), kým potkan so štandard ušami ich má na vrchu hlavy. Hlava potkanov s dumbo ušami pôsobí robustnejšie a širšie než v skutočnosti je – uši ju opticky rozširujú. obr.1: dumbo uši

obr.2: štandard uši

Pri srsti máte výber ešte väčší. K dispozícii sú potkany nielen so štandardnou hladkou a lesklou srsťou. Varieta rex má srsť mierne zvlnenú, akoby brčkavú, tvrdšiu a menej lesklú. Ak má mláďa oboch rodičov so srsťou rex, môže sa narodiť double rex, ktorému srsť môže vypadávať a znova dorastať, a spravidla je redšia. Podobní rexovi sú velveteeni, ktorí majú srsť jemnejšiu, pravidelnejšie zvlnenú (ale nie brčkavú ako rex) a fúziky sú rovnejšie (alebo menej skrútené). Ak chcete experimentovať, môžete. Existujú aj potkany takmer bez srsti, tzv. fuzzovia. Ich srsť je veľmi riedka, skoro by sa dalo povedať nijaká, a ak nejakú srsť majú, chlpy sú pomerne krátke. Ďalšou možnosťou je long hair potkan. Nenechajte sa však pomýliť, nemá dlhú srsť ako povedzme dlhosrsté morčatá. Srsť síce je dlhšia ako pri štandardných potkanoch, ale vyzerá skôr strapato a neupravene. Na výber máte aj pri očiach. Ak nechcete klasického červenookého albína, existujú aj potkany s čiernymi, rubínovými a tmavo rubínovými očkami. Dokonca aj biely či svetlý potkan môže mať očká tmavé (napríklad fawn, BES - čiernooký siam, BEW - čiernooký albín, BEH – čiernooký himalájec ap). Naopak existujú aj tmaví potkani s ruby očami, hoci sa zdajú byť čierne (napríklad tzv. mock mink). Že oči čierne nie sú spoznáte len pri fotení s bleskom.

obr.3: červenooký potkan

obr.4: mock mink

7



1.4. Rozdiel medzi samčekom a samičkou Ak ste ešte nikdy nemali potkana, určite sa pýtate, ako vlastne rozoznáte od seba jednotlivé pohlavia. Už u miminiek je zjavné, čo je samček a čo samička, a to vďaka tomu, že potkaní samci majú vo vzťahu k veľkosti svojho tela naozaj impozantné semenníky, umiestnené pod chvostom. Keby mal mať muž v pomere k svojmu telu rovnako veľké semenníky, mal by ich po kolená. Dôvod, prečo majú potkaní samci takto vyvinuté pohlavné orgány je jednoduchý. Vo voľnej prírode sa máloktorý dožije vyššieho veku, pretože tieto zvieratá sú potravou pre mnohých predátorov a okrem toho ich ako škodcov likvidujú aj ľudia. Aby sa teda zachoval živočíšny druh, vyrovnávajú potkany straty svojou úžasnou rozmnožovacou schopnosťou. No pri výbere vášho nového miláčika nestačí len sa pozrieť, či niečo pod chvostom má alebo nie. Rozdiely medzi pohlaviami sú aj v stavbe tela, vzraste, srsti, povahe.

obr.5: potkaní samček

obr.6: potkania samička

Samčekovia Ako to už v prírode chodí, samčekovia sú väčší a robustnejší ako samičky. Majú hlavu skôr širokú a mohutnú a za ňou pokračuje mohutné telo. Srsť je v mladšom veku jemná a hladká, ale keď sa potkan dostane do puberty, stvrdne a zhrubne. Stvrdnutie a zhrubnutie srsti je spôsobené testosterónom. Čím tvrdšia a hrubšia srsť v dospelosti, tým viac testosterónu v tele potkan má, čo samozrejme súvisí aj s jeho povahou (potkan po kastrácii má srsť jemnú ako samica). Okrem rysov, ktoré sú viditeľné, nájdete rozdiely aj v správaní sa samcov. Tým, že sú samci väčší a mohutnejší ako samice, nie sú takí atléti a nedostanú sa všade. Sú pomalší a pokojnejší. Tak isto sa radi maznajú a nechávajú sa škrabkať. Celé hodiny dokážu len tak preležať v klietke a podriemkávať. Práve z tejto lenivosti vychádza nesprávny, no zaužívaný názor, že potkan samec znáša samotu lepšie. Nie je to však pravda. Nedá sa totiž povedať, že by potkan samec nepotreboval kontakt s inými potkanmi alebo že by naozaj len a len leňošil a spal. Ak má malú klietku, ktorá je navyše prepchatá zariadením (košíky, hamaky, police ap), nemá v nej veľa možností na pohyb a neostáva mu iné než ležať a nudiť sa. Samičky Sú menšie, štíhlejšie, šikovnejšie a pohyblivejšie (tak povediac ich neudržíte v ruke, ak si to neželajú, vyšmyknú sa vám). Hlava samičky je na rozdiel od hlavy samčeka štíhla a dlhá, telo je rovnako štíhle a svalnatejšie. Srsť im ostáva taká hladká a jemná ako u miminiek. Správanie samičiek je od správania samčekov diametrálne odlišné. Neobsedia na mieste, stále niečo vymýšľajú a neexistuje pre nich miesto, kam by sa nedostali. Vďaka svojmu malému vzrastu a nízkej váhe sa dokážu vyšplhať po akomkoľvek povrchu bez toho, aby riskovali, že ich vlastná váha stiahne na zem. Ak nechcete, aby vám ničili nábytok a iné zariadenie v byte, je nutné ich stále niečím zamestnávať a zabávať a vymýšľať im nové a nové hry a podnety.

Obr. 7: Prehryzené káble od internetu u nás doma

8



2. Čo potrebujete vedieť ešte PRED kúpou potkana

9



2.1. Pred samotnou kúpou Skôr, než si potkaníka donesiete domov, je potrebné položiť si niekoľko otázok. • • • • • • • •

Je niekto z vašej rodiny alergický? Budú všetci členovia rodiny s potkaníkom súhlasiť? V prípade, že kupujete potkaníka svojmu dieťaťu, ste si vedomí, že po tom, ako ho prestane baviť, budete sa o neho primerane musieť postarať vy? Budete mať dostatok času venovať sa tak náročnému kamarátovi ako potkan? Budete mať pre neho dostatočne veľkú a vhodnú klietku so všetkým, čo v nej potrebuje? Budete ochotní chovať viac ako jedného potkaníka, aby ste mu poskytli vhodné sociálne prostredie? Poznáte vo svojom okolí veterinára, ktorý má skúsenosti s liečením keď už nie priamo potkaníkov, tak aspoň hlodavcov? Budete mať dostatok finančných prostriedkov na to, aby ste mu v prípade potreby poskytli potrebnú veterinárnu starostlivosť?

Ak ste si čo i len na jednu otázku odpovedali nie, potkaníka by ste si radšej zatiaľ domov nosiť nemali. Je dôležité si uvedomiť, že ide o veľmi sociálne založené a spoločenské zvieratko, ktoré potrebuje zázemie, istotu, pocit bezpečia a minimálne jedného kamaráta svojho druhu a ROVNAKÉHO POHLAVIA, aby bol naozaj šťastný a aby mal možnosť sociálnej interakcie na úrovni, ktorú potrebuje. Laboratórny potkan je síce zvieratko maličké, ale náchylné na rôzne ochorenia, či už dýchacích ciest, močového traktu a v neposlednom rade aj na nádorové ochorenia (zhubné aj nezhubné). Práve preto je dôležité vo svojom okolí nájsť ešte pred kúpou potkana veterinára, ktorý týmto zvieratkám rozumie. Nie všetky lieky vhodné pre mačky alebo psov sú vhodné aj pre potkany. Navyše, dávky liekov je tým ťažšie vypočítať a určiť, čím je zvieratko menšie. To isté platí aj o prípadnej narkóze počas operácie. Ten, kto doteraz choval škrečky či morčatá, bude veľmi prekvapený z toho, aký je potkan živý, zvedavý, učenlivý, kontaktný a komunikatívny. Nie je aktívny len v noci a neprespí celý deň v hamaku. Tak isto nie je malou guličkou, spokojnou so svojou mrkvičkou. Prispôsobí sa vášmu dennému rytmu, v dobe, kedy ste v škole či v robote, bude spinkať a keď budete doma, bude sa dožadovať vašej pozornosti. Samček alebo samička? U všetkých zvierat platí, že samce a samice majú rozdielne povahy a nároky. Platí to samozrejme aj u potkanov. Ešte pred kúpou by ste si mali zistiť, ako sa zvykne správať samica a ako samec, aby ste nakoniec miesto maznáčika doma nemali malé, zvedavé, neposedné torpédo. Ak túžite po lenivom, maznavom, veľkom zvieratku a neodradia vás veľké samčie semenníky, ani to, že kade samci chodia, tade zvyčajne značkujú, uprednostnite potkanieho samčeka. Bude milovať vaše škrabkanie za uškami a na oplátku vás bude čistiť. (Nezľaknite sa preto, ak vás začne váš miláčik jemne hryzkať tak, ako to zvykne robiť svojim druhom, keď im čistí srsť. Je to jeho prirodzená reakcia na vaše škrabkanie, ktoré tiež berie ako čistenie. Okrem toho tým dáva najavo, že vás berie ako prirodzenú súčasť svorky. )Bude sa tešiť na každú chvíľku strávenú s vami, spokojne vám zaspí v lone a nezobudí ho ani to, že vám tlačí na močový mechúr. Istou možno nevýhodou je to, že samček potrebuje majiteľa, ktorý so sebou nenechá kývať. Je teritoriálny a snaží sa vydobyť si vo svorke vedúce postavenie (ak máte len jedného potkaníka, prirodzene sa bude snažiť bojovať s vami o alfa pozíciu). Od malička ho treba viesť k podriadenosti a možno pri výchove naozaj vyžaduje viac pozornosti ako samička, ale výsledok obyčajne stojí za to. Naopak, ak chcete mať doma nezávislé šidlá, ktoré ani chvíľu neposedia, behajú, skúmajú, nezastavia sa tak často pomaznať ako chalani, sú pre vás samičky ako stvorené. Naviac sú oveľa menšie ako chlapi. Chovateľská stanica alebo chovprodukt? Kedysi nebolo možné laboratórneho potkana kúpiť inde ako v obchode so zvieratami. Nikdy ste pritom nevedeli, čo si vlastne beriete domov a ako sa bude váš vzťah k zvieratku vyvíjať. V súčasnosti je situácia na šťastie iná a každý má dosť možností nájsť si vhodného potkaníka od chovateľa, kde má istotu, že zvieratko je zdravé, vymaznané, zvyknuté na človeka. Medzi hlavné nevýhody chovproduktov rozhodne patrí pôvod zvieratka (rodičia sú spravidla neznámi a nie je raritou, že mláďatá sa narodia súrodencom), možnosť doniesť si domov choré zvieratko (či už ide o dedičné ochorenia, degeneratívne zmeny či parazity a infekcie získané v dôsledku neprimeraných podmienok), nedá sa určiť presný vek, potkan je vo veľkom strese, čím sa znižuje jeho prirodzená imunita a mení sa prirodzené správanie (často nenávratne). Nie je ani výnimkou, že si z obchodu donesiete domov samičku a po pár dňoch nájdete v klietke kopec maličkých potkaníkov, s ktorými ste nerátali. Najlepšie je teda posedieť si trošku za počítačom a pohľadať chovateľskú stanicu, kde si môžete vybrať so zdravých a vymaznaných zvierat, u ktorých máte istotu, že budú zvyknuté na ľudí, nebudú vystresované (až na stres z prevozu, ktorý ale relatívne rýchlo odoznie), budete presne poznať ich vek, rodičov a v prípade akýchkoľvek problémov sa môžete na chovateľa kedykoľvek obrátiť s prosbou o pomoc a verte, že nebudete odmietnutí.

Na čo dávať pozor pri kúpe?

10

Príručka pre chovateľov potkanov • • • • •


očká by mali byť čisté, lesklé, bez výtoku, rovnako tak nos musí byť bez výtoku a čistý srsť by nemala byť naježená, mala by byť lesklá a čistá potkan by nemal chodiť nahrbený v okolí konečníka by nemal byť špinavý od výkalov na koži by nemali byť žiadne známky napadnutia parazitmi a nijaké škvrny

Tak isto si dajte pozor na chovateľa, ktorý vám ponúka mláďatá bez výpisu predkov, je tu riziko príbuzenskej plemenitby za účelom získania určitého typu srsti či sfarbenia a podobne, ale bez brania ohľadov na zdravie potkanov z tejto línie. Koľko zvieratiek si zadovážiť? Veľmi diskutovaná otázka. A človek by si ju mal zodpovedať ešte pred tým, ako si potkana donesie domov. Ako už bolo napísané, potkan je spoločenské zvieratko, ktoré pre správny vývoj a vyrovnaný život potrebuje skutočne vhodné sociálne prostredie. To mu však nijaký človek pri najlepšej snahe vytvoriť nedokáže a nenahradí mu iného jedinca svojho druhu a rovnakého pohlavia. Mnohí chovatelia hovoria, že ak plánujete mať len jedno zvieratko, je lepšie mať samčeka, pretože samček samotou menej trpí. Menej trpí však neznamená, že netrpí vôbec a to je dostatočný dôvod vážne sa zamyslieť nad tým, aké máte možnosti čo do počtu potkanov. Ich minimálny počet, ak chcete, aby bol váš miláčik skutočne šťastný a spokojný, sú dvaja samci alebo dve samice. Čím viac, tým lepšie, samozrejme s prihliadnutím na veľkosť klietky a náklonnosť okolia voči týmto zvieratkám. V prípade, že po potkanovi naozaj veľmi túžite, ale viac ako jedného mať nemôžete, potom je síce vhodnejší samček, pretože je lenivejší a menej zvedavý a skúmavý ako samička, ale moja rada znie: odložte kúpu potkana na dobu, kedy budete môcť mať aspoň dvoch.

2.2. Prečo potkan potrebuje kamaráta Potkan je sociálne žijúci tvor s vlastnými potrebami Divoké potkany žijú vo väčších alebo menších skupinách, majú presne vymedzené svoje úlohy a postavenie. Toto postavenie je podriadené prísnej hierarchii medzi jednotlivými jedincami, hlavne medzi samcami. Potkany sa od malička učia, ako sa v skupine chovať, ako sa chovať pri stretnutí s dominantným a submisívnym samcom (samicou), kedy a koľko môžu jesť, kedy a s kým sa môžu páriť. Hodnostný rebríček si upevňujú zväčša bitkami (hlavne samci). Samice sú zvyknuté si vzájomne pomáhať a starať sa o seba navzájom. Ak jedna samica porodí, je bežné, že mláďatá pijú mlieko od všetkých samíc, bez ohľadu na to, či je to ich matka alebo nie. A samiciam to nevadí. Potkany, ktorí žijú v zajatí spoločne, sa neustále hrajú, čistia sa, zahrievajú sa, pomáhajú si a tiež medzi sebou komunikujú (prostredníctvom dotykov, pachov alebo zvukov, ktoré sú pre ľudské ucho väčšinou nepočuteľné). K životu v skupine patria tiež občasné bitky, hlavne medzi mladými samcami, a tiež pri zoznamovaní domáceho potkana s nováčikom. Nejde o vážne boje, ich cieľom nie je poranenie alebo zabitie iného potkana, skôr ide o šarvátky, pomocou ktorých si udržujú stabilitu hodnostného rebríčka, prípadne si nový samec chce vydobyť vedúce postavenie. Potkany, čo sa sociality týka, nie je možné porovnať napríklad so škrečkami, ktorí sú typické solitérne zvieratá (to znamená, že vyhľadávajú život osamote). Škrečok dá prednosť samote pred spoločnosťou nielen vo voľnej prírode, ale aj v zajatí. Dokonca i samica po tom, čo ju samec oplodní, uprednostní samotu a je schopná samca zabiť, len aby nebol pri nej. Potkan ale nie. Potkan je veľmi inteligentné zviera, inteligentnejšie než ostatné hlodavce, bežné hračky ho unudia skôr než napríklad škrečka alebo morča. Preto je potrebné potkanom neustále meniť zariadenie klietky a tiež hračky a zariadenie miestnosti, kde ich nechávate behať, aby mali stále možnosť vyhľadávať nové podnety a nové zážitky. Určite ste si všimli, že potkany počas vychádzok mimo klietky, ale aj v klietke samotnej, neustále niečo skúmajú a vyhľadávajú nové príležitosti na hru. Keď behajú spolu, môžete obr. 8: spoločné spanie v hamaku si všimnúť, že sa naháňajú a predháňajú sa v prieskume nového terénu a tiež sa spoločne hrajú. Učia sa jeden od druhého a spoločne prekonávajú nové prekážky. Keď ich pustíte behať po miestnosti, v ktorej ešte neboli, spravidla ju skúmajú spoločne, málokedy sa stane, že by sa do nového prostredia vydal potkan sám na vlastnú päsť (to, že si všimnete len jedného neznamená, že ďalší mu nie sú v pätách a ten prvý sa nehrá len na prieskumníka). Potkany v skupine, ako vidíte, žijú i v tomto smere omnoho plnohodnotnejší život ako osamotené zvieratko, ktoré všetko preskúmava sám a na vlastnú päsť získava skúsenosti, o ktoré sa nemá s kým podeliť. Pre potkana je teda viac než neprirodzené, keď je v zajatí chovaný osamote. Aj v tomto sa nám toto úžasné zvieratko podobá. Úprimne, kto z nás, ľudí, túži po úplnej izolácii od všetkých ostatných svojho druhu? Áno, občas máme všetkého po krk a najradšej by sme ušli na opustený ostrov a mali kľud. Lenže tieto stavy obvykle netrvajú dlho a my opäť túžime po stretnutí s našimi priateľmi, s partnerom, deťmi. Rovnako potkan, ak nemá náladu na svojich kamarátov, odíde od nich ďalej (v zajatí napríklad na opačný koniec klietky), ale keď je opäť všetko v poriadku, uvidíte ho spať v jednom klbku s ďalšími.

11



Rozdiely medzi chovom samotára a skupinou Aj keď sa svojmu potkanovi venujete ako je to len možné, nemôžete s ním byť 24 hodín tak, ako s ním môžu byť iné potkany. Žiadny majiteľ si tiež nemôže prispôsobiť svoj denný a nočný režim tomu potkaniemu (asi len okrem prípadov, kedy je to nevyhnutné kvôli operácii alebo ochoreniu). Na rozdiel od človeka, potkan nie je hore cca 16 hodín a nespí cca 8 hodín denne, nemá teda len jednu fázu aktivity a jednu fázu oddychu. Denne spia a sú aktívni niekoľko razy denne a najaktívnejší sú ráno a večer. (Samozrejme, štandardne sa potkany prispôsobia vášmu režimu, keď ste celý deň v škole alebo v práci, oni spia a aktívni sú keď sa vrátite domov.) Ak je potkan chovaný sám, väčšinu času, kedy by mohol byť aktívny a kedy by sa mohol hrať a získavať nové skúsenosti trávi sám zväčša v klietke, pretože majiteľ buď spí alebo je v práci či v škole. To potom potkanovi neostáva na práci nič iné než ležať a čakať. A nudiť sa. Čo je pre potkana naozaj nepríjemná "činnosť". Niektorí ľudia, ktorí majú len jedného potkana, si myslia, že je na nich viac viazaný, je ľahšie ho skrotiť a nemusí s ostatnými súťažiť o majiteľovu pozornosť. Vychádzajú pritom z predpokladu, že potkan túži viac po spoločnosti svojho majiteľa než po spoločnosti ostatných potkanov alebo že keď je sám, je jednoduchšie ho skrotiť. Áno, potkan má rád spoločnosť svojho majiteľa, pretože ho považuje za súčasť svorky a vyhľadáva teda kontakt ako s inými potkanmi, tak aj s majiteľom. Ten je okrem iného aj zdrojom hier, potravy a hladenia. Najlepšie pre potkana však je, ak má spoločnosť ako majiteľa, tak aj iných potkanov rovnakého pohlavia. Pre majiteľa tiež nie je ťažšie venovať sa rovnakou mierou jednému, dvom alebo viacerým potkanom. Niekedy sa po vás budú šplhať všetci naraz, niekedy sa priblíži len jeden z nich kým ostatní budú niekde na dohľad čakať na správnu chvíľu. Okrem toho mnohí chovatelia nesprávne vychádzajú zo svojich predošlých skúseností s drobnými hlodavcami (a to nemusí byť vždy správne). Pravdou je, že potkan chovaný sám a potkan chovaný spolu s inými jedincami je rovnako krotký. Zdanie väčšej krotkosti môže spôsobovať to, že ak máte doma len jedného potkana, nemá na výber a môže sa hrať len s vami. Keby ste mu priniesli kamaráta, videli by ste, že krotenie a zvykanie si nového potkana na vás a prostredie je rovnaké ako pri tom prvom. Sama som mala troch potkanov pokope a jedného samotára. Bol to môj prvý potkaník Maroško, ktorý sa dožil dva a pol roku. Bolo to zlatíčko, prítulné, kontaktné, komunikatívne. A čím bol starší, tým viac sa nechával hladiť a škrabkať. No bolo na ňom vidieť, že túži tiež po spoločnosti iného potkana, jeho najväčšou túžbou bolo dostať sa ku klietke ostatných, aj keď na seba len syčali a ježili sa. Nevadí mu to, má totiž možnosť byť v spoločnosti iných potkanov. Naopak skupinka potkanov je spokojná, šťastná a vyrovnaná. Všetci sú rovnako maznaví a komunikatívni, vyhľadávajú moju spoločnosť. Ale tiež sa hrajú aj sami a občas si proste vystačia bezo mňa. Akonáhle sa k nim však priblížim, okamžite za mnou bežia a dožadujú sa mojej pozornosti. Čo sa teda týka tejto otázky, z vlastnej skúsenosti viem, že sa nemusíte báť toho, že by si viac potkanov na vás privyklo menej alebo horšie ako keby ste mali len jedného. Ak ich správne vychováte, budú vás rešpektovať a považovať za alfu celej skupiny a i vy budete šťastní, že máte doma spokojné a vyrovnané zvieratká. V niektorých ohľadoch je chov väčšieho počtu potkanov dokonca menej náročný ako chov jedného, pretože s nimi nemusíte tráviť toľko času ako so samotárom. Jeden potkan žije len pre chvíle, kedy je vypustený z klietky, je v kontakte s vami a môže aspoň chvíľu behať. Ak máte viac potkanov, v čase vašej neprítomnosti sa môžu navzájom hrať a krátiť si čas, kým sa im budete venovať vy. Obrovskou výhodou hlavne u samcov môže byť aj to, že ak ich je viac, je menšia pravdepodobnosť, že sa v období puberty stretnete s problémami typu "môj potkan hryzie". Prirodzené pre potkana totiž je, že sa v skupine snaží vydobyť si vedúce postavenie a keď nemá rovnocenného partnera (teda iného potkana), snaží sa mať navrch nad svojím majiteľom. Z toho potom pramenia rôzne nepríjemného situácie, ktoré menej skúsený chovateľ nie vždy zvládne. Ak máte viac zvierat, všetky svoje sociálne potreby si vyriešia medzi sebou. Istou nevýhodou sa môže zdať to, že musíte častejšie meniť podstielku a hamaky. Je to samozrejme tým, že čím viac zvierat, tým viac nečistoty, no nie je to nijaká katastrofa. S čím sa možno stretnete pri chove jedného potkana U potkana, ktorý je po odstavení od matky chovaný osamote, sa nevyvinú správne vzory chovania a neprejde správnou fázu socializácie, z čoho potom môžu prameniť rôzne nesprávne vzory chovania. Nie je to samozrejme pravidlom, ale stať sa to môže. U samcov sa bežne stretávame s prejavmi dominancie a nevhodného chovania rôzneho stupňa, ktoré sú spôsobené hlavne tým, že nemajú správne sociálne kontakty s inými samcami svojho druhu (neplatí to o potkanoch, ktorí majú agresivitu vrodenú po predkoch, s takýmito prípadmi sa však stretnete ojedinele). Pre samcov je prirodzené neustále medzi sebou bojovať o vedúce postavenie v skupine a utužovať si tak existujúce vzťahy. Ak potkan nemá seberovného, všetky potrebné sociálne interakcie sa snaží zosobniť svojmu majiteľovi, ktorému to, prirodzene, nie je príjemné. Okrem toho môže byť potkan apatický a smutný a keď otvoríte klietku, aby sa prebehol a zahral, nebude mať záujem o behanie, hranie sa s vami a maznať sa. Alebo celý deň presedí pri mrežiach klietky a bude unudene čakať na okamžik, kedy prídete a pustíte ho von. Ani jedna ani druhá alternatíva neznačí, že by sa potkan zo samoty akokoľvek tešil. Ďalšie problémy môžete čakať ak sa rozhodnete k samotárovi po puberte (teda staršiemu ako sedem mesiacov) pridať kamaráta. Váš maznáčik už zabudol na vzory chovania, ktoré mohol vypozorovať v skupine medzi súrodencami v dobe, kedy bol u maminky. Nevie teda ako sa k votrelcovi chovať a bude ho pravdepodobne považovať za votrelca, ktorého treba zlikvidovať. Bohužiaľ, často sa stáva, že ide miminu rovno po krčnej tepne, čím sa ho snaží eliminovať. Nemusí to byť tým, že by váš potkan bol agresívny, len nevie, čo iného by mal robiť.

12



2.3. Zabezpečenie vhodných podmienok Kúpa potkana je (tak ako pri mnohých iných zvieratkách) tou najmenšou finančnou položkou, ktorú budete musieť počas jeho života vynaložiť. Budete mu musieť kúpiť klietku, vybavenie do nej, krmivo, vitamínové doplnky... V prípade zdravotných problémov bude nutné ísť s potkanom k veterinárovi a zaplatiť mu potrebnú liečbu. Čo všetko je teda naozaj nutné? Klietka - jedna z najdôležitejších súčastí života vášho potkana. Bude v nej tráviť 90% svojho života, preto jej výberu venujte dostatočnú pozornosť. Potkan rád šplhá, uprednostnite preto radšej klietku vyššiu, nie širokú a nízku. Dokonca aj samci radi šplhajú a keď im na to dáte príležitosť, budú vám vďační, že sa nemusia celé dni v klietke len nudiť. Klietky určené pre morčatá či králiky sú pre potkana krajne nevhodné. Rovnako je nutné uvedomiť si, že to maličké stvorenie, ktoré sa vám zmestí do dlane, bude v dospelosti niekoľkonásobne väčšie a bude potrebovať aj primerané prostredie. Myslieť sa oplatí tiež na starobu vášho potkana. Na toto obdobie jeho života sa mu nízka morčacia alebo králičia klietka bude hodiť. Zariadenie klietky - je na vás, čo všetko potkanovi do klietky dáte. Nezabúdajte na to, že menej je niekedy viac, takže sa nesnažte mu klietku „prepchať“. Samozrejme, hamaky, police, preliezačky sú viac než vhodné a potrebné, ale nič netreba preháňať. Ak sa potkan nebude mať kde kvôli zariadeniu pohnúť, asi nebude veľmi šťastný. Podstielka - popri klietke a jej zariadení je pre potkana rovnako dôležitá aj správna a vhodná podstielka. V nijakom prípade nepoužívajte seno, u väčšiny potkanov spôsobuje alergiu. Hobliny tiež nie sú vhodné všetky. Mali by byť bezprašné, dostatočne veľké (aby ich potkan nevdychoval) a nemali by byť z cédrového ani borovicového dreva. V prípade, že nechcete použiť hobliny, môžete skúsiť skartovaný novinový alebo kancelársky papier. Pri kancelárskom však pozor, je prašnejší ako novinový. Okrem hoblín a skartovaného papiera je dnes k dispozícii množstvo iných typov podstielok - napríklad Asan. Pri každom type podstielky dbajte na jednu dôležitú vec - pozor na chemikálie, ktoré by mohla obsahovať a ktoré by mohli vášmu potkanovi škodiť. Čistenie klietky - kúpa klietky, jej zariadenie a zvolenie správnej podstielky nie je všetko. Potkan v klietke trávi väčšinu svojho života, spí v nej, žerie, ale robí v nej aj svoje biologické potreby. Tie samozrejme spôsobujú znečistenie podstielky a celej klietky. Zvyšky jedla, ako ovocie a zelenina, prípadne varené cestoviny či mäso, je potrebné odstrániť ihneď. Ak potkany robia svoju potrebu aj na police, utierajte ich vždy, keď vidíte, že sú znečistené. Frekvencia výmeny podstielky záleží na počte potkanov, ktoré máte v jednej klietke, a na tom, ako rýchlo ju zašpinia. Keď sa moč začne rozkladať, nepríjemným sprievodným javom je vznik čpavku, ktorý dráždi dýchacie cesty. Vy možno zápach necítite, ale potkan áno. Okrem toho znečistená podstielka pôsobí nepriaznivo aj na srsť a kožu potkana. Radšej čistite častejšie, aby ste sa vyhli prípadným respiračným alebo kožným problémom vášho potkana. Strava - aby ste sa vyhli komplikáciám, ktoré sa spájajú s nevhodnou alebo nevyváženou stravou, dopredu si na trhu zistite, aké krmivá sa pre potkany vyrábajú. V dnešnej dobe už existuje veľa výrobcov krmív priamo pre potkany, stačí si vybrať. Problémy sa môžu objaviť tak pri nedostatku ako aj pri prebytku potravy, ale aj pri potrave, ktorá je nevhodná a nevyvážená.

13



Teplota prostredia - potkany sú na teplotu prostredia, v ktorom žijú, veľmi citliví. Nemajú radi ani príliš teplo ani príliš chladno. Najhoršie znášajú výkyvy teploty a prechod medzi letom a jeseňou a zimou a jarou, kedy je v bytoch spravidla chladno (buď sa už nekúri alebo sa ešte nekúri). Tak isto nemajú radi prievan, na to pozor hlavne pri klietke - mali by ste ju umiestniť tam, kde bude aspoň z dvoch strán chránená. Ideálna je pre nich izbová a vyššia teplota. Chráňte ich pred priamym slnkom, prievanom, aj zimou - v prípade potreby im prikúrte alebo dajte do klietky domčeky a dostatok materiálu na stavbu hniezda, do ktorého sa zavŕtajú a vyhrejú si ho. Zvýšenú pozornosť venujte hlavne tehotným a kojacim samiciam, potkanom po operácii, starým jedincom a samozrejme chorým. Ak budú vaše potkany v teplotne nevyhovujúcom prostredí, spôsobí im to zbytočné zdravotné problémy (prechladnutie, zápal pľúc, prehriatie zaťažujúce srdce...).

2.4. Základná zdravotná starostlivosť 2.4.1. Kontrola zdravotného stavu U potkanov je niekedy naozaj ťažké zistiť, že sú chorí, pretože neprejavujú známky ochorenia až kým stav nie je akútny. Preto je veľmi dôležité priebežne ich zdravotný stav kontrolovať. Príležitosť na to máte vždy, keď sa so svojimi potkaníkmi hráte a maznáte. Vedomosti o ich normálnom správaní a stavbe telá vám môžu významne pomôcť pri identifikácii akýchkoľvek problémov, ktoré by si vyžadovali návštevu veterinára. Samozrejme kontrola zdravotného stavu je jednoduchšia, ak máte doma krotkého potkaníka, ktorý je ochotný chvíľku vydržať aj otočený na chrbte. 1. Dýchanie: Naučiť sa rozoznať symptómy respiračných ochorení je dôležité hlavne preto, aby neprerástli do vážnejších problémov, ktoré by si vyžiadali pohotovostný zásah veterinára. Pozorne počúvajte abnormálne zvuky pri dýchaní, ako sú napríklad sipľavosť, preťaženie, cvakavé zvuky alebo dýchavičnosť, prípadne výtok z nosa a očí, znížený apetít, hrbenie sa alebo naježenie. Potkaník s respiračnou infekciou bude v každom prípade potrebovať veterinárnu starostlivosť. Niektoré príznaky respiračných ochorení môžu mať totiž súvislosť s problémami so srdiečkom. 2. Zuby: Pravidelne kontrolujte potkanom ich zuby a ďasná. Pozornosť venujte akýmkoľvek odchýlkam od normálneho stavu zubov, zdureninám, či zuby nemajú bielu farbu (zdravý potkan má žlté, až oranžové zuby), hnisu, alebo či im z úst nejde odporný zápach. Spodné zuby majú byť mierne dlhšie ako vrchné, ale celkovo by ani jedny nemali poškodzovať ďasná alebo tvár. Ústna infekcia môže byť pre potkana nebezpečná, preto je potrebné včas vyhľadať veterinára. 3. Oči: Kontrolujte pravidelne oči svojho potkana, aby ste sa uistili, že sú jasné, čisté a bez výtoku. Sledujte, či nie sú zakalené alebo či na nich nie sú vriedky. Vypúlené oči môžu indikovať infekciu, tumor alebo absces za okom. 4. Uši: Skontrolujte, či nemá potkan výtok z uší, výrastky alebo či neobvykle nezapáchajú. 5. Zranenia a úrazy: Dôležité je všímať si hlavne či potkaník nekrváca, či nie je uhryznutý, porezaný alebo či niekde nemá podliatiny. 6. Chvost a nohy: Vizuálne skontrolujte chvost vášho potkana a jeho nohy, či na nich nie sú nejaké poranenia. Skontrolujte tiež, či sa potkan nekymáca a nemá problémy s chôdzou a či má chvost v poriadku. 7. Pohyb: Keď budete potkana venčiť mimo klietky, pozorne sledujte, ako chodí. Zamerajte sa hlavne na chvenie, pokrivkávanie, nakláňanie, krúženie alebo slabosť končatín. Okrem toho sledujte aj celkový vzhľad potkana pri pohybe a úroveň jeho aktivity. Potkan, ktorý sa hrbí alebo je letargický sa asi necíti dobre. 8. Telo: Pozorne premasírujte telo vášho potkana a kontrolujte pritom hrčky, opuchliny alebo citlivejšie miesta. Môžu indikovať poranenie, parazity alebo vnútorné problémy. 9. Srsť a koža: Pozorujte, ako sa váš potkan správa a sledujte, či sa príliš neškriabe alebo či niekde nemá miesta bez srsti. Prehliadnite srsť aj pokožku a uistite sa, či sa v nej neusídlili parazity. Blchy a všenky sú síce malé, ale viditeľné aj voľným okom. S roztočmi je to ťažšie, ale občas si môžete na jednotlivých chlpoch všimnúť hnidy alebo rozškriabané miesta s chrastami na krku a ramenách. 10. Genitálna oblasť: Samica: Kontrolujte, či z vaginálneho otvoru vašej samice nepozorujete výtok alebo krv. Ak samica práve nemá ruju, môže to signalizovať problémy ako maternicovú infekciu (mykoplazmóza), cysty alebo tumor. Samec: U samcov je dôležité skontrolovať prípadné poranenia penisu alebo výtok z neho. (Občas budete potrebovať samca vyšetriť lepšie ako len pohľadom, a to stiahnutím kože, ktorá penis chráni, aby ste sa uistili, že tam nie je žiaden blok.) 11. Farba: Skontrolujte akékoľvek extrémne zmeny sfarbenia (chvost, koža, uši, oči, srsť ai), tak vyblednutie ako aj zvýšené sfarbenie pokožky (u samcov je koža žltá až oranžová, pri zvýšenom príjme bielkovín môže byť sfarbenie výraznejšie).

14



12. Pach: Privoňajte si k svojmu potkanovi, môže vám to pomôcť identifikovať problémy. Najskôr si však musíte zvyknúť na jeho typický pach. „Zlý“ zápach môže indikovať infekciu. Nezdravý sladký zápach môže napovedať, že ide o diabetes. 13. Hydratácia: Na určenie toho, či je váš potkan správne hydratovaný môžete skúsiť nasledovný test. Dvoma prstami stlačte malý kúsok kože potkana a potiahnite ho jemne dohora. Normálnou reakciou je vrátenie sa kože do pôvodnej pozície. Ak však ostane čo i len na pár sekúnd v stlačenom stave, potkan nemá dostatok tekutín. 14. Teplota: Keď sa naučíte spoznať, aká je bežná teplota vášho potkana, bude pre vás jednoduché rozoznať príznaky podchladenia alebo zvýšenej teploty.

2.4.2. Ako poskytnúť potkanovi prvú pomoc Za tých pár rokov, čo chovám potkany, som sa s prípadmi núdze stretla už niekoľko razy. Spočiatku som netušila, čo robiť, ale čím dlhšie sa človek niečím zaoberá, tým viac skúseností má a tým lepšie vie reagovať. Dnes ma už pri pohľade na krvácajúcu nohu alebo naježeného potkana nechytí panika a nesadám hneď do auta. Snažím sa mu skôr poskytnúť okamžitú prvú pomoc a až potom sa rozhodujem, či je ošetrenie veterinára (a stresovanie zvieratka) naozaj potrebné. Niekedy sa človek zaobíde aj bez návštevy lekára, na šťastie. Tento článok však v nijakom prípade neberte ako návod na to, ako lekára obísť a potkana liečiť svojpomocne doma. Nie vždy je to možné a nie vždy to potkanovi pomôže. Pomoc pri poraneniach S poraneniami rôzneho druhu sa doma asi stretávame všetci najčastejšie. Ide o zacviknutý chvost, vytrhnutý pazúrik, uškrabnuté viečko na oku, uhryznutie. Medzi poranenia svojím spôsobom patria aj chrasty spôsobené roztočmi (svrabom), pretože v mnohých smeroch si vyžadujú rovnaký spôsob ošetrenia a následného doliečovania. Vo všetkých prípadoch poranení je nutné dbať na to, aby bol potkan v čistom prostredí a aby sa do rany nezaniesli nečistoty. Chvost, nohy, papuľka, uši, oči Čo do množstva krvi sú vždy najhoršie poranenia na chvoste, packách, ušiach a papuľke, ale aj očiach, pretože vždy krvácajú najviac. (V konečnom dôsledku sa po zastavení krvácania ani nestačíte čudovať, čo všetko spôsobila jedna maličká ranka.) Prvoradé je samozrejme krvácanie čo najskôr zastaviť. Tu pomáha presne to isté, čo u ľudí, postihnuté miesto treba jemne stlačiť (pozor, aby ste potkanovi nezlomili nejakú tú kostičku, so stlačením buďte opatrní). Najlepšie, ak pritlačíte na ranu vatový tampón a podržíte ho takto pritlačený jednu dve minútky. Ak to nepomôže, použite zásyp. Môže to byť múka alebo púder (napríklad detský). Ďalšou možnosťou ako zastaviť krvácanie je použitie ľadu. Ak by krvácanie neprestávalo, môžete použiť aj tekutý obväz (napr. akutol), ale nie na masívne krvácanie. Ranu je potrebné samozrejme vydezinfikovať. Môžete zabiť dve muchy jednou ranou, ak budete krvácanie zastavovať tampónom s betadinom, alebo ak ako zásyp použijete septonexový púder. Na dezinfekciu je možné použiť aj genciánu či hypermangán (rozpustený vo vode a zriedený, nie v koncentrovanej forme kryštálikov). Na prekrytie rany môžete použiť novikov, na rane spraví tenkú pevnú vrstvu (podobne ako tekutý obväz). Pozor na poranenia očí alebo oblasti blízko nich. Tam je lepšie zastaviť krvácanie len čistým vatovým tampónom, očko umyť čistou vodou (resp. tampónom namočeným v čistej vode) a potom do neho nakvapkať napríklad oftalmoseptonex. Ak nemáte kvapky, môžete použiť masť. Miesto obyčajnej vody je možné na umytie očí použiť aj vodu borovú. Ak dôjde k poraneniu konca chvostu, často sa stáva, že sa z neho zlúpne koža a časť chvosta sčernie a časom odpadne. Na všetky rany je možné tiež použiť repík, ktorý ranu aj vyčistí a zároveň upokojí a podporuje jej hojenie. Možné komplikácie: Všetky poranenia môžu skončiť zápalmi a hnisaním. (Náchylné sú hlavne poranenia prstov pri pazúrovom lôžku.) Okamžite vyhľadajte veterinára, ak je rana príliš veľká a potrebuje šitie, alebo ak rana začne meniť farbu, neprimerane opuchne a hnisá, a ak začne rana páchnuť či mokvať, ak je oko aj po niekoľkých dňoch vášho ošetrovania stále zapálené a opuchnuté Poranenia na tele Veľmi často sa stáva, že pri bitke sa potkany poškriabu alebo pohryzú napríklad na chrbte. Ak rana nie je priveľmi veľká a hlboká, nie je potrebné hneď navštíviť veterinára, ale ošetriť ju môžete aj doma. Postup je rovnaký ako v predošlom prípade. „Výhodou“ je, že rana zvykne menej krvácať a niektoré sa jednoduchšie udržujú v čistote (tie na chrbte). Možné komplikácie: absces v prípade, že by sa do rany zaniesla nečistota. Okamžite navštívte veterinára, ak je rana veľká a potrebuje zašiť, ak sa v rane vytvorí absces, zmení farbu, opuchne alebo ak začne akokoľvek páchnuť alebo mokvať. Chrasty pri svrabe Svojím spôsobom tiež poranenia, keďže sú spôsobené nadmerným škrabaním v dôsledku svrbenia kože. SVRAB ako taký je nutné liečiť u veterinára! Ak sa vám podarí svrab podchytiť v rannom štádiu, chrastičiek je pomerne málo a nie sú s nimi veľké starosti (platí to pre ušný aj kožný svrab). Čím neskôr si svrab všimnete, tým viac

15



chrastičiek potkan na tele bude mať. Ošetrenie chrastičiek je vhodné šampónom Peroxyderm (má aj dezinfekčné účinky) a ranky pravidelne omývať odvarom z repíka alebo nechtíka (měsíčka). Krvácanie z úst, nosa alebo uší Tu treba rozlišovať krvácanie v dôsledku infekcie a v dôsledku poranenia. Ak je totiž potkan chorý, je potrebné okamžite po zastavení krvácania ísť k veterinárovi a infekciu liečiť. Krvácanie z nosa zastavíte priložením ľadu alebo zmrzliny (trochu zmrzliny mu môžete dať zjesť, aby sa mu ochladili dutiny aj zvnútra, ale naozaj len trochu). Krvácanie z uší zastavíte priložením ľadu alebo pritlačením vatového tampónu k sluchovodu. Po zastavení krvácania je nutné ucho vydezinfikovať, vhodné na to sú vatové tyčinky, ktorými si čistíte uši vy. Stačí tyčinku namočiť do dezinfekcie a vytrieť ňou ucho. Keďže krvácanie môže byť spôsobené nielen poranením, ale aj infekciou alebo zápalom vnútorného ucha, je potrebné po zastavení krvácania navštíviť veterinára. Pri krvácaní z úst je situácia komplikovanejšia. Môže ísť o poranenie vonkajších častí papuľky po bitke s iným potkanom alebo sa potkan poraní o zariadenie klietky. To je ten lepší prípad, kedy aj zastavenie krvácania nie je až taký problém. Na miesto treba pritlačiť a jemne vydezinfikovať. Ak by potkan krvácal z vnútra úst, mohol si zahryznúť do jazyka, poraniť si ďasná, ale bohužiaľ, krvácanie môže byť spôsobené aj nádorom alebo iným ochorením. Pomôcť môže opäť niečo studené, ako je zmrzlina alebo mrazený zmrzlinový krém. Po zastavení krvácania bude nutné ísť k veterinárovi. Úrazy a nehody Myslím, že každý sa už aspoň raz stretol s tým, že potkan zletel cez celú výšku klietky až na jej dno alebo spadol pri vychádzke z nábytku či postele. Niekedy sa nemusí potkanovi stať nič, inokedy môže na pár sekúnd stratiť vedomie. Potkan sa po strate vedomia relatívne rýchlo dá do poriadku, ale občas sa stane, že po takýchto nehodách vo vyššom veku začne trpieť záchvatmi. Okrem toho si pádom potkan môže napríklad zlomiť nohu (ale bohužiaľ aj väzy). Z tohto dôvodu je potrebné potkana poriadne prehliadnuť, zistiť, či na niečo nereaguje bolestivo, prípadne či nemá priamo otvorenú zlomeninu, a či mu nezapadol jazyk a dokáže dýchať. Možné komplikácie: opuch alebo hematóm – popis, čo robiť nájdete nižšie. Navštívte veterinára, ak má potkan niečo zlomené, ak stratil vedomie alebo ak prejavuje známky bolesti. Ďalším pomerne častým javom hlavne pri mrežovaných poschodiach je zaseknutie nohy medzi mrežami. Tu je nutné potkanovi okamžite opatrne pomôcť vyslobodiť nohu spomedzi mreží. Nohu skontrolujte, či nie je zlomená alebo vykĺbená a či potkan na dotyk nereaguje veľmi bolestivo. Ak je všetko v poriadku, nemusíte ísť hneď k veterinárovi, ale nohu potkanovi sledujte. Ak by začala puchnúť, natrite mu ju heparoidom alebo hirudoidom (účinky oboch mastí sú zhruba rovnaké). Navštívte veterinára, ak je noha zlomená alebo vykĺbená alebo ak opuchne a opuch do 24. hodín nezmizne. Absces, opuch, hematóm Začneme tým najmenej komplikovaným. OPUCH sa obvykle objaví na miestach, kde bol potkan poranený (uhryznutie, zlomenina ap) alebo sa udrel, prípadne sa po operácii môže stať, že opuchne pooperačná rana. Pomoc je v tomto prípade pomerne jednoduchá. Na opuchnuté miesto naneste niekoľko razy denne masť heparoid alebo hirudoid. Navštívte veterinára, ak by opuchnuté miesto akokoľvek menilo farbu, mokvalo, smrdelo alebo ak do troch až piatich dní opuch nezmizne či nenastane nijaké zlepšenie. ABSCES sa zvykne vytvoriť v mieste, kde bol potkan uhryznutý, ak došlo k výraznému poškodeniu okolitého tkaniva alebo ak sa do rany dostali nečistoty a infekcia. Vyhľadať veterinára je v prípade abscesu nevyhnutné. Jeho vznik a zretie je pomerne rýchle. Ak si absces všimnete večer a musíte počkať do druhého dňa, môžete potkanovi miesto natrieť ichtiolovou masťou, ktorá z abscesu vytiahne aspoň časť hnisu a spomalí jeho zrenie. S abscesmi som sa u mojich potkanov ešte nestretla, ale určite by som sa ich nepokúšala vytláčať doma. Potkana to bolí a pravdu povediac by som na to nemala žalúdok. Ďalšia vec je, že doma sa vám nemusí podariť vytlačiť a vyčistiť celý absces vrátane jeho ložiska, ktoré môže byť v kosti alebo vo vnútorných orgánoch. Niekedy je nutné absces odstrániť v celkovej narkóze. HEMATÓMY (výrony krvi z krvných ciev do okolitého tkaniva) sa s obľubou tvoria najmä v miestach pooperačnej rany alebo pri ušiach. Nesnažte sa ich prepichnúť a vytlačiť, spôsobíte potkanovi krvácanie, ktoré len veľmi ťažko zastavíte. Na hematómy platí to isté, čo na opuchy, natierať heparoidovou masťou, prípadne môžete použiť hirudoid. Ak by sa hematóm po troch až piatich dňoch nezlepšoval, navštívte veterinára. Šok V princípe poznáme v súvislosti s potkanom dva druhy šoku, a to patofyziologický alebo šok po úraze elektrickým prúdom. V oboch prípadoch ide o veľmi závažné stavy a je potrebné im venovať patričnú pozornosť a potkanovi starostlivosť. V každom prípade po poskytnutí prvej pomoci navštívte s potkanom veterinára. Šok po úraze elektrickým prúdom K šoku spôsobenému elektrinou dochádza v prípade, že potkan prehryzie elektrický kábel pod napätím alebo keď pchá packy do elektrickej zásuvky. Dôsledky „kopnutia“ elektrickým prúdom nemusia byť nijako badateľné a potkan od zdroja utečie alebo môže dôjsť k dočasnej dezorientácii, prípadne k strate vedomia, zastaveniu dýchania a zastaveniu činnosti srdca. Jediný spôsob, ako potkanovi pomôcť pri zástave dýchania je podať mu umelé dýchanie z úst do nosa. Dýchajte mu do pľúc tak, aby sa jeho hrudník pri vašich vdychoch nafukoval (pozor, aby ste to neprehnali!).

16



Po niekoľkých vdychoch je potrebné presvedčiť sa, či potkan znova dýcha. Ak nie, jemne masírujte hrudník a potom mu dva tri razy znova vdýchnite vzduch do nosa. Ide o klasické oživovanie, aké poznáte u ľudí. Potkanovi môže pomôcť aj jemné buchnutie po chrbte. Keď sa potkan spamätá zo šoku, skontrolujte ho, či nemá popálené ústa alebo packy. Ak áno, vydezinfikujte ich roztokom betadinu s vodou a na suchú pokožku naneste nechtíkový krém. Možné komplikácie: ľudovo povedané kopnutie prúdom môže bohužiaľ skončiť smrťou zvieraťa. Pri popáleninách môže nastať nekróza tkaniva, zápal, hnisanie.

Patofyziologický šok K patofyziologickému šoku dochádza pri veľkej strate krvi, po operácii, extrémnom strese, celkovej infekcii alebo pri zlyhaní niektorého z orgánov. Potkan je extrémne letargický, má tupý pohľad (prázdne oči), vysokú teplotu (ak je šok spôsobený celkovou infekciou) a v terminálnom štádiu telesná teplota klesá, môže byť naježený. Je to veľmi závažný stav, ktorý bohužiaľ môže skončiť smrťou zvieratka. Potkana je potrebné dať do teplého prostredia a snažte sa mu dať hlavu nižšie ako nohy (kvôli prekrveniu mozgu) a okamžite s ním choďte k veterinárovi. Dusenie Osobne som sa s týmto javom stretla len jediný raz, keď môjmu potkanovi zabehol kus jedla. Dusenie sa prejaví slintaním a budete mať pocit, ako keby potkan vracal (nejde o skutočné vracanie, potkany nie sú anatomicky na vracanie uspôsobené). Napína ho, kašle a snaží sa tak dostať kus jedla z hrdla preč. Čo môžete urobiť je chytiť potkana za hrudník, bruškom k sebe, hlavičku ďalej od seba a veľkým oblúkom OPATRNE švihnúť s natiahnutými rukami smerom k zemi, aby pôsobila odstredivá sila. Dávajte však pozor, aby ste potkana nepustili!!! Môžete ho tiež chytiť za koreň chvosta a otočiť dolu hlavou (pridržte mu pritom predné packy, aby potkan nevisel celou svojou váhou na chvoste) alebo mu striekačkou do papuľky dať trochu vody a donútiť ho, aby prehltol. Ak to okolnosti dovoľujú, zabehnuté sústo potkanovi môžete z tlamy vybrať aj vy, ale veľmi opatrne, aby ste mu nepoškodili nijaké vnútorné orgány. V prípade, že by to nepomohlo, ďalšou možnosťou je priložiť potkanovi na ústa tie vaše a pokúsiť sa prekážku v dýchaní jemne vysať. Navštívte veterinára, ak by sa potkanov stav nezlepšoval ani po vašich zásahoch alebo ak by po zlepšení nasledovalo opätovné zhoršenie. Respiračné ťažkosti Respiračné ťažkosti nemusia znamenať len nejaké ochorenie dýchacích ciest (horných alebo dolných), môžu prísť bez predošlého varovania a vyžadujú okamžitú pomoc. Nejde pritom len o pomoc vašu, ale aj o okamžitú návštevu veterinára, ktorý presne určí príčinu ťažkostí a nasadí správnu liečbu. Problémy s dýchaním si na potkanovi všimnete hneď. Na rozdiel od dusenia, kedy sa potkan snaží vykašľať to, čo mu v dýchaní prekáža, v tomto prípade ťažko dýcha, väčšinou papuľkou, a viditeľne sa mu pri tom pohybuje bruško (hovorí sa tomu tiež dýchanie do brucha). Niekedy sú dýchacie ťažkosti sprevádzané aj naježenou srsťou a na dotyk je potkan studený. Dych je zrýchlený a môžete počuť aj ako zviera chrčí (resp. poriadne hlasno a sypavo dýcha). Čo pre potkana môžete v tejto situácii urobiť? Potrebuje okamžite vlhkejšie prostredie, aby sa mu dýchalo ľahšie. Najrýchlejšie asi je zavrieť sa s ním v kúpeľni a pustiť poriadnym prúdom teplú vodu (nekúpte ho v nej, len seďte v miestnosti, aby dýchal vlhký teplý vzduch). Ďalšou možnosťou je aromalampa a eukalyptový alebo mätový olej. U nás doma, keď sme boli chorí, mama navarila harmančekový odvar, nechala ho v hrnci trochu vychladnúť a keď už neboli pary také horúce, posadila nás k stolu, na hlavu uterák a dýchali sme vlhký teplý harmanček. Môžete to skúsiť aj s potkanom. Navariť odvar, nechať ho primerane vychladnúť (aby ho pary pri dýchaní nepálili a nepoškodili pľúca) a potom mu vytvoriť „dýchaciu komoru“. Môžete to skúsiť napríklad v prepravke (odvar samozrejme prelejte do niečoho, na čom sa potkan len tak nepopáli a čo sa do prepravky zmestí), ktorú prikryjete uterákom, aby para neunikala preč. Zvieratko v prepravke majte pri sebe a kontrolujte ho. Najlepšie je, keď nie je priamo nad nádobou s odvarom a nedýcha tak prúd pary, ale keď povedzme leží vedľa a je vo vlhkom teplom prostredí. V každom prípade po poskytnutí prvej pomoci navštívte veterinára a na cestu dajte potkanovi do prepravky termofor alebo fľašu s teplou vodou. Na rozdiel od dusenia totiž príčina dýchacích ťažkostí neprejde tým, že ju potkan vykašle. Problémy budú s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené zápalom horných alebo dolných dýchacích ciest alebo inými zdravotnými komplikáciami. Nezabudnite, liečbu treba dodržať presne podľa pokynov doktora a ak nasadil antibiotiká, je nutné vybrať celú dávku a neprestať v ich podávaní po odoznení akútnych príznakov. Ťažkosti by sa mohli vrátiť a baktérie, ktoré spôsobujú ochorenie, už budú na použité antibiotiká rezistentné. Veterinár tak isto môže potkanovi pichnúť aminophylín, ktorý mu trochu roztiahne pľúca a uľahčí dýchanie. Pravdepodobne tiež nasadí furosemid, na odvodnenie pľúc (voda sa v pľúcach môže hromadiť v dôsledku ochorenia). Každý veterinár má však iný postup a iný spôsob liečby, takže nebuďte prekvapení, ak urobí niečo iné, ako píšem v tomto článku. Prehriatie Vzhľadom na to, že v prírode potkany žijú skôr v kanáloch a stokách, sú uspôsobené na chladnejšie a vlhkejšie prostredie, nie na teplé a suché, takže počas horúcich letných mesiacov sa môžu k teplotnému šoku prepracovať pomerne ľahko. Najčastejšie sa to stáva ak necháte potkana na slnku bez možnosti skryť sa do tieňa alebo ak je položený na hrejúcom radiátore. Okrem toho, k prehriatiu môže dôjsť aj po operácii, keď potkanovi nefunguje poriadne termoregulácia a aby mu nebolo zima, do prepravky mu dáte fľašu s teplou vodou alebo termofor.

17



Ak je potkan prehriaty, prejavuje sa to zvýšeným množstvom slín okolo papuľky, zvýšeným množstvom porfyrínu, teplým chvostom, ale tiež malátnosťou až stratou vedomia. Vtedy je potrebné okamžite potkana schladiť, najlepšie ponorením do vlažnej vody. Nezabudnite, že teplo dehydruje, preto podajte potkanovi okamžite dostatok vody. Navštívte veterinára, ak sa potkan nepreberá alebo ak sa do normálneho stavu dostáva veľmi pomaly. Podchladenie K podchladeniu v bežných podmienkach nedochádza, nebezpečie hrozí len v prípade, že s potkanom niekam cestujete v chladnom počasí alebo ak vám potkan utečie, prípadne ak necháte dlho v chladnom počasí otvorené okno v miestnosti, v ktorej sú potkany, alebo ak sú v prievane. Že je potkan podchladený si všimnete okamžite vďaka naježenej srsti (ako sa snaží zahriať), namodravými prstami na nohách, namodravé môžu byť aj uši a nos. Samozrejme, chvost je na dotyk studený. Potkan sa snaží veľmi nehýbať, skôr má tendenciu byť stočený v klbku a takto sa hriať. V extrémnych prípadoch, ak potkan utečie a vonku mrzne, môže si spáliť packy a chvost mrazom. Potkana je potrebné okamžite zahriať, buď pomocou vyhrievanej podušky alebo fľaše s vodou, prípadne si ho jednoducho strčte pod tričko a hrejte ho. Uvarte čaj (echinaceový, materinodúškový alebo lipový), oslaďte ho medom, nechajte trochu vychladnúť a dajte mu napiť mierne teplého, aby sa hrial aj zvnútra. Skontrolujte nohy, uši, chvost, papuľku, či nie sú omrznuté alebo spálené. V domácich podmienkach môžete na ošetrenie použiť najskôr roztok betadinu s vodou (na dezinfekciu) a potom natrieť postihnuté miesta nechtíkovou (měsíčkovou) masťou. Pozorujte zmeny správania, alebo zmeny postihnutých miest na tele. Možné komplikácie: potkan pravdepodobne pri podchladení prechladne. Sledujte teda, ako dýcha a či nemá nádchu. Ak si všimnete akékoľvek príznaky nachladnutia, dajte potkanovi skorocelový sirup a na nádchu coryzaliu. Navštívte veterinára, ak by spálené miesta začali meniť farbu (z načervenalej do čiernej) alebo by sa prejavili dýchacie problémy (príznaky zápalu horných alebo dolných dýchacích ciest). Apatia Apatia potkana môže byť príznakom viacerých závažnejších ochorení alebo zlého zdravotného stavu. Ihneď potkana celého prehliadnite, či nemá niečo zlomené, pomliaždené, skontrolujte, či nie je prehriaty alebo naopak podchladený, či nedošlo k dehydratácii (vezmite kus kože na chrbte medzi prsty, mierne potiahnite nahor a pustite, koža nedehydrovaného potkana sa do normálu vráti okamžite) a či nemá tvrdé brucho. Ak je potkan dehydrovaný, okamžite mu podajte vodu. Ak je podchladený alebo prehriaty, riaďte sa pokynmi napísanými vyššie. Apatia môže byť spôsobená aj nízkou hladinou cukru v krvi alebo nerovnováhou elektrolytov. Vtedy je potrebné potkanovi podať osladenú vodu alebo čaj, prípadne sladký džús. Ďalšou príčinou letargie môžu byť aj rôzne formy otravy. Ako postupovať v tomto prípade sa dočítate nižšie. Navštívte veterinára, ak by príznaky apatie neustúpili do hodiny a ak by ich príčinou bola infekcia, ochorenie dýchacích ciest, tvrdé brucho alebo otrava. Otrava S otravou sa môžete stretnúť najmä v prípade, že nechávate potkana voľne behať po byte a máte tam rôzne kvety, prípadne nechávate voľne položené na dosah lieky. Keďže potkan nie je schopný vracať, otráviť sa dokáže veľmi ľahko, bohužiaľ. Ak sa potkan otrávi v prírode, začne okamžite jesť hlinu, aby otrávené jedlo dostal von prostredníctvom exkrementov. Neskúšajte to. Zistite, čím sa potkan mohol otráviť a okamžite ho vezmite k veterinárovi. Je dobré pred tým veterinárovi zavolať, aby ste nemuseli čakať v čakárni, kým sa dostanete na radu, ale aby potkana vyšetrili okamžite. V prípade otravy je pre potkana životne dôležité, aby ste vedeli, čím sa otrávil.

2.4.3. Operácia a pooperačná starostlivosť Operácia je invazívny zásah do organizmu, ktorý je u potkanov rizikový aj preto, lebo pod hmotnosť 2kg je pre veterinára veľmi ťažké správne odhadnúť narkózu. Preto je potrebné akúkoľvek operáciu zvážiť a prikročiť k nej až keď naozaj neexistuje iná možnosť alebo ak je potkaník v ohrození života. Nehovoriac o tom, že operáciu by mal robiť lekár, ktorý s tým už má nejakú skúsenosť. Fyzické predpoklady a zdravotný stav Ďalšia dôležitá vec je aj tá, že lepšie operáciu znáša mladý, zdravý potkan, ktorý má na svoju veľkosť a vek primeranú váhu ako potkan starý alebo veľmi mladý, chorý (teda ak okrem dôvodu operácie, ktorým je obvykle ochorenie, trpí ešte ďalším ochorením) alebo vychudnutý jedinec. V prípade, že máte doma dvoj a viac ročné zvieratko, ktorému ste nedávno objavili napríklad nádor, veterinár vám pravdepodobne doporučí alternatívu k operácii, hlavne vzhľadom k veku potkana. Hladovka pred operáciou? Keďže potkan má veľmi rýchly metabolizmus, nie je potrebné, aby 24 či 12 hodín hladoval. Skôr by ho to mohlo oslabiť a mohol by ťažšie znášať operáciu, pretože by rýchlo strácal energiu a nemal by ju čím dopĺňať. Keďže potkany nemôžu vracať, nemusíte sa báť, že by sa po operácii udusili vlastnými zvratkami. Piť a jesť mu nedávajte tak MAXIMÁLNE 2 hodiny pred operáciou.

18



Termoregulácia Počas operácie nie je potkan schopný zabezpečiť si termoreguláciu (udržovanie telesnej teploty v normálnom stave), veterinár by ho teda nemal operovať na holom stole, ale mal by pod neho niečo podložiť. Najcitlivejší je pritom potkaní chvost, pri ktorom hrozí odumretie neprekrvenej a podchladenej časti. Aj po príchode domov by ste potkana mali umiestniť niekam, kde bude mať teplo, či už ho zabezpečíte prostredníctvom fľaše s teplou vodou alebo vďaka termoforu. V týchto prípadoch nezabúdajte teplotu vody kontrolovať a ak vychladne, vymeňte ju. Rovnako dávajte pozor na prehriatie potkana, jeho dôsledkom by mohla byť dehydratácia. Ošetrovanie očiek Tak isto pri narkóze potkan nezatvára očká, takže aby neoslepol, je dôležité ich natrieť očnou masťou, napríklad ophtalmoseptonexom, alebo ich zvlhčovať roztokom, očnými kvapkami (napríklad Hypromeloza-P s obsahom pantenolu). Ak zvolíte masť, nie je nutné ju aplikovať tak často ako očné kvapky. Oči potkanovi zvlhčujte až do doby, kým sa poriadne nepreberie a nie je schopný ich zatvoriť sám. Ošetrenie rany a lieky proti bolesti Po operácii veterinár pichne potkanovi niečo proti bolesti. Zväčša je to injekcia, ktorej účinky držia 24 – 48 hodín, takže potkaník prežije najkritickejšie obdobie po operácii nie úplne bez bolesti, ale s bolesťou do značnej miery zníženou. V prípade, že išlo o veľmi rozsiahly a komplikovaný zákrok, môže vám veterinár dať lieky proti bolesti aj domov a určí dávkovanie. Ak je to možné, požiadajte veterinára, aby na ranu dal tzv. tekutý obväz, je to také zelené niečo, snáď by sa to dalo nazvať lepidlom (po operácii chrbtice som to mala na rane). Jednak zabráni vzniku infekcie a jednak ochráni stehy pred tým, aby ich potkan vytrhal pri prvej možnej príležitosti. (Neochráni ich to samozrejme až do doby, kedy sa samé rozpadnú, ale aspoň na čas.) Po operácii Po tom, ako sa váš miláčik preberie, bude dezorientovaný a bude sa snažiť pravdepodobne hrýzť do všetkého, vrátane vás. Neberte to ako útok, nebude si uvedomovať, čo robí a nebude si to ani pamätať. Držte ho v teple a kľude, na udržanie telesnej teploty môžete použiť, ako už som spomenula, napríklad fľašu naplnenú teplou vodou alebo vyhrievanú podušku. Ako podstielku je najlepšie použiť staré tričká alebo papierové utierky, ktoré potkaníka nedráždia. Je dôležité podstielku tak či tak udržovať čistú, bez výkalov a zbytkov jedla, aby sa zabránilo zaneseniu infekcie do rany. Jedenie a pitie Keď sa preberie, môžete mu skúšať dávať jesť alebo piť, najvhodnejšie sú piškóty namočené v mlieku, jogurt alebo jogurtové mlieko. Ich konzumácia potkanovi nerobí väčšie problémy a v našom ponímaní sú to pre neho viac menej mlsky, ktoré mu dávame za odmenu, takže je veľká pravdepodobnosť, že ak aj nebude mať veľkú chuť do jedenia, z tohoto si aspoň zobne. Okrem toho je to jedlo aj pitie zároveň. Zároveň na doplnenie živín po operácii je dobré dať potkanovi do jedla vitamínovú pastu pre zvieratá a cca deň dva mu podávať jedlá s vyšším obsahom železa, aby nedošlo k anémii (varená pečienka, tresčia pečeň, vajíčka na tvrdo). Počas rekonvalescencie je najlepšie mať zvieratko oddelené od ostatných, aby nehrozili bitky, ani prílišná starostlivosť kamarátov, ktorí by sa mohli snažiť vytrhať mu z rany stehy. Okrem toho ľahšie sa v neustálej čistote udržuje podstielka ak je sám ako keby mal byť so všetkými svojimi kamarátmi.

2.4.4. Karanténne opatrenia by Ginna (potkanka od Nevi) “Karanténou se nazývá oddělení a izolace jedinců za účelem zabránění rozšíření infekce - jak bakteriální a virové, tak plísňové a parazitární. Mimo izolaci od jakýchkoliv jiných jedinců téhož druhu nebo jedinců schopných přenést infekci zahrnuje také pozorování jedince, zda nejeví příznaky nějaké nemoci. Provádí se z toho důvodu, že spousta nemocí má jistou inkubační dobu, během které se neprojevují žádné příznaky, ale jedinec může nakazit jiné. V chovech malých zvířat by mělo být správné dodržování karanténních opatření stejně samozřejmé, jako očkování u psů a koček. Neexistuje lepší zbraň proti infekčním chorobám. Většina z vás má o tom nějaké povědomí, ale stejně jako o spoustě dalších věcí v lidském životě máte možná dojem, že se vás to netýká a že přece dodržujete kolem svých potkanů patřičnou hygienu. Nestačí. To pravděpodobně zjistíte až ve chvíli, kdy se k vám domů nezvána nastěhuje akutní infekce. My jsme dosud měly až trestuhodné štěstí - ač jsme přišly do Obludária bez karantény a už přes rok se účastníme potkanářských srazů. Trest ovšem přišel - chytily jsme kožní svrab, ale ten byl naštěstí zaléčen už v počátku, protože ho u svých potkanů objevila jiná chovatelka a neprodleně informovala ostatní účastníky srazu. Ne každého to napadne a ne každý na to přijde včas.

2.4.4.1. Druhy karantény Spousta z nás v jistém druhu volné karantény žije neustále, ačkoliv si to by možná ani neuvědomujete - obvykle se nedostáváme do kontaktu s cizími potkany a jinými hlodavci a když jste sami nemocní, snažíte se nás nenakazit. Přísnější a bezpečnější formou je dočasná (zpravidla dvoutýdenní) separace jedince či jedinců v jiném domě nebo na místě, kde nedýchají stejný vzduch s ostatními a ideálně se o ně stará někdo jiný než vy (pokud to nejde, sprchujte se a

19



převlékejte, hned jak se odtamtud vrátíte domů). Potkan nejen nesmí být v kontaktu s jinými potkany, ale ani s jinými hlodavci a jeho chovatelské potřeby musí být striktně odděleny od potřeb ostatních potkanů. V případě, že se u vašeho potkana projeví nějaká nemoc a je vyléčena, nevracejte jej k ostatním! Karanténu je třeba restartovat poté, co se uzdraví a dobere léky, které by mohly zakrýt projevy jiných nemocí. Před parazity a kontaktně přenosnými chorobami ochráníte své potkany už oddělením do jiné místnosti v domě a neustálým mytím rukou. Před vzduchem přenosnými infekcemi ne. Zvířata ve výzkumných ústavech žijí v totální izolaci, protože zavlečení infekce do chovu by bylo pro výzkum pohromou.

2.4.4.2. Příznaky infekčních onemocnění • • • • • • • • • • • • • • • • • •

porfyrin kolem očí nebo nosu kýchání namáhavé nebo těžké dýchání naježená srst apatie nahrbené držení těla otoky (krk, tělo...) abscesy stroupky, škrábání průjem zácpa ztrácha chuti k jídlu otoky, hnisání, krvácení očí viditelní parazité nebo hnidy abnormální zápach zvířete, jeho výkalů nebo moči bolestivé dýchání nakloněná hlava nebo abnormální chůzě vyzáblost

2.4.4.3. Jak nenakazit své potkany Nákazu můžete přinést svým potkanům sami na sobě (na oblečení, kůži, vlasech nebo sliznicích), a to i od kamarádů jejichž potkani jsou na pohled zdraví. Zda jsou zdraví doopravdy, si nikdy nemůžete být jistí, obzvlášť pokud kamarádi jezdí na burzy a výstavy nebo mají nového potkana. Proto je moudré se v případě kontaktu s jakýmkoliv cizím potkanem (což zahrnuje také výstavy, chovatelské burzy a setkání chovatelů) hned po příchodu domů umýt (nejlíp osprchovat včetně mytí vlasů) , převléct se a oblečení, které jste měli na sobě, hodit do špinavého prádla nebo rovnou do pračky. Druhá možnost je strávit před příchodem domů pár hodin někde, kde nepřijdete do kontaktu s jinými zvířaty. Viry totiž mimo hostitelský organismus můžou přežít až tři hodiny, a to se týká i nebezpečných virů SDA a Sendai. Ty se sice možná ve vaší oblastí momentálně nevyskytují, ale to se zpravidla dozvíte až ve chvíli, kdy už je pozdě. Totéž platí pro návštěvy lidí, kteří mají doma potkany. Před návštěvou u vás by se měli umýt. Nákazu si můžete odnést i ze zverimexu, který prodává potkany. O jejich původu nic nevíte, ale často mívají parazity a respirační choroby, protože pocházejí z užitkových chovů, kde si často s hygienou a zdravím zvířat hlavu nelámou. Proto se raději nedotýkejte jich ani jejich terária. Podobně se mějte na pozoru před zvířaty v útulcích - ne každý útulek dodržuje karanténní opatření, proto se ani místních potkanů raději nedotýkejte. Čemu zabránit nemůžete, je chycení svrabu ze špatně uskladněné podestýlky (hlavně hobliny a kukuřičná vřetena).

2.4.4.4. Jak se nenakazit od svých potkanů Člověk není pro potkaní kožní parazity ideálním hostitelem, můžou na něm přežít, ale nebudou se rozmnožovat. Trpíte-li však alergií na roztoče nebo jakoukoliv vyrážkou a zrovna léčíte potkany z kožních parazitů, můžou vám na pár dní znepříjemnit život. Proto kdykoliv se dotknete potkanů nebo klece, do hodiny si umyjte ruce.

2.4.4.5. Jak nás chránit před cizími potkany? V žádném případě bychom neměli přicházet do styku s divokými potkany, od kterých snadno chytíme parazity. Jisté riziko je i naše účast na akcích, kde se nacházejí jiní potkani, tedy na srazech potkanářů, výstavách, burzách apod. Infekci může přinést jakýkoliv potkan, který k nám přichází zvenčí, ať už je to nováček, navrátilec z výstavy či cesty za krytím nebo dočasná návštěva. Proto byste jej měli miminálně na dva týdny izolovat a pozorovat, pokud zatím nejeví žádné příznaky infekčního onemocnění. Nedělejte v tomhle případě žádné výjimky, ani u osvědčených a kvalitních chovatelských stanic. Nemůžete vědět, jestli k nim třeba včera nedorazil bacilonosič. Může se také stát, že nováček přinese infekci, vůči které je on imunní, ale starousedlíci ne - anebo naopak se může nováček něčím nakazit od imunních starousedlíků. Proto ještě další dva týdny po jeho začlenění do skupiny sledujte, zda některý z potkanů nejeví známky nemoci. V zahraničí se vyskytly případy rozšíření nákaz na výstavách. Tomu nelze zabránit ani vstupní veterinární kontrolou, pokud zatím nejsou viditelné jakékoliv příznaky nemoci. Vystavujete-li pouze některé z vašich potkanů, měli byste je po návratu izolovat, než je přidáte k ostatním potkanům, kteří zůstali doma. Nepříliš bezpečné jsou z tohoto hlediska také

20



chovatelské burzy. (pozn.: Rat and Mouse Club of America po masovém rozšíření virů SDA a Sendai v USA nařídil vystavujícím chovatelským stanicím přísnou karanténu dva týdny před výstavou a dva týdny po ní.) Vyhýbejte se předávání miminek na veřejných chovatelských akcích a pokud to jinak nejde, vyzvedněte si je od chovatele sami v přepravce, nedovolte nikomu, aby se jich dotýkal a nedotýkejte se jich ani vy. V tomto smyslu jsou riskantní i neoficiální srazy chovatelů. Může se zdát, že v uzavřené partě mazlíčkářů, kteří se navzájem dobře znají a nechodí se svými potkany na jiné akce, je riziko nákazy menší - co vím, zatím se to nestalo a že už jsem těch srazů vymetla. Až ze srazu chovatelů s vlastními chovatelským stanicemi donesly holky parazity, byla to ale spíš náhoda. Svrab v podestýlce nebo bacila na ruce může svým potkanům domů donést každý.

2.4.4.6. Jak chránit cizí potkany před námi Samozřejmě chápu, že ne každý máte možnost dodržovat veškerá karanténní opatření (např. máte malý byt a neznáte nikoho, kdo se o vaše potkany postará a přitom nemá vlastní) a stát se může cokoliv, takže může nastat situace, kdy zjistíte infekční onemocnění u vašich potkanů a do karantény musíte s celým chovem, abyste zabránili dalšímu šíření infekce. O výskytu infekce informujte chovatele, jejichž zvířata přišla s vašimi do styku během posledních X dnů či týdnů (za X si dosaďte inkubační dobu příslušné choroby) před vypuknutím infekce, protože ať už se nákaza vzala odkudkoliv, je pravděpodobné, že jejich potkani jsou také infikováni a jejich majitelé to ještě nevědí a tak nezahájí včasnou léčbu. V případě agresivní infekce typu SDA nechoďte na návštěvy k přátelům chovajícím potkany, na srazy chovatelů ani na výstavy a vyhýbejte se kontaktu s jakýmkoliv cizím potkanem - infekci totiž můžete přenášet na sliznici nosu a úst. Během této karantény musí být váš chov nepropustně uzavřen - žádný potkan jej nesmí opustit ani do něj přijít. Měli byste zastavit další odchovy, protože mláďata jsou rovněž potenciální přenašeči a nesmí opustit chov, dokud karanténa neskončí - což se může velmi natáhnout v závislosti na typu infekce, počtu zvířat v chovu a průběhu léčby. Karanténní opatření se kromě potkanů týká i vás a chovatelského zařízení, včetně prostoru v bytě, kam potkani mají přístup. Pokud jdete někam, kde se setkáte s cizími potkany, po posledním kontaktu s vašimi potkany se osprchujte a převlečte do čistého. Klece a jejich vybavení je třeba při každém čištění vydefinzikovat dostatečně účinným prostředkem. Dobré je prostředky střídat, aby si patogeny časem nevypěstovaly rezistenci. Infekční karanténa končí dnem, kdy je poslední potkan včetně mláďat narozených během karantény vyléčen, všichni už dobrali léky a další odchovy byly zastaveny. Mláďata je rovněž nutné přeléčit, ačkoliv do té doby nejevila známky nemoci - protože získávala protilátky z mateřského mléka. Tímto dnem začíná poinfekční karanténa, která trvá v závislosti na druhu infekce 2 týdny až několik měsíců. Je-li karanténa jakkoliv porušena (např. neplánovaným vrhem), musíte ji restartovat. Vystavujete-li své potkany, měli byste je dva týdny před výstavou pozorovat. Pokud se u někoho objeví příznaky infekční nemoci nebo z neznámých důvodů zemře, neberte žádné ze svých zvířat na výstavu. Ohrozili byste tak potkany spousty jiných lidí.

2.4.4.7. Délka karantény V zemích s výskytem SDA a dalších agresivních infekcí dodržují chovatelé pravidlo 3 hodiny/3 týdny/3 měsíce - tj. tříhodinovou prodlevu mezi kontaktem s cizími a s vlastními potkany, třítýdenní karanténu pro všechny příchozí potkany bez symptomů a tříměsíční karanténu celého chovu v případě infekce. Dříve se používal systém 2 hodiny/2 týdny/2 měsíce, u SDA se ale ukázal jako nedostatečný. Infekční karanténa Případ Minimální délka karantény každý nově příchozí bez příznaků: 2 týdny potkan ze s příznaky: 2 týdny po doléčení a spolehlivého zdroje dobrání léků každý nově příchozí bez příznaků: 3 týdny potkan z nejistého s příznaky: 2 týdny po doléčení a zdroje dobrání léků potkani, kteří byli 2 týdny vystaveni riziku potenciální infekce po vyléčení posledního pacienta, dobrání léků, zastavení dalších akutní infekce odchovů a přeléčení posledního odstaveného vrhu musí následovat poinfekční karanténa Postinfekční karanténa Druh infekce Minimální délka karantény obecně 2 týdny vnější paraziti 3 týdny mykoplazmy, CAR zůstává trvale v těle, karanténa Bacillus nemá smysl

21

Príručka pre chovateľov potkanov Druh infekce SDA, Sendai Kilham Rat Virus


Minimální délka karantény 1-2 měsíce pro malou nechovnou skupinu zvířat 3-4 měsíce pro chovnou stanici nebo velkou skupinu zvířat 3 měsíce za důkladných dezinfekcí

2.4.4.8. Shrnutí Jak píšou příslušníci Policie ČR na nálepkách v MHD, "Opatrnost se vyplácí" aneb (v překladu z anglického ekvivalentu) "Lepší být opatrný než pozdě litovat". I v naší republice má několik chovatelů špatnou zkušenost se smrtelnou infekcí v chovu. Proto byste neměli brát prevenci na lehkou váhu a domluvit se s rodiči nebo ochotným a spolehlivým kamarádem/kamarádkou, který/á nechová hlodavce, že u něj/ní budete mít karanténní klec a v ní příležitostně ubytované potkany - ať už jsou od spolehlivých lidí nebo pochybných chovatelů, kterým je jedno, jestli nakazí cizí zvířata. Když už máte doma nákazu, je rozumné informovat všechny, kdo ji od vás mohli chytit, a uzavřít svá zvířata do karantény, aby vaší neopatrností neonemocněli další potkani. Pokud se pohybujete v rizikových prostředích, raději se po návratu osprchujte a převlečte, než se s námi půjdete přivítat. Ušetříte tak možných komplikací sebe i nás a to vám za to určitě stojí.” 1

2.4.5. Starostlivosť o starého potkana Na staré kolená ostane potkan obvykle odkázaný buď na svojich spolubývajúcich alebo na majiteľa. Avšak, ak aj máte skupinu potkanov a mladší aktívni sa starajú o starších jedincov s obmedzenou pohyblivosťou, je treba tieto zvieratká stále sledovať a v prípade potreby okolie prispôsobiť ich stavu. Dôvod, prečo potkan prestane byť sebestačný je ten, že ako starne, opotrebovávajú sa mu kĺby, spoje, kosti, a s pribúdajúcim vekom postupne ochrnie najskôr chvost a potom aj zadné nohy (viď Degeneratívna osteoartritída). Potkan nie je schopný normálne chodiť, nie je schopný sa sám umyť a hlavne, nie je schopný udržať v predných labkách jedlo. V prípade, že sa o dôchodcu jeho spolubývajúci starajú, nie je nutné ho oddeľovať do samostatnej klietky. Náhlu samotu by mohol znášať zle. Ak by ho však napádali, oddelenie bude nutné. Zo skupiny vyberte ešte jedného, s ktorým dôchodca dobre vychádza, a do samostatnej klietky ho dajte s ním. Bude mu pomáhať s čistením, nosiť mu do domčeka potravu, zahrievať ho.... Bez ohľadu na to, či dôchodcu oddelíte alebo nie, bude potrebné jeho špecifickým potrebám upraviť zariadenie klietky. Miska s jedlom, napájačka, police, hamaky, rúry, všetko by malo byť vždy na tom istom mieste, aby to dôchodca ľahko našiel a aby sa k nim/do nich bez problémov dostal (so starobou sa spája aj strata zraku). Zároveň by miska s jedlom a napájačka mali byť umiestnené tak, aby na ne potkan dosiahol a aby mu nerobilo problémy sa najesť či napiť. Keďže je dosť možné, že sa do hamakov už nevyškriabe, mali by ste začať používať jemnú a mäkkú podstielku - dôchodca v nej bude tráviť väčšinu času. Upraviť bude potrebné aj jedálniček. Majte na pamäti, že potkan už v predných labkách jedlo neudrží, takže klasické zmesky pre potkany sú mu viac menej zbytočné. Dávať mu môžete: • • • • • • •

krajec (konček) suchého chleba alebo suchý celý rožok celé ovocie alebo zeleninu - jablko, mrkvu, broskyňu, paradajku ap strúhané jablko s mrkvou a medom (vďaka šťavnatosti je to aj zdroj tekutín) biele jogurty s probiotickou kultúrou (môžete ich osladiť medom) detské výživy - ovocné alebo mäsové so zemiakmi, ryžou, zeleninou ap (dnes už sú v obchodoch k dispozícii rôzne druhy a rôzne značky detskej výživy pre kojencov) konzervy (najlepšie APPLAWS, máte istotu, že je to naozaj mäso a viete presne, čo potkanovi dávate) pre zlepšenie trávenia môžete do stravy pridávať probiotiká

Pri jedle nezabúdajte na to, že potkan už má menej pohybu a nevydáva toľko energie. Preto je pre neho veľmi dôležité, aby dostával k potrave dostatok vlákniny, zabránite tým hromadeniu potravy v črevách, ktoré by mohlo viesť až k ich nepriechodnosti. Pre istotu kontrolujte, či sa potkan dostatočne vyprázdňuje. Ďalšou nemenej dôležitou súčasťou jeho života je čistenie. Keďže však starý potkan už nie je tak pohyblivý a nedokáže sa poriadne očistiť a poumývať sám, je nutné mu s tým pomáhať. S niečím pomôžu spolubývajúci, s niečím mu ale budete musieť pomôcť vy. Ak je potkan sám, s čistením bude odkázaný len na vás. Aby ste potkanovi vyčistili srsť, bude potrebné ho okúpať. Ako to urobiť správne sa dozviete v článku Kúpanie potkana . U samčekov dávajte obzvlášť pozor na tzv. zátku, ktorá sa im tvorí vo vačku, v ktorom majú umiestnený penis. Sú to nahromadené zvyšky samovoľne unikajúceho semena a moču. Zátka sa tomu hovorí preto, lebo po nahromadení sa zo semena a moču vytvorí malá biela škrupinka. Potkanovi síce umožňuje cikať, ale prekáža mu a môže spôsobiť infekcie v penise a močovom ústrojenstve. Najlepšie sa odstraňuje pri kúpaní potkana - najskôr ho do vody namočte, opláchnite ho a potom mu jemne stlačte kožu okolo penisu - zátka sa odkryje a vy ju môžete vybrať. 1

http://blesinky.webnode.cz/karantenni-opatreni/

22



Môže sa stať, že pri manipulácii sa potkan nabudí a penis sa stoporí. Vtedy prerušte kúpanie a počkajte, kým sa potkan upokojí a kým sa penis opäť vráti do vačku. Ak sa rozhodnete potkana občas okúpať aj pomocou šampónu pre hlodavce, vždy mu najskôr vyberte zátku z penisového vačku a až potom aplikujte na srsť šampón - vyhnete sa zbytočnému podráždeniu jemnej pokožky na penise. Po každom kúpaní potkana jemne osušte uterákom a dajte ho do teplého prostredia. Sám si srsť nebude schopný usušiť, takže bude musieť počkať, kým úplne vyschne sama, a tým pádom bude aj náchylnejší na prechladnutie. Teplé prostredie riziko prechladnutia minimalizuje. Okrem srsti bude potrebné potkanovi čistiť aj oči, nos a uši. Na oči a nos môžete použiť vatový tampón namočený vo vlažnej vode (alebo vo vlažnom odvare z nechtíka či repíka). Zaschnutý porfyrín najskôr namočte a až zmäknutý ho odstraňujte, a nerobte to nasilu - mohli by ste potkanovi zbytočne s porfyrínom vytrhnúť aj chlpy, na ktoré sa prilepil. Uši vyčistíte vatovými tampónmi, ktorými si čistíte uši aj vy. Pozor, aby ste potkanovi neublížili, ak by sa pri čistení uší nečakane pohol! Vaše zvieratko bude tiež milovať pravidelné masáže a jemné škrabkanie celého tela. Sám sa poškrabať už nedokáže, takže uvíta, keď si ho položíte na nohy a budete mu prstami masírovať a škrabkať celé telo. Pravdepodobne sa nebude brániť ani polohe na brušku (ktorá je za normálnych okolností pre potkana podriadenou pozíciou), ale bude si užívať vašu pozornosť. Pozor na preležaniny (dekubity)! Sú to miesta s poškodenou kožou a podkožným tkanivom, ktoré môžu mať rôznu veľkosť a tvar. Hlavnou príčinou ich vzniku býva tlak , vyvíjaný na mäkké tkanivo medzi kosťami a tvrdou podložkou, na ktorej potkan leží. Náchylnejšie na vznik preležanín sú miesta s vystúpenými kosťami (chrbtica, rebrá, končatiny) a miesta, ktoré sú zaparené alebo trvalo vlhké (brucho, ak potkan ciká pod seba). Občas môžu vzhľadom pripomínať aj prasknutý pľuzgier. Vznikajú v dôsledku nedostatku pohybu, resp. v dôsledku toho, že potkan celý deň (celú noc) spí na jednom mieste a nepohne sa. Potkanovi spôsobujú veľkú bolesť. Predchádzať ich vzniku môžete správnou starostlivosťou - pravidelným kúpaním, masážami, kontrolou pokožky, častou výmenou podstielky a kontrolou, či potkan nemá zaparené bruško v dôsledku močenia pod seba.

2.5. Kúpanie potkana – áno alebo nie? Jednoduchá odpoveď. Potkany sa NEKÚPU. Nie je dôvod. Potkan sám o sebe je veľmi čistotné zvieratko, ktoré sa o svoju srsť, očká, ušká, zúbky, nožičky, chvost postará sám aj bez našej pomoci. Väčšinu času, kedy je potkan aktívny sa čistí, je dokonca čistotnejší ako mačky. Ak práve nežerie, nenaháňa sa s ostatnými, nespí alebo neskúma nové prostredie, nájdete ho niekde sedieť a umývať sa. Môže to robiť uprostred gauča alebo môže byť opretý v rohu klietky, aby sa mu čistilo ľahšie (robia to hlavne staršie potkany). Neargumentujte prosím tým, že potkan „smrdí“. Každé zvieratko, aj pes alebo mačka či morča, má svoj vlastný pach, ktorý je v ľudskom vnímaní možno zápachom. Vám potkan možno smrdí, ale on považuje svoje telesné pachy za prirodzené a cíti sa tak dobre. Ak je potkana cítiť močom a výkalmi, zamyslite sa najskôr nad tým, ako často mu čistíte klietku a ako často meníte hamaky. Nakoniec možno zistíte, že hygiena prostredia, v ktorom vaše zvieratko trávi najviac času, je nedostatočná a nepomôže ani to, že potkana okúpete. Jediným riešením je častejšie čistenie klietky a menenie hamakov. Ak sa potkan zašpiní na vychádzke vonku alebo sa vám prehrabával v kvetináči a je špinavý od hliny, tiež sa umyje sám. Pomôcť navlhčením mu môžete v prípade, že je špina zaschnutá. Prečo nie je vhodné potkany kúpať? V prvom rade je nutné uvedomiť si, že existuje veľmi málo potkanov, ktorí by vodu mali radi. Kúpanie je pre ne obrovským stresom. Môžete napustiť akúkoľvek vodu, teplejšiu, chladnejšiu, takú akurát, potkan to ako zábavku a potešenie brať nebude. Nemenej dôležité je aj to, že potkan ako každé zvieratko má na pokožke prirodzenú ochrannú vrstvu, ktorá sa častým kúpaním narušuje, prípadne úplne likviduje. Ak potkana kúpete (a hlavne ak to robíte často), zvyšujete pravdepodobnosť, že sa u neho vyskytnú roztoče, vrátane tých, ktoré spôsobujú svrab. Veľa razy sa tiež stretávam s tým, že sa majiteľ sťažuje na hryzavosť a plachosť jeho maznáčika. Pri hlbšom skúmaní príčin, ktoré sú za takýmto správaním, sa nie raz dopracujeme k tomu, že majiteľ potkana pomerne často kúpe. Potkan si postupne k tejto procedúre vypestuje taký odpor a je z nej tak vystresovaný, že už keď počuje tečúcu vodu alebo keď vie, že ho nesiete do kúpeľne (prípadne na iné miesto, kde ho zvyknete kúpať), okamžite sa pomočí alebo pokaká, v horšom prípade majiteľa pohryzie a poškriabe v snahe vyprostiť sa z jeho rúk. Nehovoriac potom o samotnom kúpaní. Ak sa dočkáte od inak mierumilovného a krotkého miláčika škaredého poranenia, je to bohužiaľ vaša chyba a niet sa čo čudovať. Sú samozrejme výnimky, kedy nemáme inú možnosť. Takou je napríklad starý potkan, ktorému už ochrnula zadná časť tela a nie je v jeho silách umývať sa sám. Vtedy je potrebné s umývaním mu pomôcť. Treba to však robiť šetrne, aby to na potkana pôsobilo čo najmenej stresujúco (rozhodne polo invalidného potkana nemôžete dať do vane s vodou, pretože sa chudák utopí). Ďalšou výnimkou je prípad, kedy má potkan kožné problémy a veterinár vám ako liečbu dá šampón alebo roztok, ktorý je potrebné rozriediť s vodou a potkana okúpať. V lete, pri vysokých teplotách, by potkany mohli možnosť osvieženia sa vo vode uvítať. Na miesto, kde sa zvyknú venčiť môžete dať lavór s vlažnou vodou. Do lavóra dajte niečo, pomocou čoho sa potkan bez problémov dostane z vody, keď ho kúpanie prestane baviť. Ak potkan do vody nebude chcieť ísť, v nijakom prípade ho nenúťte. Dosiahnete skôr opačnú reakciu než tú, ktorú by ste si želali, a síce potkan si k takémuto „cvičeniu“ vytvorí odpor. Keď už nie je naozaj iná možnosť, len potkana okúpať, nerobte to vo vani ani v umývadle. My sme to riešili plastovým lavórom, na okraje ktorého potkan dosiahol. Napustili sme do neho teplú vodu (prípadne miesto vody odvar z nechtíka, repíka či inej bylinky), zhruba do necelej polovice (záleží na hĺbke lavóra, voda by nemala byť vyššie ako po brucho potkana), potkaníka sme ponorili zadnou časťou tela do vody a pridržali sme ho pod prednými labkami, aby mohol byť opretý o okraje lavóra. Rukami sme mu namočili srsť a naniesli sme šampón. Ten sme po krátkej dobe pôsobenia dôkladne umyli vodou v lavóre. U starého potkana nie je nutné pri každom kúpaní požiť šampón, často stačí

23



čistá voda či odvar z vyššie spomenutých byliniek. U starých samcov je potrebné kontrolovať aj penis, či nie je zapálený alebo či v puzdre nie je nahromadené samovoľne sa uvoľňujúce semeno s močom (tzv. zátka). Ak áno, jemne to pri umývaní treba odstrániť, a to nasledovne. Jemne stlačte potkanovi okolie puzdra, v ktorom je penis, čím kožu puzdra stiahnete. Ak je na penise zátka, budete miesto penisu vidieť len tú. Opatrne ju chyťte prstami a vytiahnite von. Následne celú oblasť dobre opláchnite. Nepoužívajte na čistenie penisu nijaký šampón ani iné kozmetické prípravky, iba ho zbytočne podráždite. Starému potkanovi treba umyť nielen srsť, ale aj očká a nos (vatovým tampónom), chvost, labky, prípadne vyčistiť uši (ušný maz – tyčinkami, ktoré používate na čistenie uší aj vy). Keď sa potkan nevie umyť, nebude si vedieť ani vysušiť srsť po tom, čo ho umyjete vy. Musíte ho opatrne vysušiť a následne ho držať v teple (napríklad u seba pod tričkom, kde sa nielen vysuší, ale aj upokojí).

2.6. Zoznamovanie Vždy je lepšie rovno si domov doniesť dvoch alebo viacerých potkaníkov, okrem iného vám odpadnú starosti so zoznamovaním. Ak sa spočiatku rozhodnete len pre jedného a neskôr zistíte, že týmto malým tvorom sa jednoducho nedá odolať a budete chcieť ďalšieho, v prvom rade sa zamyslite nad vekom domáceho a nad jeho povahou. Ak potkaník prejavuje akékoľvek, aj mierne náznaky dominancie, je jeho zoznamovanie s ďalším potkanom na zváženie. Potkaník s miernou povahou príjme mimino ľahšie a s menšími problémami ako ten, ktorý má sklony byť dominantný (nemám na mysli maličké uhryznutia počas hry, ktoré sa správnym zaobchádzaním nikdy nezmenia na vážne zranenia, ale skôr cielené a bolestivé uhryznutia do krvi). Ak sa aj napriek nie veľmi miernej povahe svojho miláčika rozhodnete zadovážiť mu spoločnosť, pred tým, než novoprišelca naozaj donesiete domov, ešte sa skúste zamyslieť nad vekom toho, ktorého už doma máte. Všeobecne totiž platí, že čím starší potkan, tým ťažšie sa k nemu pridáva mimino. Určiť ideálnu vekovú hranicu, po ktorú je možné k potkanovi – samotárovi pridať ďalšieho asi neexistuje, ale dá sa povedať, že cca po siedmom mesiaci veku už je to vážny problém, pretože potkan je de facto dospelý, má zaužívaný denný rytmus, je zvyknutý byť sám, nedeliť sa o jedlo, vodu, miesto na spanie, hračky, vašu pozornosť. Pri skupine potkanov by to problém byť nemusel, hoci zaručiť vám to asi nezaručí nikto. Rovnako dôležitý je aj vek potkaníka, ktorého máte v úmysle doniesť domov. Predpokladám, že záujem bude o mimino, nie o dospelého potkana. Ako som vypozorovala zo správania mojich chalanov, keď som domov doniesla miminá, ktoré som prevážala z Čiech, a chalani sa náhodou dostali k prepravke, v ktorej boli, neježili sa, ani nefuneli, skôr boli zvedaví a myslím, že by nemali problém prijať medzi seba nejaké mimino. Dokonca aj Maroško, ktorý nikdy nežil s iným samcom, reagoval mierne a prekvapujúco v pohode. Dostávame sa k ďalšej, nemenej dôležitej veci. Ak ste si zvážili vek a povahu vášho domáceho miláčika, prípadne miláčikov, nezabudnite si prečítať článok o hodnostnom rebríčku. Dozviete sa niečo o usporiadaní a postavení potkanov v skupine a vyhnete sa komplikáciám, ktoré by ste mohli pri zoznamovaní spôsobiť vy sami zasahovaním do vyjasňovania si pozícií medzi novým a starým potkanom. (Uisťujem vás, že v prípade, keby chcel váš udomácnený potkan novému naozaj ublížiť, urobil by to okamžite a je dosť pravdepodobné, že by ste nestihli ani zasiahnuť.) Priebeh zoznamovania Po tom, čo ste mimino nechali aspoň pár dní v karanténe (kvôli prípadnému ochoreniu, ktoré by sa mohlo objaviť napríklad pri prevoze), začnite zoznamovať potkaníkov na neutrálnej pôde, kde to ani jeden z nich nepozná a teda nepovažuje to za svoje územie, ktoré je potrebné chrániť pred votrelcami. Pri úplne prvom kontakte je nutné byť zvlášť ostražitý, či starší potkan nepôjde miminu po krku a nebude sa hneď snažiť prehryznúť mu krčnú tepnu. Ak sa o nič takéto starší potkan nepokúsi, máte takmer vyhraté, ale ešte stále treba dávať pozor a postupovať opatrne. Prvé sekundy a minúty vzájomného očuchávania celého tela a hlavne genitálií prejdú a potkany pravdepodobne začnú behať po území bez toho, aby si jeden druhého všímali, pretože v nich zvíťazí túžba poznávať nové prostredie. Neostaňte prekvapení, keď uvidíte, ako sa starší potkan zrazu vydriape na mladšieho a bude napodobňovať akt párenia, čím dáva jasne najavo svoju pozíciu nadriadeného. V priebehu zoznamovania sa s tým určite stretnete nespočetne veľa razy a je možné, že v snahe pridržať si malého ho ten veľký nechtiac poškriabe na chrbte. Po prvých zoznamovaniach na neutrálnej pôde môžete prejsť na územie, ktoré je pre jedného či druhého známe

24



a považuje ho za svoje. (Vaša posteľ, stôl, okolie klietky, miesta, kde zvyknete svojho miláčika púšťať a kde to má zaručene označkované.) Aj napriek tomu, že sa už podľa vás dostatočne oňuchali a zoznámili, pripravte sa na prvé vážnejšie stretnutia. Potkan je totiž teritoriálne zviera, ktoré si svoje územie pred votrelcami bráni (z tohto dôvodu je nebezpečné a nemysliteľné mimino strčiť rovno do klietky domáceho pána). V smrteľnému stretu už by dôjsť nemalo, ale aj tak je potrebné byť v strehu a neodchádzať od nich. Po pár takýchto stretnutiach môžete nováčika šupnúť do klietky domáceho pána, alebo môžete ešte dva tri dni vydržať a striedavo meniť oboch potkanov v klietkach (prípadne klietke a prepravke, podľa toho, kde máte nováčika). Tým, že na pár hodín potkany vymeníte (nečistite pred tým klietky), prinútite ich vzájomne spoznať všetky svoje pachy a viac menej si na ne zvyknúť. Ako dlho to bude trvať je na vás, tak isto, ako je na vás, či na takúto výmenu vôbec pristúpite. Po tom, čo nováčika dáte do klietky starousadlíka (alebo starousadlíkov), počítajte s piskotom, rachotom, naháňaním, prevracaním na chrbát a množstvom nie práve priateľských stretnutí. (Klietku je dobré pred tým poriadne vyčistiť, spolu so všetkým zariadením.) Predsa len, nováčik sa zrazu ocitne priamo v centre územia, ktoré považuje domáci potkan výsostne za svoje a krpca naopak považuje za votrelca. Čím viac sa drobec bude snažiť utekať, tým viac ho bude domáci naháňať a nechtiac mu môže spôsobiť rôzne škrabance či uhryznutia. Sledujte ich, no zbytočne nezasahujte. Ak by sa vám zdalo, že to domáci preháňa (či preháňajú), zvýšenie hlasu a vyhrešenie by malo stačiť, no aj tak odporúčam mať po ruke fľašu s vodou (ja v prípade nutnosti používam fľašu od minerálky so športovým uzáverom, z ktorého voda strieka až po stlačení fľašky, veľmi praktická vec). Zasahujte však naozaj len v kritických prípadoch. Zbytočné zásahy proces zoznamovania a privykania si jedného na druhého zbytočne predlžujú, lebo potkany vždy začnú od začiatku. Ak máte pocit, že zoznamovanie nepostupuje a neprináša žiadúce výsledky, vyskúšajte metódu prepravky,ktorú už sme asi vyskúšali minimálne raz v živote všetci. Zavrite potkanov do prepravky, nerozprávajte sa s nimi, nevšímajte si ich, nechajte prepravku niekde na mieste, kde to ani jeden z nich nepozná (u nás napríklad potkany nemajú prístup do spálne, je to pre nich úplne neznáme prostredie, ak máte v byte takéto miesto, je pre odloženie prepravky ideálne, ale ostaňte pre prípad potreby v miestnosti). Inou možnosťou, hlavne ak to dovoľuje počasie, je povoziť sa s nimi v MHD alebo poprechádzať po meste. Uvidíte, ako rýchlo zabudnú na svoje nezhody a stanú sa z nich priam najlepší priatelia. Prostredie prepravky je pre nich samo o sebe stresujúce, pretože je to obvykle veľmi malé a tesné územie, na ktorom nemajú veľa možností na pohyb a už vôbec nemôžu jeden pred druhým ujsť. Zrazu zistia, že v tejto obr. 9: zoznamovanie potkanov v prepravke nepríjemnej situácii majú len jeden druhého a jednoducho nedostanú na výber. Po pár minútach už ich pravdepodobne uvidíte ležať v klbku pri sebe a spokojne odfukovať. Vyčkajte však aspoň hodinku a keď ich z prepravky vyberiete, okamžite ich šupnite do klietky.

25



2.7. Ako zo samčeka vychovať maznáčika Keď sa chovateľov opýtate, aký je rozdiel medzi samčekom a samičkou, väčšinou sa dočkáte rovnakej odpovede. Samček je lenivý, pomalý, prítulný tvor, ktorý väčšinu času prespí. Samičky sú živé, rýchle, zvedavé, stále niečo skúmajú a vymýšľajú, veľa razy ničia počas svojich hier rôzne veci (nerobia to samozrejme schválne, len sa jednoducho hrajú). Rozdiel medzi pohlaviami je však aj niekde inde, a je podstatne dôležitejší ako to, či budete mať doma lenivú „plyšovú“ guľku alebo šidlo. Na úvod treba aspoň v skratke spomenúť hierarchiu, ktorá vládne v samčej skupine (existuje aj u samičiek, ale nie je pre ne tak dôležitá a nie je ani tak premenlivá ako u samčekov). Skupina spravidla pozostáva z jedného alfa jedinca, ktorý je všetkým nadradený, a z beta, gama a omega jedincov. Beta jedinec je tesne za alfou a je to zväčša on, kto prípadne preberá novú vedúcu pozíciu. Gama sú všetci ostatní a omega je, ako už jeho názov napovedá, na konci hierarchie. Nadradení sú mu všetci, v prírode obvykle ide o postihnutého, slabšieho alebo inak zaostalého potkana, ktorého chcú ostatní dostať zo skupiny preč (v prírode je totiž u potkanov prirodzené, že uprednostňujú len zdravé a silné jedince, čím zvyšujú šance skupiny na prežitie). Čo sa týka prejavov správania v hierarchii, pri jej udržiavaní a šarvátkach vedúcich k vyjasňovaniu pozícií sú prirodzené rôzne bitky a strety, ktoré sa majiteľovi nemusia vždy páčiť. Ide hlavne o stavanie sa na zadné, pretláčanie sa prednými packami (pri vzpriamenom postoji na zadných), kopanie zadnými nohami, klbčenie sa, točenie sa k protivníkovi bokom a samozrejme naježená srsť. Toto všetko je sprevádzané pískaním, syčaním a veľkým krikom oboch alebo jedného z potkanov. Cieľom bitiek a šarvátok nie je skutočné ublíženie či dokonca usmrtenie protivníka a vážnejšie poranenia sú skôr výnimočné. Bežne sa ale stretnete so škrabancami a možno menšími uhryznutiami. Víťaz súboja otočí porazeného na lopatky a pár sekúnd ho v tejto podriadenej pozícii s odhaleným bruškom podrží. Potkany prirodzene považujú svojich ľudí za súčasť svorky, čo v praxi znamená, že sa s nimi hrajú, „bijú“ sa s kúskami ich oblečenia či s ich rukami a podobne. Pri správnom zaobchádzaní ich však považujú nielen za súčasť, ale aj za vedúcich celej skupiny a majú pred nimi rešpekt. A ako vyzerá to „správne zaobchádzanie“? Samčeka od malička v rámci hry jemne otáčajte na bruško a škrabkajte ho na ňom. Keď sa s vami bude hrať (naháňať vašu ruku a „bojovať“ s ňou), hra by mala vždy skončiť vašim „víťazstvom“, to znamená otočením potkaníka na chrbát a jemným pridržaním v tejto polohe s odhaleným bruškom (dávajte pozor, aby to bola naozaj hra a aby to potkan nebral ako neoprávnené trestanie). Potkaník vás začne brať ako svojho vodcu, bude vás rešpektovať a nebude sa snažiť byť dominantný. Čo však robiť, ak máte len jedného potkana alebo sa v skupine objaví príliš dominantný jedinec, ktorý si aj napriek správnemu zaobchádzaniu bude k vám či ostatným ľuďom v domácnosti dovoľovať? V prípade, že máte len jedného samčeka, chýba mu rovnocenný partner, s ktorým by mohol absolvovať všetky potrebné sociálne interakcie, vrátane budovania a ustáľovania hierarchie. Navyše, potkan samotár nikdy neskúsi, aké to je byť uhryznutý alebo poškrabaný iným samcom a nemá odhad na to, ako jeho prejavy dominancie môžu človeku ublížiť. Keďže samček berie človeka ako súčasť skupiny, považuje za normálne a prirodzené, že s ním bojuje o vedúce postavenie. Používa pri tom všetky metódy, ktoré sú pre potkanie správanie typické a ktoré sú popísané vyššie. Ideálnym riešením je zadovážiť mu kamaráta (ak samotár ešte nie je príliš starý), s ktorým bude denne v kontakte a ktorý uspokojí všetky jeho sociálne potreby. Ak to nie je možné, bude nutné oplácať mu rovnakou mincou. Keď na vás váš potkaník zaútočí, nespraví to s úmyslom vážne vám ublížiť, spraví to v snahe ukázať vám, že má nad vami navrch. A toto by sa mu podariť nemalo. Takže v momente jeho ataku ho treba jemne, ale rázne chytiť pod prednými nohami, zdvihnúť do výšky vašej tváre a zasyčať na neho, prípadne mu dôrazne dohovoriť (netreba kričať, potkan dokáže veľmi dobre rozlišovať intonácie vášho hlasu). Potom ho prípadne ešte položte na zem (alebo na vašu nohu) a pridržte ho na lopatkách. Po dvoch obr.10 troch sekundách ho môžete pustiť a chvíľu si ho nevšímajte. Môže sa stať, že počas tejto výchovnej lekcie sa potkan opäť pokúsi vás uhryznúť (pozícia podriadeného sa mu samozrejme nepáči). Aj keď to pre vás možno bude ťažké, nesmiete sa zľaknúť a pustiť ho. Potkan by to považoval za svoje malé víťazstvo a ďalšie výchovné lekcie by boli stále komplikovanejšie. Ak by pri prvých výchovných pokusoch potkan prejavoval serióznu snahu uhryznúť vás a vy sa ho budete báť, vycíti to. Vtedy pomáha, ak ho len chytíte pod prednými packami, otočíte si ho tvárou v tvár a zasyčíte či dohovoríte mu. Položenie na lopatky môžete vynechať a opäť k nemu pristúpite až po niekoľkých výchovných lekciách bez položenia na lopatky (je menšia pravdepodobnosť, že by sa potkan stále pokúšal vás uhryznúť). Ak máte dvoch a viacerých samcov, obvykle si všetky sociálne potreby a kontakty „odbijú“ medzi sebou navzájom a málokedy sa stáva, že by do prejavov nadradenosti a dominancie zahŕňali aj svojho majiteľa či ostatných ľudí vo svojom okolí. Stať sa to však môže, najmä ak odmalička všetkých samcov nevediete k podriadenosti voči vám, prípadne ak sa v skupine objaví obzvlášť dominantný jedinec a ten sa rozhodne, že mu predsa nebude rozkazovať nejaký človek (stretnúť sa s tým môžete hlavne v období puberty, cca medzi tretím až siedmym mesiacom veku potkana). U mojich samcov som sa s takýmto niečím nikdy nestretla a nikdy som nebola uhryznutá bez zjavnej príčiny. Utŕžila som samozrejme pár uhryznutí, ale vždy to bola moja chyba, kedy som povedzme zasiahla do vyjasňovania si pozícií a jeden z potkanov sa po mojej ruke ohnal neuvedomujúc si, že som to ja. Prípadne sa potkan pošmykol na vedre so žrádlom a ako padal, snažil sa zubami a pazúrikmi zachytiť čohokoľvek, čo bolo v dosahu a to čokoľvek bola moja ruka. Takéto nehody sa občas stávajú a nie je potrebné (ba priam by som povedala, že nie je žiadúce) akokoľvek

26



potkana „trestať“ či dávať mu výchovnú lekciu. Ak sa však po vás potkan oženie bez predošlého varovania, bez príčiny, začne sa na vás ježiť, syčí na vás alebo sa vám točí bokom, opäť treba okamžite spraviť to, čo je popísané v predošlom prípade. Vyššie sú popísané spôsoby, ako potkanieho samca naučiť rešpektu voči vám a ostatným ľuďom a ako ho v prípade potreby „uzemniť“. Ak od malička potkana vychovávate tak, ako je písané vyššie, zo samčeka sa obvykle stane maznáčik, ktorý vám pri hladkaní bude olizovať ruky a bude sa vo vašej spoločnosti cítiť príjemne, bez ohľadu na to, koľko potkanov doma máte. Potkan je zviera veľmi inteligentné a dokáže rýchlo vycítiť, že sa ho človek bojí alebo že je prílišný dobráčisko a nechá si, ľudovo povedané, skákať po hlave. Akonáhle zaváhate, prejavíte strach alebo mu pri jeho snahe vybojovať si vedúce postavenie ustúpite, bude to brať ako jeden z malých úspechov vedúcich ku konečnému víťazstvu nad svojím majiteľom. Nerobí to preto, že by vás nemal rád, robí to preto, že je to jeho prirodzenosť. Každý samec sa snaží byť vodcom, snaží sa byť najsilnejším a najváženejším členom skupiny, a vás berie ako prirodzenú súčasť svojho snaženia. Chová sa k vám ako k ostatným potkanom a rovnaké chovanie očakáva od vás. Ak by ste ho capli po zadku, nepochopí vás, takýto vzor správania nemá vo svojej genetickej výbave. Ak mu ale jeho neprístojné správanie oplatíte tým, na čo je zvyknutý, veľmi rýchlo pochopí, čo si k vám môže dovoliť a bude po problémoch. Hladkanie na brušku, jemné otáčanie na chrbát v rámci hry, škrabkanie potkana, keď ho máte v rukách, vo výške svojej tváre a k tvári otočného bruškom, to všetko sú spôsoby, ako potkana naučiť podriadenosti a ako z neho spraviť maznáčika. :-) Ak si zoberiete potkana z chovproduktu alebo od neovereného chovateľa, prípadne zachraňujete zvieratká od niekoho, kto sa o ne poriadne nestaral, musíte sa dopredu vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti a hlavne lásky a nehy, pretože neviete, č v minulosti potkanovi niekto neublížil alebo s ním zle zaobchádzal. V takýchto prípadoch potkan hryzie v snahe chrániť sa, pretože sa bojí.

2.8. Čo robiť s potkanom, ktorý začal vystrkovať rožky? Ľahká otázka, ťažšia odpoveď. Poďme sa najskôr pozrieť na to, čo môže v prípade potkana znamenať slovné spojenie „vystrkovať rožky“. Obvykle ide o správanie, ktoré sa majiteľovi potkana vôbec nepáči. Potkan sa ježí, syčí, točí sa k vám bokom, chrbát ma zhrbený. A môže hrýzť. Niekedy len výstražne, ale môže sa stať, že vás uhryzne až do krvi. Sú prípady, kedy potkan začne hrýzť bez rozmyslu a v zúrivosti vám spôsobí niekoľko vážnych krvácajúcich poranení (najčastejšie na rukách), ktoré si môžu vyžiadať aj ošetrenie lekára. Takéto správanie neprejavuje len voči vám, ale obvykle aj voči svojim spolubývajúcim. Spravidla najskôr postrehnete takéto prejavy správania k spolubývajúcim a až neskôr (ak už v tejto fáze nezasiahnete) si potkan začne dovoľovať k vám. Vyššie opísané prejavy správania sa vyskytujú skôr u samčekov, než u samičiek a môžu mať rôzne príčiny. Vrodená agresivita – čo robiť? V podstate najmenej častá príčina nepríjemného správania potkanov. Vyskytuje sa u jedinca, ktorého rodič alebo jeden z predkov bol agresívny a v línii je možné dosledovať, že takéto správanie sa dedí z generácie na generáciu. Spôsobená môže byť príliš veľkým množstvom testosterónu v tele potkana. Pomôcť môže kastrácia, pri ktorej sa potkanovi odstránia semenníky, čím sa z tela odstráni orgán produkujúci testosterón. Keďže ide o vážny operačný zásah do tela zvieratka, je potrebné naozaj zvážiť, či je to práve váš prípad a či je kastrácia nutná. Rovnako dôležitý je vek potkana, ktorého ste sa rozhodli dať kastrovať. Ak je príliš starý (napr. starší ako rok), kastrácia už obvykle nepomôže a nevyrieši problém s agresívnym správaním potkana. Okrem toho, pridanie kastrovaného potkana späť do pôvodnej skupiny môže byť problematické. Rovnako pozor na častú zámenu pojmov agresivita a dominancia. Dominantného samca (samicu) nie je nutné kastrovať, správnym zaobchádzaním z neho vychováte podriadené zvieratko, ktoré vás bude rešpektovať. Rozhodne ak máte skupinu potkanov a je v nej agresívny jedinec, je nutné ho ihneď oddeliť od ostatných, aby im neublížil prípadne aby niektorého nezabil. Dominantný jedinec – čo robiť? Častejšie sa vyskytujúca príčina syčania, hryzenia, hrbenia sa a útočenia. Opäť môže byť spôsobená nadmernou tvorbou testosterónu, ale obvykle sa vyskytuje v generácii len u jedného, dvoch jedincov, nie u všetkých, a nededí sa z pokolenia na pokolenie (na rozdiel od agresivity). Dá sa zvládnuť, ak odmalička s potkanom správne zaobchádzate a vediete ho k prirodzenej podriadenosti voči vám (viac v článku ). Môže sa však stať, že tento potkan bude svoju dominanciu prejavovať voči spolubývajúcim. V prípade, že ich šikanuje, je k nim zlý a ostatní sú potom zbytočne stresovaní, je lepšie zvážiť oddelenie takéhoto jedinca od ostatných. Môže s nimi byť v kontakte cez mreže (ale dávajte pozor, aby na seba cez mreže neútočili) alebo pri vychádzkach (posúdenie tejto možnosti je na vás). Pre niektorých je však lepšie úplné oddelenie od skupiny. Narušený potkan (zachránenec, prinesenec,občas aj potkan z chovproduktu) – čo robiť? Špecifická situácia, ktorá si vyžaduje špecifický prístup. Obyčajne ide o potkana, ktorý v útlom veku zažil niečo negatívne, čo poznamenalo jeho psychiku. Môže to byť nesprávne zaobchádzanie predchádzajúceho majiteľa, zmeny prostredia, iné domáce zvieratá, nevhodné podmienky v predošlom domove, skúsenosti s agresívnym potkanom a podobne. Spravidla už u takéhoto potkana nikdy nezistíte, čo sa mu vlastne stalo, no jeho správanie je narušené. Je zlý na vás aj na spolubývajúcich, čo sa môže stupňovať aj napriek vášmu pocitu, že potkan už je v bezpečí a v stálom

27



prostredí a nemá sa čoho báť. On rovnaký pocit mať nemusí a stále bude v strehu, stále bude čakať, ktorý spolubývajúci ho kedy napadne, kedy ho jeho človek zase opustí a podobne. A najlepšia obrana je útok. Útokmi sa takýto potkan bráni pred strachom z opustenia, pred strachom zo zlého zaobchádzania, pred strachom, že ho jeho spolubývajúci napadne, pred strachom, že nedostane jesť… Pred všetkým. Je to iracionálny strach a je na vás, aby ste tomu malému stvoreniu ukázali, že už sa nemá čoho báť. Zabudnite na staré a zaužívané metódy výchovy potkana. Nijaké obracanie na chrbát, nijaké syčanie, nijaký zvýšený hlas. A hlavne, ak ho máte začleneného v skupine, okamžite ho oddeľte a doprajte mu vlastnú klietku, vlastný priestor. Po oddelení záleží ďalší postup na tom, v akom stave zvieratko je a ako ďaleko zašlo jeho chovanie sa voči vám. Nedá sa všeobecne napísať, čo máte robiť, musíte to poznať na potkanovi sami. Hlavne majte na pamäti, že váš miláčik vás neuhryzol a neublížil vám preto, že by vás nemal rád. Nemusíte sa ho báť. On vám ubližovať nechce, ale je rozhodený a bojí sa. Preto útočí na všetko, čo sa okolo neho vyskytne. Ak pochopíte, že potkan na vás neútočí so zlým úmyslom, nebudete sa ho báť. Ak sa ho nebudete báť, bude z vás cítiť istotu a celý proces bude jednoduchší. Ak to u vás zašlo tak ďaleko, že potkan naozaj hryzie všetko okolo seba a nerozmýšľa nad tým, čo robí, bude možno potrebné nejaký čas ho nechať v klietke a robiť len nevyhnutné úkony, ako sú čistenie a kŕmenie. Ak to uznáte za potrebné, môžete to robiť s rukavicami na rukách, aby ste sa vyhli ďalším zraneniam. Môžete sa s potkanom skúsiť rozprávať cez klietku, cez mreže. Nehladkať ho, len sa mu prihovárať jemným a kľudným hlasom. Slovám možno neporozumie, ale intonácii vášho hlasu áno. A veľmi dobre. Ak by sa však cez mreže na vás ježil a syčal, prestaňte sa s ním rozprávať a odíďte, nevšímajte si ho. Určite postupne postrehnete v jeho správaní zmeny. Prvými môže byť napríklad to, že na vašu prítomnosť pri klietke bude reagovať očividne pozitívne. Nebude sa na vás ježiť, nebude syčať, nebude sa hrbiť (slovom, nebude sa snažiť zastrašiť vás, aby ste odišli). Môžete ho skúsiť cez mreže hladiť. Postupne sa mu venujte viac a viac, s rešpektom a bez strachu. Púšťajte ho behať (bez ostatných potkanov samozrejme), dajte mu pocítiť, že ho máte radi a že u vás mu nič zlé nehrozí (potkan to vycíti z vášho správania, intonácie hlasu, vašich giest, vašej vnútornej istoty a lásky k nemu). Ak by sa vonku pokúsil na vás byť hnusný (naježil by sa, syčal by, nebodaj by sa pokúsil vás opäť uhryznúť), opatrne ho chyťte a vráťte do klietky. Môžete mu pri tom vysvetliť, aký je blbec, že sa k vám takto chová (netreba kričať) a po zavretí si ho nevšímajte. Ďalšou možnosťou pri opätovnom prejave agresívneho správania je potkana si strčiť pod tričko a nosiť ho pod trikom, kým sa neupokojí. Naopak, ak sa bude chovať pekne, nechá sa mojkať a škrabkať, bude poslúchať, odmeňte ho. Môžete mu dať dropsík, piškótu alebo inú dobrotu, pekne sa mu prihovoriť, pomojkať ho. Ak budete dôsledný (keď je zlý, potrestáte ho – zavriete ho do klietky, ak je dobrý odmeníte ho), váš miláčik veľmi rýchlo pochopí, ako sa má správať a bude robiť všetko pre to, aby ste aj vy k nemu boli dobrí. Bude sa snažiť zavďačiť vám za vašu lásku svojou láskou. A bude sa cítiť bezpečne, pretože z vás bude cítiť lásku, istotu a silu. A rešpekt. Ten nemôže byť jednostranný, nielen potkan musí rešpektovať vás, ale aj vy musíte rešpektovať potkana. Aj s jeho prípadnou psychickou poruchou. Krútite nad týmto postupom hlavou? Aj ja som pochybovala. Ale prestala som. Máme doma malého psychopata. Je ním Richard Levie Srdce od Čepic, ktorý sa narodil 15.8.2008. K tomuto potkanovi mám veľmi špeciálny vzťah práve kvôli tomu, od koho pôvodne je. Ťažko dnes povedať, čo spôsobilo Riškove správanie a psychickú rozhodenosť, ale v podstate to už ani nie je dôležité. Kedysi to bolo milé a prítulné zvieratko, ktoré sa od nás nepohlo, nechalo so sebou robiť čokoľvek a spávalo na gauči vedľa nás. Proste potkan na zjedenie. Zmenil sa. Mysleli sme, že je to len puberta a že ho to prejde. Ale nebolo tomu tak. Skúšali sme všetky metódy, ktoré sa obvykle pri potkanoch používajú, ako otáčanie na chrbát, syčanie, hrešenie. Jediné, čo sme dosiahli bolo, že Riško bol čoraz viac ustráchaný a odpornejší. Na nás aj na chalanov v klietke. Vďaka Grove a Potkanbabe som ale pochopila, že toto nie je to, čo Riško potrebuje a úplne som zmenila prístup. Robila som presne to, čo som popísala vyššie. A výsledok? Riško ma opäť pusinkuje na ústa, nechá sa škrabkať, olizuje mi pri tom ruky a nehryzie. Je oddelený a je spokojný. Každým jedným dňom sa dostáva do stále väčšej pohody a nám sa doma vracia nazad zvieratko, ktoré sme si zamilovali od prvej chvíle a za ktoré sme dodnes jeho predošlej majiteľke vďační. Na záver by som ešte rada napísala jednu vec. Každý potkan je iný. To, čo platilo na jedného, nemusí platiť na iného. Ak máte doma problémové zvieratko, v prvom rade sa pokúste zistiť, čo problémy spôsobilo. Skúste zistiť, či ide o agresivitu, dominanciu alebo nejakú záhadnú psychickú poruchu a podľa toho sa potom k potkanovi chovajte. A pamätajte na jedno. Často dokonca aj na veľmi agresívneho jedinca platí to isté, čo na psychicky narušeného potkana. Okrem toho je naozaj potrebné uvedomiť si, že tak ako každý človek má inú povahu a inú osobnosť, platí to aj o potkanoch (alebo skôr globálne o všetkých zvieratkách). Niektorí sa radi maznajú a nechajú so sebou robiť, čo len chcete. Niektorí ale nie. Majú vlastnú osobnosť a vyžadujú rešpekt. Nie sú to plyšové hračky, ktoré môžete kedykoľvek brať a naťahovať a budete čakať, že nebudú protestovať. Ak si beriete domov potkana s predstavou, že vám bude vždy k dispozícii, že bude robiť všetko, čo chcete a kedy chcete….asi vás sklamem, ale nemusí to vždy platiť. Avšak, keď sa naučíte rešpektovať povahu práve vášho zvieratka a ono bude tým pádom rešpektovať vás, bez výhrad a snahy niečo nasilu meniť, môžete vytvoriť skvelú dvojicu, ktorá sa bude dopĺňať a navzájom milovať. To je to najkrajšie, čo potkanovi môžete poskytnúť – rešpekt a lásku bez snahy meniť nasilu jeho vrodenú povahu.

28



3. Bývanie

29



3.1. Klietka Klietka je jednou z najdôležitejších súčastí života vášho potkana. Bude v nej tráviť 90% času, preto jej výberu venujte dostatočnú pozornosť. Potkan rád šplhá, uprednostnite preto radšej klietku vyššiu, nie širokú a nízku. Klietky určené pre morčatá či králiky sú pre potkana krajne nevhodné. Sú nízke, jednoposchodové a potkan v nich nemá veľa priestoru na pohyb. Rovnako je nutné uvedomiť si, že to maličké stvorenie, ktoré sa vám zmestí do dlane, bude v dospelosti niekoľkonásobne väčšie a bude potrebovať aj primerané prostredie. Ak kúpite na začiatku malú klietku, časom bude pre neho neprimeraná a vy budete kupovať novú. Okrem veľkosti dbajte na bezpečnosť potkana. V klietke by nemali byť nijaké ostré hrany ani predmety. Poschodia vyrobené z pletiva sú nebezpečné, potkan si môže v medzerách zaseknúť nohu, výsledkom čoho môže byť zlomenina alebo vykĺbenie končatiny. Rozostupy medzi mrežami sa vám možno zdajú ako banalita, avšak po tom, čo vám potkan niekoľko razy z klietky utečie, zistíte, že ste im asi mali venovať väčšiu pozornosť. Kadiaľ potkan pretiahne hlavu, prejde celým telom. Šikovné v tomto smere sú najmä samičky. Dorastajú do menších rozmerov ako samčekovia a sú štíhlejšie. obr. 11 Ak máte samičky, rozostupy medzi mrežami by mali byť menšie, ak samčekov, môžete zvoliť aj klietku s väčšími medzerami. Nezabúdajte na to, že domov si donesiete najskôr mimino, ktoré časom dorastie. Ak máte klietku pre samcov s veľkými rozostupmi, mimino vám z nej bude pravdepodobne pravidelne utekať. Výhody klietky: • • • • • •

potkan má dostatok možností na šplhanie mreže umožňujú dostatok možností na upevnenie rôzneho vybavenia klietky lepšie vetrá jednoduchšia manipulácia jednoduchšie umývanie - klietka je rozoberateľná jednoduchší prístup k potkanom

Veľa užitočných informácií o klietkach nájdete na stránke http://www.klece.estranky.cz/ .

30



3.2. Terárium Niektorí chovatelia uprednostňujú terárium pred klietkou. Pri výbere vhodného terária platia približne tie isté pravidlá ako pri výbere klietky. Terárium by malo byť dostatočne veľké a bezpečné. Pri jeho výbere síce nemusíte myslieť na to, že sa vám medzerami medzi mrežami potkan prepchá, ale musíte myslieť na to, že tam neumiestnite zariadenie tak, ako to môžete spraviť v klietke. Problematické bude hlavne vešanie hamakov. Z tohto dôvodu radšej kúpte terárium väčšie, kde na podlahu budete môcť dať potkanom domčeky a hračky. Môžete si dať do terária prirobiť poličky, ktoré budú prilepené ku stenám, a vďaka ktorým bude priestor v ňom lepšie rozdelený. Bohužiaľ, veľkosť terária bude limitovaná jeho váhou. Môžete kúpiť len tak veľké terárium, ktoré unesiete (vy alebo ten, kto vám bude pomáhať s jeho čistením a premiestňovaním). Sklo je pomerne ťažké a už na pohľad malé terárium váži niekoľko kilogramov. Keďže potkan je majster v skákaní bez toho, aby sa musel odraziť, pamätajte na to, že vrch terária bude nutné zabezpečiť, aby vám z neho neutekal. Druhou možnosťou je zaobstarať si terárium dostatočne vysoké. Ak ho ale na vrchu nezabezpečíte, nebudete môcť ani do vysokého terária dávať police, pretože by sa z nich potkany mohli dostať až na okraj a vyliezť von. Na zabezpečenie terária môžete použiť napríklad pletivo, ktoré pripevníte na drevený rám. Jednak im tadiaľ bude prúdiť vzduch a jednak na pletivo upevníte napájačku aj hamaky. Nevýhody terária: • • • • • • • •

potkan má menej možností na behanie, lozenie a šplhanie horšie umiestňovanie zariadenia do terária - hamaky nemáte kam zavesiť zlá cirkulácia vzduchu horší prístup k potkanom horšia manipulácia väčšia váha horšie čistenie - kvôli váhe nutnosť zabezpečiť vrch terária, aby potkan neušiel

obr. 12

31



3.3. Zariadenie klietok (terárií) Väčšinu klietok dnes už kúpite priamo so zariadením. Väčšinou ide o napájačku, misky na jedlo, domčeky, police, prípadne tunely alebo plastové WC (hlavne ak kupujete klietku určenú pre fretku). Nie vždy je však zariadenie pre potkana vhodné. Nižšie nájdete súčasti, ktoré by v klietke určite chýbať nemali. Celkové zariadenie klietky je na vašej fantázii a možnostiach. Nie vždy je dobré dávať do klietky čo najviac doplnkov, potkany sa potom nemajú kde pohnúť. Napájačka - potkany veľmi radi hlodajú, najmä plasty. Preto keď kupujete napájačku, uprednostnite tú, ktorá má kovovú rúrku a vo vnútri kovové koliesko. Zvyšok napájačky môže byť plastový, ale upevnite ju radšej z vonkajšej strany klietky. Dnes už sa všetky napájačky predávajú spolu s drôtikmi, pomocou ktorých ich na klietku ľahko pripevníte. Niektoré napájačky po určitej dobe používania zvyknú začať kvapkať. Vtedy je nutné kúpiť novú a starú vyhodiť. Misky sú nevhodné. Voda sa z nich ľahko vyleje a premočí podstielku, a potkany vodu v miske rýchlo zašpinia. Napájačku je potrebné raz za čas vydezinfikovať. Keďže by som nerada svoje potkany otrávila čistiacimi prostriedkami, napájačky vždy dávam na niekoľko hodín do mrazničky. Miska na jedlo - opäť platí to isté, čo pri napájačke. Potkany veľmi radi hlodajú. Keď budete kupovať misku na jedlo, siahnite po kovovej (najlepšie nerezovej) a závesnej. Keď misku s jedlom zavesíte na mreže klietky, predídete zaneseniu nečistôt do jedla. Pri kúpe misky myslite aj na to, že budete potrebovať jednu na suchú kŕmnu zmesku a jednu na doplnkové jedlo ako ovocie, zeleninu, mäso, ryžu či cestoviny. Tak ako napájačku, aj misky je nutné čistiť, samozrejme častejšie ako napájačku. Misku na suchú kŕmnu zmes podľa potreby, ale misku určenú na doplnkovú stravu umyte vždy po konzumácii jedla, ktoré do nej dáte. V opačnom prípade sa v nej budú tvoriť plesne a choroboplodné zárodky vznikajúce v dôsledku hnitia zvyškov potravy. Poličky - väčšinou ich kúpite spolu s klietkou, prípadne ich môžete dokúpiť v obchode. Najvhodnejšie sú plastové police, ktoré sa ľahšie udržujú v čistote a sú bezpečné. Vyhnite sa policiam z pletiva. Jednak sú pre potkana nepohodlné, pretože musí dávať pozor, ako po nich chodí, a jednak hrozí nebezpečenstvo, že sa mu medzi pletivom zasekne noha, ktorú si môže zlomiť alebo vykĺbiť. Ak by ste si chceli police vyrobiť doma, tiež odporúčam uprednostniť plastový materiál. Drevo nie je veľmi vhodné, pretože sa do neho všetko vsakuje a ťažšie sa čistí a dezinfikuje. Rebríky - aby sa potkany dostali z police na policu jednoduchšie a mali aj inú možnosť, ako len šplhať po mrežiach, sú vhodným doplnkom v klietke rebríky. Opäť uprednostnite plastové pred drevenými, z rovnakých dôvodov, aké sú popísané pri policiach. Pri výbere rebríkov majte na pamäti hlavne to, aby sa po nich potkanom dobre behalo (dôležitý je sklon rebríka, ak je príliš ostrý, potkanom sa po rebríku bude chodiť menej pohodlne a budú musieť vyvinúť viac energie, kým sa dostanú hore), aby boli vhodne upevnené a aby nehrozilo nijaké poranenie. Väčšina políc, ktoré kúpite v obchodoch, už je prispôsobená na upevňovanie rebríkov, takže ak zvolíte tieto, bude to jednoduchšie riešenie. Hamaky - potkany ich doslova milujú. Je na vás, či budete potkanom hamaky kupovať alebo ich budete vyrábať doma. Ak máte demolačné komando, ktoré všetko prehryzie a zničí, lacnejšie pre vás zrejme bude postupne likvidovať napríklad staré oblečenie a hamaky robiť z neho. Nie je to nič zložité. Stačí vystrihnúť primerane veľký kus látky, na koncoch spraviť dierky (napríklad nožničkami) a uchytiť tento kus látky o klietku buď špagátom alebo kovovými karabínkami. Niektorí chovatelia pripevňujú hamaky spínacími špendlíkmi. Tu ale hrozí nebezpečenstvo, že ak sa spínací špendlík rozopne, potkan sa oň môže poraniť. Hamaky, ktoré kúpite v obchode sú spravidla z pevnej látky alebo netkanej textílie a dostanete ich aj s pripevňovacím mechanizmom - kovová retiazka na konci ktorej je karabínka. Keďže potkany si do hamakov spravidla nosia všetky mlsky a doplnky stravy, ktoré im dávate, a niektorí si do nich radi cikajú, je potrebné sledovať ich čistotu a meniť ich tak často, ako je to potrebné. Ak ich periete, nedávajte do práčky aviváž. Pre potkaní čuch je to príliš výrazná vôňa. Domčeky - skvelý doplnok, hlavne ak máte chladnejší byt a potkanom hrozí prechladnutie. V domčeku si pomerne rýchlo vytvoria mikroklímu a bude im tam teplo. Rovnako ako napájačka, miska na jedlo či police zvyknú byť domčeky súčasťou vybavenia klietky. Ak nie, môžete nejaký kúpiť v obchode alebo si ho sami vyrobiť. Nekupujte a nevyrábajte však domček „na mieru“ maličkému potkanovi, vyrastie a do domčeka sa už nezmestí.

32



4. Potrava

33



4.1. Niekoľko faktov na začiatok Nedá mi na úvod tejto kapitoly nenapísať pár riadkov k niektorých úskaliam, na ktoré mnohí chovatelia pri určovaní presných denných dávok tej ktorej zložky potravy bohužiaľ často zabúdajú. Riadiť sa totiž striktne iba tabuľkami a presnými množstvami, ktoré nájdete na internete nie je najšťastnejšie riešenie. Každý potkan je iný a má aj iné nároky na množstvo, zloženie a pomerné zastúpenie jednotlivých zložiek potravy. Ak máte doma aktívne šidlo, ktoré ani sekundu neobsedí a stále behá a niečo robí, bude potrebovať viac potravy (nielen základnej zmesky, ale aj ostatných zložiek), pretože má väčší výdaj energie. Naopak potkan, ktorý je skôr lenivý, má menší výdaj energie a nie je nutné mu dávať rovnaké množstvo stravy ako aktívnemu. Tak isto sa nároky na množstvo a zloženie potravy menia vekom, mláďa má iné požiadavky ako dospelý potkan a ten má iné požiadavky ako starček. U samičiek sa nároky na stravu líšia aj v dobe tehotenstva a následného laktačného obdobia. Veľmi dôležitú úlohu pri rozhodovaní sa o množstve, pomere, zložení stravy zohrávajú aj genetické dispozície vašich zvierat. Ak niektoré pochádza z chovu veľkých jedincov, kde potkaní samci dosahujú 700-800g a viac (samice 500 – 600g), ani prísnou diétou nedocielite, aby potkan nebol veľký alebo mierne tučný. Výsledkom takejto snahy umelo ho dostať na nižšiu váhu by mohli byť akurát zdravotné problémy a tiež narušenie správania - hladný potkan nie je veľký kamarát ani k človeku ani k ostatným potkanom. Môžete mu však upraviť jedálny lístok tak, aby nepriberal zo zbytočne tučných jedál, a aby ste jeho váhu mali pod kontrolou. Naopak, ak je váš miláčik z línie, kde potkany nedosahujú viac ako napríklad 600g (u samcov) alebo 300g (u samíc), môžete robiť čo chcete, nebude z neho obrovské mohutné zviera. Ak ho budete prekrmovať, jedného pekného dňa sa stretnete s problémom zvaným obezita, ktorý sa rieši horšie, pretože váš potkan už bude mať zaužívané stravovacie návyky a na nové si bude zvykať pomaly a ťažko. Ak máte doma skupinu potkanov, pozorujte ich. Sledujte, kto najviac sedí pri miske so zmeskou a kto z nej vyjedá len tie "lahodnejšie" zložky, ale aj to, kto sa povedzme dostane už len k menej atraktívnym a výživným zvyškom. Sledujte, komu čo chutí a kto čo naopak nemá rád. Niekto možno miluje mrkvu, ale iný potkan sa jej ani nedotkne a bude na vás pozerať, čo lepšie pre neho máte. Je to prirodzené, tak ako každý človek má iné chute, má ich aj potkan. Nútiť ho, aby jedol to, čo chcete vy, je neetické. Zo skúsenosti viem, že zviera radšej bude hladovať a čakať, kedy konečne dostane niečo iné. Jedine pozorovanie vašich zvierat vám pomôže adekvátne odhadnúť, čo všetko im treba dávať a akú kŕmnu zmes kupovať, aby z nej 80% nevyhadzovali. Vďaka tomu, že sa pozorovaním naučíte, čo vaši potkani majú a čo nemajú radi budete schopní im poskytnúť pestrý jedálny lístok, ktorý im bude vyhovovať a ktorý ich nebude zdravotne ohrozovať.

4.2. Základné výživové hodnoty Doporučené množstvo na kg stravy

Živina Tuk Proteíny Aminokyseliny Arginín Histidín Izoleucín Leucín Metionín Treonín Tryptofán Valín Minerálne látky Draslík Fosfor Chlór Jód Magnézium Mangán

Jednotka g g

Dospelý 50 50

Vo vývine 50 150

Gravidná samica 50 150

g g g g g g g g

4.3 0.8 3.1 1.8 2.3 1.8 0.5 2.3

4.3 2.8 6.2 10.7 9.8 6.2 2.0 7.4

4.3 2.8 6.2 10.7 9.8 6.2 2.0 7.4

g g g µg g mg

3.6 4.0 0.5 150.0 0.5 10.0

3.6 3.0 0.5 150.0 0.5 10.0

3.6 3.7 0.5 150.0 0.6 10.0

34

Príručka pre chovateľov potkanov Meď Molybdén Selén Sodík Vápnik Zinok Železo Vitamíny A (retinol) B6 B12 D E K Cholín Kyselina listová Niacín Pantotenát Riboflavín Tiamín

©Mgr. Martina Haratíková mg µg µg g g mg mg

4.0 150.0 150.0 0.5 5.0 10.0 25.0

5.0 150.0 150.0 0.5 5.0 12.0 35.0

10.0 150.0 400.0 0.5 6.3 25.0 75.0

mg mg µg mg mg mg mg mg mg mg mg mg

0.7 6.0 50.0 0.025 18.0 1.0 750.0 1.0 15.0 10.0 3.0 4.0

0.7 6.0 50.0 0.025 18.0 1.0 750.0 1.0 15.0 10.0 3.0 4.0

0.7 6.0 50.0 0.025 18.0 1.0 750.0 1.0 15.0 10.0 4.0 01.04.00

4.3. Glykemický index potravín S pojmom glykemický index ste sa už určite stretli. Nie je dôležitý len pre ľudí, ale aj pre zvieratká. Sleduje sa napríklad v čase diéty, ale rovnako je dôležité poznať glykemický index potravín, ktoré podávate svojmu potkanovi – cukrovkárovi. Na tomto mieste nájdete prehľadné tabuľky potravín a hodnoty ich glykemických indexov. Snažila som sa zamerať na tie, ktoré bežne snáď všetci dávame potkanom, vynechala som naopak všetko, čo sa potkanom dávať nemá alebo nesmie, takže tu budete márne hľadať napríklad čokoládu či rôzne údené a korenené jedlá a pizzu. :-) Ovocie a výrobky z neho

Názov potraviny Ananás,surový (priemer) Ananásový džús, nedosladený Ananásový jogurt, nízkotučný Banán,surový (priemer) Broskyňa, surová (priemer) Čerešne, surové (priemer) Broskyňový jogurt, nízkotučný Hrozno, surové (priemer) Hruška, surová (priemer) Hruška, sušená Jablko, surové (priemer) Jablkový džús, nedosladený (priemer) Jablko, sušené Jahoda, surová (priemer) Jahodový jogurt, nízkotučný Kiwi, surové (priemer) Marhuľa, surová (priemer) Marhule, sušené (priemer) Marhuľový jogurt, nízkotučný Slivky, surové (priemer)

100% glukóza 59 46 38 58 37 22 56 49 37 43 36 42 29 40 23 43 30 31 42 39

Zelenina a výrobky z nej Názov potraviny

100% glukóza

35

Príručka pre chovateľov potkanov cvikla, surová čínska kapusta, surová hrášok, surový hrášok, sušený kukurica, sladká, surová paprika, surová paradajka, surová sója, priemer šalát, hlávkový, surový uhorka šalátová, surová zemiaky, surové zemiaky, nové, surové zemiaky, varené zemiaky, pečené

©Mgr. Martina Haratíková 69 18 48 39 54 17 18 17 19 16 80 70 64 85

Mlieko a mliečne výrobky Názov výrobku Mlieko plnotučné, 3% Mlieko odtučnené Mlieko sójové Mlieko acidofilné Nápoj jogurtový Nízkotučný jogurt Nízkotučný ovocný jogurt Ostatné jogurty

100% glukóza 21 32 44 45 38 14 31 36

Chlieb, pečivo Názov výrobku Rožok Chlieb žitný Chlieb tmavý, žitno – pšeničný Chlieb biely, bezlepkový, pšeničný Chlieb bezlepkový, viaczrnný Diétne sucháre

100% glukóza 70 50 64 71 80 59

4.4. Vitamíny Vitamín sa dá charakterizovať ako látka, ktorú potkaní organizmus potrebuje síce nevyhnutne, ale vo veľmi malých množstvách na svoju existenciu. Túto látku si nedokáže väčšinou syntetizovať sám, ale musí ju získavať v potrave. Spolu s bielkovinami, sacharidmi a tukmi patria k základným zložkám potravy. V potkaňom tele pôsobia ako katalyzátory rôznych chemických reakcií a podieľajú sa na metabolizme bielkovín, tukov a cukrov. Nedostatok vitamínov spôsobuje poruchy rôznych funkcií organizmu a tiež veľmi vážne ochorenia. Nadbytok vitamínov dokáže telo vcelku dobre vylúčiť hlavne čo sa týka vitamínov rozpustných vo vode. S vitamínmi rozpustnými v tukoch je to trošku horšie (napríklad predávkovanie vitamínom E môže potkanovi spôsobiť dočasnú hnačku), najnebezpečnejšie je v tomto ohľade predávkovanie vitamínom A, ktoré môže vo výnimočných prípadoch skončiť až smrťou zvieratka. Avitaminóza Ide o vážny a spravidla dlhodobý nedostatok určitého vitamínu v tele. Napríklad nedostatok vitamínu D spôsobuje nesprávny vývoj kostí (v dospelosti ich krivenie), nedostatok vitamínu B12 sa prejavuje úbytkom červených krviniek, pri avitaminóze C sa stretávame so skorbutom. Stav avitaminózy je potrebné okamžite riešiť prísunom potrebného množstva vitamínov (pomôže vám veterinár), ktorý zabráni vzniku ochorení spôsobených avitaminózou. V konečnej neriešenej fáze avitaminózy vznikajú nevyliečiteľné stavy a v niektorých prípadoch aj smrť. Hypovitaminóza Takto sa nazýva stav spôsobený čiastočným nedostatkom určitého vitamínu. Ide o ľahšiu formu avitaminózy. Hladina vitamínu v organizme je dostatočne vysoká na to, aby nedošlo k vážnejšiemu ochoreniu, nie je však postačujúca na udržanie zdravia potkana. Má viac menej nebadateľné príznaky, ako je napríklad únava, letargia.

36



Stretnúť s hypovitaminózou sa môžeme hlavne v prípade ochorení sprevádzaných horúčkami a pri poruchách žliaz s vnútorným vylučovaním. Okrem toho sa môže objaviť aj u tehotných a kojacich samíc a u mláďat, ktoré nemajú vyváženú stravu. Hypervitaminóza Stav nazývaný hypervitaminóza je charakterizovaný predávkovaním určitého typu vitamínu. U vitamínov rozpustných vo vode to takmer nehrozí, až na vitamín B6. Horšie je to s vitamínmi rozpustnými v tuku, ktoré sa metabolizujú dlhšie a ostávajú v tele tým pádom dlhšie ako vitamíny rozpustné vo vode. Vitamíny rozpustné v tukoch Tieto vitamíny telo absorbuje ako tuky a ako tuky si ich aj ukladá v tukovom tkanive, čo je príčinou ich pomalého metabolizmu a dlhšieho pretrvávania v tele potkana. Vzhľadom na to, že si telo robí zásoby týchto vitamínov, môžeme sa u nich častejšie stretnúť s predávkovaním. Na druhej strane sa menej často stretávame s avitaminózou alebo hypovitaminózou, pretože aj pri nízkom príjme vitamínov je telo schopné uspokojovať svoju potrebu zo zásob, ktoré má v tukovom tkanive. Tieto vitamíny sú rozpustné v tukoch: • Vitamín A (retinol) • Vitamín D (kalciferol) • Vitamín E (tokoferol) • Vitamín K (fylochinón) Vitamíny rozpustné vo vode Na rozdiel od predošlej skupiny vitamínov sú tieto rozpustné vo vode a tým pádom ich telo metabolizuje oveľa rýchlejšie. Taktiež si z nich nerobí zásoby, ale to, čo je navyše sa z tela vylúči. Prenikajú do buniek, kde sa miešajú s vnútrobunkovými aj medzibunkovými tekutinami a vylučujú sa hlavne prostredníctvom kože a obličiek. Keďže telo si z nich nerobí zásoby v tukovom tkanive, postačujú len na niekoľko málo dní či týždňov, preto je potrebné potkanovi zabezpečiť neustály príjem vitamínov v primeranom množstve v pestrej a vyváženej strave. Čo sa týka hypervitaminózy, u vitamínov rozpustných vo vode sa s ňou takmer nestretávame, práve vďaka ich rýchlemu metabolizovaniu telom. Naopak, nebezpečenstvo hrozí pri nedostatku týchto vitamínov, kedy sa môžeme stretnúť s avitaminózou alebo hypovitaminózou. Tieto vitamíny sú rozpustné vo vode: • vitamín B1 (tiamín) • vitamín B2 (riboflavín) • vitamín B3 (niacín) • vitamín B5 (kyselina pantoténová) • vitamín B6 (pyridoxín) • vitamín B9 (kyselina listová) • vitamín B12 (kobalamín) • vitamín C (kyselina askorbová) • vitamín H (biotín)

4.5. Kŕmne zmesi pre potkany Ako u všetkých domácich zvierat (pes, mačka, fretka, morča, škrečok), aj u potkana by základom stravy mala byť vhodne vybraná kŕmna zmes, ktorá bude vášmu zvieratku vyhovovať. Kedysi bol s kúpou zmesi určenej priamo pre potkany veľký problém, chovatelia museli robiť kompromisy a domiešavať si tieto zmesi doma. V dnešnej dobe to tak už na šťastie nie je a na výber máte veľké množstvo krmiva od rôznych výrobcov. Jediným kritériom by však nemala byť iba cena. Lacnejšie krmivá spravidla obsahujú veľa obilnín, slnečnice, kukurice a zelených granúl vhodných skôr pre králika. Kukurica a slnečnica, prípadne rôzne oriešky, obsahujú veľa tuku, potkany z nich rýchlo priberajú. Obilniny a zelené granule väčšina potkanov vôbec nežerie, takže väčšiu časť takejto zmesi by ste aj tak vyhodili (riešením rozhodne nie je nútenie potkana, aby to zožral tým, že mu nedáte jesť nič iné – nepochopí, prečo to robíte a môže to považovať za istú formu bezdôvodného trestania, a to určite nechcete). Tak isto by ste sa nemali uspokojiť ani s krmivom, určeným všeobecne pre hlodavce. Škrečky či morčatá sú bylinožravce, kým potkan potrebuje aj živočíšnu stravu. Ak kúpite zmes pre hlodavce, opäť bude obsahovať hlavne slnečnicu, kukuricu, extrudovanú ďatelinu a obilniny. Nič pre potkana. Sústreďte sa radšej na kvalitnejšie a možno trochu drahšie krmivo, ktoré je však svojím zložením pre potkana vhodnejšie, poskytne mu vyváženú stravu a ušetrí ho od mnohých zdravotných problémov (či už so srsťou alebo tráviacim systémom či so srdcom kvôli vysokému podielu tučných zložiek krmiva). Keď si uvedomíte, že väčšiu časť potkanej stravy bude tvoriť práve kŕmna zmes, zistíte, že investovať do kvality sa naozaj oplatí. Nižšie nájdete popis niektorých krmív, ktoré chovatelia potkanov používajú a majú s nimi dobré skúsenosti. Okrem stručného popisu je pri každom krmive uvedené aj zloženie, prípadne nutričné hodnoty, a ak sme krmivo už vyskúšali, v závere článku sa zmieňujem o našich skúsenostiach. Až na pár výnimiek, ktoré sú zatiaľ k dispozícii len na českom trhu, všetky popísané krmivá kúpite buď v obchodoch alebo si ich môžete objednať prostredníctvom internetu.

37



4.5.1. JR Farm Wellness Kompletné krmivo pre potkany, ktoré obsahuje výťažok zo šalvie lekárskej , žihľavy dvojdomej či mäty piepornej, ženšenu a krevety. Dohromady obsahuje 25 rôznych zložiek a neobsahuje nijaký pridaný cukor ani umelé farbivá, ako mnoho iných druhov krmiva. Vďaka nízkemu obsahu cukru, absencii umelých farbív a konzervantov je to veľmi vhodné krmivo aj pre potkanov trpiacich nadváhou či obezitou, ako aj pre cukrovkárov. Zloženie: • ovocie, zelenina, bylinky (šalvia, mäta, žihľava), • živočíšne bielkoviny – mäkkýše, kôrovce, ryby • oleje a tuky • vajíčka a vedľajšie vaječné produkty • morské riasy, ženšen • minerálne látky a vitamíny Krmivo momentálne nie je na slovenskom trhu k dispozícii. Ak by ste však mali záujem vyskúšať ho, odporúčam internetový obchod http://www.zoohit.cz, kde je k dispozícii v 600g balení.

4.5.2. Prestige Rat Nature Je to plnohodnotné krmivo vyrobené zo zmesi zrna, kukurice, granúl, slnečnice, sušeného ovocia a zeleniny obohatené o sušené račie mäso (zdroj živočíšnych bielkovín). Celkovo sa v ňom nachádza 22 rôznych komponentov, vďaka ktorým obsahuje dôležité vitamíny, minerály a aminokyseliny potrebné ku vhodnej a vyváženej životospráve potkana. Na obale najmenšieho balenia je „zips“, ktorý umožňuje opakované použitie a tiež nedochádza vďaka spôsobu balenia ku strate živín. Krmivo je na Slovensku k dispozícii v balení 800g alebo 3kg. V Čechách už je možné kúpiť toto krmivo aj vo veľkom balení 20kg, takže ak s ním máte dobré skúsenosti, odporúčam navštíviť internetový obchod http://www.zoohit.cz. Zloženie: • obilie, • zelenina, • ovocie, • minerálne látky, • bylinky, • raky. Nutričné hodnoty: • Proteíny 17,5 % • Tuky 7 % • Vláknina 6 % • Kalcium 0,7 % • Fosfor 0,5 % • Vitamín A 12.000 IU/kg • Vitamín D3 1.500 IU/kg • Vitamín E 40 mg/kg • Meď 12 mg/kg Naša skúsenosť s krmivom: Podobne ako Xtravital a Vitakraft Emotion, aj toto krmivo všetkým mojim potkanom chutí. Je pravda, že z neho najskôr vyberajú atraktívnejšie zložky, ale v konečnom dôsledku z neho vyhadzujem len zrno (obilniny), ktoré mi nejedia v nijakej zmesi.

4.5.3. Reggie Rat Plnohodnotné prémiové krmivo pre potkany, ktoré má menší, resp. minimálny obsah obilnín a orieškov, ktoré pri veľkom prísune môžu u potkana spôsobovať problémy so srsťou (škvrny, hrdzavenie srsti u tmavých potkanov). Krmivo obsahuje veľmi dôležité prírodné probiotiká, ktoré podporujú správnu funkciu tráviaceho systému a sú veľmi dôležité hlavne pri podávaní antibiotík, ktoré ničia črevnú mikroflóru. Zdrojom živočíšnych bielkovín v tomto krmive je diétne kuracie mäso. Zloženie: • obilniny – pšenica, kukurica a hrach (vrátane kukuričných a hrachových vločiek), sója, ovos • bielkoviny – kuracie mäso • ďalšie zložky – trezalka, banány, vitamíny a minerály, chlorid a síran sodný, sójový olej

38



Krmivo je k dispozícii len v Českej republike, na slovenský trh sa zatiaľ nedostalo. Ak by ste mali záujem ho vyskúšať, odporúčam internetový obchod http://www.zoohit.cz, kde je k dispozícii v 850g a 2,5kg balení.

4.5.4. Versele – Laga Rat Complete Ide o kompletné a kvalitné krmivo pre potkany vyrobené zo 100%-ných prírodných surovín, ktoré sú pre potkana ľahko stráviteľné. Živočíšne bielkoviny sú zabezpečené vďaka diétnemu kuraciemu mäsu a rybám. Krmivo obsahuje pridané probiotiká, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie tráviaceho systému a potkan by mal mať ich zvýšený prísun hlavne ak mu podávate antibiotiká (ničia črevnú mikroflóru). Obohatené je tiež o betakarotén a luteín, ktoré zvyšujú celkovú odolnosť organizmu voči chorobám a omega 3 a 6 mastné kyseliny s lecitínom napomáhajú udržiavať srsť potkana lesklú a zdravú. Zloženie: • rastlinné produkty • živočíšne produkty (kuracie mäso, ryby a rybie produkty) • semená (obilniny, kukurica, slnečnica) • bylinky (extrakt z nechtíku lekárskeho) • kvasnice, vajcia a vaječné výrobky • minerálne látky a oleje Nutričné hodnoty: • popolček 7% • proteíny 20% • vláknina 6,5% • tuky 5% • Vitamín A 15.000 IU/kg • Vitamín D3 1.500 IU/kg • Vitamín E 140 mg/kg • Vitamín C 50 mg/kg • meď – síran mednatý 5 mg/kg • fosfor 0,8% • kalcium 1%

4.5.5. Vitakraft Kompletné krmivo pre potkanov. Zloženie: • obilniny, • ovocie, • orechy, • vedľajšie výrobky rastlinného pôvodu, • zelenina, • mlieko a mliečne výrobky, • oleje a tuky, • minerálne látky. Nutričné hodnoty: • • • • • • • • • •

proteíny 134 g / kg, vlhkosť 9,8%, uhľohydráty 605 g / kg, tuk 81 g / kg, vláknina 42 g / kg, popoloviny 27 g / kg, vitamín A 4185 m.j./ kg, vitamín D3 500 m.j./ kg, vitamín E (alfatokoferol) 25 mg / kg, meď 67 mg / kg.

4.5.6. Vitakraft Emotion Krmivo je vyrobené z čisto prírodných zdrojov (žiadne umelé náhrady) a je obohatené o omega 6 mastné kyseliny, nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu a zdravie potkana. Zdrojom bielkovín v ňom sú hlavne sója a hrachové vločky, datle poskytujú vitamíny, viaceré druhy semienok a orechov energiu (arašidy, tekvicové semienka, slnečnica). Obsahuje tiež výťažok melasy z cukrovej trstiny, ktorá sa používa na povzbudzovanie imunitného systému aj u ľudí. Krmivo svojím vyváženým zložením prispieva ku krásnej a lesklej srsti, povzbudzuje imunitný systém a udržuje zuby vášho potkana zdravé. Krmivo je

39



k dispozícii v 600g balení a stojí v priemere okolo 5 – 6eur (v Bratislave je najlacnejšie v Hornbachu, kde stojí niečo cez 4eurá). Zloženie: • hrachové a sójové vločky, • obilniny, výťažky z ovocia, • oriešky, • semená, • mlieko a mliečne výrobky, • minerály, • koncentrát z aloe vera, • melasa z cukrovej trstiny. Naša skúsenosť s krmivom: Vzhľadom na cenu ho používam skôr ako doplnkové krmivo raz za čas. Chalanom veľmi chutí a majú po ňom krásnu lesklú srsť. Okrem malého podielu rôzneho zrna zjedia úplne všetko.

4.5.7. Xtravital Veľmi dobre stráviteľné vyvážené krmivo pre potkany so živočíšnymi proteínmi získanými z morčacieho mäsa. Keďže potkany žijúce v prírode sa živia všetkým, čo nájdu, mäsovú zložku nevynímajúc, mali by laboratórne potkany žijúce v zajatí dostávať aj potravu živočíšneho pôvodu. XtraVital obsahuje čerstvé mäso, dôležité vitamíny a minerálne látky (tieto sú obalené proteínovým obalom, aby sa zlepšil ich príjem). S prídavkom rastlinného extraktu z echinacei, ktorý pomáha udržať zdravie zvieraťa, zaisťuje toto krmivo živosť a čipernosť Vášho potkaníka. K dispozícii v obchodoch sú dve balenia, 800g alebo 2,5kg. Cenovo výhodnejšie je väčšie balenie. Zloženie krmiva: • extrudovaná pšenica, • morčacie mäso (4,8%), • kukurica, • ovos, • vysoko hodnotná sója, • fazuľové vločky, • ryža, • hrach. Akostné znaky: • proteíny 148 g / kg, • vlhkosť 11,3%, • popol 76 g / kg, • vláknina 67 g / kg, • tuky 53 g / kg, • vápnik 9 g / kg, • vitamín A 6500 m.j./ kg, • vitamín D3 1000 m.j./ kg, • vitamín E (alfatokoferol) 1000 mg / kg, • meď 14 mg / kg. Naša skúsenosť s týmto krmivom: Dá sa povedať, že chalani si krmivo Xtravital vcelku obľúbili, dokonca aj tí, ktorí sú inak vyberaví a z misky vyjedajú len to, čo im chutí.

4.6. Ďalšie doplnky stravy Ako už bolo spomenuté, základ potravy vášho potkana bude tvoriť vhodne vybraná kŕmna zmes. Zmes však nie je všetko. Tak ako máme my rozmanitú stravu, zloženú nielen zo základných a nutných zložiek, tak aj potkany by mali mať možnosť okrem zmesi dostávať aj ďalšie doplnky stravy, či už ide o čerstvé ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, suché pečivo a podobne. Nižšie nájdete zložky potravy, ktoré by v jedálničku vášho zvieraťa rozhodne nemali chýbať. Množstvo, frekvencia podávania a pomer je na vás a pozorovaní vašich zvierat. Nič však netreba preháňať a potkanom dávať jogurty denne naozaj nie je nutné. Ovocie a zelenina Popri základnej zmeske nemenej dôležitá zložka potravy potkana. Na výber máte nespočetné množstvo druhov, ale nie všetky musia všetkým vašim zvieratám aj chutiť. To, že jeden potkan miluje broskyne neznamená, že ich bude jesť každý. Naopak, ak niekomu nechutia paradajky, nemusíte sa báť, že odídete od klietky s dlhým nosom u všetkých. Osobne som sa ešte nestretla s potkanom, ktorý by vôbec nechcel jesť ovocie a zeleninu, vždy záleží na tom, na čo je zvyknutý od malička. Ak mu v

40



útlom veku nedávate ani jedno ani druhé, pravdepodobne budete mať neskôr problém ho presvedčiť o tom, že je to veľmi chutná a zdravá zložka stravy. Ovocie im môžete buď nakrájať alebo dať do klietky celé. Pri takých jablkách alebo hruškách im môžete dať ohryzok, oni sa s ním vďačne pohrajú (pri hruškách pozor – niektoré druhy spôsobujú hnačku). Pri ovocí, ktoré má v strede kôstku dbajte na to, aby ju potkany nezjedli – väčšina obsahuje toxické látky. Citrusové plody mávajú chemicky ošetrovanú kôru, v ktorej sa navyše nachádza látka D-limonen spôsobujúca u potkaních samcov problémy s obličkami. Ak sa rozhodnete teda dať potkanovi kúsok mandarinky alebo pomaranča, rozhodne šupku odstráňte. Citróny, limetky, grepy a iné kyslé citrusové plody potkany väčšinou radi nemajú práve kvôli ich kyslej chuti, ktorá dráždi ďasná a odpudzuje ich aj prenikavá vôňa tohto ovocia. Pozor si dávajte na ovocie, ktoré aj u ľudí často spôsobuje alergiu, napríklad jahody. Sú sladké a šťavnaté, potkanom budú zrejme chutiť, ale nepreháňajte to s ich množstvom, hlavne nie pri prvom podaní. Čo sa zeleniny týka, máte takmer voľnú ruku. Pozor však na druhy, ktoré spôsobujú nadúvanie. Ide najmä o kukuricu, hrach a iné strukoviny, kapustu, kel, karfiol, brokolicu. Brokolica a karfiol v malom množstve ešte nijakému môjmu potkanovi problémy nespôsobili. Avšak kapustu a kel nedávam vôbec, ak kapustu, tak jedine čínsku. Hrach a kukuricu majú potkany už v základnej zmeske, takže to s ňou nie je nutné preháňať. Ak im ale dáte šúľok sušenej kukurice, budú celí šťastní, že sa pri jedení aj zabavia. Mrkvou si pravdepodobne nezabezpečíte nijaký veľký úspech, ale skúste ju nastrúhať a miešať s jablkom. Takto ju moji potkany jedia veľmi radi, hoci samotnú oňuchajú a nechajú ležať. Určite sa vyhnite podávaniu surovej cibule alebo cesnaku. Sú silne aromatické a dráždivé, surový cesnak je aj pre niektorých ľudí problémový – ťažko stráviteľný. Okrem toho, po jedle sa potkan umyje a nie je nič príjemné umývať sa labkami, na ktorých sú zvyšky cibuľových či cesnakových štiav. Cesnak a cibuľa majú vynikajúce liečivé účinky, o ktorých sa viac dočítate v kapitole 10. Nájdete tam aj spôsoby, akými túto zeleninu u potkana použiť. Ovocie a zeleninu je najlepšie podávať surové, zachovajú sa v nich všetky cenné látky a vitamíny, ktoré sa väčšinou tepelnou úpravou strácajú. A nemyslite si, že ovocie sú kompóty. Nie sú. Z vitamínov a minerálov už v zavarenom ovocí nie je takmer nič a okrem toho sa v ňom nachádza množstvo pridaného cukru. Pár zaujímavých údajov o ovocí a zelenine nájdete aj v kapitole 10. venovanej liekom. Mlieko a mliečne výrobky Nepoznám potkana, ktorý by si nedal mlieko, jogurt či syr. Avšak tieto výrobky nie sú nevyhnutnou súčasťou potkanieho jedálnička. Naopak, priveľa bielkovín môže spôsobiť priberanie a zhoršovanie kvality srsti. U samcov veľký prísun bielkovín spôsobuje zvýšenú tvorbu kožného mazu. Ak je ho priveľa, odlupuje sa z kože a potkanovi sa v srsti tvoria lupiny. Navyše priveľa kožného mazu spôsobuje pocit svrbenia, pretože pokožka nemôže poriadne dýchať. Ak mlieko, tak čerstvé, nie trvanlivé. Trvanlivé mlieka prechádzajú počas výroby procesmi, ktoré v nich takmer úplne zabíjajú všetky prospešné mliečne baktérie a iné hodnotné zložky, takže v konečnom dôsledku už pijeme len bielu vodu, ktorá po mlieku iba vzdialene chutí. Tak isto nekupujte mlieko ochutené – či už jahodové, banánové alebo čokoládové. Nachádza sa v ňom množstvo umelých dochucovadiel. V prípade, že máte tú možnosť, pokojne dajte občas potkanom čerstvo nadojené kravské, ovčie alebo kozie mlieko. Avšak s mierou, neupravené mlieko môže spôsobiť zažívacie problémy aj človeku. Najmä kozie mlieko je veľmi zdravé, ľahšie stráviteľné a priaznivo ovplyvňuje imunitu. Dokonca ak je potkan alergický na kravské mlieko a výrobky z neho, na kozie mlieko alergicky reagovať nebude. Ak jogurty, tak biele a nízkotučné, bez umelých dochucovadiel a farbív a bez pridaného cukru. Siahnite tiež radšej po takom, ktorý obsahuje aj nejakú živú probiotickú kultúru. Ak smotanu, tak nízkotučnú, a je jedno, či je sladká alebo kyslá. Potkany milujú rovnako jednu ako druhú. Opäť je lepšie vybrať takú, v ktorej sa nenachádzajú umelé farbivá a dochucovadlá. Ak pribináčika alebo termix, tak len ako občasný pamlsok. Aj jeden aj druhý výrobok obsahuje pridaný cukor. Vhodný však je ako dočasný doplnok stravy u potkana po operácii či u podvyživeného zvieraťa, u ktorého môže povzbudiť chuť k jedlu. Ak syry, tak neslané. Feta rozhodne nie je syr vhodný pre potkana. Úplne sa vyhnite roztierateľným syrom, tzv. syrokrémom. Obsahujú taviace soli, ktoré neprospievajú ani nám, nie to potkanom. Ak máte tú možnosť, tak najvhodnejší je kozí alebo ovčí syr vyrobený doma alebo na salaši (nie priemyselne). Pri výbere syra platí to isté čo pri jogurtoch – bez umelých farbív a dochucovadiel. Zároveň si poriadne pozrite zloženie – ak sa v syre nachádzajú rastlinné tuky, nejde o syr, ale o jeho náhradu. Radšej ho nekupujte. Syry musia byť vyrobené z mliečnych, teda živočíšnych zložiek. Mäso Na rozdiel od iných hlodavcov, ktoré sú bežne chované doma, potkan nie je čisto bylinožravec. Dal by sa skôr zaradiť medzi všežravcov, dokonca medzi predátorov. Vo voľnej prírode je skupina potkanov schopná uštvať a usmrtiť drobné živočíchy. Mäso by teda nemalo chýbať ani v jedálničku vášho domáceho miláčika. Mäsom sa však nemyslí šunka, saláma, jaternice či iné mäsové výrobky, ktoré obsahujú soľ, konzervačné látky a rôzne koreniny. Takáto forma mäsa v potkaňom jedálničku nemá čo robiť. Pri výbere mäsa uprednostnite ľahko stráviteľné chudé druhy, najlepšia je hydina a ryby. Okrem toho môžete potkanom občas dať aj vnútornosti a kuracie kosti. V prípade podvyživeného potkana alebo jedinca po operácii je vhodná tresčia pečeň vo vlastnej šťave. Nie je veľmi slaná a mastná (keďže je vo vlastnej šťave, nie v oleji) a je výživná. Ak chcete potkanovi dávať mäsové výrobky v konzerve, radšej siahnite po tých, ktoré sú vyrobené pre zvieratá, nie sú slané a v tých kvalitnejších sa nenachádzajú ani rôzne dochucovadlá. Vajcia Potkanom veľmi chutia a sú zdrojom výživy. Je na vás, či im dáte vajíčko uvarené alebo surové. Zjedia aj jedno aj druhé. Ak im ale dávate vajíčko surové, tak len z overeného zdroja (najlepšie ak máte prístup k domácim vajciam od niekoho z rodiny). Hrozí tu totiž nákaza salmonelou. Potkany tiež s obľubou hlodajú vaječnú škrupinu. Je pre nich skvelým zdrojom vápnika a iných minerálov.

41



Psie a mačacie granule Majú iný obsah bielkovín než potrebuje potkan. Okrem toho väčšina výrobcov tieto granule solí, aby zvieratám viac chutili. Ak má potkan vyváženú a vhodne vybratú základnú zmes, granule do nej pridávať nepotrebuje. Mal by prostredníctvom nich zbytočne vysoký prísun bielkovín, ktorý by mohol viesť k neúmernému priberaniu. Okrem toho soľ v granuliach pôsobí negatívne na činnosť srdca a tráviaci systém. Ak sa rozhodnete občas potkanovi predsa len granulami prilepšiť, vyberajte skôr také, ktoré sú určené pre dospelé až obézne mačky a psy, nie pre mláďatá – strava pre mláďatá obsahuje oveľa viac bielkovín. Soli v granuliach sa vyhnete ak siahnete po tých, ktoré sú určené na obličkovú diétu. Psie a mačacie mäsové taštičky a konzervy Ak nemáte v úmysle kupovať len naozaj kvalitné produkty, tak taštičkám a konzervám sa vyhnite. Obyčajne je to nedefinovateľná masa ochutená soľou a inými prípravkami, aby sa zamaskovala skutočná chuť zvieracích zvyškov – kože, šliach a odrezkov. Obsahujú všetko možné, len nie mäso (najmä sóju a iných rastlinné produkty). Stačí sa vždy pozrieť na obsah uvedený na obale. V prípade, že predsa len chcete potkanovi prilepšiť, poobhliadnite sa po konzervách značky APLLAWS ( u nás k dispozícii napríklad na internetovej stránke www.petstore.sk). Sú kvalitné a hlavne v nich je naozaj mäso. Nie sú vôbec slané a nie je v nich nič iné, než čo je deklarované na obale. O ich skutočnom obsahu sa dokážete presvedčiť jednoduchým pohľadom do vnútra konzervy. Ak výrobca deklaruje, že konzerva je tuniakovo – krevetová, vo vnútri nájdete tuniaka a krevety. Pamlsky Ako sa lepšie zavďačiť potkanovi, než ponúknuť ho občas nejakým pamlskom. Dnes už sú k dispozícii rôzne druhy dropsov, tyčiniek alebo praliniek pre zvieratá, stačí zájsť do obchodu a kúpiť. Majte však na pamäti, že sú to pamlsky a nemali by tvoriť veľkú zložku stravy vášho potkana. Potkan by ich mal dostávať len občas. Čomu by ste sa mali vyhnúť • Sladkosti – keksy, tyčinky, koláče, dezerty, pudingy ap – obsahujú biely rafinovaný cukor, ktorý ničí črevnú mikroflóru, vytvára ideálne prostredie pre množenie kvasiniek a navyše sa pri jeho trávení z tela odbúrava vápnik • Čokoláda – jednak obsahuje rafinovaný biely cukor, a jednak aj kakao, ktorého zložka bromelín je pre potkana toxická • Slané, pikantné alebo korenené jedlá a pochúťky – pečené alebo grilované mäso, klobásy, šunky, údeniny, krekri, slané tyčinky, chipsy ap – soľ zvyšuje prísun sodíka do tela a to škodí obličkám • Surové zemiaky – obsahujú zložku solanín, ktorá je pre potkana jedovatá • Alkohol – zabíja mozgové bunky a ničí pečeň • Plesnivé alebo inak pokazené jedlo • Jedovaté rastliny – väčšina izbových kvetín, ktoré s obľubou pestujete, môžu byť pre vášho miláčika smrteľne jedovaté • Šupky z citrusových plodov – hlavne u pomarančov obsahujú šupky D-limonen, ktorý u samcov spôsobuje problémy s obličkami

42



5. Anatómia potkana

43



5.1. Oporná sústava Oporná sústava je systémom pevných útvarov, ktoré umožňujú oporu mäkkých častí tela a ich ochranu. Spolu so srsťou určuje tvar tela.Kostru potkanov, tak ako všetkých stavovcov, tvoria tri hlavné časti, a to chrbtica, kostra lebky a kostra končatín.

5.1.1. Chrbtica Chrbtica potkana je tvorená stavcami a skladá sa rovnako ako u ľudí zo siedmych krčných, trinástich hrudných, šiestich driekových, štyroch krížových stavcov a 27-30 stavcov chvosta. Každý zo stavcov sa skladá z tela stavca, chrbtových výbežkov, ktoré po zrastení obklopujú mozgomiešny kanálik, a z priečnych výbežkov, ktoré slúžia ako opora rebier. V chvostovej časti chrbtice chýbajú priečne výbežky. K prednej časti chrbtice sa pripája lebka, ktorá tvorí ochranné puzdro pre mozog, pričom na lebke rozlišujeme dutú mozgovú časť a tvárovú časť, v ktorej ústia zmyslové orgány a ústny otvor

5.1.1.1. Zloženie stavca: Telo stavca – je uložené ventrálne (smerom k brušnej dutine) a je nosnou časťou celého stavca, na koncoch je ploché a práve tu sa k nemu pripája medzistavcová platnička. Od krčnej časti chrbtice ku driekovej jeho šírka narastá, v krížovej a chvostovej časti sa opäť zužuje Oblúk stavca – na telo stavca sa dorzálne (smerom k chrbtu) pripája slúži na ochranu miechy pred poškodením. Jeho hlavná časť (platnička) sa na telo stavca pripája pomocou tzv. pediklov (nožičiek). Spojením tela stavca s jeho oblúkom sa vytvára v stavci otvor. Takto sa v chrbtici medzi všetkými stavcami vytvára chrbticový kanál, v ktorom sa nachádza miecha. Z miechy potom vďaka otvorom medzi nárezmi nožičiek vystupujú miechové nervy.

5.1.1.2. Výbežky stavca Vystupujú z oblúka stavca, ich funkciou je umožniť spojenie stavcov a ich pohyby. Poznáme pritom: Kĺbové výbežky – kraniálne a kaudálne (spodné a horné), vystupujú na začiatku oblúkovej doštičky,kaudálne výbežky vrchného stavca sa spájajú s kraniálnymi výbežkami ďalšieho stavca a v mieste ich spojenia sa nachádza chrupavka. Priečne výbežky – tak isto vystupujú zo základne stavcového oblúka Tŕňový výbežok – nepárový. Vybieha dorzálne a je možné ho potkanovi nahmatať pod kožou. S priečnymi výbežkami je miestom, kde sa na chrbticu pripájajú svaly, pomocou ktorých sa stavce otáčajú a nakláňajú.

5.1.1.3. Druhy stavcov u potkanov Krčné stavce – je ich celkovo sedem, pritom prvé dva stavce sú iné ako ostatných päť. Prvý, zvaný nosič, je prispôsobený na otáčanie hlavy pozdĺž zvislej osi. Druhý krčný stavec, zvaný čapovec, je vďaka svojmu zubu prispôsobený na kývavé pohyby hlavy. Ostatné stavce majú nízke telá, oblúky sú skrátené a rozšírené do strán. Hrudné stavce – je ich13 a majú okrúhly stavcový otvor. Na telách týchto stavcov sa nachádza rebrová jamka, ktorá slúži na upevnenie rebier k chrbtici. Driekové stavce – zo všetkých stavcov sú najväčšie a je ich šesť. Stavcový otvor má trojuholníkový tvar a môžeme si na nich všimnúť predĺženie priečnych výbežkov. Krížové stavce – Sú štyri a slúžia hlavne na oporu panvovej časti potkana. Telo stavcov sa opäť začína zužovať a krížové stavce prechádzajú do chvosta. Ich zrastaním vzniká krížová kosť. Chvostové stavce – podľa dĺžky chvosta ich môže byť 27 – 30. Od prvého po posledný sa postupne zužujú a tvoria základ chvosta.

5.1.1.4. Chvost Potkaní chvost je predĺžením chrbtice a nachádza sa v zadnej časti tela zvieraťa. Je to dlhý valec pozostávajúci z troch koncentrických vrstiev. Najvnútornejšou z nich kosť (chrbtica). Tá je obklopená vrstvou šliach a šľachy sú obklopené vrstvou pokožky. Krv preteká chvostom pomedzi tieto vrstvy. Okrem termoregulácie používajú potkani svoj chvost aj na udržanie rovnováhy. Vďaka nemu dokážu šplhať, loziť po úzkych predmetoch, prechádzať sa po vrchu plota a podobne. Nielenže pomáha potkanovi udržať ťažisko tela, ale pomáha mu ho aj podľa potreby meniť bez rizika, že padne.

5.1.2. Hruď Na hrudné stavce sa po stranách kostry pripája dvanásť párov rebier (6 pravých, tri nepravé a tri volné), ktoré tvoria hrudný kôš a ochranu vnútorných orgánov – pľúc, srdca a hlavných ciev. Rebrá spolu s bruchom a panvou tvoria trup. Sternum sa skladá z týchto častí: • rukoväť – manubrium sterni – horná, širšia časť sterna • telo – corpus sterni – je užšie ako rukoväť a približne trikrát dlhšie, je tvorené zo štyroch článkov • mečovitý výbežok – processus xiphoideus – je najkratšou a najspodnejšou časťou hrudnej kosti

5.1.3. Lebka Prehľad hlavných kostí mozgovej časti (neurocrania): • tylové kosti

44

Príručka pre chovateľov potkanov • • • • •


temenné kosti čelná kosť spánkové kosti čuchová kosť klinová kosť

Prehľad hlavných kostí tvárovej časti (viscerocrania): • slzné kosti • jarmové kosti • nosné kosti • horná čeľusť • dolná čeľusť • podnebné kosti • radličná kosť • jazylka

5.1.4. Končatiny Pletenec prednej (hrudnej) končatiny je tvorený lopatkou a kľúčnou kosťou. Na lopatku sa v ramennom kĺbe pripája ramenná kosť a v lakti sa na ramennú kosť pripájajú vretenná a lakťová kosť (ktorá je na rozdiel od človeka silnejšia ako vretenná). Zápästný kĺb je tvorený deviatimi, v dvoch radách uloženými kostičkami. K zápästiu sú pripojené záprstné kosti a na tie nadväzujú články prstov. Na palci sú dva články, na ostatných prstoch sú články tri. Zadná (panvová) končatina sa skladá z panvy, ktorá je tvorená troma kosťami – sedacou, kyčelnou a kosťou ohanbia. Voľná končatina začína stehennou kosťou, na ktorú sa v kolene pripájajú lýtková a holenná kosť. Dolný koniec holennej kosti končí vo vnútornom a vonkajšom členku. Nasleduje členok, ktorý tvorí deväť kostí v troch radách. V kĺbe členku sa na dolnú končatinu pripájajú predpriehlavkové kosti a na tie články prstov.

5.2. Pohybová sústava Pohybová sústava je sústava orgánov tvorená svalovým tkanivom, ktorá potkanovi umožňujú pohyb celého tela a vnútorných orgánov. Svalové tkanivo tvoria svalové vlákna, ktoré patria medzi najdlhšie bunky potkanieho tela. Pohyb svalov je zabezpečený nervami. Hlavnými funkciami tejto sústavy je zabezpečovanie presunu z jedného miesta na druhé, presun za potravou, sexuálnym partnerom, útek pred nebezpečenstvom, termoregulácia (keď je potkanovi zima, pohybom svalov sa zahrieva – kinetická energia sa mení na teplo) ako aj zabezpečenie rovnováhy.

5.2.1.1. Svaly hlavy • • • •

Svaly oka – svaly umožňujúce pohyb oka do strán. Mimické svaly – pripájajú sa priamo na kožu tváre potkana a svojimi pohybmi umožňujú vyjadriť náladu potkana. Delia sa na olebečné svaly, svaly očnej štrbiny, svaly nosa, svaly ústnej štrbiny a kožný krčný sval. Žuvacie svaly – svaly uložené v okolí sánky potkana. Ich hlavnou funkciou je hýbať sánkou a umožňovať žuvanie potravy. Delia sa na žuvací a spánkový sval a na krídlové svaly. U potkana sú tieto svaly obzvlášť dobre vyvinuté. Jazyk – nachádza sa v ústach potkana a je pokrytý sliznicou. Hlavnou funkciou je príjem potravy, uľahčenie jej spracovania, cicanie, je hlavným nosičom orgánu chuti.

5.2.1.2. Svaly krku Sú to svaly umožňujúce pohyb hlavy, ktorej poskytujú zároveň oporu. Oporu poskytujú aj krčnej chrbtici potkana. Okrem toho umožňujú prehĺtanie jedla a vydávanie zvukov. Svaly krku sa delia nasledovne: • Platysma – tenká vrstva svalov začínajúca na hrudníku potkana pri prvom rebre, ktorá sa tiahne až na sánku a kožu úst a líc. • Kývač hlavy – umožňuje pohyby celej hlavy • Nadjazylkové a podjazylkové svaly • Šikmé svaly – delia sa na predné, stredné a zadné • Predstavcové svaly • Dlhý sval krku • Dlhý sval hlavy • Medzistavcové svaly

5.2.1.3. Svaly chrbta Tieto svaly sa nachádzajú priamo nad chrbticou po celej jej dĺžke. Sú uložené v dvoch vrstvách, a to v povrchovej a hlbokej. Umožňujú pohyby chrbta a častí tela, ktoré sú na chrbticu napojené (rebrá, končatiny). Hlboké svaly sú komplexom sériovo usporiadaných skupín svalov od bedrovej časti po lebku, a sú tvorené dlhými a krátkymi svalmi.

45



Povrchové svaly chrbta sa delia nasledovne: • Končatinové svaly – odstupujú od chrbtice a upínajú sa na lopatky, kľúčne a ramenné kosti • Hrudníkové svaly – svaly, ktoré odstupujú od chrbtice a upínajú sa na rebrá

5.2.1.4. Svaly hrudníka Hlavnou funkciou týchto svalov je umožnenie dýchania – rozpínaním a zmršťovaním hrudníka, čo umožňuje rozpínanie a zmršťovnie pľúc. Delia sa na torakohumerálne a vlastné hrudné svaly. Torakohumerálne svaly odstupujú od rebier a upínajú sa na pletenec hornej končatiny. Vlastné svaly hrudníka sa nachádzajú medzi rebrami potkana a práve tieto umožňujú zväčšovanie a zmenšovanie objemu hrudníka.

5.2.1.5. Svaly brucha Skupina svalov, ktorá zahŕňa priečne pruhované svaly brušnej steny. Svaly podopierajú vnútorné orgány a pomáhajú pri vydychovaní, slúžia na pohyby trupu – do strany, dopredu, dozadu. Rozdeľujú sa na ventrálne, laterálne a dorzálne svalové skupiny. Ventrálne svaly sa delia na priamy sval brucha a pyramídový sval, laterálne svaly na vonkajší šikmý, vnútorný šikmý a priečny sval brucha, dorzálne na bočné medzibočníkové svaly drieku a štvorcový driekový sval.

5.2.1.6. Svaly trupu Tieto svaly umožňujú dýchanie (pričom najdôležitejšia je bránica), podporujú hrudnú chrbticu a poskytujú jej oporu. Funkcia niektorých trupových svalov je spojená aj s pohybom horných končatín. Bránica Tento plochý kupolovitý sval tvorí priehradku medzi hrudnou a brušnou dutinou. Je pripojený k dolnému vchodu do hrudníka. Keď sa svaly sťahujú, dochádza k zmenšeniu vyklenutia bránice, čím sa zväčšuje objem hrudnej dutiny. Spolu s inými svalmi sa súčasne dvíhajú rebrá a tak je vyvolaný vdych vzduchu. K výdychu dochádza aktívnym vytláčaním vzduchu z hrude – svaly sťahujú rebrá smerom dolu, sťahujú sa svaly brucha a uvoľňuje sa bránica.

5.2.1.7. Svaly hornej končatiny Skupina svalov, ktoré umožňujú pohybovanie horných končatín. Delia sa na dve hlavné skupiny, a to svaly ramenného pletenca a svaly voľnej časti hornej končatiny. Svaly ramenného pletenca: • Deltový sval • Nadhrebeňový sval • Podhrebeňový sval • Malý oblý sval • Veľký oblý sval • Podlopatkový sval Svaly voľnej časti hornej končatiny: • Svaly ramena • Svaly predlaktia • Svaly ruky

5.2.1.8. Svaly dolnej končatiny Skupina svalov, ktoré umožňujú pohyb dolných končatín. Podobne ako svaly hornej končatiny, aj tieto sa delia na dve hlavné skupiny. Ide o bedrové svaly a svaly voľnej časti dolnej končatiny. Bedrové svaly: • Predná skupina svalov • Zadná skupina svalov Svaly voľnej časti dolnej končatiny: • Stehenné svaly • Lýtkové svaly • Svaly nohy

5.3. Obehová sústava Obehová sústava pozostáva z cievnej sústavy tela, srdca, krvi a miazgy. Jej najdôležitejšia časť – sústava krvných ciev a srdce – sa označuje ako srdcovocievna sústava (kardiovaskulárny systém). Miazga a miazgové cievy patria aj do tzv. miazgovej sústavy (lymfatického systému). Obehová sústava zabezpečuje pohyb a rozvoz telových tekutín, ktoré obsahujú všetky potrebné látky a bunky. Zároveň

46



odvádza z tela produkty látkového metabolizmu. Okrem prepravnej funkcie má obehová sústava za úlohu udržať stálosť vnútorného prostredia (biol. homeostáza) a ochranu organizmu. obr. 13: potkanie

srdce

5.3.1. Srdce Srdce (latinsky: cor) je dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu (kardiovaskulárny systém) vďaka rytmickým sťahom (kontrakciám). U potkanov, tak ako u všetkých cicavcov, je srdce uložené v hrudníku medzi pľúcami, hrudnou kosťou (os sternum) a bránicou. Z vonka je kryté väzivovým obalom, ktorý sa nazýva osrdcovník (perikard). Vo vnútri perikardu sa nachádza tenká dvojitá membrána. V tomto úzkom dvojitom vaku sa nachádza perikardiálny priestor. Nachádza sa v ňom malé množstvo tekutiny, ktorá chráni srdce pred trením a nárazmi. Vo vnútri je srdce vystlané ďalšou vrstvou, ktorá sa nazýva endokard. Jeho úlohou je utesniť srdce. Medzi endokardom a perikardom je vlastný zdroj sily srdca – myokard. Je tvorený špecifickým druhom priečne pruhovanej svaloviny (pozri aj srdcová svalovina), ktoré však nie je ovplyvniteľné vôlou. Steny predsiení majú menej svaloviny ako steny komôr, keďže vykonávajú menšiu činnosť. Srdcové dutiny Srdce potkanov je štvorkomorové, čo znamená že je vo vnútri rozdelené na štyri samostatné, funkčne rozlíšené časti • pravá predsieň (lat. atrium dextrum) • pravá komora (lat. ventriculus dexter) • ľavá predsieň (lat. atrium sinistrum) • ľavá komora (lat. ventriculus sinister) Srdcové prepážky Ľavá a pravá strana srdca (tzv. ľavé a pravé srdce) sú oddelené srdcovými prepážkami * predsieňová prepážka (lat. septum interatriale) * komorová prepážka (lat. septum interventriculare) Srdcové chlopne Medzi predsieňou a príslušnou komorou existuje spojenie, ktoré sa nazýva atrioventrikulárny otvor. V atrioventrikulárnych otvoroch sa nachádzajú srdcové chlopne, ktoré oddeľujú predsieň od komory a fungujú ako spätné ventily, t.j. umožňujú krvi prúdiť len jedným smerom: trojcípa alebo trikuspidálna chlopňa (lat. valvula tricuspidalis) medzi pravou predsieňou a pravou komorou, dvojcípa alebo mitrálna chlopňa (lat. valvula bicuspidalis, valvula mitralis) medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou.

47



Srdcové chlopne sú aj medzi komorou a výstupom do príslušnej tepny: pľúcna alebo pulmonálna chlopňa, lat. valvula (trunci) pulmonalis) medzi pravou komorou a pľúcnou (pulmonálnou) tepnou polmesiačiková alebo aortálna chlopňa (lat. valvula aortalis) medzi ľavou komorou a aortou

5.3.2. Telové tekutiny 5.3.2.1. Krv Krv (lat. sanguis, gr. haima) je z morfologického hľadiska mezenchýmové tkanivo, ktorého bunky (hemocyty) sa pohybujú v tekutej medzibunkovej látke (krvnej plazme). Z fyziologického hľadiska je krv rôznorodá tekutina pozostávajúca z krvných buniek a krvnej plazmy. Hlavnou funkciou krvi je dopravovať živiny a základné prvky (napríklad kyslík, glukózu) do tkanív a odvádzať odpadové produkty (napríklad oxid uhličitý, kyselinu mliečnu). Krv transportuje aj bunky (biele a červené krvinky, krvné doštičky) a rôzne chemické zlúčeniny (aminokyseliny, tuky, hormóny) medzi tkanivami. Problémy s krvným zložením alebo cirkuláciou môžu viesť k poruchám funkcie tkanív a orgánov. Ako píše Eva Heinová: "V jednom centimetru krychlovém potkaní krve se nachází přibližně 5,5–10 000 000 červených krvinek (erytrocytů), 12 500 bílých krvinek (leukocytů) a 600 000 krevních destiček (trombocytů). Průměrná velikost erytrocytů je 6,2 mikrony (1 mikron = 10 na mínus šestou). Mezi bílými krvinkami je 18–36% neutrofilních granulocytů (mají schopnost pohlcovat – fagocytovat například bakterie a v místě infekce tvoří jejich odumřelá hmota hnis), 1–4% acidofilních granulocytů (mají také schopnost fagocytózy), 62–75% lymfocytů (zajišťují buněčnou imunitu). Bazofilní granulocyty se obvykle dají najít jen v kostní dřeni. Krev tvoří 5–8% z váhy potkana. Doba, za kterou se krev srazí je 2–4 minuty, sedimentační rychlost červených krvinek je 6 mm za 7–21 h. Frekvence srdečních tepů je asi 250".2 )

5.3.2.2. Lymfa Miazga alebo lymfa je žltkastá telová tekutina nachádzajúca sa v miazgových(lymfatických) cievach (nájdeme ju len u fylogeneticky vyšších živočíchov). Lymfa vzniká v medzibunkových priestoroch z tkanivového moku a zbiera sa do miazgových vlásočníc, tzv.lymfatických kapilár. Ďalej pokračuje širšími cievami, kde sa v rôznych úrovniach nachádzajú lymfatické uzliny. Lymfatické cievy sa postupne spájajú do tzv. ductus thoracicus, ktorý lymfu odvádza do žilového systému. Lymfa teda necirkuluje v uzavretom obehu, ako je to napríklad u krvi.

5.4. Dýchacia sústava Dýchanie zaisťuje výmenu plynov medzi telom potkana a vonkajším prostredím. Do tela je pri tomto procese prijímaný kyslík a z tela je odstraňovaný oxid uhličitý. Transport plynov zabezpečujú telové tekutiny a výmena plynov podlieha zákonom difúzie (plyny sa pohybujú z miest s vyššou koncentráciou do miest s nižšou koncentráciou). Všeobecne a aj pri potkanoch rozlišujeme vonkajšie a vnútorné dýchanie. Vonkajšie dýchanie je výmenou plynov medzi vonkajším prostredím (s vysokou koncentráciou kyslíka a nízkou koncentráciou oxidu uhličitého) a telovou tekutinou (ktorá má vysokú koncentráciu oxidu uhličitého a nízku koncentráciu kyslíka). Vnútorné dýchanie je výmenou plynov medzi telesnou tekutinou a tkanivami.

5.4.1. Zloženie dýchacej sústavy Prívodná časť • nosová dutina (lat. cavum nasi) • hrtan (lat. larynx) • priedušnica (lat. trachea) • prieduška (lat. bronchi) • priedušnička (lat. bronchioli) Dýchacia alebo respiračná časť (z lat. spyro = dýchať) • pľúca (lat. pulmones) • alveol (lat. alveoli) Ostatné časti • popľúcnica (lat. pleura pulmonalis, alebo visceralis)

5.4.1.1. Nos Nos (lat. nasus) je vstupom do dýchacích ciest. Má tvar trojbokého ihlanu. Najvyšším bodom, najbližšie k čelu, je koreň

2

http://bebecha.wz.cz/prvni.htm

48



nosa (lat. radix nasi). Od neho až po špičku nosa (lat. apex nasi) je hrana nazývaná nosný chrbát (lat. dorsum nasi).

5.4.1.2. Nosová dutina Nosová dutina (lat. cavum nasi) je zložitý priestor v tvárovej časti lebky nad ústnou dutinou a pod prednou a strednou lebečnou jamou, ktorý patrí k horným dýchacím cestám. Týmto priestorom prechádza vzduch, ktorý do tela vstupuje nosom, a pokračuje do dolných dýchacích ciest a pľúc. V nosovej dutine sa vzduch ohrieva a zbavuje ďalších väčších cudzorodých čiastočiek, ktoré môže obsahovať.

5.4.1.3. Hrtan Hrtan je, tak ako u všetkých cicavcov, umiestnený v krku potkana. V smere od pľúc je hrtan spojený s priedušnicou. Z druhej strany je spojený s hltanom. V prednej časti hrtanu sa nachádza štítna chrupavka (lat. cartilago thyreoidea), ľudovo nazývaná aj ohryzok. Nad hrtanom sa nachádza kosť jazylka (lat. os hyoideum) ktorá hýbe hrtanom, napríklad počas prehĺtania. Primárnou funkciou hrtanu je chrániť pľúca pred poškodením a umožniť prístup vzduchu do a von z pľúc. Hrtan pri prehĺtaní zatvára prístup do pľúc, čím ich chráni pred poškodením, ktoré by mohlo nastať vdýchnutím potravy, alebo nečistôt. Ďalšou funkciou hrtanu je tvorba zvuku.

5.4.1.4. Pľúca

obr.14: potkanie pľúca

Pľúca sa vyvinuli ako vyliačeniny steny hltanu, cca v mieste, kde je u rýb posledný žiabrový pás štrbín. Zakladajú sa v podobe jednoduchého vaku, ktorý sa smerom dole rozdvojuje na ľavé a pravé pľúca. Keďže sú umiestnené v hrudníku, sú chránené pred poškodením hrudným košom. Vnútornou stavbou sa pľúca cicavcov, a teda aj potkanov, podobajú pľúcam hadov, ale sú bohatšie členené, a tým je značne zväčšená respiračná plocha. Zložitá stavba pľúc súvisí aj so zvýšenou spotrebou kyslíka, nutnou na udržanie teploty tela, ktorá je nezávislá na teplote okolitého prostredia. Majú špongiovitú štruktúru a pri dýchaní je do nich podtlakom nasávaný vzduch (podtlak vzniká zväčšovaním hrudníka pri nádychu pomocou medzirebrových svalov a bránice). Vzduch je do pľúc nasávaný cez hrtan, priedušnicu, priedušky a priedušničky až do alveol, ktoré sú obklopené kapilárami. Na tomto mieste sa difúziou do krvi dostáva kyslík a odvádza sa z nej oxid uhličitý. Na povrchu pľúc sa nachádza tenká priľnavá blana, nazývaná popľúcnica (lat. pleura pulmonalis, alebo pleura visceralis). Na vnútornej strane hrudného koša sa nachádza podobná blana, ktorej hovoríme pohrudnica (lat. pleura parietalis). Medzi týmito blanami sa nachádza malé množstvo mazľavej tekutiny – pleurálnej tekutiny, ktorá zabezpečuje ich hladké vzájomné kĺzanie a zabraňuje jednoduchému oddeleniu. Ľavá strana pľúc je menšie ako pravá, čím vzniká priestor pre srdce.

5.5. Tráviaca sústava Tráviaca sústava potkana sa skladá z orgánov tvoriacich tráviacu rúru: ústnej dutiny, hltanu, pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva a do nej ústiacich veľkých a malých žliaz. Malé tráviace žľazy sú uložené v stene tráviacej rúry. Veľké tráviace žľazy sú samostatné orgány: veľké slinné žľazy, podžalúdková žľaza a pečeň.

49



Hlavné funkcie tráviacej sústavy možno rozdeliť podľa typu výkonu: • trávenie • vstrebávanie • odstraňovanie nestráviteľných odpadových látok

5.5.1. Ústna dutina Ústa a ústna dutina tvoria začiatok tráviacej sústavy a majú za úlohu prijímať, naporcovať a mechanicky spracovávať potravu. Zároveň v nich dochádza k premiešaniu potravy so slinami a tráviacimi enzýmami v nich obsiahnutých. Dutina ústna (cavum oris) sa otvára ústnou štrbinou, ktorá je ohraničená pyskami. Boky tvoria líca, strop tvrdé podnebie. Vzadu prechádza do hltanu. Sliznica líc je hladká. Uprostred na sliznici tvrdého podnebia je podnebný šev a séria nízkych valov (rugae), ktoré bránia vypadávaniu sústa z ústnej dutiny. V mieste diastémy je umiestnený kožný záhyb, ktorý umožňuje uzavretie ústnej dutiny. Keď potkan hlodá nejaký predmet, pomocou tohto záhybu si uzavrie ústnu dutinu a teda neželané predmety sa do nej nedostanú. U potkanov na podnebí za hlodákmi ústi priechod, spojený s Jacobsonovým orgánem. Ten je súčasťou čuchového ústrojenstva a umožňuje prijímanie pachov aj ústnou dutinou. V ústach sa nachádza: Jazyk (orgán) – nejväčší orgán v ústnej dutine. Je veľmi pohyblivý a spolupracuje pri prehĺtaní potravy. Sú na ňom sústredené chuťové receptory. Na svojej spodnej strane má uzdičky. (Väčšina cicavcov má len jednu.) Chrup – skládá sa zo zubov.

5.5.1.1. Zuby

Obr. 15: Potkaní zub

Cicavce vo všeobecnosti majú štyri druhy zubov, ktoré sa líšia tvarom, funkciou, umiestnením a tiež tým, či sú u mnohých cicavcov mliečne alebo dospelé. Základnými druhmi zubov teda sú rezáky, očné zuby, črenové zuby a stoličky. Potkany majú len rezáky a stoličky. Rezáky sú štyri dlhé a ostré predné zuby, dva hore a dva dole. Vyvinuté sú špeciálne na hlodanie a dorastajú celý život. Stoličky sú zadné zuby, ktorých funkciou je drvenie jedla a uľahčovanie jeho prehltávania. V potkaních ústach sa nachádza 12 stoličiek, 6 hore a 6 dole (po tri po stranách). Na rozdiel od rezákov nedorastajú počas života a ani sa nenahrádzajú dospelými zubmi (toto sa nazýva monophyodont). Potkani nemajú očné ani črenové zuby. V ústach ale majú prázdny priestor, kde by byť mohli. Tento priestor sa nazýva diastema. Anatómia zuba Zub sa skladá z korunky (lat. corona dentis) a jedného alebo viacerých koreňov (lat. radix dentis). Sú spojené v krčku (lat. cervix dentis). Vo vnútri sa nachádza dutina (lat. cavitas dentis), ktorú vypĺňa zubná dreň (lat. pulpa dentis). Tá je tvorená nervami, cievami a väzivovým tkanivom. Povrch korunky zuba tvorí sklovina (lat. enamelum, grec. email). Je to najtvrdšia hmota v ľudskom tele. Pod ňou sa nachádza zubovina (lat. dentinum), ktorá je o niečo mäkšia a tvorí najväčšiu časť zuba. Na povrchu koreňa sa nachádza zubný cement

(lat. cementum). Potkanie rezáky (resp.hlodáky) Ako už bolo napísané, rezáky sú predné zuby, pričom horné dva sú kratšie a žltšie ako spodné. Sú cca 4mm dlhé a 1,5 mm široké a spodné sú 7mm dlhé a 1,2 mm široké. Rezáky sú špecializované na hlodanie a dorastajú potkanovi počas celého života. Ak dorastajú bez toho, že by boli obrusované (napríklad pomocou potravy alebo predmetov, s ktorými potkan prichádza do kontaktu), môžu sa začať krútiť a znemožňovať potkanovi prijímať potravu. Aby sa toto nestalo, potkani trávia väčšinu svojho života hlodaním a hryzením tvrdých predmetov. Rezáky sa u novonarodeného potkana začínajú prerezávať medzi ôsmym až desiatym dňom života. Potom potkanovi týždenne vrchné rezáky dorastajú v priemere o 2,2mm a spodné o 2,8mm. Z uvedeného vyplýva, že kým sa potkanovi úplne obnoví rezák, prejde zhruba 40 – 50 dní. Takéto rýchle dorastanie rezákov má svoju výhodu hlavne v tom, že potkanom sa na nich nikdy nestihnú vytvoriť zubné kazy a rezáky sú stále ostré. Samozrejme rast potkaních rezákov je ovplyvnený mnohými faktormi. Ak sú opotrebovávané, rastú rýchlejšie, takže ak potkan zvykne veľmi často ohlodávať tvrdé predmety a má v strave tvrdé zložky, obnovujú sa mu rezáky rýchlo, aby kompenzovali opotrebovanie. Tak isto ak je jeden z rezákov menší ako druhý, bude rásť rýchlejšie, aby vyrovnali rozdiel. Ak sa spodné a vrchné rezáky nevyvíjajú správne, môže sa stať, že začnú prerastať. (Potkan si totiž zuby brúsi aj keď ich len trie o seba. Všimnúť si to môžete keď je napríklad potkan v kľude a cíti sa dobre, ako keby škrípal zubami a môže pri tom púliť oči, pretože má prepojené svaly používané na žuvanie a tie, ktoré ovládajú oči. Ak rezáky nerastú správne, tento spôsob brúsenia nie je možný.) Všetky rezáky sú zafarbené žltým pigmentom. Keď sa prerezávajú novonarodenému potkanovi, sú biele, ale od 21. dňa začínajú žltnúť. Po dosiahnutí 25.dňa sú už horné rezáky úplne žlté a spodné sú ešte svetlé. Po 38. dni už je sfarbenie rezákov úplné, pričom, ako už bolo napísané, vrchné sú pigmentovanejšie ako spodné. U niektorých jedincov môžu byť až oranžové. Ostrosť rezákov je udržovaná pomocou hlodania a obrusovania, ktoré sa tiež volá teogózia. Keďže tvrdú sklovinu majú potkanie rezáky len na prednej časti, opotrebovávajú sa vždy pod určitým uhlom, pretože mäkký cement sa opotrebováva rýchlejšie ako sklovina. Toto potkanovi zabezpečuje, že zuby sú stále ostré.

50



Potkani hlodajú veľmi silno, pretože spoje svalov, ktoré pohybujú spodnou sánkou hore a dole sú predsunuté na nos, čo zvieraťu umožňuje hlodať veľmi efektívne a mocne. Potkanie stoličky Potkani majú celkom 12 stoličiek, šesť hore a šesť dole, tri po stranách. Sú široké, rovné, nepigmentované a drvia jedlo predtým, ako ho potkan prehltne. Keď potkan prežúva, sánka sa pohybuje tak, že vrchné a spodné stoličky sa trú o seba, ale rezáky nie. Prvé stoličky sa potkanovi prerezávajú po 19.dni života, druhé po 21. dni. Po tom, ako sa prerežú prvé a druhé stoličky, potkana je možné odstaviť od matky. Posledné stoličky sa potkanovi prerežú neskôr, asi v 35.-40. dni života. Po šiestom týždni života má potkan obvykle už prerezané všetky zuby a po dosiahnutí 125. dňa už len pomaly dorastajú.

5.5.1.2. Hltan Hltan je spoločná časť tráviacej a dýchacej sústavy, kde se potrava zmršťovaním svalov posúva do hltana a žalúdka. Je umiestnený v zadnej časti hrdla a je vystlaný sliznicou, aby bol chránený pred žalúdočnými šťavami. Stena hltanu je z väziva a svaloviny. Hltan je trubica nálevkovitého tvaru. Tvorí naväzujúcu trubicu, ktorá spojuje dutinu nosnú a ústnu so žalúdkom. Je zavesený na spodine lebečnej a na úrovni prstencovej chrupavky hrtanu prechádza do trubicovitého pažeráka. Hranicu medzi nosnou a ústnou časťou hltanu tvorí mäkké tkanivo. Slúži ako križovatka dýchacích a prehĺtacích ciest. Nosohltan vyrovnáva tlak medzi dutinou nosohltanu a dutinou stredného ucha, na jeho zadnej strane je lymfatické tkanivo. Ústna časť hltanu leží za ústnou dutinou.

5.5.1.3. Pažerák Pažerák potkanov má dve vrstvy ryhovaných svalov (vonkajší podlhovastý a vnútorný kruhový), ktoré sa postupne vyhladzujú a úplne hladké sú v bode, kde sa pažerák spája so žalúdkom. Prechod z pažeráka do žalúdka je zablokovaný žalúdnočnopažerákovou bariérou, ktorá pozostáva z femorálnej sľučky, dolného pažerákového zvierača a niekoľko centrimetrového intraabdominálneho pažeráka, ktorý je medzi nimi. Človek má tiež femorálnu sľučku a zvierač, ale tieto sú nad sebou. U potkanov sú oddelené intraabdominálnym pažerákom. Femorálna sľučka je časť membrány. Je to vlákno v tvare U, ktoré obaľuje pažerák a keď dôjde ku kontrakcii, táto sľučka sa stiahne a pažerák uzavrie. Pažerákový zvierač je kruhový sval, ktorý obklopuje základ pažeráka. Na spodnom konci má svalové vlákno, ktoré vstupuje do ohraničujúcej brázdy. Teda ak sa zvierač zavrie, neuzatvorí len vchod do pažeráka, ale stlačí aj ohraničujúcu brázdu.

5.5.1.4. Žalúdok Potkaní žalúdok má dve časti Nežľaznatá časť žalúdka: tenkostenná, nežľazová sekcia, ktorá obsahuje pažerák a slúži na umiestnenie jedla. Jeho steny sú podobné ako steny pažeráka, vystlané epitelom. Žľaznatá časť žalúdka: hrubostenná, žľaznatá časť žalúdka. Na jeho stenách sa nachádzajú žľazy, ktoré produkujú enzýmy slúžiace na rozkladanie jedla a hlien. Z toho vyplýva, že rozklad jedla začína v tejto časti žalúdka. Pylorické zvierače kontrolujú pohyb jedla z tela žalúdka do čriev. Žľaznatá a nežľaznatá časť žalúdka sú od seba oddelené malou vrstvou Obr.16: Potkaní žalúdok tkaniva, zvaného ohraničujúca brázda (margo plicatus). Pri pažeráku má táto stena tvar približne ako písmeno U a takmer úplne pažerák obkolesuje.

5.5.1.5. Tenké črevo Časť tráviacej trubice medzi žalúdkom a hrubým črevom, kde dochádza ku konečnej fáze trávenia a vstrebávaniu živín. Môžeme ho rozdeliť na dvanástorník, lačník a bedrovník.

5.5.1.6. Hrubé črevo Hrubé črevo (lat. intestinum crassum alebo colon) je trubicovitý orgán, je pokračovaním tenkého čreva. Dochádza hlavne k vstrebávaniu vody,niektorých vitamínov,solí a liekov.Z tenkého čreva sa do hr.čreva presúvajú nestrávené zvyšky potravy,voda,žlčové farbivá a odlúpené bunky epitelov.Obsah čreva sa zahusťuje a posobením kvasných baktérií(vznikajú plyny ako oxid uhličitý,metán,merkaptány)a hnilobných baktérií(vzniká amoniak,sulfán,fenol a pod.) sa rozkladá a mení na výkaly.

5.5.1.7. Konečník Posledná časť tráviacej trubice, odkiaľ sa z tela vylučujú všetky nestrávené zvyšky jedla.

5.5.1.8. Pečeň (játra) Najväčšia žľaza cicavcov, vrátane potkanov. Zúčastňuje sa na metabolizme všetkých živín, prebieha tu syntéza látok potrebných na správne fungovanie organizmu, degradujú sa tu látky, ktoré organizmus nepotrebuje, metabolizujú sa tu látky, ktoré sú pre organizmus škodlivé (lieky napríkald) a v neposlednom rade slúži pečeň ako skladisko vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. Krvný obeh v pečeni je funkčný a výživný. Funkčný obeh zabezpečuje prenos živín z čriev do pečene. Oba obehy sa pritom v pečeni spoja a z nej už potom ide krv zmiešaná.

51



5.6. Reprodukčný systém 5.6.1. Samčí reprodukčný systém Primárnou funkciou samčieho pohlavného systému je produkcia spermií, ich transport zo semenníkov cez penis von z tela a umiestnenie do vagíny samice. Okrem toho produkuje aj samčie pohlavné hormóny. Semenníky a nadsemenníky Veľkosť semenníkov potkana v pomere k veľkosti jeho tela je u každého jedinca iná. Vo všeobecnosti sú semenníky u cicavcov väčšie ak sa jedná o polygamné druhy. Monogamné druhy cicavcov majú semenníky menšie. Z toho vyplýva, že semenníky potkanov sú veľkosťou uspôsobené ich polygamnému spôsobu života. Semenníky sa nachádzajú v dvoch oddelených mieškoch. U mláďat zostupujú okolo štvrtého až šiesteho týždňa života. Počas života sú schopné opäť vystúpiť do abdominálnej dutiny, pretože potkan má otvorený slabinový kanál. Nadsemenník je podlhovastý úzky párový orgán podobajúci sa stočenému kanáliku, ktorý prebieha pozdĺž zadného okraja semenníka. Skladá sa z hlavy semenníka (caput epididymidis), tela semenníka (corpus epididymidis) a chvosta semenníka (cauda epididimydis), ktorý pri dolnom póle semenníka náhle zatáča nahor a prechádza do semenovodu (ductus deferens). Vlastný obsah nadsemenníka tvoria kanáliky: vývodné kanáliky semenníka/vývody semenníka (ductuli efferentes testis), lalôčiky semenníka (lobuli epididymidis; lalôčiky, ktoré obsahujú každý jeden stočený kanálik) a kanálik nadsemenníka (ductus epididymidis), do obr.17: Samčí reprodukčný systém ktorého sa napájajú lalôčiky. Nadsemenník je ako zásobáreň zrelých spermií, ktoré doň prichádzajú zo semenníka. V prostredí kyslého sekrétu nadsemenníka (v pH 6,48–6,61) sa zastaví pohyblivosť spermií, takže sa ich energetická zásoba nevyčerpá. Pred negatívnym vplyvom kyslého prostredia sú spermie chránené koloidným obalom, ktorý si prinášajú z testikulárnej tekutiny. Spermie sa pohybujú pasívne (pohybom riasiniek, buniek výstelky a peristaltickým pohybom svalových buniek kanálikov). Keď nie sú uvoľnené ejakuláciou, dôjde k ich postupnému autolytickému rozpadu. Fagocytujú ich makrofágy, ktoré sa nazývajú spermatofágy. Semenovody a penis Semenovody sú dlhé tubulárne útvary v slabinovom kanály, ktoré vedú od nadsemenníkov k močovodu. Cez semenovody sa dopravujú spermie do penisu. Úlohou penisu je transfer spermií do samičej vagíny a slúži tiež na vylučovanie mlču z močového mechúra.Samci potkanov majú v penise tiež kostičku, tzv. os penis, ktorá zabezpečuje tvrdosť penisu počas kopulácie. Penis je obalený v predkožke. Vonkajšok predkožky tvorí pokožka a vnútro mukózna membrána. Preputiálny (predstojnicový) mechúrik obsahuje riedky mlečne sfarbený sekrét, ktorý sa zmiešava so spermiami a hlienovitou látkou produkovanou nadsemenníkmi, čím vzniká ejakulát, ktorý, ako už bolo napísané, sa dostáva do samičej vagíny cez penis počas pohlavného aktu. Prídavné žľazy Samec potkana má päť párov prídavných žliaz. Sekrécia týchto žliaz slúži na výživu spermií a na ich pripravenosť, na vyprázdnenie močovej rúry pred ejakuláciou a na vytvorenie „zátky“ po tom, čo spermie vniknú do samičej vagíny (táto „zátka“ zabráni spermiám, aby vytiekli von). Vezikulárna & koagulačná žľaza (Semenné váčky) Potkany majú dve vesikulárne žľazy, ktoré sú umiestnené za močovým mechúrom a sú stočené tak, že stoja oproti sebe. Strany žliaz sa k sebe stáčajú tam, kde sú umiestnené koagulačné žľazy. Každá z nich má rúru, ktorá sa pripája na semenovody a spolu formujú ejakulačný kanál. Vezikulárna žľaza produkuje tekutinu obsahujúcu fruktózu (energia pre spermie) rovnako ako sekrét, ktorý prispieva k mobilite a životaschopnosti spermií.Tak vezikulárna ako aj koagulačná žľaza vylučujú tekutinu, ktorá je súčasťou kopulačnej „zátky“. Cowperove žľazy Cowperova žľaza je tvorená početnými lalôčikmi, ktoré počas sexuálneho vzrušenia vylučujú predejakulačnú (Cowperovu) tekutinu do močovodu. Sekrécia slúži na vyčistenie močovej rúry od moču a na lubrikovanie penisu a vagíny. Tiež uľahčuje vniknutie ejakulátu do vagíny. Predkožkové žľazy Ide o malé tukové žľazy (nevylučujú svoje produkty priamo do krvného obehu). Sú umiestnené oproti koncu predkožky (puzdro penisu) a vylučujú maz.Maz je zložený z olejovitých, vlhkých a deliacich sa epiteliálnych buniek. Zvlhčuje žaluď a u zdravých potkanov má protibakteriálne a protivirózne účinky. Žľazy prostaty Umiestnené sú za a pod močovým mechúrom a čiastočne sú obtočené okolo penisu. Produkujú väčšinu tekutiny, ktorá sa nachádza v ejakuláte potkana.

52



5.6.2. Samičí reprodukčný systém Orgány samičieho pohlavného systému sú špecializované na produkciu vajíčok (samičích pohlavných buniek), ich transport do maternice cez vajcovody, kde sa vytvorí priaznvé prostredie pre zahniezdenie embryí a nakoniec pre porodenie mláďat, keď sú plne vyvinuté.Samičí reprodukčný systém tiež zabezpečuje kojenie mláďat v prvých týždňoch po ich narodení tým, že produkuje hormóny podporujúce laktáciu.Hlavnými súčasťami samičieho reprodukčného systému sú vaječníky, maternica, vagína a mliečne žľazy. Vaječníky Vaječníky sú umiestnené na distálnom konci rohov maternice, kúsok od obličiek. Vaječníky a maternicu spájajú vajcovody. Funkciou vaječníkov je produkcia vajíčok a niektorých hormónov. Maternica Maternica prijíma vajíčka z vaječníkov a poskytuje vhodné prostredie pre zahniezdenie a vývin embryí. Potkanie samice majú dvojrohovú maternicu (lat. uterus duplex, alebo tiež dvojitá), tiahne sa od močového mechúra napravo a naľavo ku obličkám. Takáto štruktúra potkanom umožňuje mať veľa mláďat. V spodnej časti sa maternica spája a ústi do vagíny.

Obr. 18: Samičí reprodukčný systém

Krčok maternice Každý roh maternice má svoj vlastný krčok. Umiestnené sú v mieste, kde sa maternica pripája ku vagíne a oba majú silné hrubé steny. Otvor na krčku je síce veľmi malý, ale roztvára sa pri narodení mláďat. Jej hlavným účelom je chrániť maternicu.

Vagína Vagína je krátky svalový kanál, ktorý vedie z maternice von z tela. Je umiestnená medzi močovým mechúrom a konečníkom. Steny vagíny sú pokryté hlienom, ktorý vagínu chráni a zvlhčuje. Okrem toho, že slúži ako kanál pri narodení mláďat, práve vo vagíne sa zhromažďujú spermie pred tým, ako sa dostanú do maternice, kde oplodnia vajíčka.Pri narodení majú samičky vo vagíne uzatváraciu membránu, ktorá sa obvykle sama od seba pretrhne po tom, čo samička dovŕši 33. – 42. deň veku. Klitoris Klitoris je jediná genitálna štruktúra, ktorá je pripojená k močovej rúre, nie ku vagíne. Je umiestnený nad močovou rúrou a je obklopený predkožkou klitoridálnej žľazy. Klitoris je v podstate samičou obdobou samčieho penisu. Klitoridálna žľaza Ide o exokrinnú žľazu, ktorá je umiestnená v tesnej blízkosti klitorisu a produkuje feromóny. Mliečne žľazy Mliečne žľazy vznikli premenou kožných žliaz. Tvoria ich lúčovito usporiadané lalôčiky, ktoré sú uložené v tukovom tkanive a tvoria ešte menšie žľazové podjednotky, zložené zo žľazových alveol. Rovnako celá mliečna žľaza je obklopená tukovým tkanivom, ktoré určuje tvar a veľkosť prsníkov samice. Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod, ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru a spoločne na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi. Pred vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený. Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov. Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu kože fibrózne septá.Bradavky a mliečne žľazy sú obvykle usporiadané po oboch stranách brucha, v dvoch radoch (ide o tzv. mliečne línie). Obvykle u potkanov môžeme vidieť 10 až 12 bradaviek.Prsníky sú zásobené krvou cez vnútorné a laterálne tepny a cez zadné interkostálne artérie. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke.Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom, odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej hrudníkovej žily a do hĺbky do medzirebrových žíl.Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pletenec pod dvorcom, priberajú ďalšie pletence zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do lymfatických uzlín a do uzlín v pazuche – dôležitá je najmä Sorgiusova uzlina ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa zhubných nádorov prsníka. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (supraklavikulárne LU).

5.7. Endokrinná sústava Endokrinná sústava je sústavou žliaz s vnútorným vylučovaním, ktoré produkujú hormóny ovplyvňujúce činnosť rôznych orgánov a prenášajúce informácie vo vnútri tela. Úlohou týchto biologicky aktívnych látok je udržiavať v organizme prirodzenú rovnováhu vnútorného prostredia, tzv. homeostázu. Žľazy s vnútorným vylučovaním nielen že spolupracujú s nervovým systémom organizmu, ale niektoré časti nervového systému majú funkciu endokrinných žliaz (hypotalamus a dreň nadobličiek).

53



5.7.1. Hypofýza Nepárový, sivoružový, valcovitý útvar, ktorého veľkosť je závislá na pohlaví potkana. U tehotných samíc sa mierne zväčšuje. Umiestnená je v tzv. tureckom sedle (lat. sella turcica), obalená je väzivovým puzdrom a kostené lôžko hypofýzy je vystlané tvrdou mozgovou plenou (pozri Centrálny nervový systém). Skladá sa z dvoch hlavných častí, adenohypofýzy a neurohypofýzy, a má nadradenú činnosť voči ostatným žľazám s vnútorným vylučovaním – koordinuje ich. Je prepojená s hypotalamom, ktorý takto funguje ako riadiace a prepojovacie centrum umožňujúce kontrolu všetkých endokrinných žliaz centrálnym nervovým systémom. Hypofýza pomocou svojich jednotlivých častí vylučuje tieto hormóny: • Somatotropín – tzv. rastový hormón, ktorý podporuje rast tela prostredníctvom zvyšovania metabolizmu bielkovín. • Tyreotropín - podporuje tvorbu hormónu tyroxínu štítnou žľazou. • Kortikotropín - podporuje tvorbu hormónov v kôre nadobličiek. • Folikulostimulačný hormón - u samíc podporuje spolu s luteinizačným hormónom vývoj vajíčok a vylučovanie estrogénu pri ruji, u samcov je zodpovedný za tvorbu spermií. • Luteinizačný hormón - u samíc podporuje ovuláciu, vývoj žltého telieska, tvorbu progesterónu a estrogénu; u samcov je zodpovedný za tvorbu androgénov. • Prolaktín – je nevyhnutný pre tehotné samice - podporuje vylučovanie hormónov žltého telieska a po pôrode u nich vyvoláva tvorbu materského mlieka. • Vazopresín – reguluje objem telových tekutín tým, že podmieňuje spätné vstrebávanie vody z odvodných kanálikov nefrónov. • Oxytocín - podporuje kontrakciu svalov maternice pri pôrode a spolu s prolaktínom aj tvorbu materského mlieka.

5.7.2. Epifýza alebo šuškovité teliesko Žľaza s vnútorným vylučovaním, je výrastkom medzimozgu. Vytvára sa v nej melatonín, hormón, zodpovedný za inhibíciu tvorby pohlavných hormónov. Okrem toho významne ovplyvňuje a reguluje telesné procesy pri dennom svetle a v noci.

5.7.3. Štítna žľaza Dvojlalokový orgán umiestnený v krku, produkujúci hormóny (tyroxín, trijódtyronín ai), ktoré regulujú metabolizmus potkana a ovplyvňujú rast. Okrem toho hormóny produkované štítnou žľazou regulujú aj iné aktivity v tele. Ide napríklad o kalcitonín, ktorý reguluje hladinu vápnika v krvi. Je zložená s guľovitých folikúl, ktoré absorbujú jodidové jóny z krvi (tie sú potrebné na tvorbu hormónov štítnej žľazy) v štítnej žľaze sa nachádza až 25% telových jodidových jónov. Folikuly vo svojom vnútri obsahujú koloidný roztok s vysokým obsahom tyreoglobulínu a sú zásobárňou materiálu potrebného na tvorbu hormónov štítnej žľazy. Folikuly ako také sú obklopené epiteliálnymi bunkami štítnej žľazy (zvanými tiež folikulové bunky), ktoré vylučujú tyroxín a trijódtyronín. Medzi folikulovými bunkami a v priestore medzi folikulami sú rozptýlené parafolikulárne bunky, ktoré vylučujú kalcitonín.

5.7.4. Prištítne teliesko Dva páry maličkých žliaz na zadnej strane štítnej žľazy, ktoré tvoria parathormón. Tento zvyšuje hladinu vápnika v krvi tak, že ho uvoľňuje z kostí, podporuje vstrebávanie vápnika v tenkom čreve a obmedzuje jeho vylučovanie v obličkách. Vďaka týmto procesom pomáhajú prištítne telieska udržiavať rovnováhu vápnika v tele.

5.7.5. Langerhansove ostrovčeky pankreasu Endokrinná žľaza nachádzajúca sa v základnom tkanive pankreasu, ktorá produkuje tieto hormóny: inzulín, glukagón, samotostatín, pankreatický polypeptid, gastrín. Hlavnou funkciou tejto žľazy je regulácia inzulínu v krvi. Skladá sa z týchto typov buniek: • bunky A- produkujú glukagón -cca 20% buniek (môžu zapríčiniť hyperglykémiu) • bunky B- produkujú inzulín - cca 75% buniek • bunky D- produkujú somatostatín - cca 5% buniek (inhibujú faktor rastového hormónu)

5.7.6. Nadobličky Párové orgány s vnútorným vylučovaním, ktoré sú tvorené z drene a kôry, dvoch funkčne odlišných častí. Dreň je nervové ganglium, v ktorom sa tvoria hormóny epinefrín (adrenalín) a norepinefrín (noradrenalín). V kôre sa tvoria hormóny ovplyvňujúce metabolizmus niektorých látok v tele. Ide napríklad o aldosterón, kortizón či glukokortikoidy. • Epinefrín - zvyšuje hladinu glukózy v krvi, zvyšuje tepovú frekvenciu srdca, zužuje cievy a zvyšuje krvný tlak • Norepinefrín - zdokonaľuje pamäť a schopnosť učiť sa, podieľa sa na odbúravaní telesného tuku, jeho nízke hladiny môžu viesť až k poruche ostatných žliaz s vnútorným vylučovaním • Aldosterón - reguluje hladinu sodíka a draslíka v krvi a ovplyvňuje tak vlastnosti mimobunkovej tekutiny • Kortizón - zvyšuje odolnosť organizmu voči stresu, zmierňuje zápalové procesy

54

Príručka pre chovateľov potkanov •


Glukokortikoidy - rovnako ako kortizón zvyšujú odolnosť proti stresu, ovplyvňujú metabolizmus bielkovín, sacharidov a tukov a utlmujú alergické procesy

5.7.7. Pohlavné žľazy 5.7.7.1. Vaječníky Vo vaječníkoch, žltom teliesku a vaječníkových folikuloch sa tvoria pohlavné hormóny zodpovedné za správny vývin samice počas puberty a za pripravenosť maternice a mliečnych žliaz na potomstvo. • Estrogén - zodpovedá za správny vývin pohlavných orgánov a sekundárnych pohlavných znakov, počas ruje spôsobuje zhrubnutie maternice a jej prípravu na možné oplodnenie • Progesterón - počas tehotenstva pripravuje prsné žľazy na potomstvo a maternicu na vývin plodov v nej

5.7.7.2. Semenníky Semenníky ako endokrinné žľazy zodpovedajú za tvorbu samčích pohlavných hormónov - adrogénov, z ktorých je najdôležitejší testosterón. Adrogény podporujú pohlavnú aktivitu, správny rast pohlavných orgánov a vývin sekundárnych pohlavných znakov.

5.8. Krycia sústava Krycia sústava potkana pokrýva celý povrch jeho tela a do určitej miery ho chráni pred negatívnymi vplyvmi prostredia (mechanickými, chemickými, fyzikálnymi).

5.8.1. Koža Rozlišujeme u nej dve základné vrstvy. Na povrchu sa nachádza tenká pokožka (epidermis) a pod ňou je hrubšia mezodermálna zamša (corium). Pokožka je mnohovrstvový epitel, kde spodná časť je tvorená deliacimi sa bunkami. Tieto postupujú k povrchu, rohovatejú, splošťujú sa, odumierajú a postupne sa z povrchu odlupujú. Odlupované bunky sú nahrádzané delením základných buniek epidermy. Zamša je pevná a veľmi pružná vrstva, vďaka tomu, že obsahuje elastické vlákna. Jej najvrchnejšiu časť tvorí vrstvu bradaviek – stratum papillare (niečo ako otlačky prstov u človeka). Táto vrstva je pripojená na pokožku. Pod ňou sa nachádza vrstva so sieťovitou štruktúrou, stratum reticulare. Spodnú časť tvorí potom tukové tkanivo. Zamša ako taká je prestúpená cievami, nervami a sú v nej aj hmatové ústroje. U potkanov môžeme v koži nájsť mazové, pachové a mliečne žľazy. Mazové ústia do pošvy chlpov a produkujú maz chrániaci chlpy a udržujúci pokožku vláčnu. (Známe oranžové sfarbenie kože hlavne u samčekov je spôsobené práve mazovými žľazami a je výraznejšie vtedy, keď má potkaník stravu bohatú na bielkoviny. Mliečne žľazy sa vyvinuli z potných a slúžia na výživu mláďat. Sú uložené paralelne v dvoch radoch na brušnej strane tela samičiek. Obvykle má samička šesť párov bradaviek (vzhľadom na obvyklý počet mláďat v jednom vrhu). Pachové žľazy zaisťujú potkanom charakteristický druhový pach, ale aj charakteristický pach toho ktorého jedinca (niektorí potkani „páchnu“ viac, niektorí menej, čo, ako som si všimla u mojich chalanov, závisí zrejme aj od toho, ako je ktorý z nich aktívny a aké má postavenie v hodnostnom rebríčku). Pach slúži na značkovanie teritória, sexuálne vábenie a je dôležitý hlavne pri sociálnom živote potkaníkov.

5.8.2. Srsť Srsť je zložená z chlpov, dlhých, tenkých a zrohovatených valcovitých vlákien, ktoré sa zakladajú ako epidermálne výbežky a prenikajú do zamše. Tak sa diferencuje vlasová pošva a na jej spodnej časti chlpová cibuľka. Z jednotlivých cibuliek potom vyrastajú chlpy. Po stranách ústia do pošvy mazové žľazy a pripája sa k nim zväzok hladkých svalových vlákien. U potkanov pritom rozlišujeme dva základné farebné typy chlpov, a to chlpy s tzv. tickingom a chlpy bez tickingu. Chlp s tickingom nemá po celej svojej dĺžke rovnakú farbu, ale keď sa naň pozriete bližšie, zistíte, že špička chlpu je tmavšia ako telo chlpu. Celkový efekt potom na prvý pohľad je, že potkan vyzerá akoby bol viacfarebný. Chlp bez tohto tzv. tickingu je po celej svojej dĺžke jednofarebný.

5.8.3. Pazúr Pazúr je keratínová doštička, ktorá kryje chrbtovú stranu konca prsta a je produktom pokožky. Keratín je fibrózny proteín, z ktorého sa skladá aj srsť, šupiny plazov a perie vtákov. Miesto, z ktorého pazúr vyrastá sa nazýva pazúrové (nechtové) lôžko (lat. matrix unguis). Pazúr potom vyrastá z tohto lôžka, takže nové bunky sa vždy nachádzajú na začiatku pazúrika a staré bunky sú na jeho konci. Pazúr ako taký pozostáva z dvoch častí: • Vrchný pazúr. Ide o tvrdú, vonkajšiu časť pazúra. Keratínové vlákna sú kolmé na smer rastu a sú usporiadané v šikmom uhle, takže pazúr nie je plochý ani rovný, ale je zakrivený. • Spodný, mäkký pazúr, čo je mäkké a šupinkovité tkanivo pod vrchným pazúrom. Keratínové vlákna sú paralelné so smerom rastu nechta a sú mäkšie ako u vrchného pazúra. Vrchný pazúr sa zatáča a obklopuje spodný pazúr, okrem jeho konca, kde sa tieto časti nestretajú. Tvrdý pazúr rastie obvykle rýchlejšie ako mäkký. Po stranách je pazúr užší ako v strede a opotrebováva sa rýchlejšie.

55



5.9. Nervová sústava Tak ako u iných cicavcov aj u potkana sa nervová sústava skladá z centrálnej nervovej sústavy, ktorú tvorí mozog a miecha, a z periférnej nervovej sústavy, ktorú tvoria nervy a zmysly.

5.9.1. Centrálny nervový systém Hlavný riadiaci systém všetkých vyšších stavovcov. Skladá sa z dvoch základných častí, a to z mozgu a miechy. Riadi motorické reakcie tela, koordinuje pohyb a rovnováhu potkana a je nositeľom životných funkcií - dýchanie, krvný obeh, pocit hladu a smädu. Od centrálneho nervového systému priamo závisí pamäť a schopnosť potkana učiť sa. V mozgu, resp. v centrálnej nervovej sústave môžeme vidieť dva druhy tkaniva: • sivá mozgová hmota - tvorená telami neurónov • biela mozgová hmota - tvorená výbežkami neurónov Tak mozog ako aj miecha majú na svojom povrchu celkovo tri obaly, nazývané tiež pleny alebo meningy: • cievnatka (pia mater) - pokrýva priamo povrch mozgu a miechy • pavúčnica (arachnoidea) - tvorí stredný obal, v ktorom sa nachádzajú sieťovo usporiadané vlákna • tvrdá plena (dura mater) - vonkajší obal, priliehajúci ku kostiam lebky, ktorý cez záhlavový otvor prechádza do tvrdej pleny miechy (medzi pavúčnicou a tvrdou plenou sa nachádza mozgomiešny mok)

5.9.1.1. Mozog Mozog tvorí jednu z častí centrálnej nervovej sústavy a nachádza sa v lebke potkana. Skladá sa z niekoľkých miliónov neurónov a podporných buniek a pozostáva z niekoľkých oddielov, uložených v lebečnej dutine. Anatomicky môžeme mozog rozdeliť na predný, stredný a zadný.

5.9.1.2. Miecha Priame pokračovanie mozgu, ktoré prebieha v kanály tvorenom stĺpcom krčných, hrudných a bedrových stavcov. Zabezpečuje spojenie medzi mozgom a ostatnými časťami potkanieho tela. Je to práve miecha, pomocou ktorej mozog reaguje na podnety a zmeny vonkajšieho prostredia, a ktorá je ústredím pohybových reflexov. Biela hmota, tvoriaca povrch miechy, má prevodovú funkciu a tvoria ju nervové dráhy zoskupené do troch povrazcov: • predné (eferentné) - vedú vzruchy z mozgu do výkonného orgánu, svalu (motorické nervové bunky) • zadné (aferentné) - vedú vzruchy z receptorov do mozgu • bočné Sivá hmota má tvar motýlích krídiel. Predné rohy miechy sú pritom väčšie ako zadné rohy. Predné sa nazývajú aj hybné, pretože z týchto rohov vychádzajú prednými koreňmi nervové vlákna, ktorými sa vedú impulzy do svalov. Do zadných vstupujú zadné miechové korene, ktoré prichádzajú z receptorov.

5.9.2. Periférny nervový systém Ide o systém nervov a neurónov, ktoré sídlia alebo zasahujú mimo centrálnej nervovej sústavy. Prenášajú buď signály z centrálnej nervovej sústavy k výkonným orgánom (teda svalom) alebo privádzajú signály zo senzorov do centrálnej nervovej sústavy. Na rozdiel od centrálnej nervovej sústavy nie je ničím chránený. Delenie: • somatický nervový systém – riadený vedomím potkana • autonómny nervový systém - nezávislý od vedomia potkana

56



5.10. Zmyslová sústava 5.10.1. Zrak 5.10.1.1. Anatómia potkanieho oka Potkanie oko má rovnakú štruktúru a funkciu ako oči u ostatných cicavcov, vrátane človeka. Keď sa pozriete potkanovi na oko, na prvý pohľad sa vám môže zdať, že je to len jedna súvislá čierna alebo červená bodka. Pri bližšom pohľade však môžete rozlíšiť dúhovku a zreničku. Ľahšie rozoznateľné sú u červenookých potkanov. Časti oka Očná guľa (lat. bulbus oculi), ktorá je uložená v tvárovej časti lebky v očnici; do nej patria: očné bielko, rohovka, vráskovcový opaštek, dúhovka, šošovka, cievovka, sietnica, slepá škrvna a sklovec • prídavné orgány oka: o Spojovka (lat. tunica conjuctiva) vystiela priestor medzi viečkom, očnou guľou a očnou dutinou. Je to blana sýtej ružovej farby. obr. 19: potkanie oko o Slzná žľaza: je uložená v dutine nad očnou guľou. Vylučuje slzy (lat. lacrimae) ktoré obsahujú chlorid sodný a lyzozým. Slúžia na zvlhčovanie prednej steny oka a na ochranu pred infekciou. Slzy odtekajú do slzného vačku vnútornou stranou oka a ďalej slzovodom do nosnej dutiny. o Vrchné a spodné viečko slúži na ochranu oka. Jeho voľné okraje pokrývajú riasy, do ktorých pošvy ústia mazivové žľazy. o Okohybné svaly – je ich 6 a sú tvorené z priečne pruhovaného svalstva. Slúžia na pohyb očnou guľou.

5.10.1.2. Ako funguje oko Tak ako všetky oči, aj potkanie oko je prispôsobené potrebe zaostriť lúč svetla na sietnicu (lat.retina). Svetlo pritom preniká vrchnými štruktúrami oka – rohovkou, šošovkou a preniká ďalej. Tieto vrchné štruktúry nasmerujú svetlo na sietnicu v zadnej časti oka, v ktorej sú receptory svetla. Receptory potom prenášajú obrázok pomocou neurónov až do mozgu (cez optický nerv).

5.10.1.3. Porovnanie ľudského a potkanieho oka U oboch svetlo vniká do oka cez rohovku, ktorá umožňuje normálne aj ultrafialové videnie. Potom svetlo prechádza zreničkou. Tak ako u ľudského oka, aj u potkanieho je veľkosť zreničky variabilná. V prítmí môže dosiahnuť priemer 1,2mm a za jasného dňa sa zužuje asi na 0,2mm. U potkanov je zmena veľkosti zreničky veľmi rýchla, zmenšenie z 1,2mm na 0,5mm trvá len pol sekundy. Ďalej svetlo prechádza šošovkou. Táto pôsobí ako filter na niektoré vlnové dĺžky svetelného žiarenia, rovnako pre všetky farby spektra. U ľudí šošovka prepúšťa len viditeľné svetlo a neprepúšťa takmer žiadne ultrafialové svetlo. Na druhej strane šošovka u potkana okrem viditeľného svetla prepúšťa aj cca 50% ultrafialového žiarenia. Ľudská šošovka je flexibilná: riasovité svaly sa naťahujú na šošovku a tým menia jej tvar. Táto zmena potom vedie k zmene vnímania svetla, ktoré šošovkou prechádza (tzv. refrakcia), čo umožňuje zaostrovanie sietnice. U potkanov naopak, šošovka nie je flexibilná, pretože majú len veľmi chudobné riasovité svaly, takže nie sú schopní meniť jej tvar. Na druhej strane ale ak potkanovi nakvapkáte do oka očné kvapky (alebo sa mu do nich dostane voda), nijako to neovplyvní ostrosť jeho videnia. Akonáhle sa svetlo dostane k sietnici, je zachytené fotoreceptormi. Ľudia majú dva typy fotoreceptorov: jeden typ, ktorý je citlivý na svetlo a tmu (tyčinky), a tie, ktoré sú citlivé na farby (čapíky). Ďalej máme tri druhy tyčiniek, zelenú, modrú a červenú. Potkani ale nie sú schopní vidieť červené farebné spektrum. Navyše modré potkanie tyčinky sú uspôsobené na kratšie vlnové dĺžky ako ľudské, takže vidia skôr ultrafialovo. Behaviorálne experimenty ukázali, že potkani síce sú schopní rozlišovať medzi zelenou, modrou a ultrafialovou časťou farebného spektra, ale toto rozlišovanie pre nich nehrá veľkú úlohu. Kým ľudské tyčinky zaberajú asi 5% sietnice, u potkanov je to len asi 1%, takže ich farebné videnie je slabšie ako naše. Čo sa týka ostrosti videnia, potkani sú na tom asi 20 razy horšie ako ľudia. Toto slabé videnie je pravdepodobne spôsobené tým, že neuróny v sietnici sú hrubé a a je ich menej ako u človeka. Aby potkan vyrovnal svoj slabý zrak a malé oči, dokáže veľmi dobre zameriavať. Toto je umožnené pomocou vizualizácie, tzv. scanovaním potkana, ktorým určuje vzdialenosť jednotlivých predmetov, ktoré má na jednej ohniskovej úrovni (napríklad keď chce potkan niekam vyskočiť, obvykle sa pohybuje hore dole, čím si rozpohybuje priestor okolo seba a pred sebou a presnejšie odhadne výšku predmetu, na ktorý chce vyskočiť).

57



5.10.2. Sluch Ľudské ucho je schopné zachytiť zvuky v rozmedzí 16 až 20,000 Hz (20 kHz). To, čo je nad 20 kHz sa nazýva ultrazvuk a ľudia tieto zvuky nie sú schopní zachytiť. To, čo je pod 16 kHz sa nazýva infrazvuk a ani tento ľudia nie sú schopní zachytiť. Infrazvukom komunikujú napríklad slony aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Keď hovoríme o zvukoch, ktoré potkany počujú, ale ktoré aj vydávajú, je nutné uvedomiť si práve to, aký rozsah má ľudské ucho. Potkany sú totiž schopné komunikovať tak prostredníctvom infrazvuku ako aj ultrazvuku. Ich sluch reaguje na zvuky v rozmedzí od 200 Hz do 80 – 90 kHz. To, že potkana nepočujete neznamená, že nekomunikuje alebo že on nepočuje zvuky, ktoré vydáva iný potkan. Obdobne, zvuky, ktoré vy nepočujete alebo ich počujete veľmi slabo pre potkana znamenajú hluk. Ide napríklad o šušťanie plastových vrecúšok, šúpanie zemiakov, krájanie potravín, televízor, rádio ai.

5.10.2.1. Ako potkan identifikuje zdroj zvuku? Ako prvé pomáha umiestnenie uší na bokoch hlavy - potkan vďaka nim dokáže identifikovať, či zvuk prichádza z ľavej alebo pravej strany. Ak ide zvuk z ľavej strany, pri pravom uchu je slabší a naopak. Okrem toho sa k uchu, ktoré je ku zdroju zvuku ďalej, dostane zvuk o niečo neskôr ako k tomu, ktoré je ku zdroju bližšie. Sú to tak maličké odchýlky, že si ich neuvedomujeme, ale mozgu stačia. Zvuk, ktorý pochádza spred potkana, je hlasnejší než ten, ktorého zdroj je vzadu, za potkanom. Rozdiel v hlasitosti spôsobujú ušnice, ktoré sú otočené smerom dopredu (pred potkana) a svojím tvarom utlmujú zvuk, ktorý prichádza zozadu.

5.10.2.2. Zvuky vydávané potkanmi na úrovni ultrazvuku To, čo počujeme, nie sú všetky zvuky, pomocou ktorých potkani komunikujú. Väčšinu zvukov, ktoré potkany vydávajú, a pomocou ktorých sa dorozumievajú, nie je ľudské ucho schopné zachytiť, pretože ide o ultrazvuky. Keď je potkan v strese alebo nešťastný, vydáva zvuky zhruba na úrovni 20 kHz. Potkani tento zvuk vydávajú napríklad keď ich niečo bolí alebo bolesť očakávajú, sú v strese, vidia predátora alebo keď vezmete do rúk neskroteného potkana. Keďže je to na prahu počuteľnosti ľudského ucha, občas tieto zvuky môžete zachytiť. V rozmedzí 30 – 50 kHz vydáva zvuky veľmi stresovaný potkan - napríklad mláďa, ktoré vypadlo z hniezda a volá svoju matku. Mláďatá tiež vydávajú ultrazvuky napríklad ak na ne matka stúpi alebo ak ich priľahne. 3 Potkany vydávajú zvuky aj pri hrách a bitkách - tu si môžete všimnúť, ako stoja oproti sebe s otvorenými papuľkami. Nemajú ich otvorené len tak, v podstate na seba „kričia“, hoci my to nepočujeme. Aj samec so samicou spolu komunikujú počas sexuálnych aktivít. Samica zvukmi, ktoré vydáva, láka samca k sebe.

5.10.3. Čuch Všetko, čo sa okolo potkana nachádza a čo má akúkoľvek vôňu alebo pach, jednak vstupuje do jeho nozdier a jednak obteká kožu bohatú na čuchové receptory - tzv. čuchový epitel. V tom sa nachádzajú čuchové neuróny, posiate riasami podobnými vlasom. Čiastočky akéhokoľvek pachu nachádzajúce sa vo vzduchu sú týmito riasami zachytávané, čím sa aktivujú nervové dráhy vedúce až do mozgu a vyvolávajú tu na pachy príslušnú odpoveď. 4 Potkan má pritom 500 - 1000 čuchových receptorov viazaných na 500 - 1000 rôznych génov, čo tvorí približne 1% potkanej DNA. To v praxi znamená, že každý stý gén potkana je určený na rozoznávanie pachov. Ako vidíte, čuch je pre potkana rozhodne veľmi dôležitým zmyslom. Ako to funguje? Podnet z čuchových neurónov vedie do tzv. čuchovej cibuľky, nachádzajúcej sa v prednom mozgu. Tieto cibuľky sú pokryté viac ako 2000 glomerulami, drobnými štruktúrami podobnými košíku. Práve glomeruly sú základnými jednotkami čuchového vnímania, pričom každá z nich je citlivá na iný druh pachu. Ak potkan cíti kvetinovú vôňu, aktivuje sa iná glomerula ako keď cíti napríklad syr či mäso. Glomeruly sú schopné rozlíšiť aj veľmi podobné pachy, ktoré sa líšia iba povedzme v počte molekúl uhlíka (napríklad aldehydy). Potkany majú ešte jeden spôsob, ako identifikovať pachy vo svojom okolí, a to pomocou tzv. vomeronazálneho orgánu. U cicavcov je tento orgán situovaný v puzdre nachádzajúcom sa v nosnej dutine. U potkana sa tiež nachádza v nosovej dutine, vpravo od septa (angl. „septum“), v cigarovito tvarovanej časti s otvorom len do vnútra - vzduch teda prúdi len dnu. Keď potkan čuchá, molekuly z jeho prostredia sa lepia na sliznicu nosa, odkiaľ sú transportované priamo do vomeronazálneho orgánu. Ten sa rozširuje a zase sťahuje, aby sa do neho dostalo čo najviac pachov. Prvoradou úlohou tohto orgánu je identifikovať feromóny, chemické zlúčeniny vylučované opačným pohlavím. To je aj dôvod, prečo sa v ňom nachádza len asi 30 - 100 druhov čuchových receptorov. Vďaka svojmu čuchu dokáže potkan napríklad z močovej značky iného potkana zistiť toto: • pohlavie • reprodukčný stav (ak močovú značku zanechala samica, samec okamžite vie, či je pripravená na párenie, či kojí alebo je tehotná) • sexuálnu vyspelosť (mláďa alebo dospelý jedinec) • sociálny status zvieraťa (dominantný, submisívny, alfa, omega...) • či je potkan v strese • či potkan, ktorý zanechal značku, je zo skupiny alebo nie Močom si potkany značkujú aj jedlo a odovzdávajú tým správu o jeho požívateľnosti alebo nepožívateľnosti ostatným jedincom. 3 4

http://www.ratbehavior.org/rathearing.htm http://www.ratbehavior.org/RatOlfaction.htm

58



5.10.4. Chuť Hlavným účelom tohto zmyslu u potkanov je zisťovanie požívateľnosti a kvality jedla, ktoré je k dispozícii. Pre divokých potkanov je práve identifikácia jedla často otázkou prežitia. Potkan ako taký je omnivorný živočích, zje, čo nájde, pričom keďže ho ľudia považujú za škodcu, jedlo môže byť otrávené. Potkan je rozšírený po celom svete a zdržuje sa najmä v blízkosti ľudských obydlí. Všade vo svete pritom ľudia konzumujú iné druhy jedál a používajú aj iné otravy na potkany. Navyše sa ľudská kuchyňa neustále vyvíja a mení a menia sa aj jedy na potkany a jedlá, do ktorých sú pridávané. Potkany si teda len veľmi ťažko môžu poznatky o požívateľnosti tej ktorej potravy predávať z generácie na generáciu. To, že dnes zjedli zvyšky pečeného mäsa a nebolo otrávené neznamená, že nebude otrávené ani zajtra. Rozoznanie požívateľného jedla od toho nebezpečného je pre nich otázkou prežitia. Keď potkan vloží akékoľvek jedlo do svojich úst, jednotlivé čiastočky sa zmiešavajú so slinami a stimulujú chuťové receptory, umiestnené v bunkách určených na identifikáciu chuti, ktoré sa nachádzajú v celých ústach. Chuťové bunky sú tak ako u človeka sústredené v chuťových pohárikoch. U potkana sa nachádzajú na jazyku, v hltane, na podnebí, epiglote a vstupe do hltana. Rovnako ako u ľudí, aj u potkanov chuťové poháriky rozoznávajú tieto základné chute: • slané • kyslé • sladké • horké • umami (objavená cca v roku 2000 – vníma v jedle obsiahnuté glutamány a asparáty, dala by sa nazvať aj ako chuť delikátnosti) Chuťové poháriky sú síce roztrúsené po celom jazyku a priľahlých oblastiach úst, ale skupinky pohárikov citlivé na jednotlivé chute sú vždy zoskupené na jednom mieste a sú teda na tú ktorú chuť citlivejšie. Vzhľadom na to, že potkany v prírode neustále čelia možnosti otravy, testovanie jedla úzko súvisí aj so správaním týchto zvierat. Už mláďatá si tvoria určité preferencie podľa toho, čo počas kojenia žerie ich matka. Po odstave potom vyhľadávajú práve tú stravu, na ktorú boli zvyknuté z materinského mlieka. Ak sa potkan stretne s jedlom, po ktorom mu je zle, v budúcnosti sa mu vyhne a už nikdy ho nezje. Na túto averziu pritom stačí jedna jediná skúsenosť. Potkan vie, že jedlo, z ktorého mu bolo zle, mohlo byť otrávené a v podstate mal šťastie, že neumrel. Potkan sa tiež veľmi rýchlo naučí rozoznávať jedlá podľa toho, koľko energie a výživy mu poskytnú. V jedálničku potom preferuje vždy to jedlo, ktoré dokáže v danej chvíli najlepšie pokryť jeho potreby. Tak ako v predošlom prípade, aj tu stačí jedna jediná skúsenosť s tým ktorým jedlom.

5.10.5. Hmat Najcitlivejším hmatovým orgánom potkana sú jeho fúzy. Každý fúz vyrastá z folikulu, ktorý je „zapečatený“ kapsulou krvi, tzv. krvnou fistulou. Keď sa niečo dotkne fúzika, ohne sa a posunie krv na druhú stranu fistule. Krv ako tekutina zosilňuje pohyb, spúšťa reakciu nervov a vysiela tak signál až do mozgu. Potkan pritom veľmi dobre vie, ktorý fúz sa práve ako pohybuje a ako ďaleko od seba jednotlivé fúzy sú. Fúzy potkanovi nevyrastajú len z každej strany nosa, ale aj z obočia a ostatných častí tváre. Veľmi maličké fúzy nájdete aj okolo papuľky. Potkany sa s fúzikmi rodia. Prvé malé fúzy sú viditeľné už na dvanásťdňovom embryu a mláďa je po prvých dvanástich dňoch schopné pohybovať nimi dopredu a dozadu. 5 Ak potkan nemá fúzy, je fakticky slepý. Vďaka maličkým svalom dokáže pohybovať fúzmi do rôznych strán a dokáže tak dokonale zistiť, čo sa okolo neho nachádza. Dokáže dokonca pohybovať do rôznych strán aj fúzmi na jednej strane tváre. Ako potkan identifikuje objekty vo svojom okolí? Fúzikmi po každom predmete prejde niekoľko razy, zistí, aký má tvar, akú má veľkosť, aký má povrch. Potkanie fúzy sú tiež schopné rezonovať na rôznych frekvenciách. Na zvuky s nízkou frekvenciou reagujú vibráciami dlhé fúzy, na zvuky s vysokou frekvenciou reagujú vibráciami krátke fúzy. Vďaka rezonácii fúzov potkan dokáže rozlíšiť vzdialenosti medzi predmetmi, ich rozloženie v priestore a dokáže aj "počuť" zvuky vydávané predmetmi a nesené vzduchom. Takýmto spôsobom si "vyskladá" vo svojom mozgu trojrozmerný obraz o okolí. Rýchlosť pohybovania fúzmi závisí od situácie, v akej sa potkan ocitol. Ak skúma nové prostredie, môžete si všimnúť veľmi rýchle čuchanie a hýbanie fúzmi, keď je v známom prostredí, fúzmi bude pohybovať pomalšie. (V známom prostredí sa cíti bezpečne, nepotrebuje čo najrýchlejšie identifikovať možné nebezpečenstvo, ktoré by mu hrozilo v cudzom a neznámom prostredí.) Veľmi rýchle pohyby fúzov si môžete všimnúť aj keď potkanovi podávate jedlo. Jednak nosom zisťuje, čo to je za jedlo a jednak fúzmi identifikuje, aký veľký kus jedla mu podávate. Identifikácia jedla bude dlhšia, ak mu podávate novú potravinu, ktorú ešte nepozná. Naopak, ak mu dávate niečo, čo dôverne pozná a čo mu chutí, vezme si to okamžite, bez skúmania – stačí mu jeho čuch, aby zistil, že v ruke držíte napríklad piškótu. Bohužiaľ, potkany s kučeravou srsťou majú skrútené aj fúzy a majú ich menej ako potkany s normálnou srsťou. Tým, že sú fúzy skrútené, potkan nimi nedokáže pohybovať tak ako potkan s rovnými fúzmi a jeho schopnosť identifikácie a spoznávania prostredia, v ktorom sa nachádza, je značne obmedzená.

5

http://www.ratbehavior.org/RatWhiskers.htm

59



5.11. Vylučovacia sústava Hlavnou funkciou vylučovacej sústavy je čistenie organizmu od toxických, nepotrebných a nevyužiteľných látok. Tvorí, skladuje, vedie, odstraňuje moč, reguluje chemické zloženie krvi, reguluje rovnováhu tekutín a elektrolytov, pomáha udržiavať stabilnú hladinu vápnika v tele, vylučuje hormóny, odstraňuje odpadové látky. Skladá sa z obličiek, močovodu, močového mechúra a močovej rúry.

5.11.1. Obličky Ide o párový orgán fazuľovitého tvaru, ktorý sa nachádza na zadnej strane brušnej dutiny. Obalená je tenkým väzivovým puzdrom, na ktoré zvonku prilieha tukové puzdro a jemná väzivová blana. V prípade náhlej straty tukovej vrstvy môže oblička zo svojho miesta vykĺznuť a voľne sa pohybovať. Telo obličky sa skladá z kôry a drene. Kôra je svetlejšia než dreň a skladá sa z dvoch vrstiev – vrchnejšia vrstva sa skladá z obličkových teliesok a hlbšia je tvorená rovnými obličkovými kanálikmi. Dreň je tmavšia, tvorí ju viacero kužeľovitých útvarov. Hlavnou funkciou obličiek je filtrácia krvi, jej čistenie od toxických látok, okrem toho regulujú množstvo solí a vody v tele, regulujú krvný tlak a prispievajú k regulácii acidobázickej rovnováhy organizmu.

5.11.2. Močovod Trubica, ktorá vychádza z obličkovej panvičky a spája ju s močovým mechúrom. Má hrubú stenu, ktorá je zvnútra pokrytá sliznicou. Hladká svalovina močovodu pritom peristaltickými pohybmi posúva kvapky moču do močovodu aj keď je močový mechúr už plný.

5.11.3. Močový mechúr Ide o elastický orgán, ktorý je zvnútra dutý a slúži na uskladňovanie moču. Nemá stabilnú veľkosť, táto sa mení v závislosti od jeho naplnenia. Tak ako pri močovode, aj tu vnútro mechúra tvorí sliznica, ktorá sa pri naplnenom mechúre vystiera. Močový mechúr uzatvára zvierač – zosilnená vrstva hladkých svalov, ktorá bráni úniku moču z mechúra.

5.11.4. Močová rúra Tenká trubica, ktorá pokračuje z močového mechúra a ktorá sa zúčastňuje na močení. Keď sa močový mechúr naplní a uvoľní sa zvierač, moč vyteká von z tela práve cez ňu.

5.12. Lymfatický systém Lymfatický systém potkanov je tvorený komplexnou sieťou lymfatických orgánov, vrátane kostnej drene. Cez lymfatický systém prúdi tekutina, ktorá sa nazýva lymfa – obsahuje živiny, odpadové látky a biele krvinky (lymfocyty). Lymfatické uzliny Lymfatické uzliny sú rozmiestnené po celom tele potkana. Ich časť je skrytá vo vnútri tela medzi jednotlivými orgánmi. Iné sú umiestené tak tesne pod povrchom kože, že keď sa zväčšia, môžete ich nahmatať, tak ako u ľudí. Kostná dreň Kostná dreň je tkanivo, ktoré sa nachádza vo vnútri niektorých veľkých kostí. V kostnej dreni sa vytvárajú lymfocyty (tzv. B-lymfocyty alebo B bunky i T-lymfocyty). V kostnej dreni sa tvoria aj iné krvné bunky, napríklad červené krvinky, monocyty a leukocyty. Týmusová žľaza Nachádza sa v prednej časti hrudníka na v úrovni krku. V tkanive týmusu dozrievajú T lymfocyty (alebo tiež T bunky) Hltanové a krčné mandle Ide o lymfatické uzliny umiestnené v zadnej časti krku. Tvoria prvú obrannú líniu proti baktériám, ktoré potkan vdychuje alebo prehĺta. Lymfocyty Lymfocyty majú v imunitnom systéme potkana veľmi dôležitú úlohu. Chránia telo pred infekciami a rastom tumorov. B – lymfocyty alebo B bunky vytváraním protilátok ničia baktérie. Protilátky sa viažu na baktérie a priťahujú bunky, ktoré baktérie požierajú. Na zabitie baktérií môžu protilátky získavať aj proteíny z krvi. T – lymfocyty alebo tiež T bunky ochraňujú telo pred plesňami, vírusmi a niektorými baktériami. Sú schopné rozpoznať vírusové proteíny a infikované bunky zlikvidovať. Okrem toho uvoľňujú špeciálne proteíny cytokíny, ktoré privádzajú krvné bunky do miesta infekcie. T-lymfocyty dokážu ničiť aj nádorové bunky.

60



6. Správanie potkanov

61



6.1. Hodnostný rebríček V skupine potkanov existujú tri výrazné stupne hodností, a to alfa, beta a omega. Alfa jedinec (v skupine samcov samec, v skupine samičiek samička a v zmiešanej skupine je to obyčajne samec) je ten, ktorý je na vrchole rebríčka a je všetkým nadriadený. Beta jedinec je hneď za alfa samčekom, je mu úplne podriadený a alfa samček ho vo svojej blízkosti vďaka jeho submisivite toleruje a nenapáda ho. (Zdržiavanie sa v blízkosti alfa samca je jedna zo stratégií podriadenosti. Táto zabezpečuje potkanovi vcelku pohodlné spolunažívanie s ostatnými v klietke alebo vo voľnej prírode.) Na konci hodnostného rebríčka je omega samček (samička). Je to jedinec, ktorý sa kontaktu s alfa samcom vyhýba, je najčastejšie napádaný a vo voľnej prírode takíto jedinci z kolónie radšej utekajú, ak majú takúto možnosť. Paradoxne táto stratégia podriadenosti (teda vyhýbanie sa alfa samčekovi a nadriadeným jedincom a tým vyhýbanie sa bitkám a napádaniu) obvykle vedie k tomu, že po odstránení existujúceho alfa jedinca je to práve omega samček, ktorý sa stane novým vedúcim skupiny. Okrem toho, u divokých potkanov poznáme ešte napríklad ochutnávačov a prieskumníkov, ktorí potkanom pomáhajú prežiť. Skúmajú nové územia a ochutnávajú neznáme jedlá, vďaka čomu kolónia potkanov vie, či je prostredie a jedlo pre nich vhodné alebo nie. Zároveň sú to potkany, ktoré skupina môže postrádať v prípade, že by sa otrávili alebo by pri prieskume umreli. Rovnaké pravidlá o usporiadaní hodnostného rebríčka platia aj pre potkany v zajatí. Tak isto v skupine existuje jeden vodca a ostatní sú mu podriadení. Špecifické tu však je to, že skupinka potkanov chovaná doma prirodzene za svojho nadriadeného považuje v prvom rade svojho majiteľa a potom sa stretávame ešte s jedincom, ktorý šéfuje potkanom. Tento jedinec však tiež svojho majiteľa považuje za nadriadeného. Dalo by sa teda povedať, že v domácich podmienkach máme tak nejak dvoch alfa jedincov - jedného "globálneho" alfa jedinca a jedného potkanieho, ktorý je ale vo vzťahu k človeku betou. Ak je potkan chovaný v skupine ďalších zvieratiek, svoje socializačné potreby a vyjasňovanie pozícií si odbyje obvykle s jej ostatnými členmi. Ak je však chovaný sám (a v tomto prípade sa javia problematickejší samci než samičky), snaží sa vyjasňovať si pozície v „skupine“ s majiteľom. Berie svojho majiteľa ako ďalšieho člena svorky a má potrebu byť dominantným. (Okrem toho samozrejme existujú aj vyložene agresívni samčekovia, ktorí obr. 20: Svetlejší potkan je v podriadenej pozícii útočia na všetko a všetkých okolo seba, aj keď sociálne prostredie je pre nich relatívne vyhovujúce. ) Čo robiť, ak sa vám váš potkan snaží dať najavo, že je to on, kto je u vás doma pánom a on je ten, kto má navrch? Najlepšie je od malička ho viesť k tomu, že majiteľ je alfa jedinec a on je beta (určite nie omega, pretože sa vás môže báť a to nie je to, čo chcete). Od miminka treba potkana jemne v rámci hry otáčať na chrbát a škrabkať po brušku. (Otočenie na chrbát a odhalenie najcitlivejšej a najzraniteľnejšej časti tela je typická podriadená pozícia, ktorá obvykle útočiaceho potkana zastaví v ďalších agonistických prejavoch a bitke.) Treba to síce robiť citlivo a jemne, aby to potkan nebral ako bezdôvodné trestanie, ale zároveň rázne a netreba sa báť. Samčekovia totiž veľmi ľahko a rýchlo vycítia, že ten, kto sa ich snaží otočiť na chrbát, z nich má strach a celá snaha je zbytočná. Ak je potkan odmalička takto vychovávaný, riziko pubertálnych výjavov v podobe útokov na majiteľa je mizivé (viac o tom ste sa mohli dočítať v predošlých článkoch). Ak sa ale v puberte predsa len snaží mať navrch, byť dominantným, netreba sa ho pri bezdôvodom útoku zľaknúť a nechať ho robiť čo chce. Potkana je potrebné hneď chytiť pod prednými packami, dať ho tesne k svojej tvári a vyhrešiť ho alebo ho okamžite zavrieť do klietky a nevšímať si ho. Netreba kričať, potkany majú dobrý sluch. Opäť je dôležité nebáť sa ho. Potkan nemá snahu vám naozaj reálne ubližovať alebo vás zlikvidovať, len nemá seberovných kamarátov, s ktorými by si týmto spôsobom vyjasňoval pozície. A neustále vyjasňovanie pozícií patrí k životu v skupine. Tak isto keď vás uhryzne do krvi, je to skôr preto, lebo nemáte srsť, ktorá iného potkana obvykle ochráni pred takýmto zranením. Nie je to preto, že by vás chcel vážne poraniť.

6.2. Agonistické správanie Ide o správanie sa zvierat rovnakého druhu v krízových alebo konfliktných situáciách. Poukazuje na komplex agresívneho, nepriateľského a výhražného správania, ktoré sa objavuje medzi členmi rovnakého druhu. Agonistické správanie je širší termín než agresia, ktorá hovorí len o vzoroch správania poskytujúcich buď zastrašovanie alebo škodenie druhým. Sociálne agonistické správanie Potkany sú sociálne zvieratá žijúce v spoločenstve s hodnostným rebríkom, ktorý udržujú práve vďaka agonistickému správaniu. Takáto hierarchia obvykle pozostáva z jedného dominantného jedinca a ostatných podriadených. Najčastejšie sa u domácich potkanov s agonistickým správaním stretávame u samčekov, ale rovnako sa môže objavovať aj u samičiek. U samcov dosahuje vrchol okolo šiesteho mesiaca života. Postupnosť agonistického správania

62



Je to séria po sebe idúcich vzorov správania, ktoré sa líšia intenzitou a trvaním. Najnižšiu intenzitu má naháňanie. Ako intenzita narastá, môžete sledovať, ako sa potkany postavia na zadné nohy a „boxujú“ sa. Toto môže v prírode u divokých potkanov eskalovať až do boja na život a na smrť. V bežných podmienkach sa s tým však doma nestretnete. Okamžitý úspech útočiaceho potkana je to, že uhryzne protivníka, kým za okamžitý úspech defenzívnejšieho jedinca možno považovať vyhnutie sa takémuto uhryznutiu. Mnoho agonistických interakcií spočíva v tom, že pár sekúnd jeden potkan naháňa druhého. Naháňané zviera sa snaží uniknúť alebo dokonca skryť pred útočníkom, niekedy tento s naháňaním po pár sekundách jednoducho prestane. Ak prenasledovateľ dostihne svoju „korisť“ , snaží sa ju uhryznúť (spravidla však nejde o vážne poranenia ohrozujúce život), prípadne na ňu zozadu vyskočí ako na samicu pri párení, čím dáva najavo svoju nadradenosť. Ak si naháňaný potkan udrží svoje postavenie, môže dôjsť medzi nimi k stretu. Prenasledovaný potkan sa môže otočiť tvárou v tvár prenasledovateľovi a čeliť mu. Hrozí pritom otvorenou papuľkou a vydáva piskľavé zvuky. Niekedy môžeme pozorovať, ako sa chvosty oboch jedincov vlnia. Obr. 21: Bitka potkanov Často súboje končia v tomto štádiu a jeden z potkanov uteká. Ak však ani jeden z potkanov neutečie, stret môže vyústiť do fyzického kontaktu. Potkany sa môžu „boxovať“ a/alebo sa plýžia, a ak sa plýžiaci jedinec dostane veľmi blízko, môže na protivníka zaútočiť. Podriadený jedinec, hlavne ak je mladý alebo sú potkany v klietke, sa môže otočiť na chrbát, čím odkryje najzraniteľnejšiu časť tela a zablokuje týmto prejavom ďalšie útočné tendencie. Aj u svojich potkaníkov som mohla sledovať, že ich stretnutia končili práve v tomto bode, pričom prenasledovaný potkan následne ušiel. Občas môže fyzický kontakt prerásť až do otvoreného boja. Potkany sa dostanú do akéhosi bojujúceho klbka a hryzú jeden druhého. Takéto súboje sú obvykle krátke (trvajú len niekoľko sekúnd) a končia tým, že jeden z jedincov utečie a schová sa pred druhým (neznamená to však, že by z takéhoto boja jeden z potkanov odišiel s vážnejšími poraneniami). Ofenzívne a defenzívne taktiky Ofenzívne správanie: Najčastejšie sa stretávame s tým, že pri útočení sa potkan snaží zasiahnuť hlavne „nepriateľove“ slabiny a zadnú časť tela. Takáto taktika zahŕňa prenasledovanie, plíženie, boxovanie, hryzenie a bitie. Obyčajne sú používané dominantnými jedincami voči po driadeným. Defenzívne správanie: používa sa na ochranu pred útokom. Toto zahŕňa útek, prevracanie sa na chrbát, pišťanie, boxovanie a ukrývanie sa. Stratégie pri podriadenosti V skupine viacerých potkanov sa podriadené jedince snažia používať najmä dva spôsoby správania sa voči jedincovi nadriadenému. Buď sa snažia mu vyhýbať (omega jedinci) alebo naopak sa zdržujú v jeho blízkosti (tieto potkany môžeme tiež nazvať beta podriadenými). Omega vyhýbači sú, keď dôjde k stretu, dominantným jedincom častejšie napádaní a ak majú takú možnosť, radšej z kolónie utekajú. Omega jedinci, ktorí nemajú možnosť úteku, môžu byť tak často napádaní a trápení, až umierajú. Aj napriek tomu sa po odstránení alfa jedinca skôr môže z týchto potkanov stať nový vodca než z potkanov, ktorí sú v pozícii beta podriadeného (omega jedinec nemusí byť totiž najslabší potkan v skupine). V protiklade k omega jedincom je beta podriadený voči dominantnému potkanovi úplne submisívny a tento ho dokáže lepšie tolerovať. Z uvedeného vyplýva, že obe stratégie majú rôzne výhody, ale aj obety. Beta podriadený žije v relatívnom miery s dominantným jedincom a dostáva sa mu viac jedla a samíc. Na druhej strane omega podriadený je terčom častých útokov zo strany dominantného potkana. Môžu však žiť v neľahkom prímerí. Omega môže byť ale oproti bete v lepšej pozícii čo sa prevzatia dominancie nad skupinou týka v prípade odstránenia nadriadeného potkana. A čo motivuje potkany k zaujatiu jednej alebo druhej stratégie? Závisí to jednak na nestabilných faktoroch, ktoré ovplyvňujú agresívnosť a odvahu jedincov ako aj na genetických predispozíciách každého potkaníka. V kolóniách, kde sú potkany rôzne odvážne, sa najodvážnejší jedinec môže stať dominantným pre celú skupinu, stredne odvážne sa môžu stať omega jedincami a najviac plaché beta podriadenými. Vo všeobecnosti dominancia nie je spojená alebo závislá na veľkosti tela.

63



6.3. Rodičovské správanie 6.3.1. Materinské správanie Gravidné potkanie samičky si zvyknú vyhľadať vhodné miesto, na ktorom postavia hniezdo pre seba a svoje potomstvo ešte pred tým, než príde na svet. Ak samička chce, aby mláďatá prežili, ihneď po ich narodení musí urobiť tri nasledujúce veci: Olýzať ich všetky a pozmývať z nich tak krv, oblyzovaním tiež stimuluje vylučovanie exkrementov z tela, kým nie sú schopné to robiť aj bez nej. Kojiť ich, zahrievať a ochraňovať.Ak opustí niektoré mláďa hniezdo, okamžite ho vrátiť nazad. Aby matka vyvolala prvé cicanie mláďat, olýže si počas pôrodu brucho amniotickou tekutinou z vulvy. Pach tejto tekutiny priláka mláďatá k jej bradavkám. Ako rastú, k bradavkám ich začína viac priťahovať pach ich vlastných slín a materského mlieka. Matka hlavne za účelom ochrany svojich potomkov môže vykazovať rôzne prejavy materinskej agresie voči ostatným potkanom, iným zvieratám, ale aj ľuďom. Začiatok materinského správania je pritom ovplyvnený hlavne hormónmi a skúsenosťami s mláďatami. Aj napriek tomu, že v materinskom správaní hrajú veľkú úlohu práve hormóny, dodnes sme neboli plne schopní porozumieť, čo všetko a akými mechanizmami ovplyvňujú a ako sa tiež ovplyvňujú navzájom. Najlepšie preukázaným je hormón prolaktín, ktorý je priamo zodpovedý za laktáciu v období dojčenia. Tak isto veľkú rolu zohráva prítomnosť mláďat. Materinské správanie je možné vyvolať aj u potkaních samíc, ktoré nemajú potomstvo tým, že sú umiestnené na niekoľko hodín v prítomnosti mláďat. U samíc, ktoré ešte nikdy nemali mladé trvá tento proces cca 5 – 6 dní. Materinské správanie je udržované taktilnou stimuláciou. Napríklad postoj matky pri kŕmení je vždy vyvolaný žobraním mláďat o potravu a ich dotýkaním sa matkiných prsníkov. Ak však tieto umŕtvite, nie je možné postoj pri kŕmení vyvolať. Ten istý prípad nastane, ak sú umŕtvené ústa mláďat. Ako potomkovia rastú, medzi nimi a ich matkou sa vzájomný kontakt posilňuje. Okolo 14.16. dňa od narodenia už začínajú objavovať svet okolo svojho hniezda. Späť sa vždy vracajú riadené chemickými signálmi produkovanými matkou medzi 15. – 27. dňom laktácie. Postupne kontakt medzi matkou a mláďatami ochabuje a materinská starostlivosť slabne. Slabnutie materinského správania je čiastočne spôsobené teplotou tela matky a tým, že obr. 22: Kojaca matka s mláďatami sa chce znova začať páriť a plodiť ďalšie potomstvo. Toto nie je možné, kým je v hniezde vrh, o ktorý sa matka stará. Matka preto v hniezde trávi čoraz menej času a vo chvíli, kedy sú mláďatá schopné samostatného života, opúšťa ich. Materinské správanie domáceho a divého potkana: Čo sa týka kvality materinského správania samičiek domestifikovaných potkanov, sú v ňom len malé rozdiely oproti správaniu samičiek divých. Obe dojčia, navracajú mláďatá do hniezda a preukazujú rovnakú mieru materinskej agresivity. Aj napriek týmto podobnostiam sa stretávame s rozdielmi v správaní

64



čo sa kvantity týka. Napríklad divé potkanie samičky sú dôslednejšie a rýchlejšie v navracaní mláďat späť do hniezda, keď sa tieto z neho zatúlajú preč. Naproti tomu domestifikované potkanie samice venujú viac pozornosti stavaniu hniezda a sú schopné za relatívne krátky čas postaviť väčšie hniezdo ako samice divého potkana (tie síce tiež dokážu postaviť veľké hniezdo, ale zaberie im to ďaleko viac času). Spoločné hniezdenie: Môžeme sa tiež stretnúť s javom, že dve alebo viaceré matky stavajú hniezdo spoločne a v ňom sa tiež spolu starajú o svoje mláďatá. Je to výhodné hlavne vtedy, keď jedna z matiek nie je schopná kojiť alebo inak sa starať o svoje potomstvo.

6.3.2. Otcovské správanie Schultz a Lore (1993) študovali hniezdenie v skupine troch dospelých potkanov : dvoch samíc a jedného samca. Samice priviedli na svet dva vrhy splodené samcom a tento nezabil ani nijako inak neublížil mláďatám, ale nijako sa o ne nestaral: samec im nikdy nevenoval pozornosť ani neprejavoval známky otcovskej starostlivosti, iba sa k nim občas priblížil. Ak to však urobil, obe samice na neho začali útočiť, preto väčšinu času trávil sám v kúte klietky. Ako mláďatá rástli, všetky samce vo vrhu boli postupne odsúvané matkou bokom.6 Prítomnosť otca však na mláďatá nemala nijaký vplyv. Matky bez ohľadu na prítomnosť alebo neprítomnosť samca porodia rovnaké množstvo mláďat, sú schopné zaopatriť a vychovať rovnaké množstvo potomstva a venujú mu rovnakú pozornosť. Takmer všetky štúdie zaoberajúce sa rodičovským správaním sú zamerané len na matky. Obyčajne v nich nie je nič o prítomnosti otca alebo o jeho podiele na výchove mláďat. Niekoľko štúdií skúma správanie samcov počas ich vývinu v detstve, kedy sú matkou opomínané. Avšak skoro žiadne štúdie sa neozaoberajú vzťahmi a interakciami medzi dospelými samcami a ich nedospelým potomstvom po jeho odstavení od matky. Drews et al. (1982) skúmali správanie v rodinných skupinách potkanov pozostávajúcich z dospelých samíc a samcov a ich odstavených mláďat. Tieto rodiny sa k sebe správali vcelku priateľsky. Nejavili takmer nijaké známky agresivity medzi sebou. Útočné prejavy boli naozaj veľmi zriedkavé a väčšinou ich pozorovali len medzi mladými samcami. Juvenilné správanie sa vyvinulo bez zjavného kvalitatívneho rozdielu oproti jedincom, ktorí nevyrastajú v takýchto skupinách: formy správania sa nezmenili, zmenila sa len ich frekvencia. V prítomnosti otcov sú mladí samci v preberaní vzorov správania pomalší. Ak otec chýba, samec začína bojovať, preukazovať známky výhražného správania a snaží sa získať dominantné postavenie okolo štyridsiateho dňa veku. V prítomnosti otca sú tieto zmeny oddialené (cca po 87.dni veku). Keďže otec sa zúčastňuje bitiek svojich potomkov, v ktorých má značnú prevahu, výsledkom je, že sexuálne správanie a dominancia sa prejavujú pomalšie a neskôr. Dôležitým faktorom pri socializácii mláďat je tiež to, že dospelí samci častejšie atakujú mladých neskúsených jedincov než seberovných dospelých.

6.4. Reprodučné správanie 6.4.1. Potkanie samičky Ovulačný cyklus potkaních samíc: ovulačný cyklus potkaních samíc je možné rozdeliť do niekoľkých fáz: proestrus, ktorý trvá 12 hodín, korešponduje so začiatkom reprodukčného správania, nazýva sa tiež behaviorálnym estrom. Samica začne na konci tejto periódy ovulovať, čím začína samotný estrus, trvajúci 36 hodín. Po ňom nasleduje diestrus, ktorý trvá 48 hodín a delí sa na dve podperiódy: diestrus I a diestrus II, každé pritom trvajú zhodne 24 hodín. Po skončení diestra sa opäť dostavuje proestrus. Ako sa správa samica počas párenia: Počas proestru, alebo tiež behaviorálneho estru, sa samica ponúka samcovi, aby na ňu skočil. Rozbehne sa oproti nemu a odbehne alebo odskočí od neho preč. Toto správanie môže opakovať aj niekoľko razy za sebou, niekedy pritom môže krútiť ušami. Môže pri ňom tiež ostať stáť alebo môže bežať popri ňom, čím odláka jeho záujem od ostatných samíc. A keďže samcovi sa toto správanie zdá veľmi atraktívne, sústredí všetku svoju pozornosť na samičku. Páriaca poloha samičky sa nazýva lordóza. Počas nej samica ostáva strnulá a imobilná, chrbát má prehnutý, zadoček je zdvihnutý a hlava je mierne otočená na stranu. Bez lordózy nie je samotné párenie možné. Po skončení párenia sa samička opäť uvoľní a môže začať umývať seba alebo samca, prípadne len tak oddychuje.

6.4.2. Potkaní samčekovia Správanie súvisiace s produkciou hormónov a reprodukcia: Samčia sexuálna energia sa začína prejavovať po ukončení puberty, kedy sú semenníky plne vyvinuté a sú schopné produkovať samčí pohlavný hormón testosterón. Ten však sám o sebe reprodukčné správanie u samcov nespúšťa, k tomu je nutná prítomnosť pohlavne dospelej samice. Samozrejme, skôr bude s pripravenou samicou kopulovať samec s vyššou hladinou testosterónu v krvi ako samec, ktorý má jeho hladinu nízku. Kastrácia, ktorou sa odstránia semenníky a tým aj testosterón, podstatne znižuje samčie odpovede na sexuálne podnety, prípadne ich úplne eliminuje. Správanie páriaceho sa samčeka: Prvou fázou býva predkopulačné správanie: samček aktívne vyhľadáva samičku vhodnú (pripravenú) na párenie, 6 http://ratguide.com/breeding/

65



oňucháva jej ústa a genitálie. Potom na ňu skočí a ak je samička v plodnom období, zaujme lordózu, čím umožní samčekovi intromisiu. Intromisia, kedy je samčí pohlavný orgán zasunutý do samičkinej pošvy, je sprevádzaná nápadnými pohybmi zadočku samca. Samček môže byť prehnutý v chrbte a prednými labkami môže samičku zodvihnúť. Po intromisii nasleduje ejakulácia, čiže vypustenie samčích pohlavných buniek do samičky. Tekutina so spermiami môže na chvíľu ostať vo vagíne, čím na pár minút znemožní párenie samičky s ďalším samcom a zvýši tak možnosť oplodniť vajíčka. Po ukončení párenia môže samček vydávať ultrazvuky a stáva sa sexuálne letargickým a neiniciatívnym. Môže sa poumývať a potom si ľahnúť a zaspať.

66



7. Rozmnožovanie potkanov

67



7.1. Základné údaje 7.1.1. Medikamenty a materstvo Bezpečné počas tehotenstva: • Zithromax • Tylosin • Amoxicillin • Amoxicillin with clavulanate • Cefadroxil • Prednisolone Čomu sa vyhnúť: • Fluoroquinolony: Ciprofloxacin/Enrofloxacin (Baytril) * • Flagyl • Reglan • Albuterol • Trimethoprim-sulfa • Aspirin (môže u plodov spôsobiť defekty) • Tetracyklín (môže brzdiť vývin kostí a zubov u plodu) Medikamenty spôsobujúce pokles plodnosti samcov: • Diazepam • Chlorpromazine • Estrogens

7.1.2. Štatistiky Reprodukčný vek • Reprodukčný vek u samíc (optimum) - 4,5 -12 mesiacov • Reprodukčný vek u samcov (optimum) - 8-24 mesiacov (hlavne kvôli puberte a možným môžu prejaviť v neskoršom veku) • Pohlavná dospelosť- 5-6 týždňov veku mláďaťa

dedičným defektom, ktoré sa

Štatistiky u samíc • Typ ruje - polyestrálna (ruja sa opakuje v pravidelých cykloch počas celého roka) • Frekvencia ruje – každých 4 – 5 dní • Dĺžka ruje – 12 hodín (najčastejšie v noci) • Návrat ruje po pôrode – do dvoch dní • Menopauza – okolo 15. – 18. mesiaca života (veľmi individuálna) • Počet bradaviek – 12 (šesť na pravej a šesť na ľavej strane brucha) • Počet materníc- 1 (rozdelená na dva “maternicové rohy”) Tehotenstvo a mláďatá • Ťarchavosť- 21-23 dní • Odstavenie- 21-28 dní (čím dlhšie je však mláďa pri matke, tým lepšie) • Počet mláďat v jednom vrhu- v priemere 6-12 (variuje od 1 do 22) • Priemerná váha novrodencov- 6-7 gramov • Objavenie srsti: 7-10 dní • Otvorenie očí- 12-15 dní • Otvorenie ušného kanála 12-14 dní • Zostúpenie semenníkov 15-50 dní

7.1.3. Samčí reprodukčný vek Samci potkana môžu oplodniť samicu už ako päťtýždňoví, aj keď to nie je bežné. Sú plodní takmer celý svoj život. Bežné je krytie staršími samcami, niekedy sa dokonca čaká a preferuje sa starší samec, u ktorého sa lepšie odhaduje zdravotný stav, vrodené defekty, povaha, veľkosť tela a dĺžka života. Je to dôležité hlavne pri samcoch, u ktorých chovateľ nevie nič o ich pôvode a predkoch. U staršieho samca už nie je také nebezpečie neodhalenej vrodenej choroby alebo defektu, prípadne celkového zdravotného stavu. Ako potkan starne, jeho spermie sú síce stále životaschopné, ale produkuje sa ich menej, čo sa odráža aj v menšom počte mláďat v jednom vrhu.

68



7.1.4. Samičí reprodukčný vek Aj keď to nie je vhodné, samičky sú schopné zabreznúť už po ukončení šiesteho týždňa veku (stáva sa to hlavne v rôznych zverimexoch, kde sa zamestnanci nestarajú o to, aby boli samičky včas oddelené od svojich samčích súrodencov, a potom si domov donesiete „kindervajce“ s prekvapením). V ojedinelých prípadoch sa dokonca stáva, že samička otehotnie už v piatich týždňoch. Každý chovateľ by teda mal vo vrhu oddeliť samičky od samčekov radšej po dovŕšení piateho týždňa, aby predišiel neželaným komplikáciám. Ak samička zabrezne v takomto rannom veku, potomstvo je obyčajne malé, aj keď pôrodná váha jedincov môže byť normálna. Tak isto množstvo mláďat vo vrhu mladej samičky je porovnateľné s množstvom mláďat staršej. Všeobecne sa odporúča prvý raz nakryť samičku, keď má štyri mesiace a dosiahne minimálne hmotnosť nutnú k uchovneniu (300g, fuzz 250g). Prvorodička by však nemala byť staršia ako 7 mesiacov, pretože čím je samička staršia, tým sa jej viac zužuje lono a pôrod je ťažší ako u mladej samice. Komplikácie a ťažký pôrod či smrť potomstva alebo samice sa síce objaviť nemusia, ale môžu. Niektorí zahraniční chovatelia však tvrdia, že zužovanie lona je len mýtus, ktorý podporuje skoré zabreznutie samičiek a väčší počet vrhov od jednej samičky. Keďže sama mám len samcov, nemôžem to objektívne posúdiť, ale stretla som sa už s tým, že chovateľka nakryla desaťmesačnú samičku a táto v zdraví vychovala svoj vrh. Bohužiaľ pár mesiacov na to umrela (tým však nenaznačujem, že v dôsledku neskorého krytia). Predpokladám však, že keďže je to aj u žien tak, že čím sme staršie, tým je väčšie riziko komplikácií, bude to platiť v celej živočíšnej ríši. Maximálna fertilita končí okolo desiateho mesiaca života, až jedného roka. Staršie samice, ktoré už odchovali množstvo mláďat, by mali byť z chovu vyradené a mali by si oddýchnuť. Treba si naozaj uvedomiť, že je to pre nich náročné a vyčerpávajúce a že to nie sú plodiace stroje, ale živé tvory. (V jednom nemenovanom zverimexe u nás v Martine sa snažili na jednej samici získať čo najviac mladých. Keď už bola stará a nevládala, svoj posledný vrh zožrala. Vedela, že by ho nedokázala vychovať.) Stredný vek u potkaních samíc začína niekedy okolo deviateho mesiaca života. Reprodukčný systém je ešte stále plne funkčný a niektorí zahraniční chovatelia hovoria o tom, že práve v tomto veku sa im podarilo prvý raz nakryť samičku a neobjavili sa nijaké komplikácie. Aj keď u samíc potkanov sa nestretávame s menopauzou v pravom zmysle tohto slova, môžeme takto označiť obdobie medzi 15. a 18. mesiacom ich života, kedy ich reprodukčné schopnosti začínajú ustupovať. Zredukuje sa počet cyklov estru (ruje), čo priamo súvisí s tým, že ich telo už neprodukuje také množstvo hormónov ako pred tým. S postupujúcim vekom aj maternica prestáva byť dostatočne prekrvaná a pripravená na zahniezdenie vajíčok a rovnako aj vajíčka už nie sú tak schopné života. Vek, kedy samica dosiahne postproduktívne obdobie, závisí na každej konkrétnej samici a tiež na línii, z ktorej pochádza. Niekedy sa ruja zastaví až po osemnástom mesiaci života. Aj keď by bola ešte stále shopná otehotnieť, nie je isté, či by dokázala mláďatá odnosiť a následne vychovať, preto v takomto vysokom veku už by samica nemala rodiť. Ako samica starne, zmenšuje sa nielen pravdepodobnosť zabreznutia, ale aj počet mláďat v jednom vrhu. Starnutie reprodukčného systému, tak ako pri všetkých cicavcoch, môže spôsobovať aj rôzne defekty pri narodení, problematické tehotenstvo a nedostatok sily odchovať mláďatá.

7.2. Zdravotné aspekty krytia potkanov Popri voľbe vhodných partnerov zohráva dôležitú úlohu aj zdravie línie, z ktorej jedince pochádzajú. Netreba zabúdať, že každý potkan je potomok svojich rodičov (prarodičov atd) a prostredia, v ktorom žije. Krytie zdravým jedincom nemusí znamenať, že kryjete potkanom zo zdravej línie. Zároveň je potrebné pozerať sa aj na povahu potkana, ak je agresívny alebo má agresívnych predkov, prípadne je konfliktný a s ostatnými v klietke nevychádza dobre, či je veľmi plachý, je jeho ďalšie krytie na zváženie. Medzi genetické faktory ovplyvňujúce zdravie línie patria spontánne mutácie, genetická nekompatibilita či skryté recesívne vlohy. Medzi faktory prostredia ovplyvňujúce zdravie môžeme zaradiť čistotu prostredia, expozíciu patogénom alebo prvkom, ktoré spôsobujú či obnovujú (znovu aktivujú) ochorenia, teplotu prostredia, stres a v neposlednom rade stravu. Genetické a environmentálne faktory sa pritom môžu navzájom ovplyvňovať či maskovať jeden druhý. To znamená, že ak má potkan napríklad zníženú imunitu, ale je v dobrom prostredí a má stravu bohatú na vitamíny, prípadne mu podávate betaglukány, nemusia sa u neho prejavovať nijaké ochorenia. Imunita je posilňovaná, potkan je v pokojnom a čistom prostredí, takže jej oslabenie sa neprejavuje. Platí to samozrejme aj opačne. Ak je potkan v špinavom a stresujúcom prostredí a nemá adekvátnu stravu a výživu, bude náchylnejší na ochorenia, hoci jeho imunitný systém je v poriadku. Ďalším typickým príkladom je mykoplazmóza, ktorú majú všetky potkany v tele, ale u niektorých sa prejaví a u iných nie. Veľa závisí práve na prostredí, strave, teplote a celkovom strese (stres v tomto zmysle sa chápe aj ako vystavenie potkana nevyhovujúcim podmienkam - toxická cédrová alebo borovicová podstielka alebo seno ako podstielka, výkyvy teploty, nedostatočné čistenie klietky, neustála tma alebo neustále svetlo, nedostatočná výživa, nedostatok pitnej vody ap). Ako je napísané na začiatku, pri výbere potkanov na ďalšie krytie je veľmi dôležitá povaha oboch jedincov. Toto je ovplyvnené rovnako ako zdravie nielen genetickými predispozíciami, ale aj prostredím, v ktorom potkan žije. Povaha tiež ovplyvňuje zdravie. Ak je potkan od malička plachý a je až do dospelosti v prostredí, ktoré jeho plachosť podporuje (stresové podnety, zmeny, spolubývajúci, ktorí potkana neustále napádajú ap), bude náchylnejší na akékoľvek ochorenie. Ak ale potkanovi poskytnete vyhovujúce prostredie, potkan vám bude dôverovať a bude sa cítiť dobre aj medzi svojimi spolubývajúcimi, plachosť s najväčšou pravdepodobnosťou nepretrvá až do dospelosti a zviera nebude ani náchylné na rôzne ochorenia. Náchylnosť na ochorenia kvôli plachosti má zrejme pôvod vo zvýšenej hladine stresového hormónu v krvi. Otázka genetiky

69



Genetické predispozície neohrozujú len zdravie vášho potkana, ale môžu spôsobiť problémy aj v budúcich generáciách. V prírode sa genetické defekty postupne minimalizujú až miznú vďaka prirodzenej selekcii. V prostredí, kde prežije len silný a zdravý jedinec sa totiž zvieratá s genetickými defektmi často nedožijú ani toho, aby sa vôbec dostali k páreniu a tým pádom po sebe nezanechávajú potomkov s rovnakými genetickými predispozíciami. Čo sa však týka domáceho (laboratórneho) chovu, z prirodzenej selekcie tu veľa neostalo. O vhodnosti potkana do chovu rozhoduje v prvom rade chovateľ, nie prirodzený výber. Jedným zo spôsobov, ako overiť zdravie línie a prípadné genetické problémy je úzke príbuzenské kríženie (súrodenci medzi sebou alebo rodič a potomok). Uváženým príbuzenským krížením môžete nielen overiť zdravie línie, ale postupne z nej vylúčiť aj neželané prvky, rysy (veľkosť tela, hlavy, celková stavba, povahové črty ap). Toto však neslúži ako návod na príbuzenské kríženie, kým nemáte dostatok skúseností a poznatkov z genetiky, nedoporučujem sa do toho púšťať, mohli by ste si v chove narobiť viac škody ako úžitku. Nesprávnym, nekontrolovaným a neuváženým krížením totiž môžete tiež v chove vyzdvihnúť práve genetické defekty, choroby a neželané vlastnosti (viď zvieratá v chovproduktoch, kde sa vôbec nesleduje, kto s kým plodí potomstvo a zdravie je väčšinou až niekde na poslednom mieste).Po overení zdravia línie je možné do nej pustiť nepríbuzného potkana, aby ste ju obohatili novým genetickým materiálom. Tu je však nutné dbať na to, akého potkana do vlastnej línie pustíte. Ak by bol totiž z neovereného chovu alebo z chovu, kde sa objavili problémy, dostanú sa týmto krytím aj do vašej línie a práca na niekoľkých generáciách príbuzenského kríženia bude stratená. Treba mať na zreteli, že takéto overovanie zdravia je náročné nielen na vedomosti z genetiky, ale aj časovo. Zdravie, prípadne iné vlastnosti línie nie je možné overiť na jednej či dvoch generáciách. Naproti tomu kríženie potkanov, ktorí nie sú príbuzní, môže spôsobovať šírenie negatívneho genetického materiálu. Ak budete starostlivo vyberať zvieratá vhodné na krytie a overíte si zdravie ich línie ešte pred tým, než ku splodeniu potomkov dôjde, môže to prispieť k zbaveniu sa alebo zníženiu rizika objavenia sa problémov. Pár príkladov nežiaducich genetických znakov • krátkovekosť • vysoká náchylnosť na tumory - dedičné sú najmä nádory mliečnej žľazy a hypofýzy • Slabý imunitný systém - prejavuje sa hlavne častými chorobami a neschopnosťou zvieraťa s ochorením účinne bojovať • Megacolon (genetická porucha trávenia) • Srdcovocievne ochorenia • Diabetes melitus (cukrovka) • Hydrocefalus - hromadenie tekutiny v lebke zvieraťa, prejavuje sa neúmerne veľkou hlavou • Porucha zrážanlivosti krvi • Chronické respiračné ochorenia naznačujúce, že dýchací trakt je slabý • Problémy s laktáciou (nedostatok alebo úplná strata mlieka) • Defekty mláďat pri narodení • Genetická obezita Ako prostredie ovplyvňuje zdravie potkana Okrem sledovania zdravia línie, z ktorej vaši potkani pochádzajú, je tiež dôležité dbať na prostredie, v ktorom potkana chováte, ale aj prostredie, v ktorom potkany chovajú chovatelia, od ktorých beriete mláďatá. Chovatelia, ktorí často preliečujú všetky svoje potkany alebo neustále podávajú vitamíny a iné doplnky stravy, môžu prípadné zdravotné problémy zamaskovať. Ak sa ako podstielka používajú hobliny z borovicového alebo cédrového dreva, väčšina potkanov skončí s poškodením pečene alebo pľúc. Tak isto venujte pozornosť tomu, čím chovatelia svoje potkany (a aj mláďatá) kŕmia. Dôležité je najmä správne kŕmenie tehotnej a kojacej samice. Znaky zdravého zvieraťa: • Jasné oči • Okolo očí a nosa by sa nemal nachádzať nijaký porfyrín • Čisté dýchanie bez zjavných ťažkostí • Lesklá a čistá srsť • Zdravé zuby • Nijaké parazity • Zdravá chuť k jedlu • Váha a veľkosť tela primeraná veku • Prirodzená zvedavosť • Nijaké poranenia, krvácanie • Nijaká hnačka • Okolo konečníka by mala byť koža aj srsť čistá

70



7.3. Párenie Najťažšiu časť máte za sebou, vybrali ste potkany, ktoré sa k sebe hodia a sú vhodné na ďalší chov (viď článok Zdravotné aspekty krytia potkanov). Poskytnúť obom vhodné podmienky na párenie je oproti výberu vhodných partnerov jednoduché. Stačí pripraviť prostredie, ujasniť si, či bude samica oddelená od samca a s ním bude v kontakte len v čase ruje, alebo ich budete mať ubytovaných spoločne, a potom už čakáte len na to, kedy bude mať samica ruju. Aj tu však platia určité zákonitosti a pravidlá. Prostredie na párenie Ak už máte chovateľské skúsenosti, viete, že niektoré potkany sa budú páriť kdekoľvek, kedykoľvek a akokoľvek často bez ohľadu na to, čo sa okolo nich deje a kde sa práve nachádzajú. Sú však aj potkani, ktorých okolie môže rušiť, môže ich rušiť aj vaša prítomnosť. Keď sme kryli Narcissis Palpebru Championom of Gremleen´s, nenechali sa rušiť ničím, ani známym, ktorý nám prišiel opravovať prehryzené káble. Párili sa na posteli, na stole, v klietke, na zemi, kdekoľvek. Naopak, Goya od Krisicy a Richard Levie Srdce od Čepic si dávali načas, párenie nebolo také intenzívne a nečakali sme, že hneď po prvom dni bude Goya úspešne nakrytá. Akt párenia môže prebiehať pokojne na gauči alebo na posteli, podľa toho, čo vyhovuje vám a vašim potkanom. Ak nepreferujete tento spôsob, môžete použiť jednoposchodovú klietku alebo akvárium. Zvieratká budú mať dosť miesta na párenie a zároveň samec nebude samicu naháňať po veľkej klietke či otvorenom priestranstve. Okrem toho, ak je váš samec už starší a samica je veľmi aktívna, bude to pre neho pohodlnejšie a menej vyčerpávajúce (určitou formou predohry totiž je, že samica sa síce samcovi ponúka, ale uteká pred ním a on ju naháňa). Ak ich spolu nechávate počas celej predpokladanej doby párenia (čiže minimálne dve ruje – t.z. niekoľko dní), najskôr sa uistite, či sa spolu znesú a zoznámte ich. Až takto ich môžete nechať spolu aj bez dozoru napríklad cez noc. Trvanie krytia Niektorí chovatelia nechávajú párik spolu len počas ruje samičky, iní až kým si nie sú istí, že je samica naozaj tehotná. Záleží na vás a na tom, ako spolu obaja vychádzajú, ako si "sadnú". Ak máte len samičky a samcov na krytie si požičiavate, väčšinou samica ide k majiteľovi samca. Tu ostáva minimálne do predpokladanej ďalšej ruje, ktorá by mala nasledovať po tej, počas ktorej došlo k páreniu. Ak sa ruja nedostaví, samica je pravdepodobne nakrytá a môže sa vrátiť domov. Ak sa dostaví, krytie sa opakuje a opäť sa čaká na ďalšiu ruju. Ťažko presne povedať, ako dlho trvá pobyt samice u majiteľa samca, pretože každá samica je iná. Narcissis Palpebra dostala ruju až po štyroch dňoch pobytu u nás, hoci jej spolubývajúca Dragonfly of X-Rats (ktorá jej robila len spoločnosť, aby Narcissis nebola u nás sama) mala ruju hneď ako sme ich doviezli, stačilo jej zacítiť samcov. Bebešina Hatatitla mala tiež ruju hneď v ten deň, ako sme ju priviezli k nám domov. Jedna samica teda u nás bola dva týždne, druhá týždeň. Stretla som sa však už aj s tým, že samica u nás bola dva týždne a ruju nemala ani raz. Jednoduchšie to majú chovatelia, ktorí chovajú aj samcov aj samice. Nemusia samice nikam voziť a kryť môžu v domácom prostredí. Ako zistíte, či má samica ruju Samica zvykne mať ruju každých 3 – 5 dní. U niektorých sa objaví večer, u iných počas dňa alebo v noci. U niektorých zase pachy samca vyvolajú ruju takmer okamžite po tom, čo sa dostanú do prostredia, kde samca cítia. Na rozdiel od mnohých iných cicavcov samica nekrváca, takže ruju takto nespozorujete. Potkanie samice však majú vlastné prejavy, ktoré môžete vidieť len počas ruje. Ide o trasenie uškami, prehýbanie sa v chrbte a vystrkovanie zadočku. Keď samicu počas ruje chytíte rukou na chrbte (v blízkosti koreňa chvosta), poskočí, roztiahne zadné nohy, zatrepe uškami a bude čakať v tejto polohe, čo bude nasledovať. Niektoré samice, ak majú silnú ruju, dokonca otočia chvost na bok a vystrčia zadok dohora. Sú však samičky, na ktorých ruju voľným okom nevidieť. Jedinou obr. 23: Typický postoj samice pri ruji možnosťou, ako zistiť, či je alebo nie je samica pripravená na krytie, je pozrieť sa na pošvový vchod. Ak je otvorený, samica má ruju. Ak nie, ruja sa nedostavila a samica nebude ochotná sa páriť. Zoznamovanie samca a samice Vo väčšine prípadov môžete samicu dať bez obáv k samcovi. Bude mu voňať inak ako samci, a preto sa nebude snažiť jej ublížiť a chrániť pred ňou svoje teritórium. Tak isto samica, hlavne ak má ruju, bude voči samcovi tolerantná a bude sa o neho zaujímať. Aj napriek tomu sa môže stať, že dôjde k bitke alebo poraneniam. Preto je veľmi dôležité byť pri oboch v čase, keď sú spolu, aby ste sa vyhli prípadným vážnejším zraneniam, prípadne smrti jedného zo zvierat (výnimočné, ale stať sa to môže). Po zoznámení na neutrálnom území a uistení sa, že jeden druhému nepôjdu po krku ich môžete nechať samých alebo dať do klietky (akvária), pripraveného na krytie. Pár príčin, prečo môže dôjsť k zraneniu: Samica nemá ruju Hrubé krytie (samec je príliš vzrušený a neberie ohľad na samicu) Ak samec o samicu nejaví počas jej ruje záujem, môže ho táto atakovať Neskúsený potkan môže zo strachu z neznámeho zaútočiť Samica, ktorá nereaguje na samcovu prítomnosť podľa jeho "predstáv", môže byť týmto samcom napadnutá

71



Potkani si jednoducho "nesadnú"

Trvanie samotného párenia Párenie ako také môže trvať dve hodiny alebo celý deň, podľa toho, akú dlhú ruju má samica. Samec bude skákať na samicu dovtedy, kým sa mu ona bude otáčať zadkom s prehnutým chrbtom a chvostom otočeným na bok, aby uľahčila samcovi vniknutie do pošvy (tzv. lordóza). Samotná kopulácia je krátka, trvá pár sekúnd, samica po jej ukončení doslova odskočí od samca a ten si začne umývať penis. Akonáhle samec skončí s hygienou a samica sa mu opäť otočí zadkom, dochádza k ďalšej kopulácii. Počas niekoľkých hodín takto dôjde k niekoľkým desiatkam spojení, čo samozrejme závisí od oboch zvierat. Champion of Gremleen´s sa s Narcissis Palpebra spojil niekoľko desiatok razy, ale Richard Levie Srdce od Čepic skočil na Bebešinu Hatatitlu len asi päť alebo šesť razy. Opäť platí to, že každý potkan je iný, inak vnímavý a inak ochotný opakovane kopulovať. obr. 24: Akt párenia

72



8. Choroby potkanov

73



8.1. Choroby dýchacích ciest 8.1.1. Aspergilóza Definícia Aspergilóza je mykotické ochorenie, ktoré spôsobuje najmä Aspergilus fumigatus a iné huby z rodu aspergilus (najmä asperthecin, flavacol, ochratoxíny a aflatoxíny). Do organizmu potkana sa dostanú spóry týchto húb vdýchnutím (z potravy, organických zvyškov, pôdy, vzduchu, vody), avšak infekcia prepukne len u imunitne oslabených pacientov. Príznaky Všeobecne rozlišujeme nasledovné typy ochorenia: Invazívna aspergilóza – toto ochorenie vzniká u imunitne oslabených jedincov, prejavuje sa kašľom, bolesťami na hrudníku, sťaženým dýchaním. Je to veľmi podobné ako pri zápale pľúc. Sinusitída – zápal prínosových dutín. Hubové vlákna, tzv. hyfy, môžu upchať prínosové dutiny a spôsobiť tým zápal. Otitída – zápal ucha. Pleseň môže rásť v ušnom maze vonkajšieho zvukovodu a spôsobiť tak zápal. Keratitída – zápal rohovky oka. Najčastejšie vzniká po úraze oka s poškodením rohovky. Môže postihovať aj očnicu. Infekcia centrálneho nervového systému. Diagnostikovanie U potkana je diagnostikovanie tohto ochorenia veľmi ťažké. Prejavy invazívnej aspergilózy sú podobné tým, ktoré sprevádzajú mykoplazmózu, ostatné ochorenia spôsobené touto plesňou sa podobajú na rôzne iné choroby (otitída, keratitída ai). Keďže potkan je veľmi malé zvieratko, vyšetrenia možné u iných sú pri ňom v podstate nemožné a presné určenie aspergilózy určí až patológ. Liečba Momentálne nemám poznatky o vhodnej liečbe aspergilózy, ale akonáhle sa mi podarí niečo bližšie zistiť, ihneď to sem doplním.

8.1.2. CAR bacillus (Cilia- Asociated Respiratory Bacillus) Definícia CAR bacillus je gramnegatívna, vláknitá baktéria merajúca 0.2 µm x 6.0 µm, ktorá sa usádza na riasovitom povrchu dýchacieho traktu (pľúca, stredné ucho, trachea, hrtan a nos). Má pretiahnutý tvar so zaoblenými koncami a má trojvrstvovú bunkovú stenu. Rozširuje sa priamo kontaktom s chorým potkanom kvapôčkovou infekciou podobne ako chrípka. Klinické príznaky • Plytké dýchanie • Ťažké dýchanie • Rapídny pokles váhy • Hrbenie sa • Naježená srsť • Dýchavičnosť • Letargia • Nakláňanie hlavy • Väčší výtok porfyrínu z očí a nosa. Môže sa stať, že potkan síce bude napadnutý týmto druhom baktérií, ale neprejaví sa to nijakými klinickými príznakmi alebo sa príznaky objavia až keď je potkanov stav veľmi vážny. Preto treba okamžite vyhľadať veterinára. Diagnostikovanie Diagnostikovanie infekcie spôsobenej CAR bacilom môže byť veľmi zložité. Diagnostické metódy zahŕňajú sérologický rozbor, PCR a mikroskopické vyšetrenie tkaniva (bohužiaľ dá sa urobiť až na mŕtvom potkanovi). Sérologický rozbor je zameraný na množstvo protilátok produkovaných hostiteľom (musia byť aspoň 6 týždňov staré), ktoré sa nachádzajú v sére. Zviera napadnuté CAR bacilom produkuje protilátky (vhodné na testovanie) v priebehu 7 až 10 dní. Toto vyšetrenie je výhodné nielen preto, lebo nie je nákladné, ale hlavne je možné robiť toto vyšetrenie u živého zvieraťa. Všetky pozitívne výsledky je potrebné ešte overiť viacerými rozbormi. Negatívne výsledky poukážu na to, že CAR bacillus nie je problémom; zaručený výsledok však dostaneme v niektorých prípadoch až po opakovaní testov. Rýchlym a špecifickým testom je pre tento druh baktérie tzv. PCR test (polymerase chain reaction – polymérová reťazová reakcia). Môže byť prevedený na vzorke výteru z nosa. (Na odber vzorky z nosa je ale potrebné potkana uspať, aby ste mu nechtiac neublížili.) Keďže baktéria môže v pľúcach mutovať, mikroskopické vyšetrenie tkaniva je veľmi špecifickým druhom zisťovania jej prítomnosti. CAR bacillus sa šíri cez respiračný systém postupne, preto sa najskôr prejaví v oblasti nosa a trachey. Nevýhodou určenia diagnózy týmto spôsobom je, že sa môže robiť až po smrti potkaníka. Liečba

74



V súčasnosti na liečbu tohto bakteriálneho ochorenia neexistujú nijaké špecifické antibiotiká. V laboratórnych podmienkach sa síce podarilo nájsť antibiotiká, na ktoré je CAR bacillus citlivá a ktoré ju dokázali zlikvidovať, ale nepodarilo sa liečbu úspešne aplikovať na živých jedincov. Keďže sa toto ochorenie obvykle objavuje spolu s infekciou M. pulmonis, môže pri liečbe pomôcť nasadenie širokospektrálnych antibiotík, ktoré sú schopné udržať pod kontrolou prejavy ochorenia. Ak sa potkanov zdravotný stav nezlepšuje, je potrebné zmeniť druh antibiotika. Úspešnosť liečby antibiotikami sa môže zvýšiť ich vhodnou kombináciou. Poznámka: Výskumy, ktoré boli robené na myšiach v Japonsku, boli v kontrole, prevencii a tiež hubení CAR bacila sčasti úspešné vďaka liečbe myší sulfamerazínom. Okrem toho sa s úspešnými výsledkami stretli aj pri použití ampicilínu (opäť u myší). Zatiaľ nie je známe, či by podobná liečba zabrala aj u potkanov. Ošetrovanie • Ak vášmu potkanovi podávate antibiotiká, je potrebné na udržanie vhodnej črevnej mikroflóry podávať mu súbežne probiotiká alebo jogurty obsahujúce živú kultúru. • Zabezpečte mu teplé prostredie napríklad tým že mu do klietky dáte fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú podušku (dajte však pozor na prehriatie potkana, ktorého následkom by bola dehydratácia) • Aby potkan nestratil svoju silu, zabezpečte mu nutrične bohaté doplnky stravy (mäso z konzervy, vajíčka, tuniak, treščia pečeň, jogurty, piškóty a podobne). • Zabezpečte mu dostatok tekutín, aby nebol dehydrovaný. • Jedlo a pitie dajte na miesto, kde potkan ľahko dočiahne. • V prípade, že potkan nie je sám schopný si zvlhčovať oči a nos, je potrebné mu to zabezpečiť. • Pri akejkoľvek zmene zdravotného stavu potkana kontaktujte veterinára. • Ak sa stav vášho zvieraťa nezlepšuje a značne ovplyvňuje kvalitu jeho života, skúste porozmýšľať o eutanázii. Poznámka : Pre viac informácií si pozrite tiež články o mykoplazmóze a pneumónii. Čo ešte by ste mali o CAR bacile vedieť CAR bacillus sa bežne objavuje v mnohých potkaních kolóniách bez ohľadu na to, či ide o divé alebo laboratórne zvieratá, a najlepšie sa prenáša priamym stykom potkanov. Keďže priamo na túto baktériu neexistuje žiadna liečba a je možné len ju držať pod kontrolou, najlepšie je držať potkana mimo oblastí, kde by sa mohol nakaziť. V karanténe nemusí byť vždy rozšírenie tejto baktérie viditeľné, ale aj tu sa môžu prejaviť niektoré príznaky choroby. Keď sa spojí s infekciou M. pulmonis, ktorá bohužiaľ postihuje veľmi veľa populácií potkanov, môže sa objaviť aj ďalšie postihnutie tkaniva. Pri spojení s vírusovou infekciou zvyšuje morbiditu (chorobnosť) a mortalitu (úmrtnosť) populácie. Ak sú potkany držané v čistom prostredí, neprichádzajú do kontaktu s nakazenými jedincami, majú v poriadku imunitný systém a adekvátnu rezistenciu, toto ochorenie ich nemusí postihnúť. Na druhej strane, ak tomu tak nie je, baktéria sa môže rozšíriť a urýchliť iné respiračné ochorenia. Ak sa testami preukáže prítomnosť CAR bacila, nie je vhodné dávať potkana nazad k ostatným jedincom, ktoré touto infekciou netrpia. Ak je však aj napriek pozitívnym výsledkom s ostatnými potkanmi, treba riziko prenosu znížiť na minimum napríklad tým, že bude mať vlastnú klietku. Tu treba dodržiavať základné hygienické pravidlá a nedovoliť priamy kontakt medzi chorým jedincom a zdravými potkanmi. Ak je tehotná samica napadnutá týmto ochorením, môže sa baktéria preniesť na mláďatá. To isté platí aj keď ochorie počas kojenia.

8.1.3. Mykoplazmóza Definícia Mycoplasma pulmonis je najmenšia baktéria. Je gramnegatívna, nemá bunkovú stenu, môže mať rôzny tvar od guľovitého po hruškovitý, s priemerom 0.3 to 0.8 nm. V prvom rade kolonizuje povrch dýchacieho traktu, ale objaviť sa môže aj v urogenitálnom trakte zvieraťa. Táto mykoplazma nie je rovnaká ako tá, ktorá spôsobuje vážny zápal pľúc u človeka a ani sa na neho neprenáša. Zvykne sa šíriť z horných dýchacích ciest smerom dole do dolných dýchacích ciest. Obvykle sa vyskytuje v dýchacom systéme každého potkana ako komenzálny organizmus a v ideálnom prípade nikdy nevyvolá vážne ochorenie. Klinické príznaky Tieto závisia od nákazlivosti choroby a umiestnenia infekcie. Navyše v súvislosti s tým, že toto ochorenie je skôr chronického charakteru, príznaky sa môžu starnutím potkana postupne zhoršovať. Pri chorobe horných dýchacích ciest sa stretávame s kýchaním, funením a zvýšeným množstvom porfyrínu okolo nosa a očí. Sprievodným ochorením môže tiež byť infekcia vnútorného ucha sprevádzaná nakláňaním hlavy na bok, krúživými pohybmi a škrabaním ucha. Ako ochorenie postupuje a spôsobuje respiračné problémy (bronchiolitis, bronchiectasis a bronchopneumonia), medzi príznaky sa pridávajú štrkotavé zvuky pri dýchaní (ktoré je pre potkana stále namáhavejšie), dýchavičnosť, triaška a kašeľ. Pri genitálnej infekcii sa stretávame s pyometriou alebo hnisavou endometriou (zápal tkaniva maternice), salpingitídou ( zápal falopiovej trubice) a periooforitídou (zápal vaječníkov). Príznaky ochorení môžu byť rôzne, od klinicky nejasne identifikovateľných až po rozšírenie brušnej dutiny alebo objavenie sa krvi v moči. U týchto jedincov sa ochorenie prejaví skôr : • Stresovaný potkan. • Potkan s ďalšími chorobami.

75



Príliš veľa jedincov v klietke. Slabé prúdenie vzduchu, ktoré vytvára vhodné prostredie na množenie baktérií v moči a truse. Používanie podstieľky, ktorá obsahuje fenoly alebo je prašná. Aj keď nie je možné ju v súčasnosti úplne vyliečiť, správna starostlivosť a promptná liečba klinických príznakov môžu potkanovi značne predĺžiť život a zlepšiť jeho kvalitu. • • •

Diagnostikovanie Je založené na sledovaní vývinu ochorenia a objavených príznakov. Ak váš potkan napríklad dostane zápal močových ciest a následne sa prejavia známky dýchacích problémov, môže to súvisieť práve s týmto ochorením. Liečba Pre ochorenie horných dýchacích ciest a rinitídu (infekciu nosovej dutiny) je možné použiť niektoré z týchto antibiotík: tetracyklínové antibiotiká (napr. tetracyklín alebo doxycyklín), prípadne enrofloxacín. Účinkujú hlavne vtedy, ak nie je ochorenie akútne, ale jeho príznaky sú mierne. Avšak ak mierne ochorenie pretrváva a javí sa ako chronické, prípadne začína byť vážnejšie, okrem týchto antibiotík bude potrebné rozšíriť liečbu o antimikrobiálne alebo nebulizačné medikamenty, prípadne o kortikosteroidy ako dexamethason alebo prednison. Bohužiaľ, nie každý potkan má to šťastie, že mu stačí niekoľkodňové preliečenie a mykoplazmóza je pod kontrolou. Počiatočné stavy a mierny priebeh ochorenia Na počiatočné stavy ochorenia je možné použiť enrofloxacínové antibiotiká (baytril, enrogal, enrofloxacín) v kombinácii s doxycyklínom, ktoré by mali byť podávané minimálne 10 dní. Dávka musí byť dodržaná aj v prípade, že sa stav zvieraťa zlepší a všetky príznaky ustúpia, inak už mykoplazma na opakovanú liečbu týmito liekmi nebude reagovať. Pokročilé a ťažko liečiteľné stavy Ak sa nedostavia očakávané výsledky liečby mierneho ochorenia, ak sa k ochoreniu pridá infekcia vnútorného alebo stredného ucha a symptómy choroby sa rozširujú na spodné cesty dýchacie, môžu sa použiť lieky ako azithromycín (zithromax), chloramfenikol, prípadne kombinovaná liečba pomocou enrofloxacínu (Baytrilu) a doxycyklínu, azithromycínu (zithromaxu) a doxycyklínu, alebo sa môžu pridať aminoglykozidy (napríklad gentamicín). Kombinácia enrofloxacínu a doxycyklínu (baktericídneho a bakteriostatického lieku) je tu uvádzaná ako jedna z možných simultánnych spôsobov liečby mykoplazmatickej infekcie, bežne sa však tieto dva lieky súčasne nepoužívajú. Bronchodiláty a kortikosteroidy ako súčasť liečby Orálne použitie bronchodilátov ako Aminophylline/Theophylline, alebo Albuterol, môže pomôcť uvoľniť hladké svaly a roztiahnuť priedušky, aby sa potkanovi ľahšie dýchalo. Nebulizačná liečba s týmito prípravkami ako aj s niektorými antibiotikami ( napr. enrofloxacín – baytril, amikacín alebo gentamicín, prípadne tylosín ), môže byť predpísaná potkanovi, ktorému je ťažké alebo až nemožné podávať lieky orálne. Medikamenty vhodné na nebulizačnú liečbu sú obyčajne balené a určené pre orálnu liečbu, a preto je potrebné ich rozmiešať vo fyziologickom roztoku. Dĺžka liečby a starostlivosti Nakoľko mykoplazmóza sa nedá z dýchacích ciest úplne odstrániť, veľmi často je potrebné denne podávať potkanovi antibiotiká, hlavne ak je toto ochorenie chronické. Dr. Hutchinson mal úspech s dlhodobou liečbou pomocou enrofloxacínu 4.4 mg/kg denne (orálne), pričom nepozoroval žiadne nežiaduce účinky lieku. Je veľmi dôležité presne dodržiavať dávkovanie a dĺžku liečby, ktorú predpísal veterinár. Ak by sa však v priebehu prvých piatich dní stav potkana nezlepšoval alebo by sa dokonca zhoršoval, je potrebné opäť navštíviť veterinára a poradiť sa s ním o ďalšom spôsobe liečenia (napríklad doplnenie o antimikrobiálne lieky alebo kombinovaná liečba dvoma medikamentmi). Poznámka: Rovnako je veľmi dôležité podávať potkanovi predpísaný liek v doporučenom množstve a, tak ako pri ľuďoch, využívať celú dávku, aby sa potkan na daný medikament nestal rezistentný. Liečba tehotnej alebo kojacej samice a liečba potkanov mladších ako 4 mesiace: Doporučené antimikrobiotiká sú azithromycín (zithromax) alebo tylosín (tylan). Poznámka: Použitie enrofloxacínu (Baytrilu) a doxycyklínu sa pre túto skupinu jedincov neodporúča, avšak ak by ochorenie postupovalo alebo by mierne lieky nezaberali, je potrebné naordinovať silnejšie antimikrobiotiká, pretože výsledok liečby týmito medikamentmi prevyšuje risk. Rozhodnúť o tom však musí majiteľ potkana spolu s veterinárom. Ďalšia liečba Ak sa objavia ťažkosti s dýchaním (dýchavičnosť, zjavná námaha pri dýchaní), prípadne si všimnete, že uši, nohy alebo chvost sú cyanotické či veľmi bledé, pravdepodobne bude nutné nasadiť kyslíkovú terapiu. Zabezpečte potkanovi dostatok tekutín. Ak sa potkanovi ťažko dýcha, je táto činnosť spojená s väčšou námahou a môže spôsobovať úbytok na váhe. Preto je potrebné zabezpečiť potkanovi patričnú nutričnú podporu. Opatera Pri nebulizácii používajte len nebulizér predpísanej veľkosti (5,5 mikrometra). Nebulizér s väčšími čiastočkami (bežne používané pre ľudí a menšie zvieratá) pravdepodobne u potkanov nebudú účinkovať správne. Nebulizačná liečba môže trvať od 10. do 30. minút, záleží to na množstve medikamentu a na tom, ako potkan liečbu znáša. Ak by sa prejavili nežiaduce účinky alebo netolerancia, treba s liečbou prestať a kontaktovať veterinára.Ak vášmu potkaníkovi dávate antibiotiká, nezabudnite na probiotiká a jogurty so živou kultúrou, ktoré mu pomôžu udržať priaznivú črevnú mikroflóru.

76



Do jednej časti klietky dajte potkanovi fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú podušku, aby ste mali istotu, že bude v primerane teplom prostredí (dajte však pozor na prehriatie).V prípade, že by potkan stratil chuť do jedla, je potrebné zabezpečiť mu správnu výživu a kŕmiť ho pomocou injekčnej striekačky.Aby sa nemusel namáhať, dajte jedlo a vodu na miesto, kde potkan ľahko dočiahne. Sledujte, koľko denne zje, pretože ak sa potkanovi ťažko dýcha, obyčajne nemá chuť k jedlu.Zabezpečte mu dostatok tekutín. V prípade, že by strácal na váhe, môžete mu do vody rozmiešať glukózu, aby mal viac energie (aby sa glukóza vo vode poriadne rozpustila, je nutné ju zohriať, ale pred podaním potkanovi sa treba uistiť, že voda vychladla a zvieratko sa ňou nepopáli). Ak potkan odmieta piť, poraďte sa o spôsobe podávania tekutín s veterinárom. Ak máte viac potkanov v jednej klietke, je dobré chorého potkana oddeliť a dať ho do inej klietky (ak je to možné), pretože v spoločnosti ostatných nebudete schopní zistiť, koľko naozaj zjedol a vypil. Navyše potkan v jednej klietke s ostatnými súťaží o potravu a vodu a to mu môže spôsobovať zbytočný stres. Ak sa zdravotný stav vášho zvieratka nezlepšuje, navštívte veterinára a poraďte sa s ním o zmene liečby, prípadne o jej doplnení. Ak by choroba potkanovi značne zhoršovala kvalitu života a jeho stav sa žiadnou liečbou nezlepšoval, ani by sa nedarilo dostať príznaky pod kontrolu, skúste pouvažovať o ukončení jeho trápenia a o uspatí potkaníka.

8.1.4. Pseudomonas aeruginosa Definícia Baktéria je prirodzenou súčasťou nosohltanu a nižšieho tráviaceho systému, pričom občas sa môže stať patogénom spôsobujúcimi ochorenie hlavne u potkanov so zníženou imunitou. P. aeruginosa sa prenáša prostredníctvom kontaminovaných predmetov (jedlo, voda, podstieľka), z ľudí a kontaktom s infikovanými hlodavcami (bez ohľadu na to, či ide o domáce alebo divoké zvieratá). Ochorenie sa pritom prejaví len v prípade, že sa normálna flóra nosohltanu a nižšieho tráviaceho systému zmení alebo je oslabená prirodzená obranná schopnosť organizmu. Ochorenie sa môže skončiť náhlym úmrtím zvieraťa, ktorému v prípade infekcie dýchacích ciest krv zaplaví pľúca. Klinické príznaky Za normálnych podmienok tento organizmus nespôsobuje nijaké ochorenie. Ak sa však pôsobením vonkajších či vnútorných podnetov zmení prirodzená flóra zažívacieho a nosohltanového traktu, vzniká choroba (ide hlavne o tieto faktory: stres, znížená imunita, antibiotiká apod). Niektoré príznaky môžu pripomínať zápal stredného ucha (napríklad naklonená hlava, horšia koordinácia pohybov). Okrem toho sa môžete stretnúť so zvýšenou teplotou, nechutenstvom, potkan odmieta aj vodu. Diagnostikovanie Vylúčenie iných možností ochorenia a serologické testy (pokiaľ sú u vášho veterinára možné). Liečba Antibiotiká podľa citlivosti určené na základe kultivácie. Opatera Keďže ochorenie sa objavuje u potkanov s oslabenou imunitou alebo so zmenenou flórou tráviacej sústavy a nosohltanu, je nutné posilniť potkanovi imunitu a podávať mu probiotiká, ktoré pomôžu prinavrátiť flóru do pôvodného stavu. Potkana držte v teplom prostredí, dbajte na to, aby nebol v strese a v prípade akejkoľvek zmeny ochorenia kontaktujte veterinára.

8.1.5. SDA vírus (Sialodacryoadenitis virus alebo Potkaní koronárny vírus) Definícia Sialo= “slinný” + dacryo = “slzný” + adenitis= “zápal lymfatických žliaz . Ide o vysoko nákazlivý RNA koronárny vírus, ktorý oslabuje imunitný systém. Sám o sebe nie je fatálny, aj keď otvára dvere sekundárnym bakteriálnym infekciám, ktoré môžu potkana zabiť. Prenáša sa vzduchom a do tela potkana sa dostáva dýchacími cestami alebo priamym kontaktom s nakazeným jedincom. Rovnako sa potkan môže nakaziť cez infikované jedlo, vodu, podstieľku, klietku alebo iné infikované predmety. Vírus sa môže šíriť aj cez ľudskú pokožku, oblečenie alebo sliznicu. Ak je potkan nakazený SDA vírusom, začne prejavovať známky ochorenia zhruba po piatich dňoch od nákazy (prvá obvykle býva zvýšená produkcia porfyrínu) a opuch krku sa objaví asi po siedmych ôsmych dňoch. Pri samici s mladými sa môže preniesť aj na mláďatá. Potkany, ktoré ochorenie spôsobené SDA vírusom prežijú už nikdy nemajú oči a dýchacie cesty rovnako zdravé ako pred tým. Klinické príznaky Opuch krku a slinných a slzných žliaz. Krčné uzliny sa zduria druhotne ako reakcia na zápal slinných žliaz. Vydúvanie očných buliev. Môžete si všimnúť zvýšenú produkciu porfyrínu, krvácanie alebo neprirodzené sfarbenie tkaniva okolo očí. Okrem toho môžete vidieť príznaky sekundárnej respiračnej infekcie sprevádzané kýchaním, pľúcami naplnenými tekutinou, stratou váhy a zníženým apetítom. Diagnostikovanie Jedinou cestou, ako potvrdiť alebo vyvrátiť SDA u potkana je vykonanie krvných testov. Tieto sa odporúčajú už pri podozrení na SDA, aj keď nie sú zjavné klinické príznaky. Bohužiaľ, na území Slovenskej republiky testy ELISA, potrebné na určenie alebo vyvrátenie SDA, nie je možné vykonať. Nerobí ich nijaký veterinárny ústav.

77



Liečba Momentálne pre SDA neexistuje nijaká účinná liečba, SDA samo odoznie do 7 – 10 dní od prepuknutia choroby. Po tom, čo sa potkanovi vytvoria v tele protilátky, stane sa voči SDA imúnnym, avšak len voči niektorým jej kmeňom. Čo je potrebné liečiť sú prejavy sekundárnej bakteriálnej infekcie, ktoré často SDA sprevádzajú (hlavne u veľmi mladých a veľmi starých potkanov). Použiť je možné širokospektrálne antibiotiká, určené na liečbu respiračných ochorení, pričom maximálna dĺžka podávanie lieku je 3 – 4 týždne. Pri postihnutí očí použite očnú antibiotickú masť a pre zlepšenie vlhkosti očí použite tzv. umelé slzy (kvapky do očí). Opatrovanie Zabezpečte potkanovi čisté, pokojné a bezprašné prostredie. V prípade potreby zabezpečte dostatok tepla, použitím fľaše s teplou vodou alebo termoforu (pozor na prehriatie, ktorého dôsledkom by mohla byť dehydratácia). Chorému potkanovi dávajte bohatú stravu, veľa ovocia, zeleniny a výživové doplnky, aby ste predišli výraznej strate na váhe. Postihnuté potkany je potrebné držať v tmavšom prostredí a nemali by prichádzať do styku s prílišným svetlom (kvôli napadnutým očiam).

8.1.6. Sendai vírus (SV, parainfluenza) Definícia SV vírus je jeden z najinfekčnejších druhov, ktoré postihujú potkany (resp. všeobecne hlodavce). Ide o jednoduchý RNA vírus rodiny Paramyxoviridae, rod Paramyxovirus, ktorý sa rozmnožuje v dýchacom trakte. Čiastočky vírusu majú tvar gule s priemerom 150–250 nm, ich nukleokapsidy sú špirálovité. Vírus obsahuje HN glykoproteíny s hemaglutinačnou a neurominidačnou aktivitou, čo má na svedomí ich schopnosť adsorbovať hostiteľove bunky, a F glykoproteíny s hemolitickou funkciou a funkciou spájať bunky, ktoré vírusu umožňujú okamžite prenikať do hostiteľových buniek. Najdevastujúcejšie účinky má na mláďatá, staré potkany alebo potkany s veľmi oslabenou imunitou. Infekcia sa prenáša vzduchom alebo kontaktom s nakazeným jedincom. Typy SV Enzootická infekcia (subklinická): S týmto typom SV sa najčastejšie stretávame v laboratórnych podmienkach alebo vo veľkochovoch. Potkan si vytvorí protilátky proti SV, ale neprekoná aktívnu infekciu a nenesie vírus ďalej. Materské protilátky chránia narodené miminká zhruba 4 – 8 týždňov po narodení. Keď z ich tiel protilátky vyprchajú, potkani začnú vykazovať známky infekcie. V laboratórnych podmienkach je priebeh ochorenia rýchly a ľahký, bez väčších komplikácií či strát na životoch. V skupine domácich potkanov je priebeh ochorenia obvykle horší, hlavne kvôli rôznym patogénom, ktoré sa pridávajú k infekcii a spôsobujú komplikácie. Okrem toho celkové trvanie ochorenia sa naťahuje, pretože potkany vykazujú známky infekcie postupne, podľa toho, ako rýchlo sa ktorý z nich nakazí. Bohužiaľ, aj úmrtnosť je vyššia. Epizootická infekcia (klinická): Ak sa SV dostane do skupiny potkanov po prvý raz, veľmi rýchlo sa rozšíri a u všetkých zvierat si môžete všimnúť klinické príznaky. Priebeh ochorenia je omnoho horší ako pri enzootickej infekcii a ak sa sprievodné infekcie neliečia, hrozí úmrtie. Dôležitá je okamžitá karanténa a zastavenie ďalšieho chovu (ďalších vrhov). Ak sa aktívny chov nezastaví, SV bude v kolónii stále kolovať prostredníctvom novonarodených miminiek a navyše hrozí nákaza potkanov u ľudí, ktorým svoje odchovy predáte. Klinické príznaky • Kašlanie • Zhrbené držanie tela • Ťažké dýchanie • Zvýšená tvorba porfyrínu okolo nosu a očí • Letargia • Predĺžené tehotenstvo • Čiastočná alebo úplná strata vrhu • Zlá kondícia narodených miminiek alebo mláďat • Anorexia Diagnostikovanie Jedinou cestou, ako potvrdiť alebo vyvrátiť SV u potkana je vykonanie testov. Tieto sa odporúčajú už pri podozrení na SV, aj keď nie sú zjavné klinické príznaky. Štandardným testom pre určenie SV je test tzv. ELISA (enzyme-linked immunosorbent assay). Novším testom je tzv. MFI (Multiplex Fluorescent Immunoassay), ktorý je o niečo citlivejší a zachytí aj nižšie hladiny SV. Nezabudnite na to, že potkan, ktorý prekonal infekciu a už nevykazuje nijaké známky infekcie môže byť pri testovaní pozitívny, pretože protilátky sa v jeho tele môžu tvoriť až jeden rok od prekonania ochorenia. Liečba Momentálne, tak ako pre ostatné vírusy, neexistuje pre SV nijaká liečba. Vírus odoznie sám. Liečiť ale treba všetky sekundárne infekcie, ktoré sa objavia, najlepšie širokospektrálnymi antibiotikami (začať treba hneď pri prvých príznakoch). Ak potkan na liečbu nereaguje, je potrebné medikamenty zmeniť alebo upraviť ich dávkovanie. Opatera • Podávajte potkanovi probiotiká, napríklad Protexin alebo jogurty s probiotickou kultúrou, ktoré zmiernia nepríjemné

78



nežiaduce účinky podávaných antibiotík (podávať minimálne 2 hodiny pred alebo po ATB, inak to nemá význam, ATB probiotickú kultúru ničia). • Bezpodmienečne dodržujte hygienu a čistotu prostredia, v ktorom sa potkany nachádzajú. • Potkani by mali byť v teplom prostredí, to zabezpečíte napríklad fľaškou s teplou vodou alebo vyhrievanou poduškou či termoforom, prípadne môžete použiť aj lampu. Každopádne by ale potkani mali mať možnosť ísť sa „schladiť“ do tej časti klietky, kde nijaké tepelné zdroje nie sú. • Aby si potkan zachoval svoju silu, podávajte mu vhodné doplnky stravy a vitamíny. • Aby ste predišli dehydratácii potkana, zabezpečte mu dostatok vody. • Potrava aj voda by mali byť na mieste, kde na ne potkan ľahko dosiahne. • Ak je to potrebné, zabezpečte potkanovi vhodnú nebulizačnú liečbu (na uľahčenie dýchania). • V prípade akejkoľvek zmeny kontaktujte veterinára. Kontaktujte ho aj keď nezaberá nasadená liečba a poraďte sa s ním, čo ďalej. Prevencia Jedinou možnosťou, ako udržať vaše potkany zdravé a aby neprišli do styku s nijakými vírusmi je karanténa. Ak ste boli v kontakte s cudzími potkanmi, pred tým, než pôjdete k tým svojim, mali by ste sa prezliecť a osprchovať (pri hygiene je veľmi dôležité nezabudnúť na sliznice úst a nosa, v ktorých môžete SV preniesť), aby ste mali istotu, že na nich nič neprenesiete. Pamätajte na to, že SV môže mimo hostiteľa prežiť zhruba tri hodiny. Ak si domov donesiete nového potkana, mali by ste ho nechať týždeň – dva mimo ostatných, aby ste sa presvedčili, že je naozaj zdravý a ničím vašich potkanov nenakazí (občasné hnačky môžu byť dôsledkom stresu z prevozu a zmeny prostredia, rovnako ako zvýšená tvorba porfyrínu). Ak sa objaví ochorenie, je dobré kontaktovať iných chovateľov, ktorí prišli s vašimi potkanmi do styku, aby rovnako ako vy nechali svoje potkany v karanténe a zabránili tým ďalšiemu šíreniu vírusu. Poznámka: V roku 1980 bola na SV vyvinutá vakcína, ale nebolo urobené dostatočné množstvo testov na to, aby sa vakcína mohla používať a výskum bol zastavený. Dôležité pre majiteľov domácich miláčikov Dĺžka karantény u jedného potkana je 3 – 4 týždne. Dĺžka karantény skupiny potkanov je minimálne 6 – 8 týždňov, v závislosti od toho, kedy ste spozorovali príznaky ochorenia u posledného postihnutého zvieraťa (čím neskôr sa prejaví u posledného nakazeného potkana, tým dlhšia karanténa je nutná). Dôležité pre aktívnych chovateľov V skupine potkanov, v ktorej sú aj tehotné samice a odchovávané mláďatá je dĺžka karantény oveľa väčšia. Je to hlavne z toho dôvodu, že mláďatá dostávajú spolu s materským mliekom aj protilátky proti SV, ale akonáhle sú odstavené, začnú sa u nich prejavovať príznaky ochorenia. Karanténa môže trvať aj tri či štyri mesiace, v niektorých prípadoch pol roka. Samozrejme počas karantény by nijaký potkan nemal opustiť chov a ani by ste do chovu nijakého potkana nemali priniesť.

8.1.7. Zápal pľúc Definícia Za zápal pľúc sa považuje infekčný a zápalový proces prebiehajúci v prieduškách, pľúcach a pľúcnom parenchýme (parenchým je husté väzivo medzi orgánmi s veľkými priestormi na tekutiny). Zápal spôsobuje najčastejšie mycoplasma pulmonis, SDA vírus, Sendai vírus, CAR bacillus, Streptococcus pneumoniae, Corynebacterium kutcheri, Pneumocystis carinii a Klebsiella pneumoniae. Klinické príznaky • zvýšená tvorba porfyrínu okolo nosa a očí • problémy s dýchaním – dýchavičnosť • zlé prekrvovanie • kýchanie • zrýchlené dýchanie • viditeľné dýchanie do brucha • naježená srsť • apatia • strata chuti do jedla (úplná alebo čiastočná) • panické a nekoordinované pohyby súvisiace s tým, že sa potkanovi ťažko dýcha • potkanovi sa môže zmeniť aj správanie (plachosť, hryzenie) • jedným z posledných signálov dýchacích problémov je cyanotický chvost alebo papuľka (v krvi dochádza k výraznému poklesu kyslíka) – papuľka, koža, chvost majú fialovú farbu • pri dýchaní počujete ako potkan chrchle, „vŕzga“ prípadne vydáva iné neprirodzené zvuky Diagnostikovanie RTG pľúc, kde môže veterinár zistiť nasledovné: Mycoplasma pulmonis: v ranných štádiách sa môžu pľúca javiť normálne, ale neskôr sú na nich viditeľné škvrny v spodnej časti lalokov a infiltráty v alveolárnych stenách Zápal spôsobený vírusmi: infiltráty v prieduškách vedúce k ich tvrdnutiu Pneumocystis carinii : splývavá bilaterálna intersticiálna pneumónia Zápal spôsobený plesňami: tvrdnutie, kavitácia, hnisanie Ďalšou možnosťou je ELISA test (ktorý sa však na Slovensku nedá robiť na všetky druhy baktérií a vírusov, napríklad na

79



SDA). Ak má veterinár podozrenie na mykoplazmu a testy dáva robiť do externého laboratória, je potrebné presne vyznačiť, o aké testy má záujem. Test na mykoplazmu však trvá cca tri týždne. Testy je dobré spraviť vždy pri úmrtí potkana na zápal pľúc, aby ste vedeli, s čím sa môžete stretnúť u ostatných potkanov v skupine. Na vylúčenie bakterémi je možné urobiť vyšetrenie krvi. Liečba Ak nie je známy pôvodca ochorenia, môže veterinár nasadiť širokospektrálne antibiotiká, ako je napríklad Baytril (Enrogal). Ak je pôvodca známy, je nutné nasadiť lieky účinné priamo proti nemu. (Penicilínové a cefalosporínové antibiotiká napríklad nezaberajú na mykoplazmy.) V prípade streptokokovej infekcie je možné použiť ampicilín, makrolidové antibiotiká, cefalosporíny, doxyciklín, fluorokonolóny alebo clindamycín. V prípade Klesbielly sú účinné cefalosporíny tretej generácie a pre niektoré druhy infekcie aj aminoglykozidy. Okrem toho sa dajú použiť aj betalaktámové inhibítori alebo fluorokinolóny. Pri mykoplazme sa preferuje doxycyklín alebo erytromycín, prípadne claritromycín, azitmycín alebo fluorokinolóny. V prípade zápalu spôsobenom Pneumocystis carinii sa odporúča trimetoprím/sulfametoxazol spolu s kortikosteroidmi ako prednison. Alternatívou k uvedenej liečbe sú tetracyklíny, cefadroxil, Chloramphenicol, doxycylín, enrofloxacíny a aminoglykozidy.Pri podávaní liekov je potrebné potkanovi zvýšiť príjem probiotík napríklad vo forme Protexínu, ktorý pridáte do jedla (ide o probiotický prášok, ktorý pomáha udržovať črevnú mikroflóru v normále). Okrem toho je vhodné podporiť imunitu potkana Plerasanom a liečiť aj sprievodné príznaky ochorenia, ako je kýchanie a kašľanie. Na nádchu je vhodné napríklad homeopatikum Coryzalia a na kašeľ skorocelový alebo materinodúškový sirup (skorocel = jitrocel). Opatera Chorého potkana by ste mali oddeliť od skupiny ostatných a držať ho v karanténe (platí to hlavne pri chorobe spôsobenej SDA alebo Sendai vírusom). V prípade, že príznaky ochorenia pozorujete na všetkých potkanoch, je potrebné okamžite liečiť všetkých. Potkan by mal byť v teplom a vlhkom prostredí, zvlhčovať vzduch je dôležité najmä v zime, kedy je v byte sucho kvôli ústrednému kúreniu. Na okamžitú pomoc pri dýchaní v suchom prostredí pomáha aj umiestnenie potkana v kúpeľni, kde je napríklad vo vani napustená primerane horúca voda (nemáte v nej samozrejme potkana kúpať, stačí si v tej kúpeľni s ním sadnúť a počkať, kým sa jeho dýchanie zlepší). Môžete ho so sebou brávať do kúpeľne aj keď sa vy kúpete alebo sprchujete, vlhký a teplý vzduch mu urobí dobre. Na zlepšenie dýchania môžete v blízkosti klietky zapáliť aromalampu s eukalyptovým, mätovým alebo mentolovým olejom. Okrem toho je potrebné potkanovi dávať určené lieky vždy v rovnakom čase a hlavne v prípade antibiotík dodržať dĺžku liečby. Ak totiž liečbu prerušíte po odoznení prvých príznakov, baktérie a vírusy si na antibiotiká vytvoria rezistenciu a bude zbytočné ich pri opakovanom ochorení použiť znova (všeobecne platí, že ATB je nutné podávať 7 –10 dní, podľa toho, ako určí veterinár). Ak podávate potkanovi aj iné podporné prípravky, informujte o tom veterinára. V prípade Plerasanu je nutné podávať ho dva až tri mesiace, aby mal dlhodobý účinok (teda nie len v čase choroby). Ak ste plerasan začali podávať ešte pred vypuknutím ochorenia, počas choroby môžete zvýšiť dávku podľa pokynov veterinára. Upozornenie Počas trvania choroby nedávajte nijaké potkany z domu a ani nijaké nenoste k sebe domov (nové prírastky, potkany na stráženie alebo prevážané potkany). Je nutné dodržať karanténne opatrenia!!!! Neodkladajte liečbu vášho potkana na neskôr. Z jednoduchého a ľahko liečiteľného zápalu horných dýchacích ciest alebo obyčajnej nádchy sa môže vyvinúť vážne a komplikované ochorenie, ktoré nemusí vždy dopadnúť práve najlepšie. Bohužiaľ, tak ako človek, aj potkan môže na zápal pľúc umrieť. Ak je zápal spôsobený mykoplazmózou, potkan už nikdy nebude mať čisté dýchanie a naviac bude mať dispozície k opätovnému objaveniu sa ochorenia. Ak sa mykoplazma už raz „zobudila“ a rozbehla, potkan si vyžaduje zvýšenú pozornosť a podporu imunity.

8.2. Choroby a defekty kože 8.2.1. Absces Definícia Absces je definovaný ako „nazbieranie hnisu v tkanive, orgáne alebo medziorgánovom priestore, ktoré je obyčajne spôsobené bakteriálnou infekciou“. Hluchý absces môže byť definovaný ako lokálny opuch naplnený tekutinou, v ktorej sa nenachádzajú nijaké mikroorganizmy. Klinické príznaky • Abnormálne opuchy naplnené hnisom, zvýšenie telesnej teploty, začervenanie pokožky. • Opuch alebo hrča, ktorá sa vytvorí nezvyčajne rýchlo, zo dňa na deň. Môže sa nachádzať kdekoľvek na tele a spôsobovať bolesť. • Centrum hrče sa môže javiť ako biele a pokožka stenkne, až hrozí jej pretrhnutie, prípadne sa na mieste, kde poškodenie vzniklo, objavia chrasty. • Ak sa objaví hlboký absces, alebo ak súvisí s nejakým systémovým ochorením, príznaky sa môžu rozšíriť o anorexiu, stratu váhy, obmedzenie pohyblivosti a poruchu normálnej činnosti orgánov. Diagnostikovanie Mnoho abscesov sa dá určiť tak, že do hrčky jemne pichnete ihlou a tým z neho začne vytekať hnis, prípadne praskne sám.Cytologický rozbor. Laboratórne vyšetrenia a rozbory hnisu môžu pomôcť určiť, ktoré antibiotiká budú najúčinnejšie.

80



Liečba Ak je absces relatívne malý a zdá sa, že má bod vstupu, môžete ho zahriať (prostredníctvom teplých obkladov) na 40.6 až 43.3 °C. Nahriatie spôsobí periferálnu vazolidáciu, ktorá urýchli činnosť leukocytov a tvorbu hnisu. Týmto spôsobom dosiahnete otvorenie abscesu a vytečenie hnisu. Dajte pozor, aby teplý obklad nebol na postihnutom mieste príliš dlho, pretože by to mohlo mať za následok zúženie ciev. Tak isto je možné vytlačiť hnis z abscesu, u ktorého je zjavné, že čochvíľa praskne. Potom je potrebné miesto po vytlačení aspoň dva razy denne čistiť, aby sa tam nezaniesla infekcia alebo aby sa absces nevytvoril znovu. Čistiť sa môže napríklad rozriedeným betadinom, chlorhexidermom (zriedeným podľa pokynov veterinára) alebo fyziologickým roztokom bez akýchkoľvek prímesí. Malý absces sa dá po takomto vytlačení liečiť aj lokálnou antibiotickou masťou, ktorá sa na miesto aplikuje dva razy denne. U abscesov, ktoré sú veľké a hlboké a u ktorých je potrebné rozrezanie, čistite ranu dva razy denne alebo podľa pokynov veterinára a nechajte ju otvorenú, aby z nej mohol vytekať hnis a aby sa absces liečil. Zvlhčovanie rany iným ako fyziologickým roztokom je možné len na základe konzultácie a odporučenia veterinárom. Použitie lokálnej antibiotickej masti by mohlo spôsobiť zahojenie abscesu na povrchu, ale baktérie by ostali vo vnútri a hrozilo by jeho znovuobjavenie. Efektívnejšia je liečba zvnútra von. Terapia pomocou antibiotík Širokospektrálne antibiotiká sa odporúčajú pre hlboké a veľké abscesy, prípadne pre abscesy, ktoré sa ťažko odstraňujú. Nezabúdajte na to, že absces sám o sebe nie je prekrvený a preto antibiotiká sa používajú skôr ako prevencia pred ďalším objavením abscesu než na jeho samotnú liečbu. • • • • •

Trimethoprim-Sulfa Amoxicillin (alebo ak by váš potkan bol alergický, tak potom Erythromycin) Enrofloxacin/Baytril Chloramphenicol Clavamox.

Medikamenty na utíšenie bolesti sa používajú hlavne ak je nutný chirurgický zákrok: • Buprenorphine • Butorphanol • Tolfedine Opatera • Liečte ranu podľa pokynov veterinára. • Ak potkanovi dávate antibiotiká, nezabudnite na živé probiotické kultúry, ktoré mu pomôžu udržať správnu črevnú mikroflóru. • V prípade chirurgického zákroku umiestnite potkana do samostatnej klietky, oddelene od ostatných. • Zabezpečte mu dostatočne teplé prostredie, napríklad tým, že mu do klietky dáte fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú podušku (pozor na prehriate a následnú dehydratáciu). • Denne mu podľa potreby vymieňajte podstieľku. Používajte podstieľku, ktorá nedráždi, nie je prašná a neobsahuje nijaké nebezpečné látky (napríklad fenoly). Najvhodnejšie sú papierové utierky alebo kusy starého oblečenia. • Podľa potreby podávajte potkanovi lieky proti bolesti, ale len po konzultácii s veterinárom. Doplňte mu stravu o kalorické jedlá a výživové doplnky, aby sa ľahšie pozviechal zo zásahu a mal dostatok energie na liečbu. • Zabezpečte mu dostatok tekutín a snažte sa podporovať jeho pitný režim. Vhodné sú napríklad ovocné a zeleninové šťavy bez pridaných konzervantov a cukru. (Pozor na to, aká doba ubehne od prvého podania šťavy po jej úplnú konzumáciu. Keďže neobsahujú konzervanty, rýchlo podliehajú skaze.) • Sledujte, či sa neobjavia príznaky infekcie alebo či sa rana nehojí príliš pomaly. V oboch prípadoch kontaktujte veterinára.

8.2.2. Dermatitída Definícia Dermatitída, tiež označovaná ako ekzém, je povrchové zapálenie pokožky. Kontaktná dermatitída je forma ekzému, všeobecne rozdeľovaná na primárne dráždivý kontakt a alergický kontakt, pričom obe majú podobné príznaky a znaky. Primárne dráždivý kontakt je spôsobený priamou expozíciou pokožky voči chemikálii alebo substancii, ktorá podráždenie spôsobí okamžite alebo vo veľmi krátkom časovom úseku. Môže sa objaviť bez toho, že by pred tým chovateľ pri expozícii tejto látke spozoroval u potkana nejaké podráždenie. Typickým príkladom týchto látok sú mydlá, čistiace prostriedky a tiež fenoly a oleje obsiahnuté v podstieľke, najmä ak je z borovicového alebo cédrového dreva. Alergická kontaktná dermatitída sa prejavuje ako hypersenzitivita (precitlivelosť) spôsobená odpoveďou T-bunkových mediátorov na environmentálnu expozíciu voči určitej substancii (niečo podobné ako potravinové alergie). Alergická reakcia sa nedostaví ihneď po prvej expozícii, ale až pri ďalšej a každá ďalšia expozícia vyvoláva čoraz rýchlejšiu a horšiu reakciu. Výsledkom je potom podráždenosť, zápal a svrbenie pokožky. Predpokladá sa, že tento typ odpovede môžu spôsobovať aj niektoré ektoparazity. Odstránenie iritantu (ak je známy) v tomto prípade urýchľuje liečbu dermatitídy.

81



Atopická dermatitída je chronickým stavom pokožky, ktorý vyvoláva neúmernú zápalovú reakciu. Často je spojená s ďalšími alergickými poruchami, ako je napríklad astma. Príčina atopickej dermatitídy je obvykle neznáma, ale predpokladá sa, že je ovplyvnená najmä geneticky. Reakciu môže vyvolať napríklad kontaktný iritant alebo nejaká zložka jedla, ale bohužiaľ, odstránenie tohto iritantu ešte nemusí mať nijaký účinok na zmiernenie, prípadne zmiznutie symptómov. S týmto typom dermatitídy je tiež spojená vysoká úroveň IgE protilátok. Tiež sa predpokladá, že túto dermatitídu značne zhoršuje prítomnosť zlatého stafylokoka, a to tým, že narušuje normálnu štruktúru pokožky, čím spôsobuje svrbenie a následné škrabanie. Seborrheická dermatitída, často sa vyskytujúca u samcov potkanov, predstavuje abnormálnu produkciu mazu tukových žliaz. Nadprodukcia mazu potom spôsobuje žlté až oranžové sfarbenie pokožky, ktorá svrbí a je začervenaná. Situáciu komplikujú baktérie a plesne, ktoré sa môžu rozmnožovať v maze. Hlavná príčina tejto dermatitídy nie je známa, ale predpokladá sa, že veľkú rolu môžu hrať hormonálne alebo neurologické poruchy a plesňové infekcie. Klinické príznaky Svrbenie (neposednosť), škriabanie, zápal (sčervenanie a opuch). • Lézie alebo malé ranky podobné zrnám prosa. • Chrastavosť, zmena farby pokožky, mokvanie. • Nejednotná alopécia (čiastočná strata srsti), ktorá sa však prejaviť môže, ale nemusí Diagnostikovanie Sledujte vývin ochorenia, aby ste mohli určiť, čo ho spôsobilo. Zamerajte sa hlavne na charakteristické známky dermatitídy. Liečba Ak je možné určiť, čo spôsobuje kontaktnú dermatitídu, odstráňte iritanty. Akútna liečba: Kortikosteroidy ako prednison alebo dexametason. Lokálne lieky ako bacitracín, polysporín alebo neosporín. Uprednostnite krém pred masťou kvôli rehydratácii tkaniva. Naneste ich na pokožku a poriadne ich rozotrite. Pred použitím však kontaktujte veterinára a poraďte sa s ním. Subakútna liečba Krém s obsahom vitamúnu E alebo 1% hydrokortisonovú masť/krém. Naneste na pokožku a poriadne rozotrite. Pred použitím tak isto kontaktujte veterinára a poraďte sa s ním. Ak sa objaví svrbenie a škriabanie, je možné použiť antihistaminiká ako difenyldramin/Benedryl alebo chlorfeniramín/Chlortrimeton. Poznámka: Ak sa použije súčasne prednison a antihistaminikum, môže nastať synergický efekt. Antihistaminiká sú najúčinnejšie pri prvých príznakoch svrbenia. Chronický stav Rovnako ako v predošlom prípade, aj tu je možné použiť krém s obsahom vitamínu E alebo 1% hydrokortisonovú masť či krém. Nanesieme na pokožku a poriadne rozotrieme. Ak sa pridruží sekundárna bakteriálna, plesňová alebo kvasinková infekcia, je vhodné doplniť liečbu o antibiotiká a antifungiká, ktoré sú na lekársky predpis. Opatera • Denne kontrolujte pokožku potkana, aby ste mohli sledovať zlepšenie, prípadne zhoršenie zápalu, podráždenia alebo lézií. • Pazúriky udržujte ostrihané a opilníkované. • Pred a po aplikácii lokálnych liečiv si poriadne umyte ruky. • Pokračujte v liečbe až kým všetky príznaky ochorenia nezmiznú. Ak sa stav potkana začne zhoršovať, kontaktujte veterinára.

8.2.3. Dermatofytóza (prenosná na človeka) Definícia Infekcia keratinizovaného tkaniva (pokožky, srsti, pazúrikov) spôsobená plesňami. Plesne, s ktorými sa najčastejšie stretávame sú z rodov Microsporum a Trichophyton. Klinické príznaky • Šupinaté lézie v tvare vajca s chrastami na okrajoch a vypadávanie srsti. Najviditeľnejšie je to na chrbte, krku a koreni chvosta, ale môžu sa objaviť aj na iných miestach tela. • Môže sa objaviť svrbenie. • Ak je ochorenie asymptomatické, nemusíte spozorovať nijaké príznaky. Diagnostikovanie Sledujte vývin ochorenia, aby ste vedeli určiť jeho príčinu. Zamerajte sa hlavne na charakteristické lézie. Presvieťte potkana ultrafialovou lampou, niektoré druhy plesní pod týmto svetlom fosforeskujú. Dôležitý je ster z pokožky, aby veterinár mohol presne určiť, o ktorú pleseň ide.

82



Liečba Ak sú chrasty malé, jemne ich odstráňte a denne omývajte oblasť 1% roztokom chlorhexidermu a potom aplikujte krém. Použiť sa môžu protiplesňové krémy ako Nystatin, prípadne krémy obsahujúce klotrimazol. Spolu s orálnymi protiplesňovými liečivami a lokálnymi krémami je možné tiež použiť protiplesňový šampón (ak by ste však chceli použiť len šampón, nepodarí sa vám dermatofytózu vyliečiť). Raz týždenne môžete tiež potkana okúpať 2% roztokom sírneho lúhu, ktorý pred použitím ešte rozrieďte podľa pokynov veterinára. Po kúpeli ho neoplachujte, ale nechajte roztok oschnúť. (Aplikujte len ak to veterinár odporučí!) Poznámka: Roztok môže zanechať škvrny na oblečení a šperkoch. Roztok zapácha podobne ako pokazené vajcia. Potkanovi môže byť podaný Griseofulvin, protiplesňový medikament, ktorý sa používa v prvom rade pri Trichofytóze, a to 25 mg/kg 30–60 dní, alebo ďalší protiplesňový liek, Ketoconazol, a to mg/lb TID, 3 až 4 týždne . Liečba obyčajne niekedy trvá niekoľko týždňov a v ťažších prípadoch sa môže predĺžiť až na viac ako tri mesiace. Keďže plesne žijú z cukru, potkan by mal mať spolu s liečbou diétu, z ktorej by bol všetok cukor vylúčený (vrátane ovocia a niektorej zeleniny). Opatera Denne kontrolujte pokožku potkana, aby ste zistili akékoľvek zmeny jej stavu, či už k lepšiemu alebo k horšiemu. Nikdy nepoužívajte chlorhexiderm na čistenie pokožky v koncentrácii viac ako 1% a tiež ho nepoužívajte častejšie ako raz denne. Pazúriky ostrihajte a opilníkujte, aby si potkan škriabaním nespôsoboval ranky. Vždy si poriadne umyte ruky tak pred ako aj po ošetrení potkana, aby ste sa vyhli ďalšiemu šíreniu infekcie. Ak používate na čistenie postihnutých miest kusy látky, pred každým použitím ich poriadne operte. Pokračujte v doporučenej liečbe až kým ochorenie úplne neustúpi, prípadne kým veterinár neodporučí inú liečbu. Vydezinfikujte klietku, jej zariadenie a všetko, s čím prišlo zvieratko do styku.Ak sa stav potkana nezlepšuje, ale naopak sa zhorší, okamžite kontaktujte veterinára.

8.2.4. Ektoparazity Definícia Organizmy žijúce na povrchu iných organizmov, ich hostiteľov, a ktoré hostiteľovi nijako nepomáhajú prežiť. U potkanov sa stretávame so všenkami, roztočmi a blchami. Klinické príznaky - Intenzívne svrbenie, ktoré je sprevádzané neustálym škriabaním. – Strata srsti, vredovitá pokožka, odreniny a chrasty. Najčastejšie si ich môžete všimnúť na krku, za ušami a na chrbte, ale môžu sa vyskytovať aj na iných miestach tela. Prítomnosť bĺch: v srsti si môžete všimnúť blchy, prípadne indikáciou ich prítomnosti sú zaschnuté kvapky nasatej krvi, ktoré sa zvyknú javiť ako drobná špina. Prítomnosť všeniek: na pokožke môžete vidieť bledožlté, hnedé alebo červenkasté „bodky“ alebo hnidy prilepené na srsti potkana. Prítomnosť roztočov: na pokožke a v srsti môžete vidieť jemné otruby. Na ušiach a nose je možné pozorovať chrastavé červené alebo nažltlé lézie spolu s červenkavými rankami na chvoste, genitáliách a chodidlách. Diagnostikovanie Nutný zoškrab pokožky, aby veterinár vedel presne určiť, o ktorý druh roztočov, všeniek alebo bĺch ide. Dobré je zoškrab zopakovať po určitom časovom úseku, pretože na prvý raz sa nemusia parazity v zoškrabe objaviť. Liečba Roztoče a všenky Kvapnutie ivermectinu (ivomecu) medzi lopatky. U potkanov sa dokonca vyskytla alergická reakcia na ivermectin, keď bol podaný injekčne (môže poškodiť centrálny nervový systém a zviera môže umrieť). Ďalšou možnosťou je Stronghold, kvapka medzi lopatky. Blchy, roztoče (iné ako demodektické) a všenky Lokálne používanie Selamectinu, derivátu Ivermectinu, ktorý sa zvykne používať pri mačiatkach. Lokálne používanie tohto prípravku je menej stresujúce ako jeho injekčná forma. Liečba špecifických nepoddajných demodektických, notoedretických a sarkoptických roztočov. Ďalšou možnosťou je Stronghold, kvapka medzi lopatky. Sprievodná liečba roztočov, všeniek a bĺch Ak je napadnutie potkana týmito parazitmi veľké, veterinár môže odporučiť sprievodnú liečbu chrást, lézií a šupiniek, ktoré sa objavia. Účelom takejto liečby je zabránenie vzniku infekcie a komplikácií s ňou spojenými. Rovnako je sprievodná liečba potrebná ak sa v dôsledku napadnutia parazitmi objaví dermatitída. Opatera • Liečte potkana podľa pokynov veterinára a podľa príbalového letáka. • Udržujte pazúriky na nohách ostrihané a opilníkované, aby si potkan pri škriabaní nespôsoboval poranenia. Ak sa objaví krvácanie, pokúste sa ho čo najrýchlejšie zastaviť. • Raz týždenne vydezinfikujte celú klietku spolu s hračkami a zariadením (veci, ktoré sa nedajú vydezinfikovať, ako

83



napríklad napájačky, môžete dať na niekoľko hodín do mrazničky). Odstráňte všetko, čo je vyrobené z dreva, pretože z toho parazity nedostanete.

8.2.5. Holenie (bezsrstosť) Definícia Lokálna strata srsti v dôsledku (aj vzájomného) čistenia alebo trenia o klietku. Holenie srsti môže byť prejavom psychickej poruchy, stresu alebo ho môže spôsobovať iný potkan v klietke. Ak si holé miesta na tele spôsobje potkan sám, obvykle má vyholenú srsť na predných nohách alebo krku. Ak mu to spôsobuje iný potkan, tak má vyholenú srsť okolo ňufáka, hlavu a ramená. Klinické príznaky Sledovať tento úkaz môžete hlavne na končatinách, krku, hlave, za ušami alebo okolo ňufáka. Okrem holých miest na pokožke sa nejavia nijaké príznaky zápalu alebo svrabu. Pokožka je hladká. Diagnostikovanie V miestach, kde si potkan žuje srsť, sú jednotlivé chlpy polámané alebo majú rozštiepené konce a zároveň sa neprejavujú nijaké známky zápalu alebo lézií. Sledujte správanie vašich potkanov. Zistite, či si vyholené miesta potkan spôsobuje sám, alebo mu ich spôsobuje nadradený jedinec. Ak veterinár urobí ster z pokožky, nenájde v ňom nijaké parazity ani dermatofyty. Liečba Pri tejto diagnóze nie je nutná nijaká špecifická liečba, avšak ak by sa pridal zápal alebo podráždenie pokožky, je potrebné ho ošetriť lokálnou masťou alebo podávaním antibiotík (po konzultácii s veterinárom). Opatera • Ak sa objavia známky holenia, je potrebné udržovať klietku aj zariadenie čisté, aby ste zabránili vzniku infekcie. • Pozorne kontrolujte potkana, aby ste včas zaregistrovali akékoľvek známky zápalu alebo dermatitídy. • Ak sa objaví zápal alebo podráždenie, vyhľadajte veterinára.

8.2.6. Infekčná alopécia (strata srsti v dôsledku infekcie) Definícia Strata srsti v dôsledku endokrinnej alebo kožnej choroby, ktorá je spôsobená baktériami, parazitmi, alergiami, bolesťou alebo neopláziou. Najčastejšie je spôsobená kvasinkovými alebo plesňovými infekciami a prítomnosťou parazitov. Ak ide o endokrinnú poruchu, je veľmi ťažké zistiť, čo presne ju spôsobilo. Klinické príznaky • Lokálne alebo plošné vypadávanie srsti. • Zápal, podráždenie alebo chrasty, spôsobené škrabaním. • Prítomnosť parazitov alebo nezvyčajné útvary na pokožke v miestach, kde srsť vypadáva. Diagnostikovanie Sledujte vývin ochorenia, aby ste mohli vylúčiť stratu srsti spôsobenú alergiou na podstieľku, diétou pri potravinovej alergii alebo bolesťou. Podozrenie na endokrinnú poruchu je na mieste v prípade, že sa strata srsti objaví u viacerých jedincov, ktorí nebývajú spolu. Tu je potrebné urobiť krvný obraz a rozbor nielen krvi, ale aj moču a stolice.Potkanovi dajte urobiť ster z pokožky kvôli ektoparazitom, plesňovej, bakteriálnej alebo kvasinkovej infekcii. Liečba Pri parazitoch pozrite liečbu odporúčanú pri Ekto-Parazitoch. Pri možnosti, že je strata srsti spôsobená diétou, pozrite Potravinové alergie. Pri strate srsti spôsobenej bakteriálnou, plesňovou alebo kvasinkovou infekciou sa riaďte pokynmi veterinára. Opatera • Ostrihajte potkanovi pazúriky, aby si nespôsoboval zranenia častým škriabaním. • Potkana liečte až kým ochorenie úplne nezmizne. • Klietku udržujte spolu so zariadením a hračkami v čistote a dávajte pozor, aby ste po použití čistiacich prostriedkov všetko poriadne opláchli. • Teplotu aj vlhkosť sa snažte udržať na konštantnej úrovni, aby vo svojom okolí nemal ani príliš sucho ani príliš vlhko. • Ak je za vypadávanie srsti zodpovedná diéta, skúste ju zmeniť. • Ak zaň môže podstieľka, je potrebné ju čo najskôr vymeniť (a hlavne treba vždy používať podstieľku, ktorá je čistá, nie je príliš prašná a neobsahuje nijaké nebezpečné látky).

8.2.7. Nekróza chvosta (Ringtaill) Definícia Lézie alebo prstence na chvoste, ktoré sú výsledkom dehydratácie pokožky chvosta. Predchádza jej zápal, lézie alebo edém. Ochorenie je nutné liečiť čo najskôr, aby nedošlo do štádia, kedy bude nutné chvost alebo jeho časť potkanovi amputovať.

84



Klinické príznaky • Oblúkovité prstence na koreni chvosta u mláďaťa a spuchnuté oblúky u dospelého potkana. • Opuchnutie, zápal, nekróza časti chvosta poniže prstencov. Diagnostikovanie Skoré rozoznanie prítomných príznakov. Sledujte, v akom type klietky potkana chováte, akú mu dávate podstieľku, aká teplota je v okolí klietky a akú stravu dostáva. Liečba Korekcia predispozičných faktorov: • Zvýšte vlhkosť prostredia na cca 50% pomocou vlhkého uteráka na radiátore alebo pomocou zvlhčovača vzduchu. • Ak máte príliš savú podstieľku, zmeňte ju. • Podávajte potkanovi výživnejšiu potravu a zahrňte do nej čerstvé ovocie a zeleninu. • Aplikujte lokálne napríklad olivový olej alebo iný podobný prípravok na zvlhčenie chvosta. Ak sa objaví infekcia a nekróza, bude potrebné odstrániť postihnutú časť chvosta. V prípade, že sa neobjavia nijaké komplikácie a ak je to možné, ponechá sa chvost bez chirurgického zásahu a vylieči sa postupne sám tým, že sa olúpe, zdravé tkanivo prerastie cez ranu a zacelí ju. Opatera • Denne sledujte chvost potkana. • Liečte ho až kým sa chvost celkom nezahojí. • Zabezpečte potkanovi čisté prostredie a použite podstieľku, ktorá nie je priveľmi savá. • Postarajte sa o adekvátnu teplotu a vlhkosť v miestnosti, v ktorej sa nachádzajú vaše potkany. • Denne podávajte potkanovi čerstvú vodu a do stravy mu zahrňte ovocie a zeleninu. • Ak sa stav potkana zhorší, kontaktujte veterinára.

8.2.8. Potravinové alergie Definícia Hypersenzitivita (precitlivelosť) alebo negatívna reakcia imunitného systému na nejakú zložku jedla alebo jedlo ako také. Poznáme pritom buď alergiu, kedy k reakcii dochádza okamžite, a neznášanlivosť, kedy sa negatívna reakcia objavuje až po určitom čase. Klinické príznaky Príznaky kožnej alergie sú rovnaké ako pri dermatitíde: • svrbenie • zápal • lézie spôsobené škriabaním • lokálne vypadávanie srsti. Prejavy zo strany tráviaceho ústrojenstva: • nechutenstvo, hnačky • afty na slizniciach ústnej prípadne brušnej dutiny • mapy na jazyku Prejavy na dýchacích cestách: • svrbenie nosa, prípadne jeho upchatie • kýchanie, kašeľ, astma Diagnostikovanie Sledujte vývin, pokúste sa s veterinárom určiť správnu diétu a pozorujte, čo potkanovi robí problémy a čo nie. Vylúčte ekzém/dermatitúdu. Môže sa objaviť esinofília a zvýšená hladina IgE, aj keď nie vždy. Pokúste sa vylúčiť iné ochorenia, ako napríklad parazity, plesňové infekcie, metabolické poruchy. Liečba Keď zistíte, čo potkanovi spôsobuje problémy a na čo je alergický, vylúčte toto jedlo zo stravy. Ak do jedla nepridávate nijaké ďalšie druhy a aj tak nie je možné zistiť, na čo je potkan alergický, skúste vylučovaciu metódu. Toto predpokladá, že potkanovi budete postupne pridávať do potravy vždy jeden druh potravín bohatý na proteíny a jeden na uhľohydráty. Samozrejme, táto diéta musí byť veľmi prísna a je potrebné ju presne dodržiavať. Potkanovi podávajte na začiatku počas 7. až 10. dní len uvarenú hnedú ryžu (natural), obyčajné zrno a jednu kávovú lyžičku prípravku Nutri-Cal (dá sa zakúpiť vo zverimexoch alebo u veterinára). Ak spozorujete zlepšenie, môžete postupne pridávať ďalšie zložky potravy a zapisujte si čo ste potkanovi do jedálneho lístka kedy pridali a v akom množstve. Ak sa príznaky vrátia po podaní niektorej zložky jedla, podarilo sa vám úspešne identifikovať zdroj alergie a môžete ho vylúčiť zo stravy. Opatera • Sledujte denne pokožku, jednak kvôli zhoršeniu stavu, ale aj kvôli zlepšeniu. • Keď začnete s eliminačnou diétou, všetko si zapisujte a sledujte.

85

Príručka pre chovateľov potkanov • • •


Liečte poranenia pokožky a jej podráždenie. Pazúriky potkana udržujte krátke a opilníkované, aby si neublížil pri škriabaní. Ak sa stav zhorší, kontaktujte veterinára a poraďte sa s ním, ako postupovať ďalej.

8.2.9. Ulceratívna (vredovitá) pododermatitída Definícia Zápal a infekcia povrchu chodidiel a spojivového tkaniva nôh. Často sú spôsobené zvýšeným tlakom, začínajú ako zrohovatené útvary, načervenané oblasti a končia vriedkami. Najčastejšie sa objavuje u potkanov s nadváhou alebo u tých, ktorí majú nevhodné vybavenie klietky. Klinické príznaky • Rast načervenavého tkaniva na spodnej strane chodidla. • Otvorené boľavé miesta alebo vriedky na chodidlách. • Prerušované krvácanie alebo/a hnisanie, ak sa vytvorí absces. Diagnostikovanie Zistenie vriedkov, krvácania, nekrózy a infekcie. Sledujte vývin a pokúste sa určiť, čo ochorenie spôsobilo. Rozbor tekutiny vytekajúcej z vriedkov. Liečba Predpísaná liečba zahŕňa: čistenie lézií antiseptickým roztokom, aplikáciu lokálnej antibiotickej masti a tiež podávanie širokospektrálnych antibiotík (aby sa zabránilo vzniku vážnejších komplikácíií). Niektoré z možných liečebných postupov: • Čistenie vriedkov pomocou roztoku betadinu (rozrieďte až dostanete sfarbenie podobné slabému čaju) a potom aplikovanie betadinovej masti alebo panologu, tri razy denne (pred aplikáciou masti musí byť miesto poriadne vysušené). • Čistenie vriedkov antiseptickým roztokom a aplikácia ZRIEDENÉHO oleja z čajovníka niekoľko razy denne. • Čistenie antiseptickým roztokom a aplikácie rozriedeného extraktu z grepfruitových semien niekoľko razy denne. Nasledujúce orálne medikamenty vám môže predpísať veterinár: • Trimethoprim-Sulfa ,Enrofloxacin, Clavamox • Flagyl (ak sa objaví anaeróbna bakteriálna infekcia) • Ketoconazole (ak sa objaví plesňová infekcia) Lieky, ktoré môžu pomôcť zmierniť bolesť spôsobenú vriedkami a ich krvácaním: • Buprenorphine • Butorphanol • Tolfedine Opatera Ak používate chlorhexiderm alebo chlorhexadine, dbajte na to, aby koncentrácia nebola vyššia ako 1%. Zabezpečte čistenie a natieranie vriedkov až kým sa úplne nevyhoja. Ak potkanovi podávate antibiotiká, nezabudnite mu do stravy pridať jogurty so živou jogurtovou kultúrou, ktorá mu pomôže udržať metabolizmus a črevnú flóru v rovnováhe, alebo použite probiotiká v prášku (napríklad Protexin). Počas liečby zabezpečte potkanovi denne čistú podstielku a čistite mu tiež miesto na spanie. Vyhýbajte sa podstielkam, ktoré sú prašné alebo obsahujú nebezpečné látky, prípadne ostré čiastočky, ktoré by sa mohli potkanovi zapichovať do vriedkov na nohách. Dávajte pozor, či potkan viac nekrváca, aby ste sa vyhli anemickým stavom. Zabezpečte mu vhodnú stravu a snažte sa z nej vylúčiť všetko, od čoho by nadmerne priberal. Ak nepozorujete počas liečby nijaké zlepšenie stavu, kontaktujte veterinára a poraďte sa s ním o ďalšom priebehu liečenia.

8.3. Choroby nervového systému 8.3.1. Hydrocefalus Definícia Hydrocefalus je stav charakterizovaný nahromadením mozgomiešneho moku (cerebrálnospinálnej tekutiny) v lebečnej dutine. Väčšinou ide o vrodenú vadu, ktorá sa prenáša na ďalšie potomstvo (že sa u niekoho neprejaví naznamená, že sa neprejaví v ďalšej generácii). Okrem toho môže byť spôsobený prekonaním traumy alebo zápalu, cystami, nádormi alebo hematómom. Klinické príznaky • Hlava je väčšia než je normálne a disproporčná k ostatnému telu, čo si môžete všimnúť hneď v prvých týždňoch po narodení. • Ako ochorenie postupuje, môžete u potkana sledovať záchvaty. • Môžete sledovať slabšiu koordináciu pohybov. Diagnostikovanie Vypozorované zväčšenie hlavy alebo jej disproporčný vývin oproti telu. Poruchy vývinu. Slabá motorická koordinácia. CT vyšetrenie.

86



Liečba Liečba hydrocefalu závisí na jeho etiológii. Patrí sem liečba medikamentmi (napr. Dexametazonom). Lumbálna punkcia bežná u ľudí u potkanov nie je možná. Opatera • Pomáhajte potkanovi podľa potreby pri čistení. • Pomáhajte mu tiež pri jedení. • Zabezpečte potkanovi pohodlné a bezpečné prostredie. • Ak ochorenie vážne zasahuje potkanov život a jeho kvalitu, zvážte možnosť eutanázie.

8.3.2. Záchvaty Definícia Náhle príhody mimovoľných svalových kontrakcií (pohybov) so zmenami vedomia, správania, vnímania a automatických funkcií. Sami o sebe nie sú chorobou, ale signalizujú problémy s centrálnou nervovou sústavou. Ich príčiny môžu byť rôzne. Niektoré záchvaty príčinu nemajú. Iné majú pôvod v inom ochorení (nádor, epilepsia ap), prudkom znížení hladiny cukru v krvi, zlyhaní obličiek alebo iných orgánov, genetických predispozíciách hydrocefalus). Priebeh záchvatu: • Fáza pred záchvatom (Pre-ictal), pri ktorej si ešte nemusíte všimnúť nijaké zmeny v postoji zvieraťa či v jeho správaní. Najčastejšie ide o nepokoj, zvýšenú mieru vetrenia alebo státie na zadných nohách. Táto fáza trvá len niekoľko sekúnd. • Vlastný záchvat (Ictus). Môžete vidieť svalové kontrakcie a/alebo ich stuhnutie (v závislosti na rozsahu a trvaní záchvatu). • Fáza po záchvate nasleduje po vlastnom záchvate. Potkan je obyčajne zmätený, ospalý alebo letargický. V závislosti na trvaní a rozsahu záchvatu môže táto fáza trvať niekoľko sekúnd, minút, ale aj dlhšie. Typy záchvatov: • Parciálne záchvaty: záchvaty, pri ktorých elektrický výboj zasiahne len určitú časť mozgu. Jednoduché parciálne záchvaty: nedochádza ku strate vedomia. U potkana sledujete náhle nekoordinované pohyby, môže mať pachové, chuťové, zvukové a zrakové halucinácie. Komplexné parciálne záchvaty: dochádza k narušeniu vedomia potkana. Spravidla pred záchvatom prichádza varovný signál, že sa udalosť blíži (u ľudí sa to volá aura). Ide o najbežnejší typ záchvatu. Parciálne záchvaty so sekundárnou generalizáciou: začínajú v jednej časti mozgu a postupne sa rozšíria do celého mozgu. Sú sprevádzané celkovou stratou vedomia, trhanými pohybmi, hryzením, pomočením sa. • Generalizované záchvaty: objavia sa vtedy, keď elektrický výboj zasiahne celý mozog. Absencie (Petit mal): forma epilepsie, kedy má potkan krátkodobú poruchu vedomia, prejavujúcu sa upreným hľadením do prázdna a zastretým pohľadom. Myoklonické: na potkanovi sledujete krátke a náhle mykané pohyby svalstva a záchvat trvá len zlomok sekundy. Tonicko-klonické (Grand mal): potkan stratí vedomie a spadne. Začiatok záchvatu je typický napnutím alebo stiahnutím svalstva na celom tele (potkan je ako keby v jednom veľkom kŕči) a potom začne mykanie končatinami. Po záchvate sa mu vedomie postupne vráti. Klinické príznaky • Stavanie sa na zadné nohy, intenzívne čuchanie • Udieranie prednými labkami do vzduchu • Stuhnutie svalov (najmä končatín, ale môže sa objaviť aj inde na tele) • Cerenie zubov • Padanie • Sklené a neprítomné oči • Prudké nekoordinované pohyby • Nekontrolované trhanie alebo kŕče • Jazyk trčiaci von z papuľky • Strata vedomia Po záchvate môžete sledovať • Veľký smäd • Určitá dezorientovanosť, letargia Čo môže záchvat vyvolať • stres (nové prostredie, nedostatok spánku, cestovanie, vzťahy s ostatnými v klietke) • strava chudobná na živiny • hluk alebo nečakané zvuky • náhly prudký pohyb • náhla zmena z tmy do svetla, blikajúce svetlá • ochorenie, horúčka a alergia • nadmerná horúčava a/alebo vlhkosť

87



Diagnostikovanie Sledujte všetky zmeny správania vášho potkana a v prípade podozrenia na záchvaty kontaktujte chovateľa, od ktorého ste potkana kúpili, či sa v chove podobné problémy nevyskytli (či teda nie sú príčiny záchvatov dedičné). Pred tým, než pôjdete k vášmu veterinárovi, sledujte priebeh záchvatov, zapisujte si, ako často sa vyskytujú a ako dlho trvajú, ako sa prejavujú (svalové kŕče, strata vedomia, nekoordinované pohyby a pod), čo ich pravdepodobne spúšťa a či sa s nimi stretávate v noci alebo cez deň. Tak isto je dôležité zaznamenať, či záchvat prichádza pomaly s varovnými signálmi, alebo naopak náhle a neočakávane. Pre odlíšenie „idiopatických“ záchvatov (idiopatická epilepsia) od tých, ktoré majú príčinu v zmenách iontov, zlyhávaní orgánov a podobne je dôležitý odber krvi čo najskôr po záchvate. Vzhľadom k veľkosti potkana a zložitosti odberu krvi je to na zváženie, pretože zviera je nutné uspať. Ďalšou diagnostickou metódou by teoreticky mohlo byť zobrazovacie vyšetrenie mozgu, aby veterinár odhalil lézie ako tumor, absces, hematóm, infarkt a pod., ktoré tiež môžu podľa miesta výskytu vyvolávať záchvaty. Opäť je ale veterinár limitovaný veľkosťou zvieraťa, o odbere mozgomiešneho moku ani nehovoriac. Liečba Pre liečbu, resp. zníženie frekvencie, trvania a vážnosti záchvatov sa najčastejšie odporúča fenobarbitol alebo diazepam. Efektivita liečby sa nedá posudzovať okamžite, môže trvať týždeň – dva, kým sa dostavia žiaduce výsledky (zníženie frekvencie záchvatov, skrátenie ich trvania a zlepšenie priebehu). Aj po zlepšení stavu sa neodporúča prestať s liečbou, resp. s podávaním liekov, pretože by sa mohol dostaviť stav nazývaný status epilepticus (hromadenie záchvatov počas dňa). Ak je už raz nasadená liečba, NESMIE sa vysadiť, inak to spôsobí návrat záchvatov. Aj obyčajné zníženie dávky je veľmi rizikové, preto sa začína na nižších dávkach a v prípade potreby sa zvyšujú. Liečba je doživotná. Vo väčšine prípadov, kedy sa u potkana stretneme s týmto problémom, frekvencia a trvanie záchvatov majú vzrastajúcu tendenciu až kým nie je možné odhaliť ich príčinu a následne ju správnym spôsobom liečiť. Zvyčajne je potrebné, aby potkan dostával lieky do konca života. V prípade opodstatneného podozrenia (predpokladu), že príčinou záchvatov je infekcia, je potrebné potkanovi podávať aj širokospektrálne antibiotiká. Rovnako, ak je opodstatnený predpoklad, že príčinou záchvatov je zápal (a opuch mozgového tkaniva), potkan by mal dostávať kortikosteroidy. Opatera • Podávajte potkanovi lieky tak, ako to predpísal veterinár. V nijakom prípade nevynechávajte dávku. • Ubezpečte sa, že prostredie, v ktorom potkan žije, je tak bezpečné ako je to možné. • Chráňte ho pred hlasnými zvukmi. • Chráňte ho pred náhlymi zmenami teploty. • Pohybujte sa v jeho okolí pomaly, hovorte jemne a nie nahlas, aby ste ho nevyľakali. • Nechajte potkana s ostatnými v klietke, ale len do doby, kedy uvidíte, že ho ich spoločnosť akýmkoľvek spôsobom stresuje. • Potkan by mal mať v klietke všetko ľahko na dosah (jedlo, pitie, miesto na spanie). Tak isto je dôležité, aby mal jemnú, mäkkú podstielku, ktorá nie je prašná. (Jednak znížite riziko poranenia počas záchvatu a jednak, ak bude chcieť spať inde ako na mieste, ktoré má určené na spanie, na mäkkej bezprašnej podstielke to bude pre neho pohodlnejšie.) • Zabezpečte mu stravu, ktorá nebude obsahovať cukor a jeho náhrady. • V prípade akýchkoľvek zmien v trvaní, frekvencii a priebehu záchvatov okamžite kontaktujte veterinára.

8.4. Choroby oka 8.4.1. Intraokulárne zápalové ochorenie Definícia Zápal alebo infekcia oka postihujúca dúhovku, telo rohovky alebo cievovku. Klinické príznaky • mióza, prítomnosť proteínov alebo buniek v prednej očnej komore v dôsledku narušenia bariéry medzi krvou a komorovou vodou, • začervenanie alebo hyperémia episklerálnych/sklerálnych ciev, • fotofóbia (extrémna citlivosť na svetlo), bolestivosť (fotofóbia, škriabanie očí) • keratický precipitát (nazhromaždenie proteínov a mononukleárnych buniek v endotele rohovky). Diagnostikovanie Pri uveitíde je veľmi dôležité pokúsiť sa nájsť príčinu ochorenia. Aj keď mnohé pokusy o nájdenie príčiny ochorenia môžu byť neúspešné, pri dopracovaní sa k etiologickej podstate uveitídy je správne mierená terapia vo väčšine prípadov úspešná. Rutinným hematologickým vyšetrením a biochemickým vyšetrením krvného séra môžeme stanoviť zápalové alebo celkové ochorenia. V endemických oblastiach je dôležité vykonať serologické testy (napr. toxoplazmóza, kokcidiomykóza a i.). Pri klinickom vyšetrení zvieraťa je v prvom rade zreteľná intenzívna lakrimácia, blefarospazmus a fotofóbia. Tieto príznaky svedčia o rôznom stupni očných problémov, ktoré však nie sú špecifické pre uveitídu. Sú však dôležité z anamnestického hľadiska na stanovenie doby pretrvávania očných problémov.

88



Liečba Pokiaľ sú príčinou uveitídy baktérie (napr. po penetrujúcich poraneniach), je potrebná aplikácia vhodných antibiotík v odporúčanom dávkovaní. Pri šošovkou indukovanej uveitíde je potrebné nasadiť protizápalovú terapiu (nesteroidné antiflogistiká alebo kortikosteroidy). Kontrola zápalu: a) kortikosteroidy – sú aplikované subkonjunktiválne, lokálne alebo celkovo. Kortikosteroidy inhibujú bunkami sprostredkovanú imunitnú reakciu, znižujú produkciu protilátok, stabilizujú lyzozomálne membrány a redukujú uvoľňovanie intracelulárnych proteolytických enzýmov. Aplikácia kortikosteroidov je kontraindikovaná v prípadoch výskytu vredov rohovky; pokiaľ sa však jedná o neinfikovaný vred, je vhodná len ich celková aplikácia. Kortikosteroidy sa taktiež neodporúča aplikovať pri bakteriálnych a plesňových ochoreniach oka. Ďalším ochorením, pri ktorom je celková aplikácia kortikosteroidov je diabetes mellitus; opatrne je potrebné postupovať aj pri lokálnej aplikácii. b) nesteroidné antiflogistiká (NSAID) – prostaglandíny spôsobujú pri uveitíde uvoľňovanie proteínov z ciev uveálneho traktu. Inhibíciou produkcie prostaglandínov dochádza k redukcii uvoľňovania proteínov, zníženiu množstva protilátok prítomných pri imunologickej reakcii a k zníženiu produkcie fibrínu, ktorý môže spôsobiť vznik synechií.24 Lokálne sa nesteroidné antiflogistiká môžu aplikovať samostatne alebo v kombinácii s kortikosteroidmi. Flubiprofen (0,03% roztok) sa aplikuje lokálne najmä ako prevencia intraoperatívnej miózy. Flubiprofen môže predĺžiť hojenie rohovky, avšak v porovnaní s kortikosteroidmi nepodnecuje aktiváciu kolagenázy. Flubiprofen je kontraindikovaný u zvierat s herpetickou keratitídou. Nesteroidné antiflogistiká sa aplikujú samostatne alebo celkovo spolu s kortikosteroidmi. Pri tejto kombinácii steoidov a nesteroidov je potrebné dôkladne chrániť gastrointestinálny trakt, pretože riziko krvácania je oveľa väčšie. c) cykloplegiká – častejšie ako mydriatiká, sa aplikujú za účelom dilatácia pupily, redukcie synechií a na uvoľnenie bolestivého spazmu ciliárneho telesa. Pokiaľ je mydriáza nedostatočná, aplikuje sa kombinácia 1% atropínu (2 – 3 x denne) a 10% fenylnefrínu (2 – 3× denne). d) imunosupresíva – imunosupresívum azathioprín sa zvyčajne aplikuje pri komplikovanej uveitíde, nereagujúcej na iný typ terapie. Jeho najčastejšie použitie je pri uveodermatologickom syndróme. Odporúčaná počiatočná dávka je 2 mg/kg/deň po dobu 3 – 5 dní, ďalej sa pokračuje v dávke 1 mg/kg. Opatera • Pred a po ošetrovaní potkana si vždy poriadne umyte ruky, aby ste zabránili rozširovaniu infekcie do oka, ktoré nie je postihnuté, alebo na oči iného potkana v klietke. • Ak je postihnuté len jedno oko, podľa potreby z neho utierajte výtok, aby ste zabránili prenosu infekcie do zdravého oka. • Vždy čistite oko smerom z vnútorného rohu oka von, aby ste zabránili znovu zavedeniu infekcie do oka. • Vždy používajte čisté vatové tampóny, ak používate látku, pred ďalším použitím ju poriadne vyperte. • Použite len medikamenty, ktoré určil veterinár a len po dobu, ktorú vám doporučil. • Ak sa stav zvieraťa nezlepšuje alebo sa naopak zhoršuje, kontaktujte veterinára. V prípade chirurgického zákroku: • Počas rekonvalescencie je potrebné mať potkana oddeleného od ostatných, vo vlastnej klietke. • Zabezpečte potkanovi čistú podstieľku, meňte ju v klietke denne podľa potreby aj niekoľko razy. Pri pooperačných stavoch nie je vhodná prašná podstieľka, najlepšie sú papierové utierky alebo staré kusy odevu. • V prípade potreby zabezpečte potkanovi teplé prostredie, napríklad tým, že do klietky umiestnite fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú podušku (pozor na prehriate a následnú dehydratáciu). • Podávajte mu lieky proti bolesti, ak je to potrebné.

8.4.2. Šedý zákal (katarakt) Definícia Degeneratívna zmena šošovky oka, ktorá vedie ku strate zraku. Môže sa prejaviť po prekonaní traumy, zápalu, systémového ochorenia alebo je dôsledkom starnutia potkana. Klinické príznaky • Môže byť viditeľné ako biela bodka na zreničke. • Tak isto sa môže objaviť sivé alebo bledomliečne zafarbenie zreničky (prípadne oboch). Diagnostikovanie Kým je zákal malý, dá sa diagnostikovať pomocou oftalmoskopu. Pri väčších škvrnách je ľahké ich rozoznať voľným okom. Liečba Potkan, ktorého oko je postihnuté šedým zákalom, sa veľmi ľahko a rýchlo adaptuje (hlavne vďaka tomu, že tak či tak má slabý zrak, ale má veľmi dobrý čuch a sluch). Liečba sa môže zamerať na korekcie zásadných problémov, ak je to možné. Opatera • Zabezpečte potkanovi bezpečné prostredie a zredukujte na minimum riziko poranení a pádov. • Snažte sa zaistiť, aby si potkan zvykol na svoju klietku a rozmiestnenie zariadenia, uľahčí mu to pohyb po nej. Vyhnite sa premiestňovaniu zariadenia, potkanovi to značne sťaží situáciu. • Napájačku s vodou a misku s jedlom dávajte vždy na to isté miesto.

89



8.4.3. Zápal spojiviek Definícia Zápal alebo infekcia oka a jeho okolia. Môže byť spôsobený bakteriálnou infekciou (napríklad Pasteurella pneumotropica, Streptococcus pneumonia), alebo vírusovým ochorením ako SDA (saliodacryoadenitis). Okrem toho môže byť vyvolaný podráždením pochádzajúcim z environmentu potkana (napríklad vysoká koncentrácia amoniaku, ktorý sa uvoľňuje z moču v klietke alebo teráriu, prach alebo chemikálie v niektorých druhoch podstieľky, zvyšky čistiacich prostriedkov alebo tiež umiestnenie klietky tam, kde majiteľ potkana zvykne fajčiť), alebo tým, že si potkan oko často škriabe. Rovnako je známe, že jedince, ktoré sú staršie alebo ktoré majú zníženú imunitu, sú náchylnejšie na akékoľvek ochorenie, teda aj na zápal spojiviek. Klinické príznaky • Časté žmurkanie, zvýšené množstvo porfyrínu v okolí očí. • Tvorba „kôry“ v okolí očí spôsobená zápalovým výtokom. • Môžete tiež vidieť opuch viečka alebo okolia oka a začervenanie tkaniva. Diagnostikovanie Sledujte vývin choroby, životné prostredie potkana a styk s každým novým jedincom, ktorý sa objaví v jeho okolí. Pri určovaní toho, či ide o bakteriálne alebo vírusové ochorenie je dobré odobrať vzorku výtoku a analyzovať ju. Liečba V prípade výtoku opatrne umyte potkanovi oko destilovanou vodou. Tak isto môžete potkanovi dať na 5 – 10 minút na postihnuté oko teplý obklad (vhodné opakovať 2 – 3 razy do dňa).Ak si potkan oko škriabe, zmiernite svrbenie tým, že na oko priložíte studený obklad. Aplikujte lokálnu oftalmologickú antibiotickú masť alebo kvapky podľa pokynov veterinára. Ak sa objavil zápal alebo je podozrenie na alergén, aplikujte oftalmologickú antibiotickú masť alebo kvapky s obsahom steroidov ako napríklad hydrokortison alebo dexametason. Ak sa objaví absces, veterinár sa môže pokúsiť ho otvoriť a vytlačiť. Kortikosteroidy alebo oftalmologické masti s obsahom steroidov by sa nemali použiť v prípade, že je prítomný absces. Opatera • Pred a po čistení oka si vždy umyte ruky, aby ste zabránili šíreniu infekcie do zdravého oka alebo prenosu choroby na ďalšieho potkana. • Keď čistíte oko, vždy ho ošetrujte z vnútornej strany smerom von, aby ste zabránili znovu zavedeniu infekcie do oka. • Ak je postihnuté len jedno oko, zabezpečte jeho čistenie tak, aby sa žiaden výtok nedostal na zdravé oko. • Ak čistíte oko vatovým tampónom, nikdy nepoužívajte obe strany toho istého tampónu. • Ak použijete kus látky, pred každým opätovným použitím ho poriadne vyčistite a nečistite oko oboma stranami látky. • Používajte len medikamenty, ktoré vám predpísal veterinár, a len po dobu, ktorú určil. • Ak sa stav potkana nezlepšuje, kontaktujte veterinára.

8.4.4. Zelený zákal (glaukóm) Definícia Neprimeraný nárast vnútorného očného tlaku, ktorého výsledkom je atrofia očného nervu a oslepnutie. Nárast tlaku môže byť spôsobený napríklad rastom nádoru, alebo ako sprievodné ochorenie cukrovky, neoplázie, zápalu alebo poškodenia oka. Klinické príznaky • Obyčajne má rýchly začiatok. • Časté žmurkanie spojené s bolesťou, mierny opuch alebo vypúlenie oka. • Hmlistá alebo nepriehľadná rohovka. • Výtok z oka (vodnaté oko). • Prítomnosť zápalu spojiviek, intraokulárneho zápalu a/alebo dilatovaná zrenička. Diagnostikovanie Sledujte vývin ochorenia a presvedčte sa, že sa toto ochorenie nevyskytlo v chove, z ktorého beriete svojho potkaníka. Uľahčí Vám to liečbu glaukómu a toho, čo ho spôsobilo. Diagnostikovanie je možné prostredníctvom oftalmoskopu, ktorým sa vyšetrí očný nerv. Môžete si všimnúť zmenšenie prekrvenia sietnice. Na zistenie vnútorného tlaku v oku je možné použiť tonometriu. Normálny tlak je u potkanov 21 až 26. Liečba Pri liečbe glaukómu je možné použiť nasledovné medikamety: Trithalmic/Cortisone – očná masť, ktorá sa aplikuje na postihnuté oko (alebo obe oči) jeden raz denne. Okrem toho možno použiť Pilocarpine Opthalmic roztok 1%, ktorý sa kvapká do postihnutého oka dva razy denne v primeranom množstve. V prípade, že je glaukóm spojený s intraokulárnym zápalovým ochorením, používajú sa kortikosteroidy ako prednison alebo dexamethoson. Ak sa toto ochorenie neobjaví, je možné okrem masti použiť aspirin alebo ibuprofen. V prípade neustupujúceho opuchu a veľkej bolesti môže veterinár navrhnúť chirurgické odstránenie oka. V tomto prípade sa počas pooperačnej starostlivosti odporúča podávať potkanovi proti bolesti prvých 24 hodín Butorphanol alebo Buprenorphine.

90



Opatera • Zabezpečte potkanovi bezpečné prostredie. Aby sa vyhol pádom z výšky, poschodia v klietke dajte do minimálnej výšky. • Po čistení klietky vždy dávajte zariadenie na to isté miesto, aby potkan bol na jeho rozmiestnenie zvyknutý a nedochádzalo k zbytočným zraneniam. • Rovnako krmivo a vodu vždy umiestňujte na to isté miesto a najlepšie tam, kde potkan ľahko dočiahne. V prípade potreby zabezpečte pooperačnú starostlivosť : • Potkan by mal byť oddelený od ostatných, v samostatnej klietke alebo prepravke. • Denne vymieňajte podstieľku v klietke, podľa potreby aj viac razy. Najvhodnejšou podstieľkou sú v tomto prípade papierové servítky alebo staré tričko, ktoré potkana nijako neobmedzujú, nepichajú a sú pohodlné. Vyhnite sa prašnej podstieľke alebo podstieľke, ktorá obsahuje fenoly a iné škodliviny. • Zabezpečte potkanovi teplo napríklad tým, že mu do klietky dáte fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú podušku (pozor na prehriatie). • Poskytnite potkanovi potrebné lieky proti bolesti. • Počas obdobia zotavovanie mu podávajte vysokokalorické jedlá a potravinové doplnky. • V čase zotavovania pozorne sledujte príjem tekutín a môžete mu do vody primiešať napríklad glukózu alebo vitamínové doplnky. • Akonáhle si všimnete zápal, opuch alebo zvýšenie bolestivosti miesta rezu, ihneď kontaktujte veterinára.

8.5. Choroby reprodukčného systému 8.5.1. Mastitída Definícia Infekčný zápal prsného tkaniva. Spôsobujú ho hlavne baktérie, ktoré sa dostanú do drobných raniek na prsníkoch spôsobených cicajúcimi mláďatami. Najčastejšie sa stretávame s organizmami ako Staphylococci, Alpha Hemolytic Streptococcus, a E.Coli. Klinické príznaky • Opuch alebo hrudkovitý vzhľad v oblasti mliečnych žliaz v dobe kojenia. • Na dotyk je táto oblasť teplá a veľmi bolestivá. • Znížená chuť do jedla. • Hrbenie sa. • Samička nedovolí mláďatkám cicať mlieko, pretože jej to spôsobuje bolesť. Diagnostikovanie Sledujte správanie kojacej samice a v prípade podozrenia sa pokúste o palpačné vyšetrenie (prehmatanie). V prípade podozrenia je potrebné urobiť vyšetrenie mlieka, ktoré sa hromadí v mliečnej žľaze, aby veterinár mohol nasadiť správnu liečbu. Liečba Možné je použiť širokospektrálne antibiotiká ako Enrofloxacin, Chloramfenikol, alebo Tetracyklín. Poznámka: ak ešte mláďatá neboli odstavené, neodporúča sa použiť chloramfenikol ani tetracyklín. Ak sa objaví absces, veterinár môže zvážiť liečbu pomocou Trimethoprim Sulfa.Samičke prikladajte na postihnuté miesto štyri razy denne teplé obklady, aby ste podporili odtekanie tekutiny a zmenšili tak opuch. V prípade objavenia sa abscesu je potrebné umožniť hnisu vytekať, prípadne ho môže veterinár vytlačiť. Dbajte na čistotu hniezda a ranku pravidelne dezinfikujte. Opatera • Zabezpečte v klietke čisté prostredie. • Denne meňte podstieľku, podľa potreby aj niekoľko razy. Použite mäkkú a bezprašnú podstieľku (staré tričká, toaletný papier, papierové utierky apod). • Pred tým, než budete samicu chytať, umyte si poriadne ruky. Umyte si ich tiež po ošetrení. • Zabezpečte dostatočne teplé prostredie, použitím fľaše s teplou vodou alebo termoforom (pozor na dehydratáciu). • Počas kojenia a zotavovania sa podávajte samici dostatok tekutín a vysokokalorické jedlá (je dôležité hlavne aby mala dostatok bielkovín). • Kontaktujte veterinára pri akýchkoľvek príznakoch zápalu, opuchu, bolesti, alebo ak si všimnete výrazný úbytok na váhe, zmenu v správaní či letargiu.

8.5.2. Parafimóza Definícia Parafimóza sa objavuje v prípade, že predkožka je uväznená za žaluďom a nie je schopná sa do svojej pôvodnej pozície vrátiť prirodzenou cestou. Žaluď ostáva odkrytý. Môže byť výsledkom fimózy (neschopnosti preťahovať predkožku cez penis), poranenia, infekcie alebo dedičných porúch (krátka predkožka a dlhý penis). Výnimočne môže byť spôsobená aj hladovaním a dehydratáciou.

91



Klinické príznaky • Penis trčí von z predkožkového vaku. Tak isto sa môže objaviť opuch a zápal žaluďa. • Časť pokožky, ktorá je za hlavou penisu môže byť tiež opuchnutá a napnutá. • Potkan si priam zúrivo oblizuje penis. • Potkan prejavuje známky precitlivenosti a bolesti v prípade, že sa postihnutej časti dotkne (alebo ak dôjde k dotyku s čímkoľvek v jeho prostredí). • Začervenanie až sčernenie tkaniva. • Ťažkosti s močením. Ďalšími príčinami môžu byť: • Nedostatočná hygiena • Chemické podráždenie (mydlo, šampón) • Nekróza • Bakteriálna infekcia • Obezita • Diabetes Diagnostikovanie Je potrebné zistiť, za akých podmienok ku parafimóze došlo. Dôležité je aj to, aby veterinár poriadne penis a predkožku prezrel, aj ručne. Penis sa môže javiť ako začervenaná guľa mäsa. Parafimózu by ste si nemali pliesť s erekciou bez ejakulácie ani s fimózou (zúžená predkožka, ktorá zachytí penis vo vnútri a nedovolí mu dostať sa cez ňu von). Liečba – vykoná ju veterinár V každom prípade je potrebné vrátiť penis do jeho prirodzenej pozície vo vnútri predkožkového vaku. Ak ju spozorujete včas, ešte pred objavením sa edému, parafimóza môže byť odstránená bez invazívnejšieho zákroku. Neinvazívne liečebné metódy – vykoná veterinár • Na penis aplikujte antibiotickú masť, ktorá ho pomôže jemne vložiť späť, zabráni tkanivu, aby sa vysúšalo a pomôže udržať prípadnú infekciu pod kontrolou. • Ďalšou možnosťou je jemne povytiahnuť penis, natrieť ho lubrikantom a vrátiť ho opatrne do predkožkového vaku. Na redukciu opuchu: • Na penis prikladajte v krátkych intervaloch vrecko s ľadom. • Aplikujte steroidný krém. Invazívna liečba – vykoná veterinár Pri vážnom alebo opakujúcom sa prípade parafimózy môže byť nutný chirurgický zákrok – prerezanie predkožky, aby sa zväčšil jej otvor. Veterinár tento zákrok vykoná na uspatom zvierati. Pomoc pri bolestiach: • Manipuláciu s penisom môže uľahčiť aplikácia lidokaínového gélu. • Ak je to potrebné, veterinár pichne potkanovi injekciu proti bolesti. • Pri menších bolestiach je možné použiť lieky proti bolesti určené pre deti. Tieto zároveň zmenšujú zápal. Sprievodná liečba: • Aplikujte kortikosteroidnú masť. • Podávajte predpísané antimikrobiotiká. Opatera • • V prípade invazívneho chirurgického zákroku udržujte postihnuté miesto v čistote, aby sa do rany nedostala infekcia. • • V prípade potreby podávajte potkanovi predpísané lieky proti bolesti. • Aby ste sa vyhli zbytočnému dráždeniu postihnutého miesta, potkan by mal mať jemnú podstieľku, napríklad papierové vreckovky, kuchynské papierové utierky, staré tričká alebo jemný toaletný papier. • Pokúste sa mu zabrániť, aby si dotknuté miesto čistil. • Udržujte jeho prostredie v čistote. • Podľa pokynov mu podávajte antimikrobiotiká. • Kontrolujte koľko zje a monitorujte mu váhu V prípade akéhokoľvek z nasledujúcich príznakov navštívte ihneď veterinára: • Sťažené alebo nedostatočné močenie. • Nízka alebo vysoká teplota. • Návrat príznakov ochorenia. • Krvácanie z penisu alebo predkožky. • Krv v moči.

92

Príručka pre chovateľov potkanov • • •


Výtok z penisu alebo predkožky. Opuch v oblasti slabín. Iné príznaky ochorenia.

8.6. Choroby srdca 8.6.1. Kardiomyopatia Definícia Ide o akékoľvek štrukturálne alebo funkčné abnormality srdcových komôr, ktorých dôsledkom sú dysfunkcie srdcovej činnosti alebo zväčšenia komôr. Môže byť výsledkom viacerých chorobných procesov (nádory, degeneratívne zápalové procesy, toxíny, metabolické poruchy), spôsobiť ju môžu rôzne bakteriálne, virózne alebo parazitické infekcie. S touto chorobou sa stretávame skôr u samcov, než u samíc. Klinické príznaky Dilatačná kardiomyopatia Klinické príznaky sú podobné ako pri zlyhaní srdcovej činnosti (podrobnejšie v ďalšom článku): • rýchla únava • je možné počuť suchý kašeľ, bronchiálne sipenie, alebo vlhké dlhé zvuky, ktoré zhoršujú dýchanie • tak isto môžete pozorovať nafúknutie brucha (čo ale nie je u potkanov až tak bežný príznak) • opuchy končatín a chodidiel spôsobené hromadením tekutín • nechuť do jedla; môže sa stať, že potkan bude mať chuť do jedla, ale zje len veľmi málo alebo nezje vôbec nič • Postupné ubúdanie váhy • Môžu sa objaviť príznaky dehydratácie (pokožka sa do normálnej pozície vracia veľmi pomaly, keď ju jemne stlačíte dvoma prstami a vytiahnete dohora) Hypertrofická kardiomyopatia Klinické príznaky tohto druhu kardiomyopatie môžu byť tak jemné, že spočiatku sa môže ochorenie javiť ako asymptomatické, avšak postupom času sa prejavujú hlavne tieto príznaky (niektoré aj s niekoľkotýždňovými prestávkami): 1. Pády, ktoré nie sú vyvolané bitkami ani skákaním. Potkan sa môže uložiť spať a po chvíli vypadne z hniezda alebo iného miesta na spanie (je to známe ako „omdlenie“, ktoré môže súvisieť so srdečnou arytmiou) 2. Nevysvetliteľné opuchliny chodidiel ako keby bol potkaník zranený. Okrem toho to môžu byť aj tieto: • Veľmi rýchla únava, neochota pohybovať sa, snaha mať stále privreté oči • Ťažké dýchanie ( javí sa používaním abdominálnych svalov, aby sa potkanovi ľahšie dýchalo) • môže sa objaviť čiastočné ochrnutie zadných končatín v súvislosti s trombózou (prechodom malých krvných zrazenín žilkami) • Úbytok na váhe Napriek tomu, že je postupný úbytok na váhe sprievodným javom oboch druhov kardiomyopatie, chovateľ si ho i pri pravidelnom vážení potkana nemusí všimnúť, pretože nie je tak drastický a zjavný ako pri iných druhoch ochorenia. Tak ako u ľudí aj u potkanov sa toto ochorenie môže javiť ako ochorenie dýchacích ciest, avšak ak sa potkan nelieči, rýchlo umiera. Diagnostikovanie Sledujte vývin. Majiteľ si môže všimnúť postupný úbytok na váhe alebo nafúknutie brucha. Pri prvom náznaku straty váhy ju treba ďalej dôsledne sledovať, no rovnako treba venovať pozornosť aj priberaniu. Na kontrolu veľkosti a tvaru srdca, ako aj na zväčšenie srdcových komôr, je možné použiť vyšetrenie pomocou RTG alebo CT, prípadne sonografiu. Prvé príznaky ochorenia sa nemusia vždy prejaviť aj na tvare a veľkosti srdca. Neskoršie zase reflektujú vzrast kardiotoratického podielu. RTG hrudníka môže, ale aj nemusí ukázať zväčšenie alebo zmenu tvaru srdca. Najhoršie viditeľné sú tieto zmeny v prípade, že potkaník ma pľúcny edém alebo pľúcnu efúziu. Laboratórne vyšetrenia môžu ukázať zníženú hladinu sodíka, ktorá poukazuje na hyponatrémiu spojenú so zadržiavaním vody v tele. Rozborom krvi je tiež možné zistiť zvýšenú hladinu keratínov. Liečba Dilatačná kardiomyopatia: • Lasix (diuretikum) • Digoxin/Cardoxin • Enalapril (alebo podobný ACE inhibítor) • Atenolol (alebo podobný beta blokátor) • Aspirin (prevencia tvorby krvných zrazenín). • V prípade veterinárom identifikovanej dehydratácie treba zvážiť orálne alebo IV podanie tekutín (cez žily v chvoste), ak ide o dlhodobé preťaženie srdca • Aminofylín môže pomôcť pri dýchaní

93



Hypertrofická kardiomyopatia: • Atenolol (alebo podobný beta blokátor) • Aspirin • Lasix (použite v prípade, že sa objavia príznaky zlyhania srdca a preťaženie) • Enalapril (použite ho len ak sa objavia symptómy zlyhania srdca) Vhodná je tiež diéta zameraná na stravu s nízkym obsahom sodíka. Opatera Zabezpečte potkanovi jednoposchodovú klietku, aby sa nemusel zbytočne namáhať pri lezení a skákaní. Zabezpečte mu dostatok vody a jedla a umiestnite ho na ľahko dosiahnuteľné miesto. Poskytnite mu adekvátnu výživu a prípadne aj výživové doplnky. Monitorujte jeho váhu, ktorá odráža zadržiavanie tekutín v tele. Monitorujte, či nie je potkan dehydrovaný jednoduchým testom. Stlačte dvoma prstami jemne kúsok kože a potiahnite dohora. U dehydrovaných zvierat sa pokožka vracia do pôvodnej pozície veľmi pomaly. Za normálnych okolností trvá jej vrátenie do pôvodného stavu 1–2 sekundy. Sledujte pôsobenie medikamentov a presvedčte sa, že naozaj dochádza k zlepšeniu. Lieky sa musia prispôsobovať vždy momentálnemu stavu zvieraťa. Ak by ste mali pocit, že sa stav vášho potkana zhoršuje, ihneď navštívte veterinára.

8.6.2. Zlyhanie srdcovej činnosti Definícia Stav, kedy srdce prestane zabezpečovať pumpovanie a cirkulovanie krvi v obehu. Obyčajne nastáva po zlyhaní ľavej alebo pravej srdcovej komory, prípadne oboch. Ich zlyhanie má za následok to, že sa krv vracia späť a preťažuje pľúca, pečeň, brucho a dolné končatiny. Môže byť výsledkom arytmie, kardiomyiopatie, infekcie, porúch srdcovej chlopne, nádorov. Nedá sa vyliečiť, srdce už ostane postihnuté, ale správnou liečbou a opaterou dokážete potkanovi zabezpečiť kvalitný život. Klinické príznaky • Rýchla únava, potkan spí viac ako obyčajne, nie je aktívny • Slabosť zadných končatín, ktorá nesúvisí s artritídou alebo neurologickými problémami • Suchý kašeľ, sťažené dýchanie. Občas si môže podopierať hlavu, aby sa mu ľahšie dýchalo. • Zväčšenie brucha a/alebo opuchnutie končatín, prípadne nárast váhy v dôsledku zadržiavania vody v tele. Zväčšenie brucha a opuch nôh nie je u potkanov bežným príznakom. • Malý alebo žiaden apetít • Teplotné výkyvy spôsobené zlou cirkuláciou krvi • Sliznica sfarbená do modra (potkan je cyanotický v dôsledku zlého okysličovania krvi). Toto je však obyčajne už neskorí signál. • Nepokojné správanie sprevádzané čoraz ťažším dýchaním (potkan ani chvíľu neposedí a neostane na jednom mieste). • Hustý koncentrovaný moč v malom množstve. Diagnostikovanie Pri podozrení na akékoľvek poškodenie srdca môže pomôcť RTG, CT, alebo ultrazvuk, na ktorom bude vidieť veľkosť a tvar srdca a jeho činnosť. Prvé príznaky ochorenia srdca sa tu však objaviť nemusia. Neskôr si môžeme všimnúť vzrast kardiotoratického pomeru. Na RTG snímke môže byť kvôli prítomnosti hrudnej efúzie alebo poškodenia pľúc ťažké adekvátne určiť zväčšenie srdca. V dôsledku hromadenia vody v tele sa v laboratórnych výsledkoch objaví hyponatrémia (znížená krvná hladina sodíka). Krvný obraz môže odhaliť zvýšené kreatíny a BUN (blood urea nitrogen).Výsledky vyšetrenia moču môžu odhaliť nerovnosti v metabolizme (alkalózu alebo acidózu). Odchýlky od bežnej váhy potkana zase upozornia na zadržiavanie vody v tele. Liečenie • Lasix (diuretikum). Môže sa použiť ako pomôcka na diagnostikovanie (má rýchlejší účinok než enalapril) • Enalapril (alebo podobný ACE inhibítor). Tiež sa môže použiť ako pomôcka pri diagnostikovaní. (výsledky sa dostavia tretí deň.) • Atenolol (alebo podobný beta blokátor) • Digoxin/Cardoxin u dilatačnej kardiomyopatie. (Poznámka: v prípade podozrenia na hypertrofickú kardiomyopatiu ho používajte veľmi opatrne.) Tiež bude možno potrebné zabezpečiť potkanovi dostatok kyslíka. Odporúča sa diéta s nízkym obsahom soli. Ošetrovanie • Zabezpečte jednoposchodovú klietku, v ktorej sa bez šplhania a lozenia dostane všade, kde bude potrebovať. • Zaistite mu v klietke jedlo a pitie na ľahko dostupnom mieste. • Monitorujte nárast váhy, ktorý indikuje zadržiavanie vody v tele. • Vyvarujte sa extrémnym zmenám prostredia (hlavne teploty), ktoré zvýšia činnosť srdca. • Monitorujte efektivitu liečby, aby ste sa uistili, že je účinná. Ako bude choroba postupovať, je pravdepodobné, že sa dávky liekov zmenia. Ak si všimnete, že aj napriek podávaným liekom sa stav potkana zhoršuje, ihneď navštívte veterinára. • Zabezpečte adekvátnu výživu. Táto by mala obsahovať napríklad doplnky ako ko-enzým Q10 (10–30 mg/day), L-karnitín (25 mg/day), a taurín (50 mg/day) .

94



8.7. Choroby tráviaceho traktu 8.7.1. Diabetes melitus 8.7.1.1. Základné údaje o cukrovke Čo je diabetes mellitus? Diabetes mellitus je možné charakterizovať ako ochorenie, pri ktorom je hladina cukru v krvi permanentne zvýšená nad normálne hodnoty. Toto zvýšenie je spôsobené neschopnosťou organizmu využívať cukry a iné sacharidy zo stravy, pretože v tele buď nie je dostatok inzulínu, ktorý sa u zdravého potkana tvorí v slinivke brušnej (pankreas, podžalúdková žľaza), alebo cieľové orgány nie sú schopné inzulín využívať. Prečo diabetes mellitus vzniká? Príčin vzniku cukrovky môže byť niekoľko. Medzi najčastejšie patria tieto: • chronická pankreatitída (zápal podžalúdkovej žľazy) • niektoré lieky, najmä kortikosteroidy • zvýšená produkcia niektorých hormónov, ktoré zvyšujú hladinu cukru v krvi, napríklad rastového hormónu • autoimúnny proces, pri ktorom sa vytvoria proti beta-bunkám pankreasu protilátky a výsledkom je potom úplne alebo čiastočné zastavenie tvorby inzulínu • genetika V dôsledku týchto faktorov telo potkana buď prestane inzulín úplne vyrábať, alebo ho nevyužíva správne. V oboch prípadoch sa v krvi začne hromadiť glukóza, ktorá sa nedostáva následne do buniek a telo stráca veľký zdroj energie. Navyše, ak hladina glukózy v krvi ostáva stále zvýšená, nasledujú spravidla veľmi vážne zdravotné problémy. Typy cukrovky Typ 1 – zvyčajne sa vyskytuje u mláďat a mladých potkanov, väčšinou u samcov. Telo produkuje buď veľmi málo inzulínu, alebo vôbec nie je schopné ho produkovať. Deficit inzulínu je spôsobený tým, že bunky Langerhansových ostrovčekov v pankrease atrofujú a nevytvárajú inzulín. Pacient musí inzulín dostávať dodatočne. Môže byť dedičná, prenáša sa z matky na syna. Typ 2 – vyskytuje sa u starších potkanov a jeho príčinou býva inzulínová rezistencia. Ide o stav, kedy telo potkana produkuje síce dostatočné množstvo inzulínu, niekedy až zvýšené, ale cieľové orgány alebo bunky nie sú schopné ho využívať prípadne inzulín nie je dostatočne účinný. Pacientom s týmto typom cukrovky obvykle stačí upraviť jedálny lístok, len málokedy je potrebné im podávať aj inzulín, ale nie je to pravidlom. Tehotenská cukrovka – porucha regulácie hladiny cukru v krvi počas tehotenstva u samice, u ktorej pred tým diabetes mellitus nebol diagnostikovaný. Aj napriek tomu, že po pôrode sa opäť hladina cukru v krvi u samice upraví, táto samica má nábeh na cukrovku druhého typu v starobe. Hlavným následkom tehotenskej cukrovky sú väčšie plody. Veľké plody znamenajú komplikácie pri pôrode a ťažšie tehotenstvo. Príznaky ochorenia • chorobný smäd (polydipsia) • trvalý pocit hladu (polyfágia) • časté močenie (polyúria) • aj napriek zvýšenému príjmu potravy potkan chudne • únava • v ťažkých prípadoch potkan môže upadnúť do diabetickej kómy s veľmi vysokými hladinami cukru

8.7.1.2. Glykémia a glykemický index Čo je to glykémia? Je to koncentrácia (hladina) glukózy v krvi potkana alebo v krvnom sére. Stálosť tejto koncentrácie je daná závislosťou množstva orgánov na glukóze, hlavne mozgu, pre ktorý je cukor jediným zdrojom energie a výživy. Na riadení koncentrácie hladiny cukru v krvi sa podieľajú hormóny a autoregulačné a nervové vplyvy. Hladinu glykémie môžete potkanovi odmerať buď pomocou glukomeru (v domácich podmienkach) alebo laboratórne (meranie je presnejšie). Aká je normálna hladina glykémie u zdravého potkana? U zdravého potkana je glykémia v rozmedzí 2,8–7,5 mmol/l Hormonálna regulácia glykémie Hormonálna regulácia koncentrácie glukózy v krvi je najdôležitejším regulátorom glykémie vôbec. Pritom najpotrebnejším a nevyhnutným hormónom v tomto procese je práve inzulín, ktorý glykémiu znižuje. Naproti tomu glaukón, glukokortikoidy, adrenalín, rastový hormón či kortizol glykémiu zvyšujú. (Adrenalín je stresový hormón a ak je zviera v strese, automaticky jeho telo vyhodnotí situáciu ako energeticky náročnú a snaží sa všetkým orgánom zabezpečiť dostatok energie.) Autoregulácia glykémie Tu hlavnými činiteľmi sú hyperglykémia, ktorá podporuje odsun glukózy do tkanív a blokuje produkciu glukózy v pečeni a obličkách, a potom hypoglykémia, ktorá má presne opačný účinok ako hyperglykémia.

95



Regulácia na základe nervových vplyvov Mozgu dodáva všetky potrebné informácie o hladine glukózy v krvi prostredníctvom vegetatívnych nervov, ktoré podnecujú hormonálne odpovede, centrálna nervová sústava. Čo je to glykemický index? GI sa dá definovať ako plocha pod krivkou dvoch glykémií v priebehu dvoch hodín po požití konkrétnej potraviny. Vyjadriť sa dá ako percento plochy pod krivkou po požití rovnakého množstva sacharidov vo forme čistej glukózy. Z uvedeného teda vyplýva, že glukóza má GI 100 a všetky potraviny s nižším GI spôsobujú pomalšie vstrebávanie glukózy z potravy do krvi a potraviny s vyšším GI ako 100 zase naopak spôsobujú rýchlejšie vstrebávanie glukózy z potravy do krvi. Zjednodušene povedané, potraviny s nižším GI sú pre telo menej škodlivé, nezaťažujú ho veľkými výkyvmi hladiny cukru v krvi a dokáže z nich ľahšie získať a využiť glukózu.Miera vzostupu glykémie závisí na obsahu vlákniny v potrave (keďže ovocie obsahuje veľa vlákniny, má obvykle nízky GI), na absolútnom množstve požitých sacharidov (čím viac potravy do žalúdka dostanete, tým rýchlejšie sa telo snaží dostať ho zo žalúdka preč), skladbe sacharidov (polysacharidy sa štiepia pomalšie ako oligo a monosacharidy) a tiež na podiele nutričných hodnôt v potrave (napríklad čokoláda má pomerne nízky GI, pretože obsahuje veľa tuku, a tuk v potravine znižuje jej GI).

8.7.1.3. Pár údajov o inzulíne Čo je to inzulín? Inzulín je peptidový hormón produkovaný v podžalúdkovej žľaze – pankrease. Je to makromolekula na bielkovinovej báze a skladá sa z dvoch polypeptidických reťazcov. Dohromady majú 51 aminokyselín, z toho reťazec A obsahuje 21 a reťazec B obsahuje 30 aminokyselín. Umožňuje, aby sa glukóza z potravy dostala do vnútra bunky a tam bola premenená na energiu, čím reguluje hladinu cukru v krvi, a okrem toho umožňuje chemickú komunikáciu medzi bunkami. Vznik inzulínu Inzulín vzniká v tele v niekoľkých fázach, podľa dostupných zdrojov sú to nasledovné: • fáza: vzniká pre-proinzulín v ribozómoch Langerhansových ostrovčekov • fáza: v endoplazmatickom retikule sa pre-proinzulín mení na proinzulín, ktorý je tvorený reťazcami A a B spojenými Cpeptidom (v angl. connection peptid) • fáza: proinzulín putuje do sekrečných granulí B-buniek, kde je v Golgiho aparáte rozštiepený na C-peptid a inzulín • fáza: inzulín sa zrazí s iónmi zinku (kvôli svojej nižšej rozpustnosti) a je skladovaný do času potreby v sekrečných granulách B-buniek Vylučovanie inzulínu Vylučovanie inzulínu je riadené predovšetkým koncentráciou glukózy v krvi, ale i inými hormónmi (napr. adrenalínom). Glukóza a ostatné zložky jedla z neho vstrebané sú primárnymi stimulátormi vylučovania inzulínu. Príjem inzulínu V každej bunke prijímajúcej inzulín je geneticky zakódovaný inzulínový receptor, na ktorý sa môže prichytiť len molekula inzulínu a vstúpiť do bunky. Inzulín má priamy vplyv na energetický metabolizmus bunky. Orgány, ktoré najviac potrebujú inzulín: • nervové bunky – glukóza je jediným zdrojom ich energie a výživy • svaly – aktivuje glukózové transportéry, tie vychytávajú glukózu a zásobujú svaly energiou • pečeň – zvyšuje príjem glukózy z krvi a podporuje tvorbu zásobného glykogénu; blokuje ketogenézu (vznik vnútorného rozvratu metabolizmu) • tukové tkanivo – inzulín zvyšuje tvorbu tukov, čo je dôvod, prečo sa pri cukrovke II. typu stále priberá Rezistencia voči inzulínu Svalové bunky sú pre telo zásobárňou energie vďaka tomu, že sa v nich skladuje cukor. Kým je potkan mladý, tento systém funguje dobre, vďaka zvýšenému pohybu a vysokému podielu biologickej stravy. Aj keď mu do stravy dávate veľa nebiologických zložiek, ktoré obsahujú uhľohydráty, dokáže sa s cukrom v tele vyrovnať. Vekom potkan lenivie, no dostáva zhruba rovnaké množstvo stravy, v ktorej sú biologické aj nebiologické zložky (napríklad dropsy alebo piškóty). Svalové bunky, ktoré sa vekom postupne naplnili cukrom, sa voči jeho ďalšiemu prijímaniu bránia tým, že znižujú počet receptorov citlivých na inzulín a tento nemá možnosť vstupu do buniek. Cukor sa nemá kde uskladniť a vzniká tzv. inzulínová rezistencia. Výsledkom tejto rezistencie je to, že pankreas začne produkovať inzulín v ešte väčšom množstve v snahe vyvolať u buniek odpoveď a uskladniť prebytočný cukor. Bohužiaľ, týmto procesom sa ešte viac zvyšuje hladina cukru v krvi a znižuje sa počet receptorov buniek citlivých na inzulín, takže aj napriek nadprodukcii inzulínu v pankrease nie je možné cukor v bunkách ukladať. Cukor je teda nasmerovaný do tukových buniek a keď sa naplnia aj tie, dostavuje sa stav známy ako diabetes mellitus II. typu. S ním idú ruka v ruke rôzne artritídy, srdcovo-cievne ochorenia a cholesterolové abnormality.

8.7.1.4. Akútne komplikácie cukrovky Ketoacidóza S touto komplikáciou sa obvykle stretávame u cukrovky I. typu, menej častá je u cukrovky II. typu alebo u gestačnej cukrovky. Spôsobená je nedostatkom inzulínu a tvorbou kontraregulačne pôsobiacich hormónov (ide o hormóny, ktoré pôsobia proti inzulínu). Predstavuje ťažkú poruchu metabolizmu s rozvratom vnútorného prostredia a môže skončiť aj smrťou potkana.

96



Niekedy sa práve týmto spôsobom prejaví cukrovka I. typu. Charakteristická je zvýšenou hladinou krvného cukru (hyperglykémia), celkovým okyslením organizmu a zvýšenou tvorbou ketolátok. Najťažšie štádium je bezvedomie a nazýva sa diabetická kóma. Podstatou ketoacidózy je to, že v organizme chýba inzulín a v bunkách je nedostatok glukózy. Organizmus teda začína prednostne spaľovať tuky, pričom dochádza ku vzniku ketolátok, ktoré sú kyslé a narušujú prirodzené, mierne zásadité prostredie krvi. Takto sa naruší aj stabilita vnútorného prostredia organizmu. Príčiny vzniku: • nedodržanie liečebného režimu, • rôzne úrazy, • operácie, • srdcovo-cievne ochorenia, • mozgovo-cievne ochorenia, • infekcie, • zápalové ochorenia. U potkana sa prejavujú tieto príznaky: • zvýšený pocit smädu, • celková slabosť, • strata hmotnosti, • kŕče v končatinách, • odvodnenie organizmu, • zrýchlená srdcová činnosť, • hlboké dýchanie do brucha, • acetónový zápach z úst • bezvedomie. Liečba Liečbu tohto stavu môže vykonať LEN veterinár! • • • •

okamžite vyhľadajte veterinára (ak nie je k dispozícii veterinár, ktorý obvykle vášho potkana lieči, informujte toho, ku ktorému sa dostanete, o cukrovke) – dopredu mu zavolajte, že prídete, aby ste s potkanom nemuseli čakať v čakárni veterinár sa pokúsi o znovu zavodnenie organizmu nasadí inzulínovú liečbu pokúsi sa o vyrovnanie kyslého prostredia v organizme a úpravu elektrolytického rozvratu

Hyperosmolárna kóma (Hyperglykemický hyperosmolárny neketotický stav – HHNS) Vyskytuje sa pri cukrovke II. typu a postihuje hlavne staršie potkany. U ľudí je úmrtnosť na túto komplikáciu pomerne vysoká, až na úrovni 30 – 50%, u potkanov sa tento údaj v dostupnej literatúre neuvádza. Podobne ako pri ketoacidóze, aj tu svoje zohráva nedostatok inzulínu a zvýšená produkcia kontraregulačných hormónov, ale na rozdiel od nej tu nie je prítomné celkové okyslenie organizmu, čo sa dá vysvetliť vyššou koncentráciou vlastného inzulínu vo vrátnicovej krvi u diabetikov II. typu. Toto bráni zvýšenej tvorbe ketolátok v pečeni. Príznaky • vysoká hladina krvného cukru, • dehydratácia (často až akútne zlyhanie obličiek), • výrazne vysoká hladina sodíka v krvi, • výrazné zahustenie plazmy, • časté poruchy vedomia, • nie je prítomné okyslenie organizmu ako pri ketoacidóze. Príčiny vzniku HHNS vyvolávajú najčastejšie stavy, ktoré potkanovi neumožňujú dostatočný príjem vody pri zvýšenom močení z narastajúcej hladiny krvného cukru. Liečba Okamžite vyhľadajte veterinára. Ak sa vám nepodarí prísť s potkanom k vášmu veterinárovi, informujte lekára o jeho zdravotnom stave a o tom, že trpí cukrovkou. Rovnako ako v predošlom prípade aj tu je dobré dopredu zavolať, aby ste s potkanom nemuseli čakať v čakárni. Liečba spočíva v opätovnom zavodnení organizmu pomocou fyziologického roztoku a ďalšie kroky sú rovnaké ako pri ketoacidóze. Laktátová acidóza Ide o výrazné okyslenie organizmu, ktoré je spôsobené zvýšeným nahromadením kyseliny mliečnej v organizme potkana. Je najnebezpečnejším vedľajším účinkom podávania metformínu, lieku, ktorý je určený na liečbu cukrovky II. typu. (Zlepšuje citlivosť tkanív na inzulín a tým zlepšuje inzulínovú rezistenciu.) Táto komplikácia je veľmi vzácna.

97



Príznaky • hlboké dýchanie • poruchy vedomia • dehydratácia Liečba Okamžite vyhľadajte veterinára. Informujte ho o stave potkana a o tom, že trpí cukrovkou. • • •

opätovné zavodnenie liečba inzulínom podávanie prípravkov na korekciu kyslého prostredia v organizme

8.7.1.5. Chronické komplikácie pri cukrovke Postihnutie malých ciev organizmu (diabetická mikroangiopatia- mikrovaskulárne komplikácie cukrovky) Prejavuje sa hlavne poškodením obličiek, očí a nervov (tu sa kombinuje cievna aj nervová neuropatia). Diabetická retinopatia čiže poškodenie očí je najčastejšou príčinou slepoty potkanov, ak netrpia inými očnými defektmi. Pritom riziko, že potkan v dôsledku cukrovky oslepne je cca desať násobné oproti potkanom bez cukrovky a choroba postihuje rôzne časti oka, najčastejšie sietnicu. Diabetická nefropatia čiže poškodenie obličiek, vzniká v priamej súvislosti s cukrovkou. V drobných obličkových cievach glomureloch sa pri tomto poškodení vyvíjajú špecifické zmeny. V dôsledku ich postihnutia sa potom zhoršuje filtračná schopnosť a v moči sa objavuje albumín a bielkoviny. Posledným štádiom je zlyhanie obličiek, ktoré je nezvratné. Diabetická neuropatia čiže poškodenie nervových buniek sa dá definovať ako difúzne a nezápalové poškodenie funkcie a štruktúry periférnych nervov (senzitívnych, vegetatívnych a motorických). Najčastejšie sa vyskytuje tzv. distálna senzomotorická neuropatia, postihnutie nervov končatín. Začína od končekov prstov najskôr na zadných končatinách a potom na predných. Najzávažnejšou komplikáciou je vznik tzv. diabetickej nohy (chorobné zmeny, ktoré postihujú tkanivá na nohe pod členkom). Postihnutie veľkých ciev pri cukrovke (diabetická makroangiopatia-makrovaskulárne, srdcovo-cievne komplikácie cukrovky) Ide o aterosklerotické zmeny na veľkých a stredných tepnách potkanov postihnutých cukrovkou (kôrnatenie tepien). Ochorenia spôsobené aterosklerózou sú zároveň najčastejšou príčinou úmrtí. Prevláda postihnutie koronárnych srdcových tepien (ischemická choroba srdca), mozgových tepien ( cievne mozgové príhody) a tiež končatinových tepien (ischemická choroba dolných končatín), no nie je to pravidlom, postihnuté môžu byť ktorékoľvek veľké cievy v tele potkana. Hypoglykémia Charakteristika Vo všeobecnosti sa dá hypoglykémia charakterizovať ako pokles hladiny cukru v krvi pod hodnoty, ktoré sú znášané mozgovými bunkami. Táto komplikácia sa vyskytuje hlavne u potkanov, ktorí sú liečení podávaním inzulínu. Diabetik je zvyknutý na permanentne zvýšenú hladinu cukru v krvi, takže mu môže robiť problémy aj relatívne normálna hodnota cukru. Pri ťažkej a dlhotrvajúcej hypoglykémii môže dokonca dôjsť k nezvratnému poškodeniu mozgu, ktorý nedostáva energiu a živiny. Ak sa včas nerieši, potkan upadne do hypoglykemickej kómy. U zdravého potkana je glykémia na úrovni 2,8–7,5 mmol/l. Ak teda hladina cukru v krvi poklesne pod hodnotu 2,8, nastáva hypoglykemický stav. U neliečených alebo nesprávne liečených potkanov môže hypoglykemický stav nastať už po klesnutí cukru v krvi pod úroveň 7,5 vzhľadom na to, že sú zvyknutí na jeho vysokú hladinu. Prečo dochádza ku hypoglykémii? Je to možno paradoxné, ale ku hypoglykémii dochádza práve v dôsledku liečby potkana pomocou inzulínu. Ten mu pomerne rýchlo zníži hladinu cukru v krvi a ak sa potkan po podaní inzulínu nenaje, jeho telo nie je schopné takúto zníženú hladinu cukru tolerovať. Prejavy Hypoglykemický stav sa prejavuje pocitom hladu, zvýšeným potením, zmenami chovania, zhoršenou koordináciou pohybov v dôsledku rozostreného videnia a závratov, objavuje sa tras končatín, celková zmätenosť. Stav môže končiť hypoglykemickou kómou až smrťou. Ak sa hypoglykémia objaví u zdravého potkana, prejavy sú miernejšie a zviera málokedy upadne do bezvedomia. Čo robiť? Okamžitou pomocou je pre potkana podanie jedla s obsahom cukru alebo škrobu (napríklad sladké pečivo) alebo sladkého nápoja. Ak to nie je možné, pretože potkan upadol do bezvedomia, okamžite vyhľadajte veterinára, ktorý potkanovi pichne glukózu. V nijakom prípade sa potkanovi v bezvedomí nepokúšajte dať do úst čokoľvek sladké, čo by mu podľa vás mohlo pomôcť zvýšiť hladinu cukru v krvi. Mohol by sa udusiť! Hyperglykémia Hyperglykémia sa dá charakterizovať ako stav zvýšenej hladiny cukru v krvi, ktorú v mnohých prípadoch nesprevádzajú nijaké viditeľné príznaky. Medzi tie miernejšie patrí časté a nadmerné močenie, zvýšená chuť do jedla alebo neustály smäd,

98



rozostrené videnia (ktoré sa u potkana prejaví nekoordinovanými a váhavými pohybmi) a závraty. Silné hyperglykemické stavy sa prejavujú najmä stravou chuti do jedla, dehyratáciou, silnou únavou, zrýchleným dýchaním.Vzniká hlavne pri prejedaní sa, vážnejšej chorobe, zmenách v životospráve a nesprávnej liečbe diabetu.Ak sa u potkana prejavia niektoré príznaky hyperglykémie, odmerajte mu hladinu cukru v krvi a tiež hladinu ketónov v moči. O ďalšom postupe sa poraďte s veterinárom, ale nemeňte mu samovoľne liečbu.

8.7.1.6. Ako u potkana diagnostikovať cukrovku Včasné a správne diagnostikovanie ochorenia je pre potkana, ktorý trpí cukrovkou, nesmierne dôležité, pretože pomôže predísť akútnym stavom, komplikáciám a prípadne až smrti. Rovnako včas nasadená liečba znižuje riziko chronických komplikácií, ktoré sú s cukrovkou spojené. Isté skupiny potkanov by mali byť preventívne kontrolované v pravidelných intervaloch, pretože je u nich vyššia pravdepodobnosť vzniku ochorenia. Ide hlavne o potkany trpiace nadváhou až obezitou, potkany, u predkov ktorých sa cukrovka vyskytla, samci, ktorých matka mala cukrovku, a samice, ktoré počas tehotenstva prekonali tzv. gestačnú (tehotenskú) cukrovku. Príznaky ochorenia • chudnutie (pri cukrovkovom type I) • stály pocit smädu • s veľkým príjmom tekutín je spojené nadmerné močenie • kyslastý zápach moču • únava alebo ospalosť • svrbenie kože • častý výskyt infekcií (hlavne kože, močových ciest, gynekologických) Sledovanie pitného režimu potkana a jeho denného príjmu stravy je obzvlášť dôležité, pretože zvýšené množstvo vypitej vody a zdanlivo bezdôvodné chudnutie sú obvykle prvými príznakmi, ktoré si majiteľ potkana všimne. Diagnostikovanie choroby Aj napriek tomu, že na Slovensku alebo v Čechách nie je diagnostikovanie cukrovky u potkanov bežné, vyšetrenia moču a krvi sa urobiť samozrejme dajú. Veterinár musí urobiť nasledovné vyšetrenia: • vyšetrenie moču a krvi na prítomnosť cukru a ketolátok (tie vznikajú v bunkách v dôsledku zvýšeného rozkladu tukov v tkanivách a nadprodukciou mastných kyselín, sú vlastne príznakom začínajúceho metabolického rozkladu buniek) • vyšetrenie krvi, aby sa zistila prítomnosť a hladina glukózy • aby sa vylúčilo poškodenie obličiek, je možné urobiť vyšetrenia na keratinín a ureu v moči potkana

8.7.1.7. Zucker obézny potkan a cukrovka druhého typu Obézni Zucker potkani sú spontánnou recesívnou genetickou mutáciou génu fa (z anglického "fatty gen") a v porovnaní s normálnymi, chudými potkanmi, sa u nich stretávame s hyperfágiou (nadmerný, resp. neustály pocit hladu), hyperinzulinémiou (vysoká hladina cukru v krvi) a hyperlipidémiou (vysoká hladina tukov v krvi). Tento gén bol objavený v roku 1961 dvoma vedcami, Loisom M. Zuckerom a Theodorom F. Zuckerom, Ph.D. Fa gén sa dedí jednoduchou autosomálnou recesívnou mutáciou jediného génu. Dochádza pritom ku dvom možným mutáciám. Jedna mutácia spôsobuje poškodenie receptoru leptínového proteínu, ktorý následne nevie správne reagovať na hladinu leptínu v krvi. Výsledkom je zlyhanie funkcie časti leptínových receptorov. (Leptín je proteín, ktorý pomáha odolávať hladu.) Ďalšia spôsobuje niečo podobné s inzulínovými receptormi. V prípade Fa/fa alebo Fa/Fa ide o tzv. chudé Zuckerove potkany. Sú to síce pomerne veľké potkany, avšak zostávajú chudé a obvykle aj zdravé. Nevyvinie sa u nich otvorená cukrovka, ale vykazujú miernu periferálnu inzulínovú rezistenciu (pozorovateľnú pri kostrových svaloch a pečeni) a hyperglykémiu. Obézne Zuckerove potkany majú genotyp fa/fa. Veľmi rýchlo prerastú svojich súrodencov a sú obézni aj keď majú stravu chudobnú na tuky. A prečo trpia neustálym pocitom hladu? Tento gén pôsobí na leptínové receptory vo vnútri kapilár hypotalamu hlboko v mozgu potkana, odkiaľ potom neustále vychádza signál "hladu". Keďže hlad je jedna z najsilnejších hnacích síl života, potkan sa snaží stále jesť, aby pocit hladu zahnal. Výsledkom toho, že potkan neustále niečo žerie je zvýšená tvorba veľkých tukových buniek, ktoré vylučujú leptín, čím dochádza k celkovému zvýšeniu hladiny leptínu v krvi. Táto zvýšená hladina má mozgu signalizovať, že potkan je najedený a má dostatok energie aj živín. Keďže však receptory leptínu sú poškodené, nereagujú správne a mozgu nevysielajú správnu informáciu. Naopak, hypotalamus stále vysiela informáciu o hlade.7 Takto postihnuté potkany veľmi rýchlo dorastajú do váhy dospelých jedincov a aj potom pokračujú v priberaní. V dospelosti môžu vážiť aj viac ako jeden kilogram. Ani pri prísnej diéte sa vám nepodarí ich váhu výrazne znížiť. Sú menej aktívni ako ich zdraví kamaráti, menej šplhajú a lozia, skôr oddychujú, pretože sú obézny a pohyb im robí problém. Tak isto nespia toľko, koľko spí zdravý potkan. Pocit hladu ich budí každú chvíľu a oni musia jesť. Na rozdiel od zdravých potkanov, ktorí sú v jedle často vyberaví, obézne Zuckerove potkany zjedia čokoľvek, s čím prídu do styku. Homozygotné fa potkany vykazujúce inzulínovú rezistenciu a vysokú hladinu leptínu v krvi sú často postihnuté cukrovkou druhého typu. Postihuje to pritom rovnako samice ako samcov.

7

http://www.rmca.org/Articles/diabetestype2.htm

99



8.7.2. Megacolon Definícia Megacolon zjednodušene znamená zväčšenie hrubého čreva. Genetický anglionárny megacolon je u potkanov stav, ktorý vyplýva buď z nedostatku alebo zlyhania schopnosti gangliónových buniek vyvíjať sa v svalovom obale čriev v oblasti hrubého čreva (colon).Výsledkom potom je nedostatočný alebo žiadny peristaltický pohyb v hrubom čreve, z ktorého pramení neschopnosť pohybovať výkalmi hrubým črevom. Získaný megacolo je patologická zmena, ktorá bráni pohybu črveného obsahu a toto má za následok extrémne rozšíreie hrubého čreva. Klinické príznaky • zväčšenie brucha • zaostalosť vývinu oproti ostatným potkanom • potkan sa buď vyprázdňuje s ťažkosťami alebo vôbec • zápcha • zapáchajúca hnačka • striedavé záchvaty zápchy a hnačky • konečník je viditeľne znečistený výkalmi • nezvyčajne tvarovaná stolica Etiológia Získaný megacolon sa môže objaviť pri mechanickej zápche, poraneniach miechy, nádoroch, abscesoch a zápalových ochoreniach. Genetický aganglionálny megacolon objavujúci sa u potkanov je vrodené ochorenie podobné Hirschsprungovej chorobe u ľudí alebo letálnemu syndrómu bielych koní, megacolonu u myší, kde sa viaže na strakaté znaky a niektorým typom Waardenburgovho syndrómu u ľudí. Genetický megacolon je typický tým, že vegetatívne nervové ganglióny hladkého svalu čreva buď chýbajú alebo sú nedostatočne vyvinuté. Postihnutá pritom môže byť len časť, ale aj celé hrubé črevo. Postihnutá časť čreva je úzka a neustále stiahnutá. Priestor pred postihnutým miestom je naopak rozšírený a zväčšený. Normálne vnútorné uvoľnenie zvierača, ktoré sa objavuje po rektálnom uvoľnení chýba a miesto toho sa objavujú sťahy. Keďže stolica nemôže prejsť črevom a to je roztiahnuté, dochádza k viditeľnému zväčšeniu brucha. Zvýšený tlak na črevo a rezistencia voči rozťahovaniu stien konečníka vedú k zníženiu prietoku krvi v oblasti a k zhoršeniu mukóznej zábrany. Okrem toho dochádza aj k množeniu baktérií, čo vedie k enterokolitíde a následne k otrave krvi.V embryonálnom štádiu dochádza u potkana k chybnému vývoju melanocytov (buniek, ktoré produkujú pigment melanín)v základe nervovej trubice a vznikajú biele škvrny a defekty periférnych nervových buniek, ktoré sú následne príčinou nedostatočnosti ganglií (zhluky nervových buniek tvoriacich drobučké nervové uzlinky). Práve z uvedeného dôvodu sa s megacolonom stretávame väčšinou u potkanov, ktoré majú veľký pomer bielej farby - BEW (biely s čiernymi očami), husky, blazed, odd eyed (každé oko iné) a u ďalších. Dedičnosť tohto ochorenia sa ale bohužiaľ neriadi klasickými genetickými dispozíciami a nedá sa teda nijako dopredu určiť so 100%nou istotou, kto bude jeho nositeľom a kto nie. Všeobecne sa ale dá povedať, že ak je postihnutie vrhu značné alebo ak sú príznaky obzvlášť vážne, je pravdepodobnosť prenosu na potomstvo mnohonásobne vyššia. Okrem toho objavenie sa megacolonu môže byť skoré alebo oneskorené. U skorého (ranného) megacolonu sa príznaky prejavia u mláďaťa vo chvíli, kedy začne prijímať tuhú stravu (takže cca vo veku dvoch týždňov), ale chovateľ si to všimne až u zhruba mesačného potkana (brucho sa zväčšuje postupne). Ďalším príznakom megacolonu je aj nedostatočný rast a priberanie, hoci postihnuté mláďa žerie rovnako ako ostatné zdravé jedince. Nafukovanie brucha a nedostatočný rast sú obvykle neskôr sprevádzané aj zápchou striedajúcou sa zapáchajúcou hnačkou. Neskorý, alebo tiež oneskorený megacolon má pravdepodobne rovnaký genetický základ ako ranný megacolon a objavuje sa v rovnakých líniách (čiže tam, kde prevažuje biele sfarbenie). Aj keď sa môže jednať o miernejšiu formu ochorenia, postupuje rovnako ako ranný megacolon a výsledok je rovnaký - potkan umiera. Prvým znakom tohto megacolonu je to, že mláďa zaostáva v raste za svojimi súrodencami, ale tráviace problémy sa objavia až niekedy vo veku 2 - 5 mesiacov. Tu už si chovateľ môže všimnúť zväčšené brucho, zápchu a hnačku, ktoré sa striedajú. Stolica, ktorú sa potkanovi podarí dostať z tela je obvykle divne tvarovaná, zapácha, má inú konzistenciu než stolica ostatných potkanov a môže sa v nej objaviť krv. Veľmi oneskorený megacolon sa môže prejaviť až vo veku 4 - 10 mesiacov a nestretávame sa ani s jedným z príznakov typických pre ranný megacolon. Vzhľadom na absenciu príznakov je ťažké ho včas diagnostikovať a liečiť. Diagnostikovanie - sledujte všetky mláďatá vo vrhu, či rastú rovnako rýchlo a či niektoré z nich nemá zväčšené brucho - postihnuté mláďa sa nevyprázdňuje, hoci papá rovnako ako ostatné - objavenie sa enterokolitídy (zápal tenkého a hrubého čreva sprevádzané krvavou hnačkou, dehzdratáciou, abscesmi až otravou krvi) Liečba • podávanie ľahko stráviteľnej potravy s minimálnou zložkou nestráviteľných zložiek, ktoré sa obvykle dostanú do hrubého čreva a sú dôvodom hromadenia výkalov, s prihliadnutím na nutnosť vyššieho prísunu živín (keďže jedným z problémov pri ochorení je zlá schopnosť vstrebávania živín z potravy) • dbajte na pitný režim potkana - tekutiny mu môžete podávať aj prostredníctvom šťavnatejšieho ovocia, napríklad dyne alebo cukrového melóna, hrozna (bez šupky) alebo mu robte ovocné šťavy z čerstvého ovocia • k priechodnosti stolice môže pomôcť klystýr minerálnym olejom Upozornenie: Pri klystýre nie je vhodné použiť ani solný rozok ani hypertonický fosforečnanový roztok. Pri soľnom roztoku

100



existuje riziko šoku z nadmernej absorbcie slaného izotonického roztoku. U fosforečnanového roztoku hrozia svalové kŕče, prudké sťahy a šklbanie, pretože pri vstrebávaní roztoku dochádza k zmenám hladiny sodíku v krvi. Pomôcť môže aj nasadenie nasledujúcich liekov (len ak ich odporučí veterinár): Cisapride (prokinetikum) – liek upravuje pohyb v tráviacom trakte (urýchľuje alebo spomaľuje) Senekot (preháňadlo) – nedoporučuje sa pri vážnej nevysvetliteľnej zápche Ošetrovanie - zaistenie ľahko stráviteľnej stravy s minimálnym obsahom nestráviteľných zbytkov - vybavenie na klystýr by malo byť neustále pripravené - voda na klystýr nesmie byť ani veľmi studená ani veľmi teplá - je nutné prísne dodržiavať nasadenú diétu a liečbu klystýrom a zabániť tak zväčšeniu brucha - ak máte podozrenie na megacolon, nikdy potkanovi neaplikujte lieky vo forme čípku - pri klystýre dbajte na to, aby ste potkana príliš nezavodnili a aby ste mu nespôsobili priveľkým prísunom tekutín do tela nerovnováhu elektrolytov Pri rannom megacolone sa bohužiaľ stretávame s vysokou úmrtnosťou a eutanázia býva nutná. Potkan, ktorý zvládne odstavenie od matky a prechod na tuhú stravu už potrebuje špeciálnu diétu a liečbu po zvyšok svojho života. Dôsledným dodržiavaním pokynov veterinára a diety dokážete potkanovi život skvalitniť, no nedožije sa takého veku ako zdravý jedinec. Megacolonová diéta od Dragonniese „O megacolonu bylo již popsáno mnoho stránek, ale zatím se všechna postižená zvířata utrácela. Nevědělo se, jak miminkům pomoci. Ke mně se dostala čtyřtýdenní holčička Česká Krása od Máji, která do tří týdnů věku prospívala naprosto normálně a při přechodu na směsku se projevily první problémy. Kráska se ucpala a přestala kakat. Chovatelka jí chtěla zkrátit trápení, ale já jsem řekla, že to s ní zkusím. Nejdřív jsme jí pomocí masáže a jemného klystýru zbavili tlusté střevo natráveného zrní (zákrok proběhl na veterině). Pak jsem jí tři dny podávala pouze kvalitní masovou konzervu, kvůli projímavým účinkům, aby se vyčistila úplně. Nastalo období zkoušení různých potravin, které z nich se smí dále ponechat v jídelníčku. Z toho vyplynulo pár pravidel a doporučení: 1.

Zvíře má vážnou poruchu trávicího traktu, proto roste a přibírá velmi pomalu, když se dostanete na váhu 150g, tak je to úspěch. Ukazatel dobrého stavu je dostatek energie a ochota ke hře a zlobení.

2.

Zvíře má nemocí rozhozený metabolismus – musí jíst aspoň třikrát denně, nebo mít zásobu na dobu, kdy nejste s ním. Nelekejte se, žerou na svoji velikost a váhu neuvěřitelné množství potravy.

3.

Zvíře je velice citlivé na výkyvy ve výživě – okamžitě se to projevuje ztrátou hmotnosti. Kvůli narušenému metabolismu si nedokážou vytvořit zásobní tuk…

4.

Je nutné dávat pozor na obsah vlákniny – čím méně, tím lépe.

5.

Je dobré udržovat bobky měkké, ale ne průjmovité.

6.

Je nutné každý den prohmatat bříško, zda se někde netvoří „špunt“, který by mohl dále působit potíže…

7.

Jednou za tři dny je třeba pro jistotu vymasírovat obsah tlustého střeva ven – děláme to tak, že uchopíme zvíře do pravé ruky zády do dlaně, pravým palcem sevřeme pod předními tlapkami a levým palcem kroužíme na bříšku zleva do prava a dolů (z našeho pohledu) – tímto směrem se vine tlusté střevo přímo pod břišními svaly. Já to dělala vždy pod tekoucí teplou vodou – nesmí pálit, ale zase musí být natolik teplá, aby toto teplo uvolnilo svaly v bříšku. Když se zaživatina posune až do ampule konečníku (u řitního otvoru se udělá taková boulička – u samiček to vypadá, jako by měly varlata), jemným tlakem ze stran na tuto oblast ji vymáčkneme ven, v lepším případě odchází sama…je potřeba zvíře vždy dobře osušit a zahřát, aby nám nenastydlo!

8.

Je potřeba předem vymýšlet „jídelníček“ – zvíře vám nebude žrát pořád to samé, po týdnu mu ta samá konzerva už chutnat nebude. Musíte si všímat, co mu chutná více a co vůbec...mě Kráska třeba nechtěla vůbec jíst dětské mixované přesnídávky typu maso s mrkví apod.

9.

Potrava by měla obsahovat 50% masa – kvalitní konzervy či doma uvařené čisté maso – ale pozor, tato hranice by se neměla překračovat, neboť pak hrozí poškození ledvin nadměrným množstvím bílkovin! Výborné jsou konzervy Hill’s diet a/d pro rekonvalescenty – jsou přímo dělané tak, aby k ohrožení ledvin nedocházelo, k dostání jsou jen u veterináře (je to veterinární dieta, proto je neseženete v obchodech).

10. Je nutné zcela vyřadit z potravy zrní, celozrnné výrobky a výrobky z tmavé mouky a těstoviny ze semoliny. Naopak výborné je tvrdé bílé pečivo (rohlík, houska), piškoty, Bebe sušenky (ty klasické červené) a jim podobné, vařená bílá rýže, vařené brambory, instantní kaše pro děti od ukončeného 4. měsíce věku (koupíte v lékárně). 11. Mléčné výrobky – tady je nutná opatrnost u jogurtů a kaší na mléčném základě (to platí i pro již zmiňované instantní dětské – nutno vyzkoušet malou dávkou), ale tvrdý sýr je plnohodnotná součást jídelníčku (myšleno obyčejný eidam, madeland či ementál a jim podobné nejsou vhodné). 12. Vyzkoušeli jsme i granule Rat Complete od Versele-Laga – Kráska po nich sice velice dobře prospívala, ale bylo nutné je podávat současně s masem v poměru 1díl granulí a 2 díly masa – mají vysoký obsah vlákniny – a pečlivě hlídat stav obsahu střev...dělaly tvrdší a hustší bobky. 13. Ovoce a zelenina – zase hlídat vlákninu, případně podávat vařené (zelenina) či mixované. Vždy odstranit pecky, semínka

101



apod! 14. Je nutné dávat minerální a vitaminové doplňky, protože díky nepřítomnosti zrní ve stravě mohou chybět některé makro a mikroprvky a vitaminy. 15. Je nutné kontrolovat stav řezáků – díky měkké stravě nedochází k přirozenému obrušování… Pokud se rozhodnete jako já to s takovýmto pacientem zkusit, nezapomeňte, že to je závazek na několik měsíců (až 10 podle zkušeností amerických chovatelů), neustále musíte mít dohled a přehled, pořád musíte mít zásoby konzerv a ostatního nezávadného jídla. Je to jako mít doma malé dítě alergika. A taky musíte být natolik rozhodní, že když už váš miláček nemůže dál, že mu umožníte rychlý a bezbolestný odchod…“

8.7.3. Salmonelóza Definícia Ochorenie tráviaceho ústrojenstva, s ktorým sa môžeme stretnúť hlavne v lete, kedy sa baktérie Salmonelly rozmnožujú v rôznych potravinách živočíšneho pôvodu (vajcia, mäso). Salmonelóza u hlodavcov je spôsobená baktériou Salmonella enteritidis z rodu Enterobacteriaceae, kmeň Salmonellae. . Infekcia vzniká primárne prostredníctvom nakazenej potravy, vody alebo bezprostredného okolia potkana. Niekedy takto aj nevedomky majiteľ môže svojho domáceho miláčika nakaziť podávaním potravy z neoverených zdrojov alebo surového mäsa či vajec. Infikovaný jedinec vylučuje veľké množstvo baktérií vo svojich výkaloch hlavne v prvom štádiu ochorenia, ale existujú aj prípady, kedy sa zviera stane chronickým bacilonosičom až na niekoľko mesiacov. Klinické príznaky • hnačka • zvýšená telesná teplota • naježená srsť súvisiaca s horúčkou • dezorientácia • dehydratácia v dôsledku hnačky Diagnostikovanie Vyšetrením stolice na prítomnosť salmonel. Liečba Terapia antibiotikami podľa citlivosti na základe kultivácie (fluorochinolony injekčne až 2 týždne), hrozí bacilonosičstvo. Opatera Ak máte podozrenie na salmonelózu, opatrne zbierajte potkaní trus a odneste ho veterinárovi, aby ho vyšetril. V prípade, že sa salmonelóza potvrdí, potkany je potrebné izolovať a všetko poriadne vydezinfikovať. Zároveň si umývajte ruky po každej manipulácii s nakazeným zvieraťom, aby ste salmonelózu nedostali aj vy. Potkan, trpiaci akútnou salmonelózou, má hnačky, preto je potrebné sledovať koľko pije a dopĺňať mu neustále tekutiny, aby nedošlo k dehydratácii. Ak potkan odmieta piť sám, môžete mu tekutiny podávať striekačkou. V krajnom prípade môže veterinár potkanovi pichnúť pod kožu fyziologický roztok.

8.7.4. Tyzzerova choroba (Bacillus piliformis, novší názov Clostridium piliforme) Definícia Toto ochorenie, spôsobené baktériou Clostridium piliforme bolo objavené Ernestom Tyzzerom v roku 1917 u potkanov, morčiat a myší. Vo vegetatívnej forme je Clostridium piliforme obligatórnym vnútrobunkovým parazitom, ktorá stráca svoju infekčnosť krátko po hostiteľovej smrti a v prostredí je veľmi nestabilná. Naproti tomu spóry sú schopné pri izbovej teplote prežiť aj rok a viac. Pri teplote 60°C prežijú 30 minút a inaktivujú sa po 30ich minútach pri teplote 70°C a po pätnástich minútach pri teplote 80°C. Infekcia sa šíri hlavne prostredníctvom krmiva, podstieľky a zariadenia klietky, ktoré sú kontaminované fekáliami chorých zvierat. Postihuje hlavne jedince s oslabenou imunitou, nevhodnou stravou, stresom alebo nevhodným prostredím. Klinické príznaky • vodnatá hnačka • dehydratácia • strata apetítu a s tým spojený úbytok na váhe Občas zviera uhynie bez akýchkoľvek príznakov. Diagnostikovanie Vzhľadom na to, že ide o vnútrobunkovú baktériu, nie je možné preukázať jej prítomnosť v tele klasickými kultivačnými metódami. Diagnózu je možné potvrdiť len po smrti patologicky. Liečba Vzhľadom na to, že túto baktériu nie je možné určiť bežnými metódami, nie je možné ani nasadiť správnu liečbu. Liečba

102



tým pádom nebýva vo väčšine prípadov úspešná, na šťastie sa však jedná o ochorenie, ktoré medzi potkanmi nie je veľmi časté. Opatera Keďže hnačka odvodňuje, je nutné sledovať, koľko toho potkan denne vypije. Ak by nepil, bude potrebné do neho vodu dostať napríklad striekačkou, aby nedošlo k dehydratácii. V horších prípadoch veterinár môže potkanovi pod kožu pichnúť fyziologický roztok.

8.8. Nádory a novotvary Definícia Tumor ako synonymum neoplázie (novotvaru) je nový, abnormálny rast tkaniva, v ktorom sa bunky začnú nekontrolovateľne množiť bez zjavnej príčiny alebo úžitku. Delenie buniek pokračuje aj keď príčina, ktorá ho vyvolala, už na organizmus nepôsobí. Tento rast je ireverzibilný (tzn. nenávratný) a autonómny (bez ohľadu na nositeľa nádoru). Klinické príznaky • Prítomnosť neobvyklých rastových útvarov, ktoré môžu byť mäkké a ľahko sa s nimi manipuluje. Toto závisí na type tumoru a postihnutí. • Tvorba vriedkov a abscesov na pokožke, ktoré sa nedajú liečiť konvenčnými spôsobmi. • Môžete si tiež všimnúť očividné zmeny v koordinácii a mobilite, ktoré závisia na veľkosti, lokalizácii a na tom, ktoré orgány tumor zasiahne. • Tak isto si môžete všimnúť krvácanie, čo tiež závisí na lokalizácii a veľkosti tumoru, najčastejšie je krvácaním sprevádzaný tumor močového traktu alebo prostaty. • Abnormálne zväčšenie niektorých partií tela, ako tumor rastie. • Strata apetítu, úbytok na váhe, letargia. • V neskorších štádiách si môžete všimnúť očividné známky bolesti. Delenie nádorov Mezenchymálne nádory = z tkaniva mezenchýmu, malígne mezenchýmové nádory, tzv. sarkómy nádory väziva fibrohistiocytárne nádory nádory tukových buniek nádory chrupavky, synovie a kostí nádory ciev nádory svalových buniek Epitelové nádory benígne nádory krycieho epitelu benígne nádory žľazového epitelu malígne nádory povrchového epitelu, karcinómy malígne nádory žľazového epitelu, adenokarcinómy nádory neurokrinných epiteliálnych buniek Neuroektodermové nádory = z buniek neuroektodermového pôvodu nádory centrálnej nervovej sústavy nádory periferního nervstva nádory melanocytov Zmiešané nádory = z dvoch tkanív rôzneho pôvodu o kombinácie: myofibróm, myxolipóm, angiofibróm, angiolipóm (dosť cievnatý lipóm), osteofibróm, fibroleiomyóm (z hladkej svaloviny s prímesou väziva), fibroxantóm, fibroadenóm (nádor samičieho prsníka). o germinálny nádor = germinóm = zo zárodočných buniek Delenie podľa vlastností • nepravé nádory = pseudotumory o hypertrofia o hyperplázia o cysta. Cysty patria medzi nepravé nádory. Výnimkou je nádorová cysta, ktorá je priamo súčasťou nádoru. o uloženina patologického materiálu o zápalový pseudotumor (napr. Schlofferov tumor, napr. adnextumor) o harmácia = tkanivo nezapojené do štruktúry orgánov. (Ale z harmácie môže vzniknúť pravý nádor harmatóm, napr. chondroharmatén pľúc.)

103



o choristiea = heterotopia = zhluky buniek v miestach, kde sa normálne nevyskytujú. (Ale z choristie môže vzniknúť pravý nádor choristóm.) • pravé nádory o benígne = nezhubné = nezakladajú dcérske ložiská a rastú obmedzene, ale pri raste môžu utlačovať okolité tkanivá. Viac sa podobajú pôvodnému tkanivu. o intermediárne = rozhranie medzi zhubnými a nezhubnými nádormi, niekedy tvoria metastázy. o malígne = zhubné = pri raste ničia okolité tkanivo a zakladajú dcérske ložiská = metastázy. Mikroskopicky pripomínajú nezrelé tkanivá. Rozsah rastu tumorov u potkanov v mnohom závisí na veku, pohlaví, tým, či je samica tehotná alebo či práve kojí, type stravy, endokrinných faktoroch a type prostredia. Najčastejšie sa s nádormi stretávame u potkanov po šestnástom mesiaci života. Najbežnejšie sú mliečnožľazový fibroadenóm, karcinóm dlaždicových buniek, adenóm hypofýzy a adenóm semenníkov a prostaty. Menej častými sú nádory močového traktu, nádor štítnej žľazy a malígny lymfóm. Diagnostikovanie Apatický vzhľad. Palpačne sa pokúste lokalizovať nádor. Ak je to možné, veterinár by mal urobiť rádiologické vyšetrenie pomocou kontrastnej látky. Hematologické vyšetrenia. Ak je to možné, veterinár odoberie vzorku nádoru a urobí histologické a (alebo) cytologické vyšetrenie. Liečba Odporúča sa chirurgické odstránenie nádoru (ak to umožňuje jeho lokalizácia a typ), hlavne kým je malý. Ak nie je možné odstrániť ho celý (kvôli typu nádoru, jeho lokalizácii, prepojení na orgány alebo tkanivá), môže sa veterinár rozhodnúť pre jeho čiastočné odstránenie, aby potkanovi zvýšil komfort mobility a kvality života. Chirurgický zákrok samozrejme potkanovi spôsobí bolesť, preto môže veterinár odporučiť analgetiká, ktoré zmiernia prejavy bolesti a zlepšia tak pooperačné stavy (napríklad tolfedine, ktorý zároveň sťahuje prípadný zápal). Na redukciu opuchu tkaniva sa pri niektorých typoch tumorov môže použiť liečba steroidmi ako prednison alebo dexamethason (napríklad nádor hypofýzy). Ak sa objaví infekcia, je potrebné podávať potkanovi širokospektrálne antibiotiká. Presná špecifikácia antibiotík je možná až po zistení typu nádoru a zistení, voči akým účinným látkam je rezistentný. V prípade pokročilého štádia, kedy sa potkan očividne trápi a nie je možné mu už nijako pomôcť by mal majiteľ zvážiť, či jeho trápenie neukončí. Opatera • Počas rekonvalescencie po operácii by mal byť potkan oddelený od ostatných, aby nebol v strese a aby mu nechtiac neublížili jeho druhovia (napríklad snahou čistiť mu ranu po operácii alebo vyťahovať stehy). • Zabezpečte čistú podstieľku. Podľa potreby ju denne meňte aj niekoľko razy. (Najlepšie sú papierové utierky, staré tričká a podobne.) • V prípade potreby potkanovi zabezpečte teplé prostredie (elektrická vyhrievaná poduška, fľaša s teplou vodou). Potkaník po operácii nedokáže tak dobre regulovať svoju telesnú teplotu, citlivý je hlavne chvostík. • Ak je to nutné, podávajte potkanovi lieky proti bolesti podľa pokynov veterinára. • Zabezpečte potkanovi dostatok jedla a pitia, pretože majú veľmi rýchly metabolizmus a pooperačné stavy by mohli znášať ťažšie. • Ak sa objavia akékoľvek príznaky opuchu, zápalu, odumierania tkaniva, ihneď kontaktujte veterinára. Samozrejme potkan, ktorý trpí rakovinou vyžaduje špeciálnu starostlivosť nielen po operácii, ale počas celého ochorenia. Ak je obmedzená jeho mobilita, mal by mať jednoposchodovú klietku, v ktorej bude mať všetko na dosah. Rovnakú klietku by mal mať aj potkan s nádorom hypofýzy alebo mozgu, ak sú obmedzené jeho schopnosti udržať rovnováhu a odhadovať vzdialenosti (predídete tak zbytočným úrazom a komplikáciám). Ako už bolo napísané, tumor obvykle odčerpáva výživu zo zdravých buniek a spôsobuje stratu na váhe. Z tohto dôvodu je vhodné potkanovi upraviť stravu a dávať mu nutrične bohatšie jedlá. To, ako sa o chorého potkana starať vám tiež presnejšie povie váš veterinár, v závislosti od typu nádoru.

8.8.1. Cysty Definícia Vrecúško s pevnými stenami, ktoré obsahuje tekutinu, tuhý materiál alebo mix oboch. Môžu vzniknúť v dôsledku infekcie, zápalu, traumy alebo genetickej predispozície. Obsah cysty sa môže skladať z tekutiny alebo tuhého materiálu, ktorý občas máva bledožltú až bielu farbu, prípadne môže vyzerať ako syr a páchnuť. Môžeme ich rozdeliť na základe histológie nasledovne Kožné cysty sa obyčajne vyskytujú na tvári, krku alebo chrbte. Tie, ktoré boli spôsobené nejakou traumou sa zvyknú rozrastať rýchlejšie. Obsahujú keratizovaný materiál a sú obkolesené keratizujúcim šupinatým epitelom. Extravazančné cysty sa vyvíjajú z krvi v ohraničených tkanivách. Retenčné cysty sú podobné tumoru a vzniknú vtedy, ak sa zablokuje vylučovanie nejakej žľazy, ktorá však pokračuje v sekrécii. Objavujú sa v mliečnej žľaze, pankrease, obličke, slinnej žľaze a tukovej žľaze. Exudačné (výpotkové) cysty sa formujú z presakujúcej tekutiny do medziorgánových priestorov. Parazitické cysty sú tie, ktoré sa vytvárajú okolo larválneho štádia parazitov, ktoré sa dostali do tela. Obvykle sa vytvárajú v pečeni a hovoríme im hydatické cysty. Občas sa stáva, že sa cysty opäť objavia aj napriek tomu, že sú celé odstránené, a môžu sa zmeniť na zhubný nádor.

104



Klinické príznaky • Môžete nahmatať pohyblivú, okrúhlu, guľovitú masu menšiu ako 3 cm. • U samičiek pri vaječníkových cystách môžete vidieť zväčšenie bruška. Diagnostikovanie Ohmatanie charakteristickej poruchy. Vyrezanie alebo odstránenie a histologický rozbor. V prípade maternicovej alebo vaječníkovej cysty vyšetrenie ultrazvukom. Ak sa objaví infekcia, jej identifikovanie pomocou rozborov pomôže určiť správny druh antibiotík. Liečba Chirurgické vyrezanie. Ak sa u samičky objaví cysta vaječníkov alebo maternice, je potrebná ooferektómia alebo hysterektómia. Ak nie je možné úplne vyrezanie, treba zabezpečiť aspoň odstránenie (odsatie) tekutiny zvnútra cysty. Ak sa objaví infekcia, môže sa cysta ponechať otvorená, aby sa ľahšie liečila.Ak nie je cystu možné odstrániť, môže vám veterinár naordinovať kortikosteroidy, ktoré zmiernia opuch tkaniva. • Prednison alebo Dexamethason – kortikosteroidy, ktoré sa môžu použiť • Meloxicam je možné použiť ako alternatívu ku kortikosteroidom, je to protizápalový, nesteroidný liek Ak sa objaví infekcia, veterinár pravdepodobne predpíše aj antibiotiká: • Trimethoprim-Sulfa • Amoxicillin (v prípade alergie na tento liek sa môže použiť Erythromycin) • enrofloxacin/Baytril • Chloramphenicol Lieky na utíšenie bolesti: • Buprenorphine • Butorphanol alebo Tolfedine Opatera • Dodržujte v liečbe pokyny vášho veterinára a pokračujte v nej až kým sa cysta úplne nevyhojí. • Ak bol potrebný chirurgický zákrok, zabezpečte potkanovi vlastnú klietku, aby nebol v kontakte s ostatnými a aby ho neporanili. • Denne mu vymieňajte podstieľku, podľa potreby aj niekoľko razy. Najvhodnejšie sú papierové utierky alebo kusy starého oblečenia. Naopak vyhýbajte sa prašným podstieľkam a podstieľkam, ktoré obsahujú škodlivé látky. • Zabezpečte mu teplé prostredie, napríklad tým, že do klietky dáte fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú podušku (pozor na prehriatie a s tým spojenú dehydratáciu). • V prípade bolestí je potrebné zabezpečiť potkanovi podávanie analgetík. (Len po konzultácii s veterinárom.) • Aby sa ľahšie po zákroku zotavil, dávajte mu kalorickejšiu stravu ako obyčajne, prípadne mu dávajte výživové doplnky. • Sledujte jeho pitný režim, prípadne ho skúste podporiť, napríklad čerstvými ovocnými alebo zeleninovými šťavami bez konzervantov a iných chemických látok. (Pozor na dobu, ktorá prejde od prvého podania šťavy až po dobu jej skonzumovania. Bez chemických látok tieto šťavy rýchlo podliehajú skaze, hlavne v teple.) • Ak spozorujete akékoľvek známky infekcie, prípadne ak sa stav potkana nezlepšuje, ihneď kontaktujte veterinára. • Ostrihajte mu pazúriky, aby si do rany nezaniesol infekciu prílišným škrabaním.

8.8.2. Keratoakantómia Definícia Keratoakantómia (KA): rýchlo rastúci benígny útvar, ktorý sa tvorí vo vlasových folikuloch. Klinické príznaky KA sa prejavuje kráterovitou léziou, keratínovou „zátkou“ a predĺženými okrajmi pokožky v mieste kráteru. Diagnostikovanie Presné určenie, či ide o KA, je možné až po biopsii. Liečba KA sa dá odstrániť chirurgicky, ale obvykle zmizne postupne sám. Aj keď po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch tento nádor zmizne, rana občas vyžaduje zašitie a ostáva po nej jazva.Aj keď masti neurýchľujú ani nijako nepomáhajú v liečbe tohto útvaru, v prípade, že okolité tkanivo je zapálené, podráždené alebo popraskané, veterinár môže predpísať aplikáciu antibiotickej masti (napr. panolog).Ak sa rozhodnete pre chirurgické odstránenie, veterinár môže zvoliť klasickú chirurgiu, kryochirurgiu (kontrolované zmrazenie postihnutého tkaniva) alebo elektrolýzu, v závislosti na lokácii a štádiu útvaru.Po operácii zároveň veterinár nasadí širokospektrálne antibiotiká, aby sa predišlo zaneseniu infekcie do rany. Okrem toho, v prípade potreby môže tiež potkanovi pichnúť injekciu proti bolesti (napr. Tolfedine). Opatera • Obydlie potkana udržujte čisté.

105



Aplikujte všetky masti, ktoré veterinár predpísal.

V prípade chirurgického zákroku: • Počas rekonvalescencie zabezpečte potkanovi vlastnú klietku alebo prepravku, nemal by byť spolu s ostatnými jedincami, mohli by mu poškodiť postihnuté miesto (v snahe očistiť ho) • Zabezpečte potkanovi čistú podstieľku a vyvarujte sa podstieľke z hoblín alebo kukuričných vretien, po operácii sú najvhodnejšie staré oblečenie alebo papierové utierky. Podľa potreby ich meňte aj niekoľko razy denne, aby ste predišli zaneseniu infekcie do rany. • V prípade potreby zabezpečte potkanovi teplo, napríklad mu do klietky dajte fľašu s teplou vodou alebo vyhrievanú podušku (pozor na prehriatie, dôsledkom ktorého by bola dehydratácia potkana). • Ak je to potrebné, podávajte potkanovi lieky proti bolesti, ktoré predpísal veterinár. • Možno bude potrebné ranu zabezpečiť, aby si potkaník nevyhrýzol stehy. • Ak sa objaví výtok z rany, treba ju čistiť pomocou čistého vatového alebo gázového tampónu, ktorý namočíte v teplej vode alebo v rozriedenom betadine. • Aby ste predišli anémii, prvý deň dva dávajte potkaníkovi jedlá bohaté na železo (varená pečeň, varené vajíčka). • Ak si všimnete príznaky zápalu, opuch, letargiu, stratu váhy, ihneď kontaktujte veterinára.

8.8.3. Lymfóm Definícia Lymfóm je všeobecný výraz pre rakovinu lymfatického systému. Ten je súčasťou imunitného systému a pozostáva z komplexnej siete lymfatických orgánov vrátane kostnej drene, týmusu a sleziny. Cez lymfatický systém prúdi tekutina, ktorá sa nazýva lymfa a ktorá obsahuje živiny, odpadové látky a biele krvinky (lymfocyty). Keď sa lymfocyty nevyvíjajú normálne alebo ak neodumrú, keď na to dostanú príkaz, môžu sa zhromažďovať v lymfatických uzlinách a vytvárať nádory. Aj keď jeho príčina nie je známa, predpokladá sa, že môžu by spôsobené napríklad poruchou imunitného systému alebo vírusmi a postihuje hlavne starších jedincov. Anatomicky môžeme lymfómy rozdeliť takto: • Mediastinálny — tumor môže postihnúť oblasť hrudníka, kde spôsobuje tlak na pľúca a vedie k hromadeniu vody v pľúcach a respiračným poruchám. • Alimentárny — postihuje mezentrické uzliny a črevá. Rast tumoru spôsobuje abdominálne zväčšenie čriev alebo tlak na okolité orgány. Pre potkana sa stáva ťažkým hlavne vylučovanie stolice. • Multicentrický— lymfóm, ktorý sa uzlinami a lymfou rozšíri do celého tela a do všetkých orgánov. Na RTG si veterinár môže všimnúť hlavne zväčšenie pečene a sleziny. • Kožný — lymfóm pokožky, ktorý sa prejavuje ako lézie. Môžete si všimnúť začervenané, zrohovatené oblasti vypadanej srsti ako pri napadnutí plesňami. Často býva tento typ lymfómu zamieňaný s alergickou dermatitídou. • Extranodálny — lymfóm vonkajších lymfatických uzlín. • Lymfóm centrálneho nervového systému— v tejto oblasti môže nádor spôsobiť tlak na mozog, ktorého výsledkom je oslabenie funkcií postihnutej oblasti (slabosť, paralýza zadných končatín). • Rakovina kostnej drene — tento typ rakoviny sa môže prezentovať všetkými doteraz spomenutými prejavmi a môže spôsobovať všetky opísané problémy. Pri vyšetrení krvi sa môžete všimnúť, že potkan je anemický. Klinické príznaky • Hrče na krku, v podpazuší alebo v oblasti slabín. • Opuchy krku alebo tváre v dôsledku blokády hlavných ciev. • Strata váhy. • Letargia. • Anémia. • Strata apetítu. • Sťažené dýchanie. • Lézie na pokožke. • Svrbenie. • Slabosť v zadných končatinách. • Hepatomegália (zväčšenie pečene). • Splenomegália (zväčšenie sleziny). Diagnostikovanie Ak je to možné, zistite, či sa niekedy u predkov vášho miláčika objavil lymfóm alebo akékoľvek dedičné ochorenia. Prehmatajte vonkajšie lymfatické uzliny a zistite, či nie sú zväčšené. Taktiež je potrebné urobiť biopsiu zväčšenej uzliny alebo tumoru.Kompletný krvný obraz (ak je to v silách vášho veterinára). Krvné testy môžu poukázať na viaceré nezrovnalosti, ako napríklad leukocytózu (zvýšená hladina bielych krviniek v krvi), anémiu, trombocytopéniu (nízka úroveň krvných doštičiek, ktorej výsledkom je abnormálne krvácanie), zvýšená hladina dusíku v krvi a zvýšená hladina hepatických enzýmov. Liečba V závislosti na lokalizácii, veľkosti a type nádoru je možné odstrániť ho chirurgicky. U mnohých potkanov sa však

106



stretávame skôr s multicentrickým lymfómom, ktorý postihuje celý organizmus. Liečba je potom zameraná na udržiavanie kvality života potkana a utlmenie bolestí a príznakov ochorenia. V prípade objavenia sa sekundárnej infekcie je potrebné nasadiť širokospektrálne antibiotiká. Na redukciu opuchu, svrbenia, bolesti a zápalu sa môže potkanovi podávať prednison. Ak je možné nádor chirurgicky odstrániť, po operácii bude potrebné podať potkanovi okrem lieku proti bolesti (napríklad Tolfedine) aj širokospektrálne antibiotiká, aby sa zabránilo vzniku infekcie. Opatera Ak nie je možné uskutočniť chirurgický zákrok: • Podávajte predpísané medikamenty. • Zabezpečte mu bezpečné prostredie. • Ak má potkan obmedzenú pohyblivosť, dajte ho do jednoposchodovej klietky, kde bude mať ľahko na dosah vodu a jedlo, a dávajte mu mäkkú a jemnú podstieľku. • Ak je to potrebné, obohaťte potkanovi stravu o nutrične hodnotné zložky. Ak je možné uskutočniť chirurgický zákrok: • Počas rekonvalescencie umiestnite potkana do samostatnej klietky, aby mu ostatní neublížili. • Denne mu vymieňajte podstieľku (podľa potreby aj niekoľko razy). Vyhýbajte sa podstieľkam ako hobliny alebo kukuričné vretená, ktoré by mu mohli spôsobiť nepríjemnosti. Vhodné sú staré tričká alebo papierové utierky, ktoré sú mäkké a potkan sa do nich môže zahrabať. • V prvých hodinách po operácii zabezpečte potkanovi teplé prostredie, pretože bude mať problém s termoreguláciou. Vhodný je termofor alebo fľaša s teplou vodou, pozor na prehriatie, výsledkom ktorého by mohla byť dehydratácia). • Ak je to potrebné, veterinár dá potkanovi lieky proti bolesti (napr. Tolfedine, ktorý pôsobí 48 hodín). • Aby ste sa vyhli u potkana anémii, prvý deň dva by mal dostávať stravu bohatú na železo (uvarená pečeň, varené vajíčka). • Sledujte, či potkan pije a zabezpečte mu dostatok tekutín. Vhodné sú aj ovocné šťavy (môžu byť aj džúsy, ale najlepšia je čerstvá šťava). • V prípade akýchkoľvek príznakov zápalu alebo opuchu, straty váhy, letargie alebo zmene správania okamžite kontaktujte veterinára.

8.8.4. Mastocytóm Definícia Nádor krvotvorného tkaniva vznikajúci hromadením mastocytov (krvotvorných buniek), ktorý sa vyskytuje hlavne v koži. Môže tvoriť samostatné, neostro ohraničené uzlovité bujnenia, alebo prichádzať v generalizovanej forme (koža, lymfatické uzliny, slezina, pečeň), kedy hovoríme o malígnej mastocytóze. Občas je možné pomýliť si ho s lipómom alebo histiocytómom. Z benígneho nádoru sa môže vyvinúť na nádor, ktorý metastázuje. Klinické príznaky • Jeden alebo viacero výrastkov. • Výrastky môžu byť mäkké alebo pevné (podobné lipómu alebo cyste). • Tak isto môžu byť vredovité. • Centrum výrastku je obvykle červené a niekedy v jeho okolí potkanovi vypadá srsť. • Ak sa objaví viacero nádorov naraz, môžete si okrem už spomenutých príznakov všimnúť aj stratu apetítu, zvýšené krvácanie aj z maličkých raniek alebo nevysvetliteľné krvácanie, zväčšenie lymfatických uzlín, letargiu. Diagnostikovanie Keďže je veľmi ťažké určiť, či ide práve o mastocytóm len prehmataním či pohľadom, je potrebné, aby nádor preskúmal veterinár. RTG alebo ultrasonografia môžu pomôcť určiť hepatomegáliu (zväčšenie pečene), splenomegáliu (zväčšenie sleziny) alebo zasiahnutie lymfatických uzlín. Laboratórne testy: kompletné vyšetrenie krvi, ktoré môže ukázať nízku hladinu červených aj bielych krviniek, nízky počet krvných doštičiek, a naopak zvýšené množstvo mastocytov v dôsledku toho, ako rastie tumor. V prípade, že sa v tele nachádza nejaký zápal alebo ak sa v gastrointestinálnom trakte nachádzajú vredy, počet bielych krviniek môže byť zvýšený. Aby bolo isté, že ide o mastocytóm, po jeho odstránení je potrebné urobiť histopatologické vyšetrenie. Liečba Najvhodnejšou formou liečby je chirurgické odstránenie nádoru a vyčistenie okolitého tkaniva. Zároveň, ako je napísané vyššie, je potrebné nádor podrobiť histopatologickému vyšetreniu. V prípade, že nie je možné nádor chirurgicky odstrániť, pre zlepšenie kvality života je potkanovi možné podávať antihistamíny ako benadryl, ktorý zmierni účinky uvoľňovaných histamínov. Tak ako človek alebo akékoľvek iné zviera, aj potkan bude mať po operácii bolesti. Veterinár naordinuje lieky proti bolesti a rozhodne o tom, ako často a ako dlho ich bude potrebné podávať v závislosti od druhu zákroku, rozsahu poškodeného tkaniva a veľkosti vyoperovaného nádoru. Ak nie je možné nádor chirurgicky odstrániť, veterinár môže na spomalenie rastu nádoru potkanovi naordinovať kortikosteroidy ako prednison či prednisolon. Bohužiaľ, podávaním kortikosteroidov nádor ako taký neodstránite. V prípade, že tumor metastázuje, môže byť účinné podávanie H2 antihistamínov ako cimetadin alebo ranitidín.

107



Opatera • Počas zotavovania po operácii by mal potkan mať vlastnú klietku, aby mal čo najmenší stres. Vyhnete sa tiež nebezpečenstvu, že potkanovi jeho kamaráti v snahe pomôcť vytrhajú z rany stehy. • Denne mu aj niekoľko razy meňte podstieľku. Vyhnite sa prašným podstieľkam. Najlepšie sú papierové utierky alebo toaletný papier. Ľahšie zabránite vzniku infekcie získanej z prostredia. • Tesne po operácii bude termoregulačná schopnosť potkana značne obmedzená, preto je potrebné držať ho v teple a v prípade potreby dať do prepravky (klietky) termofor alebo fľašu s teplou vodou (dajte však pozor, aby nedošlo k dehydratácii). Zvlášť citlivý je samozrejme chvost. • V prípade potreby podávajte potkanovi lieky proti bolesti, držte sa pri tom pokynov veterinára. • Prvých 24–48 hodín je vhodné podávať potkanovi jedlá s vysokým obsahom železa ako napríklad vajíčka, uvarenú pečienku (prevencia anémie). • Počas rekonvalescencie je tiež dobré poskytnúť potkanovi stravu, ktorá je nutrične bohatšia ako tá bežná (je možné použiť stravu pre bábätká či mačiatka alebo šteniatka). Tak isto vo zverimexe môžete kúpiť multivitamínové doplnky, ktoré mu môžete pridávať do stravy. (Veľmi vhodný je Plerasan, ktorý zlepšuje imunitu a urýchľuje obdobie rekonvalescencie, dobré je začať ho podávať ešte pred operáciou a potom aspoň dva mesiace.) • Zabezpečte potkanovi dostatok vody. Ak by potkan nechcel piť obyčajnú vodu, skúste mu dať čaj s medom, mlieko či džús (bez konzervačných látok a zbytočnej chémie, najlepšie kúpený v bio predajni). • Ak sa objaví opuch, začervenanie, zápal, bolesť alebo si potkan vytrhá stehy, okamžite kontaktujte veterinára.

8.8.5. Nádor hypofýzy Definícia Abnormálny rast buniek v podmozgovej žľaze, časti mozgu, ktorá reguluje rovnováhu hormónov produkovaných telom. Príčna vzniku tohto nádoru nie je známa. Faktory ovplyvňujúce vznik nádoru: • Vek. • Genetické predispozície. • Strava (u diét, kde sú podávané vysoko kalorické jedlá). • Príliš veľa odchovaných vrhov a prípadné komplikácie s tým spojené. • Infekcie. • Poranenia. Klinické príznaky Mechanické poruchy • Postupujúca slabosť a nekoordinovanosť pohybov (najviac pozorovateľná na predných končatinách). • Tuhosť alebo nepohyblivosť predných končatín, ktorá sa postupne prenáša aj na zadné končatiny (ako tumor rastie). • Jedno oko sa vysušuje viac ako druhé. Toto môže byť výsledkom nerovnomerného rastu nádoru, ktorý tlačí na štruktúry vo vnútri oka (tento jav je označovaný ako exophthalmia). • Neprimeraná veľkosť zreničky jedného oka v porovnaní so zreničkou druhého oka. (V dôsledku tlaku za okom alebo v dôsledku krvácania.) • Keď potkan je, veľmi ťažko sa mu v predných končatinách drží potrava. • Nakláňanie hlavy, točenie sa v kruhu, záchvaty, hydrocefalus a smrť. Hormonálne poruchy • Laktácia u dospelých samíc, ktoré nie sú gravidné. • Zvýšená fertilita (Cushingov syndróm pri nadmernej sekrécii ACTH – adenokortikotropného hormónu). • Stenšovanie pokožky (Cushingov syndróm). • Strata váhy (Cushingov syndróm). • Neúmerný smäd (prejaví sa tým, že z fľaše ubudne viac vody ako obvykle za rovnaké časové obdobie). • Nadmerné vylučovanie veľmi zriedeného moču. • Dehydratácia Diagnostikovanie Zistite, či sa v línii chovateľa vyskytol nádor hypofýzy. Ďalej sledujte klinické príznaky, ktoré by mohli znamenať, že potkan má nádor.Wheelbarrow test (http://ivis.org/) môže indikovať problémy s centrálnym nervovým systémom, ak potkan nie je schopný hýbať prednými nohami kým zadné nohy sú zdvihnuté na úroveň koreňa chvosta.Rozbor krvi zameraný na obsah hormónov môže napomôcť pri určení, o aký tumor asi pôjde, ale je relevantný len ak sú známe normálne hodnoty hladiny hormónov v krvi.Na RTG snímkach môže byť viditeľné zväčšenie hypofýzy. Potvrdený môže byť tento adenóm len po smrti potkana, preto ak je naň podozrenie, je potrebné čo najrýchlejšie začať s upokojujúcou liečbou. Liečba Liečba, ktorú odporučí veterinár, je obvykle zameraná na zlepšenie kvality života a redukciu klinických príznakov ochorenia. Na redukciu opuchu a zníženie rýchlosti rastu nádoru je možné použiť prednisone, prednisolone alebo orálne podávaný dexametasone spolu so širokospektrálnymi antibiotikami (napríklad Baytrilom).Pri rýchlom priebehu ochorenia alebo pri

108



pokročilých štádiách, keď sa už potkan zjavne trápi a má bolesti, je možné zvážiť aj eutanáziu. Opatera • Podávajte predpísané lieky. • Zabezpečte bezpečné prostredie. • Ak sa zhorší mobilita potkana a ak je ochorenie sprevádzané záchvatmi, zabezpečte jednoposchodovú klietku s jemnou podstieľkou (papierové utierky, staré tričká a podobne.) • Jedlo a pitie by mali byť na ľahko dostupnom mieste. Kontrolujte, či potkan dostatočne pije a papá. • Ak má potkan slabší apetít, obohaťte mu stravu o rôzne potravinové doplnky. Ak nie je schopný si jedlo udržať v rukách, pomôžte mu. V prípade, že žutie bude pre potkana ťažké, skúste mu podávať kašovitú a tekutú stravu. • Ak je obmedzená potkanova schopnosť čistiť sa, pomôžte mu.

8.8.6. Nádor mliečnej žľazy Definícia Fibroadenóm – fibrózny, benígny, epitelový tumor, ktorý je tvorený tkanivom žľazy. Adenokarcinóm – malígny tumor, ktorý rastie v tkanive žľazy. Najčastejšie sa tieto nádory objavujú pod prednými nohami, na bruchu alebo slabinách u samičiek starších ako 18 mesiacov. Ak samica nemala mladé, riziko vzniku nádoru sa zvyšuje. Bežnejší je pritom benígny fibroadenóm.

Klinické príznaky • Viditeľným príznakom je novotvar, ktorý je na dotyk mäkký, oblý a oddelený od vnútorností. • Obmedzenie pohyblivosti, stupňujúce sa s rastom nádoru. • Ulcerácia a nekrózy tkaniva v neskorších štádiách. • Strata váhy, nechuť do jedla, letargia. Diagnostikovanie Svojho potkana by ste mali pravidelne prehmatávať, aby ste odhalili akékoľvek novotvary. Pri objavení novotvaru je potrebné ihneď navštíviť veterinára, ktorý môže urobiť CT alebo RTG vyšetrenie (pri použití inhalačnej narkózy, ktorou si veterinár zvieratko „prispí“, aby bolo možné vyšetrenie urobiť poriadne) a tiež histologické vyšetrenie. Liečba Resekcia alebo odstránenie tumoru, ak je to možné. V prípade, že je potkan starší, má zhoršenú imunitu alebo je oslabený, pred a po operácii je potrebné mu podávať širokospektrálne antimikrobiotiká. Pre odstránenie bolesti je možné podávať tolfedine (účinkuje 48 hodín a má tiež protizápalové účinky). Ak je samička potkana v dobrom zdravotnom stave, môže veterinár navrhnúť aj kastráciu.U starších samičiek, ktoré majú zvýšené riziko zdravotných problémov, sa môže podávať Tamoxifen (v prípade nádorov, ktoré sú stimulované produkciou estrogénu). Ak je stav zvieratka veľmi vážny, je potrebné tiež zvážiť eutanáziu. Opatera • V prípade pooperačnej starostlivosti je potrebné potkaníka oddeliť od ostatných a umiestniť do samostatnej klietky. • Denne podľa potreby meňte podstieľku a vyhýbajte sa prašnej podstieľke ako sú hobliny či kukuričné vretená. Najvhodnejšie sú staré (čisté) tričká alebo papierové utierky. Znečistenou podstieľkou by sa do rany mohla zaniesť infekcia. • Keďže počas operácie a po nej potkan nie je schopný termoregulácie v takej miere, ako za normálnych okolností, bude potrebné mu zabezpečiť teplé prostredie (citlivý je najmä chvostík). Použiť môžete vyhrievanú podušku alebo fľašu s teplou vodou, avšak pozor na prehriatie, ktorého výsledkom by mohla byť dehydratácia zvieratka. • Ak je to potrebné a ak to odporučil veterinár, podávajte potkanovi po operácii lieky proti bolesti. • Je tiež potrebné dohliadnuť na to, aby si potkaník nevytrhal stehy. Ak niečo takéto hrozí, veterinár môže ranu obviazať. • Ak sa objaví opuch, zápal (začervenanie) alebo bolesť v mieste chirurgického zásahu, strata alebo nárast váhy, letargia alebo výrazné zmeny v správaní, okamžite kontaktujte veterinára. • Prvý deň dva podávajte potkanovi jedlo bohaté na železo, aby ste predišli anemickým stavom (napríklad uvarená pečeň alebo vajíčka). • Ak potkan veľmi málo je, podávajte mu kalorickejšie jedlá a jedlá bohaté na vitamíny. Tiež je možné poradiť sa s veterinárom o prípravkoch na tieto účely určených. • Zabezpečte potkanovi dostatok vody, do ktorej môžete pridať glukopur alebo echinaceový sirup (posilnenie imunity). Tak isto mu môžete podávať ovocné šťavy (najlepšie z čerstvého ovocia urobené doma, keďže v kupovaných džúsoch a šťavách sa môžu nachádzať rôzne chemické látky, ktoré by potkan nemusel dobre znášať).

8.8.7. Sarkóm Definícia Sarkóm: malígny nádor kosti, chrupaviek, svalov, šliach, fibrózneho tkaniva, nervov, žíl alebo iného spojivového a oporného tkaniva. Obvykle sa vyvíja veľmi rýchlo a metastázuje cez lymfatický systém.

109



Faktory ovplyvňujúce vznik nádorov: • Dedičnosť • Stravovanie • Expozícia chemikáliám (napríklad podstielka z hoblín obsahujúcich fenoly) • Infekcia • Hormóny • Starnutie • Slabý imunitný systém Klinické príznaky • Opuch alebo novotvar, ktorý nesúvisí s nijakou infekciou • Pevný, fixovaný útvar, ktorý sa zväčšuje. • Bezbolestná hmota. • Bolesť môže gradovať, v závislosti od veľkosti a umiestnenia nádoru. • Ako sarkóm metastázuje, u potkana môžete sledovať systémové ochorenia. • Strata váhy. • Potkan sa ľahko unaví. • Strata chuti do jedla. Diagnostikovanie Aj keď RTG môže potvrdiť prítomnosť nádoru na kosti a ultrazvukové vyšetrenie môže odhaliť nádor mäkkého tkaniva, nie sú tieto vyšetrenia vždy u potkana možné (tak isto môže svoju úlohu zohrať aj cena vyšetrenia). V niektorých prípadoch sa prítomnosť nádoru dá potvrdiť biopsiou kostnej drene alebo nekropsiou po smrti potkana. Liečba V prípade sarkómu mäkkého tkaniva je najlepším riešením jeho chirurgické odstránenie. Okrem nádoru by mal veterinár odstrániť aj okolité relatívne zdravé tkanivo, aby zabránil ďalšiemu rozširovaniu rakoviny. V prípade nádoru mäkkého tkaniva na nohe je možné uvažovať o amputácii postihnutej končatiny, avšak pre potkana by to bolo veľmi stresujúce a traumatické. V prípadoch, kedy nie je možné nádor chirurgicky odstrániť, liečba by sa mala zamerať na zmierňovanie bolesti a majiteľ by mal postupne zvažovať eutanáziu. Opatera V prípade, že nie je možný chirurgický zákrok: • Podávajte potkanovi predpísané lieky. • Zabezpečte mu bezpečné prostredie. • Ak má zviera obmedzenú pohyblivosť, dajte mu všetko, čo potrebuje, tak, aby na to bez problémov dosiahol (miska s jedlom, napájačka) a ako podstieľku použite niečo pohodlné a mäkké. • Ak nemá potkan veľkú chuť do jedla, podávajte mu rôzne doplnky stravy (sunar, detské výživy, prípadne doplnky určené pre zvieratá na veterinárny predpis). Ak je možný chirurgický zákrok: • Potkanovi po operácii zabezpečte samostatnú klietku, aby ste sa vyhli komplikáciám, ktoré by mohli spôsobiť ostatné jedince v klietke (stres z toho, že musí súťažiť o jedlo a pitie, možnosť, že mu jeho kamaráti vytrhajú štichy a pod). • Denne mu meňte podstieľku, v prípade potreby aj niekoľko razy. Radšej sa vyhnite prašným podstieľkam ako hobliny či kukuričné vretená. Najvhodnejšie sú papierové utierky alebo toaletný papier. Čistá podstieľka zníži riziko zanesenia infekcie do rany. • Po operácii nebude potkan schopný takej termoregulácie, ako za normálnych podmienok, preto je potrebné udržovať ho v teple (dajte pozor najmä na chvost). • Podľa potreby a pokynov veterinára podávajte lieky proti bolesti. • Prvých 24–48 hodín po operácii podávajte potkanovi jedlá bohaté na železo, aby ste predišli prípadnej anémii (napríklad treščia pečeň, varená pečienka, vajcia uvarené na tvrdo). • Po operácii bude zrejme potkan menej jesť, preto je vhodné podávať mu doplnky stravy, buď detské alebo veterinárne na predpis. • Zabezpečte mu dostatok vody, aby nedošlo k dehydratácii. Nezabúdajte na to, že potkan má veľmi rýchly metabolizmus, a teda hneď ako sa preberie a príde k sebe je naozaj veľmi dôležité, aby niečo malé vypil alebo zjedol (u nás sa osvedčila piškóta rozmočená v mlieku). Ak nechce piť vodu, môžete skúsiť ovocné šťavy, ktoré mu zároveň dodajú cukor (energiu). • V prípade akýchkoľvek príznakov zápalu, opuchu alebo bolesti v mieste rany, alebo ak potkan náhle začne chudnúť, je letargický, kontaktujte veterinára.

8.8.8. Spinocelulárny karcinóm Definícia Spinocelulárny karcinóm je metastatickou léziou dlaždicových buniek. Objavuje sa na pokožke, ale aj na sliznici a niekedy sa môže rozvinúť z existujúcich vriedkov.

110



Klinické príznaky • Mierne nadvihnuté lézie s alebo bez zrohovatenej pokožky (výrastky tvrdej proteínovej substancie nazývanej keratín). • Môžete tiež vidieť opuch a interferenciu funkcií (mobilita, žuvanie a pod), v závislosti na tom, ktorú časť tela nádor postihol a ako rýchlo rastie. Diagnostikovanie Všímajte si hlavne akékoľvek lézie alebo rastové útvary, ktoré vykazujú akúkoľvek biologickú aktivitu (zmeny tvaru, veľkosti, farby) alebo krvácajúce vriedky. Užitočné môže byť aj RTG vyšetrenie. Pri pokusoch o vyrezanie, alebo iné odstránenie sa tkanivo javí akoby malo biele fibrózne vlákna alebo akoby to bola biela sypká substancia. Histologické vyšetrenie na presné určenie typu nádoru alebo cytologické vyšetrenie buniek. Liečba Ak je to možné, nádor je najvhodnejšie chirurgicky odstrániť. Ak nie je možné kompletné vyrezanie nádoru, pre zlepšenie komfortu potkana a kvality jeho života je dobré odstrániť aspoň tú časť nádoru, u ktorej to možné je. Pre zmenšenie bolesti po operácii sú vhodné Tolfedine, Butorfanol alebo Buprenorpfín. Pri menších bolestiach počas rekonvalescencie je možné potkanovi podávať Banamin (ak však boli potkanovi predpísané kortikosteroidy, nie je možné tento liek použiť). Ak sa objaví infekcia, odporúča sa liečba širokospektrálnymi antibiotikami. Ak máte pocit, že by potkan nezvládol chirurgický zákrok, alebo ak sú lézie už v pokročilom štádiu a ich odstránenie nie je možné a potkan má viditeľne bolesti, veterinár môže predpísať lieky na utlmenie bolesti, ktoré je potom potkanovi potrebné podávať presne podľa jeho pokynov. Lieky môžete podávať ústne alebo injekčne, podľa toho, čo váš potkan lepšie toleruje. Na zváženie tiež podávanie nesteroidných protizápalových liekov, ktoré zmiernia nielen bolesť, ale aj prípadné opuchy v okolitom tkanive. Pri podávaní akýchkoľvek liekov sa vždy poraďte s veterinárom a dodržujte jeho pokyny. V prípade, že nádor veľmi obmedzuje kvalitu potkanovho života a ak na ňom vidíte, že zjavne trpí, na zváženie je jeho eutanázia. Opatera • Počas rekonvalescencie po chirurgickom zákroku zabezpečte potkanovi vlastnú klietku, aby mal pokoj a nehrozilo nebezpečenstvo, že mu ostatné potkany v klietke zasiahnu do rany. • Denne je potrebné meniť podstielku aj niekoľko razy, podľa potreby. Vyhnite sa pritom prašným typom podstielok, alebo podstielkam, ktoré by pre potkana mohli byť nepohodlné (hobliny, kukuričné vretená a pod). Najlepšie sú papierové utierky, toaletný papier alebo staré tričká. Zabezpečením čistej podstielky znížite riziko vzniku infekcie v rane. • Po operácii bude mať váš potkan problémy s termoreguláciou, preto ho udržujte v teple, citlivý je najmä chvost. Dajte však pozor na prehriatie, ktoré by mohlo spôsobiť dehydratáciu. • Podľa potreby a pokynov veterinára podávajte lieky proti bolesti. • V prípade akýchkoľvek príznakov zápalu, opuchu alebo bolesti v mieste rany, pri náhlej strate váhy, letargii alebo zmenách správania okamžite kontaktujte veterinára. • Keďže potkany majú veľmi rýchly metabolizmus, je veľmi dôležité čo najskôr po operácii (resp. po tom, čo sa potkan preberie) podať zvieraťu vodu, aby ste predišli dehydratácii. Ak by nechcel piť vodu, môžete skúsiť ovocnú šťavu alebo vodu s hroznovým cukrom(zároveň mu formou cukru dodáte energiu). Vhodný je aj čaj s medom ( nie veľmi silný čaj). Ak by potkan nechcel vôbec piť, kontaktujte veterinára a poraďte sa s ním o ďalšom postupe. • Prvých 24–48 hodín po operácii potkanovi podávajte jedlá s vysokým obsahom železa, aby ste sa vyhli prípadnej anémii (vajcia uvarené na tvrdo, treščia pečeň či varená pečienka). • Po operácii je tiež vhodné podávať potkanovi doplnky stravy, ktoré mu pomôžu upraviť metabolizmus narušený narkózou (hlavne probiotiká, napríklad PROTEXIN, probiotikum v prášku, vhodné pre všetky zvieratá, dostanete ho u veterinára alebo si ho môžete kúpiť cez internet). Tak isto, ak je príjem jedla veľmi malý, môžete to vyrovnať tým, že potkanovi budete podávať doplnky stravy pre malé deti alebo šteniatka či mačiatka (napr. sunar) alebo mu dáte energetickejšie jedlá (piškóta namočená v mlieku ai). • U potkanov, ktorí majú postihnuté čeľuste bude potrebné zmeniť stravu úplne a podávať kaše a detskú stravu, ktoré dokáže ľahko jesť. • V prípade, že sa potkanov stav neustále zhoršuje a potkan sa viditeľne trápi, je vhodné zvážiť jeho eutanáziu.

8.8.9. Testikulárny tumor Definícia Abnormálny, rapídny a invazívny rast buniek tvoriacich semenníky. Príčina vzniku tohto druhu nádoru nie je známa, ale predpokladá sa, že môže súvisieť s nezostúpením semenníkov z brušnej dutiny. Semenníky sa nemôžu správne vyvíjať a vznikajú anomálie a deformácie. Klinické príznaky • Neprirodzený vzhľad alebo tvar semenníkov. • Tvrdá hrča, ktorú môžete nahmatať v semenníkoch. • Zväčšenie semenníkov, ktoré sa môže javiť ako opuch. Diagnostikovanie Palpačné vyšetrenie semenníkov. Celkové vyšetrenie tkaniva semenníkov po vykonaní kastrácie môže pomôcť identifikovať presný typ nádoru.

111



Liečba Pri zdravom potkanovi je najlepšou doporučenou liečbou kastrácia. Po chirurgickom zákroku je vhodné na utlmenie bolesti podávať prvých 24 Butorfanol alebo Buprenorfín a v ďalšom pooperačnom období Banamín (ten nepoužívajte v prípade, že je potkanovi nasadená kortikosteroidná liečba). Ak nie je možné použiť tieto lieky, veterinár môže potkanovi podať Tolfedine, ten je jednak proti bolesti a jednak proti zápalu. Účinkuje 48 hodín, takže sa nesmie podávať denne. Keďže sa v mieste rany môže vytvoriť hematóm alebo môže vzniknúť infekcia, je v tomto prípade potrebné niekoľko dní podávať potkanovi širokospektrálne antibiotiká. Opatera • Po operácii potkanovi zabezpečte vlastnú klietku, aby ste sa vyhli možnosti, že jeho druhovia mu budú zasahovať do rany a tiež aby ste znížili riziko infekcie. Zároveň mu denne podľa potreby meňte podstielku, pričom sa vyhnite podstielke ako hobliny či kukuričné vretená. Najvhodnejšie sú papierové utierky, toaletný papier alebo staré tričká. Vďaka čistej podstielke značne znížite riziko zanesenia infekcie do rany. • Po operácii nebude potkan schopný termoregulácie, preto je potrebné držať ho v teple (citlivý je najmä chvost). Môžete mu do klietky dať termofor alebo fľašu s teplou vodou. Pozor však na prehriatie, ktorého výsledkom by mohla byť dehydratácia. • Podľa pokynov veterinára a podľa potreby podávajte potkanovi lieky proti bolesti, alebo navštevujte veterinára v ním určených pravidelných intervaloch (dodržaním návštev predídete komplikáciám prípadne objavíte komplikácie včas a bude jednoduchšie ich liečiť). • Ak veterinár predpíše antibiotiká, podávajte ich tak dlho ako odporučí a vždy zhruba rovnakom čase. • Zabezpečte potkanovi dostatok vody. V prípade, že by nechcel po operácii piť vodu, môžete skúsiť slabý čaj s medom, vodu s hroznovým cukrom alebo ovocnú šťavu (týmto mu tiež dodáte vďaka cukru potrebnú energiu). • Keďže sa ako komplikácia po operácii môže objaviť infekcia alebo hematóm, kontrolujte potkanovi denne ranu a v prípade akéhokoľvek náznaku opuchu, infekcie či bolesti v mieste rany kontaktujte veterinára.

8.9. Poranenia 8.9.1. Fraktúry Definícia Prerušenie kontinuity ktorejkoľvek kosti v tele. Komplikácie, ktoré sa môžu pri zlomeninách objaviť: • Komorový syndróm – tento jav sa môže objaviť vtedy, ak tlak vo vnútri svalu naďalej vzrastá. Prejaviť sa môže ako opuch, ktorý je tvrdý a studený na dotyk. Je nutné okamžite vyhľadať veterinára. • Osteomyelitída – objaví sa ako akútny alebo chronický zápalový proces v kosti spôsobený infekciou pyogenickými organizmami. Všimnúť si ho môžeme na postihnutej časti tela ako zväčšujúci sa, červený a horúci opuch, ktorý sa niekedy môže vyvinúť do abscesu. Klinické príznaky • Prejavy bolesti: pokrivkávanie, chránenie postihnutej časti tela, pišťanie v prípade dotyku. • Lokálny opuch, sfarbenie pokožky do fialova v dôsledku krvácania v tkanive. • Strata funkčnosti postihnutého miesta (najčastejšie končatiny) a deformácia prirodzeného postoja tela. • Pri otvorenej zlomenine môžete priamo vidieť zlomenú kosť, ako vytŕča. Diagnostikovanie Zamerajte sa na šok, krvácanie, respiračné problémy, či je miesto poranenia bolestivé, či nie je možné vidieť opuch alebo ak ide o otvorenú fraktúru, či potkanovi kus zlomenej kosti netrčí, a okamžite navštívte veterinára, ktorý urobí podrobné vyšetrenia. Liečba Pri jednoduchej uzavretej fraktúre aplikujte na postihnuté miesto studené obklady, ktoré by mali zmierniť opuch. Ak nepomáhajú, môže sa potkanovi injekčne podať dexamethasone. Vyhnite sa skupine liečiv NSAIDS, ako ibuprofen alebo meloxicam, štúdie ukázali, že u potkanov môžu spomaliť zrastanie kostí. Ak má potkan jednoduchú zlomeninu na zadnej nohe alebo chodidle, môže sa zafixovať pomocou dlahy (urobí to samozrejme veterinár), ak ju potkan bude tolerovať, urýchli a uľahčí to hojenie. V prípade krvácania a šoku okamžite navštívte veterinára, pred tým sa však pokúste krvácanie zastaviť alebo zmierniť priložením čistého vatového tampónu na miesto krvácania. Pri otvorenej zlomenine je vhodné potkanovi podať analgetiká ako butorphanol alebo buprenorfín. Aby sa predišlo infekcii, môžu byť podávané antibiotiká ako cephalexin alebo enrofloxacin (enrogal), prípadne cefadroxil. Pri miernom uspatí potkana (inhalačnou narkózou) je možné urobiť RTG, aby veterinár zistil presne, o akú zlomeninu ide a aké opatrenia je potrebné urobiť. (V prvom rade prispatému potkanovi skúsi dať kosti do správnej polohy a zafixuje ich, ak to je nutné a ak potkan fixáciu znesie.) Ak je oblasť poškodeného tkaniva malá a ak fraktúra nevyžaduje internú fixáciu oboch koncov zlomenej kosti v správnej polohe, môže sa veterinár rozhodnúť pokračovať v liečbe ako keby išlo o zatvorenú zlomeninu. Ak je ale poškodenie veľmi vážne alebo ak sa do rany zanesie infekcia, ktorú sa nedarí nijakým spôsobom vyliečiť a

112



ktorá sa môže rozširovať ďalej, veterinár môže navrhnúť amputáciu zlomenej končatiny. Ak je zlomená alebo rozdrvená chrbtica a potkan kvôli tomuto zraneniu ochrnie, je nutné mu venovať zvláštnu opateru a zároveň je možné pri očividných známkach nepohodlia a trápenia sa zvieratka uvažovať o ukončení jeho bolesti (eutanáziou). Opatera • Počas liečenia zabezpečte potkanovi jednoposchodovú klietku. • V prípade chirurgického zákroku rovnako zabezpečte potkanovi jednoposchodovú klietku, miesto klasickej podstieľky použite papierové utierky, toaletný papier, staré tričká alebo iné. Denne podľa potreby podstieľku vymieňajte, aby sa do rany nemohla zaniesť infekcia. • Ak je to potrebné, potkanovi zabezpečte dostatok tepla, napríklad vyhrievanou poduškou alebo fľašou teplej vody v klietke. Umiestnite ich tak, aby ste predišli ďalšiemu zraneniu potkana. A zároveň pozor na prehriatie, výsledkom ktorého by bola dehydratácia. • Podľa pokynov veterinára podávajte potkanovi lieky proti bolesti. Dávajte pozor na predávkovanie. Ak potkana nebude nič bolieť, môže zlomenú končatinu používať ako keby bola zdravá, čím si môže skomplikovať hojenie, prípadne spôsobiť ďalšie zranenia. • Ak je to potrebné, podávajte predpísané antibiotiká. • Zabezpečte potkanovi po operácii dostatok tekutín. • V dobe hojenia zlomeniny by ste mu mali naordinovať diétu bohatú na karbohydráty, vitamíny a minerály a tiež mu môžete podávať rôzne výživové doplnky. • Sledujte všetky zmeny v postihnutej oblasti. Ak by došlo k ochladnutiu, zvýšeniu teploty v okolí zlomeniny alebo by bolo tkanivo cyanotické, kontaktujte ihneď veterinára.

8.9.2. Pomliaždeniny, natiahnutia, výrony Definícia Pomliaždenina: poranenie mäkkého tkaniva spôsobená neprimeraným tlakom na postihnuté miesto. Natiahnutie: Poranenie svalu a/alebo šľachy. Výron: Poškodenie väziva a obdobných štruktúr, ktoré obklopujú kĺby. Klinické príznaky Pomliaždenina: Čierne a modré sfarbenie pokožky na postihnutom mieste. Môže byť bolestivá. Ak sa v mieste poranenia vytvorí hematóm, môžete si všimnúť aj opuch. Natiahnutie: Bolestivosť, opuch (spôsobený krvácaním do svalu) a obmedzená pohyblivosť postihnutej oblasti. Výron: Bolestivosť a rapídne opuchnutie tkaniva na strane poranenia v dôsledku nazbierania sa krvi. V postihnutej oblasti je značne znížená pohyblivosť. Diagnostikovanie Prezrite potkana, či nemá niekde opuch alebo modrinu. Aby ste mohli vylúčiť zlomeninu alebo kalcifikáciu tkaniva, môže byť nutné použitie RTG. V prípade naozaj vážneho poranenia môže byť nutný chirurgický zákrok. Liečba Pomliaždeniny: Na postihnuté miesto priložte niekoľko razy denne studený obklad, ktorý zmierni bolesť a pomôže aj pri zmierňovaní opuchu. Po prvom dni sa môže studený obklad striedať s teplým, čo napomáha zvýšiť absorpciu krvi v postihnutom tkanive. Natiahnutia: Na postihnuté miesto priložte niekoľko razy denne studený obklad, ktorý zmierni bolesť a pomôže aj pri zmierňovaní opuchu. Po prvom dni sa môže studený obklad striedať s teplým, čo napomáha zvýšiť absorpciu krvi v postihnutom tkanive. Výrony: Na postihnuté miesto priložte niekoľko razy denne studený obklad, ktorý zmierni bolesť a pomôže aj pri zmierňovaní opuchu. Po prvom dni sa môže studený obklad striedať s teplým, čo napomáha zvýšiť absorpciu krvi v postihnutom tkanive. V každom prípade však navštívte veterinára, ktorý môže odporučiť medikamentóznu liečbu, a to: Ibuprofen, nesteroidné protizápalové liečivo, ktoré zmierňuje bolesť a opuch. Meloxicam, nesteroidné protizápalové liečivo na kontrolu bolesti a zápalu. Dexamethasone, kortikosteroid na redukciu opuchu. Prednisone, kortikosteroid na redukciu opuchu. Opatera • Na zmenšenie opuchu prikladajte potkanovi na postihnuté miesto studené obklady a striedajte ich s teplými, ktoré pomáhajú zlepšovať absorpciu krvi v tkanive. • Ak je to nutné, poskytnite potkanovi medikamenty na zmenšenie bolesti. • V prípade potreby tiež zabezpečte protizápalové lieky. • Kým sa poranenie úplne nevylieči, potkan by mal mať v klietke všetko k dispozícii bez toho, aby sa musel šplhať, naťahovať a loziť (najlepšie na spodnom poschodí klietky). • Ak sa objaví krvácanie, dávajte pozor, aby potkan dostatočne pil. • Ak sa zväčší opuch, infekcia, letargia alebo záchvat, navštívte čo najskôr veterinára.

113



8.10. Starnutie a degeneratívne zmeny 8.10.1. Degeneratívna osteoartritída Definícia Degeneratívna porucha kĺbov a spojivových tkanív v ich okolí, ktorá je spôsobená opotrebovaním a starnutím. Najčastejšie sa s ňou stretávame u samcov, ale postihuje aj samice. Najpostihnutejšie sú pritom kĺby zadných nôh a chrbtica. Klinické príznaky • Postupné tuhnutie spojov a končatín. • Bolesť pri niektorých pohyboch (problémy so šplhaním alebo pohybmi na rebríkoch). • Krívanie, postupné oslabovanie zadných končatín( pritom môže byť jedna strana postihnutá viac ako druhá). • Paralýza zadných končatín, ktorá môže byť spôsobená kompresiou miechy a nervov. Etiológia Osteoartritída je degeneratívna porucha spôsobená starnutím, ktorá môže postihnúť akékoľvek kĺby, ale najčastejšie sa s postihnutím stretávame v kolenách, bedrách, prstoch a u samcov aj na chrbtici. Pri osteoartritíde sa v chrupavke stretávame so vzrastaním obsahu vody a znižovaním obsahu proteínov. Chrupavka sa začína degenerovať tým, že je krehkejšia a odlupuje sa z nej, čím kĺby strácajú schopnosť tlmiť nárazy. Toto má za následok trenie a odieranie medzi spojmi. Na okrajoch povrchu spojov sa vytvárajú osteofyty (kostné výrastky), obyčajne nazývané „ostrohy“. Priestor spojov sa zužuje a stráca svoju stabilitu. Všetky tieto zmeny spôsobujú bolesť, zápaly a obmedzenie pohyblivosti. Ak osteoartritída zasiahne bedrovú časť chrbtice, objaví sa degenerácia intervertebrálneho disku (spondylóza), a zúženie miechového kanála (spinálna stenóza). Táto degenerácia a zúženie môže následne spôsobiť odumretie nervov a kompresia miechy môže vyústiť do slabosti zadných končatín, pričom ich úplné ochrnutie môžeme pozorovať hlavne u samcov. Okrem starnutia môže toto degeneratívne ochorenie spôsobiť aj obezita. Medzi ostatné faktory môžeme zaradiť opakovaný stres pre kĺbové spoje, infekcie alebo úrazy. Diagnostika Zistite priebeh. Ak sa objaví paralýza, môžete vylúčiť iné možnosti. RTG chrbtice môže ukázať zúženie miechového kanála a kĺbových priestorov, osteofyty a zhrubnutie kostí pod chrupavkou. Liečba Počiatočné stavy Na artritické kĺby je možné použiť lokálne gély, ktoré dostať v niektorých zverimexoch. Taktiež je možné použiť ako potravinový dodatok glukosamín – chondroitín. Ak sa objavia príznaky pokrivkávania a slabosti zadných nôh Možné liečiť medikamentmi na báze ibuprofenu, meloxikamu alebo piroxikamu, ktoré zmenšujú opuchnutia a zápal. Okrem toho je vhodné na spomalenie postupu ochorenia podávať potkaníkovi B komplex v tekutom alebo tuhom stave (napríklad Pangamin). Kapsule sa pre ľahšie podávanie môžu rozdrviť a zmiešať s vodou alebo jogurtom. Vodný roztok vydrží bez zmeny účinkov B vitamínu jeden týždeň (v chladnom prostredí). Najlepšie je pritom podávať ho potkanovi pomocou injekčnej striekačky, aby chovateľ vedel, koľko toho potkan naozaj skonzumoval. Odporúčaná dávka je 5mg vitamínu B12 a podáva sa denne. Urýchľovanie príznakov Poraďte sa s veterinárom o zmene analgetík na kortikosteroidy ako prednison alebo prednisolon. Ak pôjde o dlhodobú liečbu kortikoidmi, je treba prediskutovať s veterinárom nasadenie profylaktických širokospektrálnych antibiotík. Okrem toho by ste mali pamätať na to, že popri antibiotikách je potrebné pre udržanie správnej mikroflóry v žalúdku a celkovo dobrej kondície podávať potkanovi probiotiká. Opatera • Sledujte životosprávu potkana a dodržujte liečbu medikamentmi, ktoré odporučil veterinár na zmiernenie bolesti a zápalu. • Opatrne s ním cvičte, aby ste potkanovi pomohli udržať v poriadku svaly a ich funkciu. Cvičením predídete aj stuhnutiu svalov a ich atrofii. • Upravte potkanovi klietku tak, aby nemusel šplhať a naťahovať sa. Najvhodnejšia je jednoposchodová klietka alebo poschodia s nízkymi rebríkmi, ktoré by mali byť pokryté niečím, čo bude potkanovi uľahčovať pohyb po nich. Tak isto prikryte a zabezpečte všetky miesta v klietke, na ktorých by sa potkan mohol poraniť. • Miesto na spanie a hamaky dávajte blízko ku dnu klietky, aby ste tak predišli pádom pri premiestňovaní vášho miláčika alebo aby do nich nemusel šplhať. Najvhodnejšie sú obyčajné podomácky vyrobené hniezda, vystlané mäkkým materiálom (napríklad krabice od topánok, do ktorých sa potkan ľahko dostane a zase z nich ľahko vylezie). • Váš potkaník, hlavne ak je starší, môže mať tiež problém s udržaním telesnej teploty, preto je dobré umiestniť mu do klietky napríklad vodu s teplou vodou, ktorá ho ale nemôže zraniť, alebo vyhrievanú podložku (nastavenú na najnižší stupeň vyhrievania, pri vyššej teplote by ľahko mohlo dôjsť k dehydratácii) • Dozerajte na to, aby sa ani do očí ani do úst nedostali žiadne nečistoty a cudzie predmety. • Umiestnite napájačku a misku so žrádlom na ľahko dosiahnuteľné miesto. • Pre potkaníky, ktoré majú problémy udržať jedlo v predných labkách alebo majú malý apetít, je dobré pripraviť jedlo,

114


• • •

• •


ktoré nie je nutné držať, je jednoduché a ľahko stráviteľné, napríklad to, ktoré je určené pre malé deti, ovocie, zeleninu (veľké kusy, ktoré môže mať položené a nemusí sa namáhať s držaním), piškóty namočené v mlieku a podobne. Ak váš potkan je veľmi málo, treba mu dávať vysokokalorické jedlá a prípadne aj vitamínové doplnky, ktoré mu dodajú dostatok energie. Pomôžte mu pri čistení, postarajte sa hlavne o tie časti tela, ktoré už nie je schopný očistiť si sám. Vzhľadom na paralýzu sa môže stať, že potkan nebude mať kontrolu nad močovým mechúrom a konečníkom. Zápalom spôsobených močom predídete opatrným omývaním vylučovacích otvorov po vykonaní potreby. U samcov sa vekom a v dôsledku tejto choroby môže stať, že nebudú schopní si poriadne umývať penis. Môže sa na ňom vytvoriť biely povlak, ktorý zablokuje ústie močového mechúra a potkan nebude môcť močiť, prípadne vytvorí vhodné podmienky pre infekciu. Túto oblasť je preto tiež potrebné čistiť a pri čistení je nutné stiahnuť kožu, ktorá penis chráni a poutierať ho naozaj dôkladne. Keďže sa potkaník nebude už toľko pohybovať, nebude si ani obrusovať pazúriky, preto bude potrebné mu ich častejšie strihať. Tak isto je potrebné potkaníkovi čistiť uši, aby v nich nebol žiaden maz a neboli špinavé. Maz a nečistoty môžu spôsobiť ušnú infekciu.

8.11. Urinárne ochorenia 8.11.1. Hematúria (krv v moči) Definícia Prítomnosť červených krviniek v moči, ktorá je viditeľná voľným okom alebo pod mikroskopom. Krv v moči signalizuje, že časť močového traktu je buď poranená alebo napadnutá chorobou, prípadne to môže byť signál toho, že v močovom mechúre alebo obličkách sú močové kamene. Choroba môže byť zapríčinená aj nádorom, baktériami alebo hubami. Klinické príznaky Viditeľné príznaky krvi v moči alebo pozitívne vyšetrenie na prítomnosť červených krviniek (veterinárne alebo vami urobené podľa pokynov lekára). Ďalšie príznaky, s ktorými sa môžete, ale aj nemusíte stretnúť: • • • • •

Pišťanie pri dotykoch postihnutej oblasti Neupravená srsť Zhrbenosť Zväčšený objem pásu alebo roztiahnutie močového mechúra Časté močenie

Ak má potkan bolesti alebo má problém s močením, často si oblyzuje okolie ústia močovej rúry Diagnostikovanie Sledujte vývin ochorenia. Ak krv nie je viditeľná, veterinár vyšetrí vzorku moču pod mikroskopom alebo pomocou vyšetrovacích pásikov na to určených. Pre väčšie pohodlie potkana to môžete urobiť aj vy doma, ale je potrebné sa držať pokynov veterinára. (Vzorka moču nesmie byť pri väčšine vyšetrovacích pásikov staršia ako 4 hodiny ani kontaminovaná.) Rovnako je potrebné urobiť celkové vyšetrenie moču (hlavne úroveň pH, bielkoviny, leukocyty). Abdominálny RTG pre vylúčenie kameňov a neoplázie. Liečba Liečba tohto ochorenia sa môže líšiť v závislosti na konkrétnom prípade, niekde pomôžu antimikrobiotiká, inde je nutný chirurgický zákrok. Okrem antimikrobiotík (ktoré sú v sekcii Medikamenty) bude možno potrebné podávať potkanovi aj analgetiká. Opatera • Podávajte potkanovi veterinárom predpísané liečivá. • Monitorujte, či potkan netrpí bolesťami a ak áno, podajte mu veterinárom odporučené analgetikum. • Aby ste mohli sledovať potkanov moč, ako podstieľku použite biele papierové utierky alebo toaletný papier, prípadne biele handry či staré tričká. • Zabezpečte potkanovi dostatok tekutín.

8.11.2. Zápal močového mechúra a ciest Definícia Zápal mechúra alebo močovej rúry spôsobený baktériami, plesňami alebo parazitmi (napríklad mrľami). Najčastejšími baktériami sú E. coli (tieto baktérie žijú v črevách a na koži okolo konečníka) a Klebsiella, prípadne Mycoplasma nachádzajúca sa v reprodukčnom systéme potkana. Náchylnejší na toto ochorenie sú starí potkani, ktorí ochrnuli a nie sú schopní vykonávať hygienu – nedokážu si vyčistiť oblasť genitálií, kde sa môžu hromadiť a množiť rôzne patogény.

115



Klinické príznaky • Neobvykle časté močenie. • Vlhkosť v oblasti ústia močovej rúry. • Prítomnosť krvi alebo porfyrínu v moči. • Nepríjemne páchnuci alebo zakalený moč. Diagnostikovanie Sledujte vývin. Kontrolujte potkanovi moč a pokúste sa mu odobrať vzorku na vyšetrenie, najdôležitejšie je pH, bielkoviny, leukocyty a krv. Vyšetrenie môže vykonať buď veterinár, alebo ho môžete podľa pokynov doktora urobiť sami doma. Je to pre potkana menej stresujúce.

Liečba Pri liečbe tohto ochorenia sa môžu použiť nasledovné medikamenty: • Trimethoprim-sulfa (E.coli, Klebsiella, Staphylococcus) • Tetracycline (Klebsiella, Staphylococcus) • Augmentin/Clavamox (E.coli, group D streptococcus) • Enrofloxacin/Baytril (E. coli, Pseudomonas, mycoplasma) • Fenbendazole alebo Ivermectin (bladder threadworm) V prípade chronickej infekcie je potrebné potkana podrobiť dlhodobej liečebnej terapii. Opatera • Zabezpečte potkanovi dostatok tekutín. • Denne aj niekoľko razy vymeňte potkanovi vodu v napájačke. • Dodržujte pokyny veterinára a podávajte potkanovi odporučené antibiotiká. • Niektorí chovatelia odporúčajú brusnicový džús, ktorý podľa nich pomáha pri upravovaní pH na normálne hodnoty.

8.12. Ušné ochorenia 8.12.1. Ušné polypy Definícia Polypy sú vo všeobecnosti benígne stopkaté alebo hríbikovité útvary. Môžu sa vyskytovať buď samostatne alebo v strapcoch pripomínajúcich karfiol (květák), obyčajne v nosohltane alebo v ušnom kanále. Aj keď je toto ochorenie u potkanov zriedkavé, môžu sa nosohltanové a ušné polypy u nich objaviť, pričom obvykle majú korene v eustachovej trubici a pôvod v strednom uchu. Dôvodom na objavenie takýchto útvarov u potkanov sú, tak ako pri iných zvieratách a ľuďoch, zápaly a opuchliny tkaniva, ktoré pochádzajú z chronického zápalu stredného ucha spôsobeného infekciou dolných dýchacích ciest. Klinické príznaky • Choroba dolných dýchacích ciest sprevádzaná kýchaním alebo dýchavičnosťou, prípadne priamo ušná infekcia, ktorú obyčajne sprevádza nakláňanie sa na stranu. • Z ucha môže vychádzať odporný zápach alebo z neho môže vytekať hnis. • Polyp sa môže rozšíriť do vnútra a môže byť viditeľný ako ružový alebo červený opuch pri otvore ušného kanálika. • Ak polyp praskne, objaví sa krvácanie. Diagnostika Určenie diagnózy sa zamierava na bledú, napuchnutú, mukóznu hmotu alebo na to, či z ušného kanála nevyteká hustejší hnis, ktorý môže vytvoriť bledoružový výčnelok.Tak isto treba identifikovať pretrvávajúci zápal stredného ucha prípadne dolných dýchacích ciest sprevádzaný hnisaním a s tým spojeným zápachom (nie je podmienkou) alebo výtokom z uší. Liečba Odstránenie útvaru spolu s kmeňom, ak to nie je reálne, tak odstrániť aspoň toľko, koľko sa dá. Bohužiaľ, ak sa neodstráni celý polyp aj s koreňom (čo kvôli veľkosti zvieratka nie je dosť možné), môže sa znova objaviť. • • • •

prvých 24 hodín po chirurgickom zákroku (ak je nevyhnutný) - Butorphanol alebo Buprenorphine. možnosť liečiť tiež lokálnymi steroidmi alebo kortikosteroidmi ako prednison či dexametason. Ak by sa vyskytol abces alebo infekcia, je možné doplniť liečbu aj o širokospektrálne antibiotiká ako baytril, ktorý obsahuje enrofloxacín V prípade, že by šlo o nádor, ktorý značne zhoršuje potkaníkovi život a vracia sa aj po operácii, je možno vhodné zvážiť eutanáziu

Opatrovanie • Ak je to potrebné, poskytnite svojmu potkaníkovi vysokokalorické jedlo a doplnky ku strave. V prípade, že prijíma málo

116

Príručka pre chovateľov potkanov • •


potravy, doplňte ju aj o vitamíny. Ak chirurgický zákrok neprichádza do úvahy, liečte potkana podľa pokynov veterinára kortikosteroidmi Ak sa rozširujú príznaky opuchov, vysúšania alebo zápachu, vyhľadajte okamžite veterinára

V prípade chirurgického odstránenia polypu • V priebehu rekonvalescencie by nemal potkan byť v jednej klietke s ostatnými (ak ich máte viac), ale v samostatnej na podobné prípady určenej • Denne podľa potreby čistite miesto, kde váš potkan spí. Ako podstieľka je najvhodnejšie nejaké staré tričko alebo mäkké papierové obrúsky. Vyhnite sa špinavej podstieľke, prípadne podstieľke z hoblín alebo kukuričných vretien, aby ste predišli neželaným komplikáciám a infekciám. • Zabezpečte potkaníkovi teplo napríklad pomocou fľaše s teplou vodou, ktorú umiestnite do klietky, alebo vyhrievanou poduškou (pozor na dehydratáciu pri prehriatí zvieratka) • Ak je to potrebné, poskytnite mu pooperačnú liečbu zameranú hlavne na tlmenie bolesti • Počas zotavovania podporujte u potkana príjem tekutín, v prípade tekutých doplnkov stravy s obsahom stopových prvkov, vitamínov a podobne dohliadnite na to, aby boli potkanom skonzumované do času, ktorý po ich otvorení doporučuje výrobca. Poznámka: zdrojom tekutín môžu byť aj ovocné šťavy alebo džúsy.

8.12.2. Ušný výron Definícia Hromadenie krvi v ušiach/opuch uší. Obvykle je sekundárnym ochorením. Môže sa objaviť v prípade, že potkan trpí bakteriálnou alebo zápalovou chorobou, ktorá spôsobuje svrbenie – potkan sa neustále škriabe. Toto môže spôsobiť pretrhnutie drobných cievok v uchu a vznik výronu. Klinické príznaky • Viditeľné hromadenie tekutiny v uchu. • Potkan si neustále ucho škriabe. • Trasenie hlavou (nie vždy). Diagnostikovanie Sledujte vývin ochorenia, aby ste s istotou mohli vylúčiť abces, ušnicový edém alebo formovanie tumoru. Liečenie Výron je možné prepichnúť a nechať tekutinu vytiecť. Mal by to urobiť veterinár, ktorý miesto poriadne vydezinfikuje a starostlivo ošetrí, aby sa do neho nedostala infekcia.Pri pretrvávajúcom objavovaní sa výronu môže byť potrebné chirurgické otvorenie alebo vysušenie, prípadne odstránenie celej zrazeniny a upravenie ucha.Ak nie je pravdepodobné, že by nastali nejaké komplikácie alebo kontraindikácie s iným liečivom, je možné použiť Tylenol. Ošetrovanie • Podanie liekov tlmiacich bolesť, ak je to nutné. • Ak výron praskne, na jeho vyčistenie použite kus gázy alebo čistého vatového tampónu, ktorý zastaví krvácanie, a kontaktujte veterinára. • V prípade chirurgického otvorenia a vysušenia alebo odstránenia výronu zabezpečte vhodnú klietku, v ktorej bude potkan sám počas celej doby rekonvalescencie (ak ich chováte viac). • Zabezpečte dennú výmenu podstieľky, aby bol váš miláčik v suchom a čistom prostredí, čím minimalizujete riziko infekcie v rane. Najlepšou podstieľkou budú papierové obrúsky alebo staré tričko. • Zabezpečte tiež potkanovi teplé prostredie, napríklad tým, že mu do klietky dáte vodu s teplou vodou (tak, aby ho neporanila) alebo vyhrievanú podušku (pozor na prehriatie, ktorého dôsledkom by mohla byť dehydratácia).

8.12.3. Zápal vonkajšieho ucha Definícia

Zápal vonkajších častí ucha, ktorý je spôsobený baktériami, hubami, plesňami, dermatitídou, poruchou imunity alebo alergickou reakciou. Klinické príznaky • Svrbenie, lúpanie, praskanie pokožky okolo okrajov ucha, spojené hlavne so sarkoptickými roztočmi. • Môže byť viditeľný hnis alebo výtok sprevádzaný zápachom, začervenanie a podráždenie, prípadne príznaky opuchnutia alebo neobvyklý rast tkaniva v alebo okolo ucha. • Zvýšená citlivosť uší a ich okolia. Diagnostikovanie Sledujte vývin, aby ste boli schopní určiť skryté príčinyPorovnajte obe uši. Porovnajte obe ušnice, aby ste zistili, či na

117



niektorej z nich nedošlo k zmene. Ak by mala ušnica karfiolovitý tvar, indikovalo by to ušnú chondritídu. Hnedý alebo čierny drolivý výtok môže naznačovať prítomnosť roztočov (notoedrálnych alebo sakopétov). Hnisavý výtok alebo sladkastý zápach môže ukazovať na baktérie alebo kvasinky. Preverte ušný kanál a oblasť okolo ucha, aby ste mohli vylúčiť neopláziu, prípadne polypy.Otoskopické vyšetrenie na vylúčenie otitis media.Sledujte prípadné škvrny, ktoré by poukazovali na bujnenie baktérií stafylokokov, streptokokov a pseudamonas aeruginózy. Liečba Pri roztočoch Možnosť liečiť ivermektínom, a to orálne alebo lokálne, alebo thiabendazole, lokálne. Poznámka: Ak sa snažíte zbaviť potkana roztočov, nezabudnite na vydezinfikovanie klietky a jej príslušenstva. Pre viac informácií o roztočoch pozrite tiež článok o ektoparazitoch. Lokálna liečba Ak je prítomný výtok a bubienok je neporušený, umyte ucho Epiotikom, OtiClensom, OtiRinsom alebo teplým slaným roztokom (slaný roztok môžete kúpiť v lekárni alebo si ho môžete pripraviť doma). *Poznámka*: Ak plánujete použiť aminoglykozidy, je dôležité odstrániť výtok, kým drogy tejto skupiny liečiv ešte neúčinkujú (pred ich aplikáciou na postihnuté miesto). Kým použijete masť alebo krém, ucho poriadne vysušte. Lokálne činitele sú rôzne a používajú sa v závislosti na tom, v akom zdravotnom stave sa potkan práve nachádza. Niektoré z lokálnych liekov, ktoré môžete vidieť u svojho veterinára sú ušné lokálne antibiotiká alebo fungicídy, v ktorých sa nachádzajú steroidy : Treasaderm (obsahuje neomycin sulfate, thiabendazole a dexamethasone)alebo Gentocin Otic (obsahuje gentamicin sulfate a betamethasone valerate), prípadne také, ktoré obsahujú systémové prípadne lokálne steroidy, a to Baytril Otic (enrofloxacin/silver sulfadiazine), alebo Silver sulfadiazine (Silvadene). *Poznámka*: Použitie kortikosteroidov (lokálnych aj systémových) dokáže zredukovať tak výtok a bujnenie tkaniva ako aj uľaviť od svrbenia. Ich použitie však môže spôsobiť, že potkan bude náchylný na kvasinkovú infekciu, no aj napriek tomu výhody ich použitia ďaleko prevyšujú riziko objavenia sa kvasiniek. Ak sa objavia, veterinár môže do liečby zahrnúť aj lokálne alebo systémové fungicídy ako ketokonazole alebo metronidazole. Systémová liečba Ak je tkanivo postihnuté vredmi, ak sa vo výtoku objavia baktérie, ak je narušený bubienok alebo ak sa neustále vyskytuje oitis media, je potrebné potkana liečiť komplexne. Liečba polypov a abnormálny rast Ak je to prijateľné, veterinár sa môže rozhodnúť pre chirurgický zákrok. Opatera * Pomocou vatových tampónov alebo gázy vyčistite uši od nečistôt a vysušte ich. * Podajte potkanovi lieky podľa pokynov veterinára a príbalového letáka. Ak použijete lokálnu liečbu, aplikujte liek potkanovi do ucha, opatrne ho uzavrite a jemne mu ho masírujte 30 až 60 sekúnd, aby ste mali istotu, že medikament bude naozaj účinkovať. * Vyčistite a vydezinfikujte klietku. * Zabezpečte potkanovi bezpečné prostredie, hlavne v prípade, že je postihnuté stredné ucho (kvôli problémom s rovnováhou ap). * Jedlo a pitie dajte potkanovi na miesta, kam sa ľahko dostane. * Počas choroby mu zabezpečte dostatok správnej potravy a tekutín. * Ak sa objavia príznaky infekcie, kontaktujte veterinára (začervenanie, zápal alebo opuch, nárast bolestivosti alebo strata váhy).

118



9. Prílohy 9.1. Fotodokumentácia zdravotných problémov

obr. 25: Absces pod prednou nohou

obr. 26: Prasknutý absces v uchu

obr. 28: Nekropsia potkana s megacolonom

obr. 27: Mláďa postihnuté megacolonom (hore) a jeho zdravý súrodenec (dole)

obr. 29: Črevá potkana postihnutého megacolonom

obr. 30: Nádor mliečnej žľazy u samičky Emy

119


obr. 31: Nádory mliečnych žliaz u Pimpinelky

obr. 33: Prasknutý nádor mliečnej žľazy

obr. 35: Zápal spojiviek

obr. 37: Ušný svrab v pokročilom štádiu


obr. 32: Nádor mliečnej žľazy s abscecom

obr. 34: Nádory mliečnej žľazy

obr. 36: Šedý zákal

obr. 38: Myobia musculi (parazit)

120


obr. 39: Dospelá voš Polyplax Spinulosa

obr. 41: Bandáž po operácii nádoru

obr.43: Pooperačná rana po kastrácii samca

obr. 45: „Holenie“ viditeľné na boku tváre


obr. 40: Bandáž po vybratí stehov

obr. 42: Chirurgické rany po operácii nádorov

obr. 44: Rana po operácii ľadviny

obr. 46: Rany po uhryznutí

121


obr. 47: Natrhnuté ucho po bitke

obr. 49: Hlboká rana po uhryznutí

obr. 51: RTG chorej obličky

obr. 53: Nekróza po vpichu injekcie


obr. 48: Rany po uhryznutí

obr. 50: Zapálená rana po uhryznutí

obr. 52: Pozitívne vyšetrenie na plesne (červené)

obr. 54: Starý potkan (2,5 roka)

122



obr. 55, 56: Zlyhanie srdcovej činnosti sprevádzané pľúcnym edémom

obr. 57: Časť čreva vytŕčajúca z konečníka

obr. 59: Krvavý výtok z pošvy

obr. 61: Bandáž po operácii

obr. 58: Zápal vnútorného ucha (naklonená hlava)

obr. 60: Nekrotický nádor u fuzz potkana

obr. 62: Zucker obézny potkan

123


obr. 63: Otlak potkana na zadnej nohe

Obr. 65: Pododermatitída


obr. 64: Otlaky na zadnej nohe ošetrené veterinárom

obr. 66: Zápal oka

124

Gentamicín

Erythromycin

Doxycyklín

Clarithromycin

Ciproflaxín (Ciprox)

Cefadroxil

Borgal

Baytril (Enrofloxacín alebo Enrogal)

Azithromycin

14 - 30 dní alebo podľa potreby 7 - 10 dní alebo podľa potreby 7 - 14 dní alebo podľa potreby

7 - 14 dní alebo podľa potreby

Baktericídne, širokospektrálne antibiotikum, používané pri infekciách močového traktu, sekundárnych infekciách alebo pri chirurgických zákrokoch, na zníženie rizika vzniku infekcie v rane. Neodporúča sa podávať s ďalšími bakteriostatickými liekmi. Použitie konzultujte s veterinárom

10 - 30 dní alebo podľa potreby 7-14 dní alebo podľa potreby

Aminoglykozid so širokým spektrom účinku,ktorý sa používa hlavne pri závažných infekciách dýchacieho systému, zápale ucha, abscesoch,často v kombinácii s betalaktamovými antibiotikami. Použitie konzultujte s veterinárom.

Makrolidové antimikrobiálne antibiotikum účinkami podobné penicilínu.Často sa používa ako alternative k penicilínu u potka-nov, ktorí sú na penicilín alergickí.Je účinný pri chorobách dýchacích ciest a zápaloch močových ciest. Použitie konzultujte s veterinárom.

Širokospektrálne antibiotikum, ktoré má podobné účinky ako antibiotiká tetracyklínové. Používa sa hlavne na liečbu mykoplazmózy a veľmi dobré výsledky sa dajú dosiahnuť kombináciou s Byitrilom alebo Zitromaxom. Použitie konzultujte s veterinárom.

Makrolidové antibiotikum so stredne širokým spektrom účinku. Používa sa na infekcie dýchacích ciest, kože, mäkkých tkanív, zhubné infekcie.Liek sa nesmie podávať pri známej citlivosti na makrolidové ATB.Ojedinele sa môžu objaviť straty koordinácie, hnačka, strata apetítu, zmeny v správaní. Použitie konzultujte s veterinárom.

Baktericídne antibiotikum, účinné hlavne proti baktériám ako Klebsiella, Pseudomonas, Salmonella, Mycoplasma, Staphylococci a Chlamydia. Po podaní liekov môže byť potkan nabudený, nervózny, môže hnačkovať. Použitie konzultujte s veterinárom.

Makrolidové antibiotikum. Používa sa pri infekciách dýchacích ciest, ucha,hltana, kože a podkožných tkanív, infekciách močovej rúry a krčka maternice spôsobenej chlamýdiami. Ako nežiadúci účinok sa môže prejaviť hnačka alebo nechutenstvo. Použitie konzultujte s veterinárom.

Liek vhodný na liečbu infekcií respiračného, tráviaceho, močového a genitálneho traktu a používa sa aj pri infekciách kože. Tiež veľmi dobre lieči sekundárne infekcie. Po vpichnutí borgalu sa môže objaviť lokálna reakcia a ojedinele sa môže objaviť poškodenie pečene a obličiek. V prípade, že by sa zmenilo potkanove správanie, okamžite prestaňte borgal aplikovať. Použitie konzultujte s veterinárom.

Amoxicilín



Amikacín sulfate

ANTIBIOTIKÁ Baktericídne, širokospektrálne antibiotikum, používané pri respiračných a niektorých ďalších ochoreniach. O jeho použití sa poraďte so svojím veterinárom. Ako vedľajší účinok sa môže prejaviť poškodenie obličiek, preto je potrebné, aby potkan mal dostatok vody. Neodporúča sa ani jeho podávanie tehotným samiciam, môže sa dostať do placenty a poškodiť plod. Ide o širokospektrálne antibiotikum zo skupiny penicilínov, je účinný hlavne proti baktériám ako Enterococcus faecalis, beta -lactamasenegatívne kmene Staphylococcus spp.,Streptococcus pneumoniae, a alpha a beta- hemolytické kmene Streptococcus, E.coli, Klebsiella a Haemophilus. Baktérie produkujúce beta-laktamázu ho dokážu inaktivovať (napr.zlatý stafylokok). Môže spôsobiť anémiu, anorexiu alebo hnačku. Jeho použitie konzultujte s veterinárom. Širokospektrálne antibiotikum citlivé na betalaktamázy. Jeho účinky sú podobné ako pri penicilíne, pri perorálnom podaní sa dobre vstrebáva a vylučuje sa močom.Je vhodný pri akútnych zápaloch dýchacích ciest, pri zápaloch pľúc, pri zápale stredného ucha a zápaloch dutín nosa. Ojedinele sa môžu vyskytnúť tráviace problémy alebo podráždenie kože (vyrážka). Použitie konzultujte s veterinárom.

Širokospektrálne, baktericídne antibiotikum, ktoré sa používa hlavne pri infekciách močového traktu, a dýchacích ochoreniach. Najúčinnejší je na E.coli, Salmonella spp., Pasteurella spp., Staphylococcus spp., Hameopphiluss spp., Eischerichia coli. Ojedinele sa môžu objaviť poruchy rastu chrupaviek, preto by sa nema dávať veľmi mladým potkanom. Použitie konzultujte s veterinárom.


Popis lieku

7 - 14 dní alebo podľa potreby 14 - 28 dní alebo podľa potreby 7 - 10 dní alebo podľa potreby

Dĺžka liečby

Názov lieku

Ampicilín


9.2. Prehľad klasických liekov používaných u potkanov


podľa potreby

Marbocyl

Metronidazol (Flagyl)

Kombinácia antibiotík a enzýmov zvyšuje jeho účinnosť a nevytvára rezistenciu. Je účinný voči viacerým grampozitívnym aj gramnegatívnym baktériám. Používa sa pri mastitíde, otitíde, zápale čriev, pneumónii, lokálnej liečbe poranení kože a tiež pri liečbe sekundárnych infekcií pri vírusových ochoreniach. Dávkovanie určí veterinár.

Netoxický prípravok proti parazitom s dlhodobým účinkom v spreji, ktorý sa používa aj na zvieratá aj na prostredie. Je účinný proti všetkým druhom hmyzu a aj jeho zárodkom.

Antiparazitný prípravok účinný proti kliešťom a blchám. Proti kliešťom je aktívny 5 týždňov po aplikácii a proti blchám 3 mesiace.

podľa potreby




min. 2aplikácie

podľa potreby

Tenazým

Tetrasol

Tylosín

Vetoflok

Biokill

Frontline

ANTIPARAZITIKÁ

Enrofloxacínové antibiotikum, používa sa pri zápaloch horných a dolných dýchacích ciest. Nemal by sa podávať potkanom pred ukončením rastu ani tehotným alebo kojacim samiciam. Použitie konzultujte s veterinárom

Širokospektrálne bakteriostatické antibiotikum, ktoré sa používa pri mykoplazmóze,chlamýdiách, aktinomycétoch, ak zlyhala liečba slabšími antibiotikami. Neodporúča sa podávať pri precitlivelosti natetracyklíny alebo pri problémoch s pečeňou a obličkami. Použitie konzultujte s veterinárom. Makrolidové bakteriostatické antibiotikum,účinné na spirochety, mykoplazmy a veľké vírusy, používa sa teda pri liečbe infekcie dýchacieho traktu - pneumónie,bronchopneumónie, chrípky, infekčná nádcha, sekundárne infekcie pri vírusových ochoreniach. Nepoužívať v kombinácii s chloramphenicalom a Lincosamidom. Ako nežiadúci účinok sa môže objaviť hnačka, svrbenie a bolesť v mieste vpichu. Použitie konzultujte s veterinárom.

Tetracyklínové ATB druhej generácie,ktoré účinkuje aj tam,kde zlyhali tetracyklíny prvej generácie. Účinkuje proti Pasteurella spp.,Bordetella bronchiseptica,Staphylococcus aureus, Staphylococcus spp. a Streptococcus spp.Liek by nemali brať tehotné samice a nemal by sa kombinovať s ďalšími tetracyklínovými liekmi. Použitie konzultujte s veterinárom.


Ronaxan

Oxytetracyklín

7 - 10 dní alebo podľa potreby 7 - 14 dní alebo podľa potreby

podľa potreby

Klacid

Noroclav

Polysyntetické makrolidové antimikrobiotikum, ktoré sa podáva pri infekciách horných a dolných dýchacích ciest a pri infekciách kože a mäkkých tkanív. Liek by sa nemal podávať potkanom, ktoré majú problémy s obličkami.Klacid sa nesmie podávať spolu s liekmi,ktoré obsahujú astemizol, cisaprid, pimozid, terfenadín a ergotamín. Použitie konzultujte s veterinárom.

určí lekár

Chloramphenicol

Antibiotikum, ktoré sa používa hlavne pri ochoreniach dýchacieho traktu,spôsobených organizmami citlivými na marbofloxacín.Ide hlavne o Escherichia coli, Pasteurella spp., Mycoplasmu pulmonis, Staphylococcus spp. Pri aplikácii injekčne sa môže v mieste vpichu objaviť lokálna reakcia (bolesť, opuch). Podanie konzultujte s veterinárom. Baktericídne a amebicídne liečivo,ktoré sa používa pri chorobách spôsobených anaeróbnymi baktériami. Najčastejšie ide o infekcie kostí, abscesy, vaginálne infekcie,zápaly panvovej dutiny a pod.Rozhodne sa nesmie podávať spolu s liekmi Phenobarbital a Cimetidine. Použitie konzultujte s veterinárom. ATB určené na liečbu ochorení spôsobených napr.týmito baktériami:Staphylococci,Campylobacter spp,Pasteurellae, Clostridia, Streptococci, Proteus spp alebo Escherichia coli. Pri vážnejších ochoreniach môže byť použitý v kombinácii s Baytrilom (alebo iným enrfoloxacínom) a Ronaxanom. Použitie konzultujte s veterinárom. Širokospektrálne bakteriostatické antibiotikum z radu tetracyklínov, no nemá tak dlhé pôsobenie ako tetracyklín samotný. Používa sa hlavne na liečbu zápalov a infekcií kože a tkanív, ale aj pri chorobách dýchacích ciest. Nie je vhodné ho podávať tehotným samiciam, pretože môže poškodiť plod. Použitie konzultujte s veterinárom.

Širokospektrálne,baktericídne a antimikrobiálne antibiotikum,ktoré je účinné aj proti takým organizmom, proti ktorým zlyhávajú iné antibiotiká. Ide hlavne o Clostridium, Chlamydia, Mycoplasma, Salmonella a tiež o organizmy spôsobujúce meningitídu. Ojedinele sa môžete pri tomto lieku stretnúť s aplastickou anémiou. Nie je vhodný pre tehotné a kojace samice ani pre veľmi mladé potkany. Použitie konzultujte s veterinárom.




Prípravok proti pásomnici (nelieči mrle ani hlísty). Ojedinele sa u potkana môže objaviť hnačka, svrbenie v oblasti konečníka. Použitie konzultujte s veterinárom, ktorý zároveň určí aj dĺžku liečby a pokyny na odoberanie vzoriek stolice potkana.

Toto antiparazitikum sa používa pri liečbe mrlí. Môže sa objaviť letargia alebo hnačka a pri súčasnom užívaní s chlorpomazínom záchvaty. Použitie konzultujte s veterinárom, ktorý určí dĺžku liečby.

Antiparazitikum proti mrliam a hlístam. U niektorých parazitov sa preukázala aj účinnosť na ich vajíčka. Použitie konzultujte s veterinárom, ktorý určí aj dĺžku liečby.

Dermatologikum s účinnou látkou klotrimazolum. Je určený na medziprstové mykózy,kožné ochorenia spôsobené baktériami citlivými na klotrimazol, ochorenia spôsobené Malassezia furfur, ochorenia spôsobené Corynebacterium minutissium, paronychie.Klotrimazol pôsobí pri nižších koncentráciách bakteriostaticky (zabraňuje ďalšiemu rastu baktérií), pri vyšších fungicídne (ničí huby, plesne). Nanášajte dva tri razy denne tenkú vrstvu krému, používajte aj po odoznení akútnych príznakov, aby sa ochorenie časom nevrátilo. Nekombinujte s inými lokálnymi masťami a krémami.

Masť s obsahom rumančekového oleja a gvajazulénu pôsobí protizápalovo, dezindekčne a tiež hojivo. Používa sa pri vredoch, ťažko hojacich ranách a rôznych povrchových poraneniach kože. Nemal by sa používať pri precitlivelosti na niektorú z jeho účinných a pomocných látok, hlavne na lanolín. Denne potkanovi natierajte postihnuté miesto dva razy, ak príznaky neustúpia do siedmych dní alebo ak sa potkanovi zhorší stav, prerušte liečbu a poraďte sa s veterinárom. Občas sa môže objaviť začervenanie kože.

min. 2 týždne

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

min. 2 aplikácie

podľa potreby

podľa potreby

minimálne 4 týždne

podľa potreby

Neostomosan

Niclosamide

Piperazine

Prazinquatel

Stronghold

Arpalit Neo

Bactroban

Canesten krém

Dermazulen

Toto širokospektrálne antiparazitikum sa používa pri liečbe zvieraťa napadnutého blchami,všami, roztočmi a inými ektoparazitmi. Nemal by sa používať u tých zvierat, ktoré ešte nedosiahli 6 týždňov. Občas sa môže vyskytnúť vypadávanie srsti v miestach aplikácie. Použitie konzultujte s veterinárom. DERMATOLOGIKÁ Ektoparazitický prípravok vo forme spreja s mechanickým rozprašovačom.Účinný proti blchám,kliešťom, všiam, všenkám, a ich vývojovým štádiám. Po aplikácii musí byť srsť len ľahko zvlhčená,neaplikujte priamo na tvárovú časť, ale opatrným votrením navlhčenou rukavicou. Po aplikácii srsť prečešte. Aplikáciu je možné po týždni zopakovať. Nepoužívajte na horých alebo alergických potkanov, kojace samice a mláďatá mladšie ako 2 mesiace, ktorým môže použitie Arpalitu spôsobiť ťažké až smrteľné poškodenie nervovej sústavy. Nezameňte s přrípravkom Arpalit, ktorý vôbec nie je vhodný pre malé zvieratá!Prípravok je volne predajný, použitie konzultujte s veterinárom a sledujte prípadné zmeny chovánia a stavu potkana. Bactroban je antibiotikcká masť s účinnou látkou mupirocín, ktorá sa používa len na liečbu kožných infekcií. Používa sa hlavne v prípadoch infekcií kože, hnisavom zápale chlpových vačkov, na rany, popáleniny, uštipnutia hmyzom, infikované vredy. Ak potkan trpí poruchou činnosti obličiek alebo akýmkoľvek iným ochorením obličiek, nesmie sa bactroban použiť na otvorené rany alebo poškodenú pokožku, pretože by mohlo dôjsť k vstrebaniu makrogolu do organizmu.Rovnako nie je vhodné masť nanášať na postihnuté miesto súčasne s inými lokálne pôsobiacimi masťami, aby nedošlo k rozriedeniu bactrobanu a tým k zníženiu jeho antibiotických účinkov. Ak veterinár neurčí inak, natierajte potkanovi postihnuté miesto 3× denne tenkou vrstvou masti maximálne 10 dní. Natreté miesto môžete previazať, aby si potkani masť nezlizoval.

Prípravok je účinný proti blchám, roztočom,všiam, kliešťom. Okrem toho, že zbaví potkana parazitov, bráni aj ich opätovnému objaveniu sa. (V prípade správnej liečby.) Rozriedený roztok v nijakom prípade neodkladajte na neskôr, ale všetok ho spotrebujte. (Riedi sa v pomere 1:200ml.) Jeho použitie konzultujte s veterinárom.

min. 2aplikácie

Ivomec (Ivermectin)


Širokospektrálny prípravok proti parazitom, je účinný aj pri počiatočných stavoch napadnutia, ale aj pri pokročilejších ochoreniach. Ak ho použijete proti roztočom, zabije len narodené jedince, nie vajíčka, preto treba po týždni aplikáciu zopakovať.Ak veterinár nemá skúsenosti s pichaním ivomecu, pristúpte na kvapkanie lieku medzi lopatky. U niektorých potkanov (drobných, s ďalšími ochoreniami alebo oslabenou imunitou) môže spôsobiť opuch centrálneho nervového systému a niekedy následne smrť. Konzultujte jeho použitie s vaším veterinárom a informujte ho o zmenách ochorenia.


Hedrofilný gel, ktorý viaže v rane voľné kyslíkové radikály, pomáha vytvárať vhodné pH, udržuje ranu vlhkú,vďaka čomu sa netvoria chrasty a rana a hojí rýchlejšie. Zároveň je vhodný na pooperačné jazvy, kedy zabraňuje ich stvrdnutiu a prípadným zápalom. Najčastejšie sa používa na otlaky, vredy, preležaniny,pooperačné rany, uhryznutia, popáleniny, poranenia. Ak veterinár neurčí inak, natierajte postihnuté miesto dva razy denne. Informujte veterinára o používaní tohto prípravku.

Veľmi dobre znášaná masť, ktorá zabraňuje tvorbe krvných zrazenín, napomáha vstrebávaniu už vzniknutých zrazenín a tlmí povrchové zápalové procesy. Používa sa aj na odstránenie hematómov po operácii. Ak veterinár neurčí inak, natierajte potkanovi dva tri razy denne postihnuté miesto. O použtí sa poraďte s veterinárom.

Masť na báze ichtamolu. Používa sa pri hnisavých kožných ochoreniach, niektorých formách mikrobiálneho ekzému, infikovaných plesňových ochoreniach, preležaninách, hnisavom zápale vlasového puzdra a pazúrového lôžka. Neznáša sa s jódom, takže ak ranu dezinfikujete betadinom, počkajte aspoň hodinu, kým budete aplikovať masť. Rovnako sa nesmie používať s inými lokálnymi kožnými masťami. Dajte pozor, aby si potkan mať nezlízal. Nepodávajte mláďatám. Ak do troch dní nedôjde k zlepšeniu stavu, navštívte veterinára. Nepoužívajte dlhšie ako dva týždne a na plošné rany.

Lotagen je určený na pomaly a zle sa hojace rany, popáleniny, ekzémy, zápal vonkajšieho ucha, rany, ktoré sú znečistené. Účinné látky v lotagene napádajú priamo steny baktérií a vďaka tomu je účinný voči naozaj veľkému počtu patogénov. Natierajte postihnuté miesta dva razy denne, pri ekzémoch pred natretím postihnuté miesto dôkladne vyčistite a usušte.

Masť určená na lokálnu liečbu kožných a ušných ochorení potkanov, hlavne pri zápaloch ucha, dermatitíde, infekcii análnej žľazy a liečbe sprievodných javov po napadnutí ektoparazitmi (chrasty pri svrabe napríklad). Použitie konzultujte s veterinárom, liek je v niektorých lekárňach voľne dostupný.

Dezinfečný prípravok, ktorý má antibakteriálne účinky a ničí mnoho choroboplodných zárodkov na koži a slizniciach. Pôsobí tiež proti zárodkom plesní, prvokom a vírom. Používa sa na čistenie pooperačných, kastračných a injekčných oblastí, dezinfekciu vonkajších rodidiel, chrastičiek (strupov), poranení. Pri potkanoch veterinári odporučujú riediť roztok podobne ako betadinu.

Dezinfekčný prostriedok, ktorý pôsobí na rôzne druhy baktérií, plesní a húb. Je takmer netoxický a nespôsobuje štípanie. Pred použitím je nutné roztok zriediť, až bude mať farbu slabého čaju. Nevystavujte ho svetlu a vysokým teplotám, pretože sa znižuje jeho dezifekčný účinok a neaplikujte ho tehotným alebo kojacim samiciam.Před použ.vždy riediť čerstvý

3%ný roztok kyseliny bórovej, ktorý sa používa na dezinfekciu rôznych poranení, alebo na výplach očí pri zápale spojiviek, zápale viečka či rohovky. Má aj protizápalové účinky.

Manganistan draselný. Roztok sa používa na dezinfekciu, najmä na vyplachovanie a ošetrovanie abscesov alebo poranení.Je potrebné ho zriediť do svetlo ružovej farby, môže trochu štípať.

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

14 dní (4 aplikácie)

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

Hemagel

Hirudoid

Ichtoxyl

Imaverol

Ialugen plus masť

Lotagen gel

Panolog

Alfadin

Betadine

Bórová voda

Hypermangán

OFTALMOLOGIKÁ

DEZINFEKCIA

Ide o koncentrovaný roztok enilconazolu, používaný hlavne pri plesňových ochoreniach kože. Pri prvej aplikácii je potrebné namočiť celé zviera (srsť aj kožu), pri druhej a tretej aplikácii sa namáčajú len miesta postihnuté plesňami a pri štvrtej aplikácii opäť celé zviera. Roztok sa riedi v pomere 1:50. Dvojzložková masť s antibiotickými účinkami, ktorá napomáha hojeniu rán hlavne tým,že po aplikácii napomáha granulácii tkaniva a má antiflogistické účinky. Denne potkanovi natierajte postihnuté miesto dva razy až do úplného zhojenia. Neaplikujte potkanom,ktorí sú citliví na niektorú zložku krému, ani tehotným a kojacim samiciam či mláďatám.Po aplikácii chráňte postihnuté miesto pred slnkom. O použití sa poraďte s veterinárom.

Ide o veľmi účinný liek proti rôznym druhom plesňových ochorení a kvasinkových infekcií, tiež na vredy v ústach, čistenie a dezinfekciu rôznych poranení. Ak veterinár neurčí inak, postihnuté miesto potierajte potkanovi dva tri razy denne. Pozor aby si postihnuté miesto neolizoval.

podľa potreby


Genciánová violeť


Gel určený na liečbu zápalu očí a na pooperačné stavy potkanov, kým sa úplne nepreberú z narkózy. Počas tejto doby je potrebné im natierať očká, aby sa predišlo vysušeniu rohovky a ostatných častí oka a tým oslepnutiu potkana.

Očná masť,ktorá sa používa pri akútnych zápaloch spojiviek,zápaloch rohovky,vrede rohovky,infikovanom vrede rohovky, zápale očného viečka a pri operáciách.Masť nie je vhodná na chronický zápal spojiviek alebo alergické zápaly spojiviek.Tesne po aplikácii bude potkan vidieť rozostrene, to však rýchlo pominie.Pozor, aby ste si liek nesplietli s Ophtalmof.comp.

Očná masť alebo kvapky. Ide o liek s antiseptickým účinkom, používa sa pri akútnych a nehnisavých zápaloch spojiviek a nehnisavých zápaloch rohovky.Obvykle sa kvapká jedna kvapka 4x do dňa, rovnako často sa aplikuje aj masť.Liek je voľne predajný v lekárni, v prípade, že príznaky nezmiznú do dvoch dní, kontaktujte veterinára.

Tekutý sprej, ktorý sa bežne používa pri pooperačných a iných poraneniach na celom tele. Po nastriekaní sa na rane vytvorí súvislý film, ktorý zabraňuje nečistotám dostať sa do rany a znižuje tak riziko vzniku infekcie na minimum. Akutol sa nezmýva, postupne sa sám otieraním rany odstráni po troch až štyroch dňoch. Nemal by sa používať na rany, ktoré masívne krvácajú.

Antiastmatikum, bronchodilátor. Používa sa pri zápale pľúc a priedušiek a pri pľúcnom edéme. Okrem toho,že uvoľňuje hladké svaly priedušiek,stimuluje aj srdcový sval,preto by sa nemal používať u potkanov,ktoré majú problémy so srdcom, keďže jeden z jeho vedľajších účinkov je možnosť tachykardie a arytmie. Použitie konzultujte s veterinárom.

určí veterinár

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

určí veterinár

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

Floxal

Hypotears gel

Ophthalmoframykoin

Ophthalmoseptonex

Aspirín

Metacam

Meloxidyl

Rimadyl

Akutol

Aminophyline

OSTATNÉ LIEKY

Liek zo skupiny NSAID(nesteroidné protizápalové lieky),dobre pôsobí na tlmenie bolesti pri pooperačných stavoch, pri ochoreniach pohybového aparátu v dôsledku starnutia a tiež pri chornických zápaloch dýchacích ciest. Nemal by sa užívať s ďalšími NSAID a u zvierat, ktoré trpia poruchami srdcovej činnosti alebo pečene. Podanie lieku konzultujte s veterinárom.

Nesteroidný protizápalový liek, ktorý je určený k zmierneniu zápalových reakcií,bolestí pri akútnom alebo chronickom postihnutí pohybového aparátu alebo po operáciách. Nesmie sa podávať tehotným a kojacim samiciam, ani zvieratám,ktoré trpia poruchami metabolizmu alebo poruchami srdcovej činnosti.Potkan po podaní lieku môže stratiť chuť do jedla, môže mať redšiu stolicu s krvou a je apatický. Použitie konzltujte s veterinárom. Generikum k metacamu, s účinnou látkou meloxikam. Používa sa pri zápalových ochoreniach, po poraneniach a kostných ochoreniach (kĺby a pod). Liek sa nesmie podať tehotných a kojacim samiciam,ani pri precitlivelosti na meloxikam.Podanie nie je vhodné ani u potkana s poruchou činnosti obličiek, srdca alebo pečene. Ako nežiadúce účinky sa môžu objaviť nechutenstvo, hnačka, krv v stolici, apatia.

Protizápalový liek, tlmiaci bolesť a znižujúci teplotu. Nesmie sa používať u potkanov so zhoršenou zrážanlivosťou krvi a pri precitlivelosti na kyselinu acetylsalicilovú, ani pri tehotných samiciach a mláďatách.Použitie konzultujte s veterinárom (musí určiť dávkovanie)a liek vysaďte aspoň týždeň pred operáciou.

PROTIZÁPALOVÉ LIEKY

Antiobitické kvapky s účinnou látkou ofloxacinum. Používa sa pri zápale spojiviek, rohovky, okrajov viečok a slzného vaku, pri jačmeni a vredoch rohovky. Nesmie sa používať pri precitlivelosti na niektorú jeho zložku. Interakcie síce nie sú známe, ale ak spolu s floxalom chcete použiť aj iné očné kvapky, poraďte sa s veterinárom. Po otvorení upotrebujte do štyroch týždňov.

podľa potreby

Ciloxan (Ciprox)


Ciprofloxacínové ATB účinné voči gramnegatívnej Pseudomonas aeruginosa a tiež voči grampozitívnym stafylokokom a streptokokom. Používa sa pri vredoch rohovky,poruchách a infekciách oka a tiež pri akútnom zápale stredného alebo vonkajšieho ucha. Pri očiach kvapkajte do každého oka min.4x denne po jednej kvapke. Pri ušiach najskôr vyčistite ucho a potom kvapnite kvapku, dva razy denne. O použití lieku sa poraďte s veterinárom.Liek môže vyvolať podráždenie oka,rozostrené videnie,keratitídu. Pri nežiadúcich účinkoch liečbu prerušte.


Dexametazon je zhruba 30× účinnejší kortikosteroid než kortizol. Pôsobí glukogénne, protizápalovo, protialergicky a protišokovo, vyvoláva pôrod. Po jedinej aplikácii účinkuje 4 dni.Používa sa hlavne pri zápaloch a ketózach. Nemal by sa používať pri cukrovke, osteoporóze, srdcovej poruche, ochorení obličiek (ledvin) alebo pri ochorení nadobličiek. Pri infekčnom ochorení je potrebné liečbu sprevádzať vhodnými protiinfekčnými liekmi. Nesmie sa používať pri tehotných samiciach (môže vyvolať pôrod). Má rovnako ako iné kortikosteroidy veľa nežiadúcich účinkov, môže vyvolať zmenu metabolizmu bielkovín, tukov, uhľohydrátov a minerálov, môžete sa stretnúť s úbytkom svalov, slabosťou, pomočovaním, nadmerným pitím a pažravosťou. U kojacich samíc môže vyvolať dočasnú stratu mlieka alebo pokles jeho tvorby. Použitie konzultujte s veterinárom.

Protizápalový kortikosteroid s rýchlym účinkom, používa sa hlavne ako doplnok k liečbe niektorých zápalových ochorení, ako je napríklad zápal pľúc, infekcia vnútorného ucha a poranenia. Použitie konzultujte s veterinárom a podávajte len nevyhnutne dlhý čas.

Kortikosteroid na báze dexamethasonu. Pôsobí rýchlo a krátko. Používa sa na potlačenie alergického záchvatu, pri astme, rôznych zápaloch, šokoch, dusení, na vyvolanie pôrodu. U potkanov s cukrovkou, osteoporózou, ochorením obličiek, srdcovou nedostatočnosťou kombinovať s protiinfekčnými liekmi. Ak nie je cieľom vyvolanie pôrodu, nesmie sa podať tehotnej samici. Ako nežiadúce účinky sa prejavujú hlavne zmena metabolizmu tukov, uhľohydrátov, bielkovín,minerálov, čo vedie k prerozdeleniu telesného tuku. Dávkovanie určí veterinár.

Liek, ktorý sa používa pri znižovaní krvného tlaku. Zvyšuje zásobovanie srdca a iných orgánov kyslíkom a krvou. Používa sa aj pri zlyhaní srdcovej činnosti a pri ischemickej chorobe srdca pomáha znížiť riziko infarktu. Použitie a dávkovanie konzultujte s veterinárom.

Probiotický a prebiotický prípravok určený pre drobné zvieratká. Mikroorganizmy obsiahnuté v prípravku sa nachádzajú v črevách všetkých malých zvierat a ich podávanie priaznivo ovplyvňuje metabolizmus. Okrem toho, že upravujú pomery v narušených črevách, zabraňujú tiež usádzaniu patogénnych mikroorganizmov.

Náplaste sú určené na secernujúce rany, popáleniny,abrázie,lacerácie,pooperačné rany,pododermatitídu.Sú priehľadné, čo umožňuje dobrú optickú kontrolu rany. Je k dostaniu aj vo forme pasty.

Masť s účinnou látkou Heparinoidum, ktorá pomáha znižovať zrážanlivosť krvi v mieste poranenia, pomliaždenia či výronu. Týmto bráni vzniku zrazenín a urýchľuje hojenie. Rovnako vďaka urýchleniu vstrebania opuchu a vzniknutej zrazeniny pomáha uvoľniť pocit napätia v mieste poranenia a utlmuje bolesť.Môže sa tiež použiť po operácii, kedy znižuje riziko vzniku hematómu. Natierajte 2-3 razy denne.

Hylac je pomerne silné probiotikum, ktoré sa používa počas podávania antibiotík, ale aj na zlepšenie imunity potkana.

určí lekár

určí lekár

určí lekár

určí lekár

určí lekár

podľa potreby

podľa potreby

určí lekár

podľa potreby

podľa potreby

určí lekár

Catosal

Dexamedium

Dexamethasone

Dexadreson

Enap

Fibreplex

Granuflex

Haloperidol

Heparoid

Hylac

Medrol

Protizápalový glukokortikoid, ktorý potláča teploty, opuchy, bolesť a začervenanie. Užíva sa pri liečbe alergických ochorení, niektorých zápalov tráviaceho a dýchacieho systému, očných alergických a zápalových ochorení. Nesmie sa podávať pri známej precitlivelosti na methyprednisolon, podobné prípravky a pri mykózach. Nemal by sa tiež podávať tehotným a kojacim samiciam, pri diabete a ochoreniach obličiek, srdca a tráviaceho traktu. U mláďat môže dôjsť k potlačeniu rastu. Použitie konzultujte s veterinárom, ktorý určí aj dávkovanie.

Haloperidol je hypnotikum používané najmä na utlmenie deštrukčných prejavov správania potkana pri rôznych poruchách správania. Prípravok sa nesmie používať pri precitlivelosti na niektorú jeho zložku. Používanie Haloperidolu s inými liekmi môže zmeniť ich účinky, ide najmä o sedatíva, iné hypnotiká, metyldop,levodop,niektoré antidepresíva,carbamazepín,lítium,perorálne antikoagulanciá,adrenalín a jemu podobné látky, quanetidín. Dávkovanie je veľmi ťažké, nakoľko každý potkan reaguje na liek inak, preto je nutné, aby zviera bolo pod dohľadom veterinára.

Môže sa podať pri poruchách látkovej výmeny spôsobenej poruchami vo výžive, ochoreniach po pôrode, u zdravých zvierat na zvýšenie svalovej výkonnosti. Dávkovanie určí veterinár.

podľa potreby

Liek zložený z kyseliny askorbovej a rutosidu. Používa sa pri zvýšenej lámavosti a priepustnosti kapilár a vlásočníc, nadmernej krvácanosti, pri nedostatku vitamínu C. Je tiež veľmi vhodný pri zmenách na sietnici, ktoré spôsobuje diabetes. Vzhľadom na to, že pomáha posilňovať cievy, žily, vlásočnice a kapilári, je vhodný hlavne po mŕtvici u potkana. Nepodávajte ho pri precitlivelosti na niektorú jeho zložku ani tehotným a kojacim samiciam. Pri dlhodobom používaní sa môžu vytvoriť močové kamene. O dávkovaní a dĺžke liečby sa poraďte s veterinárom.


Ascorutin


Kronch lososový olej obsahuje veľmi dôležité mastné kyseliny omega 3 Eicosapentaenoic kyselina – EPA, Docosahexaenoic kyselina – DHA a omega 6. Ako prísady v oleji nájdete výťažky s vysokým obsahom tocopherolu, ktoré majú antioxidačné účinky, vitamín E a vitamin C. Mastné kyseliny Omega 3 a Omega 6 veľmi dôležitým zdrojom výživy pre každý organizmus. Sú nepostrádateľné pre zachovanie pružnosti buniek a posilnenie imunitného systému. Je vhodný pri zápaloch kože, svrbení,alergii, ekzémoch, topickej dermatitíde, lámavosti a vypadávaní srsti, nedostatočnej funkcii látkovej výmeny, oslabení imunitného systému, znížej funkcii vnútorných orgánov, poruche a oslabení zažívacieho traktu, poruchách rastu, zlom vývoji kostry,bolestiach a stuhnutí kĺbov, artritíde, oslabení vnútorných orgánov. Olej môžete podávať denne, ale len kvapku, samostatne alebo do jedla. Pri nadmernom množstve podávaného oleja sa môžete stretnúť s hypervitaminózou kvôli vitamínu E, ktorá je sprevádzaná hnačkami. Olej vysaďte a potkanovo podajte Smectu.

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

2-3 mesiace

podľa potreby

podľa potreby

podľa potreby

Novikov

Olej z lososa

Quamatel

Pangamin

Plerasan

Prednison

Probican

Protexin

Protexin je živý, mikrobiálny kŕmny doplnok, ktorý priaznivo ovplyvňuje organizmus a zlepšuje mikrobiálnu rovnováhu v čreve. Ide o rozpustný prášok, ktorý obsahuje vysokú koncentráciu potrebných mikroorganizmov. Mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v tomto prípravku sú prirodzenou súčasťou črevnej mikroflóry všetkých zdravých zvierat. Tieto mikroorganizmy kolonizujú črevá mláďat alebo pomáhajú obnoviť črevnú mikroflóru po narušení rovnováhy.Protexin sa odporúča pri poruchách tráviaceho traktu (črevné infekcie, hnačky), pri zmenách výživy, stresových stavoch, pri liečbe antibiotikami, na nápravu nutričných nedostatkov, po operácii alebo anestéze, u starších zvierat. Podávajte denne na špičku lyžičky, najlepšie do niečoho, čo potkan rýchlo zje, do vody, mlieka alebo krmiva.

Protizápalový kortikosteroid, ktorý sa používa ako podporná terapia pri zápaloch(pneumónia, zápal stredného a vnútorného ucha), pri operáciách a nádore štítnej žľazy. Vzhľadom na to, že oslabuje imunitný systém, mal by sa používať len krátkodobo. Použitie konzultujte s veterinárom. Probican je probiotická pasta obohatená o vitamíny, obsahujúca zárodky Enterococcus faecium M-74, vitamín A, D, E, B1, B2, B12, C, okrem toho biotín a niacín. Pastu podávajte dve hodiny pred podaním antibiotík a po celú dobu liečby.

Prípravok na posilnenie imunitného systému a vitality zvierat s obsahom účinnej zložky imunoglukán. Je vhodný na ochranu pred infekciami a odporúča sa užívať pri zvýšenej fyzickej záťaži, stresových vplyvoch, únave organizme a ako prevencia pred ochoreniami. Účinná látka beta(1,3/1,6)-D-glukán je polysacharid prírodného pôvodu, ktorý je získaný izoláciou z hlivy ustricovej. Dokáže veľmi dobre stimulovať prirodzenú imunitnú odpoveď organizmu, neutrofilné biele krvinky a NK – bunky (tzv. natural killer cells – prirodzené zabíjače). O jeho použití a dávkovaní sa poraďte s veterinárom.

Obvykle dobre znášané liečivo určené na ochranu žalúdočnej sliznice pri podávaní kortikosteroidov a pri liečbe nezhubného žalúdočného vredu. Podáva sa spravidla pol hodinu pred podaním kortikosteroidov, ktoré dráždia žalúdočnú stenu.Nesmie sa podávať pri precitlivelosti na famotidin a ďalšiu zložku prípravku, tehotným a kojacím samiciam a mláďatám. Použitie konzultujte s lekárom. Pangamin obsahuje B1-15, vitamín D a F, proteíny, esenciálne kyseliny,lipidy, vápnik, fosfor, železo, meď, jód, zinok, mangán. Reguluje hladinu cholesterolu v krvi, ovplyvňuje vstrebávanie glukózy a cukru, priaznivo ovplyvňuje nervový systém (vhodný pri záchvatoch), podporuje chuť do jedla, pomáha pri anémii,podporuje tvorbu niektorých hormónov, uľahčuje priebeh zápalových procesov. Potkanovi dávajte maximálne tabletu denne. Keďže nie všetci potkani ho majú radi, môžete tabletu rozdrviť a zamiešaťdo jedla (jogurt, pribináčik).

Ide o roztok obsahujúci 1% briliantovej zelene, kolodium a etanol. Má bakteriostatické a fungistatické účinky. Po nanesení na ranu na nej vytovrí súvislí film, ktorý zabraňuje prístupu baktérií a choroboplodných zárodkov do nej, čím znižuje riziko infekcie a komplikácií na minimum.

2 - 3 dni

Nasivin je vhodný na liečbu akútnej nádchy pri prechladnutí alebo pri alergiách. Má rýchly nástup účinku a vydrží 6 - 8 hodín. Potkanovi dávajte dva tri dni 2 razy denne kvapku nasivinu. Použitie konzultujte s veterinárom a informujte ho o akomkoľvek zhoršení zdravotného stavu potkana.


Nasivin


Používa sa pri bronchitíde, akútnom astmatickom záchvate, chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, na lepšie hojenie jaziev a pri syndróme blúdivého nervu. Liek obsahuje cukor. Arnika stimuluje tvorbu bielych krviniek, ktoré pomáhajú v boji proti bakteriálnym chorobám. Rovnako je schopná uvoľňovať krvné zrazeniny, vďaka protizápalovým a antibakteriálnym vlastnostiam zmierňuje bolesť, obklady sú vhodné na podliatiny, pomliaždeniny, zlomeniny, natrhnuté svaly, svalové bolesti, zápaly kostí a končatiny ochrnuté po mŕtvici. Je vhodá po pádoch, operáciách, po pôrode, pri krvných zrazeninách, opuchoch, horúčkových stavoch a stavoch po mŕtvičke. Liek obsahuje cukor. Používa sa na problémy so stolicou, kožné infekcie, následky dlhodobých infekčných ochorení,astme, ekzémoch, chronických infekciách močových ciest a uší a pri problémoch so srdcovou činnosťou. Liek obsahuje cukor. Homeopatikum obsahuje exktrakt zo snehuľčíka sivočierneho. Je vhodné na infekcie močového traktu, cistitídy, pošvový zápal, popáleniny, zápaly kože, poranenia, zápal horných a dolných ciest dýchacích, akútnu otitídu a problémy s tráviacim ústrojenstvom. Liek obsahuje cukor. Liek získaný destiláciou čerstvého haseného vápna a bisulfátu draselného. Používa sa pri zápaloch horných dýchacích ciest,degeneratívnu osteoartritídu v počiatočnom stave,reumatologické ochorenia a bradavice. Liek obsahuje cukor. Prípravok obsahuje cibuľu kuchynskú, ľuľkovec zlomocný, sabadillu lekársku, dvojchroman draselný,jazmínovec vždyzelený a poniklec lúčny. Používa sa pri liečbe akútnej nádchy. Ak veterinár neurčí inak, dávajte potkanovi 4x denne jednu tabletu. Liek obsahuje cukor. Homeopatikum s výťažkom z liečivej rastliny ľubovník bodkovaný, ľudovo nazývaný trezalka.Je vhodný pri pomliaždeninách, rezných a tržných ranách, pohryznutiach, strhnutých pazúrikoch, bolestiach končatín a chvosta, bolestných jazvách a úrazoch hlavy. Liek obsahuje cukor.

respiračné ochorenia

poranenia, krvné zrazeniny, bolesť, zápal kostí, opuchy

astma, ekzémy, dlhodobé infekcie

ochorenia urogenitálneho traktu, respiračné ochorenia, trávenie

degeneratívna osteoartritída, zápal horných dýchacích ciest

nádcha

pomliaždeniny, rany, bolesti končatín a chvosta, úrazy hlavy

Antimonium tartaricum

Arnica

Arsenicum album

Cantaris

Causticum

Coryzalia

Hypericum perforatum

Cibuľa má podobné účinky ako cesnak,znižuje hladinu krvného cukru,je veľmi dobrá pri prechladnutí, kedy obaľuje podráždenú sliznicu a uľahčuje jej hojenie. Používa sa pri respiračných ochoreniach, privýtoku z nosa alebo očí, pri kolikách. Liek obsahuje cukor.

respiračné choroby, hojenie rán, znižovanie krvného cukru, prechladnutie

Popis lieku

9.3. Prehľad homeopatík

Traumacel je veľmi dobre znášaná vápenatá soľ oxidovanej celulózy, používa sa na zastavenie krvácania povrchových poranení. Zastavenie krvácania sa dostavuje už do dvoch minút od aplikácie prášku. Nežiadúce účinky prášku ani kontraindikácie nie sú známe.

Allium Cepa

podľa potreby

Traumacel

Liečivo na báze teofylínu. Používa sa ako prevencia alebo liečba bronchiálnej astmy, pri upchatí dýchacích ciest, chronických a akútnych zlyhaniach dýchacieho systému, zápalovom ochorení priedušiek. Má množstvo nežiadúcich účinkov, kontraindikácií a interakcií. O jeho podaní rozhodne veterinár, ktorý tiež určí dĺžku a spôsob liečby.

Určený na :

určí lekár

Syntophyllin

Čistený prírodný íl s vysokou viazacou schopnosťou. V tráviacom trakte sa viaže na hlieny sliznice a zvyšuje tak ich množstvo a kvalitu. Viaže sa tiež na toxické látky produkované pri infekčnej hnačke. Podporuje liečbu a obnovu sliznice tráviaceho traktu. Je netoxický, nevstrebáva sa, ale vylučuje sa stolicou. Používa sa pri akútnych aj chronických hnačkách u mláďat a dospelých jedincov. Smecta je vhodná aj pre tehotné a kojace samice. Kvôli vysokej schopnosti viazať sa môže ovplyvniť vstrebávanie iných liekov, preto je potrebné ich podať minimálne hodinu pred/po podaní smecty. Ak veterinár neurčí inak, tak dávajte denne potkanovi na špičku noža smecty do jedla, kým neodoznejú príznaky hnačky.


Názov lieku

podľa potreby

Smecta


Homeopatikum s výťažkom zo žihľavy dvojdomej, ktorá pôsobí ako diuretikum, antispetikum, hemostyptikum, posilujúci prostriedok a derivans (silným dráždením pokožky znižuje pocit bolesti). Používa sa hlavne pri zápaloch a na prečistenie krvi. Liek obsahuje cukor.

kašeľ

prečistenie krvi

Stodal sirup

Urtica urens

echinacea purpurová

arnika horská

koreň, kvet

vňať

Liek obsahuje poniklec lúčny, Posed biely, Červec nopálový, Uragogu pravú, Rosičku okrúhlolistú–materskú tinktúru, Spongia tosta, Jamkatec pľúcny, Polygala sirup. Používa sa na kašeľ. Liek obsahuje cukor.

urogenitálne zápaly

Spongia tosta

alchemilka obyčajná

Používa sa pri hnisavých otitídach, tubárnom katare, chronických ochoreniach dýchacích ciest a urogenitálnych slizníc, studených abscesoch (ako sprievodná liečba), hnisavej osteitíde, osteoartritíde, ťažkostiach so stolicou a veľkej citlivosti končatín na chlad s prejavmi cyanózy. Liek obsahuje cukor.

urogenitálne a dýchacie problémy, ťažkosti so stolicou, osteoartritída

Silicea

Používané časti

Liek s výťažkom z ponikleca lúčneho, chránenej rastliny. Používa sa pri akútnej alebo chronickej nádche, zápche alebo hnačke, zmenenej konzistencii stolice, problémoch s rujou, zápaloch spojiviek, v lete pri opuchnutých končatinách v dôsledku tepla. Liek obsahuje cukor.

nádcha, problémy so stolicou, opuchy končatín

Pulsatilla

Názov

Fosfor je súčasťou bunkového jadra a pri metabolizme má prvoradú úlohu. Liek sa používa na zlepšenie nervových vzruchov, pri ťažkom kašli, hepatitíde, hnačke (prítomnosť krvi v stolici). Liek obsahuje cukor.

zlepšenie prenosu nervových vzruchov

Phosphorus

Forma (spôsob) podávania Čaj pripravíte z jednej plnej čajovej lyžičky na pol litra vody. Potkanovi nechajte aj prístup k čistej vode. Na vonkajšie použitie rovnaké množstvo rastliny rozdrvte a prikladajte na posthihnuté miesto.Neodporúča sa dávať vo väčšom množstve tehotným samiciam. Obklady - 1lyžička tinktúry rozriedená s 1dcl vody alebo natierať tinktúrou rozriedenou s vodou v pomere 1:1 V prípade čaju uvarte slabý odvar a dajte ho potkanom do napájačky. V prípade kvapiek dávajte do napájačky 1ml echinacey, ktorá sa rozpustí vo vode. Echinaceový sirup môžete nechať potkana zlízať z lyžičky.

Použitie Používa sa hlavne na zvýšenie pravdepodobnosti počatia a posilnenie maternice, aby bol jednoduchší priebeh pôrodu. Alchemilka je rovnako vhodná aj pri liečbe kožných vyrážok, vredov a urýchľuje hojenie rán.

Najčastejšie sa používa tinktúra, na poranenia, vykĺbeniny,pomliaždeniny, zápaly svalov a kostí,a po mŕtvici. Má silné antibakteriálne a protizápalové účinky. Nepoužívať vnútorne.

Táto bylinka sa používa najmä na posilnenie imunitného systemu, ale je veľmi dobrá aj pri respiračných chorobách a infekciách močového systému. Okrem toho prečisťuje krv a extrakt z koreňa sa môže použiť pri liečbe rakoviny u samičiek (maternica, vaječníky...)

9.4. Prehľad prírodných liekov

Homeopatikum vhodné pri výtoku z nosa a očí a pri nešpecifickom zápale semenníka a nadsemenníka. Liek obsahuje cukor.

Homeopatikum s výťažkom rumančeka pravého, ktoré využíva skvelé protizápalové a analgetické účinky rumančeka. Používa sa pri zápaloch tráviaceho traktu, hojení rán a jaziev, znižuje bolesť. Liek obsahuje cukor.

hojenie poranení, problémy s trávením


Chamomilla vulgaris


kvitnúce vrcholky

kôra stromu

Hluchavka biela

lapacho

Kostihoj lekársky

vňať, koreň

Hluchavka je veľmi dobrá pri chorobách dýchacích ciest, má vplyv na centrálnu nervovú sústavu, upravuje stolicu a napomáha látkovej premene. Pri vonkajšom použití urýchľuje hojenie rán.

huba

hliva ustricová

kapucínka väčšia

Vďaka tomu, že je hliva bohatá na aminokyseliny, vitamíny a minerálne látky, pôsobí blahodárne na imunitný systém potkana a dokonca pomáha pri niektorých nádoroch.

kvet, koreň, list

Ibiš lekársky

Univerzálny liek snáď na všetko, podporuje imunitu, dobre okysličuje krv, čím brzdí rast nádorov a pomáha aj pri leukémii, brzdí príjem glukózy v črevách, čím pomáha pri cukrovke a tiež pomáha pri boji s nadváhou. Používa sa hlavne pri stafylokokových a streptokokových infekciách močových a dýchacích ciest. Mierne rozširuje cievky srdca a zlepšuje jeho rytmus. Alantoín podporuje a urýchľuje regeneráciu tkanív a podľa najnovších výskumov zvyšuje tvorbu neutrofilných leukocytov (druh bielych krviniek).Vďaka tomu, že podporuje tvorbu kalusu (kalus=novovytvorené kostné tkanivo alebo väzivo) pomáha pri hojení zlomených kostí. Ochranný účinok slizu a priaznivý vplyv alantoínu sú dobré na ochranu sliznice žalúdka a pľúc, protizápalový účinok trieslovín sa zase využíva pri ťažko hojacich sa ranách, vredoch a iných kožných problémoch.

Môžete podávať aj surovú, v rámci posilňovania imunity denne kúsok huby po dobu mesiaca - dvoch.

Ibiš lekársky obsahuje vo všetkých častiach až 35% slizu, silicu, cukor,škrob,mastný olej a iné.Používa sa pri zápaloch dýchacích ciest (je veľmi dobrým liekom proti kašľu) a tráviacich orgánov (vďaka vysokému obsahu slizových látok skvele chráni sliznice). Okrem toho sa môže použiť aj vo forme obkladov na rôzne kožné choroby.

list, semená

ginko biloba

Kostihoj sa najčastejšie používa vo forme masti alebo obkladov, prípadne vo forme celkového kúpeľa. Menej často sa používa ako čaj, samostatne alebo v čajovej zmesy. Na vonkajšie použitie je vhodný na ťažko hojace sa rany, zlomeniny, odreniny, omrzliny, popáleniny a rôzne vriedky. Vďaka vysokému obsahu slizových látok je dobrý pri chorobách tráviaceho traktu a dýchacieho systému, obaľuje sliznice.

K dostaniu je väčšinou vo forme kvapiek. Používa sa 1-2 kvapky 3x denne. Pozor na predávkovanie, kvapky obsahujú alkohol.

Čaj: 1 plná čajová lyžička na pol litra vody (v uvedených zdrojoch síce nájdete menšie množstvo vody, no pre potkanov je vždy vhodnejšie robiť slabšie odvary ako pre ľudí) sa nechá 10–15 minút lúhovať. Podávajte v napájačke, ale nezabudnite potkanovi zabezpečiť aj stály prístup k čistej vode. Obklady : 3 plné čajové lyžičky na 1/2 litra vody zaparíme a krátko vylúhujeme. Zápar dáme do plátna a na postihnuté miesto prikladáme teplý obklad. (Teplý, nie horúci.) Kúru je vhodné dodržať 5 - 6 týždňov, denne potkanovi dajte dve kvapky roztoku do vody, alebo 200mg tablety denne. V prípade čaju urobte slabší odvar, čajovú lyžičku na pol litra vody, povarte 5-10 minút a potom nechajte 15 lúhovať, aby sa z kôry uvoľnili všetky účinné látky.

Ibišový čaj nikdy nevarte ani nezalievajte vriacou vodou, pretože vysokým teplom sa najúčinnejšie slizové látky strácajú. Na pol litra vody stačia dve čajové lyžičky. Ak chcete odvar použiť ako obklad, dajte dve čajové lyžičky na 2dcl vody.Pri podávaní čaju nezabudnite potkanovi zabezpečiť aj prístup k čistej vode.

Ginko okysličuje mozog, vďaka čomu spomaľuje rast nádorových buniek v mozgu a hypofýze a pomáha tiež po mŕtvičke potkana. Okrem toho zlepšuje pamäť, urýchľuje učenie a predlžuje život.

©Mgr. Martina Haratíková V dostupných zdrojoch sa uvádza 30 – 200mg/kg váhy potkana, avšak podávané krátkodobo (7 – 14 dní) a hlavne za účelom výskumu. Pred použitím ginka u vášho potkana by ste sa mali poradiť s veterinárom a prispôsobiť dávkovanie veku a zdravotnému stavu potkana. Aj u ginka platí, že je lepšie použiť menšie dávky než ho predávkovať. Na zamaskovanie chuti sa podáva rozpustené vo vode alebo v jedle. Neprekračujte doporučenú dávku, mohlo by to viesť ku kožným problémom a bolestiam hlavy.


Používa sa pri zápaloch spojiviek,viečok, pomáha pri očnej únave a odstraňuje slzenie očí (nadmerná tvorba porfyrínu)

Táto bylinka je oddávna považovaná za prostriedok prospešný hlavne tráveniu. Odvar z paliny pomáha pri pokazenom alebo otrávenom žalúdku, pri chorobách pečene a pri poruchách tvorby žalúdočnej kyseliny. Pôsobí protiparaziticky a pomáha pri respiračných ochoreniach.

vňať

vňať

vňať pred kvitnutím

korunné lístky

vňať

vňať

mäta pieporná

medovka lekárska

nechtík lekársky

očianka

palina pravá

Rastlina má vďaka fenolovým látkam dobré antiseptické a protibakteriálne účinky, ktoré sa využívajú pri zápalových ochoreniach horných a dolných dýchacích ciest. V podobe obkladov alebo kúpeľov sa využíva pri zápalových a hnisavých ochoreniach kože alebo pri ťažko hojacich sa ranách kože. Vďaka materinej dúške a jej siliciam sa uvoľňuje zvýšené napätie hladkého svalstva priedušiek a napomáha vykašliavaniu, čo sa využíva hlavne pri zápaloch priedušiek. Okrem toho sa používa aj pri zápaloch močových ciest a problémoch s trávením (hnačka, nadúvanie). Mäta posilňuje celú nervovú sústavu. Jej prvoradé uplatnenie je však pri všetkých druhoch žalúdočných ťažkostí (môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti), utišuje bolesti žalúdka (uvoľňuje kŕče), uvoľňuje svalstvo čriev, pomáha pri hnačke a uvoľňuje kŕče v hrubom čreve. Zmierňuje plynatosť a nadúvanie. Mätová silica má dezinfekčné účinky, takže je veľmi vhodná aj na vírusové a zápalové ochorenia dýchacích ciest. Mäta obsahuje asi 1–2 % silice v ktorej je cca 50 % mentolu. Bylinka je cenná hlavne vďaka jej silným antivírusovým a antibakteriálnym účikom. Okrem toho je veľmi dobrá pre stresovaných potkanov, prípadne pre potkanov, ktorý trpia poruchami správania či hyperaktivitou alebo sebapoškodzovaním. Jednak upokojuje a uvoľňuje centrálnu nervovú sústavu a jednak pôsobí aj ako mierne sedatívum. Kaša z čerstvých listov sa môže použiť na liečbu miernych defektov kože (začínajúce vriedky, vyrážka, ekzém), ale nie je tak silná, aby ich vyliečila úplne. Má skôr upokojujúce účinky a zmierňuje podráždenie. Rastlina má veľmi dobré dezinfekčné vlastnosti. Masť a odvar sa používajú na potieranie rán, podliatin a plesňových ochorení. Odvar sa môže piť pri problémoch s hornými dýchacími cestami. Môže sa použiť aj pri slabšom zápale spojiviek. Oči sa môžu omyť odvarom (variť 2min) alebo sa prikladajú obklady. Možné je tiež vnútorné použitie, ktoré podporuje vonkajšie použitie bylinky a naviac priaznivo pôsobí na žalúdok. Palina by sa mala dávkovať naozaj s veľkou mierou, pretože ide o pomerne silnú bylinku. Jej použitie odporúčam konzultovať s veterinárom a ak budete podávať odvar, radšej ho urobte slabý a rozrieďte ho ešte prevarenou vodou. Nepodávajte tehotným a kojacim samiciam, ani dlhodobo.Dlhodobé podávanie paliny môže spôsobiť stavy opilosti až bezvedomia (ľudovo sa jej hovorí aj absint).

Masť a odvar aplikujte maximálne 3 razy denne, vnútorne podávajte slabý odvar raz denne.

Na pol litra vody stačí plná čajová lyžička sušenej vňate. Nechajte 10 – 15 minút lúhovať. Potkanovi zabezpečte aj prístup k čistej vode. Ak chcete medovku použiť ako sprievodnú liečbu kožných ochorení, rozdrvte čerstvé medovkové listy na kašu a tú prikladajte na postihnuté miesta.

Mäta je často súčasťou rôznych čajových zmesí proti prechladnutiu a na žalúdočné potiaže alebo je možné ju kúpiť aj samostatne. Najčastejšie sa podáva ako čaj, no nezabudnite potkanovi zabezpečiť okrem mätového čaju aj prístup k pitnej vode. Nepodávajte kojacim samiciam, znižuje laktáciu.

Materina dúška sa používa buď ako čaj (samostatne alebo v čajovej zmesy) alebo ako obklad. Ak podávate čaj, zabezpečte potkanovi aj prístup k čistej vode. Obklad je dobré niečím zafixovať a potkana oddeliť od ostatných. Nepodávajte tehotným samiciam.


materina dúška


Pri dávkovaní sa riaďte príbalovým letákom a pokynmi veterinára. Pri šťave z rakytníka je vhodnejšie podávať ju v jedle alebo vo vode, rozriedenú. Vzhľadom na vysoký obsah vitamínu C a kyselín je totiž veľmi kyslá a môže poškodiť sliznice.

Obklady prikladajte na postihnuté miesto tri razy denne. Potkan nie je zviera, ktoré by znieslo na sebe obklad tak, ako napríklad človek. Aby ste obklad udržali tam, kde je potrebný, je dobré ho zafixovať napríklad obväzom a potkana mať na očiach.Slabé čaje podávajte po celý čas ochorenia (okrem čaju musí mať potkan prístup aj k čistej vode).Nepodávať pri zápche.

Čaj alebo odvar podávajte po celú dobu ochorenia (nezabudnite potkanovi zabezpečiť aj prístup k pitnej vode). Pri vonkajšom použití niekoľko razy denne potierajte potkanovi postihnuté miesto.

Podáva sa len vo forme vlažného macerátu. Pri dlhodobom užívaní môže byť nebezpečná, preto s ňou opatrne. Ak ju budete zbierať, použite rukavice, zanecháva pľuzgiere a vyrážky podobné popálenine. Nepodávajte tehotným samiciam.

Rakytník najviac biologických zložiek a vitamínov obsahuje na začiatku dozrievania, teda koncom leta. (Vtedy sú však plody mäkké a pri zbere sa ľahko popučia. Obvykle sa preto zbiera až po prvých väších mrazoch, keď teplota klesne pod 10 stupňov.) Ide hlavne o vitamín C,provitamín A,vitamíny B1, B2 a B6, vitamín E,K1 a F,flavonoidy,katechíny a triesloviny, karotenoidy, aminokyseliny, mastné a esenciálne kyseliny, antioxidanty, pektín a stopové prvky.Rakytníkový olej obsahuje zriedkavú kyselinu palmitoolejovú. Používa sa pri zníženej imunite, atopickom ekzéme, infekčných a zápalových ochoreniach, regenerácii pokožky po popáleninách a omrzlinách, očných problémoch a zápalových ochoreniach dýchacieho systému.

Účinnými látkami sú tam triesloviny, horčíny, silice, flavónové farbivá,fytoncídne látky.Je veľmi účinný proti hnačke, zároveň má dezinfekčné a protizápalové účinky.Sladený čaj je vhodné použiť pri silnej nádche, zápale hrdla a hrtanu, zápaloch v ústach. Nesladený sa používa pri rozšírení žalúdku a srdca, ťažkostiach s trávením a hnačke, ale aj proti červom. Pri rôznych kožných chorobách, poraneniach a bolestiach kĺbov sa používa vo forme obkladov.Veľmi dôležité je, že pri dlhodobejšom užívaní posilňuje organizmus.

Rumanček obsahuje chamazulén, bisabol, farnesen, matricín, kumaríny , flavonoidy a polyacetylénové zlúčeniny. Má regeneračný a hojivý účinok, odvar alebo čaj z rumančeka pôsobí proti zápalovým chorobám, pri chorobách tráviaceho traktu, znižuje bolesť, hojí rany a bráni tvorbe jaziev. Je veľmi dobrý pri nachladnutí, kašli, problémoch s rujou, hnačke, zápale močových ciest a uľahčuje vyprázdňovanie. Pri vonkajšom použití môžete potkanovi liečiť rôzne kožné alergie, ekzémy, urýchliť hojenie rán a dezinfikovať rôzne škrabance či kusance.

Čaj z tejto bylinky sa nevarí,pripravuje sa len vlažný macerát. Tento je účinný pri liečbe cievneho systému, na zlepšenie krvného obehu, podporuje tvrobu materinského mlieka a je vhodný aj pri hlístach a iných endoparazitoch.

plody

vňať

vňať

rakytník

repík lekársky

rumanček pravý

ruta voňavá

Pri dávkovaní je potrebné riadiť sa pokynmi veterinára a informáciami na obale výrobku alebo v príbalovom letáku.

produkt včiel

propolis


Propolis sa používa hlavne pri zápalových a vírusových ochoreniach, vredoch, popáleninách a tiež priaznivo pôsobí na srdce a znižuje riziko vzniku šedého zákalu, bežného hlavne u starších potkanov. Propolis tiež priaznivo pôsobí na imunitný systém, v závislosti od zloženia môže mať silné antibiotické a antifungálne účinky.


Trezalku môžete podávať buď ako slabý odvar alebo ako tinktúru na rany, prípadne ako spomínaný olej, v ktorom budú namočené trezalkové kvety. Trezalka ako taká spôsobuje pri dlhodobom užívaní svetloplachosť, preto sledujte reakcie vášho potkana na denné svetlo a umelé osvetlenie. Ak by ste mali pocit, že nastali v jeho správaní nejaké zmeny súvisiace so svetloplachosťou, prerušte liečbu. Nemala by sa podávať potkanom s cukrovkou.

Podávať môžete exktrakt alebo pilulky (sú menej účinné), alebo môžete pripraviť čaj buď z už zakúpenej čajovej zmesy alebo priamo zo ženšenového sušeného koreňa. Používajte preventívne alebo v čase ochorenia, avšak poraďte sa so svojím veterinárom.

Pri prechladnutí je dobré dávať potkanovi slabý odvar zo žihľavy (do inej napájačky než dávate vodu a tú mu nechajte tiež k dispozícii). Rovnako je po konzultácii s veterinárom možné podávať potkanovi žihľavový odvar alebo čerstvú žihľavu či exktrakt z nej pri liečbe cukrovky.

V bodkách sa nachádza červený hypericín, ktorý má upokojujúce účinky nielen na centrálnu nervovú sústavu, ale aj na tráviaci trakt. Uvoľňuje kŕče. Trezalka je veľmi dobrá pri všetkých chorobách pečene, žalúdočných vredoch, pri poruchách močových ciest a je dobrá aj pri ochoreniach srdca (zlepšuje krvný obeh). Okrem toho, čaj z trezalky upokojuje, takže ak máte doma malého neurotika, u ktorého máte pocit, že je stále v strese, pokúste sa mu uvariť čaj práve z tejto bylinky. Pri vonkajšom použití kvety z trezalky namočené v kvalitnom oleji (napr. olivovom) slúžia na hojenie popálenín a rán.

Ženšen sa používa pri znižovaní hladiny cukru v krvi a aj ako stimulant uvoľňovania inzulínu, má protirakovinotvorné účinky, pôsobí regeneračne na pečeň, zabraňuje vzniku voľných radikálov, čím spomaľuje proces degenerácie tkanív, potláča ochorenia nervovej sústavy, stimuluje činnosť mozgu, zlepšuje činnosť srdca, čistí krv, znižuje hladinu zlého cholesterolu,podporuje tvorbu červených krviniek, podporuje aj odolnosť organizmu, pomáha pri liečbe vírusových a zápalových ochorení a stimuluje trávenie.

Žihľava má v liečiteľstve veľmi široké využitie. Podobne ako púpava obsahuje fytoncídy, čiže látky, ktoré hubia baktérie. Používa sa na zníženie hladiny krvného cukru (je vhodná ako pomocný liek pri cukrovke), na zlepšenie trávenia, na upravenie činnosti srdca, je účinná aj proti nachladnutiu, zápalom močových ciest, urýchľuje hojenie rán a povrchových vredov. Roztok chlorofylu pŕhľavy v oleji je možné použiť na preležaniny a vredy. Okrem toho sa chlorofyl používa aj do kvapiek, ktoré vdychovaním liečia zápaly dýchacích ciest.

vňať

vňať

koreň

vňať

trezalka (ľubovník bodkovaný)

ženšen

žihľava dvojdomá

Čaj by sa mal robiť veľmi slabý a lúhovať by sa nemal dlho. Na vonkajšie použitie sa môže aplikovať kaša z rozdrvených šalviových listov, masť alebo tinktúra. Pri vyšších dávkach spôsobuje záchvaty podobné epilepsii, preto s jej použitím opatrne. V nijakom prípade ju nepodávajte epileptikom a tehotným samiciam.

Šalvia lekárska

Sirup podávajte potkanovi denne počas trvania ochorenia. Ak nemáte sirup, podávajte mu čaj zo skorocelu. Obklady na poranenia, pomliaždeniny, popáleniny dávajte potkanovi kým neuvidíte zlepšenie. Rovnako postupujte pri zápale spojiviek.

vňať

Čaj uľahčuje vykašliavanie a uvoľňuje hlieny, preto je vhodný pri zápaloch dýchacích ciest, upravuje stolicu, čistí krv a pľúca, je veľmi dobrý aj pri zápale močových ciest. Na vonkajšie použitie je vhodný pri drobných poraneniach, vredoch, pohmoždeninách, popáleninách, na potieranie pri zápale spojiviek. Sirup zo skorocelu sa používa podobne ako čaj pri zápale dýchacích ciest a tinktúra pri problémoch s močovými cestami. Latinské slovo „salvia“ znamená liečiť. Rastlina má veľmi silný protizápalový účinok a je osvedčená pri všetkých ochoreniach dýchacích ciest a ústnej dutiny. Silice obsiahnuté v šalvii majú dezinfekčné a utišujúce účinky. Pre samičky je jej podávanie vhodné na podporenie pružnosti maternice. Môže sa tiež použiť pri hnačke a nadúvaní a ako obklad pri kožných chorobách.


skorocel kopijovitý


Cvikla sa používa pri infekciách dýchacích ciest, reguluje krvný obeh, lieči ekzémy, pomáha pri zápche.Uvarená cvikla obsahuje látky,ktoré pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu v krvi.Obsahuje aj protirakovinotvorné látky, vitamíny skupiny B, minerály a lipotropné látky.Okrem toho obsahuje aj jód, kobalt a odporúča sa pri odtučňovacích kúrach, ochorení pečene a obličiek. Je výživná, posilňuje organizmus a pomáha pri liečbe chrípky a prechladnutia. Mrkva pomáha pri znižovaní cholesterolu, predchádza zápche, pomáha pri kožných chorobách, nedokrvení a oslabení organizmu. Vďaka betakaroténom chráni zrak.Je výborná ako regeneračná potravina, napríklad po ťažkej chorobe alebo operácii zvieraťa. Mrkva je bohatá na vitamíny A, B a C, betakarotén, železo, vápnik, draslík a sodík. Paradajky majú vysoký obsah vitamínu A a C. Pre nízky obsah kalórií sú tiež super jedlom pri znižovaní hmotnosti potkana. Pomáhajú pri boji proti rakovine a pre vysoký obsah betakaroténu slúžia ako prevencia pred infekčnými ochoreniami. Kálium znižuje krvný tlak. Posledné výskumy dokázali, že chráni pľúca a oči pred nepriaznivými vplyvmi okolia. Zemiaky sú veľmi bohatým zdrojom vitamínu C a B, okrem toho obsahujú aj draslík, magnézium, fosfor a železo.Vďaka nízkemu počtu kalórií sú rovnako ako paradajky vhodné pri diéte potkana za účelom zníženia jeho hmotnosti. Zemiaky sa najviac používajú na tráviace ťažkosti, gastritídy,poruchy pečene a žlčové kamene.Surová zemiaková šťava utišuje zápaly a podporuje hojenie kožných infekcií a poranení. Plátky surového zemiaku sú vynikajúcim obkladom na opary a omrzliny.

proti zápalom a astme, znižovanie hladiny cukru v krvi

infekcie dýchacích ciest, znižovanie hladiny cholesterolu, diéta pri nadváhe

znižovanie cholesterolu, regenerácia

diéta pri nadváhe, prevencia pred infekčnými ochoreniami, znižuje krvný tlak

diéta pri nadváhe, tráviace ťažkosti, zápaly

diéty pri nadváhe, hnačka, opuchy

zápal močového mechúra a močových ciest, zápal obličiek

prečisťovanie organizmu, zlepšenie prenosu nervových vzruchov

cibuľa kuchynská

cvikla

mrkva

paradajka

zemiaky

ananás

brusnice

čerešne

Ananás má vysoký obsah enzýmov (hlavne bromelínu),ktoré pomáhajú pri uzdravovaní, zmierňujú rozličné zápaly a zlepšujú trávenie. Odvodňuje organizmus a zmierňuje opuchy, pomáha pri črevných problémoch a hnačke. Zvyšuje hladinu bielkovín v celom organizme. Okrem toho je ananás známy aj tým, že urýchľuje spaľovanie tukov a zabraňuje tvorbe tukového tkaniva. Je preto vhodným doplnkom pri diéte vášho potkana,ak sa snažíte, aby schudol. Brusnice obsahujú cukry, kyselinu citrónovú a jablčnú, v menšom množstve kyselinu šťavelovú a benzoovú,ďalej tiež karotenoidy, vitamín C, flavonoidy, triesloviny, glykozidy,pektín a mnoho minerálnych látok a solí.Pôsobia proti hnačke a sú antisklerotické, rovnako sa využívajú v potravinárskom priemysle. Sú osvedčeným domácim liekom na zápaly a iné choroby obličiek a močového traktu, pretože priaznivo pôsobia na kyslosť močových ciest a obsahujú látky, ktoré zamedzujú baktériám uchytiť sa v bunkovej výstelke a podporujú ich vyplavovanie. Používajú sa sušené, zavarené, vo forme tabliet alebo džúsu. Čerešne obsahujú vitamín C a draslík. Draslík je známy tým,že pomáha udržiavať zdravú pokožku a pravidelný rytmus srdca. Čerešne odvádzajú z tela toxické látky a čistia obličky. Majú močopudné účinky a pomáhajú prečistiť organizmus. Vďaka kyseline kremičitej pôsobia pozitívne na spevnenie väziva. Okrem toho obsahujú aj fosfor, ktorý upokojuje nervovú sústavu a pomáha pri prenose vzruchov.

Má protizápalové a protirakovinotvorné účinky. Okrem toho kyselina, ktorá spôsobuje slzenie sa používa ako antiastmatikum. Cibuľa znižuje obsah cukru v krvi, posiluje imunitný systém, obsahuje veľa zinku, vit. A, B, C a E.

zníženie hladiny cukru v krvi, posilnenie imunity, zápaly dýchacích ciest

trávenie, tvorba krvi

cesnak kuchynský

brokolica

Určené na

9.5. Liečivé účinky ovocia a zeleniny


Popis Obsahuje vysoké množstvo vápnika, vitamínu C a betakaroténov, kyselinu listovú,ktorá je dôležitá pre tvorbu krvi a pre celkový rast potkana.Zlepšuje trávenie,odbúrava voľné radikály Cesnak sa používa hlavne vo forme tabliet a je dobrý na posilnenie imunity, spomaľuje rast nádorových buniek, tiež pomáha pri vysokom krvnom tlaku a uľahčuje dýchanie tým, že rozširuje pľúca a priedušnicu pri zápaloch

Názov


detoxikácia organizmu, správna činnosť čriev, nie je vhodný pre potkany s nadváhou

zlepšenie prenosu nervových vzruchov, vysoký krvný tlak, proti kašľu a hnačkám a iným poruchám trávenia

regenerácia a detoxikácia organizmu, problémy so stolicou, zlepšenie imunity, kašeľ

hrozno

hruška

jablko

Hrušky síce obsahujú veľmi málo vitamínu C,na druhú stranu sú bohatým zdrojom vitamínu B, ktorý sa nachádza hlavne pod šupkou. Hrušky obsahujú okrem vitamínov najmä vápnik, fosfor a ľahko stráviteľné cukry. Majú antibakteriálny, močopudný a posilňujúci účinok. Ich plody alebo šťava z nich sa môže použiť pri obezite, močových kameňoch, vysokom krvnom tlaku. Varené a pečené sa používajú proti kašľu, odvar zo sušených hrušiek proti hnačkám. Hrušky prečisťujú črevá, odstraňujú zápchu a iné poruchy trávenia. Priemerné čerstvé jablko pozostáva asi z 85% vody.V 100g jablka sa nachádza 85g vody,0,4g tuku, 144mg draslíka, 7mg vápnika, 6mg horčíka, 12mg vitamínu C. Jablko takmer neobsahuje bielkoviny. Mimoriadne bohaté je jablko na vitamíny a stopové prvky a obsahuje až 30% vlákniny. Jablká sú známe tým, že regenerujú a očisťujú organizmus, znižujú hladinu cholesterolu a cukru v krvi. Vďaka vysokému obsahu vlákniny pomáhajú pri hnačke (sladké jablko) a zápche (kyslé jablko). Sú osvedčený prostriedok pri ťažkostiach s kĺbmi. Podporujú odolnosť proti chorobám. Zo šupky a dužiny, ktoré chránia jadrovník, sa v organizme uvoľňujú látky s liečivým i preventívnym účinkom. Odvar z kvetov upokojuje a zmierňuje záchvaty kašla. Pri chrípke a kašli je dobré potkanovi dať šťavu. Jemne nastrúhané jablko i so šupkou konzumované večer viaže v črevách toxické látky.

Hrozno okrem iného obsahuje kyselinu listovú, z minerálnych látok má najvyššie zastúpenie draslík, ktorý pomáha organizmu pri odstraňovaní odpadových látok a pri riadení srdcového rytmu (je preto veľmi vhodným doplnkom stravy u potkanov so srdcovými problémami), obsahuje vitamín C, E a vitamíny skupiny B. Vlákniny, ktoré sú v šupkách hrozna, podporujú činnosť čriev. Dodáva množstvo antioxidantov, takže pomáha pri prevencii proti rakovine. Šťava sa používa pri liečení chorôb, ktoré vznikajú hromadením toxínov v tele.Pôsobi močopudne a ako mierne laxatívum. Keďže má hrozno močopudný účinok, pomáha z tela vyplavovať škodlivé látky. Pre svoju vysokú enegtickú hodnotu nie je vhodný pre potkany s nadváhou.

goji (Kustovnica čínska)

sexuálna potencia, imunita, rakovina, proti zápalom

©Mgr. Martina Haratíková Goji obsahujú 18 druhov aminokyselín (vrátane všetkých ôsmych esenciálnych aminokyselín, napríklad tryptofan a isoleucín) a 21 stopových prvov (napríklad železo, vápnik, fosfor, zinok, selén, meď a germánium, ktoré sa v bežných potravinách vyskytuje len veľmi zriedka a pôsobí proti rakovinovým bunkám). Okrem toho goji je najbohatším zdrojom karotenoidov zo všetkých známych rastlín na svete (naznačuje to už ich jasne červená farba, ktorá ostáva zachovaná aj po usušení). Na betakarotén sú bohatšie ako mrkva. V tomto ovocí samozrejme nechýbajú ani také vitamíny ako C, B1, B2, B6 a E. Obsahuje aj betasisterol,ktorý pôsobí protizápalovo a tiež skupinu lycium polysacharidov, ktoré odstraňujú voľné radikály a tým spomaľujú proces starnutia, posiľňujú imunitný systém a stimulujú tiež hypofýzu k produkovaniu a vylučovaniu regeneratívneho rastového hormónu. V tradičnej čínskej medicíne je goji považované za rastlinu podporujúcu dlhovekosť,silu a sexuálnu potenciu.Výskumy dokázali, že je toto ovocie tiež schopné udržiavať a podporovať harmonický rast buniek a obnovovať a opravovať DNA („antiperoxidáciou“voľných radikálov vracajú elektrické parametre do normálneho rozsahu).Rovnako je dokázané, že lycium polysacharidy majú pozoruhodné antioxidačné a imunitu podporujúce vlastnosti.


Rozpustný v ...

v tukoch

vo vode

vo vode

Doporučená denná dávka

0.7 – 1.3 mg/kg

4mg/kg

3mg/kg

A

B1 (Tiamín)

B2 (Riboflavín)

metabolizmus nervového systému, riadenie uvoľňovania energie z molekúl sacharidu zo stravy

obilniny (vrátane klíčkov), slnečnica,kukurica, chudé mäso, hovädzina, vnútornosti, cestoviny, slivky, hrozno, ryby, fazuľa, hrach, vajcia, celozrnný chlieb a pečive

transport elektrónov, oxidácia aminokyselín, syntéza mastných kyselín,ochrana slizníc, nervového systému,regulácia niektorých hormónov

vznik spermií, vývoj placenty a plodu,tvorba rodpsínu a opsínu, ochrana slizníc pred poškodením, rast a obnova bunečnej membrány, neutrallizácia toxických látok

pečienka a olej z nej, mlieko a mliečne výrobky, vaječný žĺtok, morské ryby, mrkva, špenát, brokolica, šalát, melón a marhuľa

vajcia, orechy, mäso, listová zelenina a mliečne výrobky a v malom množstve vo všetkých ostatných potravinách

Význam

Zdroje

zvýšenie mortality novorodencov

nie sú známe

nechutenstvo, spomalené reakcie na podnety,nekoordinácia svalov, pokles hladiny bielych ačervených krviniek, poruchy vývoja plodu v maternici, abnormality v nervovom a srdcovocievnom systéme, chronický nedostatok vedie k patologickým zmenám mozgu dermatitída, vypadávanie srsti, celková slabosť,spomalený rast, vrodené vady pri nedostatku počas tehotenstva

strata váhy, väčšie množstvo tuku v pečeni,hyperlipidémia, kalcifikácia mäkkých tkanív,zvýšená lámavosť kostí v dôsledku ich odvápňovania, zvýšená krvácavosť

Príznaky pri prebytku

poruchy videnia, rastu kostí, nárast tlaku mozgomiešnej tekutiny, zlyhanie reprodukcie, metaplázia a keratizácia epitelov

Príznaky pri nedostatku

marhuľa

Vitamín

zlepšenie črevnej peristaltiky, regenerácia buniek, krvný tlak

jahoda

9.6. Vitamíny

Marhule majú vysoký obsah rozpustnej vlákniny, ktorá priaznivo pôsobí na črevnú peristaltiku. Okrem toho obsahujú kyselinu listovú, pantoténovú a betakarotén, ktoré brzdia procesy stárnutia a uľahčujú regeneráciu buniek.Okrem toho podporujú imunitný systém buniek a urýchľujú ich tvorbu, chránia ich pred vplyvom voľných radikálov. Pomáhajú tiež regulovať krvný tlak. Sú výborným zdrojom železa a obsahujú veľké množstvo medi. Kôstky marhúl obsahujú amygdalín, ktorý je toxický. Preto v nijakom prípade nenechávajte potkany, aby jedli aj kôstky. Pre vysoký obsah medi v ovocí nie je marhuľa vhodná pre tehotné a kojace samice.

diéta pri nadváhe, dezinfekcia tráviaceho ústrojenstva, znižovanie cholesterolu v krvi, antioxidant, ochorenia genitálneho traktu, zápaly kĺbov

©Mgr. Martina Haratíková Vďaka kombinácii malého množstva kilojoulov a dostatku biolátok ničiacich tukové bunky sa skvele hodia v prípade, že váš potkan má nadváhu a potrebuje schudnúť. Vysoký obsah kyseliny citrónovej a jablčnej má dezinfekčný účinok na žalúdok a črevá a zlepšuje tiež vstrebávanie železa z iných potravín. Jahody obsahujú aj vlákninu pektín, ktorá znižuje hladinu cholesterolu v krvi, čím veľmi dobre vplývajú na srdcovo – cievny systém.Okrem toho sa v nich nachádzajú aj vitamíny C,B, ďalej karotén, flavonoidy, triesloviny, fosfor, železo, mangán a meď. Vďaka pigmentom polyfenolom (zabezepčujú jahodám krásnu červenú farbu) patria jahody spolu s čučoriedkami a brusnicami medzi najsilnejšie prírodné antioxidanty, ktoré sa vyskytujú v našich zemepisných šírkach. Vďaka tomuto tiež výborne chránia nervový systém a mozog, takže ak máte doma potkana napríklad s epilepsiou (alebo inými záchvatmi či ochoreniami mozgu a nervového systému), jahody sú pre neho veľmi vhodným doplnkom stravy. Jahody sa dajú použiť aj vo forme čaju, po odkvitnutí môžete zbierať jahodové listy, usušiť ich a variť vašim potkanom doma jahodový čaj. Listy majú vysoký obsah trieslovín, éterických olejov, vitamínu C (až 380mg/100g!), alkaloidov, glykozidu fragarínu, flavonoidov kvercetínu a kvercitrínu, preto ich možno využiť pri vysokom krvnom tlaku, ochoreniach genitálneho traktu, zápalových ochoreniach kĺbov, zápaloch žalúdočnej a črevnej sliznice a podobne.


vo vode

vo vode

vo vode

vo vode

80 µg/kg dizoméru 4mg/kg kalcium pantotenátu

4–7mg/kg

nie je určená

50 µg/kg

750 mg/kg

B5 (Kyselina pantoténová)

B6 (Pyridoxín)

B7 (Vitamín H biotín)

B12 (Kobalamín)

Cholín (skupina B vitamínov)

vo vode

vo vode

15 mg/kg

B3 (Niacín)


na chvoste, packách, ušiach a v tvári sa objavujú škvrny, oneskorené reakcie na vonkajšie podnety, problémy s učením, zníženie reprodukčnej schopnosti, nedostatočná tvorba inzulínu

nepostrádateľná pri metabolizme tukov, sacharidov, aminokyselín, syntéza mastných kyselín, cholesterolu,látok, kt. sú odvodené od steroidov moduluje hormóny, prevencia pred kazmi zubov a infekciami, kontroluje tvorbu červených krviniek, žlčových solí a niektorých hormónov, udržuje chemickú rovnováhu telových tekutín, zvyšuje odolnosť proti stresu a vplýva na endokrinný systém potkana ovplyvňuje štruktúru srsti, zúčastňuje sa na látkovej výmene cukrov, tukov, bielkovín, trávení metabolizmus aminokyselín, podporuje rast buniek, nevyhnutný pre črevá, kostnú dreň, rastové hormóny, podporuje rast buniek a ich delenie redukuje cholesterol, zlepšuje prenos nervových impulzov, podporuje učenie, zlepšuje schopnosť pamätať si, chráni mozog, zlepšuje vylučovanie toxických látok z tela

vajcia, ryby, mlieko a mliečne výrobky, celozrnné pečivo, zelenina

pečeň, kurčatá, ryby, múka, zemiaky, vajcia, banány

pečeň, arašidové maslo, vaječný žĺtok,mrkva, hrach, sója, pšeničné klíčky a ovsené vločky

vajcia, červené mäso, hydina, kôrovce, mlieko a mliečne výrobky

žĺtok, pečeň, srdce, zelená listová zelenina, obilné klíčky a kvasnice

stretávame sa s ním zriedkavo, trpia ním hlavne potkany krmené výlučne rastlinnou stravou, pri nedostatku počas gravidity sa rodia malé mláďatá, mnohé majú hydrocefalus, počas kojenia spôsobuje jeho nedostatok spomalený rast skôr sa prejavuje u samcov, hromadenie tuku v pečeni, môže dôjsť k jej zlyhaniu, u mladých potkanov vplýva aj na kardiovaskulárny systém,dlhodobý nedostatok môže viesť k zlyhaniu obličiek a nekrozy srdcového svalu

dermatitída, vypúlené oči, strata pigmentu srsti a jej vypadávanie, znižuje sa imunita, potkan môže mať postoj ako kengura

dermatitída, nadmerné rohovatenie pokožky papuľky, nekrózy, tvorba vredov, hladinu vitamínu znižujú aj niektoré antibiotiká (aureomycín, streptomycín, penicilín a hygromycín), pretože vplývajú na črevnú mikroflóru (v tabletkovej forme). Nedostatok sa prejavuje aj nedostatočnou imunitnou reakciou

cereálne produkty, vnútornosti, ryby, hovädzia pečeň, kuracom a bravčovom mäse, baranine, jahňacine a teľacine stretávame sa s ním len výnoimočne, spôsobuje redukciu rastu, vypadávanie srsti, zhoršenie jej kvality, znáženie koncentrácie NAD a NADP

oprava chybných dedičných informácií, funkčnosť nervového systému,metabolizmus lipidov, sacharidov, curkov,aktivuje energiu z potravy, pomáha pri hojení rán, tvorba sex. hormónov


zastavenie rastu potkana, patologické zmeny na pľúcach a lymfatických uzlinách

nie sú známe

Prípady predávkovania sú veľmi ojedinelé,ale ak sa vyskytnú, samica má nepravidelnú ruju a dochádza k masívnej infiltrácii leukocitov do vagíny

degenerácia senzorických nervov, porucha hladiny červených krviniek (príliš veľa alebo príliš málo)

nie sú známe

nadmerné odčerpávanie metylu z tela, zvýšenie mastných kyselín v pečeni, úbytok na váhe

v tukoch

v tukoch

nie je určená

0,025mg/kg

0,18mg/kg

1mg/kg

Vitamín C (Kyselina askorbová)

Vitamín D (Kalciferol)

Vitamín E (Tokoferol)

Vitamín K

v tukoch

vo vode

vo vode

1mg/kg

Kyselina listová skupina B vitamínov)

vo vode

65mcg/kg

Inozitol (skupina B vitamínov)


kvasnice, brokolica, špenát, šalát, čínska kapusta, paradajky, karfiol, strukoviny (nadúvajú, takže opatrne), pečeň, obličky, hydina, bravčové mäso, olejnaté semená (slnečnica), orechy

petržlen, brokolica, čínska kapusta, hlávková kapusta, karfiol, tmavá zelená listová zelenina, ovos, raž, pšenica, sójové bôby, fazuľa, zelený čaj, pŕhľava, lucerna, vajcia

rastlinné oleje, orechy (vrátane vlašských a mandlí), celozrnné produkty a listová zelenina

morské rýby, olej z treščej pečene, mäso, vaječný žĺtok, mlieko, mliečne výrobky, listy paradajkovej rastliny, varením sa tento vitamín neznehodnocuje

syntéza protrombínu, regenerácia kostí a tkanív, syntéza osteokalcínu, pôsobí preventívne proti vzniku nádorov, podporuje správnu funkciu pečene, pomáha pri tromboze ciev

najdôležitejší antioxdant, podporuje obranyschopnosť, chráni bunkové membrány

súčasť kostí, chrupaviek, zubov, reguluje metabolizmus aminokyselín, udržuje silu cievnej steny, reguluje telesný rast, ničí voľné radikály, zvyšuje schopnosť vstrebávať z potravy železo zvyšuje absorbciu vápnika a fosforu, reguluje ich metabolizmus, pomáha ich udržiavať v rovnováhe, udržuje tvrdosť kostí a zubov

syntéza nukleových kyselín, procesy bunkového delenia, rast buniek, rast a vývin bielych krviniek

obilniny a ich klíčky, vnútornosti, strukoviny, pivovarnícke droždie (pangamin)

čierne ríbezle, kiwi, rakytníkové bobule, petržlen, paprika, šípky, grep, jahody, maliny, brokolica, čínska kapusta, kaleráb, varené zemiaky, šalát, kel

znižuje hladinu cholesterolu, zachováva zdravú pokožku, znižuje nadmernú hladinu estrogénov, ochraňuje srsť pred vypadávaním, podporuje krvný obeh a trávenie, zachováva plodnosť, pomáha udržovať zdravú kostnú dreň

pokles aktivity enzýmov v pečeni, krvácavosť z drobných ranie, tvorba prasklín na chvoste, krvácanie z urogenitálneho traktu

degenerácia ostrových svalových vlákien,hromadenie žltého pigmentu v hladkých svaloch, na chrbte sa tvorí hrb, nezvratná degenerácia semenného epitelu, degenerácia plodov alebo vstrebanie celého vrhu

celková únava, lámavosť kostí, poruchy mineralizácie kostí, znížená odolnosť voči chorobám

celková únava, neochota hrať sa a behať, krv v moči, zníženie počtu červených krviniek, poruchy väzivových tkanív, pomalé hojenie rán, zníženie imunity, podráždenie slizníc

anémia, poškodenie slizníc, hnačka, rastové a reprodukčné problémy, predčasný pôrod alebo potrat, mláďatá s nízkou pôrodnou váhou

zvýšenie hladiny cholesterolu, lokálne zápaly kože, vypadávanie srsti, zápcha, diabetici z tela vylučujú nadmerné množstvo inozitolu, preto je potrebné ho doplňovať vhodnou stravou


toxicita bola preukázaná len pri podávaní umelého vitamínu, kde hlavne v kombinácii s veľkým množstvom vitamínu E spôsobuje poškodenie pečene

aj keď je tento vitamín relatívne netoxický, pri nadmerných dávkach sa stretávame s hnačkami, zvýšeným krvácaním

zvýšenie hladiny vápnika a fosforu, kalcifikácia obličiek, artérií, pečene a srdca, nechutenstvo a strata váhy, zvýšená hladina vápnika v krvi

prakticky sa s ním nestretávame, ale jednorazová veľká dávka Céčka môže spôsobiť dočasnú hnačku

nie sú známe

nie sú známe

normalizuje napätie v tkáních, podporuje činnosť žalúdku a vylučovacieho systému

takmer vo všetkých potravinách

morské živočíchy, jablká, broskyne, čierne a červené ríbezle, iosty, banány, hrozno, brokolica, hrášok,mrkva, paprika,zemiaky, šampióny,špenát, syry

0.17 až 0.25 g Cl/kg

150 µg/kg

chlór

jód

mangán

meď

zhoršené trávenie,spomalenie rastu,defekty kostí, zvýšená úmrtnosť mladých potkanov, znížená plodnosť,malý počet mláďat, vrodené defekty a vysoká úmrtnosť mláďat po pôrode

tvorba pohlavných hormónov, potencia, tvorba materského mlieka, nutný pre správne fungovanie centrálneho nervového systému, prevencia vzniku cukrovky vplyv na sfarbenie kože,zvýšenie odolnosti voči infekciám, nutná pre zdravý vývin kostí a kĺbov a pre správne fungovanie mozku a nervovej sústavy

orechy, celozrnné produkty, klíčky

strukoviny, celozrnné obilí, (naklíčené) semená, orechy,čerstvá zelenina, slivky, banány, morské živočíchy, žalúdky, mäso, melasa

2 – 5 mg/kg

5 mg/kg, u tehotných a kojacích samíc 8 mg/kg

nechutenstvo, chudnutie, celkové zhoršenie zdravotného stavu

poruchy rastu, zvýšená mortalita, reprodukčné dysfunkcie

struma, zníženie plodnosti, obezita,problémy s kardiovaskulárnym systémom, únava, celková apatia

anémia, nedostatočná funkcia slinivky, zníženie kardiovaskulárnej činnosti, vývojové vady, kôrnatenie ciev, hnačky, slabosti, narušenie činnosti nervovej sústavy, zhoršené hojenie rán, depigmentácia pokožky

strata mlieka pri kojení, pokles plodnosti samcov, poruchy tráviaceho traktu, zápal spojiviek, dýchacie problémy,bolesti, vredy v ústach, opuch slinných žliaz, hnačka, niekedy struma

zvýšený krvný tlak, zväčšený žalúdok

zabezpečenie rastu a vývoja, bráni hromadeniu cholesterolu, napomáha spaľovaniu prebytočného tuku, priaznivo vplýva na kvalitu srsti, pazúrov a kože, ukľudňuje nervy

spomalený rast,zhoršená schopnosť zužitkovať potravu, obmedzenie tvorby moču

nie sú známe

rastlinná strava (chlorofyl)

0,5 g mg/kg

rozšírenie ciev, veľká vzrušivosť,srdcová arytmia, kŕčovitosť, narušenie funkcie obličiek, tvorby mlieka, zvýšenie rizika rakoviny

uvolňovanie fyzického a duševného napätia,vplyv na srdcovú činnosť, bráni vzniku obličkových kameňov

horčík

kalcifikácia mäkkých tkanív

fosfor

zlepšuje zrážanlivosť krvi,vlýva na kvalitu kostí a zubov, spolu s vápnikom je nutný pre rast potkana a kalcifikaci kostí

orechy, obilniny, mäso, strukoviny, hnedá ryža, mliečne výrobky,ovsené vločky,vnútornosti

deformácie a mäknutie kostí,rastové defekty, zvýšenie množstva prijímanej potravy,zníženie aktivity a citlivosti na podnety, osteoporóza,paralýza zadných končatín, strata mlieka, u samcov neschopnosť páriť sa, v krajnom prípade vnútorné krvácanie; záleží tiež na množstve vápniku

3 g/kg, behom rastu 4 g/kg

hypertrofia a zväčššenie nadbličiek

napomáha látkovej výmene a prenose vzruchov, stimuluje vylučovanie inzulínu

ryby, mlieko, mäso, banány, strukoviny, sója,zemiaky

draslík

strata chuti k jedlu, spomalenie až zastavenie rastu, apatia, straty vedomia až smrť, cyanóza, zväčšené brucho, voda v bruchu, v pľúcach,vypadávanie a "špinavý" vzhľad srsti

3,6 g/kg, u tehot. samíc 5 g/kg

Príznaky pri prebytku

Príznaky pri nedostatku

Význam

Zdroje

Doporučená denná dávka

9.7. Minerály


Prvok


strukoviny, celozrnné pečivo, listová zelenina,

bežná potrava, orechy, vnútornosti, morské ryby

takmer vo všetkých potravinách

mlieko a mliečne výrobky

pšeničné klíčky, Pangamin,strukoviny, tekvicové semienka, červené mäso, morské plody, vaječný žĺtok,mlieko, mliečné výrobky

mäso, vnútornosti (žalúdek,srdce, pečeň), strukoviny, listová zelenina

20 – 100 µg/kg

100 µg/kg

0.5 g Na/kg

5 g/kg

12 – 25 mg/kg

35 mg/kg, u tehotných a kojacich samíc 58 - 240 mg/kg

molybdén

selén

sodík

vápnik

zinok

železo


nutné pre správny rast, dôležité pri dýchacom procese

brzdí proces starnutia, minimalizácia účinkov olova a kadmia, spolu s vitamínom E bráni vzniku rakoviny, priaznivý vplyv na elasticitu tkanív prenos nervových impulzov, hospodárenie tela s vodou, podpora vylučovania žalúdočných štiav,bráni nadmernému zníženiu krvného tlaku,chráni pred nervovými poruchami uľahčenie prenosu nervových vzruchov, vplyv na zrážanlivosť krvi a vstrebávanie železa, vplyv na nervovo-svalovú dráždivosť, pomáha pri svalových kontrakciách a odbourávaní prebytočnej kyseliny mliečnej po fyzickej námahe, znižuje vysoký krvný tlak,hladinu cholesterolu,spolu s hořčíkom zabraňuje vzniku svalových kŕčov podpora hojenia rán, rastu, funkcie cievneho systému, vývoja a funkcie pohlavného ústrojenstva a správnej funkcie inzulínu, ochrana organismu pred infekciou, priaznivý vplyv na kvalitu srsti a jej rast,potrebný pre správnu syntézu bielkovín a rast svalovej hmoty, znižuje hladinu cholesterolu v krvi a odbúrava prebytočnú meď v tele

zabezpečenie rastu zubnej skloviny, ochrana močového mechúra pred infekciou, dôležitý v metabolizme železa

kalcifikácia mäkkých tkanív; pri nízkom prijme fosforu letargia, prerušenie rastu kostí, bolesti

poruchy rastu, anémia, nechutenstvo

deformácie a mäknutie kostí, poruchy rastu, zvýšenie množstva prijímanej potravy, zníženie aktivity a citlivosti na podnety, osteoporóza, paralýza zadných končatín, strata mlieka, u samcov neschopnosť párenia, v krajnom prípade vnútorné krvácanie; záleží tiež na množstve fosforu nechutenstvo, poruchy až zastavenie rastu, vypadávanie srsti, zhrubnutie kože, podráždenosť,zníženie plodnosti, spomalenie rastu pohlavných orgánov, narušenie a spomalenie ovulačného cyklu, vysoká úmrtnosť mláďat po pôrodu

poruchy rastu, u starších potkanov chudnutie

vo všeobecnosti sú potkany voči veľkému množstvu sodíka tolerantné, ale ak by im ho dávali vo forme kuchynskej soli,zvýši im tlak a budú mať problémy so srdcom

poruchy rastu, mäknutie kostí, neplodnosť samcov, oneskorenie sexuálnej dospelosti samíc, do šiestich mesiacov smrť

anémia, hyperlipidémia, zastavenie rastu, znížená schopnosť učiť sa, zhoršená imunita

opuchy,voda v bruchu,zhoršenákvalita srsti,zlyhanie žalúdku až smrť

nie sú jednoznačné, závisí na koncentrácii ďalších prvkov a zlúčenín v organizme

pomalý rast, rednutie srsti, šedý zákal

anémia, zvýšenie rizika infekcie močového mechúra,výskytu astmatických záchvatov a kazivosti zubov




10. Zoznam použitej literatúry Knihy: Dugasová,A. - Dugas, D. – Babkine bylinky, Ottovo nakladatelství, 2002 Malina, Radovan - Všeobecná zoológia, Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2004 www stránky: http://bebecha.wz.cz/prvni.htm http://biology.kenyon.edu/courses/biol09/Rat/skeleton/frame1.htm http://cs.wikipedia.org/ http://en.wikipedia.org/ http://eutrofia.sk/ http://genetika.wz.cz/clanky/clanek5.php http://iai.asm.org/cgi/reprint/58/4/1010.pdf http://kidney.niddk.nih.gov/kudiseases/pubs/hematuria/ http://medguides.medicines.org.uk/document.aspx?name=Aminophylline http://oldwww.uvm.sk/patolprakt/general/tumors/mesenchym.html http://ostatni-hlodavci.heureka.cz/bioenzym-k-250ml/ http://primar.sme.sk/ http://sk.wikipedia.org/ http://vitamins.szm.sk/ http://vitaminy.alteon.sk/ http://wererat.net/ http://www.adakam.eu/?p=productsMore&iProduct=243&sName=Beaphar-multivitamin-spray-morce http://www.adlpresov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=106&Itemid=43 http://www.ah.novartis.com/products/en/cab/panolog.shtml http://www.antibiotika.sk/odborne_informacie.php http://archiv.kvlsr.sk/dokumenty/vest172007-dok20071111.pdf http://aveflor.czechtrade.sk/ochranny-plasticky-obvazhttp://www.baytril.com/ http://www.agroportal.sk/ http://www.bestpetpharmacy.co.uk/detailed_product.asp?id=73 http://www.biotika.sk/ http://www.bioveta.cz/cs/veterinarni-divize/pripravky/katalog-pripravku/zvire/prase/alfadin-sol-ad-us-vet.html http://www.bylinky.biz/rastliny/zihlava.htm http://www.byliny.sk/ http://www.canadavet.com/Default.aspx http://www.canesten.sk/ http://www.cz-pes.cz/diskuse/7_7482_0.html http://www.cyberhorse.net.au/iah/protexin.htm http://www.diaslovakia.sk/contentData/0149/Akutne_komplikacie_DM.pdf http://www.docsimon.sk/tovar/ http://www.drugs.com/vet/borgal-can.html http://www.emea.europa.eu/vetdocs/PDFs/EPAR/stronghold/V-050-PI-sk.pdf http://www.emea.europa.eu/vetdocs/PDFs/EPAR/meloxidyl/V-115-sk1.pdf http://www.emimino.cz/modules.php?name=News&file=print&sid=5350 http://www.femibion.sk/index.php?pid=kyselina http://www.flexyx.com/V/Veteusan.html http://www.glycemicindex.com/ http://www.hugo-obchod.cz/detail.php?produkt=beaphar-multi-vitamin-spray-50ml&id=244-154111&zbozi=365 http://www.hyperdrug.co.uk/prodinfo.asp?number=IMAVEROL http://www.chemindustry.com/chemicals/906389.html http://www.ide.sk/indexsk.php?aktdir=vitsk&cikk=3 http://www.imunita.sk/?lg=1&s=37&art=37 http://www.imunita.sk/userfiles/PI%20plerasan%20V.pdf http://www.infovek.sk/predmety/chemia/index.php?k=65 http://www.inhousepharmacy.co.uk/pet-care/noroclav.html http://www.intervet.co.uk/products_public/dexadreson/010_overview.asp http://www.ivomec.com/ http://www.kralici.cz/potkani/alba.asp?diabetes http://www.kucharka-recepty.com/dieta-podle-glykemickeho-indexu-montignacova-1028 http://www.kulturistika.sk/pages/vyziva/zakladyv/gindex.htm http://www.lekaren-nonstop.sk/tovar/11027924-akutol-spray-plastic-ovaz-70g-80ml

145



http://www.lekarna.cz/ http://lekarna.vltava.cz/Medicina/Cestovni-medicina/AKUTOL-spray-na-poraneni/produkt=41416913/kategorie=6738/ http://www.lymfom.sk/?id=42 http://www.lymphoma.sk/o_lymfome.php?parent=o_lymfome http://www.magister.sk/-p-3318.html http://www.mamatata.sk/index.cfm?module=Article&page=ShowArticle&ArticleID=694 http://www.markandchappell.com/dog-puppy/behavioural-training/serene-um-drops.html http://www.mayoclinic.com/health/drug-information/DR600239 http://www.merck.com/mmpe/sec14/ch170/ch170c.html http://www.mojalekaren.sk/ http://www.mojmilacik.sk/ http://www.morcata.sk/forum/viewtopic.php?p=30795&sid=d3d56ad46e3fedfe9233a546dd14e913 http://www.nap.edu/catalog.php?record_id=1429 http://www.nap.edu/catalog.php?record_id=4758#toc http://www.nasivin.sk/ http://www.noahcompendium.co.uk/Merial_Animal_Health_Ltd/ http://www.nobelplus.sk/ http://www.norbrook.co.uk/products/ProductData.cfm/product_Key/405/CatKey/1/Section/Veterinary_Products/ http://www.pangamin.cz/ http://www.petalia.com.au/Templates/ProdSubList.cfm?Group_No=2036&specie=6 http://www.petratscanada.com/ http://www.pet-servis.com/cs/kronch-henne-pet-food/kronch-lososovy-olej.html http://www.pfizer.sk/svk/pacient-/-verejnost/ochorenia/epilepsia/co-privodi-zachvat/ http://www.potravinari.sk/files/vest72008.pdf http://www.protexin.com/health-care/ http://www.rakovinakoze.sk/ http://www.ratbehavior.org/ http://www.ratfanclub.org/firstaid.html http://www.ratguide.com/breeding/ http://www.ratguide.com/health/ http://www.ratguide.com/meds/ http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/biologia-a-geologia/7738/salmoneloza http://www.rmca.org/ http://www.robimaus.cz/bioenzym-k-pro-drobne-savce-1214.html http://www.rogy.cz/poradna/rady/26.htm http://www.rotavirus.sk/ http://www.rxlist.com/ http://www.sandoz.sk/lieky.php?akcia=view&id=&id_prod=41 http://www.servier.sk/informacie-pre-pacientov/cukrovka-diabetes-/preco-sa-liecit http://www.sportinweb.sk/ETK/default.asp?M=M20050721082422106&E=E20050825074457110 http://www.sportujeme.sk/ http://www.strava.sk/showdoc.do?docid=3171 http://www.urologickelisty.cz/pdf/ul_06_03_06.pdf http://www.urology.sk/nase-sluzby/ochorenie_penisu/ http://www.utexas.edu/research/arc/misc/GVSOLAS.pdf http://www.veterina-info.cz/script/articledetail.asp?rid=1 http://www.veterinarypartner.com/Content.plx?P=A&C=31&A=518&S=0 http://www.vetnet.sk/ http://www-vetpharm.uzh.ch/tak/05000000/00050017.01 http://www.vetnpetdirect.com.au/product.php?productid=16401&cat=314&bestseller http://www.vetweb.cz/ http://www.veyx.sk/ http://www.volny.cz/lekarnik/Lekarna/Nemoc/ http://www.zachranari.sk/Default.aspx?CatID=332 http://www.zdravie.sk/sz/85-129/Vitamin-c.html http://www.zentiva.sk/ http://www.zvieratka.sk/SK/?do=proddetail&pid=9af225960

•

146

Príručka pre chovateľov potkanov Mgr. Martina Haratíková Verzia 1.0 1

Recommend Documents