Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
Mgr. Viliam Šarossy
PREZENTÁCIA V POWERPOINTE A PRACOVNÉ LISTY NA OBČIANSKU VÝCHOVU PRE 8. ROČNÍK ŠZŠ Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe
Prešov 2013
Vydavateľ:
Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava
Autor OPS/OSO:
Mgr. Viliam Šarossy
Kontakt na autora:
Spojená škola Matice slovenskej 11, Prešov, 080 01 Prešov
[email protected]
Názov OPS:
Prezentácia v PowerPoint-e a pracovné listy na Občiansku výchovu pre 8. ročník ŠZŠ
Rok vytvorenia OPS:
2013
Odborné stanovisko vypracoval:
Mgr. Anna Šofranková
Za obsah a pôvodnosť rukopisu zodpovedá autor. Text neprešiel jazykovou úpravou. Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe bola vytvorená z prostriedkov projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.
2
Kľúčové slová Mentálne postihnutie a jeho klasifikácia, Osobnosť ľudí s mentálnym postihnutím, Charakteristika učebného predmetu Občianska výchova pre 8. ročník ŠZŠ, Špecifické ciele vyučovacieho procesu, Princípy a metódy edukácie, Informačná a komunikačná technológia, Prezentácia v PowerPointe, Kamarátstvo, Priateľstvo, Láska, Manželstvo, Rodičovstvo a Rodina.
Anotácia Cieľom práce bolo vytvoriť edukačnú prezentáciu v PowerPointe a pracovné listy na Občiansku výchovu pre 8. ročník ŠZŠ pre tematický celok „Kamarátstvo, Priateľstvo, Láska, Manželstvo“. Práca v sebe zahŕňa charakteristiku základných pojmov týkajúcich sa mentálneho postihnutia, charakteristiku učebného predmetu Občianska výchova pre 8. ročník ŠZŠ, využitie informačných a komunikačných technológii v edukácii. Hlavnou časťou práce je vytvorená edukačná prezentácia v PowerPointe s popisom pre daný tematický celok a návrhy pracovných listov.
OBSAH ÚVOD .............................................................................................................................................. 1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV ......................................................................... 1.1 Základná charakteristika mentálneho postihnutia ....................................... 1.2 Klasifikácia podľa stupňa mentálneho postihnutia ...................................... 1.3 Osobnosť ľudí s mentálnym postihnutím ......................................................... 2 OBČIANSKA VÝCHOVA V ŠZŠ VARIANT - A ................................................................ 2.1 Charakteristika učebného predmetu OV pre 8. ročník ............................... 2.2 Špecifické ciele vyučovacieho procesu ............................................................... 2.3 Špeciálna edukácia ...................................................................................................... 2.3.1 Osobitosti vyučovacieho procesu ......................................................................... 2.3.2 Vyučovacie princípy ................................................................................................... 2.3.3 Vyučovacie metódy ..................................................................................................... 2.3.4 Didaktické prostriedky v Občianskej výchove ŠZŠ ....................................... 2.4 Informačné a komunikačné technológie v edukácii žiakov ....................... 3 PREZENTÁCIA V POWERPOINTE A PRACOVNÉ LISTY NA OBČIANSKU VÝCHOVU PRE 8. ROČNÍK ŠZŠ ........................................................................................... 3.1 Prezentácia v programe PowerPoint ................................................................... 3.2 Pracovné listy ............................................................................................................... 3.3 Prezentácia – Kamarátstvo, Priateľstvo, Láska a Manželstvo .................. 3.3.1 Technika tvorby prezentácie .................................................................................. 3.3.2 Postup pri práci s prezentáciou .............................................................................. 3.4 Jednotlivé snímky prezentácie s popisom ....................................................... 3.4.1 Kamarátstvo .................................................................................................................. 3.4.2 Priateľstvo ...................................................................................................................... 3.4.3 Láska ................................................................................................................................. 3.4.4 Manželstvo ..................................................................................................................... 3.4.5 Rodičovstvo ................................................................................................................... 3.4.6 Úlohy a poslanie rodiny ............................................................................................ 3.4.7 Rodina a výchova ......................................................................................................... 3.4.8 Hospodárenie v rodine ............................................................................................. 3.4.9 Rodina a zachovanie potomstva .......................................................................... 3.4.10 Problémy mladej rodiny ........................................................................................... 3.4.11 Rozvod, následky a prevencia ................................................................................ 3.5 Pracovné listy ..................................................................................................................... ZÁVER................................................................................................................................................ ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV ......................................................................... ZOZNAM PRÍLOH .........................................................................................................................
5 6 6 7 9 11 11 11 12 12 12 13 13 14 15 15 15 16 16 17 17 18 19 20 21 22 23 25 25 26 27 27 28 34 35 36
ÚVOD „Nikto nie je viac nevinný ako tieto deti, ktoré sa nikdy nestanú dospelými“ P.S. Bucková Človek sa vďaka svojej inteligencii dostal až na vrchol živočíšnej ríše a stal sa „pánom“ a ústrednou bytosťou celej planéty. Okrem samotnej prírody si dokázal podmaniť takmer všetko, na čo si pomyslel. Vybudoval obrovskú spoločnosť, obrovské stavby, objavoval nepoznané a našiel nespočetné množstvo prostriedkov k tomu, aby si dokázal uľahčiť život v akejkoľvek situácii. Na to, na čo doposiaľ človek neprišiel, je spôsob ako zastaviť ničivú súčasť ľudského bytia a to faktor jedincov s postihnutím. Najdôležitejšou zložkou v ovplyvňovaní tohto postihnutia je výchova a vzdelávanie. V súčasnosti informačné a komunikačné technológie poskytujú rôzne druhy nástrojov, ktoré dávajú nové možnosti edukácie aj pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Aplikácia moderného vyučovania si vyžaduje aktívny prístup učiteľa, ktorý veľakrát dokáže zmeniť pasívny postoj žiaka k vyučovaniu na aktívny. Samotné využívanie nových technológií v jednotlivých predmetoch nás utvrdzuje v tom, že hoci tradičné vyučovanie je správne, žiaci sa chcú učiť inak. Špeciálna edukácia týchto žiakov je proces, ktorému môžu tieto technológie výrazne pomôcť. Umožňujú predovšetkým prispôsobiť vzdelávací proces individuálnym potrebám, pretože žiaci na hodinách získavajú pri edukácií nové informácie, ktoré sú pre nich zaujímavejšie, pochopiteľnejšie. Cieľom našej práce je opísať možnosti a skúsenosti využívania počítača pri edukácii žiakov v spoločenskovednom predmete Občianska výchova pre 8. ročník ŠZŠ. Využitie informačných technológií má na hodinách občianskej výchovy pre mentálne postihnutých žiakov mimoriadny význam. Pomáha budovať hodnotový systém a osobnostný rast, podieľa sa na ich mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji a rozvíja schopnosti úspešne sa začleniť do spoločnosti. Uskutočňuje sa to pôsobením a správnym vedením pedagóga. Práca je koncepčne rozdelená na teoretickú a praktickú časť. Teoretická časť je spracovaná z odborného hľadiska spracovaním odbornej špeciálno-pedagogickej a psychologickej literatúry. Je rozdelená na dve kapitoly, ktoré sú ďalej členené na podkapitoly. V prvej kapitole sa venujeme problematike postihnutia, jeho základnou charakteristikou, definíciami a klasifikáciou mentálneho postihnutia. Druhá kapitola vo všeobecnosti charakterizuje vyučovací predmet Občianska výchova v ŠZŠ, zaoberá sa špeciálnou edukáciou žiakov a popisuje osobitosti vyučovacieho procesu, vyučovacie princípy a metódy. Ďalej v nej rozoberáme aj využiteľnosť didaktických prostriedkov v občianskej výchove a popisujeme využitie informačných a komunikačných technológií v edukácii žiakov. Nosnou časťou našej práce je praktická časť, ktorá zahŕňa vytvorenú edukačnú prezentáciu v PowerPointe pre tematický celok Občianska výchova pre 8. ročník ŠZŠ „Kamarátstvo, Priateľstvo, Láska, Manželstvo“. Prezentácia je vytvorená 23 slajdami pomocou hypertextových prepojení pre dané témy. Jednotlivé snímky v práci sú s popismi, ktoré rozširujú výklad učiva pri vysvetľovaní. V prílohe práce je obsiahnutá samotná edukačná prezentácia v PowerPointe pre daný tematický celok (Príloha č.1).
5
1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV V teoretickej časti predstavujeme základné pojmy, ktoré sa stali východiskom pri koncipovaní našej práci. Vymedzenie pojmov ako mentálne postihnutie, mentálna retardácia, osobnosť ľudí s mentálnym postihnutím a edukácia mentálne postihnutých nám umožní lepšie sa zorientovať v danej problematike. Z hľadiska zamerania našej práce za podstatné považujeme pojmy mentálne postihnutie a mentálna retardácia. 1.1 Základná charakteristika mentálneho postihnutia Slovné spojenie mentálna retardácia pochádza z latinských slov: „mens“ - myseľ, duša a „retardatio“ – zaostávať, oneskorovať (Pipeková In: Vítková a kol. 2004, s. 293). Doslova by sme ho teda mohli preložiť ako „spomalenie mysle“. Lenže mentálna retardácia je podstatne zložitejšie postihnutie, ktoré postihuje všetky zložky ľudskej osobnosti. Teda nielen psychické (mentálne) schopnosti, ale tiež emócie, komunikačnú zložku, oblasť medziľudských vzťahov a veľmi podstatné uplatnenie v spoločnosti a v práci Slowík (2007). Pojem mentálna retardácia, ako uvádza Černá (2008), označuje samotný syndróm. Na označenie osôb s diagnostikovanou mentálnou retardáciou sa používajú termíny jedinec/osoba s mentálnym postihnutím alebo jedinec/osoba s mentálnou retardáciou. V súčasnej dobe sa pre označenie zníženia rozumových schopností používa termín mentálna retardácia, ktorý navodzuje predstavu určitého dočasného oneskorenia vo vývoji. Mentálna retardácia ako „zastrešujúci“ termín pre jedincov s poruchami intelektu sa začal širšie používať v odbornej terminológii až po konferencii Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá prebehla v roku 1959 v Miláne. „Postupne ním tak bola nahradzovaná rada analogických termínov - akými boli napr. duševná úchylnosť, duševná abnormalita, duševné oneskorenie, rozumová zaostalosť, intelektová abnormalita, slabomyseľnosť, mentálny defekt, oligofrénia...“ (Műller, 2001, s. 6). Tento termín napomáha k preklenutiu fatalistických názorov na možnosť prekonávania tohto handicapu, naznačuje relatívnosť a plynulosť oneskorovania a hlavne na rodičov detí pôsobí viac optimisticky než termín postihnutie, ktorý vyvoláva pocit trvalosti a nezmeniteľnosti stavu dieťaťa Švarcová (2001). Vzhľadom k veľkej heterogenite osobností s mentálnym postihnutím je ťažké vysloviť alebo nájsť tú „najpresnejšiu“ charakteristiku. Tiež je ťažké, aby jedna definícia vyhovovala všetkým odborníkom a rôznorodým aspektom Černá (2008). Rozhodli sme sa uviesť niektoré z definícií, ktoré sú v súčasnej dobe považované za aktuálne. Najčastejšie citovaná definícia mentálnej retardácie je od Dolejšího, ktorý píše: „že mentálna retardácia je vývojová porucha integrácie psychických funkcií rôznej hierarchie s variabilnou ohraničenosťou a celkovou subnormálnou inteligenciou závislá na niektorých z týchto činiteľov: nedostatočné genetické vlohy, narušený anatomicko-fyziologický stav, narušené funkcie mozgu a s tým spojené jeho dozrievanie, nedostatočný prísun základných psychických potrieb dieťaťa vplyvom deprivácie senzorickej, emočnej a kultúrnej, deficitné učenie, zvláštnosti vývoja motivácie, hlavne negatívne skúsenosti indivídua po opakovaných stavoch frustrácie i stresu a typologické zvláštnosti vývoja osobnosti“ (Dolejší, 1973, s. 38). V špeciálno-pedagogickej praxi ako uvádzajú Bajo a Vašek sa termín „mentálna retardácia“ chápe ako: „všeobecný pojem, obsahujúci určitú formu narušeného ontogenetického vývinu, podstatné negatívne odchýlky od normy jednak v úrovni intelektových funkcií, učenia a v sociálnom vývine” (Bajo, Vašek, 1994, s.38). Valenta a Müller (2003, s.14) definujú mentálnu retardáciu ako „vývojovú duševnú poruchu so zníženou inteligenciou demonštrujúcu sa predovšetkým znížením kognitívnych, rečových, pohybových a sociálnych schopností v prenatálnej, perinatálnej i postnatálnej 6
etiológii“. Pri mentálnej retardácií nedochádza len k zaostávaniu vo vývine, ale aj k jeho obmedzeniu. Ako uvádza Vágnerová (2004, s. 289) mentálna retardácia je charakterizovaná aj ako ,,neschopnosť dosiahnuť zodpovedajúci stupeň intelektového vývinu (menej ako 70% normy), aj napriek tomu, že jednotlivcovi s postihnutím bolo poskytované a sprostredkované dostatočné množstvo stimulov potrebných pre jeho vývin. Okrem deficitu v oblasti intelektových schopností sa mentálna retardácia vyznačuje nedostatočným rozvojom myslenia a reči, obmedzeniami v oblasti učenia a ťažkosti s adaptáciou na bežné podmienky“. Vágnerová vymedzuje mentálnu retardáciu, že je vrodená, pretože dieťa sa od začiatku nevyvíja optimálnym spôsobom a je trvalá, pretože aj keď môže dochádzať k zlepšeniam v rôznych oblastiach, v závislosti od závažnosti postihnutia, etiológie alebo vplyvu prostredia je jednotlivcovi vďaka týmto faktorom daná horná hranica celkového rozvoja, ktorú môže dosiahnuť. V odbornej literatúre sa vedľa pojmu mentálna retardácia paralelne používa pojem mentálne postihnutie. „Mentálnym postihnutím alebo mentálnou retardáciou nazývame teda trvalé zníženie rozumových schopností, ktoré vzniklo v dôsledku poškodenia mozgu. Mentálne postihnutie nie je choroba, je to trvalý stav, spôsobený neodstrániteľnou nedostatočnosťou alebo poškodením mozgu“ (Švarcová, 2006, s. 29). Vašek k mentálnemu postihnutiu dodáva : „Z psychologického aspektu pri chápaní mentálneho postihnutia sa osobitne zdôrazňuje znížená inteligencia a miera zníženia sa spravidla vyjadruje pomocou inteligenčného kvocientu (IQ), pričom pozornosť sa venuje aj nedostatočnej sociálnej kompetencii takto postihnutých osôb“ (Vašek, 1996, s. 143). Hoci definíciu mentálnej retardácie formulujú rozliční autori odlišne, jadrom je vždy zníženie inteligencie rozličného stupňa a zmeny adaptívneho správania. Každý taký stupeň má svoje etiologické a klinické osobitosti. Mentálnu retardáciu však nepovažujeme za chorobu, ale za stav, ktorý označuje zastavenie, oneskorenie, alebo obmedzenie vo vývine intelektu jednotlivca. Sú to atribúty, ktoré sú charakterizované ako negatívna odchýlka od normy. To však neznamená, že tento stav je definitívny. Naopak je to stav nestály a môže sa meniť Bajo, Vašek (1994). Aj Medzinárodná klasifikácia chorôb 10 uvádza, že: „Intelektuálne schopnosti a sociálna adaptácia sa môžu časom meniť, a nech sú akokoľvek nízke, môžu sa zlepšiť vplyvom nácviku alebo rehabilitácie“. 1.2 Klasifikácia podľa stupňa mentálneho postihnutia Vývojovo oneskorené deti sa hodnotia z hľadiska: „medicínskeho (telesné postihnutie, najmä poškodenie centrálnej nervovej sústavy), psychologického (poznávacie, citové, vôľové, osobnostné nedostatky), sociologického (nedostatky v sociálnom správaní) a pedagogického (schopnosť učenia, úroveň a nedostatky vo vedomostiach, zručnostiach a návykoch)“ (Matulay, 1986, s. 251). Műller upozorňuje na fakt, že pri „klasifikácii mentálnej retardácie sú používané rôzne kritéria, pričom najčastejšími sú to kritéria etiologické, symptomatologické, vývojové a podľa stupňa postihnutia. Podľa neho však žiadny z nich nemôže byť úplne presný, pretože nepracuje so všetkými kritériami súčasne“ (Műller, 2001, s. 10). V súčasnej odbornej literatúre môžeme nájsť pestrú škálu rôznych filozofií, predstavujúcich odlišné spôsoby prístupu k osobám s mentálnou retardáciou. Najdominantnejším je však stále medicínsky model. Toto pojatie sa odráža aj v 10. revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb, spracovanej Svetovou zdravotníckou organizáciou v Ženeve, ktorá vstúpila v platnosť od roku 1992 a ktorá klasifikuje a vymedzuje stupne mentálnej retardácie ako kontinuum, ktoré je dané hodnotou IQ
7
Vítková (2004). Podľa tejto klasifikácie sa mentálna retardácia delí do šiestich základných kategórií: F70 Ľahká mentálna retardácia IQ 69-50 F71 Stredne ťažká mentálna retardácia IQ 49-35 F72 Ťažká mentálna retardácia IQ 34- 20 F73 Hlboká mentálna retardácia IQ 19 a nižšie F 78 Iná mentálna retardácia F 79 Nešpecifikovaná mentálna retardácia (Valenta, Müller, s. 11). (Műller, 2001, s. 15-17) sa zaoberá aj hraničným pásmom mentálnej retardácie, ktoré nie je obsiahnuté v Medzinárodnej klasifikácii chorôb. Je ohraničené hodnotami IQ od 70 do 80. Toto pásmo predstavuje stupeň inteligencie na úrovni mierneho až hlbokého podpriemeru a nachádza sa v ňom, „početná skupina osôb, ktorú nemôžeme zaradiť do kategórie mentálnej retardácie, ale ktoré ani v najlepšom prípade nedosahujú priemernú mentálnu úroveň. Väčšinou sa jedná o osoby z výchovne a sociálne nepodnetného prostredia, osoby duševne infantilné s poruchami vedomia, s detskou mozgovou obrnou, s ľahkou mozgovou dysfunkciou, osoby neurotické, choré, fyzicky oslabené, osoby s poruchami percepcie“. Deti z tohto pásma môžu za vhodných vonkajších okolností absolvovať aj ZŠ a to je práve tá najvhodnejšia skupina pre súčasné integračné trendy. Ľahká mentálna retardácia Ľahko mentálne retardovaní jedinci väčšinou dosiahnu schopnosti užívať reč účelne v každodennom živote, udržiavať konverzáciu a podrobiť sa klinickému interview aj keď si reč osvojujú oneskorene. Väčšina z nich dosiahne tiež úplnú nezávislosť v osobnej starostlivosti a v praktických domácich schopnostiach aj keď je vývoj proti norme omnoho pomalší. Hlavné problémy sa u nich obvykle prejavujú pri teoretickej práci v škole. Mnohí postihnutí majú špecifické problémy s čítaním a písaním. Ľahko mentálne retardovaným deťom veľmi prospieva výchova a vzdelávanie zamerané na rozvíjanie ich schopností a kompenzovanie nedostatkov. Dieťa je na prvý pohľad zdravé, čulé, ovládajúce rôzne riekanky a pesničky. Nedostatky tohto dieťaťa sú obzvlášť v rozumovej oblasti pri náročnejších myšlienkových operáciách ako generalizácia a abstrakcia, ale aj v celkovom prejave je dieťa menej chápavé, ťažšie sa zapája do hier, rozsah jeho postihnutia je do značnej miery modifikovaný rodinným prostredím. Nižšie výkony tu môžeme očakávať od dieťaťa z nepodnetného rodinného prostredia. Lepšie výkony od jedincov sú z primerane podnecujúcej rodiny. U ľahko mentálne retardovaných žiakov je potrebné počítať aj s jednotlivými negatívnymi aspektmi ich emočného chovania vyskytujúcimi sa v záťažových situáciách. V dospelosti títo ľudia sú samostatní, avšak pri nových, zložitejších situáciách je potrebná istá podpora a usmernenie Říčan, Krejčířová (2006). Stredne ťažká mentálna retardácia U jedincov je výrazne oneskorený rozvoj chápania a užívania reči a ich konečné schopnosti v tejto oblasti sú obmedzené. Podobne je tiež oneskorená a obmedzená schopnosť postarať sa sám o seba. Tiež pokroky v škole sú limitované, ale niektorí žiaci so stredne ťažkou mentálnou retardáciou si pri kvalifikovanom pedagogickom vedení osvoja základy čítania, písania a počítania. V dospelosti sú stredne retardovaní obvykle schopní vykonávať jednoduchú manuálnu prácu, ktorej úlohy sú starostlivo štruktúrované a je zaistený odborný dohľad. Vágnerová (2004) dopĺňa, že jednoduché pracovné úlohy zvládajú, pokiaľ sa nevyžaduje rýchlosť a presnosť.
8
Ťažká mentálna retardácia (Švarcová, 2006, s. 30) hodnotí túto skupinu tak, že sa v mnohom podobá stredne ťažkej mentálnej retardácii, „pokiaľ ide o klinický obraz, prítomnosť organickej etiológie a pridružené stavy“. Psychomotorický vývin je veľmi oneskorený, väčšina jedincov trpí značným stupňom poruchy motoriky alebo inými vadami ústredného nervového systému a postihnutie rozumových schopností je často kombinované s deformitami mozgu Kozáková (2005). Reč je primitívna, jedinec používa iba jednoduché slová, alebo nie je vôbec vytvorená. Ťažko mentálny jedinec si dlhodobým tréningom dokáže osvojiť základné hygienické návyky no niektorí sú však neschopní udržať telesnú čistotu. Osoby z tejto skupiny zväčša potrebujú celoživotnú starostlivosť. Hlboká mentálna retardácia Vágnerová (2004) uvádza, že ide vo väčšine prípadoch o kombinované postihnutie. Jedinci s týmto stupňom postihnutia nie sú vôbec schopní sebaobsluhy a vyžadujú pomoc a stály dohľad pri všetkých úlohách. Iná mentálna retardácia Táto kategória by mala byť použitá vtedy, „pokiaľ stanovenie stupňa intelektovej retardácie pomocou obvyklých metód je obzvlášť ťažké alebo nemožné pre pridružené senzorické alebo somatické poškodenie“, napríklad u nevidomých, nepočujúcich, u jedincov s ťažkými poruchami chovania, osôb s autismom či ťažko telesne postihnutých (Švarcová, 2006, s. 35). Nešpecifikovaná mentálna retardácia Táto kategória sa užíva v prípadoch, „keď mentálna retardácia je preukázaná, ale nie je dostatok informácií, aby bolo možné zaradiť pacienta do jednej z hora uvedených kategórií“ (Švarcová, 2006, s. 37). Jakabčic a Požár (1995) vo svojej práci sa zaoberali definíciou znakov mentálnej retardácie a vychádzali zo slova „stav“. Za základné znaky považujú, že: je to stav oneskoreného duševného vývinu. Môže ísť o celkové oneskorenie duševného vývinu s rovnomerným zaostávaním vývinu vo všetkých oblastiach, alebo o nerovnomerný vývin s relatívne zachovalou úrovňou vývinu jednotlivých oblastí a niektorých psychických funkcií. Vývin v iných oblastiach, či psychických funkciách pritom značne zaostáva. je to stav, ktorý je relatívne trvalý. Dočasné oneskorenie psychického vývinu nepovažujú za retardáciu. je to stav, ktorý nie je nemenný. Vplyvom intenzívnej výchovnej starostlivosti sa môže stav podstatne zlepšiť, ale i zhoršiť. Táto menlivosť stavu však neznamená, že sa dá časom odstrániť. je to stav, z ktorého sa „nevyrastá“. Vývinový proces zrenia nemôže sám o sebe priniesť zlepšenie stavu. Pozitívne zmeny môžu byť navodené len intenzívnou vonkajšou stimuláciou, a to primeranou výchovnou starostlivosťou. Podľa týchto znakov môžeme charakterizovať mentálnu retardáciu, že je to stav, z ktorého sa nedá vyrásť a nedá sa ani vyliečiť. Dokonca ako tvrdia autori, ani samotný proces zrenia nemôže priniesť zlepšenie tohto stavu. Dôležitá je práve vonkajšia stimulácia, ktorá sa uskutočňuje hlavne prostredníctvom výchovy. 1.3 Osobnosť ľudí s mentálnym postihnutím Šimíčková, Čížková (2003, s.19) píšu: „Osobnosť vzniká z interakcie medzi určitými kvalitami, vlastnosťami, predispozíciami a spôsobom, ako okolie ovplyvní prejavy a rozvoj
9
týchto vlastností a tendencií“. Jedná sa o biologickú a psychologickú organizáciu, rozvíjajúcu sa predovšetkým prostredníctvom učenia a interakciou s inými ľuďmi. Švarcová (2003, s. 24) bližšie popisuje osobnosť mentálne retardovaného jedinca a uvádza špecifické klinické prejavy mentálnej retardácie. Píše: „Každý človek s mentálnym postihnutím je jedinečný subjekt s charakteristickými osobnostnými rysmi. Predsa sa však u väčšiny z nich prejavujú spoločné znaky, ich individuálne modifikácie závisia od hĺbky rozsahu mentálnej retardácie, na miere postihnutia jednotlivých funkcií a na rovnomernosti psychického vývoja v rámci mentálnej retardácie“. Základnými prejavmi mentálnej retardácie podľa Švarcovej (2003, s. 35) sú: spomalená chápavosť, jednoduchosť, konkrétnosť úsudkov; znížená schopnosť až neschopnosť komparácie a vyvodzovanie logických vzťahov; prelietavá pozornosť; nedostatočná slovná zásoba a neobratnosť vo vyjadrovaní; poruchy vizuomotoriky a pohybovej koordinácie; impulzívnosť, hyperaktivita alebo celková spomalenosť chovania; citová vzrušivosť; sugestibilita a rigidita chovania; nedostatky v osobnej identifikácii a vo vývoji „ja“; oneskorený psychosexuálny vývoj; nerovnováha výkonu; zvýšená potreba uspokojenia a bezpečia; znížená prispôsobivosť k sociálnym požiadavkám; poruchy v komunikácii a interpersonálnych skupinových vzťahoch. Vašek (2008) k základným príznakom mentálnej retardácie uvádza nedostatky v poznávacej činnosti a v poznávacích procesoch, kde v závislosti od druhu a stupňa postihnutia môžu byť kvantitatívne a kvalitatívne postihnuté všetky alebo niektoré z poznávacích procesov. Vančová (2005) tvrdí, že: vnímanie, senzorická percepcia osôb s mentálnym postihnutím sa vyznačuje inaktivitou, pomalým tempom, zníženou diferenciačnou schopnosťou, poruchami rozsahu, celistvosti a výberovosti vnímania, stereotypnosťou, pričom relatívne najmenej je poškodené hmatové vnímanie, čuchové a chuťové vnímanie, predstavy týchto osôb sú fragmentárne, spodobňované, je ich málo, sú „bezfarebné“, pretože vznikajú na základe nerušených vnemov, myslenie je konkrétno – názorné, zrejmé sú nedostatky v myšlienkových operáciách, najmä v abstrakcii a generalizácii, pojmy sa utvárajú pomaly a chybne, myslenie je nekritické, nedôsledné, stereotypné, usudzovanie je chybné, organizácia myšlienkovej činnosti je narušená, reč osôb s mentálnym postihnutím je oneskorená vo vývine, obsahovo aj formálne narušená, slovná zásoba je obmedzená, príznačný je nepomer medzi pasívnym a aktívnym slovníkom a používanie nevhodných a nesprávnych slov, pamäť je narušená vo všetkých procesoch a úrovniach – zapamätávanie, podržanie v pamäti, znovuvybavenie. Tieto procesy sú pomalé, s množstvom chýb, s utváraním slabej pamäťovej stopy. Typické je nepresné zapamätanie, chybné podržanie v pamäti a nekvalitné triedenie pamäťových stôp. V závere je potrebné podotknúť, že mentálne postihnuté dieťa si viac alebo menej osvojuje všetko jednoduché, elementárne, ale nemôže dosiahnuť vyššiu úroveň zovšeobecnenia, abstrakcie ani vysokú mravnú kultúru. Dieťa je v procese svojho vývinu schopné dosiahnuť pomerne vysokú úroveň vývinu aj vyšších kognitívnych procesov, morálneho správania, lenže tento proces je oveľa komplikovanejší, dlhšie trvá a je potrebné vynaložiť vyššie výchovné úsilie.
10
2 OBČIANSKA VÝCHOVA V ŠZŠ VARIANT - A Žiaci špeciálnych základných škôl majú možnosť získať informácie a poznatky o živote, ale i o súvislostiach ku každodennému životu pomocou predmetov, ktoré spoločným názvom zastrešujeme ako spoločenskovedné predmety. Samotný predmet Občianska výchova je integrovaný predmet v 7. – 9. ročníku pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. V predmete Občianska výchova vo variante A v ŠZŠ sa žiaci vzdelávajú podľa Vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. Učebné osnovy predmetu uvádzajú ako cieľ výchovy a vzdelávania rozvíjanie individuálnych schopností a predpokladov tak, aby: si osvojili vedomosti, zručnosti a návyky potrebné pre ich profesionálnu prípravu, si vedeli vytvoriť správne postoje a dobrý vzťah k ostatným ľuďom, k sebe samému a k životnému prostrediu, boli pripravení na praktický život tak, aby sa mohli integrovať do spoločnosti a stali sa jej prirodzenou súčasťou. (Vančová, 2005, s. 197). V 8. ročníku ŠZŠ, kde je situovaná naša osvedčená pedagogická skúsenosť je časová dotácia vyučovania vymedzená školským vzdelávacím programom 1 hodinou týždenne. 2.1 Charakteristika učebného predmetu Občianska výchova pre 8. ročník Pôsobenie obsahu predmetu občianskej výchovy je založené na uplatňovaní väzieb výchovy a vzdelávania, na spájaní teoretických poznatkov a osobnou praxou, so životnými zážitkami a skúsenosťami. Vyučovanie je začlenené tak, aby získané poznatky žiakov boli nástrojom poznávania, skutočnosti a aby poskytli vhodnú orientáciu pre budúci občiansky život. Poznávacia stránka predmetu smeruje k tomu, aby sa žiaci oboznámili so zásadami a normami vzťahov v rodine, v škole, spoločnosti, so základnými občianskymi právami a povinnosťami, s hlavnými znakmi nášho štátneho zriadenia ako i so všeľudskými problémami, ktoré sa bytostne dotýkajú mladej generácie. Občianska výchova cieľavedome ovplyvňuje poznanie a konanie žiakov v duchu demokracie, humanizmu a morálky. Učí žiakov, aby svojimi postojmi a činmi prejavovali svoje vlastenectvo, občiansku aktivitu, pozitívny vzťah k práci a jej výsledkom. Na hodinách žiaci získavajú právne vedomie týkajúce sa práv detí, oboznamujú sa s podstatou a prejavmi dospievania, priateľstva, získavajú poučenie o nutnosti zodpovedne pristupovať k láske, manželstvu a rodičovstvu. Na hodinách sa venuje pozornosť i rozvoju citovej a vôľovej sféry žiakovej osobnosti a súčasne orientuje každého žiaka ako budúceho zakladateľa rodiny, aktívneho člena pracovného kolektívu a prínosného občana štátu. Tematické celky učiva občianskej výchovy v 8. ročníku ŠZŠ: I. Naša vlasť – Slovenská republika II. Kamarátstvo, priateľstvo, láska, manželstvo Naša pedagogická skúsenosť je zameraná na efektívnejšom vyučovaní občianskej výchovy v 8. ročníku prostredníctvom vytvorenej prezentácie v PowerPointe pre II. tematický celok. 2.2 Špecifické ciele vyučovacieho procesu Špecifický cieľ by mal jednoznačne definovať stav osobnosti, správania sa žiaka, ktorý sa má dosiahnuť na konci vyučovacieho procesu, t.j. čo konkrétne sa má žiak naučiť a čo má vedieť.
11
Špecifické ciele sa zvyknú podľa psychických procesov učiacich sa rozdeľovať na: Kognitívne (poznávacie) - zahŕňajú oblasť vedomostí, intelektuálnych zručností, poznávacích schopností. Nazývajú sa tiež vzdelávacie ciele. Afektívne – zahŕňajú citovú oblasť, oblasť postojov, hodnotovej orientácie a sociálno-komunikatívnych zručností. Ich dosahovanie je hlavným zámerom výchovy, preto sa nazývajú aj výchovné ciele. Psychomotorické – zahŕňajú oblasť motorických zručností a návykov za účasti psychických procesov. Prevládajú v praktickom vyučovaní, nazývajú sa tiež výcvikové ciele Turek (2008). V občianskej výchove v 8.ročníku ŠZŠ pre II. tematický celok sme si stanovili tieto ciele. Cieľ kognitívny: Upevňovať kamarátske vzťahy, poznať význam slova priateľ, spoznať rozdiel medzi hodnotným, nevhodným a falošným priateľstvom, oboznámiť sa s typickými znakmi dospievania, popísať rozdiel medzi priateľstvom a láskou, spoznať kladné i záporné stránky partnera, oboznámiť sa pojmami partner, manžel, rodič, poznať základné úlohy a poslanie rodičovstva a života v rodine. Cieľ afektívny: Prejaviť city a emócie, rešpektovať názory druhých, vedieť sa orientovať vo vzťahoch kamarátstva, priateľstva a lásky, poznať a pochopiť úlohy rodiny. Cieľ psychomotorický: Opísať najlepšieho kamaráta, nakresliť rodokmeň svojej rodiny, vnímať rodinu ako základnú bunku v spoločnosti, vytvoriť rodinný rozpočet, rozoznať mieru zodpovednosti za svoje konanie. 2.3 Špeciálna edukácia Vašek (2003, s. 119) takto charakterizuje špeciálnu edukáciu – „je to zladený súbor postupov, metód výchovného ovplyvňovania pomocou ktorých sa dosahujú pozitívne zmeny v kvalite a kvantite vychovanosti a vzdelanosti jedincov so špeciálnymi výchovnými potrebami. Tie sa dosahujú metódami edukácie“. Cieľom edukácie je optimálne rozvíjať žiaka v oblasti motoriky, senzoriky, komunikácie, sebaobsluhy, kognície, orientácie v prostredí, osvojiť si elementárne poznatky o prírode, spoločnosti, o sebe samom, pripraviť ho na samostatné vykonávanie jednoduchých činností spojených s praktickým životom. Edukácia sa uskutočňuje prostredníctvom jednotlivých zložiek výchovy, medzi ktoré patrí aj občianska výchova. 2.3.1 Osobitosti vyučovacieho procesu Ako uvádza Borešová (in Tkáčik a kol., 1984), vyučovanie spoločenskovedných predmetov kladie nemalé nároky na vyučujúceho. Musí sa oboznámiť s obsahom učiva, výchovno-vzdelávacími úlohami a so základnými princípmi vyučovania. Úspešnosť vyučovania závisí aj od objektívnych podmienok práce učiteľa a od jeho osobných vlastností a postojov. Predpokladom úspešnej interakcie medzi mentálne postihnutým žiakom a pedagógom je akceptovanie žiakových psychických osobitostí v procese výchovy a vzdelávania. 2.3.2 Vyučovacie princípy „Vyučovacie zásady sú všeobecne platné princípy, tézy vyučovania, ktoré usmerňujú
12
učiteľovu činnosť v súlade s cieľom výchovy, vzdelávania mentálne postihnutých a so zákonitosťami vyučovacieho procesu, odrážajú biologické, gnozeologické, psychologické a spoločenské zákonitosti, požiadavky, ktoré sú dôležité prie prípravu, priebeh a výsledky vyučovania“ Bajo, (in Bajo, Vašek, 1994, str. 156). Cieľavedomé a premyslené uplatňovanie vyučovacích zásad umožňujú plniť vzdelávacie a výchovné úlohy vo vyučovacom procese. Musíme si uvedomiť, že tieto zásady neexistujú a nevystupujú ako samostatne pôsobiace taxómy, ale jedna druhú ovplyvňujú, vzájomne sa dopĺňajú a podporujú. Pri všetkých zásadách platí, že ich treba didakticky správne chápať v priebehu celej vyučovacej hodiny. V súčasnosti sa najčastejšie uvádzajú zásady uvedomelosti, názornosti, sústavnosti, primeranosti, aktivity a trvácnosti Kmeť (2003). 2.3.3 Vyučovacie metódy Didaktické metódy sú najvýznamnejším prostriedkom na riešenie vyučovacieho procesu. Pomocou nich učiteľ dosahuje vytýčené ciele. Vyučovacie metódy používané v spoločenskovedných predmetoch sledujú aj rozvoj samostatnosti a aktivity mentálne postihnutých žiakov. Je dôležité, aby učiteľ tieto metódy vhodne kombinoval, striedal a inovoval ich Vančová (2003). V spoločenskovedných predmetoch klasifikujeme vyučovacie metódy nasledovne: Slovné metódy sa uplatňujú buď samostatne alebo v kombinácii s demonštračnými či praktickými metódami. Tieto metódy patria k najefektívnejším a najrýchlejším z hľadiska prenosu informácií. V spoločenskovedných predmetoch sa najčastejšie pri preberaní učiva uplatňuje vysvetľovanie, rozhovor, rozprávanie, diskusia a beseda. Uvedené slovné metódy by sa mali spájať aj s inými metódami a praktickou činnosťou žiakov – sledovanie, demonštrácia, odpovede na otázku, doplnenie rozprávania z vlastnej skúsenosti. Demonštračné metódy sú spojené so slovnými metódami. Učiteľ namiesto skutočných javov a predmetov vyberie obrázky, filmy, modely, mapy, nahrávky na multimediálnych nosičoch, produkty počítačových programov... takto adekvátne dopĺňa svoje vysvetľovanie a približuje žiakom skutočnosť, prítomnosť, minulosť. Praktické metódy majú významné postavenie, pretože čím viac zmyslov sa zapája do procesu učenia žiakov, tým je konečný efekt výraznejší a trvalejší. Práca s učebnicou alebo iným textom vedie k aktivite a samostatnosti žiakov. Uplatňuje sa najmä pri osvojovaní a prehlbovaní učiva a tiež pri opakovaní učiva. Aktivizujúce metódy podnecujú u žiakov záujem o učenie, podporujú ich myslenie, prežívanie a konanie. Tieto metódy sa najčastejšie využívajú v občianskej výchove pri riešení problému, ktorý skutočne nastal a toto riešenie slúži ako vzor pre neskoršiu prax žiakov. Aktivizujúce metódy sa delia na diskusné, situačné, prípadové, projektové a inscenačné Kmeť (2003). 2.3.4 Didaktické prostriedky v Občianskej výchove ŠZŠ Pri výbere vhodných pomôcok pre danú tému učiteľ musí vychádzať z charakteru učiva a konkrétnej situácie v triede. Každá pomôcka, ktorá sa používa pri vyučovaní má istú funkciu, ktorú učiteľ musí mať na zreteli. Ide o tieto funkcie – poznávacia, pedagogická, ktorá motivuje, aktivizuje žiaka a rozvíja jeho tvorivosť, výchovná funkcia pôsobí v rozumovej a emotívnej výchove a didaktická, ktorá vyplýva z obsahu učiva. Učebné pomôcky môžeme rozdeliť na dvojrozmerné–obraz, mapa, fotografie, interaktívna tabuľa dataprojektor, PC, multimediálne programy, zvukový záznam
13
a videozáznam a trojrozmerné - plastické mapy, štátne znaky. Audiovizuálne prostriedky v občianskej výchove delíme na názorné pomôcky – obrazový materiál a mapy, informačné prostriedky – tlač, rozhlas, TV, internet a umelecké prostriedky - literatúra, učebnica, propagačný materiál a rôzne dokumenty. 2.4 Informačné a komunikačné technológie v edukácii žiakov Pojem technológia nám označuje určitý postup, ako dosiahnuť nami požadovaný cieľ. Ak spojíme pojem technológia so školskou pedagogikou v dnešnej dobe, dostaneme ucelený postup výučby, ktorému hovoríme informačno-komunikačné technológie označené skratkou IKT. Stoffová, Stoffa( 1999, s.64)píšu: „Informačné a komunikačné technológie sú metódy, postupy a spôsoby zberu, uchovávania a spracovania, vyhodnocovania, selekcie, distribúcie a súčasného doručenia potrebných informácií vo vyžadovanej forme a kvalite“. Výpočtová technika pozitívne ovplyvňuje všetky činnosti v škole Dargová (2005). Okrem iných aj riadenie vyučovacie procesu učiteľom, samoštúdium, ale aj pri využívaní voľného času Vadaš (2003). Keďže „vyučovanie je procesom mnohonásobných reprezentácií (verbálneho, grafického, matematického a iného vizuálneho a auditívneho) učiva (Murphy, 2000, s. 40) vyučovacie funkcie je možno viac, či menej účinne realizovať pomocou rozmanitých médií napr.: ústna komunikácia, učebné texty, obrazy, grafické schémy, modely, fotografie, zvukové filmy, video, televízia, počítač“. Podľa Lukáča (2001) vhodné využívanie počítačov a nových informačných technológií v školských podmienkach môže v značnej miere uľahčiť a zefektívniť proces učenia sa a prispieť k rozvoju myšlienkových a tvorivých aktivít žiakov. Využitie výpočtovej techniky je prístupné tiež mentálne postihnutým žiakom a preto je potrebné, aby sa aj na týchto školách vyučovalo pomocou týchto technológií. Medzi najdôležitejšie výhody patrí prezentovanie poznatkov v pútavej podobe. Nové technológie rozvíjajú nielen vedomostnú úroveň, ale aj tvorivé schopnosti žiakov. Hlavne u žiakov v ŠZŠ sa preferuje využívanie výpočtovej techniky pred knihami. V neposlednom rade používanie výpočtovej techniky rozširuje možnosť motivácie žiakov, pretože ako motivačný činiteľ taktiež pôsobí vhodné grafické a zvukové spracovanie podávanej látky a výučba dáva možnosť sebarealizačných potrieb pre žiaka.
14
3 PREZENTÁCIA V POWERPOINTE A PRACOVNÉ LISTY NA OBČIANSKU VÝCHOVU PRE 8. ROČNÍK ŠPECIÁLNEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY Informačno-komunikačné technológie sa aj pre nás stali nenahraditeľnými pomocníkmi pri výchove a vzdelávaní žiakov s postihnutím. Ponúkajú nám dostatok možností ako rozvíjať vedomosti, schopnosti a zručnosti žiakov moderným a zaujímavým spôsobom. Zároveň však umožňujú rozvíjať informačnú gramotnosť žiakov. To zahŕňa nielen ovládanie základov práce s počítačom ale aj vyhľadávanie informačných zdrojov v prostredí internetu, spracovanie, triedenie informácií a komunikáciu. Využívanie nových technológií vo vyučovacom procese prispieva k rozšíreniu, skvalitneniu a zefektívneniu výučby a nástroje týchto technológií nám vo veľkej miere pomáhajú vo zvyšovaní názornosti vyučovania. Možnosti využitia zaujímavejšieho spôsobu učenia vo vyučovaní týchto žiakov v predmete občianska výchova pre tematický celok Kamarátstvo, priateľstvo, láska a manželstvo ponúkame v praktickej časti našej práce. 3.1 Prezentácia v programe PowerPoint Microsoft PowerPoint zo štandardného kancelárskeho balíka Microsoft Office pre OS Windows je prezentačný program, ktorý umožňuje jednoduchým spôsobom prezentovať informácie s využitím multimediálnych prostriedkov. Tento program je vďačným prostriedkom vzdelávania aj v predmete občianska výchova. Hierhold (2005, s.17) píše: „Prezentácia je osobné prednesenie usporiadaného sledu myšlienok, podporovaného vizuálnymi pomôckami. A to prehľadnou formou, zvládnuteľnou pre divákov“. Pomocou prezentácie spracované učivo je prehľadnejšie a lepšie využiteľné pri motivácii a pri vysvetľovaní učiva. Na jednej strane takto pripravené vyučovacie hodiny sa stávajú živšie, pestrejšie, názornejšie, na druhej strane tým veľmi pomáhame žiakom. Pomoc spočíva v tom, že učebná látka sa stáva pre nich pochopiteľnejšou, pretože žiaci ju vidia v pripravenej štruktúre. Dynamicky spracované učebné látky upútajú pozornosť žiakov, uľahčujú spájanie nadobudnutých vedomostí do celkov a tým žiaci rýchlejšie pochopia danú tému a ľahšie sa naučia učebnú látku. Vo veľkej miere používanie programu zefektívňuje aj vyučovacie hodiny, nakoľko nemusíme kresliť obrázky, náčrty na tabuľu, písať poznámky, ale vo fáze vysvetľovania len ukážeme príslušné snímky. Tým dosahujeme cieľ, pretože v edukácii žiakov s mentálnym postihnutím je veľmi dôležité, aby informácie boli jasné, stručné, vecné a ľahko zapamätateľné. Základom prezentácie sú snímky, v ktorých sa efektívne kombinujú fotografie, texty, ilustrácie, kresby, tabuľky... Jednotlivej snímke môžeme navrhnúť pozadie, farebnú schému, rozloženie, schému animácií a prechod na ďalšiu snímku. Pomocou funkcie animácie môžeme na obrazovke animovať text, vkladať ilustrácie, pridávať zvukové efekty. Pri rozsiahlejších prezentáciách program PowerPoint umožňuje prepojenie z obsahu na prislúchajúce snímky a možnosť návratu zo snímky na obsah, čím vytvoríme zaujímavé a pre žiakov osobitne príťažlivé edukačné pomôcky – interaktívne prezentácie. Jednotlivé snímky sa tvoria pomerne rýchlo a výhodou je, že ich môžeme bez problémov aktualizovať. Navyše môžeme jednotlivé snímky vytlačiť a distribuovať ich. 3.2 Pracovný list Pracovný list je jedným z vyučovacích prostriedkov, ktorými sa rozvíja samostatná činnosť žiakov a orientuje ich na podstatné vedomosti z hľadiska stanoveného cieľa. Javia sa ako v hodný činiteľ v rámci zvýšenia účinnosti vyučovania v súlade s trendmi
15
v našej pedagogike. Pracovné listy metodicky vedú žiaka k tvorivému prístupu k učebnej látke a k potrebnej myšlienkovej námahe, čím podnecujú žiakov záujem a burcujú jeho prirodzenú túžbu po poznaní. Pracovné listy zvyšujú kvalitu a trvácnosť vedomostí žiakov a ich schopností. Sú jedným z didaktických prostriedkov, ktoré umožňujú učiteľovi viesť a usmerňovať samostatnú činnosť žiakov a postupnými krokmi ho nabádajú k osvojovaniu si učiva, zopakovaniu danej témy a v neposlednom rade aj naučené vedomosti, aby vedeli prakticky uplatňovať. V predmete OV pre 8. ročník ŠZŠ k učebnici nie je MŠ SR vypracovaný ani schválený žiadny pracovný zošit a ani k jednotlivým témam nie sú vytvorené pracovné listy. Preto na základe vlastných skúseností s vyučovaním tohto predmetu sme k daným témam vypracovali niektoré pracovné listy, ktoré v práci ponúkame. 3.3 Prezentácia – Kamarátstvo, Priateľstvo, Láska a Manželstvo Edukačnú prezentáciu tematického celku „Kamarátstvo, Priateľstvo, Láska, Manželstvo“ (Príloha 1) sme vytvorili v programe PowerPoint. Je určená pre výučbu žiakov v 8. ročníku ŠZŠ. Prezentácia obsahuje 23 slajdov, ktoré môžu byť vyučujúcim občianskej výchovy nápomocné pri vyučovaní tohto predmetu. Vzhľadom na rozsiahlu prezentáciu, čo sa týka slajdov, v prezentácii sme pri jej tvorbe využili hypertextové prepojenia. Výhodou tohto prepojenia spočíva v tom, že z obsahu sa môžeme dostať na jednotlivé témy tematického celku a opačne, možnosť návratu zo slajdu späť na obsah. II. tematický celok je v prezentácii zakomponovaný do 7 tém. 3.3.1 Technika tvorby prezentácie Nadpisy jednotlivých tém sme tvorili v panely nástrojov – Formát – Štýly WordArt – Výplň textu – Obrys textu – Textové efekty – Žiara a Priestorové otáčanie.
Animácie textu sme tvorili jednotne pre všetky texty rovnako cez Vlastné animácie. Pridať efekt – Začiatok – Prílet – nadpisy Zhora, ostatné texty Zdola a rýchlosť Stredne. Obrázky v prezentácii sú taktiež tvorené jednotne. Pridať efekt – Začiatok – Veterný mlyn – 4 lúče. Na prechody slajdov sme použili Rozptýlenie s rýchlosťou prechodu Stredne.
16
3.3.2 Postup pri práci s prezentáciou
Prezentáciu spúšťame klávesov F5, alebo Panel s nástrojmi – Prezentácia – Od začiatku, prezentácia je tvorená hypertextovými prepojeniam a nie je nastavená na automatické prechody, v Obsahu si vyberáme jednotlivé témy a cez prepojenie sa dostaneme na danú snímku, po kliknutí myšou sa spustí daná animácia – nadpis, text, obrázok, kliky myšou vykonávame dovtedy, kým sa nám postupne nezobrazí celá snímka, že daná téma má podstránky zistíme značkou – ukončenie témy a spätné vrátenie do obsahu vykonáme značkou -
ukončenie prezentácie môžeme kedykoľvek vykonať stlačením klávesy ESC.
Dúfame, že vyučovanie pomocou edukačnej prezentácie pre tematický celok „Kamarátstvo, Priateľstvo, Láska a Manželstvo“ Vám na hodinách bude nápomocné a pre žiakov sa učivo stane zaujímavejším a pútavejším. Veríme, že našou vytvorenou prezentáciou aj Vás inšpirujeme a povzbudíme k tvorbe vlastných programov. Vo Vašej ďalšej práci pri výchove a vzdelávaní žiakov prajeme veľa úspechov. 3.4 Jednotlivé snímky prezentácie s popisom slajd 1
Prameň: vlastný návrh Prvý slajd predstavuje tematický celok našej vytvorenej prezentácie pod názvom „Kamarátstvo, Priateľstvo, Láska, Manželstvo“.
17
slajd 2
slajd 3
Prameň: vlastný návrh
Prameň: vlastný návrh
Druhý a tretí slajd tvorí obsah, v ktorom sú jednotlivé témy tematického celku „Kamarátstvo, Priateľstvo, Láska, Manželstvo“. Pomocou tohto obsahu sa môžeme dostať priamo na ktorúkoľvek tému bez toho, aby sme museli preklikávať jednotlivé snímky. 3.4.1 Kamarátstvo slajd 4
slajd 5
Prameň: vlastný návrh
Prameň: vlastný návrh
Vo štvrtom a piatom slajde so žiakmi rozoberáme najzákladnejší vzťah, ktorý obohacuje a rozvíja človeka už v rannom detstve. Témou vyučovacej hodiny je „Kamarátstvo“. Žiaci odpovedajú na otázky: „Kto bol prvým kamarátom?, Stretávate sa ešte aj dnes s kamarátmi z detstva? Vysvetli kto je kamarát?, Či svojich kamarátov dobre poznáte?, Kde sa stretávate?“. Po zodpovedaní dospejeme k záveru, že kamarátstiev prežívame počas života mnoho. Žiakov postupnými krokmi privádzame k zisteniu, že už v najútlejšom veku vlastne našimi prvými kamarátmi boli rodičia, potom kamarátov získavali v najbližšom okolí, kde bývali. Kamarátstvo nám slúži v tomto období pre hru a hlavne sa kamarátime s rovesníkmi a s rovnakým pohlavím. Nových kamarátov získavame opäť v škôlke na základe sympatií a pre spoločnú hru. Tak isto v škole, prídu ďalší kamaráti a kamarátky, z ktorých už možno vzniknú priateľstvá, niekedy aj na celý život. Kamarátstvo je ľahšia forma priateľstva, kamarátov môžeme mať veľa a často sa striedajú po celý život. Na mnohých z nich aj zabudneme, nie však na zážitky, ktoré sme spolu zažili. V kamarátstve sa naučíme prijímať i rozdávať lásku, deliť sa o ňu práve s tými, s ktorými sa hráme, rozprávame. Bez kamarátstiev by jedinec nemohol fungovať a bez tejto spontánnej lásky by sme boli úplne izolovaní. 18 18
3.4.2. Priateľstvo slajd 6
Prameň: vlastný návrh Po zopakovaní témy Kamarátstva, žiaci vlastnými slovami vysvetlia myšlienku „Ani desiatim kamarátom sa nevyrovná jeden priateľ“. Následne im zobrazíme šiesty slajd a povieme im, že priateľstvo vzniká z jednoduchého kamarátstva, keď zrazu zbadáme, že kamarát pre nás znamená veľa. Uvedomíme si, že je nám taký blízky, že sme schopný sa pre neho aj obetovať. Tento vzťah môže fungovať medzi rovnakým, ale aj opačným pohlavím. Prejdeme k základnej charakteristike priateľstva, ktoré znamená osobitný morálny vzťah, založený na čestnosti, v ktorom vládne úcta, obdiv a cit. Ale ako spoznáme, že je to skutočný priateľ? Žiakom povieme, že skutočný priateľ zachováva vernosť voči druhému, je srdečný, čestný a úprimný, môžeme sa naňho spoľahnúť a že bude s nami držať v dobrom i zlom. Po týchto informáciách môžeme žiakom zadať otázky, na ktoré budú odpovedať: „Kto bol vašim prvým priateľom?, Viete, kde je teraz?, Udržiavate s ním vzťahy?, Čo vás k sebe priťahovalo?“. O priateľstve je žiakom nutné povedať aj to, že priateľstvo je dynamické, stále sa môže meniť a nezostáva natrvalo také ako v deň, keď vzniklo. Aby sme si mohli povedať, že máme správneho priateľa, musíme mať na pamäti myšlienku, že najskôr musíme pracovať na tom, aby sme si priateľa dobre vybrali a potom si ho musíme vedieť udržať. Keďže priateľ je ten, ktorý vždy stojí pri nás, má nás rád a môžeme sa na neho spoľahnúť, pre niekoho je najlepším priateľom jeho mama, otec, spolužiak, pes, alebo aj kniha. slajd 7
Prameň: vlastný návrh Siedmy slajd je zhrnutím pojmov priateľ a priateľstvo. K záverečnej poznámke je potrebné pripomenúť myšlienku, že priatelia na nás majú veľký vplyv a preto by sme si ich mali vyberať starostlivo a rozumne. Pretože priateľstvo mení beh nášho života k lepšiemu, alebo horšiemu, bolo by chybou ak by sme si vybrali priateľov, ktorí by mali na nás zlý vplyv. 19 19
3.4.3 Láska slajd 8
Prameň: vlastný návrh V ôsmom slajde pod názvom Láska vychádzame zo slova priateľstva, ktoré je pre človeka naozaj dôležité. Tento vzťah je prípravou človeka mať niekoho rád, citovo sa na niekoho naviazať. Práve tento vzácny cit sa nazýva láska. S láskou sa človek stretáva už pred narodením, keď mamička na svoje budúce bábätko nedá dopustiť. Po narodení sa táto láska upevňuje. Ako človek rastie pribúdajú ďalšie druhy lásky. Žiakom položíme otázku: „Čo je to láska?“. Pokračujeme myšlienkami, že väčšina z nás si predstavuje zamilovaného chlapca a dievča ako sa spolu vedú za ruky, bozkávajú sa. Ale láska je aj cit, ktorý cítime k rodine, dobrým kamarátom, či priateľom. Žiakom poskytneme možnosť vlastnými slovami vysvetliť, čo prežíva zamilovaný človek. Následne zhrnieme, že takýto druh lásky je určený iba pre jedinú osobu, pre tú, ktorá nás dokáže rozveseliť v každej chvíli, keď pri nej zabúdame na všetky problémy, keď dotyčnej osobe hľadíme do očí a máme pocit, že sme najšťastnejší človek. Pre tú osobu by sme urobili hocičo a vôbec by sme si ju nepriali stratiť. slajd 9
Prameň: vlastný návrh V deviatom slajde so žiakmi porozprávame o prvých láskach, ktoré prežili. Ubezpečíme ich, že pravú lásku každý z nich nájde, pretože ju môže stretnúť hocikde, na diskotéke, na ulici alebo spoznajú ju u svojho kamaráta, ktorý má sestru. Môže to byť tak spontánne, že ani sami tomu neuveria. Pripomenieme im, že samozrejme k prvým láskam patria aj sklamania. Hlavne vtedy, keď láska nie je opätovaná. Stále však platí, že na lásku v tomto období zostávajú pekné aj smutné spomienky. 20 20
3.4.4 Manželstvo slajd 10
Prameň: vlastný návrh V desiatom slajde, ktorý patrí téme Manželstvo žiakom zdôvodníme, že vyvrcholením vzájomných citových vzťahov medzi mužom a ženou je túžba po spoločnom živote. A najkrajší vstup do manželstva je ten, ktorý je z lásky. Keď si dospelí ľudia dobre rozumejú a majú sa radi, túžia všetky radosti i ťažkosti života prekonávať spoločne a natrvalo. Mali by si však uvedomiť, že ich nebude čakať len život plný radostí, ale aj prekážok, ktoré budú musieť prekonávať spoločne. Spolu so žiakmi rozoberieme jednotlivé tézy dobrého manželského vzťahu a zhrnieme, že láska je iste základným predpokladom manželského spolunažívania, ale priamo z nej musí vyrastať priateľstvo a porozumenie medzi manželmi. Každý z manželov si musí uvedomiť, že láska a manželstvo nie je len krásna, ale aj veľká a zodpovedná spoločná úloha, v ktorej možno buď stroskotať na neschopnosti spolužitia a lásky, alebo ju neprestajným prehlbovaním zdokonaľovať. slajd 11
Prameň: vlastný návrh V jedenástom slajde žiakov oboznámime s podmienkami uzavretia manželstva. Rozoberieme si pojmy ako snúbenci, cirkevný a štátny sobáš, monogamia, zákonom stanovený vek, ale aj uzavretie manželstva pred dovŕšením plnoletosti, za ktorý sa počíta vek viac ako 16 rokov. Rozoberieme aj dôvody, pre ktoré sa manželstvo nemôže uzatvoriť - bigamia, príbuzenstvo, neplnoletosť a duševná choroba. 21 21
3.4.5 Rodičovstvo slajd 12
Prameň: vlastný návrh Dvanásty slajd je určený téme Rodičovstvo. Žiaci v tejto téme získavajú základnú charakteristiku o rodine. Žiakom vysvetlíme, že rodina tvorí nosnú kostru nášho osobného zdokonaľovania sa. Aby sa tento cieľ naplnil, v rodine by mala vládnuť láska, všetci by si mali navzájom pomáhať a učiť sa jeden od druhého. Spoločne by sa mali deliť o radosť, ale aj smútok. Žiakov upozorníme, že v rodine musí byť správna rodičovská výchova, pretože tieto návyky a schopnosti, ktoré dieťa získa, mu v budúcnosti budú veľmi prospešné pri založení si vlastnej rodiny. Každý rodič chce pre svoje dieťa, aby vyrastalo v šťastnej rodine. Je však potrebné, aby to neboli len prázdne slová, ale aby obaja rodičia sa snažili to aj skutkami dosiahnuť. Ak deti prežili silné citové vzťahy, môžu nachádzať základné istoty i v období dospelosti cez blízkosť rodinných vzťahov. Žiakom položíme otázku ako by oni chceli vychovávať svoje deti, čo by chceli zmeniť v ich výchove, keďže teraz sú ešte vychovávaní svojimi rodičmi. slajd 13
Prameň: vlastný návrh Trinásty slajd má žiakom priblížiť harmonickú rodinu, v ktorej si dieťa ľahšie uvedomuje svoju identitu. Vie si odpovedať na otázky kým vlastne je, kam patrí, kto sú jeho rodičia a súrodenci, či mu pomáhajú, či sú k nemu dobrí? V dieťati rastie sebavedomie a individualita, pretože si uvedomuje, že má právo podobať sa na niektorého z členov rodiny a zároveň sa od nich aj odlišovať. 22 22
slajd 14
Prameň: vlastný návrh V štrnástom slajde žiaci získavajú informácie o pomoci štátu rodinám. Z predchádzajúcich tém žiaci pochopili, že rodina je pre spoločnosť veľmi dôležitá a ak by rodiny pomaly začali zanikať, zanikol by i konkrétny štát. Preto je nevyhnutná podpora rodinám zo strany štátu. Okrem pomoci, ktorú žiaci majú možnosť sledovať na slajde, im priblížime aj iné možnosti pomoci. Vysvetlíme im, že základným princípom štátnej sociálnej podpory rodinám je rozdeľovanie prostriedkov štátu na základe princípu solidarity medzi rodinami s deťmi a občanmi bez detí a medzi rodinami s vyššou a nižšou úrovňou príjmov. Systém štátnej sociálnej podpory pozostáva z viacerých štátnych príspevkov – príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok pestúnskej starostlivosti, príspevok na pohreb, prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, dotácie na stravu a školské potreby. Všetky tieto príspevky a dotácie sú rodinám poskytované s vedomým, aby sa uľahčilo rodinám plniť jej základné funkcie. 3.4.6 Úlohy a poslanie rodiny slajd 15
Prameň: vlastný návrh V pätnástom slajde žiakom priblížime základné funkcie rodiny s charakteristikou, že rodina plní tieto funkcie voči svojim členom i spoločnosti. Vysvetlíme im, že všetky funkcie sú prepojené, vzájomne sa dopĺňajú a nemožno ich odčleňovať, pretože tvoria celok. Ak rodina zabezpečuje všetky funkcie, hovoríme, že ide o rodinu plne funkčnú. Ak rodina neplní tieto funkcie hovoríme, že rodina nie je funkčná a ak dochádza k narušeniu niektorej funkcie hovoríme, že je problémová. 23
23
Historicky najstaršou a najdôležitejšou funkciou je reprodukčná funkcia, ktorá zabezpečuje pokračovanie rodu a produktívnych síl pre spoločnosť. Prejavuje sa tiež vo vzájomných vzťahoch medzi manželmi, ktoré úzko súvisia aj s emocionálnymi vzťahmi. Štát využíva rôzne stimuly pre rodiny, mladých manželov, aby táto funkcia v rodinách bola plne funkčná. Keďže sa hovorí, že každá minca má dve strany, uvedieme aj príčiny, ktoré spôsobujú poruchy tejto funkcie. Žiakom položíme otázku: „Aké príčiny môžu spôsobiť poruchu tejto funkcie?“. Navedieme ich, aby sa pokúsili opísať aké typy rodín poznajú čo sa týka počtu, vzťahov, problémov... Spoločne dospejeme k názoru, že hlavnými príčinami sú bezdetnosť, neplánované rodičovstvo, ale aj mnohodetnosť. Druhou v poradí je ekonomická funkcia, ktorej obsah sa so zmenami v spoločnosti mení. Žiakom vysvetlíme, že táto funkcia ovplyvňuje všetky ostatné funkcie a spôsob života každého člena v rodine. Jej cieľom je udržať životaschopnosť rodiny. Ekonomická funkcia spočíva v zabezpečovaní každodenného chodu domácnosti, v uspokojovaní základných životných a biologických potrieb. Žiaci vymenujú, ktoré základné potreby sú nevyhnutné pre fungovanie rodiny. Za základ fungovania uvádzame - bývanie, stravovanie, spánok, obliekanie, hygiena... Meradlom tejto funkcie je ekonomická úroveň rodiny, ktorá závisí od príjmu rodiny – žiakom vysvetlíme, že ide o súčet priemerných príjmov členov rodiny a spotreby rodiny – súčet priemerných výdavkov spojených s pokrytím potrieb rodiny. slajd 16
Prameň: vlastný návrh Šestnásty slajd obsahuje ďalšie funkcie. Pri charakterizovaní výchovnej funkcie žiakom povieme, že je rozhodujúca, nezastupiteľná a nenahraditeľná, pretože jej pôsobením sa utvára celková osobnosť človeka. Formuje jeho názory, vlastnosti a postoje, usmerňuje jeho zvyky a návyky, správanie i konanie. Výchovná funkcia vychádza zo spoločenských cieľov a žiakov upozorníme, že dôležitosť sa prejavuje hlavne v prvých rokoch života. Úspešné zvládnutie tejto funkcie vytvára v človeku naučené automatické vzorce správania sa. Emocionálna funkcia dáva pocit stability, bezpečnosti a citovej rovnováhy. Pri plnení tejto funkcie sú dôležité najmä citové väzby, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, ale aj medzi súrodencami. V tejto oblasti nemožno rodinu nahradiť žiadnymi inými inštitúciami ani formami spolužitia. S touto funkciou úzko súvisí aj socializačná funkcia, ktorej hlavnou úlohou je príprava dieťa na začlenenie do spoločnosti ako jej právoplatný člen. Žiakov upovedomíme, že socializácia znamená prechod od vedomia „JA“ k vedomiu „MY“. Od odpočinkovej funkcii spoločnosť očakáva, že rodina vytvorí prostredie, v ktorom dieťa uplatní svoje záujmy a bude ich ďalej rozvíjať v prospech svojho rozvoja. 24
24
3.4.7 Rodina a výchova slajd 17
Prameň: vlastný návrh V sedemnástom slajde sa žiaci dozvedia, že iba rodina môže poskytovať najvhodnejšie podmienky pre ďalší život dieťaťa. Charakterizujeme ju, že je významným prostredím výchovy v predškolskom veku a hlavne v období dospievania. Rodičia sú považovaní za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí a rodina zasa za prvotnú inštitúciu, v ktorej prebieha tento proces. Napriek tomu, že na správnu výchovu neexistuje jednotný návod, musí sa uskutočňovať premyslene a cieľavedome. Východiskom pre konanie dieťaťa stáva sa správanie rodičov. Cieľom výchovy je vychovať mravného a charakterného človeka, ktorý sa bude vedieť o seba postarať, obstojí v rodinnom a spoločenskom živote. Rodičia si musia uvedomiť, že výchovou pripravujú dieťa do života, za ktorý sú zodpovední pred vlastným svedomím aj pred spoločnosťou. 3.4.8 Hospodárenie v rodine slajd 18
Prameň: vlastný návrh V osemnástom slajde žiakom priblížime princíp fungovania rodinných financií. Tým, že rodičia pracujú, dostávajú mzdu - príjmy, ktoré rodina musí vynaložiť pre chod celej domácnosti. Aby nedošlo k stavu núdze - zadlženie, rodina by si mala vytvoriť rodinný rozpočet, podľa ktorého sa bude riadiť. Žiakom položíme otázku: „Aký rebríček hodnôt, čiže čo považujú za najdôležitejšie, aby rodina mohla normálne fungovať, je potrebné vynaložiť v spojení s financiami?“. 25
25
slajd 19
Prameň: vlastný návrh Devätnásty slajd žiakom približuje charakteristiku rodinného rozpočtu. Žiakov upozorníme, že na zhotovenie rozpočtu musí byť vytvorený rebríček hodnôt. Následne je potrebné zobrať do úvahy všetky reálne príjmy, ktoré rodina za dané obdobie získa a tie potom roztriediť na jednotlivé položky, ktoré slúžia pre výdavky. Rodina si musí uvedomiť, že je potrebné zaplatiť pravidelné výdavky, ktoré neohrozia chod domácnosti. Aby rodina fungovala, musí zabezpečiť financie na stravu, na Platbu inkasa, ošatenie, na prostriedky potrebné pre hygienu tela, kuchyne a kúpeľne, na učebné pomôcky v škole... Netreba zabúdať ani na nepredvídané výdavky a preto je potrebné zabezpečiť peňažnú rezervu. 3.4.9 Rodina a zachovanie potomstva slajd 20
Prameň: vlastný návrh V dvadsiatom slajde zdôrazníme poslanie rodiny v spoločnosti. Aby mohla rodina plniť svoje poslanie, musí riadne fungovať a plniť úlohy, ktoré vyplývajú z jej podstaty. Prvou je vytvorenie osobného spoločenstva medzi manželom a manželkou. Manželia – budúci rodičia si musia uvedomiť význam rodiny nie len pre svoje záujmy, ale aj pre svoje potomstvo. Žiakom povieme, že manželstvo je svojou povahou od prírody zamerané na plodenie a výchovu potomstva. Ich deti by mali byť pokračovateľmi ich snaženia a vizitkou ich výchovy. Keďže rodina je prvým a najprirodzenejším miestom pre výchovu človeka, musí sa snažiť vytvoriť pre dieťa také prostredie, aby dieťa vyrastalo šťastné, bez stresu a nervozity, pretože len tak sa môže z neho vyvinúť silná osobnosť, ktorá sa bude vedieť pohybovať a uplatniť vo svojom živote. Druhá úloha má celospoločenský význam, ktorý pramení v zabezpečovaní a zachovaní ľudského rodu. 26 26
3.4.10 Problémy mladej rodiny slajd 21
Prameň: vlastný návrh Dvadsiaty prvý slajd využijeme k téme Problémy mladej rodiny. Žiakom vysvetlíme, že v každej rodine sa vyskytujú isté problémy, ktoré sa dajú spoločnou komunikáciou vyriešiť. V dnešnej dobe však týchto problémov narastá a záleží len na partneroch ako ich vyriešia. Do problémových situácií sa dostávajú hlavne mladé rodiny. Už len samotný vstup do manželstva môže byť problémom, pretože mladí ľudia si musia vyriešiť základné otázky týkajúce sa bývania, zamestnania, obživy, ošatenia... Hovoríme tu o budúcich manželoch, ktorí spoločný život plánujú. No stávajú sa situácie, kedy do manželstva jednoducho bez možnosti dlhšieho sa spoznania musia mladí ľudia vstúpiť, pretože partnerka neplánovane otehotnela a môže sa stať ešte aj prípad, keď je ešte aj neplnoletá. Ďalšie problémy súvisia s ukončením štúdia. Predsa štúdium s dieťaťom je oveľa ťažšie než iba študovať. Žiakom položíme otázku: „Čo v dnešnej dobe je najväčším problémom?“. Po ich odpovediach im vysvetlíme, že mladé rodiny sa dnes stretávajú predovšetkým s problémami v oblasti financií - snaha zabezpečiť si vlastné bývanie, alebo udržať chod domácnosti v medziach štandardu. Rovnako príchod dieťaťa znamená pre rodinu veľkú finančnú záťaž, pretože počas materskej dovolenky chýba jeden príjem v rodinnom rozpočte. V takýchto prípadoch životná úroveň rodiny môže klesnúť. Sú to dôvody, kedy sa rodina môže dostať do problémov. Ešte horšie je, keď sa k tomu pridruží pocit, že sa stávajú chudobnými. Chudobu a nezamestnanosť označujeme ako najpálčivejšie problémy dnešnej rodiny. 3.4.11 Rozvod, následky a prevencia slajd 22
Prameň: vlastný návrh 27 27
V dvadsiatom druhom slajde žiakom popíšeme manželský stav, keď dôjde k takej konfliktnej situácii, ktorú manželia nedokážu vyriešiť. Dôvody, príčiny môžu byť rôzne. Žiakov sa spýtame, prečo sa rodiny rozvádzajú. Po odpovediach zhrnieme a rozoberieme jednotlivé príčiny. Ako dôvody môžeme uviesť - skoré manželstvo, krátka doba známosti a snúbeneckého stavu, nesprávny výber partnera, nešťastný príklad rodičov a spoločenské rozdiely, rôzne chápanie manželských a rodičovských úloh, nevera, žiarlivosť, snaha riadiť život partnera, agresivita a alkoholizmus,... Najčastejším spúšťačom bývajú hádky, ktoré prerastajú do krízy, konfliktu a manželia sa už nedokážu udobriť. Po zvážení všetkých okolností a vyhliadkou, že už sa to nenapraví, dochádza k podaniu o rozvod. Rozvod manželstva v našom právnom poriadku predstavuje jediný zákonný spôsob zrušenia manželstva za života oboch manželov a je legitímnou formu riešenia manželského konfliktu. V rozvodovom konaní súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Hovorí sa, že rozvodom trpia hlavne deti. Preto súd vždy prihliada na záujem maloletých detí. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Musíme si však uvedomiť, že rozvod nie je tým správnym riešením pre dospelých. Aby sme predišli rozvodu, je dobré si uvedomiť, že láska, úcta, vzájomný vzťah, tolerancia, komunikácia medzi partnermi a objektívne riešenie konfliktov sú tie vlastnosti, ktoré partnerské vzťahy upevňujú. slajd 23
Prameň: vlastný návrh Posledný slajd predstavuje ukončenie edukačnej prezentácie. 3.5 Pracovné listy V pracovných listoch, ktoré sme navrhli sa nachádzajú úlohy, doplňovačky, krížovky a úlohy s doplňovaním textu, čo je pre mentálne postihnutých žiakov obzvlášť aktuálne. Pri tvorbe pracovného listu sme dodržiavali tieto zásady. Úlohy a cvičenia sú formulované jasne a stručne, zoradené sú od jednoduchších k zložitejším a taktiež grafická úprava pracovného listu spĺňa požiadavky pre týchto žiakov. Obsah pracovného listu sme riešili tak, aby korešpondoval so vzdelávacím štandardom. 28 28
PRACOVNÝ LIST 8. ROČNÍK Téma: KAMARÁTSTVO A PRIATEĽSTVO 1. Kamarátstvo je vzťah medzi ľuďmi, ktorý obohacuje a rozvíja každého človeka. Porozmýšľaj a napíš, kde si získaval svojich kamarátov. ...
2. Popíš, čo je charakteristické pre kamarátske vzťahy. ...
3. Vlastnými slovami vysvetli myšlienku: Zlato sa probuje v ohni a priateľ v nešťastí. ... 4. Doplň: Priateľstvo na rozdiel od kamarátstva je ...
5. Napíš, čím sa vyznačuje priateľstvo. ... 6. Vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi sa uvoľňujú v období
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11.
Ešte nie slečny Dobré ráno, nazdar, ahoj, ... je Keď nikto nikde nie je, človek je Výborne ináč povedané Na tabuľu píšem Rodič Súčasť jedálenského príboru Predmet na ktorom sa počíta Zdrobnenina rodina Opačný význam dospelý Jeden zo starých rodičov Prameň: vlastný návrh 29
29
PRACOVNÝ LIST 8. ROČNÍK Téma: LÁSKA A MANŽELSTVO 1. Do srdca napíš osoby, ktoré sú v tvojom živote dôležité.
Meno osoby
Prečo je dôležitá?
2. Očísluj etapy vzťahu vedúce k manželstvu: Manželstvo -
Vzájomná náklonnosť, sympatia –
Búšenie srdca a spoločné trávenie voľných chvíľ -
Láska –
Priateľstvo -
Hlboký, úprimný, nesebecký vzťah-.
Zamilovanosť -
Zoznámenie dvoch ľudí -
3. Charakterizuj manželstvo: ...
Prameň: vlastný návrh 30
30
PRACOVNÝ LIST 8. ROČNÍK Téma: RODINA I. 1. Napíš, čo si predstavuješ pod pojmom rodina: ... 2. Pomenuj podľa obrázkov funkcie rodiny a charakterizuj ju:
3. Je povinnosťou rodičov vychovávať ťa, starať sa o teba, ochraňovať, podporovať i usmerňovať? ... Predpisuje to Zákon o 4. Podčiarkni, čo považuješ v rodine za najdôležitejšie: závisť, ochota pomôcť, vzájomný rešpekt, výsmech, ochota vypočuť druhého vzájomná pomoc, pochvala, neochota voči iným, ľahostajnosť, Prameň: vlastný návrh 31
31
PRACOVNÝ LIST 8. ROČNÍK Téma: RODINA II. 1. Popíš vzťahy v rodinách na obrázku:
2. Napíš ako by podľa teba mala vyzerať dobre fungujúca rodina: ... 3. Základnou bunkou spoločnosti je /tajnička/: 1. vianočná ryba
- vodný živočích
2. veľa
- rozprávková bytosť
3. nakupuje sa v ňom - melón 4. odpadky
- potreba na šitie
5. delo
- končatina
6. čítame z nej
- dopravný prostriedok
Prameň: vlastný návrh 32
32
PRACOVNÝ LIST 8. ROČNÍK Téma: RODINA III. 1. Charakterizuj obrázky:
...
...
...
...
...
... Prameň: vlastný návrh 33 33
ZÁVER Dôležitosť občianskej náuky ako vyučovacieho predmetu je v tom, že pomáha formovať budúcu generáciu, ako aj orientovať sa mladým ľuďom pri riešení dôležitých otázok spoločenského a súkromného života. Učí žiakov, aby svojimi postojmi a činmi prejavovali svoje vlastenectvo, občiansku aktivitu, pozitívny vzťah k práci a jej výsledkom. Pozornosť venuje i rozvoju citovej a vôľovej sféry žiakovej osobnosti. Súčasne orientuje každého žiaka ako budúceho zakladateľa rodiny, aktívneho člena pracovného kolektívu a prínosného občana štátu. Aby sa tento cieľ naplnil, snažili sme sa v našej predloženej odbornej pedagogickej skúsenosti poukázať na možnosti zvýšenia štandardu a kvality vyučovacieho procesu, prehĺbiť humanizáciu vzdelávania a zlepšiť vzájomnú interakciu žiak – učiteľ. Uskutočnili sme to pomocou aplikácie moderných vyučovacích metód do vyučovania, ktoré zaujali dôležité miesto aj vo vzdelávaní a výchove žiakov s postihnutím. V praxi sme si overili, že využívanie počítačov umožňuje pre žiakov nielen spestrenie vyučovania, ale pôsobí oveľa účinnejšie a motivujúcejšie ako pôsobenie učiteľa, ktorý preberá učivo metódou výkladu. Možnosti atraktívnejšieho vyučovania sme v práci predložili vytvorenou edukačnou prezentáciou pre II. Tematický celok „Kamarátstvo, Priateľstvo, Láska, Manželstvo“, vytvorený hypertextovými prepojeniami s 23 snímkami a popismi, ktoré dopĺňajú výklad učiva. Prezentácia obsahuje texty a farebné obrázky prepojené efektmi. Tým, že žiaci dané témy v prezentácii vizuálne sledujú, majú možnosť predčítavať, diskutovať, klásť otázky, prezerať farebné fotografie, ľahšie u nich dochádza k utvrdzovaniu požadovaných znalostí. Pre doplnenie poznatkov pre žiakov sme vytvorili aj pracovné listy, s ktorými žiaci radi pracujú. Niektoré návrhy listov ponúkame aj v práci.
34
34
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV 1. Bajo, I.,Vašek, Š. 1994. Pedagogika mentálne postihnutých. Sapientia. Bratislava. 1994. ISBN: 80-967180-1-0 2. Černá, M. 2008. Speciální pedagogika osob s mentálním postižením. Karolinum. Praha. 2008. ISBN: 978-80-246-1565-3 3. Dargová, J. 2005. Pedagogicko-didaktické aspekty využívania informačných a komunikačných technológií vo výučbe. Prešov. 2005. ISBN: 80-8068-735-1 4. Hierhold, E. 2005. Rétorika a prezentace. Grada, Praha. 2005. ISBN: 80-2470-782-9 5. Jakaabčic, I., Požár,L. 1995. Všeobecná patopsychológia. Patopsychológia mentálne postihnutých. IRIS. Bratislava. 1995. ISBN: 80-88778-11-5 6. Kmeť, M. 2003. Špecifiká edukácie v spoločenskovedných predmetoch. Zborník vedeckých a odborných príspevkov Katedry PMP Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Sapientia. Bratislava. 2003. ISBN: 80-88868-82-3 7. Kozáková, Z. 2005. Psychopedie. UP, Olomouc. 2005. ISBN: 80-244-0991-7 8. Matulay, K. a kol. 1986. Mentálna retardácia. Osveta. Martin. 1986. ISBN: 70-077-86 9. Murphy, C. 2000. Technické znalosti a multimediálna výučba. In: Academia. roč. 11, č. 3, 2000. ISSN 1335-5864 10. Müller, O. 2001. Dítě se speciálními potrěbami v běžné škole. 1. vydanie. Univerzita Palackého, Olomouc. 2001. ISBN: 80-2440-231-9 11. Pipeková, J. 2004. Pedagogika osob s mentálním postižením. In: Vítková M. (ed.) Integratívní speciální pedagogika. Paido. Brno. 2004. ISBN: 80-7315-01-9 12. Slowík, J. 2007. Speciální pedagogika. Grada. Praha. 2007. ISBN: 978-80247-1733-3 13. Šimčíková – Čížková, J. 2005. Přehled vývojové psychológie. Univerzita Palackého Olomouc. Olomouc. 2005. ISBN: 80-7178-545-8 14. Švarcová, I. 2006. Mentální retardace. Portál. Praha. 2006. ISBN: 80-7367-060-7 15. Valenta, M., Müller, O. 2003. Psychopedie. 1. vydanie. Parta. Praha. 2003. ISBN: 807320-039-2 16. Vančová, A. 2003. Špecifikácia edukácie mentálne postihnutých. Sapientia. Bratislava. 2003. ISBN: 80-88868-82-3 17. Vančová, A. 2005. Základy pedagogiky mentálne postihnutých. Sapientia. Bratislava. 2005. ISBN: 80-9687-976-6 18. Vašek, Š. 2008. Základy špeciálnej pedagogiky. Sapientia. Bratislava. 2008. ISBN: 97880-89229-11-6 35
ZOZNAM PRÍLOH Príloha 1 Prezentácia v Power-Pointe: „Kamarátstvo, Priateľstvo, Láska, Manželstvo“.
