FARSKÉ LISTY Vydáva Farský úrad RKC v Urminciach pre pastoračné potreby
Ročník: VIII.
Máj 2016
Číslo: 28
Nielen z chleba žije človek bude auto v poriadku, no skôr či neskôr sa Mesiac máj v našej farnosti zakončíme nádhernou slávnosťou pokazí a môže spôsobiť i nehodu. Aj ľuPrvého svätého prijímania. Naši žiaci tretieho ročníka ZŠ po prvýkrát dia, ktorí príliš nedbajú o svoje vnútro, príjmu Eucharistiu – Kristovo sviatostné Telo a Krv a budú mať plnú svoju dušu a svedomie, časom zistia, že je účasť na svätej omši. V rámci prípravy sa naučili, že človek je hmotno niečo zle, že to v ich živote škrípe, zadrhá-duchovná bytosť, že človek má telo i dušu a potrebuje nielen každova sa, že nefundenný chlieb, gujú vzťahy, že ale aj chlieb sa nemôžu poduchovný – hnúť zo svojich Nebeský. Aby problémov naše telo moha starostí lo fungovať, a častokrát stravyžaduje enertia i zmysel giu. Preto ju a cieľ svojej každý deň priživotnej cesty. jímame vo Náboženskou forme pokrmu. Okrem toho výchovou náš organiza formáciou Vamus potrebuje šich detí sa staspánok, pohyb, ráme o ich dušu otužovanie a a zveľaďujeme liečbu, ak je Nové výtvarné riešenie presbytéria filiálneho kostola v Horných Štitároch od ak.mal. Emila Fulku ich duchovný chorý. Dôležiživot. Uvedomutá je tiež hygiena i starostlivosť o vonkajšok. Relácií o varení, kuchárskych jeme si, že tieto deti okrem fyzického kníh, receptov i reštaurácií preto pribúda ako húb po daždi. Fitnescenzdravia, vzdelania, kultúrneho prežívania, trá, kozmetické salóny, relaxačné a wellness pobyty, solária, sauny, sociálneho zabezpečenia budú potrebovať poradenstvá zdravej výživy a stravovania pomáhajú ľuďom byť krajšíi duchovný rozhľad a ich život by sa mal mi, zdravšími, silnejšími. Zdá sa však, že v modernej spoločnosti sa v budúcnosti opierať hlavne o ľudské pozornosť venuje iba telesnému zdraviu a kondícii, telesnému potešea kresťanské duchovné hodnoty. Nielen niu či fyzickej kráse. Zriedkavo sa už zaujímame o našu dušu, svedoz chleba žije človek ... (Mt 4, 4), človek mie, charakter. Duša je nehmotný prvok ľudskej bytosti. Navonok sa prejavuje rozumom a slobodnou vôľou. Preto človek potrebuje dupotrebuje lásku i priateľstvo, potrebuje chovné poznanie, motiváciu, silu i povzbudenie. Aj ľudskú dušu je odpustenie i modlitbu, potrebuje Božie nevyhnutné sýtiť pokrmom modlitby, uhasiť jej smäd vodou živej vieslovo, potrebuje byť v kontakte s Bohom. ry a lásky, posilniť ju vitamínmi dobrých skutkov, dopriať jej poznaRovnako dôsledne dbajme o zdravie nášho nie pravdy cez múdrosť a Božie slovo, a ak duša ochorie vírusom hrietela a starajme sa zodpovedne o šťastie chu, vyžaduje liečbu pokáním a odpustením. Duchovným pokrmom našej duše. Zveľaďujme duchovný život par excellence pre dušu je Eucharistia – Sviatosť Oltárna. „Kto bude jesť moje telo, bude mať večný život...“ hovorí Kristus v Eucharistickej najmä pravidelnou návštevou chrámu, reči (Jn 6, 54). Ak sa o dušu nestaráme, ochabne a telo častokrát modlitbou a prijímaním sviatostného pokrovládnu naše neduhy, závislosti i rôzne choroby. Môžeme si to názormu. Nech sú pre nás povzbudením slová ne a jednoducho prirovnať napr. k starostlivosti o auto. Majitelia moPísma Svätého: „Veď čo osoží človekovi, torového vozidla vedia, že sa nestačí starať len o vonkajší vzhľad auta, keby aj celý svet získal, a svojej duši by aby bolo čisté a nablýskané, nestačí len natankovať a ide sa. Je potrebuškodil?!“ (Mk, 8, 36). né sa starať aj o motor, ktorý je skrytý pod kapotou, aby v ňom bol Marián Janček, dostatok motorového oleja, aby sme mali brzdovú i chladiacu kvapalina, čisté filtre, akumulátor či zapaľovacie sviečky atď. Sú to prevádzduchovný správca farnosti kové systémy, ktoré síce navonok nevidíme, ale pre funkčnosť a bezpečnosť auta sú nevyhnutné. Ak by sme o ne nedbali, určitý čas
Farské listy 28
Strana 2
Fotografia po rokoch prehovorila Keď som pripravoval publikáciu Skryté poklady urminskej farnosti, našiel som vo farskom archíve fotografiu z obdobia výstavby farského kostola. Fotografia zachytávala skupinku ľudí pred hlavným vchodom do kostola. Žiaľ, nikto nevedel identifikovať, kto sa na fotografii nachádza. Je to barón Stummer? Architekt Harminc? Majiteľ stavebnej firmy? Fotografia bola síce uverejnená, ale bez bližšieho popisu. Prešlo niekoľko rokov a zrazu fotografia „prehovorila“. Na Veľkú noc 2016 som dostal mail od istého pána, ktorý potreboval nejaké údaje z histórie výstavby kostola v Urminciach. V prílohe mi poslal aj fotografiu. Bola to tá istá fotografia, ktorú máme v archíve. Dotyčný pán však veľmi dobre poznal osoby na fotografii, pretože to bola jeho blízka rodina. A tak z ničoho nič, fotografia začala rozprávať svoj príbeh. V rokoch 1932 až 1933 sa v Urminciach staval nový kostol sv. Michala Archanjela. Práce pokračovali veľmi rýchlo, a keď bol kostol takmer hotový, bolo potrebné v hlavnej lodi osadiť ešte lavice. Drevené lavice sa dali vyhotoviť v stolárskej firme v Topoľčanoch. Majiteľom firmy bol Vojtech Wiedermann. Fotografista zachytil pána Vojtecha Wiedermanna, keď osobne navštívil kostol v Urminciach, aby si pozrel zhotovené lavice priamo na mieste. Vedľa Vojtecha Wiedermanna (stojaci na pravej strane hneď od šoféra) je jeho manželka Anna. Na blatníku auta sedia vedľa seba ich dcéra Izabela a syn Jozef. Chlapi stojaci pri Wiedermanovi sú pravdepodobne tovariši z jeho dielne. Ostatné deti a dospelí sú neznámi. Na fotografii vidíme model auta Praga Mignon alebo Grand.
Nedeľa bez kosačiek
Istý pán sa mi sťažoval na jeho suseda: „Čo máme robiť s tým našim susedom? Prišiel bývať na dedinu z mesta a každú nedeľu doobeda hučí s kosačkou alebo s krovinorezom.“ Prišli mi na um slová, ktoré som počul v istej českej televíznej relácii. Moderátor relácie navštívil domácnosť, kde majiteľ práve vonku na záhrade kosil trávnik a bola nedeľa. Moderátor mu hovorí: „Vy kosíte trávu v nedeľu? Veď v nedeľu je to neslušné!!!“ Nečakal som takú výstižnú poznámku. Jeho postreh bol veľmi správny a poučný aj pre „nedeľných koscov“ u nás na Slovensku. O trávnik sa samozrejme treba starať, podobne ako o záhradu, sad či pole. Dokonca aj teraz, keď píšem tieto riadky, kdesi z diaľky počujem hluk kosačky. Ale je pracovný deň, takže je to v poriadku. Nedeľa či iný významný sviatok nie je vhodným dňom na kosenie (ani „bezmotorovou“ kosou), oranie, kopanie, pílenie atď. Pre nás kresťanov je nedeľa najposvätnejším dňom v týždni, ktorí máme prežívať v sviatočnej atmosfére, v radosti a v pokoji, najmä v kruhu rodiny. Nedeľa nie je len dňom voľna, ale aj dňom posvätného odpočinku. Chráňme si preto nedeľu, aby sa nestala pracovným a obyčajným dňom. Aspoň v nedeľu by sme sa mali prebudiť do tichého rána, otvoriť okno a konečne nepočuť kvílenie a zavíjanie kosačiek, traktorov, cirkulárov, brúsok atď. Nadmerný hluk sviatočnú atmosféru ruší. Predstavte si, že máte svadbu, hostia sú už na Vašom dvore, nasleduje odobierka a v tom u susedov niekto zapne miešačku, naštartuje kosačku či motorovú pílu. Nedeľa je „svadobným“ dňom pre nás kresťanov. Buďme ohľaduplní a pozorní voči sebe. Určite neutrpíme škody na majetku, keď pracovné náradie a prácu odložíme na iný deň. Využime čas nedeľného či sviatočného voľna k duchovným, oddychovým, rekreačným, záujmovým či spoločenským činnostiam. V postmodernej kultúre je potrebné znovu objaviť duchovné a spoločenské poslanie nedele a prežívať ju ako sviatok. Ak sa človek naučí svätiť nedeľu a sviatok, každý deň jeho života sa stane svätým. (Marián Janček)
Okrem drevených lavíc, stolárska firma Vojtecha Wiedermanna dodala do farského kostola v Urminciach ešte dvere, ktoré oddeľujú predsieň kostola od lode. Na laviciach i dverách v kostole nájdeme ešte malý štítok s názvom firmy, adresou a číslom telefónu. Opäť sme sa dozvedeli niečo nové a priložili sme ďalší kamienok do mozaiky histórie nášho kostola a farnosti. Ak by ste náhodou objavili vo Vašom rodinnom fotoalbume alebo kdesi v starom dome či na povale rôzne fotografie, nezahoďte ich, ale podeľte sa s nami o kus histórie, ktorú zachytávajú. Možno ešte objavíte nejaké fotografie zo slávnostnej posviacky kostola alebo z výstavby či posviacky zvonov. Bude to určite veľmi zaujímavé. Marián Janček
Láska je jediný poklad, ktorý sa rozmnožuje delením.
(Bruno Ferrero)
Farské listy 28
Strana 3
P a n n a M á r i a v na š i c h ro d i n á c h Podomová návšteva Panny Márie Zázračnej medaily je apoštolátom evanjelizácie ZZM, ktorého
CIEĽ je:
Aby sa členovia rodiny stretávali pri spoločnej modlitbe. Aby si pri Panne Márii, ktorá ich navštívila, nachádzali čas na Pána Boha i na seba navzájom, a tak sa prostredníctvom Panny Márie vrátil do rodín duch modlitby a kresťanský život. Aby vykonávali svoje stavovské povinnosti skrze Máriu a s Máriou. Aby sa stala skutočnosťou myšlienka sv. Jána Pavla II.: „Rodina, ktorá sa spolu modlí, zostáva jednotná.“
Prvé dve rodiny preberajú z rúk p. Jozefa Garaja kaplnky. V urminskej skupine je to rodina Ing. Michala Streďanského a z Hajnej Novej Vsi prebrala kaplnku Štefánia Gajdošová.
Putovná kaplnka Panny Márie v našej farnosti
Združenie Zázračnej medaily Panny Márie Združenie Zázračnej medaily Panny Márie schváli pápež Pius X. 8. júla 1909 pre celú Cirkev a zveril jeho vedenie generálnemu predstavenému Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Združenie vzniklo, aby šírilo veľké posolstvo zjavení Panny Márie sv. Kataríne Labouré v roku 1830. Na základe týchto zjavení sa začala šíriť medaila, s prísľubom, že Nebeská Matka vyprosí u Boha potrebné milosti všetkým, ktorí ju budú nosiť a denne sa pomodlia tieto slová: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.“ Ľudia nazvali medailu Zázračnou, pre nespočetné milosti, ktoré prostredníctvom nej dostali. Na Slovensku vzniklo Združenie Zázračnej medaily 27. novembra 2009. Do našej farnosti ho priniesli a predstavili rehoľné sestry vincentky z Nitry. Združenie si kladie za cieľ preukázať náležitú úctu Panne Márii pre vlastné posvätenie a ako prostriedok apoštolátu. K tomuto nás vyzýva aj samotná Medaila prostredníctvom symbolov, ktoré prezentuje, ako aj prostredníctvom milostí, ktorými je obdarená.
Od 1. mája 2016 začal oficiálne v našej farnosti apoštolát modlitby Združenia Zázračnej medaily Panny Márie. Cieľom apoštolátu je podporovať spoločnú modlitbu v našich rodinách, oživiť kresťanský a duchovný život a šíriť úctu k Panne Márii. Ako v praxi prebieha tento apoštolát? Najskôr sa vytvorí skupinka približne 20-25 rodín. Tejto skupinke sa odovzdá malá prenosná kaplnka Panny Márie, ktorá bude putovať po celý rok po jednotlivých rodinách. Každá skupinka má svojho koordinátora, ktorý pripravuje zoznam a organizuje odovzdávanie kaplnky. Jednotlivé rodiny si na jeden celý týždeň prevezmú putovnú kaplnku Panny Márie do svojej domácnosti. Kaplnku položia na čestné miesto v dome, ozdobia ju kvetmi, pomodlia sa modlitbu prijatia a pravidelne sa pri nej stretávajú všetci členovia rodiny na spoločnú modlitbu. Rodiny môžu na modlitbu pozvať aj susedov či blízkych príbuzných. Po týždni kaplnku odovzdajú do ďalšej rodiny. V našej farnosti sa zatiaľ vytvorili dve skupinky – v Urminciach a v Hajnej Novej Vsi. Koordinátorom v Urminciach je pani Alena Bagová a v Hajnej Novej Vsi pani Štefánia Gajdošová. Páter Jozef Garaj v nedeľu 1. mája 2016 pri bohoslužbe slávnostne požehnal a odovzdal dve kaplnky prvým rodinám. Verím, že tento apoštolát prinesie veľa Božieho požehnania pre našu farnosť, a že vďaka modlitbám si vyprosíme mnohé duchovné milosti pre naše rodiny, uzdravenia duše i tela, obnovu sviatostného života, zbavenie sa závislostí, ochranu pred zlom, obnovu manželských vzťahov, urovnanie sporov medzi rozhnevanými ľuďmi, viacej lásky a súcitu, väčší záujem mladých o duchovný život a nové kňazské a rehoľné povolania atď.
Strana 4
Farské listy 28
V západnej Cirkvi ma organ, pre svoj vážny a velebný zvuk, spomedzi hudobných nástrojov veľkú úctu a bohatú tradíciu. „Jeho hlas môže dať lesk cirkevným ceremóniám, zázračne stúpať a aj srdcia mocne k Bohu povýšiť“ hovorí liturgická konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu. Už v 2. storočí pred Kristom skon-
Svet ako orchester
Organ – kráľ hudobných nástrojov
Jeden hudobník povedal: „Keď sa dívam na svet, vidím v ňom dvojakú krásu. Krásu jednotlivých vecí a potom krásu ich vzájomného prepojenia“. Svet je ako orchester, ktorý tvorí mnoho vzácnych nástrojov. Jeho moc a sila sa naplno prejaví vo chvíli, keď zaznie pod taktovkou dirigenta. A touto taktovkou má byť človek, ktorý spočíva v Božej dlani a necháva sa unášať a viesť podľa Božieho plánu. Čisté svedomie, Písmo, Desatoro, to sú jednotlivé listy notového partu, na ktorom je zaznamenaná úžasná skladba, ktorá znie vesmírom a má názov ŽIVOT. A či budú v tejto skladbe znieť tóny falošne alebo čisto, je na nás. (r)
s hudobnými nástrojmi (hlavne s trubkami), kráľ Dávid s harfou v rukách či svätá Cecília, patrónka spevákov a hudobníkov. Bohatou výzdobou organa dosiahli v interiéri kostola skvostnú protiváhu hlavného oltára. Foto: D.Lackovičová
štruoval Ktesibios z Alexandrie dômyselný organ, ktorého fúkacie zariadenie sa uvádzalo do činnosti vodou. Vodný organ si postupne získal obľubu v celej rímskej ríše. Od 4. storočia sa však objavujú správy o organe s mechmi na vzduch (organum pneumaticum), ktorí postupne vytlačil vodné organy. Západná Cirkev prebrala organ v 8. storočí z Byzancie a v nasledujúcom storočí za-
čali používať organy v kostoloch, najmä v kláštorných. Prvé organy boli veľmi malé a ešte nedokonalé nástroje. Od 13. storočia pribudli poltóny. Neskôr v Nemecku vynašli pedál. Skriňu organa stvárnili do trojdielnej architektúry. Bočné veže patrili pedálu, stredná časť manuálu. Zdokonalili sa aj formy píšťal. Renesančný majstri organári rozdelili hlasový materiál organa na viacerých manuálov a pedálov. Vrcholná renesancia priviedla hudobný vývoj organa k zvukovému ideálu. Barokoví majstri organári hlasový materiál organa spájali i rozdeľovali. Tým dosiahli nádhernú harmóniu zvukovej farby hlasov. V mestských a kláštorných kostoloch umiestnili veľký organ na západnom chóre. Zvláštnu pozornosť venovali architektúre organovej skrine. Hlavný nástroj rozdelili na dve krídla. Získali tak svetlo cez okno umiestnené za organom a samotné krídla chránili pred prievanom. Pozitív vložili do zábradlia chóru. Týmto rozdelením nadobudol prednes zaujímavú plastickosť. Barokové organy vynikali bohatou výtvarnou výzdobou, figurálnou i ornamentálnou. Z figurálnej výzdoby to boli najmä anjeli
Keď organ zazneje priestormi katedrály hlasom Toccaty a Fúgy v d-moll od Johana Sebastiana Bacha, niet ani najmenší pochýb o tom, že je to skutočne kráľ hudobných nástrojov. Hrmiaci tón alebo jednoduché prelúdium povznáša dušu človek k nebesiam. A tak ako sa všetky píšťaly stávajú jedným hlasom, majú sa veriaci spájať vo vzájomnej bratskej láske. (z knihy Skryté poklady urminskej farnosti)
Z histórie nášho organu Vo farskom chráme sv. Michala Archanjela sa nachádza organ, ktorý bol vyrobený aj postavený v roku 1932, ešte pred vysvätením nové chrámu. Postavila ho firma Bratia Rieger z Krnova, neďaleko hraníc. Odvtedy je tento kráľovský hudobný nástroj dôležitou súčasťou liturgie. Organ si vyžaduje sústavnú starostlivosť a občas aj generálnu opravu. Čiastočné opravy sa na organe vykonali v roku 1991. V roku 1998 sa vykonala generálna oprava druhého manuálu. Vykonal ju pán Belák z Hlohovca. V súčasnej dobe si vyžaduje organ hlbšiu opravu. Poškodený je zásobník vzduchu, generálnu opravu si vyžadujú a traktúry a registre. Táto oprava si podľa rozsahu bude vyžadovať aj značné finančné náklady. Prvá ponuka prišla vo výške 49-tis. €. Nový organ takejto veľkosti by stál 150-200 tis. €. Nie je to malá čiastka, ale výmenou organa za nový sa netreba zaoberať.Projektant ho dobre naprojektoval v súlade s celkovou architektúrou kostola. Je potrebné sa už dnes pripravovať na skutočnosť, že sa porucha môže zväčšiť a organ prestane slúžiť svojmu účelu. (r)
Nástenný obraz sv. Michala Archanjela, patróna farnosti na priečelí chóru vo filiálnom kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Horných Štitároch od ak. maliara Alojza Machu, rodáka z Horných Štitár.
Farské listy 28
Strana 5
Richtár Adam
Vdp. dekan Marek Božik—70-ročný
Čo vieme o richtároch starej doby? Nevieme toho dosť ani o tých, ktorí tu s nami a a pre nás žili, ktorých sme osobne poznali. O Adamovi Ondrejkovi, štitárskom richtárovi v rokoch 1885 až 1915, tiež nevieme toho veľa, skôr to budú úvahy odrážajúce sa od príslovia : „Podľa ovocia, poznáš strom.“ Adam sa narodil v roku 1850, keď vtedy známy svet bol tesne po revolučných udalostiach, ktoré sa prehnali Európou a neobišli ani náš kraj medzi Tribečom a Marhátom. Požiadavky Slovákov žijúcich v Hornom Uhorsku boli nevypočuté, ba naopak predkladatelia boli potrestaní. Po RakúskoUhorskom vyrovnaní sa Slovákom ešte pritvrdilo. Nastala silná maďarizácia. Tej sa nevyhli ani obyvatelia nášho kraja. Všade sa dalo dohovoriť iba v maďarskom jazyku. V čase, keď bol Adam Ondrejka richtárom, žilo v obci Horné Štitáre 248 obyvateľov (údaj z r. 1890). Neskôr tento počet Posledné miesto odpočinku Adama Ondrejku mierne stúpol, keď v roku 1900 ich bolo 255. Obec žila svojím hospodárskym životom. V roku 1877 Alexander Stummer odkúpil od grófa Františka Beréniho jeho veľkostatok spolu s kaštieľom v Horných Obdokovciach, a tak sa stal aj vlastníkom majetku v Horných Štitároch. K tomuto majetku si dokúpili aj majetky zemana Grmanca ako aj rodové majetky Očkaiho a Zámoiského. Zmenila sa na dlhé roky vlastnícka štruktúra obce. V análoch obce sme sa dozvedeli, že v roku 1882 bolo v obci 25 usadlostí. Na usadlosti č. 7 žil Jozef Ondrejka, otec Adama. V tomto roku bola v obci vykonaná komasácia. Komasácia nedopadla pre všetkých obyvateľov dobre. Pridelené pozemky často dávali do zálohy krčmárovi Jozefovi Schlezingerovi, ktorý sa tak dostal k pozemkom na parceliach Pod dovorskou cestou a na Blesovskom. Adam Ondrejka dostal v roku 1885 ako 35 - ročný dôveru a stal sa richtárom. Ako richtár pôsobil v tejto obci až do roku 1915, teda celých 30 rokov. Bol to najdlhšie trvajúci richtár v histórii tejto obce. Za jeho pôsobenia v roku 1908 obec postavila v strede zvonicu. Tiež sa pričinil o postavenie sochy Božského srdca Ježišovho v roku 1914. V roku 1868 bola v obci postavená jednotriedna rímskokatolícka škola aj s učiteľským bytom. Prvým známym učiteľom bol Emil Pazmani, ktorý tu pôsobil od roku 1880 až do roku 1923, kedy zomrel. Richtár Adam pôsobil v časoch silnej maďarizácie, a predsa sa v obci zachovala slovenská identita. Priezviská a názvy parciel sa písali v maďarskom pravopise, ale duch zostával Slovenský. Adam Ondrejka mal spolu s manželkou An-
Keď sa na veži kostola v Obyciach rozozvučali zvony v sobotu 16. apríla, zvolávali obyckých veriacich a pozvaných hostí na svätú omšu. Bola to ďakovná svätá omša. Dekan Marko Božik ďakoval za dar života, za požehnaných 70 rokov, ktorých sa dožil 14. apríla 2016. Slávnostný sprievod s P. Emeritným biskupom Andrejom Imrichom vstúpil do Božieho chrámu za hlaholu fanfár miestnej dychovky. Svätá omša bola sprevádzaná spevmi miestnych speváckych zborov, ktorých spevy podčiarkovali jej slávnostný charakter. Po sv. omši miestni poďakovali p. dekanovi za jeho veľké zásluhy a zmeny, ktoré sa za jeho 9 - ročného pôsobenia uskutočnili, či už po stránke duchovnej, ale i materiálnej. Poďakovať prišli i chlapci miništranti. Medzi pozvanými hosťami sme nechýbali ani my, zástupcovia urminskej farnosti: p. Ing. Jozef Cifra, Ing. Peter Bobula, Mgr Martin Fulka, Mgr. Mária Chromíková a p. Eva Kuklová. Odovzdali sme pánovi dekanovi pozdrav od veriacich a popriali sme mu veľa Božích milostí v ďalšom živote. Marek Božik sa narodil 14.apríla 1946 v Podhradí, okr. Topoľčany. Ordinovaný za kňaza bol 8.júna 1974 v Bratislave v Dóme sv. Martina biskupom Mons. Júliusom Gabrišom. V našej farnosti pôsobil od 1.septembra 1997 do 1.júla 2007, keď bol menovaný za farára do Obýc pri Žitavanoch, kde pôsobí aj teraz. Mgr. Mária Chromíková
nou rod. Pavlovičovou tri deti, ktoré sa dožili dospelého veku. Akú výchovu dostali, vidieť aj z potomstva, ktoré po nich zostalo. V každej rodine týchto detí niekto odišiel za duchovným povolaním. Tri vnučky a jeden vnuk richtára Adama sa stali sestričkami a rehoľným kňazom. Sr. Celestína je od dcéry Anny Fulkovej. Sr. Kazimíra (ešte žijúca) je od syna Jozefa Ondrejku a sr Amata, rodným menom Malvína Ondrejková je od syna Juraja Ondrejku. Z tejto rodiny odišiel za kňazským povolaním aj syn Koloman Ondrejka, ktorý je pochovaný na miestnom cintoríne. Adam Ondrejka sa nedožil vysokého veku. Zomrel ako 66ročný v roku 1916. Prežil svoju manželku Annu, rod. Pavlovičovú o 4 roky, ktorá zomrela v roku 1911 ako 59 - ročná. Tu na zemi sa nedožili svätenia svojich vnučiek a vnuka. Veríme, že im to ako odmenu dal Pán Boh v nebi. Richtár Adam vraj nevedel písať a čítať. V tom čase to však nebolo nič zvláštne. Negramotnosť bola viac ako 80 %. Mal však vlastnosti, pre ktoré mohol byť 30 rokov na čele obce. Staral sa o rozvoj obce po stránke materiálnej, ale aj duchovnej. Spomeňme si na neho, keď prechádzame povedľa sochy a zvonice v centre obce a nezabudnime mu dať aj kytičku na ešte existujúci hrob. (Podľa monografie História Horných Štitár spracoval F.S.)
Strana 6
Farské listy 28
FARNOSŤ U
Andrej Krajčík Urmince
29.mája Damián Pastor Krtovce
Jakub Bisták Hajná Nová Ves
Miroslav Kmeť Horné Štitáre
Marek Pomahač Urmince
Sebastián Rybanský Urmince
Nina Stopová Urmince
Eliška Červeňová Urmince
Jessica Tomaškovičová Urmince
Eliška Zelinková Urmince
Adriana Mikulášová Urmince
Hanka Raučinová Urmince
Farské listy 28
Strana 7
URMINCE
Patrik Kúdela Urmince
a 2016
Matej Huba Urmince
René Géci Urmince Markus Chudý Urmince
Timotej Cifra Urmince
Lukáš Cebo Urmince
Beáta Kuklová Hajná Nová Ves
Michaela Sedmáková Urmince
Carmen Hlavaiová Urmince
Veronika Klasová Urmince
Sofia Klačanská Horné Štitáre
Olívia Kopincová Urmince
Strana 8
Farské listy 28
Pútnici v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva Už siedmykrát sme putovali 7.mája do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove—Lagievnikoch. Túto púť už dvanásť rokov organizuje kresťanské rádio Lumen. Je to pravá slovenská púť. Až 25 tisíc ľudí putuje do Krakova na čele vždy s niektorým biskupom, veľkým zástupom kňazov a ostatných zasvätených osôb. V Topoľčianskom okrese sa táto púť stáva tradíciou. Päť až šesť autobusov vezie pútnikov, aby sa modlili pri hrobe sv. Faustíny, ktorá nám sprostredkovala obraz božieho milosrdenstva. Z jej zápiskov sa dozvedáme, ako hlboko prežívala božie milosrdenstvo. V poznávaní tajomstva Božieho milosrdenstva veľkú úlohu zohráva osobná skúsenosť, všímanie si prejavov milosrdnej Božej lásky vo svojom živote a vo svete, ktorý nás obklopuje. Sestra Faustína pri rozjímaní o tomto tajomstve našej viery, na základe Svätého písma a knihy svojho života dospela k záveru, že v živote človeka niet chvíle, v ktorej by sme boli pozbavení Božieho milosrdenstva; sme ponorení v Božom milosrdenstve, dýchame ním tak, ako dýchame vzduch. Dôležité je teda to, aby sme si ho všimli a zakúsili Božiu lásku. Je aj našou povinnosťou učiť sa Božiemu milosrdenstvu. Nestačí len intelektuálne poznať túto pravdu viery, ale treba ňou aj každodenne žiť. Sestru Faustínu to učil sám Ježiš, keď ju často povzbudzoval k tomu, aby o nej premýšľala, ale predovšetkým, aby napodobňovala jeho milosrdenstvo. „Dcéra moja,” hovoril, „zahľaď sa na moje milosrdné srdce a odzrkadľuj jeho zľutovanie vo svojom srdci a skutku, aby si ty, ktorá hlásaš svetu moje milosrdenstvo, sama ním bola zapálená” (Den. 1688). Čím hlbšie poznáme a osobne zakúšame tajomstvo Božieho milosrdenstva, tým účinnejšie ho dokážeme odovzdávať iným. Putovaním do Krakova ako by sme išli do školy Božieho milosrdenstva. Tam sa modlíme, tam počúvame Božie Slovo a tam nad ním aj rozjímame. No tak ako aj v normálnej škole sa učíme základné náuky, tieto potom doma a v živote máme aplikovať, lebo by inak boli nanič. Aj náuku načerpanú na tomto posvätnom mieste si máme priniesť vo svojom srdci domov, do svojich rodín a celej farnosti. V tomto roku putovanie do Krakova je ešte významnejšie, že ho konáme v Roku Božieho Milosrdenstva, ktorý vyhlásil pápež František. Takto môžeme načerpávať z Božej štedrosti viac ako inokedy. O Božom milosrdenstve máme svedčiť svoím životom v duchu dôvery voči Bohu a milosrdenstva voči blížnym. Človek, ktorý dôveruje Bohu (plní jeho vôľu) a koná skutky milosrdenstva, je živým obrazom Božieho Milosrdenstva, lebo každý, kto pozerá na takéto svedectvo, vie, že Boh je dobrý, že sa mu oplatí dôverovať a napodobňovať ho v milosrdnej láske voči ľuďom. Čím hlbšie poznáme a osobne zakúšame tajomstvo Božieho milosrdenstva, tým účinnejšie ho dokážeme odovzdávať iným. Pán Ježiš potvrdzuje veľkú dôležitosť tejto úlohy prisľúbeniami, lebo k tejto úlohe - tak ako k Obrazu Božieho Milosrdenstva, Sviatku Milosrdenstva, Korunke alebo Hodine Milosrdenstva pripojil prisľúbenie, ktoré sa týka všetkých ľudí. Toto prisľúbenie znie takto: „Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá
matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem Sudcom, ale milosrdným Spasiteľom” (Den. 1075). Božie milosrdenstvo hlásame aj vtedy, keď naše každodenné situácie dokážeme vnímať v duchu viery a vidieť v nich milujúcu ruku Nebeského Otca aj vtedy, keď nás navštívi krížom.
Prijatý kríž nás vedie k väčšiemu dobru. Takýto apoštolát v každodennom živote prináša veľké plody. Ďakujeme Pánu Bohu, že sme mohli absolvovať putovanie do Krakova.
Svedectvo pútnika Pochádzam z inej farnosti a som rád, že sa mi podarilo absolvovať púť s členmi urminskej farnosti. O Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Lagievnikoch som už veľa počul, ale s manželkou sme sa rozhodli až teraz ísť na púť radia Lumen. Bol som nadšený z hojnej účasti pútnikov zo Slovenska. Tí, ktorí tam chodia pravidelne tvrdili, že tam bola najväčšia účasť za celých 12 rokov. Kardinál Diviš, arcibiskup Krakova, pri svojom pozdravnom príhovore odhadoval cca 30 tisíc pútnikov. V takejto atmosfére som prežíval deň plný duchovna. Školu milosrdenstva som zacítil aj pri uctení relikvie sestry Faustiny, kde nám čítala z denníka spomínanej svätice iná sestra rehole Sestier milosrdnej lásky. Ak som aj všetko nepochopil na prvýkrát, inšpirovalo ma to dostať sa k tomuto denníku, aby som ho mohol dôkladnejšie študovať aj doma. V rámci obedňajšej prestávky som navštívil neďaleké Sanktuárium sv.Jána Pavla II. Škoda, že som nemal viac času, aby som si prezrel túto nádhernú stavbu. Možno inokedy si nájdem viacej času. Fascinujúca bola aj spoločná modlitba Korunky Božieho milosrdenstva o 15. hodine. Cestou domov sme sa zastavili na mariánskom pútnickom mieste v Ludzmierzi, neďaleko Nového Targu. Krásny mariánsky chrám z 18. storočie je obklopený meditačným parkom, v ktorom sú plastickými sochami zvýraznené jednotlivé ružence. V tejto meditačnej záhrade som sa skutočne mohol zamyslieť nad svojím životom v pokoji , bez vyrušovania vonkajšími vplyvmi. Som rád, že som mohol putovať spolu s urminskou farnosťou do Krakova. Unavení, ale šťastní sme sa vrátili večer domov. Vďačný pútnik.
Farské listy 28
Strana 9
Horné Štitáre na mape z roku 1838 Vojenská mapa z roku 1838 zachytáva našu filiálku Horné Štitáre. Obec sa nazývala jednoducho Csitar. V roku 1838 tu žilo cca 207 katolíkov, 1 evanjelik a 5 židov. Značný pokles obyvateľstva bol spôsobený morovou epidémiou (v roku 1787 mali Štitáre 277 obyvateľov). Na mape vidíme najstaršiu obývanú časť Štitár. Dodnes sa táto časť nazýva „stará dedina“ a rozprestierala sa okolo Perkovského potoka, z jednej i druhej strany od Kráľovskej cesty (Via magna). Na
mape je zakreslený cintorín, ale pohrebná kaplnka Bolestnej Matky nie je na ňom vyznačená, pretože bola postavená až neskôr v rokoch 1839-1841. Od cintorína smerom k dedine bola priekopa. Na mape je označených 23 obytných a niekoľko hospodárskych budov. Za dedinou sa nachádzala prícestná kamenná socha. Bola umiestnená v pravouhlej zákrute Kráľovskej cesty. Odtiaľto viedla poľná cesta do Hajnej Novej Vsi a do Blesoviec. Na poľnej ceste do Blesoviec sa nachádzala odbočka na Dvorany. Na prieniku ciest je vyznačená ďalšia socha alebo Božia muka. Jedna cesta pokračovala na Blesovce, druhá viedla na Dolný mlyn, ktorý bol postavený na potoku Bojnanska voda medzi Urmincami a Veľkými Dvoranmi. Z Horných Štitár viedla ďalšia poľná cesta vedľa Perkovského potoka smerom až na Malé Dvorany a Bojnú. Na opačnú stranu zase viedla cesta na majer Bodok (Pusta Obdokovce). V tom čase Bodok patril do Urminskej farnosti. Žilo tam cca 82 katolíkov. Posledná cesta, ktorú sme ešte nespomenuli, spájala Štitáre a Horné Obdokovce (sídlo panstva), vtedy nazývané Veľké Obdokovce (alebo Nagy Bodok). Na tejto ceste sú zaznačené dve kamenné sochy alebo kríže. Zo všetkých ciest sa zachovala len Kráľovská cesta, cesta do Hajnej Novej Vsi a poľná cesta na Bodok, ostatné poľné cesty z tohto obdobia časom zanikli. V tomto roku si Horné Štitáre pripomínajú 770. výročie prvej písomnej zmienky o obci. V súčasnosti v obci žije cca 509 obyvateľov (stav z 31.12.2014). Pribúdajú nové do-
my pre mladé rodiny, staršie domčeky sa obnovujú. V obci sa nachádza Dom sociálnej starostlivosti Harmónia, Domov dôchodcov Dôstojnosť, materská škola, ihrisko, hasičská zbrojnica i Kultúrny dom. Kompletnou rekonštrukciou prešiel filiálny kostol Božského Srdca vybudovaný v rokoch 1968 - 1979, pohrebná kaplnka Bolestnej Matky z roku 1839-1841, kamenná socha Piety na cintoríne, prícestná socha Krista s krížom, socha Božského Srdca z roku 1914 i drevená zvonica. Na cintoríne bol vybudovaný drevený prístrešok, pod ktorým sa konajú pohrebné obrady. Pri obci vyrastá veľký ovocný sad s areálom hál na spracovanie a uskladnenie ovocia. Plánuje sa výstavba nových domov oproti cintorína. Prajeme našej filiálnej obci Horné Štitáre, pánovi starostovi, poslancom Obecného zastupiteľstva i všetkým Hornoštitárčanom veľa Božieho požehnania a mnoho úspechov v budúcnosti. Nech sa Vaša obec vzmáha po materiálnej i duchovnej stránke, nech sa naďalej rozrastá a zveľaďuje. Všetci občania, mladé rodinky i starší nech tu žijú v zdraví, v pokoji a vo svornosti. Božské Srdce Ježišovo nech Vás naďalej ochraňuje a požehnáva. (Marián Janček)
Modlitba zasvätenia rodín Božskému Srdcu Ježišovmu Najsvätejšie Srdce Ježišovo, Ty si prejavilo cez Margitu Máriu Alacoque, že chceš mať miesto vo všetkých kresťanských rodinách. Uvedomujúc si Tvoje prianie, chcem Ti dnes verejne zasvätiť a obetovať našu rodinu. Chcem žiť podľa Tvojho príkladu, aby v našej rodine prekvitali čnosti, za ktoré si Ty, najmilší Spasiteľ, prisľúbil pokoj už tu na zemi. Budeme sa chrániť (...) (...) - doplnte, čoho sa chcete chrániť
Strana 10
A
Farské listy 28
njelské stránky - o mladých a pre mladých
Rodina—základ spoločnosti Čo je to vlastne rodina? Je to iba zhoda tých, ktorí majú rovnaké DNA? Ktorí žijú v jednej obci alebo farnosti? Je to otec, mama a deti, alebo deti s jedným rodičom? Každá odpoveď by bola asi správna. Najskôr k správnej odpovedi prídeme, keď si položíme sami sebe otázku: „Čo je pre mňa rodina?“ Rodina vyvoláva v nás pocit istoty a bezpečia. Keď sme celkom maličkí si to ani neuvedomujeme, lebo rodičov máme stále pri sebe. Neskôr, keď vyletíme z rodinného hniezda na vlastných krídlach, potrebujeme ten pocit istoty viac. Mať rodinu je niečo krásne, avšak nie každý má také
Urminskí hasiči prispeli
Deň rodín v Urminciach Do krásneho popoludnia Dňa rodín prispeli aj členovia DHZ v Urminciach. Pripravili deťom súťaž, pri ktorej si preverovali svoje detské zručnosti pri narábaní s hasičským náradím. Skrátený hasičský štvorboj bol pre ne zaujímavý. Prekonať 120 centimetrov vysokú bariéru sa darilo skôr tým starším. V streľbe tiež vynikali žiaci vyšších ročníkov. Striekanie na terč vodou sa darilo aj mladším, samozrejme, za výdatnej pomoci oteckov, ktorí im pomáhali pri pumpovaní s ručnou striekačkou. O presný zásah hodeným granátom sa pokúšali aj deti predškolského veku. Každý súťažiaci si niesol na krku zavesený bodovací lístok, kde im rozhodcovia jednotlivých disciplín zapisovali čas a trestné body. Na záver komisia určila 5 najlepších. Z hasičského auta sa potešil Radovan Juhás. Ostatní štyria mali radosť z povozenia sa v novom opravdivom hasičskom aute. Popoludnie bolo plné radosti a súťaživosti.
šťastie. Niektorí svoju rodinu stratia už v útlom detstve. Rodiny sa rozpadajú ako domy, ktoré sa stavali bez cementu a malty. Rodina je veľká ľudská stavba, ktorá potrebuje svoje silné pojivo. Takýmto pojivom je dôvera a láska. Bez týchto dvoch atribútov nie je možné vybudovať pevné rodiny. V dobrej rodine má vládnuť aj harmónia spolunažívania a sebaúcta. Na to, aby si rodiny vedeli navzájom pomáhať, musia tráviť veľa voľného času spolu pri práci, zábave, športe, učení a kultúrnych podujatiach. Tak sa navzájom spoznávajú a vedia potom lepšie riešiť svoje problémy, ktoré sa istotne v každej rodine vyskytnú. V rodine je najdôležitejšia láska. Bez lásky nie je možné dlhodobo udržovať dobré rodinné vzťahy. Deň rodín je len krátky čas vyčlenený na to, aby sme ho prežili spolu so svojimi deťmi a ich kamarátmi. My dospeláci spoznáme kamarátov našich detí, ale aj rodičov, čo prispeje k obrode vzťahov v našej dedine.
Kultúrny dom bol plný radosti. Medzi naše deti prišli aj Kamaráti z TRINITY. Viac ako hodinu sa zabávali pri rôznych spievankách a tancovačkách. Pre deti to bol veľký zážitok a smútok z ukončenia programu zahnala iba TOMBOLA s hodnotnými cenami. Každé dieťa dostalo pri vstupe do KD zlosovateľný lístok. Ceny do tomboly boli ako dar od sponzorov tejto akcie.
Súčasťou Dňa rodiny bolo aj odhalenie pamätnej dosky na hasičskom dome. Na kamennej tabuli sa zaznamenáva udalosť svojpomocného postavenia tejto budovy v rokoch 1971-1972. Tabuľa bude pripomínať budúcim generáciám dobu a ľudí, ktorí nezištne pracovali pre hasičský zbor v obci. Materiálne náklady na stavbu boli v hodnote 140 000 Kčs. Brigádnicky odpracovaných hodín bolo spolu 2 187 , z toho členovia DHZ odpracovali 1629 hodín. Najviac hodín odpracovali na stavbe Jozef Streďanský (260) a Marko Habaj (251). Pamätnú tabuľu a tiež celý hasičský dom požehnal aj miestny duchovný vdp. Marián Janček, ktorý v príhovore vyzdvihol činnosť hasičov nielen pri ochrane majetku spoluobčanov, ale aj pri zapájaní sa do ostatných aktivít na poli náboženskom a kultúrnom v našej obci. Ocenil tiež to, že nezabúdame na našich predchodcov, ktorí budovali túto obec, ale aj dobré medziľudské vzťahy v nej. (r)
Farské listy 28
Strana 11
D u c h o v n ý ž i v o t v ys o k o š k o l s k ýc h š t u d e n t o v V úvode svojho článku by som Vám chcela predstaviť argumenty niekoľkých študentov zo Slovenska. Rozhodla som sa preskúmať duchovný život mojich rovesníkov a na základe toho som im položila otázku: „Máš pocit, že máš kvôli vysokej škole menej času na duchovný život?“ Touto cestou by som Vám chcela priblížiť, ako sa môže duchovný život po strednej škole mnohokrát zmeniť. Odpovede, ktoré mi poskytli, boli nasledovné: „Nemyslím si, že prispievam menej alebo sa všeobecne zúčastňujem menej aktivít v Cirkvi. Necítim, že by opadla moja viera, pretože navštevujem vysokoškolské spoločenstvo Univerzitné pastoračné centrum v Trnave, kde aj študujem. Avšak určite môžem povedať, že prispievam menej do farnosti, odkiaľ pochádzam.“ Mária, 21 rokov, Banská Bystrica „Mám pocit, že môj duchovný život sa na vysokej škole zmenil. Keďže mám veľa povinností do školy, zanedbávam občas úplne všetko a v neposlednom rade aj duchovný život. Mám z toho výčitky. I keď na druhej strane, cez skúškové obdobie sa modlím skoro stále. Aj z toho zasa mávam výčitky svedomia, že sa modlím cez skúškové obdobie oveľa viac ako v bežné dni počas semestra.“ Jaroslava, 21 rokov, Považská Bystrica „Môj duchovný život nebol nikdy lepším ako na vysokej škole. Možno že je to práve preto, lebo som študoval na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Vyučujúci tu dbali nielen na náš intelektuálny, ale aj duchovný rozvoj.“ Jozef, 28 rokov, Žilina „Nemyslím si, že by som zanedbávala môj duchovný život
Hviezdoslavov Kubín
V mesiaci marec sa u nás na škole uskutočnila recitačná súťaž v prednese poézie a prózy – „Hviezdoslavov Kubín“. Vo všetkých triedach prebehli najprv triedne kolá a potom sa uskutočnilo školské kolo. Žiaci boli rozdelení do troch kategórií. V prvej kategórii súťažili žiaci 2. až 4. ročníka, v druhej kategórii žiaci 5. a 6. ročníka. V tretej kategórii boli žiaci 7. a 8. ročníka. Víťazi školského kola postúpili do obvodného kola. To sa uskutočnilo 21. marca v Topoľčanoch. Naši žiaci sa v ňom získali tri miesta: Obvodové kolo 1. miesto – 1. kategória – próza - Veronika Klasová – postupuje do okresného kola 2. miesto – 1. kategória – poézia – Matej Kopec - postupuje do okresného kola 3. miesto – 2. kategória – poézia – Adriana Chudá Marek Uhrík 7. trieda
kvôli škole. Je síce pravdou, že mám kvôli škole menej času, ale nie nejako drasticky. Ani predtým som nechodila pravidelne na sväté omše a tých párkrát čo idem, na tie si čas nájdem.“ Monika, 20 rokov, Bratislava Vysokoškolskí študenti sú veľakrát ukrátení o duchovnú stránku života, i keď myslím si, že nie vždy sú za to zodpovedné len školské povinnosti. Veď i pracujúci ľudia majú mnoho povinností, a predsa si čas nájdu. No je tiež pravdou, že mnoho študentov má okrem školy vo svojom programe aj iné aktivity či dokonca brigádu. Na základe vlastných skúseností môžem súhlasiť s názormi, ktoré uviedli moji rovesníci. Neraz je ťažké stíhať všetky aktivity, ktoré sú nášmu srdcu blízke. Na cirkevných školách je samozrejme duchovný život oveľa bohatší ako na klasických štátnych univerzitách, čo možno pocítiť aj z uvedených argumentov. Na základe odpovedí, ktoré ste si mali možnosť prečítať, je značne cítiť, že vysoká škola zaberá naozaj množstvo času. Obraciame sa na Boha s prosbou o pomoc najmä vtedy, keď sa necítime dobre alebo keď prichádza skúškové obdobie. Mne osobne sa páči, keď si vieme nájsť čas navštíviť Božie chrámy v meste, v ktorom študujeme. Nemusíme prichádzať o svoju vieru len preto, že nemáme možnosť navštevovať sväté omše, či podieľať sa na duchovnom živote práve vo svojej farnosti. Ako spomína študentka Mária vo svojom argumente, existujú aj vysokoškolské spoločenstvá, ktoré sú otvorené priazni nových študentov v ktoromkoľvek meste. Stačí sa oboznámiť s ich fungovaním. Duchovný život nemožno len tak zo svojho života vynechať. I keď možno neraz nestíhame, stále je súčasťou nášho ja. A ten, kto naozaj chce, čas si nájde. Nikola Boldišová
Mária Ševčíková Učiteľka telom aj dušou sa 27.marca 2016 dožila 80 rokov svojho plodného života. Narodila sa v Urminciach v rodine maloroľníka. Keď ukončila základnú a meštiansku školu v rodnej dedine, išla študovať za učiteľku. V tých rokoch to bolo lukratívne vzdelania, ktoré umocnilo jej celoživotné povolanie. Prvé roky učila v neďalekých Krušovciach. Neskôr, pri reorganizácii školstva prešla učiť do Nemčíc, kde robila riaditeľku na I. stupni základnej školy.. Neostala nečinná ani v našej obci, kde dlhé roky viedla Klub dôchodcov, spravovala miestnu obecnú knižnicu. Pričinila sa svojou aktívnou činnosťou o vznik folklórnej skupiny, ktorá vystupuje na rôznych obecných akciách. Jubilantke k jej okrúhlemu výročiu prajú všetci členovia Klubu dôchodcov, veľa zdravia a vyprosujú jej u Nebeskej Matky ochranu. Mária Ševčíková je veľkou ctiteľkou Panny Márie.
Z vody a Ducha svätého sa v krste znovu narodili:
Vydáva: Farský úrad RKC v Urminciach pre potreby veriacich Tel: 038/5386120
Šimon Kopec, Urmince Melánia Kopčeková, Urmince Nina Kováčová, Horné Štitáre Oliver Jozef Dobiáš, H.Štitáre
Zodpovedný redaktor: Ing. František Streďanský e-mail:
[email protected] mob. tel. 0911 109 892 www.farnosturmince.sk Jazyková úprava: Mgr. Anna Pastieriková Tlač: www.dansta.sk Uzávierka tohto čísla bola 20. mája 2016
Vitajte medzi nami!
Sidonie Mojžišovej, rod. Hubovej.
S úctou a láskou si spomína celá rodina.
Dňa 15.3.2016 uplynul rok, čo nás opustil vo veku 32 rokov náš otec, manžel a syn
PAVOL VALENT. Venujte mu tichú modlitbu. Smútiaca rodina
Dňa 27.3.2016 na Veľkonočnú nedeľu nás nečakane opustil náš drahý manžel, otec, starý otec a prastarý otec, vo veku 80 rokov. S láskou v srdci zostáva manželka Zdenka, synovia s rodinami, vnúčatá a pravnúčatá. Za krásnu a dôstojnú rozlúčku ďakujeme dôstojnému pánovi farárovi Mariánovi Jančekovi.
p. PAVOL VALENT. S láskou na neho spomínajú deti s rodinami.
Dňa 12.4.2016 vo veku 87 rokov nás opustila mamička a stará mama Emília Balajková, rod. Osúchová.
Otec náš drahý, zasielame Ti pozdrav do nebies plný vďaky a chvály.
JÁN BALAJKA * 18.5.1916 + 27.9.1984
V týchto dňoch pripomíname si už Tvojich nedožitých 100 rokov, preto v modlitbách prosíme nech Záhrada rajská je plná Tvojich krokov. Nech náruč Otca nášho nebeského odmenou Ti je za všetko, čo zanechal si tu po sebe dobrého ! NEZABÚDAME
Na ceste do večnosti sme ju odprevadili dňa 15.apríla 2016 na cintoríne v Horných Štitároch. Stratili sme najlepšie a najväčšie srdce, ktoré bilo za každého z nás... Dcéry s rodinami Vďaka Ti, Pane, za požehnaných 70 rokov života, ktoré 17.5.2016 oslávil náš ocko a dedko
Ľudovít Sedlár
Všetko najlepšie! Dňa 8. mája 2016 si pripomenuli
50 rokov
Štefan Majba,
.Dňa 30.marca 2016 odišiel do večnosti vo veku 87 rokov
Štefan Majba, Urmince (80) Pavel Valent, Štitáre (87) Miroslav Ďurček, Urmince (64) Emília Balajková, Štitáre (87) Štefánia Balážová, Štitáre (80) Marko Habaj, Urmince (78) Emil Ďurček, Urmince (94) Dezider Jančovič, Urmince (80) Štefan Chudý, Urmince (71)
Odpočinutie večné daj im, Pane!
Spomienka na vzácnych ľudí Dňa 29.5.2016 si pripomenieme 22.výročie odchodu do večnosti našej milovanej mamy a starej mamy
Do večnosti nás predišli
z Horných Štitár. Za Tvoju lásku, obetavosť a príkladnú starostlivosť Ti so srdca ďakujeme a do ďalších rokov prajeme veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a Božieho požehnania. Dcéry s manželmi a vnúčatá Filip, Jakub, Marek, Ninka a ostatná rodina.
manželského sľubu
Jozef Ďaďan a Gabriela, rod. Marušicová
z Horných Štitár. Do ďalších rokov života veľa zdravia a Božieho požehnania želajú syn Jozef, dcéra Gabriela s manželom Jozefom a vnučky Blanka, Zuzka a Gabika.
Dňa 16.2.2016 si v kruhu rodiny pripomenuli 55 rokov spoločného manželského života
Dezider Berec a Zita, rod. Balajková. Nech Pán Boh žehná ďalšie kroky ich spoločného života. To im prajú deti Dezider, Eva, Radomír s rodinami, vnuci a vnučky.
Dňa 5. 6. 2016 si pri sv. omši pripomenieme
80 rokov života p. Márie Kuklovej z Hajnej Novej Vsi.
K tomuto krásnemu životnému jubileu touto cestou jej prajú veľa zdravia, šťastia a Božieho požehnania dcéry s manželmi, vnuci s rodinami, vnučka a pravnúčatá. V krásnom roku Božieho Milosrdenstva sa dožili životných jubileí
60 rokov
JOZEF BALAJKA a 50 rokov DANKA BALAJKOVÁ
z Horných Štitár. Do ďalších rokov života im vyprosujeme veľa zdravia, šťastia, lásky a Božieho požehnania.
K blahoželaniu sa pripája celá rodina.
