D r i e n k a
Pre všetkých školákov, záškolákov i neškolákov a nielen pre nich 0
D r i e n k a
Prispej aj ty svojimi nápadmi do rubrík: A Vlastná tvorba B Aktuality zo školy i mimo nej C Cool page alias Čo tu ešte nebolo!
V tomto čísle nájdeš… Retrospektívne/Tešíme sa na budúcich prvákov ............. 2 Retrospektívne/OAJL/Šaliansky Maťko ........................ 3 Aktuálne/ 200. výročie narodenia Ľ. Štúra................. 4 - 5 Aktuálne/Pozvánka na HK .............................................. 6 Vlastná tvorba/Zima .................................................. .... 7 Cool page/Daniel Štrauch alias GoGomanTv ............. .... 8 Vlastná tvorba/Čo je radosť? ................................ 9 – 10 Gastronápady/ Oranžové smoothie ............................... 11 Vystrihovačka ............................................................... . 12 Zábava ............................................................................. 13 Zbierka/Deň narcisov..................................................... 14
1
D r i e n k a Retrospektívne
28. marca vzdávame hold jednému z najušľachtilejších povolaní – povolaniu učiteľa. Je to príležitosť vyjadriť všetkým učiteľom našu úctu a uznanie. Uvedomujeme si, že práca učiteľov je veľmi náročná a zodpovedná. Zaželajme všetkým pedagógom veľa síl, energie, inšpirácie a motivácie do ďalších rokov, veľa trpezlivosti a odhodlania venovať sa tejto náročnej práci. redaktori
Dňa 4. februára 2015 sa uskutočnil slávnostný zápis žiakov do 1. ročníka v školskom
roku 2015/2016. Predškolákov a ich rodičov vítali a uvádzali súčasní prváci, ktorí sa svojej hostiteľskej úlohy zhostili bravúrne. Po vstupnom programe sprevádzal budúcich prvákov malý vodník, ktorý preveril ich pripravenosť na
školu. Predškoláci zvládli všetky úlohy hravo a v škole sa im veľmi páčilo. Zo zápisu si odniesli aj malú pamiatku v podobe keramickej rybky z našej keramikárskej dielne. (Mgr.
S.
Rjapošová)
2
D r i e n k a Retrospektívne
V januári sa v ZŠ Bajkalská 29 v Prešove uskutočnilo obvodové kolo olympiády v anglickom jazyku, na ktorom našu školu reprezentovali Denis Domanič zo 7. ročníka a Samuel Kocák
z 9. ročníka. Samo Kocák sa na obvodovom kole umiestnil na 8. mieste v kategórii 1B a Denis Domanič získal 10. miesto kategórie 1A. Blahoželáme k peknému úspechu a želáme veľa chuti do ďalšieho štúdia. (Mgr. P. Mirdalová)
Naša účasť v súťaži Šaliansky Maťko (prednes slovenských povestí) priniesla úspechy. Súťaž zastrešovala Matica slovenská v spolupráci s mestom Prešov a ABC - Centrom voľného času v Prešove. V porotách boli skúsení učitelia z jednotlivých okresov, čím sa
3
zabezpečila kvalita a objektivita súťaže. Reprezentovali nás dvaja žiaci: Veronika Vaľková v 1. kategórii a Filip Cvik v 2. kategórii. Získali pekné tretie miesta a niekoľko pekných cien navyše. K víťazstvu zaiste prispel aj správny výber povestí s regionálnou tematikou. Vďaka výbornej organizácii domácich to bol pre všetkých prítomných krásny umelecký zážitok. (Mgr. M. Straková)
D r i e n k a Aktuálne
Ľudovít Štúr (28. 10. 1815 Uhrovec – 12. 1. 1856 Modra) je najvýznamnejším predstaviteľom a vedúcou osobnosťou slovenského národného života v polovici 19. storočia. Bol poslancom uhorského snemu, kodifikátorom spisovnej slovenčiny, autorom súčasného slovenského spisovného jazyka, politikom, filozofom, jazykovedcom, pedagógom, spisovateľom a novinárom. Základné vzdelanie získal v Uhrovci u svojho otca Samuela a od roku 1827 pokračoval v štúdiách na nižšom evanjelickom gymnáziu v Rábe (dnešný Győr). Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Ľudovít Štúr zapísal na evanjelické lýceum do Bratislavy, kde študoval od roku 1829 do roku 1836. Pre finančné ťažkosti však štúdium prerušil (od januára do septembra 1834) a pracoval ako hospodársky úradník na zayovskom panstve v Uhrovci. Štúr bol aktívnym a svedomitým študentom. Z predmetov si zvlášť obľúbil
dejepis, čítal antických autorov, zaujímal sa o estetiku a dejiny umenia. Spomedzi slovanských spisovateľov si vážil diela J. Hollého, J. Kollára, P. J. Šafárika, F. Palackého a iných. V národnom povedomí sa generácia štúrovcov utvrdzovala v literárnych krúžkoch, spevokoloch, organizovaním rôznych podujatí a výletmi do okolitej prírody. Pamätnou sa stala vychádzka na Devín 24. apríla 1836, ktorá sa vzhľadom na spoločenskú situáciu pripravovala tajne. Po odznení Štúrovho prejavu o histórii Veľkej Moravy a odznení básní a piesní si účastníci ako prejav úcty k národnej histórii zvolili slovanské krstné mená, ktoré začali verejne používať. Ľudovít Štúr si vybral ako ďalšie krstné meno Velislav. Sledovaním politických zápasov na uhorskom sneme v Bratislave Štúr prenikal do tajov politického života a rečníckeho umenia. Vzdelával sa aj štúdiom politickej literatúry, ktorá sa tajne dostávala do Bratislavy. V rokoch 1838 až 1840 študoval na univerzite v Halle. Toto štúdium znamenalo novú fázu vo vývoji Štúrovej osobnosti. Na odporúčanie P. J. Šafárika sa venoval predovšetkým modernej jazykovede a histórii. Najväčší význam pre jeho svetonázorové formovanie mala Heglova filozofia, najmä jeho dialektická metóda a chápanie dejín. Po návrate z Halle sa Štúr snažil upevniť svoje účinkovanie na bratislavskej katedre, ktoré nebolo len jeho osobným cieľom, ale aj nevyhnutným východiskom širšieho politického a kultúrneho pôsobenia v národe. Jeho historickofilozofické prednášky a prednášky o slovanskej poézii zintenzívnili vlastenecké nadšenie celej generácie, ktorá dostala po ňom pomenovanie štúrovci. Štúrovo pôsobenie na katedre sa popri vedeckom a výchovnom vplyve vyznačovalo aj intenzívnou politickou činnosťou. Stal sa ideológom nastupujúcej generácie.
4
D r i e n k a Aktuálne
V priamom súvise s dobudovaním ideologických základov samostatného slovenského národnooslobodzovacieho hnutia v diele Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) vypracoval ideovopolitické a jazykovedné zdôvodnenie kodifikácie nového celonárodného spisovného jazyka na báze strednej slovenčiny a dielom Náuka reči slovenskej (1846) mu dal pevnú gramatickú stavbu. Keď ho koncom roka 1843 násilne pozbavili námestníctva na katedre, nekapituloval, ale s veľkým zápalom sa vrhol do praktickej politickej činnosti. V lete 1844 založil spolu s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom vrcholnú celonárodnú kultúrnopolitickú ustanovizeň, spolok Tatrín. V auguste 1845 začal vydávať prvé slovenské politické Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski, ktoré sa stali centrom národného oslobodzovacieho hnutia. Štúr svoj protifeudálny boj ďalej rozvinul v roku 1847 na uhorskom sneme v Bratislave, kde sa ako poslanec mesta Zvolen zaradil svojimi prejavmi medzi najdôslednejších zástancov
5
zrušenia poddanstva. V máji 1848 sa zúčastnil na formulovaní Žiadostí slovenského národa. Maďarská revolučná vláda nielenže neakceptovala tieto oprávnené požiadavky slovenského národného hnutia, ale na jeho vodcov Štúra, Hurbana a Hodžu vydala zatykač, pred ktorým museli utiecť do Čiech. S postupujúcou revolúciou sa stal jedným z hlavných predstaviteľov a vodcov slovenského národnooslobodzovacieho povstania 1848 – 1849 a vedúcim činiteľom Slovenskej národnej rady. V roku 1851 sa Štúr usadil v Modre, aby vychovával siroty po bratovi Karolovi. V dusnej atmosfére bachovského absolutizmu sa venoval takmer výlučne literatúre a vede. Z tohto obdobia pochádza napríklad básnická zbierka Spevy a piesne, Dumky večerné, dielo O národních písních a pověstech plemen slovanských, politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti (Das Slawenthum und die Welt der Zukunft). Štúrov plodný život pretrhla tragická udalosť, keď sa 22. decembra 1855 na poľovačke nešťastne zranil a 12. januára 1856 zraneniam podľahol. Jeho pohreb sa stal manifestáciou jednoty celého slovenského národa, o ktorú sa celý život usiloval. Pôsobenie Ľudovíta Štúra v slovenských dejinách a jeho dielo sú mimoriadne významné a plodné. Bol pri zrode moderného slovenského národa a prispel k jeho formovaniu svojou politickou, novinárskou a spisovateľskou prácou, ako kodifikátor spisovnej slovenčiny, národný buditeľ a veľký bojovník proti národnému a sociálnemu útlaku. Na Slovensku je po ňom pomenované mesto Štúrovo, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, základné a stredné školy, ďalšie inštitúcie, mnoho námestí a ulíc, má postavených viacero pomníkov a početné pamätné tabule. Na jeho život a dielo sa zameriava špecializované Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre. /prevzaté/
D r i e n k a
Pozývame Vás na súťažnú prehliadku v detskom umeleckom prednese poézie a prózy
6
D r i e n k a Vlastná tvorba
Antónia
Zima
Zima, zima, zima, kiežby si už prišla!
Každé dieťa očakáva, že ty budeš celá biela, že donesieš Vianoce a s nimi aj šťastie, ktoré bude čarovné.
A nám všetkým donesie lásku a porozumenie.
7
D r i e n k a Cool page
herec, fotograf, youtuber 18 rokov Narodil sa 24. 9. 1996 v Bratislave, Slovensko. Väčšina z jeho videí sú zaznamenané v slovenskom jazyku, ale je známe, že má predplatiteľov okrem Slovenska aj v Českej republike, Brazílii, Mexiku, Afganistane, Veľkej Británii atď. GoGomanTv žije v Bratislave. Jeho plné meno je Daniel Sebastián Štrauch.
Má mladšieho brata s názvom Maximilián (alebo len krátko Max), vo videách mu hovorí BAUMAX, ktorý sa narodil v novembri 2012. Má tiež dva psy - Maggie a Agátu. Najmä Maggie sa často objavuje v jeho videách. Pýši sa babičkou žijúcou v Rakúsku (ktorá sa už objavila v niekoľkých videách) a bratrancom žijúcim v Srbsku.
P.S. Baby, má frajerku :D (prevzaté spracovala Jožka)
8
D r i e n k a Vlastná
tvorba
Čo je radosť?
Každý si pod týmto slovom
predstaví niečo iné. Nie všetci prežívame radosť z tých istých vecí, zážitkov, pocitov. Každý sme iný. Pre mňa radosť sú chvíle strávené spoločne s rodinou, priateľmi. Toto leto som mala radosť z vydarenej dovolenky. Teším sa z leta a jari, menej ma teší zima a jeseň. Radosť mi robí, keď si nájdem chvíľu pre svojich dvoch psíkov. Radosť mám aj z dobrých známok v škole.
Zdenka
R
adosť je pocit, keď sme šťastní, nadšení a tešíme sa
z maličkostí. Tešíme sa z prežitého dňa, naši rodičia sa tešili, keď sme sa narodili. Ako deti sme sa tešili z hračiek.
Šárka
R
adosť je emócia, pri ktorej dokážeme plakať. Plač nemá
nič spoločné so smútkom alebo slabosťou. Najkrajšia radosť je nevinná a čistá ako u detí. Dieťa potešíte obyčajným úsmevom, ktorý nás nič nestojí. Dospelých niekedy nepoteší, ani keby mali celý svet. Chýba im pocit šťastia a radosti, ktorý stratia v skazenom svete.
Dávid
R
adosť je duševný stav, ktorým vyjadrujeme nadšenie.
Radosť môže byť vonkajšia a vnútorná. Vnútornú človek nedáva najavo. Vonkajšia je nám zjavná. Je to prejav, ktorý v živote nemôže chýbať. Prejavuje sa úsmevom. Radosť sa delí ďalej na úprimnú a falošnú. Falošná by sa medzi radosť nemala počítať. Posledným typom radosti je škodoradosť, teda radosť z utrpenia iných.
Miroslav
9
D r i e n k a Vlastná
R
tvorba
adosť prejavujeme iskričkami v očiach, úsmevom na tvári
a rozbúšeným srdiečkom. Radosť je, keď sa tešíme, že niekomu môžeme urobiť radosť, ale aj to, keď niekto urobí radosť nám. Myslím si, že radosť môže byť niekedy aj falošná. Ak sa nám niečo nepáči, je lepšie to povedať, ako sa tváriť, že sa nám to páči. Falošná radosť dokáže zraniť viac.
Danka
R
adosť je potešenie z víťazstva. Je to ten neopísateľný
pocit, ak zvíťazíš nad svojimi obrami strachu. Je to obrovská dávka emócií, ktoré ti pobláznia hlavu. Tá chvíľa, keď sa vyškriabeš vlastnými silami z temnoty na svetlo, ktoré ti najprv zastrie zrak a až potom ti obráti život naruby.
Ráchel
R
adosť u človeka a zvierat nastáva spontánne a pomerne rýchlo. Môže nás rozveseliť doslova
hocičo, napr. ľahký úsmev, prekvapenie, žmurknutie či dobrá známka. Človeka rozveselí aj to, či sme s osobou, ktorú máme radi, či dokonca ľúbime. Starú mamu rozveselí návšteva jej vnúčat. Radosť je typický prejav dobrosrdečného človeka.
Radosť?
Kristína
Keď sme sa
narodili, mali veľkú radosť naši rodičia. Keď sme rástli, mali sme radosť z maličkostí. Keď sme mali dva roky, mali sme radosť z hračiek. Neskôr sme začali vnímať svet a našou radosťou sa stali rodičia, súrodenci. Neskôr nám radosť robili naši priatelia. Keď budeme dospelí, radosťou bude naša rodina a náš vlastný život, ktorý budeme žiť.
Natália 10
D r i e n k a G a s t r o n á p a d y Gastronápady
Suroviny:
2 ks banány 3 ks mandarínky 1 pohár grécky jogurt 2 ks kivi 1 ks pomaranč 4 PL citrónová šťava 1 konzerva ananásový kompót
2 porcie 3 minúty príprava Postup: Banány ošúpeme a nakrájame na menšie kúsky. Mandarínky, pomaranč a kivi rovnako ošúpeme. Nakrájame ich na menšie kúsky a pridáme k banánom. K ovociu pridáme ananásový kompót a grécky jogurt. Dochutíme citrónovou šťavou. Všetko dôkladne rozmixujeme, až kým nám nevznikne husté smoothie. Servírovanie: Smoothie prelejeme do pohárov a ozdobíme. Nech Vám chutí! /prevzaté spracovala Dominika a Emka/ Poznámka: Ilustračné foto prevzaté
Jednoduché oranžové smoothie plné vitamínov a proteínov. : )
11
D r i e n k a Vystrihovačka
12
D r i e n k a Zábava Policajt sa rozhodne, že si uloví vianočného kapra. Zobral náradie a začal sekať dieru do ľadu. Odrazu príde za ním jeden pán a kričí: - Okamžite prestaňte sekať do toho ľadu! - Akým právom mi to zakazujete!? - Právom správcu zimného štadióna!
Pani učiteľka, cestou do školy ma prepadli zlodeji. - A čo ti ukradli? - Domácu úlohu! V škole sa rozprávajú dvaja prváčikovia: - Ešte 56 rokov a ideme do dôchodku.
Janko, a z čoho si dostal tú päťku? - pýta sa otec. - To kvôli Hviezdoslavovi. - Tak sa s ním prestaneš kamarátiť!
Pani učiteľka ukáže na obrázku zebru. Pýta sa detí, aké je to zvieratko. Nikto nevie, a preto napovedá: - Z... Nikto nevie. - Ze... Stále sa nikto nehlási. - Zeb... Prihlási sa malý Móricko a hovorí: - Zeby to bol tiger?
Prečo je každý študent tak trochu ROBINSON? - Lebo sa teší, že príde piatok! - Ako to, - rozčuľuje sa otec, - že si neurobil tie prijímacie pohovory? Veď si vedel vopred všetky otázky! - Otázky, som vedel, ale odpovede nie. (prevzaté)
13
D r i e n k a
Deň narcisov je dňom boja proti rakovine. Tento deň sa nesie v žltej farbe umelých a živých narcisov na podporu všetkých, ktorí čelia zákernej rakovine. Zakúpením tohto jarného kvietku dobrovoľnou čiastkou každý vyjadrí spolupatričnosť a podporu onkologickým pacientom. Finančná
zbierka sa vracia verejnosti späť vo forme financovania programov a projektov na podporu onkologických pacientov i širokej verejnosti. Prispieť môžeš aj Ty! Kedy? 11. apríla počas verejnej zbierky organizovanej školským žiackym parlamentom v našej škole.
14
D r i e n k a
D r i e n k a: Vydáva ZŠ Drienov vlastným nákladom. Adresa redakcie: ZŠ Drienov, Nám. kpt. Nálepku 12, 082 04 Drienov Šéfredaktorka: Mgr. M. Straková Redaktori: D. Gomulecová, S. Šarocká, V. Murajdová, S. Čontofalská, A. Reváková, J. Fedorová, L. Beliszová, D. Fialková, E. Mitriková, S. Harvan Grafická úprava: Mgr. M. Straková Tlač: Mgr. D. Krajňáková Recenzent: Mgr. B. Boboková Redakcia si vyhradzuje právo úpravy rukopisov. Príspevky uverejnené v časopise nehonorujeme. Nevyžiadané príspevky nevraciame.
15
