Prevencia drogovej závislosti v Prešovskom kraji. PhDr. Nataša Devečková Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove

Prevencia drogovej závislosti v Prešovskom kraji PhDr. Nataša Devečková

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove

Charakteristika kraja 



Prešovský kraj svojou rozlohou 8 981 km2 je druhým najväčším na Slovensku. Administratívne sa delí na 8 obvodov, v ktorých je 666 obcí, z toho 23 so štatútom mesta. Počtom 793 182 obyvateľov patrí Prešovský kraj medzi najväčšie v SR. Najviac obyvateľov žije v krajskom meste Prešov. Druhým najväčším centrom kraja je mesto Poprad. Ďalšími mestami PK sú SL, BJ, VT, HN, SK




V kraji je najvyššia pôrodnosť, dosahuje sa najvyšší prirodzený prírastok a napriek migračnému úbytku aj najvyšší celkový prírastok obyvateľstva v rámci krajov SR. Vo vekovom zložení sa znižuje podiel predproduktívnej zložky a narastá počet obyvateľov v produktívnom a postproduktívnom veku. Prešovský kraj stále zaostáva v hospodárskom rozvoji za úrovňou Slovenskej republiky – patria mu posledné miesta v štatistikách ekonomickej výkonnosti, príjmov obyvateľov a nezamestnanosti.






Školstvo reprezentuje široká sieť predškolských zariadení a základných škôl. Nachádza sa tu 438 základných škôl, 117 stredných škôl, 40 gymnázií a 534 materských škôl. Realizácia protidrogovej politiky vychádza zo základných princípov protidrogovej politiky Európskej únie, ktoré sa nachádzajú dokumentoch: Protidrogová stratégia Európskej únie na roky 2005 – 2012

Drogová scéna 



Protidrogovú politiku nášho štátu, ktorá je v súlade so Stratégiou a Akčným plánom, tvoria štyri základné piliere:  prevencia orientovaná na znižovanie dopytu po drogách,  liečba,  resocializácia,  represia. Na Slovensku a rovnako aj v Prešovskom kraji boli v hodnotenom období najviac predávanými drogami syntetické drogy, predovšetkým pervitín (metamfetamín) a extáza.

Drogová scéna 





Vo všetkých regiónoch bola najrozšírenejšou a relatívne najprístupnejšou drogou marihuana. Škála drog na „miestnom drogovom trhu“ je priamo úmerná veľkosti sídla. V Prešovskom kraji to boli hlavne mestá Prešov, Poprad, Humenné, Kežmarok a Stará Ľubovňa.

Reprezentatívny sociologický výskum zameraný na mieru kvalitatívnej a kvantitatívnej informovanosti obyvateľov Prešovského kraja o drogovej problematike 





Výskum s názvom „ Reprezentatívny sociologický výskum zameraný na mieru kvalitatívnej a kvantitatívnej informovanosti obyvateľov Prešovského kraja v sledovanej problematike” bol realizovaný v rámci aktivity Analýza problému drogovej závislosti v Prešovskom kraji, ako súčasť projektu Koncepcia zapojenia regionálnych kapacít do tvorby, realizácie a hodnotenia protidrogovej politiky Prešovského kraja. Úlohou výskumu bolo prostredníctvom vzorky 600 respondentov vykonať reprezentatívny výskum v trinástich okresoch Prešovského kraja. Výskumnou úlohou boli poverení výskumníci Prešovskej Univerzity spolu so svojimi študentmi. Predmetom výskumu bolo zisťovanie kvalitatívnej a kvantitatívnej informovanosti obyvateľov Prešovského kraja v oblasti drogovej závislosti. Výskumný tím bol zložený z odborných asistentov Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, z katedier Andragogiky a Sociálnej práce.

Metológia výskumu







Hlavný cieľ výskumu bol stanovený na základe zadania, ktoré vyplynulo z projektových zámerov - zistiť a zhodnotiť: mieru kvalitatívnej a kvantitatívnej informovanosti obyvateľov Prešovského kraja o drogách a drogovej závislosti, úroveň informovanosti obyvateľstva Prešovského kraja o možnostiach odbornej pomoci v oblasti drog a drogovej závislosti, dopad protidrogových kampaní realizovaných na území Prešovského kraja na mieru informovanosti obyvateľstva drogách a drogových závislostiach.

Metológia výskumu     



Čiastkové ciele: zistiť či cieľová skupina má informácie o legálnych a nelegálnych drogách, zistiť u cieľovej skupiny kde získala prvé informácie o drogách a drogovej problematike, zistiť či cieľová skupina na základe subjektívneho hodnotenia dostatku informácií o drogách má záujem o ďalšie informácie, zistiť ako kvalita a kvantita informácií o drogách ovplyvňuje konanie cieľovej skupiny, zistiť, ktoré udalosti z protidrogových kampaní realizovaných v Prešovskom kraji v rokoch 2004-2006 cieľovej skupine najviac utkveli v pamäti, zistiť, aký vplyv mali informácie, ktoré získala cieľová skupina z realizovaných protidrogových kampaní, na jej ďalšie konanie.

Metológia výskumu  

Dotazník: dotazník obsahuje 52 otázok, obsahuje otvorené aj uzatvorené otázky a sociálnodemografické údaje o respondentoch.

Metológia výskumu 

Zber dát: Na základe zadania výskumu, sa samotný zber dát realizoval v mestach a obciach Prešovského samosprávneho kraja, pričom obce aj mestá boli vybrané náhodným výberom. Takýmto spôsobom boli vybrané tieto obce a mestá Prešov, Proč, Kendice, Veľký Šariš, Poprad, Veľký Slavkov, Štrba, Štôla, Sabinov, Šarišké Michaľany, Šarišké Sokolovce, Dubovica, Humenné, Udavské, Kamenica nad Cirochou, Brestov,Stropkov, Breznica, Duplín, Bardejov, Zborov, Hažlín, Rokytov, Snina, Stakčín, Zemplínske Hámre, Klenová.

Metológia výskumu 

a) b) c) d) 

Reprezentativita bola stanovená na základe údajov Cenzu 2001 (SODB), a to nasledovne podľa: pohlavia veku vzdelania sídla Zber dát bol realizovaný v čase od februára do júna 2007. Zber dát realizovalo nakoniec 19 študentiek Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity

Kvalitatívna a kvantitatívna informovanosť obyvateľov Prešovského kraja o legálnych drogách 





Tomuto výskumnému okruhu bola vo výskume venovaná značná pozornosť, nakoľko sa jedná o nosnú tému výskumu. Základná informovanosť respondentiek a respondentov o legálnych drogách n=600

má informácie o legálnych drogách

Celkový súčet

Celkom áno

87,00 %

nie

13,00 % 100,00 %





Vek v akom respondenti a respondentky získali prvé informácie o legálnych drogách Zaujímavé sú výsledky, ktoré vcelku prekvapujúco vypovedajú o veku, kedy respondenti získali prvé informácie o legálnych drogách.

vek a prvé informácie

Celkový súčet

Celkom do 5 rokov veku

2,49 %

6 – 10 rokov veku

17,24 %

11 – 14 rokov veku

37,16 %


28,16 %


8,05 %

26 a viac rokov veku

6,90 % 100,00 %

 



Miesto kde ste získali prvé informácie Miest kde respondenti získali prvé informácie o legálnych drogách je viacero, dominuje však škola, domácnosť, ulica a médiá, význam školy v tejto problematike je nepopierateľný. Určitým rizikom môžu byť prvé informácie z prostredia ulice, (teda od rovesníkov), ktorých kvalita a vhodnosť je diskutabilná.

Kde získali prvé informácie o leg. drogách

Celkom v škole

35,40 %

na diskotéke

2,50 %

na ulici

14,20 %

doma

22,50 %

v rámci protidrogovej kampane

1,20 %

z médií (TV, rozhlas, internet)

16,00 %

z odbornej literatúry

1,00 %

z novín a časopisov (printové médiá)

3,40 %



Subjektívne hodnotenie dostatočnosti prvých informácií o legálnych drogách

Otázka 6

Celkový súčet

Celkom úplne dostatočné

9,60 %

dostatočné

38,90 %

ani dostatočné ani nedostatočné

33,70 %

nedostatočné

16,40 %

úplne nedostatočné

1,20 %

nevyjadrilo sa

0,20 % 100,00 %



Súvislosť medzi miestom získania prvých informácií o legálnych drogách a ich subjektívne hodnotenou dostatočnosťou Kde získali prvé informáce o legálnych drogách v škole

Subjektívne hodnotená dostatočnosť prvých informácií úplne dostatočné

4,00 %

dostatočné

16,20 %


9,80 %

nedostatočné

4,80 %


0,40 %

Celkom v škole

35,30 % na diskotéke

Celkom na diskotéke

Celkom

úplne dostatočné

0,20 %

dostatočné

1,30 %


0,60 %

nedostatočné

0,40 % 2,50 %

Kde získali prvé informáce o legálnych drogách

Subjektívne hodnotená dostatočnosť prvých informácií

na ulici

Celkom

úplne dostatočné

0,20 %

dostatočné

4,60 %


6,00 %

nedostatočné

2,90 %


0,40 %

nevyjadrilo sa

0,20 %

Celkom na ulici

14,30 %

doma

úplne dostatočné

2,90 %

dostatočné

7,50 %


8,30 %

nedostatočné

3,90 %

Celkom doma v rámci protidrogovej kampane

Celkom v rámci protidrogovej kampane

22,50 % dostatočné

0,40 %


0,60 %

nedostatočné

0,20 % 1,20 %

Kde získali prvé informáce o legálnych drogách z médií (TV, rozhlas, internet)

Subjektívne hodnotená dostatočnosť prvých informácií úplne dostatočné

1,70 %

dostatočné

7,10 %


4,80 %

nedostatočné

2,10 %


0,20 %

Celkom z médií

16,00 % z odbornej literatúry

úplne dostatočné

0,20 %

dostatočné

0,20 %


0,60 %

Celkom z odbornej literatúry

1,00 % z novín a časopisov

Celkom z novín a časopisov

Celkom

dostatočné

0,40 %


1,60 %

nedostatočné

1,20 %


0,20 % 3,40 %



Kto bol zdrojom prvých informácií o legálnych drogách

Kto poskytol prvé informácie o legálnych drogách

Celkový súčet

Celkom učiteľ, učiteľka

24,0 %

spolužiak, spolužiačka

5,6 %

kamarát, kamarátka

26,4 %

rodičia

23,8 %

aktivistka či aktivista protidrogovej kampane

4,8 %

odborník, odborníčka (lekár, lekárka, poradenskí pracovníci, pracovníčky)

4,6 %

bývalý drogovo závislý, závislá

0,8 %

policajt, policajtka

0,8 %

aktívny užívateľ, užívateľka

1,8 %

ďalší

7,4 % 100,0 %



Subjektívne hodnotenie dostatku informácií o legálnych drogách „máte dostatok informácií o legálnych drogách?“

Celkový súčet



Celkom

áno, ale chcel(a) by som vedieť viac

19,5 %

áno a viac vedieť nechcem

45,0 %

nie, ale chcel(a) by som vedieť viac

6,9 %

nie, ani ma to nezaujíma

17,5 %

neviem posúdiť

11,0 % 100,0 %

Mimoriadne pozitívnym výsledkom sú zistenia, kde až 27,95% respondentov uviedlo, že informácie o legálnych drogách im umožnili rozhodnúť sa neužívať legálne drogy. Tento fakt len potvrdzuje účinnosť informácií pre formovanie postojov k užívaniu legálnych drog.

Kvalitatívna a kvantitatívna informovanosť obyvateľov Prešovského kraja o nelegálnych drogách 



Základná informovanosť o nelegálnych drogách Podobne ako pri legálnych drogách, ani pri nelegálnych drogách sa nepreukázala závislosť medzi základnou informovanosťou a pohlavím.

Základná informovanosť o nelegálnych drogách (má / nemá inf.) Celkom

Celkový súčet

Celkom

„áno“ – má informácie

61,1 %

366

„nie“ – nemá informácie

38,9 %

234

100,0 %

600



Súvislosť medzi základnou informovanosťou o nelegálnych drogách a vekom

Základná informovanosť o nelegálnych drogách (má / nemá inf.) „áno“ – má informácie

vek

Celkom

od 15 do 29

27,6 %

163

od 30 do 44

16,6 %

98

od 45 do 59

11,5 %

68

60 a viac

4,9 %

29

neuvedený

0,3 %

2

60,9 %

360

od 15 do 29

6,3 %

37

od 30 do 44

9,5 %

56

od 45 do 59

10,3 %

61

60 a viac

12,9 %

76

38,9 %

230

0,2 %

1

0,2 %

1

100,0 %

591

1 Celkom „nie“ – nemá informácie

2 Celkom prázdne - neodpovedalo Celkom prázdne – neodpovedalo Celkový súčet

Celkom

od 15 do 29





Spôsob, akým získali respondenti a respondentky prvé informácie o nelegálnych drogách Spôsob, akým získali respondenti a respondentky prvé informácie o nelegálnych drogách je dôležitý najmä pre potreby mapovania zdrojov a spôsobov získavania informácií. Z tabuľky 25 vyplýva, že väčšina respondentov (87,5%) získala prvé informácie o nelegálnych drogách sprostredkovane a len 12,5 % ich získalo vlastnou aktivitou.

Spôsob získania prvých informácií o nelegálnych drogách

Celkový súčet

Celkom

Celkom

vlastnou aktivitou

12,5 %

45

poskytnuté niekým iným (sprostredkovane)

87,5 %

316

100,0 %

361





Súvislosť medzi získavaním informácií o nelegálnych drogách vlastnou aktivitou a vekom získania prvých informácií o nelegálnych drogách Veková kategórie od 11 do 18 rokov veku je najaktívnejšia pri vyhľadávaní informácií o nelegálnych drogách.

Spôsob získania prvých informácií o nelegálnych drogách vlastnou aktivitou

Celkom vlastnou aktivitou

%z celkového počtu vlastnou aktivitou

vek, v ktorom získalí prvé informácie o nelegálnych drogách

Celkom % z celkového počtu odpovedajúcich

6 – 10 rokov veku

1,1 %

8,9 %

4


4,7 %

37,8 %

17


5,6 %

44,4 %

20


1,1 %

8,9 %

4

12,5 %

100,0 %

45

Celkom



Miesto získania prvých informácií o nelegálnych drogách

Miesto získania prvých informácií o nelegálnych drogách

Celkom

Celkom

v škole

33,9 %

120

na diskotéke

3,7 %

13

na ulici

14,1 %

50

doma

3,1 %

11

počas protidrogovej kampane

4,8 %

17

z médií (TV, rozhlas, internet)

28,5 %

101


1,4 %

5

z novín a časopisov

5,6 %

20

práca

0,6 %

2

priatelia

0,8 %

3

na dovolenke

0,3 %

1



Súvislosť medzi kvalitou prvých informácií o nelegálnych drogách a ich dostatočnosťou – kto ich poskytol a ako sú subjektívne hodnotené– možnosť rodičia

Otázka 22 – zdroj získania prvých informácií o neleg. drogách (kto) – možnosť rodičia Otázka 23 – dostatočnosť prvých informácií o neleg. drogách

Celkový súčet

Celkom

Celkom

úplne dostatočné

5,88 %

1

dostatočné

17,65 %

3


64,71 %

11


11,76 %

2

100,00 %

17

 

Zdroj ďalších informácií o nelegálnych drogách Zdroje ďalších informácií by mali prehlbovať poznatky o nelegálnych drogách, resp. podieľať sa na formovaní adekvátnych postojov k užívaniu drog. Z údajov vyplýva, že dominantných zdrojom ďalších informácií sa stávajú média a kamaráti, škola resp. učitelia už strácajú. Dá sa to vysvetliť zameraním škôl skôr na primárnu prevenciu. Zdroj ďalších informácií o nelegálnych drogách

celkom

%

nezískal(a) som ďalšie informácie

67

7,67

učiteľ, učiteľka

74

8,48

spolužiak, spolužiačka

44

5,04

kamarát, kamarátka

99

11,34

rodičia (otec, mama)

25

2,86

širšia rodina (sesternica, bratanec, teta, ujo ...)

28

3,21

aktivista či aktiviska protidrogovej kampane

41

4,70

aktívny užívateľ, užívateľka

43

4,93

odborník, odborníčka (lekár, lekárka, poradca, poradkyňa ...)

43

4,93

z internetu

62

7,10

Zdroj ďalších informácií o nelegálnych drogách

celkom

%

z TV, rozhlasu

153

17,53

z novín, časopisov

94

10,77

prostredníctvom odbornej diskusie v TV, rozhlase

59

6,76


26

2,98

dcéra

6

0,74

v zamestnaní

1

0,11

policajti

3

0,34

video

1

0,11

vlastná aktivita

1

0,11

základná vojenská služba

1

0,11

ja sám – vlastným užívaním drog

1

0,11

nástenka u lekára

1

0.11

873

100,00

celkom



Skúsenosti respondentov s ponukou drog

Stretli ste sa s ponukou nelegálnych drog?

Celkom

áno 141 

v% 39,17

Respondenti, ktorí uviedli, že sa stretli s ponukou drogy, najčastejšie uviedli kto, kde a akú im drogu ponúkol nasledovne: najčastejšou ponúkanou drogou bola marihuana, zriedkavejšie pervitín a len niekoľko respondentov uviedlo aj iné druhy nelegálnych drog. Miesto ponuky je zvyčajne diskotéka, koncert a party, zriedka ulica, internát, práca. Najčastejšie ponúkol drogu kamarát, známy, veľmi zriedka neznáme osoby.

 

Súvislosť so stretnutím sa s ponukou nelegálnych drog a veku V akom veku sa respondenti stretli s ponukou nelegálnej drogy, kde je zrejmé, že najčastejšie sa s ponukou drogy stretli respondenti od 15 do 29 rokov. Tento výsledok je v súlade s očakávaniami, ale nakoľko sa jedná o najviac rizikovú skupiny do istej miery znepokojujúci

Otázka 32a – polootvorená – stretli sa s ponukou nelegálnych drog

Celkom

Otázka 50 - vek

Celkom

%

od 15 do 29 rokov veku

79

56,03


43

30,50


16

11,35

od 60 a viac rokov veku

3

2,13

141

100,00



Informácie, ktoré o nelegálnych drogách získali, respondentkám a respondentom umožnili ... (respondenti a respondentky mali možnosť vybrať viacero odpovedí)

Ot. 33 - Údaje - informácie o nelegálnych drogách umožnili

Celkom

%

1)

získať všeobecný prehľad o nelegálnych drogách

145

34,61

2)

rozhodnúť sa neužívať nelegálne drogy

178

42,48

3)

rozhodnúť sa vyskúšať nelegálne drogy

28

6,68

4)

rozhodnúť sa prestať s užívaním nelegálnych drog

9

2,15

5)

vyhľadávať ďalšie informácie o nelegálnych drogách

24

5,73

6)

neviem to posúdiť

35

8,35

419

100,00

spolu

Dopad protidrogových kampaní realizovaných v Prešovskom kraji



Skúmať dopad protidrogových kampaní v Prešovskom kraji bola úloha priamo vyplývajúca z projektu a mala byť jednou z najdôležitejších oblastí výskumu. Z týchto dôvodov bola na získanie dát pripravená batéria otázok, spolu s vizualizáciou jednotlivých kampaní, ktoré mali k dispozícii anketárky a poskytli ich respondentov. Vizualizácie boli kópie plagátov, či iných materiálov použitých v kampaniach.



Charakteristika skupiny respondentiek a respondentov, spomenuli na rôzne „kampane“ z hľadiska veku

ktorí

si

Otázka 39b – polootvorená – spomenuli si na kampane (*často nekonkrétne) – z hľadiska veku Otázka 50 - vek

Celkom od 15 do 29

58

od 30 do 44

20

od 45 do 59

24

60 a viac

6

vek neuvedený Celkový súčet

108





Odpovede na otázku „Stretli ste sa s niektorou z týchto kampaní?“ (pri dotazovaní použitá vizuálna pomôcka, možnosť súčasne označiť viacero odpovedí) Pri použití aj vizuálnych pomôcok zobrazujúcich konkrétne realizované kampane, sme dospeli k výsledku: až 84% respondentov uviedlo, že sa so žiadnou zo zobrazných kampaní nestretli.

Údaje – 40 – stretli ste sa s niektorou z týchto kampaní?

Celkom

%

Európsky týždeň boja proti drogám 2006

45

7,41

Týždeň boja proti drogám 2005

18

2,97

Týždeň boja proti drogám 2004

22

3,62

Iné, uveďte aké: ....

10

1,65

Nestretol, nestretla som sa so žiadnou

512

84,35

Celkový súčet

607

100,00



Odpovede na otázku „Stretli ste sa s niektorou z týchto kampaní?“ vo vzťahu k okresu – možnosť Európsky týždeň boja proti drogám 2006

Otázka 40a – ETBPD 2006 Okres

Celkový súčet

Celkom

Celkom

Humenné

20,00 %

9

Prešov

26,67 %

12

Poprad

6,67 %

3

Sabinov

4,44 %

2

Bardejov

8,89 %

4

Snina

28,89 %

13

Stropkov

4,44 %

2

100,00 %

45

Závery výskumu 



Domnievame sa, že výsledky výskumu je možné použiť na korekciu preventívnych aktivít resp. zohľadniť pri príprave nových aktivít. Výsledky výskumu v problematike kampaní sú mimoriadne závažné, nakoľko ukázali ich minimálnu účinnosť na cieľové skupiny. Problematika kampaní priniesla v rámci výskumu najväčšie prekvapenie, jednoducho ak takmer 82% respondentov si nespomenie na žiadnu z realizovaných kampaní za niekoľko posledných rokov, ani za použitia vizuálnych ukážok, je skutočne závažný výsledok.


Podobná situácia je aj v oblasti služieb v oblasti drogovej závislosti. Nielen, že minimum respondentov vie uviesť inštitúcie a organizácie, ktoré sa drogovou problematikou zaoberajú, ale aj poslanie a oblasť ich pôsobenia je vnímaná nejasne. V tejto oblasti je zrejme potrebné zvýšiť informovanosť obyvateľstva o činnosti týchto inštitúcií a organizácií. Na druhej strane by sme odporučili aj výraznejšiu preventívnu či osvetovú aktivitu samotných inštitúcií.


Dôležitým výsledkom výskumu je aj zistenie o dominancii škôl v oblasti základnej informovanosti o drogách a závislosti. Výrazne však svoju úlohu v oblasti informovania o drogách a formovania želaných postojov k drogám, nezastávajú rodičia. Domnievame sa preto, že je mimoriadne dôležité pripraviť pre cieľovú skupinu rodičov aktivity, ktoré im umožnia výraznejšie sa podieľať na usmernení svojich detí. Významný podiel na šírení informácií o drogách majú rovesníci.


Celkovo je možné na základe výsledkov výskumu zhodnotiť aj úroveň a kvalitu informácií o legálnych a nelegálnych drogách. Je zrejmé, že stále sú rozšírené povrchné, neúplné, útržkovité informácie. Domnievame sa, že je to výsledkom nekoncepčnosti a nesystematickosti informačných aktivít pre všetky skupiny obyvateľstva. Vzhľadom na obmedzené možnosti prezentácie kompletných a detailných informácií, sme v tomto texte uviedli len zásadné a najdôležitejšie informácie.

Prevencia drogových závislostí 



Prevencia môže byť účinná len za predpokladu, ak bude nadväzovať a prelínať sa celou výchovou a bude započatá čo najskôr. Mala by byť zameraná predovšetkým na utváranie životných postojov, k čomu patrí aj odolávanie nátlaku skupiny rovesníkov, komunikovanie s dospelými, vyhľadávanie pomoci pri riešení problémov, pomoc iným a akceptovanie osobnej a občianskej zodpovednosti. Hovorí sa že neodborne realizovaná prevencia je najlepšou propagáciou drog a spôsob zastrašovania a demonizácia znamenajú stratu dôvery.






Naďalej však pretrváva nezáujem obcí a miest riešiť v rámci komplexného rozvoja obce aj problém drogových závislostí. Veľa negatívneho prinášajú do prevencie aj médiá - necitlivou a niekedy až provokujúcou skladbou príspevkov, kde neodborná prezentácia problému môže motivovať mladých ľudí k ľahostajnosti voči problému závislosti. Na regionálnej úrovni funguje v každom kraji systém koordinácie inak.

Prevencia drogových závislostí V oblasti prevencie protispoločenskej činnosti sa odborníci nášho kraja zameriavajú hlavne na:  výchovnú stránku vyučovacieho procesu, na podporu a preferenciu zdravého životného štýlu a voľnočasových aktivít,  sociálne pozitívne formovanie osobnosti dieťaťa a jeho ochranu pred vplyvmi patologických spoločenských javov (napr. drogy, predčasná sexualita, nezamestnanosť) – predchádzanie faktorom, ktoré ohrozujú vývin mládeže,  cielene pôsobenie na osobnosť človeka, jeho postoj, hodnotovú orientáciu.






Možno konštatovať, že z inštitucionálneho hľadiska je pokrytie kraja v oblasti prevencie dostačujúce. No otázkou zostáva kvalita realizovanej prevencie. Cieľom prevencie aj naďalej zostáva eliminácia neúčinných foriem prevencie, vyzdvihnutie účinných a efektívnych preventívnych projektov a programov a zadefinovanie priorít prevencie. Efektívna je taká prevencia, ktorá má preukázateľný vplyv na správanie cieľovej skupiny.

Prevencia drogových závislostí Pri príprave efektívnej preventívnej aktivity je nevyhnutné odpovedať si na nasledujúce otázky: 

Aké postupy, zložky a metódy sa použijú?



Kto sa bude na preventívnej aktivite zúčastňovať?



Je nejaký empirický dôkaz úspešnosti zvolenej metódy (napr. vedecká literatúra, výskumné štúdie)?



Ako dlho bude preventívna aktivita trvať?



Aký je časový harmonogram (množstvo činností, trvanie a frekvencia každej činnosti, atď.)?

Prevencia drogových závislostí Stratégie prevencie

Neúčinné stratégie:     

jednoduchá informácia (prednáška, film, video..) citové vydieranie zastrašovanie, ponuka negatívnych vzorov akákoľvek direktíva nekontinuitné, jednorázové aktivity

Prevencia drogových závislostí Menej účinné stratégie:  

spoľahnutie sa výlučne na rodinu organizovanie voľného času

Účinné stratégie:     

preventívne programy zapojenie žiakov (s ich súhlasom) do preventívnych aktivít dostupná a nepretržitá pomoc ohrozeným žiakom zapájanie rodičov do mimoškolských aktivít delenie primeranej zodpovednosti na všetky cieľové skupiny

Ďakujem za pozornosť

PhDr. Nataša Devečková

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove

Prevencia drogovej závislosti v Prešovskom kraji. PhDr. Nataša Devečková Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove

Recommend Documents