Andrej Barčík
Posledné obrazy z ateliéru
GALÉRIA 1
Terč na modrej osi II, 1971 - 1987, sololit, koláž, kombinovaná technika, 91,5 x 87 cm 2
Andrej Barčík Posledné obrazy z ateliéru Výber z tvorby autora zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia zostavil Mgr. Milan Mazúr vystavované v priestoroch Villy Nečas v Žiline v rokuóch 2007 - 2009 autor textu k vystavovaným dielam Mgr. Milan Mazúr reprodukcia na obálke: Bez názvu, nedatované, sololit, koláž, 150 x 150 cm
vydavateľ, grafická úprava Výtvarná agentúra A1 Žilina©2009, www.va1.sk foto: Jaroslav Horečný
3
Milan Mazúr
Maliar, kresliar a grafik Andrej Barčík sa narodil 20. novembra 1928 v Závodí, ako druhý syn vlakového poštára Ondreja a matky Márie. Tam strávil i svoje detstvo. Ako chlapec vyrastal v blízkosti najstaršej a najhodnotnejšej architektúry v Žiline, neskororománskeho kostola svätého Štefana Kráľa v Závodí. Závodie bolo jeho strážené a ,,nedotknuteľné“ teritórium zážitkov, návratov, ale i tak potrebných istôt a hodnôt. V roku 1939 začal mladý Andrej Barčík chodiť do Rímsko katolíckej chlapčenskej školy v Žiline a po roku začína študovať na žilinskom gymnáziu. Po štyroch rokoch štúdia na gymnáziu odchádza ako pätnásťročný študent do povstania, odkiaľ sa vracia s podlomeným zdravím. V nemocnici intenzívne kreslí. Jeho brat Milan (lekár v žilinskej nemocnici) Andreja zoznamuje s vtedy už známym výtvarným umelcom Vincentom Hložníkom zo Svederníka. Andrej často navštevoval Hložníka vo Svederníku, kde žil so svojou rodinu a neskôr v jeho žilinskom ateliéri. Hložníkovi vyhovoval Barčíkov záujem o výtvarné umenie, no najmä záujem o jeho citlivé kresby, ktoré Hložník s radosťou akoby predkresľoval svojmu obdivovateľovi a neskôr uznávanému kolegovi. Barčík nebol Hložníkovi dlžníkom, v krátkej chvíli mu nosí ku konzultácii svoje kresby, ktoré Hložník s úctou uznáva a sám sa teší z jeho napredovania. Hložník často spomínal na Barčíka a po každom mojom stretnutí nezabudol pozdraviť svojho priateľa zo Závodia. „Pozdrav koleno“, ako s úsmevom hovorieval Hložník Andrejovi, keď za ním chodieval dohola ostrihaný. V roku 1946 Barčík začína študovať na Súkromnej škole dekoratívnych umení v Prahe, kam ho svojmu spolužiakovi odporučil práve Vincent Hložník. V Prahe ho zaujali najmä galérie a veľkolepé výstavy (Pabla Picassa, Bohumila Kubištu), či ďalších členov výtvarnej skupiny Osmy, ktorá mu tiež ukazovala cestu v jeho výtvarnom smerovaní. V roku 1948 bol prijatý ako mimoriadny poslucháč na Oddelenie kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave k profesorovi Jánovi Mudrochovi. Tu sa spriatelil s Vladom Kompánkom. V roku 1949 pokračuje v štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u Ľudovíta Fullu na oddelení dekoratívnej maľby, kde Barčík konkrétne študuje kresbu a litografiu hláv a aktov. Zoznamuje sa s Mariánom Čunderlíkom a Ivanom Štubňom z Martina. V roku 1950 odchádza z Vysokej školy výtvarných umení a pracuje ako litograf v tlačiarni Atlas v Bratislave. V tom istom roku odchádza za priateľom výtvarníkom Ernestom Zmetákom (spoznal ho ako asistenta na oddelení monumentálnej dekoratívnej maľby u Ľudovíta Fullu) do Rabče na Orave, kde mu vypomáha na realizácii monumentálnej mozaiky v presbytériu kostola Navštívenia Panny Márie. V Rabči ich pravidelne navštevoval Miloš Alexander Bazovský. Začiatkom päťdesiatych rokov spoločne chodievajú maľovať do terénu na Oravu. Andrej Barčík začína intenzívnejšie prežívať všetky životné stretnutia, všetky okamihy, všetky výtvarné skúsenosti. Tu sa mu otvára priestor k pochopeniu, že tvorba je preňho prostriedkom ako vnikať do zásad života, ako sa zmocňovať už videného alebo ešte len tušeného. Objavuje dielo Henriho Matissa a jeho blízkych Dufyho, Marqueta, Deraina alebo mladšieho Modiglianiho. Pozorne sledoval Matissovu tvorbu, fascinovalo ho, ako sa vyžíval v kresbe, ako kresbou všetko povedal čo niesol vo svojej duši. Tak, ako umelci okolo Matissa oceňovali vo svojich vzoroch (napr. Cézanovej maľbe) čerstvosť farby a ňou uchopenie prírody, Matiss si osvojil zásadu, že maľovanie je súčasne kresba a že nie je možné oddeľovať kresbu od maľby. Barčíkovi bolo jasné, že i výtvarný smer 19. storočia Fauvismus smeroval k dosiahnutiu podobného kľudu a pocitu, hrejivej nekomplikovanej nehy spojenej s akousi radosťou z poznávania a objavovania krásy. Jeho kresby začínajú pôsobiť samostatne
4
Nohy, 1992, sololit, koláž, kombinovaná technika, 115 x 92 cm
5
a Barčík sa opiera o prísne koncipovanú logiku obrazovej zákonitosti. Vznik obrazu je preňho tvorivým procesom od myšlienky až k poslednej stope ceruzky či štetca. K svojim dielam sa neraz vracia, aby ich zjednodušoval, dodával im uzavretý výraz, sledujúc vnútornú pravdu obrazu, vzrušujúci ťah štetca, no na druhej strane nám dáva istotu tvorivého prejavu, akejsi zdravej radosti. Výpoveď má predovšetkým silu poetického videnia skutočnosti. Výtvarná teoretička Iva Mojžišová v knihe Giacomettiho oko (a iné texty zo šesťdesiatych rokov) hovorí o Barčíkovi, ako o výtvarníkovi, ktorý úzkostlivo dbal o dobré remeslo, ako neprestával myslieť na povrch „na tú pokožku, ktorou obraz dýcha a nasáva životodarné svetelné chvenie“. Druhá polovica päťdesiatych rokov sa niesla v znamení prvých výstav a Barčík sa stáva hlavným iniciátorom utvorenia Skupiny Mikuláša Galandu. Prvá výstava skupiny bola v roku 1957 v Žiline a vystavovali (Andrej Barčík, Robert Dúbravec, Zdeno Horecký, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Miroslav Marček, Milan Paštéka, Ľudovít Štrompach, Pavel Tóth a ako hosť Ever Puček). V programe výstavu hudobne uviedla Hana Hegerová. Neskôr skupina vystavovala ešte v Bratislave, Prahe a Berlíne, avšak už s podstatne zníženým počtom vystavujúcich. Od druhej výstavy skupiny sa ako jej členovia prezentovali A. Barčík, V. Kompánek, R. Krivoš, M. Laluha, M. Paštéka, I. Štubňa a P. Tóth, ku ktorým sa pridal Anton Čutek a od tretej výstavy Andrej Rudavský. A. Barčík bol neustále jedným z lídrov tejto významnej, na slovenské pomery výnimočnej, výtvarnej skupiny. Koncom päťdesiatych rokov Barčík pracuje na maľbách a grafikách, ako i kolážach s tematikou zátiší s fľašami, pohármi, kanvicami a pod. Neskôr, začiatkom šesťdesiatych rokov, kombinuje kresbu, akvarel a koláž a zúčastňuje sa na významnej výstave súčasného slovenského výtvarného umenia v jazdiarni Pražského hradu. V sedemdesiatych rokoch nastupuje obdobie veľkých aktov v kresbe a grafike a pokračuje v zátišiach (s fľaškami a chlebom). V osemdesiatych rokoch maľuje oleje s kolážami, na ktorých sa objavujú obrazce terčov alebo stopy po brokoch. Vznikajú koláže sediacich žien a intenzívne kreslí čiernou kriedou. V deväťdesiatych rokoch sa Barčík zúčastňuje v Považskej galérii umenia v Žiline na významnej výstave Sen o múzeu a pracuje na sérii kombinovaných farebných techník. Pracuje na obrazoch s tematikou kamení a ľudských torz, vznikajú nové akty, ktoré xeroxuje, dotvára a dopĺňa dokresľovaním. Takto vzniká nová technika a Barčík posúva svoju kresbu do novej farebne kombinovanej xerografie. Od Závodia, na druhej strane mesta smerom na východ, leží známa neskorobaroková budova niekdajšej Kráľovskej colnice, ktorú poznáme ako „Kaštieľ“ v Celulózke a potom pod názvom Villa Nečas. Tú neskôr premenil Jozef Antošík na stánok výbornej gastronómie, špičkového hotelierstva a dobrého umenia. Svoje miesto tu s poctou dostalo i dielo Andreja Barčíka. Akty, ktoré v Barčíkovej tvorbe zohrali jednu z najvýznamnejších kapitol, pôsobia v intímnej časti interiéru akoby šperk na útlom krku Modiglianiho sôch. Kresby dopĺňajú strihané, lepené a kolážované obrazy, ktorých farebné plochy pripomínajú delenie rannej a neskoršej tvorby. Sú to diela, ktoré neboli nikdy a nikde vystavené. Sú to diela, ktoré ako keby posledným maliarskym gestom neúnavného majstra vzdávali hold farbe, sprevádzajúcej ho počas celého jeho výtvarného posolstva. Do tretice je to obdobie bravúrnych kartárskych obrazov. Pražský pobyt no najmä dielo Franta Tichého malo veľký vplyv na vývoj v tejto oblasti. Hazard a hra v karty síce neboli doménou jeho života, ale s obľubou sa nechal vnášať do tajov kariet. Spoločne s kresbou v podobe aktov, koláží s figurálnou a nefigurálnou tematikou, celou škálou zátiší sa nieslo dobrodružstvo celým, nielen výtvarným životom Andreja Barčíka.
6
Žena s jablkom, 1962, drevo, koláž, 40 x 37,5 cm
7
Bez názvu, nedatované, sololit, koláž, kombinovaná technika, 115 x 92 cm
8
Americký terč, 1967 - 1987, sololit, koláž, kombinovaná technika, 100 x 80 cm
9
Akt, 1967 - 2001, papier, kombinovaná technika, 34,5 x 30,5 cm
10
Fragment aktu, 1983 - 2001, papier, kombinovaná technika, 28 x 20 cm
Akt V, 1984 - 2001, papier, kombinovaná technika, 21 x 28 cm
Akt, 1997 - 2001, papier, kombinovaná technika, 30,5 x 29 cm
11
Manekýn zo Zázrivej II, nedatované, sololit, koláž, kombinovaná technika, 115 x 80 cm
12
Bez názvu, nedatované, sololit, koláž, kombinovaná technika, 132 x 130 cm
13
Bez názvu, nedatované, drevo, koláž, kombinovaná technika, 40 x 37,5 cm 14
Bez názvu, nedatované, drevo, koláž, kombinovaná technika, 40 x 39 cm 15
Stélla II, nedatované, sololit, kombinovaná technika, 122 x 91,5 cm
16
Stélla I, nedatované, sololit, kombinovaná technika, 122 x 90 cm
17
Bez názvu, nedatované, sololit, koláž, kombinovaná technika, 122 x 100 cm
18
HOTEL
SALÓNIKY
REŠTAURÁCIA
VINOTÉKA
TERASA
Celulózka 3494, 011 61 Žilina, recepcia: +421 41 509 1001, 509 1010, e-mail:
[email protected], www.villanecas.sk
GALÉRIA
