Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
PhDr. Tatiana Ďurkovičová
Prevencia sociálno-patologických javov vo výchovnej práci pedagóga na základe dôkladného poznania triedneho kolektívu ţiakov I. ročníka strednej školy (Eliminácia a riešenie prípadov prejavov agresie a šikanovania)
Osvedčená skúsenosť odbornej praxe
Dubnica nad Váhom, 2011
Vydavateľ:
Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava
Autor OPS/OSO:
PhDr. Tatiana Ďurkovičová
Kontakt na autora:
Stredná priemyselná škola, Obrancov mieru 343/1, Dubnica n/V tana.durkovicova@ gmail.com Prevencia sociálno-patologických javov vo výchovnej práci pedagóga na základe dôkladného poznania triedneho kolektívu ţiakov I. ročníka strednej školy / Eliminácia a riešenie prípadov prejavov agresie a šikanovania 2011
Názov OPS/OSO:
Rok vytvorenia OPS/OSO: Odborné stanovisko vypracoval:
<Tituly, meno a priezvisko autora odborného stanoviska>
Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe bola vytvorená z prostriedkov projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnanancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.
2
Kľúčové slová sociálna skupina, sociálny status, depistáţ, sociometria, sociálne vzťahy, sociálna atmosféra, sociálna klíma, agresia, šikanovanie, prevencia sociálno-patologických javov
Anotácia Autorka v opise svojej odbornej skúsenosti na príklade riešenia prípadu šikanovania v triede prvého ročníka strednej školy ilustruje postup riešenia vzniknutej situácie a rozoberá problematiku prevencie agresívneho správania a šikanovania. Za základ prevencie okrem iného pokladá dôkladné poznávanie formálnych i neformálnych vzťahov v sociálnych skupinách v prostredí školských tried i individuálnych charakteristík jednotlivých ţiakov triedy. Okrem beţných metód poznávania osobnosti ţiakov učiteľom dáva do pozornosti špeciálne štandardizované i neštandardizované diagnostické metódy. Hlavne však poukazuje na moţnosti vyuţitia sociometrického dotazníka. Naznačuje i moţnosti prevencie šikanovania na strednej škole. Zdôrazňuje pritom význam spolupráce triedneho učiteľa s ďalšími pedagógmi a odbornými zamestnancami školy, tvoriacimi poradensko-konzultačný tím.
OBSAH Úvod 1 Šikanovanie
7
1.1 Šikanovanie v strednej škole
7
1.2 Riešenie prípadov šikanovania
7
1.3 Príbeh jednej triedy
9
2 Prevencia a zvládanie agresie a šikanovania
13
2.1 Druhy prevencie
13
2.2 Desatoro opatrení k prevencii a riešeniu šikanovania v školách
13
2.3 Zvládnutie šikanovania
15
3 Sociálne vzťahy v triede, moţnosti ich poznávania a formovania
17
3.1 Školská trieda a sociálne vzťahy
17
3.2 Moţnosti poznávania sociálnych vzťahov v triede
18
3.3 Sociometricko-ratingový dotazník V. Hrabala
19
3.4 Interpretácia výsledkov sociometrie
22
Záver
24
Zoznam bibliografických zdrojov
25
Zoznam príloh
26
ÚVOD V svojom opise odbornej skúsenosti by som chcela na ilustrácii riešenia prípadu šikanovania poukázať na moţnosti poznávania ţiakov I. ročníka SŠ ako základného predpokladu prevencie sociálno-patologických javov. Z dlhoročnej skúsenosti školského psychológa a sledovaním študijných výsledkov a ţivota tried som nadobudla presvedčenie, ţe pozitívne výsledky sa dostavujú hlavne tam, kde v triede panujú dobré medziľudské vzťahy nielen medzi ţiakmi navzájom, ale aj medzi ţiakmi a triednym učiteľom a nakoniec hlavne tam, kde si triedny učiteľ dokáţe získať pre spoluprácu väčšinu rodičov ţiakov. Má tak oveľa priaznivejšiu východiskovú situáciu pre prácu so ţiakmi a pripravenú pôdu pre lepšie poznávanie svojich zverencov i moţnosti ďalšieho vplyvu. V súčasnej dobe však majú učitelia, zvlášť na strednej škole, veľmi ťaţkú pozíciu a aj obmedzené moţnosti poznávania svojich ţiakov cez spoluprácu s rodinou. Kríza rodiny v rámci celej našej spoločnosti sa podpisuje nielen na zníţení záujmu rodičov o ţivot svojich detí v škole, ale aj na zvýšenej frustrácii detí a mladých ľudí prejavujúcej sa v zmenách preţívania i problémoch či poruchách správania . Kríza sa tak nepriamo dotýka i práce učiteľa. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, učitelia vítajú kaţdú moţnosť spolupráce s odbornými zamestnancami v školstve (školskými psychológmi, školskými špeciálnymi pedagógmi či pracovníkmi centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie) pri poznávaní osobnosti a ţivota svojich ţiakov, aj pri hľadaní moţností riešenia rôznych problémov vo výchovno-vzdelávacej práci. Napriek filozofii našej školy nepriamo premietnutej do snahy vytvárať také podmienky štúdia a ţivota v škole, ktoré by neumoţnili ţiakom uchyľovať sa k sociálne negatívnym javom (udrţovanie primeranej náročnosti štúdia, dôraz na fyzickú zdatnosť a realizáciu v telesnej výchove a športe, či zapájanie ţiakov do mimoškolských aktivít) registrujeme zvýšený nárast agresívneho správania medzi ţiakmi i prejavov šikanovania. Mojou snahou preto je v rámci prevencie sociálno-patologických javov pomôcť učiteľom zachytiť včas akékoľvek signály ťaţkostí a problémov ţiakov v sociálnych vzťahoch a hneď v zárodku hľadať moţnosti ich eliminácie a riešenia. Myslím, ţe nie je potrebné zdôrazňovať vplyv preţívania sociálnych vzťahov na učenie a výsledky v ňom. Je všeobecne známe, ţe prevencia je tým účinnejšia, čím sa realizuje v skorších vývinových obdobiach a na všetkých úrovniach výchovnej práce s deťmi. Preto aj prevencia agresívneho správania a šikanovania by sa mala realizovať hlavne v prostredí základných škôl. Na stredné školy totiţ prichádzajú ţiaci s bohatými skúsenosťami v sociálnych kontaktoch a vzťahoch a bohuţiaľ aj s pevne zakorenenými vzorcami často nevhodného sociálneho správania, ktoré sa uţ ťaţko korigujú či menia. Preto pokladám za dôleţité v prvom rade poznanie triednym učiteľom osobnosti ţiakov svojej triedy a osobitostí ich preţívania a správania pre voľbu vhodných výchovných a vzdelávacích prístupov. Aby sa tento proces urýchlil a aby sa predišlo vzniku nepriaznivej sociálnej klímy v novo sa utvárajúcich triednych kolektívoch, majú triedni učitelia našej školy moţnosť vyuţiť v tomto smere sluţby školského psychológa. Okrem základnej identifikačnodiagnostickej činnosti má školský psychológ moţnosť psychologickej intervencie tam, kde triedny učiteľ alebo vyučujúci predmetu nenachádza adekvátny priestor. Naša odborná skúsenosť tak spočíva v: - dôkladnom oboznámení sa písomnou dokumentáciou ( prihlášky na SŠ a sprievodné dokumenty) triednym učiteľom a školským psychológom ešte pred oficiálnym otvorením školského roka;
-
príprave prvej triednickej hodiny;
-
v prvých vstupoch školského psychológa do tried I. ročníka so zámerom intervencie k pozitívnemu utváraniu dobrých medziľudských vzťahov v triednom kolektíve;
-
vo včasnej diagnostike sociálnej atmosféry a sociálnych vzťahov v triedach.
Aké sú teda moţnosti poznania ţiakov triedy ako sociálnej skupiny i ďalšieho výchovného vplyvu pri prevencii agresívneho správania a šikanovania na strednej škole?
6
1 ŠIKANOVANIE 1.1 Šikanovanie v strednej škole Pojem „šikanovanie“ pochádza z francúzskeho slova „chicane“, čo znamená zlomyseľné obťaţovanie, týranie, suţovanie, prenasledovanie, byrokratické lipnutie na litere predpisov voči podriadeným alebo občanom. Je to vlastne zneuţívanie sily alebo právomoci, s ktorým sa stretávame aj na školách. Zásadne hovoríme o šikanovaní vtedy, ak je obeť z nejakého dôvodu bezbranná – buď pre fyzickú slabosť, či neobratnosť, pre svoju izolovanosť v kolektíve, alebo aj psychické zvláštnosti. V školských podmienkach o šikanovaní hovoríme vtedy, ak jedno dieťa alebo skupina detí hovorí druhému dieťaťu škaredé a nepríjemné veci, bije ho, kope, vyhráţa sa mu, zamyká ho v miestnosti a pod. Tieto incidenty sa môţu opakovať a pre šikanované dieťa je obzvlášť ťaţké, aby sa samo bránilo. Ako šikanovanie môţu byť označené taktieţ opakované poznámky alebo posmešky o rodine. Neoznačujeme za šikanovanie občasnú bitku alebo hádku pribliţne rovnako fyzicky zdatných súperov (Říčan, 1995). Ako uvádza Gajdošová, Herényiová, (1995, s. 188) v našich školách má šikanovanie veľa rôznych foriem – kopanie, postrkovanie, udieranie predmetom, branie desiaty, peňazí, sladkostí, zahanbovanie, zhadzovanie zo schodov, zamykanie do šatne, WC, pichanie ostrým predmetom, vyhadzovanie z okna (akoţe), kopanie do vecí, šteklenie a iné násilné aktivity, ničenie výsledkov práce, ničenie osobných vecí, oblečenia, skrývanie vecí, slovné uráţanie obeti, jej rodičov, súrodencov, oslovovanie menami so sexuálnym podtextom, slovné poniţovanie, citové vykorisťovanie, ignorovanie, často má šikanovanie rasový motív. Michal Kolář (Bolest šikanování, Praha: Portál, 2001) popisuje šikanovanie z troch praktických pohľadov: pohľad „z vonku“, ktorý chápe šikanovanie ako chorobné správanie, a dva pohľady „z vnútra“, chápajúce šikanovanie ako závislosť a ako ťaţkú poruchu vzťahov v skupine. Prechod ţiaka zo základnej na strednú školu je nepochybne výrazným zlomovým obdobím (ţivotným medzníkom) s vysokými nárokmi na prispôsobenie sa a môţe vyvolávať v menšej či väčšej miere krízu v rôznych oblastiach vývinu osobnosti a prejavov jedinca. 15. – 16. roční ţiaci nachádzajúci sa v psychickom a sociálnom vývine často nemajú ešte natoľko rozvinuté adaptačné mechanizmy, aby takúto náročnú ţivotnú etapu zvládli bez akýchkoľvek ťaţkostí. A tak aj u našich prvákov (niekedy i starších študentov) sa kaţdoročne stretávame s rôznymi maladaptačnými problémami. Jedným z nich sú aj prejavy agresívneho správania a šikanovania ako dôsledok utvárania sociálnej štruktúry v rámci školskej triedy. Uvedomujeme si, ţe voči tomuto javu nie je imúnna ţiadna škola, ţiadna trieda a pedagógovia školy pozorne sledujú socializačné procesy uţ v triedach I. ročníka. V prípade , ţe je v triede nezdravá sociálna atmosféra a vznikne podozrenie na šikanovanie, prijímajú opatrenia v zmysle odporúčanej metodiky.
1.2 Riešenie prípadov šikanovania Nakoľko v súčasnej dobe, keď školy majú k dispozícii Metodické usmernenie č. 7/2006 k prevencii a riešeniu šikanovania ţiakov v školách a školských zariadeniach a dostatok informácii i prostredníctvom napr. internetového portálu www.infodrogy.sk očakáva sa, ţe túto metodiku budú ovládať všetci pedagógovia školy a v prípade potreby budú vedieť správne reagovať a erudovane postupovať. Ukazuje sa však, ţe je to skôr iba iluzórne prianie, neţ beţná realita. Pokiaľ nebude na škole pedagóg, vyškolený v problematike eliminácie
7
a riešenia agresie a šikanovania na školách, zostáva táto problematika v kompetencii pedagógov tvoriacich základný konzultačno-poradenský tím (výchovný poradca, koordinátor prevencie, príp. školský psychológ, či školský špeciálny pedagóg), ktorého úlohou je vytvoriť účinnú stratégiu prevencie sociálno-patologických javov. Ţiaľ aj tento inštitút na väčšine škôl zastrešuje len výchovný poradca v úzkej spolupráci s triednymi učiteľmi. A tak v oblasti prevencie agresie a šikanovania je potrebné vymedziť základné kompetencie pre jednotlivých pedagógov školy. V našej škole na základe vypracovanej školskej stratégie prevencie i rozpracovaného metodického usmernenia k riešeniu prípadov šikanovania majú jednotliví pedagogickí a odborní zamestnanci poradensko-konzultačného tímu školy vymedzené kompetencie: - primárnu (univerzálnu) prevenciu zabezpečujú učitelia etickej výchovy, náboţenstva, občianskej náuky a slovenského jazyka a literatúry, - sekundárnu (selektívnu) prevenciu zabezpečuje školský psychológ v spolupráci s triednymi učiteľmi, - odhaľovanie a diagnostika stupňa šikanovania spadá do kompetencií školského psychológa, - riešenie otvorených prípadov spadá do kompetencie triedneho učiteľa, výchovného poradcu, vedenia školy v spolupráci so školským psychológom, príp. centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Ako odborný zamestnanec školy (školský psychológ) uskutočňujem pravidelne diagnostiku sociálnej klímy a sociálnych vzťahov, hlavne v triedach prvých ročníkov s cieľom prevencie agresie a šikanovania. Vyuţívam pritom popri pozorovaní, monitorovaní správania, rozhovoroch so študentmi a učiteľmi i štandardizované a neštandardizované depistáţne dotazníky. V mojej niekoľkoročnej praxi sa mi osvedčil sociometrický dotazník (SO-RA-D V. Hrabala), depistáţny dotazník „Ja a moja trieda“ i dotazník na zisťovanie šikanovania v triedach (podľa M. Kolářa) – viď prílohy 1, 2, a 3. Po následnom vyhodnotení prebiehajú konzultácie s triednymi učiteľmi, s ktorými spoločne vytvárame stratégiu ďalšej intervencie. Napríklad v prípade I. štádia – ostrakizmu zaraďujeme krátky preventívny program na elimináciu prejavov šikanovania. V prípade II. štádia popri výchovných opatreniach, v zmysle klasifikačného poriadku, zahájime individuálnu výchovnú prácu so ţiakmi triedy – jednorázové konzultácie príp. strednodobé i dlhodobé psychologické poradenstvo školského psychológa pre obete a agresorov. Napriek zauţívanej stratégii a preventívnym opatreniam školy sa nám v minulom školskom roku v jednej z chlapčenských tried prevalilo šikanovanie skôr, neţ sme stihli uskutočniť preventívne intervencie. V takom prípade bolo potrebné uskutočniť dôsledné zaznamenanie všetkých podstatných skutočností v zmysle odporúčanej metodiky a stratégie vedenia vyšetrovania. Stratégie vyšetrovania V praxi môţeme uplatniť predovšetkým dva typy stratégií. Podľa úrovne cieľov a rozsahu vyšetrovania jeden vonkajší a lokálny, druhý vnútorný a globálny. Ich spoločným menovateľom je snaha zabrániť prezradeniu, kto o šikanovaní informoval, teda ochrániť informátorov pred pomstou agresorov. Vyšetrovanie obetí a svedkov, ale i agresorov je realizované tak, aby ostatní nemohli vyhodnotiť, čo kto povedal. Schéma stratégie vyšetrovania Stratégiou prvej pomoci je stratégia vonkajšia a lokálna, ktorá je časovo menej náročná a je pouţiteľná v rámci tradičnej pedagogickej odbornosti. Vlastná stratégia zahŕňa päť krokov: 1. Rozhovor s informátormi a obeťami (o vonkajšom obraze šikanovania).
8
2. Nájdenie vhodných svedkov (v spolupráci s informátormi a obeťami vytypovanie členov skupiny, ktorí budú ochotní pravdivo vypovedať). 3. Individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami (v ţiadnom prípade nie obetí a agresorov!). Chybou je i spoločné vyšetrovanie svedkov a agresorov. 4. Zabezpečenie ochrany obetiam. Obeť sa nesmie nikdy ponechať svojmu osudu! (v niektorých prípadoch je nutné dlhodobo uvoľniť obeť zo školy alebo jej zabezpečiť okamţitý prestup na inú školu – hlavne pri pokročilom štádiu šikanovania). 5. Rozhovor s agresormi (jednotlivo), prípadne konfrontácia medzi nimi. Predpokladá dôkladnú prípravu a zhromaţdené dôkazy. Väčšinou sa dá pouţiť princíp „pritlačenia k stene“. Pre ilustráciu uvádzam popis tej časti odbornej činnosti v oblasti problematiky agresie a šikanovania na stredných školách, ktorú kompetenčne môţe vykonávať práve výchovný poradca. V riešení konkrétneho prípadu šikanovania medzi ţiakmi ide hlavne o: - individuálne pohovory so ţiakmi triedy – svedkami šikanovania, obeťou a nakoniec agresormi, - spísanie výpovedí ţiakov, - príprava rozhovorov s rodičmi agresorov - návrh výchovných opatrení spolu s triednym učiteľom - a koordinácia preventívnych aktivít v spolupráci so školským psychológom a koordinátorom prevencie. 1.3 Príbeh jednej triedy Poznámka: v zmysle ochrany osobných údajov sú mená a iné identifikačné údaje osôb zmenené (príp. vymyslené). Uţ v októbri pri prvom rodičovskom zdruţení sa na mňa obrátili rodičia ţiaka prvého ročníka so ţiadosťou o intervenciu z dôvodu podozrenia na šikanovanie ich syna Jakuba L.. Veľmi otvorene porozprávali o jeho osobnostných zvláštnostiach, ktorými môţe priťahovať pozornosť agresorov ( rýchlo vyrástol, je nemotorný, športové drevo, a v prejavoch ešte stále detský, moţno aţ naivný). Zároveň upozorňovali na prejavy správania v ostatnom čase ako roztrţitosť, nesústredenosť na učenie, snaha vyhnúť sa povinnostiam i dochádzke do školy, ktoré môţu naznačovať, ţe sa v škole, t.j. v triede „niečo“ deje. Po administrácii a následnom vyhodnotení depistáţneho dotazníka Ja a moji spoluţiaci a dotazníka na zistenie šikanovania v triede, po otvorenom pohovore s potenciálnou obeťou a ďalšími ţiakmi triedy bolo k dispozícii dostatok informácii k rýchlemu zásahu – usvedčeniu agresora : Viktora M.. V poradenstve školského psychológa sa Viktor k svojmu neprimeranému správaniu ( posmievanie, uráţlivé poznámky a nadávky na adresu Jakuba) priznal. Otvorene porozprával aj o svojich záţitkoch zo ZŠ, keď on sám bol šikanovaný a teda obeť chápe. Svoje správanie oľutoval a prisľúbil nápravu. Súhlasil aj s poradenstvom školského psychológa, aj keď následne sa stretnutiam vyhýbal. Obeti sa však ospravedlnil a skutočne svoje postoj k Jakubovi i správanie posunul do polohy neutrality. Týmto aktom zmierenia sa situácia, zdá sa, vyriešila. Jakub L. je teraz spokojný, v triede sa cíti dobre, s učením váţnejšie problémy nemá. Úspešné uzavretie tejto kauzy bolo zavŕšené poďakovaním a ocenením pruţného postupu školy v riešení šikanovania zo strany rodičov Jakuba L.. Týmto sa ale príbeh jednej triedy neskončil. Aby sme triedu lepšie poznali, uskutočnili sme v novembri v rámci kompetencie školského psychológa vyšetrenie sociometrickým dotazníkom, z ktorého výsledky ilustrujem
9
(príloha 4) pre lepší obraz o postavení jednotlivých aktérov v rámci danej skupiny ţiakov. Výsledky potvrdili postavenie Jakuba v triede ako outsidera (nízke stenové hodnoty, sympatií, vplyvu i náklonnosti k triede). Viktor M. síce stenovými hodnotami nepúta pozornosť, ale rozdiel v hodnotách vplyvu a sympatie naznačuje tendenciu k asociálnemu správaniu. Z charakteristík spoluţiakov sa ale dozvedáme, ţe Viktor je vraj „zákerný, agresívny, výbušný, konfliktný a namyslený, zosmiešňuje spoluţiakov, vysmieva sa, vulgárny, nesympatický, provokatér, ale aj niekoľko vyjadrení typu „v pohode“, či dokonca vo vnútri dobrý, bojí sa... „. Našu pozornosť upútali výsledkami ďalší dvaja chlapci – Adrián G. a Dušan P., u ktorých vysoké hodnoty vplyvu a niţšie hodnoty sympatií poukazovali na to, ţe aj ich správanie by mohlo mať asociálny charakter. Po analýze výsledkov depistáţneho dotazníka „Ja a moji spoluţiaci“ a sociometrie s triednou učiteľkou boli navrhnuté opatrenia v podobe odporúčaní školského psychológa k ďalšieho postupu vo výchove a vzdelávaní ţiakov tejto triedy (viď. protokol z vyšetrenia – príloha 2). V druhom polroku sme ale zaţili ďalší šok. Situácia sa totiţ opakovala. Tentoraz aj s inými aktérmi (staronovými), inými formami a v inej intenzite. Prevalilo sa to v máji, keď sa na nás obrátili rodičia ďalšieho ţiaka (Romana H.) s nasledovným oznámením: Synovi sa výrazne zhoršil prospech v škole, rodičia pozorujú zmeny v správaní – únava, apatia, slabá komunikácia, poruchy spánku, strach zo školy aţ odmietanie dochádzky do školy. Priznal sa, ţe mu spoluţiaci v škole ubliţujú. Jednotlivé formy šikanovania má matka zdokumentované (odfotené na mobile). Posmievajú sa mu hlavne kvôli pôvodu – pochádza zo skromných sociálno-ekonomických pomerov z Dolných Kočkoviec (doma majú hospodárstvo, aj niekoľko mačiek, čo sa Roman, zo strachu, snaţí pred spoluţiakmi utajiť). Šikanovanie prekročilo hranicu únosnosti a verbálne útoky (posmievanie a prezývky „mačka“) prerástli do foriem – poškodzovania osobných vecí (kreslenie po lavici, taške, peračníku, bunde, sypanie odpadkov na stoličku atď.) aţ po fyzické útoky (fackovanie). Deje sa to ako počas prestávok, tak aj počas vyučovacích hodín. Ako hlavného aktéra matka označila Adriana G. Hľadanie a identifikácia agresorov uţ nebola potrebná. Tých rodičia priamo označili a ţiadali zriadenie nápravy. Naša úloha spočívala v dôslednom a rýchlom postupe pri vyšetrovaní prípadu. Nasledovala séria rozhovorov so svedkami, obeťou, agresormi a nakoniec rodičmi agresorov. Pre úplnejší obraz uvádzam skrátené záznamy výpovedí jednotlivých aktérov. Z výpovede obete – Romana H.: „Adrián G. si začal zo mňa robiť srandu asi dva mesiace po začiatku školského roku. Všeobecne podceňuje ostatných. Keď som niečo medzi spoluţiakmi rozprával alebo hovoril záţitky napr. o motorke posmieval sa mi a uráţal nadávkami a prezývkami ako: „debilko“, „teplý“, „mačka“ a pod. Uráţalo ma, keď si potom všetci zo mňa robili srandu. Teraz, keď niečo poviem, tak hneď reaguje spôsobom, ţe „drţ p...u!. Všetci sa smejú, aţ na pár ľudí. Niektorí sú neutrálni. Ubliţujú mi hlavne Adrián G., Viktor M., Dušan P.(pozn.: presne tí ţiaci na ktorých nás upozornili i výsledky sociometrie) Na otázku „Porozprávaj o tom, ako ti ubliţujú“ odpovedal: - „keď som sedel za počítačom, strúhali mi kriedu na hlavu; - keď som si išiel sadnúť, strhávali mi stoličku, aby som padol; - zozadu ma fackovali, aby som nevidel, kto to bol. Všetci naokolo sa pritom smiali; - keď sa niečo pomýlim pri odpovedi, alebo sa niečo spýtam učiteľa (asi blbosť...) Adrián G. sa smeje s komentárom „aha debil!“; - prilepili mi peračník o tabuľu (učiteľ sa ani nepozrel a nespýtal, kto to bol. Andrej P. ho potom odlepil a vrátil mi ho); - keď som išiel na WC, zmizli mi veci, niekedy aj stolička;
10
alebo keď som sa vrátil na miesto, na stoličke som mal odpadky – špinavú handru na tabuľu, servítky, šupy z pomaranča, vodu a to isté na lavici; - kreslili mi na bundu sprosté symboly. Deje sa to cez prestávky, ale aj takmer na všetkých hodinách okrem MAT a F ( s p. tr. uč.). Napr. aj na praxi sme oproti sebe a Adrián G. má vţdy na mňa blbé naráţky: ţe mu smrdí koňacina, je tu mačka, ktorá smrdí ako kôň. Trvá to uţ dlho a kaţdý deň. Najhoršie je to štvrtok a piatok. Najväčší pokoj bol iba vtedy, keď Adrián G. chýbal. Uţ som z toho unavený, nechce sa mi chodiť do školy. Prial by som si, aby to uţ skončilo.“ Z výpovedí svedkov (Juraj S., Jakub O., Jakub S.): „Môţeme potvrdiť, ţe spoluţiaci Adrián G., Viktor M., Dušan P. si pribliţne od novembra minulého roku doberajú Romana H.. Zo začiatku si robili srandu kvôli priezvisku, potom prezývky kvôli tomu odkiaľ pochádza – „Cat-man“, „mačka“, „kočka“, mňaukanie na jeho adresu. Na tom sa bavila skoro polka triedy. Neskôr mu schovávali tašku alebo iné osobné veci (do skrine, do šuplíka stola), hádzali peračník za tabuľu, za dvere a pod. Teraz uţ chodieva so všetkými osobnými vecami aj na WC. Smiali sa mu, ţe je závislák, keď bol pri počítači, alebo mu sypali na hlavu rozmrvenú kriedu. Schovávali mu a poškodzovali veci, čmárali mu na chrbát bundy zahanbujúce symboly alebo robili na odev odtlačky rúk od kriedy. A takto kaţdý deň niečo. Viacerým z nás to uţ začalo vadiť. Pokladáme takýto spôsob zábavy a komunikácie za primitívny a odsúdeniahodný. Pretoţe si uvedomujeme, ţe konanie menovaných spoluţiakov uţ prekročilo hranicu prípustnej recesie a má formu šikanovania rozhodli sme sa svojou svedeckou výpoveďou pomôcť poškodenému spoluţiakovi a do budúcna zamedziť ďalšiemu ubliţujúcemu konaniu voči komukoľvek z našej triedy.“ Z výpovedí útočníkov Adrián G.: „Priznávam, ţe sme si z Romana H. robili zo začiatku srandu, ale posledný mesiac (týţdeň!) som mu nič nerobil, dokonca som si od neho odsadol. Neuvedomoval som si, ţe by som robil, niečo zlé. Keď som mu niečo povedal, tak len preto, aby sa konečne uvedomil. Vadilo mi, ţe smrdí po cigaretách. Nebol som v tom iba sám. Zle mu robili, hlavne Viktor M. a Dušan P.. Ja som sa iba smial.“ Na otázku, čo konkrétne urobil Romanovi H. on sám a za čo cíti zodpovednosť: „Povedal som, ţe smrdí; smial som sa na tom, ţe je z Kočkoviec; hovoril som, ţe ma lupiny; smial som sa, ţe má deravé ponoţky; smial som sa na tom, ţe chová mačky; moţno raz, alebo dvakrát som mu schoval nejakú vec; smial som sa, keď prišiel s rukami špinavými od oleja...; smial som sa, ţe nosieva krátke rifle a malé tričko. To je všetko. Neuvedomoval som si, ţe by mu to mohlo tak ublíţiť. Veď to bola iba sranda.“ Viktor M.: „Priznávam, ţe som Romanovi H. brával občas školskú tašku v čase od októbra do novembra, ale potom som to oľutoval a prestal som s tým. Teraz som s Romanom kamarát, lebo viem, aký je. Vtedy som nevedel aký je. Je pravda, ţe sa občas pohádame, ale vţdy sa udobríme nakoniec. Nevzišlo to z mojej hlavy. Adrián nás nahováral, keď nemal čo robiť, ţe poďme mu niečo spraviť. A to väčšinou, keď Roman prišiel cez veľkú prestávku a smrdel od cigariet. Ako som povedal, s Romanom uţ dlhú dobu nemám konflikty a oľutoval som to, čo som spravil a viem, ţe musím niesť dôsledky toho. Ale ja som to nevymyslel.“(pozn.: U Viktora sa jedná o opakované prevádzanie šikanovania, ale tentoraz voči inému spoluţiakovi a ako spoluagresor.) Dušan P.: „Asi dva mesiace po začiatku školského roku som začal vtipkovať na adresu Romana H., ţe je z Kočkoviec, ţe sú tam mačky a pod. Stalo sa niekedy, ţe keď mu spoluţiaci chceli schovať -
11
veci a posúvali ich po triede, pridal som sa a posúval som ich tieţ. Dialo sa to nejako do môjho prvého sedenia u Vás (január 2011). Zopárkrát som aj mňaukal, akoţe je z Kočkoviec. Neuvedomoval som si, ţe by som robil niečo naozaj zlé a nemal som v úmysle mu ublíţiť. V poslednej dobe som sa na tom nezúčastňoval. Trápilo ma, ţe som mu ublíţil. Bol som kvôli tomu aj na spovedi. Mrzí ma to a ľutujem, čo sa stalo.“ Z doteraz uvedených skutočností je evidentné, ţe po prvom ešte v zárodku zamedzenom pokuse šikanovať ţiaka nachádzajúceho sa na sociometrickom chvoste Jakuba L., preniesli agresori svoj záujem na ţiaka – Romana H., nachádzajúceho sa síce v sociometrickom priemere, ale priťahujúceho pozornosť ako svojimi neúspechmi v učení, tak aj istými odlišnosťami vzhľadu a prejavov v správaní. V tomto prípade však ako kľúčová osoba v aktoch šikanovania vystupuje Adrián G. Adrián je hviezdou triedy – urastený s atletickou postavou, aktívny športovec, charakterizovaný spoluţiakmi ako „borec, haluzák, namyslený, nie moc múdry, zákerný, škodoradostný, myslí si, ţe je majster sveta, ale aj v pohode, super spoluţiak, zábavný, srandista, fajn chalan s rozumným pohľadom na mnohé veci, sympatický, lebo má zaujímavé názory...“ Prípad bol vyhodnotený ako II. stupeň šikanovania, vyţadujúci prijatie výchovných opatrení v zmysle klasifikačného poriadku i intervenciu odborných pracovníkov v zmysle liečby ochorenia šikanovaním a následnej sekundárnej prevencie. Po vyšetrení prípadu boli do školy pozvaní rodičia aktérov šikanovania – agresorov a za prítomnosti triedneho učiteľa, výchovného poradcu, školského psychológa a zástupcu vedenia školy boli informovaní o všetkých skutočnostiach, o ďalšom postupe vo výchove, výchovných opatreniach i plánovaných preventívnych aktivitách. Rodičia prijali závery, ktoré škola prijala a prisľúbili vyuţiť svoj vplyv na korekciu správania svojich detí . Po ukončení kauzy boli v triede uskutočnené intervencie zo strany triedneho učiteľa a školského psychológa v podobe rozhovoru. V záverečnej klasifikácii boli agresori potrestaní výchovným opatrením – zníţenou známkou zo správania, pokarhaním riaditeľom školy a pokarhaním triednym učiteľom. Informácie zo spätnej väzby od ţiakov však naznačovali stále napätie (dusno) v triede. Ţiaci mali tendenciu hodnotiť vzniknutú situáciu ako neprimerane nafúknutú a k intervenciám sa stavali dosť odmietavo. Ďalším významným momentom, ktorý vyvoláva úvahy o úspešnosti /neúspešnosti výchovných zásahov je fakt, ţe po prázdninách sa Roman H. uţ do školy nevrátil. Podľa informácii triedneho učiteľa, prestúpil na inú strednú školu. Nakoľko doposiaľ nemáme informácie o jeho motívoch k tomuto kroku, ostáva nám iba veriť, ţe pravým dôvodom tejto zmeny u Romana bol záujem študovať odbor primeraný jeho schopnostiam i profesijným záujmom. Našim cieľom je teraz v triede naďalej monitorovať správanie sa ţiakov voči sebe, ozdraviť sociálnu klímu formovaním správnych postojov k agresii a šikanovaniu a rozvíjať také sociálne zručnosti ţiakov, aby sa v budúcnosti takéto situácie neopakovali.
12
2 PREVENCIA A ZVLÁDANIE AGRESIE A ŠIKANOVANIA 2.1 Druhy prevencie Medzi moţnosti, ako predchádzať a čeliť šikanovaniu patrí pestrá paleta opatrení, prístupov, zásad, metód a prostriedkov. Automaticky sem patria poznatky o príčinách a štádiách šikanovania, porozumenie situácii, za ktorej k šikanovaniu dochádza. Samozrejmou súčasťou preventívnych opatrení je informovanie ţiakov o linkách dôvery, včítane oznámenia kontaktných adries a telefónnych čísiel, na ktoré sa môţu v prípade potreby obrátiť. Alfou a omegou prevencie šikanovania je hľadanie ciest, ako ovplyvniť špecifické rizikové faktory ako u šikanovaného, tak u šikanujúceho a vytváranie zdravej verejnej mienky skupiny ( triedy, školy), v ktorej dochádza či môţe dôjsť k šikanovaniu. Ako uvádza Stanislav Bendl ( 2003, s. 78), v oblasti šikanovania sa rozlišuje prevencia primárna a sekundárna ( podľa Vavrečková, 2000, s. 26 ). Primárna prevencia sa uplatňuje v prípadoch, kde k šikanovaniu zatiaľ nedošlo. Spočíva vo výchove harmonickej osobnosti dieťaťa, v informovanosti detí, rodičov a verejnosti o šikanovaní, preventívnych aktivitách v školách, či v tom, čo Pavel Říčan označuje ako „výchovu k násiliu“ (metóda nácviku prekonávania únavy a nepohodlia, výchova k nebojácnosti, otuţilosti a telesnej zdatnosti). Najlepšou ochranou proti šikanovaniu je budovanie otvorených, kamarátskych a bezpečných vzťahov medzi členmi školského spoločenstva, školskej komunity. Sekundárna prevencia sa uplatňuje v situáciách, keď k šikanovaniu uţ došlo a kde musia byť pouţité také opatrenia k náprave, aby sa problémy znova neobjavili. Zaraďujeme sem včasnú diagnostiku, bezodkladné vyšetrenie šikanovania, pedagogické opatrenia (ochrana obetí pred ďalším násilím, rozhovor s rodičmi obetí, jednanie s rodičmi agresorov, komunikácia s ostatnými rodičmi, jednanie s kolektívom triedy), včítane výchovnej práce s agresormi (postihy, monitorovanie, tlmenie agresívnych sklonov, pochvala za zvládnutie impulzivity v provokujúcej situácii, výcvik sociálnych zručností, zamestnávanie vhodnými činnosťami). Podľa Stanislava Bendla (2003, s. 78) terciálna prevencia v oblasti šikanovania v súčasnej dobe prakticky neexistuje, ale do budúcna je nutné o nej uvaţovať a predovšetkým na nej pracovať. Jedná sa o moţnosti škôl vyuţiť špeciálne pracoviská, ktoré by celodenne pracovali predovšetkým s agresormi. Nutnou podmienkou je však moţnosť nebezpečného iniciátora brutálnej a kriminálnej šikany od školy dištancovať. Dlhodobejšiu odbornú starostlivosť však vyţadujú i obete pokročilých štádií šikanovania s následkami posttraumatickej stresovej poruchy. 2.2 Desatoro opatrení k prevencii a riešeniu šikanovania v školách Ide o desať skupín opatrení: 1) Utopické opatrenia: a) vylúčenie agresorov zo školy ( suspension) b) domáca škola, resp. domáce vzdelávanie c) zrušenie škôl, resp. odlišná budúca podoba školstva 2) Zaujímavá výuka a atraktívny školský program: a) zaujímavý obsah b) činná škola a aktivizujúce metódy výučby c) pútavý školský program 3) Prostriedky vedúce k odhaleniu a diagnostikovaniu šikanovania:
13
a) pozorovanie b) rozhovor c) dotazník (depistáţne dotazníky šikanovania, sociometrické vyšetrenia – sociometrie) 4) Dozor a jemu blízke prostriedky: a) učitelia vykonávajúci dozor b) ďalšie osoby vykonávajúce dozor (rodičia, ţiaci) c) alternatívne spôsoby dozoru (kamerový systém, momentka – pouţitie fotoaparátu alebo videokamery) 5) Práca s obeťami šikanovania alebo výbava obetí a potencionálnych obetí spôsobmi ako predchádzať a čeliť šikanovaniu: a) vyhýbanie sa šikanovaniu b) metódy pestovania odolnosti voči prejavom šikanovania (napr. výchova k násiliu, pestovanie športu, pohotová zásoba slov, humor, tréning asertivity a pod.) c) posilňovanie sebavedomia obete a potenciálnych obetí šikanovania. 6) Práca s agresormi: a) budovanie osobnej perspektívy agresorov b) odplavovanie stresu a agresivity (relaxačné techniky, priestory pre legálne zápasenie ţiakov, ponuka „vzrúša“ a pod.) c) pestovanie empatie alebo vciťovania sa agresorov do roly obete d) behaviorálny prístup (ukáţka a ponuka alternatívnych spôsobov presadenia sa v skupine, pouţívanie alternatívnych trestov) e) získavanie agresorov na svoju stranu f) metóda zmierenia agresora a obete g) zmena prostredia alebo preradenie agresora (obete) do inej triedy (školy) 7) Práca so všetkými ţiakmi (v triede, škole): a) ochrana detí pred vplyvom mediálneho násilia a pornografie b) osveta ( informačné letáčiky a videoprogramy o šikanovaní c) ţiacke zmluvy, charty, petície d) vytvorenie zdravého jadra triedy e) mravná výchova f) pestovanie spolupráce medzi ţiakmi 8) Participácia ţiakov na prevencii a riešení šikanovania: a) ţiacka samospráva b) peer programy zamerané na šikanovanie a zvládanie konfliktov (skrytý vrstovnícky program, výcvik mediátorov – zmierovateľov) 9) Spolupráca školy a rodiny: a) spolupráca so všetkými rodičmi (informačný leták pre rodičov, rady pre rodičov ako postupovať, otvorený list rodičom a pod.) b) spolupráca rodičov šikanovaných a šikanujúcich deti so školou i medzi sebou 10) Spolupráca školy s inštitúciami, ktoré sa venujú problematike šikanovania: a) komunitné aktivity (bezpečnostné rady, komunitné programy pre rizikovú mládeţ) b) mimovládne organizácie (občianske zdruţenia, nadácie)
14
c) „zo zákona“ pomáhajúce inštitúcie ( rôzne inštitúcie a organizácie verejnej správy , PPP, kurátor pre mládeţ, strediská výchovnej starostlivosti pre deti a mládeţ, detské krízové centrá, diagnostický ústav, polícia SR, psychiatrické liečebne a pod.). 2.3 Zvládnutie šikanovania Eva Smiková (2007, s.1-30) uvádza, ţe z hľadiska náročnosti riešenia môţeme hovoriť o šikanovaní: zvládnuteľnom beţnými výchovnými opatreniami ktoré moţno riešiť špeciálnymi pedagogickými opatreniami vyţadujúcom si aplikáciu určitého typu sociálno-psychologickej intervencie v triednom kolektíve vyţadujúcom si ambulantnú starostlivosť (obete, agresora) v poradenskom zariadení ktoré si vyţaduje ústavnú liečbu agresora. 1. Šikanovanie zvládnuteľné beţnými výchovnými opatreniami Riešenie problematiky šikanovania by malo prebiehať v prvom rade prevenciou, preventívnymi aktivitami v čom zohráva významnú rolu aj výchovný poradca školy. Moţno tak predchádzať šikanovaniu hneď v samom začiatku a to nasledovnými prostriedkami: informovanosťou pomocou letákov pre ţiakov a pre rodičov; informovanosťou pedagógov, ako lepšie poznávať ţiakov a vzťahy medzi nimi; všímaním si prejavov správania ţiakov medzi sebou; vytváraním nestresového prostredia na škole, podporou dobrých medziľudských vzťahov medzi učiteľmi navzájom ako aj medzi učiteľmi a ţiakmi – vzťahy podporujúce, pomáhajúce, otvorené, priateľské a partnerské; rozvíjaním sociálnych zručností a sociálnej kompetencie ţiakov (študentov), učením ich vzájomnej tolerancii a akceptovaniu iných názorov, postojov, rás a sociálnych skupín, vierovyznaní; učeniu ich k tomu ako správne riešiť konflikty a vedieť sa vcítiť do situácie ľudí okolo nich. Boj proti agresii a šikanovaniu v školách začína humanizovaním školy, kde sa kladie dôraz nielen na vedomosti, známky, školský výkon, ale aj na rozvoj dobrých sociálnych vzťahov a citov, na sociálno-emocionálny vývin osobnosti ţiakov. 2. Šikanovanie, ktoré moţno riešiť špeciálnymi pedagogickými opatreniami: Zameranie pozornosti na nových a nastupujúcich ţiakov; Organizovanie vyučovania I. a II. stupňa v rôznych častiach školy; Oddelenie prestávok mladších a starších detí; Určenie ţiaka – kamaráta, ktorý všetko vysvetlí, pomôţe pristupujúcemu ţiakovi; Vyuţívať hry a cvičenia vyţadujúce spoluprácu detí v triede, zaraďovať skupinové práce v škole i mimo nej; Spoločne diskutovať a riešiť záleţitosti triedy formou diskusných klubov, triednických hodín; Naučiť deti relaxovať, odbúrať napätie, stres; Zvyšovanie sebavedomia detí; Vypracovanie komplexnej celoškolskej stratégie a i.
15
Je dôleţité, aby tieto čiastkové opatrenia na seba vzájomne nadväzovali, aby boli integrované do logického a zmysluplného celku. Neexistuje totiţ ţiadna jednorazová a jednostupňová liečba takého zloţitého problému ako je šikanovanie a preto je potrebný model komplexnej stratégie, ktorý by mal byť systémový a procesuálny. 3. Šikanovanie vyţadujúce určitý typ sociálno-psychologickej intervencie v triednom kolektíve Ak sa šikanovanie uţ v škole vyskytne, je potrebné, aby sa o ňom vedelo, aby sa o ňom hovorilo. Treba čo najskôr začať s hľadaním opatrení, treba osloviť odborníkov, ktorí vedia ako k šikanovaniu pristupovať a postupovať pri jeho riešení. Je veľkou výhodou, ak týmito zručnosťami disponuje napr. výchovný poradca školy. V súčasnej dobe existujú intervenčné programy pre triedy, kde sa uţ šikanovanie vyskytlo. Prostredníctvom nich je moţné rozvíjať sociálno-psychologické zručnosti detí v procese záţitkového učenia. 4. Šikanovanie vyţadujúce ambulantnú starostlivosť (obete, agresora) V našich podmienkach túto starostlivosť zabezpečujú odborníci centier pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie a odborníci v zdravotníctve. Zo zahraničnej literatúry sú známe intervencie zamerané na agresívne správanie detí – programy na redukciu zlosti, impulzivity a pod. 5. Šikanovanie vyţadujúce ústavnú liečbu agresora Ak na agresora neplatia uvedené postupy, príp. sankcie je potrebné umiestniť ho do Detského diagnostického centra, Liečebno-výchovného sanatória, príp. do iného zariadenia, kde mu bude poskytnutá účinná pomoc.
16
3 SOCIÁLNE VZŤAHY V TRIEDACH, MOŢNOSTI ICH POZN8VANIA A FORMOVANIA 3.1 ŠKOLSKÁ TRIEDA A SOCIÁLNE VZŤAHY Ţiak príchodom do strednej školy sa dostáva do nového prostredia, kde sa stretáva so skupinou rovesníkov a spolu s nimi plní spoločný cieľ výchovy a vzdelávania. Jeho dosahovanie sa realizuje cieľavedomými, plánovanými a systematickými postupmi, v ktorých má rozhodujúcu úlohu učiteľ. Základným predpokladom úspešného plnenia cieľov výchovy a vzdelávania je optimálne fungujúca školská trieda ako malá sociálna skupina. Ako je známe ideálna trieda by mala spĺňať nasledovné tri parametre na vysokej úrovni, a to: kohéziu (súdrţnosť), integrovanosť, školskú úspešnosť. Optimálne sú vysoká kohézia a integrovanosť. Podľa V. Hrabala (1989, s. 151) „čím sú tieto charakteristiky pozitívnejšie, tým vhodnejší priestor poskytuje trieda pre súčasný ţivot ţiaka a prevaţne aj pre sociálne učenie“. V. Petrovskij a V.V. Špalinskij (1978) zaraďujú triedne sociálne skupiny do týchto štyroch kategórií: 1. difúzne skupiny – skupiny bez stálej vnútornej štruktúry a spoločného obsahu činnosti; 2. asociačné skupiny – skupiny, ktoré majú naznačenú štruktúru a prevahu interindividuálnych vzťahov sympatie a antipatie, s vysokou kohéziou; 3. kooperatívne skupiny – skupiny, ktoré majú spoločné ciele a činnosti, vyvinutú formálnu štruktúru, v ktorej sú emocionálne vzťahy silné a autonómne; 4. kolektív – skupiny s pozitívnymi interpersonálnymi vzťahmi, ktoré sú viazané na kooperáciu skupiny pri plnení spoločensky hodnotných úloh. O tieto i ďalšie poznatky sociálnej psychológie sa opierame pri poznávaní ţiakov tried I. ročníka strednej školy. Uvedomujeme si, ţe medzi ţiakmi v triede sa vytvárajú horizontálne vzťahy, v rámci ktorých ţiaci zaujímajú rozdielne postavenie, pričom nám ide o vytváranie kooperatívnych skupín s ambíciou postupne prerásť v kolektív. Tento proces nie je vţdy jednoduchý a priamočiary. V systéme školskej triedy sa utvára formálna štruktúra, v ktorej jednotlivci majú isté oficiálne pridelené postavenie, ale aj neformálna, ktorá je daná sociometrickým statusom jednotlivca. V priebehu prvých dvoch – troch mesiacov od začiatku školského roka sa obyčajne vyčleňuje nasledovná štruktúra statusov ţiakov: hviezdy triedy, prijatí a uprednostňovaní ţiaci, neprijatí ţiaci, odmietaní a izolovaní. Moje skúsenosti zo sledovania utvárania štruktúry sociálnych vzťahov v triedach I. ročníka strednej školy, hlavne v čase prvých sociálnych kontaktov, keď ide o získanie istej pozície v rámci skupiny, poukazujú na častý výskyt negatívnych javov v správaní sa ţiakov medzi sebou. Táto skutočnosť nás vedie k snahe čo najskôr a čo najlepšie spoznať sociálnu štruktúru v triedach. Predpokladáme, ţe dôkladné poznanie individualít ţiakov, ich postavenia v rámci triedy, vzájomných vzťahov a interakcií by mohlo učiteľom pomôcť včas voliť také výchovné prístupy a spôsoby intervencie, aby sa predišlo vzniku takých sociálnopatologických javov ako je agresia a šikanovanie medzi ţiakmi, či záškoláctvo.
17
3.2 Moţnosti poznávania sociálnych vzťahov v triede E. Gajdošová (2002, s. 96) uvádza, ţe sledovať sociálne vzťahy v triede, sociálnu atmosféru a klímu triedy, statusy ţiakov, ale aj ich osobnostné vlastnosti je potrebné povaţovať za jednu z najdôleţitejších úloh triednych učiteľov aj školských psychológov, pretoţe pomáhajú pri organizovaní a realizovaní skupinovej a tímovej práce so ţiakmi, alebo pri riešení problémov ţiakov v učení a najmä v správaní. Pri poznávaní sociálnych vzťahov v triede je moţné vyuţívať tieto metódy: pozorovanie, rozhovor, anketu, dotazník, postojové a hodnotiace stupnice (napr. škály sociálnej atmosféry v triede), projektívne techniky (napr. nedokončené vety, test sémantického výberu, asociácie, kresbu triedy a iné), sociometriu. Učiteľ a školský psychológ by sa mal v prvej fáze práce s triedou dôkladne zoznámiť s informáciami o ţiakoch zo základnej školy prostredníctvom prihlášok na strednú školu a ostatnej dostupnej dokumentácie, ešte pred oficiálnym začiatkom školského roka. Je to dôleţité uţ pre prípravu prvého kontaktu so ţiakmi triedy. Veď 15 – 16 ročný študent má uţ bohatú osobnú a študijnú históriu, ktorú nemoţno opomenúť pri plánovaní výchovnej a vzdelávacej práce. Školský psychológ môţe uţ pri analýze dokumentácie budúcich ţiakov triedy významne prispieť odborným pohľadom. Zároveň môţe triednym učiteľom tried prvého ročníka ponúknuť inštruktáţ k vedeniu prvej triednickej hodiny s netradičným obsahom a netradičným spôsobom (komunitná forma). Podľa E. Gajdošovej (2002, s.97) učitelia a školskí psychológovia majú moţnosť sledovať a skúmať sociálne vzťahy medzi ţiakmi navzájom, najčastejšie pozorovaním interpersonálnych vzťahov, do akých ţiaci navzájom vstupujú, pozorovať ich intenzitu, typ alebo dĺţku trvania, pozície, ktoré ţiaci v triede zaujímajú (status vodcu, status hviezdy či status čiernej ovce, vydedenca triedy) a rolí, ktoré v triednom kolektíve hrajú (napr. rola „šaša“ triedy). Môţu sledovať, kto s kým sedí, kto s kým sa cez prestávku rozpráva, neskôr kto s kým je v jednej izbe na výlete, kto s kým chodí domov zo školy, do kina alebo sa navštevuje v rodinách. Toto pozorovanie v prirodzených podmienkach umoţňuje triednym učiteľom zistiť: a) aký je systém vzájomných medziosobných väzieb a vzťahov v školskej triede, b) kto zo ţiakov má väčší a kto menší vplyv na ostatných spoluţiakov a kto zostáva stáť úplne mimo triedy, c) kto je viac a kto menej aktívny neţ ostatní ţiaci pri stmeľovaní kolektívu triedy a vytváraní dobrých medziľudských vzťahov. Teda aj pozorovaním moţno určiť istú hierarchiu postavení či statusov ţiakov v triede a jednotlivých neformálnych skupín. Je však potrebné počítať s tým, ţe si to vyţaduje dlhší čas, ktorý je zvlášť v prevencii sociálno-patologických javov vzácny. Taktieţ pre zloţitosť a istú menlivosť zoskupení ţiakov v skupinách v prvých mesiacoch je ťaţké sústavnejšie ich sledovať. Zároveň včlenenie dospelého do skupiny mladých mení charakter ich správania a poskytuje údaje iba o istých úsekoch ţivota či diania v skupine.
18
V podmienkach strednej školy je takéto systematické pozorovanie pre triednych učiteľov obmedzené ako charakterom výučby a systému školského ţivota, tak aj istými limitmi v odbornej pripravenosti učiteľov k takejto činnosti. Preto triedni učitelia strednej školy vítajú podporu a pomoc odborných zamestnancov v škole (školských psychológov, školských špeciálnych pedagógov...) a radi a často ich činnosti vyhľadávajú a vyuţívajú. A týka sa to práve poţiadavky na zistenie sociálnych vzťahov v triede a odhalenie príčin nepriaznivej sociálnej atmosféry, alebo sociálnej klímy a to často s vysloveným podozrením na poruchové správanie či šikanovanie. Pri poznávaní sociálnych vzťahov v našich triedach sa sústreďujeme na techniky, ktoré sa opierajú o výpovede skúmaných osôb o ich vzťahu k iným členom skupiny. M. Polkiewicz (1980, s 233 aţ 257 in E. Gajdošová, 2002, s. 99) utriedil šesť najčastejšie sa vyskytujúcich techník skúmania neformálnych vzťahov v skupine podľa istého kontinua v závislosti od stupňa ich dokonalosti, úplností informácií, ktoré sa získavajú od skúmanej osoby a vytvoril tak šesť kategórií techník. Sú to: I. Morenova sociometrická technika, II. technika „Uhádni kto?“, III. metóda párového porovnávania a metóda poradia zásluh, IV. hodnotiace stupnice, V. plebiscit náklonnosti a odporu, VI. sociometricko-ratingový dotazník. Všetky spomínané techniky na poznávanie sociálnych vzťahov v menších sociálnych skupinách a školských triedach poskytujú informácie dôleţité jednak na zabezpečenie efektívnosti vzdelávacieho procesu a jednak pri rozvíjaní osobnosti ţiakov a výbere intervenčných stratégií. Výborné skúsenosti máme s vyuţitím dotazníka „Ja a moji spoluţiaci“, ktorý v sebe zahŕňa techniky z viacerých uvádzaných kategórií a zaraďujeme ho hneď na začiatku školského roka (viď. príloha) 3.3 Sociometricko-ratingový dotazník SO-RA-D V. Hrabala Pre kaţdého triedneho učiteľa je dôleţité poznať štruktúru triedy, vedieť diagnostikovať sociálne vzťahy a postavenie jednotlivých ţiakov v triednej skupine, a to tak pre rozvíjanie osobnosti ţiakov, ako aj pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov, najmä pri náprave a odstraňovaní porúch ţiakov v správaní. V školskej práci preto najčastejšie vyuţívame sociometricko-ratingový dotazník V. Hrabala, pomocou ktorého moţno získať poznatky o triede ako neformálnej sociálnej skupine, o jej kohézii a emocionálnej atmosfére a o statusoch jednotlivých ţiakov v kolektíve triedy. SO-RA-D nám umoţňuje zistiť aktuálny stav sociálnych vzťahov v skupine, jej aktuálnu štruktúru a poskytuje aj stabilnejšiu charakteristiku osobnosti jednotlivých ţiakov aj celej skupiny. Ako uvádza E. Gajdošová (2002, s. 106) dotazník umoţňuje sledovať ţiaka v takých vzťahoch, ktoré učitelia môţu iba veľmi ťaţko zistiť a posúdiť, ale prognosticky osobnostne sú závaţné. SO-RA-D má oproti klasickej sociometrii viacero výhod. Líši sa od nej tým, ţe: vzájomne sa hodnotia všetci členovia skupiny, teda všetci ţiaci triedy, ţiaci triedy sa hodnotia na päťbodovej stupnici, hodnotenie ţiakov sprevádza zdôvodnenie, pomocou dotazníka sa zisťuje nielen pozícia ţiakov v triede, ale poskytuje aj osobnostnú diagnostiku, sú tu normy (pre ţiakov druhého stupňa ZŠ a pre študentov SŠ)
19
Administrovanie SO-RA-D je skupinové, poskytovanie odpovedí a hodnotení ţiakov trvá zvyčajne jednu vyučovaciu hodinu. Ţiaci triedy dostanú záznamový list s inštrukciou a pokynom vyplniť záhlavie (meno, priezvisko, škola, trieda, dátum). Kaţdý ţiak si zapíše spoločne nadiktované mená všetkých svojich spoluţiakov v poradí podľa triednej knihy. K menám neskôr zapisuje svoje kvantitatívne hodnotenia vplyvu a obľuby na škále 1 aţ 5. Proces hodnotenia v dotazníku prebieha v troch samostatných etapách: 1. etapa: Ţiaci dostanú pokyn hodnotiť a posúdiť všetkých ţiakov okrem seba samého v tom, aký vplyv majú jeho jednotliví spoluţiaci v triednej skupine podľa nasledovnej hodnotiacej stupnice: 1 – najvplyvnejší ţiak triedy, 2 – patrí medzi niekoľko najvplyvnejších ţiakov, 3 – má priemerný vplyv ako väčšina ţiakov, 4 – má slabý vplyv v triede, 5 – nemá ţiadny, alebo takmer ţiadny vplyv v triede. Inštruktáţ dopĺňa vysvetlenie: za vplyvného sa pokladá ten ţiak, ktorého názormi a správaním sa riadia aj ostatní ţiaci, ktorí naňho „dajú“. Nezáleţí na tom, či je jeho vplyv dobrý, alebo zlý. (Bodová hodnota 3 je neutrálna a často vyjadruje nedostatok citového vzťahu ţiaka k danému spoluţiakovi, resp. ambivalentný postoj.) 2. etapa: Ţiaci dostanú inštrukciu hodnotiť, posúdiť všetkých svojich spoluţiakov okrem seba samého na škále 1 aţ 5 bodov podľa obľuby, sympatie v triede podľa hodnotiacej stupnice: 1 – veľmi sympatický ţiak, 2 – sympatický ţiak, 3 – ani sympatický, ani nesympatický, 4 – skôr nesympatický ţiak, 5 – nesympatický ţiak. Pričom, sympatický ţiak je ten, ktorý je príjemný, milý a s ktorým sa spoluţiaci radi stretávajú a rozprávajú. 3. etapa: nakoniec ţiaci písomne zdôvodnia svoje kvantitatívne hodnotenie. Verbálne charakterizujú spoluţiakov prisudzovaním vlastností a prejavov správania a vyjadrením svojho vlastného postoja k nim. Údaje sa spracúvajú na základe vytvárania indexov. SO-RA-D pracuje s piatimi indexmi: Index vplyvu (Iv) – ukazuje na sociálnu pozíciu ţiaka v triede (vodcovia triedy, jadro triedy, stredné pozície, izolovaní ţiaci a ţiaci odmietaní triedou). Index obľuby (Io) – ukazuje emocionálnu pozíciu ţiaka v triede. Index náklonnosti (In) – ukazuje, ako ţiak vníma skupinu a seba v skupine. Triedny index vplyvu (T Iv) – ukazuje kohéziu (súdrţnosť) triedy. Triedny index sympatií (T Io) – ukazuje emocionálnu atmosféru triedy. Získané údaje sa spracúvajú dvoma spôsobmi: vo forme sociogramu (graficky), alebo vo forme matíc (štatisticky). Na základe získaných kvantitatívnych údajov nasleduje výpočet indexov, t.j. aritmetických priemerov hodnotení pre kaţdého ţiaka v kategórii obľuby, vplyvu a náklonnosti a ich prevod na štandardné skóre, teda na stenové hodnoty (steny) podľa tabuliek noriem. Indexy sa pohybujú v rozpätí 1 aţ 10 stenov, kde stenové hodnoty 4,5,6,7 znamenajú priemernú úroveň danej charakteristiky. 1, 2, 3 steny upozorňujú na nízku úroveň charakteristiky a stenové hodnoty 8, 9, 10 vyjadrujú vysokú úroveň danej charakteristiky. Triedne indexy vplyvu a obľuby vypočítané ako priemer z aritmetických priemerov všetkých ţiakov sú prevedené na štandardné skóre (stenovú hodnotu) podľa tabuliek noriem. Získané hodnoty informujú jednak o súdrţnosti triedy a jednak o existujúcej emocionálnej atmosfére v nej. Index vplyvu nám ukázal pozíciu ţiakov v triede a ich podiel na regulácii diania v nej. Podľa výšky indexu sme zistili neformálnych vodcov triedy (Iv sa pohybuje od 7 vyššie), jadro triedy (stenové hodnoty 6 – 8), ţiakov so strednými pozíciami v triede, okrajových
20
a odmietaných ţiakov triedy (stenové hodnoty niţšie neţ 4). Z osobnostnej stránky index vplyvu vypovedá o sociálnej sile a zdatnosti ţiaka z hľadiska hodnôt a noriem skupiny. Index obľuby nám ukázal mieru akceptácie ţiaka spoluţiakmi, tendenciu spoluţiakov nadväzovať so ţiakom kontakty. Obľubu ovplyvňujú mnohé exogénne aj endogénne činitele (rodinné prostredie, alebo osobnostné vlastnosti ţiaka, ako napr. extraverzia / introverzia, či temperament). Z osobnostnej stránky index obľuby poukazuje na prijatie ţiaka spoluţiakmi plnenie ich očakávaní, na pozitívnu či negatívnu citovú väzbu ţiaka na spoluţiakov a na jeho citové prijatie spoluţiakmi v triede. Index náklonnosti poukazuje na akceptáciu spoluţiakov konkrétnym ţiakom, na subjektívnejšiu adjustáciu a uspokojenie zo vzťahu ku spoluţiakom. Významne ho ovplyvňujú osobnostné premenné ako sebapercepcia, emocionalita a pod. Extrémne hodnoty sa vyskytujú u sociálne problémových jedincov. Ţiaka, ktorý získa vysoký index vplyvu aj vysoký index obľuby (stenové hodnoty 8, 9, alebo 10) moţno povaţovať za prijatého vodcu triedy, alebo jedného z členov vedúcej skupiny v triede. Zvyčajne je to sociálne aktívny ţiak, ktorý dokáţe pohotovo nadväzovať kontakty so spoluţiakmi, vie sa postaviť za triedu a presadiť jej poţiadavky, záujmy a potreby. Spoluţiaci sa s ním radi stýkajú, debatujú, pretoţe v ňom cítia oporu. Môţe byť dokonca oporou pre učiteľa, pretoţe má vplyv aj na ţiakov problémových. Ţiak s vysokým indexom vplyvu a nízkym (podpriemerným) indexom obľuby je vecne zameraným vodcom triedy. U týchto ţiakov prevaţuje vysoká dominancia, snaha po sebauplatnení, ale často aj zníţená potreba akceptácia seba skupinou. Extrémne stenové hodnoty môţu poukazovať na jedinca s despotickými sklonmi, ktorý má výrazne negatívny vplyv na morálny stav triedy. Niekedy má takýto ţiak schopnosť obklopiť sa spoluţiakmi, ktorí ho nekriticky obdivujú a spolu s ním triedu rozvracajú, narúšajú jej chod alebo dokonca môţe mať tendenciu šikanovať ţiakov triedy – verbálne zastrašovať niektorých spoluţiakov za výdatnej podpory svojich pochlebovačov. Ţiaka s nízkym indexom vplyvu, ale s vysokým indexom obľuby povaţujú spoluţiaci za jedinca síce s nízkym vplyvom v triede, ale je u nich obľúbený, radi sa s ním bavia, rozprávajú, kamarátia. Tento ţiak býva zvyčajne dobrosrdečný, dôverčivý, s menšou kritickosťou sociálnej percepcie, rád a ochotne plní očakávania spoluţiakov. Má však zníţenú schopnosť a tendenciu presadzovať sa v triednej skupine a priamo ovplyvňovať iných ţiakov. Ţiakov s výrazne nízkym indexom vplyvu a zároveň nízkym indexom obľuby spoluţiaci v triede povaţujú za celkove nevplyvných a neobľúbených, často zostávajú mimo triednej skupiny, sú odmietaní a izolovaní. Títo ţiaci bývajú typickými „čiernymi ovcami skupiny, outsidermi“, či vydedencami triedy. Ide o jedincov maladjustovaných na školské prostredie a prostredie triedy. Takýto výsledok signalizuje disharmonickú osobnosť v sociálnej oblasti. Priemerné indexy vplyvu a obľuby ţiakov naznačujú, ţe títo ţiaci nie sú problémoví v sociálnych vzťahoch so spoluţiakmi a skôr unikajú pozornosti učiteľov, neţ ţiaci s extrémnymi hodnotami. Triedny index vplyvu poukazuje na súdrţnosť, kohéziu triedy. V kohéznejších triedach a triednych skupinách (napr. T Iv = 7 a vyššie) majú ţiaci medzi sebou dobré interpersonálne vzťahy, spoluţiaci častejšie medzi sebou komunikujú a stretávajú sa, kamarátia, drţia spolu. Zároveň sa potvrdzuje, ţe tieto triedy majú menej uspokojivé správanie z hľadiska školského poriadku. Triedny index obľuby nám ukazuje na stav emocionálnej atmosféry v triede a je v čase menej stabilný. Ţiaci v triede s dobrou emocionálnou atmosférou (napr. T Io = 7 a vyššie) sa v triede prevaţne cítia príjemne, radi do nej chodia, majú v nej veľa priateľských kontaktov a aj vzťah k triednemu učiteľovi je dobrý, bez napätia a frustrácie. Triedny index obľuby dosť
21
výrazne závisí aj od správania triedneho učiteľa k svojej triede, ţiakom, od jeho práce so ţiakmi, od jeho výchovných prístupov a postupov. 3.4 Interpretácia výsledkov sociometrie
Výsledky sociometrie 1.X P.č. Meno Index V 1. Michal A. 5 2. Matúš B. 6 3. Jozef B. 9 4. Maroš B. 4
Index S 6
Index N 6
7 8 5
4 6 4
5.
Jakub C.
4
6
6
6.
Adrián G.
8
6
5
7. 8.
Roman H. Richard H.
6 4
4 6
6 8
9.
Tomáš K.
7
7
10.
Filip K.
6
7
7
11. 12.
Matúš K. Jakub L.
10 2
9 1
3 2
13.
Viktor M.
7
4
4
14. 15. 16.
Patrik M. Jozef M. Martin M.
7 4 6
7 4 6
7 7 5
17.
Jakub O.
5
4
6
18. 19.
Tomáš P. Andrej P.
6 7
6 6
7 7
20.
Viktor P.
3
2
6
21. 22. 23. 24.
Dušan P. Juraj S. Jakub Š. Adrián Ţ.
8 3 7 6
6 3 7 5
6 6 8 6
Triedne indexy:
7
6
školský rok: Poznámky
Na základe získaných výsledkov sociometrie (stenových hodnôt) v triede, kde sa vyskytlo šikanovanie popísané vyššie môţeme charakterizovať sociálnu štruktúru nasledovne: V triede sa nachádzajú 4 vplyvní ţiaci, z ktorých dvaja (Jozef B. a Matúš K.) sú aj výrazne obľúbení. Spolu s vybranými ţiakmi sociometrického stredu majú predpoklad vytvoriť zdravé jadro triedy. Ďalší dvaja študenti (Adrián G. a Dušan P.) majú priemerné hodnoty v obľube, čo jednoznačne signalizuje ťaţkosti v sociálnom správaní a i sociálnych vzťahoch v triede. K nim moţno priradiť i Viktora M., ktorý má tieţ vyššiu stenovú hodnotu
22
vo vplyve a niţšiu v obľube. Bohuţiaľ títo študenti boli vo svojom vplyve aktívnejší a dokázali na svoju stranu a k agresívnemu správaniu voči svojmu spoluţiakovi strhnúť viacerých spoluţiakov. Na sociometrickom chvoste s nízkymi stenovými hodnotami vplyvu aj obľuby sa nachádzajú traja študenti triedy (Jakub L., Viktor P., a Juraj S.), z ktorých jeden vykazuje aj nízku náklonnosť voči triede, čo pokladám za prirodzené vzhľadom k nepríjemným záţitkom, ktoré hneď na začiatku školskej dochádzky zaţil. Bolo by potrebné prostredníctvom ţiakov zdravého jadra triedy ich postupne dostať do kolektívu, začleniť ich do skupiny, napr. poveriť ich riešením tímových úloh, spolu s niekým z jadra triedy, alebo častejšie upozorňovať spoluţiakov na ich skryté kvality a dobré vlastnosti. Keďţe sebadôvera týchto jedincov je malá, je potrebné ich častejšie pozitívne hodnotiť, dávať im pochvaly, ocenenia za ich výkony v učení i za prejavy v správaní a postupne zvyšovať ich dôveru v seba samých, rozvíjať sebaistotu a sebaocenenie. Výsledky dotazníka SO-RA-D i depistáţneho dotazníka Ja a moji spoluţiaci upozornili triedneho učiteľa, ţe napriek triednym indexom vplyvu a obľuby, ktoré sú priemerné, v triede je nepriaznivá sociálna a emocionálna atmosféra a vyššia kohézia vykazuje negatívny (asociálny) charakter. Preto vzťahy medzi ţiakmi je potrebné naďalej intenzívne prehlbovať , rozvíjať a zefektívňovať a to najmä zo strany triedneho učiteľa, za jeho pomoci a podpory.
23
ZÁVER Prípad tejto triedy potvrdzuje, ţe obeťou šikanovania sa môţe stať hocikto z triedy a nemusia to byť iba ţiaci sociálne málo zruční, či izolovaní introverti. Dôvody na agresiu a šikanovanie si agresori vţdy nájdu v snahe sa v triede presadiť. V danom prípade spočívali zvláštnosti obete priťahujúce pozornosť agresorov vo vonkajšom vzhľade a prejavoch správania včítane študijných neúspechov. V prípade strednej školy prejavy agresie a šikanovania nepokladáme za nič mimoriadne. Pri utváraní triednych kolektívov a zvlášť v čisto homogénnych (chlapčenských) triedach je potrebné počítať s emocionálnou a sociálnou nezrelosťou ţiakov, nedostatočnými sociálnymi zručnosťami a teda aj nedostatkami v sociálnom správaní medzi ţiakmi navzájom. Zároveň nás tieto skutočnosti i osobná skúsenosť vedie k presvedčeniu, ţe pre prevenciu agresívneho správania a šikanovania na strednej škole je nesmierne dôleţité práve včasné a dôkladné poznanie osobnosti ţiakov triedy, štruktúry ich sociálnych vzťahov . Iba tak je potom moţné voliť včasné výchovné intervencie, ktoré v tomto veku vyţadujú skôr sekundárnu prevenciu realizovanú odborným zamestnancom (napr. školským psychológom) a zahájenie uceleného programu zameraného na rozvíjanie sociálnych zručností v rámci predmetu etická výchova. Za posledné tri školské roky, keď sme vytvorili na škole systém včasnej diagnostiky sociálnych vzťahov v triedach I. ročníka s výkladom pre triedneho učiteľa a vstupnými intervenciami školského psychológa v triedach zameraného na vytváranie zdravých medziľudských vzťahov a pozitívnej sociálnej klímy, zaznamenávame i pozitívne zmeny v správaní sa ţiakov medzi sebou. To všetko za predpokladu aktívneho angaţovaného prístupu triedneho učiteľa a dodrţiavania základných odporúčaní pre prácu v triede zo strany školského psychológa.
24
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ZDROJOV 1. BENDL, S. : Prevence a řešení šikany ve škole. Praha: ISV nakladatelství, 2003 2. BRAUN, R. a kol.: Vybrané metodiky práce školních psychologů I.,Institut pedagogickopsychologického poradenství ČR, Praha 2001 3. ELLIOTTOVÁ, M.: Jak ochránit své díte. Portál, Praha 1995 4. FONTANA, D.: Psychológie ve školní praxi. Portál, Praha 1997 5. GAJDOŠOVÁ, E. – HERÉNYIOVÁ, G.: Škola rozvíjania emocionálnej inteligencie ţiakov. Bratislava: Príroda, 2002. 6. HRABAL, V.: Sociometrický test. Príručka T-118, Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy, 1979 7. KOLÁŘ, M.: Skrytý svět šikanování ve školách. Praha: Portál, 1997. 8. KOLÁŘ, M.: Tři praktické pohledy na šikanování. In: Prevence šikanování ve školách: Sborník příspěvku IPPP ČR. Praha, 1998. 9. KOLÁŘ, M.: Bolest šikanování. Praha: Portál, 2001. 10. ŘÍČAN, P: Agresivita a šikana mezi dětmi. Praha: Portál, 1995 11. SMIKOVÁ, E.: Šikanovanie v škole, in: Poruchy správania a učenia, Raabe, Bratislava 2003 12. SMIKOVÁ, E.: Postup školy pri prevencii a riešení šikanovania, In: Poradca riaditeľa školy, Bratislava: Raabe s.r.o., 2007, str. 1-30
25
ZOZNAM PRÍLOH Príloha 1 Ja a moji spoluţiaci Príloha 2 Dotazník Príloha 3 Protokol
26
Príloha 1: Dotazník Ja a moji spoluţiaci
27
28
Príloha 2: Dotazník
29
30
Príloha 3: Protokol PROTOKOL O SKUPINOVOM VYŠETRENÍ Škola:
Študijný odbor:
Trieda: 1.X Dátum vyšetrenia: 25.11.2010
Triedny učiteľ:
Aplikované metódy: SO-RA-D – sociometrický ratingový dotazník Dôvod vyšetrenia: prevencia narušených sociálnych vzťahov a porúch správania Počet vyšetrených osôb: 24 ţiakov Záver vyšetrenia: Dotazníkom sa zisťuje postavenie jednotlivcov v skupine a štruktúru ich vzájomných medziľudských vzťahov. Ţiaci vyjadrovali vlastný názor na spoluţiakov hodnotením ich vplyvu na ostatných a sympatií (obľúbenosti v triede). Analýzou vyjadrení ţiakov sa sleduje okrem ich individuálnych charakteristík, náklonnosti k spoluţiakom a k triede i triedny index vplyvu a triedny index sympatií vyjadrujúce celkovú sociálnu a psychologickú atmosféru. Výsledky vyšetrenia: - triedny index vplyvu: 7 (stenová hodnota v rámci škály 1 – 10; 1-3 nízke hodnoty, 4-7 priemerné hodnoty, 8-10 vysoké hodnoty); - triedny index obľuby: 6. Triedny index vplyvu ukazuje na kohéziu triednej skupiny. Jeho hodnota je v hornom pásme priemeru. Priemerný triedny index obľuby poukazuje na úroveň emocionálnej atmosféry v triede, ktorá i keď je v norme, jej zníţená hodnota voči indexu vplyvu naznačuje moţné ťaţkosti vo vzájomných vzťahoch ţiakov. Individuálny index vplyvu: - vysoký (8.- 9. sten) – 4 žiaci; - priemerný (4-7 sten) – 17 žiakov; - nízky (1-3) - 3 žiaci. Individuálny index obľuby: - vysoký (8. sten ) – 2 žiaci; - priemerný (4-7 sten) - 19 žiakov; - nízky (1-3 sten) - 3 žiaci. Individuálny index náklonnosti: - vysoký (8, 9) – 2 žiaci; - priemerný – 19 žiakov; - nízky (1-3) – 2 žiaci. Zoznam ţiakov s individuálnymi indexmi, charakteristikami a odborným komentárom k nahliadnutiu triednemu učiteľovi u školského psychológa. Z dôvodu oznámeného prípadu prejavov šikanovania a po vzájomnej dohode o postupe s triednou učiteľkou bol v triede 1.12.2010 administrovaný depistáţny dotazník „Ja a moji spoluţiaci“. Z výsledkov vyplynulo, ţe väčšina z 22 opýtaných ţiakov hodnotí triedu ako dobrý kolektív, pričom v niektorých prípadoch si uvedomujú osobnostné odlišnosti spoluţiakov, na ktoré poukazujú a ktoré sa im nepáčia. Zároveň upozorňujú na tendenciu k vytváraniu podskupín. Na otázku „Čo sa ti na našej triede nepáči“ 14 ţiakov uviedlo kritické vyjadrenia, prevaţne na správanie spoluţiakov („keď niekto robí bodrel, keď sa niekomu vysmievajú, ohadzovanie kriedami a špongiami, bratie vecí, arogancia niektorých, ţe sú niektorí tichí, čudní a pod.). Na otázku „Komu zo spoluţiakov sa najviac ubliţuje“ odpovedalo pozitívne 21 ţiakov. S najvyššou frekvenciou bolo uvádzané meno – Jakub L. a na druhom mieste Roman H.
31
Na otázku „Keby si mal moţnosť, čo by si v triede zmenil“ 10 ţiakov sa vyjadrilo pre zmenu vzťahov a správania spoluţiakov (z nich traja by si priali, aby niektorí ţiaci z triedy odišli). Ostatní sa vyjadrovali k vzhľadu, či materiálnemu vybaveniu triedy a v ojedinelých prípadoch by nemenili nič. Záver: Trieda s vytvárajúcou sa štruktúrou vzájomných vzťahov s prejavmi maladaptívneho správania. Odporúčania pre prácu v edukácii: - v prípade riešenia prípadu šikanovania postupovať v zmysle Metodického usmernenia č. 7/2006-R k prevencii a riešeniu prípadov šikanovania ţiakov v školách a školských zariadeniach; - vytvorenie záväzných triednych pravidiel správania sa; - jednotný postup pedagogických pracovníkov a rodiny pri presadzovaní dodrţiavania pravidiel slušného medziľudského správania, dôrazné zastavenie akýchkoľvek prejavov agresívneho správania a šikanovania; - preventívny program na rozvoj základných sociálnych, komunikačných zručností, rozvoj emocionálnej inteligencie ( v rámci hodín ETV, príp. triednických hodín); - v druhom polroku – rediagnostika sociálnych vzťahov a depistáţ na šikanovanie; - konzultácie školského psychológa s jednotlivcami podľa výsledkov sociometrického vyšetrenia a na základe dohody postupu riešenia prípadu šikanovania s triednou učiteľkou; - indikované individuálne psychologické poradenstvo ŠP pre ţiakov podľa potreby a dohody.
Vyšetril: PhDr. Tatiana Ďurkovičová V Dubnici n/V, dňa: 10.12.2010
............................................... podpis školského psychológa
Dodatok: Priebeh intervencie: V priebehu decembra uskutočnené nasledovné aktivity ŠP: - 25. 11. a 1.12. – konzultácie s triednou pani učiteľkou - 1. 12. 2010 : skupinová intervencia – rozhovor, vyhodnotenie SOCI a depistáţ - Individuálne pohovory s 9-mi ţiakmi triedy, z toho dvaja ţiaci boli zaradení do psychologického poradenstva. - 16. 12. 2010 : RZ - spätná väzba od rodičov: informácia o zlepšení situácie vo vzájomných vzťahoch v triede a v správaní sa ţiakov voči sebe.
32
