ŠKOLSKÁ SESTRA- POTREBA BUDÚCNOSTI. Pašmíková Tatiana

ŠKOLSKÁ SESTRA- POTREBA BUDÚCNOSTI Pašmíková Tatiana Práca obsahuje teoretickú a výskumnú časť. Prvá kapitola tejto práce charakterizuje školský systém, ochranu zdravia na školách a charakter zdravotnej výchovy, jej históriu a súčasnosť. Druhá kapitola je o vzdelávaní sestier. Ošetrovateľstvo z pohľadu primárnej zdravotnej výchovy približuje tretia kapitola. Štvrtá kapitola charakterizuje projekt „Škola podporujúca zdravie”. Školskej sestre, jej odbornosti a profilu práce je venovaná piata kapitola. Vo výskumnej časti sme chceli zistiť, či je školská sestra v našom školskom systéme potrebná a taktiež záujem o takéhoto pracovníka. Predmetom výskumu bolo zistenie postojov k školskej sestre z pohľadu pracovníkov v oblasti školstva a zdravotníctva. V materskej škole sme zisťovali úroveň primárnych činností podporujúcich zdravie detí. Ciele práce boli, zistiť postoj a záujem detských lekárov a detských sestier, riaditeľov materských a základných škôl, učiteliek materských škôl, vedúcich odboru školstva na uvedenie školskej sestry do praxe a o spoluprácu s ňou. Zistiť zdravotný stav, hygienické návyky a naplánovať primárne zdravotné aktivity u detí v materskej škole. Informácie použité v práci sme čerpali z odbornej literatúry, časopisov a zo skúseností, ktoré sme získali počas pedagogickej a zdravotníckej praxe. Otázka, ktorá je primárna v tejto práci je, či má školská sestra budúcnosť, či je naozaj potrebou budúcnosti. Predovšetkým sme chceli poukázať na prínos školskej sestry v praxi. 1 ŠKOLSKÝ SYSTÉM V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Výchova a vzdelávanie je jednou zo základných funkcií spoločnosti. Škola pripravuje mládež na život v súčasnom i budúcom svete. Berie do úvahy, že kritériom ich úspešnosti je orientácia na budúcnosť. Školstvo musí byť prioritou pre spoločnosť. V Slovenskej republike tvoria školský systém tri základné stupne: primárny, sekundárny a terciárny. Súčasťou výchovno - vzdelávacej sústavy sú školské zariadenia. Štruktúru výchovno - vzdelávacej sústavy určujú zákony a podrobnosti fungovania jeho jednotlivých súčastí spravujú vyhlášky Ministerstva školstva SR. Školské zariadenia pôsobia aj v oblasti prevencie a poradenstva. Chod tohto sociálneho systému usmerňujú viaceré legislatívne normy a predpisy centrálnych úradov. Podľa zákona NR SR č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach sa zriaďujú nasledovné školské zariadenia: Materská škola (MŠ) poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom od dvoch do šiestich rokov, resp. do 7 rokov, ak má dieťa odloženú školskú dochádzku. Pripravuje deti na povinnú školskú dochádzku. Podrobnosti o zriaďovaní, existencii a rušenia MŠ upravuje Vyhláška Ministerstva školstva a vedy SR č. 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach. Určuje nielen spôsob zriaďovania a organizácie MŠ, ale aj prijímanie detí do predškolského zariadenia, dochádzku detí, prevádzku, starostlivosť o zdravie a bezpečnosť detí, počet detí v triede atď. Zákon definuje, že „poslaním predškolského zariadenia je dopĺňať rodinnú výchovu o výchovno vzdelávaciu činnosť zameranú na všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa... v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami“. V Európskej únii je predškolská výchova všeobecne dobrovoľná, každé dieťa má však právo na miesto v materskej škole. MŠ je pre dieťa vlastne vstupom do spoločnosti, učí ho žiť spoločne s ostatnými. Obsahové zameranie práce materskej školy konkretizuje Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách. MŠ zároveň

1

organizuje rôzne výlety, pobyty v škole v prírode, exkurzie, predplaveckú, lyžiarsku prípravu a i. Základná škola (ZŠ) patrí do sústavy škôl poskytujúcich základný stupeň vzdelania. Ak dieťa dosiahlo školskú spôsobilosť, stáva sa žiakom ZŠ, ktorá má dva stupne. Podľa spomínanej vyhlášky je základná škola inštitúcia poskytujúca základné a nižšie stredné vzdelanie, podporuje rozvoj osobnosti každého žiaka rozvíjaním jeho vedomostí, zručností, spôsobilostí. Povinná školská dochádzka je v SR desaťročná a trvá do konca školského roku, v ktorom žiak dovŕšil 16 rokov veku. Žiaci ju plnia v základnej škole a v prvom ročníku strednej školy. V škole žiak prežije 10 rokov života, v období najintenzívnejšieho telesného a duševného rozvoja. Prostredie školy, jej interiér a exteriér má značný vplyv na vytvorenie optimálnej pohody pre učenie. ZŠ tiež organizuje rôzne výcvikové kurzy, exkurzie, školské výlety a i. Ak berieme do úvahy, že návyky, ktoré si žiak osvojí počas školskej dochádzky bude interpretovať v celom svojom živote i pri výchove vlastných detí, má v živote ľudí škola nezastupiteľné miesto. Miroslav Tuma vo svojej knihe Tvorivý človek píše: „Moderný človek má korene v minulosti, musí sa formovať v prítomnosti a s nádejou hľadieť do budúcnosti.“ (Zborník, 1995). 1.1 Ochrana zdravia na školách Žiaci aj deti sa v predškolských a školských zariadeniach zdržiavajú často a čoraz dlhšie, zaslúžia si, aby mali vyhovujúce podmienky vyučovania. Je povinnosťou spoločnosti a úradov venovať osobitnú starostlivosť deťom. Zdravie detí a žiakov je chránené aj počas školskej dochádzky zákonom NR SR č. 272/1994 Z. z o ochrane zdravia ľudí. Novela spomínaného zákona č. 514/2001 Z. z sa zaoberá aj ustanoveniami o vnútorných a vonkajších podmienkach bytových aj nebytových priestorov. Školy sú povinné zaistiť ochranu zdravia žiakov počas výchovno - vzdelávacej činnosti, vytvoriť bezpečné podmienky a kontrolovať ich dodržiavanie. Zákon usmerňuje bezpečnosť a kvalitu vnútorného prostredia stavieb škôl, vnútorného ovzdušia vzhľadom na použitý stavebný materiál, kontroluje koncentráciu chemických látok, prachových častíc, biologických a mikrobiologických faktorov v ovzduší (ochrana dýchacích ciest). Na vnútorné prostredie budov vplýva aj osvetlenie (ochrana zraku), vykurovanie a vetranie. Zo zákona sa zakazuje trvalé dopĺňanie denného svetla umelým osvetlením. Ide najmä o miestnosti, v ktorých sa zdržiavajú deti a mládež (miestnosti na predškolskú výchovu, učebne škôl). Zariadenia pre predškolskú výchovu musia byť umiestnené v prostredí chránenom pred škodlivými vplyvmi, pred hlukom a zdrojmi znečisťujúcimi ovzdušie. Dôležitou povinnosťou je zabezpečiť efektívne usporiadanie priestoru a funkčné členenie zariadenia, ktoré musí byť prispôsobené veku detí, zdravotnému stavu, psychomotorickému vývoju a telesným rozmerom detí. Aj režim dňa sa usmerňuje podľa vekových a fyzických osobitostí detí a žiakov. Prevádzkovatelia zariadení sú povinný zabezpečovať kontrolu kvality pitnej vody, zabezpečiť režim stravovania, starostlivosť o vonkajšie priestory určené pre deti. Stravovanie spojené s výrobou, prípravou a podávaním jedál a nápojov musí spĺňať hygienické požiadavky, priestorové vybavenie, musí byť zachovaná výživová hodnota jedál, kontrola uskladňovania potravín, dodržiavanie osobnej hygieny zamestnancov... Vonkajšie priestory pre deti a mládež ako sú: pieskoviská, hracie,

2

športové a telovýchovné plochy sa musia čistiť a udržiavať. Zákon vymedzuje podmienky prijatia detí a mládeže do zariadenia: • • •

ak je dieťa zdravotne spôsobilé, ak neprejavuje príznaky akútneho ochorenia, ak nemá nariadené karanténne opatrenia. Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ktoré má obsahovať aj potvrdenie o očkovaní vydáva ošetrujúci lekár.

Prevádzkovatelia zariadenia zaistia zodpovednú osobu, ktorá je oprávnená vykonávať každý deň pred prijatím do zariadenia tzv. zdravotný alebo ranný filter. Ak sa zistí, že sa u dieťaťa objavili príznaky akútneho ochorenia a zdravotný stav dieťaťa nedovoľuje jeho prijatie do zariadenia, je ihneď upovedomený zákonný zástupca (do tej doby musí mať dieťa zabezpečený dohľad, je oddelené od ostatných detí). Škola je povinná vytvoriť priestor pre preventívne opatrenia (epidemiologické, hygienické kontroly...). Zákon ďalej upravuje aj výchovno - vzdelávaciu činnosť z pohľadu ochrany zdravia. Predchádzanie nadmernej psychickej a fyzickej záťaži, predchádzanie vzniku a šírenia prenosných ochorení pri rešpektovaní psychického, fyzického a sociálneho vývoja detí a žiakov (zabezpečiť podmienky rozvíjajúce telesné a duševné zdravie). 1.2 Zdravotná výchova včera a dnes Zdravie ako hodnota, je súčasťou života človeka od narodenia až po smrť a každý mu pripisuje iný význam. Definícia zdravia Svetovej zdravotníckej organizácie charakterizuje zdravie ako „celkový stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie iba neprítomnosť choroby alebo slabosti“ (Hanzlíkova, 2002). Už Hippokrates, Aristoteles, J. A. Komenský venovali pozornosť ochrane zdravia detí počas školskej dochádzky. Aj v období osvietenstva nachádzame pokusy lekárov a pedagógov poskytnúť žiakom vedomosti o zdravej životospráve, hygiene a prevencii, ktoré sú pre zdravý vývoj jedinca potrebné. Florence Nightingelová bola jednou z prvých lektoriek zdravotnej výchovy (ZV), ktorá rozpoznala dôležitosť sestier pre jej realizáciu. Po roku 1914 sa ošetrovateľská starostlivosť orientovala na činnosti v nemocniciach a na primárnu zdravotnú starostlivosť. Hoci bolo ošetrovateľstvo orientované po roku 1948 na nemocnice, sestry pracovali aj v primárnej zdravotnej starostlivosti. Z čias obdobia ČSSR sa objavuje zdravie ako dynamický stav organizmu človeka, ktorý je biologicky, psychologicky a spoločensky podmienený. Človek si môže vedome zvyšovať odolnosť, obranyschopnosť voči nepriaznivým vplyvom. Od začiatku vývoja školského systému sa pedagógovia a lekári snažili začleniť do osnov, školských kníh časti o zdravej životospráve, hygiene a prevencii. V r. 1966 bol v ČSSR schválený zákon - Starostlivosť o zdravie ľudu. Obsahoval aj predpisy ochrany zdravých podmienok života a práce detí, mládeže. Pozornosť bola zameraná tiež na zložky školského režimu ako sú: vyučovanie, aktívny odpočinok, šport, príprava na vyučovanie, záujmové činnosti, životospráva. Predmetom bolo ich usporiadanie podľa pedagogicko - hygienických noriem. V zákone bola zahrnutá aj liečebná a preventívna starostlivosť o mladú generáciu. Školskú zdravotnú službu

3

určovala koncepcia odboru pediatrie. Vykonávali ju v zdravotníckych obvodoch detský lekár a detské sestry, ktoré pracovali aj na vysunutých pracoviskách ako sú poradne, školy a jasle. Náplňou práce bolo tiež zaistenie očkovania, každoročné prehliadky žiakov, hodnotenie duševného vývoja, prospechu a správania žiakov. Vďaka vypracovanému systému ochranného očkovania ČSSR sa od roku 1960 nevyskytol ani jeden prípad detskej obrny. Lekári a sestry sledovali chorobnosť školských detí. Pre rekonvalescentov, deti chronicky choré a oslabené navrhovali vhodný režim. V spolupráci s hygienikmi evidovali hygienu školského prostredia, úroveň školského stravovania. Ďalšou oblasťou záujmu školského zdravotníctva bola: • • • • • • • • •

hygienická a epidemiologická úroveň školského prostredia (exteriér a interiér školy, triedy a dielne, mikroklíma školy, čistenie, vetranie...), hygiena školského obliekania (obliekať sa vhodne, teplo, voľne, vhodná obuv), osobná hygiena žiakov ako prevencia infekčných ochorení, hygiena výživy a režimu stravovania (zariadenie kuchyne a jedálne, úroveň podávania jedla a kultúra stolovania), režim práce a odpočinku (zabezpečenie telesnej výchovy, otužovanie...), epidemiologické ukazovatele (očkovanie detí, zdravotné prehliadky), ochrana a bezpečnosť pri práci, škodlivé vplyvy ich prejavy a následky ako toxikománia, alkoholizmus, nikotinizmus, kofeinizmus, školská výchova k rodičovstvu, manželstvu, vedomosti o pohlavnom živote, pohlavných ochoreniach, základy prvej pomoci.

Z histórie našej krajiny je známe, že školstvo a veda podobne aj ošetrovateľstvo zažilo svoje výhry a prehry, aj stagnujúce obdobia. Napriek tomu sa rozvinulo do podoby akú poznáme dnes. V spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou už viacero krajín sveta tvorí programy a stratégie na podporu zdravia. Fenoménom 21. storočia sa stáva prevencia. Ľudia začínajú chápať, že „zdravý človek má veľa želaní, chorý len jedno“ (Gánický,1971), že v zdravej spoločnosti je potenciál ľudstva. Už aj pohľad na potrebu zdravotnej výchovy v 21. storočí dostáva konkrétnu podobu. Cieľom zdravotnej výchovy je nielen poskytnúť ľuďom informácie, ale poskytnúť ich tak, aby im klient aj rozumel. Je potrebné zmeniť, ovplyvniť postoje, presvedčenie, hodnoty a názory ľudí vo vzťahu k vlastnému zdraviu. Klient má získať zručnosť, spôsobilosť týkajúcu sa oblasti podpory zdravia, aby nielen v oblasti zdravia rozmýšľal, ale aj konal. Osvojovanie si zdravších návykov a z dvoch a viacerých alternatív vybrať si tú, čo zdravie podporuje, alebo aspoň neohrozuje. Pojem „zdravotná výchova“ znamená pre každého niečo iné, preto si každý musí na ňu vytvoriť vlastný pohľad. Je to celoživotný proces, zaoberá sa jednotlivcom, skupinou a komunitou, trvá od narodenia až po smrť, v štádiu zdravia aj choroby. Primárna, sekundárna, terciárna zdravotná výchova vychádza z primárnej, sekundárnej a terciárnej komunitnej zdravotnej starostlivosti. Primárna ZV sa zameriava na zdravých ľudí a prevenciu chorôb.

4

Zámerom sekundárnej ZV je zabránenie, ak je to možné prechodu ochorenia do chronického štádia, alebo obnovenie predchádzajúceho zdravotného stavu. Zahŕňa zmenu pacientovho správania, dodržanie liečebného režimu, zvládnutie sebaopatery a sebestačnosti. Terciárna ZV sa využíva u pacientov, u ktorých sa už ochoreniu nedalo zabrániť. Snaží sa vyhnúť obmedzeniam a komplikáciám, zahrňuje aj rehabilitáciu pacienta. Zdravotnú výchovu možno poňať z viacerých prístupov. Z medicínskeho pohľadu približuje príčiny najčastejších ochorení, ich priebeh a možnosti ako im zabrániť. Z hľadiska potreby uskutočniť zmenu v správaní znamená zmeniť postoje a správanie ľudí obrátiť smerom k zdravému životnému štýlu. Výchovno - vzdelávací prístup hovorí o akceptovaní klientovho názoru. Náplňou je poskytnúť klientovi dostatok informácií, aby sa sám vedel správne rozhodnúť. Prístup zameraný na klienta znamená aktívnu spoluprácu klienta pri vyberaní obsahu zdravotnej výchovy, čo klienta zaujíma. Novým prístupom výučby zdravotnej výchovy je snaha o vytvorenie špirálovitej osnovy v zmysle postupného nabaľovania informácií, postupné rozširovanie poznatkov osvojených už predtým. Oblasti zdravotnej výchovy: • • • • • • • • • •

životospráva (napr. vegetariánstvo, diéty, starostlivosť o chrup), lieky, drogy a ich zneužívanie, sexualita (dospievanie, narodenie dieťaťa), pohyb pre zdravie, bezpečnosť a ochrana pri práci (prvá pomoc, prevencia úrazov), sociálne aspekty zdravia (kultúrne hodnoty a odlišnosti), rodinná výchova ( vzťahy v rodine), psychológia zdravia ( priateľstvo, láska, city, stres), vzťah človek - príroda - zdravie, hygiena a poznanie svojho tela.

Nový pohľad na zdravie otvára oblasť sociálneho zdravia. Dáva priestor individualite žiaka, priateľskej atmosfére školy, tolerancii a sociálnym menšinám, sociálnej podpore a jej možnostiam. Prístup sociálnej zmeny mení prostredie na zdraviu prospešné a zapája celú spoločnosť do tejto snahy. Zdravotná výchova prináša zo sebou aj etické aspekty, keďže chce „meniť jedinca“. Nastoľuje otázky týkajúce sa konfliktu záujmov, individuálnej zodpovednosti vzhľadom na sociálnu zmenu, oprávnenosť zásahu. Zdravie to nie je niečo hmatateľné, je to pojem, hodnota, ktorá pre každého znamená niečo iné. A keďže ako spoločnosť aj názor ľudí sa mení, tak zdravie môže mať v rôznych etapách života rôznu hodnotu. Existujú rôzne názory na zdravie a jeho definíciu napr. zdravie je to, čo strácame chorobou, alebo zdraví sme ak náš organizmus a všetky jeho funkcie fungujú normálne, choroba je vlastne chyba, porucha organizmu. Zdravie musí byť právom a prioritou spoločnosti. Zdravie umožňuje žiť plnohodnotný život. Umožňuje žiť slobodne.

5

2 VZDELÁVANIE SESTIER Základy ošetrovateľského vzdelávania vytvorila Florence Nightingelová (1820- 1910). Zaslúžila sa o rozvoj formálneho vzdelávania sestier. Pokladá sa za zakladateľku profesionálneho ošetrovateľstva a za prvú teoretičku v ošetrovateľstve. Na jeho profesionalizáciu mali vplyv aj ruský chirurg Nikolaj Ivanovič Pirogov a zakladateľ červeného kríža Henry Dunant. V ošetrovateľskom vzdelávaní dominovala medicína, sestry sa učili od lekárov, od svojich starších kolegýň. Vzdelávanie a príprava sestier sa sústreďovala na prácu v nemocniciach. Koniec 19. storočia a zvyšujúci sa záujem o profesionalizáciu ošetrovateľstva viedol k založeniu Medzinárodnej rady sestier (ICN) v roku 1899. ICN je medzinárodná profesijná zdravotnícka organizácia, je federáciou národných sesterských organizácií sveta. Jej cieľom je zlepšovať zdravotnú starostlivosť, kvalitu ošetrovateľských služieb a sociálno - pracovné podmienky sestier. Rozvoj ošetrovateľstva pokračoval aj v 20. storočí. V ošetrovateľskom vzdelávaní a výcviku po mnoho rokov dominovala medicína, v procese výučby zohrávali významnú úlohu lekári. Od roku 1945 sa ošetrovateľstvo sústreďovalo na samostatný rozvoj, bolo zamerané na vykonávanie úloh, menej na človeka. Objavila sa však požiadavka ľudí, aby sa ošetrovateľstvo sústreďovalo na človeka, jeho potreby a humánnejší prístup. Začala sa analyzovať úloha sestier a ošetrovateľstva. Po roku 1990 sa začalo pracovať na zmene koncepcie vzdelávania a ošetrovateľstva. V roku 1994 bola Ministerstvom zdravotníctva SR prijatá koncepcia ošetrovateľstva, ktorá definuje jeho ciele, predmet a hlavné úlohy. Podľa ICN: „Sestra je osoba, ktorá získala vzdelanie v ošetrovateľstve a príslušný regulačný orgán ju oprávnil vykonávať profesiu roly sestry v danej krajine.“ (Lemon IV, 1996). Európske spoločenstvo pripisuje povolaniam, ktoré majú vzťah k zdraviu veľký význam, aj keď každý človek v zásade môže vykonávať povolanie, ktoré si vyberie. Výkon niektorých odborných činností musí byť podmienený získaním kvalifikácie. Európska komisia zaradila povolanie sestry medzi regulované povolania, ktoré podlieha automatickému a vzájomnému uznávaniu diplomov a certifikátov vrátane opatrení vzťahujúcich sa na regulované povolania. Smernica z r. 1988, ktorá sa dotýka aj povolania sestry špecifikuje, že vysokoškolské diplomy udelené najmenej po 3. ročnom štúdiu oprávňujú k výkonu príslušného regulovaného povolania vo všetkých štátoch Európskej únie. Program vzdelávania musí reagovať na zmeny v ekonomike, reagovať na sociálne podmienky Slovenska, nové trendy a poznatky, ktoré prináša veda a technika. Vzdelávanie sestier sa uskutočňuje formou kvalifikačného štúdia. Toto štúdium zahŕňa 3. ročné denné odborné štúdium rozdelené na teoretickú a praktickú časť. Štúdium nadväzuje na úplné stredné vzdelanie ukončené maturitnou skúškou. Ak sa jedná o inú formu štúdia ako dennú musí ju schváliť Ministerstvo zdravotníctva SR. Štúdium spĺňa kritériá smerníc Európskej únie. Štúdium sa uskutočňuje ako: •

vysokoškolské, ktoré sa končí štátnou skúškou s udelením titulu „bakalár“ (Bc.) v odbore ošetrovateľstvo, alebo ako postkvalifikačné magisterské štúdium, ktoré sa končí štátnu záverečnou skúškou a udelením titulu „magister“ (Mgr.). Po získaní tohto titulu je možné vykonať rigoróznu skúšku, po jej absolvovaní získava sestra titul “philosophiae doctor“ (PhDr.). Najvyšší stupeň vysokoškolského vzdelania môže sestra

6

• • •

získať v doktorandskom štúdiu a získať vedecko - akademickú hodnosť „doctor of philosophy“ (Phd.), vyššie odborné, ukončené absolutóriom a získaním diplomu v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaná detská sestra, diplomovaná psychiatrická sestra, štúdium v špecializačných odboroch, alebo v certifikovaných činnostiach, ktoré určuje MZ SR so získaním diplomu o špecializácii, alebo certifikátu, pre absolventov ZŠ sa uskutočňuje 4-ročné denné štúdium v odbore „zdravotnícky asistent“, ktoré sa ukončí maturitnou skúškou.

Povinnosťou zdravotníckych pracovníkov je neustále si dopĺňať odborné vedomosti a zručnosti čo im umožňuje kontinuálne vzdelávanie. „Kontinuálne vzdelanie v ošetrovateľstve je také vzdelanie, ktoré sestry absolvujú po skončení základného profesijného vzdelania, akéhokoľvek doplnkového alebo špecializačného vzdelania a ktorým si zvyšujú svoju kvalifikáciu.“ (Lemon , 1997). Sestry sa zaraďujú do celoštátneho registra a každých 5 rokov sa táto registrácia obnovuje. Sestra môže získať licenciu na určitú prax (napr. na samostatnú činnosť primárnej zdravotnej starostlivosti). Registrácia a licencia sú zárukou profesionality. Sestra je pripravená a oprávnená zapojiť sa do všeobecnej ošetrovateľskej praxe, môže sa zapojiť do zdravotnej starostlivosti vo všetkých zdravotníckych zariadeniach vrátane komunitných, vykonávať zdravotnú výchovu a vzdelávanie, plne sa zúčastňovať na práci ako členka zdravotníckeho tímu, dohliadať na pomocných pracovníkov v ošetrovateľstve a školiť ich, zapojiť sa do výskumu. 3 PRIMÁRNE ORIENTOVANÉ OŠETROVATEĽSTVO Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) vytvára rôzne programy a stratégie na ochranu a podporu zdravia. Hlavnú programovú stratégiu SZO EURO tvorí: „Zdravie pre všetkých do roku 2000“ a naň nadväzujúci program: „Zdravie pre všetkých v 21. storočí“. Dňa 12. septembra 1978 sa v Alma - Ate uskutočnila konferencia o primárnej zdravotnej starostlivosti (PZS) s cieľom zapojiť čo najviac krajín sveta do ochrany a podpory zdravia. „Primárna zdravotná starostlivosť je centrálnou funkciou a hlavným prvkom zdravotníckeho systému v krajine, je základným prvkom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je vlastne prvým stupňom zdravotníckeho systému, siahajúcim od okraja smerom k centru a zároveň je integrálnou súčasťou sociálneho a ekonomického rozvoja krajiny.“ (Lemon IV, 1997). Konferencia pripravila deklaráciu obsahujúcu 10 článkov, v ktorých vyzýva vlády jednotlivých krajín k zmenšovaniu rozdielov v zdravotnom stave ľudí, potvrdzuje zodpovednosť za vlastné zdravie a právo zúčastňovať sa na vlastnej zdravotnej starostlivosti. Vyzýva vlády k vytváraniu stratégií pre podporu zdravia, zabezpečenie celosvetového mieru a to všetko v zmysle sociálnej spravodlivosti. Konkrétne článok 7 je venovaný primárnej zdravotnej starostlivosti. Presadzuje rovnosť všetkých v prístupe k zdrojom zdravia a zdravotným službám. Zaoberá sa verejným zdravím, oblasťou poskytovania podporných, preventívnych, liečebných a rehabilitačných služieb, spoluúčasťou a podporou komunitnej a individuálnej sebestačnosti, potrebou výchovy a vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Venuje sa aj oblasti zdravotných problémov ako: hygienické zabezpečenie, zdroje potravy, výživa, vodné zdroje, imunizácia, výskyt endemických ochorení, starostlivosť o matku a dieťa, plánované rodičovstvo...

7

3.1 Komunitné orientované ošetrovateľstvo Ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná mimo nemocníc je označovaná ako komunitné ošetrovateľstvo, ktoré poskytuje služby rodine, jednotlivcom a skupinám. V súčasnosti sa primárna, sekundárna, terciárna zdravotná starostlivosť, ako aj prevencia chápu ako súčasť komunitnej starostlivosti. Klientom nie je len jednotlivec, ale celá komunita. Neznamená to, že práca s jednotlivcami a ich rodinami zaniká. Vďaka aktívnemu zapojeniu jednotlivcov do ochrany vlastného zdravia, získaním sebestačnosti a sebaopatery je možné presunúť pozornosť na komplexnú kolektívnu starostlivosť. Táto starostlivosť zahŕňa aj získavanie informácii o sociálnych rozdieloch a rozdieloch zdravotného stavu komunity, sociálny status, o sociálnej a informačnej sieti, o komunitných možnostiach a aktivitách, dostupnosti zdravotníckych a sociálnych služieb v rámci komunity. Do sféry komunitného ošetrovateľstva patrí napr. detská komunitná sestra, školská sestra, sestra pre zdravie v povolaní a zamestnaní. Ošetrovateľstvo zamerané komunitné je všade tam, kde sú ľudia. Zapája komunitu, rodinu aj jednotlivcov do procesu ochrany vlastného zdravia. Je zamerané hlavne na primárnu prevenciu, edukačnú činnosť, rehabilitáciu. Vyhľadávanie rizikových skupín a presadzovanie tímového prístupu v praxi. Zdravotnícky pracovník v komunite je obyčajne prvou kontaktnou osobou medzi jednotlivcom a zdravotníckym systémom. 3.2 Primárna zdravotná starostlivosť v Slovenskej republike Prvopočiatky primárnej zdravotnej starostlivosti sa objavovali už v období osvietenstva (1717- 1780) v podobe verejnej starostlivosti. Po roku 1918 zostali viac - menej v platnosti zákony ešte zo 70. rokov 19. storočia vydané Rakúsko - Uhorskom. Zákon nariaďoval vykonávať dozor nad zdravotným stavom obyvateľstva, prevenciu nákazlivých chorôb. Verejné zdravotníctvo od vzniku republiky tvorilo samostatný rezort. Na konci ČSSR malo sociálne poistenie silnejšiu mocenskú pozíciu. Po 2. svetovej vojne aj napriek prevencii, skríningu, očkovaniu oproti vyspelým štátom Európy, u nás rástol počet ochorení a úmrtnosť. Jednalo sa hlavne o choroby srdca a ciev, chronické neinfekčné choroby. Liečebno - preventívna starostlivosť bola bezplatná, tým ťažšie sa bránilo jej zneužívaniu. Slovenská republika je členom a aktívne spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou. V r. 1991 schválila vláda Národný program podpory zdravia (NPPZ), ktorý vychádzal zo stratégie zdravia pre všetkých do roku 2000 a v roku 1999 bol tento program aktualizovaný. NPPZ je určený koncepciou zdravotnej politiky vychádzajúcej z Ústavy SR. Jeho hlavným cieľom je zlepšovať ochranu a kvalitu zdravia obyvateľov SR, hodnotiť dosah riadenia na zdravie, zefektívniť spoluprácu so zdravotníkmi primárnej zdravotnej starostlivosti. Program zachováva zodpovednosť za vlastné zdravie, tak u jednotlivcov ako aj komunít, od materských škôl až po univerzity. V preambule dokumentu „Zdravie pre všetkých v 21. storočí“ je zakotvené právo na zdravie ako jedno zo základných ľudských práv. V obsahu programu nájdeme aj zabezpečenie celoživotného vzdelávania a výchovy k zdraviu v rodinách, predškolských a školských zariadeniach, vytváranie bezpečného a vhodného prostredia pre všetkých. Podpora sebestačnosti a svojpomoci v primárnej zdravotnej starostlivosti, zefektívnenie zdravotnej výchovy a sprístupnenie informácií o zdraví pre verejnosť a zároveň aj výraznejšie pôsobenie kvalifikovaných sestier v oblasti prevencie a poradenstva.

8

Zákon NR SR č.272/1994 Z. z o ochrane zdravia ľudí definuje zdravie: „zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, nielen neprítomnosť choroby....“(Zbierka zákonov, 1994). Zákon presadzuje ochranu zdravia v zmysle prevencie a vytváraní zdravých životných podmienok. Pod prevenciou rozumieme predchádzanie výskytu ochorení... Paragraf 2 definuje, že „primárna prevencia na účely tohto zákona je systém opatrení zameraných na znižovanie, prípadne vylúčenie rizika porúch zdravia ľudí...“ (Zbierka zákonov, 1994). Sekundárna prevencia je zameraná na zastavenie, alebo spomalenie existujúceho ochorenia, presadzuje včasnú diagnostiku, primeranú liečbu. Cieľom je aj znižovanie chorobnosti a práceneschopnosti, predčasnej úmrtnosti a predĺženie strednej dĺžky života. Obsahom primárnej prevencie u detí a dorastu je podpora optimálneho rastu a vývinu zameraná na prostredie (škola, rodina, interakcie rodič - dieťa...), na jeho bezpečnosť (napr. pri cestnej premávke). Zahŕňa aj starostlivosť o výživu, očkovanie (MZ vydáva očkovací kalendár), dentálnu starostlivosť a výchovu k rodičovstvu. Sekundárna prevencia v starostlivosti o deti a dorast rieši súčasné zdravotné problémy detí, zahŕňa skríning, diagnostiku, dispenzarizáciu a liečbu detí. Venuje pozornosť starostlivosti o deti pri bežných ochoreniach, ako aj edukácii rodičov o príznakoch, podávaní liekov, prvej pomoci a domácom ošetrení (prerezávanie zúbkov, pri horúčke, zápche, hnačke, vracaní, bolestiach...). Terciárna prevencia v starostlivosti o deti a dorast napomáha rodičom a deťom predchádzať opakovaniu zdravotných problémov, predchádzať zhoršeniu, komplikáciám ochorenia. Pomáha v procese adaptácie ak ide o chronicky choré dieťa, učí rodičov postarať sa o takéto dieťa, integrovať dieťa do spoločnosti podľa jeho možností. Zákon NR SR č.277/1994 Z. z o zdravotnej starostlivosti hovorí, že „zdravotná starostlivosť je starostlivosť o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia ľudí. Poskytuje sa v zdraví aj v chorobe...“ (Zbierka zákonov, 1994). Táto starostlivosť sa poskytuje primárnou, sekundárnou a terciárnou formou. Spomínaný zákon tiež definuje, že „primárna zdravotná starostlivosť je základná ambulantná, preventívna a liečebná starostlivosť vrátane sprostredkovania ďalšej odbornej, ambulantnej a ústavnej starostlivosti, návštevnej služby ... Poskytujú ju praktický lekári pre dospelých, praktický lekári pre deti a dorast...stomatológovia...“ (Zbierka zákonov, 1994). Sekundárna zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, diagnostiku a liečbu. Poskytuje sa ambulantnou a ústavnou formou, v nemocniciach, liečebniach, hospicoch... Terciárna zdravotná starostlivosť je orientovaná na rehabilitáciu, edukáciu a paliatívnu starostlivosť. Sieť štátnych zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú primárnu, sekundárnu a následnú starostlivosť určuje Ministerstvo zdravotníctva SR. Sieť neštátnych zdravotníckych zariadení určujú krajské a okresné úrady. Rámec poskytovania primárnej zdravotnej starostlivosti v SR tvoria tieto oblasti: sieť zdravotníckych zariadení, obsah a východiská, poskytovatelia a ich odborná príprava, kontrola úrovne a dodržiavania primárnej zdravotnej starostlivosti. Materiálno - technické, personálne vybavenie zdravotníckeho zariadenia a úhrady nákladov za poskytovanie primárnej

9

starostlivosti. Navrhnuté sú tieto funkcie: sestra v PZS pre deti a dorast, sestra v PZS pre dospelých, pôrodná asistentka v PZS, sestra v agentúre domácej starostlivosti.... Ošetrovateľstvo v primárnej starostlivosti venuje pozornosť vzniku ochorení, uchovaniu zdravia. Vychádza z predpokladu, že za zdravie si zodpovedá každý jedinec sám. Poskytuje akýsi návod, možnosti upevňovania a podpory zdravia pre jednotlivcov, rodiny a skupiny. Názory na prevenciu ako súčasť podpory zdravia sa líšia. Podľa Penderovej „...upevňovanie zdravia znamená „napomáhanie k rozkvetu“, kým prevenciu definuje ako „predchádzanie výskytu“ (Hanzlíkova et al.,2002). 4 PROJEKT „ŠKOLA PODPORUJÚCA ZDRAVIE“ Zhoršujúci sa zdravotný stav obyvateľov, rôzne „nové ochorenia“ a hlavne podobnosť problémov v oblasti zdravia zjednotili svetových odborníkov, vo vypracovaní spoločnej stratégie na elimináciu zdravotných problémov obyvateľstva. Preto tri medzinárodné organizácie v Európe - Európska komisia, Regionálny úrad WHO pre Európu a Rada Európy spustili spoločný projekt, v ktorom spojili vzdelávanie a podporu zdravia. (Wiegerová et. al., 2004). Vytvorili Európsku sieť škôl podporujúcich zdravie. Iniciátorom a garantom projektu je Svetová zdravotnícka organizácia (SZO). Základným princípom sprevádzajúci projekt je, že každý má právo na zdravie. Vytvorené projekty sa odskúšali v štyroch skúšobných školách v Čechách, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku. Odvtedy sa táto sieť rozširuje a prekročila už vyše 38 krajín, ako Ukrajina, Holandsko, Poľsko, Rusko, Izrael a i. Európska sieť škôl podporujúcich zdravie sa snaží o spoluprácu na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Ďalšími medzinárodnými partnermi na podporu a financovanie sú európske inštitúcie, dobročinné organizácie, členské štáty SZO... Na podporu projektu sú organizované rôzne semináre, stretnutia, školenia učiteľov a koordinátorov, manažment a hodnotenia, poradenská pomoc, organizujú sa návštevy krajín. Jednou z hlavných myšlienok projektu je spolupráca medzi zdravotným a vzdelávacím sektorom, zároveň partnerstvo ministerstva zdravotníctva a školstva. Na miestnej úrovni sú do spolupráce zapojení žiaci, učitelia, lekári, sestry, psychológovia a rodičia. Slovensko sa aj naďalej podieľa a zúčastňuje projektu „Škola podporujúca zdravie.“ Do projektu sú zapojené materské a základné školy SR. Cieľom je okrem samotnej podpory zdravia v školskom systéme aj podpora spolupráce jednotlivých krajín prihlásených do programu, školenie odborníkov v podpore zdravia, rozpracovávanie obsahu a zameranie výchovy k zdraviu. Projekt na podporu zdravia na školách patrí medzi komunitné projekty na podporu zdravia. Umožňuje tiež školu vhodne propagovať a danému regiónu i priblížiť. Školy tak môžu vhodne pomáhať obciam a mestám. Školské projekty zapájajú do aktivít aj široký okruh iných ľudí, políciu, požiarnikov, univerzity a pedagogické fakulty, odborníkov na životné prostredie. Rezort ministerstva zdravotníctva a ministerstva školstva SR napomáha školám a reprezentantom škôl podporujúcich zdravie aj svojou činnosťou napr. organizovaním pracovných porád a workshopov, sprostredkovaním účasti reprezentantov na medzinárodných a národných podujatiach, poskytujú sa im zdravotný - výchovne materiály, preklady materiálov zo zahraničia.

10

Európska sieť škôl podporujúcich zdravie vyzýva vlády európskych krajín, aby svoje konanie usmerňovali z hľadiska demokracie, rovnosti, školského prostredia, učebných osnov, angažovanosti verejnosti v školskom systéme úspešnosti, posilnenia a spolupráce. Snahou škôl je budovanie demokracie, podpora nezávislosti, podieľanie sa žiakov na rozhodnutiach. 4.1 Zdravá materská škola Prvou školou, ktorá poskytuje výchovu a vzdelávanie je materská škola. Predškolská výchova má holistickú, celostnú dimenziu, lebo v sebe zahŕňa nielen oblasť stimulácie detí, aspekty výživy, zdravotnú starostlivosť, ale aj sféru systematicky poňatej výchovy a vzdelávania, sociálnej integrácie malých detí, ale aj matiek a odbornej starostlivosti o deti od narodenia do veku 7 rokov. V predškolskom veku sa utvára citová vyrovnanosť človeka a tvorí sa základ duševného zdravia pre budúci život dieťaťa, zároveň je to obdobie prudkého telesného a duševného rozvoja. Je to citlivé obdobie, lebo organizmus dieťaťa je nezrelý a stres mu môže veľmi uškodiť. Zdravie patrí medzi najväčšiu ľudskú hodnotu, úlohou dospelých je naučiť deti si zdravie vážiť. Výchova detí vyžaduje citlivý, tvorivý a premyslený prístup. „Aby stromček rástol, treba ho štepiť, zvlažovať, podopierať, ohradzovať a toto všetko potrebuje starostlivosť, opateru, cvik“ (Nadácia škola dokorán, 2000) písal už Ján Ámos Komenský. Aby sme mohli deti učiť, musíme poznať ich svet a uvedomiť si, že každé dieťa je jedinečné a individuálne. Zdravá materská škola smeruje k zdravému spôsobu života. Každá materská škola by mala byť zdravou školou, ktorá vychádza zo všeobecného cieľa výchovy k zdraviu. Naučí dieťa chápať zdravie ako nenahraditeľnú hodnotu a zároveň rešpektovať aj zdravie iných. Podpora zdravia v škole sa týka vedenia školy, učiteliek, detí aj rodičov. Všeobecným princípom podpory zdravia je rešpekt k potrebám jednotlivca a spoločnosti, rozvíjanie komunikácie a spolupráce. Zdravá materská škola vytvára podmienky pre pohodu a zdravie. Chápe zdravie ako subjektívny pocit, uspokojuje potreby detí a rešpektuje hru, ako hlavnú činnosť detí. Zabezpečí rytmické striedanie práce a odpočinku. Vytvára vhodné prostredie (hygienicky nezávadné, podnetné, ekologické, estetické, prostredie dôvery, bezpečia a empatie) a zabezpečí optimálny denný režim posilňujúci detský organizmus. Zdravie detí škola podporuje výchovou k zdravému životnému štýlu. Škola naučí deti vyberať si z mnohých možností tú, ktorá bude jeho zdraviu prospešná. Výchovu prispôsobí osobitostiam predškolského veku. Nezabúda ani na ľudí, ktorí školu tvoria na pedagógov a zamestnancov, ktorí sú pre deti príkladom. Pretože dieťa v MŠ nemá pri sebe rodinu, najmä matku, ktorá najlepšie dokáže uspokojovať potreby svojho dieťaťa, výchovný pracovník musí pohotovo reagovať na nespokojnosť dieťaťa. Dieťa musí cítiť, že má niekoho, kto mu vyhovie. Zdravá škola učí zdravému životnému štýlu (pitný a potravinový režim, výživa a stravovanie, relax, pohybový režim.) Škola rozvíja a upevňuje spoluprácu s rodinou, využíva aj služby odborníkov a odborných zariadení, v oblasti zdravotníctva, poradenstva, školstva a služieb. Nevyhnutnosťou je spolupráca zo základnou školou, ktorá umožní prirodzený, nestresujúci prechod do prvého ročníka základnej školy. K aktivitám na podporu zdravia v prostrediach škôl patria napr. týždeň bez sladkostí, ovocné dni, hliadky malých zdravotníkov kontrolujúcich čistotu v škole, rôzne témy odvysielané o zdraví v školskom rozhlase (napr. o prevencii zubného kazu, zdravotnícke okienko, ako predchádzať nachladnutiu), pitný režim v podobe podávania bylinkového čaju, vychádzky triednych kolektívov, sánkovačka, lyžovačka, plavecký výcvik, školy v prírode,

11

nácvik prvej pomoci, dopravná škola. Školy vydávajú aj časopisy, v ktorých uverejňujú deti články o zdraví, zdravý receptár. Školy podľa svojich možností opravili kanalizáciu, toalety, opravili ihriská, vymaľovali triedy a budovy škôl, zlepšili jedálenské stravovanie. Žiaci píšu a hrajú sa hry, skladajú piesne, navrhujú rôzne príučky, plagáty, letáky, časopisy, prezentácie, skupinové diskusie, praktické cvičenia a vývesky. 4.2 Spolupráca rodiny a školy Rodina zohráva dôležitú úlohu v živote každého dieťaťa tak, ako aj škola. V princípe škola nikdy nemôže nahradiť rodinu a rodina školu. Aj keď spolu tvoria pre zdravý rozvoj dieťaťa nenahraditeľný celok. Rodičia sú prvými a najdôležitejšími vychovávateľmi a učiteľmi v živote detí. Pred vstupom do materskej školy si dieťa doma vytvára prvé citové väzby, učí sa nové veci, ktoré sú dôležité pre jeho ďalší rozvoj. Materská škola podporujúca zdravie vytvára mnoho príležitostí pre spoluprácu s rodičmi. Táto spolupráca musí mať stanovené pravidlá a kompetencie a tiež spätnú väzbu. Učitelia považujú rodičov za partnerov vo výchovnom procese. Za výchovu dieťaťa sú zodpovedný hlavne rodičia a MŠ poukazuje aj na väčšiu zodpovednosť rodičov za úroveň zdravia a telesnej zdatnosti svojich detí.. Rodič má právo byť informovaný o výkonoch a správaní svojho dieťaťa v škole a možnosť vyjadriť sa k určitým otázkam pedagogického procesu. Na druhej strane rodičia by nemali prenášať svoju zodpovednosť za výchovu vlastných detí na školu. Spolupracovať znamená sa tolerovať, byť otvorený aj názorom iných. Základnou podmienkou spolupráce je láska k dieťaťu. Každý rodič si želá, aby bolo jeho dieťa milované, zdravé, šťastné, úspešné a v bezpečí. Ak rodič vidí, že sa dieťa cíti v škole príjemne a bezpečne, zvyšuje sa jeho dôvera k škole, k učiteľovi aj k celému výchovnému procesu. Ak učiteľ vidí záujem a pochopenie, ochotu rodiča zúčastňovať sa na aktivitách školy, pristupuje k svojej práci s väčším záujmom. Vytvárajú sa vzájomné vzťahy rodič - škola založené na dôvere, podpore a dopĺňaní sa. Učiteľ národov Ján Ámos Komenský povedal: „Celá nádej na všeobecnú nápravu vecí závisí na prvej výchove.“(Fontana, 1997). Náplňou práce vychovávateľov a učiteľov je aj komunikácia s rodinou. Rodina môže mať obavy o úroveň starostlivosti, ktorej sa dieťaťu dostane. Preto je dôležité rodičom priblížiť prostredie zariadenia a jeho program, život detí v MŠ, organizačné formy výchovno vzdelávacieho procesu, zoznámiť ich s personálom, aby sa vytvorili predpoklady pre trvalú partnerskú spoluprácu. Personál musí mať porozumenie pre tieto obavy rodičov. Škola pritom plne rešpektuje kultúru a hodnoty rodiny. Rodičia a učitelia si vymieňajú postrehy a informácie o deťoch. Účasť rodiny na práci školy je nevyhnutná požiadavka „Školy podporujúcej zdravie“ v dvadsiatom prvom storočí. Spolupráca má byť pestrá a rôznorodá. Program podporujúci zdravie rozširuje doposiaľ redukovanú účasť rodičov iba na rodičovské združenia. 5 ŠKOLSKÁ SESTRA V domácom prostredí sa o zdravie a výchovu dieťaťa starajú rodičia. V školskom prostredí sa o výchovno - vzdelávaciu činnosť stará učiteľ, ale kto sa stará o zdravie dieťaťa v škole? Štát ukladá „deťom“ povinnosť školskej dochádzky, preto je povinnosťou štátu postarať sa o zdravie detí počas školskej dochádzky a to napr. tým, že zabezpečí odborne vzdelaného pracovníka, ktorý sa tejto starostlivosti bude venovať. Škola ako osvetová organizácia, ktorá ma celospoločenský význam sa musí zaujímať o zefektívnenie výchovy

12

mládeže k zdravému spôsobu života, v zdravom prostredí. Jedno staré indické príslovie hovorí, že kto nemá zdravie, nemá nič. Naučíme deti chrániť a vážiť si tú najpodstatnejšiu hodnotu v živote, naučíme ich, čo je to zdravie. Podľa Alma - Atskej konferencie, zameranej na rozvoj primárnej zdravotnej starostlivosti je zdravie: „Úroveň, do akej sú jednotlivci či skupina schopný na jednej strane realizovať svoje želania a uspokojovať svoje potreby a na druhej strane zmeniť svoje životné prostredie, alebo vyrovnať sa s ním. Zdravie sa preto vníma ako zdroj každodenného života...“( Lemon I, 1997). V našom školskom systéme postrádame odborníka z oblasti komunitnej starostlivosti zameraného konkrétne na prostredie škôl a starostlivosť o zdravie žiakov. Školská sestra je vhodným projektom, ktorý sa snaží o prenesenie primárnej zdravotnej starostlivosti do škôl. Poľsko už v rokoch 1992 až 2002 zaviedlo do škôl školské sestry, vytvorilo model školskej zdravotnej starostlivosti a štandard na skvalitnenie a zjednotenie činnosti sestier. Dokument „štandardy praxe školskej sestry“ sa opiera o ošetrovateľskú prax, je vhodný ako podklad pre základnú bázu na rozvoj školského zdravotníctva aj u nás. Jeho hlavným cieľom je skvalitnenie zdravotnej starostlivosti, podlieha rôznym zmenám, je v štádiu vývoja a zjednotenia. Dodatkom k dokumentu sú štandardy zamerané na systémy sociálnej služby zdravia, interdisciplinárnu spoluprácu, teóriu prispôsobenia a výskum. V ich záujme je zlepšenie systému ochrany zdravia žiakov a rodín, zdokumentovanie praxe sestry v škole a rozvoj vedeckosti vo výskume. Každý ma primerane rozvinuté kritériá rozdelené na štrukturálne, výkonné a východiskové. Štandard I. sa zaoberá teóriou. Školská sestra sa pri svojej práci opiera o vedeckú teóriu a výskumy vyplývajúce z interdisciplinárnych štúdií. Musí poznať teórie rastu a vývoja, hierarchiu potrieb, metodológiu, poznatky z vedy o verejnej ochrane zdravia. Prax a teoretické východiská, ktorými sestra pracuje musí neustále dopĺňať, vyhodnocovať, kriticky overovať, prispôsobovať a deliť medzi zúčastnených. Miestom pôsobenia školskej sestry je škola. Do II. časti štandardu o programe zaradenia patrí realizácia všestrannému programu ochrany zdravia v škole. Sestra sa venuje potrebám žiakov, školy a spoločnosti. Musí poznať školskú administratívu, uskutočňuje školenia a doškoľovanie pre školský personál, diagnostikovanie rizík v škole, rozpoznáva nové problémy ochrany zdravia, zavádza dokumentáciu formou registrácie, pripravuje pomocné programy. Štandard III. vysvetľuje priebeh ošetrovateľskej starostlivosti. Zahŕňa zber informácii, sesterský odhad, plánovanie, vstup (intervencia) a vyhodnotenie. Sestra zbiera a zhromažďuje časovo aktuálne údaje o zdravotnom stave žiakov (priebeh rastu a vývoja, zdravotná karta, výsledky vyšetrení, stav výživy, odolnosť, kultúrne odlišnosti). Identifikuje existujúce a potencionálne zdravotné problémy, ktoré sú v jej kompetencii. Svoj sesterský odhad opiera o komplexné zhodnotenie zdravia žiakov. Sestra zostavuje a rozvíja plán ošetrovateľskej starostlivosti, určuje ciele a plánuje intervencie. Plán je využívaný na riadenie školskej lekárskej starostlivosti a ošetrovateľské intervencie. Pri realizácii spolupracuje so žiakmi, rodinami, zdravotníckymi službami a školským personálom. Plán je individuálny pre potreby žiakov. Sestra využíva alternatívne riešenia, preventívne postupy, plán aktualizuje a vyhodnocuje úspešnosť odstránenia problémov, navrhuje ďalšie postupy, odporúčania.

13

Zdravotný stav žiakov ovplyvňuje ich schopnosť učiť sa a vzdelávať. V spolupráci so žiakmi, ich rodinami sa podieľa na ochrane, podpore, prinavracaní zdravia, predchádzaní chorobám a účinnej rehabilitácii. Podporuje v žiakoch schopnosť svojpomoci, informuje o aktuálnom stave, o zdrojoch vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Zároveň zabezpečuje a prispôsobuje ošetrovateľskú starostlivosť postihnutým, chronicky a nevyliečiteľne chorým. Utvára pre nich špecifické podmienky, monitoruje liečbu, rehabilitáciu, organizuje podávanie liekov. Štandard IV. sa zaoberá interdisciplinárnou spoluprácou. Školská sestra spolupracuje s inými odborníkmi, zabezpečuje šírenie zdravotnej osvety a prevencie. Uvádza do praxe všeobecné dimenzie primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie. Šírenie zdravotnej osvety (štandard V.), je jednou zo základných úloh práce sestry v škole. Pri riadení sa zásadami vyučovania a školskou metodológiou je vyučovanie formálne a neformálne, ako aj poradenstvo ďalšou z možností pre prácu so žiakmi, rodinami, školami a verejnosťou. Štandard VI. sa zameriava na odborný rozvoj. Školská sestra sa zúčastňuje doškoľovania, prehlbuje svoje poznatky aj aktívnou účasťou na rôznych konferenciách, stretnutiach s konzultantmi školského ošetrovateľstva. Obsahom štandardu VII. je verejný systém ochrany zdravia, ktorý zahŕňa široko chápané uvádzanie prevencie. Spoločnosť v spolupráci so školskými sestrami plánuje zdravotnú osvetu a zdravotné služby pre bezpečné a zdravé prostredie škôl. Školské ošetrovateľstvo musí koordinovať s ostatnými systémami republiky ako napr. sociálny, zdravotnícky a politický systém. Sestra je účastníčkou vedeckých výskumoch (štandard VIII.), zbiera poznatky, využíva vedecké základy, získava konzultácie odborníkov. 5.2 Odbornosť školskej sestry Školská sestra musí mať okrem základného ošetrovateľského vzdelania (bakalársky stupeň), výcvik a skúsenosti z komunitného, alebo verejného zdravotníctva, alebo magisterský stupeň vysokoškolského štúdia v odbore komunitné, alebo verejné zdravotníctvo. Jej odbornosť dopĺňajú aj základné epidemiologické vedomosti. Pri svojej práci sa riadi holistickým prístupom k potrebám žiakov. Má znalosti zo psychológie dieťaťa a vekových osobitostí, pozná prostredie a osoby s ktorými pracuje, ich kultúrne odlišnosti a špecifické potreby. Je dôležitou členkou tzv. školského zdravotníckeho tímu, ktorý tvorí riaditeľ školy, učitelia a vychovávatelia, pediatri, zubný lekár, sociálny pracovník, psychológ a iný odborníci a odborné inštitúcie. Sestra pracuje nezávisle a zbiera najnovšie informácie týkajúce sa inovácie podpory zdravia a zúčastňuje sa doškoľovania a vzdelávacieho programu na zvýšenie kvality ošetrovateľskej starostlivosti o žiakov.

14

Okrem odborných vedomostí má sestra pracujúca s deťmi a mládežou aj osobné predpoklady, ako trpezlivosť, úctu k životu, schopnosť načúvať, musí byť empatická, pritom si zachovávať rešpekt. Musí vedieť efektívne riešiť problémy, tvoriť alternatívy a rozhodovať sa. Vyhláška MZ SR č. 528/2004 určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom. Sestra samostatne vykonáva posudzovanie zdravotného stavu, zhodnocuje zdravotné problémy a tvorí sesterské diagnózy zamerané na uspokojovanie biologických, psychických, sociálnych a duchovných potrieb. Sestra pracuje metódou ošetrovateľského procesu. Plánuje intervencie (zásahy), hodnotí ich účinnosť, vyhodnocuje ošetrovateľský proces. Sestra spolupracuje a informuje osobu, ktorú má v starostlivosti, spolupracuje s jej rodinou, alebo blízkymi osobami. Dodržiava bezpečnosť pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Sestra „podporuje, obhajuje a presadzuje potreby a práva osoby... zabezpečuje starostlivosť o dieťa“ (Zbierka zákonov, 2004). Poskytuje informácie o voľne predajných liekoch a doplnkoch výživy. Aktívne sa zapája do tvorby programov verejného zdravia. Na základe indikácie lekára samostatne meria fyziologické a vitálne funkcie, podáva lieky, zabezpečí okamžitú lekársku pomoc ak je to potrebné. 5.1 Úlohy školskej sestry Školská sestra je zárukou zdravotnej starostlivosti v školskom systéme. Podieľa sa na plánovaní zdravotnej osvety, zdravotných služieb a prevencie na školách. Jej činnosť je zameraná predovšetkým na primárnu zdravotnú starostlivosť, na uchovanie, podporu, rozvoj zdravia každého školáka. V jej starostlivosti je aj sekundárna a terciárna zdravotná starostlivosť a prevencia. Sestra vedie zdravotné programy v školách, zároveň riadi a usmerňuje programy v rámci projektu „Školy podporujúce zdravie“. Poskytuje komplexnú zdravotnú starostlivosť o zdravé deti. Vyhľadáva a posudzuje rizikové a škodlivé faktory ohrozujúce zdravie detí (hluk, prach). Po zavedení zdravotnej výchovy do učebných osnov, plánuje obsahy kurzov zdravotnej výchovy a výživy (protidrogová prevencia, šírenie infekčných ochorení, zneužívanie látok, prevencia úrazov). Vedie programy bezpečnosti (pri športových aktivitách a cestnej premávke). Sestra vykonáva rutinné zdravotné prehliadky, ak si zdravotný stav dieťaťa vyžaduje ošetrenie lekárom, sestra upovedomí rodičov. Zníži sa riziko prenosu ochorení, zároveň aj ohrozenie zdravotného stavu samotného dieťaťa. V spolupráci s lekárom hodnotí rast a vývin (anomálie a odchýlky), zavčasu odhalí ochorenie dieťaťa a odošle k lekárovi (odborníkovi). Vykonáva skríningové vyšetrenia a zvyšuje rozsah profylaktických aktivít aj v spolupráci s rodičmi. Venuje sa stomatohygiene, hygiene zraku, osobnej hygiene detí. Spolupracuje so zákonnými zástupcami detí, informuje ich o priebehu starostlivosti, jej výsledkoch. Zároveň aktívne zapája rodičov do aktivít organizovaných školou. Organizuje rodičovskú výchovu a poradenstvo zameranú na najčastejšie problémy detí ako sú horúčka, bolesti zúbkov, hnačka a zápcha...

15

Vykonáva školenia pre personál v škole o prvej pomoci a pomoci pri náhlych stavoch. Nové problémy ochrany zdravia, nedostatky včas zachytí, analyzuje a zaregistruje do dokumentácie. Zároveň vykonáva priebežné hodnotenia, podáva správy. V rámci sekundárnej a následnej starostlivosti podporuje integráciu postihnutých detí. Podporuje adaptáciu detí na chronicky zmenený stav (diabetes, astma). Alergiami trpí čoraz viac detí preto je zameranie pozornosti na alergikov nevyhnutnosťou. Vedenie dokumentácie a evidencie týchto detí, následná pravidelná kontrola a zdravotná starostlivosť, podávanie liekov a v prípade alergickej reakcie odborné zasiahnutie a upovedomenie rodičov a lekára. Sestra poskytuje primeranú starostlivosť o choré deti (podávanie liečiv počas školy). V centre pozornosti školskej sestry je aj kontrola dodržiavania mentálnej hygieny. Každá škola je charakteristická svojimi nárokmi na výchovno - vzdelávací proces. Náročnosť vyučovacieho procesu musí rešpektovať osobitné a vekové odlišnosti detí, rešpektovať ich psychické potreby, osobné tempo a minimalizovať časový stres. Sestra pomáha ľudom chrániť a podporovať vlastné zdravie, či už ako odborníčka, psychológ, poradca, alebo učiteľ. Zároveň usmerňuje, učí, sprostredkuje informácie a pomoc, rieši zdravotné problémy. Aby mohla zastávať takéto úlohy, sama musí byť pre ľudí vzorom zdravého spôsobu života. V oblasti poradenstva, edukácia rodičov v oblasti používania liekov, najčastejšie antibiotík, organizovanie besied o najčastejších problémoch v detskom veku (horúčka, vyrážky, bolesti zúbkov, hnačka, zápcha, zvracanie, úrazy...). Nedostatok pohybu spôsobuje problémy s pohybovým aparátom, nepriaznivo ovplyvňuje psychiku dieťaťa, keďže jeho základnou činnosťou v detskom období je pohyb. Včlenenie zdravotných cvičení rodičov s deťmi zameraných napr. na chrbticu a správne držanie tela umožní predchádzať vývojovým problémom pohybového aparátu detí. PRAKTICKÁ ČASŤ Predmetom záverečnej práce bola školská sestra a jej potreba v budúcnosti.

Ciele 1. Zistiť postoj a záujem detských lekárov a detských sestier na uvedenie školskej sestry do praxe a o spoluprácu s ňou 2. Zistiť postoj riaditeľov materských a základných škôl, učiteliek materských škôl na prácu a možnosť využitia školskej sestry v praxi 3. Zistiť názory vedúcich odboru školstva na prácu školskej sestry 4. Zistiť zdravotný stav, hygienické návyky a naplánovať primárne zdravotné aktivity u detí v materskej škole

16

Metódy Literárna metóda slúžila na získanie prehľadu o riešenej problematike a vytvorenie teoretických východísk. Voľné rozhovory sme využili na získanie informácií s vedúcimi odboru školstva na zistenie ich názorov k školskej sestre. Anketa nám pomohla zistiť postoje detských lekárov, detských sestier, riaditeľov materských a základných škôl, učiteliek materských škôl na prácu školskej sestry v praxi. Kvázi experiment na zistenie zdravotného stavu detí v MŠ, naplánovanie primárnych zdravotných aktivít a overenie ich účinnosti u detí v triede materskej školy. Výskumná vzorka Základnou populáciou boli pracovníci v oblasti zdravotníctva a školstva v Prešove a v Nitre a deti materskej školy v Prešove. Výskumné vzorky tvorilo 8 náhodne vybraných detských lekárov, 8 detských sestier, 10 riaditeľov základných a materských škôl, 15 učiteliek materských škôl, 2 vedúci odboru školstva, 21 detí navštevujúcich materskú školu. Organizácia výskumu Po preštudovaní literatúry a vytvorení teoretických východísk sme si ujasnili výskumné problémy. Zostavili sme spoločnú anketu pre jednotlivé výskumné vzorky a k ankete sme vypracovali podklad, ktorý uviedol zúčastnených výskumu do problematiky práce školskej sestry. Anketou sme oslovili v Prešove a v Nitre detských lekárov, detské sestry, riaditeľov materských škôl, riaditeľov základných škôl, učiteľky materských škôl a požiadali sme ich o názor. Oslovili sme aj vedúcich pracovníkov odboru školstva v Prešove a v Nitre a metódou voľného rozhovoru sme požiadali o ich názor. Predmetom výskumu bolo zistenie postojov k práci školskej sestry, záujem o spoluprácu s ňou. Oslovili sme riaditeľku materskej školy v Prešove a požiadali sme ju o názor a povolenie na realizáciu pozorovania a kvázi experimentu. Náhodne sme si vybrali jednu z tried, kde sme v priebehu týždňa pozorovali zdravotný stav detí, zdravotné problémy, hygienické návyky. Na základe výsledkov pozorovania sme spolu s učiteľkami pristúpili ku kvázi experimentu, teda k naplánovaniu a zhodnoteniu primárnych zdravotných aktivít na zlepšenie, podporu zdravotného stavu detí, predchádzanie a odstránenie zdravotných problémov detí. VÝSLEDKY VÝSKUMU Pre splnenie stanovených cieľov sme použili metódu rozhovoru, ankety a kvázi experimentu. Dosiahnuté výsledky sme rozpracovali v nasledujúcich podkapitolách.

7. 1 Analýza rozhovorov s vedúcimi pracovníkmi odboru školstva

17

Navštívili sme odborného školského poradcu pre materské školy pani Mgr. Ľudmilu Kravčákovu v Prešove a požiadali sme ju o názor a postoj k školskej sestre. Pre uvedenie do témy sme poskytli aj písomný podklad, v ktorom sme predstavili v teoretickej rovine osobnosť školskej sestry, jej odbornosť a záber činnosti na školách. Prijala nás s ochotou, plne súhlasila a podporila myšlienku podpory zdravia detí a žiakov. V rozhovore sme sa dozvedeli, že myšlienka, ktorá je v projekte školskej sestry, je z jej pohľadu veľmi správna a celá koncepcia je veľmi chvályhodná. Za najvhodnejšie prostredie pre uvedenie a odskúšanie projektu považuje materskú školu, pre jej individuálny a ľahší prístup vo výučbe. Veľmi vhodne vidí orientáciu na školy zapojené do projektu „Školy podporujúce zdravie“. Keďže väčšina materských škôl v Prešove je zapojená do spomínaného projektu a má vypracované aj vlastné projekty na podporu zdravia, pomoc a usmernenie školskej sestry by prijala práve tu. Za najväčší problém označila financovanie činnosti školskej sestry. Vyjadrila tiež obavu o spoluprácu so zúčastnenými pracovníkmi na úrovni školstva. Na druhej strane bola presvedčená, že školská sestra určite nájde podporu a uznanie z radov rodičov detí navštevujúcich školské zariadenie. Navrhla nám do budúcnosti osobnú spoluprácu a odborné rady pri plánovaní realizácie projektu a získavaní potrebných údajov pre spustenie projektu. Zároveň nás požiadala o informovaní vývoja projektu. Vyjadrila potrebu informačného materiálu o školskej sestre pre potreby školského úradu. Navrhli sme poskytnúť našu záverečnú prácu na tento účel, pričom školský úrad tento návrh privítal. Navštívili sme vedúcich pracovníkov odboru školstva materských a základných škôl v Nitre a požiadali sme ich o názor a postoj k školskej sestre. Prijali nás s ochotou, zhodli sa a vyjadrili spoločný názor. Pre uvedenie do témy, sme aj tu poskytli spomínaný podklad o činnosti školskej sestry. V rozhovore sme sa dozvedeli, že projekt školskej sestry v našom teoretickom prepracovaní odbor školstva zaujal. Upozornili nás, že sa projekt po uvedení do praxe stretne ešte s mnohými problémami. Najväčší problém videli vo financovaní projektu a v spolupráci zúčastnených. Zaujalo ich, aké výsledky sme zistili počas výskumu s ostatnými respondentmi. Odporúčali nám projekt do hĺbky prepracovať. Súhlasili s návrhom zaviesť do škôl prostredníctvom školskej sestry podporný zdravotný systém. Myšlienka zavedenia školskej sestry do školského prostredia bola pre školský úrad veľmi zaujímavá. V dnešnej uponáhľanej dobe sa otázka ochrany zdravia odsúva za existenčné - materiálne, či finančné zabezpečenie rodín. I keď pedagógovia sa snažia v rámci výchovno - vzdelávacieho procesu venovať sa i téme zdravého spôsobu života, osveta v tejto oblasti nie je podľa respondentov dostačujúca, preto sa im projekt zavedenia školskej sestry javil ako pozitívum. Záber projektu školskej sestry je veľmi široký a vyžadoval by si z ich pohľadu určité zásahy, do doteraz zaužívaného školského systému základných a stredných škôl, hlavne v otázke koordinácie práce pedagóga a sestry. Z tohto dôvodu nám odporučili prácu školskej sestry orientovať na zariadenie predškolskej výchovy. V zariadeniach predškolskej výchovy je možné uskutočňovať okrem osvety i ranné prehliadky, cvičenia a iné aktivity, keďže chorobnosť detí v predškolskom veku je vyššia ako u školopovinných detí a taktiež obdobie predškolského veku je vhodnejšie pre vytváranie si návykov zdravého spôsobu života. Projekt školskej sestry označili ako veľmi vhodne cielenú myšlienku zameranú na deti a žiakov.

18

Navrhli nám do budúcnosti svoju pomoc a spoluprácu pri riešení spomínaných problémov v oblasti školstva a ich kompetencií. Zároveň nás požiadali, aby sme ich informovali o ďalšom vývoji projektu. Vyjadrili jednoznačne pozitívny postoj. Nastolili otázku, či nebude problém vo vyčlenení priestoru pre prácu školskej sestry v základných školách. Aj v Nitre sme navrhli poskytnúť našu záverečnú prácu na účel informačného materiálu o školskej sestre, jej podstate a činnosti. Školský úrad náš návrh privítal. Analýza výsledkov ankety s riaditeľmi MŠ Anketové hárky s piatimi otázkami vyplnilo 10 respondentov v Prešove a v Nitre. Návratnosť bola 100%.

Graf č. 1 Potrebnosť školskej sestry 5 4 3 2 1 0

Prešov

Nitra

veľmi potrebná

5

4

menej potrebná

3

2

potrebná

0

4

nepotrebná

2

0

Zistili sme, že v Prešove a v Nitre sa údaje respondentov takmer zhodovali, školská sestra je veľmi potrebná pre 5 vs. 4 respondentov a nepotrebná je pre 2 vs. 0.

19

Graf č. 2 Spokojnosť s náplňou práce 8 6 4 2 0

Prešov

Nitra

spokojný

7

7

menej spokojný

1

3

nespokojný

2

0

V oboch mestách boli úplne rovnaké názory na náplň práce školskej sestry 7 vs. 7 respondentov, ktorí vyslovili spokojnosť.

Analýza výsledkov ankety s riaditeľmi ZŠ

Anketové hárky vyplnilo 10 respondentov v Prešove a v Nitre. Návratnosť bola 100%. Graf č. 3 Potrebnosť školskej sestry 6 4 2 0

Prešov

Nitra

veľmi potrebná

2

4

menej potrebná

2

2

potrebná

6

3

nepotrebná

0

1

20

Zistili sme takmer úplnú zhodu u respondentov v oboch mestách. Ako veľmi potrebnú uviedli 2 vs. 4 respondenti, ako nepotrebnú 0 vs.1 respondent.

Graf. č.4 Spokojnosť s náplňou práce 8 6 4 2 0

Prešov

Nitra

spokojný

7

5

menej spokojný

3

4

nespokojný

0

1

V oboch mestách sme zistili takmer rovnaké názory. Spokojnosť vyslovilo 7 vs. 5 respondentov a nespokojnosť 0 vs. 1 respondent.

Analýza výsledkov ankety s detskými lekármi

Anketový hárok vyplnilo 8 respondentov v Prešove a v Nitre. Návratnosť bola 100%.

21

Graf č. 5 Potrebnosť školskej sestry 5 4 3 2 1 0

Prešov

Nitra

veľmi potrebná

2

3

menej potrebná

0

1

potrebná

5

3

nepotrebná

1

1

Zistili sme, že údaje z Prešova a z Nitry boli takmer rovnaké. Ako veľmi potrebnú označili školskú sestru 2 vs. 3 respondenti a úplne zhodné údaje boli v nepotrebnosti školskej sestry 1 vs. 1 respondent.

Graf č. 6 S p o ko jn o sť s n áp lň o u p ráce 6 4 2 0

P reš ov

Nitra

s pokojný

4

5

m enej s pokojný

3

2

nes pokojný

1

1

V náplni práce školskej sestry sa údaje z oboch miest takmer zhodovali. Spokojnosť vyslovili 4 vs. 5 a nespokojnosť úplne zhodne 1 vs.1 respondent.

22

Analýza výsledkov s detskými sestrami

Anketový hárok vyplnilo 8 respondentov v Prešove a v Nitre. Návratnosť bola 100%.

Graf č. 7 P otreb no sť ško lskej sestry 3 2 1 0

Prešov

Nitra

veľmi potrebná

2

3

menej potrebná

2

1

potrebná

2

3

nepotrebná

2

1

Zistili sme, že údaje respondentov v oboch mestách boli takmer rovnaké. Ako veľmi potrebnú školskú sestru v oboch mestách uviedli 2 vs. 3 respondentov a ako nepotrebnú 2 vs. 1 respondent.

Graf č. 8 Spokojnosť s náplňou práce 6 4 2 0

Prešov

Nitra

spokojný

1

3

menej spokojný

5

4

nespokojný

2

1

23

V oboch mestách sme zistili takmer rovnaké názory. Spokojnosť vyslovil 1vs. 3 respondenti a nespokojnosť 2 vs. 1 respondent. Analýza výsledkov s učiteľkami MŠ Anketový hárok vyplnilo 15 respondentov v Prešove a v Nitre. Návratnosť bola 100%. Graf č. 9

P o tre b n o s ť š k o ls k e j s e s try 8 6 4 2 0

P re š o v

N itra

V e ľm i p o tre b n á

7

8

M e n e j p o tre b n á

0

2

P o tre b n á

6

4

N e p o tre b n á

2

1

Zistili sme, že údaje respondentov z Prešova a z Nitry boli takmer rovnaké. Ako veľmi potrebnú školskú sestru v oboch mestách uviedli 7 vs. 8 respondentov a ako nepotrebnú 2 vs. 1 respondent.

Graf č. 10 Spokojnosť s náplňou činnosti 10 8 6 4 2 0

Prešov

Nitra

10

10

Menej spokojný

3

4

Nespokojný

2

1

Spokojný

24

Graf č.11

45 40 35 30 25 20 15 10 5 0

Prešov

veľmi potrebná a spokojný

Nitra

nepotrebná a nespokojný

V oboch mestách sme zaznamenali úplne rovnaké názory na náplň činností školskej sestry 10 vs. 10, ktorí s ňou vyslovili spokojnosť. Málo odlišné boli aj názory s menšou spokojnosťou 3 vs. 4. Iba 2 vs. 1 respondent vyslovili nespokojnosť. Keď sme porovnali odpovede z Prešova a z Nitry, zistili sme takmer zhodné postoje. Vybrali sme zo všetkých vzoriek respondentov tých, ktorí vyjadrili veľkú potrebu školskej sestry a spokojnosť s jej náplňou práce a porovnali sme ich s respondentmi, ktorý si myslia, že školská sestra je nepotrebná a sú nespokojný s jej náplňou práce. Ako veľmi potrebnú školskú sestru a zároveň spokojnosť vyjadrilo spolu 42 vs.44 a za nepotrebnú a zároveň nespokojnosť označilo 14 vs. 8 respondentov. V prístupe respondentov v Prešove a v Nitre sme preto nezaznamenali väčšie rozdiely. Kvázi experiment Jedným z našich cieľov bolo zistiť zdravotný stav, hygienické návyky a naplánovať primárne zdravotné aktivity u detí v materskej škole. Navštívili sme jednu z materských škôl v Prešove, kde sme si náhodne vybrali konkrétnu triedu. Triedu navštevovalo 26 detí. Týždeň sme pozorovali zdravotný stav a hygienické návyky detí, úroveň zdravotných aktivít a rozsah poznatkov v oblasti zdravotnej výchovy u učiteliek v tejto triede, dodržiavanie hygieny pri jednotlivých činnostiach, hygienu prostredia. Škola bola zapojená do projektu „Škola podporujúca zdravie“. Príjemne nás prekvapilo to, ako veľmi bola škola hrdá na svoj vlastný projekt. Cieľom projektu, ktorý škola vypracovala pre vlastné potreby, bolo naučiť deti úcte k zdraviu a praktickým zručnostiam chrániacim zdravie a v spolupráci s rodinou podporovať individuálne a kolektívne zdravie. Prácu s deťmi realizovala škola v troch rovinách. Rovina:

25

– zdravotnej výchovy a rozvoj pohybových aktivít, – ozdravovanie pohybových aktivít, – environmentálna výchova. Okrem tohto projektu škola každoročne organizovala školu v prírode, predplaveckú prípravu, sánkovanie, lyžiarsku prípravu. Krúžková činnosť školy spočívala v hudobno pohybovom zameraní. Počas týždňa sme sledovali a zapájali sa do všetkých činností v MŠ. Mali sme tak možnosť odsledovať deti pri rôznych činnostiach, v rôznych podmienkach a v zmenenom prostredí. Odpozorovali sme týmto aj psycho - sociálny vývoj detí. Nezaznamenali sme vážnejšie zaostávanie u detí v denných činnostiach triedy. Postrehli sme povahové črty detí, niektoré boli už z našej návštevy ustráchané, kým iné sa predvádzali. Bolo vidieť, ako sa na deti prenášali už aj obyčajné problémy v rodine. Boli plačlivé, apatické, roztržité, alebo odmietali jesť, spať, pracovať a zapájať sa do hier. V čase našej návštevy (pozorovania) boli 3 deti v domácej starostlivosti pre prieduškové ochorenie a 2 deti pre variccelu. Počas týždňa sme teda mali možnosť pozorovať 21 detí. U 10 detí sme zaznamenali pozitívnu alergickú anamnézu. Najčastejšie to boli alergie na roztoče, prach, sezónne alergie na rôzne typy rastlín a alergie na mliečne výrobky a citrusové ovocie. Približne každé tretie dieťa v tejto triede 3 - 4 krát do roka ochorelo na niektoré z bežných detských ochorení. Následkom častých ochorení dýchacích ciest sme u niektorých detí objavili nesprávne dýchanie cez ústa počas aktivít aj spánku. Približne 30% detí malo nesprávne držanie tela. Interiér triedy bol vhodne upravený a rozčlenený. Deti mali dostatok priestoru pre bezpečný pohyb. Nedostatočná pozornosť bola venovaná dezinfekcii hračiek a vetraniu miestností. MŠ pravidelne navštevovala aj psychologička z pedagogicko - psychologickej poradne. Aj napriek tomu, že strava pre deti bola pestrá a esteticky upravená, stretli sme sa približne u 15% detí opakovane s odmetaním stravy. Na druhej strane viac ako 50% detí v triede nemá so stravovaním väčšie problémy, pričom niektoré z detí zjedia v škôlke aj to, čo doma obvykle odmietajú. Všimli sme si, že rodičia deťom častejšie ponúkajú (donesú do školy) ochutené limonády, ako čaje alebo nápoje vhodnejšie pre deti. Taktiež namiesto ovocia deti prichádzali ráno do školy so sladkými pochutinami. Spýtali sme sa aj detí, čo pre nich zdravie znamená a kedy sa cítia zdravé? Deti spájali zdravie so školou, keď sú zdravé musia ísť do školy, ale keď sú choré môžu ostať s rodičmi doma a hrať sa. Vtedy dostali sladkosti a ležali v posteli aj celý deň. Keď boli zdravé mohli sa chodiť s kamarátmi a kamarátkami hrať na pieskovisko, do prírody. V zime sa mohli sánkovať a stavať snehuliakov a v lete zas kúpať a hrávať na kúpaliskách. Chorobu opisovali prostredníctvom príznakov. Choré sa deti cítili keď kašlú, ťažko sa im dýcha cez nos, bolí ich hlava, alebo brucho. Chorobu opisovali aj ako úraz, keď spadnú alebo sa poškriabu. Deti nám tiež povedali, že sa často hrávajú na doktorov a liečia bábiky. Spýtali sme sa detí, či vedia ako predísť ochoreniu. Deti vedeli, že ak budú jesť veľa zeleniny a ovocia budú zdravé a budú mať zdravé zúbky, iba ak nebudú jesť sladkosti. Spomenuli aj pohyb a cvičenie a dostatok spánku. Vedeli, že fajčenie je škodlivé, aj napriek tomu, že skoro polovica rodičov týchto detí fajčí. Počas našej návštevy v materskej škole sme sa opýtali aj niekoľkých rodičov na ich názor k školskej sestre. Rodičia označili prácu školskej sestry za potrebnú a jej odbornú pomoc by uvítali v starostlivosti o svoje deti. Zahrnuli nás hneď aj konkrétnymi nápadmi a otázkami.

26

Niektorý rodičia na druhej strane, ale chápali prácu školskej sestry ako prebratie zodpovednosti za starostlivosť o ich ratolesti. Na základe zistených pozorovaní sme v spolupráci s učiteľkami danej triedy pristúpili k naplánovaniu primárnych zdravotných aktivít. Vzájomne sme si vymenili naše postrehy a pripomienky. Spolupráca bola z oboch strán veľmi príjemná a efektívna. Na podporu dýchania sme formou hry deti edukovali o správnom dýchaní a odskúšali sme zopár konkrétnych cvičení. Cieľom bolo naučiť ich správne dýchať nosom a ústami, pričom sme počas cvičenia sledovali nádych a výdych u detí. Použili sme tieto pomôcky: poháre s vodou, slamky, väčšiu misku s vodou, papierové lodičky. Deti sme pred cvičením motivovali tým, že si lodičky z papiera poskladali samé. Potom si posadali do kruhu a predviedli sme im správny nádych a výdych. Dotykom sme im ukázali, ako sa hrudník pri nádychu dvíha a pri výdychu klesá. Spolu s nimi sme chvíľu robili nádych a výdych. Deti sme vyzvali, aby urobili dvojice. Jeden na druhom si vzájomne položením rúk na hrudník druhého dieťaťa odskúšali dvíhanie a klesanie hrudníka. Pre spestrenie edukácie a udržanie záujmu sme použili poháre s vodou a slamky. Každé dieťa si malo možnosť vyskúšať fúkanie do slamky. Úlohou bolo fúkať do slamky tak silno, aby sa na vode robili bubliny. Už tu sme zaznamenali problémy u 5 detí. Nakoniec edukácie sme zaradili fúkanie do lodičiek. Lodičky, ktoré si deti urobili, poukladali na vodu v miske. Úlohou bolo fúkať do lodičky tak, aby sa dostala z jednej strany misky na druhú. Aj tu sme zaznamenali problémy u 3 detí. Na záver sme sa detí pýtali, prečo sme robili tieto cvičenia. Deti odpovedali: „preto aby sme sa naučili správne dýchať“. Pre podporu pitného režimu sme zrealizovali bylinný deň. Učiteľky priblížili rozprávkovou formou deťom liečivé rastliny a v priebehu celého dňa sme podávali bylinný čaj. Škola realizuje ovocné dni, preto sme navrhli doplniť ich o zeleninové dni. Deti doniesli zeleninu a vymysleli spolu s učiteľkami zeleninový príbeh. Potom sme deťom zeleninu nakrájali a deti samé urobili zeleninovú misu. Naše ďalšie odporúčania: • • • • • • •

zaviesť ranný filter, pretože rodičia často ignorujú fakt, že choré deti do školy nepatria, rodičov detí edukovať a upozorniť, aby venovali pozornosť príznakom ochorenia a tým podporili skoré uzdravenie svojho dieťaťa, upozornili sme na dôkladnejšiu dezinfekciu hračiek a vetranie miestností, učiteľkám sme odporúčali venovať zvýšenú pozornosť umývaniu rúk detí po toalete a pobyte vonku, upozornili sme aj na bezpečnosť okolia školy. Deti sú ohrozené počas pobytu vonku roztrúseným sklom, poškodeným oplotením, odporúčali sme zdravie detí a zdravotné aktivity priebežne zdokumentovať, pričom dokumentácia umožní zaznamenať aj pozorovanie, postrehy učiteliek (vstupný súbor, priebežné hodnotenia, zmeny, zlepšenie stavu detí, zhoršenie stavu detí, zásahy), učiteľkám sme odporúčali obrátiť sa na najnovšiu literatúru, ktorá je pre potreby školy veľmi pestrá, ponúkli sme niektoré z internetových adries, na ktorých je množstvo informácii o najrôznejších témach.

27

Problémovou oblasťou práce učiteliek bola spolupráca s rodičmi. Spolupráca nebola možná pre nezáujem rodičov, nedostatok času z oboch strán. Učiteľky mali primerané vedomosti o bežných detských ochoreniach, no prijali by pomoc odborníka hlavne pre zvyšujúci sa výskyt imunoalergických, pohybových a respiračných ochorení. Objavili sme medzery v teoretických a praktických vedomostiach o prvej pomoci, úrazoch. Tieto vedomosti sme doplnili a odporúčali o vhodnú literatúru a publikácie. Vďaka tomu, že škola je zapojená do projektu škôl podporujúcich zdravie bola naša spolupráca bezproblémová. Pracovníci školy si uvedomujú potrebu podpory zdravia a zúčastňujú sa na nej. Zhodli sme sa na tom, že roky praxe učiteliek s deťmi vhodne doplnia odborné vedomosti školskej sestry. Rodičom detí tejto triedy sa javilo ako veľké pozitívum to, že primárna zdravotná starostlivosť a prevencia „prichádza“ do školy a nie naopak. Učiteľky nás upozornili nielen na fyzické problémy detí, ale aj na psychické problémy detí a žiakov, ktoré sa objavujú. Rozvrátené rodiny a alkoholizmus sú najčastejšie príčiny problémových detí. V problémových rodinách vyrastajú problémové deti, ktoré prichádzajú do školy a stávajú sa z nich problémoví žiaci. Aj takto vznikajú psychosomatické ochorenia. Aby sa problémoví žiaci nestali problémovými dospelými, potrebujú pomoc školy, školskej sestry, ktorá dokáže prerušiť kolobeh neúspechov žiaka tým, že v ňom nájde niečo pozitívne, hodnotné a prejaví mu plnú dôveru. Školská sestra sa stará nielen o fyzické zdravie detí, ale v spolupráci s učiteľmi môže upozorniť aj na psycho sociálne problémy detí. Interpretácia a diskusia Po preštudovaní literatúry a zhotovení teoretickej časti sme si stanovili predmet výskumu a výskumné ciele. Predmetom výskumu bolo, či je školská sestra potrebou budúcnosti. Naše ciele, zistiť postoj a záujem detských lekárov, detských sestier, riaditeľov materských a základných škôl, učiteliek materských škôl, vedúcich odboru školstva na uvedenie školskej sestry do praxe a o spoluprácu s ňou a zároveň zistiť zdravotný stav, hygienické návyky a naplánovať primárne zdravotné aktivity u detí v materskej škole sme splnili. Rozhovorom sme oslovili vedúcich pracovníkov školstva pre materské a základné školy v Prešove a v Nitre. Stretli sme sa v oboch mestách u týchto respondentov s ochotou a so záujmom dozvedieť sa o našom projekte viac. Pre lepšie uvedenie do témy sme respondentom pred diskusiou a rozhovorom poskytli aj písomný materiál o našom projekte. Respondenti mali aj napriek svojmu pracovnému vyťaženiu záujem prebrať plusy a mínusy projektu. Poskytli nám aj vlastné postrehy a odporúčania. Veľmi príjemne nás prekvapil ich pozitívny postoj, čo potvrdilo splnenie cieľa č.3 a záujem dozvedieť sa o ďalšom vývoji projektu a návrh o pomoc pri riešení problémov v rámci ich kompetencií. V oboch mestách nás zhodne upozornili na otázku a možný problém financovania. Priznali však to, že ak by mal projekt dobré výsledky, našli by sa aj financie. Odporúčali nám projekt uviesť najprv do materských škôl. Z toho dôvodu, že materské školy majú osobitnú výučbu, ktorá nie je tak presne štruktúrovaná

28

ako v základných školách. Taktiež predškolská výchova a predškolské obdobie sú najdôležitejšie pre ďalší rozvoj detí. Nedostatky vo výchove, alebo v starostlivosti o deti, nedostatočná pozornosť venovaná odchýlkam a zdravotným problémom má za následok vývoj vážnejších ochorení a porúch. Prevencia a primárna zdravotná sféra tieto následky minimalizuje, alebo úplne odstraňuje. Anketou sme oslovili pracovníkov odboru školstva a zdravotníctva v Prešove a v Nitre. Súčasťou ankety bol aj podklad, ktorým sme uviedli respondentov do myšlienky školskej sestry. Tu sme predstavili prácu školskej sestry, jej odborné vedomosti. Uviedli sme konkrétne úlohy, ktoré by mala školská sestra vykonávať, zameranie jej činnosti, členov školského zdravotníckeho tímu. V ankete sme sa respondentov pýtali na potrebnosť školskej sestry v našom školskom systéme, na postoj respondentov k nášmu navrhovanému projektu, spokojnosť s náplňou práce školskej sestry a ich záujem o spoluprácu s ňou. Zároveň sme respondentom dali priestor k vlastným pripomienkam a dotazom. Pre všetky výskumné vzorky sme použili spoločnú anketu, aby sme mohli ich postoje jednoznačne porovnať. Výsledky ankety nám ukázali veľký záujem o školskú sestru v našej teoreticky rozpracovanej podobe. Riaditelia základných škôl v Prešove aj v Nitre vyjadrili potrebu a jednoznačne pozitívny postoj k školskej sestre, čo potvrdilo dosiahnutie cieľa č. 2. Problém videli v začlenení jej práce do školského systému. Základné školy ponúkajú dnes množstvo záujmových aktivít, preto sa obávajú o nedostatok priestoru pre zdravotné aktivity a tiež majú školy nízky rozpočet na školský zdravotný program. Majú obavu aj o spoluprácu s rodičmi pre ich pracovné vyťaženie. Aj keď táto skupina respondentov vyjadrila v ankete pozitívny postoj, nám sa javil ich postoj skôr ako neutrálny. Riaditelia materských škôl mali väčší záujem dozvedieť sa viac o projekte ako riaditelia ZŠ. Zaujala ich hlavne možnosť poradenskej činnosti v práci školskej sestry. Autoritu školskej sestry by určite privítali rodičia. Respondentov tejto skupiny zaujímalo, koľko škôl by mala jedna školská sestra v starostlivosti, aké vekové skupiny a aké špecializácie práce. Väčšina materských škôl v oboch mestách je už zapojená do projektu škôl podporujúcich zdravie a predstava spolupráce so školskou sestrou im problémy nerobí. Naopak prijali by odborníka, ktorý by tieto projekty a inovácie vytváral a riadil. Táto skupina respondentov vyjadrila potrebu školskej sestry a veľkú spokojnosť s náplňou jej práce, čo potvrdilo dosiahnutie cieľa č. 2. Pozitívny prístup sa u nich prejavil aj vďaka tomu, že predsa riaditelia MŠ sú viac včlenený do života školy, ako riaditelia ZŠ. Učiteľky materských škôl zaujímalo, aké bude mať školská sestra právomoci. Vyjadrili názor, že choré deti do školy (zariadenia) nepatria, sestra by mala mať miesto v školskej rade, aby svoje návrhy a kritiku pravidelne predkladala a zdôvodňovala vedeniu školy a zástupcom rodičov. Objavil sa aj návrh, že by školská sestra mohla s deťmi vykonávať špeciálnu telesnú výchovu, inhalácie. Školská sestra by mohla učiteľky naučiť vykonávať túto špeciálnu výchovu, alebo priviesť do škôlky fyzioterapeuta, či iného odborníka. Učiteľkám najväčšie problémy robila prvá pomoc a starostlivosť o deti s alergiami, diabetom a inými zdravotnými problémami. Pre učiteľky býva čoraz ťažšie získať si autoritu u rodičov detí navštevujúcich školu. Túto autoritu by si mohla získať práve školská sestra. Splnením cieľa č.2 sme u tejto skupiny zistili záujem o školskú sestru a pozitívny postoj.

29

Názory niektorých detských sestier záviseli aj stanoviska lekárov a nakoľko si sestry zvyšujú vzdelanie, nemajú potrebu, aby s nimi v kolektíve pracovala aj školská sestra alebo si spoluprácu s ňou nevedia predstaviť. Podľa viacerých názorov sestier, čím sme splnili cieľ č.1, je to dobrá myšlienka, spoluprácu so školskou sestrou plne schvaľujú, no prijali by štandard a plán starostlivosti jej práce. Sestry tento prechod do primárnej sféry zaujal, no nevedia si predstaviť organizáciu práce školskej sestry. U detských sestier a učiteliek materských škôl sa zhodne objavila otázka kompetencií školskej sestry. Vyplynulo to z ich tesnej spolupráce so školskou sestrou pre prax. Detské sestry sa zaujímali o kompetencie skôr z obavy o svoju prácu, mysleli si, že školská sestra prichádza, aby im preberala prácu. Učiteľky sa zaujímali o kompetencie, pretože cítili potrebu a odbornú pomoc v každodennej starostlivosti o deti zdravé aj so zdravotnými problémami. Ak by sme mali porovnať, ktorá z týchto dvoch skupín respondentov má väčšie nadšenie a záujem o školskú sestru bola by to skupina respondentov – učiteliek materských škôl. Učiteľky na rozdiel od sestier vyjadrili svoj názor aj bez toho, aby poznali stanovisko nadriadeného pracovníka – riaditeľa MŠ. Časť lekárov sa domnievalo, že prácu školskej sestry spolu so sestrou na obvode zvládnu sami. V dnešnej dobe, keď sa rušia školy a niet financií, považovali tento problém za čisto teoretický a príliš vzdialený od reality. Lekári sa tiež obávali o možnú duplicitu práce. A tiež názor, že sestra na obvode lepšie pozná pacientov zo svojho obvodu, v ktorom je škola a sama si lepšie zorganizuje prácu. Domnievali sa, že tento problém by bolo potrebné prerokovať so zdravotnými poisťovňami, pretože tam cítili hlavný problém realizácie projektu, čo potvrdilo splnenie cieľa č.1. Mali sme pocit, že lekári úplne nepochopili hlavnú myšlienku práce školskej sestry. Jej prácou by bolo tiež vychytanie detí so zdravotnými problémami, ktoré by následne odoslala k lekárovi. Týmto by sestra lekárovi klientov nepreberala, ale ich „získavala“. Navštívili sme materskú školu v Prešove, kde sme chceli zistiť zdravotný stav, hygienické návyky a naplánovať primárne zdravotné aktivity u detí tejto školy. Dosiahnuté výsledky sme opísali v predošlej podkapitole, čím sme splnili cieľ č.4. Školu sme si cielene vybrali pre našu dobrú spoluprácu už počas predošlého štúdia na strednej škole. Táto škola tiež sama vytvára projekty na podporu zdravia detí, preto naša spolupráca bola efektívna a bezproblémová. Počas nášho výskumu sme školskú sestru predstavili aj niekoľkým rodičom. Označili ju, ako vynikajúcu myšlienku, ale ako sa zachovajú rodičia ak školská sestra bude vyžadovať ich účasť na aktivitách a projektoch podporujúcich zdravie detí? Keď sme porovnali odpovede všetkých skupín respondentov z Prešova a z Nitry, zistili sme takmer zhodné postoje. Tieto mestá sme si vybrali pre ich takmer zhodnú veľkosť a počet obyvateľov. No rozdielna poloha týchto miest priniesla odpoveď na otázku, prečo respondenti v Prešove reagovali opatrnejšie, ako respondenti v Nitre. Dôvodom bolo rozdielne finančné postavenie východoslovenského a západoslovenského kraja. Pre prácu školskej sestry toto poznanie nebolo však negatívom. Jednou z výhod školskej sestry po zavedení do praxe, by bolo vďaka efektívnej prevencii aj zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Iné väčšie rozdiely v odpovediach a názoroch respondentov v Prešove a v Nitre sme nezaznamenali.

30

Porovnali sme aj odpovede respondentov pracujúcich v školstve s respondentmi pracujúcich v zdravotníctve. Aj keď tieto oblasti majú rozdielny charakter a postavenie, spoločná je ich starostlivosť o deti. Aj tu sme zistili takmer zhodné odpovede. Z 35 pracovníkov školstva pôsobiacich v Prešove a v Nitre vyjadrilo 30 veľkú potrebu školskej sestry a za nepotrebnú ju považovalo 6 respondentov tejto skupiny. Zo 16 pracovníkov zdravotníctva pôsobiacich v oboch mestách označilo školskú sestru, ako veľmi potrebnú 10 respondentov a za nepotrebnú ju považovalo 5 respondentov. Aj na otázku postoja respondentov k školskej sestre, spokojnosti s jej náplňou práce a záujmom o spoluprácu odpovedala viac ako polovica respondentov v prospech školskej sestry. Výsledky ukázali potrebu, záujem a pozitívny postoj k školskej sestre zo strany zdravotníckych pracovníkov aj pracovníkov školstva. Súčasťou ankety boli aj personálie, ktorými sme sa od respondentov chceli dozvedieť ich dosiahnuté vzdelanie a počet rokov praxe. V oboch mestách prevažovali u všetkých skupín viac ako 10 - 15 rokov praxe. Všetko to boli respondenti s bohatými skúsenosťami, ktorý si počas praxe svoje vzdelanie a vedomosti dopĺňali špecializáciami, školeniami, vedeckou činnosťou. Respondenti, ktorí sa zúčastnili ankety a ktorí si myslia, že školská sestra je v našom školskom systéme potrebná až veľmi potrebná, majú zároveň aj pozitívny postoj k projektu školskej sestry a spoluprácu s ňou by privítali. U všetkých skupín respondentov sa objavila otázka financovania školskej sestry. Negatívny postoj v neprospech školskej sestry respondentov vyplýval hlavne z ich nezáujmu, či výrazne negatívneho postoja k čomukoľvek novému. Niektorí respondenti nevenovali dostatočnú pozornosť preštudovaniu podkladu, ktorý sme pripravili. Na druhej strane našli sa aj respondenti, ktorí nemali vôbec žiadne výhrady. Projekt školskej sestry respondentov zaujal, mali záujem diskutovať a vyjadriť sa. Uviedli aj svoje postrehy a pripomienky. Tí respondenti u ktorých bolo možné doplniť anketu aj slovným komentárom prejavili väčší záujem diskutovať, alebo sa viac o danej téme dozvedieť. V súvislosti s rušením škôl sa objavila aj kritika, či je v tejto situácii uvedenie školskej sestry do praxe vôbec možné a adekvátne okolnostiam. V priebehu realizácie ankety sme sa stretli s rôznym prístupom od respondentov. Stretli sme sa zo záujmom a ochotou, no tiež aj s jasným nezáujmom a odporom. Objavili sa aj problémy s vyjadrením vlastného názoru u respondentov, očakávali od nás pomoc pri vyplňovaní anketových hárkov. Veľmi zaujímavé bolo sledovať ich nedôverčivosť, niekedy až strach vyjadriť sa. Aj keď boli anketové hárky anonymné, niektorí respondenti sa pred ich vyplnením aj ústne informovali o anonymite. Na druhej strane našli sa respondenti, ktorý anonymný anketový hárok aj podpísali. Je možné, že sa respondenti za svoj názor skrývajú a ak by hárky neboli anonymné odmietli by vyjadriť svoj názor? Ak by aj mali osobne k projektu kladný postoj, boli by pre negatívny postoj napr. nadriadeného ochotný zmeniť názor? Pritom išlo o ankety len v rovine „myšlienky“ školskej sestry. Problém uvedenia školskej sestry do praxe je aj ten, že zaviesť niečo nové, alebo už len staro – nové je zmena. Aj keď si respondenti uvedomujú, medzery v zdravotnom systéme na školách predstava zmeny im nie je dvakrát príjemná. Väčšina respondentov sa ocitla v dvojakej roli, na jednej strane ako pracovníci školstva, alebo zdravotníctva no na strane druhej ako rodičia detí navštevujúcich školské zariadenie. Z rôzneho uhla pohľadu sa im potom školská sestra a jej potreba menila. Ako pracovníci by boli nútení vyvíjať ďalšiu činnosť, no ako rodičia by starostlivosť a zvýšenú pozornosť o svoje deti prijali bez výhrad.

31

Všetkých respondentov sme informovali, že našej ankety sa zúčastnili pracovníci školstva a zdravotníctva. Prekvapujúce bolo zistenie, že ani jedna strana sa nezaujímala o názor druhej strany. Pritom sme ich poučili, že v našom projekte ide o prepojenie školstva a zdravotníctva, vzájomnú spoluprácu. Aké výsledky by priniesla konfrontácia názorov obidvoch zúčastnených strán? Veľmi dobrá spolupráca bola s respondentmi, ktorí už mali poznatky o projektoch podporujúcich zdravie, alebo na takomto projekte už pracovali, či spolupracovali. Teoreticky respondenti s projektom súhlasili a vyjadrili podporu, no pre oblasť praxe boli viac skeptickí. Ešte pred niekoľkými rokmi boli také aktivity, ako branné cvičenia, športové hry pravidelnou súčasťou školského roka, súčasný pokrok techniky vedie dnes k počítačovej ére, do popredia sa dostáva štúdium cudzích jazykov a internet. Všetkým skupinám respondentov sme vysvetlili aj problém financovania projektu. Školská sestra by pracovala samostatne na základe licencie a v spolupráci so zdravotnými poisťovňami, alebo ako členka agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, či zamestnankyňa školského úradu a odboru školstva. Na základe opatrenia MZ SR č. 070457/2004-OP z 15. 12. 2004, Zoznam vybraných výkonov v ambulantnej starostlivosti so stanovenými bodovými hodnotami ods. XXXIX by školská sestra mala možnosť pracovať pod týmito kódmi: -

kód 3470 odborné ošetrovateľské poradenstvo zamerané na prevenciu zápalov a dodržiavanie zásad správnej životosprávy, kód 5343 poradenstvo v starostlivosti o dieťa.

Vďaka dosiahnutým výsledkom nášho výskumu uvádzame nasledujúce odporúčania. Pre uvedenie projektu do praxe je nutné: • • • • • • • • • •

prepracovanie projektu do úplných detailov, aby sme zúčastneným mohli podať konkrétne vyjadrenia a fakty, návrhy a alternatívy, vypracovanie manažmentu a konkrétnych programov podporujúcich zdravie pre jednotlivé školy, prispôsobenie projektov vekovým osobitostiam detí a žiakov, zapracovanie osobitne primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie , vyhľadanie priorít projektu, časové a finančné obmedzenia, ciele, absolvovanie množstva stretnutí a besied so zúčastnenými projektu a s odborníkmi zdravotníctva a školstva, zdravotných poisťovní, zavedenie prehľadnej dokumentácie, k nahliadnutiu kedykoľvek zúčastneným osobám, predstavenie školskej sestry rodičom detí a žiakov navštevujúcich školské zariadenie, uvedomenie si, ako sa líši teória a prax. Mnohé problémy sa ukážu až po zavedení do praxe, poskytnutie kvalitných informácií. Čím kvalitnejšie informácie poskytneme zúčastneným, tým kvalitnejšie výsledky dosiahneme. Je dôležité aby každá zúčastnená strana projektu rozumela, poznala svoje úlohy a ciele. Tak ako sa mení veda a technika obnovujú sa aj poznatky v zdravotníctve.

32

Súhlasíme s návrhom respondentov odskúšať projekt najprv v materských školách a už tu sa pokúsiť vychytať možné problémy. Našim výskumom sme dostali už samotný pojem „školská sestra“ do povedomia respondentov. Našimi zisteniami sme našli aj problémové oblasti projektu a získali podporu respondentov. Respondenti nám ukázali rôzne pohľady na projekt. Počas výskumu sme sa v teréne stretli s názorom, že sa snažíme vrátiť do škôl školskú zdravotnú službu, ktorá existovala a postupne zanikla. Školská sestra má niektoré zhodné témy a úlohy ako mala školská zdravotná služba, no snaží sa o holistický pohľad na zdravie detí a žiakov. V jej náplni práce sú také témy ako hygiena tela a prostredia, výchova k manželstvu a rodičovstvu, poznanie svojho tela, programy bezpečnosti, kurzy zdravotnej výchovy a výživy, zdravotná osveta spoločné s minulou školskou zdravotnou službou. No školská sestra musí reagovať na meniace sa prostredie a pokrok v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Preto sa jej oblasť práce rozšíri aj o protidrogovú prevenciu, zásady mentálnej hygieny, rozsah profylaktických aktivít a i. Zvýšenou chorobnosťou detí sa rozširuje aj sekundárna a následná starostlivosť v zmysle integrácie postihnutých detí do školského systému. Zdravotné aktivity sa časom veľmi nemenia, no mení sa ich miesto v hodnotovom rebríčku. Sú činnosti, ktorým sa pred časom nemusela venovať až taká veľká pozornosť (napr. protidrogová prevencia), pričom dnes patrí k vážnym problémom. Na druhej strane aj nekorigované chyby sa znásobujú, aj keď sa nám môžu zdať zanedbateľné. Keď vidíme, že niekto urobil chybu, mali by sme ho na to hneď upozorniť. Úspech spočíva v detailoch, odstránime malé chyby a predídeme chybám veľkým. Detský lekári sa síce starajú o deti a žiakov, no ony musia prichádzať za touto starostlivosťou do ambulancie. Zabúda sa pri tom na školské prostredie, ktoré môže vytvárať negatívne podmienky pre učenie a vývoj detí. Chýba pohľad na školu a deti, žiakov v nej ako na celok. Preto školská sestra prichádza do školského prostredia a vypĺňa medzeru v zdravotnej starostlivosti na školách. Aj keď sme v 21. storočí v našom školskom systéme chýba komplexný pohľad na zdravie a jeho podporu u detí a žiakov navštevujúcich školské zariadenie. Školská sestra, sa snaží o aktívny návrat prevencie. Náš školský systém postráda pracovníka tejto oblasti. Myšlienka prepojenia školstva a zdravotníctva sa preto ukázala v pozitívnom svetle. ZÁVER Hovorí sa, že „oči sú zrkadlom do duše“. Môžeme preto povedať, že „zdravotný stav detí a žiakov je zrkadlom spoločnosti“. Deti sú našou budúcnosťou, preto nám záleží na tom, aby mali v živote to najdôležitejšie, aby mali možnosť žiť a vyvíjať sa zdravo, v zdravom prostredí. Škola je nevyhnutnou súčasťou života každého z nás. Naším cieľom je, aby sa každá škola stala zdravou školou. V záverečnej práci sme sa zamerali na zdravie detí navštevujúcich školské zariadenie. Predstavili sme vysokoškolsky vzdelaného pracovníka v oblasti verejného a komunitného zdravotníctva pracujúceho v prostredí škôl. Školská sestra je novou myšlienkou podporujúcou starostlivosť o zdravie detí. Snažili sme sa vytvoriť profil práce školskej sestry pre jej uplatnenie v praxi, v škole. Školská sestra zabezpečí spätnú väzbu zdravotných aktivít, hodnotenie

33

zdravotného stavu detí, úspešnosti, či neúspešnosti zdravotných aktivít, zásahov a zároveň získa kompetencie pre usmernenie práce s rodičmi a spolupráce s detskými lekármi a sestrami. Preštudovanie literárnych prameňov nám umožnilo vytvoriť teoretický základ pre výskumnú časť práce. Orientovali sme sa na školský systém a jeho právne aspekty, vývoj starostlivosti o zdravie detí a žiakov, oblasť primárnej zdravotnej starostlivosti a zdravotnej výchovy, projekty podporujúce zdravie, spoluprácu rodiny so školou. Práca školskej sestry a prepojenie školského a zdravotníckeho systému si vyžaduje spoluprácu zúčastnených. Oslovili sme preto v Prešove a v Nitre rozhovorom a anketou detských lekárov, detské sestry, riaditeľov materských a základných škôl, učiteľky materských škôl a vedúcich odboru školstva. Zisťovali sme ich postoj a záujem o školskú sestru a jej potrebu v našom školskom systéme. Navštívili sme triedu materskej školy v Prešove a pozorovaním sme zisťovali úroveň ochrany a podpory zdravia detí. Zistili sme nedostatky a snažili sa o ich odstránenie doplnením primárnych zdravotných aktivít. Respondenti vyjadrili pozitívny postoj k podpore zdravia detí na školách a práci školskej sestry, považujú ju za potrebnú pre náš školský systém. Z odpovedí respondentov vyplynul ako hlavný problém prechod tejto myšlienky školskej sestry z teoretickej roviny do praxe, preto nám poskytli aj vlastné postrehy a odborné usmernenia. Skúmaná materská škola naše postrehy a odporúčania prijala a naplánované primárne zdravotné aktivity zaviedla do svojho systému ochrany a podpory zdravia detí. Tieto výsledky potvrdili záujem pracovníkov v oblasti školstva a zdravotníctva o školskú sestru v praxi a jej potrebu pre budúcnosť. Prepojenie na úrovni školstva a zdravotníctva umožní vytvorenie podporného zdravotného systému na školách. Ak naučíme deti si zdravie prirodzene vážiť, ukážeme im možnosti a krásu zdravého života, urobíme krok pre život samý. My, nevravíme, že sa rozhodujeme zle, ale že by sme sa mohli rozhodovať zdravšie. Tak sme prišli k záveru, že školská sestra je naozaj potrebou budúcnosti.

Literatúra: 1. BAĎURÍKOVÁ, Z. et. al. 2001 Školská pedagogika. Bratislava : UK, 2001. ISBN 80-22315-36-2. 2. BEŇOVÁ, T. 1997 Chystajte ma do školy. Bratislava : , 1997. ISBN 80-887783. Európska sieť škôl podporujúcich zdravie. Prešov : MC , 2004. 4. FARKAŠOVÁ, D. et al. 2001. Ošetrovateľstvo- teória. Martin : Osveta, 2001. ISBN 80-8063-086-0.

34

40-9

5. FIŠER, J. 1982. Śkolní zdravotníctví. Praha :

, 1982.

6. FONTANA, D. 1997. Psychologie ve školní praxi. Praha : Portál, 1997. ISBN 80-7178-063-4. 7. GÁBORČÍK, F. 1998. Chráňme duševné zdravie školopovinných detí! In : Učiteľské noviny, roč. 48, 1998, č.5, s. 3. 8. GANICKÝ, B. 1971. Zdravotná výchova. Osveta, 1971. 9. HAVLÍNOVÁ, M. et.al. 1995. Zdravá materská škola. 2.vyd. Praha : Portál, 1995. ISBN 80- 7178-164-9. 10. HAVLÍNOVÁ, M. et.al. 2000. Kurikulum podpory zdraví v matěrské škole. Praha : Portál, 2000. ISBN 80-7178-383-8. 11. HANZLÍKOVA, A. et al. 2002. Úloha ošetrovateľstva v ochrane komunitného zdravia. I diel. UK Bratislava, 2002. 175 s. ISBN 80-2231533-8. 15. HOLOVKOVÁ, A. 1998. Chutne, zdravo a v príjemnom prostredí. In : Učiteľské noviny, roč.48, 1998, č.5, s.3. ISSN 12. HUDEC, J. 1999. Zdravie 21- zdravie pre všetkých v 21-storočí. In : Škola, roč. 1999, č.6, s. 2-4. 13. KOSOVÁ, B. 2001. Predškolská výchova v medzinárodnom porovnaní. Banská Bystrica : MC, 2001. 14. KOZIEROVÁ, B., Erbová, G., Olivieriová, R. 1995. Ošetrovateľstvo 1. 1.slov. vyd. Martin : Osveta, 1995. ISBN 80-217-0528-0. 15. KNAPÍKOVÁ, Z. 1999. Zdravie ako dar: II Okresná Konferencia škôl podporujúcich

zdravie. In : Podpora zdravia, roč.3, 1999, č.4, s. 9-10.

14. KRÝSLOVÁ, m. 1999. Škôlka bez slzičiek. In : Zdravie, roč. 55, 1999, č. 8, s. 4015. LACINOVÁ. I. 2002. Kurikulum podpory zdravia v MŠ. In : Pedagogické

35

rozhľady, roč.11, 2002, č.1, s.29-32. 16. LEMON I. - IV. Učebný materiál pre ošetrovateľstvo. Bratislava : Slovenská komora SZP, 1997. ISBN 80-967818-2-0. 17. LIBA, J. 2002. Výchova k zdraviu a prevencia drogových závislostí. Prešov : MC, 2002. ISBN 80-8045-271-7. 18. MAJKUTOVÁ, Z. 2002. Využitie zdravotnej telesnej výchovy. In : Učiteľské roč.52, 2002, č.7, s. 7.

noviny,

19. Programy ochrany a podpory detí a mládeže v SR na rok 1999. Bratislava : MŚ SR – odbor mládeže – ÚIPŚ – oddelenie ISOM, 1998. 20. Ako vychovávať dojčatá a batoľatá krok za krokom.. Žiar nad Hronom : Nadácia škola dokorán, 2000. ISBN 80-968292-2-X. 21. Obsahové štandardy a štandardy pre učiteľov MŠ a prvého stupňa ZŠ. Žiar nad Hronom : Nadácia škola dokorán, 2002. ISBN 80-968292-8-9. 22. OBDRŽÁLEK, Z. 1999. Škola, školský systém, ich organizácia a riadenie. UK, 1999. ISBN 80-223-1321-1.

Bratislava :

23. POTAŠOVÁ, O. 1999. Dni zdravého životného štýlu. In: Podpora zdravia, roč.3, 1999,

č.1, s.7.

24. PRÁZNOVKÁ, P. 2001. O možnostiach podpory zdravia detí a mládeže. In: zdravia, roč.5, 2001, júl - september, s.5-6.

Podpora

25. PRŮCHA, J. 1999. Vdzelávaní a školství vě světe. Praha : Portál, 1999. ISBN 807178-290-4. 26. STANEKOVÁ, T. 1998-1999. Zdravotná výchova v MŠ. In. Predškolská roč.53, 1998/99, č.3, s.16-17.

výchova,

27. Strategické dokumenty pro sestry a porodní asistentky 2. Praha : Ministerstvo zdravotnictví 2002. ISBN 80-85047-21-7. 28. ŠIMORÍK, O. 2004. Výukové priestory a hygiena vyučovacieho procesu. In : Pedagogické spektrum, roč.13, 2004, marec - apríl, s.63-66. 29. Vyhláška NR SR č. 528/2004 o rozsahu ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom... 36

30. WIEGEROVÁ, A.- BICKOVÁ, G. 2004. Na pomoc projektu: školy podporujúce zdravie. Bratislava : Občianske združenie výchova – veda – vzdelávanie PF UK, 2004. ISBN 80-969146-3-4 31. YOUNG,I.- WILIAMS, T. 1993. Zdravá škola. Bratislava : Ústav zdravotnej 1993. ISBN 80-7159-028-2.

výchovy,

32. Zákon č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí o doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 514/2001 Z. z. 33. Zákon č. 277/1994 o zdravotnej starostlivosti. 34. Zborník zo somatopedického seminára na tému: „Prínos spolupráce zdravotníckych a pedagogických pracovníkov pri liečení a výchove...“ Prešov : MC , 1995. ISBN 80-8045006-4. 35. Zborník prác z konferencie učiteľov Zdravá škola. Prešov : MC, 1995. ISBN 8085410-87- 7. 36. ZEMÁNKOVÁ, I. 2000. Výchova žiakov k správnemu spôsobu života. In: Podpora zdravia, roč.4, 2000, č.3, s.13. 37. ŽABKOVÁ, A. 2000. Zdravý duch školy. In : Podpora zdravia, roč.4, 2000, č.4, s.13-14. 38. ŽÁKOVÁ, E. 2002. Priority národného programu podpory zdravia. In : Podpora zdravia, roč.6, 2002, február, s.3-5.

37