SPRAVODAJ UNIVERZITY KOMENSKÉHO,
osa niverzita
NOSITELKY RADU REPUBLIKY BRATISLAVA NOVEMBER 1984 ROČNÍK XXXI. 1984/1985
Číslo 3
VERNOSŤ IDEÄM OKTÓBRA
Desaťročia, ktoré uplynuli od ví ťazstva socialistickej revolúcie v Rus k u roku 1917, predstav uj ú prvú f á z u novodobých dejín ľudstva, Je to histo rické obdobie, dokumentujúce silu a schopnosť robotníckej triedy v e de n e j marxisticko-leninskou stranou nielen dobyť a udržať moc, a l e ju a j uplatniť pri utváraní spoločenského zriadenia revolučne sa odlišujúceho od dovte dajších spoločensko-ekonomických formácií odstránením vykorisťovania človeka človekom, zapájaním všetkých materiálnych prostriedkov a ľudských s í l spoločnosti do procesu ustavičného zvyšovania možností všestranného uplatnenie sa a rozvoja človeka. Na j e d n e j strane bol Október vyvr cholením revolučného pohybu más v prvom dvadsaťročí nášho storočia, na d r u h e j strane rozhýbal proces lik vidácie dovtedy jednotnej sústavy svetového kapitalizmu a ukázal cestu revolučnému hnutiu v ostatných k r a j i nách sveta. Ako dozrievali sub j e k t í v n e a j objektívne podmienky socialistickej revolúcie v jednotlivých krajinách, tak nachádzal a j odkaz roku 1917 no v é a nové uplatnenie. Mýtus o kapita lizme, a k o konečnom a ustavične s a zlepšujúcom systéme spoločenskej or ganizácie, dostával ďalšie a cľalšie trhliny. Sústavna uvedomovacia a organizačná práca predvoja robotníc k e j triedy — komunistických strán inšpirovaná a podporovaná pôsobením leninskej Komunistickej strany Soviet skeho zväzu, prinášala ovocie v podo be koncentrácie revolučnej energie pracujúcich na zásadné premeny hos podárskeho a spoločenského života v mnohých k r a j i n á c h štátov Európy a Äzíe. Ak sa vraciame k u koreňom mnoho stranného vplyvu V e ľ k e j októbrovej socialistickej revolúcie na nasledujúci vývin sveta, musíme si uvedomiť, že na začiatku celého tohto procesu sto ja prvé zákonodarné akty so v i e t sk e j
moci, predovšetkým Dekrét o mieri. Mier bez anexií a kontribúcií, okamži tý a všeobecný — nič nemohlo znieť tisícom ľudí utrápených vojnou milšie. Nemožno pri tejto príležitosti nezdôrazniť, že takéto chápanie mierovej politiky sa stalo trvalou súčasťou zahranično-politickej aktivity sovietske ho štátu, súčasťou k t o r e j j e a j jeho súčasné úsilie o zamedzenie nového vojnového požiaru vo svete. Vzostup sily a autority Sovietskeho zväzu sa stal v rámci premyslenej a dôslednej politiky Komunistickej strany Soviet s k e h o zväzu rozhodujúcim činiteľom pri úsilí o uvoľnovanie medzinárodné ho napätia a j napriek odporu tých síl na Západe, ktoré s ú bytostne spojené s militaristickou alternatívou svetové ho vývinu. Ide o to, aby s a nepri pustila konfrontácia síl, aby sa likvi dovali lokálne ohniská vojny prebojúvali zásady atómového odzbro jenia a zníženia vojenských s í l a uvá dzali sa do života zá s a d y mierovej koexistencie.
Tieto f a k t y a súvislosti medzi odka zom Októbra a dneškom s i treba opäť pripomenúť na prahu tohtoročného Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva. Osobitne preto, lebo s a v týchto mesiacoch vraciame a bude me vracať k štyridsiatemu výročiu vy vrcholenia národnooslobodzovacieho boja našich národov a oslobodenia Československa Sovietskou armádou. V tomto kontexte s a budeme v n a š e j výchovno-vzdelávacej praxi č a s t o za oberať otázkami vojny a mieru, slo body a útlaku, medzinárodnej spolu práce, zápasu za všeobecný a vše stranný pokrok, teda otázkami ne rozlučne spojenými p r á v e s odkazom Októbra. Urobme všetko, aby sme mladým ľudom, ktorých výchovu nám zverila spoločnosť, túto revolučnú sú vislosť v ý r a z n e a presvedčivo vštepili do vedomia. PhDr. Irena Roháčové, CSc., ÚML UK
•
IDEOLOGICKÁ KONFERENCIA Dňa 24. septembra 1984 s a konala v k o n g r e s o v e j hale ŠD Družba ideolo g i c k á konferencia, ktorú zorganizoval Celoškolský výbor KSS UK k otvoreniu nového učebného roka straníckeho vzdelávania. Na konferencii s a zúčast nili poprední straníckí funkcionári, n a j a k t í v n e j š í lektori, propagandisti a organizační vedúci z vybraných útva rov straníckeho vzdelávania. Vypočuli si prednášku lektora ÜV KSS E. Tomá š a o aktuálnych otázkach politickovýchovnej p r á c e a ideologického boja po IX. a X. zasadaní OV KSČ a OV KSS v celoškolskej organizácii strany. O skúsenostiach a výsledkoch reali zácie zdokonaleného systému straníc keho vzdelávania celoškolskej orga nizácie strany v učebnom roku 1983/1984 a o úlohách пя učebný rok 1984/1985 hovorila súdružka doc. PhDr. Mária Malá, CSc.
Na záver odovzdal s ú d r u h prof. Ing. Milan Matula, DrSc., predseda CŠV KSS UK čestné uznania Obvodnému výboru KSS Bratislava I za dlhoročnú aktívnu, propagandistickú a lektorskú prácu súdruhom: proí. MUDr. Jánovi Birčákovi, CSc.. MUDr. Fridrichovi Ka menickému (CZV KSS LF UK), RN'Dr. Milanovi Háberovi, CSc., (CZV KSS PvF UK), doc. PhDr. Marcelovi Slobodovi. CSc.. (CZV KSS FF OK) a Cestné uznania CŠV KSS UK: doc. Ing. Eriko vi Hajdylovi, CSc., PhDr. Zoltánovi Adorjánovi, doc. PhDr. Zdenke Hláv kovej, CSc., RSDr. Edite Fabiánovej (CZV KSS ÜML UK), p r o f . PhDr. Ing. Michalovi Hruškovicovi, CSc., PaedDr. Ludmile Pavlíkové j (CZV KSS FF UK), doc. JUDr. Jánovi Chudíkovi, CSc., (ZO KSS PF UK), prof. MUDr. Jozefovi Ku kurovi, doc. MUDr. Alojxovi Saskovi. Pokračovanie na str. 2
ŠTUDENTSKÉ BRIGÁDNICKÉ LETO Organizovanie l e t n e j pracovnej aktivity zväzákov má na Univerzite Komen ského bohaté tradície, veľa skúseností a premyslené politickoorganizačné zabezpečenie. Vďaka všetkým týmto predpokladom a aktivite zväzákov dosahu j e Celoškolská organizácia SZM na UK, j e j jednotlivé Fakultné organizácie SZM, výborné výsledky, ktoré nás z a r a ď u j ú medzi n a j ú s p e š n e j š i e vysoké školy v SSR. Nejde len o zvyšovanie zapojenosti do LPA a MŠVB, ale zapájanie študentov do socialistickej výstavby s l e d u j e s p á j a n i e výchovno vzdelávacej činnosti školy prostredníctvom z v ä z á c k e j aktivity s konkrétnou výrobnou praxou. Organizovanie brigád SZM má tak dôležité miesto v komplexe komu nistickej výchovy študentov UK. CV SZM UK, FV SZM a ich štáby brigád venovali v e l k ú pozornosť politickoorganizačnému zabezpečeniu a ideovo-výchovnej práci LPA a MŠVB dávno pred začiatkom brigád. V prí pravnom období s a uskutočňovalo podpisovanie rámcových pracovných zmlúv s jednotlivými podnikmi či družstvami, kontrola pripravenosti pracovísk a sociálneho zabezpečenia budúcich brigádnikov, propagácia, agitácia a nábor študentov na fakul tách, predovšetkým v nižších roční koch štúdia, výber a školenie vedú cich domácich a zahraničných brigád. V priebehu brigád v y s k y t u j ú c e s a problémy riešili dobre pracujúce štáby brigád, takže neprišlo k vážnejším problémom a nedostatkom. Do brigádnickej činnosti sa počas prázdnin zapojilo tak m e r 2500 bri gádnikov, asi 200 študentov bolo za radených do medzinárodných študent ských výmenných brigád, ktoré s a realizovali na našich družobných uni verzitách — Moskva, Kyjev, Tbilisi, Jerevan, Sofia, Varšava, Krakov, Le ningrad a Turku.
MSVB tak výrazne prispievajú k vý chove k internacionalizmu našich štu dentov a zvôzákov, poznávaniu k r a j í n našich priateľov, ich histórie a socia listickej súčasnosti. Domáca LPA sa uskutočňovala na 35 pracoviskách stavebných podnikov, JRD a v konzervárňach. Vysoko s i vážime spoluprácu s ta kými podnikmi a k o sú JRD Cachtice, Slovlik Nové Mesto nad Váhom, Slovlik Dunajská Streda, Agrostav Nitra, JRD Radošinka, Konzerváreň Lučenec, JRD Most pri Bratislave a t d . Menej spokojní sme boli s JRD Húľ, Hydrostav Bratislava, Mlyny a pekárne Bratislava, Cukrovar Nitra, JRD Llkavka. Tohtoročná LPA s a realizovala v ro k u 40. výročia SNP a celá ideovovýchovná činnosť bola bohatá na rôzne podujatia — besedy s účastníkmi SNP a oslobodenia, partizánske vatry, náv števy pamätných miest, a k o a j závo dov, kde naši brigádnici pracovali a žili.
Pestrá a zaujímavá bola kultúrna a športová aktivita vo volnom č a s e brigádnikov, ktorá s a organizovala brigádnickými výbormi v spolupráci s vedeniami podnikov a domácimi 7.0 SZM. Počas c e l e j brigádnickej aktivity sa organizovala socialistická súťaž o najlepšie brigádnické kolektívy, bri gádnikov a vedúcich, táto pomohla k dosiahnutiu velml pekných výsled kov. Organizovaniu pracovne] Iniciatívy počas prázdnin venujú pozornosť stra nicke a š k o l s k é orgány. Vďaka tejto pozornosti a pomoci sú vytvorené dobré podmienky p r e j e j úspešnú rea Uzáclu. Zástupcovia vedenia fakúlt a straníc kych výborov prichádzali medzi bri gádnlkov, besedovali s nimi o štúdiu na v y s o k e j škole a pomáhali riešiť v y s k y t u j ú c e s a nedostatky. Zväzáci z UK znovu dokázali, ba ne chcú od n a š e j spoločnosti len brať, a l e a j dávať. Naši študenti odpracovali takmer 250 000 b r i g á d n i c k ý c h pracov n ý c h hodín, z dobrovoľných pracov n ý c h s m i e n zaslali na ľond solidarity 50 000 Kčs AJ do budúcich l u ko v sme príprave ní pomôcť v š a d e tam, k d e to bude po trebné a zapojiť sa tak do celospolo čenského úsilia o zveľaďovanie n a š e j socialistickej vlasti. Štefan Jaška, predseda CV SZM UK
IIIIIIIIIIII
IDEOLOGICKÁ KONFERENCIA • CSc., prof. MUDr. Karolovi Horečnému, DrSc., MUDr. Milanovi Koškovi, CSc.,. (CZV KSS LF UK), DrPh. PhMr. La dislavovi Kňažkovi, CSc., (ZO KSS FaF UK], PhDr. Samuelovi Gajerovi, CSc., Une Čechvalovej (ZO KSS FTVŠ UK), doc. RNDr. Jánovi Jarkovskému, DrSc., doc. RNDr. Milanovi Bobákovi, CSc., doc. RNDr. Júliusovi Kozákovi, CSc., (CZV KSS PvF UK), doc. RNDr. Anne Mamrillovej, CSc., doc. RNDr. Vladimírovi Pijákovi (CZV KSS MFF UK), PhDr. Anne Zlatošovej (ZO KSS RUK), Ing. Jánovi Kotúčoví, DrSc., Ing. Karolovi Gombíkovi (ZO KSS VVO UK).
2
llllllllllllllllllll
S N P trvalým a vždy aktuálnym kritériom hodnôt „Krajina, k t o r á j e n á m d o m o v o m , v k t o r o m s ú u l o ž e n é p r á c a i s n y c e l ý c h p o k o l e n í a k t o r e j d n e š n á tvár j e v rozhodujúcej miere v ý s l e d k o m n á š h o socialistického úsilia uplynulých štyridsiatich r o k o v , j e n a š í m s p o l o č n ý m m a j e t k o m . Na nás, n a n a š o m s n a ž e n í b u d e závisieť j e j z a j t r a j š i a podo ba, štastná budúcnosť n á š h o ľ u d u . " Prevolanie ÚV KSČ, ÚV NF ČSSR k 40. výročiu vyvrcholenia národnooslobodzo vacieho boja československého Iudu a oslobodenia n a š e j vlasti Sovietskou armádou.
Ani zdravotníci neostali bokom a zapísali do dejín slovenského a československého zdravotníctva slá v n e ka pitoly hrdinského a pracovného nasadenia, ktoré v bo jových podmienkach SNP znamenali nielen f a k t i c k ú po moc raneným vojakom a partizánom, a l e a j morálnu podporu bojujúcim jednotkám. Prof. MUDr. Eugen Hegyi, DrSc., Lekárske f a k u l t a Univerzity Komenského v Bratislave Obetavo a pohotovo zvládli situácie, s malým množstvom liekov, s nedostatkom obväzového materiálu a s nevhodne riešenou lôžkovou situáciou, a j odsun ťažko ranených lietadlami z letiska Tri Duby cez fronto vú čiaru do bezpečia. Táto akcia patrí medzi n a j k r a j š i e a najťažšie akcie „zdravotníckeho letectva" v d r u h e j s v e t o v e j vojne. Tak ako s a zdravotníci osvedčili v Slovenskom národ nom povstaní, t a k sa zapojili a j do budovania povojnové ho, nového socialistického zdravotníctva, s výrazným za meraním s a na prevenciu, a k o na základnú črtu socialistického zdravotníctva. Za uplynulých 40 rokov s a dosiahli výrazné úspechy nielen na úseku boja proti infekčným chorobám, a l e a j proti iným, hromadne s a vyskytujúcim chorobám. V tomto sm e re možno poukázať na rozpracovanie komplexných celospoločenských pro g r a m o v boja proti chorobám hromadného výskytu, kar diovaskulárneho, onkologického a virologického progra mu, d a l e j na starostlivosti o mladú generáciu, na f a k t o r y životného prostredia, na l e k á r s k u imunológiu a na gene tiku. Zabezpečuje s a tiež rozsiahly vedeckovýskumný program, zameraný na riešenie najzávažnejších problé mov zdravotníctva a l e k á r s k e j vedy z hľadiska potrieb spoločnosti. Príkazom doby bolo vychovávať socialistickému zria deniu oddaných, dobre erudovaných lekárov. V rámci revolučnej prestavby vysokoškolského štúdia sa prepra covali osnovy prednášok s o zameraním na dôležité, z h l a d i s k a praxe významné úseky odboru a rozpracovali s a zásady obsahu foriem p r a k t i c k e j časti výučby, stáží, ktoré sa zaviedli až začiatkom 50. rokov a mali za úlohu zaangažovať poslucháčov do v ý k o n n e j časti disci plíny a približovať im problematiku prevádzky lôžkovej a poliklinickej časti zariadenia v praxi, s uplatňovaním zásady jednoty teórie a praxe. Ukazuje sa potrebné ešte poukázať na niektoré čiastko v é zmeny v našom vysokoškolskom systéme na l e k á r s k e j fakulte, ktoré s ú významné z h l a d i s k a ďalšieho v ý v o j a a ktoré a l e väčšina našich pracovníkov nepozná. Pred II. svetovou vojnou klinickí asistenti neboli vôbec zapojení d o pedagogickej práce. Prednášal a s k ú š a l iba profesor, praktiká prakticky neexistovali. Zapojenie asistentov do pedagogickej práce a prestavba vysokoškolského Štúdia vyžadovali a j určitú stabilizáciu kádrov, ktorá zásadne zmenila odbornú úroveň pracovísk, vytvárala pocit istoty u asistentov a s p r á v n e základy pre rozvoj jednotlivých z h l a d i s k a praxe dôležitých pododborov k a ž d e j disciplí ny. V roku 1950 sa zriadila lekárska knižnica, s maxi málnou koncentráciou monografií a najmä periodík, č o dávalo možnosť širokému okruhu pedagogických i zdra votníckych pracovníkov sústavne študovať najmoder nejšiu literatúru. Predtým pracovníci kliník a ústavov
nemali v o všeobecnosti možnosť nahliadnuť d o vedec kých informácií. Zásadne s a zmenila riadiaca činnosť na f a ku l t e . Pred vojnový profesorský zbor nahradila Rada l e k á r s k e j fa kulty univerzity, v k t o r e j sme starostlivo sledovali a ovplyvňovali vývojové tendencie pedagogickej a vedecko v ý s k u m n e j p r á c e na jednotlivých pracoviskách fakulty. A j dermatovenerológia prekonala za posledných 40 ro kov zásadné zmeny v nazeraní na etiopetogenézu kož ných a pohlavných chorôb. Dermatovenerológia sa vyví jala z o r g a n o v e j koncepcie na odbor, ktorý zdôrazňuje ú z k e spojenie kože s celým organizmom, a l e a j s vonkaj ším prostredím. Tento dialektický náhľad sa tvorivo uplatňuje v diagnostike, terapii a prevencii kožných cho rôb a logicky orientuje modernú dermatológiu na sledo vanie príčinnej súvislosti jednak s celkovými chorobami, jednak s fyzikálnymi a biologickými faktormi životného prostredia a nie na poslednom mieste na chemické škodliviny, často na pracoviskách, vo výrobe, a l e a j v mimopracovnom prostredí. Tak a k o celá n a š a povojno v á medicína zameriava s a a j dermatovenerológia na hromadne sa v y s k y t u j ú c e choroby s výrazným celospolo čenským a národnohospodárskym dopadom. Pri realizácii odkazu Slovenského národného povstania sme sa orien tovali na priamu pomoc n a š e j priemyselnej a poľnohosp o d á r s k e j výrobe, na pomoc našim pracujúcim a začali sme budovať s využívaním sovietskych skúseností úsek profesionálnych dermatóz. Zapojili sme s a do patronát n e j činnosti nad bratislavskými veľkými Drlemvselnými závodmi, ktorú organizoval Dekanát l e k á r s k e j f a k u l t y pod heslom „Zdravotníctvo čelom k vý r o be ". Rozpraco val s m e úsek hubových chorôb kože. dôležitých n a j m ä v podmienkach poľnohospodárstva. Povojnová dermatove nerológia za účinnej pomoci straníckvch a štátnych or gánov, sa vedela vysporiadať s problematikou povojnovej venerológie, organizovať veľkolepú „akciu PN". Ďalej ve n u j e m e značnú pozornosť alergodermiám. vrátane liekovej alergie, tak vý zna m ne j otázky celomedicinského dosahu. Moderne koncipovaná dermatovenerológia r e š p e k t u j e a j otázky imunológie, genetiky, biochémie, ekológie, epide miológie na j e d n e j strane, na strane d r u h e j v ý v o j na úseku psychológie, sociológie a rieši s v o j e problémy komplexne. Bývalí povstaleckí vojaci a partizáni sa v p l n e j miere uplatňovali a j v riadiacej činnosti, ako prednostovia kliník, vedúci ústavov, vedúci oddelení, a k o hlavní a k r a j s k í odborníci a pomáhali Povereníctvam SNR, ne skoršie Ministerstvám SSR skvalitňovať llečebno-preventívnu starostlivosť na území celého Slovenska a prenášať do všetkých zložiek a do všetkých s f é r činnosti nové diagnostické a liečebné metódy a zásadu preventívneho zamerania nášho nového socialistického zdravotníctva. Na všetkých úsekoch činnosti — pedagoeicko-víchov. nej, vedeckovýskumnej a liečebno-preventívne! a k o a j na úseku organizačnom s plnou vážnosťou a s dostatoč ným dôrazom presadzovali a realizovali odkaz Slovenské ho národného povstania, ktorým sa začala kvalitativně nová epocha v dejinách národov Československa a ktoré ho 40. výročie j e jedinečnou príležitosťou retrospektívne bilancovať naše úspechy, čo sa vvkonalo a zanechať vzor a odkaz pre tfalšie generácie slobodnej Československo) socialistickej republiky.
3
R Á M C O V Á DOHODA
i. Základné ustanovenia 1. Univerzita Karlova a Univerzita Komenského vychá dzajúc z úloh stanovených na XVI. zjazde KSČ a z dal ších dokumentov pre rozvoj vysokých škôl, sa dohodli uzavrieť dohodu o spolupráci. 2. Cieľom spolupráce j e e f e k t í v n e j š i e využívanie a vý mena skúseností vo všetkých oblastiach činnosti oboch univerzít. Pokiaľ to bude p r e obidve strany výhodné a objektívne účelné, vytvárať spoločné pracoviská a spolupracovať pri riešení problémov v dôležitých oblastiach spoločenskej a v ý r o b n e j praxe. 3. Spolupráca bude zahŕňať n a j m ä tieto oblasti: a ] výchovno-vzdelávací proces, b j vedeckovýskumnú činnosť a výchovu vedeckých pracovníkov, c) zahraničné styky, d) edičnú činnosť a vedecké informácie. 4. V rámci tejto dohody môžu byť v súlade s pokynmi MŠ CSR č. j. 9613/84-32 uzatvárané dohody jednotli vých f a k ú l t a ich pracovísk na riešenie konkrétnych úloh v jednotlivých oblastiach činnosti. II. Formy spolupráce 1. V oblasti výchovnovzdelávacieho procesu a v e d e c k e j výchovy a ) vymieňať si skúsenosti z výchovno-vzdelávacej čin nosti formou konzultácií, účasťou na usporiadaných výchovných konferenciách adekvátnymi spôsobmi, b) poskytovať si informácie o koncepciách výučby odborov pestovaných na obidvoch univerzitách, c) spolupracovať pri zabezpečovaní výučby učebnica mi a skriptami, d) na požiadanie d r u h e j strany pomáhať pri výchove nových vedeckých pracovníkov, n a j m ä v odboroch, ktoré nie s ú na ž i a d a j ú c e j škole zaistené dosta točnými vedeckými kapacitami, e ) poskytovať si informácie o prognózach rozvoja vedných odborov. 2. V oblasti vedeckovýskumnej činnosti a ) spolupracovať pri riešení vedeckovýskumných úloh, b) vzájomne si poskytovať výsledky základného vý skumu v patričných oblastiach, c) vzájomne konzultovať tvorenie dlhodobých plánov výskumu, d) spolupracovať pri riešení vybraných úloh apliko vaného výskumu a na p r a k t i c k e j realizácii výsled kov, e) budovať spoločné pracoviská tam, kde je to účelné. 3. V oblasti zahraničných stykov a ) vzájomne s a informovať o náplni a výsledkoch plnenia priamych dohôd o spolupráci s univerzi tami v zahraničí, b ) koordinovať činnosť pracovníkov obidvoch univer zít pri postupe voči medzinárodným nevládnym organizáciám, c) spolupracovať na zabezpečovaní pracovnej náplne a pobytu hosťov, ktorí prejavia z á u j e m o návštevu p a r t n e r s k e j univerzity, ev. sa podielajú na riešení témy na obidvoch univerzitách. 4. V oblasti vedeckovýskumných informácií a edičnej činnosti Navzájom si vymieňať: a ) metodické materiály pre SVI,
4
b) zoznamy mikrofišových periodík na obidvoch uni verzitách, c) zoznamy dochádzajúcich periodík z devízovej oblasti, d j skúsenosti pri zavádzaní automatizovaného riade nia VŠ knižníc, e ) edičné plány skript, učebnic a pomôcok, f ) zoznamy vydaných publikácií, g ) podľa potreby podporovať autorské spolupráce na príprave publikácií. III. Organizačné zabezpečenie spolopráco 1. Riadením a organizovaním spolupráce podfa tejto do hody sa poverujú prorektori pre vedeckú činnosť. 2. Olohou týchto poverených zástupcov je: a ) organizovať rozvoj spolupráce v s ú l a d e s potreba mi obidvoch strán a operatívne rleSIť problémy s tým spojené, b) vytvárať predpoklady pre prípravu, uzatváranie n realizáciu čiastkových zmlúv v jednotlivých oblas tiach či medzi jednotlivými pracoviskami. 3. Plnenie dohody sa súborne hodnotí raz za dva roky. IV. Záverečné ustanovenia 1. Dohoda v s t u p u j e d o platnosti odo dňa podpísania Zmluvy vypracované v súlade so zásadami tejto doho dy s a s t á v a j ú súčasťou tejto dohody a vstupujú do platnosti po podpísaní stanovenými zástupcami obi dvoch strán. 2. Dohoda s a uzatvára na obdobie 1984—1990. Po uply nutí tejto doby môže byť j e j platnosť predĺžená. 3. Doterajšie dohody o spolupráci medzi jednotlivými f a ku l t a m i sa s t á v a j ú súčasťou tejto dohody. 4. Rozšírenie spolupráce bude riešené formou dodatkov po s ú h l a s e obidvoch strán. 5. Obidve strany si vyhradzujú právo na zmeny tejto dohody za účelom j e j dalšieho zdokonaľovania, roz šírenia a upresnenia. Všetky zmeny sa uskutočnia for mou spoločne vypracovaných dodatkov k tejto dohode, ktoré s a stanú j e j súčasťou. V Prahe dňa 28. augusta 1984 Za Univerzitu Karlovu: Prof. JUDr. Zdenék Ce*ka, DrSc. člen korešpondent ČSAV r e kt o r Za Univerzitu Komenského: Prof. PhDr. Ján KvasniČka, DrSc. člen korešpondent SAV rektor Dňa 28. augusta 1984 sa konalo v Prahe slávnostné za sadnutie Vedeckej rady Univerzity Karlovej pri prlležl tosti osláv 40. výročia Slovenského národného povstania. Po slávnostnom zhromaždení rektor Karlovej univerzity a rektor Univerzity Komenského podpísali uvodenú rám covú dohodu o spolupráci medzi oboma univerzitami.
mi ajvýz namnejšie využitie vysoko™ teplotnej plazmy s a očakáva na prelome tisícročia v energetike ako prakticky nevyčerpateľného zdroja energie, z í s k a n e j v termojadrových reaktoroch magnetohydrodynamických generátorov. V súčasnosti sa využíva čoraz viac nízkoteplotná plazma v rôznych ob lastiach priemyslu, k d e plazmové technológie predstavujú revolučný zá s a h do klasických technológií. V mi kroelektronike použitie plazmovej technológie leptania nitridu kremíka spôsobilo zníženie pôvodného počtu 14 operácií na 8, s podstatne k ra t ší m pracovným cyklom. Vytvorila s a mož nosť výroby integrovaných obvodov s velmi vysokou hustotou. V chémií sa pomocou plazmy urýchlil priebeh chemických reakcií, objavila sa možnosť výskytu nových reakcií a vzniku produktov s neočakávanými vlastnosťami. V s t r o j á r s t v e s a plazmatrónmi v y t v á r a j ú povrchy tvrdé, pev né, nekorodujúce, teplotne odolné a pod. na rezných a vrtacích nástrojoch, raketových dýzach, turbinových lo patkách atcľ.
( n a j p r v Dr. Martišovitš a Dr. Trnovec) uskutočnili v Tesle Piešťany pol ročnú stáž, ktorá bola podnetom na trvalú úspešnú spoluprácu. V rámci n e j s a vyvinul a skonštruoval proto typ detektora ukončenia plazmochemického leptania nitridu kremíka a polykryštalického kremíka. Zhotovilo sa zariadenie n a automatizáciu proce su detekcie ukončenia leptania. Obi dva prístroje s a vy u ží va jú už polroka priamo vo výrobe mikroelektronických prvkov v k. p. Tesla Piešťany, kde zvýšili výťažnosť výroby. Prístroje sú natoľko spoľahlivé, že s a u v a ž u j e o ich s é r i o v e j výrobe pre v š e t k y k r a j i n y
možno na základe písomných v y j a d r e ní organizácií už teraz uviesť čiastku 2,5 mil. Kčs, z toho 500 000 devízových korún. Okrem toho podieľame sa spo lu s ďalšími pracoviskami (s doteraz nestanoveným podielom) na úspore 1,5 mil, devízových korún. V budúcnosti by sme chceli zameraf základný výskum a jeho realizáciu do týchto oblastí: 1. Plazmové technológie pre mikro elektroniku. 2. Plazmové spracovanie lignocelulóžových surovín a ropy. 3. Plazmové opracovanie kovových a nekovových materiálov.
VYUŽITIE PLAZMY v národnom hospodárstve
RVHP, čím s a oslabí dosah embarga a ušetria devízy. V Tesle Piešťany, priamo vo výrobe, p r a c u j ú naši absol venti. Vedúcim pracovníkom vo v ý v o j i plazmochemických technológií je u Pracovníci Oddelenia f y z i k y plazmy n á s vyškolený kandidát vied, ktorého Katedry experimentálnej f y z i k y MFF vedomosti vysoko ocenili i experti z UK a Ústavu f y z i k y a biofyziky UK Japonska. prehodnotili z hľadiska záverov 8. za Výskumnému ústavu bezpečnosti sadania ÚV KSČ a zasadania ÚV KSS práce v Bratislave s a odovzdali vý doterajšie výsledky realizované v pra s l e d k y základného v ý s k u m u v oblasti xi a rozanalyzovali súčasný s t a v s vý g e n e rá c i e h u s t e j plazmy vybuchujúci hľadom na najbližšie obdobie. Výsled mi drôtmi (zodp. pracovník Dr. Pav k y tohto rozboru s ú zhrnuté v tomto lík). Na ich z á k l a d e požiadali n á s o článku. skonštruovanie podobného zariadenia, Asi pred lO timi rokmi si niektorí ktoré by slúžilo a k o dobre definovaná pracovníci začali uvedomovať nevída rozbuška pri štúdiu procesov horenia né možnosti využitia nízkoteplotnej v o v ý b u š n e j zmesi plynov. Tým VÚBP plazmy a začali hľadať možnosti ušetril vlastnú výskumnú kapacitu a uplatnenia poznatkov získaných pri má záujem o našich absolventov i riešení štátnych úloh základného vý ašpirantov. skumu. Nadviazali spoluprácu s viace V základnom výskume vyvinuté me rými pracoviskami. Prvým pracovis tódy modelovania z h á š a n e j plazmy sa kom bol Výskumný ústav zváračský, pre ktorý kolektív pracovníkov vedee f e k t í v n e využili na vypracovanie me fiý doc. Hajossym a Dr. Martišovittódy a výpočtového programu zame žbm získal a odovzdal nasledujúce vý raného na prieskum výdatnosti veľko sledky: kapacitných studní pre potreby n. p. Vodné zdroje (zodp. Dr. Trnovec, Dr. a ) Vyvinul optické, elektrické a nu Košinár). V dôsledku toho s a znížil merické metódy diagnostiky zvárané počet vrtov potrebných pre určenie ho oblúka, určil teplotné polia oblúka lokalizácie vodného zdroja a jeho vý a zváraného materiálu. Poznatky sa datností. v y u ž i j ú pri riešení riadiaceho systému Pri riešení úloh základného výsku p r e ovládanie oblúkového zváracieho mu zameraného na štúdium vlastností procesu v reálnom čase. Taktiež sa korónového v ý b o j a (pod vedením Dr. využili pri objektívnom posudzovaní Skalného) s a objavilo niekoľko mož zdrojov pre zváracie poloautomaty, ností jeho využitia: ktoré bude vyrábať k. p. BEZ Bratisla a ) ako čidla na meranie koncentrá va. cie ozónu v ozonizátoroch a prostried b) Vyvinuli sa a odovzdali dva pro ku na jeho výrobu v ozonizátoroch na totypy snímačov, jeden na určovanie úpravu pitnej i odpadovej vody, o kto š í r k y tavného kúpeľa, ktorý dobre rého prejavili zá u j e m Královopolské p r a c u j e pri skratových procesoch strojírny, n. p., Brno, oblúkového zvárania v ochrannom b) ako prístroja na odstránenie karplyne a druhý (indukčný) na vedenie cenogenných látok a CO zo splavných zváracieho procesu pri kútových zva produktov benzínového motora, na čo roch a j e priamo vstavaný v horáku bol udelený čs. patent, (oba s ú v s k ú š o b n e j prevádzke). c) ako zariadenia na kontinuálne c) Vypracovala sa metóda na zvýše opracovanie tuhých fóliových, textil nie stability mikroplazmového zvára ných a kožiarskych výrobkov. Na vý cieho procesu vysokoteplotných rúrok voji a výrobe prototypu sa podieľali p r e i nj ekčné ihly, ktorú VÚZ realizo naši bývalí ašpiranti, zamestnaní teraz val v k. p. Chirana Stará Turá a na SVST Bratislava. v ZŤS Považské strojárne. Okrem uvedených možností využitia Ďalšiu spoluprácu sme nadviazali s plazmy, riešia sa ešte dalšie praktické k . p. Tesla Piešťany v oblasti plazmo úlohy a problémy. vých technológií pri výrobe integro I keď hospodársky prínos vo všet vaných obvodov. Naši pracovníci kých prípadoch nie j e e š t e známy,
Prínosom nášho výskumu bude vý v o j špeciálnych technologických po stupov a zariadení, ktoré prispejú k racionálnemu spracovaniu surovín, k využívaniu druhotných surovín, k úspore veľmi čistých chemikálií a k eliminácii e m ba r g a KŠ na technolo g i c k é zariadenia pre mikroelektroniku. Z hľadiska záujmu praxe, t. j. bu dúcich užívateľov začali sme realizo v a t tieto konkrétne úlohy: 1. Vypracovanie plazmochemickej technológie leptania hliníka pri vý robe LSI obvodov (k. p. Tesla Piešťa ny). 2. Návrh a v ý v o j jednodoskového plazmochemického leptacieho zariade nia (k. p. Tesla Piešťany) 3. Vypracovanie technologického postupu na zvýšenie hydrolyzovatelnosti drevených pilín a postavenie laboratórného modelu zariadenia (Štát ny výskumný d r e vá r s ky ústav Bratis lava), 4. V ý v o j v á k u o v e j ionovo-plazmovej technológie legovania kovov (ZVL, k . p., Považská Bystrica) 5. V ý v o j a konštrukcia zariadenia na plazmovú pyrolýzu vyšších rop ných f r a k c i í (Výskumný ústav petro chemický, Nováky), 6. Stavba zariadenia s vybuchujúci mi drôtmi a k o iniciátora výbuchu (Výskumný ústav bezpečnosti práce, Bratislava) 7. Vypracovanie technológie pre po žadovanú úpravu povrchov rôznych materiálov. Vyriešenie týchto úloh p r e d s t a v u j e značný ekonomický e f e k t . Napríklad len vyriešenie 2. úlohy by umožnilo eliminovať embargo na dovoz z KS a ušetriť 3,3 mil. devízových korún u jedného zariadenia. Existuje ešte mnoho dalších problé mov, k t o r é by bolo treba riešiť. Veľa praktických problémov sa rieši mimo pracovného času a v podstate so za staralým prístrojovým vybavením. Lepšiemu využitiu plazmy v národnom hospodárstve by veľmi pomohlo i zvý šenie smerného čísla študentov na od bore študijných pobytov, ašpirant ských miest a možnosť modernizácie prístrojového vybavenia. Doc. Dr. Peter Lukáč. CSc., vedúci Odd. f y z i k y plazmy Katedry exp. fyziky MFF UK
5
Mládež, v e d a , b u d ú c n o s ť Necelý rok uplynul od založenia Rady mladých vedeckých pracovníkov Univerzity Komenského. Mladi vedeckí pra covníci s a koncom septembra zišli na I. pracovnom stretnutí. Na slávnostnom otvorení s a zúčastnili: J. Tánczoš, Odde lenie školstva a vedy ÜV KSS, P. Hrnčiar, Oddelenie školstva a vedy CV KSS, J. Behyl, SÜV SZM, p r o l . RNDr. L. Me lioris, DrSc., p r o r e k t o r UK p r e vedeckovýskumnú činnosť, profesor RNDr. A. Štrba, CSc., prorektor UK p r e výchovno-vzdelávaciu činnosť, prof. RNDr. Michal Greguš, DrSe., člen korešpondent ČSAV a SAV, dekan Matematickof y z i k á l n e j f a k u l t y UK, prof. Ing. M. Matula, DrSc., predseda CŠV KSS UK, Š. Jaška, predseda CV SZM UK.
K mladým vedeckým pracovníkom sa prihovoril rek tor UK prof. PhDr. Ján Kvasnička, DrSc., člen korešpon dent SAV. Zdôraznil význam zapájania s a mladých vyso koškolských učiteľov a pracovníkov do riešenia úloh vedeckého výskumu. V y j a d r i l presvedčenie, ž e n a š a mlá dež ponesie zástavu vedy vyššie, a k o Ju dokázala niesť staršia generácia. Upriamil pozornosť na niektoré problé my, ktoré s ú brzdou rozvoja vedy. Mnohé z nich m a j ú korene n a j m ä v subjektívnych, ľudských činiteloch. Upo zornil na nutnosť presadzovať vo v e d e c k e j práci princípy socialistickej etiky. Každý vysokoškolský učitel musí ve decky pracovať. Vedeckovýskumná práca j e organickou súčasťou činnosti vysokoškolského pedagóga. Strana a spoločnosť žiada od nich v ý sle dk y vedeckého bádania. Spoločenská klíma pre rozvoj vedy j e ideálna. Avšak rezervy v o výstupoch vedeckého výskumu v prepojení na prax s ú značné. Väčšou mierou prispievať k rozvoju vedy a j e j využitiu v praxi j e občianskou, morálnou povinnos ťou každého vysokoškolského učiteľa. Pracovné stretnutie po otvorení pokračovalo rokovaním v odborných sekciách: spoločenské vedy, lekársko-farmaceutické vedy, matematicko-fyzikálne a prírodné vedy. Rada mladých vedeckých pracovníkov vznikla z podne tu vedenia Univerzity Komenského, Celoškolského výbo ru KSS UK a Celoškolského výboru SZM UK. Jej cieľom
j e stmeľovať mladé vedecké kolektivy, viesť ich k účinné mu zapojeniu s a do vedeckovýskumnej práce Jednou z Jej úloh j e tiež zamerať mladých učiteľov a vedcov na hľadanie ciest p r e Interdisciplinárne zblíženie Jednotli vých vedných odborov. Spomeňme napríklad niekoľko výskumných úloh s takýmto zameraním, ktoré odzneli v sekciách J. Drgonec, P. Holländer: Právne problémy modernej medicíny, F. Gáher: Vzťah filozofie a matema tiky, V. Gážová: K niektorým aspektom vzťahu vedy, tech niky a kultúry, M. Špaleková, J. Jareková: Prírodná oh niskovosť — komplexný interdisciplinárny problém, T. Hianik: Štúdium mechanických vlastností modelových biologických membrán atd. V jednotlivých sekciách st mladí vedeckí pracovníci vymenili skúsenosti z riešeniu v y š e stovky výskumných úloh. Rada mladých vedeckých pracovníkov sl dala za úlohu zaktivizovať na ú č i n n e j š e j v e d e c k e j práci všetkých mla dých pracovníkov do 35 rokov. A takých Je na univerzite v y š e 600. Ako ukázalo p r v é pracovné stretnutie RMVP dosiahla po necelom roku s v o j e j Činnosti kus d o b r e j práce. Začala s a rozvíjať spolupráca s RMVP na SVŠT a bola podpísaná i zmluva o v z á j o m n e j spolupráci medzi RMVP UK a Moskovskou šlátnou univerzitou —Sur—
S A S — to n i e j e l e n p o z n á v a n i e j a z y k a Tohto roku sa konal jubilejný XX. ročník Letného seminára slovenského jazyka a kultúry. A to j e a j p r e nás príležitosť položiť niekoľko otázok riaditeľovi se minára prof. PhDr. Jánovi Mistríkovi, CSc. Ф Koľko frekventantov doteraz absolvovalo seminár? Seminár absolvovalo doteraz 17Q0 frekventantov, kto rí pochádzali z 30 k r a j í n štyroch kontinentov: Európa, Azia, A f r i k a a Amerika. #
0
Metódy práce na tointo seminári sa od metód práce na v y s o k e j škole podstatne odlišujú v tom. že náš s e minár j e maximálne aktualizovaný tematikou predná šok i ostatných podujatí. Atmosféra j e tu s r d e č n í , Üiohou k u r z u SAS j e rozširovať u frekventantov zna losť slovenského jazyka a propagovať úspechy rozvoja n a š e j socialistickej spoločnosti prostredníctvom vedec ký ch prednášok, praktických jazykových cvičení, kul túrneho programu a exkurzií.
Čo j e hlavným poslaním seminára? ф
Hlavným jeho poslaním je poznať našu k r a j i n u рт každej s t r á n k e : porovnať j e j súčasnosť s minulosťou, po znať náš ľud a výsledky jeho práce, jeho zmýšľanie, jeho snaženie a a j odhodlanie bojovať za stále k r a j š í a ra dostnejší život v mieri. Toto poslanie seminára sa reali z u j e vedeckými prednáškami, vlastivednými exkurziami a kutúrno-politickými podujatiam'. 0
Ktoré skutočnosti hovoria na;presvedčivcjs:f) o úspeš nom napĺňaní tohto poslania?
O úspešnosti svedčí stále sa zvyšujúci počet zahra ničných záujemcov a kontakty, ktoré jeho absolventi udržiavajú s našou krajinou: píšu o nás, prekladajú našu literatúru, organizujú kultúrne podujatia, kto rými propagujú našn k ra j i n u. Každý š t v r t ý z dote r ajš ích frekventantov sa uchádza o znovuprijatie.
6
Líšia sa metódy v práci so Studentami n a vysokej škole od metód práce s účastníkmi semináru?
.XX. ročník sa konal v roku osláv SNP. A k o sn ia to udalosť premietla do programu s e m i ná r a ?
Do vedeckého programu boli zaradené 4 špeciálne prednášky s tematikou SNP: akademik V. Plevza — Slovenské národné povstanie — začiatok národnej r e volúcie v Československu, PhDr. B. Truhlár, DrSc., — SNP v s l o v e n s k e j próze, doc. PhDr. J. Michálek, CSc., — SNP v tvorbe ľudu, PhDr. J. Vatrál — Novinárstvo v SNP. Okrem toho sa táto významná udalosť pre mietla a j do mimošk"lských podujali: návšteva Pa mätníka SNP, návšteva Sklabine, besedy я vedúcimi pracovníkmi rozličných inštitúcii, orgánov a podnikov holi tiež motivované tematikou SNP. Frekventanti ma li počas návštevy Slovenska mnoho ďalších príležitosti poznať, čo pre nás, a l e I pre svot znamená tento vý znamný mrdzník n a š e j u ivodobej histórie. —Sur—
zahraničníštudenti unás
{ « J V í r
Zahraniční študenti prichádzajú z rozličných k r a j í n sveta. V y t v á r a j ú si vlastné organizácie — zväzy, kto r é im umožňujú riešiť ich št udi j n é i životné problémy. So školskými problémami sa obracajú na Ministerstvo školstva SSR reprezentované Domom školských stykov so zahraničím. V mimoštudijných záležitostiach spolu p r a c u j ú zahraniční študenti s orgánmi SZM — výbormi priateľstva. Zväzy zahraničných študentov spolupracujú s Výbo rom priateľstva SÚV SZM. O problémoch ich vzájom n e j spolupráce sme mali možnosť porozprávať sa s Ing. Adrianou Běličovou, tajomníčkou pre spoluprácu so zahraničnými študentami z A f r i k y VP SÚV SZM a Ing. Júliou Lichvářovou, tajomníčkou p r e spoluprácu so za hraničnými študentami zo socialistických k r a j í n . ф Akými formami s a spolupráca so zahraničnými štu dentami uskutočňuje? Ing. Adriana Belicová: V priebehu školského ro ka pozývame predstaviteľov organizácií zahraničných štu dentov na spoločné porady, na ktorých riešime otázky politicko-organizačného zabezpečenia podujatí organi zovaných zväzmi — mítingy solidarity, slávnostné ve čierky. ф Aká j e účasť zahraničných študentov na týchto po radách? Ing. Júlia Lichvářové: Pre lepšiu informovanosť by som n a j p r v uviedla, že na Slovensku š t u d u j e 1545 za hraničných študentov z týchto teritoriálnych oblastí: socialistické štáty 875, z vyspelých kapitalistických štátov 92, Latinská Amerika 79, a ra b sk á oblasť 170,
Äzia 75, A f r i k a 253 študentov. Okrem toho zahraniční študenti z niektorých krajín nevytvárajú oficiálne zvä zy, lebo nespĺňajú podmienky určené zodpovednými mi nisterstvami. I týchto študentov sa snažíme za p á ja ť do n a š e j činnosti. Vo väčšine prípadov sa ich predstavitelia zúčastňujú na našich poradách. Očasť niektorých zväzov j e minimálna, v dôsledku čoho vzniká vzájomná ne informovanost. Pre neúčasť s m e nútení na poradách vracať s a k problémom predtým už niekoľkokrát pre rokúvaných a tak pre ostatných s t r á c a j ú n a š e stretnu tia n a aktuálnosti a operatívnosti. Ing. Adriana Belicová: „Naša činnosť j e bohatá, na šou úlohou j e tiež metodicky usmerňovať a kontrolovať činnosť výborov priateľstva všetkých stupňov. Každo ročne usporadúvame p r e Ich funkcionárov školenie. Aktívne sa podieľame na organizovaní podujatí, zabez pečujeme prednášky v strediskách jazykovej a odbor n e j prípravy. Podmienky máme sťažené tým, že takmer všetci členovia nášho výboru m a j ú iné povolanie a túto prácu vykonávame ako dobrovoľnú záujmovú akti vitu. Naším želaním je, aby sa spolupráca SZM so za hraničnými študentami rozvíjala a internacionálne vzťahy utužovali. Prax u k a z u j e nevyhnutnosť plánova nia činnosti a zavedenie určitého systému práce zvä zu. Tieto slová možno vyznievajú formálne, a l e každý, kto má zá u j e m na zlepšení vzájomnej spolupráce si uvedomujeme ich význam a skutočnú pcdstatu. Sandi Sylvere Dieudonné. Ratovonirina Rivo Herilala, 4. ročník žurnalistika FF UK
ПШЖ1т«ШШШШШ1Ш1Ш1Ш11Н11Ш11Ш111111Ж1Ш1111Ш ! ШП1ШМШМ1Ш ! 111НШШНПШ1ШПтШ111ШПШШШ1Ш ! 1ШШШ1ШШШ11Ш1ШШ1ШШиШ1Ш№ШШПШШтпиЖЯ1тиШ
Publikácie vydané Univerzitou Komenského v júli, auguste a septembri 1984 Babčan J.: Chémia pre geológov III. Základy f y z i k á l n e j geochémie
SKRIPTA Lekárska fakulta v Bratislave Andrik P.: Stomatoprotetické terapeutické rie šenia Bárta F.: Vyšetrovacie metódy v otolaringológii Farmaceutická fakulta Inczinger F. a kol.. Farmakológia pre farma ceutov II. Právnická fakulta Tóthová K. a kol.: Cs. sp rá v n e právo II. Filozofická fakulta Mattheidesová M.: Úvod do štúdia vedeckých informácií a knihovníctva Lofai I.: Základy fotožurnalistiky Krcnčeyová A., Trup I,.: Gramatika nemeckého jazyka. Neniecko-slovenská terminológia Fakulta telesnej výchovy a športu Fialová A., Keszöcze E.: Teória a didaktika modernej gymnastiky Štulraiter V.: Fyziológia človeka II. Prírodovedecká fakulta Vačková M.: Životné prostredie Mičian Ľ., Zatkalík F.: Náuka o krajino a sta rostlivosť o životné prostredie Krištin J.: Metódy laboratórneho výskumu geo logických materiálov Pospíšil M. Drobná M.: Antropológia I.
Matematicko-fyzikálna 5,— 4,30
10,50
Pastor K.: Matematická ekonómia Haverlík I. a kol.: Matematická informatika I. Koubek V., Chaloupková A.: Praktikum škol s k ý c h pokusov z f y z i k y III. Barnovská M., Smítalová K.: Matematická ana lýza IV. Katedra
9,—
9,— 3,40 8,50
8,— 4.50 9,— 9,50 Й,— 11,—
7,50
fakulta 5,— 11,50 8,50 9,—
jazykov
Puppeldtová J., Moravčíková A.: Anglická kon verzácia pre expertov Mikuška L.: Ruská konverzácia pre študentov matematicko-prírodovedných odborov UK Šulhan J.: Latinský jazyk pre študentov FiF UK Pedagogická
6,50 7,— 8.50
fakulta
Drobný I. a kol.: Vývinová biológia, bezpečnosť práce a zdravotnícka prevencia
8,—
ZBORNÍKY Mikrobiológia XI Genetica XVI Chimia XXXI! Zoologia XXVII Genetica XV Formatio e t protectio naturae X Folia Facultatis Medicae Bratislava. Т о т XXII fasc. 1 Politická ekonómia XI—XII
7
S rd e č ne b l a h o ž e l á m e všetkým učiteľom a pracovníkom Univerzity Komenského, ktorí s a v mesiaci september a október 1984 dožili vý znamných životných jubileí: Ф
Rektorát UK a celouniverzitné ústavy — Ing. Ivan Rais, Ludmila Borovská, Anton Vaško, Lýdia Hubková, Emília Hrkutová, Jozefina Klenová, Terézia Knotková, Rozália Mikulášiková, Helena Malinovská, Margita Uhrecká, Anton Mego, Jozef Hatala, Terézia Galiková, Rozália Reiterová, prof. MUDr. PhDr. J u r a j Cíger, CSc., doc. Ing. Miroslav Doležal, CSc., doc. MUDr. Michal Valent, CSc., PhDr. J u r a j Hubka, CSc., Adriena Kaňová, Mária Pangrácová, Jozef Zeman, Elena Mišíková, Imrich Imrich, Júlia Kovářová, Justína Kubáňová, Dag mar Krasňanová, Alexander Hontváry,
ф Fakulta telesnej výchovy a športu UK — doc. PhDr. Xénia Rovná, CSc., doc. PhDr. Dušan Jursík, CSc., ф Farmaceutická f a k u l t a UK — RNDr. Mária Bachratá, CSc., proí. RNDr. PhDr. Milan Mandák, DrSc., ф Filozofická f a k u l t a UK — p r o f . PhDr. Milan Zigo, CSc., p r o f . PhDr. Ján Števček, DrSc., doc. JUDr. Ľudovít Jacz, CSc., prof. PhDr. Šimon Ondruš, CSc., PhDr. Ján Lenhardt, CSc., PhDr. Konštantín Palkovič, CSc., PhDr. Olga Záhlavová, PhDr. František Višváder, ф Lekárska f a k u l t a UK Bratislava — p r o f . MUDr. J u r a j Kolesár, DrSc., MUDr. Monika Lieková, Mikuláš Lapin, prof. MUDr. Pavel Handzo, prof. MUDr. Timotej Turský, CSc., doc. MUDr. Ivan Handzo, CSc., doc. Ing. Vít Šajter, CSc., Helena Lenoráková, 0
Lekárska f a k u l t a UK Martin — Miroslav Kříž, prof. MUDr. Július Plank, DrSc., doc. MUDr. Michal Drobný, DrSc., Anna Gabonová,
ф Pedagogická f a k u l t a UK Trnava — doc. RNDr. Ivan Drobný, CSc., doc. PhDr. Marta Patáková, CSc., # Právnická f a k u l t a UK — Jozefína Kollegová ф Prírodovedecká f a k u l t a UK — Alžbeta Janotíková, RNDr. Cilla Goczeová. Božena Divínská, ф Matematlcko-fyzikálna f a k u l t a UK - RNDr. Adela Fillová, CSc., prof. RNDr. Marko š v e c , DrSc.
odbor jubilanta natoľko zaujal, ž e mu zostal verný doteraz. Pôsobenie jubilanta na farmaceutickej f a k u l t e pred s t a v u j e vzácnu jednotu pedagogicko-výchovnej, vedec kovýskumnej, ideovo-politickej a riadiacej činnosti. Prof. Mandák sa zaslúžiil o rozvoj disciplín galenická farmácia, liekové formy a biofarmácia, pričom význam nou mierou prispel a j k modernizácii a prestavbe far maceutického štúdia. V rokoch 1962—1964 pôsobil ako prodekan fakulty, v rokoch 1966—1969 a k o d e k a n , a v r o k o c h 1969—1972 a k o p r o r e k t o r UK. jubilant publikoval viac a k o 80 pôvodných experimentálnych prác. Ako zodpovedný riešiteľ štátnych a rezortných výskumných úloh sa podieľal na ú s p e š n e j obhajobe 20-ich záverečných výskumných prác. Referoval o vý sledkoch s v o j e j práce na najvýznamnejších vedeckých a odborných podujatiach vo viac ako 20-ich krajinách. Popri angažovanej riadiacej práci v rámci fakulty a univerzity zastáva viaceré významné f u nkc i e v dal ších orgánoch. Je už viac ako 10 rokov hlavným odborní kom Ministerstva zdravotníctva SSR pre farmáciu, pred šedom liekopisnej komisie Vedeckej rady MZ SSR, Členom predsedníctva Vedeckej rady MZ SSR, členom pred sednfctva Slovenskej l e k á r s k e j spoločnosti, členom via cerých vedeckých rád. Viac ako 10 rokov zastáva f u n kciu predsedu Slovenskej farmaceutickej spoločnosti a v súčasnom období a j predsedu Československo) farmaceutickej spoločnosti. Za účasf a zásluhy v SNP bol prof. Mandák vyzna menaný Radom SNP II. triedy a Československou me dailou za chrabrost, památnými medailami k 20. a 30. výročiu SNP. V roku 1969 obdržal štátne vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu."
*
*
Dňa 31. októbra 1984 sa dožil 60. rokov popredný čes koslovenský vedec z oblasti galenickej farmácie, dekan Farmaceutickej f a k u l t y UK prof. RNDr. PhMr. Milan Mandák, DrSc. Profesor Mandák sa narodil v Liptovskom Mikuláši vo viacčlennej rodine robotníka a sezónneho pltnika. Po gymnaziálnych štúdiách s a v roku 1944 zapojil aktívne do SNP. Predtým bol pre svoju ilegálnu čin nosť (vydávanie a rozširovanie i l e g á l n e j tlače) odsú dený a väznený. Po oslobodení študoval v Bratislave na Lekárskej fakulte, odbor štúdia — farmácia. Po ukončení štúdia nastúpil a k o asistent na Katedru ga lenickej farmácie Farmaceutickej f a k u l t y UK. Uvedený
Dňa 2. októbra 1984 sa do žil 60. rokov prof. MUDr. Jú lius Plank, DrSc., vedúci Ka tedry patologickej anatómie a súdneho lekárstva LF UK v Martine. Vedeckovýskumná práca jubilanta je zameraná na pa tológiu novorodeneckého veku, najmä na štúdium ortologického a patologického v ý v o j a orgánov. Svojimi prá cami vzbudil veľký ohlas doma i v zahraničí, o čom svedčia početné prednášky na zahraničných a medziná rodných kongresoch, a k o a j čestné ocenenia. Bol vyzná menaný čestným členstvom Spoločnosti patológov ZSSR, NDR a MĽR a stal sa členom Výkonného výboru Európ s k e j spoločnosti patológov. Od roku 1969 Je členom Predsedníctva Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva SSR. Ako predseda Cs. spoločnosti patológov významne prispieva k rozvoju odboru patológie v celoštátnom me radle. V rokoch 1969—1980 vykonával funkciu prodekana pre vedu a výskum. Je nositeľom štátneho vyznamenania ,,Za vynikajúcu prácu".
NAŠA UNIVERZITA s p r a v o d a j Univerzity Komenského v Bratislave, noslteľky Radu republiky ф Vydáva: Rektorát UK a CŠV KSS UK ф Adresa: Šafárikovo nám. č. 6, 818 06 Bratislava • Telefón: 535 61, 580 41, klapka 325 # Pred sedníčka r e d a k č n e j r a d y : Prof. RNDr. Olga Štepanovičová, CSc., prorektorka UK ф Vedúca redaktorka: Ing. Adriana Surovlaková ф Grafická úprava: Darina Fôldešová, Marta Ludvigová ф Tlač: Stredné odborné učilište polygrafické Bratislava-Rača, Račianska 90 ф Uzávierka 25. každého mesiaca.
8
