Organizácia plemenárskej práce v SR Ministerstvo pôdohospodárstva
Štátna vet. a potrav. správa Chovateľské zväzy
Plemenárska inšpekcia
Inseminačné spoločnosti
Slovenská holsteinská asociácia Slovenské biologické služby
Plemenárske služby SR
B.Bytrica, ins. stanica Nitra Zväz chovateľov slov. strak. dobytka
Centrálny register zvierat v Žiline
Insemas s.r.o. Zvolen
Zväz chovateľov pinzgauského dobytka
Zväz chovateľov mäsových plemien dobytka
CVŽV v Nitre
SPU v Nitre
PLEMENÁRSKE SLUŽBY SR - nezávislá štátna organizácia – š.p. - vykonáva podľa zákona o „Šlachtení a plemenitbe č. 194 / 1998 a následných vykonávacích výhlášok a smerníc MP SR:
kontrolu úžitkovosti - mliekovej, mäsovej, rastu teliat a mladého HD, odhad plemenných hodnôt kontrolu dojiteľnosti, priebehu pôrodov, hodnotenie plodnosti označovanie zvierat, ušné značky overovanie pôvodu – paternity zabezpečuje register zvierat a vedenie centrálnej evidencie vydávanie pasov zvierat laboratórium kvality mlieka zisťovanie počtu somatických buniek a močoviny v mlieku
ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA PS SR š.p.
Plemenárske služby SR zabezpečujú svoje činnosti na celom území Slovenska prostredníctvom 5 regionálnych stredísk, 20 vysunutých pracovísk a 2 účelových plemenárskych zariadení. Na úseku kontroly úžitkovosti hovädzieho dobytka pracovalo k 30.6.2012 62 plemenárskych zootechnikov a 13 vedúcich konzulentov pre výkon kontroly úžitkovosti hovädzieho dobytka.
KONTROLA ÚŽITKOVOSTI HD Kontrola úžitkovosti je jedným zo základných plemenárskych opatrení, ktoré smeruje k zvyšovaniu plemennej hodnoty a úrovne úžitkovosti HD. Ako prvé na svete začali rutinné „testy dojenia“ vykonávať v roku 1883 v USA Holstein Friesian Association a v Holandsku v roku 1893 Dutch Friesian Herdbook. V roku 1895 bola založená systematická kontrola úžitkovosti kráv spolkom chovateľov dojníc v Dánsku v meste Vejen. Tento kontrolný spolok pre „chlievsku kontrolu“ bol založený riaditeľom hospodárskej školy N. Petersenom a konzulentom P. Hansenom. Na Slovensku bola zavedená v roku 1924 a prvé výsledky boli zverejnené v roku 1925 (V Slovenskej republike bol 2. júla 1925 vydaný zákon č. 16 980)
Prof. Taufer „Bez kontroly úžitkovosti niet zošľachťovacích akcií, bez kontroly dedičnosti hynie každé kultúrne plemeno“.
Zavedenie kontroly úžitkovosti v jednotlivých krajinách na svete
Prvé na svete uskutočňovali
USA
1883
Česká republika
1905
Dánsko
1895
Austrália
1909
Nemecko
1897
Estónsko
1909
Maďarsko
1897
Írsko
1910
Fínsko
1898
Argentína
1911
Nórsko
1898
Kanada
1911
Švédsko
1898
Anglicko a Wales
1914
Holandsko
1899
Južná Afrika
1917
Rakúsko
1900
Belgicko
1919
Škótsko
1903
Severné Írsko
1921
Litva
1904
Taliansko
1922
Poľsko
1904
Švajčiarsko
1922
Francúzsko
1905
Slovensko
1925
tzv „testy dojenia“ Holstein Friesian Association in the USA 1883
Fiesian Herd Book v Holandsku v roku 1893
Význam kontroly úžitkovosti Zisťovanie údajov pri kontrole úžitkovosti sa používa pre: posúdenie plemennej a chovnej hodnoty zvierat v rámci kontroly dedičnosti plemenných býkov pre genetické hodnotenie a odhad plemenných hodnôt vlastností HD, selekciu (pozitívnu a negatívnu), hodnotenie úrovne stád riadenie obratov stád spracovanie plemenárskych a výrobných rozborov a programov slúžia pre uznané chovateľské organizácie (chovateľské zväzy) pre vedenie plemenných kníh.
Výsledky kontroly úžitkovosti slúžia predovšetkým chovateľom pre zootechnicko-chovateľské postupy (selekciu), ako aj pre hodnotenie úrovne stáda a jednotlivých zvierat.
METÓDY KONTROLY ÚŽITKOVOSTI Kontrola úžitkovosti je vykonávaná v I. stupni v systéme A4 a AT. Uvedené systémy sú kompatibilné s v súčasnosti vykonávanou KÚ v krajinách EÚ, v zmysle stanovených a prijatých zásad I.C.A.R. METÓDA A Stupeň A 4 - zahŕňa zisťovanie množstva mlieka, obsahu tuku bielkovín a laktózy v mlieku. Vykonáva sa každý mesiac z oboch výdojov v kontrolnom dni. Stupeň A T - zahŕňa zisťovanie množstva mlieka, obsahu tuku, bielkovín a laktózy v mlieku. Vykonáva sa každý mesiac z jedného výdoja v kontrolnom dni striedavo, jeden mesiac ráno a jeden mesiac večer. Metóda B - zahŕňa zisťovanie množstva nadojeného mlieka a obsahu tuku, bielkovín, prípadne ďalších zložiek mlieka. Kontrolu vykonáva chovateľ v spolupráci s plemenárskym zootechnikom PS SR v priemernom intervale 30 dní zo všetkých dojení za 24 hodín. Výsledky sa publikujú oddelene od metódy A.
Názvoslovie v kontrole úžitkovosti Kontrola úžitkovosti - pravidelné zisťovanie údajov významných pre posúdenie úžitkových vlastností zvierat, ich životných podmienok a zdravia. Kontrolný deň – deň, v ktorom sa vykonáva KÚ Kontrolné obdobie – obdobie, prepočítanie úžitkovosti kráv v KÚ
spravidla
30-dňové,
určené
na
Medziobdobie – kontrolné obdobie, v ktorom sa nedala zistiť zo závažných dôvodov úžitkovosť dojníc Kontrolný rok – ročné obdobie v kontrole úžitkovosti začínajúce 1.10. bežného roka a končiace 30.9. nasledujúceho roka Normovaná laktácia - je laktácia s dĺžkou 305 dní (referenčná) alebo najmenej 240 skončených laktačných dní s minimálnou úžitkovosťou 2000 kg mlieka, podľa ktorých sa hodnotí úžitkovosť kravy. Dojivosť - celkové množstvo mlieka nadojeného jednotlivými dojnicami pri kontrolnom dojení, vyjadruje sa v kg a zisťuje sa vážením alebo meraním.
Zásady výkonu kontroly úžitkovosti množstvo nadojeného mlieka sa zisťuje vážením alebo meraním kontrola úžitkovosti sa vykonáva v rozpätí 25-35 dní prvá kontrola po otelení sa musí vykonať najskôr 6. a najneskôr 66. deň po otelení pre uznanie normálnej laktácie musí byť v jej priebehu vykonaných minimálne 5 kontrol
Vlastný výkon kontroly úžitkovosti zabezpečujú pracovníci regionálnych stredísk PS SR – plemenárski zootechnici (62) a plemenárski konzulenti (13) Pre vlastné meranie sa v rámci technického vybavenia používajú mliekomery TRU TEST (2059 ks na Slovensku) – schválené I.C.A.R.
VÝKON KONTROLY ÚŽITKOVOSTI NA SLOVENSKU Pre vlastné meranie množstva vyprodukovaného mlieka sa v rámci technického vybavenia používajú kalibrované mliekomery, inštalované v dojárňach chovateľov (podmienkou je pravidelná kalibrácia mliekomeru dodávateľom technológie dojárne). V prípade že nie sú k dispozícii, používajú sa prietokomery TRU TEST (pravidelne 1 krát za 12 mesiacov kalibrované, n = 2059), ktorými disponujú Plemenárske služby SR a ktoré sú ako povolené technické zariadenie schválené medzinárodnou organizáciou ICAR. Z hľadiska praktického výkonu kontroly mliekovej úžitkovosti plemenársky zootechnik v konkrétnom podniku v kontrolnom dni vykoná pri všetkých dojniciach meranie množstva nadojeného mlieka a odoberie vzorku mlieka pre stanovenie obsahových zložiek mlieka - tuku, bielkovín a laktózy, prípadne na požiadanie chovateľa obsahu močoviny a počtu somatických buniek v mlieku. Po návrate na stredisko PS SR do 24 hodín po skončení kontroly odosiela plemenársky zootechnik namerané hodnoty množstva nadojeného mlieka jednotlivých dojníc elektronicky do Žiliny na útvar Automatizovaného spracovania dát. Zároveň zasiela odobranú vzorku mlieka do Centrálneho laboratória rozboru mlieka v Žiline (tzv. „zvozné linky“).
Vývoj početných stavov kráv a dojníc v kontrole úžitkovosti na Slovensku
Rok
2004
2006
2008
2009
2010
2011
2012
Počet kráv v SR
231 873
218 653
211 185
203 885
204 386
201 285
202 271
z toho v KÚ
189 260
179 674
169 835
159 223
159 892
150 237
150 070
% zapojenia celkom
81,62
82,17
80,42
78,09
78,23
74,64
74,19
199 700
185 300
172 300
165 900
161 300
152 582
153 162
162 886
155 158
145 467
133 773
132 484
127 039
126 332
81,57
83,73
84,43
80,63
82,14
83,26
82,48
Počet dojníc v SR z toho dojnice v KÚ % zapojenia dojníc
Vývoj základných ukazovateľov v kontrole úžitkovosti I. stupňa Hovädzí dobytok Rok / Ukazovateľ
2005
2007
2008
2009
2010
2011
2012
A4 počet chovov
69
43
35
24
20
18
10
AT počet chovov
815
657
618
564
540
509
551
A4 počet kráv
9 451
6 549
6 053
3 313
3 284
2 567
2 201
AT počet kráv
154 574
145 872
139 414
130 460
129 200
124 472
124 131
Ø počet kráv na chov
186
218
223
228
237
241
225
Ø úžitkovosť na kravu
5 927
6 517
6 759
6 858
6 739
6 769
7 063
KÚ MD-počet chovov
193
164
157
130
130
128
118
KÚ MD-počet zvierat
38 676
33 872
30 410
25 416
25 555
20 503
20 012
Zdroj: PS SR, 2012
Hovädzí dobytok na Slovensku HD celkom 471 071 ks z toho 150 272 dojených kráv a 52 317 nedojených kráv (dojčiacich kráv)! Plemenná štruktúra: 33,7 % slovenské strakaté plemeno, 60,3 % holštajnské, 1 % pinzgauské, 0,4 % braunvieh 3,6 % ostatné Priemerná veľkosť stáda v kontrole úžitkovosti je 211 kráv.
Mlieková úžitkovosť Vývoj priemernej úžitkovsti kráv na Slovensku (všetky plemená v KÚ, 305 dní) Rok
Počet kráv v KÚ
Mlieko kg
Tuk %
Bielkoviny %
1985
354 084
3 362
3,91
-
1990
391 333
3 650
3,98
-
1995
182 800
3 667
4,07
3,27
2000
144 742
4 699
4,16
3,33
2001
149 325
4 940
3,93
3,27
2002
148 604
5 246
3,97
3,29
2003
143 919
5 556
4,02
3,26
2008
109 556
6 759
4,13
3,23
2009
99 122
6 858
4,09
3,24
2010
95 111
6 739
3,97
3,29
2011
89 127
6 769
3,95
3,29
2012
89 592
7 063
3,92
3,31
2013
89 220
7 268
3,91
3,32
Zdroj: PS SR, 2013
Mlieková úžitkovosť Mlieková úžitkovosť plemien dobytka na Slovensku (Kravy v KÚ, 305 dní) Počet dojníc v KÚ
Mlieko kg
Tuk %
Bielkoviny %
Strakaté
36 963
5 871
4,02
3,41
Holštajnské
76 628
8 062
3,86
3,28
Pinzgauské
1 972
4 545
3,88
3,40
581
7 221
4,16
3,49
89 220
7 268
3,91
3,32
Plemeno
Hnedé-braunvieh Všetky dojnice Zdroj: PS SR, 2013
OZNAČOVANIE A EVIDENCIA HD Označovanie predstavuje jednu z najzákladnejších činností v chove dobytka. Bez označenia nie je možná žiadna následná identifikácia, dochádza k anonymite zvierat a nemôže existovať žiadna evidencia ani kontrola. Využitie neoznačených zvierat nie je možné ani v procese šľachtenia.
Pri hovädzom dobytku sa používajú nasledovné metódy označovania:
TRVALÉ METÓDY - pretrvávajú na zvierati po celý život tetovanie do ušníc - pomocou tetovacÍch klieští sa vykonáva vpichnutie číselných alebo abecedných znakov do vnútra ušnice a následne sa do miesta vpichu vtiera tetovacia farba do miesta vpichu kovové ušné značky - využívali sa pre trvalé označenie v väčšine krajín Západnej Európy aj na Slovensku pred zavedením platnosti nariadenia EÚ 820/1997 „Označovanie zvierat". Pre praktické označenie kovovou ušnou značkou do pravej ušnice dobytka sa používajú špeciálne aplikačné kliešte.
výstrihy do ušníc - je jednou zo starších metód u hovädzieho dobytka, ktorá sa už v súčasnosti nepoužíva
Trvalé metódy - pretrvávajú na zvierati po celý život vypaľovanie teplom značiek alebo čísel na kožu dobytka sa v súčasnom období považuje za nehumánny spôsob označovania. Vypaľovanie sa vykonáva priložením horúceho kovovej matrice na kožu dobytka. Bol a ešte aj je využívaný pre označovanie v extenzívnom systéme chovu mäsových plemien dobytka, predovšetkým v Severnej a v Južnej Amerike.
vypaľovanie tekutým dusíkom - má svoje opodstatnenie len u pigmentovaných zvierat, výpaly sa vykonávajú kovovou matricou, ktorá sa ochladzuje v tekutom dusíku (-196° C). Systém sa používa v prevažnej miere na vnútropodnikové označenie.
plastové ušné značky
- predstavujú v súčasnom období základné označenie hovädzieho dobytka vo všetkých chovateľsky vyspelých krajinách na svete
DOČASNÉ METÓDY - používajú sa na rýchlu identifikáciu zvierat s krátkou dobou trvanlivosti
označovanie mastnou farebnou kriedou (dobytčou kriedou) alebo sprayom
výstrihy značiek, resp. čísel v srsti označovanie tabuľkami a značkami - rôzne čísla zavesené na krku alebo hrudi (výstavy, aukcie a pod.)
DOČASNÉ METÓDY OZNAČOVANIA HD
použitie transpondérov - základom tohto systému je elektronická identifikácia kráv, resp. teliat. Kravy majú na krku alebo na končatine umiestnený obojok s elektronickým kódom, ktorý je zalisovaný v umelej hmote. Na základe tohto kódu je zviera identifikované napr. v dojárni, pri automatickom kŕmnom boxe pre jadrové krmivo, pri automatickej váhe a pod., pričom všetky dáta sú prenášané do počítača manažmentu v chove, pre operatívne údaje o aktuálnej produkcii mlieka, spotrebe jadrového krmiva za stanovené obdobie a pod.
Elektronická identifikácia zvierat, implantovaný mikročip patrí k najnovším metódam používaných pre označovanie HZ systém automatickej identifikácie pozostáva z troch hlavných častí – transpondéra, antény a čítacieho (vyhodnocovacieho) zariadenia. je to integrovaný obvod so 128 bitmi pre 16 alfanumerických čísel, pričom pre identifikačný systém je používaných 10 čísel, ktoré umožňujú 34 biliónov kombinácií. mikročíp je vybavený mikroanténou a všetko je zabudované v kapsli z chirurgického skla. Vlastný zdroj energie nemá, prijíma ho z príručného počítača. mikročíp sa implantuje pri hovädzom dobytku pištoľou alebo injekčnou striekačkou pod koreň chvosta alebo za ucho. celý systém využitia čípu v chove je takmer totožný s princípom použitia respondérov. Zavádzanie implantovaného mikročípu u HD
Elektronická identifikácia zvierat, implantovaný mikročip V súčasnej dobe je na trhu množstvo rôznych transpondérov pre identifikáciu zvierat, ktoré je možné podľa veľkosti a spôsobu aplikácie rozdeliť na štyri základné skupiny: transpondéry uchytené na obojku, transpondéry zabudované do ušnej značky, transpondéry určené na implantáciu do tela zvieraťa, zabudované v kapsule z chirurgického skla (mikročip sa implantuje pri hovädzom dobytku aplikátorom pod koreň chvosta alebo za ucho), transpondéry trvale umiestnené napr. v tráviacom aparáte zvierat (tzv. bolusy).
Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1760/2000, a zákona 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky 20/2012 Z. z. zo dňa 13. januára 2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácií a registrácií hovädzieho dobytka.
ktorou sa upravujú podrobnosti o označovaní hovädzieho dobytka, o evidencii hovädzieho dobytka a o vedení centrálneho registra hovädzieho dobytka
Základné pojmy a zásady pri označovaní hovädzieho dobytka: za označovanie zvierat je zodpovedný držiteľ (chovateľ), v ktorého chove sa hovädzí dobytok narodil a ktorý zabezpečí označenie zvierat, každý jedinec hovädzieho dobytka sa označuje prvotným označením a trvalým označením,
prvotné označenie je dočasné identifikačné označenie hovädzieho dobytka (teľaťa) ihneď po jeho narodení v určitom chove, podľa ktorého možno spoľahlivo určiť jeho identitu a jeho matku,
trvalé označenie je označenie zvieraťa plastovými ušnými značkami, pričom každé zviera musí mať najmenej dve originálne ušné značky s popisom, po jednej v každom uchu, ktoré zostávajú počas celého života a nesmú sa meniť, trvalé označenie sa vykonáva do 72 hodín od narodenia zvieraťa, avšak najneskôr pred jeho prvým premiestnením, držiteľ hovädzieho dobytka (chovateľ) najneskôr do 7 dní od narodenia každého zvieraťa oznamuje poverenej plemenárskej organizácii túto udalosť s uvedením príslušných abecedno-číselných znakov uvedených na ušných značkách na predpísanom tlačive „Hlásenie zmien hovädzieho dobytka“
Základné pojmy a zásady pri označovaní hovädzieho dobytka: ak došlo k strate alebo znehodnoteniu ušnej značky, každé zviera sa bezodkladne označí náhradnou ušnou značkou. Náhradná ušná značka obsahuje pôvodné abecedno-číselné znaky a je vyrobená iba ako duplikát vo forme ušnej značky (náhradnú značku vyrobia na požiadanie Plemenárske služby SR), pri používaní ušných značiek sa dodržiava postupnosť číselného radu od najnižšieho čísla s časovou postupnosťou narodenia každého jedinca HD, ušné značky uhynutého alebo zabitého jedinca hovädzieho dobytka sa znovu nepoužijú na označenie žijúceho hovädzieho dobytka a znehodnotia sa, označenie hovädzieho dobytka iným identifikačným prostriedkom, alebo iným spôsobom nesmie narušiť trvalé označenie a nesmie byť zameniteľné s trvalým označením hovädzieho dobytka, osobitnú evidenciu o vydaní náhradných ušných značiek vedie právnická osoba, ktorá je poverená prevádzkovaním počítačovej databázy pre centrálny register zvierat (na Slovensku - Plemenárske služby SR), hovädzí dobytok dovezený z krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, ktorý bol podrobený kontrole a zostáva v chove, sa označuje do 20 dní po vykonaní tejto kontroly, ale najneskôr pred jeho premiestnením do ďalšieho chovu, pri dobytku importovaného z EÚ sa ponechá existujúca ušná značka krajiny pôvodu.
UŠNÉ ZNAČKY NA SLOVENSKU Každé zviera je označené dvomi popísanými plastovými ušnými značkami, v každom uchu po jednej (skladajúcej sa z dvoch spojených kusov), je nemenné a pretrváva na zvierati po celý život. Plastové ušné značky sú platničky u plastickej hmoty so závesným a fixačným zariadením na aplikáciu do ušnice, ktoré sa umiestňujú pomocou zakladacích klieští. Na ploche značky je čiernym písmom vyznačené identifikačné označenie, ktoré obsahuje alfanumerické znaky vyjadrujúce individuálne identitu v rozsahu najviac 14 znakov. Plastové ušné značky musia spĺňať nasledovné požiadavky: a) musia byť zabezpečené pred zneužitím a počas celého života ľahko čitateľné, b) dajú sa použiť len jednorazovo, ich odstránením sa znehodnotia, c) sú skonštruované tak, že sú trvale spojené s každým kusom hovädzieho dobytka bez toho, aby akokoľvek narúšali jeho podobu a spôsobovali mu akúkoľvek traumu, d) obsahujú údaje, ktoré sú nezmazateľné a nedajú sa prepisovať, e) obsahujú názov, kód alebo symbol poverenej plemenárskej organizácie, f) sú z ohybného plastu a skladajú sa z dvoch častí, g) sú najmenej 45 mm vysoké a 55 mm široké, h) označujú sa alfanumerickými znakmi najmenej 5 mm vysokými.
Súčasný systém označovania HD na Slovensku
názov alebo logo organizácie zodpovednej za označovanie
prvé dve pozície identifikujú Slovenskú republiku SK
PS SR š.p
SK 8808
89012
čiarový kód
9 mieste jedinečné identifikačné číslo zvieraťa
Súčasný systém označovania HD na Slovensku Plastové ušné značky – povinné označenie (2 ks pravé a ľavé ucho) Na ušnej značke je čiernou farbou numerickými číslami vyznačený: kód krajiny logo organizácie zodpovednej za označovanie – PS SR š.p. 9 miestne jedinečné identifikačné poradové číslo zvieraťa posledných 5, resp. 6 čísel je veľkých ( z dôvodu identifikácie v chove)
EVIDENCIA HOVÄDZIEHO DOBYTKA Evidenciu hovädzieho dobytka vedú chovatelia, poverené plemenárske organizácie (Štátny plemenársky ústav SR) a uznané chovateľské organizácie (Zväzy chovateľov, Stanice plemenných býkov).
Chovateľ vedie tieto záznamy: 1) Každý chovateľ (držiteľ) je povinný viesť zoznam hovädzieho dobytka vo svojom chove na predpísanom tlačive Individuálny register hovädzieho dobytka. Pri zahájení evidencie HD v chove sa v „Individuálnom registri hovädzieho dobytka v chove“ zaevidujú všetky zvieratá, ktoré sa v chove nachádzajú v čase začiatku vedenia evidencie. Neskôr sa v tomto tlačive zaznamenávajú všetky zmeny stavu a pohyby zvierat v chove (napr. narodenie teliat, odpredaj, vývoz a pod.). Záznamy aktualizuje chovateľ najneskôr do 48 hodín po výskyte udalosti. Individuálny register je možné viesť aj softwarovou aplikáciou, schválenou organizáciou poverenou viesť Centrálny register zvierat (Plemenárske služby SR), 2) Hlásenie zmien hovädzieho dobytka - okrem zaznamenávania zmien a premiestnení v „Individuálnom registri hovädzieho dobytka v chove“ sa tieto zmeny a premiestnenia hlásia aj do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (CEHZ). Pre účely hlásenia zmien a premiestnení v stáde do CEHZ sa používa tlačivo „Hlásenie zmien hovädzieho dobytka“ (kde sa zaznamenáva narodenie teliat, zmetanie, narodenie mŕtveho teľaťa, dovoz, vývoz, zaregistrovanie staršieho zvieraťa, odcudzenie, strata vplyvom predátorov, použitie pre vlastnú spotrebu).
Chovateľ vedie tieto záznamy 3) Doklad o premiestnení hovädzieho dobytka - sa zasiela do Centrálneho registra hospodárskych zvierat do 7 dní od zmeny. Tlačivo „Doklad o premiestnení hovädzieho dobytka“ slúži na hlásenie premiestnení (presunov) hovädzieho dobytka medzi dvoma chovmi, pričom pod pojmom chov sa rozumie už uvedená definícia. Týmto tlačivom sa teda hlásia nielen presuny medzi dvoma chovmi HD, ale aj presuny medzi ostatnými zariadeniami, kde sa zvieratá zdržujú alebo sa s nimi v týchto zariadeniach nejakým spôsobom manipuluje. 4) Sprievodný doklad teľaťa do veku 28 dní. Prvý držiteľ hovädzieho dobytka vystaví pri premiestnení teliat mladších ako štyri týždne sprievodný doklad teľaťa do veku 28 dní v prípade, že teľaťu ešte nebol vydaný pas. Sprievodný doklad teľaťa do veku 28 dní dopĺňa každý z ďalších držiteľov hovädzieho dobytka, okrem prepravcov. Sprievodný doklad teľaťa do veku 28 dní stráca platnosť, keď vek teľaťa prekročí 28 dní. Okrem uvedených základných dokumentov evidencie hovädzieho dobytka vedie chovateľ: evidenciu prísunov zvierat do chovu podľa ich označenia, identifikácie pôvodného chovu, dátumu a účelu prísunu, evidenciu pridelených plastových ušných značiek.
Označenie chovu Každému chovu je pridelený jednoznacný 6-miestny abecedno-číselný, alebo číselný kód nazvaný registračné číslo chovu. Kód chovu sa nemení, ak sa nemení základné zameranie daného objektu (napr. bitúnok na kafilériu), a nemenia sa jeho geografické údaje (rozdelenie - zlúčenie chovov). Pre oznacenie chovov sa používajú nasledujúce kódy:
Formát Popis 999999 Chov HZ A99999 Trvalá alebo prechodná karanténa pre zvieratá B99999 Bitúnok C99999 Colný - hranicný prechod E99999 Exportná organizácia K99999 Kafiléria N99999 Nemocnica pre ošetrovanie zvierat O99999 Sprostredkovatel/obchodník P99999 Pastva/salaš T99999 Tržnica U99999 Štátny veterinárny a potravinový ústav V99999 Výstavné priestory Z99999 Zberné stredisko zvierat s priestormi pre ustajnenie HZ Poznámka: císlice 9 predstavujú konkrétne císlo pridelené zaregistrovanému chovu.
Poverená plemenárska organizácia (PS SR) vedie : a) celoštátny register hovädzieho dobytka podľa trvalého identifikačného označenia jednotlivých zvierat, dátumu ich narodenia a vyradenia z chovu, chovu a prevádzkovateľa, vrátane zmien počas života, počnúc chovom kde sa zviera narodilo alebo chovom kde bolo zvierat premiestnené po importe zo zahraničia
b) celoštátny register identifikačných kódov podľa jednotlivých územnosprávnych celkov c) na základe „Hlásenia zmien hovädzieho dobytka“, zasielaného chovateľom (držiteľom) vyhotovuje „Sprievodný doklad zvieraťa - pas“, ktorý zasiela do 21 dní po obdržaní príslušnému chovateľovi (držiteľovi). Pas zvieraťa je štátnym úradným dokumentom.
d) Evidenciu pridelených a použitých číselných radov plastových ušných značiek podľa jednotlivých chovov a územno-správnych celkov. Uznané chovateľské organizácie (chovateľské zväzy, inseminačné spoločnosti) - vedú evidenčné údaje o plemenných zvieratách a ich potomstve s použitím trvalého identifikačného označenia tak, aby v ich dokumentácii (potvrdenie o pôvode, plemenné knihy a registre, inseminačné dávky) bolo každé registrované zviera identifikované podľa svojho trvalého označenia.
PAS ZVIERAŤA v zmysle nariadenia EÚ 820/1997
Chovateľ (držiteľ) hovädzieho dobytka najneskôr do 7 dní od narodenia každého zvieraťa oznamuje poverenej plemenárskej organizácii (CEHZ) túto udalosť s uvedením príslušných abecedno-číselných znakov uvedených na ušných značkách na predpísanom tlačive „Hlásenie zmien hovädzieho dobytka“, Do 21 dní zašle CEHZ chovateľovi „Sprievodný doklad zvieraťa - pas“. PAS - sprievodný doklad zvieraťa - je vystavovaný pre všetky novonarodené teľatá, CEHZ vyplní do pasu číslo ušnej značky zvieraťa, registračné číslo chovu, dátum narodenia, plemeno a plemennú skladbu, pohlavie, farbu srsti, identifikačné číslo matky, dátum vystavenia pasu, názov a adresu prvého držiteľa zvieraťa, všetko na základe spracovaných údajov z tlačiva „Hlásenie zmien hovädzieho dobytka“, Sprevádza zviera po celú dobu jeho života a pri každej zmene držiteľa je povinnosťou pôvodného držiteľa doklad novému držiteľovi odovzdať.
Po ukončení života zvieraťa je sprievodný doklad zvieraťa - pas zaslaný posledným vlastníkom - držiteľom zvierat na pracovisko CEHZ. Vo väčšine prípadov je to bitúnok (zabitie) alebo kafiléria (uhynutie). Pred zaslaním pasu zvieraťa do CEHZ sa na strane B v časti dátum a dôvod vyradenia zvieraťa uvedie dátum a dôvod vyradenia (zabitie, uhynutie) a príslušný veterinárny lekár potvrdí tieto údaje svojim podpisom a pečiatkou.
PAS ZVIERAŤA
Dojiteľnosť a spúšťanie mlieka súvisí s rýchlosťou spúšťania mlieka zaraďujeme ju medzi nepriame úžitkové vlastnosti má ekonomický význam zisťuje sa skúškou dojiteľnosti skúšky dojiteľnosti vykonáva PS SR Dojiteľnosti hovädzieho dobytka sa venuje pozornosť na Slovensku od roku 1962, kedy sa začali vykonávať skúšky dojiteľnosti.
od 1.7.2002 na Slovensku pre hodnotenie dojiteľnosti ukazovateľ
-absolútny priemerný minútový výdojok, Používa sa pre hodnotenie dojiteľnosti vo viacerých chovateľsky vyspelých krajinách.
Dojiteľnosť a spúšťanie mlieka
Zohľadnenie tejto vlastnosti v šľachtení sa uskutočňuje v populácii v dvoch selekčných stupňoch.
Výsledky preverenia predstavujú preverených býkov a otcov býkov.
významný
údaj
pre
selekciu
koeficient heritability dojiteľnosti podľa viacerých zahraničných a domácich zdrojov pohybuje v intervale od 0,2 do 0,5, čo je dostatočný základ pre efektívnu selekciu a primeraný šľachtiteľských pokrok v populácii.
Dojiteľnosť a spúšťanie mlieka
Dojiteľnosť je obyčajne meraná ako rýchlosť dojenia. Zaznamenáva sa za pomoci prístrojovej techniky, alebo subjektívnym hodnotením. Každá krajina má vlastný špecifický systém zberu a zaznamenávania údajov.
V súčasnosti poznáme nasledovné spôsoby merania dojiteľnosti:
1. na základe subjektívneho hodnotenia farmármi, používajúcimi stupnicu od 1 do 5, tieto údaje sú následne zbierané oficiálnymi pracovníkmi. Pri päťbodovom systéme sa používa nasledovné hodnotenie dojiteľnosti: 1-veľmi pomalý, 2pomalý, 3-normálny, 4-rýchly a 5-veľmi rýchly prietok mlieka.
1. zisťovanie údajov, založené na meraní času dojenia pomocou stopiek oficiálnymi pracovníkmi, vlastnosť je zisťovaná z množstva nadojeného mlieka a času dojenia (priemerný minútový výdojok), 2. zisťovanie dojiteľnosti pomocou prístroja lactocorder, rýchlosť dojenia je v tomto prípade definovaná ako mlieko vyprodukované za 1 minútu dojenia v hlavnej fáze.
V zmysle platnej metodiky sa hodnotia dojnice na prvej laktácii pre účely kontroly dedičnosti plem. býkov matky býkov pre selekciu a zostavenie špeciálneho pripárovacieho plánu Skúška dojiteľnosti sa vykonáva u dojníc v časovom intervale od 30. do 180. dňa laktácie. Skúšku vykonáva ŠPÚ SR za pomoci technického zariadenia TRU-TEST Zisťované údaje:
- množstvo mlieka za prvé 3 minúty dojenia - M3 - množstvo mlieka - M - čas dojenia v min. a sek. Z hľadiska zverejnenia výsledkov v plemenárskej dokumentácii je potrebné uvádzať: 1. v rámci kontroly dedičnosti plemenných býkov - počet dcér - aritmetický priemer - odchýlka od priemeru populácie - doplňujúci ukazovateľ RV3 Príklad : APMV 35 / 1,85; + 0,11 kg, doplňujúci ukazovateľ : RV3 -85 % 2. u matiek býkov - poradie laktácie, priemerný minútový výdojok, doplňujúci ukazovateľ RV3 Príklad :
3L
2,42 kg/min, doplňujúci ukazovateľ : RV3 -85 %
METODIKA HODNOTENIA DOJITEĽNOSTI skúška dojiteľnosti sa vykonáva u dojníc v časovom intervale od 30. do 180. dňa laktácie, skúšku vykonáva ŠPÚ SR za pomoci technického zariadenia TRUTEST vlastná skúška dojiteľnosti sa začína nasadením 4.ceckovej nástrčky, resp. začiatkom strojového dojenia (príprava-masáž, rozdojovanie, zmena pulzácie) a končí sa ukončením vlastného dojenia, resp. prerušením prívodu podtlaku. pri dojivosti nižšej ako 3 kg u prvôstok a 6 kg u starších dojníc sa skúška považuje za neplatnú a výsledky sa nezverejňujú výsledky sa pre účely kontroly dedičnosti plemenných býkov zverejňujú, ak je zhodnotených minimálne 30 dcér v piatich chovoch (hodnotenie sa neukončuje, ale pre zvýšenie spoľahlivosti pokračuje ďalej). dojiteľnosť sa bude zverejňovať ako absolútny priemerný minútový výdojok (APMV). Vypočíta sa z množstva vydojeného mlieka, získaného strojovým dojením, ktoré sa vydelí časom dojenia – vyjadrí sa ako kg/min. doplňujúcim ukazovateľom je relatívny výdojok za tri minúty (RV3), ktorý predstavuje podiel mlieka vydojeného za prvé tri minúty dojenia z celkového výdojku, vyjadrený v %. minimálny čas dojenia musí predstavovať 3,5 minúty (3 min.,30sek.).
Absolútny priemerný minútový výdojok populácie kráv a jednotlivých plemien dobytka na Slovensku ukazovatele dojiteľnosti 5 133 kráv jednotlivých plemien počet dní od otelenia do skúšky dojiteľnosti - 97 1,79
1,8
1,8
Mlieko kg/min.
1,75
1,7
1,67
1,66 1,65
1,64
1,63
1,64 1,62
1,6
1,55
1,5 So
S
Ho
H
Ro
R
Mo
Plemená
S – slovenské strakaté plemeno R – červenostrakaté holštajnské plemeno
H – holštajnské plemeno MB – montbéliarde
M
