OD KULTÚRNYCH HODNÔT K HODNOTE KULTÚRY

OD KULTÚRNYCH HODNÔT K HODNOTE KULTÚRY Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji (dokument na rokovanie zastupiteľstva ŽSK) október 2007

Kľúčové slová a pojmy: kultúra — kultúrna identita — kultúrne hodnoty — miestna (lokálna) kultúra — kultúrna politika — nástroje kultúrnej politiky — kultúrny rozvoj — kultúrna inštitúcia — kultúrne dedičstvo — tradičná kultúra — umenie — investície do kultúry — kultúrne prostredie — decentralizácia — rozvoj publika — strategické plánovanie — strategické partnerstvá — medzinárodná spolupráca

Dokument od kultúrnych hodnôt k hodnote kultúry je výsledkom trojročného programu Kultúrna politika od Amsterdamu po Žilinu realizovaného Nadáciou – Centrum súčasného umenia v spolupráci s Odborom kultúry Žilinského samosprávneho kraja; European Cultural Foudation (ECF), NL; Ministerstvom kultúry SR. Projekt bol financovaný programom MATRA Holandského kráľovstva a ECF. Do projektu boli zapojené regionálne a lokálne organizácie žilinského kraja, ktoré spoločne v partnerstve s kultúrnymi inštitúciami, slovenskými i zahraničnými expertmi a profesionálmi z regiónu analyzovali, podstupovali a iniciovali procesy zahŕňajúce rozvinutie regionálnej kultúrnej politiky. Na zostavení dokumentu sa podieľali: Martin Šmatlák, Vysoká škola múzických umení, Bratislava Peter Táborský, Národný trust, nezisková organizácia, Bratislava Michaela Chalupová, Národný trust, nezisková organizácia, Bratislava Mária Rišková, 13 kubikov, nezisková organizácia, Bratislava Július Gajdoš, Západočeská univerzita, Plzeň, ČR Martina Bausová, nezávislá sociologička, Praha, ČR Viera Michalicová, Nadácia – Centrum súčasného umenia Kristína Paulenová, Nadácia – Centrum súčasného umenia Balázs Sátor, The Civil Society Development Foundation, Budapešť, Maďarsko Peter Ničík, Odbor kultúry Úradu ŽSK, Žilina Jana Bírová, Odbor kultúry Úradu ŽSK, Žilina Jana Valachová, Odbor kultúry Úradu ŽSK, Žilina Sandra Kubániová, Odbor kultúry Úradu ŽSK, Žilina Eva Chrústová, Odbor kultúry Úradu ŽSK, Žilina Iveta Zuskinová, Liptovské múzeum, Ružomberok Katarína Šušoliaková, Žilinská knižnica, Žilina Miroslav Žabenský, Oravské osvetové stredisko, Dolný Kubín Lucia Benická, Dom fotografie, nezisková organizácia, Poprad Zuzana Gažíková, Galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš Angelika Fogášová, Knižnica Antona Habovštiaka, Dolný Kubín Jana Jakubčiaková, Komunitná nadácia Liptov, Liptovský Hrádok, Marek Adamov, truc sphérique, nezisková organizácia, Žilina

Obsah 1. Zámery a ciele dokumentu 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 1.6

Základné zámery a ciele dokumentu Východisková definícia kultúry, význam lokálnej kultúry pre rozvoj regiónu Kultúra na úrovni samosprávneho kraja Definícia kultúrnej politiky Nástroje kultúrnej politiky v pôsobnosti štátu a verejnej správy Kultúra a finančné zdroje

5 5 7 9 10 13 14

2. Súčasný stav a potenciál kultúry v Žilinskom kraji

16

2.1 Všeobecné základné informácie 2.2 Historické, kultúrne a geografické osobitosti 2.3 Kultúrne dedičstvo 2.4 Kultúrne aktivity regionálneho alebo nadregionálneho významu 2.5 Sociokultúrny potenciál Žilinského kraja 2.5.1 Demografický profil regiónu 2.5.2 Národnostné zloženie a religiozita Žilinského kraja 2.5.3 Ekonomický a vzdelanostný potenciál obyvateľstva 2.6 Výsledky prieskumov – stav kultúry v Žilinskom kraji 2.6.1 Prieskum publika a preferencie záujmov 2.6.2 Výsledky SWOT analýzy 2.7 Najzávažnejšie okruhy problémov tvorcov a šíriteľov kultúry 2.7.1 Finančné zdroje na kultúrne aktivity a činnosti 2.7.2 Efektívnosť práce a motivácia ľudských zdrojov 2.7.3 Organizačné a riadiace vzťahy 2.7.4 Infraštruktúra, priestorové a technické vybavenie 2.7.5 Iné 2.8 Najvýraznejšie výhody a nevýhody zriaďovateľského vzťahu ŽSK ku kultúrnym organizáciám 2.9 Koncepčné nástroje kultúrnej politiky v Žilinskom samosprávnom kraji, kultúra z pohľadu výkonu samosprávnych a riadiacich činností ŽSK 2.10 Prehľad a obsahová rešerš všeobecne záväzných predpisov (nariadení) na úrovni ŽSK so vzťahom k oblasti kultúry 2.11 Prehľad a stručné vyhodnotenie efektivity aktuálnych (aj čiastkových) nástrojov kultúrnej politiky uplatňovaných na úrovni ŽSK 2.12 Pasportizácia nehnuteľného majetku vo vlastníctve ŽSK a v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK (základná infraštruktúra a jej stav) 2.13 Prehľad štruktúry ľudských zdrojov v kultúrnych organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK – stav za rok 2006 2.14 Prehľad a stručné vyhodnotenie efektivity aktuálnych (aj čiastkových) nástrojov kultúrnej politiky uplatňovaných na úrovni samosprávy (vybraných) miest a obcí v Žilinskom samosprávnom kraji 2.14.1 Materiálne a technické podmienky 2.14.2 Legislatívne nástroje 2.14.3 Finančné zabezpečenie 2.14.4 Ľudské zdroje a motivačné nástroje 2.14.5 Spolupráca ŽSK s mestami a obcami v oblasti kultúry 2.15 Financovanie kultúry v Žilinskom kraji 2.15.1 Financovanie organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 2.15.2 Financovanie ďalších kultúrnych aktivít a projektov z rozpočtu ŽSK

16 16 18 21 21 21 22 23 23 25 28 28 28 29 29 29 30 31 33 34 36 38

39 39 39 39 40 41 44 44 50

2.15.3 2.15.4 2.15.5 2.15.6 2.15.7 2.15.8

Financovanie kultúrnych aktivít z rozpočtu miest a obcí Financovanie kultúrnych aktivít prostredníctvom daňovej asignácie Medzinárodná spolupráca – reálny stav a možnosti Financovanie kultúrnych aktivít z fondov Európskej únie Zdroje neziskového a podnikateľského sektora Zdroje z vlastnej činnosti

53 57 58 59 61 62

3. Vízie kultúrnej politiky Žilinského samosprávneho kraja a hlavné ciele dlhodobej rozvojovej stratégie

64

4. Nástroje a rozvojové riešenia kultúrnej politiky Žilinského samosprávneho kraja

69

4.1 4.2 4.3 4.4 4.5 4.6 4.7 4.8

70 71 74

Spoločenské, politické a legislatívne nástroje Finančné a ekonomické nástroje Zásady pre vytvorenie Grantového systému kultúry ŽSK Inštitucionálne (organizačné) a riadiace nástroje – kontraktové financovanie a transformácia organizácií Doplnkové nástroje kultúrnej politiky ŽSK – metodická pomoc pre fundraising v oblasti kultúry ako motivačný faktor rozvoja ľudských zdrojov Súhrn odporúčaní jednotlivých kapitol dokumentu Pozícia odboru kultúry Úradu ŽSK v procese uskutočňovania stratégie rozvoja kultúry Návrh akčného plánu realizácie stratégie

76 79 81 84 87

Zoznam skratiek

90

Slovník – kľúčové slová a pojmy

91

5. Prílohy dokumentu

93

5.1 Najvýznamnejšie tradičné podujatia a aktivity regionálneho a nadregionálneho významu 93 5.2 Kultúrna identita a jedinečnosť kultúrnych organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 97 5.3 Pasportizácia nehnuteľností vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 115 5.4 Národné kultúrne pamiatky v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 116 5.5 Stavebno-technický stav objektov vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 121 5.6. Implementačný plán 2007 – 2013, Investičné projekty ŽSK v oblasti kultúry 2007 – 2013 122 5.7 Prehľad získaných finančných prostriedkov z projektov za obdobie rokov 2002 – 2007 kultúrnymi organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK 126 5.8 Vzájomná spolupráce kultúrnych organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK s obcami a mestami Žilinského kraja v roku 2006 a návrh spolupráce v roku 2007 127 5.9 Rozdelenie prostriedkov z celkového rozpočtu ŽSK na kultúru v rokoch 2002 – 2007 128 5.10 Podiel schválenej rezervy na kultúru k celkovým výdavkom ŽSK v rokoch 2003 – 2007 129 5.11 Percentuálny podiel získaných grantových prostriedkov kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK k celkovému rozpočtu ŽSK v rokoch 2002 – 2007 130

1. Zámery a ciele dokumentu 1.1 Základné zámery a ciele dokumentu Zámerom predkladaného dokumentu je najmä: — pomenovať zdroje kultúry (čo máme), — definovať víziu a ciele (čo chceme), — určiť nástroje na dosiahnutie cieľov (ako udržať hodnoty a efektívnejšie využiť zdroje), — iniciovať časový plán realizácie (kedy čo treba urobiť, aby sme lepšie využili zdroje). Dosiahnutie tohto zámeru je možné najmä prostredníctvom: — analýzy doteraz používaných nástrojov kultúrnej politiky — definovania silných stránok aj problémových okruhov v Žilinskom kraji — pomenovania niektorých doteraz používaných pozitívnych postupov, koncepcií, aktivít, — prijatia plánu a realizácie inovácií (myšlienok prinášajúcich nové riešenia, ktoré sa doteraz nerealizovali), — komunitného princípu (spätnej väzby čo najširšej komunity odborníkov z oblasti kultúry i zástupcov občanov Žilinského kraja), — priebežného vyhodnocovania realizácie plánu a jeho postupnej evaluácie. Cieľom dokumentu je aj kvalifikovane odpovedať na tieto základné otázky súvisiace s ďalšou existenciou a rozvojom kultúry a kultúrnych hodnôt: — Ako poskytnúť kvalitnejšie a dostupnejšie služby v oblasti kultúry v Žilinskom kraji? — Ako podporiť čo najširší okruh kvalitných kultúrnych aktivít v Žilinskom kraji? — Ako najefektívnejšie použiť finančné prostriedky ŽSK v oblasti kultúry? — Ako zefektívniť prácu kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK? Prijatie strategického dokumentu o kultúrnej politike Žilinského samosprávneho kraja je začiatkom novej etapy v kontinuálnom procese rozvoja kultúry a kultúrnych hodnôt v ich prirodzenom a historicky etablovanom kultúrno-spoločenskom priestore. Potreba prijatia takéhoto dokumentu prirodzene vyplynula z prechodu kompetencií na samosprávne orgány, ako aj z doterajšieho vývinu kultúry a kultúrnych hodnôt v prostredí regiónov Žilinského kraja. Na strategický dokument budú nadväzovať realizačné programy kultúrnej politiky ŽSK na konkrétne obdobie – so stanovením čiastkových cieľov, konkrétnych nástrojov, ich očakávanej efektivity a kritérií i spôsobu vyhodnotenia. Prijatie a schválenie týchto realizačných programov by malo vychádzať zo základných zámerov obsiahnutých v tomto dokumente a uskutočňovanie aj vyhodnocovanie týchto programov by sa malo stať prioritou činnosti odboru kultúry a ďalších zložiek Úradu ŽSK. Garantom realizácie programov kultúrnej politiky je odbor kultúry Úradu ŽSK a rozhodovacím aj hodnotiacim orgánom celého procesu je Úrad ŽSK, Komisia kultúry Zastupiteľstva ŽSK a Zastupiteľstvo ŽSK. Predkladaný dokument je záverečným výstupom trojročného projektu Kultúrna politika od Amsterdamu po Žilinu, ktorý spoločne realizovali Nadácia – centrum súčasného umenia a Úrad Žilinského samosprávneho kraja (odbor kultúry). Hlavným cieľom predkladaného dokumentu je poskytnúť rozhodovacím orgánom a exekutívnym zložkám ŽSK analytické a koncepčné podklady pre prijatie základných zásad a nástrojov kultúrnej politiky ŽSK a pre realizáciu tejto politiky aspoň v strednodobom horizonte.

Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. —

Základným zámerom predkladaného dokumentu je na základe poznania súčasného stavu kultúry, definovania kultúrnych hodnôt v tomto priestore, pomenovania problémov aj možností ďalšieho rozvoja kultúry v Žilinskom kraji, ako aj na základe návrhu niektorých základných systémových riešení prispieť k realizácii takej kultúrnej politiky na úrovni samosprávneho kraja, ktorá bude vytvárať predpoklady pre rozvoj kultúry a kultúrnych hodnôt nielen v regionálnom, ale aj národnom a medzinárodnom kontexte. Po pripomienkovaní a prijatí príslušnými orgánmi a Zastupiteľstvom ŽSK môže byť predkladaný dokument nielen podkladom pre rozvoj kultúry v Žilinskom kraji, ale aj východiskom pre lepšiu a efektívnejšiu spoluprácu v oblasti kultúry na viacerých úrovniach: — samosprávny kraj a štát (ŽSK a Ministerstvo kultúry SR) — samosprávne kraje navzájom — samosprávny kraj a mestá/obce (ŽSK a miestne zastupiteľstvá, magistráty, obecné úrady, resp. ŽSK a Združenie miest a obcí Slovenska) — samosprávny kraj a zahraniční partneri a inštitúcie. Prijatie predkladaného dokumentu orgánmi ŽSK a realizácia zásad aj východísk obsiahnutých v dokumente môžu byť zároveň modelom alebo inšpiráciou pre vypracovanie a schválenie podobných koncepčných dokumentov aj v iných samosprávnych krajoch Slovenskej republiky. Pri postupnom prechode rozhodovacích kompetencií aj časti verejných finančných zdrojov z centrálnej štátnej úrovne na úroveň regionálnych a miestnych samospráv má prijatie predkladaného dokumentu dôležitý význam aj z hľadiska ďalšieho rozvoja kultúry v celej Slovenskej republike. Väčšina kultúrnych inštitúcií, ako aj výrazná väčšina kultúrnych aktivít existuje a realizuje sa na regionálnej, resp. na miestnej úrovni. Aj preto je dôležité a pre budúcnosť kultúry na Slovensku nevyhnutné, aby sa práve na týchto úrovniach prijali a realizovali také systémové opatrenia a riešenia, ktoré budú môcť následne vytvoriť vzájomne koordinovaný a zároveň miestne či regionálne špecifický systém kultúrnej politiky v Slovenskej republike. Proces vytvárania a etablovania takéhoto systému je však potrebný najmä „zdola“ – t.j. z priestoru, kde väčšina kultúrnych aktivít aj hodnôt vzniká a existuje v spoločenskej komunikácii i v spôsobe uchovávania a šírenia týchto hodnôt. V potrebnej koordinácii zásad, nástrojov a exekutívnych aktivít kultúrnej politiky medzi centrálnou, krajskou a miestnou úrovňou verejnej správy je práve samosprávny kraj tou úrovňou, ktorá môže tento proces koordinácie účelne a efektívne iniciovať – ako vhodná platforma medzi „veľkou“ a miestnou kultúrou či ako priestor na pomedzí centrálneho a miestneho rozhodovania v správe vecí verejných.

Realizácia cieľov koncepcie rozvoja kultúry v ŽSK by mala viesť najmä k: — decentralizácii kultúry a procesov kultúrneho rozvoja, — zlepšovaniu sociálnej súdržnosti a kvality života prostredníctvom kultúry, — zvyšovaniu ekonomického potenciálu kultúry a kultúrnych aktivít, — posilňovaniu pozície kultúry a kreatívneho priemyslu v kontexte ekonomiky, — zvyšovaniu rozmanitosti kultúrnych prejavov a hodnôt, — zvyšovaniu konkurencieschopnosti kultúrnych subjektov, — rozvoju kultúrnej infraštruktúry, — zlepšeniu dostupnosti kultúry v kontexte spoločenského aj individuálneho života, — vytvoreniu podmienok pre lepšie poznávanie svojej kultúry i iných kultúr, — systémovej podpore aktivít, ktoré približujú ľuďom jedinečnosť a pozitívne hodnoty tradičných lokálnych kultúr a regionálnej kultúry, — podpore aktivít, ktoré motivujú ľudí k tvorivosti, kritickému mysleniu a ku kontaktu a stotožneniu sa so svetom kultúrnych hodnôt. Podľa dotazníkového výskumu, ktorého zadávateľom bola v roku 2002 Nadácia národný trust pre historické miesta a krajinu Slovenska, bolo vyše 55% organizácií pôsobiacich v kultúre zriadených z úrovne kraja, čo je jednoznačne najvyšší podiel. V prehľade organizácií podľa zriaďovateľa nasleduje takmer 12% organizácií zriadených Ministerstvom kultúry SR a necelých 6% organizácií zriadených mestom alebo obcou. Ďalších 5% organizácií je zriadených iným ministerstvom a zvyšok organizácií má iného zriaďovateľa (mimo pôsobnosti verejnej správy), resp. svojho zriaďovateľa v dotazníkovom prieskume neuviedlo.


— s. —

1.2 Východisková definícia kultúry, význam lokálnej kultúry pre rozvoj regiónu V kultúrnom obraze každej krajiny sa odzrkadľuje stav spoločnosti v priebehu histórie. Aj preto si každé spoločenstvo, každý národ alebo každý kultúrne, duchovne aj ekonomicky vyspelý štát neustále vytvára nástroje, ktorými sa usiluje uchovať a rozvíjať kultúrny obraz krajiny vrátane kultúrneho dedičstva. Je dôležité, aby sa v tomto procese kultúra stala vecou záujmu celej spoločnosti a jej rozhodujúcich zložiek. „Po celé desaťročia sa s literatúrou zaobchádzalo ako s luxusom, ktorý zostával napospas kupcom, zákonom senzácie a dopytu, z ktorých sa slobodný duch až pričasto vytráca. Zmeniť tento stav možno iba tak, že sa celé písomníctvo zmení na životnú možnosť. Nejde mu pomáhať ideálmi, ale iba osvietenou hospodárskou politikou, práve tak, ako sa chráni niektoré ohrozené odvetvie priemyslu.“ Tieto slová napísal rakúsky spisovateľ a esejista Robert Musil vo eseji Ako sa pomáha básnikom v roku 1923 – v období narastajúcich hospodárskych problémov a ohrozenia slobodného myslenia v európskom kultúrnom, spoločenskom aj politickom kontexte. Pomenoval tu však principiálnu požiadavku, ktorá bola a je aktuálna stále. Je ňou potreba vzájomnej koexistencie aj vzájomného rešpektu vo vzťahu medzi kultúrou a politikou. Tak ako kultúra potrebuje pre svoju kontinuálnu existenciu premyslenú pomoc zo strany politiky, tak aj politika potrebuje kultúru na to, aby sa z politického prostredia nevytratil slobodný duch a tvorivé myslenie. Vzájomný vzťah kultúry a politiky musí vychádzať na strane politikov z rešpektovania slobody tvorby a šírenia kultúrnych hodnôt a zároveň z pochopenia materiálnych potrieb pre kontinuálnu existenciu a rozvoj kultúry. Zo strany tvorcov a šíriteľov kultúry zase tento vzťah vyžaduje pochopenie nástrojov a možností, ktoré politika má na to, aby mohla pre spoločnosť zabezpečiť primerané podmienky na dôstojné jestvovanie kultúry ako jednej zo základných spoločenských potrieb. Prioritnou strategickou úlohou kultúrnej politiky v Slovenskej republike je zmena vzťahu spoločnosti ku kultúre a k jej miestu v živote spoločnosti. V súčasnosti kultúrne potreby nemajú v spoločnosti dominantné ani výrazne dôležité postavenie, pretože primárne pozície majú materiálne potreby a istoty. Kultúrny obraz Slovenska ovplyvňovala v minulosti aj v súčasnosti jeho geografická poloha v strede Európy. Slovensko je prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou stredoeurópskeho kultúrneho priestoru. Jeho základy vytvárali a rozvíjali mnohé národy a etniká. Historický kultúrny profil Slovenska formovalo veľa dramatických udalostí aj spoločenských či politických protirečení. Napriek tomu však možno konštatovať, že na území dnešného Slovenska sa za posledné tisícročie kontinuálne formovali a rozvíjali pôvodné etnokultúrne celky. V priebehu historického vývinu krajiny a spoločnosti sa formovala identita jednotlivých sociálnych a kultúrnych komunít či sídiel v regionálnej členitosti, no zároveň sa na území Slovenska zdôrazňoval a udržiaval stredoeurópsky kontext a európska kultúrna príslušnosť. Dôkazom toho je aj bohaté kultúrne dedičstvo vytvorené a zachované na území Slovenska a jeho regiónov. Toto dedičstvo pretrvalo aj napriek mnohým deformáciám a deštrukciám, ktoré voči nemu prinieslo obdobie totalitných politických režimov počas a po druhej svetovej vojne. Napriek cenzúre a štátnemu riadeniu kultúry, aj napriek selektovaniu kultúrneho dedičstva a tvorby nových hodnôt podľa ideologických kritérií vzniklo a začalo na Slovensku pôsobiť už pred rokom 1989 neformálne hnutie na záchranu a obnovu životného prostredia, kultúrneho dedičstva a tvorivej umeleckej slobody. Hlavným cieľom mnohých aktivít, ktoré boli a sú súčasťou tohto pohybu a procesu zmien, bolo a stále je obnoviť a zachovať vzájomnú harmóniu človeka a prostredia, v ktorom jestvuje, ktoré užíva aj spravuje. V súčasnosti sa naša krajina nachádza v období postupnej transformácie ekonomického systému, verejnej správy, politického systému a celej spoločenskej štruktúry. Prechádzať naraz a vo veľmi krátStratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. —

kom historickom čase procesmi transformácie aj integrácie je neobyčajne zložité. Navyše, táto kombinácia integračných a transformačných spoločenských procesov nemá v moderných dejinách svoj historický precedens. Aj preto na tieto procesy pôsobia mnohé a neraz protichodné vplyvy. Vývinu ekonomického systému a náprave jeho predchádzajúcich deformácií stále nezodpovedá ucelený systém právnych predpisov. Stále nie je dôsledne ukončená reforma verejnej správy, a preto ani nemôže byť dôsledne koordinovaná politika centrálnych a miestnych orgánov štátnej správy a samosprávy. Dnešné územnosprávne členenie Slovenska iba sčasti zodpovedná prirodzenému historickému vývinu krajiny. Reforma verejnej správy a s ňou súvisiaci prechod kompetencií na samosprávne orgány preto môže priniesť aj ohrozenie kontinuálnej činnosti viacerých regionálnych kultúrnych inštitúcií. Podiel územnej samosprávy na finančných zdrojoch je neraz príčinou toho, že vo finančnej tiesni sa prostriedky používajú väčšmi na spotrebu, a nie na rozvoj. Operatívne riešenia aktuálnych problémov prevažujú nad systémovými zmenami s dlhodobým efektom a retardačné stereotypy v myslení a konaní jednotlivcov aj spoločnosti pretrvávajú. Jedným z pretrvávajúcich stereotypov spoločenského myslenia je aj oddelené vnímanie ekonomickosociálnej sféry a kultúry. Kultúru mnohé rozhodujúce zložky spoločnosti vnímajú len ako súhrn kultúrnych a umeleckých, profesionálnych či neprofesionálnych aktivít, a nie ako živý hodnotový systém. Tento systém je však prítomný v každodennej existencii spoločnosti aj jednotlivca a je prirodzenou súčasťou prostredia ich existencie. Kultúra je najmä v transformujúcich sa krajinách stále väčšinovo vnímaná ako luxus, ako niečo výnimočné alebo nadštandardné. Ako „nadprodukt“, ktorého existencia je síce historicky kontinuálna a spoločensky potrebná, no v zložitej ekonomickej situácii nepatrí medzi prioritné hodnoty ani medzi základné existenčné potreby. A to tak vo verejných financiách, ako aj vo výdavkoch jednotlivca. Ilustráciou tohto postoja je napríklad aj to, že na Slovensku sa realizovali alebo aspoň naprojektovali transformačné procesy v sociálnej sfére, zdravotníctve, školstve či vo verejnej správe, no transformáciu v oblasti kultúry ako svoju prioritu zatiaľ neprezentovala žiadna politická garnitúra. Výsledkom tohto pretrvávajúceho stavu je okrem iného aj to, že investície do kultúry sa považujú za ekonomicky neproduktívne zdroje. Často sa pritom zabúda na skutočnosť, že kultúra sa podieľa na vytváraní nielen duchovných, ale aj ekonomických a sociálnych hodnôt. Že je to práve kultúra, ktorá má nenahraditeľnú úlohu pri odhaľovaní zdrojov rozvoja a kvality života celého spektra populácie či spoločenstva vrátane jeho ekonomických a sociálnych systémov. Kultúra je zložitý systém, ktorý v sebe zahŕňa poznanie, vieru, umenie, právo, morálku, zvyky a všetky ostatné schopnosti a obyčaje, ktoré si človek v historickom vývoji osvojil. Ide o pojem, ktorý v sebe obsahuje nielen rozmer estetický, ale i etický, sociologický a ekonomický. Kultúra je spoločným menovateľom určitej skupiny, národa, štátu. Vyspelosť štátu alebo iného spoločenstva sa meria jeho vzťahom k ľudským právam, demokratickou vyspelosťou a kultúrnou úrovňou. Vo všeobecnej definícii je kultúra spôsobom života určitej spoločnosti alebo spoločenstva. Predstavuje základné normy správania tohto spoločenstva obsiahnuté vo zvykoch, jazyku, spôsobe obliekania, náboženstve, obradoch, ako aj v právnych a etických normách. V komuniké Európskej komisie o európskej agende pre kultúru v globalizujúcom svete (máj 2007) sa uvádza, že kultúrny priemysel a kreatívny sektor sú významnými prispievateľmi európskeho HDP, ekonomického rastu a zamestnanosti. Pre ilustráciu – nezávislý výskum uskutočnený pre Európsku komisiu ukázal, že v roku 2004 bolo v 25 krajinách EÚ zamestnaných v kultúrnom sektore viac ako 5 miliónov ľudí, čo predstavuje 3,1% z celkového počtu zamestnanej populácie. Zároveň kultúrny sektor v roku 2003 vyprodukoval približne 2,6% z celkového HDP Európskej únie, pričom tento podiel kultúrneho sektora na celkovom HDP zaznamenal výrazný nárast najmä v období rokov 1999 – 2003. Kultúrny priemysel a ním vytvorené ekonomické aj kultúrne hodnoty sú významným príspevkom pre európsku ekonomiku a pre zvyšovanie jej konkurencieschopnosti v globalizačných trendoch.


— s. —

Dokument UNESCO z roku 2002 definuje kultúru ako „súhrn osobitých duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru“. Dôležitým poslaním kultúry v 21. storočí je zvyšovanie kvality života a zdieľanie hodnôt, ktoré tvoria zmysel a obsah existencie jednotlivca aj spoločenstva. Bez týchto hodnôt spoločnosť nemôže existovať. Nebude mať žiadnu hodnotu ani žiadny účel. Na to, aby sme porozumeli sebe aj navzájom, je potrebný dialóg, aby sa ľudia stretávali s túžbou spolu hovoriť. Aby hovorili, počúvali a zistili, či sú schopní spoločného porozumenia. Kultúra na to vytvára jedinečný priestor. Kultúra je podstatným indikátorom stavu spoločnosti a kvality života jednotlivca v spoločnosti. Pokiaľ má štát alebo lokálne spoločenstvo živú a slobodne sa rozvíjajúcu kultúru vo všetkých jej smeroch (od kultúrneho dedičstva až po alternatívne formy umenia), demonštruje tým, že prosperuje aj ekonomicky a poskytuje istú úroveň právnej istoty. Právna istota a ekonomická prosperita majú vplyv na rozvoj kultúry, ide však o vzájomný vzťah. Kultúrna úroveň národa je jednou zo základných podmienok pre vytvorenie stabilne fungujúcej ekonomiky a trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. Kultúrnu identitu môžeme označiť ako identifikáciu človeka s konkrétnymi postojmi, návykmi, tradíciami, hodnotami, interpretáciami, spôsobmi myslenia, cítenia a konania (vzorcami správania) konkrétneho spoločenstva. V minulosti sa kultúrna identita vymedzovala väčšinou prostredníctvom národnej kultúrnej identity, ktorá v sebe integruje biologický, lingvistický (viazanosť na konkrétny jazyk), politologický, sociálno-psychologický (vzorce správania), teritoriálny a kultúrno-historický prístup (skúsenosti). V súčasnosti sa kultúrna identita vníma čoraz väčšmi ako regionálna či lokálna identita, vychádzajúca z prirodzeného historického, geografického a sociálno-kultúrneho vymedzenia konkrétneho lokálneho spoločenstva, v ktorom vznikajú šíria sa a uchovávajú sa kultúrne hodnoty, ktoré sú pre toto spoločenstvo príznačné. Aj preto je dôležité zmeniť spoločenský pohľad na kultúru a na jej význam pre existenciu spoločnosti – nielen pre jej duchovný rozvoj, ale aj pre sociálny a ekonomický rozvoj. Pre takúto zmenu pohľadu je zároveň dôležité uvedomovať si a zdôrazňovať význam a funkcie lokálnej kultúry a jej meniacu sa pozíciu v celospoločenských kultúrnych systémoch.

1.3 Kultúra na úrovni samosprávneho kraja Lokálna kultúra, jej existencia a kontinuálny rozvoj je základom kultúrnej diverzity a návratom ku kultúrnym hodnotám, ktoré existujú a fungujú v ich prirodzenom spoločensko-historickom kontexte. Lokálne kultúry sú základom udržania a rozvoja kultúrnej identity a rôznorodosti. Ich význam a spoločenské pôsobenie vzrastajú najmä v súvislosti s globalizačnými a integračnými procesmi v spoločnosti 21. storočia. Hodnotový rámec, ktorý lokálne kultúry vytvárajú, je zároveň základným hodnotovým rámcom, v ktorom sa odohrávajú a budú odohrávať dominantné spoločenské procesy súčasnosti. Je preto nevyhnutné, aby tento lokálny kultúrny kontext dostal primerané miesto v hierarchii dôležitosti konkrétnych úloh a rozvojových zámerov na lokálnej (krajskej, regionálnej a miestnej) úrovni. Štúdia Lokálna kultúra ako predmet kulturologickej analýzy zdôrazňuje, že pojem lokálna kultúra fixuje rôznorodosť kultúr. Je základom existencie kultúrnej rozmanitosti na európskej aj na národnej úrovni. Lokálna kultúra je zároveň priestor pre vytváranie, formovanie a existenciu prirodzene etablovaných spoločenských hodnotových noriem. Tieto normy a hodnoty sa neformujú a prirodzene neexistujú na centrálnej (štátnej či nadnárodnej) úrovni, ale vznikajú a fungujú predovšetkým na lokálnej (regionálnej a miestnej) úrovni – teda tam, kde sa prirodzene sformovali v dlhoročnom procese kultúrneho a hodnotového vývinu. Hubáček, O. – Matějů, M. – Soukup, V.: Lokální kultura jako předmět sociokulturní analýzy. In: Acta culturologica, zv. 13, s. 18 – 24. Filozofická fakulta Univerzity J.A.Komenského, Bratislava 2005.


— s. —

Podľa uvedenej štúdie sú pre súčasný stav lokálnej kultúry príznačné najmä tieto zmeny: — premena obsahov (v kultúrnych procesoch a spoločenskej komunikácii), — premena inštitúcií (forma, financovanie, riadenie, činnosti), — premena záujmov a záujmových spoločenstiev (združovanie podľa prirodzených záujmov, spoločných hodnôt a potrieb), — premena podpory lokálnej kultúry a jej správy i riadenia (decentralizácia, prenos kompetencií a zdrojov, ekonomizácia činností, zmena vlastníckych vzťahov), — premena aktivít (rôznorodosť obsahov, profesionalizácia záujmových činností, nárast relaxačnej funkcie kultúry), — premena účasti na kultúrnom živote (zmena motivácie účasti a aktívneho prístupu ku kultúre a kultúrnym hodnotám), — premena infraštruktúry (obmedzenie prístupu ku kultúre v dôsledku zmien vo vlastníckych vzťahoch, zhoršenie ekonomickej dostupnosti kultúry, zhoršenie podmienok pre udržanie a rozvoj kultúrnej infraštruktúry, premena funkcií kultúrnej infraštruktúry). Tieto zmeny v systéme a existencii lokálnej kultúry by mali vnímať a akceptovať aj rozhodovacie a riadiace zložky na lokálnej úrovni. Okrem iného aj preto, lebo v súvislosti s narastaním významu kultúrnej rozmanitosti a kultúrnych hodnôt pre existenciu a rozvoj celej spoločnosti, ako aj pre uskutočňovanie a riadenie spoločenských procesov v národnom aj medzinárodnom kontexte jednoznačne narastá význam lokálnych kultúr a lokálnych kultúrnych či kultúrno-spoločenských systémov. Aj preto je dôležité práve na lokálnej (krajskej, regionálnej, miestnej) úrovni nielen uvedomovať si význam kultúry pre regionálny aj pre celospoločenský rozvoj, ale aj sformulovať, prijať a realizovať také systémové opatrenia, ktoré zabezpečia rozvoj kultúry a kultúrnych systémov v súlade s lokálnymi rozvojovými programami a kontextom. Priestorom pre prijatie a pre uskutočňovanie takýchto opatrení je práve program kultúrnej politiky prijatý a realizovaný na lokálnej úrovni.

1.4 Definícia kultúrnej politiky Kultúrna politika je stratégia krokov a postupov ako včleniť kultúru do spoločenského života. Cieľom kultúrnej politiky je kultúrny rozvoj, „kulturizácia“ a socializácia/ zospoločenštenie. Až do súčasnosti možno v európskych krajinách nájsť dva základné modely (princípy) kultúrnej politiky: — centralistický — decentralizovaný Kultúrna politika jednotlivých členských štátov EÚ má síce svoje špecifiká, ovplyvnené kultúrnohistorickým vývojom, hlavný dôraz sa však kladie na prechod od centralizovaného riadenia k decentralizácii. Práve tento proces je často sprevádzaný prekážkami na rozličných úrovniach riadenia. Jednou z takýchto prekážok v postsocialistických štátoch je aj samotný pojem kultúrna politika. Ten totiž mnohým stále pripomína predchádzajúce chápanie tohto pojmu, ktorý v minulosti predstavoval najmä proces uplatňovania ideologického vplyvu politiky na kultúru a kultúrne hodnoty. Slovensko, podobne ako viaceré krajiny bývalého východného bloku, ešte nemá dostatočne zadefinované ciele svojej kultúrnej politiky na dlhšie obdobie. Hľadajú sa cesty a postupy ako realizovať niektoré z čiastkových zámerov, no pod tlakom množstva ekonomických a sociálnych problémov súvisiacich s transformáciou nevenujú politické elity potrebnú pozornosť otázkam týkajúcim sa kultúrnej politiky. Vývoj v oblasti kultúrnej politiky priniesol v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia spoločnú tému pre väčšinu krajín, hoci jej reflexia vo východnej a západnej časti Európy bola rôzna. Tou spoločnou témou je hľadanie vlastnej kultúrnej identity. V novovzniknutých štátoch zahŕňa táto téma v sebe aj vymedzoStratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 10 —

vanie sa voči okolitým štátom a to najmä tým, s ktorými ich spája určitý úsek spoločnej histórie. V západnej Európe sa téma identity vníma predovšetkým prostredníctvom dimenzie európskej kultúrnej identity. Najmä v krajinách Európskej únie vyúsťuje často do otázky, či existuje alebo môže existovať spoločná európska kultúrna politika alebo či je možné hovoriť len o kultúrnych politikách jednotlivých európskych štátov. V kontexte európskej kultúrnej politiky a jej vzťahu ku kultúre jednotlivých členských štátov je potrebné v prvom rade uviesť Európsku kultúrnu konvenciu prijatú Radou Európy v Paríži 19. decembra 1954. Podpísala ju vtedy aj bývalá Československá republika, hoci do roku 1992 táto konvencia nebola nikdy v češtine ani v slovenčine publikovaná. V jedenástich článkoch sa signatári konvencie zaväzujú k jednotnému postupu a k ochrane aj k realizácií ideálov a princípov spoločného kultúrneho dedičstva. V nasledujúcich rokoch však v podmienkach bývalého režimu nešlo iba o formálnosť podpisu tejto deklarácie, ale priamo o ignoranciu a potieranie spoločného európskeho postupu, ktorý bol nahradený socialistickým realizmom. Dôsledky tejto „kultúrnej politiky“ znášame dodnes. Devastácia kultúrneho dedičstva sa prejavovala systematickým ničením všetkého, čo odkazovalo ku kultúre minulosti a bolo nahradené vtedajšou ideológiou. Ďalším materiálom, ktorý stojí za zmienku je tzv. kultúrna klauzula Európskeho spoločenstva (Cultural Clause of EC), v ktorom sa spoločenstvo okrem iného zaväzuje: 1. Spoločenstvo bude prispievať k rozvíjaniu kultúr členských štátov s rešpektom ich národnej a regionálnej diverzity. 2. Je nevyhnutné podporovať spoluprácu a kultúrne výmeny v záujme rešpektovania a podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v Európe a zlepšenia vedomostí európskych občanov o iných európskych kultúrach a súčasného zvyšovania ich povedomia o spoločnom európskom kultúrnom dedičstve, ktoré zdieľajú. Podpora kultúrnej a jazykovej spolupráce a rozmanitosti teda prispieva k dosiahnutiu toho, aby sa európske občianstvo stalo hmatateľnou realitou, prostredníctvom podpory priamej účasti európskych občanov na integračnom procese. Podstatné je, že v tomto materiáli sú frekventované slová ako: zlepšovanie znalostí a šírenie kultúry, uchovávanie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva, nekomerčné kultúrne výmeny, umelecká a literárna tvorba, posilnenie spolupráce, atď. Dôležitou oblasťou v rámci EÚ je aj séria dokumentov Umenie vo vzdelávaní alebo vzdelávanie v umení – Arts in Education and Education in the Arts. Sú to určujúce materiály pre ďalšiu podporu kultúry, pretože prostredníctvom nich sa vyhlasujú aj grantové podnety pre kultúrne inštitúcie. Doterajšia štatistika síce vypovedá o takmer minimálnom čerpaní Slovenskej republiky z týchto zdrojov, no tento stav je väčšmi dôsledkom nedostatočnej pripravenosti SR na zapojenie sa do procesov kultúrnej politiky EÚ, a nie prejavom jej nejasnej kultúrnej politiky na európskej úrovni. Vývoj chápania obsahov kultúrnej politiky v Európe jasne naznačuje, že keď hovoríme o kultúrnej politike, chápeme ju predovšetkým ako tzv. štátnu kultúrnu politiku alebo ako kultúrnu politiku realizovanú na nižšej úrovni verejnej správy. A to bez ohľadu na to, či konkrétny orgán štátnej alebo verejnej správy definuje priority svojej kultúrnej politiky v nejakom významnom dokumente alebo nie. Kultúrna politika sa realizuje najmenej na troch úrovniach: štátnej/národnej, regionálnej a miestnej. Cieľom štátnej kultúrnej politiky je, aby celý proces kultúrneho rozvoja prebiehal zdola nahor. Nie je to však vždy možné, najmä kvôli nedostatočnej kvalifikačnej pripravenosti pracovníkov na nižších úrovniach. V takýchto prípadoch je úlohou kultúrnej politiky na štátnej úrovni strategickým postupmi priebežne zabezpečovať a zvyšovať takúto pripravenosť. Kultúrna politika je v európskom priestore najčastejšie chápaná ako štátom a/alebo samosprávou utvárané prostredie, v ktorom sa uskutočňujú procesy tvorby, uchovávania a šírenia kultúrnych hodnôt. Tieto procesy sa uskutočňujú na medzinárodnej, celoštátnej, regionálnej aj miestnej úrovni – a to Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 11 —

paralelne a rovnoprávne, bez hierarchizácie dôležitosti aj bez zdôrazňovania významu niektorej z nich. Pre kultúru a pre jej existenciu aj hodnotový rozvoj nie je totiž primárne dôležité to, na akej úrovni sa kultúrna politika uskutočňuje, ale najmä to, s akými zámermi, cieľmi, nástrojmi a výsledkami sa kultúrna politika uskutočňuje. Kultúrna politika predstavuje cieľavedomé pôsobenie verejnej správy na podmienky kultúry a ich prostredníctvom na kultúru. Kultúrna politika je kontinuálna starostlivosť verejnej správy a jej predstaviteľov o vytváranie, udržiavanie a skvalitňovanie podmienok pre kultúrny rozvoj – t.j. pre vznik, existenciu a uchovávanie kultúrnych hodnôt ako hodnôt celospoločenských a trvalých. Pozitívne chápanie kultúrnej politiky predpokladá celospoločenský konsenzus v tom, že podpora kultúry a podmienok jej existencie z verejných zdrojov je legitímna a pre spoločnosť nevyhnutná činnosť a zároveň, že priamy politický a ideologický vplyv na kultúru je v demokratickej a hodnotovo orientovanej spoločnosti neprípustný. Kultúrna politika nie je zameraná len na priamu podporu kultúry z verejných zdrojov, ale oveľa silnejšie pôsobí na tento sektor využívajúc iné nástroje podpory ako outsorcing, privatizáciu, verejno-súkromné partnerstvá (public private partnership), daňové úľavy a mnohé iné nástroje. Kultúrna politika má priame prepojenia aj s inými spoločenskými systémami a s oblasťami hospodárskeho záujmu na národnej, regionálnej aj miestnej úrovni: hospodárstvo, rozvoj sociálnej oblasti a zamestnanosti, zahraničné vzťahy, životné prostredie, vzdelávanie a ďalšie. Kultúrna politika je úzko spojená s trvalo udržateľným rozvojom spoločnosti. Dokument Rady Európy Z okraja do stredu (In From the Margins) uvádza štyri kľúčové princípy kultúrnej politiky, ktoré sa rozvíjajú v Európe: — podpora a presadzovanie kultúrnej identity (identita sa tu nechápe ako stav, ale ako proces a systém vzťahov), — pestovanie kultúrnej rozmanitosti (rozvoj medzikultúrneho porozumenia a spolupráce), — podpora tvorivosti v umení, výskume a vzdelávaní, — presadzovanie účasti na kultúrnom živote (nielen ako šírenie spotreby, ale aj podpora aktívnej participácie na rozvoji vlastných schopností pre vnímanie kultúrnych artefaktov). Regionálna kultúrna politika je službou občanovi a jej zmyslom je kultúrny rozvoj regiónu a zvyšovanie kvality života ľudí. Realizuje sa prostredníctvom: — akceptovania a približovania hodnôt spoločnosti, — posilňovania sociálnej súdržnosti, kultúrnej a národnej identity ľudí v regióne, — prijímania pozitívnych vplyvov globalizácie ako medzikultúrneho dialógu a porozumenia, — podpory tvorivosti, — podporovania občianskej spoločnosti (vrátane cirkví a náboženských spoločností) a komunitného života, — sprístupňovania kultúry, — motivácie ľudí k účasti na kultúrnom živote. Význam regionálnej kultúrnej politiky zdôrazňuje aj aktuálny dokument – Návrh koncepcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, ktorý vzniká v spolupráci Národného osvetového centra a Združenia miest a obcí Slovenska. V dokumente sa okrem iného uvádza, že predpokladaný vyšší ekonomický rast Slovenska má v nasledujúcich rokoch vytvoriť predpoklady pre väčšie investície aj do rozvoja kultúry, pričom sa bude naďalej postupne zvyšovať záujem o služby v tejto oblasti. Na miestnej úrovni bude vystupovať do popredia (so zlepšovaním podmienok na vzdelávanie, využívanie informačno-komunikačných technológií a zbližovaním miestnych kultúrnych a komunitných inštitúcií) význam kultúry, komunitný a duchovný život a tvorba nových kultúrnych hodnôt. Územná samospráva sa už dnes podieľa na podpore a na zabezpečovaní kultúry finančne rovnakým objemom ako ministerstvo kultúry a centrálne inštitúcie v oblasti kultúry. Táto rovnováha je len medzistupňom v trende posilňovania podielu územnej samosprávy na financovaní kultúry. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 12 —

Koncepcie a stratégie pre oblasť rozvoja miestnej a regionálnej kultúry majú uľahčiť obnovu kultúrnej, historickej a spoločenskej kontinuity procesov na miestnej a regionálnej úrovni, podporiť zachovávanie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva, identity a tradície. Ako uvádza dokument NOC a ZMOS, rozvoj miestnej a regionálnej kultúry je prínosom pre viaceré oblasti, z ktorých sú najdôležitejšie najmä tieto: — predstavuje jednu z priamych foriem programov a aktivít sociálnej prevencie, prevencie kriminality a prevencie pred inými negatívnymi spoločenskými javmi; — má významnú iniciačnú a integrujúcu úlohu v procese komunitného a miestneho rozvoja; — významne prispieva ku skvalitneniu procesov strategického plánovania sídla a regiónov; — prispieva k rýchlejšiemu spoločenskému a hospodárskemu pozdvihnutiu zaostávajúcich sídiel a regiónov; — podporuje rozvoj ľudských zdrojov a skvalitňuje výchovno-vzdelávací proces; — zlepšuje prípravu na projekty regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka; — podporuje zlepšovanie starostlivosti o krajinu a kultúru prostredia. Zároveň sa v uvedenom dokumente uvádzajú aj niektoré základné princípy, ktoré je potrebné rešpektovať pri zabezpečovaní kultúry z verejných zdrojov – na miestnej (obce a mestá), regionálnej (samosprávne kraje) aj celoštátnej úrovni: — princíp partnerstva – národné, regionálne a miestne kultúrne inštitúcie sú si z hľadiska významu pri zabezpečovaní kultúry rovnocenné, nie je medzi nimi vzťah podriadenosti a nadriadenosti; — princíp územnej spolupráce – územná spolupráca obecných, regionálnych a národných kultúrnych inštitúcií a územnej samosprávy prebieha najmä vo väzbe na územie sídla a regiónu. V tomto kontexte osobitnú úlohu má regionálna samospráva pri dokumentácii a ochrane kultúrneho dedičstva a pri rozvoji kultúry v rámci jednotlivých historických regiónov, ako aj pri podpore rozvoja kreatívneho priemyslu a spoluvytváraní inovačnej politiky kraja, pri rozvoji medziregionálnej spolupráce, pri monitoringu procesov v oblasti kultúry na úrovni kraja; — princíp odbornej a metodickej spolupráce – zahŕňa vzájomnú výmenu riadiacich skúseností a zručností kultúrnych inštitúcií v území, odbornú prípravu a vzdelávanie pracovníkov a dobrovoľných pracovníkov v oblasti kultúry; — princíp solidarity – o čo nižšia úroveň verejnej správy, o to diverzifikovanejšie formy práce a činnosti v oblasti kultúry; osobitným cieľom dotačných systémov a schém by mala byť podpora ekonomicky zaostávajúcich regiónov a sídiel najmä v pri systémovej podpore aktivity, ktoré tvoria prioritný verejný záujem v oblasti kultúry pri rozvoji sídiel a regiónov; — princíp kultúrnej, historickej a spoločenskej kontinuity – táto kontinuita zahŕňa okrem iného aj spoločenské vedomie, niektoré ustálené vzorce správania, sociálne štruktúry a vzťahy v komunite a regióne, vývoj a zmeny kultúrnej krajiny, odhaľovanie a uplatňovanie prirodzeného rozvojového potenciálu územia, ktorý zahŕňa tak prírodné, kultúrne, ako aj ľudské zdroje; — princíp podpory verejného záujmu v oblasti kultúry – pri podpore kultúry z verejných zdrojov je potrebné vychádzať z predpokladu, že z verejných zdrojov sa podporujú len tie aktivity, ktoré sú predmetom verejného záujmu v oblasti kultúry.

1.5 Nástroje kultúrnej politiky v pôsobnosti štátu a verejnej správy Za najvýznamnejšieho rozhodovateľa v oblasti kultúrnej politiky možno v európskom kultúrnom a historickom kontexte považovať verejnú správu, ktorá hrá dôležitú rolu v podpore kultúry a to buď priamo – dotáciami, alebo nepriamo – reguláciami a motiváciami (napr. daňové zákony a zvýhodnenia). Štát a verejná správa má teda prostredníctvom volených politikov k dispozícii nasledovné nástroje pre uplatňovanie kultúrnej politiky. Pomocou legislatívnych nástrojov môže štát a celá verejná správa pomáhať rozvoju kultúry a iniciovať alebo zabezpečovať aktivity na tomto poli. Nie sú to len ratifikované medzinárodné dohody, zákony a podzákonné normy týkajúce sa dominantne aktivít v oblasti kultúry. Významnú rolu zohrávajú aj ostatné zákony Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 13 —

týkajúce ekonomických pravidiel, daní, združovania občanov, upravujúce vzťahy medzi štátnou správou a samosprávou, atď. Ďalším nástrojom kultúrnej politiky je financovanie kultúry. Tento nástroj v sebe zahŕňa jednak prerozdeľovanie verejných financií pre činnosť inštitúcií a organizácií v oblasti kultúry ako aj celý súbor pravidiel a úprav, ktoré môžu generovať prílev finančných prostriedkov do kultúry z iných zdrojov než z verejných. S legislatívnymi a finančnými nástrojmi priamo súvisia aj nástroje inštitucionálne, pomocou ktorých verejná správa vytvára a zabezpečuje inštitucionálnu a organizačnú základňu pre výkon tých kultúrnych činností, ktorých výkon a zabezpečenie je účelné a potrebné uskutočňovať v prostredí verejnej správy a jej inštitúcií. V súčasnosti si významnejšiu pozornosť zasluhuje aj nástroj, ktorý je na Slovensku zatiaľ málo docenený. Je ním dostupnosť kultúry a informácií o nej pre všetkých obyvateľov. Veľmi dôležitou súčasťou všeobecnej informovanosti je aj dostupnosť špecifických informácií pre pracovníkov v oblasti kultúry a umenia a ich celoživotné vzdelávanie. Na to sa v prostredí verejnej správy používajú metodické, evaluačné a informačné nástroje ako doplnkové nástroje kultúrnej politiky. Na úrovni praktickej realizácie kultúrneho rozvoja (v kultúrnej praxi) potom možno vravieť o nástrojoch kultúrneho rozvoja ako kontinuálneho procesu zvyšovania kultúrnosti a kvality života jednotlivca aj spoločnosti. V tejto oblasti sú dôležitými nástrojmi kultúrneho rozvoja a kultúrnej politiky najmä: — kultúrne projekty: metódy podpory kultúrneho rozvoja, — prípadové štúdie: metódy kvalitatívneho výskumu, stratégia výskumu, výskum jednotlivých zložiek v reálnom živote, ktoré odhaľujú problémy a potreby určitého spoločenstva.

1.6 Kultúra a finančné zdroje Vzťah medzi kultúrou a umením na jednej strane a finančnými zdrojmi vynakladanými na tieto činnosti na strane druhej je základom úvah o financovaní kultúry, širšie aj uvažovania o kultúrnej politike a vzťahu medzi kultúrou a ekonomikou. Samotné modely financovania kultúry vyplývajú z modelov kultúrnych politík a predstavujú kľúčové nástroje plnenia konkrétnych kultúrnych politík. Existuje niekoľko základných modelov kultúrnych politík, odlišných podľa postavenia a úlohy štátu pri ich plnení: — liberálny model, — štátno-administratívny model, — decentralizovaný model, — model nezávislej kultúry. Liberálny model je založený na súkromných iniciatívach v oblasti kultúry a umenia s trhom ako jediným regulátorom vzťahov v kultúre. V rámci tohto modelu kultúrny priemysel zohráva kľúčovú úlohu, pretože vytvára štandardizované kultúrne produkty určené na masovú spotrebu. Základným zdrojom príjmov v tomto modeli je trh s kultúrnymi produktmi a službami. Štátno-administratívny model je charakteristický výraznou prítomnosťou štátu v kultúrnom živote. Štátny rozpočet je hlavným zdrojom príjmov v kultúrnej oblasti, štát poskytuje finančné prostriedky na rozvoj kultúrnej produkcie a niekedy vypracováva dlhodobé koncepcie a vízie na rozvoj umenia a kultúry. V rámci tohto modelu zohrávajú kľúčovú úlohu štátom riadené kultúrne inštitúcie. Decentralizovaný model je charakteristický koexistenciou série miestnych kultúrnych politík, pretože kultúrna politika spadá do kompetencie miest a regiónov. V rámci tohto modelu zohrávajú kľúčovú úlohu mestá a mestské kultúrne inštitúcie, ako aj regionálne inštitúcie a orgány verejnej správy a miestnej samosprávy. Hlavným zdrojom príjmov v kultúre sú v tomto modeli mestá a vyššie územné celky, ktoré poskytujú finančné prostriedky na existenciu a rozvoj kultúry a kultúrnych hodnôt. Model „nezávisStratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 14 —

lej kultúry“ je charakteristický hlavnou úlohou odborných orgánov, ktorým vláda udelila právomoc, a to aj v prípadoch, kedy vláda nemá na ne priamy vplyv. Hlavným zdrojom príjmov v tomto modeli je štátny rozpočet alebo rozpočet verejných financií, no rozdeľovanie týchto zdrojov sa uskutočňuje prostredníctvom rozličných grantových programov s dôležitou funkciou odborných orgánov (posudzovateľov) pri rozhodovaní o rozdelení zdrojov. Všetky uvedené modely sa nenachádzajú v čistej podobe, takže všetky národné kultúrne politiky obsahujú – v rôznom pomere – črty každého z nich. To isté sa týka aj financovania kultúry – aj keď väčšina objemu finančných prostriedkov investovaných do kultúry sa rozdeľuje v závislosti od prevažujúceho modelu kultúrnej politiky, tak v každom z jednotlivých modelov prakticky dochádza k spájaniu jednotlivých zdrojov, a teda k tzv. viaczdrojovému financovaniu kultúrnych činností, aktivít a projektov. Systém zvyčajne doplňujú dary od jednotlivcov, organizácií a spoločností. Aj napriek tomu možno väčšinu príjmov vo väčšine krajín zaradiť do jednej z dvoch skupín príjmov: príjmy od štátu a príjmy zo sponzorských darov. Príjmy získané na trhu za predaj umeleckých diel sú v európskom kontexte zanedbateľné. Okrem získavania príjmov od štátu a príjmov od podnikateľského sektora sa značné množstvo finančných prostriedkov investuje do kultúry prostredníctvom nadácií. Nadácie (štátne alebo súkromné) sú nezávislé pri rozhodovaní o tom, čo budú financovať. Preberajú stále dôležitejšiu úlohu pri kultúrnej produkcii, sú vitálnym prvkom financovania kultúry a tvoria prepojenie medzi súkromným podnikateľským a verejným sektorom.

V systémovom prostredí, ktoré je základom pre kontinuálny rozvoj kultúry a kultúrnych hodnôt vo verejnom záujme, je dôležité spolupôsobenie a vzájomná koordinácia kultúrnej politiky štátu (verejnej správy) a kultúrnej praxe, ako aj koordinácia v uplatňovaní jednotlivých nástrojov kultúrnej politiky na jej jednotlivých úrovniach. Tieto nástroje často existujú a pôsobia aj bez toho, aby boli súčasťou koncepčného a dokumentu alebo strategických zámerov štátnej správy či samosprávy. Kultúrna politika na jednotlivých úrovniach verejnej správy totiž existuje aj bez koncepčného dokumentu a rozvojového programu. Pre efektívne uplatňovanie jednotlivých nástrojov kultúrnej politiky a pre priebežné vyhodnocovanie ich efektivity je však potrebné, aby tieto jednotlivé nástroje mali svoj hodnotový, systémový aj realizačný rámec, ktorým je stratégia kultúrnej politiky pre konkrétnu úroveň verejnej správy.


— s. 15 —

2. Súčasný stav a potenciál kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji 2.1 Všeobecné základné informácie Počet obyvateľov: 695 326 (k 31.12.2006) Rozloha: 6 810 km2 (13,8 % územia Slovenskej republiky, tretí najväčší kraj SR) Žilinský kraj pozostáva z piatich regiónov Orava (okresy Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín), Liptov (Liptovský Mikuláš, Ružomberok), Turiec (Martin, Turčianske Teplice) Kysuce (Čadca, Kysucké Nové Mesto), Horné Považie (okresy Žilina a Bytča). Žilinský kraj leží na severozápade Slovenska. Kraj má 11 okresov, 315 obcí, 18 z nich získalo štatút mesta. V mestách kraja žije 51 % obyvateľov, najväčším mestom je Žilina, najmenším Rajecké Teplice. Najľudnatejší je okres Žilina (157 407 obyvateľov k 31.12.2005), najrozľahlejší okres je Liptovský Mikuláš (1 341 km2). Najmenším okresom s rozlohou 174 km2 v rámci kraja je okres Kysucké Nové Mesto, ktorý zaberá 2,6 % z celkovej rozlohy kraja. Rozlohou najväčší je okres Liptovský Mikuláš, na ktorý pripadá 19,5 %. V sídelnej štruktúre kraja sú zastúpené všetky typy sídelných formácií od miest strednej veľkosti, cez malé mestá, vidiecke obce, až po rozptýlené laznícke osídlenia. Prevažujú obce s počtom od 500 do 999 obyvateľov. Hustotou obyvateľstva 102,0 obyv./km2 patrí medzi relatívne riedko osídlené územia, aj keď v rámci regiónu sú značné disproporcie.

Regióny Žilinského kraja

Horné Považie

Kysuce

Liptov

Orava

Turiec

Rozloha

1 097 km2

935 km2

1 988 km2

1 661 km2

1 129 km2

Počet obyvateľov (k 31.12.2006)

188 670

126 630

132 511

133 313

114 202

Počet obcí a miest

65

37

81

63

69

Štátne hranice

–

Poľsko, Česko

Poľsko

Poľsko

–

Mestá

Žilina, Rajec, Rajecké Teplice, Bytča

Čadca, Kysucké Nové Mesto, Krásno nad Kysucou, Turzovka

Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Liptovský Hrádok

Námestovo, Dolný Kubín, Tvrdošín, Trstená

Martin, Turčianske Teplice, Vrútky

Celky

Rajecká dolina, Žilina a okolie, Terchová a Vrátna dolina, Bytčianska kotlina

Horné Kysuce, Dolné Kysuce

Dolný Liptov, Stredný Liptov, Horný Liptov

Horná Orava Dolná Orava Biela Orava

Dolný Turiec, Horný Turiec

2.2 Historické, kultúrne a geografické osobitosti Prvé stopy obyvateľstva zaznamenáva Žilina v staršej dobe kamennej spred 22 000 rokov (nálezy zo žilinskej časti Závodie a z Kotešovej), Liptov v období neolitu pred 6 000 rokmi, Turiec pred 5 000 rokmi (ľud bádenskej kultúry, jaskyňa Mažárna v Gaderskej doline), Kysuce spred roku nula nášho letopočtu (Ševcovské skaly). Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 16 —

Trvalé osídľovanie územia súčasného Žilinského kraja nastalo od mladšej doby bronzovej (1 300 – 800 rokov p. n. l.) – ľud lužickej kultúry, kultúra lužických popolnicových polí. Prvým národom, ktorý osídlil územie dnešného Slovenska a ktorého meno je známe, sú Kelti (Galovia). Archeologická lokalita a národná kultúrna pamiatka Havránok na Liptove, nálezisko sídliska z mladšej doby železnej z obdobia 300 – 100 r. pred n. l. dokumentuje, akým spôsobom tu žili. Na prelome letopočtov Keltov vystriedali Germáni, tých v 5. storočí Slovania. V čase 300 rokov p. n l. – 200 rokov n.l. zaznamenávame na našom území stavbu nových opevnení ľudu púchovskej kultúry. V predkresťanskom období vládlo v mysliach ľudí staroslovanské náboženstvo s panteónom bohov, od 2. storočia začali prenikať na naše územie myšlienky kresťanstva, posilnené najmä príchodom Konštantína a Metoda (863). Kultúra i umenie na území terajšieho Žilinského kraja sú hlboko ovplyvnené kresťanstvom. Súčasnú podobu slovenského jazyka kodifikoval v 19. storočí Ľudovít Štúr. Vzorom mu bolo liptovské a turčianske nárečie. Do skupiny stredoslovenských nárečí patrí okrem spomínaných dvoch aj nárečie oravské. Na území terajšieho Žilinského kraja sa hovorilo i kysuckým a horno-trenčianskym nárečím (patri do skupiny západoslovenských nárečí) a goralským nárečím. Územie Žilinského samosprávneho kraja patrilo od stredoveku až do roku 1923 do stolíc Liptov, Orava a Turiec, západná časť s okresmi Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto a Čadca bola v Trenčianskej stolici. Roku 1949 vznikol Žilinský kraj, ktorý mal vo svojom obvode i okresy Považská Bystrica a Ilava, dnes súčasti Trenčianskeho kraja. Zanikol v roku 1960. V júli 1996 bol Žilinský kraj opätovne obnovený. Územie Žilinského kraja je oblasťou s najväčšou hustotou chránených území na Slovensku. Z celkovej výmery kraja predstavuje výmera chránených území 3 789 km2 , t.j. 55,8 %, z toho 34,6 % predstavuje výmera národných parkov vrátane ochranných pasiem a 19,1 % výmera chránených krajinných oblastí. Geograficky do kraja patria (zasahujú) štyri národné parky (Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Malá Fatra, Národný park Veľká Fatra), tri chránené krajinné oblasti (Horná Orava, Kysuce, Strážovské vrchy), chránené útvary rôzneho stupňa ochrany, prírodné rezervácie, prírodné výtvory a chránené náleziská. Chránené územia Žilinského kraja: — chránené krajinné oblasti (3) — národné parky (4) — chránené areály (17) — prírodné rezervácie (42) — národné prírodné rezervácie (62) — prírodné pamiatky (39) — národné prírodné pamiatky (9).


— s. 17 —

2.3 Kultúrne dedičstvo „Kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky je nenahraditeľným bohatstvom štátu a jeho občanov, je dokladom vývoja spoločnosti, filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia, dokumentom vzdelanostnej a kultúrnej úrovne slovenského národa, iných národov, národnostných menšín, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska.“ (z Deklarácie Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva, č. 91/2001 Z.z.) Podľa uvedenej deklarácie je ochrana kultúrneho dedičstva verejným záujmom, na uskutočňovaní a zabezpečovaní ktorého sa podieľa štát aj samosprávy. Deklarácia vymedzuje aj základné rámce kultúrneho dedičstva: — nehmotnou hodnotou kultúrneho dedičstva sú najmä jazykové a literárne prejavy šírené ústne alebo zvukovými nosičmi, diela dramatického, hudobného a tanečného umenia, zvyky a tradície, historické udalosti, zemepisné, katastrálne a miestne názvy, — hmotnou hodnotou kultúrneho dedičstva sú najmä archívne dokumenty bez ohľadu na spôsob zaznamenania informácie, historické knižničné dokumenty a fondy, diela písomníctva, scénografie, kinematografie, televíznej a audiovizuálnej tvorby, zbierky múzeí a galérií, diela výtvarného, úžitkového a ľudového umenia, dizajnu, architektonické objekty, urbanistické súbory, archeologické nálezy a lokality, objekty ľudového staviteľstva, pamiatky výroby, vedy a techniky, historické záhrady, parky a kultúrna krajina. V roku 2006 evidoval Pamiatkový úrad SR v Žilinskom kraji 4 826 hnuteľných pamiatok (3 367 pamiatkových predmetov, 1459 kultúrnych pamiatok) a 1373 nehnuteľných pamiatok ( 1 356 pamiatkových objektov, 917 národných kultúrnych pamiatok). Kultúrnou pamiatkou zapísanou do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je na území ŽSK osada Vlkolínec, ktorá je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Na základe komparatívnej štúdie ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla) bola vyhodnotená ako najlepšie zachované sídlo tohto typu v Karpatskom oblúku. Medzi ďalšie národné kultúrne pamiatky na území Žilinského kraja patria archeologické lokality, hrady a zámky, kaštiele a kúrie, kláštory, kostoly, ľudová architektúra, mestské pamiatkové rezervácie, meštianske domy, paláce a vily, pamätné tabule a pamätné miesta, pamiatkové predmety, pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry, pamiatkové zóny, pamiatky histórie, pamiatky vedy a techniky, parky, záhrady, historická zeleň, prícestné plastiky a kríže. Z hľadiska počtu, významu a využiteľnosti národných kultúrnych pamiatok, ktoré sa nachádzajú na území Žilinského kraja, je zrejmý kultúrny potenciál tohto územia, ktorého jednou zo základných oblastí je práve oblasť kultúrneho dedičstva a jej využiteľnosť pri zvyšovaní dostupnosti a atraktivity kultúrnych hodnôt. Spolu s kultúrnymi pamiatkami je z hľadiska kultúrneho potenciálu rovnako dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva na území Žilinského kraja aj tradičná (ľudová) kultúra s kontinuálnymi, periodickými aj jednorazovými aktivitami (folklórne súbory, festivaly a prehliadky, múzeá v prírode – skanzeny, tradičné remeslá, zvyky a rituály, tance a hudba). Mnohé z nich sú súčasťou celoslovenského systému prehliadok a podujatí zameraných na ľudovú kultúru a umenie, ako aj na inú záujmovo-umeleckú činnosť.

�� Tento systém je koordinovaný z centrálnej úrovne a zabezpečuje ho Národné osvetové centrum ako organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Na jednotlivých aktivitách, ktoré sú súčasťou tohto systému, sa podieľajú najmä regionálne osvetové strediská a ďalšie organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Z hľadiska zachovania a udržiavania kultúrnych hodnôt je tento systém dôležitou súčasťou kultúrnej politiky tak na celoštátnej, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že tento systém – vytvorený a udržiavaný najmä v bývalých spoločensko-ekonomických a politických podmienkach – stále čaká na svoje zefektívnenie a na prípadnú transformáciu najmä vo vzťahu k ekonomickým podmienkam, v ktorých v súčasnosti existuje.


— s. 18 —

2.4 Kultúrne aktivity regionálneho alebo nadregionálneho významu V Žilinskom kraji sa konajú významné tradičné podujatia: medzinárodné folklórne festivaly vo Východnej, v Terchovej, Zuberci, Stredoeurópsky festival koncertného umenia (Žilina) – medzinárodný festival mladých interpretov, laureátov hudobných súťaží, Scénická žatva (Martin) – celoslovenská súťažná prehliadka amatérskych a ochotníckych divadiel, Dotyky a spojenia (Martin) – festival profesionálnych slovenských divadiel, Bienále fantázie (Martin) – medzinárodná súťaž detskej výtvarnej tvorby a Bienále knižného umenia (Martin) – medzinárodná súťaž knižného umenia, Hviezdoslavov Kubín (Dolný Kubín) – celoštátna súťaž v prednese poézie a prózy a tvorbe divadiel poézie, Žilinský literárny festival (Žilina) – medzinárodný týždeň literárnej inspirácie, Etnofilm (Čadca) – medzinárodné bienále dokumentárnych filmov o ľudovej kultúre, Jašidielňa – medzinárodný festival tvorivosti a fantázie ľudí s postihnutím v Žiline, Majstrovstvá sveta a Európy Disco World (Žilina) – súťaž v disciplínach moderného tanca organizácie IDO. Obsiahlejší zoznam najvýznamnejších tradičných podujatí je uvedený v prílohe č. 1. Okrem toho sa na území kraja organizujú jednorazové podujatia nadregionálneho významu, napríklad Dni európskeho kultúrneho dedičstva, Festival národnostných menšín, Kupé – stredoeurópska konferencia grafických dizajnérov, Multiplace/Žilina – medzinárodný festival umenia kultúry nových médií (Žilina, 2007), Svetový kongres FIAP – kongres Federácie umeleckých fotografov (Žilina, Ružomberok, 2008) a pod. Kandidátmi súťaže „Hlavné mesto kultúry“ sú Martin a Dolný Kubín, obe kandidatúry podporuje Žilinský samosprávny kraj. Prehľad najvýznamnejších tradičných podujatí a aktivít regionálneho anadregionálneho významu je v prílohe č. 1). V kraji existuje jedno profesionálne hudobné teleso – Štátny komorný orchester (Žilina) a tri profesionálne divadlá (Slovenské komorné divadlo Martin, Bábkové divadlo Žilina a Mestské divadlo v Žiline), profesionálne galérie a múzeá (Slovenské národné múzeum v Martine, Považské múzeum v Žiline, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom kubíne, Liptovské múzeum v Ružomberku, Kysucké múzeum v Čadci, Oravská galéria A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne, Považská galéria umenia v Žiline, Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Turčianska galéria v Martine, Kysucká galéria v Čadci), knižnice (z nich najvýznamnejšie Slovenská národná knižnica v Martine, regionálne knižnice v Žiline, Čadci, Martine, Liptovskom Mikuláši a Dolnom Kubíne), hvezdárne (v Žiline, Kysuckom Novom Meste). V oblasti miestnej kultúry sú lídrami Terchová, Turzovka, Zuberec, Martin, Žilina, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Čadca, Ružomberok, Liptovský Hrádok. Významná je tiež spolková, mimovládna, komunitná kultúrna činnosť (Matica slovenská, Truc sphérique, Komunitná nadácia Liptov, Kysucká kultúrna nadácia, Zbor Žilincov). V Žilinskom kraji existuje tiež dlhoročná tradícia v oblasti folklóru, ľudových remesiel (najmä drotárstva), neprofesionálneho divadelníctva, neprofesionálnej fotografie, filmu, literatúry (literárne kluby). Folklórne podujatia a oživovanie tradícií sa konajú aj v štyroch múzeách slovenskej dediny v prírode (Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke, Múzeum slovenskej dediny v Martine, Múzeum oravskej dediny v Zuberci, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline). Jedinečnosťou sú taktiž tri historické železničky (Lesná úzkorozchodná železnica Tanečník na Orave, Považská lesná železnička v Pribyline a Historická lesná úvraťová železnica v Novej Bystrici – Vychylovke). Mnohé z aktivít by mali byť začlenené do obsahových priorít čiastkových strategických plánov rozvoja kultúry v ŽSK na konkrétne časové obdobie. Preto je dôležitý podrobný prieskum takýchto aktivít a ich hierarchizácia podľa určených kritérií (z hľadiska tradície, významu pre rozvoj kultúry, potenciálu medzinárodných a iných partnerstiev a pod.).


— s. 19 —

Pre účely koncipovania obsahovej stratégie rozvoja kultúry v ŽSK na konkrétne časové obdobie je potrebné najmä: — doplniť kultúrny profil Žilinského kraja – skompletizovať prehľad aktivít a doplniť kultúrne podujatia regionálneho a nadregionálneho významu. — určiť kritériá pre hierarchizáciu jednotlivých aktivít a pre určenie obsahových priorít rozvoja kultúry na konkrétne obdobie, — určiť konkrétne aktivity, ktoré budú začlenené medzi priority ŽSK v uplatňovaní stratégie rozvoja kultúry na konkrétne obdobie.


— s. 20 —

2.5 Sociokultúrny potenciál ŽSK 2.5.1 Demografický profil regiónu Najdôležitejšou dimenziou, ovplyvňujúcou rozvoj regiónu a jeho kultúru je obyvateľstvo. Žilinský región má špecifické postavenie medzi ostatnými krajmi Slovenska, ktoré možno z demografického hľadiska rozdeliť na dva celky – sever a východ Slovenska s progresívnym demografickým vývojom a juh a západ Slovenska s regresívnym vývojom. Žilinský kraj spolu s Prešovským patrí medzi najkonzervatívnejšie regióny na Slovensku. Pre Žilinský kraj je z demografického hľadiska typické najmä: — progresívna veková štruktúra s vyšším podielom obyvateľstva v predproduktívnom veku (nad 20%) a s nižším podielom obyvateľstva nad 60 rokov, — vysoká pôrodnosť, — najnižší priemerný vek mužov a žien pri prvom sobáši. U mužov je to 27 rokov a u žien 24 rokov. S tým súvisí aj prognóza vývoja Žilinského kraja ako kraja s najmladším obyvateľstvom. Okresy Námestovo, Tvrdošín a Čadca patria medzi 14 okresov Slovenska, kde je detská zložka obyvateľstva početnejšia ako obyvateľstvo vo veku 65 a viac rokov. Žilinský kraj je krajom, kde sa rodí najmenej detí mimo manželstva, čo len dokresľuje konzervatívnu orientáciu v rodinnom správaní. Okrem Prešovského kraja aj Žilinský dosahoval najnižšie hodnoty štandardizovanej rozvodovosti u oboch pohlaví s hodnotami 3,03‰ u mužov a 2,94‰ u žien. Všetky tieto charakteristiky populačného vývoja poukazujú na vyšší vplyv tradícií v tomto regióne Slovenska, ktoré sa prejavujú v konzervatívnejšom postoji k manželstvu a k rodine. Do veľkej miery je to ovplyvnené vysokou religiozitou tohto regiónu, taktiež špecifickou národnostnou štruktúrou. V roku 2006 bol výsledkom prirodzeného pohybu obyvateľov Žilinského kraja prirodzený prírastok 357 osôb, nedosiahol však úroveň roku 2005, kedy bol 490 osôb. V roku 2006 bol Žilinský kraj migračne ziskový, keď sa do kraja prisťahovalo 2 496 osôb a vysťahovalo sa z kraja 2 290. Celkový prírastok ako výsledok prirodzeného a migračného pohybu dosiahol v minulom roku Žilinskom kraji 563 osôb, čo bolo o 71 menej ako v roku 2005.

2.5.2 Národnostné zloženie a religiozita Žilinského regiónu Pre Žilinský kraj je charakteristický vyšší vplyv tradícií katolíckeho vierovyznania a taktiež najvyšší podiel obyvateľstva slovenskej národnosti (97,5%). Je to región s najnižším zastúpením maďarskej národnostnej menšiny, iba 0,1%, a s minimálnym počtom rómskej národnosti 0,4%. Tabuľka: Národnosť trvale bývajúceho obyvateľstva v %, rok 2001 Kraj, okres

Národnosť trvale bývajúceho obyvateľstva v % slovenská

maďarská

rómska

česká

rusínska

ukrajinská

Žilinský kraj

97,5

0,1

0,4

0,9

0,0

0,0

Bytča

98,8

0,0

0,0

0,5

0,0

0,0

Čadca

97,6

0,0

0,1

0,8

0,0

0,0

Dolný Kubín

98,2

0,1

0,1

0,7

0,0

0,0

Kysucké Nové Mesto

96,7

0,0

0,4

0,7

0,0

0,0

Liptovský Mikuláš Martin

95,4 96,1

0,2 0,2

0,0 0,4

1,4 1,3

0,0 0,0

0,0 0,0

Námestovo

99,3

0,0

0,0

0,3

0,0

0,0

Ružomberok

97,9

0,1

0,5

0,6

0,0

0,1

Turčianske Teplice

96,8

0,1

0,1

0,5

0,0

0,0

Tvrdošín

98,9

0,0

0,0

0,3

0,0

0,0

Žilina

97,9

0,1

0,1

1,1

0,0

0,0

Zdroj: http://www.statistics.sk/webdata/slov/scitanie/tab/tab.htm Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 21 —

Čo sa týka náboženského vierovyznania, v Žilinskom kraji má najväčšie zastúpenie rímskokatolícka cirkev 75,5%, potom Evanjelická cirkev augsburského vyznania 10, 5% a bez vyznania je 10,4 % obyvateľstva. Je to však len priemer za Žilinský kraj. Ak si všimneme konkrétne okresy vidíme, že sú medzi nimi rozdiely. Spomedzi okresov vyčnieva napríklad Námestovo, kde až 97,6% obyvateľstva je rímsko-katolíckeho vyznania a bez vyznania je len 1,1%. To sa pravdepodobne odzrkadľuje aj v populačnom správaní v tomto okrese. Je to okres s najvyšším podielom obyvateľstva v predproduktívnom veku. Veľký počet detí v tomto regióne by mal byť určitým odrazovým bodom pre sociálnu politiku v tomto regióne, ale tak isto aj pre kultúrnu politiku. Potrebný je rozvoj škôl a univerzít, ktoré by mladých ľudí udržali v regióne. Pretože ďalšou charakteristickou črtou pre tento región je jej vysoký úbytok obyvateľstva kvôli migrácii. Pre ďalší rozvoj regiónu je nevyhnutné udržať mladých a perspektívnych ľudí. Tomu môžu napomôcť najmä rozvoj pracovných príležitostí, nové vzdelávacie aktivity a tiež voľnočasové aktivity s dôrazom na regionálne tradície a kultúrne hodnoty.

2.5.3 Ekonomický a vzdelanostný potenciál obyvateľstva O sociokultúrnom potenciáli obyvateľstva vypovedá aj jeho ekonomická zainteresovanosť. Dôležitý je podiel ekonomicky aktívnych ľudí v regióne, podiel samostatne zárobkovo-činných ľudí, ktorí sa môžu podieľať na rozvoji regiónu, ale aj podiel nezamestnaných, predstavujúcich nevyužitý potenciál. V období transformácie slovenskej ekonomiky po roku 1989 sa odohrali v ekonomickej sfére zásadné zmeny. Nové zákony umožnili vznik a rozvoj súkromného sektora. Okrem živnostníkov však v novej sociálnej štruktúre možno identifikovať i ďalších aktérov, ako sú samostatne hospodáriaci roľníci, ďalej tzv. slobodné povolania (právnici, lekári a pod.), strední a väčší zamestnávatelia či vlastníci, ktorí nadobudli majetok napr. v reštitúcii, v privatizačných vlnách alebo priamym predajom. Na základe údajov z Mikrocenzu 1992 môžeme sledovať z akých vzdelanostných skupín sa na začiatku regrutovala skupina samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Viac ako 43% SZČO má učňovské vzdelanie a viac ako 32% SZČO úplné stredné vzdelanie, z čoho možno usudzovať, že ide hlavne o novo podnikajúcich živnostníkov s remeselnou prípadne s obchodnou živnosťou. Pokiaľ ide o rozloženie podnikateľských subjektov, a to fyzických osôb i podnikov v jednotlivých regiónoch Slovenska, tak vo všetkých krajoch tvoria väčšinu SZČO živnostníci. Žilinský kraj má pomerne vysoké percento podnikateľov. Vzhľadom k počtu obyvateľstva v porovnaní s ostatnými regiónmi nadpriemerné. Nezamestnanosť v kraji bola v roku 2006 11,8%. Z hľadiska kvality ľudských zdrojov v regióne je zaujímavé sledovať i kvalifikačný potenciál ekonomicky aktívnych ľudí v regióne. Bratislavský kraj má už dlhodobo vysoko nadpriemerne zastúpený podiel vysokoškolsky vzdelaných ekonomicky aktívnych obyvateľov (25,6%). Oproti priemeru Slovenska (13,1%) je to takmer dvojnásobok, pričom pri porovnaní s ďalšími krajmi v SR je to dokonca viac ako dvojnásobok podielu vysokoškolsky vzdelaných pracovných síl. Žiaden z ďalších krajov Slovenska nedosahuje ani priemernú úroveň vysokoškolsky vzdelaných pracujúcich na Slovensku, teda hodnotu 13,1%. Pri zostávajúcich siedmich krajoch Slovenska možno sledovať relatívne rovnomerné rozdelenie vysokoškolákov, pričom v Žilinskom kraji je podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na ekonomicky aktívnom obyvateľstve 11,8%. Z celkového počtu obyvateľov Žilinského kraja malo v roku 2001 20% ukončené základné vzdelanie, vrátane študentov a učňov stredných škôl, 0,5% vyššie vzdelanie, 4,1% úplné stredné všeobecné, 5,3% úplné stredné učňovské s maturitou, 15,3% úplné stredné odborné vzdelanie, 23,4% učňovské vzdelanie bez maturity, 1,9% stredné odborné vzdelanie bez maturity. Vysokoškolské štúdium malo ukončené 6,9 % všetkého obyvateľstva Žilinského kraja (z toho 43,7% humanitné vzdelanie, 27,1% technické vzdelanie, 18,1% ekonomické vzdelanie, 6,5% poľnohospodárske vzdelanie). Na území Žilinského kraja sa nachádzajú 4 vysoké školy (Žilinská univerzita, Katolícka univerzita, Vojenská akadémia a Univerzita Komenského – Jesseniova lekárska fakulta)


— s. 22 —

Uvedené sociodemografické údaje ilustrujú potenciál diváckeho zázemia kultúrnych aktivít v Žilinskom kraji. Z údajov vyplýva, že demografický, vzdelanostný aj ekonomický potenciál obyvateľstva Žilinského kraja je vhodným východiskom aj pre postupné rozširovanie kultúrnych aktivít z hľadiska práce s publikom, ako aj pre čiastočné prevrstvovanie záujmov vo voľnočasových aktivitách.

2.6 Výsledky prieskumov – stav kultúry v ŽSK V rámci projektu Kultúrna politika od A po Ž sa uskutočnili špecifické cielené výskumy za účelom zistenia stavu a potenciálu kultúry a kultúrnych aktivít v Žilinskom kraji. Výstupy a poznatky z týchto výskumov sa stali jednými zo základných podkladov pre proces koncipovania a vytvárania strategického dokumentu o možnostiach rozvoja kultúry v Žilinskom kraji. Výskumy, ktorých výsledky sú uvedené v podkapitolách 2.7 a 2.8 predstavujú pohľad zvonku na problematiku kultúry a kultúrnych inštitúcií, subjektov a aktivít. Tieto výskumy sú následne doplnené pohľadom zvnútra – t.j. rekapituláciou problémov a možností rozvoja kultúry z pohľadu odboru kultúry Úradu ŽSK a kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Kombináciou týchto pohľadov sa dosiahla vyššia miera objektivity a celistvosti pre pomenovaní východiskového stavu.

2.6.1 Prieskum publika a preferencie záujmov Vo februári 2006 agentúra Focus v rámci pravidelného kvantitatívneho prieskumu uskutočnila špecifický čiastkový prieskum publika pre projekt Kultúrna politika od A po Ž. Oslovených bolo 132 respondentov zo Žilinského kraja. Vzorka bola reprezentatívna z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, príjmu a veľkosti sídla. Respondentom boli položené dve otázky: — Z uvedených rôznych voľnočasových aktivít vyberte tie, ktorým sa zvyknete venovať a následne ich zoraďte do poradia, pričom začnite tou aktivitou, ktorú vykonávate najradšej. — Ako ste celkovo spokojný/-á s možnosťami kultúrneho vyžitia vo Vašom okolí?

Výsledky výskumu: Otázka 1: Preferencia voľnočasových aktivít — Aktivitou, ktorej sa respondenti venujú vo voľnom čase celkovo najradšej je sledovanie televízie. Na prvom mieste ju uviedla až tretina respondentov. — Prekvapujúce je zistenie, že až 16% respondentov sa vo svojom voľnom čase venuje najradšej vlastnej tvorivosti. — 14% respondentov na prvom mieste uviedlo čítanie kníh. — 9% spomenulo počúvanie rádia ako svoju najobľúbenejšiu voľnočasovú aktivitu na prvom mieste. — Ak sa zameriame na prvých päť aktivít v poradí, ktoré označili respondenti za najobľúbenejšie, môžeme vidieť, že najčastejšie spomenutou aktivitou zostáva sledovanie televízie. Tú na prvých päť miest zaradilo až 80% respondentov. — Druhou najčastejšie uvádzanou aktivitou je čítanie kníh. Až 59% respondentov uviedlo čítanie na prvých piatich miestach. — Počúvanie rádia uviedlo na prvých piatich miestach 58% respondentov. — Vlastnú tvorivosť uviedlo 41% respondentov na prvých piatich miestach. Nasledujú aktivity ako návšteva zábavných podujatí, pohostinstiev a večierkov, návšteva historických pamiatok, činnosť v klube alebo spolku, návšteva kina, návšteva jarmokov a vinobraní, surfovanie na internete. — Vo výrazne menšej početnosti sú uvádzané aktivity, ktoré ponúkajú kultúru vyššej hodnoty. Návštevu divadla uviedlo na prvých piatich miestach 11% respondentov, návštevu koncertov 10% respondentov, návštevu múzeí 7% a návštevu galérií 5% respondentov. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 23 —

— Respondenti žijúci v meste častejšie uviedli na prvé miesto počúvanie rádia. — Respondenti žijúci v menších obciach častejšie na prvé miesto uviedli pozeranie televízie, vlastnú tvorivosť, návštevu tanečných zábav a plesov, účasť na cirkevných aktivitách. — Ženy častejšie uvádzali na prvé miesto sledovanie televízie, čítanie kníh, vlastnú tvorivosť, počúvanie rádia a účasť na cirkevných aktivitách uviedli na prvom mieste len ženy. — Muži na prvom mieste častejšie uvádzali návštevu diskoték, plesov a tanečných zábav, surfovanie na internete, ale aj návštevu divadla, koncertov a galérií. — Mladší respondenti častejšie na prvé miesto uvádzali návštevu diskoték, zábav a plesov a surfovanie na internete. — Stredná veková skupina častejšie ako ostatné vekové kategórie uvádzala vlastnú tvorivosť a čítanie kníh. — Staršia generácia častejšie uprednostňuje pozeranie televízie a počúvanie rádia. — Počúvanie rádia a sledovanie televízie častejšie na prvom mieste uvádzali respondenti žijúci v domácnosti s mesačným príjmom do 14 tisíc korún, (pravdepodobne práve tá staršia generácia, dôchodcovia). — Respondenti žijúci v domácnosti s mesačným príjmom nad 20 tisíc častejšie na prvé miesto uviedli surfovanie na internete a čítanie kníh. — Respondenti v meste častejšie na prvých piatich miestach uviedli čítanie kníh, surfovanie na internete, činnosť v klube, návštevu divadla, koncertov, účasť v kurzoch a návštevu historických pamiatok. Výsledok odráža skutočnosť, že respondenti v meste majú viac možností zúčastňovať sa týchto aktivít ako respondenti v menších obciach. — Respondenti na vidieku častejšie uvádzali na prvých piatich miestach sledovanie televízie, návštevu diskoték a plesov, zábavných podujatí, kina, pohostinstiev a zúčastňovanie cirkevných aktivít. — Ženy častejšie ako muži uviedli na prvých piatich miestach čítanie kníh, počúvanie rádia, navštevovanie zábavných podujatí, divadla, kina, jarmokov a hodov a zúčastňovanie sa súťaží. — Muži častejšie uvádzali aktivity v kluboch, surfovanie na internete, návštevu historických pamiatok a návštevu pohostinstiev. — Mladá generácia častejšie uvádzala na prvých piatich miestach surfovanie na internete, diskotéky a plesy, návštevu koncertov, kina, galérie. — Stredná generácia častejšie uvádzala čítanie kníh, návštevu divadla, historických pamiatok a činnosť v klube. — Staršia generácia častejšie uvádzala sledovanie televízie, počúvanie rádia a návštevu jarmokov, hodov a vinobraní. — Respondenti z domácnosti s príjmom do 14 tisíc častejšie uvádzali sledovanie televízie, činnosť v klube, cirkevné aktivity a zapájanie sa do súťaží. — Respondenti žijúci v domácnosti s príjmom od 14 tisíc do 20 tisíc uvádzali častejšie ako ostatné príjmové kategórie návštevu zábavných podujatí. — Respondenti z domácností s príjmom nad 20 tisíc častejšie uvádzali surfovanie na internete, počúvanie rádia, návštevu divadla a historických pamiatok.

Otázka 2: Spokojnosť s možnosťami kultúrneho vyžitia — Skôr nespokojných, nespokojných a veľmi nespokojných s možnosťami kultúrneho vyžitia v ich okolí bolo celkovo až 34% respondentov. — Viac nespokojní s možnosťami kultúrneho vyžitia sú muži, respondenti mladšej a strednej generácie a respondenti z domácností s príjmami nad 14 tisíc korún. Výsledky výskumu poukazujú na možný potenciál budúceho publika, ak by sa vytvorili zaujímavé, príťažlivé a kvalitné možnosti kultúrneho vyžitia. Výskum publika spolu so sociodemografickými údajmi obyvateľstva Žilinského kraja vypovedajú o tom, že tento kraj má výrazný demografický potenciál pre rozvoj publika vo vzťahu k ponuke kultúrnych aktivít a hodnôt. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 24 —

Z výskumu publika tiež možno konštatovať, že jednou z dominantných línií kultúrnej politiky by malo byť zvyšovanie dostupnosti kultúry a kultúrnych aktivít aj hodnôt – a to aj pre tie skupiny obyvateľstva, ktoré si z rozličných, ale najmä z ekonomických (čiastočne aj geografických) príčin nemôžu dovoliť väčší podiel tradičných kultúrnych aktivít alebo aktivít s vyššou kultúrnou hodnotou (okrem sledovania televízie a počúvania rádia) na trávení svojho voľného času, hoci v prípade väčšej dostupnosti týchto aktivít by privítali zvýšenie možností kultúrneho vyžitia vo svojom okolí. O ďalších možnostiach rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji vypovedá ďalší prieskum, ktorý formou SWOT analýzy z podkladov od dotazovaných osôb a organizácií pôsobiacich v oblasti kultúry v Žilinskom kraji uskutočnila Nadácia centrum súčasného umenia v rámci projektu Kultúrna politika od A po Ž.

2.6.2 Výsledky SWOT analýzy Výsledky SWOT analýzy vychádzajú z podkladov dotazníkového prieskumu, ktorý bol uskutočnený v rámci projektu Kultúrna politika od A po Ž v čase od mája do septembra 2005. Popisuje silné a slabé stránky, ohrozenia a príležitosti rozvoja a potenciálu kultúry v Žilinskom kraji na základe expertízy v nasledujúcich oblastiach umenia: — Divadelné a tanečné umenie — Vizuálne umenie — Knižnice – kiná – kultúrne centrá a iné — Kultúrne dedičstvo Zber dát sa uskutočnil formou hĺbkových štruktúrovaných rozhovorov. Celkom 47 respondentov zo 44 inštitúcií bolo oslovených expertmi z výskumného tímu podieľajúceho sa na projekte „Kultúrna politika od A po Ž“. Dotazník zostavený expertmi tímu slúžil ako scenár, predloha rozhovoru. Výberový súbor – respondenti boli vybraní na základe nasledujúcich kritérií: — organizácia, ktorá sa venuje kultúre — pôsobí v Žilinskom kraji. Tieto organizácie boli vybraté na základe predchádzajúcich pracovných alebo osobných skúseností s organizáciami ako typické (z hľadiska fungovania, zamerania, cieľových skupín, ale aj problémov, ktoré organizácie v Žilinskom kraji majú) organizácie venujúce sa kultúre. Vzhľadom na náročnosť dotazníka experti museli v niektorých prípadoch prispôsobiť formulácie otázok a štruktúru dotazníka respondentovi.

Rekapitulácia: Celkový počet dotazovaných osôb: 47 Celkový počet dotazovaných organizácií: 44 Obsahové zameranie jednotlivých subjektov: (44) Pamiatkový úrad – organizačná zložka (1 subjekt) mimovládna nezisková organizácia (5) + súkromná spoločnosť (1) v oblasti kultúrneho dedičstva divadelné súbory (7 subjektov) folklórne súbory (3 subjekty) múzeá, galérie, výtvarné aktivity (12 subjektov) knižnice (1) samosprávy, miestne úrady (5) miestne kultúrne a osvetové strediská (3) cirkevný zbor (1) ostatné MVO, nadácie, jednotlivci (5) Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 25 —

Typy dotazovaných subjektov podľa zriaďovateľskej pôsobnosti: organizačná jednotka celoštátnej inštitúcie v pôsobnosti MK SR (KPÚ Žilina) inštitúcie zriadené ŽSK inštitúcie zriadené mestom (obcou) občianske združenia a iné formy MVO s právnou subjektivitou neformálne združenia a subjekty bez právnej subjektivity orgány miestnej samosprávy súkromné spoločnosti a zariadenia jednotlivci (individuálni umelci)

Vyhodnotenie jednotlivých analýz (najdôležitejšie aspekty): Silné stránky (vnútorné vlastnosti subjektov a prostredia): — tradícia a historická kontinuita kultúry a umenia, vedomie dôležitosti kultúry — kultúrne dedičstvo a jeho jedinečnosť, priestor pre spájanie kultúry a cestovného ruchu — relatívne dostatočný počet subjektov pôsobiacich v kultúre, dobrá kvalita súborov a subjektov (folklór a ľudová kultúra) — dostatok priestorov pre uskutočňovanie kultúrnych aktivít — otvorenosť voči zmenám — záujem o zvyšovanie odbornosti, efektívnejší manažment a zodpovednejšie riadenie — úsilie rozširovať variabilitu finančných zdrojov (hľadanie viaczdrojového alebo alternatívneho financovania — aplikácia „malých“ grantových systémov, cielené financovanie aktivít — postupný rozvoj medzinárodnej spolupráce

Slabé stránky (vnútorné vlastnosti subjektov a prostredia): — nedostatok strategického plánovania — neexistencia alebo slabé vyhodnocovanie a evaluácia dlhodobých plánov — priveľmi zviazané (byrokraticky, ekonomicky, hodnotovo) plánovanie procesov v oblasti kultúry — málo manažérskych skúsenosti a znalostí z oblasti strategického plánovania — dlhodobý nedostatok financií na podporu všetkých kultúrnych aktivít zahrnutých do existujúcich rozvojových plánov (konflikt medzi zámermi a možnosťami) — nedostatok prirodzených lídrov, odchod osobností — neschopnosť rozhodovacích zložiek určovať priority rozvoja a financovania z verejných zdrojov — nedostatočná komunikácia medzi rozhodovacími (orgány) a výkonnými (organizácie) zložkami — konflikt priorít medzi viacerými organizáciami pôsobiacimi v jednej oblasti — málo efektívne systémy riadenia (zastaralé procesy, zotrvačnosť riadiacich mechanizmov) — slabý systém motivačných faktorov (ľud. zdroje) — nedostatok finančných prostriedkov (verejné zdroje) a málo reálneho sponzoringu — rozpor medzi poslaním (cieľmi) a reálnymi možnosťami (najmä inštitúcie VÚC) nedostatočná ekonomická nezávislosť subjektov — zlá technická vybavenosť subjektov a priestorov — slabá alebo nesprávne cielená propagácia a informovanosť — nedostatok profesionálnych komunikátorov — nevhodná štruktúra zamestnancov inštitúcií a organizácií (nedostatočný personálny audit) — nedostatok možností pre uplatnenie ľudských zdrojov (MVO – málo stálych zamestnancov) — málo relevantných a dlhodobých medzinárodných kontaktov a partnerstiev

Príležitosti (vonkajšie vplyvy okolia): — postupné rozširovanie možností pre získavanie finančných zdrojov (granty EÚ, asignácia 2% dane, sponzoring, aktivizácia firemných aj súkromných donorov) Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 26 —

— čiastočná zmena rozpočtových pravidiel (možnosť organizácií ponechať si príjmy z vlastnej činnosti) — zmena v rozdeľovaní verejných zdrojov (kontraktové financovanie pre organizácie, granty na projekty) — postupné zvyšovanie profesionálnej úrovne organizácií — relatívne dobré základné ekonomické, geografické aj demografické podmienky pre rozvoj kultúry v Žilinskom kraji — dostatok diváckeho záujmu a potenciálnej pozornosti publika vo vzťahu ku kultúre — evaluácia kritérií pre vyhodnocovanie úspešnosti a efektivity kultúrnych projektov a aktivít — nové spôsoby obnovy a využitia kultúrnych pamiatok

Ohrozenia (vonkajšie vplyvy okolia): — nepriama politizácia procesov strategického plánovania (fungovanie „od volieb do volieb“) — dogmatizmus v plánovaní (nie zdroje podľa cieľov ale ciele podľa zdrojov) — netransparentné rozdeľovanie verejných zdrojov — pretrvávajúce prejavy autoritatívneho riadenia procesov v oblasti kultúry — prijímanie rozhodnutí (zastupiteľstvo) bez vedomia možných dôsledkov pre oblasť kultúry — slabé kultúrne vedomie rozhodovateľov v oblasti štátnej správy aj súkromného sektora — komercializácia umenia a kultúry (vplyv médií) — nedostatok pozitívnych stimulov od riadiacich (decíznych) zložiek na úrovni VÚC a samosprávy — dlhodobá absencia stratégie štátnej kultúrnej politiky — nedostatočné vnímanie a definovanie verejného záujmu v oblasti kultúry — slabá reflexia kultúrnych aktivít spoločnosťou, slabá participácia spoločnosti — nedostatočný záujem médií — neodborný a nesystematický prístup zriaďovateľov (verejný sektor), politické zásahy do riadenia organizácií aj procesov (verejný sektor, verejné financie) — nepriaznivá (nevyhovujúca) legislatíva (verejný sektor) — nedostatok nezávislých finančných zdrojov určených na podporu kultúrnych aktivít (v sektore verejných financií), nedôsledná fiškálna decentralizácia — absencia daňového zvýhodnenia donorov a podnikateľských subjektov — ekonomicky slabé obyvateľstvo (nízka „kúpyschopnosť“ vo vzťahu ku kult. aktivitám) Vo výsledkoch analýzy je výrazná prevaha spoločných znakov (prierezové vlastnosti) a menej špecifických vlastností pre jednotlivé oblasti kultúry. Znamená to, že uvedené vlastnosti subjektov a prostredia sú pomenované a pociťované ako spoločné – bez ohľadu na konkrétnu oblasť kultúry (kultúrne dedičstvo, ľudová kultúra, umenie a pod.) V pôsobení okolia (vonkajšieho prostredia) výrazne prevažujú ohrozenia nad príležitosťami, z čoho jednoznačne vyplýva, že stratégia zmien v oblasti kultúry sa musí týkať aj jej okolia. V negatívnom pôsobení okolia sú prítomné aj spoločensky a politicky citlivé témy (korupcia a netransparentnosť verejných zdrojov, byrokracia, autoritatívne riadenie), z čoho vyplýva nevyhnutnosť osobitnej komunikačnej stratégie s decíznymi zložkami pri úsilí o dosiahnutie zmien. Z uvedených výsledkov analýzy vyplýva, že z hľadiska ďalšieho rozvoja kultúry má Žilinský kraj dobré východiskové predpoklady v kultúrnych tradíciách aj v potenciálnom záujme obyvateľstva o kultúrne hodnoty. Pozitívom je aj pripravenosť tvorcov a šíriteľov kultúry na také systémové zmeny (vrátane zmien v základných ekonomických vzťahoch), ktoré zabezpečia kultúre ďalší rozvoj. Zároveň však treba zdôrazniť, že v kultúrnom kontexte Žilinského kraja (tak ako aj na celom Slovensku) je aj priveľa existujúcich obmedzení a stereotypov z predchádzajúceho obdobia, ktorých výsledkom sú pretrvávajúce problémy v existencii a rozvoji kultúry (podrobnejšie viď nasledujúca podkapitola). Len systémové riešenie týchto problémov môže zabezpečiť kultúre v ŽSK ďalší udržateľný rozvoj. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 27 —

2.7 Najzávažnejšie okruhy problémov tvorcov a šíriteľov kultúry 2.7.1 Finančné zdroje na kultúrne aktivity a činnosti — nedostatočné komplexné riešenia financovania kultúrnej činnosti (legislatívne možnosti, aktivita pri získavaní financií zo súkromných zdrojov, koncepčné riešenia) — nedostatočné komerčné aktivity a služby niektorých kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK — nedostatočné zdroje pre zber, digitalizáciu a uchovávanie prejavov nehmotného kultúrneho dedičstva a prejavov súčasnej kultúry — málo možností na spájanie zdrojov z rozličných úrovní verejnej správy (ministerstvo kultúry, samosprávne kraje, mestá a obce) — nedostatok alebo absencia finančných zdrojov určených na kultúru v rozpočtoch menších miest a obcí — slabá pripravenosť organizácií na čerpanie finančných zdrojov EÚ (projekty) — neúmerná disproporcia v rozdeľovaní objemu finančných prostriedkov medzi „zotrvačným“ rozpočtovým financovaním (organizácie) a projektovým financovaním (granty a príspevky na jednotlivé projekty alebo aktivity) na úrovni rozpočtu samosprávneho kraja — nedostatok finančných zdrojov na inštitucionálne granty (podpora organizácií mimo zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK) — neefektívne pokrytie niektorých činností, ktoré môžu organizácie outsourcovať — nedostatočné možnosti získavania finančných prostriedkov — nedostatok finančných prostriedkov na obnovu objektov kultúrneho dedičstva a na poistenie nehnuteľností aj umeleckých diel v depozitoch a expozíciách kultúrnych organizácií aj pri transporte — nedostatočná vzájomná spolupráca, spolupráca s dobrovoľníkmi a spolupráca organizácii rôznej právnej formy — závislosť na rozpočte zriaďovateľa (aj v politickom rozmere), neexistujúce strategické finančné plánovanie organizácií (prevaha operatívneho plánovania) — nejasné spolufinancovanie činností a podujatí kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK partnerskými organizáciami.

2.7.2 Efektívnosť práce a motivácia ľudských zdrojov — nedostatok efektívnych nástrojov na zvýšenie osobnej motivácie ľudských zdrojov, nedostatočná aktivita a kvalita odborných zručností niektorých odborných pracovníkov — nedostatočné finančné hodnotenie manažérov a odborných pracovníkov kultúrnych organizácií prostredníctvom tarifných platov — nevyužívaný outsourcing – nielen ako finančne výhodnejšie riešenie, ale aj ako profesionálne výhodné riešenie v niektorých prípadoch — absencia strategického plánu rozvoja ľudských zdrojov na úrovni samosprávneho kraja — v priemere slabšia všeobecná kvalifikácia pracovníkov (práca s PC, cudzie jazyky) — nedostatočná jazyková a komunikačná vybavenosť ľudských zdrojov, ako aj nedostatočné zvyšovanie know-how v oblasti prezentácie zámerov, hodnôt a projektov aj v oblasti fundraisingu a marketingu kultúry — absencia vysokoškolského vzdelania niektorých odborných pracovníkov kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK — nedostatok príležitostí a motivácie k osobnému vzdelávaniu a k zvyšovaniu odbornosti — nedostatok osobnej zodpovednosti vo výkone činností — necitlivosť alebo ľahostajnosť, pasivita pri zlepšovaní estetických hodnôt a čistoty priestorov pre návštevníkov kultúrnych organizácií — nedostatočná komunikácia so samosprávou, s tvorcami a lídrami kultúry, s komunitami regiónu — pracovno-právne spory odčerpávajúce kultúrnej organizácii kapacity a financie. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 28 —

2.7.3 Organizačné a riadiace vzťahy — absencia jasných cieľov a vízií kultúrnej politiky v Žilinskom samosprávnom kraji — problémy s neexistujúcou, resp. s neaktuálnou a nenapĺňanou/nenaplniteľnou víziou a misiou organizácií — chýbajúca koncepcia riadenia a rozvoja aspoň v strednodobom horizonte — chýbajúce nástroje motivácie k efektívnemu využívaniu verejných financií a k zvyšovaniu zdrojov z vlastnej činnosti — nepružný a finančne podhodnotený systém mzdového zaradenia a odmeňovania pracovníkov kultúrnych inštitúcií — nedostatočný marketing kultúrnych činností, aktivít a projektov — nadbytočná miera byrokracie v riadiacich a organizačných vzťahoch — absencia jasného zadania a merateľných kritérií (ukazovateľov) na výkon základných činností kultúrnych organizácií zo strany ŽSK ako ich zriaďovateľa — absencia jasných pravidiel hodnotenia činnosti kultúrnych organizácií a monitoringu tejto činnosti — nedostatok jasných pravidiel spolupráce medzi ŽSK a kultúrnymi organizáciami v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK (princípy spolupráce a výkonu činností v podobe jedného dokumentu).

2.7.4 Infraštruktúra, priestorové a technické vybavenie — nízka kvalita poskytovaných služieb — nedostatočná dostupnosť kultúry vo väčšej vzdialenosti od centier — slabá estetická úroveň priestorov, expozícií, propagácie kultúrnych organizácií — nedostatočná komplexnosť kvalitných služieb pre návštevníkov kultúrnych podujatí a kultúrnej ponuky kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK — súdne spory o budovy znemožňujúce získavať financie na obnovu a rekonštrukciu z fondov EÚ — neefektívna prevádzka objektov (nehnuteľností) v správe kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK — nedostatočné poistenie budov a majetku kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK — nedostatok finančných prostriedkov na opravu všetkých objektov kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK — nedostatočné technické vybavenie kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK.

2.7.5 Iné — nepriliehavý názov osvetových stredísk, — nedostatočná realizácia inovácií, — nedostatočná kvalita a rozsah prezentácie činnosti kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK, — nedostatočná informačná politika.


— s. 29 —

2.8 Najvýraznejšie výhody a nevýhody zriaďovateľského vzťahu ŽSK ku kultúrnym organizáciám Žilinský samosprávny kraj má v zriaďovateľskej pôsobnosti v oblasti kultúry 23 kultúrnych organizácií, ktoré sú kultúrnou jednotou pozostávajúcou zo šiestich organizačných typov (podľa základných činností) a ktoré zastrešujú vedeckú, odbornú i výchovno–osvetovú zložku: 4 múzeá (Považské múzeum v Žiline – s krajskou pôsobnosťou, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, Liptovské múzeum v Ružomberku a Kysucké múzeum v Čadci) 5 galérií (Oravská galéria v Dolnom Kubíne – s krajskou pôsobnosťou, Považská galéria umenia v Žiline, Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Turčianska galéria v Martine, Kysucká galéria v Čadci) 2 divadlá (Slovenské komorné divadlo Martin a Bábkové divadlo Žilina) 2 hvezdárne (Hvezdáreň v Žiline a Kysucká hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste) 5 regionálnych osvetových stredísk (Regionálne osvetové stredisko v Žiline – s krajskou pôsobnosťou, Kysucké osvetové stredisko v Čadci, Oravské osvetové stredisko v Dolnom Kubíne, Liptovské osvetové stredisko v Liptovskom Mikuláši, Turčianske osvetové stredisko v Martine) 5 regionálnych knižníc (Žilinská knižnica – s krajskou pôsobnosťou, Kysucká knižnica v Čadci, Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne, Knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši, Turčianska knižnica v Martine).

Podrobný prehľad činností jednotlivých organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK je uvedený v prílohe č.2 Výhody zriaďovateľského vzťahu ŽSK: ŽSK je dôveryhodná a vplyvná organizácia s dobrým kreditom — — snaha a schopnosť ŽSK problémy v oblasti kultúry riešiť koncepčne — ŽSK je finančne silný a stabilný partner (zriaďovateľ), ktorý zaručuje organizáciám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti cash flow vo výške schváleného príspevku na príslušné rozpočtové obdobie, — možnosť bezúročnými pôžičkami (preklenovacie úvery) pomáhať organizáciám pri problémoch súvisiacich s omeškaním finančných prostriedkov z iných zdrojov (granty MK SR, program Interreg a iné), — pomoc organizáciám naplniť podmienku 5% spolufinancovania pri získaných grantoch, — možnosť urgentne riešiť vlastnými kapacitami závažné havárie v oblasti správy majetku kultúrnych organizácií ŽSK, — snaha a schopnosť ŽSK finančne podporovať akvizičnú činnosť knižníc, galérií a múzeí — centrálnym nákupom služieb pre ŽSK (z titulu veľkej a dôveryhodnej organizácie) možno dosiahnuť nadštandardné výhody aj pre všetky organizácie v jej zriaďovateľskej pôsobnosti (telekomunikačné služby a pod.) — úsilie ŽSK prideľovať finančné prostriedky pre kultúrne organizácie transparentne a pri rovnomernom (pomernom) rozdeľovaní rešpektovať aj potrebu všetkých regiónov Žilinského kraja, — v riadiacich vzťahoch dôraz na manažérske, tvorivé a odborné schopnosti a zručnosti väčšiny manažérov a odborných pracovníkov kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK, — v riadiacich vzťahoch zabezpečenie slobody a nezávislosti kultúrnych obsahov, — v riadiacich vzťahoch zabezpečenie samostatnosti organizácií v práci s ľudskými zdrojmi.

Nevýhody zriaďovateľského vzťahu ŽSK: — nadbytočná miera byrokracie v riadiacich a organizačných vzťahoch, duplicita zadaných úloh v rôznych časových intervaloch, — nedostatočná informovanosť a spolupráca jednotlivých odborov Úradu ŽSK, — nezosúladenie vzťahu, spolupráce a pravidiel medzi ŽSK a kultúrnymi organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK do podoby jedného dokumentu, Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 30 —

— absencia pravidiel podrobného hodnotenia a monitoringu činnosti kultúrnych organizácií, — nie vždy dostatočné množstvo finančných prostriedkov na plnenie všetkých funkcií, vyplývajúcich z príslušných platných zákonov, legislatívy a zriaďovacích listín: na údržbu a obnovu objektov kultúrneho dedičstva – národných kultúrnych pamiatok, údržbu a obnovu všetkých nehnuteľností vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych organizácií, budovanie a rekonštrukcie depozitárnych priestorov, slúžiacich na ochranu zbierkového fondu, reštaurovanie zbierok zbierkotvorných inštitúcií, poistenie nehnuteľností v správe kultúrnych organizácií vo vlastníctve ŽSK, poistenie umeleckých diel v depozitoch a expozíciách kultúrnych organizácií, poistenie umeleckých diel pri transporte na výstavy v správe kultúrnych organizácií, poistenie cudzieho majetku - umeleckých diel, historických, etnografických predmetoch a pod. pri transportoch a poškodení na výstavách, odpisy hmotného a nehmotného majetku, — redukovaná miera právnej subjektivity organizácií a autonómnosti v niektorých rozhodovacích právomociach štatutárov – veľká zodpovednosť za správu majetku, nerovnováha medzi povinnosťami a právomocami štatutárov, obmedzené možnosti pružného riešenia niektorých technických problémov štatutármi kultúrnej organizácie, — častá centralizácia riadenia (výber banky, telekomunikačné služby, telefóny, výber softwaru – Fabasoft, Magma, Ispin, výber stravovacích zariadení a pod.), niekedy dochádza k zvyšovaniu ekonomickej náročnosti, zbytočnej nepružnosti riešenia určitých problémov a výhody z centralizácie obmedzujú možnosti získavania výhod a sponzorov pre jednotlivé organizácie, — znížená operatívnosť vybavovanej agendy (napr. zmluvy o výpožičke zbierkových predmetov, dodržiavanie Zásad hospodárenia a nakladanie s majetkom ŽSK) čo v mnohých prípadoch spomaľuje plnenie odborných činností, — obmedzovanie v oblasti hodnotenia zamestnancov kultúrnych organizácií za vykonanú prácu prideľovaním viazaných mzdových prostriedkov, — dlhodobá fixácia počtu zamestnancov: organizácia s malým počtom zamestnancov musí zvládať požiadavky zriaďovateľa a iných subjektov v rovnakej kvalite, rozsahu a časovom horizonte ako organizácia s nepomerne väčším počtom zamestnancov (nepomer rozloženia síl, väčšia vyčerpanosť personálu), — nestabilita politickej scény: štvorročné volebné obdobia so zmenou poslancov a personálnymi zmenami na Úrade ŽSK spôsobujú závislosť organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK od rozhodnutia poslancov (uprednostňovanie vlastných záujmov), politické vplyvy, častá nedostatočná informovanosť alebo nezáujem — nevyváženosť podmienok na komerčnú činnosť – rôzny počet a zaradenie zamestnancov, atraktivita lokality, prostredia a nehnuteľností (nie každá organizácia spravuje hrad, zámok alebo iné nehnuteľnosti).

2.9 Koncepčné nástroje kultúrnej politiky v Žilinskom samosprávnom kraji, kultúra z pohľadu výkonu samosprávnych a riadiacich činností ŽSK V zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. zo dňa 24. 10. 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešla kultúra do zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov s účinnosťou od 1. apríla 2002. Z pôsobnosti Krajského úradu v Žiline do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja prešlo 23 kultúrnych organizácií s príspevkovou formou hospodárenia, ktorá sa k dnešnému dňu nezmenila. V období od vzniku Žilinského samosprávneho kraja a prechodu kultúry do zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK boli schválené nasledovné koncepčné dokumenty: — Koncepcia rozvoja kultúry Žilinského samosprávneho kraja (2003) — Správa o napĺňaní Koncepcie rozvoja kultúry v ŽSK s návrhom siete kultúrnych inštitúcií a s návrhom na vytvorenie fondu kultúry (2004) — Všeobecne záväzné nariadenie 4/2004 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov ŽSK (2004) — Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja – časť Kultúra (2004) Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 31 —

Odbor kultúry Úradu ŽSK spracoval dva pomocné koncepčné materiály, ktoré neboli predložené na rokovanie Zastupiteľstva ŽSK: — Koncepcia organizovania vrcholných podujatí v Žilinskom samosprávnom kraji do roku 2007 — Návrh na spolufinancovanie nákupu knižničných dokumentov v regionálnych knižniciach Žilinského kraja Odbor kultúry Úradu ŽSK predložil na rokovanie Zastupiteľstva ŽSK dňa 25. júna 2003 koncepčný materiál Koncepcia rozvoja kultúry Žilinského samosprávneho kraja, ktorú zastupiteľstvo schválilo. Ambíciou predloženej koncepcie bola predovšetkým analýza kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK s poukázaním na absenciu určenia pravidiel finančného zabezpečenia na strane jednej a s priam nemožnosťou financovania iných aktivít či organizácií priamo nepatriacich pod ŽSK. Pozitívom predloženej a schválenej koncepcie bolo predovšetkým: — podrobné pomenovanie aktuálneho stavu organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, — začlenenie rozvoja kultúry do strategických a koncepčných materiálov schvaľovaných na úrovni ŽSK (posilnenie vedomia rozhodovateľov o dôležitosti kultúry a uchovávania aj rozvoja kultúrnych hodnôt), — podnietenie organizácií v oblasti kultúry k tomu, aby pomenovali svoje čiastkové rozvojové zámery a ciele. Limitom predloženej a schválenej koncepcie bolo najmä: — prevaha analytických a sumarizujúcich informácií nad systémovými koncepčnými riešeniami, — parciálnosť a rozdrobenosť jednotlivých konkrétnych cieľov a nástrojov (prevaha riešení pre konkrétne organizácie nad spoločnými riešeniami), — nedostatočná hierarchizácia (podľa dôležitosti, naliehavosti, rozsahu a významu) jednotlivých problémov, nástrojov a riešení, nedostatok spoločných priorít kontinuálneho rozvoja, — väčšie zameranie na operatívne riešenia a menej dlhodobých systémových riešení, — nedostatok možností pre priebežnú evaluáciu koncepcie a pre jej rozpracovanie na ďalšie obdobia. Na základe schválenej koncepcie sa uskutočnili niektoré čiastkové zmeny najmä v systéme financovania kultúrnych činností (aktivít a projektov) a vo finančných (rozpočtových) vzťahoch medzi ŽSK ako zriaďovateľom a jeho organizáciami pôsobiacimi v oblasti kultúry. Medzi tieto zmeny patrí predovšetkým: — určenie percentuálneho rozpočtového limitu pre ročný finančný príspevok schválený organizácii zriaďovateľom, a to na základe charakteru (typu) organizácie a jej činnosti, — osobitné vyčlenenie financií v rozpočte ŽSK určených na dotácie pre podporu kultúrnych projektov a aktivít a zacielených aj mimo sféry verejných financií prostredníctvom VZN — dôraz na viaczdrojové financovanie kultúry (motivácia organizácií k získavaniu vlastných finančných zdrojov) — dôraz na koordináciu činností v oblasti kultúry (koordinácia činností a aktivít s cieľom zvýšenia ich efektivity). V súvislosti s koncepciou z roku 2003 a s jej následným priebežným vyhodnotením v roku 2004 možno konštatovať, že obsahovo v tejto koncepcii nešlo o strategické zámery a ciele dlhodobého rozvoja celej kultúry v ŽSK, ale najmä o čiastkové a operatívne riešenia nasmerované predovšetkým vo vzťahu k organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Obsah koncepcie z roku 2003 je taktiež jedným z dôkazov toho, že po prechode zriaďovateľských kompetencií z centrálnej úrovne na samosprávne kraje v oblasti kultúry jednoznačne prevažovali operatívne riešenia a strategické plánovanie sa preto nestalo predmetom záujmu a rozhodovania príslušných kompetentných orgánov. Vzhľadom na to, že od prvého priebežného vyhodnotenia plnenia koncepcie nebol na úrovni zastupiteľstva ŽSK prijatý ďalší koncepčný dokument týkajúci sa rozvoja kultúry, je potrebné vypracovať nový návrh koncepčného a systémového riešenia pre oblasť kultúrnej politiky na úrovni ŽSK. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 32 —

Do popredia vystupuje najmä potreba: — určiť nové rozvojové zámery a ciele aspoň v strednodobom časovom rámci (v nadväznosti na Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK a na ďalšie strategické dokumenty na úrovni ŽSK aj na úrovni ústredných orgánov štátnej správy), — určiť priority činností a merateľné kritériá (výsledky) pre jednotlivé oblasti kultúry, prehodnotiť rozsah a kvalitu poskytovaných služieb, — zvážiť možnosti transformácie ekonomicko-právnej formy a spôsobu hospodárenia kultúrnych organizácií (s možnosťou vytvorenia spoločných organizácií na princípe partnerstva samosprávny kraj – obec, samosprávny kraj – štát a pod.), — vytipovať činnosti, aktivity a projekty pre rozvoj partnerstiev medzi verejnou správou a neziskovým a/alebo súkromným sektorom (spájanie zdrojov a aktivít), — prehodnotiť štruktúru hlavných činností organizácií v pôsobnosti ŽSK – najmä v súvislosti s prechodom na kontraktové financovanie (cielené prideľovanie príspevku podľa konkrétnych a merateľných výsledkov a kritérií), — zvážiť možnosti a podmienky efektívnejšej správy majetku v súvislosti s rozvojom infraštruktúry kultúry, — zvýšiť motivačné nástroje v systéme riadenia kultúrnych organizácií, — zvýšiť reálne možnosti pre viaczdrojové financovanie organizácií a aktivít a pre spájanie zdrojov, — v rozdeľovaní verejných financií čiastočne zmeniť pomer medzi rozpočtovou „zotrvačnosťou“ a súťažou konkrétnych aktivít a činností (zvýšiť objem finančných prostriedkov pre grantový kultúrny program na úrovni ŽSK), — zvýšiť informovanosť verejnosti (publika) o kultúrnych aktivitách a hodnotách, prijať programy zvyšovania dostupnosti kultúry (spolupráca so školstvom, cestovným ruchom, médiami a pod.).

2.10 Prehľad a obsahová rešerš všeobecne záväzných predpisov (nariadení) na úrovni ŽSK so vzťahom k oblasti kultúry Na úrovni Žilinského samosprávneho kraja boli schválené viaceré všeobecne záväzné predpisy (nariadenia), z ktorých mnohé sa dotýkajú oblasti kultúry. Z nich najvýznamnejšie sú tieto: — Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja: je súčasťou sústavy základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja v Slovenskej republike a okrajovo sa dotýka aj kultúry. Materiál má ambíciu vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj regiónu, ktorý bude schopný efektívne využívať všetky (prírodné, kultúrne, finančné a ľudské) zdroje, pri zachovaní zdravého životného prostredia. — Koncepcia rozvoja kultúry Žilinského samosprávneho kraja (pozri predchádzajúca časť). — Správa o napĺňaní Koncepcie rozvoja kultúry v ŽSK s návrhom siete kultúrnych inštitúcií a s návrhom na vytvorenie fondu kultúry (pozri predchádzajúca časť). — Všeobecne záväzné nariadenie: VZN 4/2004 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov ŽSK (základ pre vytvorenie grantového programu – poskytovanie dotácií na konkrétne aktivity a projekty) a Dodatok 1 k VZN 4/2004 o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov ŽSK (pozri predchádzajúca časť). — Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Žilinského samosprávneho kraja: Zásady podrobne určujú postup pri hospodárení a nakladaní s majetkom vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja – hnuteľným i nehnuteľným majetkom, riešia otázky nadobúdania a spravovania majetku, predaj a kúpu majetku, nájom majetku, výpožičku, fyzickú likvidáciu majetku, nakladanie s prebytočným a neupotrebiteľným majetkom, nakladanie s pohľadávkami a iné majetkové práva. — Analýza a koncepcia rozvoja cestového ruchu v Žilinskom samosprávnom kraji: Schválený koncepčný materiál, ktorý priamo rozoberá možnosti prepojenia a využitia kultúry v oblasti cestovného ruchu – najmä v kapitolách Kultúrno – poznávací cestovný ruch, Kultúrny cestovný ruch, Kultúrny turizmus. Prílohou dokumentu je prehľad kultúrnych a historických pamiatok kraja. Významnou je Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 33 —

i príloha: Strategické zámery rozvoja cestovného ruchu v regiónoch ŽSK. V tejto prílohe sú zakomponované zámery obcí a miest vrátane zámerov rozvoja v oblasti kultúry (vybudovanie zámockého parku Budatín, Obnova a dostavba muzeálneho centra Budatín, poriadanie výstav a pod.). — Všeobecne záväzné nariadenie: VZN 2/2003 o ocenení ŽSK, ktorým sa ustanovuje spôsob udeľovania ocenení ŽSK (ocenenia boli udelené aj významným osobnostiam v oblasti kultúry). — Všeobecne záväzné nariadenie: VZN 3/2004 o používaní symbolov ŽSK vymedzuje symboly ŽSK a stanovuje, kto a za akých podmienok môže použiť a používať symboly ŽSK, kto zodpovedá za ich použitie a ochranu a stanovuje dohľad nad dodržiavaním nariadenia a určuje pokuty za nesprávne a neoprávnené použitie symbolov.

2.11 Prehľad a stručné vyhodnotenie efektivity aktuálnych (aj čiastkových) nástrojov kultúrnej politiky uplatňovaných na úrovni ŽSK Žilinský samosprávny kraj ako zriaďovateľ kultúrnych organizácií uplatňuje vo svojej riadiacej práci viaceré nástroje kultúrnej politiky: — Koncepčné nástroje: spracováva, aktualizuje a priebežne vyhodnocuje koncepciu rozvoja kultúry v Žilinskom kraji. V koncepcii stanovuje rozvojové zámery a priority rozvoja na ďalšie obdobie a zároveň určuje aj nástroje, formy a metódy postupov pri dosahovaní stanovených cieľov. Koncepcia rozvoja kultúry po schválení Zastupiteľstvom ŽSK sa stáva záväzným strategickým koncepčným materiálom, naznačujúcim ďalší vývoj a budúce smerovanie. — Legislatívne nástroje: ŽSK vydáva usmernenia, nariadenia, vyhlášky a iné legislatívne normy, v ktorých záväzným spôsobom upravuje formy, metódy činnosti, zjednocuje postupy a pod. Napr. Smernica pre verejné obstarávanie, smernica finančných operácií a pod. — Finančné nástroje: sú najúčinnejšie nástroje aktívnej kultúrnej politiky zriaďovateľa. V praxi sa efektívne uplatňujú viaceré: – ŽSK prostredníctvom Zastupiteľstva ŽSK schvaľuje rozpočty kultúrnych organizácií v oblasti bežného i kapitálového transferu. Poskytovaním príspevku zriaďovateľ vytvára reálne podmienky na to, aby organizácie mohli plniť svoje poslanie a vyvíjať činnosť. Príspevok od zriaďovateľa kultúrne organizácie využívajú najmä na úhradu mzdových nákladov zamestnancov kultúrnych organizácií a na krytie prevádzkových nákladov. ŽSK taktiež prostredníctvom Zastupiteľstva ŽSK schvaľuje všetky zmeny v rámci schválených rozpočtov kultúrnych organizácií. Zmeny účelu použitia už schválených finančných prostriedkov sa realizujú v nadväznosti na aktuálne potreby kultúrnych organizácií v súlade so zámermi vyššej efektivity a účelu čerpania finančných prostriedkov. – ŽSK ako zriaďovateľ predpisuje výšku príjmov, ktoré majú kultúrne organizácie v priebehu rozpočtového roka dosiahnuť. Kultúrne organizácie s príspevkovou formou hospodárenia používajú pri plnení svojho poslania finančné prostriedky od zriaďovateľa; vyvíjajú svoju činnosť a organizujú rôznorodé aktivity aj za účelom dosiahnutia finančných príjmov, ktoré potom používajú ako ďalší zdroj finančného hospodárenia a saturujú ďalšie potreby organizácií. – ŽSK prostredníctvom Zastupiteľstva ŽSK poskytuje účelové dotácie – v oblasti bežných i kapitálových výdavkov, ktorými navršuje schválený rozpočet kultúrnych organizácií. V oblasti bežných výdavkov sú to dotácie najmä na činnosť, na organizačné a finančné zabezpečenie rôznych kultúrno – výchovných a vzdelávacích podujatí a aktivít, prezentáciu kultúry v zahraničí, na nákup techniky, doplnenie a skvalitnenie hardverového a softverového vybavenia (v súlade s platnou legislatívou – nákup do 30 tis. Sk) a pod. V oblasti kapitálových výdavkov sú to dotácie na realizáciu investičných akcií – rekonštrukcie, prístavby, nadstavby; v mnohých prípadoch sa riešia havarijné stavy najmä striech objektov a vykurovacích systémov. Osobitne významnými a prínosnými sú účelové dotácie zriaďovateľa na zabezpečenie zbierkotvornej činnosti kultúrnych organizácií, predovšetkým múzeí, galérií a knižníc. V minulosti zriaďovateľ v rámci schválených rozpočtov neposkytoval finančné prostriedky na nákup zbierok a prostredníctvom účelových dotácií kompenzoval povinnosť zriaďovateľa, stanovenú príslušnými zákonmi – zákon o múzeách a galériách, Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 34 —

zákon o knižniciach. Od roku 2006 Žilinský samosprávny kraj poskytuje v rozpočtoch múzeí, galérií a knižníc účelové finančné prostriedky na nákup zbierok a akvizíciu finančne podporuje i prostredníctvom účelových dotácií. ŽSK zároveň prostredníctvom úprav rozpočtov jednotlivých kultúrnych organizácií spolufinancuje podporené projekty MK SR na akvizičnú činnosť. Múzeá a galérie realizujú nákup zbierok z kapitálového transferu, knižnice z bežného transferu. Významné sú účelové dotácie určené na spolufinancovanie projektov. V prípade úspešnosti spracovaného projektu ŽSK ako zriaďovateľ poskytuje kultúrnym organizáciám dotácie vo výške predpísaného spolufinancovania projektu a to v oblasti bežného i kapitálového transferu. — Mzdové a motivačné nástroje: platové zatriedenie riaditeľov – štatutárni zástupcovia kultúrnych organizácií sú zatriedení v platových triedach podľa veľkosti kultúrnej organizácie, ale i podľa kvality manažérskej práce, významu a rozsahu vykonávaných činností danej kultúrnej organizácie. ŽSK spravidla dvakrát ročne udeľuje odmeny riaditeľom kultúrnych organizácií. Určenie výšky odmien sa realizuje na princípe zásluhovosti v súlade s kritériami hodnotenia riaditeľov kultúrnych organizácií. Odbor kultúry Úradu ŽSK stanovil hodnotiace kritériá (rozsah a kvalita odbornej činnosti, inovácie, prezentácia v zahraničí, získavanie mimorozpočtových finančných zdrojov, dosiahnuté výsledky a ocenenia....), ktoré motivujú riaditeľov i celé kolektívy v kultúrnych organizáciách dosahovať lepšie a kvalitnejšie výsledky. Odmeny riaditeľom kultúrnych organizácií boli však vyplatené i pri mimoriadnych príležitostiach: ak štatutár mimoriadne zhodnotil majetok vo vlastníctve ŽSK – napr. získal darom zbierky v hodnote niekoľkých miliónov, v oblasti úspešnej projektovej činnosti dosiahol mimoriadny finančný príjem – taktiež v hodnote niekoľkých miliónov a pod. Ako motivačný nástroj je dôležitá aj lepšia a efektívnejšia deľba práce na jednotlivých pracoviskách – napr. znížením počtu pracovníkov zriaďovateľ ponechal objem schváleného mzdového fondu, čo pri nezníženom schválenom rozpočte kultúrnej organizácii umožňuje riaditeľovi ušetrený mzdový fond použiť na vyplatenie odmien svojim zamestnancom a motivovať ich k dosahovaniu lepších pracovných výsledkov. — VZN 4/2004 – Všeobecne záväzné nariadenie o poskytovaní dotácií z vlastných príjmov Žilinského samosprávneho kraja a Dodatok 1 k VZN 4/2004 predstavuje veľmi významný nástroj aktívnej kultúrnej politiky ŽSK. V roku 2004 schválilo Zastupiteľstvo ŹSK toto nariadenie, ktorým umožnilo poskytnúť dotáciu – nenávratný finančný príspevok z rozpočtu samosprávneho kraja. Pred účinnosťou tohto nariadenia ŽSK nemohol poskytnúť žiadnu účelovú dotáciu ani nemohol finančne podporiť žiadny subjekt, ktorý nebol v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Prijatím VZN 4/2004 sa kvalitatívne zmenili podmienky a možnosti podpory i ďalším subjektom: právnickým a fyzickým osobám – podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území ŽSK a súčasne na jeho území rozvíjajú významné aktivity v oblasti školstva a vzdelávania, záujmovej umeleckej činnosti a kultúrnych aktivít, športu a telovýchovy, zdravotníctva, sociálnych služieb, charity, verejnoprospešných prác a pod. Pretrvávajúcim a závažným problémom je určenie maximálnej sumy dotácie (40tis.sk) aj nízky celkový rozpočet dotácií, v dôsledku čoho je v súčasnej podobe tento systém takmer bezvýznamným nástrojom. — Ďalším finančným nástrojom podpory kultúry a organizácií v rámci Žilinského kraja – bez rozdielu zriaďovateľskej pôsobnosti – je Grantový program pre podporu projektov spolupráce v oblasti umenia a kultúry, ktorý vyhlásili Nadácia – Centrum súčasného umenia a ŽSK. Grantový program je súčasťou projektu Kultúrna politika od Amsterdamu po Žilinu, ktorý sa realizuje v rokoch 2005 – 2007 s podporou programu MATRA Holandského kráľovstva na modelovou území ŽSK. Grantový program je určený pre všetky typy organizácií a inštitúcií pôsobiacich v oblasti umenia a kultúry (neziskové, príspevkové, rozpočtové) s podmienkou, že žiadajúca organizácia musí pôsobiť v Žilinskom kraji. Cieľom programu je podpora spoločných projektov na poli umenia a kultúry a podpora prípravy väčších (medzinárodných) projektov kultúrnej a umeleckej spolupráce. V súvislosti s týmto programom však treba zdôrazniť, že ide o jednorazové riešenie pre rok 2007 (ŽSK na uskutočnenie programu poskytol finančné prostriedky z rezervy), na základe ktorého by mali byť následne vypracované ďalšie systémové riešenia na úrovni ŽSK (grantový systém pre kultúru). V súvislosti s doterajšími uplatňovanými nástrojmi kultúrnej politiky na úrovni ŽSK možno konštatovať, že prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti kultúry zo štátu na samosprávne kraje sa riadiaci proces v oblasti kultúry čiastočne skvalitnil a obsahovo i rozsahovo rozšíril. Proces riadenia sa pretransformoval Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 35 —

zo štátnej byrokratickej doktríny a stal sa demokratickejším a transparentnejším. V závislosti od finančných a materiálnych podmienok sa rozširuje aj spektrum nástrojov riadenia. Pre efektívnejší výkon riadiacich a koordinačných činností by bolo potrebné zvýšiť samostatnosť (vo výkone činností, v rozhodovaní aj v ekonomike) a zodpovednosť jednotlivých inštitúcií za svoje výsledky a pôsobenie – najmä v nadväznosti na rozdeľovanie verejných financií a na ich efektívne využívanie. Zo strany ŽSK je jednou z najpotrebnejších vecí začať riešiť kultúru v kraji ako celok, a nielen čiastočne reformovať riadiace vzťahy k inštitúciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji (kultúrna politika ŽSK) by sa mal stať základným systémovým a hodnotovým rámcom, v ktorom sa budú následne uskutočňovať jednotlivé koncepčné zmeny a aplikovať jednotlivé nástroje pre výkon kultúrnej politiky ŽSK.

2.12 Pasportizácia nehnuteľného majetku vo vlastníctve ŽSK a v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK (základná infraštruktúra a jej stav) Kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK pri plnení svojho poslania v intenciách zriaďovacích listín a platnej legislatívy spravujú hnuteľný i nehnuteľný majetok vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja značných hodnôt (pozri príloha č.3 Pasportizácia nehnuteľností vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych organizácií). Kultúrne organizácie v spravovaných objektoch s priľahlými pozemkami sídlia, majú v nich administratívu, pobočky organizácií, stále expozície, výstavy a vo významnej miere ich využívajú na odborné, vzdelávacie, kultúrne, výchovné, prezentačné a popularizačné činnosti. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že iba tri kultúrne organizácie nespravujú nehnuteľnosti vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja (Turčianska galéria v Martine, Turčianske osvetové stredisko v Martine a Liptovské osvetové stredisko v Liptovskom Mikuláši). Mnohé z objektov, ktoré kultúrne organizácie spravujú sú národnými kultúrnymi pamiatkami, sú zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok a sú osobitne pamiatkovo chránené (pozri príloha č.4 tabuľka Národné kultúrne pamiatky v správe kultúrnych organizácií v Žilinskom kraji). Takmer všetky nehnuteľnosti v správe kultúrnych organizácií sú majetkovo právne vysporiadané. V prípade nevysporiadaných objektov a pozemkov prebiehajú rokovania o ich vklad do katastra nehnuteľností pre vlastníka Žilinský samosprávny kraj: — nevysporiadaný je Radenov dom v Čičmanoch v správe Považského múzea v Žiline, — objekt č. 5 Budatínskeho zámku nie je zapísaný v katastri z dôvodu, že je postavený sčasti na pozemku Železníc Slovenskej republiky, — vysporiadavajú sa pozemky pod Historickou lesnou úvraťovou železnicou v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke, — o objekt Kaštieľa v Divinke prebieha súdny spor o vlastníctvo, v rámci ktorého ŽSK a Obec Divinka plánujú spoločnú mimosúdnu dohodu a vyrovnanie — v súvislosti so sídlom Bábkového divadla Žilina sa vedie súdny spor medzi ŽSK a Židovskou náboženskou obcou o vlastníctvo nehnuteľnosti, kde sa tiež plánuje mimosúdna dohoda.


— s. 36 —

Osobitnú kategóriu spravovaných nehnuteľností predstavujú objekty ľudovej architektúry v múzeách ľudovej architektúry: — v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke nie sú objekty samostatne evidované, sú len uvedené v Zozname objektov budov a zariadení Múzea kysuckej dediny a Historickej lesnej úvraťovej železnice vo Vychylovke. — objekty ľudovej architektúry v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline sú evidované v hmotnom majetku, kde každý objekt má svoje inventárne číslo. Objekty v oboch skanzenoch nemajú pridelené samostatné súpisné čísla ani kolektívne súpisné čísla a tieto skutočnosti spôsobujú veľké problémy pri spracovávaní a podávaní projektov, pri spracovávaní projektovej dokumentácie a vybavovaní stavebného povolenia pri stavebných prácach na objektoch a pod. Je potrebné tieto problémy riešiť v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR. V uplynulom období sa zrealizovali mnohé odpredaje nadbytočného a neupotrebiteľného nehnuteľného majetku vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych organizácií. V súčasnosti kultúrne organizácie spravujú nehnuteľný majetok, ktorý je nevyhnutný a potrebný, avšak nie vždy sa nachádza vo vyhovujúcom stavebno–technickom stave (pozri príloha č. 5 Stavebno – technický stav objektov vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych organizácií). ŽSK neplánuje odpredávať ďalší nehnuteľný majetok v správe kultúrnych organizácií. Má eminentný záujem na urýchlenom dokončení začatých investičných akcií a rozostavaných stavieb- najmä Obnova Národného domu v Martine v správe Slovenského komorného divadla v Martine, rekonštrukcia Turčianskej knižnice v Martine, rekonštrukcia objektu sídla Liptovského múzea v Ružomberku, rekonštrukcia trate historickej lesnej úvraťovej železnice a obnova prepojenia regiónov Kysúc a Oravy. Podľa finančných možností bude ŽSK rekonštruovať aj ďalšie nehnuteľnosti s cieľom zhodnocovať a skvalitňovať majetok vo svojom vlastníctve. Najvýznamnejšie plánované investičné akcie sú Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky Sobášny palác v Bytči, Modernizácia podkrovia a obnova strechy Považskej galérie umenia v Žiline, rekonštrukcia a obnova Budatínskeho hradu, rekonštrukcia objektu Bábkového divadla v Žiline a ďalšie (podrobnejšie pozri príloha č. 6 Plánované investičné akcie a investičné zámery na obdobie rokov 2007 – 2010. Žilinský samosprávny kraj v období rokov 2002 – 2006 významnou mierou podporil záchranu mnohých objektov, ich obnovu, rekonštrukcie, prístavby a nadstavby. V rokoch 2002 – 2007 finančne zabezpečil kapitálové výdavky v objeme 400 889 tis. Sk. V uplynulom období boli realizované viaceré rekonštrukcie, prístavby a nadstavby objektov – Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne, Turčianska knižnica v Martine, Žilinská knižnica, Kysucká knižnica v Čadci, Kysucké múzeum v Čadci, rekonštrukcia Národného domu v Martine v správe Slovenského komorného divadla Martin, výstavba novej kotolne Kysuckej knižnice v Čadci, dlhoročne prebieha obnova Oravského hradu v správe Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Kultúrne organizácie podľa možností spracovávajú projekty na obnovu, záchranu a rekonštrukcie objektov. Využívajú pritom grantové a projektové možnosti domácich zdrojov, ale v značnej miere získali aj mimorozpočtové finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie (podrobnejšie pozri príloha č. 7 Prehľad získaných finančných prostriedkov z projektov za obdobie rokov 2002 – 2007). ŽSK sa však môže zaujímať len o vlastný majetok, kofinancovanie európskych grantov iných organizácií nemôže riešiť aj vinou existujúcej legislatívy v oblasti správy majetku samosprávnych krajov, hoci práve kofinancovanie by mohlo priniesť omnoho viac zdrojov z EÚ a celkovo lepší stav kultúrnej infraštruktúry.


— s. 37 —

2.13 Prehľad štruktúry ľudských zdrojov v kultúrnych organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK – stav za rok 2006

štruktúra zamestnancov podľa organizácií

osvetové strediská; 51; 9%

štruktúra zamestnancov podľa vzdelania

hvezdárne; 8; 1%

základné 3%

SŠ bez maturity 12%

VŠ druhý stupeň 23%

múzeá; 185; 35%

knižnice; 146; 26%

VŠ prvý stupeň 4%

galérie; 74; 13% SŠ maturita 58%

divadlá; 87; 16%

porovnanie priemernej mzdy

19 523

18 761 16 437 13 204

priemerná priem erná m zda SR mzda SR

priemerná priem erná mzda m zda ŽSK ŽSK

priemerná priem errnámzda m zda kultúrne ŽSK kultúrne org. org. ŽSK

12 189

najvyššia priemerná najnižšia priemerná najvyššia najnižšia priem zda priem m zda mzdaerná (SKD m Martin) mzdaerná (galéria DK) (SKD Martin) (galéria DK)

zdroj: odbor kultúry Úradu ŽSK


— s. 38 —

2.14 Prehľad a stručné vyhodnotenie efektivity aktuálnych (aj čiastkových) nástrojov kultúrnej politiky uplatňovaných na úrovni samosprávy (vybraných) miest a obcí v Žilinskom samosprávnom kraji Kultúra v mestách a obciach prešla do zriaďovateľskej pôsobnosti miest a obcí začiatkom 90. rokov minulého storočia. Nástroje kultúrnej politiky, uplatňované na úrovni samosprávy sú rôzne a v rôznej miere sa aj uplatňujú. Zväčša sú však tieto nástroje v mestách a obciach redukované len na poskytovanie priestorov s úhradou ich prevádzkových nákladov, ako aj na úhradu mzdových nákladov zamestnancov na úseku či oddelení kultúry alebo pracovníkov kultúrnych domov, mestských a miestnych kultúrnych stredísk.

2.14.1 Materiálne a technické podmienky Kultúra sa väčšinou organizovala a aktivity sa usporadúvali v kultúrnych domoch, z ktorých mnohé sa premenili na viacúčelové objekty ponúkajúce rôznorodé služby, pričom kultúrne služby tvoria len menšinovú časť. Mnohé kultúrne domy chátrajú, sú v nevyhovujúcom stavebnom i technickom stave a nevyhnutne vyžadujú rekonštrukcie a technické zhodnotenia. Stavby mnohých kultúrnych domov pozostávali z tzv. hliníkových skeletov, ktoré sú tepelne neekonomické a nevyhnutne vyžadujú na obnovu veľké kapitálové investície. Mnohé kultúrne domy majú strechy i vykurovacie systémy v havarijnom stave. Problematika rekonštrukcie alebo ďalšieho efektívneho využitia kultúrnych domov je jednou zo základných otázok ďalšieho rozvoja kultúry na úrovni miest a obcí. Vo väčšine obcí a v menších mestách kultúra výkonne pozostáva z aktivít organizovaných v kultúrnom dome, kine alebo knižnici. Objekty kultúrnych domov sú často prenajímané aj na iné ako len kultúrne účely – realizujú sa v nich rôzne predajné výstavy, ambulantné predaje lacného textilu, drogérie a pod. Kiná v obciach sú často technicky zastarané a premietanie filmov sa realizuje 4 – 5 krát do mesiaca, mnohé už zanikli alebo sú málo navštevované a skôr či neskôr bez technickej inovácie sú odsúdené na zánik. Výnimkou sú väčšie kiná v mestách (prevádzkované súkromnými spoločnosťami alebo mestami) a filmové kluby, za ktorými stoja nadšenci. Návštevnosť klubov už v minulosti dosiahla spodnú hranicu a v posledných rokoch ich divákov pribúda. Vstupné je v klasických kinách primerané, hoci diktované distribútormi. V blízkej dobe nastane v tejto oblasti zmena – v Žiline a postupne aj v iných mestách pribudnú multiplexy, ktoré predstavujú pre menšie kiná hrozbu.

2.14.2 Legislatívne nástroje Vo všeobecnosti možno konštatovať, že mestá a obce neschvaľujú prostredníctvom svojich poslancov žiadne koncepčné materiály týkajúce sa kultúry. Vo väčších mestách ponechali kultúrne či kultúrno–spoločenské strediská s právnou subjektivitou, alebo ich organizačne začlenili do mestských alebo obecných úradov. Na obciach je kultúra – knižnica, kino alebo využívanie kultúrnych domov organizačnou súčasťou obecných úradov

2.14.3 Finančné zabezpečenie Mestá v Žilinskom kraji majú vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti kultúrne organizácie, ktoré rôznym spôsobom finančne zabezpečujú. Vo väčších mestách a vybratých obciach (napr. Terchová, Zuberec a pod.) kultúre venujú primeranú pozornosť a rozsah i kvalita ponúkaných kultúrnych aktivít a služieb je na dobrej úrovni. Mestá a väčšie obce poskytujú príspevky na organizovanie podujatí alebo na nákup literatúry v knižniciach. Sú však obce, ktoré napríklad neposkytli knižnici na nákup literatúry v priebehu celého kalendárneStratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 39 —

ho roka ani korunu, v niektorých obciach zatvorili knižnicu. V kultúre obcí a miest vyvíjajú kultúrne aktivity najmä knižnice – popri požičiavaní knižničných dokumentov. Mestské a obecné knižnice sú dopĺňané knižničnými dokumentmi v rôznej miere – v závislosti od vzťahu primátorov, starostov a poslancov ku knihám a kultúre. Ak má vedenie mesta či obce kladný vzťah ku kultúre, financovanie knižníc je uspokojivé. Ak však nastane vo vedení obce alebo mesta zmena a nové vedenie neinklinuje ku kultúre, zníži sa objem finančných prostriedkov určených na kultúru a nákup literatúry pre knižnice.

2.14.4 Ľudské zdroje a motivačné nástroje V oblasti kultúry a na kultúrnych strediskách v mestách a obciach pracujú zväčša zamestnanci, ktorí organizačne zabezpečujú viaceré oblasti: kultúrne podujatia, šport, prácu v knižnici. Často sú ich funkcie kumulované napr. s prácou matrikárky, sekretárky alebo inej administratívnej činnosti – náplň práce priamo v kultúre je len čiastočne úväzková a prevláda iný druh činnosti, prípadne nie je zabezpečovaná vôbec. Vo väčších mestách, najmä tam, kde sú samostatné kultúrne domy, resp. samostatné kultúrne strediská, pracujú viacerí zamestnanci na plné úväzky a kultúre sa venujú profesionálne. Vo všeobecnosti je oblasť ľudských zdrojov profesionálne, profesijne a odborne značne poddimenzovaná. Pre porovnanie uvádzame ako príklad štyri mestá Žilinského samosprávneho kraja s prehľadom podpory kultúry v rámci ich územnej pôsobnosti:

Mesto MARTIN — Je zriaďovateľom Kultúrneho centra v Martine, ktoré je samostatným právnym subjektom ako príspevková organizácia. Zamestnáva 4 pracovníkov na trvalý pracovný pomer a podľa potreby niekoľko pracovníkov na dohodu o vykonaní práce. Zabezpečuje najmä výchovnú, vzdelávaciu a programovú činnosť v oblasti kultúry. Zastrešuje tiež kluby národnostných menšín (český, poľský, bulharský a maďarský), umelecké teleso Cantica Collegium musicum a záujmový klub Fotoklub Karola Plicku. — Kultúra je v rámci Mestského úradu v Martine zastrešovaná odborom spoločenských služieb, pod ktorý je včlenené oddelenie školstva, kultúry a športu. V organizačnej štruktúre oddelenia je jedno pracovné miesto referenta pre kultúru. Oddelenie na úseku kultúry vytvára podmienky pre kultúrnu, záujmovo-umeleckú činnosť v meste, pripravuje návrhy na kultúrne podujatia na území mesta, spolupracuje s organizátormi významných podujatí na území mesta, zabezpečuje agendu dotácií pre občianske združenia a iné organizácie z prostriedkov mesta na kultúrne účely. — Mesto poskytuje dotácie na kultúru v zmysle chváleného rozpočtu (rok 2007 – 400 tis. Sk) prostredníctvom Komisie kultúry, školstva a vzdelávania pri Mestskom zastupiteľstve v Martine a účelové dotácie podľa schválenia Mestským zastupiteľstvom. — Mesto je kandidátom na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013, programy a podujatia roka 2013 budú vychádzať z troch základných ideových a symbolických zdrojov a pilierov, ktoré sú vyjadrené v ich názvoch: Via magna (Martin ako križovatka ciest slovenskej i európskej kultúry), Turčiansky Svätý Martin (Martin ako mesto európskej kresťanskej tradície), M‘ART IN (Martin ako centrum moderného európskeho umenia).

Mesto DOLNÝ KUBÍN — Je zriaďovateľom Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Dolnom Kubíne, ktoré je samostatným právnym subjektom s príspevkovou formou hospodárenia. Mesto poskytuje MsKS materiálne podmienky – MsKS spravuje priestory Domu kultúry a od mesta dostáva príspevok na úhradu prevádzkových a mzdových nákladov. V MsKS je vyčlenených 16 pracovných pozícií na zabezpečenie kultúrnych aktivít. Organizačnou súčasťou MsKS je i Kino Choč a Turisticko – informačná kancelária. Mesto poskytuje na základe žiadosti MsKS aj účelové dotácie v oblasti bežného transferu, uprednostňuje však dotácie v oblasti kapitálového transferu — Mesto vyhlasuje grantový systém, v rámci ktorého môže o účelovú dotáciu žiadať subjekt kultúry, nie však Mestské kultúrne stredisko. Grantový program mesta: 1 560 000 korún (z toho na kultúru: 315 000).


— s. 40 —

Mesto ŽILINA — V zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Žilina je len Mestské divadlo, ktorého prevažná časť umeleckého súboru je v zamestnaneckom pomere. Mestské divadlo je príspevkovou organizáciou mesta, ktoré poskytuje divadlu objekt Mestského divadla a uhrádza prevádzkové náklady. Mesto poskytuje mzdové prostriedky pre hercov a zamestnancov divadla a poskytuje Mestskému divadlu príspevok na činnosť. Organizačnou súčasťou divadla je aj folklórny súbor Rozsutec a dychová hudba Fatranka, ktoré dostávajú aj časť rozpočtu divadla (na základe rozhodnutia riaditeľa), čo je vo všeobecnosti neštandardné a nespravodlivé voči ostatným súborom v meste. Divadlo čiastočne plní aj funkciu mestského kultúrneho strediska, keďže inú organizáciu Žilina nemá (kultúrne leto, staromestské slávnosti). Divadlo však tejto práci nevenuje veľkú pozornosť. Celková dotácia divadla z mestského rozpočtu je cca 15 mil. Sk, v roku 2004 bola dokončená rekonštrukcia budovy za asi 70 mil. Sk. — Mesto Žilina malo vypísaný grantový systém, ktorý bol však zrušený. V súčasnosti nové vedenie mesta vyhlásilo nový grantový program, prostredníctvom ktorého bolo v roku 2007 rozdelených cca 750 tis. Sk na kultúrne aktivity a projekty.

Mesto TURZOVKA — Mesto zriaďuje Kultúrne a spoločenské stredisko Turzovka, ktoré zabezpečuje kultúrno-spoločenskú činnosť v organizačných jednotkách Mestská knižnica, Kino Jašík a zodpovedá za prevádzku, činnosti a podujatia v Kultúrnom dome Rudolfa Jašíka. — Mesto zamestnáva 5 kultúrnych pracovníkov na plný úväzok, hradí mzdové náklady, prevádzkové náklady súvisiace s priestormi a poskytuje príspevok na činnosť strediska. Kultúrne a spoločenské stredisko Turzovka organizuje veľké množstvo rôznorodých podujatí nielen regionálneho významu, ale i celoslovenské a medzinárodné aktivity (veľa sprievodných podujatí, ktoré sú súčasťou Beskydského kultúrneho leta a pod.) — Prínosné pre oblasť kultúry nielen v Meste Turzovka, ale i celý región je, že získaním grantu z Phare CBS sa realizovala rekonštrukcia celého Kultúrneho domu Rudolfa Jašíka a vybudovalo sa moderné medzinárodné informačné centrum.

2.14.5 Spolupráca ŽSK s mestami a obcami v oblasti kultúry Všetky kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v ostatných rokoch aktívne spolupracujú s obecnou a mestskou samosprávou pri plnení svojho poslania, vyplývajúceho zo zákonov, zriaďovacích listín, pričom zároveň rešpektujú lokálne a regionálne špecifiká prostredia, v ktorom pôsobia. Formy, metódy a obsahové zameranie vzájomnej spolupráce vychádzajú z už osvedčených tradičných podujatí, ale zároveň sa hľadajú nové možnosti spolupráce. Spolupráca prebieha vo viacerých rovinách: v organizačnej, finančnej i obsahovo – vecnej. Konkrétnymi dohodami o spolupráci, resp. dohodami o organizovaní konkrétnych podujatí sa určí, kto sa akou formou bude podieľať na organizačnom a finančnom zabezpečení (priama finančná dotácia, úhrada prevádzkových nákladov, propagácia, honoráre, ceny, odmeny, cestovné, nefinančný vklad, poskytnutie know-how a pod.). Z kultúrnych organizácií s obcami a mestami v najväčšej miere spolupracujú regionálne osvetové strediská a knižnice, ale aktívne spolupracujú vo väčšej či menšej miere takmer všetky kultúrne organizácie. Regionálne osvetové strediská – plnením hlavného poslania, ktorým je vytváranie podmienok pre rozvoj miestnej kultúry, pravidelne spolupracujú s mestami a obcami najmä nasledovne: — sú pravidelným spolupracovníkom mestských a obecných samospráv pri rôznych kultúrno–spoločenských projektoch a programoch, — sprostredkovávajú, zabezpečujú a mnohokrát v plnej miere realizujú konkrétne kultúrno-osvetové, umelecké a vzdelávacie aktivity, Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 41 —

— poskytujú metodicko – inštruktážny servis a odbornú pomoc jednotlivcom i súborom v oblasti záujmovej umeleckej činnosti a v oblasti záujmového vzdelávania, — spracúvajú a priebežne aktualizujú databázu informácií o kultúrno-spoločenských podujatiach, kolektívoch a osobnostiach jednotlivých regiónov, — sú nápomocné pri vypracovávaní a realizovaní projektov výročí miest a obcí, historických udalostí a osobností, poskytujú metodickú a odbornú pomoc pri vytváraní a realizácii projektov miestnej kultúry, — poskytujú pomoc najmä menším obciam pri vydávaní propagačných a iných materiálov. Knižnice – popri plnení regionálnych funkcií vo veľkej miere plnia regionálne knižnice aj funkcie mestských knižníc. Saturujú knižnično-informačné potreby predovšetkým obyvateľom miest. Mestá prispievajú knižniciam nefinančnými vkladmi – poskytujú bezplatný prenájom priestorov, príp. symbolické nájomné pre umiestnenie pobočiek knižníc. Mestá zabezpečujú prevádzkové náklady pobočiek knižníc – osvetlenie, kúrenie a pod. Mestá participujú na podujatiach, ktoré sú v organizačnej garancii knižníc, aj organizačne a finančne: sú spoluorganizátormi literárnych súťaží, prehliadok literárnej tvorivosti, podporujú klubové aktivity, poskytujú odmeny víťazom a pod. V niektorých prípadoch mestá finančný príspevok nahrádzajú odpustením alebo spätným pridelením dane z nehnuteľnosti v správe jednotlivých knižníc. Treba zdôrazniť, že v takýchto prípadoch nejde o skutočné a priame spolufinancovanie činností knižníc, ale len o „cirkuláciu“ verejných zdrojov formou (dočasného) odpustenia daňovej povinnosti alebo vrátenia uhradenej dane s určením na konkrétny účel jej použitia. Niektoré mestá príležitostne prispievajú knižniciam na nákup literatúry. Pomoc knižníc mestám a obciam regiónov sa realizuje vo viacerých oblastiach: — oblasť metodiky a koordinácie činnosti: pomoc obciam a mestám pri odborných knihovníckych, bibliografických a informačných činnostiach. Pomoc poskytujú na základe požiadavky predstaviteľov obcí a miest – spolupráca pri revíziách knižničného fondu mestských a obecných knižníc, vedení odborných evidencií, pri vyraďovaní fondu, zaučenie nového pracovníka v knižnici, odborná pomoc v procese automatizácie knižnično-výpožičného procesu, zber a čiastkové spracovanie štatistických údajov a pod. — oblasť metodiky a odbornej pomoci pri vypracovávaní projektov na získavanie mimorozpočtových zdrojov a grantov, — oblasť akvizičnej činnosti a spracovania knižničných dokumentov – na základe dohôd s mestami a obcami sa realizuje centrálne doplňovanie a centrálne spracovávanie knižničných dokumentov fondov mestských a obecných knižníc, — oblasť kultúrnych aktivít – predstavitelia obcí a miest oslovujú knižnice s ponukou na spoluprácu, alebo s ponukou na spoluprácu prichádzajú knižnice; spoločne organizujú a realizujú literárne súťaže, slávnosti venované významným dejateľom, spomienkové slávnosti a pod. Múzeá a galérie – aktívne spolupracujú s mestami a obcami najmä pri príprave, inštalácii a prezentácii výstav, koncertov, sympózií a pod. Múzeá a galérie poskytujú obciam a mestám priestor na prezentáciu tvorby umelcov, poskytujú odbornú pomoc v rámci prezentácie tvorby, organizačnej príprave a realizácií tvorivých dielní, pobytov a pod. Múzeá organizujú jarmoky ľudových remesiel, tematické programy v múzeách v prírode s celodenným programom s ukážkami remesiel, prezentáciami ľudových výrobkov, pričom na finančnom zabezpečení týchto aktivít sa podieľajú aj obce a mestá. Divadlá: s obcami a mestami sú spoluorganizátormi podujatí pre deti, mládež i dospelých (divadelných prehliadok, festivalov, slávnostných akadémií, súťaží a pod.), v rámci ktorých divadlá poskytujú priestory, techniku, technický servis pre uskutočnenie podujatia. Vlastnými divadelnými predstaveniami oslovujú obce a mestá s ponukou kvalitnej kultúry a možnosťami plnohodnotného využitia voľného času. Napríklad Mesto Liptovský Mikuláš v roku 2006 vrátilo spätne knižnici finančné prostriedky, ktoré zaplatila za daň z nehnuteľnosti, formou projektov na nákup knižničného fondu. Mesto Žilina formou všeobecne záväzného nariadenia prijalo rozhodnutie o odpustení dane z nehnuteľnosti pre organizácie pôsobiace v kultúre.


— s. 42 —

Ústretová je aj spolupráca kultúrnych organizácií ŽSK s mestami a obcami v oblasti platenia daní z nehnuteľností. Mestá a obce, v katastri ktorých kultúrne organizácie spravujú nehnuteľnosti vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja, vyrubujú v zmysle platnej legislatívy platobné výmery na dane z nehnuteľností – dane z pozemkov a dane z objektov. Mestské a obecné zastupiteľstvá všeobecnými záväznými nariadeniami upravujú platenie daní z nehnuteľností v správe kultúrnych organizácií – veľakrát sčasti alebo úplne oslobodzujú kultúrne organizácie od týchto daňových povinností, príp. určia daňovú povinnosť iba na objekt a oslobodia od platenia daní z pozemkov alebo naopak. V mnohých prípadoch aj keď vydajú platobný výmer, na základe žiadostí kultúrnych organizácií dodatočne objem dane znížia alebo celkom odpustia. Sú aj prípady, keď mestá objem vybratých finančných prostriedkov za daň z nehnuteľností spätne poskytnú kultúrnej organizácii ako jednorazovú účelovú dotáciu, príspevok na činnosť alebo na nákup knižničných dokumentov a pod. Celkovo možno spoluprácu kultúrnych organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK s obcami a mestami hodnotiť ako dobrú a vzájomne prospešnú. V budúcnosti je pre ďalší rozvoj tejto spolupráce vhodné a potrebné najmä: — rokovať s predstaviteľmi miest – sídel regionálnych knižníc o finančnej participácii na nákupe knižničných dokumentov a možnostiach spolufinancovania činnosti pobočiek regionálnych knižníc, — s predstaviteľmi obcí a miest hľadať možnosti finančnej a spoluorganizátorskej participácie na rôznych realizovaných aktivitách, najmä kultúrnych podujatiach, — rozvíjať spoluprácu v oblasti výberu a využitia dane z nehnuteľností, — hľadať ďalšie možnosti vzájomne výhodnej spolupráce, prezentovať koncepčné, strategické a rozvojové zámery ŽSK v oblasti kultúry mestám a obciam a iniciovať prepojenie koncepčných zámerov a priorít medzi ŽSK a mestami/obcami (napríklad prepojenie priorít grantových programov, spájanie podpory jednotlivých projektov z oboch úrovní a pod.). Odbor kultúry Úradu ŽSK spracoval koncepčný návrh spolufinancovania nákupu knižničných dokumentov regionálnych knižníc, do ktorého zakomponoval finančnú participáciu miest, v sídlach ktorých vyvíjajú knižnice činnosť a v ktorých sídlia pobočky knižníc. Návrh predstavuje základ na ďalšie pracovné rokovania s vedením miest. Odbor kultúry Úradu ŽSK spracoval aj návrh Koncepcie organizovania vrcholných podujatí v ŽSK do roku 2007, ktorý bude potrebné rozpracovať na ďalšie obdobie vo vzájomnej komunikácií s vedením obcí a miest Žilinského kraja. V prílohe č. 8 je uvedený prehľad rôznorodých aktivít vzájomnej spolupráce kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK s obcami a mestami Žilinského kraja, realizovaných v roku 2006 a návrh spolupráce v roku 2007. Naznačuje smerovanie ďalšej spolupráce. Predstavuje iba náčrt aktivít, ktorý bude predmetnom ďalších vzájomných rokovaní a pracovných stretnutí s cieľom dohodnúť ďalšie formy a metódy vzájomnej spolupráce, ako i organizačnú, finančnú a inú participáciu miest a obcí na podujatiach a aktivitách vzájomnej spolupráce.


— s. 43 —

2.15 Financovanie kultúry v Žilinskom kraji 2.15.1 Financovanie organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK Príspevok z rozpočtu ŽSK V zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja je 23 kultúrnych organizácií s príspevkovou formou hospodárenia (4 múzeá, 5 galérií, 2 divadlá, 2 hvezdárne, 5 regionálnych osvetových stredísk 5 regionálnych knižníc). Pri jednotlivých kultúrnych organizáciách existujú výrazné rozdiely v príspevku od zriaďovateľa a to v percentuálnom rozsahu poskytovaného príspevku od 50,51% do 90% z rozpočtu organizácie. Príspevkové organizácie podľa § 22 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov časť zdrojov získavajú príjmami z vlastnej činnosti. Zároveň ako motivačný prvok je možné diferencovane zohľadniť skutočnosť tých organizácií, ktoré sú v porovnaní s organizáciami rovnakého typu schopné získať v rovnakých podmienkach neporovnateľne vyššie príjmy. Motiváciou organizácií pre takéto diferencované rozdeľovanie príspevku na činnosť je najmä: — odmeňovanie štatutárov a vedúcich pracovníkov, — väčšie zhodnocovanie majetku v správe kultúrnych organizácií, — použitie finančných prostriedkov na nákup zbierkových predmetov, knižničných fondov a pod. Základným kritériom pre tvorbu rozpočtu podľa návrhu odboru kultúry Úradu ŽSK je pravidlo, že poskytnutý transfer od Žilinského samosprávneho kraja nepresiahne 90% celkového rozpočtu danej organizácie. Keďže sa jedná o mnohé špecifiká, pri ktorých musia organizácie rešpektovať platné zákony upravujúce ich činnosť, navrhuje odbor kultúry Úradu ŽSK nasledovné systémové úpravy rozpočtov podľa jednotlivých typov organizácií takto: Divadlá: dotovaný rozpočet v rozsahu 75%. Bábkové divadlo Žilina: limitovaná cena vstupenky pre detského diváka, zabezpečuje i zvoz detí na predstavenia. Slovenské komorné divadlo Martin i Bábkové divadlo Žilina majú možnosť príjmov z prenájmov priestorov dotovaný rozpočet v rozsahu od 75 – 80%. Galérie: 89% dotovaný rozpočet. Hvezdárne: 90% dotovaný rozpočet. Knižnice: sú najviac limitované zákonom č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, podľa ktorého poskytujú základné knižničné a informačné služby bezplatne. Rozpočet knižníc je dotovaný podielom 90%. Múzeá: v tejto oblasti sú najväčšie rozdiely medzi jednotlivými organizáciami v percentuálnom poskytnutí transferu od Žilinského samosprávneho kraja, a to v rozpätí od 50,51% do 75%. Zohľadňuje sa tu najmä počet objektov v správe jednotlivých organizácií, počet pobočiek i expozícií a s tým úzko súvisiaci počet pracovníkov. Ďalšou zohľadňovanou oblasťou sú sezónni, pracovníci, množstvo zbierkových predmetov a potenciál návštevnosti národných kultúrnych pamiatok. Kysucké múzeum v Čadci: 75%, Liptovské múzeum v Ružomberku 70%, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne 50,51%, Považské múzeum v Žiline 70% Osvetové strediská: 88% dotovaný rozpočet. Navrhovanými úpravami sa tak vytvára rezerva v objeme 5 – 9 mil. Sk, z ktorej je možné na základe vopred stanovených pravidiel podporovať aktivity živej kultúry, riešenie havarijných stavov, opravy a údržbu, valorizáciu miezd a pod. v pomere 0,131% k celkovým výdavkom Žilinského samosprávneho kraja (pozri príloha č.10: Percentuálny podiel schválenej rezervy na kultúru k celkovým výdavkom ŽSK za obdobie rokov 2003 – 2007).


— s. 44 —

Kultúrne organizácie uhrádzajú zo schváleného rozpočtu predovšetkým mzdové a odvodové náklady, ako aj prevádzkové náklady, resp. ich časť v závislosti od rozpočtových zdrojov. Ďalšie finančné prostriedky na svoju činnosť získavajú organizácie z mimorozpočtových zdrojov (z grantov, projektov, darov, sponzoringu a pod.), ale aj z príjmov z vlastnej činnosti (zo vstupného, členských poplatkov, príp. z predaja katalógov, publikácií, tlačovín a pod.). Prioritným je pritom plnenie poslania a úloh vyplývajúcich z platnej legislatívy a zo zriaďovacej listiny každej organizácie. Pri plnení svojho poslania organizácie uhrádzajú mzdové a prevádzkové náklady (energie, plyn, kúrenie, osvetlenie) často na úkor odbornej správy zbierkových predmetov, v dôsledku čoho len v obmedzenom množstve realizujú nákup zbierkových predmetov. Zbierkové predmety a knižničné dokumenty získavajú múzeá, galérie a knižnice v obmedzenom množstve aj prostredníctvom darov, príp. zo sponzorských príspevkov. Múzeá, galérie i knižnice sú však zbierkotvornými a pamäťovými inštitúciami a akvizičná činnosť by nemala byť závislá na daroch alebo na iných jednorazových príspevkoch, pretože tie môžu predstavovať len doplnkový zdroj akvizičnej činnosti. Nákup zbierkových predmetov musí byť odborne garantovaným, systematickým, cieľavedomým a najmä finančne zabezpečeným procesom – účelovo určenými finančnými prostriedkami v rámci schváleného transferu zriaďovateľom. Len pri systematickej akvizičnej činnosti môžu múzeá, galérie i knižnice plnohodnotne plniť svoje zbierkotvorné, dokumentačné i prezentačné funkcie, ktoré im záväzné ukladá zákon o múzeách a galériách, zákon o knižniciach a súvisiaca platná legislatíva. Je dôležité poukázať aj na to, že okrem grantového systému Ministerstva kultúry SR a v ojedinelých prípadoch aj grantových programov miest – sídel kultúrnych organizácií, nie sú ďalšie grantové a projektové možnosti na akvizičnú činnosť. Kultúrne organizácie spracúvajú projekty na rôzne kultúrno-výchovné aktivity, do ktorých iba v obmedzenej miere zahŕňajú aj akvizičnú činnosť. Podobne kritická situácia ako v akvizičnej činnosti je aj vo finančnom zabezpečení bežných opráv a údržby majetku. Kultúrne organizácie používajú finančné prostriedky čiastočne z objemu schváleného transferu na príslušný rok. V oveľa väčšej miere však náklady na opravy a údržbu spravovaných objektov, strojov a zariadení (vo vlastníctve ŽSK) organizácie uhrádzajú z vlastných príjmov. Keďže najmä múzeá a galérie spravujú značné množstvo nehnuteľností, disponibilné finančné rozpočtové prostriedky sú absolútne nedostačujúce. Ďalšie kultúrne organizácie – osvetové strediská, hvezdárne, divadlá – taktiež spravujú nehnuteľnosti, pričom ich možnosti získať finančné prostriedky z vlastnej príjmovej činnosti sú obmedzené a výrazne nedostatočné. V tejto súvislosti treba poukázať aj na zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, podľa ktorého sú základné knižničné a informačné služby bezplatné, v dôsledku čoho majú knižnice obmedzené možnosti získavania príjmov z vlastnej činnosti. Čiastočným riešením vo financovaní organizácií z rozpočtu ŽSK bude, ak zriaďovateľ v rámci schváleného rozpočtu a v intenciách súčasne platnej legislatívy účelovo určí dostatočný objem finančných prostriedkov na zabezpečenie kvalitného spravovania, využívania a zhodnocovania majetku vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja v správe jednotlivých kultúrnych organizácií, a to najmä: — na bežné opravy a údržbu spravovaných nehnuteľností, strojov a zariadení, — na akvizičnú činnosť pamäťových, fondových a zbierkotvorných inštitúcií, — na ošetrovanie, konzervovanie, reštaurovanie a údržbu zbierkových predmetov, — na základné a nevyhnutné investičné akcie: riešenie havárií, prístavby, nadstavby, zateplenie objektov, riešenie vykurovacích systémov, modernizácie objektov a pod. V súvislosti s rozdeľovaním finančných prostriedkov z rozpočtu ŽSK sa okrem rozpisovania pravidelného ročného príspevku na činnosť uplatňujú vo vzťahu k organizáciám ešte tieto finančné nástroje: — jednotlivé úpravy schválených rozpočtov kultúrnych organizácií v oblasti bežných i kapitálových výdavkov prostredníctvom Zastupiteľstva ŽSK na podporu činnosti a projektov — dotácie určené na spolufinancovanie projektov, na ktoré jednotlivé organizácie žiadajú príspevok (grant) z iných zdrojov, pri ktorých je podmienkou minimálne spolufinancovanie (napríklad grantový program MK SR, štrukturálne fondy EÚ); v prípade úspešnosti spracovaného projektu ŽSK Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 45 —

ako zriaďovateľ poskytuje kultúrnym organizáciám dotácie vo výške predpísaného spolufinancovania projektu, a to v oblasti bežného i kapitálového transferu. Kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK mohli v priebehu roka 2006 (tak ako aj v predchádzajúcich rokoch) podávať žiadosti o pridelenie účelových dotácií (bežný aj kapitálový transfer) prostredníctvom zvýšenia schválených rozpočtov jednotlivých kultúrnych organizácií. Zastupiteľstvo ŽSK schválilo v roku 2006 na základe takto podaných žiadostí účelové dotácie pre 23 kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK na podporu činnosti a spolufinancovanie projektov v celkovej sume 9.794.000,- Sk, z toho 2. 984. 000,- Sk na bežný transfer (kultúrna činnosť a spolufinancovanie projektov) a 6.810.000,- Sk na kapitálový transfer (akvizičná činnosť a spolufinancovanie projektov). Rozdelenie prostriedkov z celkového rozpočtu ŽSK na kultúru v rokoch 2002 – 2007 je v prílohe č. 9

Zdroje z odpredaja majetku Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja na svojom rokovaní 23. februára 2005 uznesením 10b) schválilo „prednostné použitie kapitálových príjmov vo výške 70% získaných z odpredaja prebytočného majetku, na financovanie tých oblastí, v ktorých došlo k odpredaju majetku“. V praxi to znamenalo, že ak Zastupiteľstvo ŽSK na návrh správcu majetku odsúhlasilo predaj nadbytočného a neupotrebiteľného majetku v správe kultúrnej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK (v súlade so Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom ZSK), následne bola odňatá správa kultúrnej organizácie k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sa mali stať predmetom predaja. Právny odbor Úradu ZSK zrealizoval predaj (vyhotovením kúpnopredajnej zmluvy, podpísaním zainteresovanými a následným vkladom do katastra nehnuteľností). Finančné prostriedky z predaja majetku prišli na účet Žilinského samosprávneho kraja. Kultúrna organizácia, ktorá predtým spravovala predané nehnuteľnosti, požiadala formou písomnej žiadosti o finančnú dotáciu vo výške 70% finančných prostriedkov získaných z predaja (podľa kúpnopredajnej zmluvy). Pritom sa dodržiavala zásada, že v ktorej oblasti došlo k predaju, do tej oblasti sa 70% finančných prostriedkov vrátilo – ak sa predaj realizoval v kultúre, financie sa vrátili do kultúry, ak v školstve, vrátili sa do školstva a pod. Kultúrne organizácie si pravidelne podávali žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov z predaja a vždy im zriaďovateľ – Žilinský samosprávny kraj poskytol účelové finančné prostriedky ako kapitálový transfer. Tieto kapitálové účelové dotácie kultúrne organizácie vždy použili na zhodnotenie majetku vo vlastníctve ŽSK a v správe príslušnej kultúrnej organizácie. Najčastejšie boli takto pridelené kapitálové finančné prostriedky použité na: — rekonštrukcie striech objektov, — rekonštrukcie kotolní a vykurovacích systémov, — celkové rekonštrukcie objektov, riešenie havárií a pod. Objem pridelených účelových finančných dotácií bol pritom v mnohých prípadoch väčší ako 70% z ceny za predaj majetku. Často sa stávalo, že v rámci jednotlivých úprav rozpočtu ŽSK v príslušnom roku kultúrna organizácia dostala dotáciu vo výške 70% ceny z predaja nehnuteľnosti a v prípade ďalšej potreby boli v nasledujúcich úpravách rozpočtu pridelené ďalšie finančné prostriedky. V období rokov 2003 – 2005 sa kultúre a kultúrnym organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK (takisto aj organizáciám školstva, sociálnym i zdravotníckym) určoval zriaďovateľ v ročnom rozpočte záväzné sumy finančných prostriedkov, ktoré mali tieto organizácie naplniť príjmami z predaja nadbytočného a neupotrebiteľného majetku. Nie vždy sa podarilo organizáciám splniť takto učenú výšku príjmov z odpredaja. Preto od roku 2006 ŽSK už tieto príjmy v rozpočtoch kultúrnych organizácií záväzne neurčuje, pretože organizácie už takmer nemajú neupotrebiteľný ani nadbytočný majetok (v minulých rokoch sa takéhoto majetku „zbavili“).


— s. 46 —

V priebehu rokov zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (2002 – 2006) boli kultúrnym organizáciám schválené kapitálové výdavky vo výške 400 889 tis. Sk. Všetky boli použité na rekonštrukcie nehnuteľností, modernizáciu a zhodnotenie majetku vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja. Finančné prostriedky získané z predaja prebytočného alebo neupotrebiteľného majetku v správe organizácií ŽSK tak boli len dočasne použiteľným finančným nástrojom kultúrnej politiky ŽSK, ktorým sa dosiahlo najmä: — reštrukturalizácia majetku v správe kultúrnych organizácií, — zvýšenie disponibilných kapitálových zdrojov určených pre organizácie. V budúcnosti však tento nástroj už prakticky použiteľný nebude, nakoľko organizácie už uskutočnili revíziu majetku vo svojej správe a následne ŽSK zrealizoval predaj neupotrebiteľného alebo nadbytočného majetku. Aj preto bude potrebné okrem plánovaných financií na kapitálový transfer z rozpočtu ŽSK hľadať aj ďalšie zdroje financovania nevyhnutných investičných zámerov a aktivít, plánovaných kultúrnymi organizáciami ŽSK v nasledujúcom období rokov 2007 – 2010 s celkovým odhadom plánovanej sumy cca 1,5 miliardy Sk (podrobnejšie viď príloha č.6 – tabuľka Plánované investičné akcie a zámery na roky 2007 – 2010).

Vlastné zdroje organizácií (tržby z vlastnej hlavnej aj doplnkovej činnosti) Dôležitou zložkou financovania kultúrnych organizácií sú tržby z ich hlavných aj doplnkových činností, ktoré sú okrem iného aj prejavom „trhového“ potenciálu jednotlivých organizácií v procese šírenia a sprístupňovania kultúrnych hodnôt. Treba však zdôrazniť, že práve táto zložka financovania je výrazne závislá jednak na druhu jednotlivých činností (napríklad knižnice sú zákonom viazané poskytovať svoje hlavné činnosti a služby bezplatne) a jednak na charaktere a rozsahu majetku, ktorý jednotlivé organizácie spravujú (napríklad výnosy z prenájmu priestorov a pod.). V rokoch 2004 – 2006 bol priemerný podiel skutočných výnosov kultúrnych organizácií ŽSK k ich celkovému rozpočtu cca 15,8%. Zároveň podiel tzv. vlastných výnosov (tržieb z vlastnej činnosti a z prenájmu majetku v správe organizácie) na celkových výnosoch organizácií predstavoval v sledovanom období v priemere cca 25%. (Do skutočných výnosov je zahrnuté: tržby za predaj vlastných výrobkov, tržby z predaja služieb, tržby za predaný tovar, tržby z prenájmu majetku v správe organizácie, výnosy z fondu reprodukcie, zo štátnych fondov, od iných organizácií zo ŠR, úroky, zúčtovanie fondov, tržby z predaja NIM a HIM, v účtovníctve výkaz ziskov a strát). V tabuľke je uvedený prehľad podielu celkových skutočných vlastných príjmov organizácií (mimo dotácie z rozpočtu ŽSK a grantov alebo dotácií z Ministerstva kultúry SR) k ich ročnému rozpočtu podľa jednotlivých druhov organizácií: Podiel vlastných príjmov organizácií k ich celkovému rozpočtu v %

2004

2005

2006

divadlá

27,2

25,4

26,9

múzeá

35,9

34,2

38,3

galérie

9,7

12,4

12,5

knižnice

12,4

12,7

12,7

osvety

11,8

14,6

8,4

hvezdárne

5,7

5,7

6,1


— s. 47 —

Rozdiely medzi jednotlivými typmi organizácií sú ešte výraznejšie v nominálnom prehľade vlastných výnosov organizácií za obdobie rokov 2004 – 2006: Prehľad sumy vlastných príjmov (súčet tržieb a iných výnosov) organizácií podľa typu (2004 – 2006) v tis. Sk

2004

2005

2006

spolu

priemer/rok

divadlá

9 709

9 598

12 987

32 294

10 765

múzeá

25 051

26 461

36 565

88 077

29 359

galérie

2 143

2 794

3 315

8 252

2 751

knižnice

5 057

5 575

6 029

16 661

5 554

osvety

2 045

2 685

1 543

6 273

2 091

hvezdárne

149

160

208

517

172

CELKOM KULTÚRA

44 154

47 273

60 647

152 074

50 691

Vypracovala Ing. Eva Chrustová, v Žiline 23. 10. 2007

Z uvedeného prehľadu sú zjavné rozdiely v podieloch výnosov medzi jednotlivými typmi kultúrnych organizácií. Vzhľadom na to by bolo vhodné hľadať motivačné nástroje na ďalšie zvyšovanie vlastných výnosov práve pri tých organizáciách, ktoré majú tento potenciál (viď nasledovný graf – podiely jednotlivých typov organizácií na celkových vlastných výnosoch organizácií v zriadovateľskej pôsobnosti ŽSK pôsobiacich v oblasti kultúry za roky 2004 – 2006). Zvyšovanie vlastných výnosov je však do veľkej miery limitované priestorovými a personálnymi možnosťami pri primárnom zabezpečovaní vlastnej činnosti.

Podiely vlastných výnosov za roky 2004 - 2006 podľa typu organizácie

osve ty 4%

h ve z dárn e 0%

k n i ž n i ce 11%

di vadl á 21%

mú z e á a gal é ri e 64%



— s. 48 —

Granty a spolufinancovanie projektov Kultúrne organizácie spracovali veľké množstvá projektov na podporu a dofinancovanie svojej činnosti aj investičných akcií, ktorými sa uchádzali o finančné prostriedky z rôznych zdrojov, pričom väčšina projektov bola podporená. priemerná úspešnosť projektov a grantov organizácií ŽSK (obdobie 2002 – 2005)

typ organizácie

podané projekty

schválené projekty

úspešnosť v %

suma pridelených financií

divadlá

22

21

95,45%

7 957 000

galérie

68

51

75,00%

4 997 551

múzeá

92

67

72,83%

50 991 971

knižnice

108

78

72,22%

4 184 781

osvety

126

110

87,30%

5 774 617

hvezdárne

41

21

51,22%

3 546 400

SPOLU / PRIEMER

457

348

75,67%

77 452 320

podiel organizácií na úspešných grantoch podľa pridelenej sumy

podiel organizácií na úspešných grantoch podľa počtu projektov

hve z dárne 6%

hve z dárne 5%

di vadl á 6% gal é ri e 15%

osve ty 7%

di vadl á 10% gal é ri e 6%

kni ž ni ce 5%

osve ty 32%

múz e á 19%

kni ž ni ce 22%

múz e á 67%


V priebehu rokov 2002 – 2007 kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK získali z projektov celkom sumu 299 409 tis. Sk (pre rok 2007 údaje nie sú ešte definitívne uzavreté vzhľadom na to, že nie sú zverejnené všetky výsledky a do konca roka 2007 môžu byť ešte podporené aj ďalšie projekty). Táto suma v približnom ročnom priemere cca 50 mil. Sk predstavuje v pomere k celkovým rozpočtovým zdrojom poskytnutým organizáciám v oblasti kultúry z celkového rozpočtu ŽSK cca 1,74 % (pozri Príloha č.11: Percentuálny podiel získaných grantových prostriedkov k celkovému rozpočtu ŽSK za roky 2002 – 2007) .

kultúrne organizácie ŽSK – rozdelenie získanej podpory podľa zdrojov (obdobie 2002 – 2007)

celkom pridelená suma v SKK

Ministerstvo kultúry SR

97 252

Ministerstvo financií SR

100 347

fondy EÚ

82 666

iné zdroje

19 144

SPOLU

299 409


— s. 49 —

iné zdroje 6%

Ministerstvo kultúry SR 32%

fondy EÚ 28%

Ministerstvo financií SR 34%


Vzhľadom na uvedenú úspešnosť „grantových“ projektov organizácií ŽSK v oblasti kultúry je preto potrebné zachovať rozpočtový nástroj, ktorým je zvýšenie príspevku organizácie v nadväznosti na povinnú mieru spolufinancovania jej úspešných grantových projektov, podporených z iných zdrojov. Ďalšími systémovými krokmi vedúcimi k zvýšeniu efektivity a adresnosti financovania kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a z rozpočtu ŽSK by mali byť najmä: — zmena pomeru „inštitucionálnych“ (príspevky organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK) a „projektových“ (príspevky na konkrétne aktivity a činnosti bez ohľadu na ich inštitucionálne zabezpečenie) financií v rozdeľovaní prostriedkov z rozpočtu ŽSK určených na kultúru a kultúrne aktivity, — prechod na kontraktové financovanie organizácií (rozpočet podľa merateľných plánovaných výkonov) s možnosťou rámcového strednodobého kontraktu (3 roky), so špecifikáciou kontraktu na príslušné rozpočtové obdobie a s transparentným systémom a kritériami pre vyhodnotenie plnenia kontraktu, — vytvorenie grantovej schémy v rozpočte ŽSK určenej na jednorazové (prípadne aj periodické) kultúrne aktivity a podujatia, s možnosťou účasti organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v tejto schéme (na kontinuálne činnosti by organizácie získavali financie z príspevku ŽSK podľa kontraktu, na jednorazové aktivity by mali možnosť získať granty z rozpočtu ŽSK aj z iných zdrojov), — transformácia vybraných príspevkových organizácií napríklad na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby alebo inú právnu formu organizácie, a to aj s možnosťou účasti iných subjektov z verejnej sféry alebo zo súkromnej sféry (neziskový sektor, podnikateľský sektor) na založení a financovaní týchto organizácií (napríklad spolupráca ŽS a iný samosprávny kraj, ŽSK a obec/mesto, ŽSK a nadácia a pod.). Navrhovanými systémovými úpravami možno dosiahnuť vyššiu efektivitu použitia verejných financií z rozpočtu ŽSK určených na kultúrne činnosti, aktivity a projekty a zároveň pokračovať v postupnom prechode od prežitého „zotrvačného“ rozpisovania rozpočtu organizáciám (podľa predchádzajúceho rozpočtového obdobia a s koeficientom úpravy podľa rozpočtových možností) k rozdeľovaniu verejných zdrojov podľa konkrétnych aktivít a plánovaných konkrétnych výsledkov (kvantifikovateľných výstupov).

2.15.2 Financovanie ďalších kultúrnych aktivít a projektov z rozpočtu ŽSK V súvislosti s financovaním kultúrnych aktivít z rozpočtu ŽSK existuje všeobecne záväzné nariadenie Žilinského samosprávneho kraja č. 4/2004 o poskytovaní darov a dotácií z rozpočtu ŽSK a Dodatok 1 k VZN 4/2004, ktorým sa umožnilo poskytnúť dotáciu – nenávratný finančný príspevok z rozpočtu samosprávneho kraja i subjektom v zriaďovateľskej pôsobnosti iných subjektov. Podľa objemu disponibilných finančných prostriedkov tak vznikla možnosť pre ŽSK finančne podporiť aj aktivity v organizačnej garancii Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 50 —

tých subjektov, ktoré nie sú v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (analógia k štátnemu grantovému systému Ministerstva kultúry SR, ktoré zo štátneho rozpočtu tak podporuje aj činnosť neštátnych subjektov podľa osobitných pravidiel). Celkový objem finančných prostriedkov určený na prideľovanie dotácií v rámci VZN 4/2004 bol v rokoch 2004 a 2005 v sume 300 tis. Sk ročne. Pre rok 2006 boli na aktivity zo všetkých oprávnených oblastí – oblasti školstva a vzdelávania, záujmovej umeleckej činnosti a kultúrnych aktivít, športu a telovýchovy, zdravotníctva, sociálnych služieb, charity, verejnoprospešných aktivít a pod. – vyčlenené finančné prostriedky v objeme 1 mil. Sk. Na základe podaných žiadostí boli pridelené účelové finančné dotácie v objeme 812 432,- Sk, t.j. cca 81%. Vzhľadom k neuskutočneniu sa jedného podujatia organizátor neakceptoval účelovú dotáciu vo výške 10 tis. Sk. Neúplné vyčerpanie plánovanej celkovej sumy bolo v roku 2006 spôsobené najmä nedostatočnou pripravenosťou projektov alebo subjektov z iných oblastí než z oblasti kultúry. Spôsob rozdelenia plánovaných finančných prostriedkov v rámci VZN 4/2004 na jednotlivé oprávnené oblasti však neumožnil zvýšiť objem financií pre tú oblasť, ktorá bola na čerpanie najviac pripravená. Z oblasti kultúry bolo v roku 2006 z prostriedkov ŽSK rozdeľovaných podľa uvedeného VZN podporených spolu 25 projektov, ktorým boli pridelené účelové finančné dotácie v celkovej sume 513 tis. Sk, čo predstavuje viac ako 50% celkového objemu financií plánovaných v roku 2006 na rozdelenie podľa uvedeného VZN. Zo všetkých oprávnených oblastí tak práve oblasť kultúry získala na tomto rozpočtovom zdroji ŽSK najväčší podiel. Tabuľka – zoznam rozdelenia finančných prostriedkov z rozpočtu ŽSK na rok 2006 podľa VZN č. 4/2004: Schválené finančné prostriedky z VZN 4/2004 na rok 2006 – oblasť kultúry Názov kultúrneho zariadenia

Suma dotácie

Centrum voľného času, Stará Bystrica

40 000,-Sk

Detský folklórny súbor Turiec, OZ

27 500,-Sk

Filmový klub 23 Dolný Kubín

13 000,-Sk

Juniorklub, CVČ, Martin Kultúrny prameň, OZ, Krásno nad Kysucou Mesto Rajecké Teplice

20 000,-Sk 24 000,-Sk 40 000,-Sk

Mestské divadlo Žilina

15 000,-Sk

Miestne kultúrne stredisko Terchová

40 000,-Sk

MKS Liptovský Hrádok

40 000,-Sk

MKS Trstená

20 000,-Sk

Obec Beňadovo

12 000,-Sk

Obec Bziny

10 000,-Sk

Obec Dubové

30 000,-Sk

Obec Chlebnice

15 000,-Sk

Obec Kolárovice

10 000,-Sk

Obec Lietava

10 000,-Sk

Obec Ochodnica

28 000,-Sk

Obec Rudinka

10 000,-Sk

Obec Veličná

15 000,-Sk

OZ Spolok priateľov Turzovky

20 000,-Sk

OZ UJUT Zákamenné

15 000,-Sk

Rímsko – katolícka cirkev, Krivá

8 000,-Sk

TK Deep Martico, o.z. Martin

30 000,-Sk

Žilinský komorný zbor, Žilina

10 500,-Sk

Živena – SSŽ Žilina

10 000,-Sk

SPOLU

513 000,-Sk



— s. 51 —

Z uvedeného prehľadu poskytnutých finančných prostriedkov na rok 2006 podľa VZN č. 4/2004 vyplýva, že aj keď predmetné VZN umožňuje poskytovať finančné prostriedky z rozpočtu ŽSK aj subjektom mimo zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, tak väčšina rozdelených finančných prostriedkov bola poskytnutá obciam a mestám alebo kultúrnym organizáciám v ich zriaďovateľskej pôsobnosti, pričom podstatne menší rozdiel finančných prostriedkov bol poskytnutý organizáciám mimo zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej správy (samosprávy) – viď nasledovný graf. Podie l na če rpaní prostrie dkov VZN podľa sfé ry zriaďovate ľa

OZ a iné celkom 29% samospráva celkom 71%


Skutočné čerpanie finančných prostriedkov podľa predmetného VZN tak síce zrealizovalo pozitívnu možnosť prispieť z rozpočtu ŽSK aj na aktivity organizácií mimo jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, no v konkrétnej praxi roku 2006 sa využívanie tohto nástroja orientovalo vo väčšmi na rozvoj kultúrnej spolupráce medzi ŽSK a miestnou samosprávou, než na podporu kultúrnych aktivít zabezpečovaných organizáciami mimo pôsobnosti verejnej správy (samosprávy). Táto skutočnosť pravdepodobne súvisí jednak s nominálne aj percentuálne malou sumou disponibilných prostriedkov na rozdelenie podľa predmetného VZN a jednak so spôsobom a s kompetenciami ich rozdeľovania (rozhodovanie prostredníctvom komisií Zastupiteľstva ŽSK a predsedu ŽSK, a nie s účasťou nezávislých expertných komisií), ako aj s nedostatočnou informovanosťou o tejto možnosti. V nasledujúcom období bude potrebné pri rozdeľovaní financií z rozpočtu ŽSK na kultúrne aktivity, činnosti a projekty subjektov mimo zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK uplatniť najmä nasledovné systémové kroky: — zvyšovať celkový objem aj podiel (v celkovom rozpočte ŽSK na kultúru) finančných prostriedkov rozdeľovaných na kultúrne projekty prostredníctvom „voľnej súťaže“ projektov, — z pozitívneho zámeru (vyjadreného prostredníctvom VZN č. 4/2004) vytvoriť osobitný grantový systém ŽSK pre oblasť kultúry, — uplatňovať sledovanie efektivity (kritériá a postupy) takto rozdelených finančných prostriedkov podľa dosiahnutých výsledkov, — postupne zvyšovať podiel podporených subjektov mimo zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv, — motivovať miestne samosprávy k spolufinancovaniu kultúrnych inštitúcií, — pravidelne zverejňovať výzvy na podávanie projektov a výsledky rozdelenia finančných prostriedkov, — zvýšiť vplyv nezávislých expertných skupín (komisií) na rozhodovanie o rozdelení takto určených finančných prostriedkov. Realizáciou uvedených systémových krokov sa dosiahne zvýšenie transparentnosti a efektivity dôležitého finančného nástroja kultúrnej politiky, ktorým je rozdeľovanie finančných zdrojov podľa princípu voľnej súťaže kvality projektov. �� Celková rozdelená suma 513 tis. Sk na kultúrne aktivity podľa predmetného VZN na rok 2006 predstavuje podiel 0,016% z celkového objemu financií v rozpočte ŽSK, použitého na bežné výdavky pre oblasť kultúry v roku 2006. Po započítaní kapitálových výdavkov sa tento podiel ešte zníži na 0,014%.


— s. 52 —

2.15.3 Financovanie kultúrnych aktivít z rozpočtu miest a obcí Financovanie a pomer výdavkov na kultúru z rozpočtov obecných a mestských samospráv sú v Žilinskom kraji veľmi diverzifikované a podmienené mnohými objektívnymi (veľkosť rozpočtu, možná suma na prerozdelenie...) i subjektívnymi (priority obecného zastupiteľstva, existencia silných lídrov v obci, pôsobenie súborov a skupín ZUČ v obci...) faktormi. Dôkazom nerovnomernosti financovania kultúry sú aj výsledky ročných štatistických výkazov o kultúrno-osvetovej činnosti. Sídelná štruktúra do istej miery predurčuje aj lokalizáciu infraštruktúry kultúry. Kultúrne aktivity v malých obciach sa často realizujú na verejných priestranstvách a na ďalších otvorených plochách (priestory pred obecnými úradmi, ihriská a pod.), v poslednom období sa však i menšie obce snažia vybudovať priestory pre dôstojnú prezentáciu a realizáciu aktivít vlastnej miestnej kultúry i kultúry komerčnej – dovezenej. Možnosť prezentácie jedinečného a svojbytného na pozadí globálneho a unifikovaného práve prostredníctvom miestnej kultúry pochopili a chopili sa jej aj miestne samosprávy. Táto aktivita je po období útlmu činnosti v miestnej kultúre na obciach prezentovaná spontánnym vznikom a organizovaním obecných slávností a festivalov. Vážnym problémom miestnej kultúry v podmienkach regiónu je nízka profesionalizácia a odborná vzdelanostná úroveň pracovníkov vyčlenených pre kultúru v obciach. V dôsledku zrušenia väčšiny osvetových zariadení na obciach a tým i úväzkov kultúrno-osvetových pracovníkov, transformáciou a prenajatím kultúrnych domov na komerčné účely je v súčasnosti kultúrno-osvetová práca na okraji záujmu mnohých obecných úradov a miestnych zastupiteľstiev. Táto nedoceňovaná činnosť sa realizuje zväčša na báze dobrovoľnosti ako neplatená funkcia, prípadne ako súčasť kumulovanej funkcie vyčleneného pracovníka obecného úradu alebo ako časť výkonu poslaneckého mandátu v miestnom zastupiteľstve. Výskumná fáza projektu „ Kultúrna politika z Amsterdamu po Žilinu“ odhalila problém vo financovaní miestnej kultúry v jednotlivých mestách a obciach Žilinského kraja. Rozvoj financovania kultúrnych aktivít na úrovni miest a obcí nie je systematický proces, ktorý by vyplynul z reformy verejnej správy. Ide skôr o systém pokusov a omylov, pričom nedochádza ku komunikácii na širšom fóre, nedefinujú a neakceptujú sa skutočné potreby kultúrneho prostredia na lokálnej úrovni, neexistuje komunikácia o rozvojových zámeroch kultúry na regionálnej úrovni, absentuje aj kultúrna politika SR na celoštátnej úrovni. Kultúra sa rozdelila – financovaním i koncepčne – na množstvo malých častí či podľa príslušného zriaďovateľa. Dôsledkom toho je priveľká vzájomná izolácia jednotlivých kultúrnych činností a aktivít na rozličných úrovniach, preferovanie úzkych záujmov a aktuálnych potrieb pred rozvojovými plánmi a strategickými zámermi, ako aj zbytočné trieštenie kultúrneho potenciálu, ľudských aj finančných zdrojov.

Niektoré pozitívne príklady spolupráce i financovania: — Mesto Žilina: podpora financovania kultúry tu vždy existovala v rôznych formách i objeme (napr. investovanie min. 60 miliónov Sk do rekonštrukcie budovy Mestského divadla), problém bol však s transparentnosťou rozhodovania o použití verejných financií na jednotlivé kultúrne podujatia. Výhodou tohto mesta je, že VÚC financuje šesť kultúrnych inštitúcií so sídlom v Žiline (všetky typy kultúrnych organizácií – múzeum, galéria, hvezdáreň, osvetové stredisko, knižnicu s pobočkami, bábkové divadlo), ktoré slúžia prevažne občanom mesta. Ministerstvo kultúry zriaďuje v Žiline profesionálny Štátny komorný orchester spolu s koncertnou sálou Domu umenia Fatra. Rovnako najmä vďaka grantom MK SR (+ EÚ a ďalších nadácií a sponzorov) funguje nezávislé kultúrne centrum Stanica Žilina – Záriečie. Dochádza tu tak k určitému nepomeru medzi financovaním a významom, resp. záberom jednotlivých kultúrnych inštitúcií, keď pri organizáciách financované z rozpočtu ŽSK, MKSR a iných sú prevažujúcim adresátom ich ponuky a služieb obyvatelia mesta Žilina. Tento jav môže do istej miery súvisieť aj s tým, že práve Žilina je aj centrom celého Žilinského samosprávneho kraja a sídlom Napríklad pre región Orava sa pohybuje výška príspevku z rozpočtu obce od 0,-Sk po 4.100 tis. Sk (mesto Dolný Kubín). Príspevok z rozpočtov samospráv pre miestnu kultúru bol v roku 2006 nasledovný (príklad – 3 okresy Oravy): Tvrdošín – 5.724 tis. Sk, Námestovo-3.000 tis. Sk Dolný Kubín – 4.434 tis. Sk.


— s. 53 —

jeho samosprávy a úradu. Mesto obnovilo v roku 2007 grantový program, otvorilo starú radnicu ako výstavný priestor, ale dodnes nemá zriadený odbor kultúry, funkciu mestského kultúrneho strediska plní čiastočne Mestské divadlo; — Mesto Liptovský Mikuláš je vlastníkom objektu Pongraczovská kúria, v ktorej ŽSK – Galéria P. M.Bohúňa prevádzkuje Centrum K. Sokola. Objekt mesto rekonštruovalo na vlastné náklady, poskytuje ho bezplatne a hradí 50 % nákladov na energie., ostatné prevádzkové náklady a mzdové náklady. V oblasti organizačného a finančného zabezpečovania kultúrnych aktivít v objekte aktívnu činnosť vyvíja aj Spoločnosť Kolomana Sokola (o.z.); — Komunitná nadácia Liptov: je integrátorom spolupráce a zároveň alternatívnym zdrojom financovania , ktorý ostatné štyri subregióny nemajú; — Mesto Ružomberok: má koncepčnú predstavu i financie, ktorými pravidelne podporuje kultúrne aktivity, zároveň silného donora dlhodobo spolupracujúceho s mestom (jeho časťou je aj obec Vlkolínec – jediná pamiatka UNESCO na území regiónu). Jediný voľný transfer je dar pre nadáciu, ktorá mestu Ružomberok administratívne spravuje voľné zdroje a transparentne ich rozdeľuje na kultúrne aktivity v meste. Odborná kultúrna verejnosť to považuje za transparentnejšie, pretože boli dopredu vyhlásené podmienky grantového kola, zasadala nezávislá komisia (odborníci z nadácie), ktorá projekty vyhodnotila a odporučila mestu na schválenie, nadácia poskytla kultúrnej verejnosti know-how v oblasti prípravy a podávania žiadostí, všetky projekty boli formálne vyúčtované a zároveň bola prehľadne zmonitorovaná efektivita použitých zdrojov, mesto dostalo na konci roka vyúčtovanie celého transferu spolu z výpočtom koeficientu 1 SK z mestského rozpočtu; — Mesto Liptovský Hrádok: vybudovaním stálej Expozície ovčiarstva sa posilnila úloha kultúry i cestovný ruch v meste, prácou OZ, ktoré pôsobí pri Liptovskom múzeu a využívaním dobrovoľníckej a aktivačnej práce, dosiahlo Liptovské múzeum nielen kvalitu práce ale ako jedna z mála organizácií využila takmer všetky spôsoby financovania kultúry, vrátane sponzorstva. Mesto má zriadené Mestské kultúrne stredisko ako príspevkovú organizáciu, ktorej predmetom činnosti v oblasti kultúry je najmä záujmová umelecká činnosť, organizovanie vzdelávacích, praktických hudobných a tanečných kurzov, príprava a organizovanie diskoték, príprava a organizovanie tzv. nakupovanej kultúr (t.j. divadlá, koncerty, vystúpenia estrádnych a kultúrnych súborov, talk show, operety, muzikály a iné), príprava a organizovanie vlastných programov, výpožička kníh, premietanie filmov, príprava a organizovanie výročných osláv, sprievodných a kultúrnych podujatí v rámci celomestských akcií, a iné. Mesto investuje do kultúry prostredníctvom organizácie MsKS z rozpočtu mesta priamo príspevkom na prevádzku cca 4 mil. Sk. V rozpočte mesta sú každoročne vyčlenené aj účelové dotácie určené pre žiadateľov – podnikateľské subjekty, ktoré majú na území mesta Liptovský Hrádok sídlo, za predpokladu, že dotácia je preukázateľne poskytnutá na podporu všeobecne prospešných služieb alebo účelu napríklad aj v oblasti tvorby, rozvoja, ochrany a obnovy duchovných a kultúrnych hodnôt; — Mesto Dolný Kubín: v spolupráci s ostatnými oravskými mestami sa plánuje zapojiť do projektu Európske mesto kultúry. V roku 2007 mesto prvýkrát vyčlenilo finančné prostriedky, kde sa formou grantu rozhodlo podporiť i kultúrne aktivity. Pozitívom je suma 300 tis. Sk ( podporených 7 projektov ), negatívom porovnanie s inými oblasťami podpory (1 mil. Sk na šport, ktorý bol vždy prioritou s maximálnou možnou finančnou dotáciou). Najväčším negatívom je určitá forma netransparentnosti pri vyhodnocovaní, keď komisia uviedla len celkový počet projektov a sumu podpory (chýba podrobnejšia špecifikácia podľa subjektov a účelu podpory); — Mesto Námestovo: prioritnou oblasťou je cestovný ruch, súvisiaci s veľmi početnou poľskou klientelou zo susedného štátu. Momentálne sa realizujú len dlhoročné a jednorazové sezónne kultúrne podujatia. Po dobudovaní služieb sa bude mesto vo väčšom rozsahu venovať aj oblasti kultúry – postupné kroky chápania kultúry ako jednej zo spoločenských priorít úzko súvisiacej s kvalitou cestovného ruchu; — Mesto Tvrdošín: podobnosť s Námestovom, súvisiaca s poľskou klientelou a jej požiadavkami, pričom prioritnou sférou investícií sú termálne pramene v Oraviciach; — Mesto Martin: má množstvo kultúrnych organizácií, ale aj silné kultúrne zázemie a tradície, dlhoročnú podporu štátu i verejnej a mestskej samosprávy. Nachádza sa tu najznámejšie profesionálne divadlo v regióne. Tak ako Dolný Kubín, aj toto mesto sa ide zapojiť do projektu Európske mesto kultúry. Podobne ako v Liptovskom Mikuláši je tu zrejmá spolupráca medzi mestom a ŽSK vo financovaní Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 54 —

kultúry – Turčianska galéria sa nachádza v budove mesta ale je organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK; — Obec Zuberec: aktívna a úspešná v získavaní a čerpaní finančných prostriedkov z grantových zdrojov. Realizuje významný medzinárodný festival Podroháčske folklórne slávnosti, na ktorom organizačne i finančne participuje viacero subjektov: obec, Žilinský samosprávny kraj a jeho kultúrne organizácie – Oravské osvetové stredisko, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava. Múzeum oravskej dediny (skanzen) vlastní obec, časť zbierok v skanzene sú vlastníctvom ŽSK v správe Oravského múzea P. O. Hviezdoslava – príklad dobrej spolupráce vyššej územnej a obecnej samosprávy — Obec Terchová: Cyrilometodské dni v Terchovej sú kultúrno-spoločenským podujatím s medzinárodnou účasťou. Na jeho viaczdrojovom financovaní sa podieľa Žilinský samosprávny kraj prostredníctvom Regionálneho osvetového strediska v Žiline, Obecný a farský úrad v Terchovej, Grantový systém Ministerstva kultúry SR a rôzne sponzorské dotácie. — Mesto Čadca: Etnofilm Čadca – medzinárodné bienále festivalu dokumentárnych filmov a videofilmov o ľudovej kultúre. Významné medzinárodné podujatie finančne a organizačne zabezpečuje množstvo kultúrnych a spoločenských inštitúcií: Žilinský samosprávny kraj prostredníctvom Kysuckého múzea v Čadci, Kysuckej galérie v Čadci a Kysuckého osvetového strediska v Čadci, grantové systémy: Ministerstva kultúry SR a Vyšegrádsky fond, Mesto Čadca, Slovenské národné múzeum, Slovenský filmový ústav, Literárny fond, Kysucká kultúrna nadácia, Slovenská televízia, Národopisná spoločnosť Slovenska Bratislava, Únia slovenských televíznych tvorcov Bratislava, Vysoká škola múzických umení Bratislava, Slovenský filmový zväz Bratislava, Klub filmových novinárov SSN, Klub priateľov pre záchranu kultúrnych a historických pamiatok Kysúc. Participáciou všetkých subjektov sa z národnej filmovej prehliadky vyvinul medzinárodný filmový festival, ktorý sa stal členom Európskeho koordinačného centra filmových festivalov so sídlom v Bruseli. — Obec Východná: Východná – celoslovenský festival tradičnej ľudovej kultúry s účasťou jednotlivcov i súborov nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia. Na realizácii tohto podujatia sa finančne podieľajú štát prostredníctvom Ministerstva kultúry SR a Národného osvetového centra, Žilinský samosprávny kraj prostredníctvom Liptovského osvetového strediska v Liptovskom Mikuláši, Obec Východná, sponzori, grantové systémy a pod. Organizačné a finančné zabezpečenie je príkladom vzájomnej spolupráce, ústretovosti a participácie. V stručnej charakteristike jednotlivých miest a obcí by sa dalo pokračovať. Podstatou však je, že kultúra na lokálnej úrovni existuje a je viac či menej financovaná samosprávou. Dôležitým faktorom je aj to, že tvorcovia a šíritelia kultúry pochopili nevyhnutnosť spájania finančných zdrojov a aktivít na rozličných úrovniach, čím sa môže postupne prekonať lokálna izolovanosť jednotlivých aktivít a dosiahnuť vyšší stupeň ich rozvoja. V súvislosti s tým je však nevyhnutný aj ďalší krok – vytvoriť ďalšie legislatívne možnosti a finančné nástroje pre spájanie financií a aktivít v oblasti kultúry na rozličných úrovniach.


— s. 55 —

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené príklady financovania kultúrnych aktivít a činností z rozpočtu mesta pri troch mestách regiónu Liptov: Financovanie kultúrnych aktivít – rozpočty mestá región Liptov Liptovský Liptovský priemer Mikuláš Hrádok 334 191 780 262 120 141

mesto

Ružomberok

rozpočet mesta celkom

z toho na kultúrne služby celkom

15 397

22 126

4 343

podiel na kultúrne služby v %

4,61%

2,84%

3,61%

3,69%

z kult. služieb celkom vyčlenené na organizácie mesta

12 729

21 557

4 243

podiel na kult.službách celkom

82,67%

97,43%

97,70%

92,60%

podiel na rozpočte mesta celkom

3,81%

2,76%

3,53%

3,37%

1 868

469

0

podiel na kult. službách celkom

12,13%

2,12%

0,00%

4,75%


0,56%

0,06%

0,00%

0,21%

800

100

100

podiel na kult.službách celkom

5,20%

0,45%

2,30%

2,65%


0,24%

0,01%

0,08%

0,11%

15 397

22 126

4 343

100%

100%

100%

100%

z kult. služieb celkom vyčlenené na pamiatky

z kult. služieb celkom na voľné transfery (granty?)

kontrolný súčet kontrolný súčet % údaje sú v tis. Sk – rozpočet na rok 2007

zroj: Komunitná nadácia Liptov

V súvislosti s ďalším financovaním kultúry na úrovni miest a obcí by bolo vhodné sústrediť sa na niektoré nasledovné okruhy čiastkových riešení: — postupné vytváranie samostatných kultúrnych oddelení v samosprávach v nadväznosti na rozsah kultúrnych aktivít a objem financií na miestnej úrovni – odlúčenie oddelení kultúry od rôznych sociálnych či iných oddelení príslušnej samosprávy (v súčasnosti je napríklad v Liptovskom Mikuláši odbor kultúry spojený s odborom sociálnych vecí a jeho pracovníci viac energie venujú práve sociálnym záležitostiam); — klásť väčší dôraz na realizáciu kultúrnych podujatí v partnerstvách (mesto často „supluje“ podujatia, ktoré robia napr. iné MVO a investuje sa do toho veľké množstvo zdrojov); — zvýšiť transparentnosť rozdeľovania finančných zdrojov na kultúru; — zvýšiť objem aj pomer tzv. voľných zdrojov do kultúry s možnosťou administrácie týchto zdrojov na miestnej úrovni cez nezávislú a transparentnejšiu organizáciu, — rozvíjať spoluprácu miest s neziskovými organizáciami za účelom vytvárania partnerstiev s možnými pozitívnymi efektmi: zvýšenie účelnosti a efektivity v rozdeľovaní verejných zdrojov, rozvoj darcovstva a strategického investovania do oblasti kultúry, rozvoj spolupráce verejného (samosprávy) a súkromného sektora (donori, podnikateľské subjekty ako partneri). Rozhodujúcu iniciačnú úlohu v podnecovaní zmien a rozvojových zámerov na miestnej úrovni, ako aj v procese integrácie zámerov a spájania finančných aj ľudských zdrojov medzi krajskou a miestnou úrovňou však môže zohrať práve Žilinský samosprávny kraj, ktorý svojimi rozvojovými zámermi a strategickými plánmi vytvorí predpoklady pre zvýšenie aktivít a finančných možností aj na úrovni miest a obcí. Dôležité pritom bude, aby na úrovni ŽSK vznikli a uviedli sa do praxe také nástroje kultúrnej politiky, ktoré budú podnecovať vzájomnú spoluprácu medzi ŽSK a mestami i obcami v oblasti kultúry na konkrétnych projektoch a činnostiach.


— s. 56 —

2.15.4 Financovanie kultúrnych aktivít prostredníctvom daňovej asignácie Daňové nástroje sú nepriamymi finančnými nástrojmi kultúrnej politiky, ktoré s úspechom fungujú v celej oblasti kultúry alebo v niektorej jej súčasti vo viacerých európskych krajinách porovnateľných so Slovenskom (Írsko, Maďarsko a iné). Medzi daňové nástroje patria jednak osobitné a cielené zvýhodnenia (napríklad investícií do kultúrnej infraštruktúry, kultúrneho priemyslu, ochrany pamiatok a pod.) a jednak priama asignácia dane na určité aktivity a činnosti. Vzhľadom na uskutočnenú daňovú reformu sa v SR v súčasnosti neuplatňujú žiadne daňové zvýhodnenia ani výnimky v súvislosti s kultúrnymi aktivitami a činnosťami. Jediným používaným daňovým nástrojom je priama asignácia 2% dane pre zaregistrované neziskové organizácie z rozličných oblastí verejnoprospešných činností vrátane šírenia a uchovávania kultúrnych hodnôt. Vo väčšine však chýba know-how kultúrnych organizácií na oslovenie individuálnych darcov, ktoré je veľmi potrebné v súvislosti so získaním 2% dane.

Prehľad financií pre MVO z daňovej asignácie 2%: Celkový počet MVO, ktoré využili možnosť získavať 2% z toho počet MVO v rámci ŽSK Celkové množstvo zdrojov, ktoré sa v r. 2006 získalo z toho množstvo zdrojov nakumulovaných v ŽSK

7.062 organizácii cca 650 organizácii 1.125.060.910,- Sk cca 63 miliónov

oblasť, nana ktorú bola využitá asignácia 2% v 2% rokuv2006 Žilinskom oblasť, ktorú bola využitá asignácia rokuv2006 v ŽS Kkraji

7%

12% zdravotníctvo

25% 25%

rôzne šport školstvo, vzdelanie a mládež kultúra

31%

* poznámka: v oblasti rôzne sú započítané organizácie, z ktorých nebolo možné presne vyšpecifikovať, na čo všetko použili získané 2% (ide o organizácie, ktoré majú široké pole pôsobnosti). Je teda predpoklad, že časť z týchto zdrojov bola použitá aj na kultúru. zroj: Komunitná nadácia Liptov

Rámcové zhodnotenie efektivity tohto nástroja pre kultúrne aktivity v Žilinskom kraji: — možnosť 2% asignácie dane ešte stále využíva malé percento organizácii pôsobiacich v oblasti kultúry; výsledky ukazujú, že najviac to využívajú organizácie pôsobiace v oblasti športu, školstva či zdravotníctva; — výsledky hovoria o tom, že stále nie je 2% asignácia využitá na 100% a stále sú zdroje, ktoré môžu byť využité v prospech verejne prospešných aktivít (teda aj v prospech kultúry); — novela zákona umožnila jednoduchým spôsobom získať zdroje a ponúkla možnosť získania zdrojov, ktoré by inak putovali do štátnej pokladnice (potenciálnych darcov 2% dane sa jednoduchšie podarí presvedčiť na poukázanie časti dane aj vzhľadom na to, že ide o financie, ktoré by tak či tak museli odviesť); — nie vždy je tento spôsob rovnako efektívny pre všetky MVO, veľmi dôležitým usmerňujúcim faktorom je paleta potenciálnych darcov a spôsob ich oslovenia, prípadne protihodnota, ktorá je darcom ponúknutá; — prepočítaním percentuálneho podielu zdrojov získaných z 2% asignácie sa priamo do oblasti kultúry v rámci Žilinského kraja využilo cca 4,5 milióna Sk (výška zdrojov však môže byť väčšia, keby sme Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 57 —

vedeli presne vyšpecifikovať, ktoré z organizácii z oblasti rôzne, použili zdroje aj do kultúry); — pre malé neziskové organizácie či občianske združenia je aj minimálna suma vyzbieraná z podielu 2% z daní prínosná ako zdroj dofinancovania získaných grantov, ktoré si vyžadujú spolufinancovnie z vlastných zdrojov, — zdroje sú relatívne voľne použiteľné v zmysle základného poslania neziskových organizácií (neexistuje žiadne striktné účelové vymedzenie spôsobu použitia takto získaných zdrojov). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa na celoštátnej úrovni neprijme rozhodnutie o ďalších daňových nástrojoch kultúrnej politiky, tak je potrebné v čo najväčšej možnej miere využívať existujúcu asignáciu 2% dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb aj na účely kultúrnych aktivít a organizácií. Na úrovni samosprávneho kraja aj na miestnej úrovni možno uvažovať jednak o rozličných iniciačných a podporných aktivitách vo vzťahu oslovovaniu potenciálnych darcov zaregistrovanými organizáciami, ako aj o prípadných ďalších daňových nástrojoch uplatňovaných vo vzťahu ku kultúre z tých daní, ktoré sú príjmom miest a obcí, resp. samosprávneho kraja (dane z nehnuteľnosti a pod.).

2.15.5 Medzinárodná spolupráca – reálny stav a možnosti Svet sa neustále zmenšuje. Globalizácia ekonomiky aj kultúry nie je len hrozbou, ale aj výhodou týchto procesov. V súvislosti s kultúrou je lepšie hovoriť o pozitívach a spolupráci, než bojovať proti otvorenosti zabíjajúcej autentickú lokálnu kultúru. Práve lokálna kultúra môže v globalizačných trendoch a procesoch najväčšmi pomôcť zachovaniu lokálnych tradícií a historických hodnôt. Globalizácia ekonomického trhu síce prináša aj nové unifikované kultúrne produkty a tovary (bez autentickej lokálnej či historickej hodnoty), ale zároveň otvára nové komunikačné možnosti aj priestory pre sprístupňovanie a šírenie hodnôt lokálnych kultúr. Otváranie trhu aj v oblasti kultúrnych produktov, tovarov a služieb neznamená ohrozenie existencie či rozmanitosti lokálnej kultúry a jej hodnôt. Kultúra istého etnika, skupiny či lokality totiž už od svojho počiatku vznikala aj pod vplyvmi zvonku, no v súčasnosti sa komunikácia medzi kultúrami zintenzívnila a ľudia (kultúry) sú si bližšie než kedykoľvek predtým. V prípade medzinárodnej spolupráce medzi kultúrnymi organizáciami (inštitúciami) je primárnou rovinou programová spolupráca (výmena) medzi podobnými organizáciami (napríklad galéria s inou galériou), často v rovine (re)prezentácie umenia a kultúry jednej krajiny v druhej. Medzi klasickými formami výhod medzinárodnej spolupráce dnes množstvo organizácií vidí ako dominantnú výhodu najmä možnosti finančného zabezpečenia projektov zo zdrojov Európskej únie alebo z iných medzinárodných fondov. Spolupráca v oblasti spájania či združovania zdrojov je pre mnohé projekty a aktivity najmä v oblasti kultúry mimoriadne dôležitá a neraz aj nevyhnutná. Medzinárodná spolupráca by však v prvom rade mala byť o obsahovej spolupráci, o procese vzájomnej komunikácie, príprave, realizácii a zhodnotení – nielen aktivít, ale aj ďalších vecí. Často navonok neviditeľná výmena know-how je niekedy omnoho dôležitejším výsledkom medzinárodných projektov organizácií z kultúry. Predpokladom úspešného medzinárodného projektu by malo byť v prvom rade vzájomné poznanie partnerov, intenzívna komunikácia, ktorá predchádza realizácii. Len v prípade skutočného partnerstva založeného na výmene know-how, na spájaní či na pozitívnej konfrontácii kultúrnych hodnôt a na vzájomnom poznaní vznikajú projekty s pridanou hodnotou. V podobe väčšieho publika (v dvoch a viacerých krajinách), finančného zabezpečenia (koprodukcie) i intenzívnejšej práce (umelcov).

Hodnotový aj marketingový potenciál tzv. world music (hudba vychádzajúca z lokálnych tradícií jednotlivých regiónov, etník, skupín či geografických častí sveta) sa v celosvetovom meradle výrazne zvýšil práve vďaka novým komunikačným možnostiam a sieťam (internet, digitálne hudobné nahrávky, audiovízia a pod.).


— s. 58 —

V medzinárodnej kultúrnej spolupráci sú významným nástrojom či priestorom pre realizáciu konkrétnych aktivít kultúrne networky. Hoci začali vznikať už pre niekoľkými desaťročiami, ich význam v posledných rokoch významne vzrástol spolu s narastaním medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry. Od veľkých európskych alebo globálnych ako napríklad EFAH (European Forum of Arts and Heritage), IETM (Informal European Theatre Meeting), Res Artists, ...až po celkom malé a špecificky orientované, sú dnes networky prostriedkom medzinárodnej spolupráce, často aktívnejším a prínosnejším ako inštitúcie typu UNESCO. Na každú oblasť kultúry alebo región dnes organizácie alebo subjekty pôsobiace v kultúre môžu nájsť network, ktorého členom sa môžu stať. Každý z networkov má svoju štruktúru, veľkosť, formy komunikácie a členstva, ale pre všetky je spoločné, že predstavujú platformy, na základe ktorých sa rodia nové a nové projekty spolupráce. Finančné zdroje na medzinárodnú spoluprácu v kultúre môžeme rozdeliť podľa rôznych kategórií – sú zamerané geograficky; podľa jednotlivých kultúrnych oblastí, podľa typu projektov. Tieto zdroje pochádzajú z inštitúcií financovaných z daní, súkromných fondy a nadácií. Dôležitými inštitúciami, podporujúcimi kultúrne aktivity aj finančne bývajú veľvyslanectvá a kultúrne inštitúty jednotlivých krajín. V globalizujúcom sa svete sa medzinárodné projekty stávajú zaujímavé aj pre sponzorov – nadnárodné firmy. Vo väčšine prípadov pochádzajú finančné zdroje na konkrétny kultúrny projekt z viacerých zdrojov. Spájanie aktivít, záujmov a zdrojov je najdôležitejšou cestou k realizácii kultúrnych projektov medzinárodnej spolupráce. Nevyhnutným predpokladom jej úspešnej realizácie v podmienkach organizácií a subjektov ŽSK je zvyšovanie jazykovej a komunikačnej vybavenosti ľudských zdrojov, ako aj zvyšovanie know-how v oblasti prezentácie zámerov, hodnôt a projektov aj v oblasti fundraisingu a marketingu kultúry. V súvislosti s rozvojom medzinárodnej spolupráce možno sformulovať niekoľko odporúčaní pre oblasť kultúrnej politiky ŽSK: — určiť ako prioritu v tejto oblasti dlhodobé a intenzívne partnerstvá medzi kultúrnymi inštitúciami v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a zahraničnými organizáciami, prvotne z regiónu strednej Európy, začlenenie do networkov (tejto priorite prispôsobiť aj kritériá pri prideľovaní podpory na medzinárodnú spoluprácu alebo na spolufinancovanie projektov); — podporiť lepšie podmienky pre hosťovanie zahraničných umelcov a kultúrnych projektov v Žilinskom kraji a naďalej podporovať cestovanie pracovníkov kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK do zahraničia (pracovné cesty) ako štartovací bod pre rozvoj budúcich partnerstiev; — zabezpečiť zvýšenie kapacity ľudských zdrojov inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK – najmä v oblasti komunikácie, jazykovej vybavenosti, prezentačných materiálov a využívania nových technológií — stimulovať získavanie medzinárodných finančných zdrojov kofinancovaním – grantami zo strany ŽSK.

2.15.6 Financovanie kultúrnych aktivít z fondov Európskej únie Pre využívanie fondov EÚ v rokoch 2007-2013 bol vytvorený strategický dokument Slovenskej republiky “Národný strategický referenčný rámec”. Tento dokument určuje národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu v nadväznosti na Strategické usmernenia Spoločenstva, pričom tieto definujú rámec pre intervencie fondov na Európskej úrovni. Hlavný strategický cieľ Slovenskej republiky na roky 2007-2013 je formulovaný ako: „Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja“.

Regionálny operačný program (ROP) – špecifická priorita regionálna infraštruktúra Pre oblasť kultúry sú zaujímavé aktivity z prioritnej osi 1 – Rozvoj zariadení občianskej infraštruktúry. Medzi podporované typy zariadení občianskej infraštruktúry patria aj knižnice, galérie, múzeá a pod. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 59 —

v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv z oblasti „pamäťové a fondové inštitúcie na miestnej a regionálnej úrovni“, Ďalej z oblasti „nehnuteľné kultúrne pamiatky“ a to nevyužitý, resp. nevhodne využitý pamiatkový fond vo vlastníctve verejného sektora. Zaujímavé sú aj aktivity zamerané na investície do technického stavu stavebných objektov využívaných pamäťovými a fondovými inštitúciami v zriaďovateľskej pôsobnosti miestnej a regionálnej samosprávy. Podporovať sa môžu tiež aktivity zamerané na investície do technického stavu nevyužitých, resp. nevhodne využitých pamiatkových objektov V rámci ROP je pre kultúrne aktivity možné využiť aj prioritnú os 2 – Posilnenie vybavenosti územia, a to najmä v časti „Regenerácia sídiel“ , ktorá je zameraná na renováciu a rozvoj sídiel. Z hľadiska kultúry sú tu oprávnené aktivity zamerané na zlepšenie stavu prvkov hmotnej infraštruktúry prostredníctvom realizácie aj týchto typov investičných aktivít: — rekonštrukcia objektov využívaných na kultúrno-spoločenské a osvetové účely (kultúrne domy, osvetové strediská), teda aktivity zamerané na investície do technického stavu objektov, ktoré nie sú registrovanými nehnuteľnými kultúrnymi pamiatkami, za účelom ich využitia na kultúrno-spoločenské a osvetové účely; — regenerácia sídiel ROP vytvorí aj predpoklady na realizáciu, resp. čiastočnú realizáciu integrovaného národného projektu Európske hlavné mesto kultúry. Tento projekt bude realizovaný na Slovensku prvýkrát a hoci sa nazýva „kultúrnym“ kladie predovšetkým dôraz na trvalo udržateľný rozvoj miest. kultúrneho publika, investície do mestskej infraštruktúry a revitalizácie mesta. V ďalšej časti prioritnej osi 2 „Podpora infraštruktúry cestovného ruchu“ v pôsobnosti verejného sektora na území SR za účelom efektívnejšieho využitia potenciálu cestovného ruchu sú pre oblasť kultúry sú dôležité najmä tieto podporované aktivity: — investičné aktivity zamerané na podporu obnovy lokalít významných z hľadiska prírodného a kultúrneho dedičstva; — podpora budovania a rekonštrukcie zariadení podporujúcich turistickú atraktivitu komplexného turistického programu s celoročným využitím (umelecké dielne, festivaly, prezentácie národného folklóru, zvykov a tradícií, folklórnych múzeí, atď.); — neinvestičné aktivity ako podpora tvorby ucelenej ponuky produktov cestovného ruchu s dôrazom na efektívne využitie prírodného a kultúrneho potenciálu; — podpora obnovy a rekonštrukcie kultúrno-náučných chodníkov a podobných aktivít v priamej väzbe na cestovný ruch.

Operačný program Informatizácia spoločnosti — Hlavným zámerom operačného programu v oblasti efektívnej elektronizácie verejnej správy a rozvoja elektronických služieb je optimalizovať procesy služieb poskytovaných verejnou správou a integrovať ich technologickú a aplikačnú informačno – komunikačnú infraštruktúru. Pre kultúru je v rámci tohto programu dôležitá najmä prioritná os „Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry.“ Táto prioritná os je zameraná na vytváranie a sprístupňovanie digitálneho obsahu zo zdrojov pamäťových a fondových inštitúcií. Cieľom prioritnej osi je skvalitnenie systémov získavania, spracovania, ochrany a využitia poznatkov a digitálneho obsahu, modernizácia a dobudovanie infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií na národnej úrovni. Okrem operačných programov Národného strategického referenčného rámca je možné pre kultúrne aktivity a projekty využívať aj finančné zdroje ďalších európskych podporných programov určených pre oblasť kultúry. Sú to najmä: — Kultúra 2007 – 2013 — Conserving Europe‘s Architectural Heritage — Books and Reading — Kaleidoscope — European Cultural Month Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 60 —

— Prestige Projects — Media — Training in... — Interreg

Jedným zo strategických rozvojových zámerov v oblasti kultúry ŽSK by preto malo byť: — podporovať projekty a subjekty schopné začleniť sa do medzinárodnej spolupráce v rámci európskych kultúrnych programov, — zvyšovať know-how ľudských zdrojov v kultúre so zameraním na fundraising a získavanie financií z európskych fondov — zvyšovať informovanosť o možnostiach a podmienkach čerpania financií z týchto programov.

2.15.7 Zdroje neziskového a podnikateľského sektora Súčasnosť si vyžaduje tímových hráčov, medziodborovú a medzisektorovú interakciu – a platí to aj pre kultúru. Jednoduché riešenia typické pre marketing z industriálnej doby patria minulosti. Synergický efekt spojenia kapacity viacerých partnerov z verejného, podnikateľského a tretieho sektoru prináša v kultúre komplexné, tvorivé, adaptované, ekonomicky únosné a sociálne zodpovedné riešenia. Vzniká sieťová kultúra, ktorá je motorom ďalšieho rozvoja a najmä trvalého udržania postindustriálnej spoločnosti. O sponzoringu ako o jednej z možností, ako sa do tohto procesu môžu zapojiť súkromné firmy, sa u nás veľa hovorí a málo sa realizuje v praxi. Krajiny, v ktorých sa sponzoring rozvíjal intenzívne (napríklad Veľká Británia či USA) môžu byť príkladom. Deväťdesiate roky 20.storočia tu znamenali renesanciu umenia vrátane masívne zvýšeného objemu peňazí, ktoré do kultúry „investuje“ súkromný sektor. Záujem o umenie a narastajúce množstvo financií, ktoré sa v ňom pohybuje, sa vyrovnávajú záujmu o šport. Postindustriálna spoločnosť je najvzdelanejšia v histórii a kultúra i umenie ako forma trávenia voľného času, ako forma ďalšieho vzdelávania a pre firmy ako forma ich (re)prezentácie je stále atraktívnejšia. V prípade sponzoringu sa do popredia dostávajú komplexnejšie dôvody než jednoduchá reklama a vizibilita z neho plynúca. Firmy sa stávajú stále dôležitejšími aktérmi spoločenského vývoja a s tým si viac a viac uvedomujú aj svoju zodpovednosť. Spoločenská zodpovednosť im totiž zaručí pokračovanie ich vlastného biznisu – vo svete bez vojen, konfliktov, chudoby na jednej strane a vo svete so vzdelanými, tvorivými a „kultúrnymi“ ľuďmi na strane druhej, sa lepšie darí aj ich produktom, ktoré sú viac a viac sofistikované. To, že peniaze a priamy marketing nie sú jediným benefitom pre firmy, treba mať v kultúrnej inštitúcii na pamäti v prípade hľadania zdrojov prostredníctvom sponzoringu. Rozvoj sponzoringu je v kultúrnej organizácii marketingovou stratégiou a v ideálnom prípade je behom na dlhé trate. Cieľom je dlhodobé partnerstvo medzi sponzorujúcim a sponzorovaným, zdroje zo sponzoringu sú v prípade úspechu omnoho stabilnejšie, dlhodobejšie (a menej byrokratické) než grantové príjmy. Kultúrna inštitúcia má projekt a cieľovú skupinu, ktorá je pre sponzora zaujímavá, a preto chce byť súčasťou tohto projektu. Ideálne, ak sa podieľa už na jeho príprave. Pre budovanie tohto vzťahu je dôležité si okrem zaujímavého projektu a jeho relevancie pre prípadného sponzora uvedomiť, že v každej firme, sedia konkrétni ľudia. Firma nie je abstraktná entita, s formálnym riadením, tvoria ju konkrétni ľudia so svojimi osobnými preferenciami, túžbami a snami. A práve oni rozhodujú aj o tom, akým smerom sa bude firemná kultúra a stratégia sponzoringu uberať. Tiež si treba uvedomiť, že firma – potenciálny sponzor často disponuje produktom alebo službou, ktorú organizácia potrebuje. Firmy sú vo všeobecnosti vždy náchylnejšie k nefinančnému sponzoringu, voľných finančných zdrojov bude vždy málo. Platí to aj v prípade firiem, ktoré nič nevyrábajú – pre kultúrnu organizáciu môže byť veľmi zaujímavé aj bezplatné finančné poradenstvo či konzultačné služby, ktoré prispejú k jej lepšiemu riadeniu. Takáto podpora môže mať dokonca podobu sponzorovania ľudským kapitálom – firma zapožičia svojho zamestnanca kultúrnej inštitúcii. Zamestnanec na Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 61 —

druhej strane získa novú skúsenosť, rozhľad v kreatívnej oblasti, vzdeláva sa alebo vo voľnejšom svete umenia a kultúry relaxuje od striktného prostredia biznisu. Na záver jeden príklad z globalizovanej budúcnosti – network nezávislých kultúrnych centier Trans Europe Halles sa v súčasnosti pokúša o pilotný projekt získania globálneho sponzora. Firmám, ktoré pôsobia globálne (mobilní operátori, pivovary či výrobcovia techniky), ponúka spojenie globálneho a lokálneho – európsky network tvoria centrá, ktorých pôsobenie je výsostne lokálne. Firma tak jeho prostredníctvom osloví svoje cieľové skupiny v európskych krajinách decentralizovaným marketingom. Trans Europe Halles rozdelí príjem zo sponzoringu na podporu lokálnych aktivít svojich členov a na spoločné networkové projekty a výmenu programov. V súvislosti s rozvojom kultúrnej spolupráce s podnikateľským sektorom možno sformulovať niekoľko odporúčaní pre oblasť kultúrnej politiky ŽSK: — stimulovať kultúrne organizácie vyhľadávať sponzorské zdroje – podporou, spolufinancovaním a prípadne inými zvýhodneniami zo strany ŽSK, — zvýšiť kapacitu kultúrnych organizácií na získavanie sponzorov – vzdelávaním v oblasti sponzoringu, marketingu a pod., — zabezpečiť vzdelávanie pre pracovníkov kultúrnych organizácii v oblasti komunikácie, PR a marketingu, — stimulovať dialóg s podnikateľskými subjektami – organizovaním fóra, šírením informácií o kultúre, udeľovaním ceny za filantropické aktivity firiem v kultúre.

2.15.8 Zdroje z vlastnej činnosti Zdroje z vlastnej činnosti sú príjmami z hlavnej činnosti kultúrnych organizácií (vstupného z kultúrnych podujatí, organizácie aktivít či služieb v kultúrnej oblasti), ale aj iných činností, ktoré nemusia priamo vyplývať z poslania organizácie, ale pomáhajú ho prostredníctvom získaných finančných zdrojov napĺňať. Výhodou vlastných príjmov je ich nezávislosť a voľnosť použitia – na rozdiel od príspevkov zriaďovateľa, grantov či sponzorských príjmov nie sú viazané na konkrétny účel a organizácia ich môže použiť na najrôznejšie účely vrátane nepredvídateľných výdavkov alebo strategického rozvoja inštitúcie. Príjmy plynúce z tých činností, ktoré priamo vyplývajú z poslania organizácie, majú alebo mali by mať v hospodárení kultúrnych organizácií vždy prioritu, pretože vznikajú z hlavných aktivít organizácie. Majú síce limity, ale pre väčšinu kultúrnych organizácií na Slovensku zatiaľ predstavujú potenciál, ktorý môže byť väčšmi využitý. Pomer príjmov zo vstupného a nákladov na aktivity je stále príliš nízky. Často sa stretávame v kultúre s aktivitami, o ktoré z rôznych dôvodov nie je dostatočný záujem, (neatraktívnosť ale aj slabé informovanie), alebo ktoré sú ponúkané za smiešne nízke vstupné, hoci majú výrazne vyššiu trhovú alebo obsahovú hodnotu. Dobrým marketingom môže organizácia lepšie reagovať na potreby cieľových skupín aj prilákať viac divákov, vhodnou cenotvorbou môže tiež zvýšiť vlastné príjmy. Samofinancovanie z podnikateľskej činnosti zahrňuje aktivity, ktoré predstavujú pre organizáciu doplnkové podnikanie. V súvislosti s kultúrnymi organizáciami treba vždy vravieť o doplnkovom podnikaní, pretože pre kultúrnu organizáciu by takéto „komerčné“ aktivity mali predstavovať doplnkovú aktivitu a prioritou zostávajú hlavné aktivity. Dôležitou sa v prípade podnikania organizácií nezaložených na podnikanie stáva etika – kultúrne organizácie by mali mať etické kódexy podnikania, určujúce limity podnikania aj to, na čo sa použije zisk a ako sa odmenia ľudia, ktorí sa na ňom podieľajú. Rizikom pre kultúrne organizácie môže byť najmä ich priveľká orientácia na podnikanie a s tým súvisiace čiastočné alebo výrazné oslabenie hlavných aktivít, prípadne strata imidžu neziskovej kultúrnej inštitúcie. Klasické príklady samofinancovania kultúrnych organizácií sú prenájmy priestorov, techniky, doplnkový predaj publikácií a suvenírov, reklamné a kreatívne aktivity či ďalšie služby predstavujúce využitie potenciStratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 62 —

álu, ktoré tieto organizácie majú. Sú ale aj zaujímavou službou pre cieľové skupiny. Rovnako zaujímavou službou, ktorá môže podporiť aj návštevnosť kultúrnej organizácie, je napríklad prevádzka kaviarne alebo ubytovania Tieto služby však vyžadujú väčšie vstupné náklady aj know-how. Pokiaľ sa realizujú vo vlastných priestoroch, náklady na ich zriadenie a prevádzku nemusia byť veľké. Zaujímavým zdrojom môže byť aj poskytovanie služieb využívajúcich ľudský potenciál organizácie – konzultačné služby, agentúrna činnosť a podobne. Samostatnou kategóriou je rozvoj podnikania v kultúre a umení, kreatívny priemysel a uplatnenie umelcov v podnikateľskej sfére. Chýbajú však zatiaľ výraznejšie motivačné faktory (podpora podnikania v tejto oblasti), vzdelávanie, ako aj inštitúcie, ktoré by zabezpečili uľahčenie výmeny a komunikácie medzi biznisom a umením. Kreatívny priemysel je súčasťou znalostnej ekonomiky a mal by sa preto dostať medzi jej priority. V súvislosti s rozvojom vlastných zdrojov kultúrnych organizácií z ich hlavných aj doplnkových činností možno sformulovať niekoľko odporúčaní pre oblasť kultúrnej politiky ŽSK: — zabezpečiť vzdelávanie a tréningy pre kultúrne organizácie v oblastiach súvisiacim s marketingom a podnikaním, — stimulovať organizácie k zvýšeniu návštevnosti a k zvýšeniu podielu príjmov z hlavných aktivít, — konzultačnými službami podporiť zmenu v ponúkaných aktivitách, marketingovú orientáciu organizácií a ich aktivít, — stimulovať zvýšenie kvality služieb, vrátane podnikateľských, — oceňovať podnikateľské nápady a finančnú sebestačnosť kultúrnych organizácií, — dohliadať na etické kódexy samofinancujúcich aktivít kultúrnych organizácií, — stimulovať podnikanie v kultúre, rozvoj kreatívneho priemyslu, komunikácie medzi umelcami, kultúrnymi organizáciami a podnikateľskou sférou.


— s. 63 —

3. Vízie kultúrnej politiky Žilinského samosprávneho kraja a hlavné ciele dlhodobej rozvojovej stratégie Základným všeobecným cieľom rozvoja kultúry v Žilinskom kraji je zlepšenie kvality života obyvateľov kraja prostredníctvom vytvárania, uchovávania a sprístupňovania kultúrnych hodnôt. Cieľom rozvoja kultúry v Žilinskom kraji je uchovanie regionálnych kultúrnych tradícií a kultúrneho dedičstva, ako aj rozvoj nových kultúrnych aktivít a vytváranie aj prezentácia nových kultúrnych hodnôt pôsobiacich v regionálnom aj v celospoločenskom či medzinárodnom kontexte. Dosahovanie týchto cieľov je kontinuálny proces, ktorého výsledkom by malo byť neustále zlepšovanie podmienok pre individuálny osobnostný a duchovný rast (prostredníctvom motivácie, inšpirácie k hľadaniu, spoznávaniu a vytváraniu kultúrnych hodnôt, osobnostných vzorov ponúkajúcich úctu k ľudom, k životu...), zlepšovanie podmienok pre rozvoj kultúrnej identity, vzdelávanie, sprístupňovanie a tvorbu kultúrnych hodnôt, sekundárne aj zlepšovanie sociálnych podmienok (napríklad lepšia zamestnanosť, zdroj príjmov z kultúrnej turistiky). Pre uskutočňovanie týchto cieľov je nevyhnutná spolupráca aktérov z oblasti kultúry (rozhodovatelia, administratívne zložky, tvorcovia a šíritelia kultúrnych hodnôt, dobrovoľníci a ďalšie zúčastnené subjekty) na procese prípravy, schvaľovania a realizácie strategických rozvojových dokumentov na úrovni kraja, ako aj spoluúčasť týchto aktérov na strategickom rozhodovaní v oblasti rozvoja kraja alebo sídla. Rozvoj nijakej spoločnosti ani jej časti sa nezaobíde bez aktívnej spoluúčasti kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít na tomto rozvoji, a teda ani bez vytvorenia primeraných podmienok pre takúto spoluúčasť. Dôležitosť kultúry z hľadiska celospoločenského a trvalo udržateľného rozvoja, ako aj nevyhnutnosť vytvárania podmienok pre plnohodnotnú existenciu, uchovávanie a sprístupňovanie kultúrnych hodnôt je nevyhnutné zdôrazňovať a uvedomovať si vo vzájomnom prepojení na centrálnej, regionálnej aj miestnej úrovni. Aj dokument Návrh koncepcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry v časti Vízia rozvoja kultúry uvádza niektoré významné strategické predpoklady a súvislosti rozvoja kultúry v nasledujúcom období a v dlhodobom časovom horizonte. Vedomie existujúcich kultúrnych hodnôt, ich sprístupňovanie v spoločenskej komunikácii, ako aj vytváranie hodnôt nových je fenoménom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou procesu trvalo udržateľného miestneho a regionálneho rozvoja. „Podpora miestnych kultúrnych aktivít a kultúrneho života a dôkladné poznanie kultúrnych zdrojov územia sa tak stáva konkurenčnou výhodou, silnou stránkou a znakom rozvoja obcí.“ Toto konštatovanie platí aj na úrovni samosprávnych krajov a ich administratívnych aj rozhodovacích orgánov. Práve táto úroveň verejnej správy (samosprávy) je totiž najvhodnejšou platformou na integráciu strategických celospoločenských rozvojových zámerov s možnosťami a podmienkami realizácie týchto zámerov v konkrétnej kultúrnej praxi na regionálnej a miestnej úrovni. Ak predpokladaný ekonomický rast Slovenska postupne umožní investovať viac aj do oblasti kultúry a vzdelávania (v tejto súvislosti treba zdôrazniť aj význam výchovy a vzdelávania prostredníctvom kultúry a kultúrnych hodnôt!), tak potom výrazne vzrastie aj význam kultúry a sprístupňovania aj vytvárania kultúrnych hodnôt ako dôležitej súčasti voľnočasových aktivít jednotlivcov aj skupín (viď časť 2.6.1 Prieskum publika a preferencie záujmov), aj ako dôležitej súčasti komunitných aktivít na lokálnej a regionálnej úrovni.


— s. 64 —

Pre proces rozvoja miestnej a regionálnej kultúry je nevyhnutné, aby jednotlivé samosprávne orgány jednoznačne deklarovali podporu rozvoju kultúry a jej začleneniu do strategických rozvojových zámerov a plánov regiónu a aby v nadväznosti na to pomenovali rozvojové ciele pre oblasť kultúry a prijali strategický plán ich postupného dosahovania a uskutočňovania rozvojových zámerov. V nadväznosti na uvedené strategické rozvojové zámery, ako aj vo vzťahu ku kultúrnemu potenciálu regiónu a v súvislosti s analýzou aktuálneho stavu kultúry v regióne možno na úrovni Žilinského samosprávneho kraja definovať niektoré hlavné rozvojové ciele pre oblasť kultúry v nasledujúcom strednodobom a dlhodobom horizonte – a to tak v spoločnom (prierezovom) pohľade, ako aj podľa jednotlivých základných oblastí kultúry a druhov kultúrnych aktivít:

Spoločné (prierezové) rozvojové ciele v celej oblasti kultúry — zmeniť postavenie a vnímanie kultúry vo verejnej správe a v politickom kontexte (namiesto kultúry ako „nevyhnutného doplnku“ ekonomických, sociálnych a politických programov pristupovať ku kultúre ako k nevyhnutnej súčasti individuálneho aj verejného či spoločenského života); — zvýšiť rovnoprávnosť príležitostí v oblasti kultúry (tvorcovia aj príjemcovia kultúrnych hodnôt); — iniciovať väčšiu variabilitu a súťaživosť kultúrnych obsahov (podnecovať vytváranie a šírenie nových kultúrnych obsahov, od konkurencie subjektov prejsť k súťaži obsahov a hodnôt); — podnecovať užšiu spoluprácu projektov aj subjektov (vzájomné spájanie zdrojov, aktivít a činností na rozličných úrovniach: mestá/obce – samosprávny kraj – celoštátna úroveň – medzinárodná spolupráca – euroregióny) — zvyšovať dostupnosť kultúry v kraji (kultúra ako prirodzená súčasť trávenia voľného času, približovanie kultúry obyvateľom, nové spôsoby šírenia a sprístupňovania kultúrnych hodnôt).

Zabezpečiť uchovávanie a rozvoj kultúrnych hodnôt (kultúrne dedičstvo)

Podporiť vytváranie, sprístupňovanie a vnímanie nových hodnôt

HLAVNÉ CIELE

Zvyšovať dostupnosť kultúry a spoluúčasť na kultúrnych hodnotách


— s. 65 —

Rozvojové ciele v jednotlivých oblastiach kultúry Kultúrne dedičstvo – kultúrna pamäť: — záchrana, uchovávanie, odborná evidencia a dokumentácia existujúceho kultúrneho dedičstva – hnuteľné pamiatky a nehmotné kultúrne dedičstvo (pasportizácia, centrálna evidencia zbierok, katalogizácia, uskladnenie v depozitoch, digitalizácia a uloženie digitalizovaných dokumentov); — záchrana a rekonštrukcia nehnuteľného kultúrneho dedičstva – nehnuteľné pamiatky a pamätihodnosti na území ŽSK (legislatívna ochrana, reštaurovanie, rekonštrukcia, obnova, nové spôsoby využitia pamiatok, prepojenie s oblasťou cestovného ruchu); — odborný výskum kultúrneho dedičstva (archeologický, etnografický, kultúrnohistorický v regionálnom aj lokálnom kontexte) — akvizícia a sprístupňovanie kultúrneho dedičstva (zberateľstvo a popis ľudovej kultúry, nákup akvizícií, kultúrne podujatia, stále expozície, publikačná a edičná činnosť, vedeckovýskumná činnosť a jej výstupy, metodická činnosť)

Tvorba kultúrnych hodnôt — podpora umeleckej tvorby, podpora aktérov kultúrneho a umeleckého diania (grantový systém) — podpora tvorivosti ľudí, najmä detí a mládeže (tvorivé dielne, vzdelávanie ku kultúre, osveta) — podpora zverejňovania a sprístupňovania novovytvorených kultúrnych hodnôt (výstavy, expozície, koncerty, kultúrne podujatia, filmy, web stránky...) — podpora úcty k ľuďom a úcty k životu (osobnostné vzory, kultúrne podujatia – výročia osobností,...)

Kultúrne vedomie (poznanie, vzdelávanie, komunikácia) — podpora poznávania kultúrnej identity a kultúrnych hodnôt v regionálnom a lokálnom kontexte, vytváranie a rozvoj kultúrneho vedomia obyvateľstva (rozvoj informovanosti o kultúre a podpora programov vytvárajúcich pozitívny vzťah ku kultúre) — podpora poznávania iných kultúr, rozdielnosti v ponímaní kultúrnych hodnôt, v postojoch a pohľadoch na svet (medzikultúrny dialóg, workshopy, kultúrne podujatia, diskusie, grantový systém...) — podpora vzdelávania v oblasti kultúry a umenia (tvorivé dielne, tréningy, semináre, umelecké školy, vzdelávacie kurzy, kultúrne podujatia, diskusie) — aktivácia obyvateľstva (najmä mladej generácie) k priamej účasti na kultúre (programy na podporu príjmu aj vytvárania kultúrnych hodnôt mladými ľuďmi); — výskum v oblasti vedy, kultúry a umenia (výskumné projekty, expedície, pozorovania) — edičná činnosť a zlepšenie informovanosti o kultúre a kultúrnom dianí (zlepšenie dostupnosti kultúrnej ponuky prostredníctvom profesionálnej informačnej politiky)

Spolupráca a strategické partnerstvá — dobrá spolupráca s komunitou, mimovládnymi organizáciami, obcami a mestami, štátnou správou, cirkvami, podnikateľmi (klubová, spolková, komunitná činnosť, spoluorganizovanie kultúrnych podujatí v obciach a mestách regiónu, dohody s mestami a obcami o spolufinancovaní kultúry a odpustení dane z nehnuteľností, grantový systém) — spolupráca s inými oblasťami verejnej správy aj s podnikateľským sektorom pri podpore turistického ruchu v regióne (poskytovanie komplexných služieb v rámci kultúrnej ponuky, zlepšenie dostupnosti kultúrnej ponuky v rámci služieb turistického ruchu prostredníctvom profesionálnej informačnej politiky) — medzinárodná spolupráca (vytváranie spoločných projektov, export aj import kultúrnych hodnôt, zvyšovanie možností pre spolufinancovanie projektov medzinárodnej spolupráce)


— s. 66 —

Pre úspešné dosahovanie uvedených hlavných rozvojových cieľov v oblasti kultúry na území Žilinského samosprávneho kraja v lokálnom, regionálnom, celoštátnom aj medzinárodnom kontexte, ako aj pre uskutočňovanie hlavných strategických zámerov rozvoja kultúry je nevyhnutné na úrovni rozhodovateľov a samosprávnych orgánov kraja vytvoriť nasledovné východiskové predpoklady: — zmena pohľadu na kultúru v kontexte spoločenského vývoja, ekonomického rastu a regionálneho rozvoja: kultúra a pozitívna kultúrna politika sa musí stať prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou rozvojových strategických plánov na úrovni samosprávneho kraja; kultúra sa dotýka alebo priamo vstupuje do viacerých spoločenských systémov a ovplyvňuje ich – vzdelávanie, podnikanie, sociálne systémy, mediálne a komunikačné systémy – aj preto je čoraz dôležitejšou súčasťou fungovania modernej spoločnosti ako celku; — zmena prístupu k ekonomike a k financovaniu kultúry: kultúra nie je oblasťou, ktorá len spotrebúva verejné zdroje, ale je aj sférou, v ktorej okrem kultúrnych hodnôt vznikajú aj ekonomické hodnoty a benefity (nové pracovné príležitosti, priestor pre investície do kultúrneho a kreatívneho priemyslu, predaj kultúrnych produktov a služieb, informačné a komunikačné technológie a ich obsahy, dizajn, multimédiá, audiovízia...), je čoraz dôležitejšou súčasťou života moderného človeka a znalostnej ekonomiky a je aj oblasťou pre výhodné a cielené investície s trvalou či rastúcou hodnotou (pamiatky, umelecké diela); — zmena princípu rozdeľovania verejných financií do kultúry: od prideľovania zdrojov podľa predchádzajúcich činností je nevyhnutné prejsť k rozdeľovaniu zdrojov podľa očakávaných výsledkov a výstupov – vo financovaní inštitúcií aj vo financovaní projektov (určiť merateľné kritériá pre výstupy a výsledky jednotlivých kultúrnych činností financovaných z verejných zdrojov); len tak totiž možno výrazne zvýšiť efektivitu využívania verejných zdrojov, priamu zodpovednosť za ich spotrebu, transparentnosť ich využitia aj možnosť monitoringu, priebežnej a účinnej kontroly ich čerpania; na regionálnej úrovni je nevyhnutné aj postupne vyvažovať pomer medzi financovaním inštitúcií a financovaním projektov z verejných zdrojov; — zmena v spôsobe riadenia organizácií a prístupu k subjektom pôsobiacim v kultúre: riadenie kvality a hodnoty fungovania kultúrnych organizácií a projektov by malo byť hlavným nástrojom aj argumentom pre nárok na verejné financovanie ich činnosti; pre riadenie kvality činnosti organizácií je potrebné: – v nadväznosti na ich poslanie, úlohy a typ činnosti určiť „základné zadanie“ – vytvoriť nástroje a merateľné kritériá priebežnej evaluácie ich činnosti v prepojení s jej priamym financovaním; – pri organizáciách v priamej riadiacej (zriaďovateľskej) pôsobnosti ŽSK postupne zvyšovať administratívnu a rozhodovaciu samostatnosť ich riadiacich zložiek a ich zodpovednosť za určené výsledky aj verejné financie (prechod od administratívneho modelu ku kontraktovému modelu riadenia organizácií z pozície ŽSK ako ich zriaďovateľa); – zvyšovať obsahovú profiláciu kultúrnych organizácii (podpora špecializácie činností a zvyšovanie odbornosti ľudských zdrojov) vytvoriť „modelové typy“ kultúrnych organizácií podľa druhu a charakteru ich činnosti; – pripraviť odôvodnenú (vo vzťahu k činnostiam a finančným aj ľudským zdrojom) zmenu ekonomicko-právnej formy vybratých organizácií za účelom zvyšovania efektivity hospodárenia a spájania finančných zdrojov; — zmena v komunikácii o kultúre a s kultúrou: podpora kultúrnej komunikácie a investície do nej sú rovnocennou súčasťou kultúrnej politiky vyspelej spoločnosti na celospoločenskej úrovni, ako aj na úrovni samosprávnych celkov; dôležitý je pritom aj rozmer vzdelávania a osvety v oblasti kultúry – investície do kultúrneho vzdelávania sú investíciami do budúcnosti kultúry aj v miestnom či regionálnom kontexte, pretože ich výsledkom je predovšetkým príprava výchova vzdelaného adresáta kultúrnych hodnôt a spotrebiteľa kultúrnych produktov, a tým aj kontinuálne zvyšovanie záujmu o tieto hodnoty a produkty, ktoré zase môže prinášať postupný nárast vlastných tržieb za kultúrne produkty a služby; na základe intenzívnej komunikácie iniciovať postupné zvyšovanie vstupu súkromných donorov do investícií v oblasti kultúry; — zmena v riadení a rozvoji ľudských zdrojov: zvýšiť samostatnosť rozhodovania a zodpovednosť riadiacich pracovníkov za efektívne rozdeľovanie práce a za využívanie ľudských zdrojov; uplatňovať Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 67 —

efektívne motivačné nástroje na rozvoj ľudských zdrojov (podpora vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie, ohodnotenie podľa výsledkov, motivačné odmeny a pod.), zabezpečiť transparentnosť kritérií a nástrojov na ocenenie práce a hodnotenie ľudských zdrojov; zvyšovať participáciu na tvorbe, uchovávaní a šírení kultúrnych hodnôt (darcovstvo a dobrovoľníctvo vo vzťahu ku kultúrnych aktivitám a činnostiam). V príprave cieľov (stratégia) aj v uplatňovaní nástrojov (realizácia) kultúrnej politiky by rozhodovatelia na akejkoľvek úrovni verejnej správy mali mať vždy na zreteli to, že stredobodom všetkých zámerov a krokov kultúrnej politiky sú konkrétne činnosti kultúrnych organizácií a aktivity ostatných tvorcov, uschovávateľov a šíriteľov kultúrnych hodnôt.


— s. 68 —

4. Nástroje a rozvojové riešenia kultúrnej politiky Žilinského samosprávneho kraja Dokument Stratégia štátnej kultúrnej politiky Slovenskej republiky, ktorý vypracovalo Ministerstvo kultúry SR a schválila Vláda SR v roku 2004, v súvislosti s realizáciou kultúrnej politiky uvádza, že „kultúrna politika predstavuje cieľavedomé pôsobenie na podmienky kultúry a ich prostredníctvom na kultúru. Je súborom čiastkových politík pre jednotlivé oblasti kultúry. Jej pozitívne chápanie predpokladá celospoločenský konsenzus v tom, že podpora kultúry z verejných zdrojov je legitímna a zároveň priamy politický a ideologický vplyv na kultúru je neprípustný.“ Z takéhoto chápania kultúrnej politiky sa odvíjajú aj jej základné ciele na národnej aj na regionálnej úrovni, ako aj nástroje uplatňovania kultúrnej politiky v konkrétnom časovom a priestorovom (regionálnom) kontexte. Základné nástroje na dosahovanie cieľov kultúrnej politiky možno rozdeliť do nasledovných skupín: — spoločenské, politické a legislatívne, — finančné a ekonomické, — inštitucionálne a riadiace. Doplnkovými nástrojmi pre uskutočňovanie kultúrnej politiky sú nástroje: — metodické a vzdelávacie, — evaluačné a hodnotiace, — monitorovacie a informačné. Všetky uvedené druhy nástrojov kultúrnej politiky sa v konkrétnej spoločenskej (rozhodovacej, riadiacej a koordinačnej) praxi navzájom prelínajú a spájajú v nadväznosti na konkretizáciu rozvojových zámerov a na program realizácie strategických i aplikovaných cieľov kultúrnej politiky štátu, regiónu, mesta či obce v príslušnom časovom období. Rozvojovú kultúrnu politiku štátu, regiónu či mesta nemožno redukovať len na povinnosť verejnej správy či samosprávy finančne zabezpečovať kultúrne inštitúcie, činnosti a projekty. Bez vhodných inštitucionálnych nástrojov (riadenie a transformácia organizácií), bez efektívnych a transparentných finančných a ekonomických nástrojov (kritériá a spôsob rozdeľovania verejných zdrojov a kontrola efektivity ich využívania) a bez potrebných evaluačných a vzdelávacích nástrojov (vzdelávanie manažérov v kultúre, evaluácia a hodnotenie subjektov) sa totiž akokoľvek pozitívne koncipovaný rozvojový program v oblasti kultúry môže napokon zredukovať len na zotrvačné rozdeľovanie verejných zdrojov – neraz aj s rizikom ovplyvňovania tohto rozdeľovania politickými či skupinovými záujmami. Na určenie základných zámerov a aplikovaných cieľov kultúrnej politiky a na definovanie ich hlavných aj doplnkových nástrojov by preto mal nadväzovať program implementácie (uskutočňovania) kultúrnej politiky v pôsobnosti konkrétneho orgánu verejnej správy či miestnej alebo regionálnej samosprávy na príslušné obdobie.


— s. 69 —

4.1 Spoločenské, politické a legislatívne nástroje Kultúrna politika je prejavom ambície rozhodovateľov a volených zástupcov realizovať svoj vplyv na kultúrne prostredie vytváraním vhodných podmienok pre jednotlivé kultúrne procesy v takej miere, v ktorej si to verejný záujem v oblasti kultúry vyžaduje. (Verejný záujem je formulovaný v hlavných cieľoch kultúrnej politiky.) Politická reprezentácia môže napomôcť k naplneniu tejto ambície presunutím kultúrnej problematiky z periférie spoločenského a politického záujmu bližšie k jeho stredu. Kultúra by nemala byť pre politickú reprezentáciu nepodstatnou témou a oblasť kultúry by sa mala stať jednou z priorít pôsobenia samosprávy a jej orgánov. Tento postoj korešponduje s aktuálnymi trendmi, ktoré prebiehajú v Európskej únii a v jej členských krajinách. V jednotnom európskom priestore je kultúra v najširšom zmysle tohto pojmu základným identifikačným prvkom krajiny a efektívnym činiteľom jej presadenia sa aj v ekonomických a politických súvislostiach. Každý štát či spoločenstvo (regionálne, národnostné a pod.) pri tvorbe svojej kultúrnej politiky vychádza z uvedomenia si postavenia kultúry vo svojej histórii a spravidla nadväzuje na tie tradície, ktoré sa prejavili ako nosné v predchádzajúcich obdobiach a ktoré vníma verejnosť ako pozitívne. Pri tvorbe kultúrnej politiky je mimoriadne dôležité aj to, aby skupiny pohybujúce sa v jednotlivých oblastiach umenia a kultúry poznávali svoje problémy a priority. Je to aj základ potreby partnerstiev a spolupráce s inými rezortmi a organizáciami, samosprávou i mimovládnymi organizáciami. Podmienkou vzniku zmysluplnej kultúrnej politiky je dôkladné poznanie prostredia na základe podrobných analýz situácie i možných vplyvov najlepšie prostredníctvom nezávislých monitorovacích pracovísk. V podmienkach Žilinského samosprávneho kraja je v oblasti politických a legislatívnych nástrojov kultúrnej politiky potrebné najmä: — nadviazať na predchádzajúce koncepčné dokumenty a na predkladaný strategický materiál záväzným plánom postupnej implementácie a evaluácie kultúrnej politiky ŽSK (zaviazať uznesením zastupiteľstva odbor kultúry Úradu ŽSK aby vypracoval a predložil na schválenie takýto plán), — zriadiť stály poradný orgán ŽSK – Kultúrnu radu ako spoločnú odbornú platformu zloženú z predstaviteľov zastupiteľstva (delegovaní členovia kultúrnej komisie), z pracovníkov Úradu ŽSK (delegovaní pracovníci odboru kultúry a prípadne iných zložiek úradu) a z nezávislých odborníkov z externého prostredia, — postupne rozpracovať Všeobecne záväzné nariadenie zastupiteľstva ŽSK o poskytovaní dotácií na Grantový program ŽSK pre kultúrne aktivity, — prijať na úrovni ŽSK východiskové kritériá a postupy pre transformáciu vybratých kultúrnych organizácií, — uznesením Zastupiteľstva ŽSK iniciovať vytvorenie systému merateľných kritérií pre poskytovanie finančných prostriedkov z rozpočtu ŽSK na kontinuálne kultúrne činnosti a aktivity zabezpečované organizáciami v oblasti kultúry. Tvorba kultúrnej politiky je aj o permanentnom hľadaní rovnováhy medzi všetkými aktérmi kultúry. Týka sa predovšetkým finančného zabezpečenia kultúry ako jedného z nástrojov kultúrnej politiky, ktoré je zároveň najčastejším predmetom politickej aj odbornej pozornosti v oblasti kultúry prostredníctvom diskusií alebo navrhovaných zmien.

Čiastočne tieto trendy možno registrovať aj na celoštátnej úrovni v SR, hoci po schválení Stratégie štátnej kultúrnej politiky a Akčného plánu implementácie štátnej kultúrnej politiky vládou sa jednotlivé koncepčné a strategické aktivity ministerstva kultúry (ako hlavného nositeľa a garanta kultúrnej politiky na celoštátnej úrovni) čiastočne utlmili a nahradila ich séria jednotlivých, neraz izolovaných či koncepčne nedomyslených opatrení a nástrojov (napríklad projekt kultúrnych poukazov).


— s. 70 —

4.2 Finančné a ekonomické nástroje V nadväznosti na otázku financovania kultúry je dôležité riešiť aj problém právomocí a zodpovednosti, ktoré má vo vzťahu ku kultúre orgán verejnej správy alebo samosprávy v tejto oblasti. Skutočnosť, že v období transformácie sa kultúra dostala na okraj záujmu politických strán a žiadna z nich ju nepovýšila za súčasť svojej hlavnej politickej agendy, spôsobuje, že individuálne názory politikov z rovnakého politického subjektu sa rozchádzajú v postojoch k úlohám štátnej či verejnej správy vo vzťahu ku kultúre. Štátna a verejná správa by sa mala vo vzťahu ku kultúre postupne premeniť z riadiacej inštitúcie na servisný orgán, ktorý by na seba prevzal najmä manažérske funkcie pre priamy výkon niektorých činností a koordinačné funkcie pre celú oblasť kultúry. V oblasti kultúry sa rozumie manažment ako akceptovaná profesionálna forma hospodárskeho vedenia a podpory kultúrnych (v žiadnom prípade však nie umeleckých či hodnotových!) procesov v kultúrnych zariadeniach a projektoch. Manažment kultúry je postavený nielen formálne, ale aj metodicky, na základoch všeobecného (hospodárskeho) manažmentu, pričom využíva všeobecný princíp racionálneho konania. Základnými funkciami manažmentu kultúry sú: — riadiaca funkcia, ktorá pozostáva z úloh administratívno-správnych a usmerňujúcich čo možno najefektívnejšie hospodárenie s prostriedkami, ktoré sú k dispozícii, — funkcia tvorby zahŕňajúca získavanie financií a prácu s verejnosťou. Manažment kultúry je v tomto zmysle súborom funkcií na hospodársku a administratívnu stabilizáciu kultúrnych zariadení, nie však na intervenciu do umeleckých procesov ani do procesov vytvárania, sprístupňovania, selekcie či uchovávania kultúrnych hodnôt. Nemá zasahovať do práce tvorcov, uchovávateľov a šíriteľov hodnôt, ale ich má podporovať a spoluvytvárať podmienky pre slobodnú tvorbu a šírenie kultúrnych hodnôt. Zároveň je jednou z primárnych úloh štátu aj verejnej správy starať sa o uchovávanie kultúrnych hodnôt osobitného (celospoločenského, historického, medzinárodného, osobitého regionálneho) významu a podieľať sa aktívne na vytváraní podmienok pre sprístupňovanie týchto hodnôt. V súvislosti s pôsobením orgánov samosprávneho kraja vo vzťahu k tvorbe, uchovávaniu, sprístupňovaniu a šíreniu kultúrnych hodnôt je možné definovať niektoré jeho nezastupiteľné činnosti: — štatistika a informatika (zber, triedenie a sprístupňovanie informácií a vytváranie databáz z oblasti kultúry), — koncepčné činnosti a zvyšovanie kultúrneho vedomia rozhodovateľov, — koordinácia programov EÚ a zahraničnej prezentácie kultúry — vzdelávanie a výchova v oblasti kultúry (výchova a vzdelávanie publika aj tréningy a zvyšovanie kvalifikácie ľudí pôsobiacich v kultúre). Pri zabezpečovaní a financovaní ostatných činností, kultúrnych aktivít a projektov (v oblasti správy a využívania kultúrnych pamiatok aj v oblasti tvorby a šírenia kultúrnych hodnôt) v princípe nie je rozdiel v tom, či ich zabezpečuje a realizuje štátna (verejná) organizácia alebo neštátny subjekt. A to tak z hľadiska charakteru jednotlivých aktivít a spôsobu i priebehu ich realizácie, ako aj z hľadiska zdrojov ich financovania. Model financovania kultúry predstavuje hlavný nástroj plnenia kultúrnej politiky. V súčasnosti, keď je trhová regulácia požadovaným spôsobom regulácie aj v systémoch mimo ekonomickej sféry, a zároveň keď sa hodnoty vyplývajúce z trhových vzťahov prenášajú aj do ostatných vzťahov, sú kultúra a vzťahy v rámci nej významne ovplyvňované týmito faktormi. Pre súčasný ekonomický systém regulovaný trhom a štátom je charakteristický proces, v ktorom sa štát postupne vzdáva svojej regulačnej právomoci v prospech trhu, alebo v prospech samoregulácie určitej oblasti, ktorá prostredníctvom svojich vlastných pravidiel preberá reguláciu ekonomického systému.


— s. 71 —

Finančné nástroje kultúrnej politiky zahŕňajú dotácie na činnosť organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu a granty, určené pre kultúrne aktivity v neštátnej sfére. Úverové a daňové politiky, ktoré sú potenciálnym nástrojom kultúrnych politík v mnohých krajinách, súčasné ekonomické reformy na Slovensku viac-menej vylučujú (výnimkou môžu byť na úrovni samosprávnych krajov alebo miest a obcí len niektoré čiastkové rozhodnutia súvisiace s vyberaním alebo využitím konkrétnych miestnych daní). Finančné nástroje teda v súčasnosti narábajú dominantne so zdrojmi verejných financií – a táto situácia sa nezmení ani v blízkej budúcnosti. Po decentralizácii štátnej správy a po prechode viacerých kultúrnych organizácií pod pôsobnosť samosprávnych krajov a miest alebo obcí aj pre túto úroveň verejnej správy platí to, čo konštatovala aj Vláda SR v dokumente Stratégia štátnej kultúrnej politiky: „Hlavným limitujúcim faktorom pre takú realizáciu kultúrnej politiky, ktorej výsledkom by bolo efektívne naplnenie verejného záujmu v oblasti kultúry, je už dlhodobo celkový objem verejných financií vyčlenených na tento účel.“ Vo vzťahu k verejným financiám určeným na zabezpečenie činnosti štátnych organizácií ako aj na podporu jednotlivých kultúrnych projektov a aktivít je nevyhnutné, aby aj verejný sektor začal pôsobiť ako rozumný investor, a nie ako čoraz chudobnejší „darca“. Zvýšený nárok na verejné finančné zdroje určené pre kultúru je však možné zo strany kultúry uplatňovať jedine so zabezpečením efektívneho využitia týchto zdrojov. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že zodpovednosť voči verejným financiám ešte nemusí znamenať obsahovú cenzúru ani byrokratické šikanovanie, a naopak – že „demokratický“ spôsob rozdeľovania zdrojov neznamená nahrádzanie osobnej zodpovednosti za rozhodnutia anonymnou kolektívnou nezodpovednosťou rozličných komisií. Základnými oblasťami pre zmenu doterajšieho spôsobu financovania (nielen) kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej správy, ako aj financovania jednotlivých kultúrnych aktivít v oblasti tvorby, uchovávania, sprístupňovania a šírenia kultúrnych hodnôt, vyžadujúcimi systémové riešenie a zmenu doterajšieho systému sú najmä: — kritériá na určenie priorít podpornej a dotačnej činnosti v strednodobom a dlhodobom horizonte a preklenutie „zotrvačnosti“ v plánovaní finančných prostriedkov a ich využitia, — kritériá a spôsob pravidelného vyhodnocovania použitia pridelených prostriedkov, a to tak neštátnymi subjektami, ako aj štátnymi organizáciami, — spôsob efektívneho vstupu verejných finančných prostriedkov do neštátnej (obchodnej aj neziskovej) sféry, možnosti flexibilného používania týchto prostriedkov na strane žiadateľa a zároveň možnosti účelnej kontroly používania týchto prostriedkov zo strany štátu ako (spolu)investora, — spôsob efektívneho ekonomického a účtovného spájania verejných financií so súkromnými investíciami a s ďalšími neštátnymi zdrojmi ako základný predpoklad viaczdrojového financovania kultúry, — systém rozdelenia rozhodovacích, výkonných a kontrolných právomocí pri rozdeľovaní a používaní finančných zdrojov štátneho rozpočtu, — zvýšenie flexibility pri nakladaní s majetkom štátu (samospráv) a rozšírenie možností na združovanie tohto majetku s neštátnymi investíciami. Pri rozdeľovaní finančných prostriedkov z rozpočtu verejných financií ako jedného z dominantných a zároveň spoločensky citlivých aj sledovaných nástrojov kultúrnej politiky je nevyhnutné vychádzať z týchto základných princípov: — financovanie organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej správy (samosprávy): — jednoznačne orientované na zabezpečenie ich hlavných činností uvedených v zriaďovacej listine; — finančné prostriedky sa uvoľňujú postupne na základe kontraktu (v optimálnom prípade strednodobého na 3 roky), ktorého obsahom sú konkretizované a podrobnejšie špecifikované hlavné činnosti (zo zriaďovacej listiny) aplikované na trojročné obdobie a kvantifikované výstupy z týchto činností; — kontrakt podlieha periodickému (ročnému) vyhodnocovaniu a iba v nadväznosti na toto vyhodnotenie je možné urobiť prípadné úpravy alebo zmeny kontraktu; Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 72 —

— primárne nákladové položky pokrývané kontraktom sú: – náklady na správu majetku ŽSK v správe príslušnej organizácie (odpisy, mimoriadne investičné náklady), – náklady na nájom priestorov potrebných na uloženie zbierok, – osobné náklady (pričom musí platiť zásada, že podiel administratívno-technických a ekonomických pracovníkov by nemal byť viac ako 20% z celkového počtu pracovníkov organizácie); pri určení osobných nákladov je potrebné určiť ako záväzný limit podiel osobných nákladov na celkových nákladoch organizácie (ten nemôže byť rovnaký pre všetky organizácie, ale musí vyplývať z charakteru ich hlavných činností), – prevádzkové náklady na hlavné činnosti (podľa zriaďovacej listiny a kontraktu); – činnosti a aktivity neuvedené v zriaďovacej listine alebo v kontrakte na príslušné obdobie sú doplnkovými aktivitami organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti verejnej správy, ktoré môžu byť financované formou grantov na kultúrne aktivity (prístupných aj pre neštátne subjekty); pri takejto organizácií musí platiť zásada, že pri konkrétnej činnosti nemôže dôjsť k spojeniu „kontraktových“ a „grantových“ prostriedkov. — financovanie kultúrnych aktivít a projektov: — rozdelenie na tri základné podprogramy – s perspektívou postupného vytvorenia samostatných organizácií poverených správou, rozdeľovaním, kontraktovaním a kontrolou čerpania finančných prostriedkov ŽSK, alebo s možnosťou administratívy týchto programov prostredníctvom externej neziskovej organizácie: – Inštitucionálne granty – Projektové granty – Tvorivé štipendiá (individuálne granty) — zásadné uplatňovanie princípu spolufinancovania projektu žiadateľom pri podpore jednotlivých projektov a aktivít, s uplatnením týchto zásad: – záväzný podiel iných zdrojov je podmienkou pre uvoľnenie pridelených prostriedkov (pri žiadosti môže žiadateľ iba deklarovať ďalšie zdroje, ale pri čerpaní ich už musí preukázať); – určiť minimálny povinný podiel iných zdrojov, pričom tento môže byť pri každej kategórii grantov iný a môže byť diferencovaný aj podľa celkovej výšky rozpočtu na projekt; — určenie obsahových a hodnotových priorít ŽSK v dlhodobom a strednodobom horizonte; pri prioritných projektoch možnosť viacročného financovania a postupného čerpania prostriedkov v nadväznosti na splnenie a priebežné vyhodnocovanie harmonogramu realizácie projektu; — pri periodických aktivitách (festivaly a prehliadky) a veľkých projektoch zaviesť systém minimálnej automatickej podpory pri splnení určených podmienok zo strany žiadateľa (schopnosť získať iné zdroje, návštevnosť, mediálne ohlasy, zahraničná účasť a pod.); — pri projektoch s potenciálnym komerčným využitím a šírením (audiovizuálne diela, koncerty a prehliadky populárnej hudby, vydavateľské projekty a pod.) uplatňovať princíp návratnosti (reimbursement), ak príjmy z využívania diela/projektu presiahnu jeho celkové náklady.


— s. 73 —

4.3 Zásady pre vytvorenie Grantového systému kultúry ŽSK Prostriedky na GS by mali byť samostatne určené v štruktúre rozpočtu ŽSK, je pritom vecou administratívy ŽSK, do ktorej kapitoly (časti) rozpočtu má byť GS začlenený. Princípom by však malo byť jednoznačné určenie sumy, ktorá bude rozdelená prostredníctvom GS v príslušnom rozpočtovom období. Za úvahu stojí aj možnosť rozpočtovať (plánovať) financie na GS na dlhšie obdobie (cca 3 roky), alebo sa dohodnúť o princípe postupného medziročného zvyšovania objemu prostriedkov v GS.

Navrhované základné obsahové členenie GS: — Inštitucionálne granty (len pre organizácie, ktoré nedostávajú priamy príspevok z rozpočtu ŽSK), — Projektové granty (pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov, pričom organizácie v pôsobnosti ŽSK môžu žiadať o grant len na také projekty, ktoré nie sú súčasťou ich hlavných činností financovaných priamo z rozpočtu ŽSK), — Individuálne tvorivé štipendiá (pre fyzické osoby – nepodnikateľov) Regranting prostriedkov grantového systému zásadne nie je možný. Každá z uvedených častí grantového systému môže byť následne osobitne členená podľa obsahu aktivít (kultúrne dedičstvo, umenie a pod.) alebo podľa časového určenia (dlhodobé a krátkodobé granty). Princíp spolufinancovania projektu žiadateľom musí byť uplatnený, navrhuje sa spolufinancovanie v minimálnej miere 20% z celkového rozpočtu projektu, z čoho najmenej polovica (t.j. 10% z celkového rozpočtu projektu) musí byť formou finančného plnenia. Spolufinancovanie projektu z iných verejných zdrojov (GS MK SR, zdroje EÚ, zdroje miestnej samosprávy, iné) nemusí byť uplatnené ako podmienka pre podanie žiadosti, ale malo by byť uplatnené ako bonus (výhoda) pri posudzovaní a hodnotení žiadosti. Finančný horný limit pre pridelenie podpory by mal byť určený osobitne pre každú z troch základných súčastí GS. Vymedzenie okruhu projektov a žiadateľov môže byť pozitívne (t.j. určiť tie, ktoré môžu žiadať) alebo negatívne (t.j. určiť tie, ktoré sa nemôžu uchádzať o podporu).

Základné podmienky podania žiadosti o podporu z grantového systému: — Žiadateľ má sídlo, alebo pobočku alebo trvalé bydlisko v Žilinskom kraji (okrem žiadateľov – fyzických osôb nepodnikateľov pri žiadostiach o štipendiá). — Aktivita (činnosť), resp. projekt musí byť zrealizovaný na území Žilinského kraja alebo musí reprezentovať Žilinský kraj mimo jeho územia (export kultúry), pričom obsah projektu (činnosti) musí mať svoj „pôvod“ (priamy súvis) v Žilinskom kraji. — Ak je projekt čistým „importom“ kultúry do Žilinského kraja, tak v žiadosti musí byť jednoznačne uvedené, čím tento import prispieva ku kultúrnemu rozvoju Žilinského kraja alebo jeho súčastí.

Kritériá a kompetencie rozhodovania o pridelení grantu: — O udelení grantu (výbere žiadostí na podporu) rozhodujú nezávislé komisie – osobitne pre každú z troch súčastí GS) – komisie rozhodujú o schválení žiadosti na základe kvalitatívnych kritérií (administratíva ŽSK môže rozhodnúť o zamietnutí, resp. o nepredložení žiadosti na posúdenie výlučne z dôvodu formálnej neúplnosti žiadosti, alebo v prípade, ak žiadateľ nemá vysporiadané predchádzajúce ekonomické vzťahy (granty) so ŽSK.


— s. 74 —

— V komisii má zastúpenie aj Zastupiteľstvo ŽSK (členov komisie volí zastupiteľstvo), zastupiteľstvo deleguje na predsedu ŽSK právomoc podpisovať zmluvu o pridelení grantu na základe rozhodnutia komisie. Členmi komisií by mali byť aj ľudia mimo ŽSK (nezávislí odborníci). — V rozhodovaní komisií musí byť jednoznačne vylúčený konflikt záujmov ich členov. — Odporúčanie komisie by malo byť záväzné (rešpektované) pre administratívu ŽSK s tým, že ak administratíva (rozhodovatelia) ŽSK nesúhlasia s odporúčaním komisie, môžu konkrétnu žiadosť vrátiť komisii na jej opätovné prerokovanie (prípadne doplnenie) a na konečné schválenie je potom potrebné vyššie kvórum členov komisie. — V procese podávania žiadostí by mali byť vypísané jednotlivé grantové kolá (uzávierky pre podanie žiadostí), ktoré môžu byť odlišné pri jednotlivých hlavných súčastiach GS. — Spôsob rozhodovania by mal byť kombinovaný: automaticky pridelené body za splnenie určitých vopred jasne definovaných kritérií a selektívne pridelené body jednotlivými členmi komisie po posúdení projektov v diskusii; z bodovania vznikne rebríček projektov, podľa ktorého potom komisia určí projekty odporučené na udelenie podpory.

Kritériá hodnotenia žiadostí (vyhodnocovanie projektov): — reálnosť projektu – rozpočet a finančný plán vo vzťahu k obsahu projektu (diferencované hodnotenie), — inovatívnosť projektu (diferencované hodnotenie), — význam projektu pre rozvoj kultúry Žilinského kraja a súlad s prioritami rozvoja kultúry ŽSK (diferencované hodnotenie) — udržateľnosť projektu (hodnôt, ktoré projekt prináša) a dosah projektu vo vzťahu k cieľovým skupinám a publiku (diferencované hodnotenie) — spolupráca na miestnej úrovni a podpora miestnej samosprávy (automatické bodové benefity) — partnerstvá a spolufinancovanie (automatické bodové benefity) — dosiahnuté výsledky žiadateľa (bodovanie podľa škály) Prideľovanie schváleného grantu – 80% po podpise zmluvy, 20% po odovzdaní vyúčtovania a zdokladovaní čerpania grantu a ďalších náležitostí (finančná spoluúčasť žiadateľa a pod.).

Administratívne spracovanie žiadostí: — Administrátor poskytuje konzultácie žiadateľom na základe ich žiadosti – pred podaním jednotlivých projektov (žiadostí o grant). — Žiadosti zaregistrované po termíne uzávierky nebudú posunuté na ďalšie spracovanie a budú vrátené žiadateľovi. — Opakované podanie žiadosti je možné (neskoro podanej alebo zamietnutej žiadosti). — V čase medzi podaním žiadosti a jej predložením na posúdenie (prerokovanie) komisie administrátor vyzve jednotlivých žiadateľov na prípadné doplnenie chýbajúcich príloh alebo povinných informácií k žiadosti v určenom termíne (nemôže sa meniť obsah žiadosti !). — Administrátor identifikuje žiadateľa (podľa IČO alebo rodného čísla pri FO) a projektu pridelí evidenčné číslo, aby sa zamedzilo podaniu viacerých žiadostí v jednej schéme v jednom termíne. — Administrátor predloží úplné žiadosti na posúdenie členom komisie; neúplné žiadosti (nedoplnené žiadosti aj napriek výzve administrátora) budú vrátené žiadateľovi. — Komisia posúdi žiadosti v určenom termíne a určí projekty na podporu aj navrhovanú sumu podpory (zápis z rokovania); návrh na pridelenie podpory predloží komisia (prostredníctvom odboru kultúry) predsedovi ŽSK na konečné schválenie a na podpísanie zmluvy (viď delegovaná kompetencia zastupiteľstvom); žiadosti na nepodporené projekty administrátor vráti jednotlivým žiadateľom. — Po podpísaní zmluvy žiadateľom zabezpečí ŽSK prevod finančných prostriedkov na účet žiadateľa podľa zmluvy.


— s. 75 —

4.4 Inštitucionálne (organizačné) a riadiace nástroje – kontraktové financovanie a transformácia organizácií Základné typy kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK možno podľa zamerania a obsahu ich činností rozdeliť do nasledovných skupín: — knižnice — galérie — múzeá — osvetové strediská — hvezdárne — divadlá Zo strany ŽSK by mali byť z verejných zdrojov podporované najmä nasledovné základné kultúrne aktivity, ktorých zabezpečenie a realizácia sú súčasťou vereného záujmu v oblasti kultúry: — Kultúrne dedičstvo hmotné (hnuteľné i nehnuteľné, vrátane prezentácie výstupov) — Kultúrne dedičstvo nehmotné (tradičné i súčasné, živé umenia, vrátane prezentácie výstupov) — Veda a výskum (vrátane prezentácie výstupov) — Vzdelávanie a podpora kreativity (vo vzťahu k verejnosti, ale i do vnútra organizácií) — Živá kultúra, ponuka verejnosti — Kultúrne aktivity/podujatia/prezentácie (dlhodobé i krátkodobé) — Podpora aktívnej účasti v kultúrnom dianí (profesionálnej i neprofesionálnej) Uvedené aktivity je možné rozdeliť do niekoľkých úloh pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, ktoré by viedli ku koncepčnosti, kvalite a širšiemu záberu ich činnosti, aktivít a projektov ponúkaných verejnosti: — odborné uchovávanie kultúrneho dedičstva (NKP, fondy, zbierky, archívy – aj foto, hudba, knihy, atď.) — zveľaďovanie a ochrana a vyhľadávanie kultúrneho dedičstva — prezentácia a sprístupňovanie kultúrneho dedičstva verejnosti — podpora vzniku umeleckých aktivít, kreativity vo vzťahu k profesionálom i verejnosti — prezentácia živej/súčasnej kultúry verejnosti — prezentácia regiónu (na národnej, medzinárodnej úrovni) — efektivita, dostupnosť kultúrnych aktivít a spolupráca organizácií na ich realizácii. V nadväznosti na jednotlivé hlavné požiadavky na činnosť kultúrnych organizácií možno rozdeliť ich základné typy nákladových položiek a ich zdroja financovania: — mzdové náklady – kontrakt alebo príspevok — kapitálové náklady – grant alebo príspevok — prevádzkové náklady – kontrakt alebo príspevok — náklady na inú činnosť ako určuje zákon alebo zriaďovacia listina – grant Podľa takéhoto členenia nákladov by mohli vzniknúť nasledovné typy organizácií: — príspevkové (pôvodná forma) — kontraktové — grantové Výhodou a motiváciou na prechod na kontraktovanú organizáciu by mali byť väčšie finančné zdroje, ktoré kontakt ponúkne, voľnosť pri ich prerozdelení na jednotlivé nákladové položky vrátane mzdových nákladov. Pričom však takýto systém zároveň postaví organizáciu do situácie menej stabilnej ako príspevkové a to tým, že kontrakt bude obnoviteľný po 3 rokoch, v prípade, že bude organizácia napredovať a plniť si svoje úlohy vyplývajúce z kontraktu. V prípade negatívneho kvalitatívneho a kvantitatívneho výsledku bude môcť ŽSK kontraktovať inú organizáciu. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 76 —

Grantové organizácie môžu byť úplne alebo čiastočne všetky organizácie pôsobiace v ŽSK, ktoré sa budú uchádzať o granty na jednotlivé projekty (mimo tých, ktoré sú súčasťou kontraktu). V trojročných cykloch sa budú môcť uchádzať aj o kontraktovú formu podpory. Výhody a motivačné faktory pre organizácie, ktoré sa budú transformovať a prejdú na kontraktované financovanie: — možnosť dynamickejšieho rozvoja — zvýšenie konkurencie schopnosti — aktívnejší manažment — sloboda riadenia a rozhodovania — väčšia flexibilita — odbúranie byrokracie — diverzifikácia zdrojov — lepšia evaluácia — budovanie imidžu organizácie Možné riziká, ktorým sa má ŽSK počas procesu transformácie vyhnúť: — aby prechod organizácií nebol urýchlený a nedomyslený — riziko: nedostatok zdrojov / skúseností — slabé legislatívne zázemie (nepripravenosť)

Základné fázy harmonogramu prechodu na kontraktové financovanie A. prípravná fáza a. audit – majetku (aktuálny stav majetku), financií (ich diverzifikácia), ľudských zdrojov, fondov/zbierok, manažmentu / efektivity činnosti; otvorenosť organizácie voči zmene; z auditu vyplynie objem potrebných finančných prostriedkov a mieru pripravenosti organizácie na transformáciu; b. paralelne prebiehajúce vzdelávanie ľudských zdrojov – o priebehu transformácie, právne a ekonomické aspekty transformácie...)

B. výber organizácií a. určenie / vyjednanie obsahu kontraktu b. prechodná fáza by mala trvať 1 – 2 roky c. trvanie kontraktu: max. 3 roky (obdobie by nemalo ísť v súčinnosti s volebným obdobím na regionálnej úrovni)

Kritériá merateľnosti efektívnosti plnenia/neplnenia kontraktu (kto, akou formou, aké sankcie) — kto: expertný team (nezávislý od ŽSK) — akou formou: monitoring (kvalitatívny a kvantitatívny); verejná prezentácia výsledkov činnosti (+ médiá) ako vyhodnotenie kontraktu; výročné správy; monitoring aj prostredníctvom správnej rady.

Kritéria hodnotenia činnosti kultúrnych organizácií: všeobecné: — veľkosť a činnosť organizácie (počet pracovníkov, počet spravovaných objektov, počet kultúrnych podujatí a ďalších merateľných výstupov, kvalita a dodržiavanie ročného finančného plánu a plánu činnosti) — plnenie úloh zriaďovateľa (kvalita povinnej dokumentácie, kvalita a dodržiavanie termínu zadaných úloh, dodržiavanie legislatívy) Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 77 —

— fundraising (podiel získaných finančných prostriedkov k výške príspevku poskytnutého zriaďovateľom) — inovácie, kreativita (kvalita a počet inovácií realizovaných v organizácií, počet podaných a realizovaných projektov so žiadosťou o finančné prostriedky) — public relations (kvalita propagačných materiálov a prezentačných výstupov, kvalita a počet vydaných tlačových správ, kvalita web stránky organizácie, kvalita edičnej činnosti) — efektívne narábanie s majetkom (efektívnosť využitia pracovného času, efektívnosť využitia priestorov, nákladov na kultúrne podujatia, dopravných prostriedkov a pod.) — odbornosť (počet vysokoškolsky vzdelaných odborných pracovníkov k celkovému počtu odborných pracovníkov, lektorská, edičná, umelecká činnosť odborných pracovníkov, znalosť a využívanie cudzích jazykov, počítačová granotnosť) — práca s dobrovoľníkmi (počet zmluvných dobrovoľníkov) — spätná väzba (záznamy z kontrolnej činnosti, hodnotenie komunitou – médiá, maily, listy, pochvaly/sťažnosti...) špecifické (osobitné pre jednotlivé typy organizácií): — kultúrne výstupy organizácie (plnenie poslania organizácia na základe príslušného zákona, kvalita podujatí a činnosti hodnotená internými hodnotiteľmi: pracovníci odboru kultúry ŽSK, členovia kultúrnej komisie ŽSK, dobrovoľníci – experti) — profesionálne hodnotenie organizácie externými odbornými hodnotiteľmi: kvalita výstupov organizácie (kultúrnych a vzdelávacích podujatí, expozícií...) v kontexte regiónu, Slovenska, Európy – kvalita PR – kvalita koncepcie – kvalita podaných projektov – kvalita inovácií – kvalita starostlivosti a napĺňania zbierkového fondu – kvalita plnenia výskumných úloh – kvalita web stránky – kvalita edičnej činnosti – kvalita práce s návštevníkmi a publikom – kvalita doplnkových služieb; — ocenenia organizácie a jej pracovníkov (regionálne, celoslovenské, medzinárodné) — kvantifikácia činnosti organizácie na základe porovnávacích kritérií (ročný počet kultúrnych podujatí, z toho: ročný počet medzinárodných kultúrnych podujatí, ročný počet podujatí organizovaných v spolupráci s mestami a obcami regiónu, ročný počet podujatí organizovaný v spolupráci s ďalšími subjektmi a pod.) Zlučovanie alebo zrušenie kultúrnych organizácií samosprávneho kraja je vážny zásah do štruktúry poskytovateľov služieb v oblasti kultúry. Je podmienený stanovenými cieľmi a finančnou situáciou zriaďovateľa.

Výhody: — ušetrenie prevádzkových finančných prostriedkov (mzdy, prevádzka dopravných prostriedkov, niekedy prenájom a náklady na prevádzku priestorov – ak sú zlúčené organizácie v jednej budove) — v prípade zlúčenia dvoch organizácií kvalitnejšie podmienky pre prácu menšej organizácie, ktorá bude môcť využívať materiálno-technické vybavenie väčšej organizácie — možná väčšia kontrola výstupov väčšej (zlúčenej) organizácie

Nevýhody: — pokiaľ sa zlúčenie (zrušenie) neuskutoční na základe dohody medzi organizáciou a zriaďovateľmi založenej na presvedčivých argumentoch, ale príkazom „zhora“, vytvára sa kontraproduktívne napätie — strata identity organizácie a zánik dlhoročne budovaného mena organizácie — finančné náklady na nové propagačné materiály — ušetrené prevádzkové finančnú prostriedky môžu byť v niektorých prípadoch minimálne (ak organizácie, ktoré sa majú zlúčiť, sídlia v rôznych budovách a pod.) — pri zlom manažovaní strata „akcieschopnosti“ pôvodnej organizácie Predpokladom prípadného rozhodnutia o zlučovaní alebo rušení niektorých kultúrnych organizácií ŽSK by malo byť najskôr vytvorenie konkurenčného prostredia, kde sa prostredníctvom súťaže (grantové systéStratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 78 —

my, kontraktačné zmluvy) budú môcť o finančné prostriedky ŽSK uchádzať všetky subjekty kraja pôsobiace v oblasti kultúry. Len posúdenie kvality ponuky a činností jednotlivých organizácií môže dať odpoveď na otázku, či a v akej podobe môže ďalej existovať 23 kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.

4.5 Doplnkové nástroje kultúrnej politiky ŽSK – metodická pomoc pre fundraising v oblasti kultúry ako motivačný faktor rozvoja ľudských zdrojov Východisková situácia: — absencia plánovania, stratégie na všetkých úrovniach — málo možností vzdelávania – nedostupnosť alebo neznalosť informácií o možnosti dovzdelávania sa — slabá odbornosť kultúrnych pracovníkov v oblasti manažmentu kultúry — nedostatok ľudských zdrojov pre oblasť získavania finančných prostriedkov — slabá diverzifikácia zdrojov – orientácia na centralistický model financovania — absencia alternatívnych finančných mechanizmov — absencia vedomostí a informácií o alternatívnych finančných mechanizmoch — slabá informovanosť o možnostiach rozvoja10 Priamym výstupom a odpoveďou na východiskovú situáciu a možnosťou na jej zmenu sú návrhy možných metodických riešení pre fundraising, nakoľko sa práve táto oblasť ukazuje ako jednou z najkritickejších v kultúre. Ako jeden z najväčších problémov v kultúre a tým i vo všetkých typoch kultúrnych organizácií (príspevkové a rozpočtové na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni ako aj neziskové a súkromné) je nedostatok finančných prostriedkov. Napriek tomu, že prostriedkov plynúcich do kultúry nie je dostatok, je jednou z príčin aj slabá informovanosť o viaczdrojovom financovaní kultúrnych aktivít a činností. Tá je dôsledkom doteraz takmer neexistujúceho vzdelávania vo fundraisingu a tiež príčinou nedostatku zručností pracovníkov v oblasti získavania týchto prostriedkov. — Základným bodom smerom k lepšiemu financovaniu kultúry a umenia je snaha o strategické plánovanie finančného zabezpečenia (tzv. finančné plánovanie a stratégie) všetkých kultúrnych organizácií. V prípade príspevkových organizácii je potrebné zmeniť spôsob strategického plánovania – t.j. nespoliehať sa výlučne len na jeden centrálny zdroj, ale naopak snažiť sa zdroje v organizácií čo najviac diverzifikovať (získať viacerých donorov), čo umožní vyššiu stabilitu a udržateľnosť organizácie a jej aktivít. — Metodická pomoc nespočíva v samoštúdiu fundraisingovej literatúry, intuitívneho a často nekoncepčného hľadania informácií na internete, ale práve v poskytnutí koncepčného a kontinuálneho vzdelávania, kde jedným z najúčinnejších nástrojov vzdelávania je prakticko-teoretické vzdelávanie formou tréningov pre fundraiserov, ktoré je zamerané na získanie získanie zručností v tejto oblasti. — Štruktúra tréningovej formy v prípade fundraisingového vzdelávania umožní interaktívne prepojenie teoretických vedomostí a praktických zručností. Absolvovaním komplexného cyklu tréningov získajú pracovníci najmä: – informácie o možných finančných zdrojov vhodných pre svoju organizáciu, – prípravu prezentácie organizácie, – návod na vytvorenie finančných stratégií a plánov organizácií, – vytvorenie efektívnej projektovej dokumentácie pre účely grantových žiadostí, Návrh metodickej pomoci vychádza z trojročného pôsobenia v regióne, mapovania kvality ľudských zdrojov, možností finančných zdrojov a skúmania silných aj slabých stránok fundraisingu (získavania finančných prostriedkov) kultúrnych organizácií v žilinskom kraji. Na základe východísk z realizovaného výskumu, hearingov – diskusií so zástupcami kultúrnej sféry v žilinskom kraji ako aj z realizácie vzdelávacieho cyklu pre riaditeľov, manažérov a pracovníkov organizácií pôsobiacich v oblasti kultúry a umenia v žilinskom kraji sme zistili niektoré potreby vzdelávania. 10


— s. 79 —

– – – –

komunikačné zručnosti potrebné pre komunikáciu s donorom znalosti z oblasti PR a marketingu, projektového manažmentu zručnosti písania projektov, iné praktické návody a zručnosti potrebné pre fundraisera, ...

Tieto špecializované možnosti vzdelávania je možné získať prostredníctvom rôznych zahraničných organizácií, ktoré poskytujú vzdelávanie, konzultácie v tejto oblasti (často sú však pre organizáciu finančne náročné), no aj na Slovensku existujú subjekty, ktoré vedia vytvoriť na mieru šité vzdelávanie pre organizáciu a oblasť jej pôsobenia. Ďalšie vzdelávanie bude pre organizácie administratívne a koordinačne zabezpečovať Odbor kultúry Úradu ŽSK, keďže zrealizovanie tréningového cyklu pre všetky organizácie v kraji je finančne menej náročné než individuálne vzdelávanie svojich pracovníkov jednotlivými organizáciami (ktoré je v konečnom dôsledku väčšinou hradené z príspevku ŽSK). Takouto formou bude zároveň garantovaná aj kvalita poskytnutého vzdelávania. Dôležité je vybrať organizáciu, ktorá je zameraná a špecializovaná na tréningy fundraisingu a celkového manažmentu v oblasti kultúry, nakoľko praktické skúsenosti, ktoré tréningom poskytuje musia vychádzať z tejto oblasti, keďže sú dôležitým aspektom vzdelávania. Výhodou je keď samotná organizácia má vlastné praktické skúsenosti v oblasti kultúry. Tréningový cyklus by mal čiastočne nadviazať na už realizované tréningové cykly v rámci vzdelávacieho cyklu projektu Kultúrna politika od A po Ž (realizované v rokoch 2006-2007), kde viacerí manažéri a riaditelia kultúrnych organizácii žilinského kraja získali základné znalosti a zručnosti v tejto oblasti.11 Prvým predpokladom a nevyhnutnou potrebou pre napĺňanie nových výziev blížiaceho sa programovacieho obdobia (2007 – 2013) Štrukturálnych fondov EÚ a zároveň pre zlepšenie diverzifikácie zdrojov organizácií pôsobiacich v kultúre bude profesionalizácia ľudských zdrojov v oblasti kultúrneho manažmentu. Vzhľadom na uvedený fakt sa v predkladanej koncepcii kultúrnej politiky pre Žilinský kraj odporúča poskytnúť metodickú pomoc pre oblasť fundraisingu formou absolvovania cyklov praktických vzdelávacích tréningov, ktoré sú určené kultúrnym pracovníkom (tzv. fundraiserom) a ktorých výsledkom by mala byť systematicky vybudovaná fundraisingová stratégia v jednotlivých kultúrnych organizáciách. Ďalším benefitom vzdelávania a metodickej pomoci pre kultúrny sektor v kraji bude najmä: — vyprofilovaná pozícia fundraisera v organizácii a jeho náplne práce: systematické budovanie vzťahov s donormi, reprezentácia organizácie, vytváranie nových fundraisingových potrieb — analýza organizácie a vonkajšieho prostredia — vytvorená mapa portfólia možných donorov do budúcnosti — dlhodobá fundraisingová stratégia organizácie a jej udržateľnosti — zručnosti v písaní projektov a príprave fundraisingového stretnutia – efektívne návody.

V prípade, že organizácia nemá finančné prostriedky na krytie takéhoto typu vzdelávania, odporúčame žiadať financie na rozvoj ľudských zdrojov (ešte efektívnejší by bol spoločný projekt kult. organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja, kde je väčšia pravdepodobnosť úspešnosti) v rámci výziev Štrukturálnych fondov, keďže rozvoj ľudských zdrojov bude v najbližšom programovacom období jednou z priorít podpory. Organizácia, ktorá poskytuje vzdelávanie v oblasti kultúry môže byť prítomná už pri tvorbe tohto projektu a na základe analýzy ľudských zdrojov a potrieb kultúrnej organizácie vie vytipovať požadovanú úroveň, typ vzdelávania pre danú organizáciu ako aj navrhnúť konkrétne témy vzdelávacieho tréningu. 11


— s. 80 —

4.6 Súhrn odporúčaní jednotlivých kapitol dokumentu Zo strany ŽSK je jednou z najpotrebnejších vecí začať riešiť kultúru v kraji ako celok, a nielen čiastočne reformovať riadiace vzťahy k inštitúciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.

Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji (kultúrna politika ŽSK) by sa mala stať: — základným systémovým a hodnotovým rámcom, v ktorom sa budú následne uskutočňovať jednotlivé koncepčné zmeny a aplikovať jednotlivé nástroje pre výkon kultúrnej politiky ŽSK. — nadviazať na predchádzajúce koncepčné dokumenty a predkladaný strategický materiál záväzným plánom postupnej implementácie a evaluácie kultúrnej politiky ŽSK (zaviazať uznesením zastupiteľstva odbor kultúry ŽSK aby vypracoval a predložil na schválenie takýto plán), — podkladom pre zriadenie stáleho poradného orgánu ŽSK – Kultúrnej rady ako spoločnej odbornej platformu zloženej z predstaviteľov zastupiteľstva (delegovaní členovia kultúrnej komisie), z pracovníkov úradu ŽSK (delegovaní pracovníci odboru kultúry a prípadne iných zložiek úradu) a z nezávislých odborníkov z externého prostredia.

Implementačný a evaluačný plán kultúrnej politiky by mal: — doplniť kultúrny profil ŽSK – skompletizovať prehľad aktivít a doplniť kultúrne podujatia regionál neho a nadregionálneho významu, — určiť kritériá pre hierarchizáciu jednotlivých aktivít a pre určenie obsahových priorít rozvoja kultúry na konkrétne obdobie, — určiť priority činností a merateľné kritériá (výsledky) pre jednotlivé oblasti kultúry, prehodnotiť rozsah a kvalitu poskytovaných služieb, — určiť konkrétne aktivity, ktoré budú začlenené medzi priority ŽSK v uplatňovaní stratégie rozvoja kultúry na konkrétne obdobie, — určiť harmonogram realizácie kultúrnej politiky a kritériá aj spôsob jej priebežného vyhodnocovania a prijímania zmien — zabezpečiť zvýšenie kapacity ľudských zdrojov inštitúcií ŽSK – najmä v oblasti komunikácie, jazykovej vybavenosti, prezentačných materiálov a využívania nových technológií — stimulovať získavanie medzinárodných finančných zdrojov kofinancovaním – grantami zo strany ŽSK.

V nadväznosti na implementačný a evaluačný plán by kultúrna politika ŽSK vo svojej realizácii mala najmä: — podporovať projekty asubjekty schopné začleniť sa do medzinárodnej spolupráce vrámci európskych kultúrnych programov, — podporovať dlhodobé a intenzívne partnerstvá medzi kultúrnymi inštitúciami ŽSK a zahraničnými organizáciami, prvotne z regiónu strednej Európy, začlenenie do networkov (tejto priorite prispôsobiť aj kritériá pri prideľovaní podpory na medzinárodnú spoluprácu alebo na spolufinancovanie projektov); — podporovať vytvorenie lepších podmienok pre hosťovanie zahraničných umelcov a kultúrnych projektov v Žilinskom kraji apodporovať cestovanie pracovníkov kultúrnych inštitúcií ŽSK do zahraničia (pracovné cesty) ako štartovací bod pre rozvoj budúcich partnerstiev; — zvyšovať know-how ľudských zdrojov v kultúre so zameraním na fundraising a získavanie financií z európskych fondov, zvyšovať informovanosť o možnostiach a podmienkach čerpania financií z týchto programov. — stimulovať kultúrne organizácie vyhľadávať sponzorské zdroje – podporou, spolufinancovaním a prípadne inými zvýhodneniami zo strany ŽSK, — zvýšiť kapacitu kultúrnych organizácií na získavanie sponzorov – vzdelávaním v oblasti sponzoringu, marketingu a pod., — zabezpečiť vzdelávanie pre pracovníkov kultúrnych organizácii v oblasti komunikácie, PR a mar ketingu, Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 81 —

— stimulovať dialóg s podnikateľskými subjektami – organizovaním fóra, šírením informácií o kultúre, udeľovaním ceny za filantropické aktivity firiem v kultúre. — zabezpečiť vzdelávanie a tréningy pre kultúrne organizácie v oblastiach súvisiacim s marketingom a podnikaním, — stimulovať organizácie k zvýšeniu návštevnosti a k zvýšeniu podielu príjmov z hlavných aktivít, — konzultačnými službami podporiť zmenu v ponúkaných aktivitách, marketingovú orientáciu organi zácií a ich aktivít, — stimulovať zvýšenie kvality služieb, vrátane podnikateľských, — oceňovať podnikateľské nápady a finančnú sebestačnosť kultúrnych organizácií, — dohliadať na etické kódexy samofinancujúcich aktivít kultúrnych organizácií, — stimulovať podnikanie v kultúre, rozvoj kreatívneho priemyslu, komunikácie medzi umelcami, kul túrnymi organizáciami a podnikateľskou sférou.

Vo vzťahu k inštitúciám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti: — prehodnotiť štruktúru hlavných činností organizácií v pôsobnosti ŽSK – najmä v súvislosti s precho dom na kontraktové financovanie (cielené prideľovanie príspevku podľa konkrétnych a merateľných výsledkov a kritérií), — zvážiť možnosti transformácie ekonomicko-právnej formy a spôsobu hospodárenia kultúrnych orga nizácií (s možnosťou vytvorenia spoločných organizácií na princípe partnerstva samosprávny kraj – obec, samosprávny kraj – štát a pod.), — prijať na úrovni ŽSK východiskové kritériá a postupy pre transformáciu vybratých kultúrnych orga nizácií, — uplatňovať kontraktové financovanie organizácií (rozpočet podľa merateľných plánovaných výkonov) s možnosťou rámcového strednodobého kontraktu (3 roky), so špecifikáciou kontraktu na príslušné rozpočtové obdobie a s transparentným systémom a kritériami pre vyhodnotenie plnenia kontraktu, — uskutočniť transformáciu vybraných príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, a to aj s možnosťou účasti iných subjektov z verejnej sféry alebo zo súkromnej sféry (neziskový sektor, podnikateľský sektor) na založení a financovaní týchto organizácií (napríklad spolupráca ŽS a iný samosprávny kraj, ŽSK a obec/mesto, ŽSK a nadácia apod.). — uznesením zastupiteľstva ŽSK iniciovať vytvorenie systému merateľných kritérií pre poskytovanie finančných prostriedkov z rozpočtu ŽSK na kontinuálne kultúrne činnosti a aktivity zabezpečované organizáciami v oblasti kultúry. Čiastočným riešením vo financovaní organizácií z rozpočtu ŽSK bude, ak zriaďovateľ v rámci schválené ho rozpočtu a v intenciách súčasne platnej legislatívy účelovo určí dostatočný objem finančných prostriedkov na zabezpečenie kvalitného spravovania, využívania a zhodnocovania majetku vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja v správe jednotlivých kultúrnych organizácií, a to najmä: – na bežné opravy a údržbu spravovaných nehnuteľností, strojov a zariadení, – na akvizičnú činnosť pamäťových, fondových a zbierkotvorných inštitúcií, – na ošetrovanie, konzervovanie, reštaurovanie a údržbu zbierkových predmetov, – na základné a nevyhnutné investičné akcie: riešenie havárií, prístavby, nadstavby, zateplenie objektov, riešenie vykurovacích systémov, modernizácie objektov a pod. — zvážiť možnosti a podmienky efektívnejšej správy majetku v súvislosti s rozvojom infraštruktúry kultúry, — zvýšiť motivačné nástroje v systéme riadenia kultúrnych organizácií, — pre efektívnejší výkon riadiacich a koordinačných činností by bolo potrebné zvýšiť samostatnosť (vo výkone činností, v rozhodovaní aj v ekonomike) a zodpovednosť jednotlivých inštitúcií za svoje výsledky a pôsobenie – najmä v nadväznosti na rozdeľovanie verejných financií a na ich efektívne využívanie. — v rozdeľovaní verejných financií čiastočne zmeniť pomer medzi rozpočtovou „zotrvačnosťou“ a súťažou konkrétnych aktivít a činností (zvýšiť objem finančných prostriedkov pre grantový kultúrny program na úrovni ŽSK), — zvýšiť informovanosť verejnosti (publika) o kultúrnych aktivitách a hodnotách, prijať programy zvyšo Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 82 —

vania dostupnosti kultúry (spolupráca so školstvom, cestovným ruchom, médiami a pod.). — hľadať motivačné nástroje na ďalšie zvyšovanie vlastných výnosov práve pri tých organizáciách, ktoré majú tento potenciál

Vo vzťahu k prerozdeľovaniu finančných prostriedkov: — zmeniť pomer „inštitucionálnych“ (príspevky organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK) a „projektových“ (príspevky na konkrétne aktivity a činnosti bez ohľadu na ich inštitucionálne zabezpe čenie) financií v rozdeľovaní prostriedkov z rozpočtu ŽSK určených na kultúru akultúrne aktivity, — z pozitívneho zámeru (vyjadreného prostredníctvom VZN č. 4/2004) vytvoriť osobitný grantový systém ŽSK pre oblasť kultúry, — vytvoriť grantovú schému v rozpočte ŽSK určenú na jednorazové (prípadne aj periodické) kultúrne aktivity a podujatia, s možnosťou účasti organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK v tejto schéme (na kontinuálne činnosti by organizácie získavali financie z príspevku ŽSK podľa kontraktu, na jed norazové aktivity by mali možnosť získať granty z rozpočtu ŽSK aj z iných zdrojov), — zvyšovať celkový objem aj podiel (v celkovom rozpočte ŽSK na kultúru) finančných prostriedkov rozdeľovaných na kultúrne projekty prostredníctvom „voľnej súťaže“ projektov, — uplatňovať sledovanie efektivity (kritériá a postupy) takto rozdelených finančných prostriedkov podľa dosiahnutých výsledkov, — pravidelne zverejňovať výzvy na podávanie projektov a výsledky rozdelenia finančných prostriedkov, — zvýšiť vplyv nezávislých expertných skupín (komisií) na rozhodovanie o rozdelení takto určených finančných prostriedkov. — zvýšiť transparentnosť rozdeľovania finančných zdrojov na kultúru; — zvýšiť objem aj pomer tzv. voľných zdrojov do kultúry s možnosťou administrácie týchto zdrojov na miestnej úrovni cez nezávislú a transparentnejšiu organizáciu,

Vo vzťahu k miestnym samosprávam a k neziskovému sektoru: — Prezentovať koncepčné, strategické a rozvojové zámery ŽSK v oblasti kultúry mestám a obciam a iniciovať prepojenie koncepčných zámerov a priorít medzi ŽSK a mestami/obcami (napríklad prepojenie priorít grantových programov, spájanie podpory jednotlivých projektov zoboch úrovní apod.). — vplývať na postupné vytváranie samostatných kultúrnych oddelení v samosprávach v nadväznosti na rozsah kultúrnych aktivít a objem financií na miestnej úrovni – odlúčenie oddelení kultúry od rôznych sociálnych či iných oddelení príslušnej samosprávy (v súčasnosti je napríklad v Liptovskom Mikuláši odbor kultúry spojený s odborom sociálnych vecí a jeho pracovníci viac energie venujú práve sociálnym záležitostiam); — rokovať s predstaviteľmi miest – sídel regionálnych knižníc o finančnej participácii miestnych samospráv na nákupe knižničných dokumentov a o možnostiach spolufinancovania činnosti pobočiek regionálnych knižníc, — s predstaviteľmi obcí a miest hľadať možnosti finančnej a spoluorganizátorskej participácie na rôznych realizovaných aktivitách, najmä kultúrnych podujatiach, — rozvíjať spoluprácu v oblasti výberu a využitia dane z nehnuteľností za majetok v správe kultúrnych organizácií, — hľadať ďalšie možnosti vzájomne výhodnej spolupráce, — klásť väčší dôraz na realizáciu kultúrnych podujatí v partnerstvách (mesto často „supluje“ podujatia, ktoré robia napr. iné MVO a investuje sa do toho veľké množstvo zdrojov); — zvýšiť reálne možnosti pre viaczdrojové financovanie organizácií a aktivít a pre spájanie zdrojov, — vytipovať činnosti, aktivity a projekty pre rozvoj partnerstiev medzi verejnou správou a neziskovým a/alebo súkromným sektorom (spájanie zdrojov a aktivít), — rozvíjať spoluprácu miest s neziskovými organizáciami za účelom vytvárania partnerstiev s možnými pozitívnymi efektmi: zvýšenie účelnosti a efektivity v rozdeľovaní verejných zdrojov, rozvoj darcovstva a strategického investovania do oblasti kultúry, rozvoj spolupráce verejného (samosprávy) a súkrom ného sektora (donori, podnikateľské subjekty ako partneri).


— s. 83 —

4.7 Pozícia odboru kultúry Úradu ŽSK v procese uskutočňovania stratégie rozvoja kultúry V roku 2007 odbor kultúry Úradu ŽSK zadefinoval služby, ktoré poskytuje a plánuje poskytovať pre rozvoj kultúry Žilinského kraja: a) TVORBA A REALIZÁCIA KONCEPCIE ROZVOJA KULTÚRY ŽSK — tvorba koncepcie kultúry (v roku 2007 v spolupráci s Nadáciou – Centrum súčasného umenia) — návrh čiastkových strategických plánov rozvoja kultúry v ŽSK na konkrétne obdobie — realizácia, priebežné vyhodnocovanie a evaluácia koncepcie kultúry – Koncepcia rozvoja kultúry v Žilinskom kraji, ročné plány priorít rozvoja kultúry v ŽSK aj priorít kultúrnej politiky (činnosti odboru kultúry a ostatných odborov Úradu ŽSK) — monitoring, analýza a vyhodnocovanie stavu kultúry v Žilinskom kraji, tvorba dokumentov v súlade s Akčným plánom koncepcie rozvoja kultúry — tvorba, realizácia a monitorovanie Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK – časť Kultúra — iniciovanie a organizovanie stretnutí, brainstormingu a workshopov ako nástroja na realizáciu inovácií a riešenie problémových tém kultúry Žilinského kraja b) RIADENIE 23 kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK – 4 múzeá, 5 galérií, 2 divadlá, 5 knižníc, 5 osvetových stredísk, 2 hvezdárne — príprava návrhov na organizačné zabezpečenie a členenie kultúrnych organizácii (knižnice, múzeá, galérie, osvetové strediská, hvezdárne a planetária, divadlá a umelecké telesá) s komplexnou dokumentáciou, určenie odborného zamerania organizácií, územnej pôsobnosti a vytvorenie organizačných, ekonomických, materiálno–technických a personálnych podmienok na ich činnosť — personálne riadenie a rozhodovanie (príprava návrhov na vymenovanie alebo odvolanie riaditeľov kultúrnych organizácií, podávanie návrhov na určenie platov a odmien riaditeľov kultúrnych organizácií) — organizačné riadenie (aktualizácia zriaďovacích listín, schvaľovanie doplnkov a nových organizačných poriadkov kultúrnych organizácií, určovanie koordinačnej a metodickej pôsobnosti pre kultúrne organizácie rovnakého typu, kultúrnych organizácií) — finančné riadenie (tvorba ročných rozpočtov kultúrnych organizácií, tvorba návrhov a dôvodových správ na úpravy rozpočtu kultúrnych organizácií, zúčtovanie finančných vzťahov v oblasti kultúry so štátnym rozpočtom za príslušný rok, tvorba návrhov a dôvodových správ v oblasti nakladania s majetkom kultúrnych organizácií, tvorba návrhov rozpočtu grantového systému ŽSK pre kultúru a zúčtovanie finančných vzťahov grantového systému s rozpočtom za príslušný rok) — odborné riadenie (tvorba kritérií na hodnotenie činnosti kultúrnych organizácií) c) SERVIS pre 23 kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK — finančný (zabezpečovanie agendy v rámci finančných transferov medzi ŽSK a kultúrnymi organizáciami, zabezpečenie finančných a právnych vzťahov s Ministerstvom kultúry SR a inými subjektami poskytujúcimi granty na základe získaných finančných prostriedkov z projektovej činnosti kultúrnych organizácií) — investičný (poradenstvo, tvorba priorít a návrhov na financovanie investičných akcií, stavebný dozor v rámci investičnej činnosti kultúrnych organizácií – v spolupráci s odborom vnútornej správy Úradu ŽSK) — projektový (spolupráca s kultúrnymi organizáciami pri tvorbe projektov a získavaní finančných prostriedkov) — legislatívny a odborný (legislatívne a odborné poradenstvo v oblasti kultúry) — tréningový a edukačný (koordinácia a zabezpečovanie tréningových programov, podpora tréningových a vzdelávacích projektov určených pre organizácie a jednotlivcov pôsobiacich v oblasti kultúry v ŽSK s cieľom rozvoja ľudských zdrojov v kultúre) Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 84 —

— informačný (poskytovanie potrebných informácií – v oblasti legislatívy, grantov, vedy, zaujímavých domácich i zahraničných kultúrnych podujatí, činnosti odborov (oddelení) kultúry úradov samosprávnych krajov...) d) HODNOTENIE A KONTROLA 23 kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK: — definovanie základných kritérií (merateľných ukazovateľov) pre hodnotenie činnosti kultúrnych organizácií — definovanie kritérií a spôsobu vyhodnocovania a kontroly využitia prostriedkov z grantového systému, priebežná evaluácia týchto kritérií — financie (kontrola stavu záväzkov a pohľadávok, sledovanie limitov výdavkov, kontrola čerpania výdavkov, dodržiavanie platnej legislatívy a prijatých dokumentov ŽSK, kontrola efektivity a účelu vynaložených finančných prostriedkov) — správa majetku (kontrola nakladania so zvereným majetkom ŽSK, kontrola plnenia hospodárskych zmlúv, kontrola vykonávanej prevádzky a údržby technologických zariadení a budov, kontrola vykonanej investičnej činnosti) — personálna oblasť (kontrola dodržiavania Zákonníka práce a s ním súvisiacich predpisov, riešenie sťažností a petícií) — kvalita odbornej činnosti (koncepcia, ročný plán činnosti, aktualizácia ponuky kultúrnych podujatí, kvalita realizovanej činnosti a realizovaných kultúrnych podujatí, rozbory činnosti a hospodárenia, public relation, propagácia a komunikácia s médiami, web stránka, plnenie úloh zadaných odborom kultúry Úradu ŽSK) e) SERVIS pre Úrad ŽSK, Komisiu kultúry Zastupiteľstva ŽSK a Zastupiteľstvo ŽSK — plnenie priebežných úloh predsedu ŽSK a riaditeľa Úradu ŽSK — zabezpečenie technických a organizačných podmienok na zasadnutia Komisie kultúry Zastupiteľstva ŽSK (pozvánka, písomné podklady, priestory, zápisnica a pod.) na základe komunikácie s predsedom Komisie kultúry Zastupiteľstva ŽSK — zabezpečenie písomných podkladov na zasadnutie Zastupiteľstva ŽSK — informačný kultúrny servis (spracovávanie podkladov pre tlačové správy odboru informácií a zahraničných vzťahov Úradu ŽSK a pod.) f) OCHRANA A ZVEĽAĎOVANIE PAMIATKOVÉHO FONDU — vytváranie podmienok na ochranu a zveľaďovanie pamiatkového fondu v správe kultúrnych organizácií a spolupráca s orgánmi štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu pri záchrane, obnove a využívaní kultúrnych pamiatok a pamiatkových území na území samosprávneho kraja — vyjadrovanie sa k návrhom na vyhlásenie a zrušenie pamiatok a pamiatkových území g) FINANČNÉ RIADENIE A SLUŽBY VEREJNOSTI — tvorba grantového programu (systému) ŽSK a návrhov jeho rozpočtu pre kultúru a zúčtovanie finančných vzťahov grantového programu s rozpočtom za príslušný rok — poskytovanie dôležitých informácií z oblasti kultúry na web stránke odboru kultúry Úradu ŽSK — zverejňovanie a aktualizácia komplexnej ponuky mesačných kultúrnych programov v Žilinskom kraji na web stránke ŽSK (projekt) — tvorba a aktualizácia elektronickej Encyklopédie kultúry Žilinského kraja (projekt, najvýznamnejšie kultúrne podujatia, kultúrne inštitúcie, kultúrne dedičstvo, osobnosti kultúry, výročia, galéria tvorby osobností, hudobná sieň, ...) — zabezpečovanie informovanosti o možnosti získania finančných prostriedkov z domácich i zahraničných grantových programov pre kultúru (podpora ľudí, inštitúcií a projektov v oblasti kultúry v Žilinskom kraji) — organizovanie kultúrnych podujatí a realizácia projektov odboru kultúry, organizovanie konferencií, seminárov, workshopov a prezentácií pre pracovníkov kultúrnych inštitúcií, pre členov občianskych združení, umelcov Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 85 —

h) SPOLUPRÁCA pri tvorbe a realizácii spoločných projektov a podujatí: — s jednotlivými odbormi Úradu ŽSK, najmä odborom regionálneho rozvoja, informácií a zahraničných vzťahov, školstva, sociálnych vecí (napr. výstavy cestovného ruchu, putovné výstavy, kultúrno-vzdelávacie podujatia, infocesty a pod.) — s inými organizáciami (Ministerstvo kultúry SR, národné kultúrne inštitúcie, obce, mestá, kultúrne inštitúcie, mimovládne organizácie, cirkvi) – napr. pripomienkovanie materiálov, kultúrnovzdelávacie podujatia — s odbormi kultúry samosprávnych krajov Slovenska (spoločná prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí, kultúrno-športové a vzdelávacie podujatia, kultúrne výmeny a pod.) — s domácimi a zahraničnými partnermi pri organizovaní významných slovenských a medzinárodných podujatí Výkonný orgán, ktorý bude prostredníctvom podrobného akčného plánu realizovať jednotlivé kroky stratégie je odbor kultúry Úradu ŽSK. Rozhodovací orgán, ktorý bude periodicky vyhodnocovať plnenie akčného plánu a rozhodovať o priebežnej evaluácii strategických plánov rozvoja kultúry v ŽSK je Zastupiteľstvo ŽSK a jeho kultúrna komisia. Realizácia úloh a projektov vyplývajúcich z tejto stratégie znamená pre odbor kultúry Úradu ŽSK: — prehodnotiť organizačnú štruktúru odboru kultúry Úradu ŽSK tak, aby: – existoval dostatočný počet pracovníkov odboru kultúry zodpovedných za realizáciu konkrétnych úloh a projektov v danom čase – pracovníci zodpovední za konkrétne úlohy mali príslušné schopnosti svoje úlohy realizovať – pracovníci zodpovední za konkrétne úlohy mali dostatočný čas svoje úlohy realizovať (popri iných úlohách priebežne zadávaných vedením ŽSK a úlohách, ktoré vyvstávajú z povinností zabezpečovať odborné, administratívne, ekonomické a servisné činnosti pre kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a pod.) — prehodnotiť oblasti práce odboru kultúry Úradu ŽSK tak, aby: – odbor kultúry zabezpečoval najmä plnenie úloh súvisiacich s odbornou činnosťou v oblasti kultúry (napr. narábanie s majetkom ŽSK v oblasti kultúry môže zabezpečovať odbor vnútornej správy Úradu ŽSK alebo sťažnosti v oblasti kultúry prichádzajúce na ŽSK môže komplexne riešiť odbor kontroly Úradu ŽSK a odbor kultúry sa k nim na požiadanie odboru kontroly bude len vyjadrovať) – sa vo vzťahu odboru kultúry Úradu ŽSK ku kultúrnym organizáciám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti znížila zbytočná administratíva (viac kompetencií a zodpovednosti kultúrnym organizáciám, viac systému v prípade štatistických zisťovaní) Časť odborných úloh odboru kultúry ŽSK je možné riešiť aj prostredníctvom externej spolupráce s odborníkmi v danej oblasti, netreba preto prioritne zvyšovať počet pracovníkov odboru kultúry. Je nevyhnutné definovať ročný plán činnosti a ročný rozpočet odboru kultúry v súvislosti s plnením úloh akčného plánu koncepcie kultúry, novú organizačnú štruktúru odboru kultúry a pracovné náplne jeho pracovníkov tak, aby sa plán mohol splniť.


— s. 86 —

4.8 Návrh akčného plánu realizácie stratégie Riešenie problémov uvedených v tomto dokumente a napĺňanie cieľov stratégie prináša akčný plán – realizácia jednotlivých krokov stratégie.

Koncepcia – stratégia Základným krokom realizácie stratégie je jej schválenie Zastupiteľstvom ŽSK, tvorba optimálnej organizačnej štruktúry odboru kultúry Úradu ŽSK, vytvorenie podrobného akčného plánu, jeho realizácia odborom kultúry Úradu ŽSK a evaluácia Kultúrnou radou, vedením ŽSK, Komisiou kultúry Zastupiteľstva ŽSK a Zastupiteľstvom ŽSK. Všetky úlohy (projekty) akčného plánu budú rozpísané ako samostatné dokumenty.

Transformácia Základným krokom k transformácii kultúrnych organizácií je tvorba programového rozpočtu (kontraktu), z ktorého je zrejmé, akým spôsobom sú rozpočtované konkrétne činnosti a kultúrne výstupy organizácie vychádzajúce z cieľov konkrétnej kultúrnej politiky. Programový rozpočet je takisto nástrojom na jasné zadanie priorít a konkrétnych kultúrnych výstupov zriaďovateľom. Tvorbou programových rozpočtov sa otvoria aj organizačné štruktúry kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, ktoré sa prehodnotia v rámci konkrétnych zadaní a priorít zriaďovateľa. Vzhľadom na to, že zriaďovateľ je povinný finančne zabezpečiť priority, ktoré zadáva, znovu sa otvorí otázka využitia majetku v správe kultúrnych organizácií, ktorý je evidovaný na základe pasportizácie. Majetok, o ktorý sa nemôže vlastník (správca) postarať na základe nedostatku financií, môže byť ponúknutý na dlhodobý prenájom iným subjektom (napr. občianskym združeniam, podnikateľom) tak, aby jeho využitie prinieslo lepšie služby v oblasti kultúry a lepšiu ponuku kultúrnych hodnôt. Ďalším vhodným nástrojom na uskutočnenie transformácie je zriadenie a činnosť Rady kultúry, ktorá môže byť supervízorom realizácie celej stratégie. Radu budú tvoriť osobnosti kultúry, ktoré budú zastupovať odbor kultúry Úradu ŽSK, Komisiu kultúry Zastupiteľstva ŽSK, štátne, samosprávne, mimovládne kultúrne organizácie, nezávislých expertov a prípadne aj veľkých donorov v oblasti kultúry. Vytvorenie dokumentu Kritériá hodnotenia kvality výstupov kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK je predpokladom na vytvorenie interného a externého systému hodnotenia a nevyhnutnou podmienkou nielen na realizáciu evaluácie činnosti kultúrnych organizácií, ale aj na vytvorenie grantového programu. Grantový program prispeje k vytvoreniu konkurenčného prostredia. Objem finančných prostriedkov na jeho uskutočnenie by sa mal každý rok zvyšovať. Jednoduchý grantový program pre rok 2008 by sa mal neskôr rozčleniť na projektový, inštitucionálny a štipendijný. Jeho forma by sa mala zmeniť z VZN ŽSK na samostatný viaczdrojový fond kultúry, na ktorom by participovali aj veľkí donori. Na základe realizácie uvedených úloh, projektov a evaluácie by malo dôjsť k prirodzenej transformácii kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK. O niekoľko rokov by malo byť jasné, ktoré organizácie ŽSK ostanú príspevkové a ktoré prejdú na kontraktovú alebo grantovú formu financovania. Sieťovanie, spoločné prezentácie, lepšia komunikácia a grantový program prinesú zároveň lepšie podmienky pre činnosť kultúrnych organizácií, ktoré nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK.


— s. 87 —

Fundraising Jednou z prioritných úloh kultúrnych organizácií bude zvýšiť percento financií získaných vlastnou odbornou, projektovou a komerčnou činnosťou. Je predpoklad, že v nasledujúcich rokoch viaceré mesta a obce budú vo väčšej miere poskytovať finančné prostriedky na kultúru prostredníctvom svojich grantových systémov, je tiež predpoklad, že grantový systém Ministerstva kultúry SR sa skvalitní. Na základe uvedeného a s prispením dobrého dialógu medzi zainteresovanými sa vytvorí priestor na prepojenie ministerského a samosprávnych (obecných, samosprávnych) grantov, čo môže vyústiť v systémové financovanie kultúry na Slovensku. V období 2007 – 2013 nastane priaznivá situácia pre financovanie investičných i neinvestičných projektov kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK z úveru ŽSK a najmä zo štrukturálnych fondov EÚ. Ďalším zdrojom finančných prostriedkov pre kultúrne organizácie bude skvalitnenie vlastných komerčných aktivít.

Dialóg Najdôležitejším výstupom kultúrnych organizácií je inšpirácia ľudí kultúrnymi hodnotami. Je dôležité viesť dialóg o hodnotách (kresťanských, antických, všeľudských, kultúrnych, umeleckých, nepomenovateľných...), kultúrnej a národnej identite, tvorivosti, inováciách, je dôležité, aby tvorcovia kultúry komunikovali navzájom i s predstaviteľmi štátnej správy, samosprávy, s konkrétnou komunitou, s užívateľmi kultúry. Dialóg (aj medzikultúrny) možno viesť prostredníctvom rôznych foriem: konferencia, brainstorming, prezentácia a kultúrna výmena, konzultačné služby...

Prezentácia kultúry a zlepšenie jej dostupnosti Sprístupňovanie kultúrneho dedičstva, novej tvorby a kultúrnych hodnôt realizujú kultúrne organizácie mnohými formami. Priblíženie hodnôt prinesie projekt Web encyklopédia kultúry Žilinského kraja, ktorej súčasťou je Aktuálna web ponuka kultúrnych programov Žilinského kraja. Digitalizácia kultúrneho dedičstva je ďalším príspevkom k sprístupňovaniu kultúry na Slovensku. Vytvorenie celoslovenskej siete digitalizovaných informácií predpokladá finančnú i odbornú pomoc (software, hardware) inštitúcií presahujúcich rámec Žilinského kraja (najmä Ministerstva kultúry SR). Žilinský samosprávny kraj začal v roku 2007 realizovať projekt označenia významných objektov a národných kultúrnych pamiatok (hradov, zámkov, kaštieľov a pod.) infotabuľami. Plánuje sa rozmiestniť dopravné značenia kultúrnych objektov nielen na prístupových cestách, ale aj systémovo označiť objekty a ich priľahlé parkoviská ďalšími informačnými tabuľami, ako aj rozmiestniť vývesné skrinky na propagačné materiály kultúrnych organizácií v blízkosti významných objektov. Priblížením kultúrnych hodnôt a práce kultúrnych organizácií budú tiež rôznymi formami realizované verejné prezentácie kultúrnych organizácií. Zvýšenie kvality kultúrnej ponuky i počtu návštevníkov významných objektov plánuje odbor kultúry Úradu ŽSK uskutočniť prostredníctvom projektu Komplexné služby pre návštevníkov, v ktorom stanoví kritéria kvality doplnkových služieb pre návštevníkov kultúrnych objektov a podujatí. Kultúrne objekty, ktoré budú spĺňať kritéria najvyššej kvality, sa zaradia do najvýznamnejších ponúk cestovného ruchu a plánuje sa aj ich zvýhodnenie v rámci neskorších grantových programov.


— s. 88 —

Zvyšovanie kvality kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK a vzdelávanie manažérov kultúry Zvyšovanie kvality výstupov kultúrnych organizácií je nemysliteľné bez vzdelávania manažérov a odborných pracovníkov na všetkých úrovniach. Oblasti vzdelávania, kde je citeľná potreba zvýšiť úroveň kvality sú najmä public relation, fundraising, dobrovoľníctvo, marketing, komunikácia, strategické plánovanie, kultúrna identita, ekonomika. Vzdelávanie je predpokladom na systémové riešenia v uvedených oblastiach. Ďalšími nástrojmi zvýšenia kvality činnosti a zefektívnenia činnosti kultúrnych organizácií sú ekonomický audit, personálny audit, audit servisných činností a realizácia inovácií.

Riešenie aktuálnych problémov tvorcov a prijímateľov kultúry Implementáciou stratégie vyvstanú nové problémy i nové riešenia tvorcov a prijímateľov kultúry. Riešiť však bude treba aj už pomenované problémy. Z najaktuálnejších problémov kultúrnych organizácií vyvstáva poistenie majetku vo vlastníctve ŽSK v správe týchto organizácií. Implementačný plán časovej realizácie koncepcie je v prílohe č. 6.

Realizácia stratégie v oblasti kultúry nie je len manažérsko-technický proces, preto je užitočné aj takéto poznanie: „Každú cestu si dôkladne prezrite a zvážte ju. Vyskúšajte ju toľkokrát, koľko považujete za potrebné. A potom sa spýtajte sami seba: Má táto cesta srdce? Ak áno, je to dobrá cesta, ak nie, je zbytočná.“ (Carlos Castaneda)


— s. 89 —

Zoznam použitých skratiek ŽSK – Žilinský samosprávny kraj MVO – Mimovládna organizácia MK SR – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky KPÚ – Krajský pamiatkový úrad VÚC – Vyšší územný celok EÚ – Európska únia SR – Slovenská republika VZN – Všeobecné záväzné nariadenie MsKS – Mestské kultúrne stredisko ZUČ – Záujmová umelecká činnosť FO – Fyzická osoba NKP – Národná kultúrna pamiatka GS – Grantový systém SWOT – analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození OZ – Občianske združenie PR – Public Relations, vzťahy s verejnosťou


— s. 90 —

Slovník – kľúčové slová a pojmy Kultúra (všeobecná definícia) Kultúra je spôsob života určitej spoločnosti / spoločenstva. Predstavuje základné normy správania tohoto spoločenstva obsiahnuté vo zvykoch, jazyku, spôsobe obliekania, náboženstva, obradov rovnako ako aj právnych a etických noriem.

Kultúra [definícia UNESCO (2002)] Kultúra je súhrn osobitých duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych vlastností spoločnosti alebo spoločenstva, ktorá zahrnuje umenie, životný štýl a spôsoby spoločenského života, hodnotové systémy, tradície a náboženstvo

Kultúrne hodnoty Sú to princípy, postoje, kvality, ktoré sprevádzajú ľudskú aktivitu. Sú výsledkom určitých noriem a podieľajú sa na našom vnímanie sveta, výrokoch, vzťahoch apod. Sú formované vonkajším prostredím, históriou, sociálne – ekonomickou rovinou a kontaktmi s inými kultúrnymi skupinami.

Kultúrna politika (štátna, národná, regionálna, miestna) Je výber prostriedkov a programovanie koncepcie metodických postupov ako včleniť kultúru do spoločenského života a prispievať tak ku obohatenie života otvorenej spoločnosti. Rozoznáme tri modely KP: Kultúrny difuzionismus: vychádza z modernistickej tradície národných štátov 19. storočia, ktorú v šesťdesiatych rokoch rozvinul francúzsky minister kultúry André Malraux. Podstatou tohoto modelu je vytváranie podmienok pre tvorbu kultúry so zámerom posilovať tak národnú kultúrnu identitu . Kultúrny funkcionalizmus: model rozvinutý v 70. a 80. rokoch minulého storočia založený na vytváraní podmienok pre demokratickejší kultúrny život, so zámerom intenzívnejšieho podielu všetkých skupín, ktoré sa podieľajú na vytváraní kultúrnej rôznorodosti v danej spoločnosti. Kultúrny merkantilizmus: vychádza zo zámeru určitých skupín zvýšiť ekonomickú liberalizáciu v umeleckej oblasti. Je založený na predstave, že umelecký „produkt“ má rovnakú hodnotu ako akýkoľvek iný výrobok a rovnakým spôsobom je možné merať jeho úspešnosť.

Kultúrna diverzifikácia je v súčasnosti považovaná za mimoriadne dôležitú pre dlhodobejšie prežitie ľudstva. Jej základom je podpora rôznorodosti kultúry v spoločnosť tzn. podpora a uchovávanie kultúry majoritnej spoločnosti tak i minoritných skupín.

Decentralizácia: rozdelenie právomoci rozhodovania na menšie štatutárne celky.

Kultúrny rozvoj je spôsob ako zvyšovať kvalitu každodenného života naplnením strategických zámerov kultúrnej politiky. Ku kultúrnemu rozvoju patria: Kultúrne projekty: metódy realizácie kultúrneho rozvoja Prípadové štúdie : metódy kvalitatívneho výskumu jednotlivých zložiek v reálnom živote, ktoré odhaľujú problémy a potreby určitého spoločenstva.

Kultúrna kompetencia (cultural competence) je schopnosť efektívne interagovať s ľuďmi z rozličných kultúr. Zahrňuje štyri zložky: (a) podomie vlastnej


— s. 91 —

kultúry, (b) postoj ku kultúrnym rozdielom, (c) poznanie rozdielnych kultúrnych postupov a názorov, (d) interkultúrne zručnosti. Rozvinutie kultúrnej kompetencie prináša schopnosť porozumieť, komunikovať a efektívne vychádzať s ľuďmi rôznych kultúr.

Kultúrna inštitúcia predstavuje jeden z výkonných článkov kultúrnej politiky a rozvoja. Jej cieľom je posiľovanie kultúry v spoločnosti naplňovaním stanovených cieľov, zvyšovaním sebestačnosti a svojou úlohou v rozvoji jednotlivých spoločenských komunít.

Strategické plánovanie: vhodné prispôsobovanie organizácie vonkajšiemu prostrediu a ustavičné udržovanie a rozvíjanie schopností vo vnútri organizácie. Používajú sa aj názvy ako: strategický manažment, integrálne postupy rozvoja a efektívne plánovanie.

Strategické formovanie ako súčasť strategického manažmentu je to proces rozvoja riadenia a jeho realizácia. Dôležitou úlohou strategického manažmentu je naplňovanie poslania inštitúcie.

Strategické partnerstvo je vzťah inštitúcii, ktoré v rámci svojho strategického plánovania alebo formovania sledujú spoločné ciele.

Rozvoj publika (Audience development): je súčasťou aktivít kultúrnych inštitúcií zameraných na publikum a znamená kvalitatívne rozvíjanie publika vo vnímaní, cítení a porozumení kultúrnych artefaktov. Vyžaduje prekonávanie fyzických psychologických a spoločenských prekážok, ktoré sťažujú účasť diváka na umeleckom diele v pasívnej alebo aktívnej forme.

Zdroje: DRAGIĆEVIĆ ŠEŠIĆ, M. & DRAGOJEVIĆ, S. Arts Management in Turbulent Times, Amsterdam 2005 HAGOORT, G. Art Management, Utrecht 2003 MARTIN, M. & VAUGHN, B. (2007). Strategic Diversity & Inclusion Management magazine, pp. 31-36. DTUI Publications Division: San Francisco, CA. PICK, J. Arts Administration, London & New York 1998 SHORE, H. Arts Administration adn Management. London & New York 1997 http://www.proculture.cz http://www.artsmanagement.net/. http://www.policiesforculture.org http://www.labforculture.org/ http://www.recap-network.org/ http://www.coe.int/T/E/Cultural http://www.culturalpolicies.net

(Text dokumentu neprešiel jazykovou úpravou.)


— s. 92 —

5. Prílohy dokumentu 5.1 Najvýznamnejšie tradičné podujatia a aktivity regionálneho a nadregionálneho významu Folklór — Východná (Východná) – medzinárodný folklórny festival — Jánošíkove dni (Terchová) – medzinárodný folklórny festival — Podroháčske folklórne slávnosti (Zuberec) – medzinárodný folklórny festival — Staré nôty mladých strún (Terchová) – medzinárodný festival tradičnej a ľudovej hudby mladých interpretov — Bačovské dni (Malatiná) – medzinárodný festival valaskej kultúry — Gajdovačka (Oravská Polhora) – medzinárodné stretnutie ľudových inštrumentalistov – gajdošov, ale i spevákov a členov ľudových hudieb — Beskydské slávnosti (Turzovka ) - medzinárodný folklórny festival — Goralské slávnosti (Skalité) – medzinárodný folklórny festival — Pod Likavským hradom (Likavka) – celoštátna prehliadka detských folklórnych súborov — Oščadnická heligónka (Oščadnica) – národná súťažná prehliadka heligonkárov — Fašiangy a masopust, nikdy nás neopusť Carneval Slovakia (Žilina) – medzinárodný festival fašiangových masiek — Krajská prehliadka choreografií folklórnych súborov (Liptovský Mikuláš) – krajská súťažná prehliadka — Krajská prehliadka blokov folklórnych súborov (Liptovský Mikuláš) – krajská súťažná prehliadka — Kubínske krpčeky (Dolný Kubín) – krajská súťažná prehliadka detských folklórnych súborov — Kubínske spievanky (Dolný Kubín) – krajská súťažná prehliadka detských ľudových hudieb, detských speváckych skupín a sólistov — Nositelia tradícií (Dolný Kubín) – krajská súťažná prehliadka folklórnych skupín — Krajská prehliadka hudobného folklóru (Liptovský Mikuláš) – krajská súťažná prehliadka — Folklórny festival Ochodnica (Ochodnica) - regionálny folklórny festival s medzinárodnou účasťou — Folklórne slávnosti pod Babou horou (Sihelné) – goralský folklórny festival — Turčianske slávnosti folklóru (Blatnica) - regionálny folklórny festival

Hudba — Stredoeurópsky festival koncertného umenia (Žilina) – medzinárodný festival mladých interpretov, laureátov hudobných súťaží — Talenty pre Európu (Dolný Kubín) – medzinárodná súťaž mladých sláčikových interpretov — Strunobranie (Martin) – krajská súťažná prehliadka v oblasti folku, world music, etno-pop, keltskej hudby, country, bluegrassu, trampskej piesne, rockovej hudby, bluessu, jazzu…. — Mládež spieva (Martin) – krajská súťažná prehliadka detských speváckych zborov — Divertimento musicale (Dolný Kubín) – krajská súťažná prehliadka komornej a symfonickej hudby — Husľová dielňa (Žilina) – súťaž a workshop — Bratislavské jazzové dni v Žiline (Žilina) – jednodňový výber z bratislavského festivalu — Magnificat (Čadca) – súťažný festival duchovej piesne — Zlatý štít Liptova (Liptovský Mikuláš) – prehliadka hudobných skupín a sólistov — Chváľme piesňou Pána (Novoť) – festival mládežníckych a detských cirkevných speváckych zborov — Gospelové dni Kysuce (Krásno nad Kysucou) – medzinárodný hudobný kresťanský festival — Husliarska súťaž (Dolný Kubín) – súťaž výrobcov huslí — Euro Musette – Golden Tango (Rajecké Teplice) – akordeónový festival Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 93 —

— Folkovanie s Černou Horou (Liptovský Hrádok) – country folk festival

Divadlo — Scénická žatva (Martin) – celoslovenská súťažná prehliadka amatérskych a ochotníckych divadiel — Dotyky a spojenia (Martin) – festival profesionálnych slovenských divadiel — Žilinská svätojánska noc (Žilina) – medzinárodný festival pouličného divadla — Palárikova Raková (Raková, Čadca) – národná prehliadka ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby — PAN (Liptovský Mikuláš) – celoslovenská súťažná prehliadka pantomímy a pohybových divadiel spojená s tvorivými dielňami — Belopotockého Mikuláš (Liptovský Mikuláš) – celoslovenská súťažná prehliadka amatérskeho činoherného a hudobného divadla — Artúr (Žilina) - celoslovenská súťaž dramatických textov pre deti a mládež — Námestovské divadelné dni (Námestovo) – krajská súťažná prehliadka ochotníckeho činoherného, hudobného divadla, divadla mladých a alternatívneho divadla — Detský divadelný medveď (Žilina) - krajská súťažná prehliadka detskej dramatickej tvorivosti

Výtvarné umenie — Bienále fantázie (Martin) – medzinárodná súťaž detskej výtvarnej tvorby — Bienále knižného umenia (Martin) – medzinárodná súťaž knižného umenia — Fotofórum (Ružomberok) - medzinárodný salón umeleckej fotografie, výstava umeleckých fotografií autorov z celého sveta — Trienále textilu (Liptovský Mikuláš) – medzinárodná prehliadka textilnej tvorby — Festival drotárstva (Žilina) – jediné podujatie svojho druhu na svete, ktoré zahŕňa komplex podujatí venovaných problematike drotárstva — Doprava vo fotografii (Žilina) – medzinárodná fotografická výstava a súťaž — Medzinárodné stretnutia drotárskych majstrov (Žilina) – medzinárodné tvorivé dielne — Premeny drôtu (Žilina) – trienále – medzinárodná prezentácia a konfrontácia tvorby autorov pracujúcich s drôtom — REM-ART (Čadca) – medzinárodné stretnutie študentov a pedagógov stredných umeleckých škôl — Medzinárodné trienále smaltu (Čadca) – medzinárodná výstava umelcov zaoberajúcich sa technológiou smaltu — Medzinárodné sochárske sympózium (Čadca) – periodické medzinárodné podujatie sochárov — Človek a jeho tvorivé záujmy (Ružomberok) – národná súťaž a výstava ľudového umenia — Výtvarné spektrum (Čadca) – krajská súťažná prehliadka neprofesionálnej výtvarnej tvorby — Výtvarný Ružomberok (Ružomberok) - nadregionálna prehliadka výtvarnej amatérskej tvorby — Odevné variácie (Liptovský Mikuláš) – pravidelná každoročná prezentácia odevného dizajnu — Prieskumy (Žilina) - výstava konfrontujúca tvorbu študujúcich autorov na výtvarných akadémiách — Ekoplagát (Žilina) – súťažná prehliadka vydaných plagátov — Betlehemy (Žilina) – bienále tradičnej výstavy tvorcov betlehemov

Literatúra — Hviezdoslavov Kubín (Dolný Kubín) - celoštátna súťaž v prednese poézie a prózy a tvorbe divadiel poézie — Martinská poetická jeseň (Martin) – medzinárodné stretnutie literárnych klubov — Žilinský literárny festival (Žilina) – medzinárodný týždeň literárnej inšpirácie — Jašíkove Kysuce (Čadca) – celoslovenská literárny súťaž mladých prozaikov — Jurínova jeseň (Čadca) - celoslovenská literárna súťaž v duchovnej tvorbe Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 94 —

— Krídla Ivana Laučíka – celoslovenská literárna súťaž začínajúcich autorov — O dúhovú lampu z krajiny Zázračno (Žilina) – celoslovenská literárna súťaž v písaní poézie a prózy — Slovesná jar (Martin) – cyklus stretnutí s literatúrou — Martinská literárna jar (Martin) - festival literatúry, slovenskej knižnej kultúry a pôvodnej tvorby — Tvoríme vlastnú knihu (Žilina) – medzinárodná literárno-výtvarná súťaž detí — Hranice nie sú prekážkou (Čadca) – medzinárodná detská literárna súťaž — Vajanského Martin (Martin) - krajská súťažná prehliadka v umeleckom prednese poézie, prózy a divadla poézie — Rázusovie Vrbica – regionálna prehliadka literárnej tvorby a recitačného umenia detí Liptova — Knižnica roka (Martin) – súťaž o najlepšiu obecnú knižnicu regiónu Turiec — Kniha Kysúc (Čadca) – regionálna súťaž o najlepšiu knihu — Literárny počin roka (Čadca) – regionálna súťaž literárnych osobností — Týždeň slovenských knižníc – súbor podujatí venovaných propagácii knižníc, kníh, čítania — Noc s Andersenom – medzinárodné podujatie, noc vyplnená rôznymi aktivitami, v knižniciach — Čítanie nás baví (Dolný Kubín) – regionálny literárny festival — Knižničný Vševedko – vedomostná súťaž detí 3. a 4. ročníkov základných škôl — Kniha roka (Žilina) – čitateľská súťaž — Bielsky festival slovenskej literatúry (Žilina) – festival slovenskej literatúry — Tvorcovia kníh medzi deťmi (Martin) – regionálny projekt zameraný na podporu čítania a propagácie slovenskej pôvodnej literárnej tvorby — Večer pri Vajanskom (Martin) – stretnutia súčasných slovenský autorov — Dilongova Trstená (Trstená) – celoslovenská súťaž v umeleckom prednese) — A slovo bolo u Boha (Ružomberok) – celoslovenská ekumenická recitačná súťaž

Film, fotografia — Etnofilm (Čadca) – medzinárodné bienále dokumentárnych filmov o ľudovej kultúre — Tatranský kamzík (Liptovský Mikuláš) – medzinárodná tematická súťažná prehliadka neprofesionálnych filmov — Kinobus (aj Žilina) – stredoeurópsky filmový festival — Doprava (Žilina) – bienále medzinárodnej výstavy fotografií — Letná fotoškola (Liptovský Mikuláš) – medzinárodný workshop a festival fotografie — Fotofórum (Ružomberok) – medzinárodný salón umeleckej fotografie — Oravská osmička (Dolný Kubín) – celoštátna súťaž amatérskej filmovej tvorby — Petzvalov mapový okruh (Žilina) – celoslovenská súťaž fotoklubov — Neprofesionálny film v Liptove (Liptovský Mikuláš) – krajská súťažná prehliadka neprofesionálneho filmu — Jeden svet v Žiline (Žilina) – týždenný výber filmov z bratislavského medzinárodného festivalu o ľudských právach a ich (ne)dodržiavaní — AMFO – krajská súťažná prehliadka neprofesionálnej fotografickej tvorby

Iné — Jašidielňa – medzinárodný festival tvorivosti a fantázie ľudí s postihnutím v Žiline — Cyrilometodské dni v Terchovej (Terchová) – festival venovaných spomienke na prvých slovanských vierozvestov — Majstrovstvá sveta a Európy Disco World (Žilina) – súťaž v disciplínach moderného tanca organizácie IDO — Medzinárodná improliga (Žilina) - divadelné, hudobné i literárne improvizácie — Rozprávačské Lodno (Lodno) - národná súťažná prehliadka rozprávačov Slovenska Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 95 —

— Dni nádeje (Žilina) – celoslovenský festival protidrogovej prevencie — Majstrovstvá Slovenska detí, juniorov a dospelých v tanečných disciplínach (Liptovský Hrádok) — Liptovské dni matky (Liptovské Sliače) – medzinárodný, medzietnický, ekumenický festival — Staromestské slávnosti (Žilina) – jarmok a hudobný festival — Sárova Bystrica (Žilina) – krajská súťažná prehliadka moderátorov — Ovčiarska nedeľa – Ovenálie (Pribylina) – slávnosť chovateľov oviec, salašníkov, ovčiarov — Thurzovské slávnosti (Oravský Podzámok) – tematické podujatie s oživením histórie hradu — Nočné prehliadky Oravského hradu (Oravský Podzámok) - organizované počas letných mesiacov — Augustové slávnosti (Martin) - slávnosti a s nimi spojené aktivity národnokultúrneho významu — Pltnícke dni (Nižná) – splav rieky Orava — Nedeľa svätého Huberta (Pribylina) – tradičné podujatie venované poľovníctvu a lesníctvu — Bambiriáda (Žilina) – akcia/veľtrh organizácií pracujúcimi s deťmi a mladými ľuďmi — Týždeň mobility a Deň bez áut (Žilina) – multimediálne podujatie s témou ekologickej a trvaloudržateľnej dopravy — Čo vieš o hviezdach – regionálne kolá celoslovenských astronomických vedomostných súťaží (Čo vieš o hviezdach) — Astrostop – regionálne kolá astronomickej vedomostnej súťaže


— s. 96 —

5.2 Kultúrna identita a jedinečnosť kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK Názvy a obsahy činností, ktoré najviac charakterizujú kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK (apríl 2007):

MÚZEÁ Kysucké múzeum v Čadci A) všeobecná charakteristika — Kysucké múzeum je špecializované regionálne kultúrne zariadenie so zameraním na cieľavedomé zhromažďovanie, ochranu, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie hmotných dokladov so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody, vedy a techniky, kultúry a umenia na území Kysúc, od prvých stôp osídlenia až po súčasnosť, — je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť múzejnej dokumentácie vývoja lesných železníc na Slovensku, zhromažďuje, ochraňuje a odborne spracováva hmotné doklady o vývoji lesných železníc, — zabezpečuje prevádzku, dopravu a prepravu osôb na Historickej lesnej úvraťovej železnici v Novej Bystrici – Vychylovke v súlade s príslušnými právnymi predpismi B) predmet činnosti múzea — na základe vedeckých a múzejných výskumov buduje zbierkový fond hmotných dokumentov o prírode a spoločnosti, ktoré tvoria súčasť kultúrneho dedičstva, — buduje odbornú knižnicu, dokumentáciu a archív, ktoré tvoria primárnu bázu pre odborné determinovanie, prezentáciu a ďalšie využívanie zbierkových predmetov, zbierok a ďalších múzejných fondov, — eviduje a dokumentuje zbierkový fond a spolupracuje pri budovaní centrálnej evidencie múzejných zbierok v SR, — ochraňuje, odborne spracováva, reštauruje, spravuje a sprístupňuje zbierkový fond a vytvára preň sprievodnú odbornú dokumentáciu, — prostredníctvom edičnej, vydavateľskej a propagačnej činnosti zverejňuje výsledky svojej odbornej práce, — rieši vlastné výskumné úlohy a podieľa sa na vedecko-výskumnej práci iných inštitúcií, — zbierkové fondy prezentuje expozičnou a výstavníckou činnosťou vo vlastných a cudzích priestoroch, — vystavuje exponáty a prijíma výstavy iných právnických a fyzických osôb, — poskytuje sprievodcovské služby v expozícii Múzea kysuckej dediny a ostatných svojich expozíciách, — poskytuje informačné, odborno-poradenské a ďalšie služby v súlade so svojím poslaním a zameraním, — nadväzuje priame vzťahy s inými právnickými a fyzickými osobami v rámci poslania a zamerania organizácie, — zabezpečuje predaj suvenírov, pohľadníc a iných drobných predmetov súvisiacich s poslaním a charakterom organizácie,

Liptovské múzeum v Ružomberku — Múzeum roka 2005 — v roku 2007 – 95.výročie založenia múzea — zbierkový fond – takmer 180 000 predmetov — pôsobí na území dvoch okresov Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 97 —

— spravuje 15 objektov a areálov, z toho 11 Národných kultúrnych pamiatok — vzdialenosť prvej a poslednej pobočky – 55 km — 4 pracoviská s celoročnou prevádzkou expozícií – Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Pribylina — 3 expozície s obmedzenou zimnou prevádzkou – Vlkolínec, Maša pri Liptovskom Hrádku, Vyšná Boca — 3 expozície sprístupnené v predĺženej turistickej sezóne Ludrová, Likava, Havránok — 1 expozícia sprístupnená v letnej turistickej sezóne - veža kostola Liptovská Mara — návštevnosť – ročne cca 150 000 návštevníkov — najnavštevovanejšia expozícia – Múzeum liptovskej dediny Pribylina – cca 65 000 návštevníkov — programové podujatia v MLD Pribylina, priemerný počet návštevníkov 1 300 osôb — výstavné podujatia 2006 – 61 výstav — kultúrne podujatia celkom v roku 2006 – 354 — špecializácia – dokumentácia histórie výroby papiera na Slovensku — jedinečná expozícia Ovčiarskej kultúry v rámci Slovenska — vzácne kolekcie zbierkových predmetov – historické zbrane, kolekcia sakrálneho umenia, sklomaľby, ľudový odev, kolekcia sklárskych diel Š. Šovánku — počet projektov podaných v roku 2006 – 10 na MK SR — počet realizovaných projektov podporených EÚ v roku 2006 – 2 — počet projektov podaných v roku 2007 – 7 na MK SR, 1 Ekopolis, 1 Vyšegrádsky fond — najúspešnejší projekt – Vozáreň MLD – celkový rozpočet do 14 000 000.- Sk, ukončený v septembri 2006 — výrazná podpora aktivít múzea občianskymi združeniami , ktoré pôsobia pri múzeu — vysoká úroveň vzdelávacích , kutlúrno-výchovných podujatí a workshopov – výrazný nárast návštevnosti — kvalitná spolupráca s rôznymi skupinami verejnosti — dobrá spolupráca so samosprávou a neziskovými organizáciami

Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne — spravuje 10 objektov, z ktorých 7 (Oravský hrad a Budova č. 9 v Oravskom Podzámku, Budova Čaplovičovej knižnice, Farbiarsky dom T. H. Florin v Dolnom Kubíne, Rodný dom M. Kukučína v Jasenovej, Areál Hviezdoslavovej hájovne v Oravskej Polhore, Oravská lesná železnica v Oravskej Lesnej) sú národné kultúrne pamiatky. Poslaním múzea je starostlivosť a ochrana hnuteľného i nehnuteľného pamiatkového fondu, ktorý je zverený do správy múzea. — základným poslaním múzea je predovšetkým na základe prieskumu a vedeckého výskumu cieľavedome zhromažďovať, ochraňovať a odborne zhodnocovať a spracovávať hmotné dokumenty so zameraním na múzejnú dokumentáciu vývoja prírody a spoločnosti, vedy a techniky, kultúry a umenia s osobitným zreteľom na región Oravy — múzeum je špecializované s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť dokumentácie života Goralov na Slovensku. — riešenie vlastných výskumných úloh a spolupráca pri vedecko-výskumnej činnosti iných inštitúcií, — ochrana, odborné spracovanie a sprístupňovanie zbierkového fondu múzea, ktorý je majetkom štátu, — prezentácia zbierkového fondu formou expozícií a výstav z oblasti prírody a spoločnosti Oravy, — organizovanie kultúrno-výchovných a odborných podujatí, zameraných na regionálnu históriu, — učelová budova Čaplovičovej knižnice postavená začiatkom 20. storočia je národnou kultúrnou pamiatkou, — v oblasti celého ŽSK je jedinou zachovanou historickou knižnicou je jedinou zachovanou historickou knižnicou súkromného zberateľa a bibliofila Vavrinca Čaploviča z Jasenovej, — knižničný fond obsahuje 90 484 knižničných jednotiek z obdobia 14. – 20. storočia so zastúpením rukopisov, inkunábul, výtvarnej zbierky, starých máp a rôznorodej odbornej literatúry hlavne európskych autorov Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 98 —

— základnou úlohou je spracovávať, uchovávať, ochraňovať a dopĺňať svoj fond, — zároveň jej poslaním je taktiež poskytovať knižnično-informačné služby odbornej i laickej verejnosti — podieľa sa na vlastných výskumných úlohách a celoslovenských najmä v spolupráci so SNK v Martine s výstupmi v katalógoch, súpisoch a podobne, — prezentuje sa vlastnými výstavami z fondu, ale spolupracuje aj s inými inštitúciami napr. so SNG v Bratislave – poskytovanie žiadaných diel z výtvarnej zbierky kvôli prezentácii na ich výstavách v rámci Slovenska, — v poslednom období sa začala aj dobrá spolupráca s pedagógmi tunajších i ďalších oravských škôl formou tematických prednášok, besied predstavujúcich históriu knižnice a jej jednotlivých skupín podľa zastúpených vedných odborov vo fonde

Považské múzeum v Žiline — Venuje sa na regionálnej úrovni histórii, etnológii, archeológii, numizmatike, botanike, zoológii, geológii. — Na celoslovenskej úrovni pôsobí ako múzeum dopravy. — Múzeum vydáva najstarší všeobecne vlastivedný zborník - Vlastivedný zborník Považia - na Slovensku a jedinú špecializovanú edíciu na svete venovanú drotárstvu, ktorá vychádza pod názvom Malá knižnica drotára. — Prevádza sa systematicky výskum Veľkého Rovného — Dejiny drotárstva doma a vo svete – ako jediné drotárske múzeum na svete sa venuje komplexným dejinám tohto remesla s rôznymi formami výstupu – konferencie, semináre, podujatia, prezentácie, zbierkotvorné predmety a pod. Je jediným zariadením na svete, ktoré systematicky dokumentuje dejiny slovenského drotárstva doma i v zahraničí — Dejiny Žiliny – komplexné spracovávanie dejín významného slovenského mesta, — Vývoj prírody v regióne – komplexná dokumentácia a výskum prírody regiónu s rôznymi formami výstupu – zbierkotvorná oblasť, články, publikácie a pod., — Biografie – edičná rada, jediná svojho druhu na severozápadnom Slovensku, ktorá mapuje významné osobnosti a odborníkov z oblasti prírodných, spoločenských a muzeálnych vied v regióne, — Festival drotárstva – svetovo jedinečné podujatie sústreďujúce všetkých záujemcov o drotárstvo z domova i zo zahraničia, — Fontés – na Slovensku jedinečná rada spracúvajúca charakteristiku zbierok múzea, — Virtuálne prezentácie – múzeum je priekopníkom virtuálneho spracovania múzejnej problematiky na Slovensku, — Projekt Múzejná štvrť Trojbrežie – v krajinách Višegradskej štvorky jediný projekt komplexnej múzejnej prezentácie, ktorý sleduje najmodernejšie svetové tendencie s pridaním našich regionálnych špecifík, — Projekt Jánošík a Terchová – netradičné poňatie prezentácie ľudového hrdinu a vlny zbojníctva v jeho dobe alebo od skanzenu po virtuálneho Jánošíka, — Projekt Stredovek na hrade Strečno – prezentácia stredoveku od klasických po netradičné formy. Revitalizácia hradu, — Projekt Drotária – projekt komplexného rozvoja netradičného regiónu takzvanej pravlasti drotárov, — Projekt Bytča renesančná – oživenie historických kultúrnych tradícií v meste Bytča s poukázaním na obdobie Palatína Thurzu, — Drotárska databanka – jediný projekt na svete tvoriaci centrálny Server s komplexnými informáciami o drotárstve, — Infocentrum kultúrneho turizmu – odborný projekt zameraný na hľadanie možností väčšieho zapojenia pamiatok do turistického ruchu – školenia, workshopy a pod. — Múzeum a deti – projekt, ktorého cieľom je nenásilnou formou privolať deti nie len k múzeám, — Otvorené múzeum – projekt hľadajúci možnosti, čo najviac a najdlhšie sprístupniť múzeum verejnosti s výraznejším začlenením múzea do živého mechanizmu regiónu. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 99 —

GALÉRIE Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši A) tradícia — GPMB je najstaršia regionálna galéria (predtým len SNG v Bratislave a VSG v Košiciach) a najstaršia galéria v regióne ŽSK — pôsobnosť v regióne ku ktorému sa viaže život a dielo mnohých celoslovensky významných osobností výtvarného umenia (od stredoveku po súčasnosť) B) zbierky — stála expozícia ako prierez slovenského výtvarného umenia a reprezentatívnou zbierkou umenia 19. storočia a zbierkou umenia 1. pol. 20. storočia v rámci Slovenska — najväčšia zbierka diel Petra Michala Bohúňa, jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov 19. stor., prezentovaná v stálej expozícii — najväčšia zbierka diel Kolomana Sokola na Slovensku, jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov 20. stor., prezentovaná v stálej expozícii — vlastný výskum a realizácia plošného ošetrenia zbierkového fondu C) činnosť — Galéria roka 2006 — projekt budovania priateľskej galérie – rozširovanie ponuky služieb návštevníkom, zvyšovanie komfortu (v súvislosti s tým projekt revitalizácie galérie) — jedna z najnavštevovanejších galérií na Slovensku — najväčšia špecializovaná výstavná sieň na Slovensku — Galéria fotografie – výstavná sieň zameraná na prezentáciu fotografie — prezentácia slovenského i zahraničného výtvarného umenia — aktívna práca s umeleckou tradíciu a potenciálom regiónu, ktoré sú významné v celoslovenskom kontexte — aktívne vyhľadávanie a mapovanie tvorby mladých umelcov spätých s regiónom Liptova – vytváranie databázy umelcov a poskytovanie priestoru na prezentáciu. — pravidelná výstavná činnosť v zahraničí — dlhoročná tradícia kultúrno – vzdelávacích aktivít a práce s deťmi — tradícia spolupráce so školami všetkých stupňov (MŠ, ZŠ, SŠ, VŠ, ZUŠ) — tradícia práce s verejnosťou: – pravidelná činnosť klubu priateľov galérie – pravidelné tvorivé dielne zamerané na rôzne výtvarné techniky – kultúrne podujatia (koncerty, tanečné a divadelné predstavenia a pod.) D) finančné zdroje — najúspešnejšia galéria pri získavaní grantových finančných prostriedkov — najväčší objem získaných prostriedkov z iných zdrojov (mimo rozpočet ŽSK a príjmov zo vstupného) E) iné — intenzívna spolupráca na rôznych úrovniach: – s mimovládnymi organizáciami (synergia s Domom fotografie a Spoločnosťou Kolomana Sokola, spolupráca s KNL, Nadácia CSU, Liptovium a pod.) – zmluvná spolupráca s partnerskými inštitúciami v zahraničí (GVÚ Hodonín, Múzeum B. Biala) – zmluvná spolupráca s miestnou samosprávou – model prevádzkovania Centra Kolomana Sokola Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 100 —

Kysucká galéria v Čadci Kysucká galéria pripravuje vo svojich výstavných priestoroch ročne okolo 15 výstavných podujatí, ktorých dramaturgia je zameraná na prezentáciu slovenského, českého a poľského výtvarného umenia. Od svojho vzniku usporiadala vo svojich i hosťovských výstavných priestoroch na Slovensku i v zahraničí viac ako 300 výstav. K pravidelne organizovaným podujatiam galérie patrí od roku 1994 „REM – ART Čadca“, medzinárodné stretnutie študentov a pedagógov stredných umeleckých škôl, zamerané na prezentáciu, ale i spoznávanie a konfrontáciu širokého spektra výtvarných odborov, spojené s tvorivými dielňami pre verejnosť, od roku 2001 zamerané vždy na prezentáciu jedného výtvarného odboru a materiálu. K periodickým každoročne organizovaným podujatiam patrí už spomínané „Medzinárodné sochárske sympózium – Oščadnica“, ktoré sa koná v priľahlom lesoparku kaštieľa galérie. Kysucká galéria sa dlhoročne zameriava na prezentáciu a popularizáciu umeleckého smaltu, formou autorských výstav a spoluprácou s Muzeom Beskyd, FrýdekMístek na organizácii „Medzinárodného trienále smaltu“. Kysucká galéria v Čadci je charakteristická svojou polohou, ktorá ju predurčuje k úzkej spolupráci s krajinami trojhraničia ( Poľsko, Česko, Slovensko – vyššie uvedené medzinárodné podujatia ). Ako regionálna kultúrna inštitúcia ojedinele a profesionálne sústreďuje propaguje a prezentuje tvorbu výtvarných umelcov kysuckého regiónu a zachováva ju ako kultúrne dedičstvo pre nasledujúce generácie.

Oravská galéria v Dolnom Kubíne A) tradícia — regionálna galéria s krajskou pôsobnosťou pre ŽSK založená v roku 1965 sídli v Dolnom Kubíne na Hviezdoslavovom námestí v Župnom dome zo 17. storočia – administratívnom a výstavnom centre galérie — patrí medzi najvýznamnejšie zbierkotvorné inštitúcie a neprerušene plní komplexne galerijnú činnosť — dlhodobo druhá najnavštevovanejšia galéria na Slovensku (po SNG, údaj je štatisticky doložiteľný) B) zbierky — zbierkový fond v ôsmich výtvarných disciplínach v počte 7 537 kusov výtvarných diel (k 31.12.2007) patrí medzi najpočetnejšie a kvalitatívne najvýznamnejšie vo verejných galerijných inštitúciách na Slovensku — predstavujú 500 rokov v slovenskom výtvarnom umení — jedna časť akvizičnej činnosti je orientovaná na slovenské ľudové a insitné umenie a — druhá časť na celú šírku výtvarného umenia 20. storočia — tretia časť na umenie 15. - 19. storočia (stredoveká tabuľová maľba a plastika, barokové umenie, ikony) — dlhodobá úspešnosť v nadobúdaní zbierkových predmetov formou daru (od roku 2001 získala galéria 520 kusov umeleckých diel v hodnote 6 227 300,- Sk) — najpočetnejšie autorské kolekcie v rámci slovenských galérií: – Mária Medvecká (468 ks) – Štefan Siváň (95 ks) – Karol Baron (153 ks) – Milan Paštéka (66 ks) – Běla Kolčáková (174 ks) – Ignác Kolčák (103 ks) — voľné pokračovanie sympózií výtvarného umenia s medzinárodnou účasťou, vďaka ktorým sa podarilo významným spôsobom vytvoriť kolekciu zahraničného umenia. V súčasnosti eviduje OG v zbierkach 29 autorov.


— s. 101 —

C) činnosť — v Župnom dome v Dolnom Kubíne popri trvalých expozíciách galéria organizuje aj krátkodobé aktuálne výstavy domáceho a zahraničného umenia v štyroch výstavných priestoroch na ploche cca 800m2 — Slanický ostrov umenia, Oravská priehrada - jediná expozícia umenia na Slovensku a v strednej Európe, do ktorej priváža návštevníkov loď Oravskej galérie, ktorá má zároveň najvyššiu návštevnosť spomedzi trvalých expozícií OG, ako jediná galérijná expozícia na Slovensku zarobí na svoju prevádzku a vykazuje aj zisk (otvorená sezónne 15. 5. – 15. 9.) — v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne vo výstavnej sieni „Ateliér“ v podkroví predstavuje pravidelný cyklus krátkodobých výstav — vzdelávacie programy Oravskej galérie sú organizované pre rôzne typy škôl a záujmových skupín formou lektorovaných prehliadok, tvorivých dielní založených na konfrontácii detí s umením súčasnosti i minulosti a jeho interpretácii, ale aj iných špecifických akcií určených pre všetky deti bez ohľadu na vek, sociálne prostredie, deti zdravé i handicapované — z výsledkov tvorivých dielní galéria pravidelne detské práce vystavuje na verejnej výstave D) iné aktivity: — Oravská galéria úzko spolupracuje so ZUŠ P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne a s Domom kultúry v Námestove v oblasti koncertného interpretačného hudobného umenia. Galéria poskytuje na tento účel svoje priestory v Župnom dome a na Slanickom ostrove umenia. — V Župnom dome sa pravidelne konajú koncerty a vyhlasovania výsledkov Medzinárodných tvorivých hudobných dielní podujatia „Talenty pre Európu“ — v rámci Kubínskej hudobnej jesene sa od roku 2007 konajú koncerty „Jazz v galérii“ v spolupráci s hlavným organizátorom podujatia ZUŠ P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne — v rámci vzdelávacích programov OG spolupracuje so ŠZŠ pre TP a DSS v Dolnom Kubíne na organizovaní speváckej súťažnej prehliadky zdravých a telesne postihnutých detí

Považská galéria umenia v Žiline A) výskumná činnosť — výrazná orientácia na oblasť aktuálneho výtvarného umenia — prezentovanie umenia nových médií a intermédií — systematický výskum v oblasti umenia najmladšej generácie — ojedinelá zbierka intermediálneho umenia (90. rokov a nového milénia) v rámci regionálnych galérií na Slovensku — ojedinelá zbierka súčasnej kresby (po 2. polovici 20. storočia) — bohato zastúpená tvorba Vincenta Hložníka v zbierke PGU B) priestorové dispozície — ojedinelý podkrovný výstavný priestor pre projekty alternatívneho rázu — jeden z najväčších hlavných výstavných priestorov v rámci regionálnych galérií na Slovensku

Turčianska galéria v Martine Galérijná pedagogická činnosť — Najfrekventovanejšími percipientmi tohto druhu aktivít galérie sú deti a mládež. Pre nich vznikajú cykly prednášok z dejín umenia (hodiny estetickej výchovy v galérii), stretnutia s autormi výstav, tvorivé dielne ako priame reflexie prezentačných aktivít galérie, ale aj autorské projekty detí a mladých ľudí, na ktorých participujú od začiatku až do konca, vrátane tvorby nového výtvarného prostredia (o.i. návrh a interiérové riešenie pracovných priestorov a pod.) Tieto aktivity do značnej Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 102 —

miery saturuje systematická činnosť detského ateliéru KOCÚR, ktorý vznikol v r. 2001 a predstavuje osobitú a systematickú prácu v atraktívnom prostredí galérie. — v spolupráci OZ Všetko pre teba - c.i.t., založenom pri TG začal vyvíjať svoju činnosť Teen art centrum, ktoré sa špecializuje na artefiletické, najmä výtvarné aktivity blízke ich veku a záujmom v tesnej súčinnosti s diskusnými stretnutiami tematicky zameranými na prevenciu proti sociálnopatologickým javom mladistvých (drogová závislosť, vandalizmus) — Výtvarný ateliér pre dospelých - v spolupráci s galerijným pedagógom ponúkame dospelým záujemcom o výtvarné aktivity a vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia — Klubové večery, knižné prezentácie tvoria dôležitú súčasť kultúrno-spoločenskej funkcie galérie v regióne — Lektoráty patria medzi sprievodné aktivity, ktoré pomáhajú objasňovať a približovať výstavy a ich tvorcov s akcentom na stálu expozíciu galérie.

DIVADLÁ Bábkové divadlo Žilina — Bábkové divadlo Žilina je najstaršie profesionálne bábkové divadlo na Slovensku. V roku 2005 oslávilo 55. rokov existencie od svojho založenia. Do dnešnej doby sa na jeho javisku uviedlo 211. premiér inscenácií, účinkovalo na 4 kontinentoch sveta (Amerika, Ázia, Afrika, Európa) v 33 krajinách (Mexiko, Filipíny, Egypt, Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Rakúsko...) odohralo na domácich a zahraničných scénach vyše 13 000 predstavení, ktoré videlo cez 2 500 000 divákov. — Hlavnou umeleckou ideou divadla je podpora, rozvoj a konfrontácia divadla so súčasnou pôvodnou tvorbou pre deti a mládež. Repertoárovo prevažujú adaptácie klasických ľudových rozprávok, kladie sa dôraz na dramatizácie autorských rozprávok a na pôvodné autorské hry.

Slovenské komorné divadlo Martin A) reprezentácia divadla — reprezentovanie slovenského divadelného umenia v zahraničí, rozvíjanie a udržiavanie česko – slovenských vzťahov, pravidelná účasť na medzinárodných festivaloch a prehliadkach doma a v Čechách (Slovenské divadlo v Prahe, čestný hosť zo Slovenska na Festivale divadiel Moravy a Sliezska v Českom Tešíne, divadelný festival Další Břehy v Opave, medzinárodný festival DIVADLO v Plzni, medzinárodný festival Setkáni 2007 Stretnutie v Zlíne, festival Divadelní Flóra v Olomouci, medzinárodný festival Divadlo európskych regiónov v Hradci Králové..atď.). — hosťovanie v regióne a na Slovensku (zájazdová politika divadla, šírenie divadelného umenia do miest, kde nie je divadlo, hosťovanie v profesionálnych divadlách na Slovensku) B) realizácia divadelných produkcií — 4 – 6 inscenácií za divadelnú sezónu — umelecké hľadisko – kvalitatívne sa udržiavať na najvyššej umeleckej úrovni — podpora pôvodnej slovenskej tvorby, inscenovanie nových textov, iniciovanie nových prekladov (objavná dramaturgia) — podpora mladých talentovaných tvorcov (režisérov) — pôvodná tvorba pre najmenších divákov — iniciovanie koprodukčných projektov — žánrová pestrosť


— s. 103 —

KNIŽNICE Knižnica G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši — je príspevkovou organizáciou ŽSK, — je regionálnou, kultúrnou, informačnou a vzdelávacou inštitúciou, — je regionálnou verejnou knižnicou pre región Liptov – okresy Liptovský Mikuláš a Ružomberok – 2 mestské knižnice a 77 obecných knižníc, — je mestskou verejnou knižnicou pre mesto Liptovský Mikuláš, — patrí do národného knižničného systému – sieť verejných regionálnych knižníc, plní úlohy z toho vyplývajúce v konkretizácii na podmienky regiónu Liptov, — buduje, uchováva, spracúva, ochraňuje a sprístupňuje univerzálny knižničný fond na všetkých dostupných druhoch nosičov informácií, — poskytuje knižnično-informačné služby, ktorými vo svojej územnej pôsobnosti napomáha uspokojovaniu kultúrnych, informačných a vzdelávacích potrieb verejnosti, — zabezpečuje slobodný prístup k informáciám na princípe rovnosti všetkých používateľov prostredníctvom vlastných dokumentov a vonkajších informačných zdrojov — základné knižnično-informačné služby poskytuje bezplatne, — registrované členstvo v knižnici je 12 mesačné, výpožičná doba dokumentov je 1 mesiac, — je najstaršou verejnou knižnicou na Slovensku. Založil ju Gašpar Fejérpataky-Belopotocký 1.11.1829, — je regionálnym bibliografickým pracoviskom, buduje regionálne bibliografické i faktografické bázy dát, spracováva a vydáva regionálnu bibliografiu, — všetky knižnično-informačné činnosti Knižnice GFB sú plne automatizované, — má dislokované pracovisko – úsek náučnej a regionálnej literatúry a úsek dokumentov pre nevidiacich – sídli v budove Čierneho orla (správa Liptovské múzeum Ružomberok), — má 2 pobočky – umiestnené v ZŠ – sídliská Nábrežie Dr. A. Stodolu a Podbreziny. — pri Knižnici GFB pracuje 30 rokov Klub mladých autorov, 25 rokov sa organizuje literárna súťaž začínajúcich autorov, — vydala niekoľko bibliofílií: Milan Rúfus: Trojvršie s krížom, K. I. Dvořák: Počatia tvarov, Jozef Brisuda: Hra na ..., — spolupracuje s Liptovským esperantským klubom: autorské besedy, vydanie bibliofílií: Vortobruoj, Esperantajo, Safajoj, ... — buduje biografickú databázu osobností Liptova. Súpis je momentálne v tlači.

Kysucká knižnica v Čadci A) charakteristika činností — Kysucká knižnica v Čadci je regionálna kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia. Jej hlavným poslaním je budovať a uchovávať univerzálny knižničný fond bez ohľadu na nosiče informácií, poskytovať používateľom knižnično-informačné služby a zabezpečovať všeobecný a neobmedzený prístup občanov k informáciám. Knižnica plní funkciu verejnej mestskej knižnice pre mesto Čadca a regionálnej knižnice pre územie okresov Čadca a Kysucké Nové Mesto. — Ako regionálna knižnica je regionálnym strediskom informácií. Získava, buduje a sprístupňuje regionálny knižničný fond v súlade s ekonomickým, sociálnym a kultúrnym zázemím okresov. — Je regionálnym bibliografickým pracoviskom, buduje regionálne bibliografické i faktografické bázy dát, spracováva a vydáva regionálnu bibliografiu, podieľa sa na budovaní Súborného katalógu slovenských knižníc a Slovenskej národnej bibliografie. — Je koordinačným, vzdelávacím, štatistickým a metodickým strediskom pre knižnice v regióne, poskytuje metodickú pomoc a poradenské služby mestským a obecným knižniciam a knižniciam iných typov vo svojej územnej pôsobnosti. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 104 —

— Knižnica pri plnení svojho poslania prostredníctvom edičnej, vydavateľskej a propagačnej činnosti zabezpečuje zverejňovanie a prezentáciu knižnej práce. B) charakteristika originálnych, inovatívnych činností — sprístupnenie knižničných fondov a informácií na internete (komunikácia s používateľmi, — prostredníctvom projektu „Knižnica na cestách“ sa snažíme sprístupniť svoje služby aj ľuďom, ktorí sú imobilní, dlhodobo chorí, alebo im iný handicap bráni prísť do knižnice (projekt zahŕňa aktivity napr. Donáška kníh a časopisov do domu, prázdninové aktivity v Nemocnici s poliklinikou v Čadci pod názvom Pekné slovo liečí, podujatia v domovoch dôchodcov, v penziónoch a domovoch sociálnych služieb,...), — prostredníctvom zmluvných vzťahov zabezpečuje výber, nákup a distribúciu knižničných dokumentov pre obecné a mestské knižnice, — Kysucká knižnica v Čadci založila spoločenstvo organizácií a združení, ktoré pracujú s deťmi pod názvom Kysucké rozprávkové kráľovstvo, pod touto značkou sa konajú spoločné podujatia pre detí a mládež ako Slávnostné oceňovanie členov Kysuckého rozprávkového kráľovstva detí kysuckého regiónu za vzorné reprezentovanie svojho kraja a ich pasovanie za rytierov a majstrov Kysuckého rozprávkového kráľovstva, — vydávanie odborného regionálneho periodika pre knihovníkov a informačných pracovníkov Kysucký knihovník

Oravská knižnica A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne — Oravská knižnica je regionálna kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia. — Plní funkciu regionálného strediska informácií. Buduje a sprístupňuje regionálny knižničný fond. — Buduje regionálne bibliografické a faktografické bázy dát. Spracováva a vydáva regionálnu bibliografiu. — Je koordinačným, vzdelávacím, štatistickým a metodickým strediskom pre knižnice v regióne, poskytuje metodickú pomoc a poradenské služby mestským a obecným knižniciam a knižniciam iných typov vo svojej územnej pôsobnosti. — Uvedenie a prezentácia nových kníh – s dôrazom na regionálnych tvorcov tak isto základná a nezastupiteľná činnosť knižnice. Oravská knižnica využíva dobré kontakty s Vydavateľstvom Matice slovenskej a pomáha pri vydávaní kníh súvisiacich s regiónom Orava. — Spolupráca v rámci komunitnej činnosti – základný pilier budovania kontaktov medzi verejnosťou a knižnicou formou cieleného vyhľadávania partnerov. Obrovská škála možností, knižnica sa jej sústavne venuje. — Týždeň slovenských knižníc – PR kampaň a festival knižničných podujatí zároveň, má dobrú odozvu verejnosti a je mu venovaný veľký priestor v médiách. — Autorské besedy – základná a nezastupiteľná činnosť knižnice v rámci kultúrno-výchovných podujatí poskytujúca možnosť rôznych kreácií. — Noc s Andersenom – nočné čítanie v knižnici – životaschopné podujatie s výbornou odozvou u detí. — Hviezdoslavov Kubín – besedy a sprievodné podujatia počas súťažnej prehliadky HK sú druhým najväčším súborom podujatím OKAH počas roka. Umocňujú dôležitosť HK a zároveň pútajú pozornosť na knižnicu. — Udelenie ocenenia Priateľ knižnice – nádherná predvianočná bodka za celoročným snažením knižnice a jej priaznivcov. Spôsob morálneho ocenenia dobrého vzťahu verejnosti ku knižnici. — Klubová činnosť knižnice – netradičná kreativita pod strechou knižnice, využiteľná napríklad počas Hviezdoslavovho Kubína. — Slávnostný zápis prvákov za čitateľov knižnice a pasovanie na rytierov pekného slova – získavanie detí pre čítanie, prvý oficiálny kontakt malých čitateľov s knižnicou. — Regionálna súťaž školských časopisov základných škôl – originálna súťaž s tendenciou rastu po kvantitatívnej a kvalitatívnej stránke. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 105 —

Turčianska knižnica v Martine — budovanie, uchovávanie, spracovávanie, ochrana a sprístupňovanie univerzálneho knižničného fondu s dôrazom na regionálnu literatúru Turca, — zabezpečovanie činnosti a poskytovanie knižnično-informačných služieb v centre mesta Martin vrátane 4 automatizovaných pobočiek s internetom, umiestnených na najväčších sídliskách mesta a tým napĺňanie úloh v oblasti informačných, kultúrno-vzdelávacích i sociálnych funkcií knižnice, — niekoľkonásobná realizácia projektu Klubová knižnica - ideálny priestor pre trávenie voľného času detí na sídlisku Záturčie, podporeného z Nadácie deťom Slovenska z grantu Hodina deťom, — systematická práca s detským čitateľom v centre mesta i na pobočkách (500 podujatí ročne): – pravidelné každoročné vyhodnocovanie najlepších detských čitateľov knižnice – konanie podujatí ako Noc s Andersenom – realizácia projektu Tvorcovia kníh medzi deťmi (v minulosti čítam, čítaš, čítame...) – hodiny informačnej výchovy – literárne dopoludnia venované literatúre, čítaniu – podujatia osvetového a výchovného charakteru venované ochrane prírody, etickej výchovy, zachovávaniu ľudových tradícií a pod. – organizácia rôznych druhov vedomostných a literárnych súťaží (Knižničný Vševedko, Venujem Turcu). — systematická práca s obecnými knižnicami regiónu Turiec, ktorej súčasťou je tvorba projektov pre obecné knižnice i vyhodnotenie súťaže o Knižnicu roka. — činnosť literárneho klubu Duria, ktorý pri Turčianskej knižnici vyvíja svoju činnosť už desiaty rok. Žilinská knižnica v Žiline Základnou úlohou knižníc je poskytovať v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecný a neobmedzený prístup občanov k informáciám. Prioritou ŽK je poskytovanie kvalitných knižnično-informačných služieb (absenčné a prezenčné výpožičky kníh a periodík, informačné služby, metodické konzultácie v oblasti knihovníctva a bibliografie, poskytovanie informácií regionálneho charakteru, vyhotovovanie rešerší, prístup k elektronickým databázam, reprografické služby z materiálov knižnice, prístup na internet, medziknižničná výpožičná služba, sprístupňovanie zvukového fondu pre zrakovo znevýhodnených, sprístupňovanie fondov Francúzskej aliancie a Goetheho inštitútu, fondu a služieb Britského centra a pod.) — je regionálnou knižnicou s krajskou pôsobnosťou — plní funkciu okresnej knižnice pre okresy Žilina a Bytča a mestskej knižnice pre mesto Žilina — je koordinačným, vzdelávacím, štatistickým, metodickým a odborno - poradenským strediskom pre verejné knižnice v okresoch Žilina a Bytča a regionálne knižnice Žilinského kraja — jej prioritou je poskytovanie kvalitných knižnično-informačných služieb širokej verejnosti — ako najväčšia regionálna knižnica v ŽSK poskytuje služby v centrálnej knižnici a desiatich pobočkách na území mesta Žilina — je plne debarierizovanou kultúrnou inštitúciou — ako jediná regionálna knižnica v rámci ŽSK poskytuje služby letnej čitárne — je regionálnou knižnicou v ŽSK s najväčším fondom knižničných jednotiek, s najväčším počtom používateľov a výpožičiek — je najnavštevovanejšou kultúrnou organizáciou v ŽSK — v roku 2006 bola verejnou knižnicou s najväčším počtom výpožičiek a návštevníkov na Slovensku — v knižnici bol zriadený prvý verejne prístupný internet pre slabozrakých a nevidiacich v Žilinskom kraji — ako jedna z prvých verejných knižníc na Slovensku začala budovať vlastný fond zvukových kníh pre zrakovo znevýhodnených používateľov — ako jediná regionálna knižnica v ŽSK sprístupňuje databázy zahraničných odborných článkov konzorcia EZB /Elektronische Zeitschriftenbibliotek/ — je jednou z dvoch verejných knižníc na Slovensku, kde British council v Bratislave zriadil Britské centrum na podporu výučby a štúdia anglického jazyka a súčasnej britskej literatúry Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 106 —

— je jedinou regionálnou knižnicou v rámci ŽSK, ktorá sprístupňuje fondy Francúzskej aliancie a Goetheho inštitútu a v ktorej je zriadené Kontaktné miesto Úradu priemyselného vlastníctva SR — v Euroregióne Beskydy spolupracuje s partnerskými knižnicami v Bielsku-Bialej a Frýdku-Místku — knižnica spolupracuje s profesijným a občianskym združením - Spolkom slovenských knihovníkov a s dobrovoľným záujmovým združením knižníc - Slovenskou asociáciou knižníc — Žilinská knižnica získala ocenenie Slovenskej asociácie knižníc za aktívnu činnosť knižnice v roku 2005 — Žilinská knižnica získala za vybudovanie Literárneho parčíka najvyššie ocenenie nadácie VOKA (Vidiecka organizácia pre komunitné aktivity) za prínos pre komunitný rozvoj — riaditeľka Žilinskej knižnice je členkou správnej rady Slovenskej asociácie knižníc, v ktorej pracuje ako vedúca sekcie verejných knižníc, — vedúca Oddelenia služieb Žilinskej knižnice je členkou Národnej komisie pre služby Slovenskej národnej knižnice v Martine, — tri pracovníčky Žilinskej knižnice sú členkami šesťčlennej Odbornej skupiny pre tvorbu štandardov verejného knihovníctva na Slovensku pri Odbore pre knižničný systém SR Slovenskej národnej knižnice v Martine, — Žilinská knižnica sa stala partnerom Slovenskej obchodnej priemyselnej komory – Žilinskej regionálnej komory. Jej logo s prelinkovaním je vystavené na stránkach www.interbiznis.sk a www.viator.sk – Turisticko-informačný sprievodca Žilinským krajom. Recipročne sú logá týchto web stránok a linky umiestnené na stránke ŽK. — Žilinská knižnica má v rámci regionálnych knižníc ŽSK zriadený najväčší počet chránených pracovných miest pre pracovníkov so zníženou pracovnou schopnosťou.

OSVETOVÉ STREDISKÁ Kysucké osvetové stredisko v Čadci Kysucké osvetové stredisko v Čadci (KOS) je regionálna kultúrna inštitúcia s takmer 55 ročnou tradíciou. Od roku 2002 realizuje svoju činnosť ako príspevková organizácia Žilinského samosprávneho kraja. Svojou činnosťou a aktivitami sa KOS podieľa na vytváraní podmienok pre rozvoj miestnej kultúry, záujmovej umeleckej a vzdelávacej činnosti, zachovávaní ľudových tradícií a remesiel. Metodicky, dramaturgicky, koncepčne, organizačne a ekonomicky. — zabezpečuje kultúrne, spoločenské a vzdelávacie podujatia pre všetky vekové a sociálne skupiny obyvateľov, — organizuje obvodné, okresné, regionálne, krajské súťažné prehliadky, — je garantom alebo spoluorganizátorom významných národných i medzinárodných prehliadok a festivalov s dlhoročnou tradíciou (Palárikova Raková, FF Ochodnica, Rozprávačské Lodno, Oščadnická heligónka, Goralské slávnosti, Výtvarné spektrum, Beskydské slávnosti), — sprostredkováva umelecké a kultúrne hodnoty iných regiónov Slovenska, — realizuje spoločné podujatia so zahraničnými partnermi, poskytujeme odbornú a metodickú pomoc, zbierame a poskytuje informácie z oblasti kultúrneho života regiónu, pripravujeme a podávame vlastné projekty a spolupracujeme pri tvorbe a realizácii projektov našich partnerov. — KOS spolupracuje s miestnymi a mestskými kultúrnymi zariadeniami príslušných samospráv (tie zvyčajne poskytujú na jednotlivé aktivity svoje priestory, resp. techniku a pri niektorých podujatiach väčšieho rozsahu aj finančné a materiálne zabezpečenie). Táto skutočnosť vyplýva aj zo špecifického postavenia KOS v regióne – nerealizujeme svoje aktivity v našich priestoroch podobne ako galérie, či knižnice a múzeá. Podujatia, ktoré pripravujeme či už ako garanti, či už ako spoluorganizátori, sa konajú na rôznych miestach regiónu. Na veľmi dobrej úrovni je spolupráca KOS so samosprávami miest a mestskými kultúrnymi strediskami – Čadca, Kysucké Nové Mesto, Turzovka, kde organizuStratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 107 —

jeme veľkú časť podujatí v oblasti záujmovo-umeleckej činnosti i v oblasti vzdelávania, veľmi dobrá je spolupráca s obcami Oščadnica, Raková, Ochodnica, Lodno, Stará Bystrica, Čierne, Skalité, Svrčinovec, Staškov, Makov, Kysucký Lieskovec, Horný Vadičov a ďalšími obcami. — Dlhodobo spolupracuje s regionálnymi kultúrnymi inštitúciami (Kysucká galéria, Kysucké múzeum, Kysucká knižnica). V prípade potreby si poskytujeme odbornú a technickú pomoc a vzájomne propagujeme svoje aktivity. Najkvalitnejšiu a najrozsiahlejšiu spoluprácu máme s Kysuckou galériou v Čadci. — KOS v širokej miere napĺňa a rozvíja aj spoluprácu so školami všetkých typov (MŠ, ZŠ, SŠ, ŠS, ZUŠ), centrami voľného času pre deti a mládež, základnými umeleckými školami, domovmi sociálnych služieb, domovmi dôchodcov, spoločenskými organizáciami a združeniami (Neinvestičný fond Ženy Kysúc, Slovenský zväz ochrancov prírody, Keric – informačné centrum mladých), Mestskou políciou v Čadci, duchovnými združeniami mládeže a pod. Na dobrej úrovni je aj naša spolupráca s niektorými farskými úradmi (osobitne Čadca, Oščadnica, Makov, Ochodnica), s ktorými spolupracujeme najmä na príprave chrámových koncertov. — Oblasti pôsobenia (vychádzajú zo Zriaďovacej listiny a Organizačného poriadku KOS) – Záujmovo-umelecká činnosť (amatérska umelecká tvorba) - tradičná ľudová kultúra – folklórne skupiny, súbory a sólisti, ľudové remeslá, - hudba a zborový spev - výtvarníctvo, fotografia, výstavy - umelecké slovo – umelecký prednes, ľudové rozprávačstvo, divadlo detí a dospelých – Vzdelávanie a voľno-časové aktivity: - prednášky, semináre, besedy, tvorivé dielne, jednorazové a cyklické kurzy, kombinované aktivity, voľno-časové aktivity pre deti a mládež a pod. – Medzinárodné aktivity – Metodická, dramaturgická, koncepčná, propagačná, grafická, edičná, informačná, publicistická, dokumentačná, štatistická činnosť — Jedinečnosť KOS v Čadci: podporuje, rozvíja a prezentuje amatérsku umeleckú tvorbu vo všetkých žánroch ako jediné v rámci siete regionálnych kultúrnych zariadení, aktívne pôsobí v oblasti kultúry a udržiavania a rozvíjania tradícií, organizuje postupové súťažné prehliadky amatérskej umeleckej tvorby a mnohé ďalšie umelecké a vzdelávacie aktivity – preventívne aktivity, práca so zdravotne postihnutými deťmi a mládežou a pod., metodická činnosť, organizačná pomoc obciam, mestám a iným partnerom. — KOS – správa webovej stránky kultúra pre región Kysuce čo nás charakterizuje: kvalitná práca, profesionalizmus, humanizmus, spolupráca, rôzne formy činnosti.

Liptovské osvetové stredisko v Liptovskom Mikuláši — kultúrna príspevková organizácia s metodickou pôsobnosťou na región Liptov – okresy Ružomberok a Liptovský Mikuláš v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja — v mieste svojho pôsobenia vytvára podmienky, podporuje a rozvíja miestnu kultúru — aktivizuje a rozvíja amatérsku záujmovú činnosť v oblastiach ochotníckeho divadla, hovoreného slova, hudby, spevu, tanca, výtvarného umenia, fotografie a filmu — na základe záujmov a potrieb pripravuje a ponúka vzdelávacie a voľnočasové aktivity pre rôzne skupiny obyvateľstva z oblasti životného štýlu, zdravotníctva, vlasteneckej výchovy, environmentálnej výchovy, primárnej protidrogovej závislosti, športovo-brannej výchovy a záujmových činností. — podieľa sa na uchovávaní, ochrane a sprístupňovaní hodnôt ľudovej kultúry pre ďalšie generácie organizovaním dvorov tradičných remesiel, jarmoku ľudových remesiel spoluprácou s Klubom tradičnej ľudovej čipky, organizovaním tvorivých dielní, batikovania, košikárstva, zdobenia kraslíc a pod. — podieľa sa na prezentácii činnosti kolektívov a jednotlivcov v rámci organizovania okresných, regionálnych, krajských, celoštátnych, postupových súťaží a prehliadok, tematických i medzinárodných podujatí, autorských a tematických výstavných podujatí v amatérskej tvorbe. Je organizátorom Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 108 —

celoštátnych postupových súťaží v oblasti detského folklóru, v oblasti dedinských folklórnych skupín, organizátorom krajských súťaží v oblasti amatérskeho filmu, hudobného folklóru dospelých, folklórnych súborov a sólistov tanečníkov v ľudovom tanci. — poskytuje poradenské služby realizátorom osvetovej činnosti, je nápomocné pri zostavení scenárov podujatí, organizovaných v obciach regiónu — úzko spolupracuje s orgánmi štátnej správy, miestnej samosprávy, kultúrnymi inštitúciami, občianskymi združeniami, klubmi, školami, cirkvami a ďalšími nositeľmi kultúrno-osvetovej činnosti v rámci regiónu — zhromažďuje, triedi, analyzuje a dokumentuje informácie o kultúrno-osvetovej činnosti a vytvára informačný servis o kultúrnom dianí v regióne

Oravské osvetové stredisko v Dolnom Kubíne — Osvetová činnosť v zmysle permanentnej kultivácie človeka svojim aktívnym pôsobením na základe záujmu a dobrovoľnosti obyvateľov a ich tvorivých schopností prispieva k rozvoju osobnosti, sebaúcty, utváraniu želaného spôsobu života i referencií a zmysluplnej voľnočasovej realizácii. — Aktivity organizácie sú realizované na základe dokumentovateľného a dokázateľného záujmu tvorcov i príjemcov miestnej kultúry a odvíjajú sa od ich potrieb. Aktuálne potreby regionálneho kultúrneho trhu sú zisťované štatistickými metódami (ankety, dotazníky, rozhovory). — Činnosť organizácie je systematická, širokospektrálna, garantuje odbornosť, profesionalitu, koncepčnosť a kontinuitu. Táto činnosť prostredníctvom vzdelávacích aktivít a podujatí záujmovoumeleckej činnosti sleduje nielen jednorazové a krátkodobé, ale aj dlhodobé a verejnoprospešné ciele (zvyšovanie kreativity obyvateľstva a jeho vzdelanostnej úrovne, želanú zmenu názorových postojov a hodnôt, kultúrnu identifikáciu a identitu či tvorbu kultúrnych statkov s neopakovateľnou originálnou hodnotou). — Práca Oravského osvetového strediska neprodukuje iba kultúrne statky a služby, ale poslaním je aj vyhľadávať, uchovávať, zveľaďovať a sprostredkovávať kultúrne bohatstvo, občan v tomto vzťahu vystupuje aj ako šíriteľ kultúrnych posolstiev – ako aktívny subjekt a prostredníctvom nich uspokojuje svoje kultúrne potreby. Organizácia tým prispieva k zvyšovaniu emocionálnej, morálnej a intelektuálnej úrovne občanov a plní výchovno-vzdelávaciu a sociálnu funkciu. Prispieva k identifikácii občanov so spoločenstvom, mikroregiónom, v ktorom žije a naopak – prostredníctvom a umožnením spoznávania iných kultúr napomáha interkultúrnemu dialógu v rámci procesov globalizácie. — Oravské osvetové stredisko plní nezastupiteľné poslanie pri uchovávaní, sprístupňovaní, a zveľaďovaní tradičných i súčasných kultúrnych hodnôt v regióne, svojou vzdelávacou činnosťou veľkou mierou prispieva k získavaniu nových vedomostí a zručností, ako i k získavaniu nových postojov a návykov a v rámci svojej územnej pôsobnosti vytvára a odborne usmerňuje aktivity miestnej kultúry. V rámci finančných a personálnych možností a v súlade so zriaďovacou listinou zabezpečuje kultúrno-osvetovú činnosť v regióne Orava a vytvára podmienky pre rozvoj miestnej kultúry v jej najširších podobách a polohách. Od záujmovo-umeleckej činnosti orientovanej na tradičné kultúrne symboly regiónu, ako i nové, súčasné a experimentálne, cez odbornú pomoc pri príprave a realizácii kultúrnych a vzdelávacích podujatí až po koordináciu a usmerňovanie rozvoja miestnej kultúry a vytváranie databázy kultúrnych aktivít a subjektov kultúry. — Pri svojej činnosti vychádza z miestnych a regionálnych kultúrnych, sociálnych i demografických špecifík, ktoré determinujú činnosť i poslanie strediska. Špecifiká v činnosti, smerovaní vychádzajú i z priestorových a personálnych možností, zo skladby jednotlivých žánrov záujmovej umeleckej činnosti, z dopytu po jednotlivých kultúrnych produktoch a službách - v oblasti ZUČ i vzdelávania, ako i následnej reflexie na ne. — Prvoradým cieľom a poslaním organizácie je zachovanie regionálnej kultúrnej diverzity v súčasnom svete globalizujúcich sa, unifikujúcich a nivelizujúcich kultúrnych hodnôt, zachovanie a trvalé udržanie dynamiky rozličných prejavov miestnej kultúry, vychádzajúcich z tradičných i súčasných kultúrnych symbolov, noriem a vzorcov, s ktorými sa identifikuje lokálne spoločenstvo. Organizácia plní významné poslanie v budovaní regionálnej identity ako prejavu zodpovednosti ľudí v prístupe Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 109 —

k sebe samému, vo vzťahu k ostaným, voči hodnotám, ktoré vytvorili a prostrediu, ktoré ich obklopuje. Pomáha tak vytvárať spoločné povedomie, identitu obyvateľov. — Činnosť organizácie je zameraná na podporu neprofesionálov, amatérov. Aktívni tvorcovia aktivít miestnej kultúry vykonávajú svoju činnosť vo svojom voľnom čase, takmer pravidelne bez nároku na honorár. V súboroch a krúžkoch záujmovej umeleckej tvorivosti, s ktorými aktívne spolupracuje organizácia je združených viac ako 3000 aktívnych členov. Práca s dobrovoľníkmi vyžaduje osobitnú metodiku, prístup a je realizovaná v ich mimopracovnom čase. — Odborné poradenstvo v oblasti regionálnej kultúry, konkrétna odborná pomoc pri príprave a realizácií aktivít. Odborná dramaturgická a programová garancia a koordinácia významných aktivít v rámci regiónu, s úzkym naviazaním na medzinárodné partnerstvá. Stredisku sa komunikáciou s miestnou samosprávou darí koordinovať termíny i dramaturgie najvýznamnejších kultúrnych aktivít, v úzkej súčinnosti s miestnou samosprávou vytvorilo model regionálnych a miestnych folklórnych festivalov (Oravské kultúrne leto), je ich odborným garantom. Takto spolupracuje so samosprávami v Oravskej Porube (Dni obce), Zázrivej (Zázrivské dni), Veličnej (Folklórne slávnosti dolnej Oravy), Malatinej (Bačovské dni), Chlebniciach (Chlebnický chlebíček), Dlhen ned Oravou (Deň obce), Tvrdošínom (Folklórne Oravice), Zubercom (Podroháčske folklórne slávnosti), Habovkou (Stará cesta), Vavrečkou (Odpustové slávnosti), Sihelným (Folklórne slávnosti pod Babou horou), Oravskou Polhorou (Letný festival pod Babou horou, Gajdovačka). — Medzinárodná kooperácia a partnerstvá pri projektoch a aktivitách. Odborné poradenstvo v oblasti miestnej a neprofesionálnej kultúry a v sprostredkovaní medzinárodných partnerstiev. Oravské osvetové stredisko je lídrom v oblasti medzinárodnej spolupráce a kontaktov. Tieto sprostredkováva ďalším organizáciám. Výsledkom je celý rad úspešne realizovaných projektov, ktoré rezonujú aj v medzinárodnom meradle. Projekt Beskydský kultúrny kruh presieťoval a prezentuje súbory, skupiny a jednotlivcov z oblasti tradičnej ľudovej kultúry, vytvorené Centrum slovensko-poľskej kultúirnej spolupráce, sprostredkováva slovensko-poľské kultúrne kontakty a prezentuje aktívnych tvorcov miestnej kultúry v oblasti folklóru a tradičnej remeselnej tvorby. Stredisko má stabilných partnerov v Poľsku, Českej republike, Maďarskej republike, kooperuje so samosprávami, kultúrnymi inštitúciami i ozruženiami v Taliansku, Francúzsku, Holandsku a v Slovinsku. — Projektová činnosť a projektová kooperácia. Stredisko je iniciátorom alebo partnerom niekoľkých medzinárodných projektov, je iniciatívne pri získavaní mimorozpočtových zdrojov. Ako prvé z kultúrnych organizácií bolo úspešné v Medzinárodnou Višegrádskom fonde, úspešne projekty realizuje aj prostredníctvom Stredoeurópskej nadácie, Protidrogového fondu, grantového systému MKSR a fondov Euróspekj únie. — Oblasť mediálnej prezentácie a public relations. OOS sa programovo a komplexne zameriava na mediálnu prezentáciu nielen svojich kultúrnych produktov, ale i celej miestnej kultúry regiónu. Ide o systém tlačových správ, mesačných terminovníkov a ďalších mediálnych výstupov, podobne, programovo je zabezpečovaná aj oblasť vzťahov s verejnosťou. Organizácia má prepracovaný adresár aj spôsob zasielania informácií elektronickou formou, záujemcov o informácie z oblasti kultúry získava aj anketovou formou, médiom je aj časopis Zdravý život, ktorý OOS vydáva. Stredisko propaguje aj kultúrne aktivity obcí a miest. Za jeden z úspechov koordinácie a kooperácie s ďalšími subjektami – najmä miestnou samosprávou je vydávanie katalógu kultúrnych a športových aktivít, ktorý začalo stredisko vydávať ako prvé v kraji (v roku 1998). V súčasnosti sú v katalógu zahrnuté aktivity približne 30-tich subjektov zo Slovenska a cca. 20-tich z Poľska. — Poskytovanie a sprostredkovanie informácií, databáz z oblasti kultúry – informačné centrum, digitalizácia prejavov nehmotnej kultúry. Realizáciou prvej časti projektu Beskydský kultúrny kruh vytvorilo stredisko verejne prístupnú databázu tvorcov a nositeľov ľudovej kultúry v oblasti folklóru a ľudových remesiel, podobne spracováva databázy z iných oblastí miestnej kultúry, v roku 2007 je pripravené elektronicky presieťovať kultúrne a samosprávne inštitúcie v regiónoch Orava, severná Morava a Bielsko-Biala (ich aktivity). Projekt „Digitalizácia nehmotných kultúrnych prejavov Oravy”, je v súčasnosti ako zámer v zásobníku projektov pre programovacie obdobie 2007-2013. — Vzhľadom ku skutočnosti, že sa v regióne nenachádza odborné astronomické zariadenie, Oravské osvetové stredisko úspešne zabezpečuje vzdelávaciu a prezentačnú činnosť aj v oblasti astronómie. Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 110 —

Z veľkým záujmom sa stretáva cyklus vzdelávacích aktivít Astronomické dni, realizovaný v spolupráci so základnými školami v regióne, vzdelávacie semináre pre pedagógov a vedúcich astronomických krúžkov, ktoré v regióne pôsobia, výtvarné súťaže Zem je len jedna a vesmír očami detí, ako i vedomostná súťaž Čo vieš o hviezdach. Účastníci súťaží sú úspešní aj v celoštátnych kolách. Stredisko spolupracuje s hvezdárňami v Žiline, Čadci, B. Bystrici, Kolonici a so Slovenskou ústrednou hvezdárňou v Hurbanove. — Prostredníctvom vzdelávacej, prezentačnej a klubovej činnosti podporuje oblasti neprofesionálnej výtvarnej tvorby obyvateľov regiónu, združuje, vzdeláva a podnecuje k tvorbe záujemcov o amatérsky film, fotografovanie i výtvarníctvo. Pri stredisku aktívne pracuje klub fotografov a klub výtvarníkov. — Poskytovanie vzdelávacích aktivít pre cieľové skupiny obyvateľov tretieho veku (tvorivé dielne remesiel a výtvarných činností, klubová činnosť – klub výšivky a ručných prác) a pre deti a stredoškolskú mládež. — Silnú a rozvinutú činnosť v oblasti ľudovoumeleckej tvorby dokumentuje prepracovaný systém tvorivých dielní pre rôzne vekové kategórie a rôzne remeselné techniky, realizovaný v Škole remesiel, stredisko združuje takmer stovku ľudových remeselníkov, prezentuje ich prácu formou slovenských i medzinárodných výstav, katalógov, ponúka výrobky prostredníctvom Centra slovensko-poľskej kultúrnej spolupráce i internetovej databázy, spolupracuje pri realizácii všetkých významnejších tradičných ľudových jarmokov v regióne (Zuberec, Malatiná, Veličná, Dolný Kubín, Oravice...) a sprostredkováva ľudovoumeleckú tvorbu i zariadeniam cestovného ruchu. — Stredisko je lídrom folklórneho hnutia v regióne. Je odborným garantom všetkých významných prezentačných i konfrontačných aktivít v oblasti folklóru – folklórnych festivalov i súťaží, prostredníctvom tanečných škôl a inštruktáží sa programovo zameriava aj na odborný rast lídrov v oblasti. — Stredisko je koordinátorom aktivít v oblasti primárnej protidrogovej prevencie. Aktívne spolupracuje s ďalšími partnermi a osobnosťami v tejto oblasti – Policajný zbor, prokuratúra, súd, resocializačné zariadenia, zdravotníctvo, školstvo, neziskové a mimovládne organizácie... a realizuje odborne garantované, úspešné a dlhodobé projekty – napr. mediálny projekt Zdravý život či trojročný cyklus vzdelávacích seminárov pre výchovných poradcov a realizátorov voľnočasových aktivít ukončený certifikátom.

Regionálne osvetové stredisko v Žiline — Regionálne osvetové stredisko v Žiline je príspevkovou kultúrno-osvetovou organizáciou Žilinského samosprávneho kraja s krajskou pôsobnosťou. Jeho špecifické miesto v kontexte kultúrno-osvetových organizácií je dané programovými cieľmi vychádzajúcimi zo zriaďovacej listiny organizácie. Ústredným tvorivým motívom organizácie je vytvárať podmienky pre rozvoj miestnej kultúry, záujmovej umeleckej činnosti, zachovávanie tradícií, ochrana a zveľaďovanie národného kultúrneho dedičstva, organizovanie kultúrnych, umeleckých a vzdelávacích podujatí podľa potrieb a záujmov širokých i špecifických skupín obyvateľstva. Väčšina z podujatí a aktivít Regionálneho osvetového strediska v Žiline má dlhodobý charakter a pozoruhodnú úspešnú tradíciu. — V súlade s napĺňaním hlavných cieľov zariadenia Regionálne osvetové stredisko v Žiline realizuje významné aktivity – metodicko-inštruktážny servis, prednášky, dialógy, klubové podujatia, tvorivé dielne, semináre, prehliadky, festivaly, výstavy, koncerty, špeciálne koncipované kultúrno-spoločenské podujatia pri príležitosti rôznych lokálnych či regionálnych výročiach, ktoré odpovedajú nielen na záujmy špecifických skupín obyvateľov žilinského regiónu, ale aj na programové vyhlásenia vlády v oblasti kultúrneho dedičstva, ochrany národného zdravia, boja proti drogám, násiliu, kriminalite, ... Aktivity zariadenia poskytujú adresátom vzdelanie, osvetu, možnosť tvorivo rozvíjať schopnosti a talenty, zmysluplnú zábavu, relax. Významnými sú poznávacie a vzdelávacie podnety v oblastiach životného štýlu, umenia, spoločenských vied, zdravovedy, psychológie, medziľudských vzťahov a komunikácie, sociálnej prevencie negatívnych javov, estetiky, etiky, ekológie, poznávania iných kultúr a pod. (Akadémia tretieho veku – zdravoveda a životný štýl seniorov, Sféry dôverné – cykly dialógov pre stredoškolskú mládež o problémoch sexuality a partnerského spolunažívania, Drogy Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 111 —

v živote – život bez drog – protidrogová prevencia, Rozhovory s píšucim policajtom – dialógy o príčinách a následkoch kriminality, Násilie nemožno ničím ospravedlniť – tvorivé dialógy o fenoménoch násilia, Deň Zeme – aktuálne otázky ochrany prírody a životného prostredia, ...) — Zariadenie ponúka a naďalej bude ponúkať aktivity pre tvorcov, organizátorov i záujemcov v jednotlivých oblastiach záujmovej umeleckej činnosti, v oblasti občianskeho vzdelávania a voľnočasových aktivít ako: Drôtovanie, umelecké maľovanie na hodváb, pletenie košíkov a korbáčov, paličkovaná čipka, ... Rovnako obľúbenou sa stala oblasť klubových aktivít: — Literárny klub Silans pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline ponúka inšpiračný tvorivý priestor pre záujemcov a tvorcov poézie a prózy – v rámci jeho pravidelných mesačných stretnutí sa prezentujú so svojimi prácami mladí členovia i mladí začínajúci autori. Vyvrcholenie ich činnosti predstavuje Žilinský literárny festival a Celoslovenská literárna súťaž O dúhovú lampu z krajiny Zázračno, v ktorých participuje široká celoslovenská obec profesionálnych literátov, začínajúcich autorov i milovníkov literárneho kumštu. Klub vedie básnik Miloš Ondrušek. — Klub praktickej rétoriky pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline – v súčasnosti píše svoju krátku dvojročnú, ale úspešnú tradíciu. Je pódiom tvorivosti a poznávania rétoriky, pestovania zručností a návykov všetkých tých, ktorí ich potrebujú zveľaďovať vo svojom živote z hľadiska profesionálneho i z hľadiska osobného záujmu. Predsedom klubu je PhDr. Vincent Tkáč, CSc. — Divadelný klub Makovice vznikol pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline v roku 1995 a odvtedy sa vyprofiloval pod vedením herca a režiséra Jozefa Abafiho na úspešné záujmové divadelné zoskupenie nadaných mladých ľudí. Divadelné zoskupenie naštudovalo a realizovalo niekoľko desiatok úspešných vlastných divadelných hier pre najmladšiu vekovú kategóriu detí i pre mládež. Každoročne osloví niekoľko materských a základných škôl divadelnými predstaveniami z environmentálnou tematikou a témami zameranými na hodnoty priateľstva, vzájomnej pomoci, usilovnosti a morálky. Osobitné postavenie v kontexte aktivít zohráva mimoriadne úspešná Improliga – zábavno-súťažné predstavenie divadelných zoskupení v oblasti divadelných, pohybových a literárnych improvizácií, ktorá v čase presiahla hranice regiónu i Slovenska. — Klub neprofesionálnych fotografov Obzor úspešne pôsobí pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline takmer už 30 rokov. Obsahom jeho pravidelných tvorivých stretnutí je umelecká konfrontácia a rast jednotlivcov – členov i ďalších záujemcov v oblasti umeleckej fotografie. Úrodou klubových i individuálnych fotografických snáh bývajú každoročne regionálna a následne krajská súťažná prehliadka AMFO, špeciálne individuálne i kolektívne výstavy a tvorivé projekty oslovujúce nielen tvorcov, ale aj záujemcov. Klub sa už niekoľko rokov aktívne zúčastňuje celoslovenskej súťaže fotoklubov pod názvom Petzvalov mapový okruh. Zariadenie bolo v rokoch 2000 a 2005 hlavným organizátorom a nositeľom vyvrcholenia tejto súťaže. Vedie Juraj Rek. Ďalšou inovatívnou výpoveďou je projekt pozoruhodných osobností umeleckej fotografie regiónu pod názvom Lux collegium, ktorý sa úspešne prezentoval v Bratislave a čakajú ho ďalšie prezentácie na Slovensku i v Poľsku. — Klub neprofesionálnych výtvarníkov pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline má za sebou tradíciu niekoľkých desiatok rokov, v ktorej je zúročená cieľavedomá aktivita zameraná na individuálny a kolektívny rast participujúcich v oblasti výtvarnej tvorivosti, na vyhľadávanie a rast výtvarných talentov i na estetickú výchovu rôznych vekových a záujmových skupín obyvateľov. žilinského regiónu. Vrcholovou aktivitou popri vzdelávacích, podujatiach monotematických či profilových skupinových výstavách predstavuje regionálna súťažná prehliadka neprofesionálnych výtvarníkov Tvorba. Kmeňoví členovia klubu i ďalší regionálni autori sa úspešne prezentujú aj v rámci ďalších kolektívnych i sólových výstav v jednotlivých oblastiach Slovenska a na vrcholových celoštátnych súťažiach obsadzujú popredné miesta. Tvorivou pedagogickou osobnosťou klubu je akad. mal. Stano Lajda. — Klub Paličkovanej čipky pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline je priamou odpoveďou na požiadavku ochrany živého kultúrneho dedičstva a jeho zveľaďovania a sprístupňovania záujemcom o tento druh umelecko-remeselnej tvorivosti. V rámci klubu záujemkyne získavajú zručnosti v jednotlivých technikách paličkovanej čipky. Klub sa úspešne prezentuje na podujatiach, ako sú Staromestské slávnosti, kolektívne či individuálne autorské výstavy v Žiline i za jej hranicami. Vedúcimi Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 112 —

osobnosťami klubu sú pedagogičky a majsterky tejto tvorivej oblasti pani Mária Hnidková a Katarína Búranová. — Klub zelenej kultúry pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline vznikol v roku 1996 na požiadavku poznávania, ochrany a zveľaďovania prírody a životného prostredia a na hľadanie nových foriem a metód ekologickej výchovy zrozumiteľnej a inšpiratívnej pre rôzne sociálne i vekové skupiny obyvateľov. V klube sa od jeho vzniku uskutočnili desiatky podujatí aj nadregionálneho významu. Na základe požiadavky záujemcov vyrástla na pôde klubu mimoriadne úspešná aktivita pod názvom Poradňa o hubách a liečivkách, ktorá v mesiacoch jún až september každoročne ponúka odborné poradenské služby obyvateľom – zberateľom húb a bylín, ale aj informácie o lokalitách a kultúrnych či prírodných pamätihodnostiach žilinského regiónu. Garantom odbornosti sú vyškolení mykológovia a špecializovaní prírodovedci. — Klub grafológie pri Regionálnom osvetovom stredisku v Žiline dlhé roky vedú vrcholní predstavitelia Slovenskej grafologickej spoločnosti RNDr. Eduard Jablonský, prezident a Doc. PhDr. Ján Scholtz, viceprezident. Členmi klubu sú väčšinou absolventi kurzov o grafologických zákonitostiach, ktoré realizovalo Regionálne osvetové stredisko v Žiline a v rokov 2002 – 2007 odškolilo 56 záujemcov. — Diskusný UCHO klub pri ROS v Žiline sa vyprofiloval na pôde tohoto zariadenia v priebehu 15 rokov. Jeho obsahom je poznávacia záujmová činnosť v oblastiach histórie, filozofie, astronómie a záhadológie, ....V súčasnosti ju vedie MVDr. Miloš Jesenský, známy autor literatúry faktu a záhadológ. — QUO vadis je inšpiratívnym diskusným klubom o alternatívach života. Na jeho realizácii sa podieľajú traja spoluorganizátori Cirkev bratská, OZ Ježiš pre každého a Regionálne osvetové stredisko v Žiline. Prostredníctvom významných osobností kultúrneho, spoločenského a vedeckého života Slovenska ponúkajú tradičné i netradičné pohľady na rozličné oblasti života jednotlivca i spoločnosti.

Turčianske osvetové stredisko v Martine — Scénická žatva – festival slovenských amatérskych divadelných súborov so zahraničnou účasťou — Turčianske slávnosti folklóru – folklórny festival – prezentácia turčianskych folklórnych kolektívov a ich hostí nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia — Výstavy – prezentácia tvorby členov štúdia turčianskych neprofesionálnych výtvarníkov a ich hostí doma i v zahraničí — Divadlo – ochotnícke súbory – reprezentovanie regiónu v zahraničí (napr. Česko, Srbsko, Poľsko) — Folklór – folklórne kolektívy a ľudový výrobcovia – reprezentovanie regiónu v zahraničí (napr. Holansko, Česko, Poľsko, Srbsko..) — Športové podujatia – športom proti drogám, rasizmu ...

HVEZDÁRNE Hvezdáreň v Žiline Hvezdáreň v Žiline v rámci popularizačnej a odbornej činnosti vykonáva špecializovanú osvetovú činnosť, jedinečnú svojim obsahom i formami. K jedinečným a významným z nich patria najmä: — popularizácia vedy, najmä astronómie a príbuzných prírodných vied v živom kontakte s návštevníkmi (exkurzie, besedy, prednášky, verejné večerné pozorovania), — informovanie verejnosti o významných astronomických javoch a úkazoch v médiách, — priame pozorovania objektov na oblohe astronomickými ďalekohľadmi na pozorovateľni Na Malom diele, dni a týždne otvorených dverí, — konzultačná, školiteľská, poradenská a odborná činnosť pre okruh dobrovoľných spolupracovníkov z radov astronómov-amatérov, Stratégia rozvoja kultúry v Žilinskom samosprávnom kraji október 2007

— s. 113 —

— metodická činnosť pre učiteľov prírodovedných predmetov, praktické technické poradenstvo pri jednotlivých pozorovacích kampaniach (napr. IHW – kométa Halley 1986, VENUS transit 2004), — tvorba programov, prezentácii a tlačených materiálov ku významným astronomickým úkazom a javom, ich sprístupnenie širokej verejnosti formou verejných pozorovaní, — príprava pozorovacích kampaní a pravidelných pozorovaní v rámci siete hvezdární a pozorovateľní na Slovensku (napr. celoštátna meteorická expedícia, dotyčnicové a planétkové zákryty, astronomická olympiáda), — podujatia – večerné verejné pozorovania – pre deti a mládež v letných táboroch, — spolupráca s ostatnými organizáciami v oblasti kultúry, školstva a vedy pri realizácii jednotlivých domácich a medzinárodných projektoch v oblasti kultúry a vzdelávanie

Kysucká hvezdáreň v Kysuckom Novom Meste — Kysucká hvezdáreň je celoštátnym koordinátorom v oblasti pozičných meraní – sú to špecializované astronomické pozorovania (zákryty hviezd Mesiacom a ďalšími malými telesami slnečnej sústavy, zatmenia Slnka a Mesiaca, dotyčnicové zákryty...), predpovede úkazov, spracovanie pozorovaní, redukcie pozorovaní, spolupráca so zahraničnými koordinačnými centrami, — patrí medzi 5 najúspešnejších slovenských hvezdární v pozorovaní slnečnej aktivity, pozičných meraniach, pozorovaniach medziplanetárnej hmoty, — realizuje v spolupráci s domácimi partnermi i partnermi v zahraničí medzinárodné pozorovacie expedície za významnými astronomickými úkazmi, — spolupracuje s vedeckými, vzdelávacími astronomickými zariadeniami a občianskymi združeniami doma a v zahraničí pri realizácii odborno – pozorovateľských a popularizačno – vzdelávacích aktivít, — využíva svoju polohu v prihraničnom regióne (zatiaľ ako jediná hvezdáreň na Slovensku) na spoluprácu s partnermi v Poľsku aj Českej republike, hvezdáreň realizovala dva projekty EÚ s partnermi v Poľsku, dva projekty s partnermi v ČR, — patrí medzi najúspešnejšie slovenské hvezdárne (s výnimkou planetárií) v počte návštevníkov podujatí za rok , — v spolupráci s ďalšími kultúrnymi a vzdelávacími inštitúciami zabezpečuje kultúrne a vzdelávacie programy v celom regióne Žilinského kraja, — ročne vyprodukuje 3-4 nové multimediálne vzdelávacie programy s astronomickou a prírodovednou tematikou pre všetky vekové kategórie návštevníkov


— s. 114 —

5.3 Pasportizácia nehnuteľností vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK — Viď samostatný dokument


— s. 115 —

5.4 Národné kultúrne pamiatky v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK Národné kultúrne pamiatky na území Slovenskej republiky – členenie podľa krajov Ochranu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území upravuje Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Kultúrne pamiatky a pamiatkové územia sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, ktorý poskytuje základné údaje pre jeho ochranu na území celej Slovenskej republiky. Ústredný zoznam pamiatkového fondu sa člení na 4 registre: register hnuteľných kultúrnych pamiatok, register nehnuteľných kultúrnych pamiatok, register pamiatkových rezervácií a register pamiatkových zón. Orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu sú Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ústredný orgán), Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (špecializovaná štátna správa) a krajské pamiatkové úrady. Podľa Zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu sa kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok považujú za „národné kultúrne pamiatky“. Národné kultúrne pamiatky podľa ich druhu a typu členíme na hrady (niektoré z nich sú chránené už iba ako pamiatky archeológie), kaštiele a kúrie, kláštory a kostoly, ľudová architektúra, meštianske domy, paláce a vily, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny, archeologické lokality, pamiatky histórie, pamiatky techniky, parky, záhrady a iná historická zeleň, prícestné plastiky a kríže, pamätné tabule a pamätné miesta a pod. Nehnuteľná národná kultúrna pamiatka sa skladá z jedného alebo viacerých pamiatkových objektov a hnuteľná národná kultúrna pamiatka z jedného alebo viacerých pamiatkových predmetov. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky k 01.01.2007 v rámci Slovenska eviduje v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR 9 525 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí 13 212 pamiatkových objektov a 14 437 hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré tvorí 30 410 pamiatkových predmetov. Až 98 % hnuteľných národných kultúrnych pamiatok je sakrálneho charakteru.

Pamiatkový úrad SR zverejnil evidenciu nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (NhKP) v SR podľa jednotlivých krajov k 01.01.2006: Poradie podľa NhKP 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.

Kraj

Pamiatkový objekt

NhKP

Prešovský Banskobystrický Košický Bratislavský Žilinský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Spolu za SR

3 446 2 383 1 785 1 511 1 356 886 862 893 13 122

2 661 1 784 1 406 1 049 917 592 558 534 9 501

Ďalej Pamiatkový úrad SR zverejnil evidenciu hnuteľných národných kultúrnych pamiatok (HKP) v SR podľa jednotlivých krajov k 01.05.2006: Poradie podľa HKP 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.

Kraj

Pamiatkový predmet

HKP

Prešovský Banskobystrický Košický Žilinský Nitriansky Trenčiansky Trnavský Bratislavský Spolu za SR

8 012 5 614 4 339 3 367 2 661 2 770 2 065 1 402 30 230

3 651 2 753 2 644 1 459 1 324 1 182 830 549 14 392


— s. 116 —

Nižšie uvádzame podrobnejší prehľad národných kultúrnych pamiatok na území Žilinského kraja podľa jeho 11 okresov: Kód

Okres

Pam. objekt

NhKP

501 502 503 504 505 506 507 508 509 510 511

Bytča Čadca Dolný Kubín Kysucké Nové Mesto Liptovský Mikuláš Martin Námestovo Ružomberok Turčianske Teplice Tvrdošín Žilina Žilinský kraj

40 110 137 17 187 272 76 157 49 98 213 1 356

31 80 90 17 121 139 64 90 39 86 160 917

Pam. predmet 124 145 307 52 980 353 453 247 211 156 339 3 367

HKP 55 62 146 31 428 136 212 102 93 61 133 1 459

Žilinský kraj má v rámci pamiatkových rezervácií na svojom území jednu mestskú pamiatkovú rezerváciu a tri pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry. Pamiatkové rezervácie na Slovensku k 01.01.2006 (18 mestských pamiatkových rezervácií a 10 pamiatkových rezervácií ľudovej architektúry) sú uvedené v tabuľkách nižšie. Okrem toho sa na Slovensku nachádzajú pamiatkové zóny mestské, vidiecke a špeciálneho typu v počte 85, z nich v Žilinskom kraji sa nachádza 19. Mestské pamiatkové rezervácie č. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18.

Vyhlásené 1950 1950 1950 1950 1950 1950 1950 1950 1954 1955 1981 1983 1987 1987 1987 1990 1991 1995

Mesto Banská Štiavnica Bardejov Kežmarok Kremnica Levoča Prešov Spišská Kapitula Spišská Sobota Bratislava Banská Bystrica Nitra Košice Trenčín Trnava Žilina Svätý Jur Podolínec Štiavnické Bane

Poč. pamiatok 215 131 256 116 363 254 24 77 268 199 23 501 113 143 57 25 63 23

Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry č. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10.

Vyhlásené 1977 1977 1977 1977 1979 1981 1981 1981 1983 1990

Mesto Čičmany Podbiel Vlkolínec Ždiar Špania dolina Osturňa Sebechleby Veľké Leváre Brhlovce Plavecký Peter

Poč. pamiatok 36 56 75 183 83 157 89 25 25 28

(zdroj: Pamiatkový úrad SR, www.pamiatky.sk)


— s. 117 —

Na základe porovnania počtu národných kultúrnych pamiatok na Slovenku podľa jednotlivých krajov, Žilinský kraj sa v počte nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok umiestnil na 5. mieste a v počte hnuteľných národných kultúrnych pamiatok na 4. mieste. Navyše Žilinský kraj je podľa rozlohy tretím najväčším krajom Slovenskej republiky (po Banskobystrickom a Prešovskom kraji). Z uvedeného vyplýva, že hoci Žilinský kraj nie je v rámci 8 krajov Slovenska v počte národných kultúrnych pamiatok umiestnený na prvých priečkach, nijakým spôsobom sa tým neznižuje význam kultúrnych pamiatok, ktoré sa na jeho území nachádzajú, dôležitosť ich ochrany a starostlivosti o ne, ani využitie tohto významného pamiatkového potenciálu.

Národné kultúrne pamiatky v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK Žilinský samosprávny kraj sa môže pýšiť nielen nádhernou prírodou, ale i skutočným bohatstvom kultúrnych a historických pamiatok. Na území kraja, ktorého plocha je 6 788 km2, a ktorý zaberá 13,8% územia Slovenskej republiky (čo predstavuje 3. miesto v rámci krajov SR), sa nachádza množstvo nehnuteľných i hnuteľných kultúrnych pamiatok, 3 pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry (Vlkolínec, Čičmany a Podbieľ), 5 múzeí v prírode – 4 múzeá ľudovej architektúry (Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke, Múzeum slovenskej dediny v Martine – Jahodníckych hájoch, Múzeum oravskej dediny v Zuberci a Múzeum liptovskej dediny v Pribyline) a Archeoskanzen Liptovská Mara – Havránok, 1 mestská pamiatková rezervácia (Žilina) a 19 pamiatkových zón. V zozname hradov na Slovenku chránených ako kultúrne pamiatky sa nachádza niekoľko hradov Žilinského kraja: Hrad Súľov – Súľov-Hradná, Oravský hrad v Oravskom Podzámku, Liptovský hrad v Liptovskej Sielnici, Hrad Liptovský hrádok v Liptovskom Hrádku, Hrad Blatnica v Blatnici, Hrad Zniev v Kláštore pod Znievom, Hrad Sklabiňa v Sklabinskom Podzámku, Hrad Likava v Likavke, Hrad Hričov v Hričovskom Podhradí, Hrad Lietava v Lietave, Hrad Strečno v Strečne, Budatínsky zámok v Žiline. Nemenej významné národné kultúrne pamiatky v Žilinskom kraji sú Kaštieľ Bytča, Sobášny palác v Bytči, Budova Matice slovenskej, Národný cintorín a Prvá budova SNM v Martine, Historická lesná úvraťová železnica v Novej Bystrici - Vychylovke, resp. NKP Kysucko-oravská lesná železnica, Oravský hrad v Oravskom podzámku, Súbor pamiatok k osobnosti Andreja Hlinku, Pamiatky černovskej masakry v Ružomberku, Pamätný dom Čierny orol v Liptovskom Mikuláši. Medzi národné kultúrne pamiatky patria i prvé slovenské patronátne gymnáziá (v Žilinskom kraji sú to Martin a Kláštor pod Znievom) i stredoveké nástenné maľby, kde má Žilinský kraj taktiež svoje zastúpenie. Kultúrne organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK majú vo svojej správe množstvo významných národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú majetkom ŽSK. Medzi tie významnejšie patria: Oravský hrad v Oravskom Podzámku, Hrad Likava v Likavke, Hrad Strečno v Strečne, Budatínsky zámok v Žiline, Sobášny palác v Bytči, Archeoskanzen Liptovská Mara – Havránok, Historická lesná úvraťová železnica v Novej Bystrici – Vychylovke a Úzkorozchodná lesná železnica v Oravskej Lesnej a ďalšie.

Prehľad nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK uvádzame v tabuľke nižšie.


— s. 118 —

Nehnuteľné kultúrne pamiatky v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK Národná Katastrálne kultúrna Názov nehnuteľnosti Adresa územie pamiatka (NKP) Hvezdáreň v Žiline

Názov NKP

Makovického dom - Dom pamätný a tabuľa

Žilina

Horný Val 20

NKP

Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne

Čaplovičova knižnica, budova

Dolný Kubín

Dolný Kubín

NKP

Farbiarsky dom, budova (Florinov dom)

Dolný Kubín

Dolný Kubín

NKP

Dom meštiansky pamätný Múzeum Biblioteka Čaplovičiana Dom farbiarsky

Pamätný dom M. Kukučína v Jasenovej, objekt

Jasenová

súp. č. 47

NKP

Dom ľudový pamätný

Oravský hrad, objekty

Oravský Podzámok

NKP

Hrad s areálom

Administratívna budova, objekty

Oravský Podzámok

NKP

Budova administratívna

Hviezdoslavova hájovňa, objekty

Oravská Polhora

súp. č. 729

NKP

Horáreň pamätná

Úzkorozchodná lesná železnica

Oravská Lesná

Tanečník - Beskyd

NKP

Železnica lesná

Považské múzeum v Žiline

Hrad Strečno s areálom

Strečno

Strečno

NKP

Budatínsky hrad s areálom

Budatín

Topoľová 1

NKP

Hrad s areálom, Strečniansky hrad Hrad s areálom

dom č. 42

Čičmany

Čičmany 42

NKP

Dom ľudový

Radenov dom

Čičmany

Čičmany 137

NKP

Dom ľudový

Sobášny palác

Veľká Bytča

Bytča, súp. č. 107

NKP

Palác sobášny

Kysucké múzeum v Čadci

Kaštieľ Radoľa

Radoľa

Historická lesná úvraťová železnica

Nová Bystrica

Liptovské múzeum v Ružomberku

Radoľa, súp. č. 103 NKP Nová BystricaNKP Vychylovka

Roľnícky dom vo Vlkolínci

Ružomberok

Vlkolínec

NKP

Hrad Likava

Likavka

Likavka

NKP

Gotický kostol (Kostol Všech Svätých v Ludrovej)

Ludrová

Ludrová - Kúty

NKP

NKP Čierny orol

Lipt. Mikuláš

Ul. 1. mája 196, Lipt. Mikuláš

NKP

Veža kostola (zvyšky gotického kostola)

Lipt. Mara

Lipt. Mara

NKP

Archeoskanzen Liptovská Mara - Havránok

Lipt. Mara

Lipt. Mara

NKP

Sedliacka usadlosť Bukovina

Bukovina

Bukovina

NKP

Banícky dom Vyšná Boca

Vyšná Boca

Vyšná Boca

NKP

Kaštieľ Železnica lesná Dom ľudový zrubový, stodola a maštaľ Palác hradný, Likavský hrad Kostol Robotnícky dom pamätný Kostol Archeologická lokalita, Hrad Dom ľudový, hosp. budova a sýpka Dom ľudový

Maša Liptovský Hrádok - expozícia baníctva a hutníctva Liptova

Lipt. Hrádok

Administratívna budova (Soľný úrad)

Lipt. Hrádok

Galéria P. M. Bohúňa v Lipt. Mikuláši

Lipt. Hrádok, Maša NKP - Podjaková Partizánska 153, NKP Lipt. Hrádok

Ľudový zrubový dom

Važec

Važec 41

NKP

Dom ľudový

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Budova OG - Župný dom

Dolný Kubín

NKP

Kostol Slanica

Slanica Medvedzie pri Tvrdošíne

Hviezdoslavovo nám. 11 Slanický ostrov umenia Tvrdošín

Dom župný pamätný Kostol a pomník A. Bernoláka Kúria

Zemianska kúria - Budova Galérie Márie Medveckej

NKP NKP

Zvonica a vážnica Budova administratívna

Plátenícky dom (depozit a príručné sklady pre Slanicu)

Dolný Štefanov

Štefanov nad Oravou 65

NKP

Usadlosť (dom plátenícky)

Kysucká galéria v Čadci

Kaštieľ v Oščadnici

Oščadnica

Oščadnica 13

NKP

Kaštieľ a park

Žilinská knižnica

Kaštieľ Divinka

Divinka

Divinka 143

NKP

Kaštieľ

Slovenské komorné divadlo Martin

Nár. dom a Divadelné štúdio - súp. č. 651

Martin

Divadelná 1, Martin

Divadlo pamätné a tabuľa pamätná


NKP

— s. 119 —

Počet nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v správe kultúrnych organizácií v zriaď. pôsobnosti ŽSK podľa regiónov Horné Považie Kysuce

7 3

Turiec

1

Orava

11

Liptov

11

Spolu:

33*

* V rámci jednej pamiatky sa môže vyskytovať niekoľko pamiatkových objektov napr. Oravský hrad v Oravskom Podzámku


— s. 120 —

5.5 Stavebno-technický stav objektov vo vlastníctve ŽSK v správe kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK — Viď samostatný dokument


— s. 121 —

5.6. Implementačný plán 2007 – 2013, Investičné projekty ŽSK v oblasti kultúry 2007 – 2013

Stratégia rozvoja kultúry Žilinského kraja 2007 Implementačný plán 2007 - 2013

Úlohy a projekty

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

KONCEPCIA - STRATÉGIA

Prijatie dokumentu stratégie kultúrneho rozvoja

Prehodnotenie organizačnej štruktúry odboru kultúry

Monitorovacie správy dokumentu stratégie kultúrneho rozvoja

TRANSFORMÁCIA

Rozpočet KO ŽSK - Programové financovanie

Jasné zadanie kultúrnych výstupov a podmienok zriaďovateľom (definovanie konkrétnych priorít - aktivít KO ŽSK)

Zriadenie a činnosť Rady kultúry

Nové organizačné štruktúry KO ŽSK

Kritéria a systém hodnotenia kvality výstupov kultúrnych organizácií ŽSK

Evaluácia činnosti KO (pravidlá a realizácia)

Pasportizácia a využitie majetku

Lepšie podmienky pre činnosť kultúrnych organizácií, ktoré nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK (financie, prezentácie...)

Grantový program ŽSK (jednoduchý, VZN)

Grantový program ŽSK (projektový, inštitucionálny a štupendijný, VZN)

Grantový program viazczdrojový (vytvorenie samostatného fondu kultúry)

Transformácia kultúrnych organizácií

FUNDRAISING

Grantové programy (MK SR, obce a mestá) - KO ŽSK

Granty EÚ - investičné a neinvestičné projekty

Úver ŽSK - investičné a neinvestičné projekty

Skvalitnenie komerčných aktivít KO ŽSK

DIALÓG

Komunikácia a sieťovanie (brainstormingy, spoločné riešenie komunitných problémov)

Konferencia o inováciách v kultúre

Konferencia o hodnotách v kultúre

Konferencia o komunikácii s mestami a obcami

Medzikultúrny dialóg - kultúrne výmeny a prezentácie

Konzultačné služby

PREZENTÁCIA KULTÚRY a zlepšenie jej dostupnosti

Aktuálna web ponuka kultúrneho programu Žilinského kraja

Web encyklopédia kultúry Žilinského kraja

Digitalizácia a sprístupnenie kultúry - sieť digitalizovaných kultúrnych objektov

Dopravné značenia kultúrnych objektov na prístupových cestách

Zodpovedný: odbor kultúry Úradu ŽSK


— s. 122 —

Označenie objektov (infotabule - parkoviská, samotné objekty, vývesné skrinky)

Verejné prezentácie výstupov regionálnej kultúry a kultúrnych hodnôt

Komplexné služby pre návštevníkov

VZDELÁVANIE MANAŽÉROV KULTÚRY

Public relation

Fundraising

Dobrovoľníctvo

Marketing

Komunikácia

Kultúrna identita

Ekonomika

ZVYŠOVANIE KVALITY kultúrnych organizácií ŽSK

Ekonomický audit

Personálny audit

Audit servisných činností

Systémová dobrovoľnícka práca v KO ŽSK

Systémový marketing KO ŽSK

Systémové public relation KO ŽSK

Systémový fundraising KO ŽSK

Realizácia inovácií

RIEŠENIE AKTUÁLNYCH PROBLÉMOV tvorcov a prijímateľov kultúry

Poistenie majetku

INVESTIČNÉ PROJEKTY

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

celkový rozpočet v mil. Sk

Obnova prepojenia regiónov Kysúc a Oravy prostredníctvom: a) rekonštrukcie trate Historickej lesnej úvraťovej železnice v Novej Bystrici - Vychylovke b) dobudovania areálu Oravskej lesnej železnice s realizáciou pôvodnej ľudovej architektúry

69 296 000

Modernizácia podkrovia a obnova strechy Považskej galérie umenia v Žiline a vybudovanie stálej expozície V.Hložníka

26 900 000

Rekonštrukcia a modernizácia Turčianskej knižnice spojená s debarierizáciou zariadenia

40 000 000

Stavebné úpravy budovy Liptovského múzea v Ružomberku

34 000 000

Rekonštrukcia a zvýšenie energetickej efektívnosti Kysuckej knižnice v Čadci prostredníctvom zateplenia budovy, výmeny okien a ďalších stavebných zmien

44 500 000

Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky - Sobášneho paláca v Bytči

40 000 000

Obnova objektov areálu Budatínskeho zámku v Žiline

301 500 000

Ukončenie rekonštrukcie historického objektu Soľný úrad - Národopisné múzeum Liptovský Hrádok

36 500 000

Nadstavba Oravskej knižnice A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne

42 600 000

Rekonštrukcia domu J. Holánika za účelom zriadenia Múzea drotára Jozefa Holánika v Dlhom Poli

2 500 000

Strategické plánovanie


— s. 123 —

Obnova Oravského hradu v Oravskom Podzámku (Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne) a) Obnova a modernizácia exteriérového osvetlenia hradu b) Renovácia Thurzovho podkrovia c) Renovácia Thurzovho paláca a priestorov Dolného hradu d) Sanácia poškodených omietok na Oravskom hrade.

105 000 000

Bábkové divadlo Žilina - Modernizácia polyfunkčného kultúrneho zariadenia - stavebné úpravy, rekonštrukcia, debarierizácia, prístavba a nadstavba

35 000 000

Zariadenie rekonštruovaných priestorov Turčianskej knižnice v Martine

2 750 000

Kompletná revitalizácia historických objektov Galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši - objekt galérie v Liptovskom Mikuláši

210 000 000

Planetárium - Multifunkčné vzdelávacie astronomické zariadenie

80 000 000

Vybudovanie areálu pre kultúrno-výchovné podujatia v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline

33 000 000

Kompletná revitalizácia Galérie Jana Hálu vo Važci, vybudovanie art residency centra (Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši)

20 500 000

Vybudovanie stálej expozície koľajových vozidiel, rekonštrukcia mobiliáru v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke

7 000 000

Modernizácia objektov súvisiacich s poskytovaním služieb návštevníkov Historickej lesnej úvraťovej železnice v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke

4 000 000

Zakúpenie a rekonštrukcia parnej lokomotívy (Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne)

7 000 000

Vybudovanie Jánošíkovho skanzen v Terchovej (Považské múzeum v Žiline)

60 000 000

Obnova pamiatkového areálu SKD v Martine - I.Etapa Obnova pamiatkového areálu SKD v Martine II.Etapa ( vstup, dvor, oplotenie) SKD Martin – Rekonštrukcia výmenníkovej stanice

77 500 000

SKD Martin – zateplenie dielní, výmena okien

1 000 000

5 500 000 3 000 000

Odvlhčenie suterénu Čaplovičovej knižnice – Celková suma

1 900 000

Príprava dokumentácie a realizácie projektu (Investičné projekty)

Realizácia projektu

1 290 946 000

Poznámky: KO - kultúrna organizácia (kultúrne organizácie) Každý z krokov má prípravu-realizáciu-vyhodnotenie


— s. 124 —

Zásobník ďalších investičných projektov Rekonštrukcia Kaštieľa v Oščadnici a vytvorenie Kysuckého arboréta (Kysucká galéria v Čadci) Rekonštrukcia infocentra a sociálnych zariadení pre návštevníkov vrátane prístaviska na oboch stranách (Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Slanický ostrov umenia) Osvetlenie hradov Žilinského kraja - Starhrad, Likava, Lietava, Hričov Rekonštrukcia budovy Oravského osvetového strediska v Dolnom Kubíne – vybudovanie centra ľudovej kultúry (dielní ľudových remesiel a výstavných priestorov) Rekonštrukcia hospodárskej budovy pri kaštieli v Oščadnici (Kysucká galéria v Čadci) Rekonštrukcia objektu Galérie Márie Medveckej v Tvrdošíne (Oravská galéria v Dolnom Kubíne) Prístavba čitárne k Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne (Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne) Obnova budovy č.9 Oravského hradu v Oravskom Podzámku (Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne) Prezentácia goralskej architektúry v Oravskej Lesnej (Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne) Mobilné zastrešenie nádvoria v Župnom dome v Dolnom Kubíne (Oravská galéria v Dolnom Kubíne) Rekonštrukcia, modernizácia a bielenie všetkých priestorov v Župnom dome v Dolnom Kubíne (Oravská galéria v Dolnom Kubíne) Vybudovanie letnej čitárne Turčianskej knižnice v Martine Prístavba objektu Liptovského múzea v Ružomberku Rekonštrukcia Florinovho domu (Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne) Rekonštrukcia Makovického domu v Žiline (Hvezdáreň v Žiline) Rekonštrukcia objektu Kysuckej hvezdárne v Kysuckom Novom Meste Rekonštrukcia objektu Čierny orol v Liptovskom Mikuláši (Liptovské múzeum v Ružomberku) Výstavba vstupného objektu NKP Havránok Liptovská Mara NKP Havránok - Rekonštrukcia a obnova expozičných objektov areálu archeologickej lokality Havránok Liptovská Mara Vybudovanie funkčnej železničnej trate Považskej lesnej železničky v areáli MLD Pribylina a dobudovanie obslužnej železničnej architektúry Rekonštrukcia a vybudovanie expozičnej haly Považskej lesnej železničky v MLD Pribylina Rekonštrukcia konzervačnej haly na DEPO Považskej lesnej železničky v MLD Pribylina Oprava šindľových striech na objektoch drevenej ľudovej architektúry v MLD Pribylina Kaštieľ z Parížoviec - oprava šindľovej strechy a vybudovanie podkrovia, oprava fasády a výstavba interiérových vykurovacích telies Ranogotický kostol v MLD Pribylina - rekonštrukcia strechy, fasády ,hydroizolačné práce, klimatizačné zariadenie slnečné kolektory a odvlhčovacie zariadenie NKP usadlosť Bukovina – expozícia spôsobu života a hospodárenia a rekonštrukcia uzavretej usadlosti Potočná dedina - vybudovanie bodnej píly Valaška v MLD Rekonštrukcia objektov horno - liptovského baníctva Maša - Vážnica Liptovský Hrádok Rekonštrukcia objektov horno- liptovského baníctva - NKP Banícky dom Vyšná Boca NKP Gotický kostol Ludrová – rekonštrukcia strechy a obvodového plášťa a interiérových konštrukčných prvkov objektu kostola a rekonštrukcia oplotenia so strieškou a vstupnou bránou NKP Roľnícky dom vo Vlkolínci - rekonštrukcia strechy, sanácia a opravy zrubovej konštrukcie NKP Hrad Likava - statické zabezpečenie južného paláca , sprístupnenie severného paláca Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Galérie Márie Medveckej v Tvrdošíne – rekonštrukcia a modernizácia osvetlenia Oravská galéria v Dolnom Kubíne: Mobilné zastrešenie nádvoria v Župnom dome v Dolnom Kubíne Oravská galéria v Dolnom Kubíne: Modernizácia a bielenie všetkých priestorov v Župnom dome v Dolnom Kubíne cca 10 000 m2 Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Slanický ostrov umenia: Rekonštrukcia a modernizácia osvetlenia v interiéri kostola Žilinská knižnica - Stavebné úpravy – výmena podhľadov v centrálnom objekte Žilinskej knižnice, rekonštrukcia elektrického vedenia a osvetlenia, inštalácia protipožiarnej signalizácie, rekonštrukcia garáže a rampy Žilinská knižnica - Nákup kompaktných regálov do archívu v centrálnom objekte Žilinskej knižnice Prístavba objektu Knižnice Gašpara Fejérpataky – Belopotockého v Liptovskom Mikuláši


— s. 125 —

5.7 Prehľad získaných finančných prostriedkov z projektov za obdobie rokov 2002 – 2007 kultúrnymi organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK — Viď samostatný dokument


— s. 126 —

5.8 Vzájomná spolupráce kultúrnych organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK s obcami a mestami Žilinského kraja v roku 2006 a návrh spolupráce v roku 2007 — Viď samostatný dokument


— s. 127 —

5.9 Rozdelenie prostriedkov z celkového rozpočtu ŽSK na kultúru v rokoch 2002 – 2007 ROZDELENIE PROSTRIEDKOV Z CELKOVÉHO ROZPOČTU ŽSK NA KULTÚRU v rokoch 2002 - 2007 v tis. Sk ROK

2002

2003

2004

2005

2006

2007

CELKOM

CELKOVÝ ROZPOČET ŽSK

1,237,963

2,419,933

3,113,490

3,497,229

3,471,998

3,469,077

17209690

ROZPOČET NA KULTÚRU

138,226

169,829

226,978

232,603

297,955

197,706

1,263,297

% podiel rozpočtu na kultúru z celkového rozpočtu ŽSK

11.17

7.02

7.29

6.65

8.58

5.70

7.34

Komentár: V celkovom objeme finančných prostriedkov určených na kultúru sú zahrnuté aj všetky účelové dotácie z mimorozpočtových zdrojov (z Ministerstva kultúry SR, MF SR, iné grantové zdroje), ktoré sú kultúrnym organizáciám prideľované rozpočtovými opatreniami. Všetky účelové dotácie z podporených grantov kultúrnym organizáciám sú prideľované prostredníctvom Žilinského samosprávneho kraja. Celkový objem finančných prostriedkov zahŕňa nielen schválené príspevky kultúrnym organizáciám od zriaďovateľa, ale i navýšenia, resp. zmeny schválených príspevkov v rámci jednotlivých zmien rozpočtov v príslušných rokoch a účelové dotácie z mimorozpočtových zdrojov. Medziročné zníženie objemu finančných prostriedkov ŽSK na kultúru v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 je spôsobený: – rok 2007 ešte nie je ukončený: v tabuľkovom prehľade v roku 2007 je v celkovom objeme finančných prostriedkov zahrnutý objem upraveného rozpočtu na kultúru za mesiace január – september 2007 (schválené príspevky + navýšenia rozpočtov v rámci 1. – 4. úpravy rozpočtu ŽSK na rok 2007 v oblasti kultúry). V štádiu príprav sú návrhy na 5. a 6. úpravu rozpočtu ŽSK v roku 2007 v oblasti kultúry. V dôsledku týchto skutočností údaje za rok 2007 nie sú úplne porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi – koncoročný sumár bude pravdepodobne vyšší. – v roku 2006 získalo Slovenské komorné divadlo Martin mimorozpočtové zdroje na obnovu Národného domu v Martine celkom 86 000 tis. Sk, z toho z MK SR vo výške 58 0000 tis. Sk a z MF SR vo výške 28 000 tis. Sk. Vzhľadom k skutočnosti, že všetky tieto získané mimorozpočtové zdroje boli prideľované Slovenskému komornému divadlu Martin prostredníctvom ŹSK, celkový objem finančných prostriedkov určených na kultúru bol značne navýšený.


— s. 128 —

5.10 Podiel schválenej rezervy na kultúru k celkovým výdavkom ŽSK v rokoch 2003 – 2007 Percentuálny podiel schválenej rezervy na kultúru k celkovým výdavkom ŽSK poskytnutým na príspevky kultúrnym organizáciám v tis. Sk Rok

2003

2004

2005

2006

2007

celkom:

Celkové výdavky ŽSK

2,419,933

3,113,490

3,497,229

3,471,998

3,469,077

17,209,690

Celkové výdavky ŽSK poskytnuté na príspevky kultúrnym organizáciám

169,829

226,978

232,603

297,955

197,706

1,125,071

Rezerva na kultúru

1,000

1,000

4,543

4,686

9,717

20,946

% podiel rezervy k výdavkom ŽSK poskytnutým na príspevky kultúrnym organizáciám

0.59

0.44

1.95

1.57

4.91

1.86

Komentár: prehľad je uvedený za obdobie rokov 2003 – 2007 vzhľadom k skutočnosti, že v roku 2002 boli kultúrne organizácie v pôsobnosti Krajského úradu v Žiline a materiály sú v archíve.


— s. 129 —

5.11 Percentuálny podiel získaných grantových prostriedkov kultúrnych organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK k celkovému rozpočtu ŽSK v rokoch 2002 – 2007 Percentuálny podiel získaných grantových prostriedkov k celkovej sume príspevku poskytnutého z rozpočtu ŽSK kultúrnym organizáciám v tis. Sk Rok

2002

2003

2004

2005

2006

2007

celkom

Celkové výdavky ŽSK

1,237,963

2,419,933

3,113,490

3,497,229

3,471,998

3,469,077

17,209,690

Celkové výdavky ŽSK poskytnuté na príspevky kultúrnym organizáciám

138,226

169,829

226,978

232,603

297,955

197,706

1,263,297

Získané grantové prostriedky

1,967.00

15,032.00

38,607.00

53,460.00

127,133.00

63,210.00

299,409.00

% podiel grantových prostriedkov k celkovej sume príspevku poskytnutého z rozpočtu ŽSK kultúrnym organizáciám

1.42

8.85

17.00

22.98

42.67

31.97

23.70

Vypracoval: Ing. Eva Chrustová V Žiline: 10.10.2007


— s. 130 —

OD KULTÚRNYCH HODNÔT K HODNOTE KULTÚRY

Recommend Documents