NEUTRALITA DEGRADÁCIE KRAJINY (LDN):

NEUTRALITA DEGRADÁCIE KRAJINY (LDN): Program nastavenia cieľov na Slovensku Bratislava 2016

25

NEUTRALITA DEGRADÁCIE KRAJINY (LDN):

Program nastavenia cieľov na Slovensku Preklad: Jaroslava Sobocká

Bratislava 2016

© The Global Mechanism of the UNCCD/2016 ISBN 978-80-8163-014-9

Predslov V septembri 2015 bolo na zasadnutí OSN v New Yorku prijatých 17 globálnych cieľov. Tieto odvážne transformačné a univerzálne ciele sú našou cestovnou mapou pre nasledovných 15 rokov. V predloženej brožúre sa zaoberáme celkovou implementáciou cieľa 15 „Život v krajine“. Zvlášť chceme zdôrazniť, že zmluvné strany UNCCD spoločne pracujú na dosiahnutí cieľa 15.3 o neutralite degradácie krajiny (Land Degradation Neutrality – LDN). V súčasnosti strácame okolo 12 mil. ha zeme ročne. Túto kritickú stratu potrebujeme zastaviť a zvrátiť tento nepriaznivý trend. Doslovne povedané, zdravie a produktivita zeme, na ktorej stojíme, bude určovať budúcu prosperitu a ochranu ľudstva. Neutralita degradácie krajiny je jednoduchou avšak revolučnou myšlienkou, ktorá predstavuje spojitý bod medzi globálnymi cieľmi a ich nastaveniami. Je povinnosťou ľudstva zabrániť degradácii krajiny, prejsť na udržateľný manažment, pričom potrebujeme riešiť obnovu degradovanej krajiny a pôdy. Môže tiež dôjsť k redefinácii našich vzťahov k prírode. LDN je najjednoduchšia odpoveď na klimatickú zmenu, na zabezpečenie potravy, energie a vody, na zvýšenú migráciu a konflikty pri hospodárení s prírodnými zdrojmi. Zabezpečením života na zemi podporíme život pre všetkých na planéte Zem. Predstavujeme víziu sveta do roku 2030, v ktorej chceme zastaviť stratu životne dôležitých benefitov a oblasti pozitívne rozvíjať. Dosiahnutím neutrality degradácie krajiny vytvárame základňu pre spoločnosť – všade a pre všetkých obyvateľov – nielen prežiť, ale prosperovať vybudovaním budúcnosti na zdravých a produktívnych základoch. Pozývam všetky zmluvné a ostatné strany, ktorí zdieľajú tieto ctižiadostivé vízie, aby sa s nami spojili. Vytvorením a následnou implementáciou dobrovoľných národných cieľov neutrality degradácie krajiny poskytneme mnohonásobné úžitky už teraz a budúce generácie nasmerujeme na cestu reálnej udržateľnosti.

Monique Barbut výkonná tajomníčka UNCCD

3

Ak máme riešiť spoločné ciele udržateľného rozvoja synergickým a nákladovo efektívnym spôsobom, pre dosiahnutie zámerov LDN krajiny môžu formulovať dobrovoľné ciele z hľadiska ich špecifického národného kontextu a rozvojových priorít. Tieto ciele budú tiež podporovať implementáciu Národného akčného programu UNCCD pre Slovensko.

5

Ciele udržateľného rozvoja: obnova rovnováhy Dňa 25. 9. 2015 svetoví lídri OSN prijali Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorý obsahuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDGs) a 169 pridružených cieľov. Vývoj rozvojových cieľov milénia (Millenium Development Goals) je stanovený pre všetky krajiny tak, aby sa snažili dosiahnuť obnovu rovnováhy medzi človekom a jeho životným prostredím.

SDG 15 a cieľ 15.3 Pre UNCCD má zvláštny význam cieľ 15, ktorý nalieha na krajiny „chrániť, obnoviť a pozdvihnúť udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, udržateľné hospodárenie v lesoch, boj s vysušovaním, ako aj zastaviť a zvrátiť degradáciu krajiny a stratu biodiverzity“. Tiež sa prijal špecifický cieľ 15.3, ktorý je presadzovaný UNCCD a partnerskými krajinami. Podľa neho „do roku 2030 treba bojovať s dezertifikáciou, obnoviť degradovanú pôdu a krajinu, to sa týka krajín postihnutých vysušovaním, suchom a záplavami a snažiť sa dosiahnuť svet neutrálnej degradácie krajiny“. Preto sa cieľ 15.3 stal hybnou silou pre riadenie implementácie UNCCD, čím zároveň prispieva k ostatným cieľom SDGs vrátane tých, ktoré sa týkajú zmiernenia účinkov klimatickej zmeny a adaptácie na klimatickú zmenu, zachovania biodiverzity, obnovy ekosystémov, zabezpečenia potravy a vody, redukcie ohrozenia katastrofami a redukcie chudoby. Agenda 2030 a jej cieľ 15.3 má pevné miesto v UNCCD ako aj v kontexte veľmi významnej agendy klimatických aktivít. Tento cieľ je našou cestovnou mapou na najbližších 15 rokov.

6

Neutralita degradácie krajiny: vytváranie zdravej krajiny pre lepší život Na 12. zasadnutí Konferencie zmluvných strán UNCCD (COP 12) sa definovala neutralita degradácie krajiny (LDN) ako „stav, v ktorom je potrebné množstvo a  kvalitu prírodných zdrojov podporiť cez ekosystémové funkcie a služby a tým zabezpečiť potravu a stabilizovať ju, či zvýšiť v rámci špecificky dočasných území a ekosystémov“. LDN je síce jednoduchá myšlienka, ale silný nástroj. Znamená zabezpečenie dostatočne zdravých a produktívnych zdrojov zabránením degradácie všade tam, kde je to možné, ďalej reprezentuje zdokonalený manažment krajiny a obnovu krajiny už degradovanej. LDN znamená dosiahnutie rovnováhy medzi troma procesmi: využívanie/ degradácia, rehabilitácia/obnova a udržateľný manažment krajiny. Vo svojej podstate to znamená využívať zdokonalené postupy v  manažmente krajiny a dômyselné plánovanie využívania krajiny. Uľahčí zabezpečiť ekonomickú, sociálnu a politickú odolnosť pre milióny ľudí. LDN poskytuje mnohonásobné úžitky: Aktivity ako manažovať krajinu sú úzko späté so zabezpečením potravín a  vody, súvisia s  adaptáciou a  zmiernením klimatickej zmeny, s  nepriaznivým trendom nútenej migrácie a negatívnej urbanizácie, s vytvorením slušnej práce, s podporou zodpovednej spotreby a čelia zdrojom konfliktov. V UNCCD pracujeme na vytvorení konceptu neutrality degradácie krajiny do 2030 pretavením tohto cieľa do množstva praktických nástrojov a poskytovaním poradenstva pre zmluvných partnerov a zainteresované strany. Našim cieľom je vidieť realizáciu rastúcich transformačných projektov a s hmatateľnými zmenami v  krajine, zvlášť v  tých krajinách, ktoré si už stanovili dobrovoľné ciele LDN.

7

COP 12: prelom v Dohode o LDN Na zasadnutí COP 12 v Ankare (Turecko) v októbri 2015, zmluvné strany UNCCD dosiahli prelomovú dohodu o LDN: • COP súhlasí, aby zmluvné strany zohrali dôležitú úlohu v sledovanej Agende OSN 2030 pre udržateľný rozvoj. • COP uznáva, že ciele SDG 15.3 sú silným nástrojom pre riadenie implementácie UNCCD a odsúhlasila pracovnú definíciu LDN. • COP poznamenáva, že významný podiel krajín postihnutých degradáciou predstavujú aridné, semi-aridné a suché subhumídne územia. • COP pozýva všetky krajiny k  formulovaniu dobrovoľných cieľov pre dosiahnutie LDN. • COP nariaďuje UNCCD ako „vedúcej inštitúcii pre dezertifikáciu, degradáciu krajiny a sucho (DLDD)“, aby prevzala iniciatívu posilniť spoluprácu pre dosiahnutie cieľa 15.3 vrátane poskytnutia „poradenstva pre formulovanie národných cieľov a iniciatív LDN“ a umožnila „využitie rámca indikátorov UNCCD ako prostriedok pre monitorovanie, hodnotenie a  komunikáciu pokroku vzhľadom na národné ciele LDN“. Rozhodnutia COP 12 UNCCD majú svoje miesto v  centre agendy globálneho udržateľného rozvoja nielen cez cieľ SDG 15.3, ale tiež pre väčšie pochopenie významu Dohovoru v aridných krajinách a vzťahoch medzi LDN a klimatickou zmenou. COP 12 má pre UNCCD jasný plán aktivít a smerovanie pre nasledovných 15 rokov – práve dnes je výzva pre realizáciu tejto výzvy.

8

Ako teda máme merať LDN? V posledných rokoch vlády jednotlivých krajín súhlasili s globálnymi a regionálnymi cieľmi ako aj so záväzkami zadržať a zvrátiť degradáciu krajiny a obnoviť degradovanú krajinu. Tieto záväzky zahrňujú aj ciele Aiči Biodiverzity, kde jedným zo zámerov je obnoviť aspoň 15 % degradovaných ekosystémov. Bonnská výzva a  podobné národné iniciatívy (napr. LAC20×20, AFR100) majú za  cieľ obnoviť viac ako 350 mil. hektárov zeme a v súčasnosti je táto aktivita SDG cieľom 15.3. V  súčasnnej dobe mnoho krajín deklaruje nedostatok potrebných metód, údajov a  skúseností pre základné nastavenie, monitorovanie a  reportovanie progresu v boji proti degradácii krajiny. V marci 2016 Štatistická komisia OSN schválila rámec pre globálny indikátor zameraný na  sledovanie a  hodnotenie pokroku z  hľadiska SDGs na  globálnej úrovni. SDG indikátor 15.3.1 a jeho subindikátory sú považované za najvhodnejšie ukazovatele pre monitoring a reportovanie o obnove, boji proti dezertifikácii a dosiahnutí neutrality v degradácii krajiny, čo je primárnym cieľom SDG 15.3. Indikátor navrhnutý pre SDG 15.3 je: Pomer degradovanej krajiny k celkovej rozlohe krajiny (ako indikátor SDG 15.3). Sú tri subindikátory: • pokrytie krajiny a zmena pokryvu krajiny, • produktivita krajiny, • uskladnenie uhlíka nad povrchom a pod povrchom zeme. Zatiaľ čo reportovanie by malo byť založené na oficiálnych národných údajoch, pre vyplnenie medzier možno využiť globálne dostupné sady dát a pozorovaní Zeme a takto poskytnúť hodnoverné a overené reportovacie cykly. UNCCD v úzkej spolupráci s významnými partnermi prevezme vedenie kompilácie údajov pre globálny reporting nakoľko: i) subindikátory sú súčasťou reportovacieho mechanizmu krajín UNCCD ii) UNCCD s podporou viacerých medzinárodných partnerov a realizačných agentúr už v 80 krajinách vytvorilo budovanie kapacít z hľadiska realizácie a monitoringu SDG 15.3.

9

UNCCD vytvorila príručku pre dobré príklady so správne definovanými metodológiami a plánmi riadenia, pričom využila postupný prístup využívania údajov a  ich  validácie ako aj koncepčný rámec LDN vypracovaný útvarom Rozhranie politika – veda (Science – Policy Interface = SPI).

Rámec pre monitoring a reportovanie cieľa SDG 15.3. Produktivita krajiny – sa týka kapacity biologickej produkcie krajiny, zdrojov všetkých potravín, vlákien a palív, ktoré udržujú ľudstvo. Produktivitu krajiny možno vypočítať na veľkých územiach planéty Zem z pozorovaných údajov čistej primárnej produkcie (Net Primary Productivity = NPP). Odhady NPP, ktoré využívajú vegetačné indexy sú ovplyvňované krátkodobou fenológiou plodín, zrážkami, zúrodňovaním a ostatnými premennými, ktoré sa musia opraviť podľa spresnených interpretovaných trendov. Národní zástupcovia vedia najlepšie určiť, či klesajúcu úroveň produktivity krajiny možno považovať za degradáciu krajiny s prihliadnutím na miestne pomery. Národné údaje – predpokladá sa, že budú primárne využívané čo možno v najväčšej miere, aby sa z nich odvodili subindikátory a ďalšie významné indikátory a informácie na úrovni krajiny, pričom majú pokrývať biofyzikálne, manažérske a socio-ekonomické podmienky ako aj stav zdrojov krajinny. Národné údaje sú zbierané cez existujúce zdroje (mapy, databázy, správy) vrátane participatívnej inventarizácie existujúcich systémov manažmentu krajiny a ich charakteristík. Skladovanie uhlíka nad a pod povrchom zeme poskytuje indikáciu o množstve uhlíka v  žijúcej a  rozloženej biomase nad a  pod povrchom zeme vrátane pôdneho organického uhlíka. Skladovanie uhlíka je elementárnou ekosystémovou službou v rámci ďalších ekosystémových služieb a odráža spôsob využívania krajiny a postupy manažmentu. Zásoby uhlíka, vrátane pôdneho organického uhlíka možno odhadnúť aplikovaním hodnôt uhlíka z povrchových meraní, alebo z národných inventarizácií v spojení s mapami pokryvu územia odvodenými z údajov pozorovania Zeme. Národní zástupcovia vedia najlepšie odhadnúť trendy v zásobách uhlíka, ktoré indikujú degradáciu krajiny s prihliadnutím na miestne pomery. Pokrytie krajiny a zmena pokrytia krajiny sa najčastejšie odvodzuje z pozorovaní Zeme a je základným parametrom, ktorý pomáha pri interpretácii a stra10

tifikácii ďalších dvoch subindikátorov. Je tiež zásadným nástrojom pre monitorovanie a reportovanie viacerých SDG cieľov zameraných na manažment národných zdrojov, zabezpečenie potravín a vody, environmentálne zdravie a plánovanie udržateľného rozvoja vidieckej a mestskej krajiny. Z hľadiska globálneho porovnania sú krajiny vyzývané k tomu, aby využili štandardizovaný klasifikačný systém pokrytia krajiny. Národní zástupcovia vedia najlepšie určiť, či zmeny vo využití krajiny sú považované za degradáciu krajiny s prihliadnutím na miestne pomery. Indikátor 15.3.1 Pomer degradovanej krajiny k celkovej rozlohe územia

Produktivita krajiny

Subindikátory



Skladovanie uhlíka nad a pod povrchom zeme Pokrytie krajiny a zmena pokrytia krajiny

Dáta z mnohých zdrojov FAO, GEF a iné reportovacie mechanizmy

Oficiálne štatistiky a pozorovanie Zeme

Využitie krajiny a manažérske postupy

Prieskumy, odber vzoriek a zdroje verejnosti

Získané poznatky budú mať zásadný vplyv pri monitorovaní pokroku a navrhovaní účinnej verejnej politiky, ktoré umožní krajinám dosiahnuť cieľ 15.3. V podstate ide o  otázku poznania rozsahu degradácie krajiny, ako aj o  pochopenie socio-ekonomických, demografických a  environmentálnych hybných síl a  zraniteľnosti. Je to vec nastavenia smelých ambicióznych cieľov a  manažmentu nevyhnutných kompromisov. Transformačné projekty a cielená politika by mala redukovať ohromné tlaky na krajinu a navrátiť stratenú krajinu do stavu zdravia a produktivity. 11

Nastavenie cieľov LDN a UNCCD LDN, ako globálne odsúhlasený cieľ, možno využiť pre aktivizáciu akcií, ktoré riešia degradáciu krajiny vo všetkých terestriálnych ekosystémoch celej krajiny. Je samozrejmé, že LDN je len míľnikom na ceste pre dosiahnutie úplného zdravia terestriálnych ekosystémov, je to však tvrdý a ambiciózny cieľ. Zatiaľčo SDG agenda je globálna, praktické riešenia bude potrebné uskutočniť na  úrovni štátu a  krajiny. Dosiahnutie cieľa LDN vyžaduje zmenu paradigmy v riadení krajiny: od degradácie – cez opúšťanie území – po migráciu až do ochrany – udržiavania a obnovy krajiny. Len v tejto mierke je možné najlepšie manažovať prírodné zdroje a ekosystémové služby, nakoľko len ľudia, ktorí tu žijú dennodenne svoj život, pociťujú úžitky spojené s rehabilitáciou a obnovou krajiny. To znamená, že treba sa zamerať na synergiu medzi rôznymi sektormi a národnými udržateľnými rozvojovými plánmi, ktoré zahŕňajú možnosti komplementárneho manažmentu: • zabrániť degradácii krajiny nástrojmi plánovania, využívania krajiny, ktoré zohľadňujú potenciál a životaschopnosť zdrojov územia; • prijať politiku a postupy udržateľného manažmentu s cieľom minimalizácie aktuálnej degradácie krajiny; • rehabilitovať a obnoviť degradované územia. Toto sú argumenty, ktoré podporujú Program nastavenia cieľov LDN a ktorý bol uvedený do chodu na jar 2016. Operačným nástrojom pre tento program UNCCD je Globálny Mechanizmus, ktorý podporuje štáty v ich vlastných národných dobrovoľných cieľoch ako aj v nastaveniach LDN. Hlavným cieľom programu je umožnenie zmluvným stranám definovať základný rámec a  identifikovať dobrovoľné ciele a  opatrenia pre dosiahnutie LDN do  roku 2030. Program tiež zapadá do  pracovného plánu UNCCD na  roky 2016 – 2019 a jeho výstupného indikátora „Rozsah do akej miery postihnuté krajiny vytvorili ciele pre riešenie degradácie krajiny a rehabilitácie“.

12

Zložky programu Nastavenie základnej bázy LDN: poskytnutie informácií o  metodológiách a prístupoch z hľadiska hodnotenia základnej bázy LDN na úrovni štátu; identifikovanie prioritných území pre implementáciu LDN; podpora národných údajov LDN pre presné určenie, zber a spracovanie vhodných (sub)národných údajov; pre doplnenie národných údajov a  poskytnutie východiskových odhadov zo zdrojov globálnych dát. Opatrenia a ciele LDN: nastavenie merateľných, verifikovaných, časovo viazaných národných dobrovoľných cieľov a identifikácia špecifických opatrení pre dosiahnutie týchto cieľov – založených na analýze hybných síl degradácie krajiny. Investičné možnosti LDN: identifikácia prioritných území pre udržateľné investície LDN vrátane čiastkových úspechov a veľkoplošné transformačné projekty pre dosiahnutie LDN. Tieto návrhy sa zaoberajú identifikovanými opatreniami implementácie LDN na subnárodnej úrovni a prispievajú k dosiahnutiu LDN. Mnohostranné konzultácie LDN: umožnenie účasti zainteresovaných strán pri nastavení procesu LDN cieľov. Program podporí vytvorenie národných pracovných skupín pre LDN, ktoré budú združovať kľúčové zainteresované strany vrátane národnej štátnej správy a štátnych agentúr, privátneho sektora, občianskych združení, vedeckej komunity a  rozvojových partnerov. Program má tiež podporiť pracovné národné konzultácie, ktoré by prediskutovali a overili základnú bázu LDN a definované opatrenia.

13

Princípy programu Zainteresovanie Globálneho Mechanizmu do nastavenia národných procesov LDN zabezpečí súdržnosť, dosah, spoločné štúdium a globálnu analýzu. Súdržnosť – poskytnutie súvislého metodického prístupu pre hľadanie údajov LDN a hodnotenie spolupráce s poskytovateľmi globálnych údajov. Dosah – zabezpečenie konzistentného a synergického využívania pri financovaní viacerých partnerov, umožnenie prechodu z identifikácie LDN základnej bázy a opatrení do realizácie LDN. Spoločné štúdium – podieľanie sa so skúsenosťami a poradenstvo v rámci krajín. Globálna analýza – poskytnutie konzistentných informácií o  regionálnych a globálnych trendoch LDN založených na medzinárodne odsúhlasenom rámci indikátorov.

14

Synergie programu Vytvorenie synergií je jadrom Programu. Program zvyšuje úsilie globálneho mechanizmu podporiť rozvoj návrhov transformačných projektov LDN, ktoré pomáhajú krajinám pretaviť priority LDN opatrení do investičných možností založených na jednotlivých príkladoch správnej praxe. Program stavia na  úspešných pilotných projektoch realizovaných v  rokoch 2014 – 15 v 14 krajinách aplikujúcich LDN (hodnotení ako šampióni) a prezentuje poradenstvo ako aj výstupy nezávislého hodnotenia. Indikátory použité pre monitorovací proces z hľadiska cieľov LDN možno tiež využiť ako informáciu v reportovanom procese UNCCD so zreteľom na pokrok dosahovania strategických cieľov UNCCD; takto sa podporí reportovanie zmluvných strán. Program identifikuje a posilňuje synergie medzi nastavením cieľov LDN a úsilím krajín zmierniť dôsledky klimatickej zmeny a prispôsobiť sa jej. Väčšina národných klimatických plánov zahŕňa aktivity v krajinách, ktoré prispievajú priamo k  dosiahnutiu LDN a  naopak. Identifikované prieniky medzi krajinou a  klímou uľahčia identifikáciu kritických vstupných bodov pre efektívnejšie čerpanie financií určených pre klímu napr. zo Zeleného Klimatického Fondu.

15

Spravovanie programu Pracovný tím Programu zahŕňa zamestnancov UNCCD, národných a regionálnych expertov, zmluvných poskytovateľov služieb a partnerské organizácie. Zatiaľ čo práca na úrovni krajiny je zabezpečovaná národnými kontaktnými bodmi UNCCD a podporovaná národnými a regionálnymi konzultantmi, personál UNCCD tiež vyzýva krajiny, aby sa angažovali na vysokej politickej úrovni s dôrazom na zabezpečenie kontroly kvality. Riadiaca komisia zahŕňa zamestnancov UNCCD a všetkých medzinárodných a  realizačných partnerov začlenených do  programu nastavenia LDN cieľov so zámerom poskytnúť úplné poradenstvo pri implementácii Programu.

16

Financovanie programu Program chce poďakovať zaviazaným technickým a  finančným partnerom vrátane Globálneho fondu pre životné prostredie (Global Environment Facility = GEF), Medzinárodnej únii pre ochranu prírody, Rozvojovému programu OSN, Francúzsku, Nemecku, Kórejskej republike (Changwonská iniciatíva), Luxembursku, Trinidad a Tobagu, Turecku (cez Ankarskú iniciatívu).

17

Úvodné pracovné zasadnutia Pre spustenie procesu nastavenia cieľov LDN je potrebné medzi májom a októbrom 2016 organizovať úvodné pracovné zasadnutia. Krajiny s LDN pilotom budú v októbri 2016 viesť poradenstvo pre všetky zúčastnené krajiny. Pracovné zasadnutie má za cieľ pomôcť účastníkom v navigácii v zložito definovaných cieľoch LDN prechádzajúc cez jednotlivé kroky koncepčného rámca LDN a politiky a poskytne informácie o existujúcich údajoch a metodológiách pre podporu presadzovania LDN do Národnej agendy implementácie cieľov SDG. Pre pracovné zasadnutia bude treba riešiť rozsah, pracovný plán a  časový rámec, štruktúru implementácie, pracovné metódy, komunikačné a reportovacie procesy a umožniť vypracovanie návrhu pracovných plánov krajiny cez národné pracovné skupiny LDN vrátane súkromného sektora. Pre účasť na Programe nastavenia cieľov LDN Národný kontaktný bod UNCCD by mal predložiť list (letter of expression of interest = LOI), ktorý vyjadruje záujem pre zapojenie sa do programu: [email protected]

18

19

Neutralita degradácie krajiny (LDN): Program nastavenia cieľov na Slovensku Preklad: Jaroslava Sobocká

Vydalo Národné poľnohospodárske a potrevinárske centrum – Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Gagarinova 10, 827 13 Bratislava Grafická úprava: Ing. Karol Végh Tlač: Edičné stredisko NPPC – VÚPOP ISBN 978-80-8163-014-9 20

ISBN 978-80-8163-014-9

24