ČASOPIS VRÚTOCKEJ RÍMSKOKATOLÍCKEJ FARNOSTI • ROČNÍK XXIII. • MÁJ 2006
Nech je Boh milostivý tomu, kto má niekoho rád... Kdesi som čítal zvláštnu vetu – nech je Boh milostivý tomu, kto má niekoho rád! Aká zvláštna kliatba, azda príliš tvrdá, na prvé počutie nie celkom pochopiteľná. Až keď človek premýšľa a snaží sa pochopiť, niečo premyslieť, tak trochu porozumie. Prečo až tak drsné konštatovanie? Je azda láska takou ťarchou a prekliatím? Nie je naopak vznešená, nádherná, neopísateľná, povznášajúca? Človek však začne spomínať na svoje hľadanie lásky v živote, priateľstvá budované i zrúcané, povzbudenia i sklamania, lásku i nenávisť... a postupne sa začne vynárať, že tento výrok nie je až taký nepravdivý, ale naopak reálne múdry. Ak človek má niekoho rád, dozrieva v tomto vzťahu – ak túto lásku nosí v hĺbke svojej duše, tak mu táto láska postupne prináša aj bolesť a kríž. Prečo mať teda rád práve tohto človeka, keď ma tento vzťah, tento človek a všetko, čo s ním súvisí, tak trápia? Ale na druhej strane, prečo nemať rád? Prvým krížom lásky je, že nemusí byť opätovaná, že je príliš jednostranná. Neviem, na čom som, či ten druhý ma vôbec má rád, či má v sebe aspoň takú lásku ku mne, ako ja k nemu? Čo mám robiť, aby som nič nepokazil? Usilovať sa o náklonnosť, ústretovosť, alebo radšej byť trochu obozretnejší, pasívnejší, viacej čakať? Je to poriadna škola pokory, zvlášť ak je
človek skutočne odmietaný, ak ten druhý vedome či podvedome vytvára bariéry. Neskôr sa môže stať, že nami milovaný človek nám cielene, alebo častejšie nechtiac môže ublížiť, môže nás zradiť, opustiť, podraziť. Krížom môže byť, ak neskôr nami manipuluje, zneužíva dôveru a lásku... aká pestrá môže byť zbierka temných ubližujúcich postojov a konaní? Poriadnym klincom do našej duše však je aj to, ak si človek, ktorého nosíme v srdci ubližuje sám, ak schádza na scestie svojho života, ak žije hriechu, neprávosti a nechce si dať pomôcť, alebo sťahuje do týchto priepastí aj nás... Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť! Nech je Boh milostivý... Oplatí sa teda „mať rád, milovať, ľúbiť“? Na druhej strane – má takáto otázka vôbec zmysel? Veď, či sa to „oplatí“ či nie, láska je jednoducho dar – aj s krížom! Boh tak veľmi miloval, že dal to najcennejšie – aj s rizikom, že jeho láska nebude opätovaná, bude zradená, zneužívaná, zapieraná... ukrižovaná! V tomto je nám Boh príkladom a pomocou. Nech je teda Boh milostivý tomu, kto má niekoho rád, ale nech sa Boh zmiluje s milosrdenstvom nad tým, kto nemá rád nikoho! Milan Žila
Z histórie Svetla pravdy (SVETLO PRAVDY, Turčiansky náboženskosociálny mesačník. Ročník V., číslo 1. Vrútky, 4. augusta 1946, Cena 2. – Kčs, str. 7 – 8.
Pre zaujímavosť si môžeme všimnúť ako vyzerali správy pred šesťdesiatimi rokmi – jedna je „čierna kronika“, druhá o mládeži v tej dobe. Zvesti z Turca – Vrútky Memento mori! 17. júla uháňal známy hodinár z Vrútok, Albín Čerbák, tridsaťjedenročný, otec dvoch detí s priateľom Eugenom Caganom, holičom z Vrútok, na motorke z Martina domov. Leteli lepšou cestou okolo cintorína a smerovali na Čachovský rad. Tu naraz na križovatke vyletí „Canada“ nákladné auto. Srážka bola nevyhnutná. Výsledok bol strašný: Albín Čerbák nechal modzgy na koroserii nákladného auta, Eugen Cagan v bolestiach sa dvíhal a dostal do nemocnice, a motorka dostala sa pod auto. Zaujímavé, ani dobrý hodinár neuhádol presný čas. Športovci! – Memento mori! 27. júla chlapci z tretieho ročníka odbornej učňovskej školy ČSD na Vrútkach stáli pred ostatnými skúškami. Mládenci ako pred maturitou. Plní nádeje, že už zajtra budú majstrami svojho remesla. Od radosti vybrali sa okúpať do Váhu, aby zbytky učňovského prachu nechali minulosti. Medzi nimi bol aj bystrý mladík z Krásnej Horky z Oravy, Lojzo Ferenčík, ktorý našiel vo Váhu smrť. Rozhorúčený skočil s kľačianskej kompy do hlbšej vody Váhu, ktorý o niekoľko minút vydal zo seba ostatným kolegom mrtvolu mladíka Lojza. – Chudobná oravská rodinka previezla svojho nádejného syna domov, do Krásnej Horky, kde ho oplakávajú, ako zlámanú nádej budúcnosti. Mládež! – Aj ty si smrteľná! Katolícka mládež na Vrútkach O katolíckej mládeži na Vrútkach je hodne rečí. Sú niektoré, ktoré ju chvália, ale, možno, viac je ich, ktoré ju stavajú do
rôzneho svetla. Boly a sú pokusy, aby sa uklonila na jednu alebo druhú stranu. Avšak ideály, ktoré má mladý katolícky človek, sú tak šľachetné a vysoko stojáce, že odkloňovať sa od nich bolo by vlastne zrieknutím sa tých najvyšších mravných a ľudských hodnôt. Pojem kresťanskej lásky a snahy pochopiť každého v jeho snahe, dobrom úmysle a v boji o dobro ľudstva je tak ľudský a krásny, že niet inej cesty, ako sa snažiť vytvoriť v sebe človeka šľachetnej lásky. Sú ľudia, ktorí pochopili volanie dennej potreby a venujú svoj elán, mladé sily do tejto služby. Ale koľko ich nechápavo stojí ďaleko od nás! Nepestujeme, ani nebudeme pestovať politický katolicizmus. Sme pohybom, ktorý chce pochopiť každého a ktorý chce si vynútiť pochopenie od každého. Sme pohybom, ktorý chce zdravou, tvorivou a zošľachtenou prácou zapriahnuť mladú tvorivú silu do služby ľudstva. To je naše krédo a náš cieľ. Práca, ktorú katolícka mládež vykonala v čase tohto roku, je prácou rozhodne tvorivou. Venovali svoje sily najmenším. Tí, ktorí mali minulého roku na starosti bábkové divadlo v Kult. dome, venovali najmenším skoro celý svoj prázdninový čas. Veď za dva a pol mesiaca v každú nedeľu pripravili sme bábkové predstavenie. Hrávali sme na javisku, ktoré zhotovili naše ruky. Hrávali sme hry našou rukou písané, snažili sme sa zapracovať režisérov na bábkovom divadle a tiež nájsť budúce spisovateľské talenty v detských hrách. A možno povedať, že tvorivá práca našla nám mnoho sľubných ľudí. Štyri divadelné predstavenia, jedna opereta nášho vlastného autora, Ruda Bonu, sú svedkami, že v tichu za kulisami sa muselo hodne pracovať, aby začiatoční herci podali výkony, ktoré by sa vyrovnali zbehlosti skúsených hercov. A ukázalo sa, 2
že mnohým sa podarilo úlohu naozaj zvládnuť. Vy, ktorí hľadeli ste na nás, nás súďte! Mnohokrát dostali sme od vás potlesk. Nám za javiskom stojacím, zaprášeným a spoteným bol každý váš súhlas malou, tichou odmenou za za naše ťažké obetované hodiny. Vám sľubujeme, že máme .
program práce pre vaše uspokojenie. Vás starších prosíme, aby ste nám boli poradcami, pomocníkmi a našimi priateľmi. Nechceme urobiť trhlinu medzi vami a nami, ale na vašich skúsenostiach postaviť svoje snahy. A vás mladých voláme medzi nás. Ste naši, sme vaši, sme spolu svoji. Pripojte sa k nášmu pohybu!
.......................................................
Čo sa stalo, prihodilo...
Missa de Cruce – Requiem pro papa Joanne Paolo II. 2. apríl – piata pôstna nedeľa sa niesla v našej farnosti v duchu spomienky na deň, keď pred rokom odišiel do domu nebeského Otca Svätý Otec Ján Pavol II. Jubielejné CD „Abba Pater“ priblížilo pre poslucháčov v kostole historické nahrávky pápežových príhovorov. O 18: 00 hod. sa kostol zaplnil nesmiernym počtom ľudí – asi tak ako na Veľký piatok. V meditatívnej – sviečkovej atmosfére sme slávili latinsko – slovenskú omšu, ktorá bola zároveň premiérou koncertnej omše – Missa de Cruce, ktorú uviedlo hudobné zoskupenie „Missio“ a hudbu skomponoval pedagóg ZUŠ Martin Oto Haverla. Bol to nádherný večer, ktorý v zostrihu zachytila aj STV. Veľká noc 2006 Znovu sme prežili nádherné, oslovujúce a pekne pripravené obrady Veľkej noci. Počas týchto dní som si s veľkou vďakou znovu uvedomil, akí nádherní ľudia žijú na tomto kúsku Zeme. Mnoho obetavosti, vlastnej vynaliezavosti, ochoty, viery, nadšenia – všetko toto sa prejavilo v nácvikoch speváckeho zboru, organistov, spevákov, miništrantov. Drobná práca tých, ktorí upratovali, ozdobovali kostol. Napriek dažďu prišlo asi tristo ľudí na krížovú cestu cez mesto. Aké veľké množstvo ľudí „defilovalo“ pred Božím hrobom od piatku večera. Aké krásne boli Lamentácie..., všetky obrady... Vďaka Ti, Bože, za túto farnosť. Pomôž mi pre týchto ľudí prinášať to, čo Ty chceš. Nech to dobro, láska v každom človeku nezhasne a nech sa každý z týchto ľudí v chráme stane šíriteľom nádeje aj za jeho múrmi. Koncert Márie Chabadovej Večer Nedele milosrdenstva patril organovému recitálu – absolventskému koncertu Márie Chabadovej z Lipovca, ktorá ukončila II. cyklus ZUŠ Frica Kafendu. Prítomní boli pedagógovia na čele s riaditeľom a ďalší ľudia, z ktorých viacerí boli naši farníci. Bola to veľmi pekná atmosféra. Je obdivuhodné, koľko sily dokáže „vylúdiť“ z organu obyčajné dievča. Momentálne je maturantkou na gymnáziu. Rovnako obdiv a úcta patrí aj jej učiteľke, našej organistke Olinke Cipciarovej. Birmovka 2006 Tretia veľkonočná nedeľa sa niesla v atmosfére sviatosti birmovania. 30. apríla 2006 zavítal do našej farnosti banskobystrický biskup Rudolf Baláž, aby 47 birmovancom vyslúžil túto sviatosť kresťanskej dospelosti. Väčšinou išlo o deviatakov, pár bolo stredoškolákov, jedna vysokoškoláčka a dve vydaté ženy. Veľmi pekne sprevádzal birmovku chrámový spevokol sv. Jána Krstiteľa, ale aj mládežnícky spevokol. Slávnosť bola veľmi 3
pokojná, bez nervozity a táto srdečná atmosféra sa preniesla aj na faru a verím, že i do väčšiny rodinných posedení. Pod vplyvom posledných dní prípravy mladých ľudí uvažujem, že znovu „zdvihneme“ vek birmovancov na minimálne stredoškolský. A tak začneme prípravu s deviatakmi a na birmovku pôjdu ako stredoškoláci, alebo príprava začne strednou školou. Ešte to premyslíme a otázkou zostáva, či teda birmovka bude aj na rok, alebo neskôr. Sviatosť birmovania – a birmovné meno – prijali títo birmovanci: Motyková Terézia – Mária Beniačová Katarína – Michaela Mydlo Jakub – Timotej Bielik Dominik – František Mydlová Katarína – Michaela Cipciarová Miriam – Terézia Mydlová Mária – Ester Čániová Petra – Viktória Ondrejková Zuzana – Katarína Čulok Radovan – Dominik Ferdinandyová Jana – Monika Oselská Dominika – Klára Petrovič Michal – Jozef Ferletjak Dominik – Patrik Filo Lukáš – Peter Polková Klaudia – Mária Magdaléna Richtarčík Lukáš – Matej Filová Erika – Eva Roxerová Emília – Školastika Franek Jakub – Alexander Roxerová Katarína – Mária Holešová Veronika – Monika Smreček Martin – Dominik Chochula Michal – Ignác Sotoňáková Alena – Petronela Chochulová Zuzana – Kristína Jagnešák Ján – Jozef Surmanová Andrea – Kristína Šefferová Oľga – Jana Františka Jagnešáková Jana – Timea Jamborová Tatiana - Veronika Šichta Lukáš – Jakub Šichta Martin – František Jurčacková Zuzana – Juliana Šimkovič Ján – Pavol Karcol Roman – Martin Štrba Adrián – Jakub Karpeľová Simona – Sára Šusteková Tatiana – Ráchel Kuklová Anna – Mária Vrábová Lucia – Katarína Kutlák Michal – Dominik Lorincová Petra – Apolónia Majdová Jana – Mária Matiaško Lukáš – Dávid Moravčíková Patrícia – Sára Motyka Gorazd – Bystrík
.......................................................
Knihy našej farskej knižnice
Autor: Ján Chryzostom Korec „Láska je veľké, krásne umenie. Nemáme zatiaľ pre tento odbor školy…“ Autor nám v tejto knihe ponúka niekoľko pohľadov na problematiku manželského a rodinného života. Zamýšľa sa nad prípravou na manželstvo, nad zmyslom manželstva a poslaním rodiny, nad otázkami výchovy detí a náboženskej výchovy. Zaujalo ma, ako je tu podrobne a postupne rozobratá táto téma. Počnúc stretnutím dvoch mladých ľudí a pokračujúc prirodzeným pohľadom na lásku a nadviazaním známosti. Je tu rozobratá otázka čistoty a Svätého Písma, otázka pohlavnosti, povolania k manželstvu a ľudského spolužitia v manželstve, vytvorenie kresťanského domova a poslania matky, otca i dieťaťa v rodine. Píše sa tu o nedostatkoch vo výchove a potrebách mladých ľudí, o sexuálnej výchove, o náboženskom vývoji detí a o modlitbe. 4
V kapitole Evanjelium pre deti sú uvedené výňatky zo Svätého Písma od narodenia Ježiša Krista až po zoslanie Ducha Svätého. Myslím, že táto kniha vnútorne obohatí každého, kto sa do nej začíta. „Pane, daj nám pochopiť, že nie sme tu preto, aby sme sa hrnuli nezmyselne na cintoríny a tam končili v tme hrobov. Daj nám pochopiť, že naše poslanie je neslýchane väčšie! Že nie nadarmo sme dostali dar mysle, rozumu a srdca, že naším poslaním je žiť v opravdivej láske, v tej, ktorá nikdy neprestane." Marián SOVÍK
.......................................................
Cesta za šťastím
Ako deti túžime byť čo najskôr dospelými a žiť život po svojom. Keď sa zaradíme do pracovného procesu a zakúsime tempo života, presviedčame samých seba, že život bude lepší, keď sa raz vydáme alebo oženíme, budeme mať deti atď. Potom nám prekáža, že na-še deti nie sú dosť veľké a čakáme, že všetko bude lepšie, keď budú staršie. Potom sme zase otrávení, že sú v puberte a musíme s nimi vychádzať a veríme, že budeme šťastnejší, keď z nej vyrastú. Hovoríme si, že náš život bude lepší, keď si kúpime krajšie auto, keď pôjdeme na dovolenku, keď budeme na dôchodku... Pravda je taká, že nikdy nie je lepší čas byť šťastný ako práve teraz. Keď nie teraz, tak kedy? Život bude vždy plný starostí a povinností – je preto lepšie ho žiť hneď teraz a nečakať na vhodnejší okamih. Mnohokrát sa nám zdá, že život môže začať práve teraz. Skutočný život. Ale akosi stále sú na ceste nejaké prekážky: musíme sa na niečo pripravovať, podstúpiť skúšky, dokončiť začatú prácu, niečomu venovať čas, zaplatiť účet... A odrazu si uvedomíme, že práve tieto prekážky sú život. Tento uhol pohľadu nám umožní zistiť, že žiadna cesta k šťastiu neexistuje – cesta je šťastie. Tak teda, prežite túto chvíľu. Prestaňte čakať – kým skončí škola, kým sa vrátite do školy, kým, schudnete päť kíl, kým priberiete päť kíl, kým sa začne práca, kým bude piatkový večer, kým bude nedeľné ráno, kým budete mať nové auto, kým bude jar, kým bude pôžička zaplatená, atď... Šťastie je cesta – nie jej cieľ! Niet lepšej chvíle, kedy byť šťastný ako...TERAZ! Bohuznáma farníčka
.......................................................
Sprievodca praktickým kresťan kresťanským životom (čítanie na pokračovanie) Manželstvo
s vrchmi, údoliami, riekami, zákutiami, tajomstvami. Hovoriť o manželstve by bolo Začať tému – manželstvo – rodina – určite veľmi kompetentné zo strany manžeznamená postaviť sa pred oblasť, ktorá lov, dlhoročných rodičov i starých rodičov – akoby otvárala nesmierne rozľahlú krajinu zhromaždiť získané skúsenosti. Z pohľadu 5
kňaza je však tiež možný skúsenostný a obohacujúci pohľad na manželstvo tak, ako ho zas nevidia sami manželia – z nadhľadu, ale aj z veľmi širokého prehľadu rôznych ľudských, manželských a rodinných osudov, ktoré sa v kňazskom povolaní v jeho rôznorodých funkciách otvára. Kňaz je postavený do pozície vnímajúceho, počúvajúceho i sprevádzajúceho človeka rôznych generácií z jednej rodiny. Rovnako je to i pohľad toho, kto stojí pri zrode mnohých medziľudských vzťahov, zasnúbení, sobášov, ale aj kríz a rozpadov manželstiev, alebo ich zániku pri smrti partnerov. Ešte jedna oblasť je v kompetencii kňaza – oblasť cirkevnoprávna pri uzatváraní manželstva, alebo riešení v prípade rôznych komplikácií a podobne. Najmä túto cirkevno – „praktickú stránku“ by som chcel rozobrať – aj keď ešte teraz na začiatku vôbec neviem, kde moje myšlienky všade budú smerovať a zároveň si uvedomujem, že určite toto „pojednanie“ nebude úplné a mnohé v ňom bude chýbať. Na úvod – namiesto romantiky – by bolo dobré uviesť úvodné kánony, ktorými Kódex kánonického práva otvára rozsiahlu tématiku o manželstve. Kán. 1055 §1. - Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena ustanovujú medzi sebou spoločenstvo celého života a ktorá svojou prirodzenou povahou je zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí, Kristus Pán povýšil medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti. Dôležité je všimnúť si hneď na úvod, že v definícii manželstva sa objavuje jasné heterosexuálne vymedzenie, ktoré je v dnešnej dobe potrebné zdôrazniť a dôsledne na ňom trvať – hoci by sa aj celý svet zbláznil. Spoločenstvo celého života muža a ženy je manželstvo a nič iné. To sa týka spolužitia ľudí rovnakého pohlavia – nech by ich právo označilo akokoľvek – nikdy to nie je, nesmie byť a nebude manželstvo. Jedna vec je právo a druhá vec normálnosť a prirodzenosť. Tiež je dobré všimnúť si zdôraznenie myšlienky, že ide o celoživotné spolužitie (totius vitae con-
sortium) – ako zdôraznenie v kontro-verzii voči predmanželskému – „quasi“ manželskému spolužitiu – „na hromádke“ – alebo iným názvom - v konkubináte. Hneď by som aj rád veľmi prakticky zdôraznil – nech sa nikdy spoločný život pod jednou strechou vo vlastnom byte, dome, alebo v dome rodičov u nezosobášených ľudí nepovažuje za niečo normálne a určite nie kresťanské! Nemôže byť považovaný za kresťana ten, kto takto nezosobášene žije. Preto nech nikto z takto žijúcich ľudí ani len pokusne nepristúpi k spovedi alebo sv. prijímaniu. Ak to pri spovedi nespomenie, tak klame a všetko bude konať svätokrádežne. Rovnako ani žiaden kňaz nemá právo tolerovať a sviatostne rozhrešiť takto žijúcich ľudí – ak len nejde o nejaký veľmi vážny dôvod, a dotyčný človek chce takéto hriešne spolužitie ukončiť – rozchodom alebo sobášom. Rád by som otvorene vyjadril, že tu vôbec nejde len o oblasť sexuality. Vôbec nejde o to, že tí dvaja nezosobášení predmanželsky se-xuálne žijú, ale to, že žijú vo vzťahu, ktorý vzbudzuje „zdanie“ manželstva. Najmä v dnešnej dobe je to treba odlíšiť, presne povedané, kresťan by sa mal líšiť, že toto robiť nebude. Rozhodne však tiež uvádzam, že premanželské sexuálne spolužitie či už príležitostné, alebo v trvalom „konkubinátnom“ vzťahu, nie je morálne akceptovateľné v rámci kresťanskej etiky a je teda ťažko hriešne. Nech by sa aj celý svet zbláznil! Treba si tiež všimnúť, že Kódex – aj preto, že ide o právnickú formuláciu – hovorí o manželstve ako o zmluve. Je potrebné už tu zdôrazniť, že z toho plynie potreba, aby obidve stránky konali slobodne a dobrovoľne – bez tlaku ľudí, mienky, alebo nečakanej situácie (najmä gravidita), ktorá sa stáva tlakom na slobodu (ale aj snaha manželstvom sa finančne, existenciálne a sociálne zabezpečiť bez úmyslu žiť manželským životom, okolnosti materiálnej núdze, vyšší biologický vek v kombinácii s existeniciálnou prázdnotou a osamelosťou, telesné alebo duševné postihnutie, ktoré človeka núti sa postarať o niekoho, kto by sa o neho staral, porucha sexuálnej orientácie, ktorú chce maskovať 6
človek manželstvom, manželstvom riešiť útek z pôvodného prostredia a pod.). Uvedené príklady nie sú úplné ani právne nechcú vyjadriť, že ak jestvujú, tak manželstvo je neplatné. Môže byť, ale nie je to samozrejmé pravidlo. Chcem tým len poukázať na dôležitosť slobody. Druhú vec v zmysle zmluvy treba zdôrazniť tiež dostatočnú – optimálnu vzájomnú informovanosť o sebe navzájom – aby súhlas bol podložený tým, že „viem s čím súhlasím“, viem – aspoň primerane, s kým zväzujem svoj život. Tejto veci sa ešte chcem podrobne venovať. Pri manželskej zmluve si tiež z pohľadu prirodzenosti a zároveň kresťanstva treba všimnúť, že je to zmluva neodvolateľná, nezrušiteľná. Preto sa manželstvo označuje v kresťanskej terminológii ako jednotné a nerozlučiteľné (unitas et indissolubili-tas). Ako podstatné prvky manželstva uvádza Kódex – dobro manželov (bonum coniugum) a zároveň určenie na plodenie a výchovu detí (prolis generationem et educationem). Je to tiež zaujímavý terminologický detail, ale užitočné je všimnúť si ho. Manželstvo nie je len pre dobro manželov, ale aj pre plodenie detí. Manželstvo však nie je len pre plodenie detí, ale aj pre dobro manželov. Toto je poukázanie na vzťah medzi egoizmom a pôžitkárstvom, ktoré vedú manželov k neochote mať deti – stále sa rozširuje filozofia bezdetných manželstiev, alebo manželstiev len s jedným dieťaťom a s neochotou napriek zdraviu a primeraným možnostiam mať ďalšie dieťa či deti. To optimum je niekde medzi tým – aby bolo dobre manželom a aby mali aj deti – a aj im bolo dobre. Hoci určite tiež platí, že mať deti je potrebné pre dobro manželov. Zaujímavé je tiež všimnúť si úmyselne zdôraznenú myšlienku – plodenie a výchova detí. Aj toto totiž vzájomné súvisí. Ideálom totiž nie je „len plodenie“ nevychovaných a nezvládnutých detí. Rovnako ideálom nie je „neplodenie“. Trendom
dnešnej doby sú bezdetné manželstvá, dlhá doba bez detí po sobáši po prvé dieťa, manželstvá s jedným dieťaťom a pod. Preto je tu akcent – k podstate manželstva patria aj deti. Preto táto otázka zaznieva aj pri podpise žiadosti o prijatie sviatosti manželstva a rovnako aj v sobášnom obrade – chcete prijať deti ako dar Boží? Samozrejme, človek dostal od Boha dar slobody a rozumu zároveň – popri tom určite srdce. Je dôležité vnímať, že aj kresťanské manželstvo má prirodzene plánovať deti. Je to určite výrazne odlišný postoj ako antikoncepcia. Na druhej strane – aj kresťanskí manželia majú pred Božou tvárou uvažovať, zvažovať, hodnotiť, plánovať. Tu nejde len o finančnú stránku, ale možno viac o stránku zhodnotenia svojich schopností a daností – čo zvládnem, na čo mám a na čo nemám. Ide o povahu, charakter, osobnostnú silu a telesno – duševné zdravie rodičov. Splodiť dieťa je veľmi ľahké, ale vychovávať a vychovať... Nutné je uve-domiť si, že dieťa je „odsúdené“ byť dieťaťom týchto konkrétnych rodičov. Azda je to nepekné vyjadrenie, ale chcem tým podčiarknuť, že dieťa si svojich rodičov nevyberie a bude ich mať takých, akých má. Mnohí rodičia si možno neuvedomia, že to dieťa bude „len“ také akí sú oni – či už geneticky, alebo osobnostne. Vo veľkej miere dieťa nemôže za mnohé čo si v živote ponesie zdedené, ale ešte viac „odkukané“ – odtlačené od svojej rodiny. Či už je to dobré, alebo zlé. Z druhého uhla treba však vidieť, že plánovanie nie je neustále „vyčkávanie“ po svadbe, že ešte nie som zrelý alebo zrelá, nie sme pripravení. Ešte nemám na to, ešte musím stihnúť toto... Mnohé prípady ukazujú, že otáľanie donekonečna prináša často sklamanie, keď nastanú komplikácie pri otehotnení, alebo počas gravidity či pôrodu. Aj plodnosť – najmä u žien – je Božím darom a čas po svadbe je akýmsi „časom milosti“, ktorý netreba prepásť. 7
ktoré v kresťanskom manželstve z dôvodu §2. – Preto medzi pokrstenými nemôže sviatosti nadobúdajú osobitnú pevnosť. jestvovať platná manželská zmluva bez toho, aby zároveň nebola sviatosťou. Skutočne je možné zjednodušene povedať, že v kresťanskom manželstve neZ pohľadu viery v Krista je veľmi silné jestvuje rozvod. Ak je manželstvo platne a zároveň plné úcty označenie, že manžel- uzavreté a niet v ňom žiadnych dokázastvo je „sacramentum“ – sviatosť. Nejde teľných prekážok, alebo sa ani spätne teda len o niečo „papierové“ – právnické, nedokáže, že niečo by manželstvo zneobčianske, spoločenské. Manželstvo je po- platňovalo, tak nie je možné ho rozviesť. stavené na roveň sprítomnenia Boha – K tomu hovorí zreteľne aj Kán. 1060 – Krista v človeku a medzi ľuďmi. Nejde len Manželstvo má priazeň práva (favore iuris); o ustanovizeň „horizontálnu“, ale manžel- preto v pochybnosti treba trvať na platnosti stvo smeruje k nebu a nebo smeruje manželstva, kým sa nedokáže opak. k nemu. Je to možno prakticky nepoužiteľNeznamená to, že kresťanský pohľad ná úvaha, ale myslím, že naopak môže nepočíta s neriešiteľnou krízou (následkom silne prakticky rezonovať, ak si každý nevery, alkoholizmu, týrania, vydierania, manžel každodenne uvedomuje, že psychickej manipulácie...), v ktorej by riev manželstve sa stávam spolupracovníkom šením bolo načas alebo na dlhú dobu Boha – Darcu života, Otca, Matky, opustiť partnera – partnerku formou civilOchrancu, Múdrosti, Rozumu, Prozreteľ- ného rozvodu, alebo praktickým odlúčenosti, Lásky. Každý deň si uvedomovať – ním. Ide o tzv. separáciu – odlúčenie od ak Boh nestavia „môj dom“, márne sa stola a lôžka, ktoré je „spravodlivé“ dovtenamáhame, keď ho staviame bez Neho. Ak dy, kým si nevinná stránka nenájde iného nevnímam Jeho ako darcu života, moje partnera tajne, alebo spolužitím v civilnom darovanie je príliš slabé. Vnímať Ho ako a teda neplatnom manželstve. V praxi to darcu otcovsta i materstva – ako najmúd- znamená napríklad to, že po civilnom rozrejšieho Poradcu a Istotu. Vnímať ho ako vode platného kresťanského manželstva darcu odpustení, zmierení, Lásky. nevinná stránka žiada biskupa o povolenie Sviatosťou je „len“ manželstvo, v kto- pristupovať k sviatostiam, ktoré dostane rom sú obidve stránky pokrstené – v plnom pokiaľ bude žiť osamelo – teda uznáva, že a presnom slova zmysle – sú katolíci (rim. napriek rozvodu jej manželstvo ďalej trvá – hoci aj došlo k odlúčeniu. alebo gréc.). Kán. 1056 – Podstatnými vlastnosťami manželstva sú jednota a nerozlučiteľnosť,
Milan Žila
.......................................................
Pohľady na manželstvo
O manželstve sme už toho mnoho počuli, videli alebo čítali. A mnohí z nás v ňom aj žijú alebo v ňom žili, a tak máme rôzne skúsenosti a zážitky z manželského života. Myslím, že takmer každý má o ňom nejakú predstavu a názor naň, lebo väčšina z nás sa narodila, vyrastala a bola vychovávaná práve v rodine, a tak sme boli a sme stále konfrontovaní so vzájomným spolunažívaním manželov, či rodičov a detí. Preto sme oslovili niektorých manželov z našej farnosti a požiadali sme ich, aby nám priblížili svoje skúsenosti a svoj pohľad na sviatostný manželský život. Opýtali sme sa ich, ako dlho už žijú v manželstve, ako by zhodnotili tento čas, s akými očakávaniami vstupovali do stavu manželského, či sa im splnili ich očakávania a či majú ešte nejaké nesplnené želania. 8
V manželstve žijeme len pár mesiacov. Bol (a stále je) to čas zvykania si jeden na druhého a učenia sa vzájomnej tolerancie. Zatiaľ je to príliš krátka doba na nejaké podrobnejšie hodnotenie. Do manželstva sme vstupovali s tým, že si založíme rodinu a ak nám Boh požehná deti, budeme ich s láskou vychovávať. Tešili sme sa, že budeme spolu bývať a starať sa jeden o druhého. Veríme, že naše očakávania sa splnia. Je to príjemné, keď človek prichádza z práce domov a vie, že ho tam niekto čaká. Je príjemné, keď sa ráno prebudíme vedľa milovanej bytosti. Je príjemné, že sa môžeme oprieť jeden o druhého. Uvedomujeme si, že už NIE SOM JA, ale SME MY. Manželstvo nás učí pokore a poznaniu, akú obdivuhodnú sviatosť ustanovil náš Pán. Novomanželia
Neviem si vôbec predstaviť, ako by som žila, keby jeho nebolo. Viem, že on mi je oporou a najlepším priateľom a modlím sa, aby tým bol aj pre nášho syna, keď trochu vyrastie. Manželstvo je pre mňa bezpečným prístavom, v ktorom zakotvím, keď sa na mori niečo zlé deje a ja sa tu, v prístave, cítim tak dobre. Prosím Boha, aby nás požehnával a aby nás uchránil po celý náš život, lebo bez Neho sme ničím. Dadka
Bol to deväťročný čas pretkaný mnohými udalosťami, hlavne narodením detí, starosťami a radosťami okolo nich. Samotné manželstvo prešlo od zaľúbenosti po lásku. Do manželstva sme vstupovali so zámerom vytvoriť medzi sebou celoživotné spoločenstvo zamerané na plodenie a výchovu detí vo vzájomnej láske. Ďakujeme Všemohúcemu za lásku Kristovu, ktorá v nás neustále obnovuje a oživuje lásku, ktorá nás priviedla do manželstva. Musíme teda iba konštatovať, že naše očakávanie sa splnili. Sviatostné manželstvo nám dalo naplnenie vedomia, že keď je uzatvorené pred tvárou Všemohúceho Pána Boha, je poslaním. Taktiež požehnanie vo forme lásky, zdravia, šťastia, jednoducho milostí, ktoré dennodenne dostávame, i keď často si to ani neuvedomujeme. Máme ešte jedno nesplnené želanie a tým je mať syna. Ale Tvoja vôľa Pane, nech sa stane! Robo a Ivana
Pre mňa je manželstvo všetko. Všetko to dôležité, s čím je spojený môj život. Ďakujem Bohu, že nám po našom osemročnom „chodení“ po všetkých odriekaniach a ťažkých chvíľach doprial a daroval dar sviatostného manželstva. Boh sa nikdy nedá zahanbiť, a preto nám dvom daroval a stále dáva viac, ako si zaslúžime. Pri našom dlhom spoločnom čase spoznávania a prípravy na manželstvo som sa pýtala, či je môj partner ten, s ktorým chcem prežiť celý svoj život a či je on ten pravý byť otcom našich detí. Áno, myslím si, že je ten pravý, cítim to tak aj teraz, po spoločnom štvorročnom manželPred svadbou som bola skalopevskom živote a prosím Boha, aby som to mohla pove-dať aj na konci našej pozem- ne presvedčená, že on je ten pravý. Teraz, skej spoločnej púte. s pribúdajúcimi rokmi a deťmi je moje pre-
9
svedčenie ešte silnejšie. Považujem tiež za mimoriadne dôležitý fakt, že manželstvo je aj učenie milovať a príjímať aj partnerovu rodinu. Vďaka Bohu za manželových rodičov a súrodencov. Očakávania boli prozaické a zároveň vznešené - mať deti a žiť úplne normálny život so starosťami i radosťami. Zatiaľ sa naše predstavy plnia. Sviatostné manželstvo sú pre mňa akoby predĺžené ruky Ježiša, v ktorých našu rodinu drží a keď treba aj nesie. Aňa
V manželstve žijeme 25 rokov. Bol to čas tolerancie, lásky a pokory. Pocit naplnenosti a spokojnosti. Prajeme si ešte, aby sme sa dožili vnúčať a mohli sa s nimi tešiť. manželia Pečkovci
Manželskú káru ťaháme s manželkou už 46 rokov. Brali sme sa po veľmi krátkej známosti Na druhé naše stretnutie sme mali civilný sobáš. Ja som vtedy manželke povedal: „Dnes sa žije z rúk do úst“ a či sme dobre volili, to si povieme za desať alebo viac rokov. Na Vianoce sme mali svadbu v rím.kat. kostole a na Silvestra sa manželka prisťahovala na Vrútky. Otcov sme už nemali. Môj zomrel, keď som mal 12 rokov. Manželkinmu otcovi zobrali gazdovstvo, dali mu 80,- Kčs dôchodok. Dostal porážku. Mojej matke zobrali obchod, ktorý mala po otcovej smrti a viedla ho mysliac si, že ja preberiem obchod po otcovi, keďže som sa za obchodníka vyučil. Dlžobu, ktorá na obchode bola, som však musel splatiť. Spoločný život sme začínali vlastne z ničoho. Mali sme ale vieru a úctu voči sebe. Obaja sme chceli veľkú rodinu. Narodili sa nám štyri deti, ktorým sme zabezpečili vzdelanie, aj keď so sťažnosťou na ministerstvo školstva. V strojárňach, kde som pracoval, som odmietol vstup do KSS. Manželke na straníckom vzdelávaní vypadol z vrecka ruženec. Nebola veľkou hrdinkou, keďže sa odvolávala, že je to jej talizman. Čakala, že jej dajú výpoveď, ale ne-
stalo sa tak. Pred tým, ako nastúpila do práce, bola 5 rokov nezamestnaná bez príspevku. Za socializmu sa príspevok v nezamestnanosti neposkytoval. Doopatrovali sme najprv moju mamu, potom moju svokru, aj mojej mamy sesternicu, moju tetu. Príspevky na opatrovanie sa za socializmu neposkytovali. Často sa nám stávalo, že sme prevracali vrecká, ale vždy sme verili, že to náš Pán nejako vyrieši. Našim deťom sme odovzdali vieru. Máme bohatú rodinu, nie finančne, ale čo do počtu. Na domácich slávnostiach je nás 23 a čakáme ďalší prírastok. Toto je naše bohatstvo. Vždy sme verili, keď sa aj dnes stane, že si v tichosti lezieme na nervy, je tu stále Eucharistia a to je zdroj pokoja a porozumenia, liek na bolesti a kríže, ktoré nás denne sprevádzajú. V mladosti to bola turistika, ktorá nás lákala. Stan a plienky v batohu chodili s nami, ale nikdy sme nevynechali sv. omšu a neznesvätili nedeľu. Na starosť sme si mysleli, že si užijeme kultúry, ale Pán to zariadil ináč, aby sme nelamentovali, že na to nemáme, neslúži už zdravie, a tak koncert nevypočujeme, na hory nevládzeme. Každý deň okolo 15. h sa modlíme ruženec za naše deti a ich rodiny a večer vzdávame Pánovi vďaky za prežitý deň. Čo si ešte želať viac? Nech je meno Pánovo pochválené. manželia Kundlákovci
V čase, keď som sa ja chystal na manželstvo – pred viacej ako 60-timi rokmi – bola morálka mladých ľudí a veľkej väčšiny národa celkom iná ako teraz. Cirkevný sobáš bol samozrejmosťou, ba nutnosťou. V manželstve, nielen ja, ale skoro každý hľadal a skoro vždy aj našiel oázu pokoja, vzájomnej pomoci a opory v krízových chvíľach a situáciách. Vzájomná služba manželov, pomoc, porozumenie a skoro vždy aj láska, boli samozrejmosťou. Je prirodzené, že vznikali aj situácie a problémy, pri ktorých názory manželov sa rozchádzali. Často sa riešili aj hlasnej10
šou výmenou slov. Nakoniec sa ale vždy vyriešili doma. Staroba prináša choroby, znefunkčnenie niektorých orgánov a tým aj viacej problémov a opačných názorov. Tu pomáha milosť Božia a sústavné prosenie o ňu. Moje - bez pár mesiacov - už 60 ročné manželstvo bolo komplikované politickými pomermi po roku 1948. Stále nás sledovala ŠtB, najmä po roku 1960. To prinášalo určitú nervozitu aj v rodinnom živote. Až po čase, v pokoji, si uvedomujeme, že vždy nás chránila ruka Božia a príhovor Matky Božej. Len tak si viem vysvetliť, že sme všetko prekonali, že nové zamestnanie, ktoré som našiel, keď ma ŠtB z pôvodného vyhnala, bolo lepšie ako predchádzajúce. Práve tak, že naše tri deti majú vysokoškolské vzdelanie, bez diaľkového štúdia a zabezpečenú slušnú existenciu. Zásluhu má na tom prirodzene aj vzájomná podpora v rodine, neviem, ako by sme boli tieto roky prežívali každý sám.
Mojim prianím do budúcnosti je, aby celá rodina, ale najmä deti medzi sebou, žili v takej vzájomnej láske ako doteraz, aby sme nikdy nezabudli, že nás sprevádza Božia láska a orodovanie Matky Božej, ak o to budeme prosiť, a tak aby sme sa raz stretli v nebeskom kráľovstve. p. Pokorný A čo k tomu dodať na záver? Snáď len to, že lepšie je byť dvom ako jednému. Boh požehnáva sviatostnému manželstvu, nezabúdajme Ho neustále pozývať do našich životov, nech On je ich samozrejmou súčasťou a naším najlepším Radcom a Priateľom. Za všetky úprimné odpovede a ochotu podeliť sa so svojou skúsenosťou zo sviatostného manželského života ďakuje Dagmar Hanzelová
.......................................................
Oznamy Milí čitatelia! Na tomto mieste môže byť a váš inzerát. Postup je jednoduchý: stačí, ak vhodíte text inzerátu do schránky Svetla pravdy v kostole, alebo ho odovzdáte duchovným otcom či niektorému z redaktorov. Predám osobné motorové vozidlo SEAT TERRA, v dobrom stave, 4- miestna, obsah 0,9 l benzín, malá spotreba, ťažné zariadenie. Cena dohodou. Tel. Kontakt 0905 358 836. Súkromný podnikateľ príjme ľudí so záujmom pracovať, dlhodobo v súkromnej firme, zaujímavá práca, plat, osobný pohovor. Tel. INFO na čísle 0905 358 836.
11
grafológia priateľstva napíš mi list nech si ťa prečítam pýtam sa na teba dozviem sa, kto je tam? vlož ho do obálky ja si ho otvorím adresu netreba sám si ho doručím papier ti ponúkam čistý a bezbranný neznič ho, neodhoď je so mnou spútaný je to môj nepokoj bolesť i šťastie túžim sa priblížiť DUCHOVNÁ SLUŽBA VO FARNOSTI: Sväté omše Vrútky v nedeľu: 7.30, 9.30, 18.00 v týždni: 6.30, 18.00 Priekopa v nedeľu: 11.00 utorok,štvrtok: 16.30 Svätá spoveď príležitosť pred každou svätou omšou Krsty: štvrtok 15.30-16.30 (okrem prvopiatkového týždňa) Sobáše: piatok 15.30-16.30 (okrem prvopiatkového týždňa) • plánovanie rodičovstva - prvý piatok v mesiaci o 17.00 Biblické stretnutie: v pondelok po večernej svätej omši Stretnutie mládeže: v piatok po večernej svätej omši Večeradlá modlitby s Pannou Máriou: Vrútky: v stredu o 16.45 (v mesiacoch máj, október a v pôste o 16. 30) Priekopa: v utorok po sv. omši Fatimská sobota –prvá nedeľa v mesiaci -16.30 Večeradlá modlitby za kresťanskú Európu – 13. deň v mesiaci máj - október o 16.30
otázka rastie riadky píš na dušu slová mi vkladaj papier mám v pamäti cestičku hľadaj čítam ťa pomaly pozorne po kúsku mozaiku poskladám nezlomím ceruzku nechaj ma prečítať ten tvoj list do konca slová i medzery vložím si do srdca Lu & Mi René Mažári Zdenka Kollárová Mária Hempel Terézia Repáňová Daniela Majerčáková Michal Zachar Henrich Senko Samuel Jurčák
prvomájové čerešne ostávajú pusté?
Anna Ondrejková Štefánia Mazúrová Mária Frimmelová Ján Brna Zuzana Bozová Jolana Ábelová Bibiana Mäčková Mária Šefčíková
1924-2006 1932-2006 1914-2006 1950-2006 1914-2006 1935-2006 1934-2006 1923-2006
Svetlo pravdy vydáva Rímskokatolícky farský úrad Vrútky • Založené 1942 • Obnovené 1990 • Adresa: Mlynská 1, PSČ 03861, číslo účtu: 0351683915/0900, telefón a fax: 043/4281429, 0905122991 • registračné číslo: SKO MT5/1992 • url: http://www.fara.sk/vrutky • Zostavila redakčná rada: Milan Žila, Jozef Poliak, Dagmar Hanzelová, Martin Hanzel, Marián Sovík, Radka Laurinčíková, Stanislav Laurinčík 12
Detský kútik Prečo Vás, deti, tak oslovujem? Pretože pre nás dospelých ste radosťou a šťastím. Váš veselý úsmev, smiech a poslušnosť nás hreje pri srdiečku ako teplé slnečné lúče. Ozaj, ja som sa Vám skoro zabudla predstaviť – volám sa Makrelka a chcela by som Vám každý mesiac v SVETLE PRAVDY venovať pár slov, zopár hádanie, krížoviek, …. Ako viete a možno aj neviete, blíži sa deň matiek. Slávi sa každý rok, vždy druhú májovú nedeľu. Srdiečka, tento deň by ste mali svojim maminkám povedať ako veľmi ich ľúbite a čo pre Vás znamenajú. Zahrňte ich láskou a objatiami. A nie že zabudnete na božtek…… Viete deti, maminy sú veľmi vzácne osôbky, ktoré by ste mali vždy počúvať, pomáhať im a dať im toľko lásky, koľko je vo Vašich silách. Dnes som si pre Vás pripravila rozprávočku. Dúfam, že sa Vám bude páčiť. Tak pozorne čítajte: Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno dieťatko, pripravené, že sa narodí. Jedného slnečného dňa sa toto dieťa opýtalo Boha: “Počulo som, že ma zajtra posielaš na zem? Ale ako tam budem žiť, keď som tak maličké a slabé?” Boh mu odpovedal: “ Medzi mnohými anjelmi, vybral som jedného pre Teba. Ona Ťa bude čakať a starať sa o Teba!” Dieťa malo mnoho otázok a veľký strach. Až začalo vzlykať “Tu v nebi nič nerobím, len si spievam a smejem sa. To je to, čo potrebujem, aby som bolo šťastné.” Boh odpovedal: “Tvoj anjel Ti bude spievať každý deň. A budeš cítiť lásku svojho anjelika a budeš šťastné.” Dieťatko znova odpovedalo: “Ako budem rozumieť, keď mi ľudia budú hovoriť ich jazykom a ja to neviem?” Boh však odpovedal aj na túto otázku dieťaťa: “Tvoj anjel Ti bude hovoriť tie najlepšie a najsladšie slová, ktoré si ešte nikdy nepočulo a s veľkou trpezlivosťou a pozornosťou Ťa Tvoj anjelik naučí hovoriť”. Malý drobec sa pozrel na Boha a povedal: “A čo mám spraviť, keď budem chcieť hovoriť s Tebou?” Boh sa Moja adresa: …........................................ …........................................ …........................................
Redakcia SVETLA PRAVDY RKFÚ Vrútky Mlynská 1 03861 Vrútky
13
pousmial a odpovedal: “Neboj sa, Tvoj anjelik Ti spojí ručičky a naučí Ťa, ako sa prosí.” Dieťa znova plné strachu prehovorí: “Počulo som, že na zemi sú zlí ľudia…. kto ma ochráni?” A Boh objal dieťa a hovorí: “Tvoj anjel ť a bude brániť aj za cenu svojho života!” “Ja však chcem byť s Tebou Bože!” neveriacky zrazu zvolá drobček. Boh znova chytí dieťa do náručia: “Tvoj anjel Ti vždy bude hovoriť o mne a naučí Ťa spôsobu, aby si sa mi priblížilo, aj keď ja vždy budem s Tebou.” Ako to Boh dopovedal zavládlo v nebi ticho a pomaly bolo počuť hlasy zo zeme. Dieťatko sa ešte v rýchlosti nežne opýtalo: “Bože, keď už teraz musím ísť, povedz mi aspoň meno môjho anjela!” Boh odpovedal: “Meno Tvojho anjela vôbec nie je dôležité, Ty mu budeš hovoriť…. MAMA” Deti skúste sa zamyslieť na tým, čo pre Vás robí Vaša mamička. Koľko vecí musí postíhať, pokým idete spinkať. Ako Vám varí, perie, stará sa o Vás, učí sa s Vami a nič za to nechce, len aby ste ju mali aj Vy radi a trošku jej pomáhali. Preto poslúchajte svoje mamičky. Ony si to naozaj zaslúžia. Aby som Vás však trošku aj zabavila, pripájam Vám aj jednu doplňovačku. Nájdete v nej odpoveď, čo najčastejšie dostávajú mamičky, keď majú nejaký sviatok. Slniečka, ak by ste nevedeli doplniť nejaké slovíčko do viet, nebuďte nešťastné. Choďte za svojími rodičmi alebo staršími súrodencami. Tí Vám určite radi pomôžu. Traja úspešní riešitelia budú odmenení krásnymi cenami. Takže deťúrence snažte sa a do 22.5.2006 vhoďte správne odpovede do schránky Svetla pravdy, ktorá sa nachádza za zadnými lavicami v kostole. Vždy prvú nedeľu v mesiaci (keď sa rozdáva náš farský časopis Svetlo pravdy) na sv. omši o 9.30h budú vyžrebovaní 3 výhercovia a dostanú tam aj ceny. Na záver Vás chcem deti povzbudiť. Hovorte svojim rodičom, ako ich máte radi a ak môžete, každý deň. A hlavne nechoďte spať bez toho, aby ste sa s rodičmi neudobrili, ak sa s nimi pohádate. Tak ahojte a teším sa na Vás o mesiac :O) Makrelka
14
