Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj

Marec 2008

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj Obsah 1.

ÚVOD............................................................................................................................................................. 3

2.

VÝROBA TEPLA A ELEKTRINY V PREŠOVSKOM KRAJI .............................................................. 5 2.1. 2.2.

3.

VÝROBA A SPOTREBA ELEKTRINY ............................................................................................................ 5 VÝROBA A SPOTREBA TEPLA.................................................................................................................... 5

TECHNOLOGICKÁ DOSTUPNOSŤ OZE............................................................................................... 6 3.1. SPAĽOVANIE BIOMASY ............................................................................................................................. 7 3.1.1. Kolty na drevný odpad .......................................................................................................................... 9 3.1.2. Kotly na drevnú štiepku....................................................................................................................... 10 3.1.3. Kotly na drevné pelety......................................................................................................................... 10 3.1.4. Kotly na slamu..................................................................................................................................... 10 3.2. SPLYŇOVANIE BIOMASY - BIOPLYN ........................................................................................................ 10 3.3. GEOTERMÁLNE TECHNOLÓGIE ............................................................................................................... 11 3.4. TEPELNÉ SLNEČNÉ KOLEKTORY ............................................................................................................. 11 3.5. VETERNÉ TURBÍNY................................................................................................................................. 13 3.6. MALÉ VODNÉ ELEKTRÁRNE (MVE) ....................................................................................................... 13 3.7. FOTOVOLTIKA ........................................................................................................................................ 13 3.8. POROVNANIE INVESTIČNÝCH NÁROKOV................................................................................................. 14

4.

POTENCIÁL OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV ................................................. 15 4.1. 4.2. 4.3. 4.4. 4.5.

5.

CIELE PRE VYUŽÍVANIE OBNOVITEĽNÝCH ENERGETICKÝCH ZDROJOV DO R. 2020 .... 22 5.1. 5.2.

6.

CIELE NA ÚROVNI EÚ A SR.................................................................................................................... 23 CIELE PRE PREŠOVSKÝ KRAJ .................................................................................................................. 24

NÁSTROJE PRE DOSAHOVANIE CIEĽOV......................................................................................... 26 6.1.

7.

POTENCIÁL BIOMASY ............................................................................................................................. 17 POTENCIÁL SLNEČNEJ ENERGIE .............................................................................................................. 18 POTENCIÁL GEOTERMÁLNEJ ENERGIE .................................................................................................... 19 POTENCIÁL VODNEJ ENERGIE ................................................................................................................. 20 POTENCIÁL VETERNEJ ENERGIE.............................................................................................................. 20

PRIORITY, ŠPECIFICKÉ CIELE A NÁSTROJE .............................................................................................. 26

FINANČNÉ KRYTIE................................................................................................................................. 28

2


1. Úvod Tento materiál je určený pre lokálne samosprávy (obce) a fyzické osoby, a slúži pre zorientovanie sa v problematike využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Podáva obraz o súčasnej technologickej dostupnosti a investičnej náročnosti technológií, o potenciály OZE, o konkrétnych možnostiach výroby elektriny a tepla z OZE do roku 2020, o dostupnosti finančných verejných zdrojov na realizáciu projektov, ktoré bude podporovať aj Prešovský samosprávny kraj. Využívanie OZE je jednou z priorít energetickej politiky Európske únie, ako aj Slovenska. Jednotlivé štáty sa tak snažia zbavovať prílišnej dovozovej energetickej závislosti a tiež vyrábať teplo či elektrinu environmentálnejšie prijateľnejším spôsobom. EÚ okrem energetického balíčka, ktorý stanovuje cieľ 20% podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe do 2020, v týchto dňoch zverejnila návrh novej smernice KOM(2008)19 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Táto smernica uvádza rôzne možnosti, akými môžu členské štáty dosiahnuť ciele vo využívaní obnoviteľných zdrojov. Pre Slovensko je cieľ na úrovni 14% z konečnej spotreby energie. Tento cieľ je záväzný a SR ho bude musieť splniť. V Prešovskom kraji má najväčšiu perspektívu vo výhľade do roku 2020 biomasa. Druhým najperspektívnejším zdrojom je geotermálna energia, nasleduje energia vetra. Za nimi, už s o rád nižším ekonomickým potenciálom nasledujú slnečná a vodná energia. V súčasnosti sa v Prešovskom kraji vo väčšom meradle využíva biomasa najmä v drevospracujúcom a nábytkárskom priemysle a tiež vodná energia na Domaši. Veterná energia sa v kraji nevyužíva, geotermálna iba v termálnych kúpaliskách. Slnečná energia sa využíva najmä na ohrev vody v rodinných domoch, avšak len v zanedbateľnej miere. Zo všetkých vo svete momentálne bežne využívaných technológií OZE je najrýchlejšie realizovateľný potenciál veternej energie. V tejto oblasti je dostatok investorov, ktorí sú schopní projekty veterných parkov realizovať bez priamej investičnej podpory v prípade úspešného povoľovacieho procesu. Najväčším projektom v Prešovskom kraji v blízkej budúcnosti je projekt využívania geotermálnej energie a biomasy pre dodávky tepla do prešovského systému centrálneho zásobovania teplom. Pomerne rýchlo je možné využiť potenciál biomasy aj ostatných kotolniach v komunálnej sfére v kraji. V oblasti využívania slnečnej energie je nárast predaja tepelných slnečných kolektorov značný už dnes, najmä v súvislosti s rastúcimi cenami zemného plynu. Do roku 2020 rátame so zachovaním tohto trendu s prípadným zrýchlením po zavedení dotácií aj pre fyzické osoby. Pri súčasnej realizácii energeticky úsporných opatrení je možné dosiahnuť synergický efekt – ak sa zníži konečná spotreba energie (palív, tepla, elektriny), zvýši sa aj podiel OZE na tejto spotrebe. Plnenie cieľov vo využívaní OZE si vyžaduje realizáciu množstva projektov a s tým spojené vynaloženie značných finančných prostriedkov. Podľa návrhu národnej Stratégie energetickej bezpečnosti do r. 2030 z dielne MH SR by sa malo na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny, bez investícií do veľkých vodných elektrární, na Slovensku do roku 2010 investovať až 11,35 mld SK. Podľa stratégie by malo najviac investícií smerovať na využívanie bioplynu, a to 4,2 mld. Sk. Na veterné elektrárne odhaduje do roku 2010 rezort hospodárstva investície vo výške 4 mld. Sk. Najväčší nárast výroby elektriny by pritom v rámci obnoviteľných zdrojov malo Slovensko zaznamenať z biomasy, a to 476 GWh. Vynaložené investície na nové zdroje biomasy a biomasy vznikajúcej zo spoluspaľovania by sa pritom do roku 2010 mali pohybovať na úrovni 950 mil. Sk. MHSR predpokladá, že v spomínanom období by sa na malé vodné elektrárne malo vynaložiť 1,8 mld. Sk. V roku 2020 bude na Slovensku predstavovať podiel OZE na celkovej spotrebovanej energie 12 až 14 %. 14% scenár predpokladá nárast cien ropy o 100 % v roku 2015 v porovnaní s terajším rokom a nárast ceny skleníkového plynu za tonu oxidu uhličitého. Pri tomto náraste cien OZE získajú konkurenčnú výhodu kvôli takmer nulovým nákladom na svoje využívanie [12] . V Prešovskom kraji sa počíta s využívaním viacerých zdrojov financovania, od komerčných až po verejné. Pre priamu investičnú podporu sú dostupné európske štrukturálne fondy, ako aj

3

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj Environmentálny fond SR. Zo zdrojov samosprávneho kraja prichádza do úvahy poskytovanie pôžičiek a subvencií z rozpočtov samosprávy či podielová spoluúčasť v podnikoch. Z rozpočtu VÚC sa môžu poskytnúť dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktoré boli založené samosprávnym krajom a to na úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo na za účelom rozvoja územia. V najbližšom období sa samosprávny kraj zapojí do financovania projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov EÚ vlastnými daňovými a nedaňovými príjmami, ako aj prijatými úvermi. Zdroje je možné kombinovať. Plnením tohto programu bude kraj napĺňať svoju prioritu: efektívne a trvalo udržateľné využívanie lokálnych OZE s dôrazom na ochranu a tvorbu životného prostredia, podporu zavádzania nových technológií a inovácií s dopadom na vyvážený a trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj Prešovského kraja.

Zoznam použitých skratiek: SR

Slovenská Republika

VÚC

vyšší územný celok

PSK

Prešovský samosprávny kraj

ÚP

územný plán

OP

operačný program

OZE

obnoviteľné zdroje energie

ÚRSO

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

CZT

centrálne zásobovanie teplom

MVE

malá vodná elektráreň

VE

vodná elektráreň

PVE

prečerpávajúca vodná elektráreň

4


2. Výroba tepla a elektriny v Prešovskom kraji 2.1. Výroba a spotreba elektriny Na území kraja nie sú žiadne významnejšie zdroje el. energie. V prevádzke sú štyri teplárne, ktoré v prevažnej miere vyrábajú el. energiu pre vlastnú potrebu a pre odberateľov materských akciových spoločností a jedná vodná elektráreň. Tab.: Zdroje elektriny na území Prešovského kraja Prevádzkovateľ a miesto Typ zdroja zdroja Bukocel a.s. Hencovce Chemes a.s. Humenné Chemosvit a.s. Svit Vihorlat s.r.o. VSE a.s. Košice Domaša SPOLU

Inštalovaný výkon [MW]

TG – parná turbína TG – parná turbína TG – parná turbína TG – parná turbína TG – vodná turbína Závodné teplárne

25 24 18,4 18,0 12,4 97,8

Výroba el. energie v roku 2002 [GWh] 44,8 71 24 20,7 160,5 Zdroj: SE, a.s.

Objem predanej elektriny v roku 2006 spoločnosťou Východoslovenské energetické závody a.s. dosiahol úroveň 3 890 GWh [6], z veľkej väčšiny na území Košického a Prešovského kraja. Tab.: Celková spotreba palív na výrobu elektriny v kraji Rok Tuhé palivá Kvapalné palivá Plynné palivá tis. t GJ tis. t GJ tis. t GJ 2000 52,4 913 925 0,11 4 467 152 167 506 314 2001 50,4 937 568 0,008 325 15 184,8 517 314 2002 57,6 996 457 14 351,6 489 986 Zdroj: Prevádzkovatelia Spotreba elektriny: - priemysel (podniky s 20 a viac zamest.)

779,913 GWh/r

- bytový sektor a rodinné domy

469,1 GWh/r

- služby

800 GWh/r

SPOLU

2 047 GWh/r

2.2. Výroba a spotreba tepla Významnými zdrojmi tepla v kraji sú teplárne priemyselných podnikov, Teplárne Chemes a.s. Humenné, Chemosvit a.s. Svit a Vihorlat s.r.o. Snina. Zásobujú obyvateľstvo teplom na kúrenie a prípravu teplej úžitkovej vody. Výhrevňa Spravbytu a.s. Prešov pokrýva v meste Prešov čiastočne územné centralizované zásobovanie teplom. Teplo pre bytovo komunálnu sféru vyrába v prevažnej miere decentralizovaným spôsobom z kotolní na báze zemného plynu o výkone od 3 – 9 MW. V meste Prešov a Humenné je zavedený centralizovaný spôsob vykurovania. V Humennom na báze pevných fosílnych palív. Zásobovanie teplom z centrálnych zdrojov je viazané na väčšie obytné celky – sídliska. 5


V rodinných domoch stúpol počet pripojení na zemný plyn, avšak kvôli jeho rastúcej cene má značný podiel stále aj uhlie a palivové drevo. Tab.: Celková spotreba tepla v kraji Spotreba tepla v kraji 20 000 – 25 000TJ/r - z toho priemysel 7 100 TJ / r - z toho rodinné domy 9 030 - 11 300 TJ / r - z toho bytová sféra 4 700 TJ / r - ostatné odvetvia 2 200 TJ / r Počet bytových jednotiek v hromadnej zástavbe je 117 041, čo pri 40 GJ/r/byt.jednotku. (ÚK + TUV) predstavuje spotrebu tepla celkom: 4 700 TJ/rok. Takmer 100% využíva na vykurovanie zemný plyn. Počet rodinných domov je 108 967 (112 895 byt.jedn.), čo pri 80 – 100 GJ na rodinný dom predstavuje spotrebu tepla celkom 9 030 – 11 300 TJ/r. Z nich viac ako 70 % využíva na vykurovanie zemný plyn. Do sektoru domácnosti v kraji bolo v r. 2003 dodaných cca 250 mil. m3 zemného plynu.

3. Technologická dostupnosť OZE Dostupnosť technológií využívajúcich OZE je čoraz lepšia. Okrem kotolní na drevnú biomasu však na Slovensku väčšinou stále chýbajú konkrétne skúsenosti s prevádzkou zariadení. Na základe skúseností s prevádzkovaním zariadení po celom Slovensku, ako aj na základe technického potenciálu a ekonomickej výnosovosti je poradie v súčasnosti najperspektívnejších technológií vhodných pre obce v Prešovskom samosprávnom kraji nasledovné: 1. Spaľovanie drevnej biomasy za účelom výroby tepla; 2. Spaľovanie poľnohospodárskej biomasy za účelom výroby tepla; 3. Geotermálne vrty a zásobovanie teplom; 4. Tepelné slnečné kolektory. Vyššie uvedené technológie sú v súčasnosti ekonomicky zmysluplné s využitím investičnej podpory z verejných zdrojov, v ideálnych podmienkach aj bez podpory. Ďalšie perspektívne technológie, pre ktoré existuje v Prešovskom kraji potenciál, avšak ich uplatňovanie sa predpokladá najmä zo strany súkromných investorov, sú: 5. Veterné turbíny; 6. Malé vodné elektrárne; 7. Bioplynové stanice; Pri uvedených technológiách sa môžu obce podieľať na príjmoch z prevádzky na základe dohody s investorom, ide napr. o príjmy z prenájmu pozemkov, alebo sa môže investor zaviazať k údržbe prístupových komunikácií a pod. Takisto je možná dohoda o podiele obce na príjmoch z predaja elektriny do verejnej distribučnej siete, keďže táto cena je pevne stanovená ÚRSO ako forma podpory OZE. Ďalšie technológie v súčasnosti bez vysokej intenzity podpory ešte nie sú ekonomicky rentabilné, čo sa však v blízkej budúcnosti pravdepodobne bude meniť. Ide najmä o:

6

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj 8. Výrobu elektriny zo slnečnej energie (fotovoltika); 9. Výrobu elektriny z biomasy (kogenerácia, splyňovanie tuhej biomasy); 10. Výrobu elektriny z geotermálnej energie. Z hore uvedených technológií sú pre fyzické osoby (domácnosti) zaujímavé najmä vykurovanie biomasou, ktoré je už dnes ekonomicky výhodnejšie, ďalej tepelné slnečné kolektory, tu však vyššiemu rozvoju bránia pomerne vysoké investičné náklady. V tomto materiáli sa zameriavame na perspektívne technológie z pohľadu obcí v Prešovskom kraji, ktoré bude VÚC podporovať v procese prípravy žiadostí o podporu z verejných zdrojov. Cieľom je podať obciam základné informácie o technickej a ekonomickej náročnosti prípravy a realizácie takýchto projektov.

3.1. Spaľovanie biomasy OBCE V súčasnosti sa uplatňujú najmä kotly na drevný odpad, drevnú štiepku, drevné pelety a kotly na slamu. Využitie je najmä na výrobu tepla, či už v miestnych kotolniach (zásobovanie budov - škôl, obecných úradov a pod.) alebo centrálnom zásobovaní teplom. Jedným zo základných, nie však jediným predpokladom pre rozhodovanie sa pri voľbe druhu vykurovania v obciach je cena paliva. Uvádzame prehľad cien v prepočte na energetický obsah v palive. Graf.: Cenové porovnanie palív v roku 2007 (cena energie obsiahnutej v palive) 500,0 450,0

Cena paliva [Sk/GJ]

400,0 350,0 300,0 250,0 200,0 150,0 100,0 50,0

kc ia )

a .p st (v la

ie p

am

a

št á

du ro

,o

Sl

dp

am

ad

y li n ra

) SR

Pi Kô

ka

(L

es y

) ne ba

ov é l iv Pa

Sl

sn Le

sk e ni tr i an (H or no H

ne

dé

uh

li e

dr ev o

ty ik e

le

Br

Pe

db ko o

(v eľ pl yn

ný m Ze

Ze

m

ný

pl yn

(m

al oo

db

er

er )

)

ty

0,0

Pozn.: Ceny sú vrátane DPH a môžu sa líšiť v závislosti od dodávateľa, objednaného množstva a regiónu. Okrem nákupu paliva hlavné nákladové položky sú dopravné náklady (ak nie sú zahrnuté v cene paliva), prevádzkové náklady energetického zdroja (odpisy, údržby a opravy, energie a voda, mzdové náklady a odvody z miezd a ostatné náklady súvisiace s výrobou). Tab.: Orientačné porovnanie merných investičných nákladov na kotolne

7

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj Investičné náklady Kotol na: [Sk/kW] [mil. Sk/MW] 11 600 11,6 Pelety 9 500 9,5 Slamu 6 000 6,0 Zemný plyn 9 800 9,8 Drevnú štiepku Drevný odpad (kôra, polená, 10 500 10,5 znečistené a vlhké štiepky) Pozn.: Ceny sa vždy líšia v závislosti od dodávateľa, typu, miestnych podmienok atď. Z porovnania vyplýva vyššia investičná náročnosť všetkých druhov kotlov na biomasu v porovnaní s kotlami na zemný plyn. Oproti zemnému plynu je pri biomase potrebné zohľadňovať aj dopravné a skladovacie a manipulačné náklady. Tieto nevýhody sú však vyvážené nižšou cenou paliva. Hoci ceny biomasy v posledných rokoch rástli spolu s dopytom a predpokladá sa ďalší nárast do budúcnosti, ceny zemného plynu ako fosílneho neobnoviteľného zdroja budú s vysokou pravdepodobnosťou rásť rovnako, ak nie rýchlejšie. Nárast cien zemného plynu súvisí s rastúcim celosvetovým dopytom, najmä v ekonomicky prudko rozvíjajúcich sa veľkých svetových ekonomikách. Tab.: Dopravné náklady na drevnú biomasu na vzdialenosť 40 km [11] Palivo Náklady [Sk/t] Palivové štiepky, vlhké 250 – 330 Palivové drevo, vlhké 160 – 220 Kusové odpady, vlhké 170 – 230 Piliny, vlhké 350 – 440 Pozn.: Podmienkou je využitie veľkokapacitných dopravných prostriedkov. Tab.: Náklady na skladovanie a manipuláciu s palivom [11] Palivo Náklady [Sk/t] Palivové štiepky, vlhké 16 – 175 Palivové drevo, vlhké 12 – 168 Kusové odpady, vlhké 14 – 172 Piliny, vlhké 20 – 183 Pelety 10 – 15 Prevádzkové náklady energetického zdroja na biomasu sú rovnako ako investičné náklady tým nižšie, čím väčší je samotný zdroj. Takisto náklady na 1 GJ vyrobeného tepla sú tým nižšie, čím väčší je kotol na biomasu. Keďže investičné nároky na všetky uvedené technológie sú vyššie než na kotly na zemný plyn a ide o obnoviteľné zdroje energie, je možné získať podporu z verejných zdrojov. Viac v kapitole č.7. DOMÁCNOSTI Pre fyzické osoby – domácnosti sú pri rozhodovaní sa pre druh vykurovania a prípravy teplej vody v domácnosti (rodinnom dome) dôležitým ukazovateľom náklady na vykurovanie. Opäť tu nehrá úlohu výlučne len cena paliva, ale aj investičné náklady a účinnosť technológie, ako aj tepelnoizolačné vlastnosti vykurovaných priestorov. Pre ilustráciu uvádzame výpočet nákladov na vykurovanie v klimatickej oblasti mesta Prešov pre novostavbu spĺňajúcu súčasné normy pre tepelnoizolačné vlastnosti, ako aj pre starší nezateplený rodinný dom, akých je ešte stále veľa.

8

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj Graf: Porovnanie nákladov na vykurovanie v rodinnom dome v Prešove (rok 2007) Náklady na v ykurov anie - ne zate ple ný rod. dom

70 60 50 40 30 20 10

000,0 000,0 000,0 000,0 000,0 000,0 000,0

120 000,0 100 000,0 80 000,0

Sk/rok

Sk/rok

Náklady na v ykurov anie nov ostav ba ale bo zate ple ný rod.dom

60 000,0 40 000,0 20 000,0

ko

to

ln

ek a p ro tr o pá e l k ot n ek o -a tr o l k o pr ia tmo sf Z P tol s m y . - a a k oh tm um rev ZP o - n s fe ulá ci r í z ZP k ic k ou - k o te ý k o p o k o n d l o tn to l en to ý ln ko za a t dr čný o l ev k te e n oto p ob l en k ot é p l o é yč l n ele č ty s p aj n er p a b ý ly ňo ko adlo ri ke to va t l n (v . y cí k o a p č.= 3 to a l n l. d ) a re pa vo l. dr ev o

0,0

el

el

ko

to ln ek a p tr ro el ok o pá e k to n tr o l k o p r atm i a t Z P ol m os - a s a y o f. k h Z P tm o um re - n s fe ulá v Z P íz k r ic ci o u - k ote ký k o on pl o kot to d e tn o l l n nz ý k a a dr čný oto e te ve ko l p o b l e n k o n é to l to p é y s p čaj č e l na ele n r ty ly ňo ý k pad bri ke va oto lo ty (v cí l .č k o na . = p to l n al . 3) d a pa r ev o l. dr ev o

0,0

Miesto: Prešov

Pozn.: Náklady na vykurovanie sa líšia v závislosti od dodávateľa paliva ako aj použitej technológie. Z ekonomického hľadiska sa ako najzaujímavejšia alternatíva javí kotol na palivové drevo. Tu však treba rátať s nižším komfortom oproti napr. plne automatickej prevádzke plynových kotlov, ako aj s nárokmi na skladovanie paliva. Navyše pri starších kotloch dochádza k problémom so znečisťovaním ovzdušia, najmä čo sa týka tuhých znečisťujúcich látok (TZL). Odporúčame zamerať sa na drevosplyňujúce kotly, ktoré sú síce o niečo drahšie, avšak drevo stačí nakladať 1-2 razy do dňa pri podstatne menšom množstve popola a vyššej účinnosti, a teda aj ekonomickejšej a environmentálne prijateľnejšej prevádzke. Kotly na drevné pelety poskytujú porovnateľný komfort v porovnaní so zemným plynom, avšak aj tu je potrebné rátať so skladovacími kapacitami a vyššou cenou paliva. Tab.: Orientačné cenové porovnanie kotlov pre rodinné domy Druh kotla Cena [Sk] Zemný plyn 30 000 až 100 000 Elektrina 15 000 až 30 000 Tuhé palivo 28 000 až 63 000 Pelety 57 000 až 175 000 Zo širokej škály kotlov na zemný plyn je najefektívnejší kondenzačný kotol, ktorý využíva aj teplo spalín, ktoré by inak uniklo komínom. Tieto kotly sú o niečo drahšie, avšak efektívnejšie. Ich použitie je vhodné najmä v kombinácií s nízkoteplotným vykurovaním v dome, t.j. napr. podlahovým vykurovaním.

3.1.1. Kolty na drevný odpad Výhody:

Lacné a dostupné palivo, nižšie nároky na kvalitu paliva

Nevýhody:

Masívna konštrukcia – väčšie nároky na priestor, nutné skladovacie priestory, nižšia účinnosť premeny

9

Miesto: Prešov


3.1.2. Kotly na drevnú štiepku Výhody:

Automatická prevádzka, vyspelá a odskúšaná technológia

Nevýhody:

Nutné skladovacie priestory, rastúce ceny štiepok, nutnosť dlhodobých kontraktov na zabezpečenie paliva v prijateľných cenových reláciách a vylúčenie cenových výkyvov.

3.1.3. Kotly na drevné pelety Výhody:

Automatická prevádzka, a odskúšaná technológia

vysoký

komfort,

vyspelá

Nevýhody:

Vyššia cena paliva oproti ostatným formám biomasy (štiepka, slama, piliny), nutné skladovacie priestory

3.1.4. Kotly na slamu Výhody: Najnižšia cena paliva spomedzi všetkých dostupných foriem biomasy Nevýhody: Náročnejšie riadenie procesov, prašnosť, veľké nároky na skladovanie a prípravu paliva, problémy s vlhkosťou, škodcami, vyššie nároky na proces spaľovania, vyššie nároky na odlučovanie znečisťujúcich látok

3.2. Splyňovanie biomasy - bioplyn Najrozšírenejším spôsobom využívania bioplynu na Slovensku je spaľovanie bioplynu v čistiarňach odpadových vôd, kde bioplyn (tzv. kalový plyn) vzniká ako vedľajší produkt. Pre obce je zaujímavá možnosť odberu tepla pre vykurovanie z bioplynovej stanice na báze spracovania odpadov z miestnej poľnohospodárskej, živočíšnej alebo potravinárskej výroby v prípade, ak existuje možnosť pripojenia sa na súčasné rozvody tepla. Výhody:

Likvidácia biologických odpadov (kaly, exkrementy), efektívna výroba elektriny, výhodná pevná cena vyrobenej elektriny

Nevýhody:

Vysoké investičné nároky, nároky na zvoz, skladovanie a prípravu substrátov, problémy s odbytom tepla v letnom období, nároky na riadenie biologického procesu fermentácie, nároky na odvoz vyhoretého substrátu, vysoké náklady na údržbu a servis kogeneračných jednotiek, nutnosť dlhodobého zabezpečenia vstupnej suroviny, rastúce ceny poľnohospodárskych plodín (najmä kukurice)

10


3.3. Geotermálne technológie Geotermálna energia sa v našich podmienkach okrem rekreačných účelov využíva hlavne na ohrev teplej úžitkovej vody a na vykurovanie. Zjednodušene sa dá systém opísať takto: voda sa prostredníctvom 1-4 km hlbokého vrtu dostáva na zemský povrch. Tu vo výmenníkoch tepla ohrieva vodu v sekundárnom okruhu. Takto ohriata voda prúdi priamo do radiátorov ústredného vykurovania. Voda, ktorá odovzdala svoje teplo (v primárnom okruhu) sa odvádza späť do vrtu (takýto spôsob sa nazýva reinjektáž) alebo sa vypúšťa do riek (bez reinjektáže) [8]. Merné investičné náklady nie je možné presne špecifikovať, nakoľko závisia najmä od miestnych geologických podmienok. Veľkú položku tvoria aj náklady na geotermálny prieskum a vrty.

3.4. Tepelné slnečné kolektory Vo všeobecnosti môžeme slnečnú energiu využívať aktívne pomocou slnečných kolektorov alebo bazénových plastových absorbérov na ohrev vody alebo pasívne tak, že prispôsobíme naše bývanie slnečnému žiareniu využitím tzv. solárnej architektúry. Obr.: Možnosti využívania slnečnej energie.

Príprava tepla a teplej vody

Aktívne

Ploché a trubicové kvapalinové kolektory a bazénové absorbéry Teplovzdušné kolektory

Fotovoltaické články Výroba elektriny

Využívanie slnečného žiarenia

Solárno-termické elektrárne Premena slnečného žiarenia zachyteného konštrukciami budovy na teplo (ekoarchitektúra, slnečné domy,...)

Pasívne

Najrozšírenejším, najdostupnejším a ekonomicky najzmysluplnejším spôsobom využívania slnečnej energie na Slovensku v súčasnosti je ohrev pitnej vody v domácnostiach. Rodinné domy stále tvoria najväčší podiel na trhu, tepelné solárne systémy sa čiastočne uplatňujú aj v bytovkách, zdravotníckych zariadeniach a budovách služieb.

Silné stránky

Slabé stránky

Konštantná cena tepla počas 20 – 30 ročnej životnosti.

Relatívne vysoké investičné náklady.

Decentralizovaná výroba tepla – nižšia závislosť od dodávateľov tepla a rastu cien palív.

Systémy sú najefektívnejšie v oblasti teplôt do 100°C.

11


Silné stránky

Slabé stránky

Žiadne negatívne ekologické vplyvy počas celej životnosti.

Potreba doplnkových energetických zdrojov, pretože systémy nepokryjú spotrebu tepla počas celého roka, v našich podmienkach je ekonomicky zmysluplný stupeň pokrytia celoročných energetických potrieb na prípravu teplej vody okolo 60%.

Zanedbateľné prevádzkové náklady.

Možnosť 100 % recyklácie konštrukčných materiálov.

použitých

Problémy s inštaláciou chránených budovách.

na

pamiatkovo

Relatívne vysoká účinnosť (30-60%). Bez nárokov na nové zastavané plochy. Vzájomná doplniteľnosť s inými obnoviteľnými energetickými zdrojmi. Veľký potenciál zvýšenia využitia solárneho tepla v oblasti akumulácie a solárneho chladenia. Krátka doba energetickej amortizácie. Technologická zrelosť. Zrejme najväčším problémom brániacim prudšiemu rozvoju vo využívaní slnečných kolektorov je ich pomerne vysoká investičná náročnosť v pomere k energetickým ziskom zo solárnych systémov. Tab.: Prehľad cien najlacnejších solárnych zostáv pre ohrev pitnej vody na Slovensku Objem zásobníka OPV

Počet osôb v domácnosti

Konečná cena vrátane DPH a montáže

200 l

2-3

95 000 Sk

1 400 až 1 860 kWh / rok

300 l

4-5

122 000 Sk

2 100 až 2 790 kWh / rok

Energetický zisk

Výška dosiahnutých úspor značne závisí od systému ohrevu vody či vykurovania, s ktorým solárny systém porovnávame. Ak sú momentálne náklady na prípravu teplej vody či vykurovanie vysoké kvôli neefektívnemu zdroju vykurovania či drahému palivu, aj finančné úspory budú vysoké. Vo všeobecnosti môžeme so solárnym systémom ušetriť: • 50 až 75% nákladov v prípade prípravy teplej vody; • do 30% nákladov v prípade podpory vykurovania; •

80 až 100% nákladov v prípade ohrevu vody v bazéne.

Nezanedbateľný je tiež fakt, že pri slnečnom ohreve sa do atmosféry neuvoľňujú nijaké emisie spôsobujúce skleníkový efekt a zmeny klímy. Jeden funkčný kolektor s plochou 2 m2 ušetrí 500 až 1 000 kg oxidu uhličitého (CO2) za rok.

12


3.5. Veterné turbíny V súčasnosti sa bežne budujú veterné elektrárne s výkonom 1,5 - 2,5 MW. Náklady na inštaláciu vychádzajú okolo 45 mil. Sk/MW. Účinnosť premeny kinetickej energie vetra na elektrickú energiu závisí od typu turbíny a rýchlosti vetra. Najvyššia je mechanická účinnosť turbíny (okolo 44%) pri rýchlosti vetra 9 m/s. Priemerná účinnosť premeny sa pohybuje okolo 20%.

3.6. Malé vodné elektrárne (MVE) Náklady na výstavbu vodného diela s MVE sa pohybujú v rozmedzí 60 až 130 mil. Sk/MW, v prípade už vybudovanej vodohospodárskej časti náklady činia 30 až 60 mil. Sk/MW. Účinnosť premeny potenciálnej energie vody na elektrickú sa pohybuje v rozmedzí 40-70%. Najdokonalejšie mechanické motory dosahujú až 95% účinnosť.

3.7. Fotovoltika Súčasné panely na premenu slnečnej energie na elektrickú (tzv. fotovoltické články) vyrábané z kremíka sú drahé a ich účinnosť sa pohybuje na úrovni 15 %. Investičné náklady sa v súčasnosti pohybujú na úrovni okolo 4 210 Eur/kW (138,93 mil. Sk/MW). Rozlišujeme systémy pripojené na sieť - používajú sa najmä v krajinách s plne rozvinutou elektrickou rozvodnou sieťou. Sú priamo prepojené na miestnu elektrickú sieť, čo im umožňuje podľa vyrobenú elektrinu dodávať do siete alebo v prípade potreby ju z nej odoberať. Tieto systémy obsahujú menič napätia. Systémy nepripojené na sieť (samostatné „ostrovné“ systémy) - súčasťou väčšiny z nich je batéria na uskladnenie energie pre použitie keď nesvieti slnko a kontrolný mechanizmus, chrániaci pred nadmerným nabíjaním a vybitím batérie, prípadne tiež menič napätia. Vývoj nových typov sa uberá niekoľkými smermi. Niektorí bádatelia sa snažia vytvoriť panely s oveľa vyššou účinnosťou – v laboratóriách sa už podarilo dosiahnuť hodnoty presahujúce 60 percent. Iní zasa skúšajú vyvinúť články, ktoré sú lacné, ľahké a elastické, hoci s nižšou účinnosťou [7].

13


3.8. Porovnanie investičných nárokov Tab.: Porovnanie investičných nárokov jednotlivých technológií OZE (rok 2007) Technológia

Fotlovoltické články

Priem. investičné náklady

Účinnosť premeny

140 mil. Sk / MW

Ročné využitie menovitého výkonu

15 %

1 000 – 1 500 h/r

celková 80 % Bioplynové stanice

120 - 160 mil. Sk / MW

tepelná 45-50 % elektrická 30-35 %

6 000 – 8 500 h/r

priemerné prietokové podmienky 3 000 h/r

Malé vodné elektrárne (vrátane vod. diela)

60 – 130 mil. Sk / MW

40-70 %

Veterné turbíny

45 mil. Sk / MW

15-20 %

extrémne veterné lokality 2 000 h/r

Tepelné solárne systémy

30 – 40 mil. Sk / MW

40-50 %

1 000 h/r

Výroba elektriny z biomasy (ORC systém)

40 – 50 mil. Sk / MW

tepelná 80 % elektrická 17 %

7 200 h/r

Kotly na biomasu

8 - 10 mil. Sk / MW

70-90 %

2 000 – 4 000 h/r závisí od dĺžky vykurovacej sezóny

pre dobré prietokové podmienky 5 000 h/r veterné lokality 1 000 h/r

Pre porovnanie, na dobudovanie tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach by mali ENEL-Slovenské elektrárne investovať 62 miliárd korún [9], čo predstavuje 70,5 mil. Sk/MW, pričom Slovensko už do 3.a 4. bloku Mochoviec investovalo okolo 20 miliárd korún. Ich stavebná časť je dokončená na 70 %, technologická na 30 % [10]. V týchto nákladoch navyše nie sú zahrnuté externé náklady a náklady na vybudovanie trvalého úložiska jadrové odpadu, ktoré sa odhadujú na niekoľko desiatok miliárd Sk.

14


4. Potenciál obnoviteľných energetických zdrojov Pri stanovovaní možností Graf: Vzťah medzi jednotlivými druhmi energetických potenciálov využívania OEZ sú Celkový v odbornej literatúre Technický (čo príroda zaužívané viaceré druhy (čo sa dá realizovať poskytuje) potenciálov. Pod pojmom po technickej stránke) celkový potenciál rozumieme energiu obnoviteľného zdroja, ktorú Využiteľný (čo sa dá realizovať je možné premeniť na iné v konkrétnych formy energie za jeden rok podmienkach) a jej veľkosť je daná prírodnými podmienkami. Ekonomický Vo svojej podstate je (čo má zmysel po celkový potenciál z ekonomickej krátkodobého a stránke) strednodobého hľadiska nemenný. Pod technickým Trhový potenciálom rozumieme tú (čo investori môžu časť celkového potenciálu, hneď realizovať) ktorá sa dá využiť po zavedení dostupnej technológie. Využiteľný potenciál potom predstavuje technický potenciál znížený v dôsledku legislatívnych, administratívnych a environmentálnych bariér a nevybudovanej infraštruktúry. Využiteľný potenciál sa naviac niekedy zvykne bližšie špecifikovať na ekonomický a trhový. Ekonomický potenciál je tá časť využiteľného potenciálu, ktorá je po ekonomickej stránke realizovateľná. Trhový potenciál je tá časť ekonomického potenciálu, ktorú sú investori pripravení v súčasnosti realizovať aj bez priamych alebo nepriamych finančných podpôr. Navyše je možné rozlišovať celkový a dodatočný energetický potenciál. Rozdiel medzi nimi je v súčasnom využívaní, t.j. platí vzťah:

[celkový potenciál] = [súčasné využívanie] + [dodatočný potenciál]

15


Tab.: Odhadovaný dodatočný ekonomický potenciál do r.2020 Ekonomický potenciál

Druh OZE Vodná energia

Teplo GWh/r -

Elektrina GWh/r 12,34

Veľké vodné elektrárne

-

0

Malé vodné elektrárne

-

12,34

Biomasa

660

80

Veterná energia

-

136,2

Geotermálna energia

200

11

Slnečná energia

14,2

-

874,2

239,5

SPOLU

1 113,7

Pre porovnanie celková spotreba tepla v kraji sa pohybuje okolo 25 PJ (6 944 GWh/r). Spotreba elektriny na území kraja sa odhaduje okolo 2 047 GWh/r. Graf: Rozdelenie celkového dodatočného ekonomického potenciálu OZE v kraji do r. 2020

veterné turbíny 12%

geoermálna slnečné teplo malé vodné 1% elektrárne elektrina 1% 1%

biomasa elektrina 7%

biomasa - teplo 60%

16

geotermá teplo 18%


4.1. Potenciál biomasy Podľa údajov národného emisného inventarizačného systému (NEIS) boli v roku 2004 na území Prešovského kraja energetické zdroje spaľujúce biomasu (vrátane bioplynu) s celkovým príkonom 647 MW, s odhadom výroby 5,3 PJ (1 460 GWh) tepla. Najväčší podiel má kombinovaná výroba elektriny a tepla vo Vihorlate Snina (príkon 259 MW), ďalej kotolňa na odpadový olej z celulóziek čierny lúh v Bukoceli Hencovce (116 MW), zvyšok tvoria najmä kotolne v drevospracujúcom priemysle. Zoznam niektorých zdrojov, ktoré spaľujú odpadovú hmotu, piliny, kôru (odpadové drevo) vznikajúcu pri spracovaní dreva: 1. AG Stroj Kuková 1 163 kW 2. Beky Snina 1 163 kW 3. Belholz Malý Šariš 582 kW 4. Drevotes Plaveč 440 kW 5. Eurodreveník Žehra 330 kW 6. HM Systém Vranov nad Topľou 698 kW 7. Medzevská drevárska Fabrika 1 163 kW 8. Pilex podolínec 1 047 kW 9. Strojárne Kružlov 1 500 kW 10. Tatraponk Levoča 698 kW 11. Udava Udavské 814 kW SPOLU 9 598 kW Potenciál odpadovej lesnej biomasy v Prešovskom kraji predstavuje podľa údajov Lesníckeho výskumného ústavu (LVÚ) teoreticky možné ročné využiteľné množstvo biomasy z lesa (tenčina do priemeru 7 cm, odpadová hrubina vzniknutá pri ťažbe, biomasa z prerezávok a pod.) a drevospracujúcich prevádzok. Tab.: Využiteľné množstvá biomasy v Prešovskom kraji Okres Biomasa [t] z drevoz lesa spolu sprac. prev. Bardejov 11 287 23 310 34 597 Humenné 10 347 28 320 38 667 Kežmarok 3 088 12 980 16 068 Levoča 223 9 620 9 843 Medzilaborce 7 592 10 790 18 382 Poprad 2 426 24 670 27 096 Prešov 7 045 17 130 24 175 Sabinov 3 501 4 690 8 191 Snina 10 791 44 850 55 641 Stará Ľubovňa 1 877 23 300 25 177 Stropkov 8 010 6 790 14 800 Svidník 6 523 8 240 14 763 Vranov nad Topľou 9 773 5 240 15 013 Prešovský kraj spolu 82 483 219 930 302 413 Toto množstvo biomasy predstavuje energetický obsah 3,3, TJ, a teda možnú výrobu tepla cca 2,8 PJ. Toto číslo môžeme považovať za využiteľný technický potenciál drevnej biomasy v Prešovskom kraji. Využiteľný technický potenciál poľnohospodárskej biomasy vrátane účelovo pestovaných plodín je odhadovaný na 18,9 TJ. Využiteľný technický potenciál biomasy v Prešovskom kraji je teda 22,23 TJ (6 175 GWh). Ide však o teoretickú hodnotu značme vzdialenú od konkrétnych možností inštalácie zariadení na energetické využívanie biomasy (kotly na drevný odpad, štiepku, pelety, slamu). Vzhľadom na vyššiu investičnú náročnosť, náročnú logistiku biomasy, rastúce ceny palív,

17

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj konkurenciu s poľnohospodárskou potravinárskou produkciou a tiež obmedzené možnosti odbytu tepla v letnom období v prípade výroby elektriny z biomasy je ekonomický potenciál značne nižší. Celková spotreba tepla v kraji sa pohybuje okolo 25 PJ (6 944 GWh). Biomasa by teda teoreticky mohla pokrývať cca 88 % spotreby tepla v kraji. Využívanie biomasy v priemysle (ktorý sa podieľa na spotrebe tepla v kraji cca 28%) sa okrem drevospracujúcich prevádzok vo veľkej miere nepredpokladá, najmä kvôli problémom s veľkokapacitným skladovaním a dopravou, ako aj kvôli vyšším teplotným a kvalitatívnym požiadavkám. Podľa zámerov investorov by zdroje na biomasu v systéme zásobovania mesta Prešov mohli vyrábať zhruba 150 TJ (41,7 GWh). Spoločnosť Spravbytkomfort ako jediná väčšia prešovská tepláreň ročne do siete dodá cca 1 000 TJ tepla a zásobuje teplom zhruba 85 percent prešovských bytov i verejných budov. Biomasa nahradí vyše 16 % terajšej spotreby zemného plynu. Tab.: Celková spotreba tepla v kraji Spotreba tepla v kraji 20 000 – 25 000TJ/r - z toho priemysel 7 100 TJ / r - z toho rodinné domy 9 030 - 11 300 TJ / r - z toho bytová sféra 4 700 TJ / r - ostatné odvetvia 2 200 TJ / r Ďalších cca 470 TJ (131 GWh) tepla by sa mohlo z biomasy vyrábať v ostatných zdrojoch bytovokomunálnej sféry kraja (cca 10% zo súčasnej spotreby tepla). V oblasti rodinných domov je trend návratu k spaľovaniu palivového dreva značný najmä vďaka rastúcim cenám zemného plynu. Predpokladáme, že ďalších cca 1 400 TJ (389 GWh) tepla v kraji za rok bude vyrábaných v kotloch rodinných domov. V Prešovskom kraji by bolo teoreticky možné z technického hľadiska a z hľadiska dostupnosti zdrojov postaviť niekoľko desiatok bioplynových staníc na spracovanie exkrementov hospodárskych zvierat a na spracovanie cielene pestovanej biomasy. Výkony takýchto staníc sa väčšinou pohybujú okolo 500 kWe. Navyše je možné postaviť niekoľko sto zariadení na výrobu tepla spaľovaním cielene pestovaných energetických rastlín. Výkony takýchto zariadení v poľnohospodárstve sa pohybujú okolo 350 kWt. Ak zohľadníme ekonomické, legislatívne, administratívne a trhové bariéry projektov výstavby, do roku 2020 by sa reálne mohlo postaviť cca 10 bioplynových staníc, čo predstavuje dodávku okolo 110 TJ/r (30,6 GWh/r) tepla a 30 GWh/r elektriny. Reálne je taktiež využívanie biomasy v rámci rezortu poľnohospodárstva na výrobu tepla pre vlastnú spotrebu, 100 takýchto zariadení do roku 2020 by mohlo vyrábať 245 TJ/r (68,6 GWh/r) tepla. Výroba elektriny z drevnej či poľnohospodárskej biomasy je pre investorov okrem bioplynových staníc v súčasných podmienkach z ekonomického hľadiska nezaujímavá. Do roku 2020 sa predpokladá zlepšenie konkurencieschopnosti výroby elektriny z biomasy oproti klasickým zdrojom a zlepšenie legislatívnej podpory v tejto oblasti, preto odhadujeme ekonomický potenciál výroby elektriny z biomasy okolo 50 GWh/r. Celkový dodatočný ekonomický potenciál biomasy do roku 2020 v kraji teda odhadujeme na 2 375 TJ/r (660 GWh/r) tepla a 80 GWh/r elektriny.

4.2. Potenciál slnečnej energie Potenciál využívania slnečnej energie je závislý od množstva slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch, na ktorom môžu byť umiestnené slnečné kolektory. Limitujúcimi faktormi, ktoré obmedzujú reálne využívanie slnečnej energie v praxi sú najmä ekonomika projektov inštalovania solárnych systémov, spotreba nízko potenciálového tepla v letnom období a disponibilná plocha pre umiestnenie kolektorov.

18

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj Technický potenciál využívania tepelnej slnečnej energie je určený najmä možnosťou solárnych systémov pokryť spotrebu energie na ohrev pitnej vody, čiastočne aj možnosťou pokryť potrebu rodinného domu na vykurovanie. Vychádzajúc zo štatistických údajov o počte rodinných domov, bytov, ubytovacích, školských a zdravotníckych zariadení [13] a z údajov o potrebe energie na prípravu teplej vody [14] odhadujeme celkovú ročnú spotrebu tepla na prípravu ohriatej pitnej vody v Prešovskom kraji na 830 GWh/r (2 988 TJ/r). Pri predpoklade, že v 60% týchto budov je technicky možné inštalovať solárny systém na ohrev vody, a pri reálnom predpoklade 60% pokrytia potreby energie na ohrev pitnej vody solárnym systémom, je technický potenciál slnečnej energie v kraji 300 GWh/r (1 080 TJ/r). Toto číslo je však stále vzdialené od reálnych možností využívania slnečnej energie, nakoľko rozvoju bránia najmä vysoké investičné náklady. Keďže drvivú väčšinu inštalovaných tepelných solárnych systémov tvoria a stále budú tvoriť rodinné domy, ekonomický potenciál bude závisieť najmä od kúpyschopnosti obyvateľstva a tiež od sľubovaných, ale zatiaľ stále odsúvaných dotácií pre fyzické osoby. Trend inštalácie tepelných slnečných kolektorov má na Slovensku stúpajúci charakter. V roku 2006 sa na 2 slovenskom trhu predalo 8 500 m kolektorovej plochy (cca 4 250 kolektorov). Väčšina inštalácií je v oblastiach s vyššou kúpyschopnosťou obyvateľstva, teda najmä na západnom Slovensku. V Prešovskom kraji odhadujeme ročné množstvo inštalovaných kolektorov na 7% z celkového množstva na Slovensku, teda cca 600 m2 (cca 300 kolektorov) v roku 2006. Ak bola celková plocha na Slovensku v roku 2006 na úrovni 72 700 m2, v Prešovskom kraji to bolo približne 5 000 m2 (2 500 kolektorov). Za posledné 3 roky, odkedy sa vyhodnocuje množstvo inštalovaných kolektorov, teda v období bez dotácií pre fyzické osoby, bol medziročný nárast v priemere o 20%. Pri zachovaní súčasného trendu nárastu, ktorý bude navyše podporený zvyšovaním kúpyschopnosti obyvateľstva a prípadným zavedením dotácií, môžeme odhadovať ekonomický potenciál slnečnej energie vo výrobe tepla v kraji v roku 2020 na úrovni 26 000 m2 celkovej inštalovanej plochy kolektorov, čo predstavuje využívanie 14,5 GWh (52 TJ) slnečnej energie. Po odčítaní súčasného využívania (600 m2, t.j. 0,33 GWh) dostávame dodatočný ekonomický potenciál slnečnej energie vo výrobe tepla v kraji do roku 2020 na úrovni 14,2 GWh/r (25 400 m2 inštalovaných kolektorov do roku 2020). Podľa národnej Stratégie vyššieho využitia OZE [3] je cieľ pre Slovensko do roku 2010 stanovený na 300 TJ, na čo je potrebné priemerne každoročne na celom Slovensku inštalovať 25 tisíc m2 slnečných kolektorov v období rokov 2007 – 2010. Za 4 roky tak bude inštalovaných 100 000 m2 , čo zodpovedá hodnote 200 TJ. Od roku 2006 (72 600 m2) do roku 2010 by tak mala stúpnuť celková plocha kolektorovej plochy na Slovensku na 172 600 m2.

4.3. Potenciál geotermálnej energie Prešovský kraj má spolu s Košickým krajom vďaka svojim prírodným podmienkam významný dostupný potenciál geotermálnej energie. Tab.: Prehľad výsledkov dosiahnutých realizovanými geotermálnymi vrtmi na východnom Slovensku [4] Perspektívna Počet Hĺbka vrtov Výdatnosť Teplota Tepelný výkon Mineralizácia oblasť, vrtov [m] [l/s] [°C] [MWt] [g/l] štruktúra min. – min. – min. – min. – max. celkom celkom min.-max. max. max. max. Levočská panva Z a 6 607 – 3616 8 – 61,2 164 25 – 58 0,3 – 6,1 23 0,6 – 4 J časť 0,12 – 90 0,7 – 31 Košická kotlina 7 160 – 3210 4,9 – 65,0 207 18 – 129 29 Levočská panva SV 3 3500 4,0 – 5,0 14 51 – 65 0,6 – 1,2 2 8,7 – 12,3 časť Humenský chrbát 1 823 4 4 29 0 0 12,0 Spolu

17

160 – 3616

4,0 – 65,0

389

19

18 – 129

0– 29,00 115 0,6 – 31,0 Zdroj: MŽP SR


Za ekonomický potenciál geotermálnej energie v Prešovskom kraji do roku 2020 budeme na základe vyššie uvedených údajov považovať tepelný výkon 25 MWt s možnou výrobou 200 GWh/r tepla (720 TJ/r). S prvými vrtmi termálnej vody v rámci centrálneho zásobovania teplom v Prešove sa ráta okolo roku 2012. Zatiaľ nevyužívané zdroje termálnych vôd v tesnej blízkosti Prešova majú podľa investora vykryť firme až 60 % z celkovej výroby tepla v rámci prešovského CZT vo výške 1 000 TJ/r..

4.4. Potenciál vodnej energie Malú časť elektriny v Prešovskom kraji vyrábajú malé vodné elektrárne, a to 1,5 % celkovej spotreby. Najväčšou vodnou elektrárňou je VN Domaša. Na území Prešovského kraja sa nenachádzajú žiadne veľké zdroje elektrickej energie a ani sa neuvažuje o ich výstavbe. Plnému využívaniu hydroenergetického potenciálu povodí riek bránia najmä záujmy ochrany prírody, keďže pri výstavbe vodných hatí dochádza k zmenám vodných pomerov i mikroklímy. Do roku 2020 sa v rámci povodia Popradu, Bodrogu a Hornádu navrhuje do výstavby 19 malých vodných elektrární s celkovým inštalovaným výkonom 5,55 MW a priemernou ročnou výrobou 27,74 GWh. Väčšina tohto potenciálu sa nachádza na území Košického kraja, kde do roku 2020 je možné na povodí Bodrogu a Hornádu postaviť malé vodné elektrárne s celkovým výkonom 3,24 MWe s očakávanou výrobou elektriny vo výške 15,4 GWh. Zvyšok tvoria návrhy výstavby malých vodných elektrární do roku 2020 v povodí rieky Poprad, t.j. inšt. výkon 2,31 MWe s očakávanou výrobou 12,34 GWh. Tieto projekty sú investori schopní realizovať v prípade úspešného dokončenia schvaľovacieho procesu, preto možno tieto čísla považovať za ekonomický potenciál vodnej energie v kraji do roku 2020. V roku 2004 sa vodná energia v rámci povodia Bodrogu, Hornádu a Popradu využívala v 65 vodných elektrárňach s celkovým inštalovaným výkonom 81,81 MW a priemernou výrobou elektriny 110,8 GWh/r [11].

4.5. Potenciál veternej energie Vhodnými miestami na využitie veternej energie sú tie oblasti, kde priemerná ročná rýchlosť vetra dosahuje vo výške 60 m minimálne 6,0 m/s. Územia s menšou priemernou rýchlosťou sa nepokladajú za vhodné, pretože sa neprodukuje dostatočný výkon. Vhodné oblasti pre inštalovanie veterných elektrární ležia v horských oblastiach a na nížinách. Výstavba veterných turbín je vylúčená v chránených územiach. Tým sa celkový potenciál výrazne redukuje. Hoci pre efektívne využívanie zostávajúceho potenciálu sú vhodné iba niektoré oblasti, ktoré predstavujú malú časť územia Prešovského kraja, možno konštatovať, že existuje relatívne dosť vhodných lokalít na výstavbu veterných parkov. Treba však spomenúť, že okrem dobrých veterných podmienok rozhodujúcim faktorom pre výstavbu veterného parku je aj možnosť pripojenia do distribučnej siete, nezasahovanie do chránených krajinných území a členitosť osídlenia jednotlivých území. Tieto faktory vylúčia veľa veterne vhodných lokalít. Pre stanovenie technického potenciálu by bolo potrebné merať veternosť na viacerých aspoň referenčných územiach kraja. Prístrojové merania veternosti štandardne vykonávajú investori na vytipovaných územiach po dobu 1 roka vo výške 50 m nad povrchom na vlastné náklady. Väčšina meraní na Slovensku sa doteraz realizovala najmä na západnom Slovensku. V Prešovskom kraji je doteraz známych 6 zámerov výstavby veterných parkov.

20

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj Tab.: Rozpracované zámery výstavby veterných parkov v Prešovskom kraji Predpokladané Inštalovaný Veterný park Počet turbín obdobie výkon prevádzky Veterný park Makovica

29

24,65 MW

2010-2035

Veterný park Poprad Švábovce I.

2

5,5 MW

2010-2035

Veterný park Poprad Švábovce II.

5

13,75 MW

2010-2035

Veterný park Poprad - Stráže pod Tatrami

5

13,75 MW

2010-2035

Veterný park Poprad - Hôrka pri Poprade a Jánovce pri Poprade

5

13,75 MW

2010-2035

n/a (zásah do chránených oblastí) Pozn.: Uvedené projekty sú v štádiu hodnotenia vplyvov na životné prostredie podľa zákona NR SR č. 24/2006 Veterný park Makovica 1

8

6,4 MW

Celkový inštalovaný výkon veterných elektrární, ktoré sú na území Prešovského kraja v štádiu prípravy je 77,8 MWe. Pri predpokladanej využiteľnosti 1 500 až 2 000 hodín ročne [1] to predstavuje výrobu elektriny na úrovni 136,2 GWh/r. Keďže tieto zámery sú investori schopní realizovať v prípade úspešného schvaľovacieho procesu, tieto čísla možno považovať za ekonomický potenciál veternej energie do roku 2020. V súčasnosti sa veterná energia na území Prešovského kraja nevyužíva.

21


5. Ciele pre využívanie zdrojov do r. 2020

obnoviteľných

energetických

Tento program má slúžiť ako dokument stanovujúci reálne ciele vo využívaní obnoviteľných energetických zdrojov v Prešovskom kraji a zároveň navrhovať spôsoby ich plnenia. Ciele sú stanovené ako určité percento z celkového potenciálu OZE v kraji, ktoré je možné do roku 2020 technicky a zároveň ekonomicky zmysluplne realizovať a tým nahradiť časť súčasnej výroby elektriny a tepla z fosílnych zdrojov. Preto je nevyhnutné najprv zosumarizovať výrobu tepla a elektriny v kraji, odhadnúť potenciál OZE vo výrobe tepla i elektriny a na základe toho stanovovať reálne ciele. Graf: Prístup pri stanovovaní cieľov vo využívaní OZE v Prešovskom kraji

Súčasná spotreba tepla [GWh]

Súčasná spotreba elektriny [GWh] Cieľ vo výrobe tepla z OZE do r.2020 Ekonomický potenciál OZE v teple do r.2020 [GWh]

Cieľ vo výrobe elektriny z OZE do r.2020 Ekonomický potenciál OZE v elektrine do r.2020 [GWh] Súčasná výroba elektriny z OZE [GWh]

Súčasná výroba tepla z OZE [GWh]

Súčasná výroba elektriny z OZE [GWh]

22

Súčasná výroba tepla z OZE [GWh]


5.1. Ciele na úrovni EÚ a SR Do roku 2020 chce Európska únia ako celok zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe na 20 %. Slovensko bude musieť do roku 2020 zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov z terajších 6,7 % z konečnej spotreby na 14 %. OZE sa v súčasnosti podieľajú na spotrebe primárnej energie 3,5%, pričom SR si stanovila do roku 2010 cieľ vo výške 6%. Tab.: Odhadované využitie OZE v SR pre výrobu tepla a chladu 2010 2015 2020 2030 Zdroj [PJ] [PJ] [PJ] [PJ] Biomasa 27 41 50 80 (vrátane bioplynu) Slnečná energia 0,2 1 8 26 (vrátane prípravy chladu) Geotermálna energia 0,3 1 4 14 (vrátane tepelných čerpadiel) Spolu OZE 27,5 43 62 120

Tab.: Odhad inštalovaného výkonu a nárast výroby elektriny z OZE do roku 2010 Do roku 2010

Nárast výroby [GWh]

Inštalovaný výkon [MW]

Investičné náklady [mil. Sk]

Malé vodné elektrárne Biomasa -nové zdroje Biomasa – spoluspaľovanie Veterné elektrárne Bioplyn Geotermálna energia Spolu

100 120 356 193 178 30 973

20 20 70 100 30 4 244

1 800 600 350 4 000 4 200 400 11 350

Tab.: Odhad výroby elektriny z OZE bez veľkých VE do roku 2030 2005 2010 2015 2020 2030 Výroba elektriny z OZE (TWh) 0,3 1,2 2,3 3,1 4,4 Podiel na spotrebe elektriny (%) 1 4 7 9 11

SR si stanovila cieľ 14% z konečnej spotreby energie do roku 2020, čo predstavuje pri očakávanej spotrebe v r. 2020 hodnotu 65,8 PJ (18,3 TWh), ktoré budeme musieť vyrábať z obnoviteľných zdrojov. Tab.: Konečná spotreba energie v SR 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 Konečná spotreba 545 energie [PJ]

507

512

519

499

500

491

473

461

464

444

Zdroj: MH SR Z údajov o vývoji konečnej spotreby energie v SR je možné konštatovať, že konečná spotreba energie má každoročne klesajúcu tendenciu. Dôvodom tohto stavu je postupná realizácia úsporných opatrení na strane spotreby [5]. 23


Tab.: Odhad konečnej spotreby energie v SR do r.2030 2004 2005 2010 2020 2030 Konečná spotreba 450 energie [PJ]

455

460

470

480

Zdroj: MH SR Odhad vývoja konečnej spotreby energie je založený na týchto predpokladoch [5]: •

rast nárokov na spotrebu elektriny z dôvodu začatia výroby v nových výrobných závodoch,

•

nárast spotreby elektriny v domácnostiach,

•

nárast spotreby palív v doprave,

Pri odhade vývoja konečnej spotreby energie bola braná do úvahy aj realizácia opatrení zameraných na zníženie konečnej spotreby.

5.2. Ciele pre Prešovský kraj Pre stanovenie indikatívnych cieľov využívania obnoviteľných zdrojov energie v Prešovskom kraji je nutné poznať súčasnú výrobu tepla a elektriny z OZE a porovnať ju so súčasnou i v budúcnosti očakávanou spotrebou tepla i elektriny v kraji. Tab.: Súčasná výroba energie z OZE v Prešovskom kraji: Súčasná výroba elektriny z OZE: Súčasná výroba tepla z OZE: - vodná energia

12 GWh/r;

- biomasa

- biomasa

n/a GWh/r;

- geotermálna energia

- veterná energia

0 GWh/r;

- geotermálna energia

0 GWh/r;

- slnečná energia

0 GWh/r.

1 460 GWh/r; 0 GWh/r;

- slnečná energia

0,33 GWh/r.

Tab.: Konečná spotreba energie v Prešovskom kraji SÚČASNÁ SPOTREBA

ROK 2020*

Teplo

6 944 GWh/r

7 118 GWh/r

Elektrina

2 047GWh/r

2 098 GWh/r

Teplo + elektrina spolu

8 991 GWh/r

9 216 GWh/r

1 472,3 GWh/r

ekonom. potenciál: 1 113,7 GWh/r

OZE (teplo + elektrina)

cieľ: 2 586 GWh/r * Adekvátne k očakávanému vývoju na Slovensku [5] odhadujeme, že v roku 2020 bude konečná spotreba energie v Prešovskom kraji vyššia o 2,5%. Cieľ 14% podielu OZE na konečnej spotrebe energie bude záväzný pre celé Slovensko a nebude sa premietať na jednotlivé kraje, nakoľko potenciál OZE je v regiónoch rôzny. Pre Prešovský kraj cieľ do

24

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj roku 2020 navrhujeme stanoviť ako súčasné využívanie OZE plus dodatočný ekonomický potenciál do roku 2020, t.j. 2 586 GWh/r. Realizácia ekonomického potenciálu do roku 2020 predpokladá: -

využívanie biomasy v rámci centrálneho zásobovania teplom v Prešove,

-

využívanie geotermálnej energie v rámci centrálneho zásobovania teplom v Prešove,

-

výstavbu viacerých komunálnych kotolní na biomasu v kraji,

-

výstavbu aspoň 10 bioplynových staníc,

-

výstavbu cca 100 zariadení na spaľovanie biomasy v rezorte poľnohospodárstva,

-

výstavbu 5-6 zariadení na výrobu elektriny z biomasy (napr. ORC cyklus),

-

výstavbu aspoň 5-6 veterných parkov (cca 54 turbín),

-

výstavbu navrhovaných 6-7 malých vodných elektrární,

-

inštaláciu 12 700 ks tepelných slnečných kolektorov (25 400 m2, podiel rodinných domov s inštalovanými kolektormi by tak dosiahol 5%).

25


6. Nástroje pre dosahovanie cieľov Pre realizáciu ekonomického potenciálu do roku 2020 je nevyhnutné realizovať projekty v aspoň hore uvedenej miere. Pre prispenie k plneniu národného 14% cieľa bude pravdepodobne potrebné realizovať v kraji buď ďalšie projekty, alebo zväčšiť rozsah navrhovaných projektov. To je však nad rámec ekonomického potenciálu, čo je bez zefektívnenia či navýšenia súčasných podporných mechanizmov, nástrojov a stimulov pre investorov ťažko dosiahnuteľné.

6.1. Priority, špecifické ciele a nástroje Priorita kraja v oblasti využívania OZE by mohla byť stanovená nasledovne: •

efektívne a trvalo udržateľné využívanie lokálnych OZE s dôrazom na ochranu a tvorbu životného prostredia, podpora zavádzania nových technológií a inovácií s dopadom na vyvážený a trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj Prešovského kraja.

Špecifické ciele: 1. Vytvorenie základných systémových opatrení na: - zníženie energetickej závislosti kraja od dovozu energií a palív a zvýšenie sebestačnosti v zásobovaní energiami najmä vidieckych oblastí (bezpečnosť a suverenita regiónu), - zníženie energetickej náročnosti (realizáciou úsporných opatrení, napr. v oblasti koncovej spotreby energie, recyklácie energie, ...), - zvýšenie podielu využitia OZE v celkovej spotrebe energií s dôrazom na miestne zdroje 2. Návrh energetického manažmentu kraja (koordinácia implementácie systémových opatrení, navrhnutých stratégiou) Nástroje regionálnej energetickej politiky Pozícia VÚC vo vzťahu k problematike využívania obnoviteľných zdrojov energie sa odvíja z jeho zodpovednosti za regionálny rozvoj podľa Zákona NR SR č.503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov. Z hľadiska svojej zodpovednosti, kompetencií a energetickej problematiky môže samosprávny kraj využívať nástroje, uvedené v nasledujúcej tabuľke.

26

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj Tab.: Nástroje pre podporu OZE v kompetencii VÚC [6] DRUH NÁSTROJA / AKTIVITY ADRESÁT / Informácie a Finančná SMER Infraštruktúra poradenstvo motivácia

Administratívne opatrenia

PODNIKY

mobilita

Informácie o lokalite, regionálny marketing

lokalizačná podpora

výstavba energetickej infraštruktúry, doprava, vzdelávanie

investície

---

investičná motivácia

výskumné zariadenia

regulácia investícií

nové pracovné miesta

---

kofinancovanie projektov

vedecké parky

---

technológie, inovácie

technologické a inovačné poradenstvo (subregionálne energetické informačné centrá)

kofinancovanie projektov zavádzania nových technológií a výskumnovývojových inovácií

technologické a podnikateľské centrá

regulácia nových technológií

zakladanie podnikov

podnikateľské poradenstvo

rizikový kapitál, „štartovacia pomoc“

---

regulácia zakladania podnikov

kooperácia

kooperačné poradenstvo

kooperačná --motivácia OBYVATEĽSTVO príspevky na vzdelanie výstavba infraštruktúry príspevky na orientovanej na mobilitu obyvateľstvo, subvencie blízkym vzdelávanie dodávateľom

vzdelávanie mobilita zásobovanie

informácie o možnostiach vzdelávania informácie o ponuke pracovných miest informácie o ponuke a kvalite zásobovania poradenstvo obciam a regionálnym zariadeniam

OBCE, INŠTITÚCIE príspevky na komunálne a infraštruktúra regionálne pomoc obciam rozvojové projekty

27

lokalizačné príkazy a zákazy (zmeny ÚP VÚC)

---

-------

koordinácia obcí a regionálnych zariadení


7. Finančné krytie Aktivity a projekty potrebné pre realizáciu ekonomického potenciálu a dosiahnutie stanoveného cieľa v roku 2020 vyžadujú značné finančné prostriedky. Nakoľko sa väčšina technológií využívajúcich OZE stále vyznačuje pomerne vysokou investičnou náročnosťou (pozri kapitolu 3.8.), okrem komerčných zdrojov sú k dispozícii aj verejné zdroje, slúžiace ako podpora ich zavádzaniu: •

EU fondy 2007-2013 (OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Regionálny OP, OP Životné prostredie, Program rozvoja vidieka);

•

Environmentálny fond;

•

Zdroje rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja.*

* Samosprávny kraj môže podnikateľom uľahčiť prístup k finančným prostriedkom. Do skupiny nástrojov označených ako finančná motivácia môžeme zaradiť: - poskytovanie pôžičiek a subvencií z rozpočtov samosprávy, - podielová spoluúčasť v podnikoch. Finančné prostriedky môžu byť využité taktiež na financovanie obchodných misií s cieľom pomôcť podnikateľom nadviazať nové obchodné vzťahy v zahraničí. Ďalšou možnosťou je podporovať účasť na veľtrhoch a týmto spôsobom sa snažiť zviditeľniť. Taktiež je možné organizovať konferencie na propagáciu a podporu využívania OZE. Z rozpočtu VÚC sa môžu podľa zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy poskytnúť dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktoré boli založené samosprávnym krajom a to na úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo na za účelom rozvoja územia. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom so sídlom na území VÚC môže byť poskytnutá dotácia alebo návratná finančná výpomoc len z vlastných príjmov a na podporu verejnoprospešných služieb podnikania a zamestnanosti. V najbližšom období sa samosprávny kraj zapojí do financovania projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov EÚ vlastnými daňovými a nedaňovými príjmami, ako aj prijatými úvermi. Zdroje je možné kombinovať.

28

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj Tab.: Matrica možností využívania OEZ v regióne, s vyznačením možností financovania z verejných zdrojov Typ OEZ / sektor

Domácnosti

Verejný sektor

Komerčné služby

Priemysel

Dodávka energie, odpadové hospodárstvo, čistenie odpad. vôd

Poľnohospodárstvo a lesníctvo

+++ (OP KaHR / OP ZP)

+ (OP KaHR)

+ (OP ZP)

-

++ (OP ZP / EF)

+ (OP KaHR)

Tepelná slnečná energia

-

++++ (OP ZP / ROP / EF)

+++ (OP KaHR / EF)

++ (OP KaHR / EF)

Fotovoltika (výroba elektriny zo slnečnej energie)

-

+ (OP ZP)

++ (OP KaHR)

++ (OP KaHR)

Vodná energia

-

-

+ (OP KaHR)

++ (OP KaHR)

Veterná energia

-

-

-

-

Geotermálna energia

-

++ (OP ZP / EF)

+++ (OP KaHR)

+++ (OP KaHR)

Drevná biomasa

-

+++++ (OP ZP / EF / ROP)

++++ (OP KaHR)

++++ (OP KaHR)

+ (OP KaHR / NPRV)

Poľnohospodárska biomasa

-

+++++ (OP ZP / EF)

++++ (OP KaHR)

++++ (OP KaHR)

++ (OP KaHR / NPRV)

Biomasa – energetické plodiny

-

-

-

-

-

Bioplyn – skládkový plyn

-

-

++ (OP KaHR)

+ (OP KaHR)

+ (OP KaHR)

Bioplyn z čistenia odpadových vôd

-

++ (OP ZP)

Bioplyn z organických substrátov

-

+ (OP ZP)

++ (NPRV)

++ (OP ZP) ++ (OP KaHR)

++ (OP KaHR)

++ (NPRV / OP KaHR)

Legenda: ¾

Žiadne krížiky () = neoprávnená aktivita; päť krížikov (+++++) = oprávnená, najviac vhodná aktivita, (-) = neaplikovateľné;

¾

OP KaHR = Operačný program konkurencieschopnosť a hospodársky rast (v kompetencii MH SR); OP ŽP = Operačný program život. prostredie (v kompetencii MŽP SR); ROP = Regionálny operačný program (v kompetencii MVRR SR); EF = Environmentálny fond SR; NPRV = Národný program rozvoja vidieka (kompetencia MP SR).

29

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj Zoznam použitej literatúry: [1]

Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo životného prostredia SR: Správa o pokroku v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, vrátane stanovenia národných indikatívnych cieľov pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie, Bratislava, 2004

[2]

Košický samosprávny kraj: Stratégia využitia OZE v Košickom samosprávnom kraji, Košice 2007

[3]

Ministerstvo hospodárstva SR: Stratégia vyššieho využitia OZE, Bratislava 2007

[4]

Ministerstvo životného prostredia SR: Správa o geotermálnom prieskume územia SR, 2006

[5]

Ministerstvo hospodárstva SR: Energetická politika SR, Bratislava, 2006

[6]

Košický samosprávny kraj: Energetická politika Košického samosprávneho kraja, Košice, 2007

[7]

Jan A. Novák: Elektrina zo slnka môže byť lacná a farebná, In: Hospodárske noviny, http://hn.hnonline.sk/c1-22915340-elektrina-zo-slnky-moze-byt-lacna-a-farebna ; 8.2.2008

[8]

Energetické centrum Bratislava: Atlas využívania obnoviteľných energetických zdrojov na Slovensku, Bratislava, 2002

[9]

Martin Kóňa: Elektrárne musia nájsť 82 miliárd, In: Hospodárske http://hn.hnonline.sk/c1-22272960-elektrarne-musia-najst-82-miliard, 23.10.2007

[10]

Gabriel Kysucký: Atóm garantuje cenu na dlhé roky, In: Hospodárske noviny, http://www.hnonline.sk/c3-22726245-k00000_detail-atom-garantuje-cenu-na-dlhe-roky, 11.10.2005

[11]

Ing. Milan Oravec, CSc.: Potenciál drevnej biomasy, ekologické a ekonomické dopady jej energetického využitia, zborník z odborného seminára „Možnosti podpory energetického využitia drevnej biomasy v rokoch 2007-2013“, Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav, 10. marec 2006, Divadelná reštaurácia, Zvolen

[12]

Ing. Jozef Nedorost, CSc.: Potencionálne malé vodné elektrárne na Slovensku, zborník z odborného seminára ,, CEERES - Seminár o výrobe elektriny z obnoviteľných energetických zdrojov“, VUPEX a.s., 28.11.2005, Bratislava

[13]

Štatistický úrad SR: Štatistická ročenka regiónov, ŠÚ SR, Bratislava 2006

[14]

Vyhláška MVRR SR č.625/2006 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

30

noviny,

Návrh regionálneho programu využívania obnoviteľných energetických zdrojov pre Prešovský samosprávny kraj

Recommend Documents