Monitoring médií 10. február 2017
Po zmenách sme volali celé roky (9.2.2017, ZdN) 9. február 2017 - Celá zdravotná starostlivosť nie je zadarmo. Už dlhé roky riešime ambulantné pohotovosti, otvárali sme túto tému otvárali na ministerstve zdravotníctva, v parlamente, upozorňovali sme na problém aj dovolaním na Ústavný súd. Stále neúspešne, až sme neriešenie problému označili za nekonečný príbeh. Svetlo na konci tunela sa začalo približovať po nástupe ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. V programovom vyhlásení vlády sa objavili aj priority ambulantného sektora – platby, vzdelávanie, rezidentský program, riešenie LSPP. Rozpracovanie priorít do 26 projektov naznačilo ďalšiu kontinuitu v riešeniach. Nakoniec minister predložil verejnosti dva návrhy riešení projektov, ako sú poplatky a LSPP. Povinne len do desiatej večer Už úvodné riadky návrhu novely zákona 576/2004 svedčia o zlepšení postavenia lekárov slúžiacich na LSPP, keď sa definícia mení z pokračovania ambulantnej starostlivosti na náhlu zmenu stavu, čo je krok vpred. Možnosť slúžiť pre lekárov s internou atestáciou len čiastočne pomáha riešiť nedostatok lekárov a v mnohých regiónoch neschopnosť zabezpečiť službu LSPP. Povinnosť všeobecných lekárov slúžiť je konečne riešená povinnosťou slúžiť do 22. hodiny, lekár však môže dobrovoľnej slúžiť až do rána. Ak poskytovateľ neuspeje so zaradením lekárov do služieb, či už všeobecných alebo internistických, musí to oznámiť lekárovi kraja, ktorý rozpíše lekárov ako doteraz, ale s trvaním služby do 22. hodiny. Som presvedčený, že pre lekárov slúžiacich na pohotovostiach je to úspech. Sami sa môžu rozhodnúť, či budú slúžiť do rána dobrovoľne, alebo budú v rozpise iba do 22. hodiny, čo znamená konečne zmenu k lepšiemu. Čo sa týka zlepšenia cenových podmienok, je hodinová cena 12 eur za službu na pohotovosti takisto úspech. ASL SR zastupuje aj lekárov, ktorí prevádzkujú LSPP. V tejto súvislosti váha personálneho obsadenia, teda potreby pri zmene mať podpísané zmluvy so slúžiacimi lekármi, je v prospech lekárov. Skupiny, ktoré majú snahu ovládnuť tento „trh“ vytvorením neziskovej organizácie, ktorá by mala obsiahnuť veľkú oblasť, a teda ovládnuť viacero LSPP a naďalej sa priživovať na slúžiacich lekárov, neuspejú. Naši drobní prevádzkovatelia jednak budú spĺňať kritériá na zazmluvnenie a antikoncentračná doložka zamedzí neprimeranému združovaniu LSPP. Starostlivosť nie je zadarmo Ak zoberieme poplatky, doplatky a priame úhrady, je to téma, ktorú predkladáme pri každom rokovaní na ministerstve minimálne od nešťastnej novely zrušenia poplatkov, iniciovanej Jurajom Blanárom. Teraz akceptovalo ministerstvo priame úhrady v podobe doplnkových ordinačných hodín.
– 1 –
Monitoring médií 10. február 2017
Tento návrh umožní ambulantným lekárom plniť požiadavky pacientov, ktoré nie vždy sa dajú realizovať cez poisťovňu a v niektorých prípadoch pomáhajú pacientom k presvedčeniu, že sú zdraví. V druhom rade je to prevratná zmena, keď si pacient musí uvedomiť, že nie celá zdravotná starostlivosť je zadarmo a v neposlednom rade je to úspora i samotnej zdravotnej starostlivosti, keďže tieto požiadavky pacientov nie sú vykázané do poisťovne. Pre ambulujúcich lekárov bolo limitujúce predpísané lieky a SVaLZ-ové vyšetrenia, ak nie sú hradene pacientom, čo návrh novely teraz garantuje. Samotný vykonávací predpis s obmedzeniami pre poskytovateľa, odkedy má mať doplnkové ordinačné hodiny, koľko pacientov môže vyšetriť, koľko peňazí prijať, ako dlho môže poskytovať takúto službu, ako i objednávanie sa cez portál, ktorý je prepojený na NCZI, je ešte stále v štádiu vzájomných rokovaní a dolaďovania. Bude to možno zmena aj v ponímaní nás ambulantných lekárov, keď si budeme musieť uvedomiť, aká je naša cena, cena našej práce. Teraz sme na polceste, návrhy musia prejsť pripomienkovým konaním a schválením vo vláde, v parlamente a i podpisom prezidentom republiky. Dúfam, že i takéto malé zmeny pomôžu lekárom v ambulanciách k zlepšeniu ich neľahkého postavenia v zdravotnom systéme. Budeme diskutovať (9.2.2017, ZdN) 9. február 2017 - Návrh novely k ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa môže ešte pozmeniť. Návrh predložený na pripomienkovanie ešte nie je definitívny a po vyhodnotení pripomienok laickou a odbornou verejnosťou môžu nastať zmeny. Vychádza z úplne iného pohľadu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako doteraz. Poplatky Rudolfa Zajaca boli absolútne zlým rozhodnutím, zdeformovali zdravotníctvo a nemali obdobu v žiadnej európskej krajine. Dôkazom bol aj nezmyselný poplatok za prednostné vyšetrenie. Lekári vyberali peniaze za predbiehanie druhých, pričom výkon mali následne aj tak hradený poisťovňami. Nový pohľad ministerstva vidím v tom, že sa majú zaviesť doplnkové ordinačné hodiny po 14. hodine v určitom rozsahu, počas ktorých sa budú môcť objednať pacienti elektronicky na vyšetrenie. Ministerstvo zavádza nový pojem, tzv. samoplatcu pre pacienta, ktorý si tento výkon plne uhradí a navrhuje maximálny strop úhrady 30 eur u špecialistov, u všeobecných lekárov sa spomína maximálne 10 eur. Lekárovi to už nebude preplácať poisťovňa a pacient nebude platiť dvakrát za výkon. O týchto stropoch je potrebné diskutovať, pretože podľa mňa by mali byť blízke cenám, ktoré lekárom preplácajú poisťovne. Otázka je, z čoho vychádzalo ministerstvo pri ich stanovení. Pre doplnkové ordinačné hodiny sa zavádzajú jasné pravidlá a obmedzenia vrátane sankcií za
– 2 –
Monitoring médií 10. február 2017 ich nedodržanie a povinnosť objednávania prostredníctvom elektronického systému. Ten už v Žilinskom kraji používajú bezplatne mnohí lekári počas riadnych ordinačných hodín. Pozitívne hodnotím zrušenie objednávania prostredníctvom iných firiem, ktoré nemajú nič spoločné so zdravotnou starostlivosťou a sú len spoločnosťami „sediacimi“ vo vestibuloch polikliník a nemocníc. Za lekárov vyberajú poplatky za objednanie či iné služby, aj tak preplácané zo zdravotného poistenia. Pričom ľudia ani nevedia, že je to na hrane zákona. Bezplatné objednanie cez internet by sa malo stať prirodzenou súčasťou zdravotníctva. V novele je ešte viac vecí na diskusiu, ktoré budeme preberať počas legislatívneho procesu. Mid Europa Partners predáva skupiny Alpha medical a Aeskulab Holding (10.2.2017, SITA) Transakcia podlieha schváleniu úradmi pre hospodársku súťaž, pričom výsledok by mohol byť známy v druhom kvartáli tohto roka. Spoločnosť Mid Europa Partners, popredný private equity investor so zameraním na akvizície v strednej a vo východnej Európe, uzavrela dohodu o predaji skupiny Alpha medical a Aeskulab Holding, najväčších poskytovateľov laboratórnej diagnostiky v Českej a Slovenskej republike, firme Unilabs. Informovala o tom vo štvrtok spoločnosť Mid Europa Partners. Transakcia podlieha schváleniu úradmi pre hospodársku súťaž, pričom výsledok by mohol byť známy v druhom kvartáli tohto roka. Podľa vyjadrenia spoločnosti ide o najvýznamnejšiu transakciu v oblasti zdravotníctva v strednej Európe od roku 2008. “Mid Europa podporovala Alphu v jej proaktívnej konsolidácii trhu, pričom preinvestovala viac ako 120 miliónov eur v rámci 27 pridaných akvizícií a iných investičných výdavkov,“ uviedol managing partner Mid Europa a tvorca investičnej stratégie v oblasti zdravotníctva Matthew Strassberg. Preinvestovali miliardu “Po tom, čo Alpha vyrástla na poskytovateľa laboratórnej diagnostiky svetovej úrovne, sme veľmi radi, že Unilabs ocenil jej jedinečnú strategickú pozíciu a kvalitu, ktorú ponúka v rámci starostlivosti o pacienta a že bude podporovať jej manažérsky tím v snahe posunúť spoločnosť na ďalšiu úroveň,” zhrnul. Investičná riaditeľka Mid Europa pre český a slovenský trh Viktória Habanová, zodpovedná za realizáciu transakcie, konštatovala, že Mid Europa sa bude aj naďalej usilovať o spoluprácu so špičkovými manažmentmi a majiteľmi podnikov v Českej republike a na Slovensku. “Naša pozitívna skúsenosť zo spolupráce s firmami ako Karneval, České Radiokomunikace, Walmark a Alpha medical ilustruje náš pokračujúci záujem byť naďalej aktívnymi na českom a slovenskom trhu, kde sme za posledných 10 rokov investovali viac ako jednu miliardu eur,“ poznamenala. Firma Unilabs s viac ako 112 laboratóriami a 43 zobrazovacími jednotkami a širokou katalógovou ponukou viac ako 2 500 diagnostických testov je jedným z popredných
– 3 –
Monitoring médií 10. február 2017 európskych poskytovateľov klinických laboratórnych skúšok a medicínskych diagnostických zobrazovacích služieb. Skupina sídli v Ženeve, pričom zamestnáva viac ako 5 300 ľudí na celom svete, prevádzkuje laboratórne a medicínske diagnostické zobrazovacie zariadenia v 12 krajinách a v roku 2015 vygenerovala ročný zisk vo výške 673 miliónov eur. Rôzne – Výber z tlače (10. februára 2017, TASR) Denník HOSPODÁRSKE NOVINY informuje, že maloobchodná sieť Obuv Partizánske končí. V čase socializmu mala maloobchodná sieť takmer stovku obchodov. Aj po zmene režimu patrila k najväčším na Slovensku. Prevádzky mala v každom väčšom meste od Malaciek po Bardejov. Dnes definitívne končí a podľa denníka sa sama posiela do konkurzu. Dopláca na českú materskú spoločnosť Term podnikateľa Michala Umláška. Posledných osem predajní Obuv Partizánske zatvorili koncom roka 2016. Manažment spoločností Term a Obuv Partizánske koniec podnikania na Slovensku nekomentuje. Pre denník však potvrdil, že svoje obchody postupne pozatvárala a majetok firmy bude zlikvidovaný konkurznou formou. Viac informácií prináša denník na titulnej strane v článku s názvom "Česi nám zrušili legendu. Značku Obuv Partizánske" a na desiatej strane v príspevku s názvom "Legendárna sieť Obuv Partizánske končí". Podľa denníka PRAVDA nitriansky Jaguar Land Rover začína s väčšími nábormi pracovníkov. Do fabriky hľadá na pracovných portáloch odborníkov. Napríklad odborníkovi na meranie súčiastok sľubuje britský investor v Nitre hrubý nástupný plat 1275 eur plus bonusy a 13 plat. Spolu za celý rok by tak priemerný mesačný plat metrológa mal vyjsť asi na 1500 eur. Dá sa odhadovať, že robotnícke profesie budú pri platoch okolo 1000 eur, aby prebili ponuky v Nitre a prípadne zlákali aj časť pracovníkov z trnavského PSA Peugeot Citroën. Tam sa robotníci sťažujú na to, že 800 eur v hrubom je málo. Téme sa denník venuje na titulnej strane v článku s názvom "Jaguar štartuje nábory". Väčšina lekárov, ktorých oslovil denník SME si myslí, že ambulantné pohotovosti nebudú otvorené celú noc. Ak na pohotovosti od budúceho roku nebudú musieť všetci lekári povinne slúžiť, nenájde sa podľa nich dosť ochotných robiť to do rána. K celonočnej službe nemotivuje ani zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy. Ministerstvo zdravotníctva si myslí, že peniaze lekárov presvedčia, píše denník na titulnej strane v príspevku s názvom "Pohotovosti možno nebudú celonočné". Téme sa denník venuje aj na štvrtej strane v článku s názvom "Mnohé pohotovosti budú otvorené len do desiatej". Témou rozsiahlej reportáže denníka DENNÍK N sú cudzinci pracujúci na Slovensku. Reportáž sa dotýka hlavne veľkej skupiny Srbov bývajúcich na ubytovni v Šali a pracujúcich v galantskom Samsungu. Zo Srbov majú obavy hlavne obyvatelia šalianskej bytovky Poplar. Podľa denníka dorazili do slovenských miest robotníci z Balkánu. Nepripravené radnice zostali bezradné, ľudia majú obavy a napätie narastá. Reportáž denník publikuje na druhej, tretej, štvrtej a piatej strane pod názvom "Ani Srb nie je pre Slováka dobrý sused".
– 4 –
Monitoring médií 10. február 2017 Ivan (30) zo Žiliny začal na konci leta navštevovať posilňovňu. Po čase si objednal cez internet Tri-Trenabol (anabolické steroidy pre zvieratá). Po dvoch mesiacoch užívania si na svojom tele všimol zmeny - ožltli mu bielka očí a pokožka. Lekári Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici mu diagnostikovali ťažké poškodenie pečene. S poškodením pečene u pacientov sa na hepatologickom oddelení v Banskej Bystrici stretávajú asi dvakrát do mesiaca a ide zväčša o chlapcov od 19 rokov, píše denník NOVÝ ČAS, ktorý sa téme venuje na druhej a tretej strane v článku s názvom "Sen o veľkých svaloch ma takmer zabil!". Bývalý šéf parlamentu Pavol Paška býva na lukratívnej adrese v Starom Meste v Košiciach. Teraz si postavil vilu v košických Kavečanoch, informuje denník PLUS JEDEN DEŇ. Podľa realitného makléra sa cena domu s pozemkami môže pohybovať okolo 800-tisíc eur. Nie je isté, či sa do nového domu Paška presťahuje. Zdroj z Paškovho prostredia si nemyslí, že by vymenil lukratívnu adresu v mestskom parku za bývanie v Kavečanoch. "Má kde bývať, bytovú otázku si potrebujú riešiť skôr jeho synovia. Dom v Kavečanoch vidím ako investíciu, nič viac!". Firma Komed, ako aj Paška sa k novej nehnuteľnosti odmietajú vyjadriť. "Sme súkromná firma a pán Paška je súkromná osoba, preto nie sme povinní nikomu nič vysvetľovať", odpovedala pracovníčka Paškovej firmy, píše denník na piatej strane v článku s názvom "Z luxusu do luxusu". Mestské predsedníctvo Strany maďarskej komunity (SMK) v Komárne odmieta spoluprácu so stranou Most-Híd. Republikové predsedníctvo strany sa bude zaoberať so župnými voľbami v sobotu (11. 2.) v obci Dolinka v okrese Veľký Krtíš. Píše dnešné ÚJ SZÓ v článku na štvrtej strane s názvom "Tvrdohlavý postoj SMK". Podľa predsedu mestskej základnej organizácie SMK Ferenca Feketeho, napriek viacerým rokovaniam, si nevedia predstaviť partnerstvo so stranou Most-Híd na mestskej, ale ani na okresnej úrovni. Pripomenul, že v Nitrianskom kraji v predchádzajúcich voľbách z ôsmich poslaneckých mandátov sedem získala vždy SMK. Fekete je toho názoru, že návrh kandidátov je v kompetencii okresnej konferencie.
– 5 –
