Výzkumná sdělení
Školní psycholog / Školský psychológ
39 1–2/2012
Model práce školského psychológa s dôrazom na pomoc rómskym žiakom Eva Nábělková Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici: Pedagogická fakulta Súhrn: V príspevku načrtnutý model zahŕňa štyri základné oblasti pôsobenia školského psychológa (problémy v učení, problémy v správaní, profesijná orientácia, interpersonálne vzťahy) dané do vzťahu s troma cieľovými skupinami jeho pôsobenia (žiaci, učitelia, rodičia). Piata oblasť a zároveň štvrtá cieľová skupina je samotná škola ako systém – jej filozofia a kultúra. K teoretickému modelu sú vztiahnuté výsledky prieskumu realizovaného v rómskej osade na strednom Slovensku. V rámci jednotlivých sfér modelu sú taktiež navrhnuté konkrétne činnosti školského psychológa potenciálne prispievajúce k plnohodnotnejšiemu profitovaniu rómskych žiakov z výchovno-vzdelávacej a sociálnej ponuky školy. Kľúčové slová: školský psychológ, rómski žiaci, problémy v učení, problémy v správaní, profesijná orientácia, interpersonálne vzťahy
NAMIESTO ÚVODU „V škole mám najradšej niektorých inteligentných učiteľov, ktorí sú ako moje vzory.“ (rómska žiačka, 13 rokov) „Do školy by som chodila radšej, keby tam boli aj nejaké zaujímavé programy (hudobné, recitačné apod.).“ (rómska žiačka, 13 rokov) „So školským psychológom by som sa mohla porozprávať o niektorých svojich vnútorných pocitoch.“ (rómska žiačka, 12 rokov)
MODEL PRÁCE ŠKOLSKÉHO PSYCHOLÓGA Súčasná slovenská legislatíva dáva školám možnosť zamestnávať školských psychológov, no ich pôsobenie na školách však zatiaľ stále nie je samozrejmosťou. K skvalitneniu edukácie rómskych žiakov môže výrazne prispieť práve školský psychológ, samozrejme, v spolupráci s inými profesionálmi pôsobiacimi v škole, ako aj so samotnými žiakmi a ich rodičmi.
Pôsobenie školského psychológa je konceptualizované najmä do nasledujúcich oblastí: problémy žiakov v učení, problémy žiakov v správaní, profesijná orientácia žiakov a interpersonálne vzťahy v škole. Na základe teoretických a legislatívnych podkladov ako aj z vlastných skúseností s rómskymi deťmi (14 mesiacov som realizovala v neveľkej stredoslovenskej rómskej osade akčný výskum v podobe pravidelného individualizovaného doučovania detí mladšieho aj staršieho školského veku) som sa pokúsila načrtnúť model práce školského psychológa s dôrazom na pomoc rómskym žiakom. Model, prezentovaný vo forme tab. 1, zahŕňa štyri obligátne oblasti pôsobenia školského psychológa, ktoré sú dané do vzťahu s tromi cieľovými skupinami jeho činnosti (žiaci, učitelia, rodičia). Piatou oblasťou a zároveň štvrtou cieľovou skupinou, ktorá výraz-
Tab.1 Model práce školského psychológa s dôrazom na skvalitnenie edukácie rómskych žiakov cieľová skupina oblasti pôsobenia školského psychológa žiaci problémy profesijná interpersonálne učitelia problémy v učení v správaní orientácia vzťahy rodičia škola ako systém: filozofia a kultúra školy (interkulturalizácia, rovnaké šance)
40
Model práce školského psychológa s dôrazom na pomoc rómskym žiakom
ročník 13
ne zasahuje a vplýva aj na predchádzajúce, je samotná škola – jej filozofia a kultúra.
PRIESKUM Súčasťou mojich návštev v rómskej osade bolo okrem práce s deťmi aj neštruktúrované pozorovanie života v osade a rozhovory s deťmi aj ich rodičmi. S cieľom zistiť postoj, resp. nároky rómskych detí vo vzťahu k škole a k potenciálnej práci školského psychológa (na ich škole psychológ t.č. nepôsobí) som realizovala prieskum formou pološtandardizovaných rozhovorov so 14 deťmi. Rámcovými témami rozhovorov boli: vzťah k škole (ako aj čo by sa na nej mohlo zlepšiť, aby tam deti radšej chodili) a prípadný prínos školského psychológa pri konkrétnych ťažkostiach (niektoré deti som musela stručne zasvätiť do potenciálnej náplne práce školského psychológa na škole). V rámci rozhovorov sa najčastejšie opakovala požiadavka na rovnaký prístup zo strany učiteľov verbalizovaná nielen v zmysle „rovnako ku nám ako ku gádžom“ ale aj v zmysle neexistencie učiteľových obľúbencov a neobľúbených žiakov vo všeobecnosti (bolo však zrejmé, že rómske deti sa sami radia medzi neobľúbených). Opakovane sa objavovala potreba naučiť sa správne, efektívne učiť (išlo o samostatné učenie, nie učenie sa na hodinách). Staršie rómske dievčatá (8. – 9. ročník) vyjadrovali potrebu kompetentnej rady zo strany psychológa pri výbere strednej školy (na škole majú výchovnú poradkyňu, s ktorej prístupom k výberu školy pre rómskych žiakov nie sú veľmi spokojné). Čo sa týka samotného edukačného procesu, mali deti rôzne požiadavky, resp. žiaľ, skôr len vízie. Možno uviesť: zaujímavú, motivujúcu výučbu, individuálny prístup (so zreteľom na možnosti a schopnosti žiakov) spojený aj s extra doučovaním v prípade potreby, „slušnejších“ učiteľov a pod. Z výpovedí detí je zrejmé, že obľúbenosť, resp. neobľúbenosť vyučovacích predmetov je veľmi úzko spätá s konkrétnymi učiteľmi, ktorí dané predmety učia a s ich prístupom k žiakom.
V rámci života v škole by deti ocenili krajšiu, lepšie vybavenú budovu (telocvičňu), k dispozícii viac času na prácu s počítačmi, lepšie zásobenú knižnicu (ako aj neexistenciu výhrad voči požičiavaniu kníh Rómom), kultúrne programy a besedy so známymi osobnosťami na pôde školy, posunutie začiatku vyučovania na neskorší čas (z osady do školy musia dochádzať) a možnosť chodiť so spolužiakmi na školské výlety (ktoré si nemôžu dovoliť z finančných dôvodov).
NÁVRH ČINNOSTÍ ŠKOLSKÉHO PSYCHOLÓGA V JEDNOTLIVÝCH SFÉRACH MODELU 1. Problémy žiakov v učení „Školský psychológ by mi mohol poradiť, ako sa mám správne učiť.“ (rómska žiačka, 13 rokov) „Do školy by som chodil radšej, keby sa mi učitelia viac venovali a vysvetľovali pomalšie, zrozumiteľnejšie.“ (rómsky žiak, 12 rokov) „Do školy by som chodila radšej, keby učitelia viac brali do úvahy naše možnosti.“ (rómska žiačka, 15 rokov) Vo vzťahu k rómskym žiakom sa môže školský psychológ spolupodieľať na: • diagnostike, ktorá by mala byť procesuálna, cyklicky sa opakujúca; • individuálnej pomoci (napr. zvyšovanie motivácie k učeniu, organizácia adekvátneho doučovania, zvyšovanie školského sebavedomia, ponuka rôznych stratégií efektívneho učenia sa a pod.); • na zostavovaní a realizácii suportívnych, resp. kompenzačných programov pre rómskych žiakov. Dôležitým predpokladom školskej úspešnosti žiakov je ich pravidelná dochádzka do školy, pričom práve rómski žiaci vo všeobecnosti vykazujú vysokú mieru absencií. K podpore dochádzky týchto žiakov by im mohli byť ponúknuté rôzne motivujúce aktivity či príležitosti zvyšujúce príťažlivosť školy v ich očiach (napr. možnosť práce s počítačom v mimovyučovacom čase, čitáreň
Školní psycholog / Školský psychológ
Výzkumná sdělení
41 1–2/2012
kníh a časopisov pre deti a mládež, kultúrne programy a besedy realizované v škole a pod.). Spolupráca školského psychológa s učiteľmi by mohla spočívať: • v oboznámení učiteľov so špecifikami rómskych žiakov a v odporučení vhodných metód a postupov edukácie zohľadňujúcich tieto špecifiká; • v odporučení adekvátnych prostriedkov hodnotenia rómskych žiakov (žiadalo by sa porovnávať dieťa „samé so sebou“ a nie s deťmi, ktoré majú vzhľadom na iné socio-kultúrne a rodinné zázemie výhodnejšiu „štartovaciu pozíciu“, všímať si jeho osobné napredovanie a pod.); • v realizácii monitoringu potenciálnych problémov v učení (napr. prostredníctvom časovo nenáročných monitorovacích tabuliek). Školský psychológ sa orientuje aj na zabezpečovanie efektívnej spolupráce školy s rodinou. Nadviazanie efektívnej spolupráce s rómskymi rodičmi a rómskou komunitou je v súčasnosti veľkou výzvou. Pri predchádzaní, resp. zmierňovaní problémov žiakov v učení by bolo zapojenie ich rodičov – najmä v oblasti domácich podmienok pre učenie a prípravu na vyučovanie – nesmiernym prínosom. 2. Problémy žiakov v správaní „Školský psychológ by mi mohol poradiť pri problémoch so zaľúbením.“ (rómska žiačka, 13 rokov) „Do školy by som chodila radšej, keby mi spolužiaci neubližovali.“ (rómska žiačka, 12 rokov) Rómskym žiakom s potenciálnymi ťažkosťami či problémami v danej oblasti môže byť poskytnutá (samozrejme, za spoluúčasti učiteľov, vychovávateľov v školských kluboch a i.): • individuálna pomoc (napr. vo všeobecnosti ponúknutie možnosti uspieť v niečom: niekedy je totiž nevhodné správanie týchto detí jednoducho akousi kompen-
záciu študijnej či sociálnej neúspešnosti; zapojenie do voľnočasových aktivít (tanec, divadlo a pod.) – tu existuje pravdepodobnosť pozitívneho transféru na správanie detí, atď.); • priame intervencie vedúce k modifikácii správania. Ďalej môže školský psychológ pre rómskych i nerómskych žiakov spolu zostavovať a realizovať rôzne programy prevencie nežiadúcich prejavov správania (impulzívnosti, šikanovania, drobných krádeží a pod.), ako aj tréningy takpovediac pozitívneho správania či programy rozvoja žiaducich kompetencií (empatie, prosociálnosti a pod.). Spolupráca školského psychológa s učiteľmi by podobne ako pri problémoch v učení mohla spočívať: • v oboznámení učiteľov so špecifikami rómskych žiakov v oblasti správania a v odporučení stratégií riešenia prípadných ťažkostí, problémov v správaní vhodných vo vzťahu k rómskym deťom; • v realizácii monitoringu potenciálnych problémov v správaní. Pri komunikácii s rómskymi rodičmi v prípade problematického správania ich detí možno jednoznačne odporučiť zásadu neobviňovania, ale vyjadrenia spoločnej obavy (psychológovej, učiteľovej aj rodičovej) o ďalší vývin dieťaťa, čím sa vlastne oveľa ľahšie dosiahne zainteresovanosť rodiča na riešení danej ťažkosti (kým obviňovanie a kritizovanie vedie skôr k defenzívnemu a negativistickému postoju rodičov, a teda aj dieťaťa). 3. Profesijná orientácia „Školský psychológ by mi mohol poradiť, na akú strednú školu mám ísť.“ (rómska žiačka, 15 rokov) Spolupodieľanie sa školského psychológa na procese profesijnej orientácie a voľby povolania rómskych žiakov je vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti u tohto etnika taktiež dôležitým poslaním. V rámci neho môže psychológ realizovať tak diagnostiku
42
Model práce školského psychológa s dôrazom na pomoc rómskym žiakom
ročník 13
schopností, osobnostných vlastností a záujmov žiakov, ako aj programy profesijnej orientácie. Vo vzťahu k rómskym žiakom by mohli tieto programy prispieť: • k zvýšeniu ich profesijnej motivácie, k zlepšeniu vzťahu k práci všeobecne; • ku skvalitneniu sebapoznania, zlepšeniu schopnosti sebareflexie. Ďalej realizuje školský psychológ aj skupinové a individuálne poradenstvo v oblasti voľby školy a povolania, pričom by mal, pochopiteľne, zohľadňovať špecifiká rómskych žiakov – ich schopnosti, možnosti, nadanie, záujmy atď. Pri identifikácií schopností a nadania školský psychológ úzko spolupracuje s učiteľmi, ktorých zároveň vedie k uvedomovaniu si zásadného významu zvyšovania kvalifikácie práve u rómskych žiakov. Čo sa týka rodičov rómskych žiakov, malo by byť samozrejmosťou ich zapojenie do rozhodovania o budúcom smerovaní ich detí. Dôležitá je najmä konfrontácia možností rodiny a možností žiaka – jeho budúcej perspektívy. Školský psychológ by sa mohol spolupodieľať na zvyšovaní informovanosti rómskych rodičov o dostupných školách, možnostiach štipendií, o existujúcich sociálnych suportívnych programoch a pod. 4. Interpersonálne vzťahy „Do školy by som chodila radšej, keby... niektorí gádžovskí spolužiaci neboli takí namyslení.“ (rómska žiačka, 13 rokov) „Do školy by som chodila radšej, keby bolo viac učiteľov, s ktorými je sranda.“ (rómska žiačka, 15 rokov) Prežívanie nepohody, strachu a stresu, ktoré je vyústením neadekvátnych interpersonálnych vzťahov, môže neurochemicky nepriaznivo ovplyvniť tak pamäťové funkcie, ako aj vôľovú reguláciu správania. Naviac, rómske deti – snáď ešte viac ako deti nerómske, vnímajú vyučovacie predmety cez osobu vyučujúceho učiteľa (vzťah k predmetu je teda transformovaný do vzťahu k učiteľovi, resp. vzájomnému vzťahu medzi žiakmi a učiteľom).
Školský psychológ má možnosť prostredníctvom rôznych techník sledovať sociálnu klímu v triedach a sociálne pozície rómskych žiakov v nich. Pri výskyte problémov vo vzťahovej oblasti, ale aj preventívne, by mal pracovať s celými triedami (programy rozvoja tolerancie voči odlišnostiam, emocionálnej inteligencie, ohľaduplnej komunikácie, zvládania a riešenia interpersonálnych konfliktov a pod.). Hlavným cieľom práce s učiteľmi by mala byť eliminácia stereotypov či predsudkov a minimalizácia prípadnej diskrimináciu vo vzťahu k Rómom. Vzťah učiteľa k rómskym deťom je niekedy narušený jednoducho z dôvodu náročnosti porozumenia ich prejavom. Z tohto aspektu sa javia byť užitočné rôzne vzdelávanie aktivity (napr. z oblasti sociálnej, humanistickej, interkultúrnej psychológie), ako aj výcviky či zážitkové aktivity (s cieľom reflexie vlastného nastavenia vo vzťahu rómskym žiakom, zmeny nevhodných postojov a pod.), ktoré by mohol školský psychológ organizovať a viesť. Ku skvalitneniu interpersonálnych vzťahov v škole by mohlo napomôcť aj vhodné pôsobenie zo strany školského psychológa na rómskych, ale možno ešte viac na nerómskych rodičov, nakoľko deti si práve z domu, z rodiny „nosia so sebou“ do školy mnohé stereotypy, predsudky, rodičovské „rady“ (napr. s kým sa kamarátiť a s kým nie), či modely správania. 5. Filozofia a kultúra školy „Školský psychológ by mohol trochu vycvičiť učiteľov a kuchárky.“ (rómsky žiak, 11 rokov) Dôležitou výzvou pre školského psychológa je aj kultivácia filozofie a kultúry školy. Nastavenie súčasného školského systému je totiž prevažne monokultúrne, čo je zaiste jedným z dôvodov, prečo zatiaľ možno len ťažko hovoriť o plnohodnotnom vzdelávaní marginalizovaných skupín. Kultúra školy by mala byť rozvíjaná v zmysle približovania sa k takému systému, ktorý by automaticky za-
Výzkumná sdělení
Školní psycholog / Školský psychológ
43 1–2/2012
bezpečoval skutočnú socio-kultúrnu a etnickú rovnosť žiakov v oblasti možností uspieť v edukačnom procese (filozofia rovnakých šancí). Za jednu zo zásadných prekážok v dosahovaní adekvátnej školskej úspešnosti rómskymi žiakmi možno okrem iného považovať nedostatočnú interkultúrnu prípravu profesionálov pôsobiacich v škole. Tu môže školský psychológ prostredníctvom seminárov, výcvikov, diskusií atď. aktívne prispievať k zvyšovaniu toho, čo možno súhrnne označiť ako interkultúrne kompetencie (schopnosť komunikovať a konštruktívne interagovať s príslušníkmi iných etník a kultúr, znalosti o ich špecifikách, spôsobilosť reflektovať a kultivovať vlastné hodnoty, postoje, názory a ich začlenenie do súboru svojich profesionálnych kompetencií atď.). V rámci zmeny kultúry a filozofie školy je nevyhnutným krokom taktiež uvedomenie si daného a nezmeniteľného faktu, že rómska rodina a komunita je neodmysliteľnou súčasťou edukačného systému (u mnohých riaditeľov škôl, učiteľov a ďalších zainteresovaných profesionálov bude zrejme najťažším práve prechod od presvedčenia o nemožnosti spolupráce s rómskou rodinou k pozitívnemu a otvorenému nastaveniu sa na hľadanie a cielené vytváranie spôsobov, prostredníctvom ktorých by spolupráca možná bola).
ZÁVER Školský psychológ je v prvom rade jedným z odborníkov v rámci komplexne poňa-
tých vied o výchove (educational sciences). Zároveň ho však jeho psychologické vzdelanie a sociálno-psychologické zručnosti stavajú v praxi do takpovediac strategickej pozície v porovnaní s inými edukačnými odborníkmi. Môže totiž vďaka svojej špecifickej interakcii s učiteľmi, žiakmi i rodičmi pôsobiť ako vzor a ponúknuť iný než tradičný, zabehnutý model postojov a správania vo vzťahu k rómskym žiakom (resp. aj k ich rodičom).
LITERATÚRA GAJDOŠOVÁ, E. Školský psychológ a jeho psychologické služby škole. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 1997, roč. 32, č. 3, s. 245 –254. MUHIĆ, J. Interkulturní poradenství. Praha: IPPP ČR, 2004. Vyhláška MŠ SR č. 43/1996 o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach. Mgr. Ing. Eva Nábělková Univerzita Mateja Bela Pedagogická fakulta Katedra psychológie Ružová 13 974 11 Banská Bystrica e-mail:
[email protected]
Školní psycholog Školský psychológ časopis Asociácie školskej psychológie SR a ČR
2012, č. 1–2 ročník 13.
Redakční rada časopisu: Prof. PhDr. Eva Gajdošová, CSc. PhDr. Gabriela Herényiová, CSc. Prof. PhDr. Jiří Mareš,CSc. Prof. PhDr. Stanislav Štech, CSc. Doc. PhDr. Marta Valihorová, CSc. PhDr. Jana Zapletalová
Struktura časopisu časopis má tyto rubriky: • Editorial • Přehledové studie • Výzkumná sdělení • Informace o diagnostice • Zkušenosti z praxe • Diskuse • Zprávy z odborných akcí • Recenze publikací • Dokumenty doby
časopis vydává AŠP SR a ČR ISSN 1212-0529 Tisk MSD, www.msdbrno.cz Brno 2012
