Kalendár prírody Miroslav Saniga
komentovaný diár na každý rok
úvodné zamyslenie Milí priatelia, dianie v zátišiach našej prírody na úsvite tretieho milénia sa deje v ročnom kolobehu podľa scenára, ktorý sa pod taktovkou meniacich sa klimatických pomerov kreoval tisícky rokov. Živé súčasti prírody sa počas fylogenetického vývoja postupne prispôsobovali klimatickým pomerom prostredia. V podmienkach mierneho pásma sa striedajú štyri ročné obdobia, vyznačujúce sa špecifickými charakteristikami poveternostných pomerov, ktoré ovplyvňujú výzor rastlinnej zložky prírody a podmieňujú aj správanie živočíchov. Od poslednej doby ľadovej sa procesy a javy odohrávajúce sa na scéne prírody v ročnom kolobehu ustálili a na prahu tretieho tisícročia sa odohrávajú vo viac-menej presných časových intervaloch počas roka. Úkazy na javisku prírody v ročnom kolobehu majú svoj presný itinerár, ktorý zostavuje jeho veličenstvo Slnko v spolupráci so Zemeguľou. Obiehanie našej modrej planéty okolo najbližšej hviezdy podmieňuje striedanie v príjme slnečnej energie počas roka, ako aj meniacu sa hodnotu fotoperiódy v tomto časovom intervale, čo ovplyvňuje správanie živej zložky Zeme v tomto časovom úseku. Krútenie Zemegule okolo vlastnej osi ovplyvňuje zasa výkyvy v príjme slnečnej energie v časovom intervale dňa, ako aj striedanie svetlej a tmavej fázy dňa, čo zasa vplýva na správanie živých prírodnín v tomto kratšom časovom úseku. Milí čitatelia, príroda má svoj vlastný kalendár „udalostí“, ktoré sa na jej scéne dejú jednak v priebehu dňa, ako aj roka. Pozorný pozorovateľ života v zátišiach prírody mierneho pásma má možnosť sledovať mnoho fascinujúcich úkazov, ktoré sa tu odohrávajú počas dňa i roka. Z nespočetného množstva pozoruhodných javov, vyskytujúcich sa na javisku našej prírody v ročnom kolobehu, som do tejto knihy vybral tie najzaujímavejšie, ktoré ma najviac fascinujú už od raného detstva. Verím, že nadchnú aj vás, vážení čitatelia, a pomôžu vám aspoň trocha zorientovať sa v ročnom kalendári našej prekrásnej prírody. Ak sa mi touto knihou podarí „navnadiť“ na vychádzky do prírody čo i len jedno-jedinké dieťa, potom naplní skromné poslanie, s ktorým tento svoj knižný počin ponúkam širokej čitateľskej verejnosti. Keby som mal tú moc, „naordinoval“ by som všetkým ľuďom bez rozdielu pohlavia, veku a povolania každodenné vychádzky do prírody. Každá chvíľka v prírode je iná a nijaké dva okamihy ani v tom istom zátiší nie sú identické. Každý deň v zátišiach prírody má svojský výzor. A tak tam aspoň na chvíľku zavítajme, aby sme niečo pekné zažili a nabrali si od stromov, kvetov a zvierat „životodarnej energie“ a „prírodných vitamínov“. Zajtra už udalosti a javy, ktoré sa na scénach prírody odohrávajú práve dnes, „prírodné vitamíny“ a „životodarnú energiu“, ktorou disponujú prírodniny výlučne v tomto krátkom časovom intervale, budeme darmo hľadať. Budeme si musieť počkať celý dlhý rok, kým sa zasa v kalendári prírody neobjaví rovnaký dátum. Takýchto prehreškov voči svojmu organizmu by sme sa nemali dopúšťať. Je na každom z nás, ako naložíme s pozvánkou od pramatky prírody, ktorá každého z nás očakáva vo svojich zátišiach s otvorenou náručou v ktorúkoľvek dennú či ročnú dobu. Autor
3
Fascinujúce metamorfózy prírody J
eho veličenstvu fyzikálnej veličine času podlieha nekonečný priestor vesmíru, v ktorého útrobách existuje naša galaxia Mliečna dráha, slnečná sústava, planéta Zem. Táto zázračne oživená planéta je fascinujúca ohromujúcou rozmanitosťou života a jeho podmanivými metamorfózami, podmienenými práve pôsobením času. Obzvlášť premenlivosť prírody severného mierneho pásma, sprevádzaná špecifickými javmi a zákonitosťami, odohrávajúcimi sa v jej zátišiach v časovom intervale dňa a roka, je obdivuhodná. Správanie našej modrej planéty ako vesmírneho telesa v časovom horizonte dňa a roka podmieňuje okúzľujúcu premenu v jej ekosystémoch, ktorá mi doslova vyráža dych. Zjari, keď na kopnejúcich miestach v lese začínajú ožívať mikroorganizmy v pôde a mŕtvom dreve, vlhký vzduch z topiacich sa vankúšikov kryštálového snehu je na maximum nasiaknutý ich dychom. Zbožňujem podvečerné prechádzky lesnými zátišiami v tomto období práve pre túto jedinečnú atmosféru vlhkého povetria, presýteného molekulami plynov, vydychovaných pôdnou biotou, ako aj fytóncidov, emitovaných prebudenými stromami, ktoré začínajú v tomto čase zhlboka dýchať. Pod klenbou stromov, z ktorých vrcholcov spievajú svoje árie lásky hlucháne, drozdy, červienky a vrchárky, cítim, ako všetky bunky môjho po dlhotrvajúcej zime vyslabnutého tela naplno vstrebávajú túto úžasnú silu nanovo ožívajúceho života...
Pri prechádzke naboso vlhkým machovým kobercom rozprestretým pod klenbou dvestoročných smrekov počas horúceho letného dňa cítim blahodarné liečivé účinky tejto priam nadprirodzenej terapie na moje unavené nohy. No a spánok na sýtozelenom machovom vankúši v tôni smrekovej chvojiny môžem vari prirovnať priam k nebeskej slasti... V lete, keď príroda požehnáva rastliny a stromy plodmi a zvieratá novým potomstvom, pociťujem neobyčajnú bázeň pred takýmito priam zázračnými javmi, ktoré zabezpečujú kontinuitu života na Zemi... Jahody, maliny, černice, oriešky a ostatné plody prírody prijímam ako najväčšie dary dobrotivého Stvoriteľa, za ktoré sa mu nedokážem odvďačiť ani tými najdobrotivejšími skutkami... Podjeseň, po výdatnom kropení dažďom, je vzduch v interiéri lesa nasiaknutý prenikavou vôňou z rozrastajúceho sa podhubia početnej rodiny húb. Chutné rýdziky, bucľaté hríby, žltkasté kuriatka dráždia čuchové orgány a následne aj chuťové poháriky všetkých živých stvorení... V jeseni, keď sa ratolesti prírody ukladajú po splnení si najzákladnejšej úlohy zachovania pochodne života na odpočinok, obdivujem v lesoch pestrú paletu farieb. Tak rád sa vtedy túlam lesnými chodníčkami, vystlatými čerstvo opadaným lístím, ktoré príjemne šuchoce pod nohami. Odpočinok či spánok v mäkuškom šuštivom lístí v jesennom období pod skalným previsom máva pre mňa priam nadprirodzený liečivý účinok.
4
Neopakovateľne čarovná atmosféra vládne v zátišiach prírody aj v zime. Keď sa pozerám na do bielulinkých kabátov zo sypkého snehu zaodeté stromy, kryštálikmi ľadu vyzdobené pavučinové čipky na kríkoch, či ľadovými cencúľmi okrášlené skalné police, pripadám si, akoby som vstúpil do štvrtej, poslednej siene nebeského raja pozemskej prírody, ktorým som putoval počas štyroch ročných období... Brodenie v hlbokom snehu je namáhavé, sprevádzané fyzickou únavou, kropajami potu, stekajúcimi po tvári a chrbte. Liečivé účinky prechádzky zimnou sieňou prírody pociťujem na každom kroku. Oči lieči priam rozprávková výzdoba prírodných zátiší, uši zasa pociťujú slasť z vnemu takmer absolútneho ticha, ktoré tu vtedy kraľuje. Atmosféru priam hrobového ticha občas rozčerí hvízdaním na cencúľoch porozvešiavaných na skalných rímsach len zimná meluzína. Melódia, ktorú vietor vylúdi na svojskom hudobnom nástroji – organe z ľadových ciagľov – lahodí
veru môjmu sluchu. Liečivý účinok zimnej pochôdzky prírodnými zákutiami je všestranný, blahodarne pôsobí tak na fyzický, ako aj na duševný rozmer môjho tela. Cítim, ako v molekulách potu odchádzajú z mojej telesnej i duševnej schránky škodlivé látky... Príroda v pomeroch strednej Európy je v každom ročnom období krásna - prenádherná, rozmanitá, bohatá, že to nedokáže opísať ani najchýrnejší básnik a namaľovať najzručnejší maliar. V každom dennom i ročnom období počas dlhodobého evolučného vývoja neustále čaruje. A čarovať bude, ak planétu Zem nepostihne nejaká vesmírna alebo pozemská katastrofa. Človek, ako najuvedomelejší obdivovateľ priam nadprirodzených krás a javov v zátišiach prírody, by sa mal všemožne snažiť chrániť darkyňu všetkého života, a teda aj svoju pramatku prírodu. Táto zodpovedná úloha, ktorej sa nemôže zbaviť, mu prirodzene vyplýva zo skutočnosti, že je na Zemi nositeľom najvyššie organizovanej hmoty.
Kalendár prírody O
d poslednej doby ľadovej sa v zátišiach prírody odohrávajú javy a deje podľa predpísaného scenára s malými odchýlkami vo viac-menej presných časových obdobiach roka. Príroda, táto geniálna programátorka, režisérka a scenáristka života na Zemi, pod taktovkou meniacich sa klimatických pomerov tisícky rokov kreovala kalendár prírodných dejov a javov, odohrávajúcich sa podľa presne stanoveného časového harmonogramu v jej zátišiach počas roka. Za toto dlhé časové obdobie sa vykryštalizoval viac-menej presný itinerár udalostí a javov, ktoré sa odohrávajú na scéne prírody v ročnom kolobehu života.
5
V odvekom kalendári prírody má každé živé stvorenie predpísaný jedinečný scenár, ako sa má počas roka správať, a má v ňom naordinovaný aj svoj špecifický denný režim. Rastliny majú presne „predurčené“ miesto a obdobie kvitnutia. Živočíchy majú zasa presne vymedzenú scénu, kde majú žiť, obdobie, kedy majú byť aktívne a kedy sa majú uložiť na spánok. Vtáky majú predurčené miesto života a spôsob, ako majú tráviť deň (budíček, aktivita, popoludňajšia siesta, večierka) i obdobie počas celého roka (výchova mláďat, pŕchnutie, jesenný odlet do zimoviska, spätný jarný návrat do rodiska).
Kalendár aktivity a spánku živočíchov V
ročnom cykle života živočíchov v podmienkach mierneho a studeného pásma je zima najnepriaznivejším obdobím, a to tak z aspektu klimatických, ako aj potravných pomerov. S nepriaznivými poveternostnými pomermi a nedostatkom potravy sa zvieratá vyrovnávajú svojským spôsobom. Ľahšie to majú vo svojom živote tie teplokrvné živočíchy, ktoré sa nepriaznivým klimatickým pomerom a prechodnému nedostatku potravy počas fylogenetického vývoja fyziologicky prispôsobili a zimné mesiace prespávajú tzv. zimným spánkom. Zvieratá sa ukladajú na zimný spánok obyčajne do vhodne upraveného hniezda alebo brlohu, kde sú podstatne priaznivejšie mikroklimatické pomery než „vonku“. Počas zimného spánku zviera upadá do stavu akejsi letargie (strnulosti), kedy sa u neho znižuje telesná teplota a všetky dôležité fyziologické pochody v organizme zvieraťa (tep srdca, dýchanie) sa utlmujú na minimum. Akonáhle však telesná teplota klesne k určitej spodnej hranici, pod ktorou by už zviera uhynulo, aktivizujú sa záchranné regulačné funkcie organizmu a zviera sa podvedome prebudí. Podľa stupňa strnulosti, do akého upadá zviera počas spánku, rozlišuje sa viacero foriem zimnej letargie. Najmenej výraznou formou je tzv. fakultatívny spánok, počas ktorého upadá zviera do stavu čiastočnej strnulosti, kedy sa zníži čiastočne telesná teplota aj fyziologické pochody. Fakultatívny spánok je charakteristický pre medveďa hnedého alebo jazveca lesného. Ďalšou formou je skutočný zimný spánok, avšak z času na čas prerušovaný, typický pre niektoré druhy netopierov, ale aj pre chrčka poľného. Najvýraznejšou formou je skutočný a neprerušovaný zimný spánok, pre ktorý je charakteristické nápadné zníženie telesnej teploty (až na 1–2 °C!), ako aj všetkých fyziologických pochodov organizmu. Táto forma zimného spánku je známa napr. u svišťa vrchovského, sysľa pasienkového, ježa bledého, plchov a
u niektorých druhov netopierov. Telesné tekutiny a tuk zimujúcich cicavcov majú nižší bod tuhnutia, než je bod tuhnutia vody, takže telesná teplota niektorých cicavcov (napr. netopierov) môže klesnúť aj pod bod mrazu (až –5–8 °C!) bez negatívnych následkov na organizmus, že by u takéhoto podchladeného zvieraťa došlo v tkanivách ku kryštalizácii vody! Energiu, ktorá je potrebná pre udržiavanie životných pochodov počas zimného spánku, získava organizmus zvieraťa zo zásobných látok tela. Tieto si organizmus naakumuloval vo forme podkožného tuku počas letného a jesenného obdobia. Počas zimného spánku zviera zaujíma polohu s relatívne najmenším povrchom tela, čím sa minimalizuje výdaj telesnej teploty, a tým spotreba zásobných látok. Plchy sa napr. schúlia do klbka a „zababušia“ sa ešte aj do huňatého chvosta. Niektoré netopiere (podkováre) sa zase „zabalia“ do lietacích blán... Podivuhodným fenoménom súvisiacim zo zimným spánkom zvierat je odolnosť voči rôznym infekčným ochoreniam. Organizmus zvieraťa si totiž v stave letargie nemôže dovoliť ochorieť, a preto produkuje vo zvýšenej miere obranné látky. Zimným podmienkam sa prispôsobili niektoré zvieratá nielen výmenou dlhšej a hustejšej srsti, ale aj zmenou jej sfarbenia. Napríklad hranostaj čiernochvostý si vymení letnú hnedastú srsť na zimnú snehobielu, len špička chvosta zostane aj v najchladnejšom období roka čierna. Táto malá lasicovitá šelmička si neodieva svoj snehobiely zimný kožúšok len tak z roztopaše, ale preto, aby splývala s okolím. Na snehu by ju totiž hnedasté sfarbenie ihneď prezradilo. V tom momente, ako by sa na bielom podklade objavila, hnedá farba jej kožucha by udrela do očí potenciálnym predátorom (orol, jastrab), a tak by mohla ľahko skončiť v ich pazúroch. Rovnaká situácia čaká však hranostaja, keď je zima bez snehu a ona sa prezliekla do
6
snehobieleho kožúška… Zaujímavé bude sledovať, ako sa hranostaje vyrovnajú so skutočnosťou globálneho otepľovania, keď v budúcnosti budú zimy miernejšie a aj a dní so snehovou prikrývkou bude menej… Podobnú sezónnu (letno-zimnú) farebnú výmenu „odevu“ podstupujú v severskej tundre aj zajac belák, líška polárna a z vtákov snehuľa horská a snehuľa kapcavá, ako aj sova snežná. Celkom inak sa na zimu „prezlieka“ kamzík vrchovský. Keďže toto vysokohorské zviera, žijúce trvale nad hornou hranicou lesa v subalpínskom až subniválnom stupni (nad 1 400 m n. m.), je vystavené obzvlášť v zime na snehovej prikrývke silnému UV žiareniu, „zaodieva“ sa ešte do tmavšej srsti ako v lete. Tmavá srsť totiž lepšie absorbuje teplo a vo vyššej miere než svetlá odráža škodlivé
ultrafialové lúče, a tak podstatne eliminuje ich zhubné účinky na organizmus zvieraťa! Vtáky, ktorých organizmus má vysokú látkovú výmenu, si „nemôžu dovoliť“ prespávať 4–6 mesiacov, ako to robia vyššie uvedené cicavce. Veď taký králiček zlatohlavý, ktorý so svojou hmotnosťou len 5 gramov je najmenším vtáčím druhom v Európe, vydrží nažive v mrazivom zimnom dni bez potravy len niečo vyše jednej hodiny! U niektorých druhov operencov je však známa akási „čiastočná hibernácia“. Napr. niektoré sýkorky počas chladných zimných nocí tiež znižujú teplotu tela o 5–10 °C a počas spánku sa „zabalia“ do našuchoreného peria podobne ako plchy do chvosta, aby minimalizovali energetický výdaj. Precitnutie takto spiacej sýkorky trvá určitú chvíľu...
Kalendár kvitnutia kvetov M
y ľudia máme kalendáre, v ktorých má každý deň sviatok iné meno. V prírode je však jeden zvláštny kalendár kvitnutia rastlín. V ňom majú jednotlivé kvety a stromy presne vymedzenú sieň, kde majú rásť a čas, kedy majú okrášliť určené zátišie prírody. Od začiatku marca do konca septembra rozkvitajú v kvetinových sieňach našej prírody postupne všetky kvety. Slnko má od prírody tú zázračnú moc prebúdzať zo spánku všetky kvetinové ratolesti v prírodných zátišiach. Otepľovanie ovzdušia počas marca spôsobuje roztápanie snehovej prikrývky nielen v nižších polohách, ale aj vysoko na končiaroch nad hornou hranicou lesa. Na kopnejúcich miestach sa hlásia k životu prví kvetinoví zvestovatelia jari. Snežienky jarné rozprestrú svoj biely koberec v lesnom prostredí. Lesný interiér skrášlia aj prvosienky vyššie a pľúcniky lekárske. Kvety podbeľa liečivého ovrúbia na sklonku marca lesné chodníky a cesty žltými stuhami. Rozstrapkané kvietky soldanelky karpatskej zakvitnú nezriedka priamo spod snehových vankúšikov...
7
Z akejsi zimnej letargie začínajú pomaly precitať stromy a kríky. Počas marca už zakvitnú nenápadnými drobnými karmínovými kvietkami kríky liesky obyčajnej. Vlhký vzduch z topiaceho sa snehu v interiéri lesa nasiakne v marci nezameniteľnou omamnou vôňou sviežeho dychu z čerstvo rozpučaných bledoružových kvietkov lykovca jedovatého, ktorého kríky sa trasú v objatí vankúšov kryštálového snehu. V apríli vyzdobia interiér lesa bielym kobercom kvety veternice hájnej, potoky zasa žltými kytičkami okrášlia kvety záružlia močiarneho. Lesné zátišia rozvoňajú kvety viacerých druhov fialiek. Nebotyčné vápencové skaly ozdobia sírovožlté kvietky prvosienky holej. Ako fialové vence ovrúbia na sklonku apríla biele snehové polia na horských lúkach nad hornou hranicou lesa našich vysokých pohorí kvety šafranu Heuffelovho. Pasienky a lúky v nižších polohách zakvitnú drobným horcom jarným. Najviac kvetov vyzdobí zátišia prírody počas mája. Každý človek, ktorý si aspoň
trošička všíma premenu našej prírody počas roka, mi dá určite za pravdu, že najkrajšia prechádzka v nej je počas mesiaca lásky. Vtedy pod klenbou stromov, v lúčnom zátiší, či na brehu rieky kvitnú a rozvoniavajú všakovaké kvietky. Májová príroda sa premení na zázračnú kvetinovú sieň. Skalné hradby vápencových brál vyfarbia podľa presne stanoveného časového itinerára v polovičke mája dofialova kalíšky horcokveta Clusiovho, ktoré lákajú opeľovačov zoširoka-ďaleka... V bukovom lese rozkvitnú biele konvalinky voňavé, tieto princezné májového lesa, spoločne s prekrásne tvarovanými črievičníkmi papučkovými. Keď sa zadívam na tieto „krasulienky“ prírody, zastaví sa mi na hodnú chvíľku srdce a dych... Keď na sklonku mája kráčam zakvitnutou lúkou, po ktorej sa preháňa vetrík, cítim sa ako na lúčnom mori. Zelená trávička, povyšívaná všakovakými kvietkami, vlní sa v jemných vlnkách a unáša ma na nich do zázračného sveta rozprávok... Priznám sa, pri prechádzke májovou kvetinovou sieňou prírody neviem, kde sa mám skôr pozrieť... Po návrate z takejto potulky som vôňou kvietkov taký omámený, že večer zaspím sladučko ako v oleji... No a potom aj vo sne blúdim v rozprávkovej májovej kvetinovej sieni prírody... V období vrcholiaceho leta sú lúky posiate bohatým druhovým spektrom kvetov, ktoré vytvárajú pestrú mozaiku farieb. Nájdeme tu modrasté zvončeky konáristé, pŕhľavové, červenkasté mečíky strechovité, belavé králiky chocholíkaté. V zmiešaných lesoch na niekoľkých lokalitách Veľkej Fatry nás krásou očaria a vôňou omámia divotvorné kvety endemickej rastliny cyklámenu fatranského. Vôňa kvetov cyklámenu je taká prenikavá, že u niektorých citlivých ľudí môže pri privoňaní zblízka vyvolať krvácanie z nosa! V minulosti sa používal aj v ľudovom liečiteľstve, lebo obsahuje cyklamín, čo je však jedovatá látka! Na prechádzke prírodou počas vrcholu leta rozvoniavajú najmä lesné zátišia do-
zrievajúcimi plodmi ostružiny maliny. Vôňa týchto lesných plodov je taká podmanivá, že pokušeniu ochutnať aspoň jednu žiadne stvorenie pozemského, ba vari aj toho nadprirodzeného sveta nemôže odolať. Aj kvety jahody lesnej sa premenili počas leta na ružové plody. Ak nás prázdninové potulky zavedú zavčas rána na horské lúky nad hornú hranicu lesa, môžeme sa pokochať pohľadom na orosené tmavofialové plody brusnice čučoriedkovej, blikajúce v prvých slnečných lúčoch ako lampášiky, dráždiace mimoriadne chuťové poháriky. V auguste začína tráva strácať letnú sviežosť a zeleň, a tak sa na lúkach vynímajú veľké kvety krasovlasu bezbyľového, ktoré vyzdobia na sklonku leta ako slniečka so striebristými lúčmi blednúce lúčne koberce. V lesných zákutiach roztvoria svoje sýtomodré kalíšky horce luskáčovité, ktoré sú neklamným znamením, že v prírode začína neskorý letný aspekt. Aj počas prvého jesenného mesiaca je možné v zátišiach prírody obdivovať mnoho pekných javov. Červenkasté plody kaliny, obklopené hrdzavkastými listami v pozadí s azúrovým nebom, žiaria ako drahokamy rubínov v objatí zlata... Prefarbovanie listov stromov patrí k úchvatným chemicko-vizuálnym úkazom v lesných zákutiach obzvlášť počas septembra. Fialovkastý šafran zakvitol medzi prvými na scéne kvetinovej siene prírody a jesienka obyčajná, ktorá akoby tomuto jarnému kvetu z oka vypadla, je tak trochu symbolicky poslednou kvitnúcou ratolesťou v zátišiach našej prírody. Lúky a stráne ňou v septembri zakvitnú a fialovejú sa rovnako ako na jar od šafranu, ibaže hrdzavosivá tráva namiesto sviežej zelenej jarnej, zrána niekedy postriebrená už aj inoväťou, prezrádza, že je tu už prvý jesenný mesiac. Aby lúčne stráne nevyzerali počas jesene príliš všedne, popri jesienke ich okrášlia aj tmavomodré kvietky horca brvitého, ktoré odolajú aj prvým jesenným prízemným mrazíkom.
8
Obsah Úvodné zamyslenie •Fascinujúce metamorfózy prírody •Kalendár prírody •Kalendár aktivity a spánku živočíchov •Kalendár kvitnutia kvetov
... 003
Január
... 010 Novoročný pozdrav z predsiene nebeského raja Novoročné holániky krivonosov „Operený manekýn“ v sivo-čierno-červenom šate Kvílenie meluzíny na cencúľoch visiacich zo skalných políc „Operené pampúšiky“ na jarabine Bucľaté hýle v kŕmidle Súdržná rodinka sýkoriek „Vatový chumáčik“ s dlhočizným chvostíkom „Hviezdička“ z chvostových pier Prívetivý králiček–drobček Pĺšik–sedmospáčik trávi zimu v hlbokom bezvedomí Vypôstené sovy Živoriaca zver Svište driemu pod záľahami snehu Vrabec–sedmospáč „Na sviatok Obrátenia Pavla (25. január) sa majú medvede obracať na druhý bok...“ Prísna rehoľa „opereného pustovníka v anjelskom habite“ Medvedice privádzajú na svet nové potomstvo
Február
... 041 „Na Hromnice (2. február) musí škovránok vrznúť, aj keby mal zmrznúť...“ „Nadprirodzený operenec s čipkovanými krídelkami“ Pamätník doby ľadovej Čížik–kolembáčik „Dorotka (6. februára) rozdáva vtáčikom pesničky...“ Milovanie počas mesačných treskúcich mrazivých nocí Strašidelné kuny Špecializovaný lekársky tím lesa Strašidelné nahováračky rysov „Valent (14. február) žení vtáčence...“ Polnočný koncert sovieho vyhukovania Zásnubné lety orlov skalných Záletnícke vandrovky vydier Nedočkavý trasochvost–žltko „Matej (24. február) strúha vtáčikom píšťalky...“ Podivné zvuky z odľahlých prírodných zátiší nepatria nijakým plesajúcim strašidlám Kalendár návratov
384
Marec
... 070 Snežienky jarné vzdorujúce chladnému objatiu mrázika–štipľavčeka Procesie žiab putujú na miesta hromadných zásnub Fialové „zimomriavky“ „Divadelné predstavenia“ operených aktérov na marcovej oblohe Hlucháňom sa začali medové týždne Interiér marcového lesa nasiaknutý omamnou vôňou lykovca jedovatého „Šibalka“ sýkorka uhliarka a „neposedka“ sýkorka chochlatá „Na Gregora (12. marec) medveď lezie z brloha...“ „Na Gregora (12. marec) lastovičky letia od mora...“ Príjemné usínanie a vstávanie s červienkou–plačkulienkou Kalendár príletov sťahovavých vtákov Pantomíma „flegmatika“ pôtika-okálika Vôňa kopnejúcej zeme Trpezlivá volavka „Panna Mária (25. marec) vypúšťa lastovičky zo zásterky...“ Jelene zhadzujú svoju mužnú ozdobu „Zmŕtvychvstanie“ ježkov Sťahujúce sa divé husi nad podvečerným horizontom hôr Žltochvost–sadziarik Plazy vyliezajú z podzemných skrýš
Apríl
... 101
Listnaté stromy sa zaodievajú do sviežeho lístia Tichučké hluchánie nokturno Muráriky červenokrídle sa navracajú do svojho pravého domova Sovy už hniezdia Jedinečný zásnubný balet tetrovov hoľniakov Prirodzené „zmŕtvychvstanie“ obojživelníkov Vrchárka–hanblivka „Morzeovka“ opereného ďatľa–bubeníka Zásnubný „schovávačkový“ tanec ďatľov čiernych Vrchárka–prítulnuška Nezabudnuteľné stretnutie s dudkom–chocholúšikom Medvedice vyvádzajú medvieďatá pred brlohy Fascinujúce podoby dvorenia vo vtáčej ríši „Na Juraja (24. apríl) návrat lastovičiek do rodného kraja...“ Neúnavný nočný sólista „Maľovankovo“ krásny murárik Svadobný venček na temene skaly z prvosienky holej
Máj Svište precitajú z trištvrteročného zimného „bezvedomia“ Orlíčatá prichádzajú na svet Úchvatná zásnubná letecká šou murárika červenokrídleho Tajomstvo vtáčieho nárečia Podmanivá melódia šumu lístia
385
... 131
Omamná konvalinková vôňa májovej bučiny Majáles v lese „Maľovankovo“ krásny hlucháň Májová kvetinová sieň prírody „Strážny anjelik nebotyčných skál“ Zásnubný rituál vreteníc Májový budíček pĺšika–sedmospáčika Májová sonáta lelka–pleskáčika Nadprirodzené „zmŕtvychvstanie“ myšovky–stromolezkyne Neúnavný krtko–hrebko Nekonečné trilkovanie škovránka z neba Polnočná slávičia romanca Kúpeľ v mravenisku Macošská kukučka Májová sonáta operencov – najsladšia uspávanka a najpríjemnejší budíček Ako je to s partnerskou vernosťou v ríši operencov
Jún
... 162
Aj najdlhšie dovolenkujúce operence už prileteli Obdobie medvedích zásnub Vskutku nadprirodzený operenec Zvestovateľky jari snežienky kvitnú až teraz Kľuvanie a rodenie mláďat Zdanlivo opustené mláďatá zvierat a vtákov ponechajme v prírode Vzorní bocianí partneri Na najkrajšieho operenca sa včelári hnevajú neprávom Operení ranostaji Najlepší speváci v našej ríši operencov Najnevinnejší výzor srnky Peľový púder Flautový virtuóz skúpeho skalného prostredia Orosené červenolíce plody jahôdky–lahôdky Bucľatá strnádka–žltohrudka Zo súkromia sýkorčej rodinky Krkavec kráľom vtáctva „Ján (24. jún) berie vtáčikom píšťalky...“ Poverami opradená svätojánska noc Hniezdo na najneprístupnejšom a najhlučnejšom mieste v prírode Neúnavný staviteľ hniezd oriešok Vzácne muráriky opúšťajú hniezda Brodenie horskou riavou napoludnie sparného letného dňa Zapáchajúci príbytok opereného krásavca dudka–chocholúšika
Júl
... 192 Na pohľad sú krásne, zvádzajú k odtrhnutiu, príjemne voňajú, a tak lákajú k ochutnaniu, ale môžu byť jedovaté „Červenooký poletujúci kvietok“ Fascinujúce pytačky srncov
386
Teplo- a mrazuvzdorný plesnivec–otužilec Najlahodnejšia príchuť jahôdočky–chutnušôčky a malinôčky–mňamušôčky Ranná prechádzka naboso po machovom koberci v pralese Najdlhšie „dovolenkujúci“ operenec Kanárik–vrzlík, verklík a vrtielka Púpavové nažky poletujúce pod klenbou azúrového neba Dúha premosťujúca pozemský svet s nedozernými nebesiami Polnočná hodina s chrapkáčom–rapkáčom a prepeličkou–poďkajčičkou Interiér bukového lesa nasiaknutý omamnou vôňou divotvorne krásneho cyklámenu fatranského „Zamatový krásavec“ Mláďatá orla skalného opúšťajú hniezda Fascinujúca choreografia vzdušného baletu murárika červenokrídleho Návšteva lesnej galérie s porozvešiavanými pavučinovými čipkami Dúhový tunel do nebeského raja Dych vyrážajúci súlad jedincov v kŕdli stehlíkov pestrých Sesternice s geniálnou priestorovou pamäťou Malinovo-čučoriedkové hody Kočovnícky život krivonosov smrekových
August
... 223 Augustová búrka Operencov sa zmocňuje nápadný predodletový nepokoj Zvieratá nemajú „špajzu“ Roje podeniek poletujúce v letný podvečer ponad potôčiky Nezabudnuteľný zážitok so stehlíkom–pestríkom Predodletová sviatočná odobierka belorítok Zvláštny zásnubný rituál lasíc Panáčkovací hranostaj Jednoroční hluchání mládenci tokajú Podozrivá letná mĺkvosť v prírode Motýlia polianka vyzdobená striebristými slniečkami krasovlasu bezbyľového „Spoločenské“ operence sa zlučujú do kŕdlikov Procesia bielozúbok Kalendár odletov sťahovavých operencov Fascinujúca tanečná choreografia včiel
September Operence venujú toalete viac času ako ľudia Neutíchajúci nočný ľúbostný koncert koníkov a kobyliek Pĺšika–sedmospáčika už vzali driemoty Spor o lieskovce Medvede hodujú v lieštinách Jariabky nerešpektujú pre operence „záväzný“ jarný termín zásnub Hlučné jelenie pytačky Rozlúčkové pospevovanie operencov „Panny Márie narodenie lastovičiek rozlúčenie...“ Mámivá vôňa podhubia po nočnom septembrovom daždi
387
... 254
Hubárčenie s červienkou–plačkulienkou Slzy vyronené za stehlíka–konôpkárika „Lesný Matuzalem“ Podmanivá vôňa rýdzika–chutnáčika Aká by mala byť podľa ľudových pranostík jeseň Záplava kvietkov sedmokrásky Môj nočný kamarát mesiačik Tetuška hmluška Medvede maškrtia na šípkach Pozor na zver na cestných komunikáciách Operení hostia zo severu
Október
... 284
Farebné lístie rozfukované vánkom z korún javorov Obdobie „medových týždňov“ danielov Chôdza v čerstvo opadanom jesennom lístí Jesenná repríza fascinujúceho hluchánieho zaliečania Vyparádený hlucháň Vtáčik s „nadprirodzenými“ mierami a krivkami tela Plazy a obojživelníky zaliezajú do podzemných skrýš Jarabinové hody Jedinečná atmosféra babieho leta Podmanivá vôňa jedľového ihličia Majstri v lúskaní šišiek a orieškov Vzácne muráriky opúšťajú svoje pravé domovy Kŕdeľ odlietajúcich divých husí na podvečerných nebesiach Ľúty kuvik–buvik Jedinečný recitátor a tanečník hlucháň Podnapité zvieratá Októbrový večer na rybníku Úchvatná zlatistá dekorácia smrekovcového lesa na sklonku októbra Vevericu berú „driemoty“ Úchvatná migrácia pstruhov potočných do horských bystrín Medveď si pred zimným spánkom nekupuje plienky
November
... 315
Melancholická nálada dušičkového obdobia Ježko upadá do hlbokého zimného spánku Invázia čížikov v mestách a dedinách Teplé počasie dokáže poprehadzovať listy v kalendári prírody Úchvatná farebná premena nebies na počiatku a sklonku dňa Inverzné počasie a operence Keď sťahovavé operence odmietnu migrovať do teplejších oblastí „Na Martina (11. november) medveď líha...“ Obdivuhodné umelecké diela majstra mrázika Polnočný „koncert“ lariev v trieskach Užitočné myšiaky Operenec s najsilnejším zovretím zobáka
388
„Vohľady“ kamzíkov v treskúcom mraze Snehové koráliky a retiazky Prísna rehoľa „opereného pustovníka v mníšskom habite“ Sovy – záhadné nočné tvory Vtáky potrebujú našu pomoc v zime „Na Katarínu (25. november) medveď lezie pod čečinu...“ „Na Katarínu (25. november) posledné sťahovavé vtáky opúšťajú domovinu...“ Ako sa živočíchy vyrovnávajú s nástrahami zimy
December
... 345
Kryštálikmi snehu „pocukrované“ stromčeky „Rozprávkovo-hororové“ jaskynné dekorácie Bucľatý oriešok pospevujúci si v treskúcom mraze Fascinujúce vtáčie divadlo na kŕmidle Mrazuvzdorné stvorenia prírody Murárik červenokrídly za závojom cencúľov na skalnej stene Sfarbenie živočíchov nie je vecou náhody Poetická nálada vianočných snehových vločiek Nadprirodzené zjavenie „nebeského prízraku“ Ako podľa prírodných javov predpovedať počasie Ako čítať z veľkej knihy prírody Operené dekorácie vianočného stromčeka Aká by mala byť podľa ľudových pranostík zima Povery o netopieroch sú nepravdivé Tisíce rokov tvorený kalendár prírody stráca platnosť
V novom roku
... 376
•Stres živočíchov z Novoročného ohňostroja a petárd Záverečné zamyslenie •Čriepky zo života autora...
389
... 381
Táto publikácia je vytlačená na FSC certifikovanom papieri. Nákupom produktov so značkou FSC podporujete zodpovedné obhospodarovanie lesov a prispievate k ich zachovaniu a ochrane. Viac informácií nájdete na www.fsc.org alebo www.fscslovakia.sk.
Projekt je realizovaný z Operačného programu Životné prostredie, prioritná os 5 – Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny, opatrenie 5.3. – Zlepšenie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti, vrátane posilnenia spolupráce a komunikácie so zainteresovanými skupinami. Cieľ projektu:
Zlepšovanie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000)
Špecifické ciele projektu: 1. Vytvorenie materiálovej a informačnej základne zameranej na výchovu a vzdelávanie k ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000); 2. Zvyšovanie kvalifikácie odbornej verejnosti v oblasti výchovy a vzdelávania k ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000); 3. Rozšírenie ponuky edukačných programov pre školy zameraných na zvyšovanie environmentálneho povedomia a informovanosti o ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000); 4. Posilnenie spolupráce, výmeny informácií a komunikácie medzi zainteresovanými subjektmi v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000); 5. Mediálna kampaň na sprostredkovanie informácií širokej verejnosti v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000). Úlohou projektu je prispieť k zvýšeniu environmentálneho povedomia širokej, pedagogickej a odbornej verejnosti o ochrane prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000) prostredníctvom vytvorenia základných metodických a informačných zdrojov, realizáciou cyklu certifikovaných školení a metodických dní, konferencií, výchovno-vzdelávacích aktivít, súťaží a programov, uskutočnením informačných podujatí. Ďalej prispieť k zlepšeniu komunikácie a spolupráce medzi zainteresovanými subjektmi, výmene informácií a skúseností v tejto oblasti. Viac o projekte na http://www.sazp.sk/skoly
komentovaný diár na každý rok
Kalendár prírody Miroslav Saniga
Názov: Autor: Ilustrácie: Grafika a Prepress: Redakčná spolupráca: Vydal: Tlač: Náklad: Rok: ISBN:
Kalendár prírody – komentovaný diár na každý rok doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc. autor Marián Horváth Mgr. Alena Kostúriková Slovenská agentúra životného prostredia so sídlom v Banskej Bystrici DOLIS s.r.o. 3 500 ks 2011 978-80-89503-10-0
Táto publikácia bola financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci projektu „Zlepšenie environmentálneho povedomia v oblasti ochrany prírody a krajiny (vrátane NATURA 2000)“.
