MI ÚJSÁG ? [MI ÚJŠÁG? – ČO JE NOVÉHO?]
Časopis farského spoločenstva v Kostolnej pri Dunaji X. ročník, 44. číslo december 2014 Az egyházfai plébániaközség lapja X. évfolyam, 44. szám 2014. december
Ako vlastne veríme? Možno je to expresívne, ale naozaj – aj čerti veria v existenciu Boha. Žijeme v exaktnej vedeckotechnickej dobe, keď si udalosti, skutočnosti a javy overujeme aj z niekoľkých strán. Je správne, ak sme nároční a neuveríme fámam, nezmyslom, polopravdám, alebo dokonca klamstvám.
Sme síce v určitých oblastiach nároční, všetko chceme mať vedecky dokázané, ale akosi sa zabúdame pýtať na veci najpodstatnejšie. Mnohí veria v Boha, ale tým to pre nich končí. Možno občas navštívia svätú omšu v kostole, ale Boh je pre nich akosi nedostupný, nezáživný – akoby bol len jeden z mnohých božstiev. Ilustrovala: Bronislava Szikhartová, Kostolná pri Dunaji, 15 rokov
„Lebo kto miluje, ten chce darovať seba samého.“ sv. Ján Pavol II.
44.
ČÍSLO/SZÁM
Opäť sú tu Vianoce – významné kresťanské sviatky – blízke najmä deťom. Vo veľkej obľube sú aj u obchodníkov, ktorým vôbec nevadí, že sa oslavuje narodenie Bohočloveka – Ježiša Krista. Iste ste si všimli, že táto ústredná postava Vianoc už dávnejšie vymizla nielen z adventných kalendárov, ale aj z vianočného slovníka. V rámci „politicko-náboženskej“ korektnosti sa vianočné sviatky označujú za sviatky pokoja, mieru, radosti... len na skutočný dôvod oslavy sa akosi zabúda. Za čias totality to bolo spôsobené silnou cenzúrou komunistov. Dnes – v čase slobody – je čudné, že si sami sebe robíme cenzúru.
Pýtajme sa sami seba čo pre nás znamená Boh. Neuspokojme sa s detským pohľadom na Boha, ktorý prevláda zvlášť v tomto vianočnom období. Buďme na seba nároční. Ak neveríme, tak si položme otázky: „Odkiaľ je v človeku túžba po nadprirodzenom?“, „Ako si vysvetliť vedecky nevysvetliteľné javy?“, „Ako to, že je tu také enormné množstvo náhod (vznik vesmíru, život, dokonalé procesy v organizmoch, zázraky...)?“ A úprimne hľadajme odpovede. Ak vieme, že Boh existuje, tak poďme ďalej. Ak totiž existuje Boh, tak potom existuje aj posmrtný život. To sú ale tak závažné skutočnosti, že
44. číslo/szám
nás nemôžu nechať v kľude. Nemôžeme sa tváriť, že je to informácia o nejakej akcii v obchodnom reťazci, ktorá sa zopakuje. Život žijeme len raz. Žiadna reinkarnácia sa nekoná. Náš život, resp. spôsob jeho prežitia, je vstupenkou do raja alebo do pekla. Iná možnosť nie je. Nemôžeme sa uspokojiť s informáciou o tom, že v záhrade máme zakopaný poklad nesmiernej hodnoty a s nami to ani nepohne. Nestačí teda len odpovedať kladne na existenciu Boha a večného života, a pri najbližšom sčítaní ľudu zaškrtnúť kolonku „kresťan“. To je veľmi málo. Pán Boh je veľmi náročný. Takmer každý svätý sa bál, či je hodný neba, cítil sa hriešnym. Kto sme my, že sa opovážlivo spoliehame na božie milosrdenstvo bez našej pokory a aspoň minimálnej snahy o svätý život? Život po smrti je len pokračovaním tohto na zemi. Ak je pre nás Boh len alegorická bytosť, svätá omša len prežitý folklór a eucharistický Kristus „oblátka,“ tak to bude aj po smrti. Ak teda vieme o existencii Boha, resp. to aspoň pripúšťame, tak mu venujme čas. Hľadajme, konfrontujme, spochybňujme a nachádzajme odpovede – buďme nároční. Nebojme sa skúmať a objavovať pravdu. Boh je ukrytý vo všetkom. Veľké množstvo študovaných ľudí v rôznych odborných oblastiach tiež prešlo obdobím poctivého a kritického hľadania – častokrát ani ne-
2
MI ÚJSÁG?
tušili, kam ich to zavedie. Výsledok? Život zameraný bytostne na Boha, pričom Cirkev im bola sprostredkovateľkou a učiteľkou. Možno máme zabezpečené komfortné bývanie, rýchle auto, kvalitné vzdelanie, dobrú prácu, spokojnú rodinu, na konte úspory… Boh má pre nás však ešte oveľa viac. Od nás chce tiež viac – viac než povinnú návštevu kostola, absolvovanie sviatostí, modlitby, milodary – chce naše srdce – celé. V Biblii sa píše, že nám dá srdce z mäsa – dá nám srdce chápavé, milostivé a milosrdrné. Už tu na zemi nás chce premeniť – my mu to však musíme dovoliť. Chce nás celých, nielen jedenkrát v týždni na jednu hodinu. Buďme nároční a pamätajme na to, že s Božími vecami je to inak ako s ľudskými. Tie ľudské musíme najskôr poznať, aby sme ich milovali a tie Božie musíme najskôr milovať, aby sme ich mohli spoznať. Využime tieto blížiace sa sviatky na opätovné zameranie sa na hĺbku a nebuďme povrchní. Vianoce sú predsa oveľa viac ako iba kopa darčekov, množstvo jedla a viac času stráveného pred televíznou obrazovkou. Sú to sviatky oslavy Boha, ktorý sa narodil do nazaretskej rodiny. Láska rastie rozdávaním, tak ňou nešetrime. Váš farár Pavol Gajdoš
Referendum o rodine - 7. februára 2015 - nedajme sa odradiť „Bol som smädný, a nedali ste mi piť, bol som hladný a nenakŕmili ste ma, bol som nahý, a nezaodeli ste ma...“ Počuli sme to všetci už mnohokrát a poznáme aj pokračovanie. A čo tak novodobá verzia? Potreboval som vo svete ochranu nenarodených detí a neochránilli ste ich – namiesto ochrany ste trhali ich malé telá v lonách matiek v mene slobody a práv ženy. Potreboval som ochranu maloletých pred nemravnosťou a neochránili ste ich – v mene pokroku a slobody ste ich obrali o nevinnosť a detstvo. Potreboval som ochranu rodiny a manželstva, ale vy ste ich zmrzačili, a homosexuálne praktiky ste dali na ich úroveň. Potreboval som ochranu starých a chorých, ale vy ste ich nechali napospas zabíjaniu pod klamstvom „dobrej smrti.“ Možno v dnešnej dobe by Ježiš použil podobné slová, ktoré by nás mohli veľmi bolieť. Nie všetci máme
možnosť významne ovplyvňovať verejné veci. Blíži sa však referendum, v ktorom každý jeden z nás má právo (podľa mňa skôr povinnosť) vyjadriť svoj názor – názor na to, že rodina je posvätná a nemôže podliehať módnym výstrelkom, zhýralosti, skaze, ktorú šíria ľudia bez akýchkoľvek morálnych zásad. Rodina je tu celé tisícročia. Jej problémy sú dôvodom na osobný rast a konfrontáciu našich úmyslov, nie však na predefinovanie ideálu. Milovať znamená chcieť dobro pre toho druhého. Vyjadrime to spoločne aj v referende 7. februára 2015. Nedajme sa odradiť všadeprítomnou mainipuláciou v médiách. Prinášame časť letáku, ktorý sa venuje tematike otázok v referende. Martin Šiška,
Hrubý Šúr
ČO NOVÉHO?
3
44. číslo/szám
4
44. číslo/szám
MI ÚJSÁG?
Môj modlitbový príbeh Na strednú školu som chodila do mesta vzdialeného asi 25 kilometrov. Cestovala som vlakom. Rýchlikom som tam bola za 15 minút a väčšinou mi robila spoločnosť niektorá spolužiačka či spolužiak, alebo tatino, ktorý v tom meste pracoval a pracuje dodnes. Prípadne mi robil spoločnosť nejaký neznámy spolucestujúci, ktorému už bolo z dlhého cestovania samému otupno. Takže cesta vlakom ubehla rýchlo. Skôr cestu na stanicu si bolo potrebné vyplniť niečím zmysluplným. Bývali sme asi jeden a pol kilometra od stanice, a tak som sa cestou modlievala – rannú modlitbu keď som nestihla doma; desiatok ruženca; v októbri celý ruženec na pokračovanie. Opakovala som si nové piesne, ktoré som sa naučila pri ranných chválach v našej školskej kaplnke, alebo novú modlitbu. Duchom mladý
Hneď na konci prvého ročníka som nastúpila do tábora pre deti z osemročného gymnázia a deti zo špeciálnej školy ako animátorka. Tábor sa konal vždy na tom istom mieste – na fare v Dolnom Dubovom, kde bol toho času správcom farnosti bývalý provinciál piaristov, páter Jozef Horvátik. Bol staručký, no neprekážalo mu na mesiac prepožičať farský dvor a časť fary mladým. Nikdy sa nesťažoval na hluk, ani keď sme si robievali diskotéky pod holým nebom, hrali nočné hry, alebo organizovali karneval. Na jeho očiach bolo skrátka vidno, že je rád, že sme tam, lebo súčasťou tábora bola každý deň aj svätá omša, adorácia a prednáška. Nevedela som si predstaviť, ako sa môže konať tábor na tom istom mieste už niekoľko rokov. Navyše v takom zapadákove – nikam sa nejde, na žiadny výlet. Skrátka farský dvor, kaplnka, v nedeľu zmrzlina a občas za odmenu potraviny na konci dediny. Nič viac.
sme sa pred vyučovaním modlili modlitbu, ktorú vymyslel páter Horvátik – za mladých. Každý z účastníkov tábora ju dostal jednoducho vytlačenú na malom papieriku, potom už papierik nebolo treba. Modlili sme sa ju každé ráno – ja štyri roky. Niekoľkokrát počas cesty na vlak, z vlaku, alebo len tak, kedykoľvek mi prišla na um. Časom som na ňu zabudla... Z lásky k maličkým
21. februára 2009 zomrel páter Horvátik. Mal 89 rokov. Vtedy som si opäť spomenula, že existuje taká modlitba – za mladých, ktorú páter vymyslel a my sme sa ju modlievali. Spomenula som si na tie tábory, na pátra, jeho mladícke oči. Papierik s jej textom je už ktoviekde, ale za tie roky zostali jej slová v srdci, a jej rytmus v nohách. Som o tom presvedčená, lebo práve počas jednej prechádzky, presne si pamätám to miesto, som si na ňu spomenula. A tak sa ju opäť modlievam. Niekoľkokrát denne, vždy keď mi napadne. Keď prikrývam deti počas noci, keď ich trápia zlé sny, keď vidím mladých na ulici, v piatok večer keď idú „žiť“... Pane Ježišu Kriste, vrúcne Ťa prosíme pre lásku, ktorou si na zemi miloval deti. Zmiluj sa nad tou mládežou sveta, ktorá sa v tejto chvíli nachádza v pokušení a v blízkej príležitosti ku hriechu. Za chráň ju pred pádom, priveď ju k sebe a uzavri ju do svojho Božského Srdca. Amen.
Katarína Mišková,
Kostolná pri Dunaji
Genius loci
Ale ani nič menej. To miesto malo svojho ducha. To povestné genius loci, ktoré tam bolo aj vďaka pátrovi Horvátikovi. Ja som bola v tábore dokopy štyrikrát. Vždy som sa tam veľmi tešila, a vždy sa mi ťažko odchádzalo. Vždy som si na chvíle tam spomenula počas ranných chvál v kaplnke našej školy, keď
Výzva!
Určite máte aj vy svoju obľúbenú modlitbu. Prečo je to tak, kto vás ju naučil, kde vás sprevádzala? Podeľte sa so svojím príbehom a staňte sa aj vy spolutvorcami novej rubriky Môj modlitbový príbeh.
5
ČO NOVÉHO?
44. číslo/szám
Édesanyák imahétvégéje Szeptember utolsó hétvégéjén már negyedik alkalommal tartottuk meg az édesanyák imahétvégéjét plébániaközségünkben. Az imahétvége három napja a húsvéti szent három napot jelképezi, s a mi esetünkben a hármas szám a plébániaközségünket alkotó három falut is jelenti. Az egyórás szentségimádásokat ima és ének kíséri. Az egyes napok imaszándékai minden alkalommal ismétlődnek, melyekhez mindig más szentírási idézet kapcsolódik. Ezek alapján születnek a jelképek. Ez alkalommal pénteken a hegysúri kápolnában a vétkeinket szimbolizáló köveket helyeztük az oltár elé készített nagy szívhez, hogy új szívet és lelket kérjünk (Ez 18, 27–32), melyet majd nem nyomnak bűneink kövei. Szombaton Nagyborsán a gyümölcsök domináltak nem csak a kápolna előtt megrendezett kiállítás miatt. A zsoltárossal Isten bőséges áldását kértük (Zsolt 144, 11–15), s bocsánatért könyörögtünk azok számára, akik megbántottak minket és gyermekeinket. Az oltár elé papírból kivágott gyümölcsöket helyeztünk. Az imahétvégét vasárnap Egyházfán a plébániatemplomban zártuk le. Dicsőítettük Istent minden jótéteményéért, melyet életünkben véghezvitt, s a farizeusról és a vámosról szóló példabeszéden elmélkedtünk (Lk 18, 9–14). Az
oltárnál elhelyezett nagy piros szívre, a végtelen isteni szeretet szimbólumára papírból kivágott érméket tűztünk, melyek egy-egy pozitív tulajdonságot, erényt jelképeztek. Kértük, hogy imánk ne a farizeus öntömjénezésére hasonlítson, amely mások lenézésével jár, hanem a vámos alázatát magunkra öltve felnőhessünk az Úrhoz. Az imahétvége egyes napjait ismét agapéval zártuk, s vasárnap a plébániaudvaron a gyerekeink is kijátszhatták magukat.
Gujber Zsuzsanna,
Hegysúr
Mindenszentek napja Idén is megemlékeztünk összes szentünkről, s imáinkban gondoltunk elhunyt családtagjainkra, barátainkra és szeretteinkre. Az ünnepi szentmisék hagyományosan a vasárnapi rend szerint voltak, ezért a temetőkben tartott szertartásokat emelném ki. Mindkét faluban volt valami különleges az idei szertartásban, és ez nem csak a hangulat volt. Hegysúron Pali atya megáldotta az új járdát, amely a kereszthez vezet, míg Egyházfán gyertyás menettel egészült ki ez a szép szokás a délutáni családos szentmise után. Ezt a misét Jozef Luscoň szalézi atya celebrálta, aki verseny formájában közelítette meg mindenszentek ünnepét, hogy a legkisebbeknek is érthető legyen. Elmagyarázta, mit jelent szentnek lenni és azt is, hogyan válhatunk azokká. A feltett
kérdésekre adott helyes válaszokért motivációként apró díjak jártak. Mondanom se kell, hogy nagy érdeklődést váltott ki bennünk a prédikáció. Az egész templomot boldog kisfiúk és kislányok arca ragyogta be. A szentmise végén – az örök világosság fényét jelképező lobogó gyertyafénynél – boldogan és felkészülten indulhattunk a temetőbe. Közösen imádkoztunk halottainkért, végül áldással távoztunk otthonainkba.
Szakáll Mónika,
Hegysúr
6
44. číslo/szám
MI ÚJSÁG?
Čo priniesol rok 2014 Ostáva už len zopár dní, a tak si dovolím opäť zhrnúť výsledky z pohľadu pastoračného plánu v našej farnosti za posledných 12 mesiacov. Hneď na začiatok však chcem poznamenať, že všetky nižšie vymenované úspechy nie sú mojou zásluhou, ale podarili sa vďaka viacerým ochotným dobrodincom a štedrým sponzorom, ktorí mnoho ráz ani nepochádzajú z našej farnosti. Čo sa podarilo:
V kostolnej veži v Kostolnej sa kompletne vymenilo schodisko (spolu 51 schodov vedených cez štyri podlažia + 11 stupienkový rebrík vedúci až do samého ihlanu veže), vymenila sa elektrická rozvodňa a vnútorné vedenie v kostole (tieto práce sa platili
z 2 % daní zo Združenia Senec a okolie), upravila sa záhradka pri farskom kostole, ktorá bola takmer celá financovaná jednotlivcami (závlahový systém, obrubníky, dlažba, lavičky, osvetlenie, stromčeky, kvetinová výsadba, kobercový trávnik), z farských peňazí sa zaplatilo presne 1 027 €. Po takmer dvoch rokoch sa podaril dokončiť aj „vstupný monument“ v blízkosti autobusovej zastávky. Z Bratislavského samosprávneho kraja sa nám podarilo vybaviť dotáciu 2 500 € na tento objekt vďaka pomoci Ing. Ladislava Gujbera a Ing. Igora Šilla, ktorí pomáhali s vybavo-
vaním potrebných dokladov, a tých bolo treba celé desiatky. Touto cestou vyjadrujeme v mene farnosti poďakovanie Bratislavskému samosprávnemu kraju. Ján Miško, st. vyhotovil umelecké stvárnenie nápisu. Celkový rozpočet na monument bol vyčíslený na 6 000 €, farnosť z toho zaplatila len 1 200 € a anonymný sponzor zaplatil 2 300 €. Pod Trojičný stĺp v Kostolnej, časť Malý Šúr, bola inštalovaná socha Panny Márie tak, ako to bolo dlhé desaťročia v minulosti, a ako si to i teraz miestni obyvatelia želali. Pričinil sa o to p. Eugen Szalay. V budove fary na hornom poschodí boli reštaurované všetky dvere (1 100 €), vyvložkovaný druhý komín (vedeli ste, že má až 17 metrov?!) nerezovou vložkou, aby spĺňal bezpečnostné predpisy pri kúrení
pevným palivom (600 €). V priestoroch pastoračného centra bola vybudovaná priestranná a moderne zariadená kuchyňa pre potreby našich farníkov, ktorí budú môcť využívať tieto priestory pre svoje oslavy (s kapacitou do 35 ľudí). Medzi kuchyňou a jedálenským salónikom vznikol detský kútik s vyvýšeným pódiom s hračkami pre najmenšie deti, na ktorom mali veľký podiel ockovia zo spoločenstva „Modlitby otcov“. Vo všetkých našich štyroch budovách (3 kostoly a fara) bol vypracovaný požiarno-bezpečnostný plán, inštalované hasiace prístroje, požiarna kniha, atď., všetko tak, ako predpisujú príslušné zákony. Na farskom dvore bola postavená detská veža so šmykľavkou, lavičkami, hojdačkou, ktorú počas pekného počasia voľne využívajú aj mamičky s deťmi, ktoré sú na materskej. Postupne sa plánuje tento priestor ďalej rozširovať. Od istého sponzora z Rohoviec sme dostali plechové krytie na betónový múr medzi farským úradom a kultúrnym domom. 10. mája 2014 sa v kultúrnom dome v Kostolnej pri Dunaji uskutočnil farský ples, ktorý bol podľa hostí aj usporiadateľov hodnotený opäť
ČO NOVÉHO?
veľmi pozitívne. 7. júna 2014 sa na farskom dvore konal Deň rodiny, ktorý svojou účasťou a programom prekonal všetky očakávania, a tak sme sa tešili zo zaradenia medzi najväčšie farnosti a mestá Slovenska! 6. decembra 2014 prišiel po sv. omši medzi deti sv. Mikuláš, ktorý prítomné deti odmenil balíčkami s rovnakým obsahom pre všetkých. V kaplnke v Hrubom Šúre sme inštalovali nové osvetlenie interiéru. Doposiaľ sa nám podarilo vymeniť len dvere na sakristii, ale do „šúrskych“ hodov v máji 2015 by sme mali stihnúť vymeniť aj hlavné vchodové dvere na kaplnke. V kaplnke v Hrubej Borši sa kúpilo nové cibórium (uzatvárateľný kalich) a nové liturgické knihy pre bohoslužobné účely.
Stalo sa, že sa niekto nechával počuť, že koľko a ako z obecného prispieva na cirkev. Na týchto stránkach som sa vždy za nás, za farnosť poďakoval. Tieto v minulosti darované prostriedky v skutočnosti však nepokrývajú ani len 5 percent z reálnych výdavkov. Inými slovami – opravy a réžiu si platíme veriaci sami z vlastných zbierok. Nikomu nie sme zaviazaní! Na druhej strane, samotná dobrá spolupráca medzi cirkevnou a svetskou „vrchnosťou“ je vždy o dôvere, a tá musí fungovať obojsmerne. No a opäť akoby som mohol nespomenúť približne 550 svätých omší slávených v našej farnosti za posledný rok, z ktorých mnohé boli zo
7
44. číslo/szám
strany rodičov špeciálne pripravované pre deti, mládež a rodiny. Pri hodnotení roka 2014 nemôžem zabudnúť ani na mnoho skvele vydarených duchovných, kultúrnych a spoločenských podujatí ako Duchovná obnova pre rodiny, Ekumenické mod-
litbové stretnutie s bratmi Reformovanej cirkvi, Národný týždeň manželstva, Pochod za život
v Bratislave podporený aj účasťou z našej farnosti a farský splav Malého Dunaja. Ako zlatá duchovná niť sa celým rokom tiahli eucharistické modlitbové trojdnia organizované skupinkami spoločenstva Modlitby matiek.
Ďalej to boli mnohé púte, výlety, predĺžené víkendy, prednášky, sústredenia, stretnutia, stále živý a neutíchajúci 11. skautský oddiel sv. Imricha s množstvom aktivít počas celého roka, tábory, činnosť ružencových spoločenstiev, Spoločenstva Srdca Ježišovho, Modlitby otcov, Máriinej légie, tichá a často takmer prehliadaná pomoc mnohých pomocníkov, ktorí sa starajú, aby bolo v našich kostoloch vždy čisto, čerstvé kvety, pokosená tráva a všetko to, čo sa zvonka iným môže zdať také samozrejmé! Veľká vďaka všetkým, ktorým nie je ľahostajný osud našej farnosti. Všetko nech je na väčšiu česť a slávu Božiu! S vďakou Pavol Gajdoš, váš farár
8
44. číslo/szám
MI ÚJSÁG?
Z Vašej poézie Obdar ma, Pane... !
Obdar ma, Pane, Tvojou dôverou, keď vo viere v svoje sily, na dne padám, obdar ma, veľkou nádejou, keď pomocnú ruku hľadám... Obdar ma, Pane, srdcom láskavým, nech nehľadím viac na svet zhora, obdar ma, cnostnou pokorou, nech znie mi v duši Tvoja vôľa... Obdar ma, Pane, svojím pokojom, keď hnev mi v láske bráni, obdar ma, ľútostným postojom, keď slovo v jednej chvíli zraní...
Obdar ma, Pane, úprimnou radosťou, keď zármutok sa mi do duše vkráda, obdar ma veselou štedrosťou, keď k smútku, slzám, ma to zvádza... Obdar ma, Pane, svojím duchom lásky, nech žijem, cítim Teba, vo mne, obdar ma, čistotou Tvojej krásy, pretvor mi srdce na láskavé a skromné... Obdar ma, Pane, svojou múdrosťou, požehnaj chvíle môjho bytia, obdar ma, nekonečnou milosťou, na všetkých cestách môjho žitia... Ďakujem Ti, Pane!!! Eva Horčinová,
Senec
Prosba o poskytnutie 2 % dane Vážení veriaci!
Aj tento rok sa uchádzame o 2 % z vašich daní. Môžete tak urobiť cez Združenie Senec a okolie, ktoré podporuje aktivity viacerých kultúrnospoločenských organizácií a školských zariadení v našom seneckom okrese. Aby ste mohli obdržať vami darovanú čiastku na opravu vášho farského kostola v Kostolnej, je nutné ku konečnému zúčtovaniu odovzdať v sakristii
fotokópiu o poukázaní sumy. Tým sa bude vedieť, koľko prostriedkov má združenie previesť na farský účet. V prípade nejasností Vám radi poradíme. S pozdravom, Rezső Duray, predseda Združenia Senec a okolie Názov: Združenie Senec a okolie Sídlo: Senec, 903 01, Svätoplukova 5 Právna forma: Občianske združenie Identifikačné číslo: 36068861
Povolebné vytriezvenie V meste som niečo také nezažil. Komunálne voľby sa v malých obciach, ako sú aj naše, berú až priveľmi vážne. Až tak vážne, že sa niektorí neštítili ani vulgarizmov, osočovania... inými slovami, dali sa na špinavú kampaň. Tu vyjde farba najavo. Nie to, čo si zapíšem k menu, ale ako sa chovám. Aj to hovorí o morálnej a intelektuálnej úrovni, resp. o jej nedostatku. Voľby sú za nami, emócie viacmenej ustali, teraz už len stačí porovnávať konkrétne kroky našich zvolených zástupcov s tým, čo nám posľubovali a čím nám preplnili poštové schránky a smetné nádoby. Ako sa hovorí: „Nikto vám nedá viac, ako my vieme sľúbiť. “ –PG–
9
ČO NOVÉHO?
44. číslo/szám
Púť do Ríma Ťažké bolo naše rozhodnutie – zúčastniť sa zájazdu v dňoch 5.-10. októbra 2014, no nakoniec zdravie nám dovolilo a zúčastnili sme sa, čo neľutujeme. Nakoľko sme už boli s pánom farárom Pavlom Gajdošom v roku 2011 vo Svätej zemi, boli sme radi, že aj tentokrát pôjdeme spolu. Po „prespatej“ noci v autobuse sme dorazili do Assisi – rodiska sv. Františka a sv. Kláry. Navštívili sme baziliky a v kostole sv. Ruffína sme mali svätú omšu. Večer sme sa ubytovali v Ríme a ďaľšie dni sme absolvovali púť, na ktorú nám zväčša harmonogram pripravil pán farár. Je veľmi ťažko vymenovať všetku tú nádheru – baziliky, kostoly, Koloseum, sv. schody, pamätníky, Vatikánske múzem a pod. Ale predsa, najväčší zážitok bolo stretnutie so svätým Otcom Františkom. Počas audiencie sa naše pocity nedajú opísať – je to duchov-
ný a kultúrny zážitok na celý život. Cestou domov sme sa ešte zastavili v Orviete s prekrásnou katedrálou v ktorej sa uchováva eucharistický zázrak. K pohode, počas dlhšieho pobytu v autobuse nám bezpečnou jazdou a príjemným slovom prispeli aj šoféri z CK KRIŠTOF TOUR pán Ondrej a pán Martin. Po návrate domov budeme prezerať fotografie, ale NAJ budú spomienky v našich srdciach z celej púte. Ešte raz srdečné Pán Boh zaplať pánovi farárovi za jeho starosť o nás a prajeme, aby mu Pán Boh dal veľa zdravia! Eva a Ivan Beháňovi,
Strečno
Posadnutý diablom V nedeľu 2. novembra 2014 sa vo farskom kostole v Kostolnej pri Dunaji uskutočnilo osobné stretnutie s Francescom Vaiasusom a jeho manželkou Danielou. Francesco bol dlhé roky posadnutý diablom. O svojom skutočnom príbehu sa rozhodol napísať knihu s názvom „Posadnutý diablom“. Francesco vyrozprával svoj príbeh formou svedectva, následného rozhovoru a potom nasledovala autogramiáda. Stretnutie s autorom knihy pripravil a zabezpečoval náš farník Mgr. Janko Miško prostredníctvom Vydavateľstva Don Bosco. Všetkým by som chcel poďakovať za príležitosť spoznať týchto hlboko veriacich ľudí. Verím, že pre prítomných to bola konfrontácia a aj príležitosť ako zmeniť mnohé veci vo svojich životoch. Ešte raz ďakujeme.
text a foto: Igor Šillo pozn. redakcie: exkluzívne video z tohoto stretnutia si môžete pozrieť na farskej internetovej stránke
http://kostolna.fara.sk/posadnutydiablom-ordogtol-megszallva/
10
44. číslo/szám
MI ÚJSÁG?
Az önátadás öröme Október elején Magyarországra látogatott Veronica Williams, az Édesanyák Imái elnevezésű imaközösség alapítója, s három helyszínen imaórával egybekötött előadásokat tartott. Mivel Szlovákiában már évek óta működik ez a közösség szlovák és magyar nyelven egyaránt, több itteni édesanya élt a lehetőséggel, hogy személyesen találkozhasson Veronicával. Az október 3-án Veszprémben megrendezett találkozón magam is részt vehettem.
Veronica egy egyszerű angol nagymama, aki kedvességével és közvetlenségével rögtön belopta magát a szívünkbe. Beszélt, természetesen, az Édesanyák Imái kezdeteiről. Úgy érezte, hogy tennie kell valamit a gyermekekért, s mikor kezébe került a Mit teszünk a gyermekeinkkel? című kiadvány a fiatalokat manapság fenyegető veszélyekről, az imádság tűnt a legjobb megoldásnak. Sógornőjével kezdtek el az Istenre hagyatkozva imádkozni, aki szintén úgy érezte, hogy imádkoznia kell a gyermekeiért. Ezek voltak a ma a világ kb. 100 országában elterjedt imaközösség kezdetei. Az Édesanyák Imái lelkisége az önátadáson alapul. Veronica szerint ahhoz, hogy Isten Isten lehessen az életünkben 100 százalékos önátadásra van szükség, arra, hogy Isten kezébe adjuk az életünket. Ettől azonban félünk, hiszen azt gondoljuk, tudjuk, mi a legjobb nekünk és gyermekeinknek. Hiszen gyermekeinknek csak a legjobbat akarjuk, de ők nem hallgatnak ránk. Beszélnünk kell nekik arról, mi a jó, és mi nem, s el kell engednünk őket. Ez a legnehezebb. S mikor elindulnak az útjukon, imádkoznunk kell, hiszen megváltoztatni nem tudjuk őket. El kell engedni őket, hagyni, hogy Isten Istenként működhessen gyermekeink életében is. Terheinket pedig oda kell
vinni Isten elé, átadni neki a problémákat, hiszen ő ezt mondja: „Kérjetek, és kaptok.” Veronica elmagyarázta, miért fontosak a heti imaórák kellékei, s mit szimbolizálnak. Az összejövetel során kilenc imát mondunk el, ide tartozik a Szentírás olvasása s a dicsőítő ének is. Ezek az imák lépésről lépésre készítik fel szívünket az imaóra legfontosabb pillanatára, mikor átadjuk gyermekeinket. Neveiket papírból kivágott karikákra írjuk – a kör a végtelen anyai szeretetet jelenti. Ezeket a köröket a Jézus tenyerét szimbolizáló kosárba helyezzük. Az átadás pillanatáig közösen imádkozunk a csoport többi tagjával – 2–8 édesanya alkothat egy csoportot –, mikor azonban letérdelünk a kereszt elé, csak ketten vagyunk Jézussal, s elmondunk egy szívünkből jövő imát. Ebben az imában azt hangsúlyozzuk, hogy Jézus jobban szereti gyermekeinket, mint mi valaha is tudnánk szeretni, aztán elengedjük őket. Arra is figyelnünk kell, hogy imánk ne bevásárlási listához hasonlítson, hanem bízzuk rá magunkat, s hagyjuk, hogy az ő szent akarata érvényesüljön életünkben. Hiszen Isten tudja, mi a legjobb nekünk és gyermekinknek – a kegyelemért kell imádkoznunk, hogy ez megtörténjen. Mi sokszor csak azt látjuk, mit csinálnak rosszul gyermekeink, azt mondjuk nekik, mit ne csináljanak – mintha a gonosz el akarná venni az anyai szeretetet.
Az Édesanyák Imáihoz sok imameghallgatás fűződik. Veronica hangsúlyozta, hogy minden ima meghallgatásra talál a maga idejében. Isten kiválasztja a megfelelő időt és módot. Ezért fontos, hogy mikor átadjuk neki az imát, köszönjük is meg, még mielőtt meghallgatná. Az összejöveteleken nemcsak gyermekeinkért imádkozunk, hanem magunkért, házastársunkért, gyermekeink házastársaiért, keresztés bérmagyermekeinkért, valamint papjainkért is. Ugyanakkor imáinkban egyesülünk a többi
11
ČO NOVÉHO?
imacsoporttal világszerte. Szinte elképesztő belegondolni, hogy míg mi alszunk, az ausztrál édesanyák értünk imádkoznak. Az Édesanyák Imáin belül két szigorú szabályra hívta fel a figyelmünket Veronica: a titoktartásra, s arra, hogy nem adunk egymásnak tanácsot. Fontos, hogy teljesen Jézus felé forduljunk, s hogy 100 százalékig megbízzunk benne. Veronica megosztotta velünk azt is, hogy régebben elképzelhetetlennek tartotta, hogy kiálljon az oltár elé, s elmondjon egy imát, ma pedig a Szentlélekre hagyatkozva képes jegyzetek és előkészületek nélkül beszélni. S míg ő beszél, egy munkatársa szüntelenül imádkozik, így találkozónk
44. číslo/szám
minden pillanatát áthatotta az ima. Az előadás imaórával zárult, vagyis a gyakorlatban is átélhettük, kipróbálhattuk a hallottakat. Végül Veronica Az önátadás öröme című könyvéhez is hozzájuthattunk, melyet természetesen dedikáltatni is lehetett. Hála a jó Istennek ezért a találkozóért, s külön köszönet annak az édesanyának, akinek a segítségével én is részese lehettem!
Gujber Zsuzsanna,
Hegysúr
Cserkészcsapatunk „születésnapja“ A 11. sz. Szent Imre Cserkészcsapat ismét megünnepelte megalakulásának évfordulóját. Az idén 23 éve annak, hogy Mons. Paxy László atya megalapította.
A rendezvényre 2014. november 16-án került sor az egyházfai kultúrházban az egyházfai és hegysúri cserkészek, szülők és barátok jelenlétében. A találkozó elején kiscserkészeink ünnepélyes keretek közt átvehették nyakkendőiket. A hivatalos részt szórakoztató műsor követte. A kultúrműsort a magyarországi Szűcs Dóri és Kiss
Dávid nyitották meg énekkel, valamint gitár- és hegedűjátékkal. Nemcsak együtt énekeltünk velük, hanem táncra is perdültünk. Majd különféle játékos vetélkedők következtek. Csoportokban kellett a Tibi és Márk által elkészített feladatokat megoldanunk. Egyik feladatból sem hiányozhatott a víz, így nem csoda, hogy némelyek csuromvizesek lettek. A programot népi játékok is tarkították. Végül három csoportra osztottuk a gyerekeket, hogy különféle állomásokon váltakozzanak (menetelés, játékok és pingvinkészítés).
Az est folyamán rendelkezésünkre álló frissítőt otthonról hoztuk.
Ezúton szeretnék köszönetet mondani Oroš Gita, Baráth Mária és Szakáll Márta néniknek a segítségért és minden vezetőnek, akik részt vettek ennek a rendezvénynek az megszervezésében.
Leczki Szilvia,
Egyházfa
12
44. číslo/szám
MI ÚJSÁG?
Hálát adtunk a termésért Szép hagyománnyá vált Hegysúron, hogy a faluban megrendezett gyümölcs- zöldség- és virágkiállítás szombaton a termés megáldásával
vont a termésért való hálaadás, az oktató-nevelő munka gyümölcse és a missziós munka gyümölcse között. Természetesen nem maradhatott el egy rövid
kezdődik, a vasárnapi szentmisét pedig hálából ajánljuk fel a jó Istennek a termésért. Ez alkalomból a helyi kiskertészek szervezetének képviselői adják át az áldozati adományokat, melyek között szerepelnek a friss gyümölcsök és zöldségek is. 2014. szeptember 28-án ezen a hálaadó szentmisén vehettünk részt, melyet még ünnepélyesebbé tett a helyieknek oly kedves Tóth József szalézi missziós atya jelenléte. József atya beszédében párhuzamot
beszámoló a távoli Jakutföldön évtizedeken át végzett missziós munkáról. A szentmise végén Gajdoš Pál plébános atya megköszönte József atyának, hogy ismét eljött közénk, s terjesztette azt a nyugalmat, amely belőle árad. Kérjük a jó Istentől, hogy kitartó munkája hozzon majd bőséges gyümölcsöt a zord Szibériában!
Požehnanie novej kuchyne Dňa 26. októbra nás navštívil vzácny hosť Mons. Ján Majerník. Vo všetkých troch obciach nás povzbudil svojimi slovami počas kázní. Po svätej omši vo farskom kostole požehnal novú kuchyňu v pastoračnom centre. Kompletnú rekonštrukciu priestorov, architektonický návrh, zhotovenie kuchynskej linky, zakúpenie a osadenie kuchynských spotrebičov pre našu farnosť veľkoryso daroval pán Martin Čepel z Kráľovej pri Senci. Celkové náklady dosiahli sumu 14 000 €. Nová kuchyňa bude slúžiť veriacim z celej farnosti a okolia. Budete mať možnosť zrealizovania Vašich menších rodinných osláv a stretnutí v jedinečných históriou dýchajúcich priestorov pastoračného centra. Pán Boh zaplať za všetky dobrá. Igor Šillo,
Kostolná pri Dunaji
Gujber Zsuzsanna,
Hegysúr
13
ČO NOVÉHO?
44. číslo/szám
Sväté omše počas Vianoc – Szentmisék az ünnepek alatt
Farské púte v roku 2015
PÚŤ LURDY - LA SALETTE
(lux bus + letecky priamo do Bratislavy)
MEDŽUGORIE
(7 dňový pútnický zájazd)
Termín: 25. 5. - 29. 5. 2015 Cena: 300 €
Termín: 14. 6. - 20. 6. 2015 Cena: 160 €
lux bus z Bratislavy, letenka Lurdy – Bratislava, letiskové poplatky, 3 x ubytovanie, 2 x polpenzia (raňajky a večere), 1 x obed v La Salette, sprievodca, duchovný doprovod
doprava klimatizovaným autobusom zn. Mercedes s možnosťou zakúpenia studených a teplých nápojov, ubytovanie – 4x penzión blízko centra, 2-4 posteľové izby so soc. zariadením, sprievodca
Cestovná kancelária AWERTRAVEL s.r.o. Hviezdoslavova 1 469/61 , 905 01 Senica telefón: 034 651 3896, 0905 974264
[email protected] www.awertravel.sk
Cestovná kancelária KRIŠTOF TOUR s.r.o. Vazovova 1 2, 811 07 Bratislava telefón: 02 555 67 969, 0903 71 2534
[email protected] www.kristoftour.sk
Presný a podrobný program pútí nájdete aj na výveskách a na našej farskej stránke www.kostolna.fara.sk. Okrem toho opätovne pripravíme jednodňové púte do Šaštína, Marianky, Báču a i. Na uvedené púte je možné volať aj vašich príbuzných a priateľov. –PG–
14
44. číslo/szám
MI ÚJSÁG?
Svätý Mikuláš v našej farnosti Na adventnom venci sa rozhorela druhá svieca a veriaci v našej farnosti opäť, ako každú prvú sobotu v mesiaci, slávili rodinnú svätú omšu.
Tá je vždy veľkým zážitkom a duchovným posilnením. Možno práve preto, že naše deti, i tie najmenšie, sa zúčastňujú na čítaniach, prednese prosieb či nesení obetných darov. Avšak v túto sobotu všetkým detičkám svietili očká
nedočkavosťou. Na chvíľočku vymenili otázku „Mami, kedy už príde ten Ježiško?“ za „Mami, kedy už príde ten Mikuláš?“ A veru sa i dočkali. Svätý Mikuláš s perfektným načasovaním hneď po požehnaní vkročil za zvuku zvončekov a hneď bol obkľúčený zo všetkých strán. Zopár odvážlivcov mu i zaspievalo a zarecitovalo. Zdalo sa, že každé neposlúchanie bolo odpustené, lebo balíček si odniesli i tí najväčší nezbedníci. Nás dospelých čakalo strategicky hneď pri východe z kostola varené vínko a čaj na zahriatie :o) Veľké Pán Boh zaplať všetkým organizátorom, nášmu pánu farárovi a hlavne svätému Mikulášovi, že si našiel čas, prišiel medzi nás a priniesol tak bohatú nádielku.
Zuzana Horvátová,
Hrubý Šúr
Srdcom mamy Aké sú podmienky platnosti svätej omše? Byť telom aj duchom prítomný počas veľkého tajomstva, ktoré sa pred nami na oltári odohráva? Ak áno, potom mi nezostáva nič iné, len sa spoliehať na Božie milosrdenstvo... Nečakala som to. Pobehujúce deti po kostole, lozenie po zemi, chvíľu von, chvíľu dnu, jedovanie, jedenie, pitie... Toto ja robiť nebudem! Skrátka si moje dieťa naučím, že v kostole sa nebehá a nepapá. Naučíme sa, že sedíme vpredu, sledujeme pána farára a to už od veku, kedy dokáže samo sedieť. Takéto a podobné boli moje myšlienky, keď som sledovala zápasenie rodičov s vlastnými deťmi počas svätej omše. To bolo v období, keď som nemala žiadne. Teraz mám deti dve. A už skoro štyri roky uvažujem, či mám platnú nedeľnú svätú omšu. Robím totiž všetko to, o čom som bola presvedčená, že robiť nebudem. Napriek všemocnej snahe, odporúčaniam, článkom, ako ísť s deťmi na omšu... Je to presne ako Murphyho zákony. Aj keď dieťa doje krátko pred začiatkom svätej omše, schytí ho počas omše taký vlčí hlad, že máte naozaj starosť, aby vám neumrelo od hladu. Bude smädné. Áno, aj po tom,
ako vypije všetko, čo ste zobrali, lebo je hladné a jedlo so sebou nemáte. Aj keď vymeníte plienku tesne pred odchodom do kostola, stane sa nehoda práve tam. A hoci má so sebou hračku, ktorá nevydáva zvuky, urobí si k nej zvuky. Bude loziť po štyroch, hoci už má skoro štyri roky. Bude chcieť behať, aj keď to ešte samé nevie... Spolu s padnutou knižkou (jednou zo šiestich, ktoré sú našou povinnou kostolnou výbavou) zdvíham zo zeme aj posledný zvyšok mojej trpezlivosti. Ešte nie je ani prvé čítanie. A čo si želám teraz? Vydržať pokojne aspoň do kázne – neležať na zemi, nepodliezať lavice, nezhodiť vázu, kríž, alebo fľašu s vodou na polievanie kvetov, nezlomiť sväteničku, nezhasnúť betlehem, nestrhnúť obrus z obetného stolíka, nebehať okolo oltára, nežmýkať špongiu so svätenou vodou. Pozorný čitateľ určite vycítil medzi riadkami, že tieto skutočnosti sa už raz – minimálne – museli stať. mama Katka, Kostolná pri Dunaji
15
ČO NOVÉHO?
44. číslo/szám
Adventi előkészületek A hagyományokhoz híven, ebben az évben is együtt készítették a Szürkefarkaskölyök raj cserkészei az adventi koszorúkat az advent első vasárnapja előtti szombaton. Természetesen nem csak a cserkészek voltak hivatalosak erre az akcióra. Szebbnél szebb koszorúk készültek ebben az évben is, melyeket Pali atya megáldott a szentmise
keretén belül. Ennek az évnek a jellegzetessége a koszorúkészítés közben spontán nyílt gyereksarok – de erről többet mondanak a képek a plébániai oldalon. Gujber Mónika,
Hegysúr
Pre deti Narodeniny
Jedného dňa pozval bobor Miško na oslavu svojich narodenín kamaráta Paľka. Paľko sa na to veľmi tešil. Ešte nikdy na žiadnej oslave nebol. Keď nastal deň oslavy, pekne sa vyobliekal, zobral darček a šiel. Izbička bola pekne vyzdobená balónmi a všelijakými ozdobami. Na stole bolo veľa dobrôt a uprostred stála torta. Chlapci počkali na ostatných gratulantov a potom sa začala zábava. Paľko začal všetko ochutnávať. Tu zjedol koláčik, tam chrumkal tyčinky, vypil sladký džús, čokoládu. Oči mu žiarili nad toľkými dobrotami. Chlapci ho volali: „Poď sa s nami hrať,“ ale Paľko len ochutnával a ochutnával a nevedel prestať. Večer prišiel domov, kde ho čakali rodičia. „Tak čo, Paľko, ako si sa mal?“ spýtala sa ho mamka. No Paľkovi nebolo do reči. „Mne je akosi zle, bolí ma bruško. Bolo tam veľa všelijakých dobrôt a ja som chcel všetko ochutnať.“ „Jój Paľko,“ zhíkla mama, „prečo si bol taký nenásytný?! Teraz, keď si nám mal s radosťou rozprávať zážitky z oslavy, máš bruchabôľ. Verím, že nabudúce si už dáš pozor, koľko toho zješ.“ Otázky: Úloha: V štvrcovej sieti je ukrytý obrázok 1. Kam pozval Miško Paľka? symbolu Vianoc. Vyfarbi naznačené intervaly 2. Tešil sa Paľko na oslavu? štvorčekov, aby si ho odhalil. Intervaly na 3. Čo robil Paľko na oslave? 4. Ako sa cítil, keď prišiel domov? vyfarbenie sú nasledovné. A6, B5–7, C4–8, D5–7, E3–9, F4–8, G2–10, 5. A čo Ty, vieš si povedať pri jedení „už stačí“? H3–9, I1–11, J2–10, K6, L6, M5–7. A B C D E F G H I J K L M
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11
Ilustrovala: Gabriela Gujberová, 19 rokov, Hrubý Šúr Pripravila: Ľubomíra Šišková, Hrubý Šúr
MI ÚJSÁG ?
FARA HLÁSI – PLÉBÁNIAHIRDETÉSEK:
S cirkevným povolením vydáva Rímskokatolícky farský úrad Kostolná pri Dunaji. Zodpovedný: farár farnosti. Redakcia si vyhradzuje právo úpravy textov. Vyšlo v náklade 900 ks v spolupráci s firmou HIReklama. Časť nákladov na číslo pokrylo Združenie Senec a okolie. Chodí do každej poštovej schránky štvrťročne v troch obciach: Kostolná pri Dunaji, Hrubý Šúr a Hrubá Borša. Az egyházfai plébániaközösség lapja. Egyházi jóváhagyással kiadja az egyházfai római katolikus plébánia. Felelős: a plébános. A szerkesztőség a szövegek átdolgozásának a jogát fenntartja. Kontakt: Rímskokatolícky farský úrad Panny Márie Ružencovej, 903 01 Kostolná pri Dunaji 16 Tel.: 0902 / 359859 Mail:
[email protected] www.kostolna.fara.sk bankové spojenie: 5029697043 / 0900 Ďalšie číslo vyjde k Veľkej noci. Uzávierka: 8. 3. 2015 Grafická úprava: Ing. Martin Šiška Jazyková úprava: Mgr. Zsuzsanna Gujber Bc. Veronika Anderkovičová
Od vydania posledného čísla sme svätým krstom do Cirkvi prijali: Viktóriu Vidrovú z Hrubej Borše, Matiasa Mišíka a Petra Saba z Kostolnej, Simonu Grossmanovú zo Senca, Romana Pipíka z Hrubej Borše, Timár Moore z Hrubého Šúra, Artura Durayho a Vivien Galovičovú z Kostolnej. Rodičom blahoželáme a prajeme im, aby boli tými najlepšími rodičmi pre svoje deti, nezabúdajúc na živý kresťanský príklad každodenného života, ako to sľúbili pri krste. Spolu sme mali v našej farnosti 28 krstov (15 ch/13 d). Príprava pre deti na prvé sväté prijímanie začne čoskoro po Novom roku. Sviatosť manželstva pred tvárou Cirkvi prijal Marcel Polička z Mojmíroviec s Enikő Rumanovou z Kostolnej. Za rok 2014 v našej farnosti uzavrelo sviatostné manželstvo 12 párov. Novomanželom taktiež úprimne blahoželáme a prajeme im, aby nezabúdali na manželský sľub vyjadrený pred oltárom „v dobrom, zlom, po všetky dni svojho života!“ Spolu za rok 2014 sme do uzávierky časopisu mali vo farnosti osem pohrebov (o desať menej ako pred rokom), z toho zaopatrení sviatosťami (t.j. bol pri nich kňaz, prijali sviatosť zmierenia, sväté prijímanie, príp. sviatosť pomazania chorých) boli spolu siedmi, za čo úprimne ďakujem najmä ich najbližším príbuzným. Nech odpočívajú v Božom pokoji! www.kostolna.fara.sk – adresa našej farskej stránky. Za posledný rok jej návštevnosť vzrástla viac ako desaťnásobne. Administrátorom stránky je Marián Jasenovec, ktorý ju neúnavne aktualizuje. V týchto dňoch sa na nej otvorila aj „historická matrika,“ v ktorej, ak máte predkov z našej farnosti, si môžete nájsť informácie o nich už od roku 1737. Údaje po roku 1895 sa ale nachádzajú v kancelárii farského úradu a na požiadanie sa sprístupňujú len príbuzným. Keď idete čokoľvek vybavovať na farský úrad, telefonicky si prosím dohodnite čas stretnutia, keďže popri iných povinnostiach nie som vždy zastihnuteľný v kancelárii farského úradu. Kontakt na mňa je 0902/359859. Stačí mi prezvoniť. Polnočná svätá omša bude vo farskom kostole v Kostolnej pri Dunaji 24. decembra 2014 o 24:00. Po oslave narodenia Ježiška všetkých opäť pozývam do pastoračného centra na vianočný punč! Váš farár Pavol Gajdoš
Neviete si rady
s darčekom?
domáca tradícia praženia kávy Kostolná pri Dunaji 21 6
Inzercia
Alexander Szabó: 0905 849 607
www.ciernaperla.sk
Skúste sa inšpirovať na:
logickehracky.sk
