1
Združenie kresťanských seniorov Slovenska opäť pripravilo pre svojich členov zájazd za poznaním a za kultúrou. Tento raz bolo hlavným cieľom cesty štvrté najväčšie mesto Rakúska Salzburg (Soľnohrad), ležiace blízko severo-západnej hranice Rakúska, v krajinnej oblasti Salzburg. Konal sa tam koncert speváckeho zboru Wagner College Chor und Gesangsverein z USA ‒ New Yorku. V rámci dvojdňového zájazdu seniori navštívili aj mestečko Oberndorf pri Salzburgu, kde v roku 1818, počas vianočnej omše pvýkrát zaznela svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc, ktorá bola preložená do 300 jazykov a dialektov celého sveta. Ďalšou zastávkou bolo mestečko Krems an der Donau, kde bola plánovaná krátka prehliadka pamätihodností. Ubytovanie bolo zabezpečené v lyžiarskom stredisku Eugendorf v hoteli Berghof. Zájazd odborne sprevádzal pán Richard Gross, asistovala mu pani Alenka Filová. Šofér, pán Michael z Rakúska sa dobre vyznal v rakúskych cestách a mestách, zaviezol nás vždy na tie
2 najexponovanejšie a najžiadanejšie miesta. Potom sa s autobusom vzdialil, pretože mestečká, ktoré sme navštevovali, mali obmedzený pohyb autobusovej dopravy. Pán Gross si plnil svoju úlohu sprievodcu veľmi svedomito. Rozprával nám naozaj o každom miestečku, cez ktoré sme prechádzali, ale aj o miestach vzdialenejších, avšak niečím s našou cestou súvisiacich. Porovnával mestá, vzdialenosti, vymenúval atrakcie, preskakoval hranice ‒ raz sme boli v Rakúsku, potom v Nemecku, v Čechách a naspäť na Slovensku ‒ akoby tie hranice ani neexistovali. V predstavách sme sa plavili po Dunaji a o chvíľu sme sa už lyžovali na Semeringu. A aby toho nebolo málo, premiestňovali sme sa aj v čase. Porovnávali sme históriu so súčasnoťou, chvíľu sme boli v RakúskoUhorsku a za pár minút sme už volili prezidenta Rakúska na 6-ročné obdobie. Dozvedeli sme sa toho veľmi veľa. Však posúďte sami. Ešte sme sa ani poriadne neusadili a už sme porovnávali pomerne malú rozlohu Salzburgu ‒ 66 km² s rozlohou Bratislavy ‒ 370 km² a dozvedeli sme sa, že Bratislava je preto taká veľká, lebo k pôvodne provinčnému mestečku bolo pričlenených viacero okolitých obcí, medzi nimi aj Petržalka, cez ktorú sme práve prechádzali. V r. 1972 boli pričlenené ďalšie obce, medzi nimi aj Rusovce, Jarovce a Čunovo. Preto má Bratislava 430 000 obyvateľov, kým Salzburg iba 150 tisíc, čo je dosť veľký rozdiel. V súvislosti s 12. marcom 2013, kedy si Rakúsko pripomenulo 75. výročie pripojenia k Nemecku, tzv. anšlus, a tiež v súvislosti s pripomenutím si vzniku samostatného Slovenského štátu, spomenul pán Gross postavenie línie viacerých bunkrov v tomto regióne. Časť z nich sa nachádza aj v Petržalke. Niektoré boli v posledných rokoch obnovené, taktiež je v Petržalke zrenovovaný vojenský cintorín obetí (z) 1. svetovej vojny. Pekne je zrenovovaná časť na Kopčianskej ulici a nový priechod Jarovce ‒ Kittsee. Kittsee znamená v slovenčine Kopčany - čo bola vlastne jedna časť bývalej Petržalky. V Kittsee/Kopčanoch je zámok, v ktorom býva v sezóne veľmi pekná záhradkárska výstava. Vlakom z Petržalky do Kittsee to trvá 3 min. za 4 eurá, peši z Kopčianskej ulice asi pol hodinu. Zadarmo. Pri prejazde novším hraničným priechodom Berg, cez ktorý vedie autostráda a kde už treba mať rakúsku diaľničnú známku, pán Gross poznamenal, že Slováci boli v tomto prípade lepší, keďže svoj úsek diaľnice postavili oveľa skôr ako Rakúšania. Kiežby sa nám tak darilo aj na ostatných diaľničných úsekoch. Prvé kilometre na rakúskej strane sa niesli v znamení prednášky o Rakúsku. Prednáška však bola stále dopĺňaná aj informáciami o Slovensku, čím výklad skutočne nadobúdal vysokú úroveň : Rozloha Rakúska je 84 000 km², (Slovenska cca 50 000 km²), najdlhšia vzdialenosť od východu na západ je 580 km, zo severu na juh 250 km, najkratšia vzdialenosť je medzi Nemeckom a Talianskom ‒ 40 km. Zaujímavý tvar, 2/3 povrchu tvoria hory, väčšinou Alpy, veľká časť územia je neobývaná. Rakúsko má 8,2 mil. obyvateľov, (Slovensko 5,3 mil.), najvyšší kopec v Rakúsku je Grossglockner ‒ Veľký zvonár, sú na ňom aj ľadovce. Je to najvyšší bod Rakúska ‒ 3 798 m n. m. Viac kopcov má cez 3 000 metrov, čo robí z Rakúska druhý najhornatejší štát po Švajčiarsku. Dobre sa tu darí zimnej turistike.
3 Rakúsko má veľa jazier, mnohé sú ľadovcového pôvodu, hlboké desiatky až stovky metrov. Najväčšie je Deziderské jazero, ktorého 4/5 sa nachádzajú na území Rakúska a 1/5 leží na území Maďarska. Najväčšia rieka Dunaj, s dĺžkou 350 km, je splavná na celom území Rakúska, ako pre osobnú dopravu , tak aj pre veľké nákladné lode. Rakúšania sú veľmi dobre vybavení pre športovú plavbu a hoci majú postavených veľa vodných diel a stále stavajú nové, s malými športovými loďami sa dá ľahko prejsť; sú tam vybudované malé plavebné komory, loďky sa dajú aj preniesť/previezť ‒ na brehu sú pripravené vozíčky, pomocou ktorých sa zabezpečuje presun. Vďaka Dunaju má Rakúsko aj Bratislava veľa turistov, sezóna je od apríla do novembra, ale plaviť sa dá aj mimo sezóny. V lete v Bratislave kotví veľa lodí, niektoré aj v Komárne. Na plavby v prvom a poslednom mesiaci (apríl, november) sú poskytované zľavy pre deti a dôchodcov. To však na veci veľa nemení, pretože plavba propelerom do Viedne stojí od 25 do 35 eur (podľa dňa a hodiny), čo je pre slovenských seniorov dosť vysoká suma. Preto sa oplatí ísť v organizovaných skupinách, vtedy sú poskytované zľavy výraznejšie. Na diaľnici sme prechádzali popod mosty, na ktorých rástla tráva, kríky a nižšie stromy. Sú to mosty iba pre zvieratá ‒ zabezpečujú ich voľnú migráciu. Autostráda/diaľnica je oplotená, zvieratá sa tak vyhnú, zrážke s rýchlymi dopravnými prostriedkami. U nás to tak zatiaľ nefunguje, preto mnoho zvierat končí svoj život pod kolesami áut. Podrobný výklad prerušila pani Terka Černajová, predsedníčka klubu Združenia kresťanských seniorov v Bratislave-Trnávke. Poprosila nás o spoločnú modlitbu, aby naša cesta bola požehnaná a sprevádzaná Duchom svätým. S radosťou sme vyhoveli. A potom sme znovu obnovovali našu pamäť. Mali sme taký krúžok „Memory“, ako sa tomu teraz po novom hovorí a hlavne medzi seniormi je to veľmi populárna discilína. Tak teda: Rakúsko je priemyselne veľmi rozvinutá krajina. Má niekoľko priemyselných centier, každý tretí Rakúšan žije v jednom z piatich najväčších miest Rakúska. Prvá je Viedeň ‒ 1,5-1,7 mil. obyvateľov, zaujímavosťou je, že sa tu počet obyvateľov znižuje. V r. 1910 mala Viedeň 2,1 mil. obyvateľov, teraz je to 1,7 mil., veľmi výrazný pokles. Skoro ako keby z mesta odišla jedna celá Bratislava. Rakúsko sa delí na 9 spolkových krajín. Viedeň ako mesto je zároveň aj jednou zo spolkových krajín, najmenšia rozlohou, avšak, ako sme už spomínali, najväčšia počtom obyvateľov. Krajinský systém je podobný ako v Nemecku, spolkové krajiny sú ako regionálne celky. Rusko je krajina, kde správnymi jednotkami sú republiky ‒ Ruská federáia, Švajčiarko má kantóny, Slovensko má župy, Rakúšania a Nemci majú krajiny. Vo všetkých krajinách majú iný systém. Niektoré spolkové krajiny historicky patrili do rakúskeho územia, niektoré pripadli k novému Rrakúsku po 1. svetovej vojne. Všeobecne je známa veľká Rakúsko-uhorksá ríša, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní sa vytvorila federácia. Rakúsko a Uhorsko boli relatívne samostatné celky, spoločného mali iba panovníka a armádu, ostatné si riešili po svojom. Preto boli v neskoršom období dosť veľké rozdiely medzi novovzniknutými štátnymi útvarmi ‒ napr. v Česku vznikla rakúska univerzita, zatiaľ čo na Slovensku zúrila maďarizácia. Po 1. svetovej vojne Rakúsko patrilo k porazeným štátom, v r. 1918 bol po ľudovom hlasovaní k Rakúsku pripojený Burgenland, v r. 1919 vznikla nová krajina, mala však krátke trvanie, pretože 12. 3. 1938 bolo Rakúsko pripojené k Nemecku. Do konca vojny bolo okupovaným územím. Rakúšania doplatili na 2.svetovú vojnu viac ako Nemci. Po vojne síce spojenci k Rakúsku pristupovali ako k separátnej krajine, ale jeho suverenita bola obnovená až v roku 1955 na základe štátnej zmluvy, v ktorej sa Rakúsko zaviazalo, že bude neutrálne a nevstúpi do žiadneho vojenského paktu. Na základe toho sa armády stiahli a Rakúsko vytvorilo demokratickú republiku, ktorá existuje dodnes. V r. 1953 skončil na Slovensku
4 lístkový prídelový systém, Rakúšania mali taký systém až do 55-teho roku a Slováci donášali Rakúšanom potraviny, lebo v Rakúsku bolo horšie ako u nás. Dnes má Rakúsko najnižšiu nezamestnanosť v EU. A úmerne k tomu jednu z najvyšších životných úrovní v EU. Zo strany zahučalo lietadlo. Letelo veľmi nízko, chvíľu sa zdalo, že sa s ním zrazíme. Potom tá ozruta stála nad nami akoby bez pohybu; civeli sme na tento optický klam s neskrývaným údivom. Áno, práve sme prechádzali Schwechatom, mestečkom zrasteným s Viedňou. A hoci sú to dve samostatné jednotky, ich tabule sa stretávajú v jednom a tom istom bode ‒ kde končí Viedeň, začína Schwechat a naopak. Schwechat je známy tromi vecami: letiskom ‒ majú novú halu, veľké, moderné letisko; najväčšou rafinériou na spracovanie ropy v Rakúsku ‒ plochu má ako náš Slovnaft; a pivovarom ‒ Schwechater beer. Vo Schwechate sa koná aj nedeľná burza a vraj sa tam dá dobre nakúpiť. Idúc po novej spojnici ‒ nový úsek, asi 4 roky ‒ obchádzali sme Viedeň smerom na Linz a Graz. Moja sestra, s ktorou som sa tiesnila na sedadle, sa nechávala romanticky unášať pohľadom na Viedenský les, zatiaľčo pán Gross opisoval nové rakúske metro, ktorého vchod bol hneď pri výjazde z autostrády. Hovoril aj o odbornom prístave ‒ čiste na pohonné hmoty, o stavbe VD Freudenau, kde sa utopilo 12 našich robotníkov, a znovu sa vrátil k Viedni... ‒ mesto s bohatou históriou, delí sa na 23 mestských okruhov, poloha... och, tá poloha ‒ Dunaj tečie mimo mesta, prechádza iba perifériou ‒ to je veľká nevýhoda. Pred 100 rokmi síce postavili Viedenský kanál, púšťajú do neho vodu z Dunaja... kanál preteká stredom mesta, zastavujú tam rýchlolode, výletné lode, je to pekné, ale... nie je to Dunaj... hlavnou atrakciou je Hofburg, Shönbrun... Asi som na chvíľu zaspala, lebo zrazu len začala okolo mňa mela a všetci sa snažili dostať von z autobusu. To bolo labužo. Povystierali sme si údy, nektorí sme sa poprechádzali a niektorí si aj niečo zdzobli. Ako napr. pani Alenka Filová, náš neúnavný sprievodca pán Gross a náš skutočne výborný ‒ ako sme sa neskôr celou dlhou cestou do Salzburgu presviedčali ‒ šofér, pán Michael. Keď sme sa znovu usadili v autobuse, pán Gross sa opäť ujal slova. Cez Burgenlandsko s hlavným mestom Eisenstadh, Dolné Rrakúsko s hlavným mestom St. Pölten, Viedeň a Horné Rakúsko s hlavným mestom Linz sme sa pomaly dostávali ‒ mentálne aj reálne ‒ k spolkovej krajine a rovnomennému hlavnému mestu Salzburg/Soľnohrad. (Češi prekladajú aj Graz ‒ Štajerský Hradec, Krems ‒ Kremža). Avšak kdesi pri odbočke na Melk (krásny kláštor) sa ešte na chvíľu stal hlavnou témou Dunaj s jejho nádhernými zákutiami a atrakciami. Dunaj preteká cez 10 štátov, už sám prameň je nádherné miesto, v Nemecku je to prielom Dunaja ‒ vysokánske skaly, pomedzi ktoré si Dunaj prerazil cestu. Sú tam dve atrakcie - Valhalla a kláštor Weltenburg s prekrásnym barokovým kostolom, kde sa nachádza aj známy pivovar ‒ varia čierne pivo 13. Ponúkajú tam plavby výletnými loďami, môžete si objednať loďku asi pre 12 ľudí, v strede loďky je sud piva, každý si môže čapovať. Nemci si to užívajú, sú veľkí pivári. Na rakúskom území je najkrajši úsek okolie mestečka Krems, nádherná je plavba z Passau do Budapešti. Všetky plavebné spoločnosti už zastavujú v Bratislave, veľakrát aj na celý deň. Ďalším krásnym miestom je dunajský ohyb Štúrovo-Ostrihom, kde sa Dunaj delí na dve veľké ramená, pred Budapešťou sa ramená stretnú, potom je Železná brána a nakoniec delta Dunaja a jeho vyústenie do Čierneho mora.
5
Z Dunaja sme sa presťahovali do lyžiarskych stredísk, ktoré sú drahé aj pre Rakúšanov, nieto ešte pre nás, ale teraz ponúkajú sezónne zľavy pre seniorov. A potom sme sa opäť vrátili k Rakúsku, ako takému. Na západe hraničí so Švajčiarskom a Lichtenštajskom, na severe s Nemeckom, Českom a Slovenskom, na juhu s Maďarkom, Slovinskom a Talianskom ... s 8 krajinami. Od r. 1955 je v európskych štruktúrach. Keď v r. 1994 začali vážne rozhovory o tom, že by Rakúsko malo byť súčasťou Európskej únie, ešte zúrila studená vojna. ZSSR kritizoval Rakúsko, hovorilo sa o tom, či to nebude porušenie zmuvy, pretože predchodcom EU bolo EHS, ktoré sa pokladalo nielen za ekonomický, ale aj militantný pakt. Nakoniec sa dohodli, že neporuší, hoci aj v tomto prípade ide aj o militantné spojenie, nielen hospodárske. Od r. 1920 majú ústavu, s určitými zmenami funguje dodnes. Informácie o Rakúsku zakončil pán Gross príslušnosťou občanov k jednotlivým cirkvám. Hoci je Rakúsko silno katolícka krajina ‒ až 73% Rakúšanov sa hlási k rímsko-katolíckej cirkvi, v poslednom období, kvôli rôznym škandálom, zaznamenáva úbytky veriacich. K evanjelikom sa hlási 5% Rakúšanov, zvyšuje sa počet moslimov, ktorí už prekonali počet evanjelikov.
Salzburg Asi 140 km pred Salzburgom, po druhej krátkej modlidbe sa téma prednášky prudko zamerala na cieľ našej cesty. Z cca 150 000 obyvateľov je 79 000 žien a 70 000 mužov. Len 115 000 má rakúske občianstvo, zvyšok obyvateľstva tvoria cudzinci - 5 000 z Bosny-Hercegoviny, 6 000 Nemcov, 530 Afgáncov, 260 Bulharov, 400 Číňanov, 150 Brazílcov, 84 ľudí z Austrálie, 44 z Dominikánskej republiky. Dokopy je v Salzburgu zastúpených 34 štátov, ktorých obyvatelia majú trvalé bydlisko v Salzburgu. V máji budú mať krajinské voľby, potom v septembri voľby do národnej rady. V meste Salzburg je zaujímavá rovnováha 14 poslancov za sociálnu demokraciu, 13 za národnú stranu. Ako perličku pán Gross spomenul, že v januári mali v Rakúsku ľudové hlasovanie, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyslovila za ponechanie vojenskej prezenčnej služby s tým, že kto nechce ísť, majú náhradnú službu. Skrátka a dobre, zamietli návrh na zrušenie vojenskej prezenčnej služby. (Na Slovensku máme 10 rokov už len profesionálnu armádu). U nás je možnosť dobrovoľnej vojenskej služby, v krajine Salzburg sa vyslovila veľká väčšina, až 60% za zachovanie súčasného stavu.
6
Krajina Salzbursko má 7 150 km², nie je rozlohovo veľká, ale má nádherné okolie ‒ vysoké horstvá, jazerá, malé mestečká, obrovské soľné bane, Halštacké jazero ‒ kde je baňa ako múzeum ‒ niečo, ako Vielička pri Krakove. To, čo sa tam objavilo bolo pomenované podľa miesta nálezu ‒ Halštacká kultúra. Salzburg, ktorý je kvôli svojej peknej polohe nazývaný aj Benátkami severu ‒ leží na obidvoch brehoch rieky Salzach ‒ je hlavne mestom Wolfganga Amadea Mozarta. Na každom kroku sú obchodíky, ponúkajúce Mozartove guľky v rôznych formáciách, nachádza sa tu Mozartov rodný dom a veľká Mozartova univerzita Mozarteum. Stred mesta je na zozname Unesco, nesmie sa tam jazdiť autobusom. Salzburg udržiava partnerstvá s 12 mestami ‒ Dráždany, Perm, Atlanta, s hl. mestom Madeiry, Šanghaj, Viľňus, Verona, Leon v Nikarague a i. Tých 140 km ubehlo veľmi rýchlo. Pán Gross by nám bol toho určite ešte povedal oveľa viac, ale ocitli sme sa v strede Salzburgu a na prednášku už nebol čas. Museli sme vystupovať a šofér musel s autobusom odísť. Na námestíčku sme sa dozvedeli posledné dôležité informácie ‒ že evanjelický kostol, v ktorom bude koncert, je z 19. storočia, ukázal nám jeho vežu a že po krátkom rozchode sa pred ním zídeme a spoločne pôjdeme na koncert. Prešli sme mostom lásky ‒ aspoň ja som si ho tak pomenovala ‒ lebo na jeho zábradlí bolo navešaných množstvo zámkov a srdiečok z reťazí ‒ všetko to naznačovalo uzavretie silného puta. Predstavovala som si mladomanželov, ako sem obradne prichádzajú a vešajú na most zámok na znak svojej večnej pripútanosti. Poobzerali sme si kostolné veže, aby sme vedeli, kam sa máme vrátiť a zamierili sme do uličiek starého mesta. Rýchlo sme sa roztratili,
7 každý sa pobral inou stranou. Bolo tam množstvo obchodíkov, ale na naše nemilé prekvapenie, aj dosť žobrákov. Dokonca sme si podiškurovali aj s jedným Slovákom, a prispeli sme mu na živobytie. Pravdupovediac, viac ako v obchodoch sme sa pristavovali pri pouličných „zabávačoch“, predsa len nás to vyšlo o niečo lacnejšie. Avšak rýchlo sa začalo stmievať, a tak prejdúc okolo Mozartea, zamierili sme k miestu, kde sme sa mali stretnúť. Na koncert prišlo aj 30 ľudí z Viedne, nás bolo 47, takže neveľký kostolík bol plný. Spevácky zbor Wagner College Chor bol na koncertnej šnúre po Nemecku a Rakúsku, koncertoval vo Wormse, Heidelbergu, Schorndorfe, Bregenzi, v Mondsee a v Salzburgu. Dozvedeli sme sa, že chodí na týždňovky, ale väčšinou po USA, do Európy sa dostanú len tak raz za čas. Spievajú piesne Heinricha Schűtza, Johannesa Brahmsa,Wolfganga Amadea Mozarta, Leonarda Bernsteina, ale takisto predviedli aj Negro Spirituals ‒ rôzne skladby, ktoré približujú rôzne kultúry sveta. Pri kostole sa nachádza budova, v ktorej je kinosála, miestnoť pre mužské partie, ktoré sa tu pravidelne schádzajú a diskutujú o biblii, funguje tam klub pre matky s deťmi, pre deti ponúkajú zábavu, pre ženy rozhovory, diskusie, udržuje sa tam bohatý spolkový život. Tiež sa tam pravidelne stretávajú seniori. Zariadenie o sebe píše, že aby takýto život mohol fungovať, potrebujú aj finančnú podporu ‒ cirkevnú daň. Výška dane sa určuje podľa príjmu, kto má viac, dá viac, kto menej, dá menej, je tam sadzobník, z čoho sa to vypočíta. Skonštatovali sme, že zrejme sú dosť bohatí, pretože budova bola veľmi moderne vybavená, s výťahom, dole - 2 poschodia , hore + 3 poschodia... no, ktovie, ako by to fungovalo u nás, keby prebehla odluka Cirkvi od štátu. Koncert bol pekný, spestrený originálnymi kombináciami, tlieskačkami, lúskačkami napodobňujúcimi dážď...Bol to naozaj hodnotný kultúrny zážitok.
8
Keď sme vyšli z kostola, privítal nás nočný Salzburg. To bola nádhera!
Striedal sa jeden krásny dojem za druhým. Ešte sme nestihli spracovať príjemný zážitok z koncertu a nádhernej atmosféry nočného Salzburgu, už naše zmysly opantávala nádhera zasneženého lyžiarskeho strediska Eugendorf a hotela Berghof, v ktorom sme boli ubytovaní. Bol to skutočný komfort, v reštaurácii nás ešte obslúžili, hoci čas už bol pokročilý a personál kuchyne určite musel presčasovať. Mnohí z nás v ten večer mysleli na pána Margoliena v ďakovných modlitbách. Uvedomovali sme si, čo pre nás pripravil a že mnohí z nás by sme sa na také krásne miesta ‒ nebyť takejto možnosti ‒ nikdy nedostali. Stále mu za to všetko ďakujeme. Raňajší pohľad z balkóna hotela hovorí za všetko.
9
Po bohatých raňajkách sme sa rozlúčili s krásnym hotelíkom. Ešte sme sa pred ním trošku pofotili...
... a už sme aj išli serpentínami dolu kopcom po úplne čistej ceste, hoci večer predtým snežilo. Hovorili sme o tých cestách nielen v súvislosti s počasím, ale aj čo sa týka orientácie. Rakúske cesty sú číslované, aj pred, aj za križovatkou, dá sa podľa toho celkom dobre orientovať. Všímali sme si to cestou do Oberndorfu, kam sme mali práve namierené. Účelom bola návšteva miesta, kde na Vianoce v roku 1818 prvýkrát zaznela svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc, ktorá bola preložená do 300 jazykova a dialektov celého sveta. Zložili ju učiteľ a organista Franz Xaver Gruber a kaplán v kostole sv. Michaela Joseph Mohr.
10
Išli sme blízko popri riečke Salzach, za ktorou je hneď hranica s Nemeckom, so spolkovou krajinou Bavorsko. Kaplnka Tichej noci (Stille Nacht Kapelle) stojí na mieste starého kostola sv. Michaela, ktorý bol zničený povodňou a neskôr ho postavili v meste, ďalej od riečky. Oberndorf je súmestie, druhá časť je mestečko Laufen v Nemecku.
11
Nedá mi nepriblížiť si tú historickú udalosť. Predstava ľudí v kostole, ako počúvajú prvýkrát hranú a spievanú pieseň Tichá noc, svätá noc ma fascinuje rovnako, ako tá nádherná melódia musela fascinovať ich v tie pamätné Vianoce roku 1818. Tichá noc, svätá noc! Všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie dôverný pár, stráži Dieťatko, nebeský dar. Sladký Ježiško spí, sní, nebesky tiško spí, sní. Tichá noc, svätá noc! Anjeli zleteli, najprv pastierom podali zvesť, ktorá svetom dnes dáva sa niesť: Kristus, Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu! Tichá noc, svätá noc! Nežná tvár, lásky žiar božsky rozsieva v jasličkách tam: bije záchranná hodina nám v tvojom zrodení, Boh Syn, Ježiško, Láska, Boh Syn! Z Oberndorfu viedla naša cesta do ďalšieho mestečka plného pamätihodností, do Kremsu. Slova pri mikrofóne sa ujala pani Terka Černajová, predsedníčka klubu ZKS Bratislava-Trnávka. Za všetkých vyjadrila vďaku pánovi Margolienovi, organizátorovi tohto zájazdu, poďakovala sa pánovi Grossovi, neúnavnému sprievodcovi a tiež pánovi šoférovi Michaelovi. Zdôraznila najmä účasť mimobratislavských seniorov, ktorí pricestovali do Bratislavy z Krupiny, z Topoľčian, z Levíc a zo Sv. Jura, len aby mohli absolvovať tento zájazd do Salzburgu. Predstavila nám milú pani Alenku Filovú ako sestru pána Margoliena. Tá stále na nás dávala pozor, aby sa nikto nestratil a jemne nás všetkých usmerňovala. Robila to tak diskrétne, že nebyť prezenčky, ani by sme nevedeli, že je vlastne našou druhou sprievodkyňou. Potom nám pani Terka predstavila pani Mikloškovú, o ktorej sme si všetci šuškali, že tam je, ale len málo z nás ju poznalo. Nakoniec spomenula aj časopis Generácie, to aby odôvodnila moju vtieravú prítomnosť. Vraj čoskoro vyjde číslo 4, tak aby len pekne pózovali. Po pani Terke sa opäť ujal slova pán Gross a povedal nám pár slov o Linzi. Linz je tretím najväčším hl. mestom Rakúska. Je priemyselným centrom, sú tam železiarne, oceliarne, chemický priemysel. Leží na oboch brehoch Dunaja, v úseku, kde je aj veľa vinohradov, najmä smerom k Čechám. Prvá konská železnica viedla z Linzu do Českých Budějvíc. V Linzi je veľký prístav, veľký most , rôzne pamiatky, ale z novšieho obdobia, pár barokových kostolov, trojičný stĺp, mesto však nie je veľmi atraktívne, pretože je tam hlavne veľa priemyslu. Zato vraj Český Krumlov, to je rozprávkové mesto, je tam viacero pamiatok Unesco... Moja sestra, ktorá to má Čechy obehané, horlivo prikyvovala.
12 Prebrali sme aj jadrové elektrárne, pretože Rakúšania majú veľmi negatívny postoj k JE, sú fanatickí odporcovia jadrovej energie. Protestujú, blokujú hranice, na kruhových objazdoch majú transparenty proti jadru, sú hlavnou príčinou zatvorenia našich dvoch blokov JE v Jaslovských Bohuniciach, a sú jedinou krajinou na svete, kde postavili jadrovú elektráteň a potom ju nespustili do prevádzky. Diskusie o jadre stále prebiehajú po celom svete, najmä po katastrofe v Japonsku. St. Pölten sme spomínali hlavne ako sídlo biskupa, je tam veľa peších zón v centre mesta, ale rovnako ako v Hainburgu a v Bratislave je každý tretí obchodík zatvorený, zničili ich veľké obchodné reťazce. Smutný pohľad.
Krems Krems an der Donau má 30 000 obyvateľov, 25 tis. má trvalý pobyt, 5 tis. prechodný pobyt ( len tam pracujú), rozloha asi 52 km2, skoro ako Salzburg. Krems je najstaršie mesto v Rakúsku, mesto, ktoré získalo v 10. stor. mestské práva, (Salzburg až v 13. stor., Bratislava v 12. stor.), Krems bol už v 12. stor. veľmi významným mestom. Žije tu 566 obyv. na 1 km², leží 221 m nad morom, má 6% nezamestnanosť ( kopíruje Rakúsko), je v ňom 22 bánk a poisťovní, 1030 ha vinohradov, 2 000 postelí na ubytovanie, 131 lekárov, 6 lekární, 2 penzióny pre seniorov s 257 posteľami, 79 bezbariérových bytových jednotiek, 625 remeselníkov, 26 priemyselných závodov a živnostníkov, 306 zariadení pre turizmus, informačné technológie - 304 ľudí, spolu 1762 podnikov a živnostníkov. Krems má 6 partnerských miest, jedným z nich je Kromeříž, od r. 1994. História: Prvé záznamy o meste máme z r. 995 pod názvom Chrémia = Krems. V r. 1120 v ňom vládli Balbenbergovci, v 12. stor. sa tu razili najstaršie mince v celom Rakúsku, tzv. kremské fenigy; v 1213. stor.bolo mesto významnejšie a väčšie ako Viedeň. Pôvodne to boli 2 mestá ‒ Krems a Stein, ale samotná časť Krems bola väčšia ako Viedeň. Štein je dnes iba predmestie, v 19. stor. sa mestá zlúčili, resp. Krems pohltil Stein. Mesto Krems žilo z obchodu so železom a Stein z obchodu s vínom a so soľou. V 15. storočí sa Krems stáva umeleckým mestom, vyrástla tu tzv. Dunajská škola, bol vytvorený erb ‒ 2 zlaté orly na čiernom pozadí, označoval dvojmestie (súmestie). V 16. storočí sa Krems stáva silným centrom reformácie, následne prebehla silná rekatolizácia; v 17. storočí prišli jezuiti, založili gymnázium. Autorm malieb, kresieb, fresiek je Joseph Smidth. Smithovia boli dvaja ‒ jeden kremžský, nar. sa v časti Stein, v jeho rodnom dome je dnes múzeum. Napr. v Kostole sv. Víta sú všetky fresky od kremžského Schmidta, samotný oltárny obraz je však od viedenského Johana (Jána) Smidtha. Bol medzi nimi určitý rozdiel, oko znalca umenia to určite spozná. V čase Vianoc tu mali/majú takú tradíciu, že v jednom
13 z bývalých kláštorov bývali/jú výstavy betlehemov z celého okolia a usporadúvali/jú sa tu sprievody mestom s alegorickými vozmi. Dorábajú tu veľmi známe víno ‒ kremžské víno ‒ ako u nás Modra, (máme dobré vína výstava v Paríži - dobre sme sa umiestnili), sú tu ideálne podmienky pre vinič, opäť hlavne smerom k českej hranici, pretože aj moravské vína sú veľmi dobré a známe. Obidve strany ‒ južné Čechy, Morava, aj Rakúsko sú vinárske regióny. V Kremse je veľa vinárskych podnikateľov. Rieka Donau má určité špecifikum. Keďže celý úsek v Rakúsku je splavný, každých 100 m je tabuľa o stave Dunaja aby sa lodníci vedeli orientovť. Dunaj je číslovaný od ústia proti smeru: Nultý km Dunaja je delta, v Bratislave je označený 1 872. km, 9 km je medzi rakúskou a slovenskou hranicou. Plytčiny označujú červené bóje, plavebnú dráhu vyznačujú zelené bóje, lode sa nimi musia riadiť. Prechádzka po meste bola rýchla a krátka. Hoci sme videli krásny Piaristický kostol a kostol sv. Víta, prešli uličkou obchodov, ktorá silno pripomínala uličky našej starej Bratislavy, nezostal nám čas ísť sa pozrieť k Dunaju. To ma teda veľmi mrzelo, keď sme o ňom toľko hovorili. Chcela som vidieť nábrežie, prístav, v ktorom kotvia lode prichádzajúce z Bratislavy. Mali sme však naponáhlo a určený čas, kedy sa musíme vrátiť do Bratislavy, aby mimobratislavskí stihli spoje do svojich domovov. Nevadí, možno nabudúce.
Posledný úsek cesty nám pán Gross spríjemňoval čítaním rakúskych novín, ktoré písali najmä o novozvolenom pápežovi Františkovi. Celý svet je v extáze z tohto človeka, ktorý odmietol štólu, červené topánky i papamobil. A ktorý každý deň prekvapuje svet niečím novým. Modlili sme sa za neho. Aby mu Pán Boh dal zdravie a veľa fyzických aj duševných síl na tejto ceste, ktorá sa zdá byť tou správnou pre záchranu kresťanstva nielen v Európe, ale na celom svete. Lúčim sa pohľadom na spokojné tváre účastníčok zájazdu. Hovorili, že zájazd bol fantastický, takmer všetci to hovorili. Ešte raz ďakujem usporiadateľom, sprievodcom, šoférovi. Kiežby takýchto zájazdov mohlo byť viac. Ďakujeme. Spracovala: Anna Ševčíková
