Krátke pojedania k vybraným článkom Vyznania viery Nezávislého kresťanského zhromaždenia Aktualizované: 2003
Článok II. O kresťanskej doktríne Trojjedinosti Boha Vyznanie viery zboru NKZ v bode Trojjediný Boh: Trojjediný Boh – Veríme, že jeden pravý Boh nám zjavil samého seba vo svojom Slove ako Boha Otca, Boha Syna a Boha Svätého Ducha. Títo traja tvoria dokonalú jednotu a nie je možné ich od seba oddeliť ani navzájom stotožniť (Mt 28:19; Mt 3:16-17; 1Kor 8:6; Žid 1:8). Veríme, že Boží Syn Ježiš Kristus sa stal svojím narodením pravým človekom (Jn 1:14; Fil 2:7-8; Žid 2:14).
Def. Trojica Krátky slovník slovenského jazyka: 2. náb. Svätá Trojica v kresťanskej vierouke Boh v troch osobách Collins English dictionary: Tiež označovaná Svätá Trojica, požehnaná Trojica. Pojem z kresťanskej teológie: spojenie troch osôb, Otca, Syna a Svätého Ducha v jednom Božstve. Dictionary of Theological Terms by Alan Cairns: Sebazjavenie Boha v Písmach o tom, že jeho nerozdeliteľná osobná podstata existuje večne a nevyhnutne ako Otec, Syn a Svätý Duch a že títo traja nie sú len prosté nominálne pojmy ale osobné bytia v božskej podstate. Vlastná: Pojem Trojica vyjadruje jedinečný spôsob, ktorým existuje večný, nestvorený a zvrchovaný Boh. Tento spôsob existencie je vlastný iba Bohu samému.
Je učenie o Trojici biblicky legitímne? Slovo Trojica sa v Biblii nenachádza. Je to teologický pojem, ktorý jedným slovom vystihuje akumulované biblické poznanie získané porovnávaním Písma s Písmom. Všetky prvky učenia o Trojici sa v Biblii nachádzajú v explicitnej alebo implicitnej podobe. V Biblii sa síce nenachádza slovo Trojica, ale nachádza sa tam koncept Trojice.
Ako ukazovať Trojicu z Písem? 1. Treba ukázať, že Boh je jeden. [1]
2. Ďalej, že Otec je skutočne Boh, Syn je skutočne Boh a Svätý Duch je skutočne Boh. 3. A nakoniec, že Otec nie je Syn, Syn nie je Otec, a ani jeden z nich nie je Svätý Duch.
Na čo si treba dať pozor pri vysvetľovaní/obhajobe Trojice: Treba mať na mysli limitovanosť všetkých analógii. Najčastejšie analógie s H2O a trojrozmerným priestorom sú prakticky skoro nepoužiteľné, pretože vedú ku modalizmu.
Historické vysvetlenia osoby Krista a Trojice: Christologické kontroverzie počas štvrtého a piateho storočia po Kr. mali za výsledok niekoľko odlišných spôsobov ako presne opísať spôsob, ktorým sa Boh stal pri vtelení človekom. Arianizmus – Iba Otec je Boh a skrze Syna stvoril svet ale Syn je iba stvorený. Ako stvorená bytosť nie je večný, ale má počiatok t.j. bola doba keď nebol. Obdobu tohoto učenia môžeme nájsť u Svedkov Jehovových. Makedonizmus – Biskupi z Macedónie verili, že Syn je Boh ale Duch je stvorená bytosť. Nestorianizmus – stúpenec antiochijskej školy, ktorý tvrdil, že človek Kristus nie je Bohom, ale jeho nositeľom. To znamená: rozdeľoval ho vo dve osoby: Božie Slovo a človeka Ježiša. Eutychianizmus (Monofyzitizmus) – stúpenec alexandrijskej školy, ktorý tvrdil, že Kristus síce je z dvoch prirodzeností avšak nie v dvoch prirodzenostiach. To znamená: zmiešaval jeho dve prirodzenosti v jednu. Sabeliazmus – Biblická Trojica je len ekonomická a nie čo do osôb. Otec, Syn a Duch sú tri rozličné mená pre jednu božskú osobu. Modalizmus – Moderná podoba sabeliazmu. Apolinarizmus – učenie, že Ježiš nemal ľudskú dušu, t.j. popiera úplnosť Ježišovej ľudskej prirodzenosti. Triteizmus – Traja Bohovia každý svojej vlastnej podstaty. Dnes málo rozšírené. Sociniazmus (Faustus Socinus, 1539–1604)– Kristus bol a je iba obyčajný človek, ktorý nemal žiadnu predexistenciu. Duch Svätý je neosobný.
Dôležité historické medzníky vo formulácii učenia o Trojici: Koncil v Nikaj – 325 po Kr. (I. ekumenický) Koncil v Konštantinopole – 381 po Kr. (II. ekumenický) Koncil v Efeze – 431 po Kr. (III. ekumenický) Koncil v Chalcedóne – 451 po Kr. (IV. ekumenický)
Odporúčaná literatúra na štúdium: Stuart Olyott: Traja sú jedno Stuart Olyott: Ježiš je Boh a aj človek Eric Svendsen: http://www.ntrmin.org/apologetic-tools.htm [2]
Pavel Hanes: Dejiny kresťanstva Gordon H. Clark: The Trinity Pondelok 23.9.2002 v Pezinku
Článok III. O zázname Božieho aktu stvorenia v knihe Genesis Vyznanie viery zboru NKZ v bode Historické stvorenie: Historické stvorenie – Veríme, že Boh stvoril všetko viditeľné i neviditeľné svojím slovom (Kol 1:16; Ž 33:6; Jn 1:1-3), a že celý svet riadi svojou nevystihnuteľnou múdrosťou (Rim 11:33). Veríme, že Boh počas šiestich doslovných (24-hodinových) dní stvoril dokonalú a bezhriešnu zem, kde nebola smrť alebo úpadok, hriech alebo vzbura. Celé stvorenstvo na zemi bolo dokonalým vyjadrením Božej vôle (1M 1:31). Pozn. to znamená, že sa hlásime ku konzistentnému kreacionizmu
Def. Kreacionizmus Veľký slovník cudzích slov: 1. filoz., biol. teória o vzniku človeka a živej prírody stvorením Collins English dictionary: 2 doktrína, ktorá pripisuje pôvod všetkých vecí Božím aktom stvorenia a nie evolúcii Dictionary of Theological Terms by Alan Cairns: 1. Biblická viera, že „Boh stvoril všetky veci slovom svojej moci z ničoho v priebehu šiestich dní a všetko bolo veľmi dobré“ (Westminsterský kratší katechizmus). Táto doktrína o stvorení sa často označuje aj ako stvorenie ex nihilo („stvorenie z ničoho“).
Prečo „NIE“ na evolúciu? Nebudeme sa venovať analýze ateistickej evolúcie, nakoľko je k dispozícii dostatok kvalitných kníh a materiálov, ktoré sa tejto problematike obšírne venujú. Bez toho, aby bolo potrebné vojsť do akýkoľvek detailov, len pripomeniem, že základné princípy ateistickej evolúcie a biblického záznamu o stvorení sa navzájom skrz–naskrz vylučujú: Téza evolúcie: Smrť je integrálna a neoddeliteľná súčasť života. Vesmír sa vyvíja po nesmierne malých krôčikoch počas veľmi dlhého obdobia. Biblické tvrdenie: Boh všetko živé i neživé stvoril vyslovene nadprirodzeným jednaním na krátkom časovom úseku. Bolo to na začiatku veľmi dobré. Potom to ľudský hriech zničil a ide to ku horšiemu a horšiemu. Smrť vstúpila na scénu (objavila sa) až po páde človeka do hriechu. A predsa majú mnohí kresťania otáznik nad tým, ako dlho vlastne trvalo šesť dní? V tomto ohľade totiž inak zdraví teológovia niekedy zastávajú alternatívne teórie, ktoré ponúkajú iné ako 24-hodinové vysvetlenie: 1. Teória literárneho rámca (Genesis 1–2 je primárne semipoetický text) 2. Teória dlhých období (tiež aj progresívny kreacionizmus, je to var. teistickej evolúcie) [3]
3. Tzv. gap teória (tiež aj teória „skazy a rekonštrukcie“ ) 4. Teória zjaviteľského alebo tiež učiteľského dňa Inak dosť nezdraví teológovia zase najčastejšie zastávajú teóriu teistickej evolúcie.
Venujme sa teraz špecificky otázke „šiestich dní“. Dôležitá poznámka ku metodológii, ktorú zvolíme: Tak ako pri iných oblastiach skúmania Biblie a vôbec ľudského bádania ako takého, je aj tu nanajvýš dôležité vyhodnotiť otázky, ktoré si kladieme. Platí totiž, že všetky otázky sú možné a majú právo odznieť ale nie všetky otázky, sú dobre postavené s cieľom napomôcť nám dosiahnuť pravdivé poznanie významu textu. Otázka neznie: „Nemohli by sme deň v Genesis 1 chápať ako 1000 rokov?“. (Pozn. Je možné do nekonečna vyrábať otázky tohto druhu cez rôzne variácie s dĺžkou obdobia atď.) ALE znie: 1. Existujú akékoľvek opodstatnené hermeneutické dôvody, ktoré by nás viedli k opusteniu prostého významu slova „deň“ a prijatiu iného ako prostého významu v tomto úvodnom texte Biblie? 2. Môže nás aktuálny stav (vždy sa meniacej) ľudskej vedy prinútiť reinterpretovať biblické texty takým spôsobom, že porušíme princípy zdravej exegézy, hermeneutiky, konzistentnosti, inšpirácie Písem a dokonca aj základy evanjelia? Hermeneutické dôvody prečo prijať priamočiare historické chápanie dní v knihe Genesis ako 24hodivých (prevzaté z článku „3–D Creation“, autor: Andy McIntosh): 1. Slovo yom znamená 24-hodinový deň, alebo čas od rána do večera v rámci 24– hodinového dňa. Môže byť použité na označenie neurčitého obdobia (napr. „deň Hospodinov“), ale v takom prípade je to jasné z kontextu. Dôležitá je aj skutočnosť, že hebrejčina má perfektne vhodné slovo na vyjadrenie dlhej ale ohraničenej časovej periódy. Je to slovo olam, ktoré však nie je ani raz použité v Genesis v súvislosti so stvoriteľským týždňom. 2. Kontext Genesis 1 zahrňuje „večer a ráno“. V hebrejských spisoch sa tým vždy označuje 24–hodinový deň. 3. Opakovanie frázy „večer a ráno“, spolu s lineárnym počítaním (prvý deň, druhý deň, atď.) vždy znamená, že slovo yom sa vzťahuje na normálny solárny deň. 4. Navyše nám Genesis 1:3–5 ukazuje, že nastalo oddelenie svetla od tmy a rotácia zeme, z čoho vyplýva bežný deň, tak ako ho my všetci zažívame. 5. Zmieňovanie nie len „dňa“ ale aj opakovanej nočnej tmy znovu ukazuje na štandardný 24–hodinový deň. Ak niekto tvrdí, že „deň“ znamená milióny rokov, nezostáva mu než sa potom utiekať ku prekrútenej logike pri vysvetľovaní pravidelného výskytu vybalancovaných periód tmy počas stvoriteľského týždňa. Čo potom znamená „noc“ v rámci tohto tvrdenia? 6. Snáď jeden z najjasnejších veršov vo vzťahu k významu slova yom je Exodus 20:11, kde sa spomína deň sabatu: „Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil…Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa…“. Samotný príkaz sabatu sa musí týkať siedmych 24–hodinových dní ak má dávať zmysel, keďže sa očividne vzťahuje na odpočinok po šiestich normálnych pracovných dňoch. A pritom v tej istej vete sa používa identické slovo vo vzťahu ku prvotnému dielu stvorenia.
[4]
NAVYŠE PLATÍ: Prvé tri kapitoly Biblie sú prepojené sieťou referencií, priamych i nepriamych odkazov, narážok a zmienok na zvyšok Božieho zjavenia. Každý zásah do historicity a pravdivosti knihy Genesis sa okamžite prejavuje negatívnym dopadom na zvyšok zvesti a aj obsah evanjelia. Jediný únik pred touto všadeprítomnou skutočnosťou je cesta intelektuálnej samovraždy, opustenie logiky, kráčanie po chodníčkoch iracionality a preinterpretovanie celej Biblie do gnostických, resp. nehistorických súradníc. Námatkovo uvádzam niekoľko markantných príkladov biblických textov previazaných na Genesis 1–11: • • • •
Matúš 19:4 A on odpovedal a riekol im: Či ste nečítali, že ten, ktorý ich učinil, od počiatku učinil ich muža a ženu 1 Timoteovi 2:13 Lebo Adam bol stvorený prvý, až potom Eva. 1 Korintským 15:47 Prvý človek zo zeme zemský, z hliny, druhý človek - Pán z neba. 2 Korintským 11:3 Ale sa bojím, aby snáď tak, ako čo had zviedol Evu svojou chytrosťou, neporušily sa tiež nejako vaše mysle a neodvrátily od prostoty a čistoty oproti Kristovi.
Odporúčaná literatúra na štúdium: Ken Ham: Úpadok národov Ken Ham: Lež evoluce Ken Ham: Otázky Utorok 29.10.2002 v Pezinku
Článok IV. O prvotnom páde Adama a následkoch tohto hriechu Vyznanie viery zboru NKZ v bode Pád človeka: Pád človeka – Veríme, že hriech, utrpenie a smrť vstúpili do Božieho dokonalého sveta ako výsledok prvej neposlušnosti a vzbury Adama a Evy voči Bohu. Tým človek stratil neporušenosť a spoločenstvo s Bohom, pre ktoré bol pôvodne stvorený. Kvôli tomuto prvotnému hriechu Adama sa všetci rodia ako oddelení od Boha, všetci sú hriešnikmi od chvíle narodenia, a to svojou prirodzenosťou i skutkom (Ž 51:7; Rim 5:12,17a,18a,19a). Tento svoj stav potvrdzujú svojim životom, keď porušujú Boží zákon svojou svojvôľou a vzburou (Rim 3:9-18,23). Preto sú vydaní Božiemu súdu a smrti, ktorá je výsledkom hriechu (Rim 6:23).
Def. Hriech Krátky slovník slovenského jazyka: 1. náb. prestúpenie Božieho prikázania 2. vina, previnenie, poklesok Collins English dictionary: 1. Teo. a. Prestúpenie zjavenej Božej vôle, prípadne nejakého princípu, či zákona, na ktorý na pozerá ako na taký, ktorý túto (Božiu vôľu) vyjadruje b. stav odcudzenia od Boha, ktorý je dôsledkom takéhoto prestúpenia Dictionary of Theological Terms by Alan Cairns: Hebrejské a grécke slovo použité pre hriech v Biblii znamená „zblúdiť alebo minúť sa cieľa“ a teda „prestúpiť pravidlo alebo zákon“…Slovo hriech sa v Písmach používa na opísanie akéhokoľvek aktu prestúpenia Božieho zákona… [5]
O čo sa pokúsime? • • •
Povenovať jednotlivým stavebným blokom tohto pomerne koncentrovaného bodu vyznania Pozrieť sa aj na niektoré previazané súvislosti Prípadne stručne definovať historické teologické pojmy, ktoré majú svoj pôvod v intenzívnom štúdiu tejto biblickej témy
1. V akom stave bol Adam pred pádom? Adam sa vyznačoval tzv. stvoriteľskou svätosťou. Je to pozitívna svätosť, ktorú dostal Božím aktom stvorenia. Nestačí sa obmedziť na to, že Adam bol v okamihu svojho stvorenia nevinný. Jeho vôľa nebalansovala medzi dobrým a zlým. Bol stvorený ako pozitívne dobrý. Jeho sklony a vôľa boli sväté. „Boh stvoril človeka…na svoj obraz (lat. imago Dei), čo sa týka poznania, spravodlivosti a svätosti a dal mu vládu nad všetkým tvorstvom“ (Westminsterský kratší katechizmus, O. 10) Dôležité verše: Genesis 1:27, Kolosenským 3:10, Efezským 4:24 Def. Boží obraz: duchovnosť; duša, ktorá bude existovať navždy; intelekt; vôľa; prvotná spravodlivosť; poznanie; panstvo nad nižším tvorstvom
2. Čo to bol za druh aktu, ktorý vykonal Adam, keď zjedol ovocie na popud svojej ženy? Akými slovami opisuje Písmo tento akt? 1. 2. 3. 4.
„neposlušnosť“ (Rímskym 5:19) prestúpenie (Rímskym 5:14, 1. Timoteovi 2:14) prestúpenie zmluvy (Ozeáš 6:7) nevernosť proti Bohu (Ozeáš 6:7)
3. Čo sa z celku Písem dozvedáme o hriechu ako takom? 1. 2. 3. 4. 5. 6.
hriech je veľmi zlý – je to prevrátenie pôvodnej ľudskej prirodzenosti hriech je morálne zlý – je to niečo viac, než keď sa nedopatrením rozbije pohár hriech je protiprávny – je proti Božiemu zákonu hriech je osobný a individuálny – nie sme kolektívna masa, kde sa anonymne skryjem hriechom sú postihnutí všetci ľudia – žiadne výnimky hriech zasiahol všetky zložky ľudskej bytosti – sme napospol neužitoční
4. Ako to, že človek v takto znamenitom stave spravodlivosti mohol spáchať priestupok? A. A. Hodge hovorí, že pôvod hriechu je „nevysvetliteľné tajomstvo“. I napriek tomu si ale myslíme, že čiastočné poznanie o tom, čo zohralo úlohu, z Písem získavame: 1. 2. 3. 4.
Eva bola zvedená hadom–Satanom (2 Kor. 11:3, 1 Tim. 2:14) Adam bol zvedený Evou a nie priamo Satanom (Genesis 3:12) Eva konala na „vlastnú päsť“, bez svojho muža, keď za ňou prišiel Satan Konanie diabla, Evy i Adama ma spoločný menovateľ – je ním slobodné rozhodnutie smerom k autonómnosti na Bohu
[6]
5. Aký dopad mal hriech na: 1. Adama o pocit viny a hanby, začiatok utrpenia a smútku o oddelenie od Boha a vyhnanie z raja o zomrel najprv duchovnou a potom aj fyzickou smrťou 2. Adamove potomstvo o Absencia pôvodnej Adamovej spravodlivosti (prvotný hriech) o Porušenie celej ľudskej prirodzenosti o rodíme sa duchovne mŕtvi, po krátkej dobe fyzicky zomierame a potom nás čaká večná smrť, ak sme zomreli bez pokánia a bez Krista 3. Vesmír o úpadok a skaza; trpí celá príroda, ktorú postihla smrť a bolesť
Klasický pohľad na vzťah človeka a hriechu vo vzťahu k najhlavnejším udalostiam dejín spásy: 1. 2. 3. 4.
Adam pred pádom – mohol zhrešiť Adam po páde a všetci nespasení – nemôže nehrešiť Kresťan na zemi – môže nehrešiť Kresťan v nebi – nemôže zhrešiť
Historické vyznania viery k téme hriechu: Westminsterský kratší katechizmus: hriech „…je akýkoľvek nedostatok súladu s Božím zákonom alebo prestúpenie Božieho zákona…“ Luis Berkhof: „…absencia súladu s Božím morálnym zákonom, či už v skutku, sklonoch alebo stave…“ Pondelok 19.11.2002 v Pezinku
Článok V. O pripočítaní Adamovej viny Vyznanie viery zboru NKZ v bode Pripočítanie Adamovej viny: Pripočítanie Adamovej viny – Adamova vina je pripočítaná každému členovi ľudskej rasy, a to spolu so zdedenou úplnou skazenosťou, a obe tieto spolu tvoria základ pre odsúdenie všetkých ľudí bez rozdielu (Rímskym 5:12,17a,18a,19a).
Def. Adam Krátky slovník slovenského jazyka: 1. podľa Biblie prvý človek Collins English dictionary: 1. Stará zmluva prvý človek, stvorený Bohom. Praotec ľudskej rasy. SDA Bible dictionary: Prvý člen ľudskej rodiny, ktorý bol stvorený Bohom z prachu zeme (Gen 2:7)
[7]
Čo chce tento bod vo vyznaní viery vyjadriť a prečo vôbec tento bod? 1. Písmo opisuje vzťah medzi Adamom a Kristom silnými výrazmi. Hovorí o nich buď v analógii (napr. 1. Korintským 15:49) alebo v kontraste (napr. 1. Korintským 15:47). Ak máme správne pochopiť vzťah Krista a veriacich, musíme najprv správne pochopiť vzťah Adama a všetkých ľudí 2. Zámerne sa vyhýbame pojmu dedičný hriech. To preto, že je príliš vágny a mnoho kresťanov má o ňom nebiblickú predstavu. Navyše je poznačený mnohými historickými deformáciami. Ak už tento pojem používať, potom vždy len s podrobnou definíciou. Ináč radšej nie. 3. Prísne rozdeľujeme celok toho, čo sa prenáša z Adama na každú ďalšiu generáciu na dve zložky: o právne pripočítanie viny za prvý Adamov hriech všetkým jeho potomkom (Rímskym 5:12–19) o organické (vnútorné) prenesenie sklonu k hriechu a hriešnej porušenosti duše na každého Adamovho potomka (čiže všetkých ľudí bez rozdielu) (Efezským 2:1–3) 4. Vyznanie vôbec nespomína súvisiace skutočnosti ako sú napr. spôsob vzniku novej duše u splodeného človeka alebo spôsob akým sa hriech prenáša na potomstvo atď. My sa k nim však aj napriek tomu dostaneme. Naše pojednanie rozdelíme do tematických blokov a na konci sa pokúsime o zhrnutie do kompaktného celku. !POZOR! – Nasledovné tézy používajú primárne teologické a nie biblické pojmy. Aj použité myšlienkové metódy a schémy sú charakteristické skôr pre disciplínu systematickej ako biblickej teológie.
Téma 1 – vznik ľudskej duše u nového jedinca Historická teológia registruje tri vysvetlenia vzniku novej duše pri splodení človeka: 1. Preexistencia duše (zastával ju napríklad Origenes a niektorí alexandrijskí teológovia) o Def. ľudská duša má svoju existenciu u Boha už pred narodením (resp. počatím) o Slabina: nemá žiadnu biblickú podporu o existovala a existuje v niekoľkých verziách ale je veľmi málo rozšírená 2. Kreacionizmus (nemýliť si s rovnakým pojmom, ktorý sa používa pri stvorení Zeme) o Zdôrazňuje vertikálnu stránku Božích skutkov pri tvorení človeka o Boh tvorí novú dušu pri každom splodení a okamžite ju spája s telom o Verše: Genesis 2:7, Kazateľ 12:7, Izaiáš 57:16, Zachariáš 12:1, Židom 12:9 3. Traducianizmus o Zdôrazňuje, že Boh pri tvorení nového človeka používa hlavne horizontálne a sprostredkovateľské nástroje o Nová duša vzniká prirodzeným splodením spoločne s novým telom v okamihu počatia o Verše: Genesis 2:2, 21, Rímskym 5:12, Židom 7:9–10 Téma 1 súvisí do istej miery s témou 2 a 3 skrze vysvetlenie toho ako sa prenáša skazenosť (nie vina) Adama na jeho potomstvo. Detaily tejto otázky sú však mimo záber dnešného večera.
[8]
Téma 2 – čo je to pripočítanie Adamovej viny? Def. pripočítanie – Odpovedá na otázku ako to, že všetci zhrešili, keď zhrešil Adam. Je to právnický termín, ktorý vyjadruje zarátanie alebo zaúčtovanie (na účet osoby) zásluhy alebo viny, ktorá mu náleží na základe osobného počinu alebo počinu jeho federálnej hlavy Def. pripočítanie Adamovej viny – vyjadruje spôsob prenosu viny za Adamov prvý hriech na jeho potomstvo. Tento hriech im je pripočítaný, čiže zarátaný, t.j. prirátaný na ich účet. Téma 3 – rôzne chápania pripočítania Adamovej viny 1. Sprostredkované pripočítanie (zastával Joshua Placaeus, 17st.) o Adamove potomstvo je postihnuté vnútornou skazenosťou skrze proces prirodzeného plodenia a len na základe tejto vnútornej skazenosti (ktorou sa podieľajú na Adamovi) sú prehlásení za vinných z jeho priestupku. Najprv skazenosť a až potom pripočítanie Adamovej viny. 2. Nesprostredkované pripočítanie (klasická protestantská doktrína) o Niekedy sa označuje ako antecedentné pripočítanie, keďže učí, že Vina za Adamov prvý hriech bola nesprostredkovane pripočítaná celému jeho potomstvu, ktoré z neho vzíde prirodzeným plodením. Následkom tohto pripočítania sa svojím časom ľudia rodia ako porušení a skazení.
Historické alternatívy ku pripočítaniu Adamovej viny: 1. 2. 3. 4.
teória zlého príkladu agnostický pohľad teória organického spojenia ľudstva s Adamom (celé ľudstvo zhrešilo s Adamom) na Adamovom mieste by sme všetci urobili to isté Štvrtok 26.12.2002 v Pezinku
Článok VI. O Božom hneve Vyznanie viery zboru NKZ v bode Boží hnev na hriešnikov: Boží hnev na hriešnikov - Veríme, že na každom človeku, ktorý sa nenarodil zhora preto (predchádzajúci bod) a pre neveru v Krista a pre jeho bezbožné skutky, spočíva Boží hnev (Ž 5:6; Ef 2:1-3; Jn 3:36).
Def. hnev Krátky slovník slovenského jazyka: 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia, zlosť: hnev na neporiadky; krotiť hnev 2. nepriateľstvo, odpor: byť v hneve so susedmi; rozísť sa v hneve Collins English dictionary: 1. zlostné, násilné alebo príkre rozhorčenie 2. Božia pomsta alebo trest Dictionary of Theological Terms by Alan Cairns: „Hnev Boží“ je biblický pojem, ktorý opisuje nemenný odpor Božej prirodzenosti voči zlu, jeho spravodlivú nevôľu nad hriešnikmi a trest, ktorý im spravodlivo vymeria na základe ich hriechov. [9]
Pozn. Definície z KSSJ a CED sú ako jedna, tak aj druhá len ťažko použiteľné vo vzťahu k Bohu, keďže opomínajú racionálnu stránku a premieta sa v nich vnútorná reflexia hriešnych ľudských subjektívnych pocitov. Týmto celú záležitosť presúvajú primárne do sféry pocitov.
Čo chce tento bod vo vyznaní viery vyjadriť a prečo vôbec tento bod? 1. V prvom rade chceme jednoduchou formou vyjadriť biblickú realitu Božieho hnevu v opozícii k pohľadom, ktoré čoraz viac a viac odsúvajú Boží hnev pod koberček. 2. Veríme v základnú integritu Božieho charakteru a Božích vlastností. Odmietame postoje, podľa ktorých by existencia Božieho hnevu narúšala integritu jeho vlastností. Božia láska a milosrdenstvo teda nie je v rozpore s jeho spravodlivým hnevom. Pozn. Pán Ježiš je odkrytím Božieho charakteru a zjavením Božej bytosti. Preto ak pri ňom nachádzame nejaké vlastnosti v paralelnej spoluexistencii, je to pre nás normatívne vo vzťahu k nášmu poznávaniu Boha. Marek 3:5 A obzrúc sa po nich dookola s hnevom, súčasne zarmútený nad tvrdosťou ich srdca, povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá.
S akými stavebnicovými prvkami súvisí učenie o Božom hneve v rámci systematickej teológie?: •
•
•
„zľava“ je tesne prepojené s učením o hriechu a vine človeka. Boží hnev sa zjavuje kvôli objektívnej vine človeka. Je neprehliadnuteľným prejavom Božej spravodlivosti ako jeho základnej vlastnosti. Boh sa musí hnevať na hriech a hriešnika, keďže je spravodlivý. Ak akýmkoľvek spôsobom zrieďujeme realitu Božieho hnevu, poškodzujeme tým Božiu svätosť. „sprava“ je úzko napojené na nadväzujúce učenie o zástupnej obeti zmierenia, ktoré uskutočnil Pán Ježiš Kristus na kríži. Obeť zmierenia je okrem iného aj satisfakciou pre spravodlivý Boží hnev. V neposlednom rade je s ním previazané aj učenie o poslednom súde a potrestaní všetkých nekajúcnych ľudí, ktorí neuverili v Kristovo evanjelium. Aj keď to vo vyznaní viery nie je spomenuté, veríme, že týmto trestom je večné odlúčenie od Boha na mieste múk označovanom ako peklo.
Čo sa dozvedáme o gréckom slove pre „hnev“? Gr. slovo orge: [skrátený Thayerov grécky slovník] 1) hnev, prirodzená dispozícia, rozčúlenosť, povaha 2) pohyby, či chvenie duše, impulz, túžba, akýkoľvek násilný pocit ale hlavne hnev 3) hnev, zlosť, rozhorčenie 4) hnev vyústený do trestu (vtedy toto slovo znamená aj trest) 4a) trest, ktorý udelila pozemská vláda Je to v NZ veľmi rozšírené slovo. Všetky naše dnešné NZ citáty obsahujú toto slovo pre „hnev“.
Definícia kumulatívnou formou • • •
Boží hnev nie je zaslepená zúrivosť, nech už by bol akokoľvek emocionálny. Je to úplne racionálna a jeho vôli podriadená odpoveď na prestúpenia proti jeho svätosti. Boží hnev je bytostne osobný a nie neosobný. Nie je to teda abstraktný hnev odpojený od Božej bytosti. Hnev, podobne ako láska, obsahuje aj pocity, ktoré sú jeho nevyhnutnou súčasťou.
[10]
•
Hnev sám o sebe – na rozdiel od lásky alebo spravodlivosti – nepatrí do zoznamu Bohu vlastných dokonalostí. Skôr je to funkcia Božej svätosti vo vzťahu k hriechu. Kde niet žiadneho hriechu, niet ani hnevu. Božia láska však bude existovať stále.
Niektoré dôležité skutočnosti o Božom hneve, ktoré sa z Biblie dozvedáme: • • • • • •
Fakty o Božom hneve sa nachádzajú po celej Biblii, od začiatku až do konca. Hnev Boží sa v nejakej miere prejavuje už teraz (Rímskym 1:18) Doteraz nikto (okrem Krista) nezažil plnú dávku Božieho hnevu. Úplné vyliatie Božieho hnevu sa udeje v budúcnosti (1. Tesalonickým 1:10, Rímskym 2:5, Žalm 90:11) Je mnohokrát opísaný veľmi intenzívnym a grafickým spôsobom. Napríklad pasáž Zjavenie 14. Výsledkom tohto hnevu bude u každého nekajúceho hriešnika večné trápenie (Marek 9:47–48). Martin Lloyd–Jones si všimol, že len v samotnej SZ sa nachádza viac ako 20 slov na onačenie Božieho hnevu a tieto slová sa vo svojich rozmanitých formách vyskytujú spolu 580 krát. Utorok 21.1.2003 v Pezinku
Článok VII. O Božej láske Vyznanie viery zboru NKZ v bode Božia láska: Božia láska - Božia láska sa (…voči Jeho ľudu…) zjavila v Kristovi, lebo tak miloval Boh svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život (Ján 3:16; Mt 1:21b; Ef 2:4-7; Ef 5:25b; Jn 10:11; 1Jn 4:10).
Def. láska Krátky slovník slovenského jazyka: 1. kladný citový vzťah, vrelá náklonnosť k niekomu, niečomu 2. náklonnosť jedného pohlavia k druhému, ľúbostný cit, ľúbosť Collins English dictionary: 1. byť ku niečomu/niekomu veľmi naklonený, prežívať náklonnosť ku niečomu/niekomu 2. kresťanstvo, Boží dobrotivý postoj ku človeku Dictionary of Theological Terms by Alan Cairns: „Božia láska“ je špecifický aspekt Božej dobroty. Pozn. V takých najvšeobecnejších kontúrach je zo sekulárnych slovníkov najbližšie ku Písmam CED. KSSJ sa podobne ako pri pojme „hnev“ až príliš sústredí na pocity. Chýba tu jasné rozpracovanie racionálnej stránky lásky. Akoby to nestačilo, láska z KSSJ je vyslovene subjektívna, takpovediac podľa hesla „Dnes to cítim, zajtra nie“.
Čo chce tento bod vo vyznaní viery vyjadriť a prečo vôbec tento bod? 1. Je to jeden z viacerých bodov nášho vyznania viery a nestojí tu v izolácii od ostatných kresťanských právd. Učenie o Božie láske je neoddeliteľne prepojené s ostatnými
[11]
najzákladnejšími pravdami kresťanstva ako sú Božia svätosť, zvrchovanosť, hnev, prozreteľnosť a osobnosť Boha. 2. Je treba sa vyhnúť hovoreniu o Božej láske ako o niečom, čo je hlavne sentimentálne.
Špecifická obtiažnosť témy Božej lásky sa prejavuje dvojako: •
•
Smerom von sa prejavuje vo vzťahu k neveriacemu ale pokresťančenému svetu v tom, že neveriaci pseudokresťania majú svoje vlastné chápanie Božej lásky, ktorého sa klieštovito držia. Tento problém pramení z toho, že títo ľudia buď vôbec nerozumejú Božiemu charakteru, hnevu a súdu alebo o ňom majú totálne skreslenú predstavu. Keď teda vyučení kresťania hovoria o Božej láske, myslia tým na niečo úplne iné, než nekresťanské okolie. Je obtiažna i pre kresťanov vo vnútri cirkvi, keďže je vyjavená veľkým množstvo výrazových prostriedkov (na mnohých roztrúsených miestach) a v samostatných konceptuálnych témach. Jednoduchá syntéza do zopár viet nie je jednoduchá, a to ani radšej nespomínam to, či to vôbec je možné. Registrujem päť biblických rovín, ktoré sa týkajú témy Božej lásky. Stručne ich opíšme: 1. Špeciálna láska, ktorú má Otec k Synovi a Syn k Otcovi. Existuje vo vnútri Trojice. (Ján 3:35, Ján 5:20) 2. Stvoriteľská láska ku stvoreniu, ktorá sa prejavuje v starostlivosti o živé bytosti (Skutky 14:17) 3. Boží záujem o ľudí na tomto svete. Boží spasiteľný postoj ku padlému svetu. (Ján 3:16). Jeho dobrota naproti zlým a hriešnym ľuďom. 4. Božia špeciálna, efektívna a večná láska ku tým, ktorých vyvolil (Efezským 5:25). 5. Dynamická Božia láska k veriacim na základe skutočnej poslušnosti (2 Korintským 9:7)
Niektoré dôležité skutočnosti o Božej láske, ktoré chcem zdôrazniť: •
•
•
I keď sa už na začiatku jasne vyjadrilo rozlišovanie 5 rovín Božej lásky, hneď dopĺňame a upresňujeme, že Písma dávajú priestorovú a výrazovú prioritu Božej vyvoľujúcej láske. Navyše týchto 5 rovín nesmieme vnímať izolovane, keďže sa zbiehajú v línii Božieho spasiteľného plánu. O Božej láske v spojení so záchranou hriešnych ľudí potrebujeme vždy hovoriť s ohľadom na Boží spasiteľný plán (od stvorenia k novému stvoreniu, od prvého Adama k druhému Adamovi, od pádu k vykúpeniu, od smrti k životu, od biedy k plnosti…). Tento plán záchrany, ktorý prebieha Bibliou od začiatku až do konca ako taká zlatá jednotiaca niť, je chrbticou, bez ktorej sa učenie o Božej láske nemá o čo oprieť. Tento večný Boží plán s Kristom ako záchrancom, nám vysvetľuje Božiu zachraňujúcu lásku. Teda: 1. Božia láska sa realizuje v Božom pláne okolo Krista 2. Božiu lásku chápeme tým, že chápeme osobu a dielo Krista vo vzťahu k hriešnikom Biblické výroky o láske ako napr. „Boh je láska“ sú zasadené do jasne vymedzeného rámca. Z tohto rámca ich nesmieme len tak svojvoľne vyberať a čakať, že nám takto poskytnú podporu pre naše ľudské zmýšľanie. Veď akonáhle sú vyňaté zo svojho domovského biblického rámca, stávajú sa len bezobsažnou kombináciou pekných slov.
Čo sa dozvedáme o gréckom slove pre „lásku“? Gréčtina má rôzne slová pre rôzne druhy lásky: agape, storge, eros, fileo Gr. slovo agapao: [skrátený Fribergov grécky slovník] = láska, najmä keď je založená na voľbe, deje sa na základe vôle a aktu (1) k osobám, byť niekomu verný (Ef 5.25); (2) k Bohu (Mt 22.37); [12]
(3) od Boha (Ján 3.16); (4) prisudzovať nejakej veci hodnotu, tešiť sa z nej, žiadať si ju (Lukáš 11.43); túžiť po (2. Timoteovi 4.8)
Niektoré, medzi kresťanmi rozšírené, koncepcie o Božej láske, ktoré pokladáme za zmýlené: •
•
•
Boh miluje človeka, pretože človek je toho hodný a je na ňom niečo milovateľné. Boha to niečo ťahá k tomu, aby človeka miloval. V tejto schéme platí: 1. človek je milovateľný 2. Boh ho jednoducho musí milovať Odpoveď Písmom: Ezechiel 16:1–6, Deuteronomium 7:6–8 Ľudia majú milovať samých seba, keďže ich miluje Boh. Táto myšlienka má svoj pôvod v tej, ktorá je spomenutá vyššie. V tejto schéme platí: 1. Boh miluje ľudí, keďže na nich vidí niečo milovateľné, nejakú milotu, ktorá je hodná lásky. 2. Keď som teda taký milovateľný, musím teraz milovať seba ako len vládzem. Odpoveď Písmom: keď Písmo hovorí o sebaláske, tak ju prezentuje ako niečo, čo treba zaprieť (2 Timoteovi 3:2, Zjavenie 12:11) alebo ju berie ako automatickú realitu, ktorú sa netreba učiť Boh nemiluje kresťanov nijakou špeciálnou láskou, ktorú má iba pre nich. Miluje ich iba takou láskou, ktorú má ku všetkým ľuďom ako takým. V tejto schéme platí: 1. Boh miluje všetkých ľudí 2. Z toho vyplýva, že Boh miluje aj kresťanov, t. j. Božie deti Odpoveď Písmom: Ján 13:1, Rímskym 5:8, Efezským 5:25, 2 Korintským 13:13, 1 Ján 4:10, Rímskym 8:39 Streda 24.2.2003 v Pezinku
[13]
