~
VAŽEC Obec Važec
bola osídlená
od dávnoveku,
čoho dôkazom sú nálezy: kamenná sekera z lokality Slamenná, diaľnice
nálezy z doby kamennej
0-1,
halštatskej
pri výstavbe
ale najmä bronzový nôž z obdobia
kultúry r. 1500 pr. Kristom, nájdený na
brehu Váhu v strede obce. V obecnom erbe obce Važec sa nachádzajú tri zvony - symboly kresťanstva, kultúry a spevu.
V roku 1280 sa už Važec spomína
ako obec. Pomenovanie
je od rieky Váh.
Donačná listina uvádza, že v týchto miestach sa nachádzalo Turie pole fTurapulal lúka Východná Nihadnal a potok Važec Mlasuch, Wasech, Vanych/.
V roku 1545 celá obec prešla k reformácii. Ďalšie roky boli poznamenané zápasom za rovnosť, slobodu viery, proti poddanstvu.
V roku 1712 sa údajne na území Važca pohyboval a zbíjal aj najznámejší slovenský zbojník Juraj Jánošík (pri Bilanskej lúke, na Hovaude). Hovaud (Hoch wald - vysoký les) sa rozprestieral okolo pôvodnej cesty medzi obcou Važec a obcou Štrba a bol údajne
na
príkaz
rakúsko-uhorskej
panovníčky Márie
Terézie vyrúbaný
kvôli
zbojníkom. Miestne salaše zase "navštevoval" važec ký zbojník Šablík.
Vo Važci pôsobili aj miestny štúrovci ev.farár Michal Šoltýs a evo učiteľ Daniel Ferienčik. Organizovali bohatú kultúrnu činnosť, zapojili sa do Slovenského povstania na čele s Hurbanom. Organizovali národné výstupy na Kriváň. V cirkevnej škole sa vyučovalo oslobodení
v národnom duchu a tak občania s nadšením prijali vznik ČSR. Po nastalo
kultúrne
vzkriesenie.
krojovanej skupiny, divadelného zahraničí.
Vznik
cirkevných
spolkov,
založenie
súboru, spevokolu, ktoré šírili kultúru doma aj v
MÚZEUM POĽNOHOSPODÁRSTVA
A ĽUDOVÝCH TRADíCII VAŽCA
Múzeum je zriadené v najstaršom súkromnom dome vo Važci, ktorý bol postavený približne v 19. storočí a je známy pod prezývkou "Kaštieľ". Postavil ho bohatý Okolo
gazda,
ktorého
život skončil tragicky.
roku 1900 v ňom bývali maďarskí
žandári
a v jednej miestnosti mali zriadený žalár. V roku 1914 prišiel zo zárobkov z Ameriky môjho starkého prastarý otec Matej Kováč, ktorý ho menšími úpravami zmenil na rodinný dom. V roku 2001 môj starký Ján Kováč z neho zriadil múzeum, do ktorého zozbieral zrenovované
a poopravované
poľnohospodárske
predmety a predmety
ľudových
tradícií Važca. Pri vstupe do múzea sú nástenky, na ktorých sú fotky Važca pred požiarom a fotky po požiari. Vo vstupnej
chodbe je gazdovské
náradie, ktoré slúžilo kedysi pri
obrábaní poľa ako napríklad záprahy na kone, býky, vozy a sane na ťažbu dreva.
Na poschodí sú štyri izby a v každej z nich sú veci dennej potreby, ktoré používali naši prarodičia pri každodenných
prácach. V jednej izbe je ovčiarske náradie zo
salaša. Sú tam napríklad zvonce pre ovce a kravy, nádoby na žinčicu a syr a kapsy pre valachov.
V druhej izbe sú krosná na tkanie kobercov,
obrusov a závesov
a náradie na spracovanie ľanu od jeho pestovania až po výrobu nití.
#'
V tretej izbe je zriadený kuchynský kútik, presne tak, ako bol kedysi v drevenici. Ručne maľované taniere, poháre a obrazy a taktiež tu môžeme vidieť staré žehličky, do ktorých sa dávali žeravé uhlíky alebo žehličky, ktoré sa nahrievali na peci. V poslednej miestnosti je vystavený svadobný kroj, rúcho nevesty a všetky druhy važeckých
krojov
napr. detský,
dievčenský,
chlapčenský,
sviatočný,
pracovný,
smútočný a iné.
V predsieni je vystavená obuvnícka dielňa, kde sú zozbierané náradia na šitie čižiem, topánok a kapcov, starý ručný šijací stroj a kopy tá, ktoré slúžili ako forma na šitie obuvi. V druhej časti predsieni sú zozbierané
dychové hudobné
nástroje, ktoré
používali hasiči.
Chodia tu návštevníci zo Slovenska a aj zo zahraničia. Vstupné je dobrovoľné, a preto Vás srdečné pozývam na prehliadku.
\ Važec- važecký kroj.
Ľudový odev vo Važci ovplyvnil drsnejší ráz počasia, spôsob života a najmä materiál dostupný na jeho výrobu. Spočiatku, kým sa ľudia živili najmä chovom dobytka a oviec, využívali v odevoch doma tkané súkno a kožušiny. Tento odev bol jednoduchý, účelný a plnil ochrannú funkciu. Neskôr začali používať konopné a ľanové plátno. Deti, kým nešli do školy, nosili ešte v prvej polovici 20. storočia oblečenie rovnaké bez rozdielu pohlavia. Boli to jednoduché košieľky - vigančeky a na hlave čepček. Od začiatku školskej dochádzky sa dievčatá a chlapci obliekali takmer rovnako ako dospelí. Mužský odev: Košeľa z ľanového alebo bavlneného plátna. Mala široké rukávy a vyšší stojatý vyšívaný golier .. Nohavice - sukeniaky boli z bieleho domáceho súkna. Nosil sa dlhý remeň. Vesta - brusliak bol z bieleho súkna zdobený farebnou vlnou. Kožúšok bez rukávov bol biely, sviatočný, zdobený výšivkou. V zime nosili chlapi na hlave baranicu alebo široké klobúky. Mládenci nosili za klobúkom kohútie perá. K doplnkom mužského - najmä pastiersk o odevu patrila valaška a pletené zápiastky. Na nohách nosili krpce, čižmy, v zime súkenné kapce. Ženský odev: Košeľa - košelica, bola jednoduchého strihu bez ozdôb. Rukávce sa zdobili výšivkou. Spodná sukňa bola z bieleho plátna. V páse sa naberala a na spodku zdobila červená stužka. Na pleciach ju pridržiavali dve široké plátené plecnice. Vrchná sukňa sa obliekala na všedné i sviatočné príležitosti. Živôtik - kabát- vizitka - boli z rôzneho materiálu a rôznych farieb, ktoré sa zdobili
Vízia Važca očami detí
Liptov očaril svojou krásou veľa turistov. To isté sa dá povedať aj o mojej dedine, v ktorej žijem. Važec má krásnu geografickú polohu. Popísalo sa o ňom už toho veľa. Ako si predstavujem jeho budúcnosť? Moje predstavy sú v rozpakoch, pretože v dnešnej dobe je málokto optimisticky naladený na budúcnosť. Ale ja som ešte len dieťa a verím, že po búrke opäť zasvieti slnko, že kríza pominie a prídu lepšie časy. Že všetko bude tak, ako má byť. A preto si praj ern, aby naša dedina rástla, aby tu našli zmysel a pocit šťastia hlavne mladí ľudia. Jej budúcnosť vidím v rozvoji turizmu. Veď onaje k tomu už aj predurčená. Vybudovať cykloturistické trasy a prepojiť Vysoké Tatry s Nízkymi Tatrami by určite stálo za to. Dedina by sa viac zviditeľnila a určite by na tom profitovala aj finančne, čo by podnietilo j ej ďalší rozvoj. Napríklad by sa postavili reštaurácie a ubytovne, čím by sa zvýšila zamestnanosť v obci. A čo napríklad taký ranč? Okrem toho, že rada tancujem, mám veľmi rada zvieratká. Určite by to bola pekná a zaujímavá atrakcia pre turistov. Bola by som rada, keby sa vybudovali športoviská a dedina začala žiť viac aj kultúrne. Obchodné siete a služby pre občanov by bolo potrební tiež rozšíriť. A moje najväčšie prianie je, aby náš Važec bol oázou pokoja, aby to bolo jedno z najkrajších a najpokojnejších miest široko - ďaleko. Aby tu žili ľudia, ktorí si vážia krásu prírody, ktorá ich obklopuje a zároveň aj seba navzájom.
(
rôznymi gombíkmi. Zástera - šurc sa rôzne zdobila výšivkou. Šili sa z rôzneho domáceho i kupovaného materiálu. Okolo pása sa viazala široká tkanica alebo farebná stuha. V zime a v daždi sa ženy chránili štvorcovým, farebne pretkávaným obrusom prehodeným cez plecia. Dievky nosili zapletený vrkoč, spustený dolu chrbtom- viazali si mašle. Vydaté ženy nosili čepce a staršie ženy nosili šatky. Na rukách nosili pletené zápiastky a na krku paternice - viacradové náhrdelníky z fúkaného skla striebornej alebo bielej farby.
Kroj je veľmi vzácny - je to pamiatka, pretože ju vyšívali naše staré, prastaré mamy a všetko robili ručne a tým je to pre nás vzácnejšie. Dnes je kroj pre nás už len spomienka - ako kedysi žili a obliekali sa naši predkovia, ale v našej obci sa používa dodnes najmä vo folklóre.
